Výroba elektriny z veternej a slnečnej energie: na naplnenie cieľov EÚ sú potrebné zásadné opatrenia

Zhrnutie

V rokoch 2005 až 2017 sa podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobu elektriny v EÚ zdvojnásobil z približne 15 % na takmer 31 %. Hlavným faktorom tohto rastu bolo intenzívnejšie využívanie veternej a slnečnej fotovoltickej (FV) energie.

Pri tomto audite sme posudzovali, či sa podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej spotrebe energie zvýšil dostatočne na to, aby bolo možné do roku 2020 splniť cieľ EÚ na úrovni 20 % stanovený v smernici o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Okrem toho sme posudzovali aj účinnosť podpory EÚ a členských štátov určenej na výrobu elektriny z veternej a slnečnej FV energie. Správa z tohto auditu sa uverejní v roku 2019 v rovnakom čase s vydaním ďalšej správy zo série Európskej komisie o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, v ktorých bude podrobne opísaný pokrok členských štátov v dosahovaní ich cieľov do roku 2020. Tieto správy budú zároveň znamenať poslednú možnosť prijať nápravné opatrenia a poskytnú východiská pre diskusiu o situácii v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov po roku 2020.

Prvým urýchľujúcim činiteľom pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov bola samotná smernica a druhým boli systémy podpory členských štátov na stimulovanie investícií. Po výraznom pokroku od roku 2005 však došlo po roku 2014 v sektore veternej aj slnečnej FV energie k spomaleniu. Do roku 2017 polovica členských štátov dosiahla svoje ciele stanovené na rok 2020 alebo sa k ich dosiahnutiu priblížila. Pre ostatné členské štáty ostáva dosiahnutie ich národných cieľov nemalou výzvou, ktorá si bude vyžadovať ďalšie úsilie.

Zistili sme, že v rámci prvých systémov podpory došlo k nadmerným dotáciám na nasadzovanie veternej a slnečnej FV energie, ale následné zníženie úrovne podpory zas viedlo k odradeniu od potenciálnych investícií. Na zvýšenie miery investícií a zlepšenie podmienok nasadzovania, napríklad riešenie obmedzení priestorového plánovania, zdĺhavých administratívnych postupov a nedostatkov prenosovej sústavy, má zásadný význam podpora aukcií a aktívna účasť občanov.

Pokiaľ ide o perspektívu do roku 2030, zistili sme, že prostredníctvom balíka Čistá energia z roku 2016 Komisia položila základy na vytvorenie lepšieho investičného prostredia. Chýbajú však národné ciele, čo môže ohroziť dosiahnutie cieľa EÚ na úrovni 32 % stanoveného na rok 2030.

Na základe auditu predkladáme tieto odporúčania:

• zamerať sa na vyriešenie nedostatkov pri plnení cieľov stanovených na rok 2020,
• včasnejšie poskytovať štatistické údaje o energii z obnoviteľných zdrojov,
• uskutočňovať dostatok aukcií na zvýšenie kapacity výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov,
• zjednodušením administratívnych postupov vytvoriť priaznivejšie prostredie na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov,
• podporovať investície do sieťovej infraštruktúry a prepojovacích vedení,
• lepším monitorovaním zmierňovať absenciu záväzných národných cieľov.

Úvod

Od roku 1990 do roku 2017 spotreba elektrickej energie v EÚ rástla priemerne o 1 % ročne, z menej než 2,2 miliardy GWh¹ na takmer 2,8 miliardy GWh za rok. V období do roku 2020 sa v prípade zavedenia opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti predpokladá rast spotreby o menej ako 0,3 % ročne a v prípade, ak by sa v období 2020 – 2050 nezaviedli žiadne politiky v oblasti energetickej efektívnosti, o 0,7 % ročne².

Elektrickú energiu je možné vyrábať z neobnoviteľných zdrojov, medzi ktoré patria fosílne palivá (uhlie, zemný plyn, ropa), z neobnoviteľného odpadu a jadrových materiálov v tradičných reaktoroch alebo z obnoviteľných zdrojov (vodná, veterná a slnečná energia, biomasa, bioplyn, biokvapaliny, odpad, geotermálna energia, energia vĺn, prílivu a oceánska energia). Okrem elektriny sa z obnoviteľných zdrojov vyrába aj energia, ktorá sa využíva na vykurovanie a chladenie, a palivá pre potreby dopravy. Tabuľka 1 obsahuje hlavné technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov a ich využitie.

Tabuľka 1 – Hlavné technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov a ich využitie pri výrobe elektriny, vykurovaní, chladení a v dopravnom odvetví

Zdroj: EDA, na základe príručky k nástroju SHARES, Eurostat, 2018.

V závislosti od využívaného zdroja energie môže mať výroba elektriny negatívny vplyv na životné prostredie, ľudské zdravie a klímu. Z celkového objemu emisií skleníkových plynov v EÚ až 79 % pochádza z využívania fosílnych palív na výrobu energie⁵. Komisia odhaduje, že väčší podiel elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov pomôže EÚ dosiahnuť jej cieľ zníženia emisií skleníkových plynov o 40 % do roku 2030⁶ a o 80 až 95 % do roku 2050⁷. Okrem toho, väčším využívaním energie z obnoviteľných zdrojov v záujme naplnenia svojich potrieb v oblasti elektrickej energie zníži EÚ svoju závislosť od dovážaných fosílnych palív.

V rokoch 2005 až 2017 sa podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektriny v EÚ zdvojnásobil z približne 15 % na takmer 31 % (pozri ilustráciu 1).

Zdroj: EDA na základe údajov Eurostatu.

Hlavnými technológiami výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú za týmto rastom, sú využívanie veternej a slnečnej energie. Aj keď z hľadiska objemu stále zaostávajú za vodnou energiou, ročný objem elektriny vyrobenej z veternej energie vzrástol od roku 2005 do roku 2017 o 414 %. V prípade slnečnej energie to bolo až 8 086 %. Objem elektriny vyrobenej z vodnej energie v tomto čase ostal viac-menej konštantný. V roku 2017 tvorila elektrina vyrobená z vodnej energie 35 % celkovej výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov v EÚ, v prípade veternej energie to bolo 34 % a v prípade a slnečnej 12 % (pozri ilustráciu 2).

Zdroj: EDA na základe údajov Eurostatu.

Vďaka zníženiu nákladov na výrobu elektriny z veternej a slnečnej fotovoltickej (FV) energie sú tieto technológie v súčasnosti v porovnaní s fosílnymi palivami oveľa konkurencieschopnejšie ako v minulosti (pozri rámček 1).

Zdroj: EDA, na základe správy IRENA na tému Náklady na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov 2017, s. 17.

Politiky EÚ v oblasti výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov

V Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že EÚ a jej členské štáty majú v oblasti energetiky spoločné právomoci. Členské štáty si však ponechávajú právo rozhodovať o tom, ako najlepšie využívať svoje zdroje energie, ktoré zdroje energie budú využívať a akú budú mať štruktúru dodávok energie. V článku 194 ZFEÚ sa uvádzajú štyri hlavné ciele energetickej politiky EÚ, medzi ktoré patrí aj vývoj nových foriem energie z obnoviteľných zdrojov.

Ciele tejto politiky, ktoré konkrétne súvisia s vývojom energie z obnoviteľných zdrojov, sú vymedzené v smernici o energii z obnoviteľných zdrojov z roku 2009 (RED I)¹⁰. Smernica RED I zaviazala členské štáty, aby zabezpečili, že do konca roku 2020 bude aspoň 20 % hrubej konečnej spotreby energie v EÚ ako celku pochádzať z obnoviteľných zdrojov (pozri rámček 2).

30. novembra 2016 Komisia uverejnila balík opatrení Čistá energia pre všetkých Európanov¹³. Štyri z ôsmich legislatívnych návrhov z tohto balíka nadobudli účinnosť v roku 2018. Politická dohoda o zvyšných štyroch sa dosiahla v priebehu novembra a decembra 2018. V smernici RED II sa stanovil cieľ pre EÚ na úrovni minimálne 32 % do roku 2030¹⁴ s možnosťou jeho opätovného zvýšenia v roku 2023. Minimálnu úroveň 32 % však bude potrebné dosiahnuť bez stanovenia záväzných národných cieľov.

Vnútroštátne systémy podpory a iné opatrenia na splnenie cieľov do roku 2020

Smernica RED I nabádala členské štáty, aby v záujme dosiahnutia svojich cieľov na rok 2020 vytvorili vnútroštátne systémy podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov založené na stimuloch pre investorov zo súkromného sektora (pozri rámček 3). V smernici RED I sa takisto požadovalo, aby sa elektrine vyrobenej z obnoviteľných zdrojov poskytoval prednostný prístup do siete, čím sa mal zaručiť jej predaj.

Všeobecne platí, že vnútroštátne systémy nie sú spolufinancované z EÚ a podliehajú pravidlám štátnej pomoci. Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž (GR COMP) analyzuje tieto systémy z hľadiska zlučiteľnosti s pravidlami vnútorného trhu. Do roku 2016 si mohli členské štáty vybrať akýkoľvek typ alebo kombináciu systémov, ktoré považovali pre svoj trh za primerané. Väčšina sa rozhodla pre systém FIT s využitím výziev na vyjadrenie záujmu, a to buď samostatne, alebo v kombinácii s iným druhom stimulov. Od roku 2016 musia v zmysle usmernení Komisie o štátnej pomoci¹⁵ všetky systémy pomoci určenej na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov fungovať na princípe FIP a od roku 2017 sa musia prostriedky prideľovať hlavne prostredníctvom aukcií¹⁶ otvorených pre všetkých výrobcov elektriny bez diskriminácie¹⁷.

A napokon, smernica RED I nabádala členské štáty k spolupráci na plnení ich cieľov stanovených na rok 2020. Medzi potenciálne mechanizmy spolupráce patria spoločné projekty a spoločné systémy podpory, ako aj bilaterálne dohody o prenose podielu energie z obnoviteľných zdrojov z členského štátu, ktorý z takýchto zdrojov vyrába viac energie, na iný členský štát, ktorý jej vyrába menej (tzv. štatistický prenos).

Podpora na využívanie veternej a slnečnej energie z EFRR a KF

Ďalším zdrojom financovania na posilnenie opatrení členských štátov môžu byť fondy EÚ, ktoré môžu dopĺňať vnútroštátne a regionálne systémy podpory prostredníctvom investičnej pomoci.

Na programové obdobia 2007 – 2013 a 2014 – 2020 bolo na projekty výroby energie z obnoviteľných zdrojov pridelených približne 8,8 mld. EUR prostredníctvom politiky súdržnosti z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu (KF). Ako vyplýva z tabuľky 2, od roku 2007 bolo na investície do veternej energie pridelených približne 972 mil. EUR a na solárne projekty 2 868 mil. EUR. Prostriedky pridelené z EFRR a KF pre jednotlivé členské štáty na veterné a solárne zariadenia počas obidvoch období sú uvedené v prílohách I a II.

Tabuľka 2 – Prostriedky pridelené z EFRR a KF na investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ, 2007 – 2020, v mil. EUR

Zdroj: EDA na základe údajov Komisie získaných 9.4.2019.

Na obdobie 2021 – 2027 Komisia navrhla vyčleniť na politiku súdržnosti z EFRR 30 % a z Kohézneho fondu 37 % s cieľom prispieť na operácie na podporu cieľov v súvislosti s klímou, ktoré zahŕňajú podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov¹⁸. Ak sa príspevok vypočíta na základe celkových navrhovaných súm za EFRR/KF (bez príspevku z KF na Nástroj na prepojenie Európy – doprava), predstavuje 60,2 mld. EUR z EFRR a 11,6 mld. EUR z KF¹⁹. V posúdení vplyvu návrhu smernice RED II sa uvádza záver, že na dosiahnutie pôvodného cieľa EÚ do roku 2030 na úrovni 27 % budú potrebné investície vo výške 254 mld. EUR²⁰. Inými slovami, ak sa má dosiahnuť súčasný cieľ EÚ do roku 2030, ktorý je na úrovni minimálne 32 %, celkový finančný príspevok z EFRR a KF vo výške približne 71,8 mld. EUR na podporu klimatických cieľov bude potrebné doplniť nemalým objemom verejných aj súkromných vnútroštátnych finančných prostriedkov, ako aj iného financovania EÚ.

Rozsah auditu a audítorský prístup

V rámci auditu sa posudzovala účinnosť podpory EÚ a členských štátov poskytnutej na výrobu elektriny z veternej a slnečnej FV energie – dve oblasti, ktoré mali na zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov najväčší vplyv. Na tento účel sme preskúmali:

• či sa podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie od roku 2005 zvyšoval v súlade so stanovenými cieľmi;
• či sa vnútroštátnymi systémami podpory podarilo pritiahnuť investície do výroby elektrickej energie z veternej a slnečnej FV energie;
• či na ich nasadzovanie majú vplyv ďalšie nevyhnutné podmienky využívania obnoviteľných zdrojov energie vrátane rozširovania a modernizácie prenosovej sústavy;
• či financovanie investícií do využívania veternej a slnečnej FV energie v rámci politiky súdržnosti prinieslo udržateľné výstupy a výsledky primerané miere podpory;
• či revidovaný právny rámec EÚ na obdobie 2021 – 2030 vytvára priaznivé prostredie pre výstavbu veterných a solárnych FV zariadení.

Predmet auditu je mimoriadne dôležitý vzhľadom na vysokú prioritu ochrany klímy a energetickej udržateľnosti v politickom a hospodárskom programe. Správa z tohto auditu sa uverejní v roku 2019 v rovnakom čase s vydaním ďalšej série správ Európskej komisie o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, v ktorých bude podrobne opísaný pokrok členských štátov v dosahovaní ich cieľov do roku 2020. Tieto správy budú zároveň znamenať poslednú možnosť prijať nápravné opatrenia a poskytnú východiská pre diskusiu o situácii v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov po roku 2020.

V rámci auditu sme sa zamerali na využívanie finančných prostriedkov z EFRR a KF určených na programové obdobia 2007 – 2013 a 2014 – 2020. Na úrovni EÚ sme skúmali činnosť piatich generálnych riaditeľstiev Komisie, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri zavádzaní veternej a slnečnej FV energie, a činnosť Eurostatu²¹. Takisto sme navštívili viaceré zainteresované strany v Bruseli a v členských štátoch z oblasti veternej a slnečnej FV energie, ako aj Európsku environmentálnu agentúru.

Navštívili sme štyri členské štáty: Nemecko, Grécko, Španielsko a Poľsko. Do týchto členských štátov smerovalo približne 50 % všetkých prostriedkov pridelených z EFRR a KF na obnoviteľnú veternú a slnečnú energiu na obdobia 2007 – 2013 a 2014 – 2020, pričom v roku 2017 predstavoval ich podiel na inštalovanej veternej kapacite 52 % a inštalovanej solárnej fotovoltickej kapacite 47 %. V týchto krajinách sme skúmali 24 projektov (deväť v oblasti veternej energie, 12 v oblasti slnečnej FV energie a tri s kombináciou obidvoch oblastí) spolufinancovaných z EFRR alebo KF, a to podľa ich významu a dôležitosti pre oblasť auditu využívania veternej a slnečnej FV energie. Zoznam týchto projektov obsahuje príloha III.

A napokon, pri navrhovaní záverov a odporúčaní do tejto správy sme využili aj pripomienky expertov na energiu z obnoviteľných zdrojov k našim zisteniam.

Pripomienky

Zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe na dosiahnutie cieľov nepostačuje

V rámci auditu sme preskúmali pokrok EÚ ako celku a štyroch jej členských štátov od roku 2005²² v dosahovaní celkovej cieľovej úrovne využívania energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj osobitných cieľov pre sektor elektrickej energie (pozri rámček 2). Takisto sme skúmali úlohu smernice o energii z obnoviteľných zdrojov z roku 2009 (RED I) a posudzovali sme sledovanie pokroku členských štátov zo strany Komisie pri napĺňaní ich cieľov a prijímaní opatrení na urýchlenie rozvoja.

Ani výrazný pokrok, najmä v sektore elektrickej energie, nemusí na naplnenie cieľa EÚ do roku 2020 stačiť

V smernici RED I sa pre jednotlivé krajiny stanovili minimálne orientačné trajektórie s priebežnými cieľovými hodnotami celkového podielu energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020. Okrem toho boli členské štáty povinné stanoviť si vo svojich národných akčných plánoch pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie (NREAP) svoje vlastné celkové a sektorové trajektórie (pre oblasť elektrickej energie, vykurovania a chladenia a dopravy)²³.

V roku 2017 dosiahol podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie v EÚ úroveň 17,5 %, pričom cieľ do roka 2020 je na úrovni 20 %. V porovnaní s rokom 2005 (9,1 %)²⁴ sa teda tento podiel takmer zdvojnásobil. Jedenásť z 28 členských štátov svoje ciele do roku 2020 už naplnilo. Sú to tieto štáty: Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Chorvátsko, Taliansko, Litva, Maďarsko, Rumunsko, Fínsko a Švédsko. Z ostatných 17 členských štátov:

• Grécko, Lotyšsko a Rakúsko svoje ciele do roku 2020 s najväčšou pravdepodobnosťou naplnia, pokiaľ budú pokračovať v opatreniach v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov súčasným tempom. Do roku 2020 im bude postačovať zvýšenie podielu o menej ako 2 percentuálne body (p.b.);
• podiel energie z obnoviteľných zdrojov v ďalších ôsmich členských štátoch (Belgicko, Nemecko, Španielsko, Cyprus, Malta, Portugalsko, Slovinsko a Slovensko) by sa mal na dosiahnutie stanoveného cieľa do roku 2020 zvýšiť o 2 až 4 p.b. (t. j. je vyšším tempom ako doposiaľ); a
• šesť členských štátov svoje ciele do roku 2020 pravdepodobne nenaplní, keďže podiel energie z obnoviteľných zdrojov by sa v nich musel zvýšiť takto: v Holandsku o 7,4 p.b., vo Francúzsku o 6,7 p.b., v Írsku o 5,3 p.b., v Spojenom kráľovstve o 4,8 p.b., v Luxembursku o 4,6 p.b. a v Poľsku o 4,1 p.b. Priemerný doterajší pokrok a priemerný pokrok potrebný na naplnenie cieľov jednotlivých členských štátov sa uvádza v prílohe IV.

Pokrok v dosahovaní celkového cieľa EÚ sa v rokoch 2014 až 2016 spomalil, v roku 2017 sa opäť mierne zrýchlil. Medziročné zvýšenie bolo od roku 2013 do roku 2014 o 5,1 %, potom do roku 2015 o 3,3 %, do roku 2016 o 1,8 % a do roku 2017 o 2,9 % (pozri postupné zvyšovanie v tabuľke A v prílohe V).

K dosahovaniu celkového cieľa relatívne najviac prispel sektor elektrickej energie. Z približne 15 % v roku 2005 sa do roka 2017 zdvojnásobil na takmer 31 %, pričom sektor vykurovania a chladenia a sektor dopravy dosiahli v roku 2017 podiel 19,5 % a 7,6 % (pozri tabuľku A v prílohe V). V absolútnom vyjadrení je to práve odvetvie vykurovania a chladenia, ktoré najviac prispieva k výrobe energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni EÚ. V roku 2017 vyprodukovalo odvetvie vykurovania a chladenia celkovo 102 Mtoe²⁵, zatiaľ čo elektrina z obnoviteľných zdrojov 86,7 Mtoe a odvetvie dopravy 23,7 Mtoe.

Štyri členské štáty, ktoré sme kontrolovali, mali v NREAP stanovené do roku 2020 tieto ciele: 38,6 % v Nemecku, 39,8 % v Grécku, 39 % v Španielsku a 19,1 % v Poľsku. V rokoch 2010 až 2017 sa Nemecko a Španielsko držali nad svojimi národnými cieľovými trajektóriami. Poľsko počas niektorých rokov mierne zaostávalo a Grécko nedosiahlo cieľové hodnoty v žiadnom roku a na konci roka 2017 zaostávalo za cieľovou hodnotu už o 7 percentuálnych bodov. Zatiaľ čo v Grécku sa nižší než očakávaný nárast podielu elektriny podarilo vyrovnať zvýšením príslušného podielu v odvetví vykurovania a chladenia, situácia v Nemecku a Španielsku bola opačná a elektrina z obnoviteľných zdrojov kompenzuje vykurovanie a chladenie. Ročný rozpis za tieto členské štáty je uvedený v tabuľkách B a C v prílohe V.

Vďaka smernici RED I sa zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie zrýchlilo, ale jeho vykazovanie nie je dostatočne včasné na to, aby bolo možné prijímať nápravné opatrenia

Smernica RED I pomohla zintenzívniť zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie stanovením celkového národného cieľa a minimálnej orientačnej trajektórie pre jednotlivé členské štáty a zaviazaním členských štátov, aby si stanovili vlastné trajektórie a realizačné opatrenia pre tri sektory prispievajúce k dosahovaniu tohto cieľa. Národné trajektórie a ciele poskytli užitočný dlhodobý pohľad na investičné plánovanie. Takisto národné trajektórie slúžia ako referenčné východisko pre Komisiu pri vykazovaní a monitorovaní.

Právny rámec by mal zabezpečovať, aby členské štáty poskytovali aktuálne informácie a aby Komisia mohla na základe nich zistiť, či nie sú potrebné nápravné opatrenia. V nariadení o energetickej štatistike²⁶ sa stanovuje, že všetky údaje z oblasti energetiky je potrebné vykazovať Eurostatu raz ročne, a to najneskôr do 11 mesiacov od skončenia príslušného roka²⁷. Nariadenie dáva Eurostatu na komunikáciu s členskými štátmi a potvrdenie týchto údajov dva mesiace a ďalšie dva mesiace pripravuje Generálne riaditeľstvo pre energetiku (GR ENER) dvojročnú správu o vývoji politiky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, čo vyplýva zo smernice RED I. Ak zo správy vyplynie, že členský štát zaostáva za orientačnou trajektóriou stanovenou v smernici, GR ENER môže daný členský štát požiadať o predloženie zmeneného NREAP a stanovenie nápravných opatrení na opätovné dosiahnutie trajektórie.

GR ENER doposiaľ uverejnilo štyri takéto správy o pokroku: v roku 2013, 2015, 2017 a 2019²⁸. Posledná správa, uverejnená v apríli 2019, sa venuje situácii v období 2015 – 2017. To, či členské štáty dosiahli svoje celkové ciele do roku 2020, tak bude napokon jasné až v roku 2022. Keďže pri vykazovaní sa vychádza z údajov starých dva roky, Komisia a politickí aktéri nemôžu včas prijať potrebné nápravné opatrenia v prípadoch, keď a kde sú najviac potrebné.

Okrem toho, smernica RED I obmedzuje mandát Komisie na sledovanie dosahovania dvojročnej orientačnej trajektórie zo strany jednotlivých členských štátov. Nevyžaduje sa v nej, aby Komisia monitorovala plnenie celkových či sektorových cieľov členských štátov podľa ich NREAP. Doposiaľ dostala Komisia len jednu požiadavku, aby uložila nápravné opatrenie, a to v prípade, keď svoju orientačnú cieľovú trajektóriu na obdobie 2015 – 2016 nedosiahlo Holandsko. Holandsko však zmenený NREAP nepredložilo, a požadované nápravné opatrenie teda neuskutočnilo.

Kontrolované členské štáty stimulovali investície od veterných a solárnych FV zariadení, ale po obmedzení systémov podpory došlo znova k spomaleniu

V rámci auditu sme skúmali, či vnútroštátne systémy podpory v štyroch kontrolovaných členských štátoch účinne prispeli k rozvoju projektov v oblasti veternej a slnečnej FV energie a či členské štáty medzi sebou spolupracovali. Skúmali sme takisto, kto znáša náklady na podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov a ako následné zníženie miery podpory, najmä pokiaľ ide o solárne FV zariadenia, ovplyvnilo nasadzovanie nových projektov. Okrem toho sme posudzovali aj to, či by aukcie (ktoré sú od roku 2017 hlavným nástrojom na prideľovanie nových kapacít, pozri bod 11) a účasť občanov (buď ako tzv. výrobcov-spotrebiteľov²⁹, alebo organizovaných v tzv. energetických spoločenstvách³⁰) mohli byť cestou, ako riešiť pomalý rast v sektore veternej a slnečnej FV energie.

Štyri členské štáty preskúmali stimulované investície do veternej a slnečnej FV energie, aj keď len málo využívali mechanizmy spolupráce

Smernica I obsahuje výzvu, aby členské štáty vytvorili systémy podpory založené na stimuloch pre investorov zo súkromného sektora na podporu nového tzv. ekologického hospodárstva. Takisto obsahuje požiadavku, aby do svojho vnútroštátneho práva začlenili koncepcia tzv. prednostného prístupu elektriny z obnoviteľných zdrojov, a návrh, aby prostredníctvom mechanizmov spolupráce vytvárali synergie s inými trhmi s energiou.

Všetky štyri kontrolované členské štáty vytvorili systémy podpory. Kým Komisia nezaviedla povinné aukcie pre rozsiahle inštalácie (pozri bod 11 a poznámky pod čiarou č. 16 a 17), Nemecko a Španielsko uplatňovali FIT aj FIP a Grécko takmer výlučne FIT, pričom všetky tri krajiny využívali výzvy na vyjadrenie záujmu. Poľsko využívalo systém obchodovateľných osvedčení. Príloha VI obsahuje harmonogramy pre jednotlivé členské štáty, ktoré ukazujú zavádzanie systémov podpory a vývoj kapacity veternej a slnečnej FV energie v rokoch 1999 až 2017.

Investori rozpoznali novú obchodnú príležitosť, ktorá ponúkala dve výhody:

1. výkupné ceny/prémie za vyrobené kWh boli v zmluvách stanovené na obdobie najmenej 20 rokov, čo investorom poskytlo istotu na dlhé obdobie a
2. napriek veľkým počiatočným kapitálovým požiadavkám sú následné prevádzkové náklady vrátane personálnych vo všeobecnosti nízke.

Po zavedení opatrení na podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov nasadzovanie technológií rýchlo napredovalo. Od spustenia systémov podpory sa podiel veternej energie na celkovej výrobe elektriny konštantne a pomerne lineárne zvyšuje s výnimkou Španielska, kde kapacita veternej energie od roku 2014 stagnuje (pozri ilustráciu 4). Podiel slnečnej energie v Nemecku, Grécku a Španielsku začal približne od rokov 2008 – 2010 prudko narastať, ale po roku 2013 v Grécku a Španielsku stagnoval vplyvom opatrení na boj proti vysokej počiatočnej podpore. V Poľsku sa slnečná energia na výrobu elektriny nevyužíva takmer vôbec, keďže si Poľsko pre slnečnú FV energiu nestanovilo ambiciózne ciele (pozri tabuľku E v prílohe V).

• Údaj o slnečnej energii sa v prípade elektrickej energie vzťahuje na slnečnú FV aj slnečnú tepelnú energiu. Slnečná FV energia však tvorí až 98 % podielu týchto dvoch technológií v EÚ ako celku (pozri poznámku pod čiarou č. 3).

Zdroj: EDA na základe údajov Eurostatu.

Aj keď všetky štyri členské štáty zahrnuli do svojich vnútroštátnych právnych predpisov tzv. prednostný prístup energie z obnoviteľných zdrojov do prenosovej sústavy, mechanizmy spolupráce uvedené v smernici využili len málo. Celkovo sa mechanizmy spolupráce využili len trikrát: v spoločnom ponukovom konaní na investície do slnečnej FV energie v Nemecku a Dánsku, v spoločnom systéme osvedčení vo Švédsku a Nórsku a v dohodách o štatistickom prenose, ktoré podpísalo Luxembursko s Litvou a Estónskom (obidve tieto krajiny dosiahli svoje ciele do roku 2020 už v roku 2014) za cenu približne 15 EUR za prenesenú MWh. Zjavný nezáujem o mechanizmy spolupráce bol vyzdvihnutý v novembri 2016 v hodnotení smernice RED I v rámci hodnotenia REFIT³¹. Už v minulosti sme upozornili, že EÚ čelí ťažkostiam pri snahe o spoluprácu medzi miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi trhmi s energiou v záujme rozvoja vnútorného trhu s energiou³².

Korekcia vysokej počiatočnej úrovne podpory, najmä v prípade slnečnej FV energie, odradila potenciálnych investorov

Priaznivé podmienky podpory umožňujú rast „zelenej ekonomiky“. Členské štáty však musia trh pravidelne monitorovať, aby sa začal regulovať sám. Podporu možno upraviť smerom dole, aby sa zabránilo nadmerným kompenzáciám, vysokým cenám elektriny pre spotrebiteľov a odlivu verejných financií.

Nadmerné dotovanie projektov členskými štátmi

Efektívny systém podpory by mal stimulovať investície bez toho, aby dochádzalo k nadmernej kompenzácii. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa mali prostredníctvom ukazovateľa LCOE (pozri rámček 1) určiť náklady na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a následne FIT/FIP ponúkané potenciálnym investorom³³.

V roku 2010 boli merné náklady na výrobu elektrickej energie na solárne FV zariadenia 360 USD/MWh (približne 270 EUR/MWh, pozri ilustráciu 3 V rokoch 2008 až 2010 boli napríklad FIT energie zo solárnych FV zariadení v Nemecku, Grécku a Španielsku o 18 až 67 % vyššie ako merné náklady na výrobu elektrickej energie, čo znamenalo pre výrobcov významné zisky (pozri rámček 4).

Do roku 2011 mali veľmi atraktívne ceny aj poľské obchodovateľné osvedčenia: hodnota osvedčenia na vyrobenú MWh bola priemerne vo výške 59 % príjmu výrobcu. V roku 2011 boli ceny osvedčení 282 zł/MWh (približne 60 EUR/MWh), pričom ceny elektrickej energie boli priemerne na úrovni 199 zł/MWh (približne 50 EUR/MWh).

V tom istom období viedli technologické inovácie k zvýšeniu výrobnej kapacity nových zariadení a k zníženiu nákladov na materiál a dodatočných nákladov, najmä pokiaľ ide o solárne FV zariadenia. V Nemecku podľa spolkového ministerstva hospodárstva a energetiky poklesli od roku 2008 do roku 2009 náklady na typický strešný solárny FV systém od 10 kWp do 100 kWp približne o 27 % (zo 4 100 EUR/kWp na 3 000 EUR/kWp). V Grécku podľa ministerstva životného prostredia a energetiky poklesli od roku 2009 do polovice roku 2013 náklady na zariadenia rovnakého typu a veľkosti o 70 %.

Nemecko, Grécko a Španielsko ponúkli výkupné ceny/prémie aj pre veterné elektrárne na pevnine, a to v rozmedzí od 80 EUR/MWh do 100 EUR/MWh na viac ako desať rokov. V roku 2010 boli veterné elektrárne na pevnine v porovnaní so solárnymi FV elektrárňami oveľa ekonomickejšie v prepočte na MWh. Príloha VI obsahuje vývoj výkupných cien pre veterné aj solárne FV elektrárne v štyroch členských štátoch.

Veľkorysé systémy FIT/FIP, vysoké ceny obchodovateľných osvedčení a klesajúce technologické náklady v prvých rokoch spoločne viedli k veľkým ziskom, najmä v prípade solárnych FV zariadení. Situácia bola ešte výhodnejšia v prípadoch, keď sa okrem atraktívnych FIT/FIP podarilo na projekt získať investičnú pomoc (grant čiastočne pokrývajúci inštalačné náklady). Zistili sme, že niekoľko preskúmaných projektov dosiahlo do štyroch až šiestich rokov finančnú rovnováhu, a boli by sa teda realizovali aj v prípade nižšej miery podpory (pozri bod 72).

Vysoká miera podpory viedla k zvýšeniu cien elektriny a prispela k vyšším deficitom vnútroštátnych verejných rozpočtov

Náklady na stimulovanie výroby energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom FIT/FIP kryjú buď priamo koneční spotrebitelia, alebo sa financujú zo štátneho rozpočtu. V Nemecku tvoria náklady na podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov významnú položku na účtoch za elektrinu vo forme príplatku (pozri rámček 5). Zo štúdií vyplýva, že tento príplatok sa zníži, až keď vypršia súčasné zmluvy o FIT/FIP na 20 rokov³⁵.

V Španielsku sa podpora výroby energie z obnoviteľných zdrojov kryje predovšetkým zo štátneho rozpočtu. Vysoké FIT/FIP preto viedli k významnému odčerpávaniu prostriedkov z verejných financií. Vláde sa od roku 2013 prostredníctvom série opatrení zameraných na výrobcov podarilo stabilizovať celkové náklady na podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom FIT/FIP na úrovni približne 6,5 mld. EUR ročne. V Grécku bolo prvotným zámerom kryť náklady na podporu zo štátneho rozpočtu. V dôsledku hospodárskej krízy sa však náklady na túto podporu preniesli na výrobcov a v menšej miere aj na spotrebiteľov prostredníctvom zvýšenia osobitnej dane za energiu z obnoviteľných zdrojov. Deficit verejných financií spôsobený podporou výroby energie z obnoviteľných zdrojov sa podarilo úplne vyrovnať do januára 2018.

Situácia je iná v prípade obchodovateľných osvedčení, kde majú nadmerné dodávky priamy vplyv na príjmy výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov, najmä v prípadoch, keď štát nijako nezasahuje a nezaručuje minimálnu cenu osvedčení, ako tomu bolo v Poľsku (pozri rámček 6).

Zníženie miery podpory od členských štátov ovplyvnilo rast podielu veternej a slnečnej FV energie na výrobe elektriny

V záujme zníženia nákladov na podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov prijali členské štáty niekoľko opatrení zameraných priamo na výrobcov. V závislosti od rozsahu opatrení a spôsobu ich uplatňovania (retroaktívne, s okamžitou účinnosťou alebo po prechodnom období) došlo v troch zo štyroch kontrolovaných členských štátov k výraznému ovplyvneniu nasadzovania energie z obnoviteľných zdrojov, čo bolo vyzdvihnuté aj v hodnotení REFIT týkajúcom sa smernice RED I³⁹.

Nemecko ako jedna z prvých krajín znížila výkupné ceny: po ich prvotnom poklese v roku 2009 nasledovalo v roku 2012 ešte dramatickejšie zníženie, ktorého súčasťou bola zmena výpočtového vzorca výkupných cien tak, aby sa zohľadňovala kapacita vybudovaná v predchádzajúcom roku. Keďže však bolo toto zníženie výkupných cien transparentné a predvídateľné a zahŕňalo prechodné obdobia, investorov neodradilo (pozri rámček 7).

Výrazné zníženie výkupných cien však odradilo investorov zameraných na slnečnú FV energiu v Grécku. V roku 2010 táto krajina prvýkrát znížila svoje FIT za slnečnú FV energiu, aj keď v zmluvách podpísaných s výrobcami nebola zahrnutá žiadna doložka o zmenách cien. Odvtedy sa výkupné ceny znova znížili viackrát, v dvoch prípadoch so spätnou účinnosťou. V rokoch 2013 až 2016, keď Grécko usporiadalo prvé pilotné aukcie, nebola vybudovaná prakticky žiadna nová kapacita slnečnej FV energie. V gréckom sektore veternej energie, naopak, nikdy nedošlo k znižovaniu výkupných cien a kapacita veternej energie takmer lineárne narastá približne o 10 % za rok, pričom to tak bolo aj v rokoch hospodárskej krízy v Grécku.

Zmeny v španielskom právnom rámci spôsobili úplné zastavenie investícií do veternej a slnečnej FV energie na niekoľko rokov. V roku 2010 španielska vláda začala obmedzovať počet hodín, za ktoré sa mohla výroba energie z obnoviteľných zdrojov odmeňovať, a dokonca požadovať od výrobcov poplatok za dodávanie elektriny do prenosovej sústavy. Do konca roku 2012 neponúkla žiadne dotácie na nové veterné a solárne FV zariadenia. V roku 2013 model FIT/FIP napokon opustila v prospech systému kompenzácií, ktorý ponúkol návratnosť investícií na základe vymedzených kritérií. Nové opatrenia, ktoré mali v niektorých prípadoch spätnú účinnosť, ovplyvnili dôveru investorov a investície do veternej (2012) a slnečnej FV (2011) energie v Španielsku sa úplne zastavili. Do roku 2015, keď sa spustili prvé pilotné aukcie, nevybudovala krajina vôbec žiadne nové kapacity.

V Poľsku prísne požiadavky na umiestnenie zariadení poškodili investície do veternej energie. Zákonom o investíciách do veterných turbín z roku 2016 sa stanovili prísne požiadavky na umiestnenie zariadení, zakázala sa akákoľvek modernizácia existujúcich turbín nevyhovujúcich týmto novým požiadavkám a dramaticky sa zvýšila daň z veterných zariadení (články o modernizácii a dani sa napokon v polovici roku 2018 zrušili). Systém obchodovateľných osvedčení sa v polovici roku 2016 pre nových záujemcov uzavrel a až do polovice roku 2018 sa neuskutočnili žiadne aukcie na veterné zariadenia štandardnej veľkosti. V dôsledku toho sa kapacita veterných zariadení v Poľsku zvýšila od polovice roku 2016 do polovice roku 2018 len minimálne. /p>

Zvyšovaniu podielu energie z obnoviteľných zdrojov bráni nedostatok aukcií a praktické prekážky pre výrobcov

V rámci auditu sme posudzovali, či by aukcie a aktívna účasť občanov mohli vyriešiť pomalý rast v sektore veternej a slnečnej FV energie – aukcie znížením úrovne štátnej podpory a občania zabezpečením ďalších zdrojov súkromného financovania.

V dvoch zo skúmaných členských štátov nebude kapacita v rámci plánovaných aukcií postačovať na naplnenie cieľov do roku 2020

Zistili sme, že všetky štyri navštívené členské štáty v súlade s najnovšími usmerneniami o štátnej pomoci (pozri bod 11), uplatňujú pri prideľovaní nových kapacít energie z obnoviteľných zdrojov aukcie. Z výsledkov aukcií uskutočnených v roku 2016 a 2017 vyplynulo, že niektoré investície do solárnych FV zariadení v Nemecku (a podľa GR ENER aj v Holandsku) sa v súčasnosti podnikajú bez štátnej podpory – aj keď pripojenie do prenosovej sústavy štát stále financuje. Aj v Španielsku sa nové zmluvy realizujú bez verejnej podpory, ak nepočítame záruky na krytie poklesu cien elektriny pod určitú medznú hodnotu. Naopak, nedávne aukcie v Grécku⁴⁰ a Poľsku⁴¹ priniesli ceny, ktoré sú stále vyššie ako v prípade fosílnych palív, aj keď v Grécku do oveľa menšej miery v porovnaní so systémom FIT.

Španielsko však neusporiadalo žiadne aukcie a nová kapacita s objemom približne 8 500 MW vydražená v rokoch 2015 až 2017 nepostačuje na vyrovnanie spomalenia z posledných rokov. Poľsko až do polovice roku 2018 neuskutočňovalo aukcie na veterné a solárne FV zariadenia s kapacitou väčšou ako 1 MW (ekvivalent veternej turbíny na pevnine z roku 1985⁴²). Tieto skutočnosti ešte viac vzbudzujú obavy o to, či tieto dva členské štáty budú schopné naplniť svoje ciele do roku 2020, keď sa vezme do úvahy časové rozmedzie potrebné na realizáciu projektov veterných zariadení. V Nemecku a Grécku sa aukcie plánujú a podľa plánu sa aj uskutočňujú. Nasadzovacie koridory v Nemecku však naďalej obmedzujú aukčnú kapacitu a Grécko stále čelí ťažkostiam s oslovovaním dostatočného počtu investorov na účasť v aukciách.

Kľúčovým faktorom úspechu každej aukcie je získať dôveru investorov a na to je potrebné umožniť účastníkom transparentne stanovovať ponúkanú cenu (pozri rámček 8).

Účasť občanov na investíciách do veterných a solárnych FV zariadení buď ako výrobcov-spotrebiteľov, alebo organizovaných v energetických spoločenstvách, čelí prekážkam

Zistili sme, že všetky štyri kontrolované členské štáty prijali právne predpisy, ktoré v súlade so smernicou RED I umožňujú výrobcom-spotrebiteľom a energetickým spoločenstvám výrobu elektriny na vlastnú spotrebu. V roku 2017 vlastnili v Nemecku súkromné osoby a elektrárne až 49 % nainštalovanej kapacity slnečnej energie a 41 % nainštalovanej kapacity veternej energie na pevnine⁴³. Vo väčšine týchto prípadov boli súkromné osoby organizované v energetických spoločenstvách. V Španielsku si dokonca niektoré regióny stanovili ciele v oblasti vlastnej spotreby. Rozvoj tohto segmentu však v niektorých prípadoch čelí prekážkam. Ak chcú napríklad výrobcovia-spotrebitelia v Španielsku získať platby za nadbytočnú elektrinu, ktorú dodajú do prenosovej sústavy, musia byť účastníkmi spotového trhu s energiou. To je pre malých výrobcov náročné, lebo si to vyžaduje získanie niekoľkých licencií a vynaloženie určitých nákladov. V Poľsku sú výrobcovia-spotrebitelia napriek určitým obmedzeniam (ako sú dane a len obmedzené výhody pri dodávaní energie do prenosovej sústavy) najrýchlejšie sa rozvíjajúcim segmentom výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov.

Rôzne obmedzenia vedú k odďaľovaniu investícií do veterných a solárnych FV zariadení

V rámci auditu sme skúmali, či priestorové plánovanie a administratívne pravidlá podporujú investície do veterných a solárnych FV zariadení. Posudzovali sme takisto, aký vplyv na realizáciu projektov výroby energie z obnoviteľných zdrojov majú nedostatky prenosovej sústavy, ako slabá kapacita prepojení so susednými krajinami obmedzuje spoluprácu a aký význam majú investície do týchto dvoch oblastí v blízkej budúcnosti.

Pravidlá priestorového plánovania obmedzujú výstavbu veterných zariadení v dvoch zo skúmaných členských štátov

Obmedzenia vyplývajúce z priestorového plánovania môžu výrazne obmedziť realizáciu nových projektov. Osobitne obmedzujúce sú niekedy ustanovenia stanovujúce minimálnu vzdialenosť veterných parkov od obytných oblastí. Pre členské štáty je výzvou zaviesť také ustanovenia o priestorovom plánovaní, ktorými zabezpečia ochranu mestských oblastí a prírodných rezervácií, ale zároveň umožnia využívanie veternej a slnečnej FV energie.

Podľa našich zistení bola táto oblasť problematická v dvoch zo skúmaných členských štátov. Napríklad, odkedy sa v jednom z nemeckých regiónov stanovila minimálna prípustná vzdialenosť turbín od najbližšieho sídla ako 10-násobok celkovej výšky turbíny (čo v praxi znamená 2 km), neboli v tomto regióne podané žiadne žiadosti na výstavbu veterných zariadení. V dôsledku tohto opatrenia sa oblasti využiteľné na veterné parky zmenšili z predpokladaných 2 až 3 % na približne 0,3 % plochy daného regiónu. Rovnaké ustanovenie bolo v roku 2016 zavedené aj v Poľsku. Nebolo k nemu priložené žiadne oficiálne posúdenie vplyvu, ale zo štúdií⁴⁴ vyplynulo, že v dôsledku tohto opatrenia sa pri uplatnení 1 kilometer širokej nárazníkovej zóny medzi zariadeniami a osídlenými oblasťami plocha využiteľná na veterné zariadenia zmenšila z predpokladaných 2,6 % na 0,1 % plochy územia štátu.

Zdĺhavé administratívne postupy komplikujú podnikateľské prostredie, najmä pokiaľ ide o výstavbu nových veterných zariadení

Administratívne pravidlá týkajúce sa veterných zariadení obyčajne vyžadujú, aby príslušné orgány vydávali povolenia alebo prijímali rozhodnutia týkajúce sa aspektov životného prostredia, stavebných prác, pripojenia do prenosovej sústavy alebo licencií na výrobu a predaj elektriny. Členské štáty by mali zaviesť postupy s čo najmenšími administratívnymi prekážkami, aby pritiahli na trh s energiou z obnoviteľných zdrojov investorov a zároveň zabezpečili aspekty, ako sú zdravie a kvalita životného prostredia vo vidieckych aj mestských oblastiach.

Veterné zariadenie na pevnine možno v závislosti od jeho veľkosti fyzicky dokončiť priemerne za päť rokov (vrátane času potrebného na vydanie administratívnych dokumentov), veterný park na mori za osem rokov a solárne FV zariadenie za dva roky. Na strešné solárne FV projekty postačuje menej ako jeden rok. Z našich zistení však vyplýva, že nemecký prístup tzv. jednotného kontaktného miesta predstavuje účinný spôsob, ako minimalizovať administratívne prekážky (pozri rámček 9).

Aj keď členské štáty stanovili na svoje administratívne postupy maximálne časové lehoty, zistili sme, že v Grécku a Španielsku sa v prípade projektov veternej energie neplnia. V obidvoch týchto krajinách môže realizácia projektu veternej elektrárne na pevnine trvať až sedem rokov. V Španielsku sme takisto zistili zdĺhavé postupy v prípade maloplošných zariadení na vlastnú spotrebu, kde vydanie licencie trvalo priemerne rok.

Oneskorenie investícií do prenosovej sústavy vrátane infraštruktúry prepojení je prekážkou pri nasadzovaní technológií

Elektrická energia sa k spotrebiteľom dostáva cez prenosovú a distribučnú sústavu. Najväčšími problémami prenosovej sústavy v súvislosti s nasadzovaním veterných a solárnych FV zariadení sú jej kapacita na príjem prerušovanej elektriny⁴⁵, odľahlosť oblastí s vysokým veterným a slnečným FV potenciálom a dlhé vzdialenosti medzi oblasťami s vysokým potenciálom a oblasťami s vysokým dopytom po elektrine⁴⁶. Ďalšou výzvou je zabezpečiť, aby bola k dispozícii dostatočná kapacita prepojení⁴⁷, ktorá umožní cezhraničné toky energie vtedy, keď sú potrebné a hospodárne.

Oneskorenie investícií do prenosovej sústavy nepriaznivo ovplyvňuje nasadzovanie energie z obnoviteľných zdrojov

Investície do prenosovej sústavy sa vo všetkých štyroch členských štátoch výrazne oneskorujú. Situácia je však najnaliehavejšia v Nemecku, kde bolo do konca roka 2017 dokončených menej ako 10 % plánovaného rozširovania prenosovej sústavy v krajine (len 750 zo 7 900 km) Nedostatočne vybudovaná prenosová sústava v Nemecku spôsobuje tzv. kruhové toky energie⁴⁸ v prípadoch, keď si nemecká sieť nedokáže poradiť s prenosom nadmerného množstva energie. Ak napríklad veterné parky na severe Nemecka vyrobia nadmerné množstvo elektriny, sústava ju niekedy nedokáže preniesť na juh krajiny a do Rakúska, kde je po nej najväčší dopyt. Túto elektrinu je potom nutné presmerovať cez Poľsko, Českú republiku a Slovensko. V dôsledku toho prijala poľská prenosová sústava v roku 2017 z Nemecka viac než osemnásobok plánovaného množstva elektriny, a to aj napriek tomu, že poľské orgány tok tejto elektriny z Nemecka neraz obmedzili.

Nedostatky v prenosovej sústave, ktoré bránili v rozvoji výroby energie z obnoviteľných zdrojov, sme našli aj v oblastiach s vysokým potenciálom veternej a slnečnej energie v Grécku (Peloponéz) a Španielsku (Andalúzia), kde nie je možné vybudovať elektrárne na obnoviteľné zdroje. Podľa gréckeho prevádzkovateľa prenosovej sústavy (PPS)⁴⁹ sa plné prepojenie niektorých gréckych ostrovov s pevninou neočakáva skôr ako v roku 2023, aj keď by sa tým v štátnom rozpočte ušetrilo 350 mil. EUR ročne, napríklad na znížení nákladov na prepravu ropy na ostrovy.

Komisia odhadla, že ak sa má dosiahnuť pôvodne navrhovaný cieľ do roku 2030 na úrovni 27 % hrubej konečnej spotreby energie, približne polovica všetkej vyrobenej elektriny bude musieť pochádzať z obnoviteľných zdrojov⁵⁰; z výpočtov agentúry IRENA zas vyplýva, že schválený cieľ do roku 2030 na úrovni 32 % si vyžiada 55 % podiel vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov⁵¹. Vzhľadom na to, že podiel energie z obnoviteľných zdrojov v sektore elektrickej energie je v súčasnosti už takmer 31 % a už táto úroveň je pre prenosovú sústavu náročná, sú investície do nej naliehavo potrebné. V tomto smere môžu s maximalizovaním príjmu energie z obnoviteľných zdrojov pomôcť centrá pre riadenie energie z obnoviteľných zdrojov (pozri rámček 10).

Miera prepojenia medzi členskými štátmi nie je dostatočná na podporu nasadenia energie z obnoviteľných zdrojov

Na zasadnutí Rady v Barcelone v roku 2002 sa pre členské štáty do roku 2020 stanovil cieľ v oblasti prepojenia elektrizačných sústav na úrovni 10 % ako opatrenie na posilnenie možností nasadzovania energie z obnoviteľných zdrojov s umožnením cezhraničného toku energie, keď je to potrebné a ekonomicky výhodné. V roku 2015 však prenosové sústavy v 12 členských štátoch ešte neboli pripravené na dosiahnutie tohto cieľa⁵². Jedným z týchto členských štátov je aj Španielsko. S prenosovou kapacitou do Francúzska na úrovni len 5 % nainštalovanej kapacity v roku 2017 ostáva Španielsko (a s ním aj celý Pyrenejský polostrov) z veľkej časti energetickým ostrovom. Realizáciou doposiaľ schválených projektov sa táto úroveň zvýši približne na 8 %, ale stane sa tak najskôr v roku 2025.

Európska rada v októbri 2014⁵³ schválila návrh Komisie z mája 2014⁵⁴ rozšíriť súčasný cieľ 10 % prepojenia do roku 2030 na 15 %, ale bez konania o nesplnení povinnosti v prípade jeho nesplnenia. Vo svojej správe z roku 2017⁵⁵ expertná skupina Komisie pre ciele v oblasti prepojenia elektrických sietí uvádza Nemecko, Grécko a Španielsko medzi ôsmimi členskými štátmi, ktoré potrebujú v tejto oblasti naliehavo investovať.

Financovanie v rámci politiky súdržnosti pomohlo zvýšiť kapacity veternej a slnečnej FV energie, vyskytli sa však v súvislosti s ním aj prípady nadmerných dotácií

V rámci auditu sme skúmali, či financovanie v rámci politiky súdržnosti (z EFRR a KF) sprístupnené pre investície do veterných a solárnych FV zariadení prinieslo udržateľné výstupy a výsledky. Osobitne sme na vzorke 24 spolufinancovaných projektov podporovaných z deviatich OP v niektorom z dvoch období (2007 – 2013 alebo 2014 – 2020) posudzovali kvalitu ich realizácie a dosiahnuté výsledky. Deväť z týchto projektov bolo zameraných na veternú energiu, 12 na slnečnú FV energiu a tri na zmiešané zariadenia spájajúce obidve technológie (pozri prílohu III).

Z 24 skúmaných projektov sme vyhodnotili tie, ktoré boli v čase auditu dokončené a v prevádzke. Zistili sme, že všetkých 20 dokončených projektov sa realizovalo v súlade so žiadosťou o projekt (nainštalovala sa predpokladaná kapacita bez prekročenia nákladov), v čase auditu boli v prevádzke, nemali žiadne problémy s udržateľnosťou a vytvárali zisk.

Ďalej sme zistili, že spomedzi týchto dokončených projektov sa v 13 vyrába očakávaný objem elektriny. Zo zvyšných siedmich projektov sa v dvoch veterných elektrárňach v Grécku vyrába oproti plánu menej elektriny a za päť malých zariadení na vlastnú spotrebu nenapojených na sieť v Španielsku sme príslušné údaje nedostali. 17 z dokončených projektov sa realizovalo bez výrazného oneskorenia (t. j. nie viac ako tri mesiace). Dva projekty v Poľsku a jeden v Grécku sa dokončili o niečo viac ako jeden rok neskôr.

Zistili sme, že v súvislosti s financovaním v rámci politiky súdržnosti ako investičnej pomoci na projekty veternej a slnečnej FV energie sa vyskytli prípady nadmerných dotácií. Deväť z 24 kontrolovaných projektov (tri v Nemecku, štyri v Grécku, jeden v Španielsku a jeden v Poľsku⁵⁶) malo veľmi atraktívnu vnútornú mieru návratnosti (IRR)⁵⁷ – o 3 až 11 percentuálnych bodov vyššiu ako výnosy zo štátnych dlhopisov⁵⁸ za mesiac, v ktorom boli schválené. Dôvodom bolo hlavne to, že okrem veľmi štedrých FIT sa na podporu prevádzkových nákladov získala aj investičná podpora (pozri bod 39). V prípade ďalších štyroch projektov nenapojených na sieť v Španielsku, na ktoré sa poskytla len investičná podpora vo forme grantov EÚ, sa návratnosť investícií⁵⁹ v podobe úspor energie v porovnaní s časom podania žiadosti o projekt takisto dosiahla veľmi rýchlo (za 3,6 až 6,2 roka).

V našej predchádzajúcej osobitnej správe o energii z obnoviteľných zdrojov⁶⁰ sme zdôraznili nadmerné dotácie na niekoľko projektov týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov; na túto skutočnosť upozornili vo svojich správach z auditov aj viaceré vnútroštátne najvyššie kontrolné inštitúcie⁶¹.

V porovnaní so smernicou RED I revidovaný regulačný rámec EÚ naďalej podporuje rozširovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, ale nerieši niektoré dôležité nedostatky

V roku 2016 Komisia predložila tzv. balík Čistá energia (pozri bod 09), ktorého cieľom je vytvoriť pevnejšie prepojenia medzi jednotlivými politickými oblasťami súvisiacimi s energetikou. Pre oblasť energie z obnoviteľných zdrojov sú najdôležitejšími časťami tohto balíka smernice RED II⁶² a nariadenie o riadení energetickej únie⁶³. Preskúmali sme právne predpisy s cieľom posúdiť, do akej miery riešia niektoré z problémov, na ktoré sme upozornili v predchádzajúcich bodoch tejto správy, a či vytvárajú priaznivé prostredie pre rozvoj v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vrátane výroby elektriny z veternej a slnečnej FV energie.

Zistili sme, že smernica RED II zahŕňa podporu na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, najmä z veternej a slnečnej FV energie:

• smernica požaduje skvalitnenie vytvárania systémov podpory a posilnenie ich stability. Členské štáty musia zabezpečiť, že tieto systémy sa nebudú revidovať spôsobom, ktorý by negatívne ovplyvnil práva výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov a ohrozil hospodársku životaschopnosť zariadení, na ktoré sa už poskytuje podpora, ako tomu bolo v troch zo skúmaných členských štátov (pozri bod 47);
• sú v nej ako zásady zakotvené vlastná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov aj energetické spoločenstvá. V tejto oblasti sme zistili obmedzenia v dvoch zo skúmaných členských štátov (pozri bod 56);
• požaduje, aby členské štáty vytvorili jednotné kontaktné miesta na koordináciu celého postupu vydávania licencií na zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a aby stanovili časové lehoty na udelenie všetkých potrebných povolení, čím prispieva k zjednodušeniu administratívnych postupov. V dvoch zo skúmaných členských štátov sme zistili, že zložité administratívne postupy boli prekážkou pri výstavbe nových veterných a solárnych FV zariadení (pozri bod 62);
• nabáda na vytvorenie finančných nástrojov zameraných na projekty, ktorých cieľom je: a) posilniť stabilitu prenosovej sústavy, riešiť miesta jej preťaženia a zvýšiť jej flexibilitu vrátane projektov, ktoré pomôžu dosiahnuť cieľovú úroveň prepojenia elektrizačných sústav 15 % do roku 2030; na všetky tieto problémy sme upozornili vo svojich zisteniach (pozri body 64 až 68); a b) posilniť mechanizmy spolupráce medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ktoré sa počas účinnosti smernice RED I veľmi nevyužívali (pozri bod 36).

Z nášho posúdenia nariadenia o riadení energetickej únie vyplýva, že v lepšom monitorovaní úsilia členských štátov s cieľom zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov vo všetkých troch sektoroch – elektrická energia, vykurovanie, chladenie a doprava – by mal pomôcť rozšírený mandát Komisie:

• monitorovať integrované národné energetické a klimatické plány, ktoré budú musieť členské štáty predkladať každých desať rokov a aktualizovať aspoň raz v roku 2024 a ktoré budú obsahovať politiky a opatrenia zamerané na päť rozmerov energetickej únie⁶⁴. Inými slovami, neobmedzuje úlohu Komisie prevažne na monitorovanie orientačnej trajektórie, ako to bolo v prípade smernice RED I (pozri bod 30);
• monitorovať každé tri roky hlásiť Európskemu parlamentu výkonnosť podpory udelenej prostredníctvom aukcií, ktoré sú v súčasnosti hlavným nástrojom na zvyšovanie kapacity energie z obnoviteľných zdrojov a zdá sa, že minimalizujú potrebu štátnej pomoci (pozri bod 53).

Všimli sme si tiež, že došlo k vzniku nových nedostatkov, pričom jeden existujúci sa stále nerieši. Aj keď Komisia v roku 2016 uviedla, že národné ciele sa v zmysle smernice RED I považujú za najdôležitejší faktor politík a investícií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v mnohých členských štátoch⁶⁵, v smernici RED II sa nahrádzajú záväzným cieľom vo výške minimálne 32 % len na európskej úrovni. To so sebou nesie riziko, že členské štáty budú v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov buď veľmi úspešné alebo naopak neúspešné, a tiež riziko medzery medzi zavádzaním energie z obnoviteľných zdrojov a trajektóriami EÚ.

V nariadení o riadení energetickej únie sa požaduje, aby Komisia monitorovala celkovú orientačnú trajektóriu EÚ do roku 2022, 2025 a 2027. Nový právny predpis však nerieši problém, na ktorý sme upozornili – včasné vykazovanie nedostatočného pokroku (pozri body 28 až 29). Tým sa opäť oslabuje efektívnosť monitorovania. V dôsledku toho Komisia nemusí byť schopná reagovať včas a zabezpečiť pokrok v prípade, že niektorým členským štátom sa nedarí plniť svoje ciele.

Smernica RED II a nariadenie o riadení energetickej únie boli schválené Európskym parlamentom a Radou dva a pol roka pred koncom účinnosti smernice RED I 1. júna 2021. Do 30. júna 2021 musia členské štáty transponovať všetky nové prvky smernice RED II do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Podľa našich zistení všetky štyri kontrolované členské štáty transponovali predchádzajúcu smernicu do svojich vnútroštátnych právnych predpisov oneskorene – najviac v prípade Poľska, ktoré na to potrebovalo viac ako štyri roky.

Závery a odporúčania

Celkovo sme zistili, že polovica členských štátov EÚ čelí riziku, že nevyrobí dostatok elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na splnenie svojich cieľov do roku 2020. Zistili sme takisto, že v rámci prvých systémov podpory došlo k nadmerným dotáciám nasadzovania veternej a slnečnej FV energie, ale následné zníženie úrovne podpory zas viedlo k odradeniu od potenciálnych investícií. Na zvýšenie miery investícií a zlepšenie podmienok nasadzovania, napríklad riešenie obmedzení priestorového plánovania, zdĺhavých administratívnych postupov a nedostatkov prenosovej sústavy, má zásadný význam podpora aukcií a aktívna účasť občanov.

V rokoch 2005 až 2017 sa podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie výrazne zvýšil z 9,1 % na 17,5 %, pričom polovica členských štátov už dosiahla svoje ciele do roka 2020 alebo sa k nim priblížila. Naplnenie národných cieľov v prípade druhej polovice štátov však ostáva nemalou výzvou. Existujú preto obavy, či výsledky úspešnejších krajín v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov dokážu vykompenzovať nedostatočné výsledky neúspešných krajín, aby sa tak naplnil celkový cieľ EÚ na úrovni 20 % (pozri body 22 až 24).

K zvýšeniu podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe prispel predovšetkým sektor elektrickej energie, v ktorom sa tento podiel v rokoch 2005 až 2017 zvýšil z 15 % na takmer 31 %. Za týmto rastom v sektore elektrickej energie stálo hlavne využívanie veternej a slnečnej FV energie (pozri body 25 až 26).

Komisia by mala preskúmať, ktorým členským štátom hrozí, že svoje ciele do roku 2020 nenaplnia, a odporučiť im, aby prijali účinné opatrenia na vyriešenie nedostatkov v kapacite energie z obnoviteľných zdrojov. V rámci týchto opatrení by mali zvážiť plánovanie aukcií, zjednodušenie administratívnych postupov a investície do sieťovej infraštruktúry a jej prepojení.

Lehota: do konca roka 2019.

Smernica RED I zohrala dôležitú úlohu pri rozvoji výroby energie z obnoviteľných zdrojov vďaka stanoveniu záväzných cieľov do roku 2020 na úrovni EÚ aj členských štátov. Právny rámec však nezabezpečuje včasné vykazovanie pokroku ani neposkytuje Komisii mandát, aby mohla riešiť pomalý pokrok v prípade, že sa neplnia orientačné trajektórie (body 27 až 30).

Komisia by mala pripraviť zmenu relevantných častí nariadenia o štatistike v oblasti energetiky tak, aby členské štáty poskytovali Eurostatu ročné štatistické údaje o energii vrátane energie z obnoviteľných zdrojov do deviatich mesiacov od konca roka.

Lehota: do polovice roka 2021.

Vnútroštátne systémy podpory viedli k posilneniu investícií do energie z obnoviteľných zdrojov, neochota členských štátov spolupracovať v otázkach energetiky však spôsobuje, že trh s energiou ostáva rozdrobený (body 31 až 36).

Znižovanie nákladov na technológie a vysoká miera záujmu o investície do nového tzv. ekologického hospodárstva začali napredovať takým tempom, že to viedlo k nadmerným dotáciám projektov, ktoré sa následne prejavili na vyšších cenách elektriny alebo v deficite štátneho rozpočtu. Na zníženie zaťaženia spotrebiteľov a štátnych rozpočtov členské štáty zaviedli nápravné opatrenia, ktoré zas oslabili dôveru investorov a prispeli k spomaleniu trhu v dvoch sektoroch. Zistili sme, že opatrenia iniciované EÚ, ako sú aukcie a účasť občanov na projektoch výroby energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom stimulov pre výrobcov-spotrebiteľov a energetické spoločenstvá, môžu prispieť k novému zvýšeniu kapacity veternej a slnečnej FV energie a pokryť časť investičných potrieb nevyhnutných na splnenie cieľa do roku 2030 (body 37 až 56).

Komisia by mala:

1. identifikovať členské štáty, ktoré nenaplánovali aukcie na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré by umožňovali zvyšovanie kapacity potrebné na splnenie cieľov do roku 2020, a vyzvať ich, aby stanovili plán;
2. monitorovať výsledky týchto aukcií organizovaných členskými štátmi a pravidelne o nich podávať správy.

Lehota: do konca roka 2019.

Reštriktívne pravidlá priestorového plánovania obmedzujú nasadzovanie nových zariadení a zdĺhavé administratívne postupy komplikujú podnikateľské prostredie, najmä pokiaľ ide o výstavbu nových veterných zariadení (body 57 až 62).

Komisia by mala požiadať členské štáty, aby zvážili zjednodušenie svojich súčasných administratívnych postupov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom zrýchliť nasadzovanie zariadení a podporiť investície.

Lehota: do konca roka 2019.

V smernici RED II je stanovený záväzný cieľový podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe do roku 2030 na úrovni minimálne 32 %. Na splnenie tohto cieľa musí v sektore elektrickej energie pochádzať až 55 % elektriny z obnoviteľných zdrojov. V roku 2017 bol podiel elektriny pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov takmer 31 %. Oneskorenie investícií do sieťovej infraštruktúry vrátane prepojení bráni nasadzovaniu energie z obnoviteľných zdrojov a vytváraniu synergií medzi členskými štátmi (body 63 až 68).

Komisia by mala:

1. preskúmať, pre ktoré členské štáty je prenosová sústava obmedzujúcim faktorom pri ďalšom zavádzaní energie z obnoviteľných zdrojov;
2. odporučiť členským štátom, v ktorých prenosová sústava potenciálne bráni nasadzovaniu energie z obnoviteľných zdrojov, aby prijali opatrenia na riešenie nedostatkov prenosovej sústavy;
3. vyzvať členské štáty, aby zamerali dostupnú podporu z EFRR a KF súvisiacu s opatreniami v oblasti klímy na výstavbu a správu prepojovacích vedení.

Lehota: do polovice roka 2020.

Spolufinancované projekty obyčajne prinášajú plánované výstupy a výsledky z hľadiska výroby elektriny a je pravdepodobné, že budú udržateľné. Vyskytli sa však aj prípady nadmerných dotácií (pozri body 69 až 73).

Do budúcnosti sa smernicou RED II a nariadením o riadení energetickej únie z balíka Čistá energia zavádzajú opatrenia, ktoré môžu prispieť k lepšiemu investičnému prostrediu pre výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, ak sa riadne a včas transponujú (napríklad skvalitnenie vytvárania systémov podpory a posilnenie ich stability a zakotvenie zásady vlastnej spotreby). Chýbajú však národné ciele a nerieši sa problém s včasným monitorovaním zo strany Komisie, čím sa dosiahnutie nového cieľa EÚ ohrozuje (body 74 až 79).

Komisia by mala monitorovať a naliehavo vyzvať členské štáty, aby transponovali balík Čistá energia vrátane smernice RED II do svojich vnútroštátnych právnych predpisov riadne a včas a v tejto súvislosti by mala pravidelne zverejňovať dosiahnutý pokrok.

Lehota: do konca júna 2021.

Túto správu prijala komora II, ktorej predsedá Iliana Ivanova, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 30. apríla 2019.

Za Európsky dvor audítorov

Klaus-Heiner Lehne
predseda

Prílohy

Príloha I

Údaje o veternej energii v EÚ-28

Cieľ do doku 2020¹, kapacita v roku 2017², konečná spotreba energie v roku 2016³, financovanie z EFRR/KF v obdobiach 2007 – 2013 a 2014 – 2020⁴ a hlavné vnútroštátne systémy podpory⁵

Zdroj: ¹Smernica 2009/28/ES 23.4.2009, príloha I; ²IRENA, Štatistiky kapacity obnoviteľných zdrojov energie2018, a ministerstvá energetiky a/alebo národné regulačné orgány (za Nemecko, Grécko, Španielsko a Poľsko); ³Eurostat: Energia v EÚ v číslach, štatistická príručka 2016, časť 5 (konečná spotreba energie: celková energia spotrebovaná používateľmi, ako sú domácnosti, priemysel a poľnohospodárstvo, ale bez spotreby samotného energetického sektora); ⁴GR REGIO, výťah z 9.4.2019, a ⁵GR ENER, www.res-legal.eu.

Príloha II

Údaje o slnečnej energii v EÚ-28

Cieľ do doku 2020¹, kapacita v roku 2017², konečná spotreba energie v roku 2016³, financovanie z EFRR/KF v obdobiach 2007 – 2013 a 2014 – 2020⁴ a hlavné vnútroštátne systémy podpory⁵

Zdroj: ¹Smernica 2009/28/ES 23.4.2009, príloha I; ²IRENA, Štatistiky kapacity obnoviteľných zdrojov energie2018, a ministerstvá energetiky a/alebo národné regulačné orgány (za Nemecko, Grécko, Španielsko a Poľsko); ³Eurostat: Energia v EÚ v číslach, štatistická príručka 2016, časť 5 (konečná spotreba energie: celková energia spotrebovaná používateľmi, ako sú domácnosti, priemysel a poľnohospodárstvo, ale bez spotreby samotného energetického sektora); ⁴GR REGIO, výťah z 9.4.2019 (Komisia vykazuje slnečnú FV a slnečnú tepelnú energiu pod rovnakým kódom) a ⁵GR ENER, www.res-legal.eu.

Príloha III

Zoznam preskúmaných projektov

Zdroj: EDA.

Príloha IV

Priemerný dosiahnutý pokrok v podiele energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie do roku 2017 a priemerný pokrok potrebný na splnenie cieľov všetkých členských štátov aj EÚ do roku 2020

Zdroj: EDA na základe údajov Eurostatu.

Príloha V

Podiel a kapacita energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ-28 a štyroch kontrolovaných členských štátoch: cieľové a konečné hodnoty, 2010 – 2017

Tabuľka A – Percentuálny podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie v EÚ-28*, 2010 – 2017

• K dispozícii nie sú konsolidované údaje o trajektóriách členských štátov z NREAP na úrovni EÚ-28 ani o ich orientačných trajektóriách podielu obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe podľa smernice RED I a podľa troch sektorov, ktoré k tomuto celkovému podielu prispievajú.

Zdroj: EDA na základe údajov Eurostatu.

Tabuľka B – Percentuálny podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie v štyroch kontrolovaných členských štátoch v rokoch 2010 až 2017 a trajektórie do roku 2020

Zdroj: NREAP a národné správy o pokroku v podpore a využívaní energie z obnoviteľných zdrojov.

Tabuľka C – Percentuálny podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe elektrickej energie v štyroch kontrolovaných členských štátoch v rokoch 2010 až 2017 a trajektórie do roku 2020

Zdroj: NREAP a národné správy o pokroku v podpore a využívaní energie z obnoviteľných zdrojov.

Tabuľka D – Vývoj kapacity veternej energie v štyroch členských štátoch v rokoch 2010 až 2017 a ciele do roku 2017 (v MW)

Zdroj: Údaje z NREAP a od národných ministerstiev energetiky a/alebo národných regulačných orgánov.

Tabuľka E – Vývoj kapacity slnečnej FV energie v štyroch členských štátoch v rokoch 2010 až 2017 a ciele do roku 2017 (v MW)

Zdroj: Údaje z NREAP a od národných ministerstiev energetiky a/alebo národných regulačných orgánov.

Príloha VI

Hlavné systémy podpory v štyroch členských štátoch, vývoj kapacity veternej a slnečnej FV energie (1999 – 2017) a výkupné ceny ponúkané výrobcom energie z obnoviteľných zdrojov v rovnakom období

Zdroj: EDA, na základe údajov spolkového ministerstva hospodárstva a energetiky (BMWi).

Zdroj: EDA, na základe údajov ministerstva životného prostredia a energetiky (YPEKA).

Zdroj: EDA, na základe údajov ministerstva pre ekologickú transformáciu.

Zdroj: EDA, na základe údajov indexov PMOZE a PMOZE A poľskej burzy s energiou.

Odpovede Komisie

Zhrnutie

Prvá zarážka: Komisia toto odporúčanie prijíma.

Ide o jasnú a stálu prioritu v rámci výmen Komisie s členskými štátmi EÚ na všetkých úrovniach.

Druhá zarážka: Komisia toto odporúčanie prijíma.

Tretia zarážka: Komisia prijíma uvedené odporúčanie, aby nabádala členské štáty k pokroku v tomto kontexte a monitorovaniu dosiahnutého pokroku. Organizácia aukcií je však v kompetencii členských štátov.

Štvrtá zarážka: Komisia toto odporúčanie prijíma.

Komisia zastáva rovnaký názor ako Európsky dvor audítorov, že zjednodušením administratívnych postupov stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch by sa zlepšilo prostredie na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Toto úsilie o zjednodušenie je ústredným prvkom prepracovanej smernice prijatej 11. decembra 2018.

Piata zarážka: Komisia čiastočne prijíma uvedené odporúčanie, keďže sa domnieva, že rozvoj sietí je v kompetencii členských štátov. EÚ už podporuje investície do sieťovej infraštruktúry a prepojovacích vedení.

Šiesta zarážka: Komisia prijíma uvedené odporúčanie a vykoná ho v súlade s nariadením o riadení energetickej únie.

Úvod

Komisia pri viacerých príležitostiach zdôraznila, že väčšina investícií do potrieb súvisiacich s energiou z obnoviteľných zdrojov musí pochádzať zo súkromného sektora. Verejné financovanie vrátane financovania z EÚ by v prípade potreby a v súlade s pravidlami štátnej pomoci nemalo nahrádzať, ale dopĺňať a stimulovať súkromné investície.

Medzi ostatné nástroje EÚ dopĺňajúce súkromné investície patria okrem iného Program InvestEU, Horizont Európa, program LIFE a Nástroj na prepájanie Európy.

Z nového programu InvestEU, ktorý je nástupcom Junckerovho plánu (Európskeho fondu pre strategické investície – EFSI), sa vyčlení 11,5 mld. EUR na udržateľnú infraštruktúru s cieľom podnietiť väčšie množstvo súkromných udržateľných investícií prostredníctvom rôznych finančných nástrojov.

V rámci programu Horizont Európa navrhla Komisia vyčleniť 15 mld. EUR na energetiku, klímu a mobilitu s cieľom vyvinúť technológie novej generácie, ktoré uľahčia energetickú transformáciu a posilnia konkurencieschopnosť Európy.

Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) má posilnený rozpočet a zahŕňa nový rozpočtový riadok s vyhradenou sumou 1 mld. EUR, osobitne venovanou na uľahčenie výroby energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu, ako sú projekty zamerané na slnečnú energiu a energetickú účinnosť.

Napokon Komisia začlenila do Nástroja na prepájanie Európy, ktorý je hlavným rozpočtovým nástrojom na financovanie prepájacej infraštruktúry medzi členskými štátmi, napr. energetických prepojení, nový prvok osobitne zameraný na podporu spolupráce medzi členskými štátmi vo všetkých oblastiach súvisiacich s obnoviteľnými zdrojmi energie.

Pripomienky

Tretia zarážka: Dotknuté členské štáty stále disponujú viacerými možnosťami, ako dosiahnuť cieľ do roku 2020, vrátane využitia mechanizmov spolupráce, ako sú štatistické prenosy.

Komisia dôkladne monitoruje pokrok vo všetkých členských štátoch a poskytuje podporu. Okrem vytvorenia Osobitnej skupiny pre energetickú účinnosť členskými štátmi EÚ sa na všetkých úrovniach vyvíja úsilie o dosiahnutie cieľov do roku 2020. V prípade potreby sa prijmú ďalšie opatrenia na presadenie dodržiavania povinností zo strany členských štátov.

Komisia berie na vedomie, že národné trajektórie a ciele poskytli užitočný dlhodobý pohľad na investičné plánovanie a slúžia ako referenčné východisko pre Komisiu pri vykazovaní a monitorovaní.

Spoločná odpoveď Komisie na body 28 a 29:

Komisia navrhla v rámci konzultácie medzi útvarmi v apríli 2019 zmenu nariadenia o energetickej štatistike v rámci regulačného postupu s kontrolou. Táto zmena sa netýka termínu na podanie správy o ročných energetických štatistikách. Urýchli sa ňou však uverejňovanie mesačných údajov o elektrine a uhlí (vrátane slnečnej a veternej energie), a to o mesiac (dva mesiace namiesto troch).

Komisia v roku 2016 spustila spolu s členskými štátmi projekt, ktorého cieľom je urýchliť uverejňovanie odhadov ročných energetických štatistík, bilancií a ukazovateľov podielu energie z obnoviteľných zdrojov.

Komisia vedie s holandskými orgánmi dialóg o tejto otázke. V dohode o energetike z roku 2013 je stanovená jasná politická vôľa vyvinúť úsilie o dosiahnutie 14-percentného podielu obnoviteľných zdrojov energie v Holandsku v roku 2020 (a 16-percentného podielu v roku 2023).

Komisia nabáda členské štáty, aby zvážili možnosť využitia štatistických prenosov (možnosť zarátať ako vlastnú výrobu prebytok výroby v inom členskom štáte), ktorú ponúka smernica o energii z obnoviteľných zdrojov (RED I) – buď na zaistenie splnenia cieľa v prípade deficitu alebo na predaj svojich prebytkov iným členským štátom. Komisia je pripravená členské štáty v tomto smere aktívne podporiť a uľahčiť potrebnú spoluprácu.

Komisia tiež uznáva, že administratívne postupy by mohli obmedziť rozvoj projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Smernica RED II sa zameriava na riešenie tejto otázky, pričom sa zohľadňuje skutočnosť, že členské štáty musia zrealizovať v súvislosti s priestorovým plánovaním posudzovanie vplyvov na životné prostredie a strategické environmentálne hodnotenie.

Komisia prijala usmerňovací dokument o rozvoji veternej energie a sústave Natura 2000⁶⁶, aby členským štátom pomohla zabezpečiť v rámci postupov, ktoré uplatňujú, rozvoj veternej energie v lokalitách sústavy Natura 2000 i mimo nich. Aktualizovaná verzia tohto usmerňovacieho dokumentu sa má prijať do konca roka 2019.

Pre väčšinu členských štátov ostáva výzvou integrácia narastajúcich kapacít obnoviteľných zdrojov energie do siete. Prekážky vyplývajú najmä z vysokých nákladov na pripojenie do siete, ako aj z nedostatočnej predvídateľnosti a transparentnosti postupov pripájania do siete. Komisia pozorne sleduje vývoj situácie na základe národných plánov členských štátov v oblasti energetiky a klímy, ako aj dodržiavanie cieľa prepojenia na úrovni 15 %.

Komisia uznáva význam obmedzenia verejnej podpory na minimum potrebného v prípade zostávajúcej medzery vo financovaní projektov generujúcich príjmy. Komisia nie je v rámci politiky súdržnosti zapojená do výberu projektov s výnimkou schvaľovania hlavných projektov. Riadiace orgány v členských štátoch, ktoré zodpovedajú za výber projektov, musia zabezpečiť, že verejné financovanie v prípade potreby a v súlade s pravidlami štátnej pomoci nenahradí, ale doplní a podnieti súkromné investície. Komisia však pripomína, že trhové podmienky na realizáciu projektov v oblasti veternej a slnečnej fotovoltickej (FV) energie sa počas príslušného obdobia rýchlo menili. Na to, aby dosiahli záväzné ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, potrebovali členské štáty podporiť investície do projektov týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré nemuseli bez verejnej investičnej pomoci pritiahnuť dostatočný súkromný kapitál vzhľadom na rizikový profil takýchto investícií v minulosti, keď boli príslušné technológie stále v štádiu počiatočného rozvoja.

Komisia sa domnieva, že nový programovací a monitorovací mechanizmus vytvorený na základe nariadenia o riadení energetickej únie pomôže zapojiť členské štáty do rozdelenia úsilia potrebného na dosiahnutie podielu energie z obnoviteľných zdrojov aspoň na úrovni 32 % do roku 2030. Nariadenie o riadení energetickej únie zahŕňa nástroje na zmiernenie rizika, že členské štáty budú v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov aktívne nadmerne alebo naopak nedostatočne (napr. odporúčania a návrhy opatrení na úrovni EÚ). To je dôležité na zmiernenie rizika významných rozdielov na úrovni EÚ pri posudzovaní individuálnych príspevkov členských štátov.

Opakujúci sa proces zakotvený v nariadení o riadení energetickej únie zabezpečí dôsledné monitorovanie situácie v členských štátoch. Po zanalyzovaní informácií od členských štátov Komisia v prípade potreby zareaguje rýchlo.

Komisia zastáva názor, že transpozičné obdobie je dostatočne dlhé na to, aby sa umožnila včasná transpozícia všetkými členskými štátmi.

Závery a odporúčania

Podľa údajov z roku 2017 skupina členských štátov skutočne potrebuje na dosiahnutie svojich cieľov do roku 2020 zvýšiť úsilie nielen v sektore elektrickej energie, ale aj v odvetví vykurovania, chladenia a dopravy.

Celkovo je EÚ s podielom obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie dosahujúcim 17,5 % (údaje z roku 2017) na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľového podielu 20 % stanoveného na rok 2020.

Komisia monitoruje pokrok dosiahnutý v súvislosti s rozvojom obnoviteľných zdrojov energie a je v úzkom kontakte s členskými štátmi. Prebieha mobilizácia úsilia.

Komisia prijíma toto odporúčanie a zvýši úsilie o aktívnu podporu členských štátov v tomto smere a uľahčenie potrebnej spolupráce.

Vo štvrtej správe o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov z 9. apríla 2019 Európska komisia vyzýva členské štáty, aby naďalej zvyšovali úsilie o zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie v troch určených sektoroch a súčasné znižovanie spotreby energie.

Európska komisia radí členským štátom, aby zvážili možnosť využitia štatistických prenosov, ktorú ponúka smernica RED I – buď na zaistenie splnenia cieľa v prípade deficitu alebo na predaj svojich prebytkov iným členským štátom.

Smernica RED I poskytuje jasný časový rámec na dvojročné monitorovanie pokroku v každom členskom štáte, ktoré je nevyhnutne spojené s používaním štatistík na priebežnom ročnom základe.

V súvislosti s energetickými štatistikami sa Komisia odvoláva na svoju spoločnú odpoveď na body 28 a 29.

Komisia toto odporúčanie prijíma.

Komisia bude pracovať s členskými štátmi na skrátení termínu na poskytnutie ročných energetických štatistík o dva mesiace.

Komisia navrhla v rámci konzultácie medzi útvarmi v apríli 2019 zmenu nariadenia o energetickej štatistike v rámci regulačného postupu s kontrolou. Táto zmena sa netýka termínu na podanie správy o ročných energetických štatistikách. Urýchli sa ňou však uverejňovanie mesačných údajov o elektrine a uhlí (vrátane slnečnej a veternej energie), a to o mesiac (dva mesiace namiesto troch).

Komisia v roku 2016 spustila spolu s členskými štátmi projekt, ktorého cieľom je urýchliť uverejňovanie odhadov ročných energetických štatistík, bilancií a ukazovateľov podielu energie z obnoviteľných zdrojov.

Prepracované znenie smernice RED I (2018/2001) obsahuje viacero iniciatív za zvýšené využívanie aukcií, ako aj účasť občanov a energetických spoločenstiev a za stanovenie regulačného rámca týkajúceho sa spotrebiteľov.

a) Komisia toto odporúčanie prijíma.

b) Komisia toto odporúčanie prijíma.

Pokrok dosiahnutý v oblasti aukcií vo všetkých členských štátoch sa bude monitorovať a bude sa o ňom diskutovať v rámci opatrení nadväzujúcich na ich správy o pokroku až do konca súčasného obdobia.

Komisia toto odporúčanie prijíma.

Smernica RED II skutočne rieši túto otázku a navrhujú sa v nej aj ďalšie povinnosti na urýchlenie udeľovania povolení a jednoduchých postupov oznamovania pripojení do siete. Komisia bude monitorovať transpozíciu smernice v tomto kontexte a prijme opatrenia na zabezpečenie jej dodržiavania.

Komisia súhlasí s názorom, že investície do sietí sú mimoriadne dôležité na to, aby sa zabezpečilo zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie.

a) Komisia čiastočne prijíma toto odporúčanie.

Riešenie otázok súvisiacich s rozvojom sietí je v kompetencii členských štátov. Komisia bude riešiť tieto otázky v širšom kontexte riadenia energetickej únie v spojení s národnými plánmi v oblasti energetiky a klímy vypracovávanými v súlade s nariadením o riadení energetickej únie, v ktorých sa bude analyzovať aj rozvoj infraštruktúr.

b) Komisia čiastočne prijíma toto odporúčanie.

Riešenie otázok súvisiacich s rozvojom sietí je v kompetencii členských štátov. Komisia bude riešiť tieto otázky v širšom kontexte riadenia energetickej únie v spojení s národnými plánmi v oblasti energetiky a klímy vypracovávanými v súlade s nariadením o riadení energetickej únie, v ktorých sa bude analyzovať aj rozvoj infraštruktúr.

c) Komisia prijíma toto odporúčanie, pokiaľ ide o operačné programy na obdobie 2014 – 2020 spolufinancované z EFRR a KF, a bude pokračovať v podpore implementácie vrátane prostriedkov pridelených na inteligentné siete a prepojovacie vedenia.

Komisia uznáva význam obmedzenia verejnej podpory na potrebné minimum v prípade zostávajúcej medzery vo financovaní projektov generujúcich príjmy. Riadiace orgány v členských štátoch, ktoré zodpovedajú za výber projektov, musia zabezpečiť, že verejné financovanie v prípade potreby a v súlade s pravidlami štátnej pomoci nenahradí, ale doplní a podnieti súkromné investície. Komisia však pripomína, že trhové podmienky na realizáciu projektov v oblasti veternej a slnečnej fotovoltickej (FV) energie sa počas príslušného obdobia rýchlo menili a že členské štáty potrebovali na dosiahnutie záväzných cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov podporiť investície do projektov týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré nemuseli bez verejnej investičnej pomoci pritiahnuť dostatočný súkromný kapitál vzhľadom na rizikový profil takýchto investícií v minulosti, keď boli príslušné technológie stále v štádiu počiatočného rozvoja.

Komisia sa domnieva, že nový programovací a monitorovací mechanizmus vytvorený na základe nariadenia o riadení energetickej únie posilní aktívnu účasť členských štátov na rozdeľovaní úsilia potrebného na dosiahnutie podielu energie z obnoviteľných zdrojov aspoň na úrovni 32 % do roku 2030. Nariadenie o riadení energetickej únie zahŕňa nástroje na zmiernenie rizika, že členské štáty budú v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov aktívne nadmerne alebo naopak nedostatočne (napr. odporúčania a opatrenia na úrovni EÚ). To je dôležité na zmiernenie rizika významných rozdielov na úrovni EÚ pri posudzovaní individuálnych príspevkov členských štátov.

Komisia toto odporúčanie prijíma.

Komisia podrobne zmonitoruje vykonávanie nariadenia o riadení energetickej únie a proces transpozície smernice RED II (monitorovanie sa skončí 30. júna 2021).

Komisia podá správu o pokroku dosiahnutom pri implementácii balíka Čistá energia stanovenej v nariadení o riadení energetickej únie.

Koncové poznámky

¹ GWh: miera výkonu veľkých elektrární. Jeden kWh je rovný ustálenému výkonu jedného kilowattu počas jednej hodiny.

² Eurostat, Referenčný scenár EÚ na rok 2016: Energetika, doprava a emisie skleníkových plynov – Trendy do roku 2050, júl 2016, s. 53.

³ Aj keď elektrina zo slnečnej fotovoltickej (FV) a slnečnej tepelnej energie sa obyčajne uvádza spolu, slnečná FV energia tvorí až 98 % kapacity v EÚ ako celku. Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov (IRENA), Štatistiky kapacity obnoviteľných zdrojov energie 2018, január 2018, s. 21 – 27.

⁴ Slnečná FV energia sa využíva pri premene slnečného svetla na elektrickú energiu pomocou fotovoltických panelov.

⁵ Európska environmentálna agentúra, Skleníkové plyny v EHP, prehľad údajov, 2017, https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/data/data-viewers/greenhouse-gases-viewer.

⁶ COM(2014) 15 final – Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030.

⁷ COM(2011) 112 final – Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050.

⁸ US Energy Information Administration, Levelized Cost and Levelized Avoided Cost of New Generation Resources in the Annual Energy Outlook 2018 (Vyrovnané náklady a úspory v prípade nových zdrojov na výrobu energie v ročnom energetickom výhľade 2018), marec 2018.

⁹ IRENA, Náklady na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov 2017, január 2018, s. 5. IRENA je medzivládna organizácia, ktorá poskytuje krajinám podporu pri prechode na udržateľnú výrobu energie do budúcnosti. Funguje pod záštitou OSN a má 160 riadnych členov (vrátane 27 členských štátov EÚ a samotnej EÚ) a 23 členov v prístupovom procese (vrátane Austrálie).

¹⁰ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16).

¹¹ Paušálnym príspevkom sa myslí nárast výroby energie z obnoviteľných zdrojov o pevne stanovený počet percentuálnych bodov, ktoré sa pridelia každému členskému štátu na základe súboru objektívnych kritérií (hlavne HDP na obyvateľa). Tento faktor vo všeobecnosti zabezpečí, aby ciele pre energiu z obnoviteľných zdrojov odrážali ekonomickú silu členského štátu, a nielen potenciál v súvislosti s podielom energie z obnoviteľných zdrojov či náklady na jeho zvýšenie.

¹² Orientačná trajektória bola vzhľadom na očakávané prínosy technologického pokroku a úspory z rozsahu nastavená tak, aby bola v posledných rokoch ambicióznejšia. Členské štáty si ale mohli zvoliť vlastnú, lineárnejšiu národnú trajektóriu.

¹³ COM(2016) 860 final, Čistá energia pre všetkých Európanov. Návrh obsahoval štyri nariadenia: o riadení energetickej únie (nadobudlo účinnosť 24.12.2018), o vnútornom trhu s elektrinou (účinnosť má nadobudnúť v máji 2019), o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie (účinnosť má nadobudnúť v máji 2019) a o zriadení Agentúry Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (účinnosť má nadobudnúť v máji 2019). Obsahoval takisto štyri smernice: o energetickej hospodárnosti budov (nadobudla účinnosť 9.7.2018), o obnoviteľných zdrojoch energie (RED II) a o energetickej efektívnosti (obidve nadobudli účinnosť 24. 12 .2018) a o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (účinnosť má nadobudnúť v máji 2019).

¹⁴ Komisia pôvodne navrhla cieľ EÚ do roku 2030 na úrovni 27 %, ale Európsky parlament a Rada tento podiel zvýšili na 32 %.

¹⁵ Usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020, 2014/C 200/01.

¹⁶ FIT však možno naďalej uplatňovať v prípade nových maloplošných zariadení do 500 kW a veterných zariadení do 3 MW (alebo s tromi turbínami), ako aj na zmluvy podpísané pred rokom 2016.

¹⁷ Členské štáty môžu obmedziť verejnú súťaž na konkrétne technológie, ak by otvorenie systémov podpory pre všetkých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov viedlo k nepriaznivému výsledku.

¹⁸ COM(2018) 372 final, návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde, dôvodová správa ods. 4 na strane 7 a odôvodnenie 14 na strane 12.

¹⁹ Rýchle preskúmanie veci: Prideľovanie finančných prostriedkov na politiku súdržnosti na obdobie 2021 – 2027 medzi členské štáty, ilustrácia 1 a tabuľka 9. EDA, marec 2019.

²⁰ SWD(2016) 418 final, Posúdenie vplyvu k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie), COM(2016) 767 final, časť 2, s. 190.

²¹ Generálne riaditeľstvo pre energetiku (GR ENER), pre regionálnu a mestskú politiku (GR REGIO), pre hospodársku súťaž (GR COMP), pre oblasť klímy (GR CLIMA) a pre životné prostredie (GR ENV).

²² V roku 2005 boli po prvýkrát k dispozícii údaje o podiele energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe.

²³ Členské štáty si mohli v porovnaní so smernicou RED I stanoviť aj ambicióznejší celkový národný cieľ a cieľ pre dopravu.

²⁴ https://ec.europa.eu/eurostat/web/energy/data/shares.

²⁵ Milióny ton ropného ekvivalentu (Mtoe): množstvo energie uvoľnené spaľovaním jedného milióna ton surovej ropy.

²⁶ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (Ú. v. EÚ L 304, 14.11.2008, s. 1).

²⁷ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (Ú. v. EÚ L 304, 14.11.2008, príloha B, s. 48).

²⁸ https://ec.europa.eu/commission/publications/4th-state-energy-union_en.

²⁹ Majitelia mikrozariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ktorí vyrábajú elektrinu úplne alebo čiastočne pre svoje potreby s možnosťou dodávať nadbytočnú elektrinu do prenosovej sústavy.

³⁰ Zoskupenia vytvárané majiteľmi zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na účely predaja a riadenia energie vyrobenej v týchto zariadeniach.

³¹ SWD(2016) 417 final, Hodnotenie regulačnej vhodnosti a efektívnosti smernice 2009/28 priložené k návrhu smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (prepracované znenie), s. 5.

³² Osobitná správa č. 16/2015: Zlepšenie bezpečnosti dodávok energie prostredníctvom rozvoja vnútorného trhu s energiou: je potrebné väčšie úsilie.

³³ Ecofys, Design features of support schemes for renewable electricity (Prvky pri navrhovaní systémov na podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov), 27.1.2014.

³⁴ Kilowatt-peak (kWp): jednotka špičkového výkonu solárneho FV panela. Keď sú solárne panely v prevádzke, vyrábajú energiu v kilowatthodinách (kWh). Napríklad, FV panely so špičkovým výkonom 300 kWp pracujúce na maximálnej kapacite počas jednej hodiny vyrobia 300 kWh.

³⁵ Agora Energiewende, Die Energiewende im Stromsektor: Stand der Dinge 2017. Rückblick auf die wesentlichen Entwicklungen sowie Ausblick auf 2018, obr. 7-4, s. 46.

³⁶ http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nrg_pc_204&lang=en.

³⁷ http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nrg_pc_205&lang=en.

³⁸ V roku 2017 bola hodnota osvedčení nižšia ako 39 zł (9 EUR)/MWh, zatiaľ čo priemerná cena elektriny bola 164 zł (39 EUR)/MWh. Inak povedané, z osvedčení pochádzalo len 19,2 % z priemerných príjmov výrobcov vo výške 202 zł (48 EUR)/MWh.

³⁹ Hodnotenie REFIT týkajúce sa smernice RED I, strana 6.

⁴⁰ Vážený priemer cien ponúkaných v aukciách v roku 2018 v Grécku bol: solárne FV zariadenia (max. 1 MW) 78,4 EUR/MWh, solárne FV zariadenia (1 až 20 MW) 63,8 EUR/MWh a veterné zariadenia (3 až 50 MW) 69,5 EUR/MWh.

⁴¹ Ceny ponúkané v aukciách v Poľsku v roku 2017 kolísali od 195 zł (47 EUR/MWh do 390 zł (93 EUR)/MWh v prípade solárnych FV zariadení (max. 1 MW) a od 285 zł (68 EUR)/MWh do 320 zł (76 EUR)/MWh v prípade veterných zariadení (max. 1 MW).

⁴² Podľa asociácie pre veternú energiu WindEurope bola v roku 1985 priemerná kapacita veternej turbíny na pevnine do 1 MW; do roku 2012 sa zvýšila na 2,5 MW a v roku 2018 sa pohybovala od 2,5 do 3 MW- V súčasnosti existujú turbíny s kapacitou 7,5 MW, vyvíjajú sa turbíny s kapacitou 15 MW a v blízkej budúcnosti sú teoreticky možné aj turbíny s kapacitou 20 MW.

⁴³ Magazin für Wind-, Solar- und Bioenergien, Bürger sind die wahren Treiber der Energiewende, február 2018.

⁴⁴ Napríklad zborník z 34. sympózia, Priestorové dôsledky prijatia vybraných kritérií na umiestnenie veterných elektrární, jún 2014.

⁴⁵ Elektrina zo zdrojov energie, ktoré vplyvom určitých vonkajších faktorov neumožňujú jej nepretržitú výrobu, sa nazýva prerušovaná. Napríklad, veterné turbíny nevyrábajú elektrinu, keď nefúka vietor; solárne FV zariadenia nevyrábajú elektrinu v noci ani počas veľkej oblačnosti.

⁴⁶ Integrácia nestálych obnoviteľných zdrojov energie, ako je veterná a slnečná FV energia, do prenosovej sústavy si vyžiada aj oveľa väčšie využívanie technológií na uskladňovanie energie, aby bolo možné vyvážiť ponuku a dopyt. V našom informačnom dokumente na tému Podpora EÚ na uskladňovanie energie, uverejnenom v apríli 2019, sa však uvádzajú viaceré výzvy súvisiace s vývojom a nasadzovaním technológií uskladňovania energie v EÚ.

⁴⁷ Kapacita prepojení je vymedzená ako pomer čistej prenosovej kapacity krajiny a jej nainštalovanou kapacitou výroby.

⁴⁸ Kruhové toky sú odchýlky medzi plánovanými tokmi energie (určenými trhovými transakciami) a fyzickými tokmi energie (skutočnými tokmi v elektrizačnej sústave). Tematická konzultačná skupina, Kruhové toky energie, záverečné odporúčanie, október 2013, s. 4.

⁴⁹ Vnútroštátny alebo regionálny verejný alebo súkromný subjekt zodpovedný za prepravu energie vo forme zemného plynu alebo elektrickej energie prostredníctvom pevnej infraštruktúry.

⁵⁰ COM(2017) 718 final, Posilňovanie európskych energetických sietí.

⁵¹ IRENA, Renewable Energy Prospects for the European Union (Vyhliadky Európskej únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov), február 2018, s. 117.

⁵² Ide o tieto členské štáty (v zostupnom poradí podľa dosiahnutej percentuálnej úrovne): Írsko, Taliansko, Rumunsko, Portugalsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Poľsko, Cyprus a Malta. COM(2015) 82, Dosiahnutie miery prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % Príprava európskych elektrických sietí na rok 2020, s. 5.

⁵³ Závery Rady z 23. a 24.10.2014.

⁵⁴ COM(2014) 330 final, Európska stratégia energetickej bezpečnosti.

⁵⁵ Správa expertnej skupiny Komisie pre ciele v oblasti prepojenia elektrických sietí na tému Na ceste k udržateľnej a integrovanej Európe, november 2017, príloha 3.

⁵⁶ Pri tomto jednom poľskom projekte sa neskôr ukázalo, že prognózovaná vnútorná miera návratnosti nebola dosiahnutá (pozri rámček 6).

⁵⁷ Úroková sadzba, na základe ktorej sa po porovnaní s kapitálovými nákladmi určuje životaschopnosť projektov.

⁵⁸ OECD, Dlhodobé úrokové sadzby, data.oecd.org/interest/long-term-interest-rates.htm, k 9.1.2019.

⁵⁹ Počet rokov, za ktoré sa výnosmi z investície preplatia náklady na ňu.

⁶⁰ Osobitná správa č. 6/2014: Podpora z fondov politiky súdržnosti na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov – dosiahli sa ňou dobré výsledky?, bod 43.

⁶¹ Česká republika: Finančné prostriedky vyčlenené na podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov, Nejvyšší kontrolní úřad, 2014; Dánsko: Správa o zmene právnych predpisov týkajúcich sa podpory pre fotovoltiku, Rigsrevisionen, 2014; Cyprus: Obnoviteľné zdroje energie, Ελεγκτική Υπηρεσία της Δημοκρατίας της Κύπρου, 2016; a Spojené kráľovstvo: Prvé zmluvy na elektrinu z obnoviteľných zdrojov, National Audit Office, 2014.

⁶² Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001/EÚ z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2008, s. 82).

⁶³ Nariadenie (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009 a smernice 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ, 2013/30/EÚ, 2009/119/ES a 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 16).

⁶⁴ a) energetická bezpečnosť; b) vnútorný trh s energiou; c) energetická efektívnosť; d) dekarbonizácia hospodárstva; a e) výskum, inovácie a konkurencieschopnosť.

⁶⁵ Hodnotenie REFIT, s. 5

⁶⁶ http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/management/docs/Wind_farms.pdf

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnnosti vykonala audítorská komora II, ktorá sa špecializuje na výdavkové oblasti investícií na podporu súdržnosti, rastu a začlenenia a ktorej predsedá členka Európskeho dvora audítorov Iliana Ivanova. Audit viedol člen EDA George Pufan, podporu mu poskytli vedúci kabinetu Patrick Weldon a atašé kabinetu Mircea Radulescu, hlavný manažér Niels-Erik Brokopp, vedúca úlohy Chrysoula Latopoulou a audítori Fernando Pascual Gil, Katarzyna Solarek, Lutz Venske, Radka Papouskova, Francisco De Assis Carretero Llorente a Pirmin Getzne. Jazykovú podporu poskytli Thomas Everett, Elli-Anna Tzortzi a Paulina Pruszko.

Zľava doprava: Pirmin Getzner, Thomas Everett, Chrysoula Latopoulou, Patrick Weldon, Fernando Pascual Gil, George Pufan, Lutz Venske, Radka Papouskova, Niels-Erik Brokopp, Katarzyna Solarek.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2019.

© Európska únia, 2019

Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. V prípade použitia či šírenia fotografií a iných materiálov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva Európskej únie, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696 alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva EU Bookshop na webovej stránke: https://publications.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.