Energia z obnoviteľných zdrojov pre udržateľný rozvoj vidieka: významný potenciál synergií, avšak zväčša nezrealizovaný

Zhrnutie

I

Energia z obnoviteľných zdrojov je energia vytvorená z obnoviteľných, nefosílnych zdrojov, ktoré sa počas ľudského života dopĺňajú. Výroba i spotreba energie z obnoviteľných zdrojov sa v EÚ zvyšujú, no ak sa má dosiahnuť cieľ EÚ týkajúci sa energie z obnoviteľných zdrojov, aby takáto energia tvorila 20 % konečnej spotreby energie do roku 2020 a aspoň 27 % do roku 2030, je potrebné vyvinúť viac úsilia. Využívanie väčšieho podielu energie z obnoviteľných zdrojov je zásadne dôležité, ak má EÚ znížiť emisie skleníkových plynov, aby tak splnila Parížsku dohodu o zmene klíme z roku 2015. Zvýšeným využívaním energie z obnoviteľných zdrojov by sa mohla tiež znížiť závislosť EÚ od fosílnych palív a dovážanej energie, čo by prispelo k bezpečnosti dodávok energie. Na stimulovanie výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov je k dispozícii niekoľko programov financovania EÚ i členských štátov, pričom jedným zo zdrojov finančných prostriedkov EÚ je Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV).

II

V rámci nášho auditu sme preskúmali vzťah medzi energiou z obnoviteľných zdrojov a rozvojom vidieka. Analyzovali sme rámec politiky EÚ pre energiu z obnoviteľných zdrojov ako celok i to, akým spôsobom boli do tohto rámca začlenené konkrétne aspekty rozvoja vidieka. Posudzovali sme, či bol rámec, ktorý sa uplatňoval pri vynakladaní financií vyčlenených na rozvoj vidieka, navrhnutý a realizovaný takým spôsobom, aby uľahčoval využívanie energie z obnoviteľných zdrojov i udržateľný rozvoj vidieka.

III

Na základe našej audítorskej práce sme dospeli k záveru, že medzi politikou v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a EPFRV existujú potenciálne synergie, ktoré by mohli uľahčiť udržateľný rozvoj vidieka, no ktoré však zatiaľ zostávajú zväčša nezrealizované.

IV

V niekoľkých štúdiách sa odporúča, aby sa k uvoľneniu potenciálnych synergií pristupovalo iniciatívne, my sme však zistili, že politika EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov by mohla jasnejšie vymedzovať podmienky úspešného prepojenia energie z obnoviteľných zdrojov s rozvojom vidieka. Uznávame, že určité nástroje vymedzené v rámci pre politiku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov majú potenciál túto situáciu zlepšiť. Súčasný ani navrhovaný rámec udržateľnosti bioenergie (výroba a využívanie biomasy) neposkytujú primeraný základ pre dostatočnú ochranu vidieckych oblastí pred identifikovanými environmentálnymi a sociálno-ekonomickými rizikami ani pre maximálne možné využitie ich potenciálu v súvislosti s ďalším udržateľným rozvojom.

V

Financie špecificky určené na rozvoj vidieka môžu zohrávať úlohu pri dosahovaní cieľov EÚ a členských štátov týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov, malo by to však dopĺňať udržateľný rozvoj vidieckych oblastí EÚ. Komisia však neposkytla dostatočné objasnenie či usmernenie k tomuto aspektu ani k tomu, ako by mal EPFRV doplniť existujúce systémy financovania na úrovni EÚ a členských štátov. V dôsledku toho väčšina kontrolovaných členských štátov neuprednostnila tie projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré by mohli prispieť k udržateľnému rozvoju vidieka.

VI

Komisia okrem toho nemá úplné informácie o výdavkoch z EPFRV na energiu z obnoviteľných zdrojov v programovom období 2007 – 2013 ani o tom, ako zapadajú do celkových výdavkov EÚ na energiu z obnoviteľných zdrojov. Množstvo informácií o tom, čo sa dosiahlo pomocou vynaložených financií, je tiež obmedzené. Napriek určitým zlepšeniam v programovom období 2014 – 2020 stále pretrvávajú nedostatky v systéme monitorovania, hlavne v dôsledku komplikácií pri programovaní a obmedzeného záberu hlavných ukazovateľov.

VII

Naša vzorka kontrolovaných projektov zahŕňala investície, prostredníctvom ktorých sa poskytla energia z obnoviteľných zdrojov tretím stranám, aj investície, pomocou ktorých sa vyrobila energia pre vlastnú spotrebu vlastníkov projektov. Väčšinu kontrolovaných projektov považujeme za úspešnú, pretože mali pozitívny ekonomický a environmentálny vplyv na rozvoj vidieka. Nedostatky výberových postupov v členských štátoch však viedli aj k tomu, že sa financovali projekty, ktoré síce mali ekonomický prínos pre vlastníkov projektov, širší dosah na vidiecke oblasti bol však len malý.

VIII

Na základe týchto zistení predkladáme nasledujúce odporúčania:

• Pri koncipovaní budúcej politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov by Komisia a členské štáty mali zohľadniť situáciu vo vidieckych oblastiach a ich potreby, a to najmä pri vypracúvaní integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy.
• Komisia by mala so spoluzákonodarcami navrhnúť budúci rámec politiky pre bioenergiu takým spôsobom, aby poskytoval lepšiu ochranu pred neudržateľným získavaním zdrojov biomasy na výrobu energie.
• Komisia by mala konkretizovať účel a úlohu podpory z EPFRV na investície do energie z obnoviteľných zdrojov.
• Pokiaľ ide o podporu z EPFRV na energiu z obnoviteľných zdrojov, Komisia by mala od členských štátov vyžadovať, aby vo svojich vylepšených výročných správach o vykonávaní, ktoré predložia v roku 2019, uviedli relevantné informácie o výsledkoch projektov týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov a dosiahnutých v kontexte programov.
• Komisia by mala členským štátom zdôrazniť potrebu uplatňovať relevantné výberové postupy, aby sa podpora poskytovala len životaschopným projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré budú jasným prínosom pre udržateľný rozvoj vidieka.

Úvod

Energia z obnoviteľných zdrojov v EÚ

01

Energia z obnoviteľných zdrojov je energia vytvorená z obnoviteľných, nefosílnych zdrojov, ktoré sa počas ľudského života dopĺňajú. Medzi obnoviteľné zdroje energie patrí slnečná a veterná energia, energia z oceánov a vodná energia, geotermálna energia a bioenergia¹, ². Hlavné druhy energie z obnoviteľných zdrojov, príslušné technológie a príklady typického uplatnenia sú zobrazené v ilustrácii 1.

02

Využívanie väčšieho podielu energie z obnoviteľných zdrojov je zásadne dôležité, ak má EÚ znížiť emisie skleníkových plynov, aby tak splnila Parížsku dohodu o zmene klíme z roku 2015. Zvýšeným využívaním energie z obnoviteľných zdrojov by sa mohla tiež znížiť závislosť EÚ od fosílnych palív a dovážanej energie, čo by prispelo k bezpečnosti dodávok energie.

03

V roku 2015 pochádzalo 26,7 % primárnej energie vyprodukovanej v EÚ z obnoviteľných zdrojov (pozri ilustráciu 2). Výroba energie z obnoviteľných zdrojov vzrástla z približne 120 Mtoe v roku 2005 na 205 Mtoe v roku 2015 (nárast o 71 %), kým produkcia primárnej energie z väčšiny ostatných zdrojov v tom istom období klesla, a to v absolútnom aj relatívnom vyjadrení³.

04

Z ilustrácie 2 vyplýva aj to, že biomasa (vrátane biologicky rozložiteľnej časti odpadu) je v EÚ nesporne najvýznamnejším obnoviteľným zdrojom energie: tvorí 63,3 % celkovej produkcie energie z obnoviteľných zdrojov. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo je preto z hľadiska výroby energie z obnoviteľných zdrojov obzvlášť dôležité. V roku 2010 pochádzalo 48,5 % (80,7 Mtoe) energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej v EÚ z lesnej biomasy, zatiaľ čo poľnohospodárska biomasa tvorila ďalších 10,6 % (17,6 Mtoe)⁴.

Rámec politiky EÚ pre energiu z obnoviteľných zdrojov

05

Hlavným prvkom súčasného rámca politiky EÚ pre energiu z obnoviteľných zdrojov je smernica o obnoviteľných zdrojoch energie. Smernica je neodlučiteľnou súčasťou klimaticko-energetického balíka EÚ na rok 2020⁵, v ktorom sa stanovujú tri ciele pre celú EÚ, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020. Jedným z týchto cieľov je, aby sa z obnoviteľných zdrojov vyrobilo 20 % energie, ktorá sa spotrebuje v EÚ⁶. V smernici sa stanovujú aj národné cieľové hodnoty pre podiel spotrebovanej energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa pohybujú od 10 % pre Maltu do 49 % pre Švédsko⁷. Ďalej sa v nej stanovuje, že 10 % energie využívanej v odvetví dopravy vo všetkých členských štátoch by malo pochádzať z obnoviteľných zdrojov.

06

V smernici o obnoviteľných zdrojoch energie sa od členských štátov vyžaduje, aby prijali národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov (NREAP) a aby Komisii každé dva roky predložili správu o napredovaní dosahovania cieľov týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov. Komisia používa tieto jednotlivé správy pri príprave správy o pokroku, v ktorej podáva prehľad o vývoji politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ⁸.

07

V roku 2014 prijala Európska rada nový rámec politík v oblasti klímy a energetiky, v ktorom sa stanovujú nové cieľové hodnoty, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030. V súlade s týmito cieľmi má aspoň 27 % energie EÚ do roku 2030 pochádzať z obnoviteľných zdrojov⁹. Na tento účel predložila Komisia niekoľko legislatívnych návrhov, predovšetkým v balíku pod názvom Čistá energia pre všetkých Európanov (známy tiež ako „zimný balík“) z 30. novembra 2016. Tento balík obsahoval návrh revízie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie (v tejto správe sa naň odkazuje ako na návrh druhej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie)¹⁰ a v súčasnosti je predmetom legislatívneho postupu.

08

Komisia v návrhu druhej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie navrhla odstrániť záväzné národné ciele pre členské štáty. Požadovala však, aby nezaostali za cieľmi stanovenými na rok 2020. Vo svojom návrhu týkajúcom sa riadenia energetickej únie¹¹ od nich vyžadovala, aby vypracovali integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy s cieľom zabezpečiť, aby boli ich snahy dostatočne ambiciózne a koherentné, aby sa splnili ciele EÚ.

09

Hoci energia z obnoviteľných zdrojov tvorí 26,7 % energie vyrobenej v EÚ (pozri ilustráciu 2), pokiaľ ide o spotrebu, podľa správy Komisie o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov z roku 2017 tvoril podiel energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ v roku 2014 len 16 %. Dôvodom je to, že viac než polovica spotrebovanej energie v EÚ pochádzala z čistého dovozu (väčšinou plyn a surová ropa)¹². V tej istej správe sa ďalej uvádza, že EÚ ako celok i väčšina členských štátov splnia alebo prekročia svoje ciele na rok 2020. Na základe prognóz sa však tiež očakáva, že Írsko, Luxembursko, Holandsko a Spojené kráľovstvo nesplnia národné ciele¹³.

Systémy podpory v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov

10

Členské štáty zaviedli rôzne politické opatrenia na posilnenie produkcie energie z obnoviteľných zdrojov a dosiahnutie národných cieľov týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov. Patria medzi ne finančné stimuly ako výkupné tarify alebo výkupné prémie a opatrenia ako povinné kvóty s obchodovateľnými zelenými certifikátmi. Často sa využívajú kombinácie týchto nástrojov, a to najmä v sektore elektrickej energie. V sektore vykurovania a chladenia je podpora založená najmä na grantoch na investície a daňových stimuloch¹⁴.

11

Energia z obnoviteľných zdrojov je prierezovou prioritou, ktorá je relevantná pre mnohé oblasti politiky EÚ. EÚ poskytuje podporu na energiu z obnoviteľných zdrojov v rámci niekoľkých programov financovania. Zahŕňajú Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), ako aj programy Horizont 2020 a LIFE¹⁵.

12

Komisia nebola schopná poskytnúť úplné aktuálne informácie o celkovej finančnej podpore na energiu z obnoviteľných zdrojov z programov EÚ ani z národných systémov zriadených členskými štátmi. Jedine štúdia spoločnosti Ecofys pod názvom Dotácie a náklady na energiu v EÚ¹⁶ obsahuje odhady ročných dotácií na oblasť energie z obnoviteľných zdrojov v rokoch 2008 až 2012. Podľa týchto údajov sa z verejných finančných prostriedkov v roku 2012 vyplatilo 99,4 mld. EUR na podporu sektora energetiky v EÚ, a to hlavne zo štátnych rozpočtov, pričom 40,32 mld. EUR z tejto sumy bolo určených na energiu z obnoviteľných zdrojov. Hlavnými typmi pomoci poskytnutej na energiu z obnoviteľných zdrojov boli výkupné tarify (23,8 mld. EUR), výkupné prémie (6,4 mld. EUR) a granty na investície (4 mld. EUR).

Energia z obnoviteľných zdrojov ako súčasť rámca politiky EÚ v oblasti rozvoja vidieka

13

V legislatívnych a politických dokumentoch EÚ sa rozpoznáva potenciálne pozitívny dosah energie z obnoviteľných zdrojov na rozvoj vidieka. V smernici i v návrhu druhej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie sa spomínajú príležitosti, ktoré energia z obnoviteľných zdrojov predstavuje pre zamestnanosť a regionálny rozvoj „najmä vo vidieckych a izolovaných oblastiach“¹⁷.

14

V strategických usmerneniach Spoločenstva pre politiku rozvoja vidieka na obdobie 2007 – 2013¹⁸ a v nariadení (ES) č. 1698/2005¹⁹ sa tieto záležitosti rozoberajú v kontexte rámca politiky rozvoja vidieka. Úvahy o potenciáli výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov vo vidieckych oblastiach boli rozpracované v preskúmaní stavu reformy SPP, reformnom balíku Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorý ministri poľnohospodárstva EÚ schválili v novembri 2008. V tomto kontexte označili energiu z obnoviteľných zdrojov za jednu zo šiestich „nových výziev“²⁰.

15

V programovom období 2014 – 2020 sa podpora EÚ pre rozvoj vidieka vrátane podpory na projekty týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov poskytuje v súlade s novým rámcom. EPFRV sa stal jedným z piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Tento rámec má umožniť lepšiu koordináciu rôznych fondov a zlepšiť vykonávanie stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu²¹. Strategické ciele v rámci stratégie Európa 2020 boli prenesené do 11 tematických cieľov na úrovni fondov EŠIF. Za EPFRV boli ďalej rozdelené na šesť priorít rozvoja vidieka a 18 oblastí zamerania²² (pozri ilustráciu 3). Naše stanovisko k novému postupu programovania sa uvádza v osobitnej správe č. 16/2017: Programovanie rozvoja vidieka: je potrebné menej zložitosti a väčšie zameranie na výsledky.

16

Energia z obnoviteľných zdrojov je zahrnutá do oblasti zamerania 5C, ktorej cieľom je uľahčenie dodávok a využívania obnoviteľných zdrojov energie, vedľajších produktov, odpadu, zvyškov a iných nepotravinových surovín na účely biohospodárstva. To znamená, že opatrenia financované z EPFRV na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov by v zásade mali byť priradené pod oblasť zamerania 5C.

17

V rámci politiky rozvoja vidieka s investičnou podporou na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov spoločne hospodária Komisia a členské štáty. Programy rozvoja vidieka (PRV) vypracúvajú členské štáty a schvaľuje ich Komisia. Členské štáty potom vyberú projekty, na ktoré sa vyčlenia finančné prostriedky, a to na základe predložených programov.

Rozsah auditu a audítorský prístup

18

Preskúmali sme rámec pre energiu z obnoviteľných zdrojov a zamerali sme sa pri tom na to, akým spôsobom boli do neho začlenené aspekty rozvoja vidieka. Naša hlavná audítorská otázka znela: „Uľahčuje podpora z EPFRV využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a udržateľný rozvoj vidieka?“

19

Posudzovali sme, či a ako sa prostredníctvom nástrojov politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni EÚ a členských štátov aktívne podporoval rozvoj vidieka. Bioenergia má pre vidiecke oblasti mimoriadny význam, pretože je tu ľahký prístup k biomase, ako sú plodiny, živočíšny a organický odpad a drevná biomasa, no spájajú sa s ňou určité environmentálne a sociálno-ekonomické riziká (body 23 až 41).

20

Preskúmali sme tiež rámec politiky v oblasti rozvoja vidieka a jeho vykonávanie na úrovni členských štátov s cieľom posúdiť, či podpora z EPFRV na energiu z obnoviteľných zdrojov skutočne prispela k udržateľnému rozvoju vidieka (body 42 až 81).

21

Zohľadniac prácu OECD v tejto oblasti²³ sme dospeli k záveru, že investície do energie z obnoviteľných zdrojov prispievajú k udržateľnému rozvoju vidieka, ak zaistia jeden alebo viaceré z týchto prínosov:

• environmentálne prínosy,
• diverzifikáciu príjmov pre poľnohospodárov a správcov lesov,
• pracovné a podnikateľské príležitosti vo vidieckych podnikoch a pre vidiecke podniky,
• novú a lepšiu energetickú infraštruktúru a služby vo vidieckych oblastiach,
• nové zdroje príjmov na podporu kľúčových verejných služieb a infraštruktúry vo vidieckych oblastiach.

22

Audit sme vykonávali od septembra 2016 do mája 2017 a audítorské dôkazy sme zozbierali z týchto zdrojov:

• dokladové preskúmanie a rozhovory so zamestnancami štyroch generálnych riaditeľstiev Európskej komisie: GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI), GR pre energetiku (ENER), GR pre životné prostredie (ENV) a GR pre oblasť klímy (CLIMA),
• audity v piatich členských štátoch: Bulharsko, Francúzsko (Dolná Normandia), Taliansko (Toskánsko), Litva a Rakúsko. Tieto štáty boli vybrané, lebo tvoria 53 % plánovaných výdavkov v rámci oblasti zamerania 5C a aby boli geografické oblasti zastúpené vyvážene. Preskúmali sme päť príslušných programov rozvoja vidieka (PRV) a iné relevantné dokumenty a uskutočnili sme rozhovory so zamestnancami riadiacich orgánov v oblasti rozvoja vidieka, platobných agentúr a ministerstiev energetiky v uvedených členských štátoch. 29 projektov týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov z programových období 2007 – 2013 a 2014 – 2020 sme skontrolovali na mieste a uskutočnili rozhovory s projektovými manažérmi (pozri prílohu II). Kontrolované projekty sa týkali hlavne investícií do zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, bolo medzi nimi však aj niekoľko podporných projektov, napríklad projekty v súvislosti s obhospodarovaním lesov či investície do zariadení na výrobu drevnej štiepky alebo peliet,
• stručný prieskum v šiestich členských štátoch (Írsko, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko a Slovinsko), ktoré na oblasť zamerania 5C pridelili buď len malú sumu financovania z EPFRV alebo na ňu nepridelili žiadne finančné prostriedky. Snažili sme sa tým zistiť ich dôvody,
• konzultačné stretnutia s relevantnými zainteresovanými stranami vrátane Európskeho združenia pre biomasu (AEBIOM) a združenia organizácií BirdLife s cieľom prediskutovať potenciálne prínosy bioenergie a súvisiace riziká pre udržateľnosť.

Pripomienky

Rámec politiky EÚ pre energiu z obnoviteľných zdrojov by mohol lepšie využiť príležitosti, ktoré ponúka energia z obnoviteľných zdrojov vo vidieckych oblastiach, a zároveň zmierniť riziká, ktoré sú s ňou spojené

23

V tejto časti skúmame, či rámec politiky pre energiu z obnoviteľných zdrojov podnecuje k využívaniu potenciálnych prínosov energie z obnoviteľných zdrojov vo vidieckych oblastiach a zároveň zmierňuje súvisiace environmentálne a sociálno-ekonomické riziká. Zamerali sme sa na konkrétny prípad bioenergie, pretože bioenergia je energiou z obnoviteľných zdrojov, pri ktorej je najevidentnejšia súvislosť s vidieckymi oblasťami.

Príležitosti, ktoré ponúka zavedenie používania energie z obnoviteľných zdrojov na vidieku, neboli dostatočne využité

Štúdie poukazujú na potenciálne pozitívne účinky energie z obnoviteľných zdrojov na rozvoj vidieka…

24

Niekoľko štúdií poukazuje na to, že projekty týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov možno rozvinúť tak, aby boli prínosom pre miestne záujmy a udržateľný rozvoj vidieka²⁴. V súvislosti s energiou z obnoviteľných zdrojov sa môžu napríklad vytvoriť priame pracovné miesta (napríklad na prevádzkovanie a údržbu zariadení), no väčšina dlhodobých pracovných miest je jej nepriamym dôsledkom a vzniká po celom dodávateľskom reťazci (výstavba, výroba alebo v prípade biomasy v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve). Podľa štúdií, ktoré sme preskúmali, sa výstavbou súčastí solárnych panelov alebo veterných turbín v niektorých prípadoch dokázalo oživiť existujúce výrobné zariadenia, ktoré sa dovtedy nevyužívali na výrobu energie. Niektoré štúdie informovali o inováciách (napr. vytvorenie nových produktov, postupov a politík) vo vidieckych oblastiach s inštalovanými zariadeniami na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Energia z obnoviteľných zdrojov môže byť novým zdrojom príjmov pre poľnohospodárov a vlastníkov lesov, ale aj pre vlastníkov pozemkov a miestne orgány. Ak okrem toho vidiecke komunity vyrábajú vlastnú energiu, môžu sa stať menej závislými od cenových výkyvov konvenčných palív.

25

V štúdiách sa však zdôrazňuje, že na dosiahnutie maximálnych ekonomických výhod využívania energie z obnoviteľných zdrojov vo vidieckych oblastiach je potrebné uplatňovať prístup k politike rozvoja vidieka, ktorý je prispôsobený miestnym podmienkam a príležitostiam a zameraný na konkurencieschopnosť vidieckych oblastí. Na to treba brať do úvahy určité kľúčové faktory (pozri rámček 1).

26

Skúsenosti zo zavádzania používania energie z obnoviteľných zdrojov vo vidieckych oblastiach v Nórsku, vo Švédsku a Fínsku vyzdvihujú dôležitosť miestnej spolupráce pre podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov a rozvoj vidieka. Tieto príklady sa týkajú predovšetkým lesnej biomasy²⁶. Súčasťou typického modelu týchto tzv. bioenergetických komunít sú výrobcovia biomasy, drevospracujúce závody, miestne orgány a miestne organizácie občianskej spoločnosti. Tieto zainteresované strany často spolupracujú s konzultantmi a výskumnými ústavmi.

… no o dosiahnutie týchto prínosov by sa mohlo prostredníctvom politiky EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov usilovať aktívnejšie

27

Zistili sme, že súčasný rámec politiky EÚ pre energiu z obnoviteľných zdrojov by mohol byť účinnejšou podporou pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú prínosom pre vidiecke oblasti.

1. V legislatívnych a politických dokumentoch EÚ sa spomína potenciálne pozitívny dosah energie z obnoviteľných zdrojov na rozvoj vidieka. Avšak hoci sa v odôvodneniach smernice o obnoviteľných zdrojoch energie spomína aspekt rozvoja vidieka v rámci využívania energie z obnoviteľných zdrojov, legislatívna časť smernice neobsahuje žiadne konkrétne ustanovenia týkajúce sa presadzovania rozvoja vidieka.
2. V národných akčných plánoch pre energiu z obnoviteľných zdrojov (NREAP) a v príslušných správach o pokroku sa energia z obnoviteľných zdrojov dáva do súvisu s rozvojom vidieka len v malej miere. EPFRV sa ako zdroj financovania projektov z obnoviteľných zdrojov spomína len zriedka. V kontrolovaných členských štátoch tiež očividne chýba koordinácia medzi jednotlivými ministerstvami, ktoré sa venujú politikám v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a rozvoja vidieka.

28

Naše zistenia potvrdzuje aj štúdia pod názvom Vplyvy energie z obnoviteľných zdrojov na európskych poľnohospodárov (december 2011) aj Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV), ktoré uvádzajú, že členské štáty mali vypracovať stratégie na prepojenie rozvoja vidieka s využívaním energií z obnoviteľných zdrojov, no neurobili to²⁷.

29

V niektorých členských štátoch sme však našli aj pozitívne príklady stratégií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, v ktorých sa zohľadňuje aspekt vidieka (pozri rámček 2).

30

V deklarácii z Európskej konferencie o rozvoji vidieka v Corku v septembri 2016²⁸ sa odporúča uplatňovať mechanizmy na posúdenie vplyvu politík na vidiecke oblasti (tzv. rural proofing) s cieľom zaistiť, aby bol „potenciál vidieka zabezpečiť inovatívne, inkluzívne a udržateľné riešenia“ zohľadnený v politikách a stratégiách Únie. Posúdením vplyvu politík na vidiecke oblasti sa majú nájsť najlepšie spôsoby realizácie politík vo vidieckych oblastiach a zabezpečiť, aby sa vidieckym oblastiam dostávalo spravodlivých výsledkov politiky²⁹. V máji 2017 Komisia informovala, že začala analyzovať relevantné štúdie a skúsenosti členských štátov. Výsledky tejto práce sa môžu využiť na vytvorenie mechanizmu na posúdenie vplyvu politík na vidiecke oblasti.

31

Komisia v balíku nazvanom Čistá energia pre všetkých Európanov (pozri bod 7) navrhla niekoľko opatrení a nástrojov, ktoré by mohli posilniť potenciálne pozitívne účinky využívania energie z obnoviteľných zdrojov na rozvoj vidieka:

1. Národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov by mali byť nahradené integrovanými plánmi v oblasti energetiky a klímy, pretože podľa Komisie by lepšie zohľadňovali záujmy vidieckych oblastí a rôznych zodpovedných orgánov a zároveň by zjednodušili podávanie správ tým, že sa zamedzí prekrývaniu.
2. V nariadení o riadení energetickej únie³⁰ sa od členských štátov vyžaduje, aby brali do úvahy všetky zainteresované strany a lepšie využili synergie v rôznych sektoroch.
3. V návrhu Komisie týkajúcom sa druhej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie sa zavádzajú ustanovenia v súvislosti so samospotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov a s komunitami vyrábajúcimi energiu z obnoviteľných zdrojov³¹. Ich účelom je dať samospotrebiteľom možnosť vyrábať, uskladňovať, spotrebúvať a predávať elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov bez toho, aby znášali neúmernú záťaž, a umožniť miestnym komunitám angažovať sa a pomôcť pri vytváraní konkrétnych stratégií na zlepšenie akceptácie a zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov, a tým uvoľniť potenciál, ktorý existuje vo vidieckych oblastiach.

Tieto návrhy Komisie považujeme za užitočné kroky smerom k zlepšeniu začlenenia vidieckeho rozmeru do politiky EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

V rámci politiky EÚ pre energiu z obnoviteľných zdrojov sa v plnej miere neriešia environmentálne a sociálno-ekonomické riziká bioenergie pre vidiecke oblasti

32

Bioenergia nie je synonymom udržateľnej energie. Udržateľnosť bioenergie závisí hlavne od toho, ako sa produkuje a využíva biomasa. Výroba a využívanie biomasy môžu byť neudržateľné, napríklad ak majú na ľudí, životné prostredie alebo prírodné zdroje negatívny vplyv, ktorý ohrozuje schopnosť budúcich generácií naplniť svoje potreby.

33

Bioenergia je energiou z obnoviteľných zdrojov, pri ktorej je najjasnejšia súvislosť s vidieckymi oblasťami. Suroviny³² používané na výrobu bioenergie sa takmer vo všetkých prípadoch získavajú z vidieckych oblastí. Pestovanie a získavanie poľnohospodárskej a lesnej biomasy ponúka príležitosti na diverzifikáciu poľnohospodárskych príjmov, pracovné a podnikateľské príležitosti a možnosti poskytovania nových služieb na vidieku.

34

Keď tuhá biomasa, bioplyn alebo biometán nahradia používanie konvenčných fosílnych palív, majú potenciál znížiť emisie skleníkových plynov, ako je to zobrazené v ilustráciách A1 a A2 v prílohe I. Tento potenciál sa líši v závislosti od systému výroby poľnohospodárskej alebo lesnej biomasy a systému výroby bioplynu a biometánu.

35

S bioenergiou sa však spájajú aj environmentálne a sociálno-ekonomické riziká pre vidiecke oblasti. Napríklad zmena využívania pôdy, zintenzívnenie obhospodarovania lesov či intenzívne pestovanie energetických plodín môže viesť k zníženiu biodiverzity, degradácii pôdy alebo nedostatku vody a jej znečisteniu (pozri rámček 3). Spaľovanie drevnej biomasy môže tiež viesť k vyšším emisiám určitých škodlivých látok znečisťujúcich vzduch³³ a prebieha neustála diskusia o tom, či je drevná biomasa skutočne uhlíkovo neutrálna (pozri rámček A1)³⁴. Identifikovali sme 16 environmentálnych a sociálno-ekonomických rizík spojených s výrobou a využívaním bioenergie (pozri tabuľku 1, a tiež tabuľky A2 a A3 v prílohe I)³⁵. Komisia analyzovala riziká spojené s výrobou a využívaním bioenergie v posúdení vplyvu týkajúcom sa udržateľnosti bioenergie, vypracovanom na účely prepracovaného znenia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie³⁶.

36

V právnych predpisoch EÚ, ktoré sú v súčasnosti v platnosti⁴¹, sú stanovené kritériá udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny⁴². Odkedy boli tieto kritériá prijaté v roku 2009 a zmenené v roku 2015, prebiehajú diskusie o udržateľnosti bioenergie. Komisia preto vo svojom balíku Čistá energia pre všetkých Európanov predložila kritériá udržateľnosti, ktoré by platili aj pre iné typy bioenergie, ako je bioenergia z tuhých a plynných palív vyrobených z biomasy používanej na výrobu tepla a elektrickej energie.

37

Návrh Komisie obsahuje dva typy kritérií udržateľnosti:

1. kritériá stanovujúce určité limity, pokiaľ ide o výrobu palív z biomasy pochádzajúcej z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva;
2. a kritériá vyžadujúce minimálny percentuálny podiel úspor emisií skleníkových plynov pre rôzne zariadenia využívajúce bioplyny, biokvapaliny a palivá z biomasy.

38

Preskúmali sme, či a do akej miery tieto kritériá pokrývajú riziká, ktoré sme identifikovali, a či navrhovaný rámec⁴³ poskytuje primeraný základ pre využívanie energie z udržateľných zdrojov vo vidieckych oblastiach.

39

Kritériá zahrnuté do návrhu Komisie nie sú záväznou podmienkou pre uvedenie bioenergie na trh; záväzné sú len vtedy, keď sa:

1. výroba bioenergie započítava ako príspevok k plneniu cieľa týkajúceho sa energie z obnoviteľných zdrojov, a na meranie dodržiavania povinností v súvislosti s energiou z obnoviteľných zdrojov;
2. stanovuje to, ktorá biomasa používaná na výrobu energie je oprávnená na získanie finančnej podpory.

40

Návrh sa nevzťahuje na všetky plodiny a využitia ani na niekoľko typov zariadení (pozri bod A3). Spomedzi 16 rizík, ktoré sme identifikovali, sa v návrhu druhej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie v plnej miere riešili len tri a dve ďalšie sa riešili v iných legislatívnych aktoch. 11 z týchto rizík sa rieši čiastočne. Riziká, ktoré sa neriešia, súvisia hlavne so zintenzívnením poľnohospodárskych postupov a obhospodarovania lesov, spaľovaním biomasy a s emisiami zo škodlivín vznikajúcich počas zvyšku životného cyklu bioenergie (pozri tabuľku 1 a tabuľky A2 a A3 v prílohe I). Podrobnosti našej analýzy a záverov dokladajúcich tabuľku 1 sú uvedené v prílohe I.

Tabuľka 1

Pokrytie rizík z hľadiska udržateľnosti v súvislosti s bioenergiou v návrhu druhej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie

	Riziká z hľadiska udržateľnosti	Bolo riziko riešené?
1) Zníženie biodiverzity	1 a)v dôsledku priamej zmeny využívania pôdy (napr. odlesňovanie, strata chránených oblastí)
	1 b)v dôsledku zintenzívnenia poľnohospodárskych postupov (napr. strata diverzity plodín)
	1 c)v dôsledku zintenzívnenia obhospodarovania lesov
2) Degradácia pôdy	2 a)v dôsledku priamej zmeny využívania pôdy (ktorá vedie napr. k strate uhlíka v pôde, erózii)
	2 b)v dôsledku zintenzívnenia poľnohospodárskych postupov (ktoré vedie napr. k zhutňovaniu, poklesu úrodnosti pôdy, erózii)
	2 c)v dôsledku zintenzívnenia obhospodarovania lesov (ktoré vedie napr. k poklesu úrodnosti pôdy v lesoch z dôvodu extrakcie živín – lesného odpadu)
3) Nedostatok vody a jej znečistenie	3 a)v dôsledku priamej zmeny využívania pôdy (napr. zmeny vodnej bilancie)
	3 b)v dôsledku zintenzívnenia poľnohospodárskych postupov (napr. zavlažovanie, hnojenie)
	3 c)v dôsledku zintenzívnenia obhospodarovania lesov (napr. zmeny vodnej bilancie)
4) Emisie skleníkových plynov	4 a)v dôsledku emisií skleníkových plynov počas životného cyklu, s výnimkou biogénneho uhlíka (napr. používanie hnojív, preprava biomasy, únik metánu z bioplynových staníc)
	4 b)v dôsledku nepriamych vplyvov (napr. nepriama zmena využívania pôdy z dôvodu vytlačenia pestovania potravinárskych plodín, mladšie lesy)
	4 c)v dôsledku emisií CO2 zo spaľovania biomasy (biogénne emisie)
5) Znečistenie ovzdušia	5 a)v dôsledku spaľovania biomasy (napr. tuhé častice, SO2 atď.)
	5 b)v dôsledku emisií škodlivín vznikajúcich počas zvyšku životného cyklu bioenergie (napr. preprava biomasy)
6) Sociálno-ekonomické riziká	6 a)neefektívne využívanie biomasy (vrátane neuplatňovania zásady kaskádovitého využívania, neoptimálnych metód konverzie biomasy na energiu)
	6 b)konkurencia zo strany existujúcich uplatnení (napr. produkcia potravín, drevo pre drevospracujúci priemysel)

Vysvetlivky:

Riešené riziko	Čiastočne riešené riziko	Neriešené riziko

Zdroj: Dvor audítorov.

41

Stanovenie cieľov v súvislosti s energiou z obnoviteľných zdrojov v kombinácii so systémami verejnej podpory pre bioenergiu stimuluje využívanie bioenergie. Predovšetkým v oblastiach dopravy a výroby elektriny sa to deje už od začiatku 21. storočia. Časť tejto bioenergie sa dováža: v roku 2015 EÚ doviezla 34 % peliet a 9,5 % kvapalných biopalív, ktoré spotrebovala⁴⁴. V situácii, keď chýbajú dostatočné záruky (slabé kritériá udržateľnosti), považujeme za riskantné, že návrhom druhej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie sa prostredníctvom ambicióznych cieľov pre energiu z obnoviteľných zdrojov v kombinácii z finančnými stimulmi podporuje výroba a využívanie bioenergie, pretože to môže dlhodobo zvýšiť používanie neudržateľnej biomasy. Navrhovaný rámec preto neposkytuje primeraný základ pre maximálne využitie potenciálu vidieckych oblastí na udržateľný rozvoj.

EPFRV sa dostatočne nesnaží o dosiahnutie cieľov v oblasti rozvoja vidieka prostredníctvom výdavkov na energiu z obnoviteľných zdrojov

42

Členské štáty sa môžu rozhodnúť financovať investície do energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom EPFRV. Cieľom politiky EÚ v oblasti rozvoja vidieka je pomáhať vidieckym oblastiam EÚ pri prekonávaní ekonomických, environmentálnych a sociálnych problémov. Investície do energie z obnoviteľných zdrojov financované z EPFRV by preto mali byť pre vidiecke oblasti jasným prínosom. V nasledujúcich častiach skúmame, či Komisia a členské štáty navrhli a vykonali primerané stratégie a opatrenia a či sú schopné preukázať výsledky, ktoré sa dosiahli vďaka podpore z EPFRV, v súvislosti s využívaním energie z obnoviteľných zdrojov i v súvislosti s udržateľným rozvojom vidieka.

Energia z obnoviteľných zdrojov sa pri programovaní rozvoja vidieka dostatočne nezohľadňuje

43

EPFRV má potenciál podporiť projekty, ktoré prispievajú k využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov aj k udržateľnému rozvoju vidieka. S cieľom dosiahnuť za vynaložené prostriedky optimálnu hodnotu, by malo byť financovanie z EPFRV založené na spoľahlivej stratégii a poskytované v súlade s náležite vymedzenými a kvantifikovanými potrebami. Malo by byť tiež koordinované s inými dostupnými zdrojmi financovania a ostatnými nástrojmi politiky, ako sú národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov.

44

Príjemcovia v rámci projektov týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov môžu prostredníctvom predaja vyprodukovanej energie za zvýhodnené alebo trhové ceny získať späť vynaložené investičné náklady alebo zlepšiť ekonomickú výkonnosť svojich operácií. Ak je však investičná podpora z EPFRV doplnená o atraktívne výkupné tarify, vzniká riziko nadmernej kompenzácie a finančnej výhody pre príjemcov vo forme nezákonnej štátnej pomoci, čo sa potvrdilo aj pri audite Komisie v Bulharsku. Rôzne prístupy v členských štátoch, ktoré sme navštívili, sú uvedené v rámčeku 4.

Celkové plánované výdavky z rôznych fondov EÚ na energiu z obnoviteľných zdrojov nie sú známe

45

O plánovaných výdavkoch na investície do energie z obnoviteľných zdrojov vo všeobecnosti z fondov EŠIF ani konkrétne z EPFRV v programovom období 2014 – 2020 nie sú k dispozícii žiadne úplné údaje. Tematický cieľ fondov EŠIF č. 4 „prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo“, na ktorý sa plánuje vynaložiť suma výdavkov vo výške 44 814 mil. EUR⁴⁵, zahŕňa energiu z obnoviteľných zdrojov, ale aj energetickú účinnosť a udržateľnú mestskú mobilitu. Komisia v dôsledku toho nemá jasný obraz o plánovanom príspevku investícií z fondov EŠIF na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov.

46

EPFRV tvoril zhruba 11 % financií pridelených z fondov EŠIF na tematický cieľ 4 (približne 5 027 mil. EUR⁴⁶), zatiaľ čo plánované výdavky z EPFRV na oblasť zamerania 5C v programovom období 2014 – 2020 boli 798,9 mil. EUR (pozri ilustráciu 4). Investície v tejto oblasti zamerania však nie sú určené len na energiu z obnoviteľných zdrojov, ale aj na iné aspekty biohospodárstva, ako sú dodávky a využívanie vedľajších produktov, odpadu, zvyškov a iných nepotravinových surovín.

47

Na druhej strane členské štáty môžu realizovať projekty so zložkami týkajúcimi sa energie z obnoviteľných zdrojov aj v rámci iných oblastí zamerania (pozri body 55 až 58), čo ešte viac komplikuje analýzu prispenia EPFRV na financovanie energie z obnoviteľných zdrojov. Na základe prieskumu sme zistili (pozri bod 22), že napríklad Rumunsko (pozri rámček 6) a Slovinsko sa rozhodli prideliť na oblasť zamerania 5C len nízku sumu financovania, prípadne nepridelili žiadne prostriedky, pretože považovali za vhodnejšie iné oblasti zamerania, napríklad 2A, 3A, 6A alebo 6B. Holandsko a Poľsko odpovedali, že na energiu z obnoviteľných zdrojov nenaplánovali žiadne výdavky z EPFRV, pretože ostatné fondy EŠIF a vlastné národné programy považovali za postačujúce na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov vo vidieckych oblastiach.

48

Do polovice programového obdobia vznikli výdavky len vo výške 40,9 mil. EUR (5,1 % z celkového rozpočtu vo výške 800 mil. EUR)⁴⁷. Značné oneskorenie vykonávania programu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov môže byť odrazom ťažkostí v súvislosti s programovaním oblastí zamerania (pozri body 55 až 58), ktoré sa pridali k oneskoreniam pri prijímaní PRV a k času, ktorý členské štáty potrebovali na návrhy a prispôsobenie sa novému rámcu.

Rozsah zlepšenia prepojenia medzi identifikovanými potrebami a prístupom k financovaniu energie z obnoviteľných zdrojov stanovenom v PRV

49

V usmerneniach Komisie k strategickému programovaniu na obdobie 2014 – 2020 sa uvádza, že opis stratégie (intervenčná logika) by mal na základe analýzy SWOT a určených potrieb zdôvodniť výber a kombináciu opatrení rozvoja vidieka a stanovenie priorít v rámci nich. Musí určiť priority z hľadiska jednotlivých vymedzených potrieb a zdôvodniť stanovenie týchto priorít. Komisia preto posudzuje strategické úvahy členských štátov o využívaní energie z obnoviteľných zdrojoch vo fáze schvaľovania PRV.

50

Komisia poskytuje členským štátom usmernenie prostredníctvom pracovných skupín, monitorovacích výborov, kontrolných zoznamov, usmernení k opatreniam (tzv. spisov k opatreniam) atď. s cieľom uľahčiť vypracovanie a vykonávanie PRV. V usmerňovacích dokumentoch sa však priamo nehovorí o strategických aspektoch energie z obnoviteľných zdrojov ani o tom, čo sa má dosiahnuť prostredníctvom investícií z EPFRV do energie z obnoviteľných zdrojov, ako by mali tieto investície zaistiť pre vidiecke oblasti pridanú hodnotu a ako by mal EPFRV dopĺňať existujúce systémy financovania z prostriedkov EÚ a členských štátov.

51

Zistili sme, že všetkých päť PRV, ktoré sme preskúmali, obsahovalo povinné prvky, pokiaľ ide o stanovenie cieľov, potreby a strategické aspekty energie z obnoviteľných zdrojov, ale ani jeden z nich nezahŕňal komplexnú analýzu alebo vyčíslenie súvisiacich finančných potrieb. S výnimkou Rakúska kontrolované členské štáty účinne nevyužili identifikované potreby a analýzy SWOT ako základ pre strategický prístup k energii z obnoviteľných zdrojov vo svojich PRV a ich prístup zostal preto veľmi všeobecný. Ďalšie nedostatky sa týkali vykonávania a krátkodobých zmien pôvodných stratégií (pozri rámček 5).

52

Usmernením ani kontrolami Komisie sa týmto nedostatkom nezabránilo. Nezabezpečili, aby členské štáty sformulovali dôkladné stratégie pre energiu z obnoviteľných zdrojov vo vidieckych oblastiach. Výber opatrení EPFRV a rozpočet, ktorý bol na ne pridelený, navyše nie vždy logicky vyplýval z potenciálu a potrieb opísaných v PRV.

Slabá koordinácia rôznych zdrojov financovania na energiu z obnoviteľných zdrojov

53

Súčasným legislatívnym rámcom⁴⁸ sa presadzuje účinné, efektívne a koordinované vynakladanie financií z rôznych zdrojov EÚ, predovšetkým z fondov EŠIF. Zodpovednosť za zdôvodnenie potreby zásahu v súlade s PRV a zabezpečenie dobrej koordinácie fondov nesú predovšetkým členské štáty. Komisia poskytuje členským štátom podporu a rady vydávaním strategických usmernení, propagáciou osvedčených postupov a monitorovaním vykonávania programov.

54

Pri preskúmaní vzorky partnerských dohôd a PRV za programové obdobie 2014 – 2020 sme zistili, že členské štáty našli niekoľko potenciálnych zdrojov financovania a stanovili všeobecné demarkačné zásady a opatrenia na zabránenie dvojitému financovaniu. Strategické dokumenty, ktoré sme preskúmali, však neobsahovali žiadne ďalšie informácie o prínosoch, ktoré by zabezpečila účinná koordinácia rozličných zdrojov financovania na energiu z obnoviteľných zdrojov. Neanalyzovali sa ani potenciálne substitučné účinky či medzery vo financovaní v tejto oblasti⁴⁹.

Zaraďovanie opatrení týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov do rôznych oblastí zamerania

55

Ako sa vysvetľuje v bodoch 14 a 15, rámec politiky rozvoja vidieka na obdobie 2014 – 2020 je založený na šiestich prioritách, ktoré sa ďalej členia na 18 tematických oblastí zamerania (pozri ilustráciu 3). Podpora na energiu z obnoviteľných zdrojov patrí pod oblasť zamerania 5C, ktorej predmetom sú dodávky a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov.

56

Oblasti zamerania sa realizujú prostredníctvom opatrení na rozvoj vidieka. V ilustrácii 5 sú zobrazené príklady rozdelenia opatrení a ukazovateľov stanovených pre prioritu 5. Jedno opatrenie však môže prispieť k viacerým oblastiam zamerania, prioritám a cieľom.

57

Členské štáty môžu okrem toho určiť druhotné účinky konkrétnych opatrení kategorizovaných v rámci oblasti zamerania 5C, ktoré majú vplyv aj na ďalšie oblasti zamerania. Napríklad inštalácia fotovoltických panelov na strechu novej stodoly na zlepšenie hospodárskej výkonnosti príjemcu možno považovať za projekt v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (t. j. v rámci oblasti zamerania 5C) alebo ako časť projektu modernizácie poľnohospodárskeho podniku, čím by spadal do oblasti zamerania 2A (pozri ilustráciu 3), so zložkou týkajúcou sa energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá má druhotný účinok na oblasť zamerania 5C.

58

Členské štáty nezaraďujú opatrenia týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov a typy projektov do oblastí zamerania jednotne (pozri rámček 6). To ovplyvní účinnosť monitorovania a hodnotenia projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov financovaných z EPFRV (pozri body 69 až 71), hlavne preto, že Komisia nevydala dodatočné usmernenia k tomu, ako kategorizovať projekty do oblastí zamerania jednotne vo všetkých členských štátoch.

Z monitorovania a hodnotenia sa získava málo informácií o financovaní a výsledkoch investícií do energie z obnoviteľných zdrojov

59

Na preukázanie výsledkov, ktoré sa dosiahli prostredníctvom rozpočtových prostriedkov EÚ, a skutočnosti, že sa tieto prostriedky použili dobre, sú potrebné informácie o výkonnosti zamerané na účinnosť a efektívnosť financovania v oblasti rozvoja vidieka vynaloženého na energiu z obnoviteľných zdrojov. Informácie z monitorovania a hodnotenia sú okrem toho cenným nástrojom na zlepšenie efektívnosti a účinnosti výdavkov na rozvoj vidieka tým, že usmerňujú prebiehajúce riadenie programov, pričom poukazujú na možné zlepšenia a pomáhajú formovať budúcu politiku.

Energia z obnoviteľných zdrojov v spoločnom rámci monitorovania a hodnotenia na obdobie 2007 – 2013

Spoločný rámec monitorovania a hodnotenia neposkytol komplexné informácie o monitorovaní v súvislosti s energiou z obnoviteľných zdrojov

60

Mnohé členské štáty (vrátane všetkých piatich členských štátov, ktoré sme kontrolovali) sa rozhodli využiť prostriedky z EPFRV na financovanie projektov týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov od začiatku programového obdobia 2007 – 2013. V tom čase neboli zavedené žiadne ukazovatele na meranie výstupov alebo výsledkov projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

61

To sa zmenilo v kontexte preskúmania stavu reformy SPP (tzv. zdravotnej prehliadky), keď bola energia z obnoviteľných zdrojov uznaná za „novú výzvu“ a členské štáty získali dodatočné financovanie na projekty týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov na zvyšok programového obdobia (2009 – 2013) (pozri bod 14). Členským štátom sa v tejto súvislosti uložila povinnosť monitorovať výdavky a počet príjemcov v rámci projektov týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov financovaných v rámci tejto „novej výzvy“. Nemuseli však zbierať údaje o dosiahnutých výsledkoch projektov, ako je vyprodukovaná energia z obnoviteľných zdrojov či inštalovaný výkon. V dôsledku toho na úrovni EÚ neexistujú komplexné informácie o projektoch týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov financovaných z EPFRV v období 2007 – 2013 a ukazovatele, ktoré sú k dispozícii, sa týkajú výhradne dodatočných financií vynaložených na energiu z obnoviteľných zdrojov po preskúmaní stavu reformy SPP.

62

Preskúmali sme údaje o projektoch týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov (počet projektov, vyplatená podpora), ktoré poskytli kontrolované členské štáty, a v štyroch z nich⁵¹ sme zaznamenali niekoľko nezrovnalostí medzi údajmi, ktoré predložili Komisii, a našimi výpočtami na základe údajov z ich projektových databáz. Orgány neboli schopné tieto nezrovnalosti vysvetliť, čím sa spochybňuje správnosť a úplnosť údajov z preskúmania stavu reformy SPP.

63

Na úrovni EÚ navyše nie sú k dispozícii úplné informácie ani o počte projektov, množstve vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov či inštalovanom výkone. V dôsledku toho je nemožné vyčísliť prispenie EPFRV k využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov vo vidieckych oblastiach. Keďže chýbajú relevantné a spoľahlivé informácie o energii z obnoviteľných zdrojov, účinnosť týchto opatrení v uvedenom období nie je možné posúdiť a nie je jasné, z čoho členské štáty vo svojich PRV vychádzali pri vypracúvaní častí týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov. Tieto zistenia sú v súlade s našimi predchádzajúcimi pripomienkami k údajom o monitorovaní podpory z EFRR a Kohézneho fondu pre energiu z obnoviteľných zdrojov v programovom období 2007 – 2013⁵².

Hodnotenia programov v spoločnom rámci monitorovania a hodnotenia poskytujú len obmedzené množstvo informácií o vplyve podpory energie z obnoviteľných zdrojov na rozvoj vidieka

64

Oneskorenia pri vykonávaní programov vo VFR sú opakujúcim sa problémom, ktorý sme v minulosti zaznamenali v mnohých oblastiach politík⁵³. Oneskorenia pri vykonávaní PRV na obdobie 2007 – 2013 boli znovu spôsobené nesúladom medzi výdavkovým cyklom a načasovaním povinnosti predložiť správu. Dôsledkom bolo, že na účely hodnotenia v polovici trvania programu boli k dispozícii len obmedzené relevantné údaje o energii z obnoviteľných zdrojov, hoci isté užitočné informácie boli predložené (pozri rámček 7). Mnohé členské štáty čelili oneskoreniam pri finalizácii svojich hodnotení ex post⁵⁴.

65

Z nášho preskúmania hodnotení ex post vyplynulo, že sa venovali investíciám do energie z obnoviteľných zdrojov (napr. využité opatrenia), no dosah týchto investícií na udržateľný rozvoj vidieka sa nie vždy analyzoval. Relevantné analýzy týkajúce sa napríklad environmentálneho prínosu energie z obnoviteľných zdrojov pre vidiecke oblasti, diverzifikácie príjmov, vytvárania pracovných miest, skvalitňovania energetickej infraštruktúry a služieb vo vidieckych oblastiach atď. sa nevykonali.

66

Zaznamenali sme však niektoré osvedčené postupy hodnotenia projektov týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov (pozri rámček 7).

Energia z obnoviteľných zdrojov v spoločnom rámci monitorovania a hodnotenia na obdobie 2014 – 2020

67

Cieľom nového rámca výkonnosti na programové obdobie 2014 – 2020 je zabezpečiť, aby bolo vykonávanie programov rozvoja vidieka viac orientované na výsledky ako v minulosti. Spoločný rámec monitorovania a hodnotenia pre oblasť rozvoja vidieka⁵⁵ v tomto kontexte zahŕňa spoločný súbor podrobných ukazovateľov, ktoré sa majú uplatňovať v súvislosti s oblasťami zamerania, spolu so spoločnými hodnotiacimi otázkami, ktoré majú byť zodpovedané v budúcnosti, pričom zámerom je posúdiť napredovanie a dosiahnuté výsledky politiky rozvoja vidieka, ako aj dosah, účinnosť, efektívnosť a relevantnosť intervenčných opatrení v rámci politiky rozvoja vidieka.

68

V spoločnom rámci monitorovania a hodnotenia sa vyžaduje poskytnutie monitorovacích informácií o celkových investíciách do výroby energie z obnoviteľných zdrojov (cieľový ukazovateľ T16) a o energii z obnoviteľných zdrojov vyrábanej v rámci podporovaných projektov (doplnkový ukazovateľ výsledku R15). Členské štáty majú možnosť stanoviť pre konkrétne opatrenia dodatočné ukazovatele výstupov a Komisia potvrdila, že desať členských štátov alebo regiónov⁵⁶ sa to aj rozhodlo urobiť. Avšak väčšina z týchto dodatočných ukazovateľov špecifických pre opatrenia v rámci oblasti zamerania 5C bola ukazovateľmi vstupov, napr. verejné výdavky, alebo ukazovateľmi výstupov, napr. počet podporených príjemcov, projektov a opatrení. Tieto ukazovatele teda nemôžu poskytnúť spoľahlivý základ pre posúdenie výsledkov zložky PRV týkajúcej sa energie z obnoviteľných zdrojov, a zameranie na výsledky by teda nebolo možné zvýšiť⁵⁷.

69

Ďalšou komplikáciou je skutočnosť, že informácie o výkonnosti sa zbierajú len na úrovni oblastí zamerania⁵⁸. Projekty financované z EPFRV a zaradené do oblasti zamerania 5C preto neposkytujú úplné údaje o energii z obnoviteľných zdrojov vo vidieckych oblastiach, pretože niektoré projekty môžu nepriamo súvisieť s energiou z obnoviteľných zdrojov (ako obhospodarovanie lesov), no sú zaradené do oblasti zamerania 5C, kým iné môžu byť vyhodnotené ako projekty, ktoré prispievajú k oblasti zamerania 5C nepriamo a sú preto zaradené do iných oblastí zamerania, ako napríklad 2A, 3A, 6A, 6B atď. V dôsledku toho budú informácie o celkových investíciách do výroby energie z obnoviteľných zdrojov (cieľový ukazovateľ T16) odzrkadľovať len to, čo bolo zaradené do oblasti zamerania 5C, a neposkytnú celkový obraz o všetkých investíciách do energie z obnoviteľných zdrojov vo vidieckych oblastiach.

70

Ďalší ukazovateľ, ukazovateľ výsledku R15 – energia z obnoviteľných zdrojov vyrábaná v rámci podporovaných projektov, má pokrývať všetky projekty týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov. V usmernení Komisie sa však uvádza, že údaje o tomto ukazovateli by hodnotitelia mohli zbierať rôznymi spôsobmi, napríklad prostredníctvom štatistických prieskumov na úrovni EÚ a členských štátov. Porovnateľnosť údajov na úrovni EÚ preto závisí od rozhodnutí hodnotiteľov.

71

Hoci Komisia vydala podrobné usmernenia, aby poskytla podporu pri príprave vypracúvania správ a hodnotení, previazanosť ukazovateľov v spoločnom rámci monitorovania a hodnotenia s oblasťami záujmu môže pre hodnotiteľov predstavovať ďalšiu záťaž, zasiahnuť kvalitu hodnotení programov a ich porovnateľnosť a, ako v minulosti, viesť k oneskoreniam. Ak v kľúčových časoch podávania správ nie sú k dispozícii informácie z monitorovania a hodnotenia, členské štáty a Komisia môžu premeškať príležitosť zlepšiť vykonávanie opatrení týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov.

Projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov potvrdili svoj potenciál pre rozvoj vidieka aj napriek nedostatkom vo výberových postupoch a pri realizácii projektov

72

Členské štáty sú zodpovedné za výber projektov v oblasti rozvoja vidieka a opatrenia na rozvoj vidieka majú lepšie zamerať na priority EÚ a svoje ciele a stratégie. Členské štáty sú preto povinné stanoviť a uplatňovať jasné, relevantné a objektívne kritériá oprávnenosti a výberové kritériá spolu s objektívnymi, spravodlivými a transparentnými postupmi⁵⁹.

73

Kritériá oprávnenosti sú požiadavkami, ktoré musia projekty spĺňať, aby boli oprávnené na získanie podpory z EPFRV. Oprávnenosť je podmienka, ktorá je buď splnená alebo nesplnená. Výberové kritériá stanovujú členské štáty s cieľom uprednostniť projekty, ktoré najlepšie spĺňajú identifikované potreby a ciele vymedzené v PRV. Členské štáty by mali uplatňovať výberové kritériá aj v prípadoch, keď je dostatok financií na schválenie všetkých prihlášok, aby tak zaistili riadne finančné hospodárenie⁶⁰. V kontexte témy tejto správy by mali predovšetkým zabezpečiť výber životaschopných projektov, ktoré podporia využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a vidieckym oblastiam poskytnú pridanú hodnotu.

Väčšina projektov bola prínosom pre využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a rozvoj vidieka

74

Kontrolovali sme projekty týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré boli rôzneho typu a veľkosti (pozri prílohu II). Vzorka projektov zahŕňala investície, prostredníctvom ktorých sa poskytla energia z obnoviteľných zdrojov tretím stranám, aj investície, pomocou ktorých sa vyrobila energia pre vlastnú spotrebu vlastníkov projektov.

75

Účelom projektov, ktoré dodávali energiu tretím stranám, bola najmä diverzifikácia príjmov poľnohospodárskych alebo lesných podnikov. Niektoré projekty iniciovali a realizovali MSP alebo mikropodniky. Úspešné projekty tohto typu poskytli nové a priaznivo prijaté energetické služby domácnostiam a verejným budovám vo vidieckych oblastiach. Tieto projekty mali prínos z hľadiska životného prostredia, najmä v prípade systémov diaľkového vykurovania, ktoré sú vo všeobecnosti energeticky účinnejšie a majú nižšie emisie ako individuálne systémy vykurovania. Tieto projekty tiež umožnili vlastníkom využiť nové podnikateľské príležitosti. Dodávateľom surovín v miestnom dodávateľskom reťazci pre biomasu, hlavne poľnohospodárom a lesníkom dali možnosť diverzifikovať svoje príjmy a udržať svoje podniky (pozri rámček 8).

76

Zavádzanie využívania energie z obnoviteľných zdrojov si vyžaduje dôkladné plánovanie, ako aj inštalačné a údržbárske práce. Expertíza a skúsenosti získané v regióne sú cenným prínosom pre jeho ďalší rozvoj, pokiaľ ide o výrobu a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, a výhody môžu presiahnuť pôvodné investície do projektu.

77

Projekty výroby energie pre vlastnú spotrebu mali prínos pre poľnohospodárske a lesné podniky a závody na spracovanie potravín napríklad tým, že zaistili energetickú bezpečnosť a sebestačnosť, nižšie náklady na energiu, lepšiu finančnú výkonnosť alebo nižšiu emisnú stopu. Nepriamo tiež prispeli k udržateľnému rozvoju vidieka tým, že pre miestnych obyvateľov vytvorili pracovné miesta a možnosti príjmu, alebo tým, že prispeli k zlepšeniu stavu životného prostredia v regióne (pozri rámček 9).

Výberové postupy členských štátov nezabezpečili, aby sa zvolili najrelevantnejšie projekty…

78

Členské štáty sú povinné stanoviť výberové kritériá na výber projektov s cieľom zabezpečiť najlepšie využitie finančných zdrojov na rozvoj vidieka. Zistili sme, že kontrolované členské štáty sa nie vždy riadili touto zásadou.

79

Preskúmali sme výberové kritériá a postupy v programovom období 2014 – 2020 a zistili sme, že štyri z piatich členských štátov⁶¹, ktoré sme navštívili, uplatňovali výberové kritériá, ktoré boli do určitej miery relevantné na to, aby zabezpečili uprednostnenie projektov uľahčujúcich využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a udržateľný rozvoj vidieka: napríklad projekty, pri ktorých sa očakávali pozitívne účinky na diverzifikáciu príjmov a životné prostredie, používali suroviny vyprodukované a spracované lokálne (palivá z biomasy) alebo pri ktorých sa zohľadňovali miestne stratégie a zapojenie miestneho obyvateľstva. Tieto snahy však sčasti ohrozili slabé výberové postupy. Dospeli sme k záveru, že Rakúsko, Bulharsko, Taliansko (Toskánsko) a Francúzsko (Dolná Normandia, pokiaľ ide o jej opatrenia v oblasti lesného hospodárstva) používali nenáročné systémy bodovania s minimálnymi prahmi, ktoré sa dali prekročiť splnením len jedného kritéria, prípadne malého počtu kritérií.

… čo viedlo k výberu niektorých projektov týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov, ktorých prínos pre vidiecke oblasti bol nevýznamný

80

Nedostatky výberového procesu môžu viesť k tomu, že sa financujú projekty, ktoré síce majú ekonomický prínos pre vlastníkov projektov, no dosah na vidiecke oblasti je len malý. To je prípad aj niektorých projektov, ktoré sme kontrolovali počas auditu. Finančná podpora sa nie vždy využila na vytvorenie pracovných miest alebo iniciovanie nových podnikateľských príležitostí, na zlepšenie situácie existujúceho poľnohospodárskeho alebo lesného podniku alebo na poskytovanie energetických služieb vidieckemu obyvateľstvu (pozri rámček 10).

81

Pri našich návštevách v rámci auditu sa potvrdil pozitívny vplyv niektorých typov projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, čo opodstatňuje finančnú podporu poskytovanú z EPFRV. Ak sa však berie do úvahy skutočnosť, že existuje niekoľko ďalších systémov podpory pre energiu z obnoviteľných zdrojov, projekty, ktoré neprispievajú k cieľu týkajúcemu sa energie z obnoviteľných zdrojov a zároveň aj k celkovému cieľu v oblasti rozvoja vidieka, by nemali dostávať podporu z EPFRV.

Závery a odporúčania

82

V legislatívnych a politických dokumentoch EÚ sa zdôrazňuje zámer využiť potenciálne pozitívny dosah investícií do energie z obnoviteľných zdrojov na rozvoj vidieka. Štúdie potvrdzujú, že energia z obnoviteľných zdrojov môže mať pozitívne účinky na udržateľný rozvoj vidieka, no s využívaním niektorých typov energie z obnoviteľných zdrojov sa spájajú aj environmentálne a sociálno-ekonomické riziká.

83

Pri našom audite sme preskúmali rámec pre energiu z obnoviteľných zdrojov a zamerali sme sa pri tom na to, akým spôsobom boli do neho začlenené aspekty rozvoja vidieka. Preskúmali sme tiež rámec politiky v oblasti rozvoja vidieka a jeho vykonávanie v členských štátoch s cieľom posúdiť, či podpora z EPFRV na energiu z obnoviteľných zdrojov skutočne prispela k udržateľnému rozvoju vidieka.

84

Na základe našej audítorskej práce sme dospeli k záveru, že financovanie projektov týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov má významný potenciál uľahčiť udržateľný rozvoj vidieka, no tento potenciál sa zatiaľ zväčša nezrealizoval.

85

Zistili sme, že aspekt energie z obnoviteľných zdrojov týkajúci sa rozvoja vidieka nebol v súčasnom rámci politiky Komisie a členských štátov primerane zohľadnený. V dôsledku toho neboli príležitosti, ktoré ponúka zavedenie používania energie z obnoviteľných zdrojov vo vidieckych oblastiach, dostatočne využité. Komisia nedávno navrhla isté zmeny v rámci politiky pre energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré majú potenciál túto situáciu zlepšiť (body 24 až 31).

Odporúčanie 1 – Posúdenie vplyvu budúcej politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na vidiecke oblasti

Pri koncipovaní budúcej politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov by Komisia a členské štáty mali zohľadniť situáciu a potreby vidieckych komunít a ich hospodárstva, zvážiť potenciálne pozitívne a negatívne vplyvy politiky a zabezpečiť, aby sa vidieckym oblastiam dostávalo spravodlivých výsledkov politiky.

Na tento účel by Komisia v spolupráci s členskými štátmi mala vyvinúť relevantný mechanizmus, ktorý by mohol byť inšpirovaný mechanizmom na posúdenie vplyvu politík na vidiecke oblasti (tzv. rural proofing), ako je opísaný v bode 1 politického usmernenia v deklarácii Cork 2.0 z roku 2016.

Komisia by mala tento nástroj predstaviť pri konzultáciách s členskými štátmi o integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy, ktoré jej majú byť zaslané do 1. januára 2019, a usmerniť členské štáty o tom, ako ho uplatňovať.

Plánovaný dátum vykonania: do konca roku 2019.

86

Okrem toho pokiaľ ide o bioenergiu, čo je energia z obnoviteľných zdrojov, pri ktorej je najevidentnejšia súvislosť s vidieckymi oblasťami, súčasný ani navrhovaný rámec politiky Komisie sa dostatočne nevenuje environmentálnym a sociálno-ekonomickým rizikám, ktoré sa s ňou spájajú. Kombinácia cieľov pre energiu z obnoviteľných zdrojov, systémov verejnej podpory a slabých kritérií udržateľnosti stanovených pre biomasu vyvoláva riziko, že sa zvýši využívanie biomasy na energetické účely bez toho, aby sa poskytli dostatočné záruky, že biomasa sa získava z udržateľných zdrojov (body 32 až 41).

Odporúčanie 2 – Zlepšený rámec udržateľnosti bioenergie

Komisia by mala so spoluzákonodarcami navrhnúť budúci rámec politiky pre bioenergiu takým spôsobom, aby poskytoval dostatočnú ochranu pred neudržateľným získavaním zdrojov biomasy na výrobu energie. V tomto rámci by sa mali uznať a riešiť riziká z hľadiska udržateľnosti – že sa vďaka cieľom a systémom finančnej podpory zvýši využívanie bioenergie – a zabezpečiť zmiernenie súvisiacich environmentálnych a sociálno-ekonomických rizík.

Plánovaný dátum vykonania: 2020.

87

Komisia neposkytla jasné usmernenie k tomu, ako by podpora z EPFRV určená na energiu z obnoviteľných zdrojov mohla pridať hodnotu na európskej úrovni a ako by mala dopĺňať existujúce systémy financovania na úrovni EÚ a členských štátov. Vzniká tak riziko, že z EPFRV sa stane jednoducho len ďalší zdroj financovania energie z obnoviteľných zdrojov bez toho, aby sa za prioritu stanovil rozvoj vidieka.

88

Komisia vydala podrobné usmernenie pre členské štáty k tomu, ako zostaviť a vykonávať svoje PRV. Avšak čiastočne pre chýbajúcu jasnú víziu v súvislosti s podporou z EPFRV pre energiu z obnoviteľných zdrojov kontrolované členské štáty zaujali k podpore pre energiu z obnoviteľných zdrojov len veľmi všeobecný strategický prístup a neskoordinovali dostatočne podporu z EPFRV s rôznymi ďalšími zdrojmi financovania EÚ a národnými zdrojmi financovania určeného pre energiu z obnoviteľných zdrojov, aby zvýšili jeho dosah vo vidieckych oblastiach do najvyššej možnej miery. Ďalej sme zistili, že opatrenia týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov sa v EÚ nezaraďovali do oblastí zamerania jednotne, čo sa zdá byť ako nie práve optimálna situácia, no považujeme to predovšetkým za problém monitorovania a hodnotenia (body 49 až 58).

Odporúčanie 3 – Jasné usmernenie k úlohe EPFRV v súvislosti s podporou pre energiu z obnoviteľných zdrojov

Pri koncipovaní budúcich politík členských štátov v oblasti rozvoja vidieka by Komisia mala vymedziť, čo by sa malo dosiahnuť prostredníctvom investícií z EPFRV do energie z obnoviteľných zdrojov, ako majú zabezpečovať pridanú hodnotu vo vidieckych oblastiach a ako by mal EPFRV dopĺňať existujúce systémy financovania pre energiu z obnoviteľných zdrojov na úrovni EÚ a členských štátov.

Komisia by mala v tejto súvislosti využiť osvedčené postupy, ktoré sme zistili počas nášho auditu (pozri rámček 7, rámček 8 a rámček 9), ako aj podobné skúsenosti opísané v štúdii OECD pod názvom Prepojenie energie z obnoviteľných zdrojov s rozvojom vidieka (pozri rámček 1).

Plánovaný dátum vykonania: do konca roku 2018.

89

Dostupnosť relevantných a spoľahlivých informácií z monitorovania a hodnotenia je pri vypracúvaní správ zásadne dôležitá, aby mohla Komisia a členské štáty zlepšiť vynakladanie podpory z EPFRV na energiu z obnoviteľných zdrojov. Odhliadnuc od niektorých príkladov osvedčených postupov však o podpore pre energiu z obnoviteľných zdrojov z EPFRV a iných fondov EÚ dostupných v programovom období 2007 – 2013 nie sú žiadne informácie z monitorovania a hodnotenia (body 60 až 65).

90

Na programové obdobie 2014 – 2020 vydala Komisia usmernenia s cieľom podporiť vypracúvanie správ a vykonávanie hodnotení členskými štátmi. Odlišné prístupy členských štátov k definovaniu primárneho a nepriameho príspevku projektov a ku kategorizácii opatrení a typov projektov však budú mať negatívny vplyv na účinnosť monitorovania a hodnotenia. Hlavné ukazovatele vzťahujúce sa na energiu z obnoviteľných zdrojov v programovom období 2014 – 2020⁶³ majú obmedzenú informačnú hodnotu z dôvodu ich limitovaného záberu a problémov v súvislosti s metodikou. Členské štáty mali možnosť použiť dodatočné relevantné ukazovatele, no urobilo to len zopár z nich. Tieto obmedzenia si od hodnotiteľov v členských štátoch vyžadujú dodatočné úsilie a môžu viesť k nejednotnosti správ na úrovni EÚ a oneskoreniam (body 67 až 71).

91

V osobitnej správe č. 16/2017⁶⁴ sme už vyzdvihli, že je potrebné aby Komisia zaistila, aby vylepšené výročné správy o vykonávaní za rok 2019 obsahovali jasné a ucelené informácie o dosiahnutých výsledkoch programu, a presnejšie vymedzila rôzne typy ukazovateľov na programové obdobie po roku 2020.

Odporúčania 4 – Jednoduchší a zmysluplnejší rámec monitorovania a hodnotenia

Pokiaľ ide o podporu z EPFRV na energiu z obnoviteľných zdrojov, Komisia by mala od členských štátov vyžadovať, aby vo svojich vylepšených výročných správach o vykonávaní, ktoré predložia v roku 2019, uviedli relevantné informácie o výsledkoch projektov týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov a dosiahnutých v kontexte programov. Na základe týchto informácií by mala Komisia získať prehľad o tom, aká suma výdavkov bola z EPFRV vyplatená na projekty týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov, aký energetický výkon bol inštalovaný alebo koľko energie sa v rámci týchto projektov vyrobilo.

Plánovaný dátum vykonania: do konca roku 2018.

92

Členské štáty sú zodpovedné za to, aby v súlade so svojimi stratégiami zamerali výber projektov na priority EÚ a svoje vlastné ciele. Na tento účel by mali stanoviť a uplatňovať jasné, relevantné a objektívne kritériá oprávnenosti a výberové kritériá spolu s objektívnymi, spravodlivými a transparentnými postupmi. Komisia v tejto súvislosti poskytuje pokyny, napríklad vo forme seminárov a usmernení⁶⁵.

93

V rámci projektov, ktoré sme kontrolovali, sa vyrábala energia pre vlastnú spotrebu prevádzkovateľov projektov alebo na účely dodávok tretím stranám, prípadne sa využívanie energie z obnoviteľných zdrojov týmito projektmi podporilo nepriamo (body 74 až 77). Vysoké rozpočty na oblasť zamerania 5C spolu s nízkou mierou čerpania (pozri bod 48) a slabými výberovými postupmi (body 78 a 79) vyvolávajú riziko, že podpora z EPFRV sa poskytne na také projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré vidieckym oblastiam, v ktorých sa realizujú, nezabezpečia žiadne jasné prínosy, len aby sa zabránilo zrušeniu viazanosti vyčlenených finančných prostriedkov.

Odporúčanie 5 – Lepší výber projektov zohľadňujúci pridanú hodnotu pre vidiecke oblasti a životaschopnosť projektov

S cieľom zmierniť riziká spojené s vysokými rozpočtami na oblasť zamerania 5C a nízkou mierou čerpania a slabými výberovými postupmi by Komisia mala členským štátom zdôrazniť potrebu uplatňovať relevantné výberové postupy, aby sa podpora poskytovala len životaschopným projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré budú jasným prínosom pre udržateľný rozvoj vidieka.

Plánovaný dátum vykonania: do konca roku 2018.

Túto správu prijala komora I, ktorej predsedá Phil WYNN OWEN, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 10. januára 2018.

Glosár a skratky

AEBIOM: Európske združenie pre biomasu (European Biomass Association)

Anaeróbna fermentácia: Proces, pri ktorom sa organická hmota, ako je živočíšny odpad alebo odpad z potravín, rozkladá, aby sa vyrobil bioplyn a organické hnojivo.

Analýza SWOT: Metóda na zistenie silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb (z angl. strenths, weaknesses, opportunities, threats) v organizácii alebo v regióne, ktorá sa využíva v programe rozvoja vidieka.

Bioenergia: Energia vyrobená z biomasy.

Biohospodárstvo: Tie odvetvia hospodárstva, ktoré na výrobu potravín, materiálov a energie využívajú obnoviteľné biologické zdroje, napríklad plodiny, lesy, ryby, zvieratá a mikroorganizmy.

Biomasa: Biologicky rozložiteľná časť produktov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu z poľnohospodárstva vrátane rastlinných a živočíšnych látok, lesného hospodárstva a príbuzných odvetví vrátane rybárstva a akvakultúry, ako aj biologicky rozložiteľná časť odpadu vrátane priemyselného a komunálneho odpadu biologického pôvodu.

CO₂: Oxid uhličitý

DG ENV: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre životné prostredie

Diaľkové vykurovanie, diaľkové chladenie: Distribúcia tepelnej energie vo forme pary, horúcej a teplej vody alebo vychladených kvapalín z centrálneho zdroja výroby prostredníctvom siete do viacerých budov alebo na viacero miest na vyhrievanie alebo ochladzovanie priestorov alebo procesov.

EEG: Zákon o obnoviteľných zdrojoch energie (z nem. Erneuerbare-Energien-Gesetz)

Emisná stopa: Množstvo skleníkových plynov, ktoré sa vypustí do atmosféry počas životného cyklu akéhokoľvek produktu alebo činnosti a ktoré je vyjadrené ako ekvivalent oxidu uhličitého (CO₂e).

Energia z obnoviteľných zdrojov: Energia získaná z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa počas ľudského života prirodzene doplnia, napríklad slnečné žiarenie, vietor, biomasa a geotermálne teplo.

Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF): Skupina piatich samostatných fondov, ktoré majú za cieľ znižovať regionálne rozdiely v EÚ, s rámcami politík stanovenými na sedemročné rozpočtové obdobie viacročného finančného rámca. Týmito piatimi fondmi sú: Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF), Kohézny fond (KF), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky námorný a rybársky fond (ENRF).

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR): Európsky fond regionálneho rozvoja je zameraný na posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti v Európskej únii prostredníctvom vyrovnávania hlavných regionálnych rozdielov. Dosahuje sa to pomocou finančnej podpory na vybudovanie infraštruktúry a produktívnych investícií na vytváranie pracovných miest, predovšetkým pre podniky.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV): Poradný orgán, ktorý poskytuje zástupcom európskych sociálno-pracovných záujmových skupín a iným oficiálnu platformu na vyjadrenie názorov na záležitosti týkajúce sa EÚ.

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV): Cieľom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka je pomáhať vidieckym oblastiam EÚ pri prekonávaní širokej škály ekonomických, environmentálnych a sociálnych problémov.

FV: Fotovoltický

GR: Útvary a služby Európskej komisie známe ako generálne riaditeľstvá.

GR AGRI: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

GR CLIMA: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre oblasť klímy

GR ENER: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre energetiku

Horizont 2020: Program EÚ pre výskum a inováciu na roky 2014 – 2020.

Iniciatíva Leader: Metóda miestneho rozvoja vedeného komunitou na mobilizáciu a rozvoj vidieckych komunít prostredníctvom miestnych verejno-súkromných partnerstiev (miestnych akčných skupín). Termín je francúzskym akronymom pochádzajúcim z výrazu Liaison Entre Actions de Développement de lʼEconomie Rurale (v slov. prepojenia medzi opatreniami na rozvoj vidieckeho hospodárstva)

Komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov: MSP alebo nezisková organizácia, ktorých akcionári alebo členovia spolupracujú na výrobe, distribúcii, uskladnení alebo dodávkach energie z obnoviteľných zdrojov.

Kritériá udržateľnosti: Súbor kritérií pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vymedzených v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie a v návrhu druhej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a týkajúcich sa postupov využívania pôdy a obhospodarovania lesov, úspor emisií skleníkových plynov a efektívnosti konverzie energie na zaistenie environmentálnej udržateľnosti bioenergie.

LIFE: Finančný nástroj pre životné prostredie (z fr. L’Instrument Financier pour l’Environnement) Finančný nástroj EÚ na podporu projektov v oblasti životného prostredia, ochrany prírody a klímy v celej EÚ.

Merné jednotky energie

• toe – tona ropného ekvivalentu je množstvo energie uvoľnenej pri spaľovaní jednej tony surovej ropy, približne 42 GJ
  ktoe – kilotona (tisíc ton) ropného ekvivalentu
  Mtoe – milión ton ropného ekvivalentu
• kW – kilowatt
• MWh/kWh – megawatthodina/kilowatthodina

MSP: Malé a stredné podniky

Národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov: Vypracúva sa v súlade s článkom 4 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie.

Návrh druhej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie: Návrh Európskej komisie z 30. 11. 2016 týkajúci sa smernice o obnoviteľných zdrojoch energie na obdobie 2021 – 2030.

Nepriama zmena využívania pôdy (indirect land-use changes – ILUC): Premena využívania pôdy v dôsledku vytláčania poľnohospodárskej produkcie, t. j. keď sa existujúca poľnohospodárska pôda pretvorí na pôdu na pestovanie energetických plodín, ako je kukurica, Pennisetum purpureum či vŕba, a pestovanie potravín a krmív sa rozšíri na plochu, ktorá sa dovtedy nevyužívala na poľnohospodárstvo, napríklad lesy, trávny porast, rašeliniská, mokrade a iné ekosystémy bohaté na uhlík. Premenou týchto typov pôdy na ornú pôdu sa môžu zvýšiť emisie CO₂.

Oblasť zamerania 5C: Oblasť zamerania „energia z obnoviteľných zdrojov“ zahŕňa širokú škálu cieľov vrátane uľahčenia dodávok a využívania obnoviteľných zdrojov energie, vedľajších produktov, odpadu, zvyškov a iných nepotravinových surovín na účely biohospodárstva.

Oblasti zamerania: Európska únie stanovila pre rozvoj vidieka šesť priorít. Tie sa delia na 18 „oblastí zamerania“ v snahe lepšie definovať ciele každej priority a uľahčiť proces programovania.

Partnerská dohoda: Dokument vypracovaný členským štátom s prispením partnerov, v ktorom sa stanovuje stratégia, priority a mechanizmy členského štátu na účinné a efektívne využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov. Komisia ho schvaľuje po posúdení a dialógu s členským štátom.

Posúdenie vplyvu politík na vidiecke oblasti (tzv. rural proofing): Posúdenie vplyvu politík na vidiecke oblasti má za cieľ porozumieť dosahu zásahov politiky vlády a zaistiť spravodlivé a rovnocenné výsledky politiky pre vidiecke oblasti. Zámerom je teda nájsť najlepšie spôsoby realizácie politík vo vidieckych oblastiach.

Posudzovanie životného cyklu (LCA): Viacfázový postup na výpočet environmentálneho vplyvu produktu alebo služby počas ich celého životného cyklu.

Povinné kvóty: Minimálne podiely obnoviteľných zdrojov energie na energetickom mixe energetických zariadení, dodávateľov elektrickej energie alebo niekedy aj veľkých spotrebiteľov elektriny stanovené vládami štátov, regionálnymi či miestnymi samosprávami.

Preskúmanie stavu reformy SPP: V roku 2009 sa preskúmali a upravili jednotlivé zložky SPP s cieľom zamerať SPP na vyvážený rozvoj, ktorý neohrozuje životné prostredie. Táto úprava je známa pod názvom „zdravotná prehliadka“ alebo preskúmanie stavu reformy SPP.

Program rozvoja vidieka (PRV): Dokument, ktorý vypracoval členský štát alebo región a schválila Komisia, na plánovanie a monitorovanie vykonávania politiky rozvoja vidieka na regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni.

Programové obdobie: Obdobie vykonávania politiky rozvoja vidieka, ktoré sa zhoduje s viacročným finančným rámcom EÚ. Súčasným programovým obdobím je 2014 – 2020, ktorému predchádzalo programové obdobie 2007 – 2013.

Samospotrebiteľ (energie z obnoviteľných zdrojov): Aktívny zákazník, ktorý spotrebúva a môže uskladňovať a predávať elektrinu z obnoviteľných zdrojov, ktorá je vyrábaná v jeho priestoroch, vrátane bytových domov, obchodných sídiel alebo zón spoločných služieb či uzavretej distribučnej sústavy za predpokladu, že pre samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov iných než domácnosti tieto činnosti nepredstavujú ich hlavnú obchodnú alebo podnikateľskú činnosť.

Skleníkové plyny: Plyny, ktoré pôsobia ako v atmosfére Zeme ako prikrývka, pod ktorou sa zachytáva teplo, čím sa otepľuje zemský povrch. Tento jav je známy ako skleníkový efekt. Medzi hlavné skleníkové plyny patrí oxid uhličitý (CO₂), metán (CH₄), oxid dusný (N₂O) a fluórované plyny (HFC, PFC, SF₆ a NF₃).

Smernica o obnoviteľných zdrojoch energie: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16).

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP): Súbor právnych predpisov a postupov prijatých Európskou úniou s cieľom ustanoviť spoločnú a jednotnú politiku v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka.

Spoločný rámec monitorovania a hodnotenia: Rámec monitorovania a hodnotenia oblasti rozvoja vidieka pre celú EÚ uplatňovaný v programovom období 2007 – 2013. V programovom období 2014 – 2020 sa vzťahuje na obidva piliere SPP (EPFRV i EPZF).

Spoločný systém monitorovania a hodnotenia: Časť spoločného rámca monitorovania a hodnotenia – pravidlá a postupy vzťahujúce sa na oblasť rozvoja vidieka (druhý pilier SPP).

Štátna pomoc: Pomoc poskytnutá členskými štátmi, ktorou sú príjemcovia ekonomicky zvýhodnení. Môže mať formu priamej finančnej pomoci alebo nepriamej podpory, ako sú daňové výhody, zvýhodnené podmienky pri nákupe alebo prenájme pozemku, poskytnutie úveru alebo záruky na úver od banky za lepších podmienok ako sú bežné trhové sadzby atď.

Trialóg: Trojstranné zasadnutia zástupcov Parlamentu, Rady a Komisie na prerokovanie legislatívnych návrhov. Účelom týchto stretnutí je dospieť k dohode o balíku zmien právnych predpisov, ktoré budú prijateľné pre Radu i Parlament. Komisia vystupuje ako sprostredkovateľ a má uľahčiť dosiahnutie dohody medzi spoluzákonodarcami.

Viacročný finančný rámec (VFR): Viacročný plán výdavkov EÚ, v ktorom sú jej politické priority vyjadrené z finančného hľadiska. Vzťahuje sa na obdobie siedmich rokov.

Výkupné prémie: Systém podpory, v rámci ktorého sa elektrina z obnoviteľných zdrojov zvyčajne predáva na trhu s elektrinou a výrobcovia dostávajú prémiu navyše k trhovej cene vyrobenej elektriny. Výkupné prémie môžu byť pevné (t. j. v nemennej výške, nezávislé od trhových cien) alebo pohyblivé (t. j. vo variabilnej výške v závislosti od vývoja trhových cien).

Výkupné tarify: Systém podpory, v rámci ktorého sa výrobcom energie z obnoviteľných zdrojov vyplácajú pevne stanovené ceny elektriny za každú jednotku energie vyprodukovanej a dodanej do elektrizačnej sústavy. Uhrádzanie výkupných taríf je zaručené počas určitého obdobia, ktoré často súvisí s ekonomickou životnosťou príslušného projektu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (zvyčajne 10 až 25 rokov).

Využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo (land use, land use change and forestry – LULUCF): Sektor súpisu skleníkových plynov, ktorý zahŕňa emisie skleníkových plynov a skleníkové plyny odstránené záchytmi vyplývajúce z priamej ľudskej činnosti v súvislosti s využívaním pôdy, zmenou využívania pôdy a lesným hospodárstvom. Podobne ako iné odvetvia hospodárstva má aj využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo vplyv na globálny kolobeh uhlíka. Činnosti spojené s využívaním pôdy, zmenou vo využívaní pôdy a lesným hospodárstvom môžu zvyšovať alebo znižovať množstvo skleníkových plynov v atmosfére a tým ovplyvňovať zmenu klímy buď negatívne (napr. odlesňovanie) alebo pozitívne (napr. zalesňovanie a obnova lesa).

Zelený certifikát: Obchodovateľná komodita, ktorou sa preukazuje, že isté množstvo energie sa vyrába z obnoviteľných zdrojov.

Audítorský tím

V osobitných správach Dvora audítorov sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. Dvor audítorov vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora I – Udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ktorej predsedá člen Dvora audítorov Phil Wynn Owen. Audit viedol člen Dvora audítorov Samo Jereb a podporu mu poskytla atašé kabinetu Jerneja Vrabic, hlavný manažér Michael Bain, hlavný audítorský tím Ramona Bortnowschi a Els Brems a audítori Roussalia Nikolova, Anžela Poliulianaitė, Maria Eulàlia Reverté i Casas, Frédéric Soblet, Pekka Ulander a Jolanta Žemailaitė. Miroslava Chakalova-Siddy a Richard Moore poskytli jazykovú podporu a Terje Teppan-Niesen vykonávala asistentské úlohy.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2018.

PDF	ISBN 978-92-872-9254-4	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/798031	QJ-AB-18-002-SK-N
HTML	ISBN 978-92-872-9256-8	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/739852	QJ-AB-18-002-SK-Q

© Európska únia, 2018.

Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. V prípade použitia či šírenia fotografií a iných materiálov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva Európskej únie, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla:
  • 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
  • prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696 alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: http://europa.eu

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva EU Bookshop na webovej stránke: https://publications.europa.eu/sk/web/general-publications/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri http://europa.eu/contact).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.