<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C‑421/12</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62012CC0421</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:769">EU:C:2013:769</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>15</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>15</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA – P. CRUZ VILLALÓN – VEC C‑421/12</P><P>KOMISIA/BELGICKO</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Pedro Cruz Villalón</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20131126">26. novembra 2013</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: španielčina.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑421/12</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Európska komisia</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">proti</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Belgickému kráľovstvu</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">(žaloba o nesplnenie povinnosti, ktorú podala Komisia proti Belgickému kráľovstvu)</HT></P></STI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Nesplnenie povinnosti</KEYWORD><KEYWORD>Ochrana spotrebiteľa</KEYWORD><KEYWORD>Nekalé obchodné praktiky</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2005/29/ES</KEYWORD><KEYWORD>Vylúčenie slobodných povolaní, zubných lekárov a fyzioterapeutov</KEYWORD><KEYWORD>Vnútroštátna právna úprava týkajúca sa oznamovania znížení ceny</KEYWORD><KEYWORD>Vnútroštátna právna úprava, ktorá obmedzuje alebo zakazuje určité formy ambulantných činností</KEYWORD><KEYWORD>Vyššia miera ochrany</KEYWORD><KEYWORD>Úplná harmonizácia</KEYWORD></INDEX><CONTENTS.CONCLUSION><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>V súvislosti so žalobou o nesplnenie povinnosti z dôvodu údajne nesprávneho prebratia smernice 2005/29<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z <DATE ISO="20050511">11. mája 2005</DATE> o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="149" PAGE.FIRST="22" DATE.PUB="2005">Ú. v. EÚ L 149, s. 22</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>smernica o nekalých obchodných praktikách<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>) má Súdny dvor príležitosť vyjadriť sa k prechodnému režimu upravenému v článku 3 ods. 5 uvedenej smernice, podľa ktorého členské štáty môžu uplatňovať počas určitého obdobia a za určitých podmienok vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú v oblasti ochrany spotrebiteľa <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>reštriktívnejšie alebo normatívnejšie<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/> ako tie, ktoré obsahuje uvedená smernica 2005/29.</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>I –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Smernica 2005/29</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Podľa odôvodnenia 6 smernice 2005/29 táto smernica <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>aproximuje právne predpisy členských štátov o nekalých obchodných praktikách vrátane nekalej reklamy, ktoré priamo poškodzujú ekonomické záujmy spotrebiteľov, a tým nepriamo poškodzujú ekonomické záujmy oprávnených účastníkov hospodárskej súťaže. … Nevzťahuje sa ani nemá vplyv na vnútroštátne právne predpisy o nekalých obchodných praktikách, ktoré poškodzujú iba ekonomické záujmy účastníkov hospodárskej súťaže alebo ktoré sa týkajú obchodných transakcií medzi obchodníkmi; berúc plne do úvahy zásadu<?PAGE NO="2"?> subsidiarity, členské štáty budú môcť, ak sa tak rozhodnú, naďalej regulovať tieto praktiky v súlade s právom Spoločenstva. Táto smernica sa taktiež nevzťahuje ani nemá vplyv na ustanovenia smernice 84/450/EHS o reklame, ktorá uvádza do omylu podnikateľov, nie však spotrebiteľov a o porovnávacej reklame. …<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>V odôvodnení 14 tej istej smernice sa ďalej uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>je žiaduce, aby klamlivé obchodné praktiky zahŕňali tieto praktiky vrátane klamlivej reklamy, ktorá tým, že spotrebiteľa uvádza do omylu, bráni mu urobiť kvalifikovanú, a tým aj efektívnu voľbu. V súlade s právom a praxou členských štátov o klamlivej reklame rozdeľuje táto smernica klamlivé praktiky na klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania. V súvislosti s opomenutím konania stanovuje táto smernica obmedzený počet kľúčových informácií, ktoré spotrebiteľ potrebuje na to, aby mohol urobiť kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii. …<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>V odôvodnení 15 sa uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>ak právo Spoločenstva stanovuje požiadavky na informácie vo vzťahu k obchodnej komunikácii, reklama a marketing týchto informácií [reklame a marketingu, tieto informácie – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] sa považujú za podstatné podľa tejto smernice. Členské štáty budú môcť zachovať alebo doplniť požiadavky na informácie týkajúce sa zmluvného práva a s dôsledkami na zmluvné právo, ak je to prípustné podľa minimálnych klauzúl v existujúcich nástrojoch práva Spoločenstva. Demonštratívny výpočet týchto požiadaviek na informácie v acquis je uvedený v prílohe II. Vzhľadom na úplnú harmonizáciu zavedenú touto smernicou sa iba informácie vyžadované právom Spoločenstva považujú za podstatné na účely článku 7 ods. 5 tejto smernice. Ak členské štáty zaviedli dodatočné požiadavky na informácie nad rámec požiadaviek stanovených v práve Spoločenstva na základe minimálnych štandardov, ich opomenutie nebude predstavovať klamlivé opomenutie podľa tejto smernice. Naproti tomu členské štáty budú môcť, ak je to prípustné podľa minimálnych štandardov v práve Spoločenstva, zachovať alebo zaviesť prísnejšie ustanovenia v súlade s právom Spoločenstva, aby zabezpečili vyšší stupeň ochrany individuálnych zmluvných práv spotrebiteľov<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>5.</NO.P><TXT>V odôvodnení 17 sa napokon uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>je žiaduce, aby tie obchodné praktiky, ktoré sú za každých okolností nekalé, boli identifikované, aby sa poskytla väčšia právna istota. Príloha I preto obsahuje úplný výpočet všetkých týchto praktík. Toto sú jediné obchodné praktiky, ktoré môžu byť považované za nekalé bez toho, aby boli jednotlivo posudzované podľa ustanovení článkov 5 až 9. Tento výpočet môže byť upravený len novelizáciou tejto smernice<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>6.</NO.P><TXT>Článok 1 smernice 2005/29 stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>účelom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa aproximáciou zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o nekalých obchodných praktikách poškodzujúcich ekonomické záujmy spotrebiteľov<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>7.</NO.P><TXT>Článok 2 smernice obsahuje viacero definícií, vrátane nasledujúcich definícií relevantných pre toto konanie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>b)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>obchodník<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="2018" ID="QE0009"/> je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely spadajúce do rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti, a ktokoľvek, kto koná v mene alebo v zastúpení obchodníka;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="2018" ID="QE0010"/>… sú akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou, predajom alebo dodávkou produktu spotrebiteľom<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP><?PAGE NO="3"?><NP><NO.P>8.</NO.P><TXT>Článok 3 smernice 2005/29 nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>Rozsah pôsobnosti<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="003.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Táto smernica sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej transakcie vo vzťahu k produktu.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="003.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Táto smernica sa nedotýka zmluvného práva, a najmä pravidiel o platnosti, uzavieraní alebo účinkoch zmluvy.</ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="003.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>V prípadoch rozporu medzi ustanoveniami tejto smernice a inými právnymi predpismi Spoločenstva upravujúcimi osobitné aspekty nekalých obchodných praktík majú prednosť a na tieto osobitné aspekty sa použijú iné právne predpisy Spoločenstva.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="003.005"><NO.PARAG>5.</NO.PARAG><ALINEA>Počas šiestich rokov od <DATE ISO="20070612">12.6.2007</DATE> môžu členské štáty pokračovať v uplatňovaní v oblasti, ktorú aproximuje táto smernica, vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sú reštriktívnejšie alebo normatívnejšie ako táto smernica a ktoré vykonávajú smernice obsahujúce klauzuly o minimálnej harmonizácii. Tieto opatrenia musia byť zásadné pre zabezpečenie náležitej ochrany spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami a musia byť primerané k dosiahnutiu tohto cieľa. Preskúmanie uvedené v článku 18 môže v prípade potreby obsahovať návrh na predĺženie tejto odchýlky na ďalšie obmedzené obdobie.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="003.006"><NO.PARAG>6.</NO.PARAG><ALINEA>Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii akékoľvek vnútroštátne predpisy, ktoré sa uplatňujú na základe odseku 5.</ALINEA></PARAG><P>…<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>.</P></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>9.</NO.P><TXT>Podľa článku 4 smernice 2005/29 <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>členské štáty neobmedzia slobodu poskytovať služby ani neobmedzia voľný pohyb tovarov z dôvodov, ktoré spadajú do oblasti, ktorú aproximuje táto smernica<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>10.</NO.P><TXT>Článok 5 smernice 2005/29 nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>Zákaz nekalých obchodných praktík<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="005.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Nekalé obchodné praktiky sú zakázané.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="005.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Obchodná praktika je nekalá, ak:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,</TXT><P>a</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>podstatne narušuje alebo je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="005.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA><P>Za nekalé obchodné praktiky sa považujú najmä tie, ktoré:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>sú klamlivé v zmysle článkov 6 a 7,</TXT><P>alebo</P></NP></ITEM><?PAGE NO="4"?><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>sú agresívne v zmysle článkov 8 a 9.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="005.005"><NO.PARAG>5.</NO.PARAG><ALINEA>Príloha I obsahuje výpočet tých obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé. Ten istý jediný výpočet sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch a môže byť upravený iba novelizáciou tejto smernice.</ALINEA></PARAG><P>…<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>.</P></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>11.</NO.P><TXT>Článok 6 smernice 2005/29 nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>Klamlivé činnosti<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="006.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom, vrátane celkového prevedenia, uvádza do omylu alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj keď je táto informácia vecne správna vo vzťahu k jednému alebo viacerým nasledujúcim prvkom, pričom v obidvoch prípadoch zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>cena alebo spôsob výpočtu ceny, alebo existencia osobitnej cenovej výhody;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>.</P></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Smernica 85/577<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Smernica Rady 85/577/EHS z <DATE ISO="19851220">20. decembra 1985</DATE> na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="372" PAGE.FIRST="31" DATE.PUB="1985">Ú. v. ES L 372, s. 31</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 15/001, s. 262).</P></NOTE></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>12.</NO.P><TXT>Článok 1 ods. 1 smernice 85/577 stanovuje, že táto smernica „sa vzťahuje na zmluvy, pri ktorých predajca poskytuje spotrebiteľovi tovar alebo služby, ktoré sú zahrnuté:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>počas exkurzie organizovanej predajcom mimo jeho prevádzkových priestorov, alebo</P></ITEM><ITEM><P>počas návštevy predajcu:</P><P><LIST TYPE="roman"><ITEM><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>v spotrebiteľovom dome alebo v dome iného spotrebiteľa;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>na spotrebiteľovom pracovisku;</TXT></NP></ITEM></LIST></P><P>pokiaľ sa návšteva nekoná výslovne na požiadanie spotrebiteľa”.</P></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>13.</NO.P><TXT>Článok 8 smernice 85/577 stanovuje, že táto smernica <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>nebráni členským štátom prijať alebo zachovať priaznivejšie ustanovenia na ochranu spotrebiteľov v oblasti svojej pôsobnosti<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Smernica 98/6<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Smernica 98/6/ES Európskeho parlamentu a Rady zo <DATE ISO="19980216">16. februára 1998</DATE> o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="080" PAGE.FIRST="27" DATE.PUB="1998">Ú. v. ES L 80, s. 27</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 15/004, s. 32).</P></NOTE></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>14.</NO.P><TXT>Smernica 98/6 podľa jej článku 1 <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>upravuje označovanie predajnej ceny a ceny za mernú jednotku na výrobkoch, ktoré ponúkajú obchodníci spotrebiteľom; jej účelom je zlepšiť informovanie spotrebiteľov a zjednodušiť porovnávanie cien<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>.</TXT></NP><?PAGE NO="5"?><NP><NO.P>15.</NO.P><TXT>Smernica 98/6 podľa jej článku 10 <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>nezabraňuje členským štátom prijímať alebo zachovať si ustanovenia, ktoré sú výhodnejšie z hľadiska informovanosti spotrebiteľa a porovnávania cien, bez toho, aby porušili svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Vnútroštátne právo</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>16.</NO.P><TXT>Zákon z <DATE ISO="20070605">5. júna 2007</DATE>, ktorým sa mení a dopĺňa zákon zo <DATE ISO="19910714">14. júla 1991</DATE> o obchodných praktikách a o informovaní a ochrane spotrebiteľa a ktorým sa preberá smernica 2005/29<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P><HT TYPE="ITALIC">Moniteur belge</HT> z <DATE ISO="20070621">21. júna 2007</DATE>, č. 2007011259, s. 34272.</P></NOTE>, v spojení so zákonom zo <DATE ISO="20100406">6. apríla 2010</DATE> o trhových praktikách a ochrane spotrebiteľa<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P><HT TYPE="ITALIC">Moniteur belge</HT> z <DATE ISO="20100412">12. apríla 2010</DATE>, č. 2010011166, s. 20803.</P></NOTE> vylučuje zo svojej pôsobnosti osoby, ktoré vykonávajú slobodné povolanie, ako aj zubných lekárov a fyzioterapeutov.</TXT></NP><NP><NO.P>17.</NO.P><TXT>Belgický Ústavný súd rozsudkom č. 55/2011 zo <DATE ISO="20110406">6. apríla 2011</DATE>, potvrdeným rozsudkom č. 192/2011 z <DATE ISO="20111215">15. decembra 2011</DATE>, vyhlásil určité ustanovenia zákona zo <DATE ISO="20100406">6. apríla 2010</DATE> za protiústavné, keďže vylučovali zo svojej pôsobnosti osoby, ktoré vykonávajú slobodné povolanie, ako aj zubných lekárov a fyzioterapeutov.</TXT></NP><NP><NO.P>18.</NO.P><TXT>Zákon z <DATE ISO="20020802">2. augusta 2002</DATE> o klamlivej reklame a porovnávacej reklame, nekalých podmienkach a zmluvách uzatváraných na diaľku, pokiaľ ide o slobodné povolania<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P><HT TYPE="ITALIC">Moniteur belge</HT> z <DATE ISO="20021120">20. novembra 2002</DATE>, č. 2002009820, s. 51704.</P></NOTE>, stanovuje v článku 4 definíciu klamlivej reklamy a jej zákaz v oblasti slobodných povolaní.</TXT></NP><NP><NO.P>19.</NO.P><TXT>Článok 43 ods. 2 a článok 51 ods. 3 citovaného zákona zo <DATE ISO="19910714">14. júla 1991</DATE> stanovovali, že obchodníci nemôžu oznámiť zníženie cien vo výpredajoch, ak toto zníženie nie je skutočné vo vzťahu k cene platnej počas mesiaca bezprostredne predchádzajúceho dňu, keď sa uplatňuje zníženie.</TXT></NP><NP><NO.P>20.</NO.P><TXT>Podľa článkov 20 až 23 a 29 už citovaného zákona zo <DATE ISO="20100406">6. apríla 2010</DATE> možno výrobky považovať za zľavnené len vtedy, ak je ich cena nižšia ako referenčná cena, ktorou sa rozumie najnižšia z cien, ktoré podnik stanovil pre uvedené výrobky v priebehu tohto mesiaca.</TXT></NP><NP><NO.P>21.</NO.P><TXT>Zákon z <DATE ISO="19930625">25. júna 1993</DATE> o výkone a organizácii ambulantných a jarmočných činností<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P><HT TYPE="ITALIC">Moniteur belge</HT> z <DATE ISO="19930930">30. septembra 1993</DATE>, č. 199301806, s. 21526.</P></NOTE> v znení zmenenom a doplnenom zákonom zo <DATE ISO="20050704">4. júla 2005</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P><HT TYPE="ITALIC">Moniteur belge</HT> z <DATE ISO="20050825">25. augusta 2005</DATE>, č. 258, s. 36965.</P></NOTE> stanovuje, že ambulantný predaj v bydlisku spotrebiteľa možno organizovať, pokiaľ jeho celková hodnota nepresiahne 250 eur na spotrebiteľa. Článok 5 kráľovského nariadenia zo <DATE ISO="20060924">24. septembra 2006</DATE> o výkone a organizácii ambulantných činností<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P><HT TYPE="ITALIC">Moniteur belge</HT> z <DATE ISO="20060929">29. septembra 2006</DATE>, č. 2006022950, s. 50488.</P></NOTE> stanovuje, že predmetom ambulantnej činnosti nemôžu byť okrem iného lieky, liečivé rastliny a preparáty na báze týchto rastlín, ako aj akýkoľvek výrobok určený na zmenu zdravotného stavu, lekárske a ortopedické prístroje, korekčné šošovky a ich rámy, drahé kovy a kamene, perly, zbrane a strelivo.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>II –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Konanie pred podaním žaloby</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>22.</NO.P><TXT>Po viacerých neformálnych kontaktoch s belgickými orgánmi Komisia zaslala Belgickému kráľovstvu <DATE ISO="20090202">2. februára 2009</DATE> písomnú výzvu z dôvodu nesprávneho prebratia smernice 2005/29. Listami z <DATE ISO="20090603">3. júna 2009</DATE> a <DATE ISO="20090624">24. júna 2009</DATE> belgické orgány oznámili určité legislatívne zmeny zamerané na vyriešenie otázok, na ktoré poukázala Komisia. S týmto zámerom bol prijatý zákon zo <DATE ISO="20100406">6. apríla 2010</DATE> o trhových praktikách a ochrane spotrebiteľa, ktorý je účinný od <DATE ISO="20100512">12. mája 2010</DATE>.</TXT></NP><?PAGE NO="6"?><NP><NO.P>23.</NO.P><TXT>Prostredníctvom odôvodneného stanoviska z <DATE ISO="20110315">15. marca 2011</DATE> Komisia oznámila belgickým orgánom, že zákon zo <DATE ISO="20100406">6. apríla 2010</DATE> neposkytuje odpoveď na štyri z dôvodov nesplnenia povinnosti uvedených vo výzve z <DATE ISO="20090202">2. februára 2009</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>24.</NO.P><TXT>Komisia sa domnievala, že vysvetlenia, ktoré belgické orgány uviedli vo svojom liste z <DATE ISO="20110511">11. mája 2011</DATE>, nezodpovedajú nesplneniam povinností namietaným v troch z dôvodov uvedených vo výzve z <DATE ISO="20090202">2. februára 2009</DATE>, a preto sa rozhodla podať prejednávanú žalobu.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>III –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Žaloba Komisie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>25.</NO.P><TXT>Komisia svojou žalobou namieta tri nesplnenia povinností zo strany Belgického kráľovstva.</TXT></NP><NP><NO.P>26.</NO.P><TXT>Prvé namietané nesplnenie povinnosti je založené na vylúčení určitých povolaní z pôsobnosti smernice 2005/29, ktorá sa vzťahuje na obchodné praktiky všetkých predajcov alebo dodávateľov bez ohľadu na ich právne postavenie a odvetvie, v ktorom pôsobia. Výslovné vylúčenie osôb vykonávajúcich slobodné povolania, zubných lekárov a fyzioterapeutov z pôsobnosti zákona z <DATE ISO="20070605">5. júna 2007</DATE>, ktorým sa do belgického právneho poriadku preberá smernica 2005/29, je podľa názoru Komisie v rozpore s článkom 3 uvedenej smernice v spojení s článkom 2 písm. b) tejto smernice, pričom uvedené nesplnenie povinnosti nebolo napravené zákonom zo <DATE ISO="20100406">6. apríla 2010</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>27.</NO.P><TXT>Komisia sa domnieva, že skutočnosť, že belgický Ústavný súd <DATE ISO="20110406">6. apríla 2011</DATE> vyhlásil ustanovenia zákona zo <DATE ISO="20100406">6. apríla 2010</DATE>, ktoré vylučujú tieto povolania z jeho pôsobnosti, za protiústavné, nepredstavuje nápravu namietaného nesplnenia povinnosti, keďže vyhlásenie uvedených ustanovení za neplatné závisí od prípadného podania žaloby o neplatnosť, ktorá by v prípade, ak by bola podaná, nasledovala po dni uplynutia lehoty poskytnutej belgickým orgánom v konaní pred podaním žaloby na nápravu namietaného nesplnenia povinnosti.</TXT></NP><NP><NO.P>28.</NO.P><TXT>Druhé nesplnenie povinnosti sa týka belgických právnych predpisov o oznamovaní znížení ceny. Komisia tvrdí, že článok 43 ods. 2 zákona zo <DATE ISO="19910714">14. júla 1991</DATE> a články 20, 21 a 29 zákona zo <DATE ISO="20100406">6. apríla 2010</DATE> poskytujú spotrebiteľovi prísnejšiu ochranu, než aká je stanovená v smernici 2005/29, ktorou bola vykonaná úplná harmonizácia nekalých obchodných praktík.</TXT></NP><NP><NO.P>29.</NO.P><TXT>Tretie nesplnenie povinnosti sa týka zákazu určitých druhov ambulantného predaja. Komisia uvádza, že článok 4 ods. 1 tretí pododsek zákona z <DATE ISO="19930625">25. júna 1993</DATE>, doplnený článkom 7 zákona zo <DATE ISO="20050704">4. júla 2005</DATE>, zakazuje – s určitými výnimkami – akýkoľvek podomový ambulantný predaj, zatiaľ čo článok 5 ods. 1 kráľovského nariadenia z <DATE ISO="20060924">24. septembra 2006</DATE> zakazuje, aby určité výrobky boli predmetom ambulantného predaja. Smernica 2005/29 však neupravuje také zákazy, a preto bráni predmetnej vnútroštátnej právnej úprave vzhľadom na to, že touto smernicou bola vykonaná úplná harmonizácia.</TXT></NP><NP><NO.P>30.</NO.P><TXT>Komisia v dôsledku toho navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Belgické kráľovstvo nedodržalo článok 3 v spojení s článkom 2 písm. b) a d) a článkom 4 smernice 2005/29, a uložil Belgickému kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>IV –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Konanie pred Súdnym dvorom</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>31.</NO.P><TXT>Belgické kráľovstvo podalo vyjadrenie k žalobe, v ktorom – pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod – tvrdí, že tento žalobný dôvod je neprípustný, lebo Komisia nezohľadnila platný zákon z <DATE ISO="20020802">2. augusta 2002</DATE> o klamlivej reklame a porovnávacej reklame, nekalých podmienkach a zmluvách uzatváraných na diaľku, pokiaľ ide o slobodné povolania, bez toho, aby spresnila, v akom zmysle uvedený zákon spôsobuje nesplnenie smernice 2005/29. Pokiaľ ide o vecnú stránku, Belgické kráľovstvo pripúšťa, že z pôsobnosti zákona prijatého na prebratie smernice boli vylúčené určité povolania, no pripomína, že<?PAGE NO="7"?> Ústavný súd vyhlásil uvedené vylúčenie za protiústavné, a uvádza, že <DATE ISO="20120906">6. septembra 2012</DATE> bola podaná žaloba o neplatnosť, ktorá by mohla viesť k spätnému zrušeniu zákonných ustanovení, ktoré boli vyhlásené za protiústavné. Belgické kráľovstvo v každom prípade tvrdí, že uvedené ustanovenia nie sú uplatniteľné na základe ich protiústavnosti, a preto bolo nesplnenie povinnosti ku dňu uplynutia lehoty poskytnutej Komisiou už napravené.</TXT></NP><NP><NO.P>32.</NO.P><TXT>Komisia vo svojej replike tvrdí, že Belgické kráľovstvo poukázalo na zákon z <DATE ISO="20020802">2. augusta 2002</DATE> po prvý raz vo svojom vyjadrení k žalobe a že tento zákon jednoznačne stanovuje zákaz klamlivej reklamy v oblasti slobodných povolaní, ale jeho účelom nie je prebratie smernice 2005/29, ale smernice 84/450<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Smernica Rady 84/450/EHS z <DATE ISO="19840910">10. septembra 1984</DATE> o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa klamlivej reklamy (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="250" PAGE.FIRST="17" DATE.PUB="1984">Ú. v. ES L 250, s. 17</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 15/001, s. 227).</P></NOTE>. Hoci sa obe smernice môžu vzťahovať na rovnaké druhy praktík, je isté, že sledujú odlišné ciele, ako sa uvádza v odôvodnení 6 smernice 2005/29. Preto boli členské štáty povinné prebrať túto poslednú uvedenú smernicu s cieľom upraviť ňou klamlivú reklamu v oblasti, ktorej sa týka. Pokiaľ ide o obranu Belgického kráľovstva týkajúcu sa vecnej stránky tohto prvého nesplnenia povinnosti, Komisia vo svojej replike uvádza, že zatiaľ čo belgické orgány v konaní pred podaním žaloby tvrdili, že protiústavné ustanovenia možno spätne zrušiť len vtedy, ak by sa vyhovelo prípadnej žalobe o neplatnosť, teraz tvrdia, že na ich zrušenie stačí, že boli vyhlásené za protiústavné. Komisia sa v každom prípade domnieva, že v záujme právnej istoty spotrebiteľov nemožno konštatovať, že samotné vyhlásenie sporných zákonných ustanovení za protiústavné postačuje na ich vylúčenie z vnútroštátneho práva, lebo prípadná potreba vydania nových rozhodnutí o definitívnom zrušení protiústavných ustanovení vyvoláva neprijateľnú neistotu.</TXT></NP><NP><NO.P>33.</NO.P><TXT>Belgické kráľovstvo vo svojej duplike tvrdí, že Komisia nepopiera, že článok 4 zákona z <DATE ISO="20020802">2. augusta 2002</DATE> upravuje klamlivú reklamu v oblasti slobodných povolaní, a preto zodpovedá článku 2 písm. d) smernice 2005/29 a z tohto dôvodu čiastočne preberá túto smernicu. Vzhľadom na to, že Komisia pri formulovaní svojej výzvy nevzala do úvahy tento zákon, tento žalobný dôvod je neprípustný. Okrem toho rozsudky Ústavného súdu o protiústavnosti poskytujú podľa názoru belgických orgánov dostatočnú istotu v rozsahu, v akom z nich vyplýva zahrnutie slobodných povolaní do pôsobnosti zákona z <DATE ISO="20070605">5. júna 2007</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>34.</NO.P><TXT>V súvislosti s druhým nesplnením povinnosti Belgické kráľovstvo tvrdí, že zákon zo <DATE ISO="20100406">6. apríla 2010</DATE> už nevyžaduje, aby sa cena uvedená ako znížená sústavne uplatňovala v mesiaci predchádzajúcom oznámeniu zníženia. Okrem toho, aj keď sa smernicou 2005/29 vykonáva úplná harmonizácia, táto smernica neobsahuje ustanovenia, ktoré by dovoľovali určiť pravdivosť oznámení o znížení cien z ekonomického hľadiska. Smernica 98/6 nebola zmenená ani doplnená smernicou 2005/29 a jej článok 10 oprávňuje členské štáty prijímať alebo zachovať si ustanovenia, ktoré sú výhodnejšie z hľadiska informovanosti spotrebiteľa a porovnávania cien. Belgické kráľovstvo napokon tvrdí, že právo spotrebiteľa na informácie predstavuje podľa Súdneho dvora zásadu, takže predmetná právna úprava sa má skúmať z hľadiska článku 28 ZFEÚ s cieľom určiť, či je odôvodnená naliehavými dôvodmi a primeraná sledovanému cieľu.</TXT></NP><NP><NO.P>35.</NO.P><TXT>Komisia v tejto súvislosti uvádza, že do pôsobnosti smernice 98/6 nepatrí informovanie spotrebiteľov o znížení cien a táto smernica sa netýka všetkých aspektov informovania spotrebiteľov, ktoré súvisia s cenami výrobkov. Normotvorca smernice 2005/29 chcel zabrániť tomu, aby členské štáty zakázali určité obchodné praktiky z dôvodu, že predajca alebo dodávateľ nedodržal určité informačné povinnosti stanovené vnútroštátnymi predpismi. Z belgickej právnej úpravy pritom vyplýva zákaz oznamovania znížení cien, ak nie sú splnené prísne podmienky tejto právnej úpravy, aj keď by sa také praktiky – pri individuálnom preskúmaní – nemuseli považovať za klamlivé alebo nekalé v zmysle smernice 2005/29. Komisia navyše odmieta tvrdenie belgických orgánov v súvislosti s článkom 28 ZFEÚ.</TXT></NP><?PAGE NO="8"?><NP><NO.P>36.</NO.P><TXT>Belgické kráľovstvo vo svojej duplike tvrdí, že ak by sa prijal prístup Komisie, v oblasti zníženia cien by bolo potrebné vykonať individuálne preskúmanie, čo by viedlo k uplatňovaniu mnohých odlišných kritérií vnútroštátnymi súdmi s cieľom určiť, či oznámenie predstavuje nekalú praktiku, čo by odporovalo cieľu, ktorý sleduje smernica 98/6 v oblasti porovnávania cien.</TXT></NP><NP><NO.P>37.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o tretie nesplnenie povinnosti, Belgické kráľovstvo tvrdí, že tak článok 5 ods. 1 kráľovského nariadenia z <DATE ISO="20060924">24. septembra 2006</DATE>, ako aj článok 7 zákona zo <DATE ISO="20050704">4. júla 2005</DATE> patria do pôsobnosti smernice 85/577 a predstavujú prísnejšie vnútroštátne opatrenia, ktoré sú v rámci uvedenej smernice povolené. Tvrdenia Komisie o nezohľadnení úplnej harmonizácie vykonanej smernicou 2005/29 sú preto neopodstatnené. Táto smernica navyše doplnila už platné predpisy Únie v oblasti ochrany spotrebiteľov bez toho, aby zmenila alebo obmedzila dosah smernice 85/577, ktorej pôsobnosť dopĺňa pôsobnosť smernice 2005/29. Vnútroštátne opatrenia sa napokon týkajú opatrení na prebratie smernice 2011/83, ktoré musí Belgické kráľovstvo prijať do <DATE ISO="20131213">13. decembra 2013</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>38.</NO.P><TXT>Belgické kráľovstvo v konečnom dôsledku navrhuje, aby Súdny dvor vyhlásil prvý žalobný dôvod za neprípustný a v zostávajúcej časti zamietol žalobu ako nedôvodnú a aby uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>V –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Posúdenie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Prvý žalobný dôvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>O prípustnosti žalobného dôvodu</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>39.</NO.P><TXT>Ako už bolo uvedené, Komisia sa domnieva, že výslovné vylúčenie osôb vykonávajúcich slobodné povolania, zubných lekárov a fyzioterapeutov z pôsobnosti zákona zo <DATE ISO="20100406">6. apríla 2010</DATE>, ktorým sa do belgického právneho poriadku preberá smernica 2005/29, odporuje článku 3 uvedenej smernice v spojení s článkom 2 písm. b) tejto smernice.</TXT></NP><NP><NO.P>40.</NO.P><TXT>Belgické kráľovstvo namieta, že tento prvý žalobný dôvod je neprípustný v rozsahu, v akom Komisia nezohľadnila zákon z <DATE ISO="20020802">2. augusta 2002</DATE> o klamlivej reklame a porovnávacej reklame, nekalých podmienkach a zmluvách uzatváraných na diaľku, pokiaľ ide o slobodné povolania, a nespresnila, v akom zmysle uvedený zákon spôsobuje nesplnenie smernice 2005/29.</TXT></NP><NP><NO.P>41.</NO.P><TXT>V súvislosti s touto námietkou neprípustnosti Komisia poznamenáva, že Belgické kráľovstvo spomenulo zákon z <DATE ISO="20020802">2. augusta 2002</DATE> po prvý raz vo svojom vyjadrení k žalobe. Aj keď Komisia uznáva, že uvedený zákon zakazuje klamlivú reklamu v oblasti slobodných povolaní, tvrdí, že jeho cieľom je prebratie smernice 84/450, a nie smernice 2005/29, pričom obe smernice sledujú odlišné ciele a predmetom tohto konania je nesprávne prebratie druhej uvedenej smernice. Belgické kráľovstvo proti tomu namieta, že článok 4 zákona z <DATE ISO="20020802">2. augusta 2002</DATE> upravuje klamlivú reklamu v oblasti slobodných povolaní, a preto zodpovedá článku 2 písm. d) smernice 2005/29 a z tohto dôvodu čiastočne preberá túto smernicu.</TXT></NP><NP><NO.P>42.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru by sa tento prvý žalobný dôvod nemal vyhlásiť za neprípustný.</TXT></NP><NP><NO.P>43.</NO.P><TXT>Ako sa uvádza v bode 1 výzvy z <DATE ISO="20090202">2. februára 2009</DATE> zaslanej Belgickému kráľovstvu, Komisia poukázala na to, že zákon z <DATE ISO="20070605">5. júna 2007</DATE>, ktorým sa preberá smernica 2005/29, vylučuje zo svojej pôsobnosti slobodné povolania, pričom uviedla, že spomenuté vylúčenie je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>potvrdené existenciou samostatného zákona pre slobodné povolania, zákona z <DATE ISO="20020802">2. augusta 2002</DATE>…, ktorý nebol zmenený<?PAGE NO="9"?> s cieľom prebrať smernicu [2005/29]<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>. Komisia ďalej poznamenala – pričom Belgické kráľovstvo to nepoprelo –, že belgické orgány vo svojej predchádzajúcej korešpondencii <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>uznali túto situáciu<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>, pričom vyjadrili svoj zámer zmeniť ju. Zákon zo <DATE ISO="20100406">6. apríla 2010</DATE> bol v skutočnosti prijatý práve s cieľom vyhovieť výzve Komisie, aj keď tento zákon naďalej vylučuje slobodné povolania.</TXT></NP><NP><NO.P>44.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené zastávam názor, že Komisia nebola povinná vo väčšej miere poukázať na možnosť, že zákon z <DATE ISO="20020802">2. augusta 2002</DATE> by viedol k splneniu povinností vyplývajúcich zo smernice 2005/29, pokiaľ ide o nevylúčenie slobodných povolaní, keďže belgické orgány už od začiatku súhlasili s názorom Komisie, že zákon z <DATE ISO="20020802">2. augusta 2002</DATE> potvrdil existenciu vylúčenia stanoveného zákonom z <DATE ISO="20070605">5. júna 2007</DATE>.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>O vecnej stránke žalobného dôvodu</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>45.</NO.P><TXT>Belgické kráľovstvo uznáva, že určité povolania boli vylúčené z pôsobnosti zákona prijatého na prebratie smernice 2005/29. Tvrdí však, že toto nesplnenie povinnosti prebrať smernicu bolo napravené v dôsledku vyhlásenia ustanovení zákona zo <DATE ISO="20100406">6. apríla 2010</DATE>, ktoré stanovovali toto vylúčenie, za protiústavné.</TXT></NP><NP><NO.P>46.</NO.P><TXT>Treba spresniť, že lehota poskytnutá Komisiou belgickým orgánom v jej odôvodnenom stanovisku z <DATE ISO="20110315">15. marca 2011</DATE> na prijatie potrebných opatrení s cieľom dodržať povinnosti vyplývajúce zo smernice 2005/29 uplynula <DATE ISO="20110515">15. mája 2011</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>47.</NO.P><TXT>Keďže článok 2 ods. 1 a 2 a článok 3 bod 2 zákona zo <DATE ISO="20100406">6. apríla 2010</DATE> boli vyhlásené za protiústavné rozsudkom Ústavného súdu zo <DATE ISO="20110406">6. apríla 2011</DATE>, treba dať za pravdu belgickým orgánom v tom, že v čase uplynutia lehoty poskytnutej Komisiou v jej odôvodnenom stanovisku (<DATE ISO="20110515">15. mája 2011</DATE>) namietané nesplnenie povinnosti už bolo napravené.</TXT></NP><NP><NO.P>48.</NO.P><TXT>V belgickom právnom poriadku však účinky vyhlásenia protiústavnosti neumožňujú vylúčiť neskoršie uplatňovanie noriem, ktoré boli vyhlásené za protiústavné. Ako uznali samotné belgické orgány, po vyhlásení protiústavnosti by totiž v zásade muselo nasledovať vyhovenie žalobe o neplatnosť na to, aby ustanovenia, ktoré boli vyhlásené za protiústavné, boli so spätnou účinnosťou <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>vylúčené<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/> z vnútroštátneho právneho poriadku.</TXT></NP><NP><NO.P>49.</NO.P><TXT>Podľa toho, čo Belgické kráľovstvo uviedlo v bode 17 svojho vyjadrenia k žalobe v tomto konaní, po vyhlásení protiústavnosti <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/>protiústavná norma existuje v právnom poriadku, ale belgické súdy ju nemôžu aplikovať<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>. Tento predpoklad však vždy nezodpovedá skutočnosti, lebo – ako uznávajú samotné belgické orgány – je isté, že predpisy, ktoré boli vyhlásené za protiústavné rozsudkom zo <DATE ISO="20110406">6. apríla 2011</DATE>, boli následne <DATE ISO="20111215">15. decembra 2011</DATE> opäť vyhlásené za protiústavné. Okrem toho, ako uviedlo Belgické kráľovstvo, pred Ústavným súdom sa stále vedie konanie o žalobe o neplatnosť podanej proti predpisom vyhláseným za protiústavné v roku 2011, čo potvrdzuje, že v belgickom práve nemožno s istotou vylúčiť, že normy, ktoré boli vyhlásené za protiústavné, sa budú naďalej uplatňovať, pokiaľ sa nevyhovie žalobe o neplatnosť.</TXT></NP><NP><NO.P>50.</NO.P><TXT>Ako tvrdí Belgické kráľovstvo, prax belgických súdov môže určite viesť k situácii, v ktorej formálne vyhlásenie protiústavnosti samo osebe <HT TYPE="ITALIC">de facto</HT> umožňuje vylúčiť akékoľvek ďalšie uplatňovanie dotknutej normy. Okolnosti tohto konania však svedčia o tom, že to vždy nemusí byť tak. Vzhľadom na vyššie uvedené možno s určitým opodstatnením tvrdiť, že právny stav predpisov, ktoré boli vyhlásené za protiústavné, vyvoláva neistotu nezlučiteľnú s právnou istotou, ktorá je nevyhnutná, keď ide o posúdenie úplného súladu vnútroštátneho práva s požiadavkami týkajúcimi sa prebratia smernice v určenej lehote.</TXT></NP><?PAGE NO="10"?><NP><NO.P>51.</NO.P><TXT>V tomto zmysle súhlasím s názorom Komisie o relevantnosti judikatúry Súdneho dvora vyplývajúcej z rozsudku z <DATE ISO="20010510">10. mája 2001</DATE>, Komisia/Holandsko<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Vec C‑144/99 (Zb. s. I‑3541, bod 21).</P></NOTE>, podľa ktorej <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>vnútroštátna judikatúra – aj keď sa považuje za ustálenú –, podľa ktorej sa vnútroštátne právne predpisy vykladajú v zmysle považovanom za zodpovedajúci požiadavkám [určitej] smernice, nemôže byť dostatočne jasná a presná na to, aby spĺňala požiadavku právnej istoty<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/>, čo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0026" ID="QS0026"/>platí najmä v oblasti ochrany spotrebiteľov.<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/> Odkaz na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0027" ID="QS0027"/>vnútroštátnu judikatúru<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/> sa však môže podľa môjho názoru úplne prirodzene vzťahovať aj na vnútroštátne právne predpisy, ktoré upravujú účinky vyhlásenia protiústavnosti, ak tieto právne predpisy podliehajú – ako to uznali belgické orgány – možnosti, hoci je v praxi málo pravdepodobná, že sa vyskytnú prípady uplatnenia normy vyhlásenej za protiústavnú. Takúto neistotu možno vyriešiť prijateľným spôsobom len úplným a radikálnym zrušením normy nezlučiteľnej s právom Únie, čo predpisy o vyhlásení protiústavnosti platné vo vnútroštátnom práve náležite nezaručujú.</TXT></NP><NP><NO.P>52.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že je potrebné vyhovieť prvému žalobnému dôvodu týkajúcemu sa nesplnenia povinnosti uvedenému Komisiou.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Druhý žalobný dôvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>53.</NO.P><TXT>Komisia namieta, že belgická právna úprava poskytuje spotrebiteľovi prísnejšiu ochranu v oblasti oznamovania zliav, než akú poskytuje smernica 2005/29, pričom sa Komisia domnieva, že vzhľadom na to, že uvedenou smernicou bola vykonaná úplná harmonizácia nekalých obchodných praktík, nie je priestor na prijatie obmedzujúcejších vnútroštátnych opatrení, a to ani na účely zabezpečenia vyššej miery ochrany spotrebiteľom.</TXT></NP><NP><NO.P>54.</NO.P><TXT>Belgické kráľovstvo nepopiera, že jeho právna úprava zaručuje spotrebiteľom vyššiu mieru ochrany, než akú poskytuje smernica 2005/29, ale tvrdí, že to dovoľuje smernica 98/6, ktorá sa v čase uplynutia lehoty poskytnutej Komisiou v jej odôvodnenom stanovisku naďalej uplatňovala.</TXT></NP><NP><NO.P>55.</NO.P><TXT>Súdny dvor už určil, že oznámenia o zľavách predstavujú obchodné praktiky v zmysle článku 2 písm. d) smernice 2005/29<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Súdny dvor to výslovne konštatoval v uznesení z <DATE ISO="20111215">15. decembra 2011</DATE>, Inno (C‑126/11, bod 30), s odkazom na judikatúru stanovenú v rozsudkoch zo <DATE ISO="20100114">14. januára 2010</DATE>, Plus Warenhandelsgesellschaft (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-304/08" PAGE.ECR="I-217" YEAR="2010">C-304/08, Zb. s. I-217</REF.DOC.ECR>), a z <DATE ISO="20101109">9. novembra 2010</DATE>, Mediaprint Zeitungs‑ und Zeitschriftenverlag (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-540/08" PAGE.ECR="I-10909" YEAR="2010">C-540/08, Zb. s. I-10909</REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, ktorá ich definuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0028" ID="QS0028"/>použitím mimoriadne širokej formulácie<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Rozsudok Plus Warenhandelsgesellschaft (už citovaný, bod 36).</P></NOTE> ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0029" ID="QS0029"/>konanie, opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou, predajom alebo dodávkou produktu spotrebiteľom<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>56.</NO.P><TXT>Preto je nepochybné, že článok 43 ods. 2 zákona zo <DATE ISO="19910714">14. júla 1991</DATE> a články 20, 21 a 29 zákona zo <DATE ISO="20100406">6. apríla 2010</DATE> sa týkajú činnosti spadajúcej do pôsobnosti smernice 2005/29.</TXT></NP><NP><NO.P>57.</NO.P><TXT>Belgické orgány súhlasia s Komisiou v tom, že je isté, že smernica 2005/29 – slovami Súdneho dvora – <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0030" ID="QS0030"/>na úrovni Spoločenstva úplne harmonizuje pravidlá týkajúce sa nekalých obchodných praktík podnikov voči spotrebiteľom<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Tamže, bod 41.</P></NOTE>. Poukazujú však na to, že táto smernica napriek tomu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0031" ID="QS0031"/>neobsahuje prispôsobené a harmonizované pravidlá, ktoré by umožňovali určiť pravdivosť oznámení o zľavách z ekonomického hľadiska<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Bod 36 vyjadrenia k žalobe.</P></NOTE>, pričom belgický zákonodarca napravil tento nedostatok na základe smernice 98/6 o ochrane spotrebiteľov pri označovaní cien výrobkov.</TXT></NP><?PAGE NO="11"?><NP><NO.P>58.</NO.P><TXT>Domnievam sa však, že prístup belgických orgánov vychádza z nesprávneho predpokladu. Predmetom smernice 98/6 – napriek jej názvu – nie je presne ochrana spotrebiteľov pri označovaní cien vo všeobecnosti, ale konkrétnejšie ich ochrana pred ťažkosťami, ktoré vyplývajú z označovania cien výrobkov na základe rôznych merných jednotiek.</TXT></NP><NP><NO.P>59.</NO.P><TXT>Ako je totiž vysvetlené v odôvodnení 5 smernice 98/6, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0032" ID="QS0032"/>väzba medzi označením jednotkovej ceny výrobkov a ich balením vo vopred stanovených množstvách a objemoch, ktoré zodpovedajú hodnotovým radám prijatým na úrovni spoločenstva, sa ukázali ako príliš zložité na použitie v praxi<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/>, a preto je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0033" ID="QS0033"/>v záujme spotrebiteľa potrebné upustiť od tejto väzby v prospech nového zjednodušeného mechanizmu bez porušenia pravidiel o štandardizácii balenia<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>. Ako sa ďalej uvádza v odôvodnení 6 smernice, základom tohto nového mechanizmu je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0034" ID="QS0034"/>povinnosť označiť predajnú cenu a jednotkovú cenu[, ktorá] prispieva výraznou mierou k informovanosti spotrebiteľa, lebo je to najjednoduchší a najlepší spôsob ako spotrebiteľovi umožniť vyhodnocovanie a porovnávanie ceny výrobkov, ako aj rozhodovanie na základe jednoduchého porovnania<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>60.</NO.P><TXT>Cieľom normotvorcu smernice 98/6 bolo preto <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0035" ID="QS0035"/>zabezpečiť jednotné, jasné informácie<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Odôvodnenie 12 smernice 98/6.</P></NOTE> o uvedení množstva výrobkov vo vzťahu k jednotnému systému mier ako základu na určenie ich ceny.</TXT></NP><NP><NO.P>61.</NO.P><TXT>V tomto zmysle článok 1 smernice 98/6 stanovuje, že táto smernica <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0036" ID="QS0036"/>upravuje označovanie predajnej ceny a ceny za mernú jednotku na výrobkoch, ktoré ponúkajú obchodníci spotrebiteľom; jej účelom je zlepšiť informovanie spotrebiteľov a zjednodušiť porovnávanie cien<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Článok 2 smernice stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0037" ID="QS0037"/>predajnou cenou sa rozumie konečná cena za jednotku výrobku alebo za stanovené množstvo výrobku<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/> a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0038" ID="QS0038"/>jednotkovou cenou sa rozumie konečná cena… za kilogram, za liter, za meter, za meter štvorcový, za meter kubický výrobku alebo za inú jednotku množstva, ktorá sa často a bežne používa v danom členskom štáte pri predaji konkrétneho výrobku<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/>. Podľa tohto ustanovenia napokon <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0039" ID="QS0039"/>výrobkami predávanými na množstvo sa rozumejú výrobky, ktoré nie sú balené a merajú sa v prítomnosti spotrebiteľa<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/>.</P></NOTE>. Všetky hmotnoprávne ustanovenia smernice sa týkajú otázok súvisiacich s oboma druhmi ceny.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Uvedenie oboch cien na všetkých výrobkoch, ktoré obchodníci ponúkajú spotrebiteľom (článok 3), požiadavka, aby obe ceny boli jednoznačné, jasné a aby sa jednotková cena vzťahovala na množstvo uvedené v súlade s národnými ustanoveniami a ustanoveniami Spoločenstva (článok 4), a možné výnimky (článok 5).</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>62.</NO.P><TXT>V smernici 98/6 teda nemožno nájsť nič také ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0040" ID="QS0040"/>prispôsobené a harmonizované pravidlá, ktoré by umožňovali určiť pravdivosť oznámení o zľavách z ekonomického hľadiska<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/>, čo je už spomenutá formulácia použitá belgickými orgánmi. Preto ani nemožno považovať článok 10 tejto smernice za základ na to, aby členské štáty prijali normy, ktoré zaručia skutočnú ekonomickú existenciu zliav.</TXT></NP><NP><NO.P>63.</NO.P><TXT>Článok 10 smernice 98/6 stanovuje, že táto smernica <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0041" ID="QS0041"/>nezabraňuje členským štátom prijímať alebo zachovať si ustanovenia, ktoré sú výhodnejšie z hľadiska informovanosti spotrebiteľa a porovnávania cien, bez toho, aby porušili svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/>. Tieto výhodnejšie ustanovenia sa však logicky môžu týkať len oblasti, ktorá je predmetom smernice 98/6, teda informovania spotrebiteľov o referenčných jednotkách používaných na určovanie cien výrobkov, ktoré uľahčí porovnávanie cien nie vo vzťahu k predchádzajúcim cenám, ale vo vzťahu k rôznym merným sústavám.</TXT></NP><NP><NO.P>64.</NO.P><TXT>Informácie, ktoré sa majú poskytnúť spotrebiteľom v súvislosti s <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0042" ID="QS0042"/>cenovými zľavami<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/>, v konečnom dôsledku nemožno považovať za informácie spadajúce do pôsobnosti smernice 98/6 a v dôsledku toho sa na ne nemôže vzťahovať možnosť poskytnutá členským štátom v článku 10 tejto smernice.</TXT></NP><NP><NO.P>65.</NO.P><TXT>Napriek vyššie uvedenému je nepochybné, že článok 3 smernice 2005/29 stanovuje viacero prípadov, v ktorých pred jej ustanoveniami môžu mať prednosť iné predpisy, či už predpisy Spoločenstva, alebo predpisy členských štátov.</TXT></NP><?PAGE NO="12"?><NP><NO.P>66.</NO.P><TXT>Odsek 2 uvedeného článku konkrétne stanovuje, že smernica 2005/29 <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0043" ID="QS0043"/>sa nedotýka zmluvného práva, a najmä pravidiel o platnosti, uzavieraní alebo účinkoch zmluvy<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/>. Podľa môjho názoru je zrejmé, že vnútroštátna právna úprava posudzovaná v prejednávanej veci sa nedotýka právneho režimu zmlúv, ale spadá do oblasti určovania podmienok, za ktorých možno verejnosti ponúknuť uzavretie zmluvy, teda právneho úkonu upraveného normami tvoriacimi zmluvné právo.</TXT></NP><NP><NO.P>67.</NO.P><TXT>Odsek 4 toho istého článku 3 smernice 2005/29 stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0044" ID="QS0044"/>v prípadoch rozporu medzi ustanoveniami tejto smernice a inými právnymi predpismi Spoločenstva upravujúcimi osobitné aspekty nekalých obchodných praktík majú prednosť a na tieto osobitné aspekty sa použijú iné právne predpisy Spoločenstva<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/>. Táto výnimka tiež neumožňuje zmeniť vyššie uvedený záver, lebo vzhľadom na vyššie uvedené smernicu 98/6, na ktorú sa odvolávajú belgické orgány, so zreteľom na jej účel nemožno považovať za predpis, ktorý upravuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0045" ID="QS0045"/>konkrétne aspekty nekalých obchodných praktík<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>68.</NO.P><TXT>Odsek 5 uvedeného článku 3 napokon stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0046" ID="QS0046"/>počas šiestich rokov od <DATE ISO="20070612">12.6.2007</DATE> môžu členské štáty pokračovať v uplatňovaní v oblasti, ktorú aproximuje táto smernica, vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sú reštriktívnejšie alebo normatívnejšie ako táto smernica a ktoré vykonávajú smernice obsahujúce klauzuly o minimálnej harmonizácii<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/>. To platí pri splnení dvoch podmienok. Po prvé takéto vnútroštátne právne predpisy musia byť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0047" ID="QS0047"/>zásadné pre zabezpečenie náležitej ochrany spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami a… primerané k dosiahnutiu tohto cieľa<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/>. Po druhé, ako sa uvádza v odseku 6 toho istého článku 3, členské štáty musia <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0048" ID="QS0048"/>bezodkladne oznámi[ť] Komisii akékoľvek vnútroštátne predpisy, ktoré sa uplatňujú na základe odseku 5<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>69.</NO.P><TXT>Článok 3 ods. 5 smernice 2005/29 nespresňuje, ktoré <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0049" ID="QS0049"/>smernice obsahujúce klauzuly o minimálnej harmonizácii<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/> sa môžu počas šiestich rokov naďalej uplatňovať prostredníctvom prísnejších vnútroštátnych právnych predpisov. Na účely výkladu môže byť užitočné konštatovanie obsiahnuté v bode 45 dôvodovej správy k návrhu predloženému Komisiou,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>KOM(2003) 356 v konečnom znení. 2003/0134 (COD).</P></NOTE> kde sa uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0050" ID="QS0050"/>keď odvetvová smernica upravuje len niektoré aspekty obchodných praktík, napríklad požiadavky týkajúce sa obsahu informácií, rámcová smernica sa uplatní na iné aspekty, napríklad ak by informácie vyžadované odvetvovou právnou úpravou boli prezentované spôsobom uvádzajúcim do omylu. Smernica preto dopĺňa jestvujúce a budúce právne predpisy, ako je navrhované nariadenie o podpore predaja alebo smernica o spotrebiteľskom úvere a smernica o elektronickom obchode<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>70.</NO.P><TXT>Smernica 98/6 obsahuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0051" ID="QS0051"/>požiadavky týkajúce sa obsahu informácií<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/> o cenách, ale – ako už bolo uvedené – nie o znížených cenách, ktoré sú predmetom vnútroštátnej právnej úpravy posudzovanej v tomto konaní. Preto uvedenú právnu úpravu nemožno zahrnúť do prípadu uvedeného v článku 3 ods. 5 smernice 2005/29 a uplatňovať ju aj po uplynutí lehoty stanovenej na prebratie tejto smernice do vnútroštátneho právneho poriadku.</TXT></NP><NP><NO.P>71.</NO.P><TXT>Z toho môže vyplynúť jedine záver, že v celom rozsahu platí zákaz stanovený v článku 4 smernice 2005/29, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0052" ID="QS0052"/>ktorý členským štátom výslovne zakazuje zachovať alebo prijať prísnejšie vnútroštátne opatrenia, a to ani s cieľom zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľov<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Rozsudok Plus Warenhandelsgesellschaft (už citovaný, bod 50).</P></NOTE>.</TXT></NP><NP><NO.P>72.</NO.P><TXT>V dôsledku toho – ako tvrdí Komisia –, keďže v prílohe I smernice 2005/29 nie je uvedený prípad oznámení o zľavách, ktoré nie sú v súlade s takými podmienkami, aké stanovuje belgická právna úprava, uvedené obchodné praktiky sa môžu považovať za nekalé len v prípade, ak na základe individuálneho preskúmania zodpovedajú prípadom uvedeným v článkoch 5 až 9 tejto smernice.</TXT></NP><?PAGE NO="13"?><NP><NO.P>73.</NO.P><TXT>Podmienky, ktoré vyžaduje belgická právna úprava na oznamovanie zliav, môžu viesť k výsledku, podľa ktorého zakazujú prostredníctvom vnútroštátneho práva oznámenia, ktoré nepredstavujú nekalú alebo klamlivú obchodnú praktiku v zmysle článku 6 ods. 1 smernice 2005/29, podľa ktorého <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0053" ID="QS0053"/>obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom, vrátane celkového prevedenia, uvádza do omylu alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj keď je táto informácia vecne správna vo vzťahu k jednému alebo viacerým nasledujúcim prvkom, pričom v obidvoch prípadoch zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil:… d) cena alebo spôsob výpočtu ceny, alebo existencia osobitnej cenovej výhody<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>74.</NO.P><TXT>Oznámenia o zľavách v konečnom dôsledku – bez ohľadu na to, či zodpovedajú alebo nezodpovedajú belgickej právnej úprave – možno považovať za odporujúce právu Únie len vtedy, ak na základe individuálneho preskúmania zodpovedajú prípadom nekalých praktík vymedzených v súlade s kritériami stanovenými v článkoch 5 až 9 smernice 2005/29.</TXT></NP><NP><NO.P>75.</NO.P><TXT>V súvislosti s tvrdeniami belgických orgánov v tom zmysle, že vyššia miera prísnosti vnútroštátnej právnej úpravy je v konečnom dôsledku odôvodnená právom na informácie, treba – spolu s Komisiou – pripomenúť, že – ako je zdôraznené v odôvodnení 15 smernice 2005/29 – len informácie, ktorých <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0054" ID="QS0054"/>požiadavky vo vzťahu k obchodnej komunikácii, reklam[e] a marketing[u]<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/> boli stanovené právom Únie, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0055" ID="QS0055"/>sa považujú za podstatné podľa tejto smernice. Členské štáty budú môcť zachovať alebo doplniť požiadavky na informácie týkajúce sa zmluvného práva a s dôsledkami na zmluvné právo, ak je to prípustné podľa minimálnych klauzúl v existujúcich nástrojoch práva Spoločenstva. … Vzhľadom na úplnú harmonizáciu zavedenú touto smernicou sa iba informácie vyžadované právom Spoločenstva považujú za podstatné na účely článku 7 ods. 5 tejto smernice. Ak členské štáty zaviedli dodatočné požiadavky na informácie nad rámec požiadaviek stanovených v práve Spoločenstva na základe minimálnych štandardov, ich opomenutie nebude predstavovať klamlivé opomenutie podľa tejto smernice<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/>. V odôvodnení 15 sa síce ďalej uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0056" ID="QS0056"/>členské štáty budú môcť, ak je to prípustné podľa minimálnych štandardov v práve Spoločenstva, zachovať alebo zaviesť prísnejšie ustanovenia v súlade s právom Spoločenstva, aby zabezpečili vyšší stupeň ochrany individuálnych zmluvných práv spotrebiteľov<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/>. Ako však bolo uvedené, v prejednávanom prípade smernica 98/6 podľa môjho názoru neposkytuje základ pre prísnejšiu právnu úpravu, ktorá je predmetom tohto konania.</TXT></NP><NP><NO.P>76.</NO.P><TXT>Smernica 2005/29 preto nepripúšťa, aby boli v zásade zakázané oznámenia o zľavách, ktoré nezodpovedajú pravidlám vnútroštátnej právnej úpravy, o akú ide v prejednávanej veci. Zákaz tohto druhu by bol prípustný jedine vtedy, ak by tento druh oznámení bol uvedený v prílohe I smernice 2005/29, čo nie je tak. Preto je prípustný len zákaz založený na individuálnom preskúmaní v rozsahu, v akom vyplýva z uplatnenia kritérií stanovených v článkoch 5 až 9 uvedenej smernice.</TXT></NP><NP><NO.P>77.</NO.P><TXT>V dôsledku toho sa domnievam, že Belgické kráľovstvo nedodržalo článok 4 smernice 2005/29, lebo článok 43 ods. 2, zákona zo <DATE ISO="19910714">14. júla 1991</DATE> a články 20, 21 a 29 zákona zo <DATE ISO="20100406">6. apríla 2010</DATE> poskytujú spotrebiteľovi prísnejšiu a náročnejšiu ochranu, než aká je stanovená v uvedenej smernici.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>C –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Tretí žalobný dôvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>78.</NO.P><TXT>Tretie nesplnenie povinnosti namietané Komisiou sa týka zákazu podomového ambulantného predaja stanoveného v článku 4 ods. 1 treťom pododseku zákona z <DATE ISO="19930625">25. júna 1993</DATE> zavedeného článkom 7 zákona zo <DATE ISO="20050704">4. júla 2005</DATE> a zákazu, aby určité výrobky boli predmetom ambulantného predaja, v zmysle článku 5 ods. 1 kráľovského nariadenia z <DATE ISO="20060924">24. septembra 2006</DATE>. Tak ako v prípade druhého žalobného dôvodu týkajúceho sa nesplnenia povinnosti, ktorý bol práve preskúmaný, Komisia tvrdí, že smernica 2005/29 nepredpokladá také zákazy, a preto vzhľadom na to, že ňou bola vykonaná úplná harmonizácia, uvedená smernica bráni týmto vnútroštátnym predpisom.</TXT></NP><?PAGE NO="14"?><NP><NO.P>79.</NO.P><TXT>Je zrejmé, že ambulantný predaj predstavuje obchodnú praktiku v zmysle článku 2 písm. d) smernice 2005/29. Podľa môjho názoru nemožno pochybovať ani o tom, že prísnejšia vnútroštátna právna úprava platná v Belgickom kráľovstve je v celom rozsahu založená na smernici 85/577 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov, ktorej článok 8 dovoľuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0057" ID="QS0057"/>členským štátom prijať alebo zachovať priaznivejšie ustanovenia na ochranu spotrebiteľov v oblasti svojej pôsobnosti<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>80.</NO.P><TXT>Otázkou je, či je táto vyššia úroveň ochrany, ktorú smernica 85/577 pripúšťa, zlučiteľná aj so smernicou 2005/29, ktorá v prílohe I neuvádza správanie, ktorého sa týka predmetná vnútroštátna právna úprava, ako praktiky, ktoré sú v každom prípade nekalé.</TXT></NP><NP><NO.P>81.</NO.P><TXT>Odpoveď treba v zásade hľadať v článku 3 ods. 5 smernice 2005/29, ktorý – ako som už uviedol – stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0058" ID="QS0058"/>počas šiestich rokov od <DATE ISO="20070612">12.6.2007</DATE> môžu členské štáty pokračovať v uplatňovaní v oblasti, ktorú aproximuje táto smernica, vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sú reštriktívnejšie alebo normatívnejšie ako táto smernica a ktoré vykonávajú smernice obsahujúce klauzuly o minimálnej harmonizácii. Tieto opatrenia musia byť zásadné pre zabezpečenie náležitej ochrany spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami a musia byť primerané k dosiahnutiu tohto cieľa<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="201C" ID="QE0058"/>. Netreba zabúdať na to, že podľa odseku 6 toho istého článku 3 členské štáty musia <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0059" ID="QS0059"/>bezodkladne oznámi[ť] Komisii akékoľvek vnútroštátne predpisy, ktoré sa uplatňujú na základe odseku 5<QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="201C" ID="QE0059"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>82.</NO.P><TXT>Smernica 2005/29 teda predpokladá prípad prechodného obdobia, počas ktorého môžu členské štáty prijať prísnejšie alebo náročnejšie opatrenia, ak sú splnené viaceré podmienky. Po prvé tieto opatrenia musia vykonávať určité smernice. Po druhé musí ísť o opatrenia, ktoré sú zásadné pre ochranu spotrebiteľov pred nekalými praktikami a primerané k dosiahnutiu tohto cieľa. Po tretie takéto opatrenia sa musia bezodkladne oznámiť Komisii.</TXT></NP><NP><NO.P>83.</NO.P><TXT>V prejednávanom prípade bol tak zákaz určitých druhov ambulantného predaja, ako aj zákaz toho, aby určité výrobky mohli byť predmetom tohto druhu predaja, zavedený prostredníctvom vnútroštátnych predpisov prijatých po nadobudnutí účinnosti smernice 2005/29 a pred 12. júnom 2013, keď sa skončilo prechodné obdobie stanovené v článku 3 ods. 5 smernice 2005/29.</TXT></NP><NP><NO.P>84.</NO.P><TXT>Z toho bezprostredne vyplýva problém, či sa článok 3 ods. 5 smernice 2005/29 dotýka len prísnejších vnútroštátnych právnych úprav, ktoré sa už uplatňovali v okamihu nadobudnutia účinnosti uvedenej smernice 2005/29, s prihliadnutím na to, že výraz <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0060" ID="QS0060"/>môžu… pokračovať v uplatňovaní<QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="201C" ID="QE0060"/> zrejme vylučuje možnosť prijatia predpisov tohto druhu po nadobudnutí účinnosti smernice 2005/29.</TXT></NP><NP><NO.P>85.</NO.P><TXT>Domnievam sa totiž, že článok 3 ods. 5 sa týka len vnútroštátnych právnych úprav, ktoré sa v čase nadobudnutia účinnosti smernice 2005/29 už uplatňovali. Bez ohľadu na vyššie uvedené však na účely prejednávanej veci nie je až tak rozhodujúce to, či sa prísnejšie vnútroštátne predpisy v čase nadobudnutia účinnosti tejto smernice uplatňovali alebo neuplatňovali, ako to, či sa uvedené predpisy môžu alebo nemôžu prijať na vykonanie smerníc, ktoré obsahujú klauzuly o minimálnej harmonizácii v zmysle uvedeného článku 3 ods. 5.</TXT></NP><NP><NO.P>86.</NO.P><TXT>Treba mať na zreteli, že uvedené ustanovenie sa týka <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0061" ID="QS0061"/>vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sú reštriktívnejšie alebo normatívnejšie ako táto smernica a ktoré vykonávajú smernice obsahujúce klauzuly o minimálnej harmonizácii<QUOT.END REF.START="QS0061" CODE="201C" ID="QE0061"/>. Domnievam sa, že ak takéto smernice dovoľujú neskoršie prijatie prísnejších právnych predpisov, tieto právne predpisy tiež možno považovať za uplatniteľné na základe článku 3 ods. 5 smernice 2005/29.</TXT></NP><?PAGE NO="15"?><NP><NO.P>87.</NO.P><TXT>Článok 8 smernice 85/577 navyše dovoľuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0062" ID="QS0062"/>členským štátom <HT TYPE="ITALIC">prijať</HT> alebo zachovať<QUOT.END REF.START="QS0062" CODE="201C" ID="QE0062"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE> prísnejšie ustanovenia, a preto sa domnievam, že možno konštatovať, že je nepodstatné, či tieto ustanovenia boli prijaté po nadobudnutí účinnosti smernice 2005/29.</TXT></NP><NP><NO.P>88.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené je teraz v zásade potrebné preskúmať, či sú predmetné vnútroštátne právne predpisy – ako to vyžaduje uvedený článok 3 ods. 5 – <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0063" ID="QS0063"/>zásadné pre zabezpečenie náležitej ochrany spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami a… primerané k dosiahnutiu tohto cieľa<QUOT.END REF.START="QS0063" CODE="201C" ID="QE0063"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>89.</NO.P><TXT>Domnievam sa však, že nie je potrebné posudzovať oba aspekty, pokiaľ je nepochybné, že v každom prípade nebola splnená povinnosť stanovená v odseku 6 uvedeného článku 3 smernice 2005/29, podľa ktorého členské štáty musia <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0064" ID="QS0064"/>bezodkladne oznámi[ť] Komisii akékoľvek vnútroštátne predpisy, ktoré sa uplatňujú na základe odseku 5<QUOT.END REF.START="QS0064" CODE="201C" ID="QE0064"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>90.</NO.P><TXT>Belgické orgány v relevantnom čase <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0065" ID="QS0065"/>bezodkladne<QUOT.END REF.START="QS0065" CODE="201C" ID="QE0065"/> neoznámili prísnejšie ustanovenia obsiahnuté v článku 4 ods. 1 treťom pododseku zákona z <DATE ISO="19930625">25. júna 1993</DATE> zavedenom článkom 7 zákona zo <DATE ISO="20050704">4. júla 2005</DATE> a v článku 5 ods. 1 kráľovského nariadenia z <DATE ISO="20060924">24. septembra 2006</DATE>. Za týchto okolností je podľa môjho názoru zrejmé, že na prejednávaný prípad sa nevzťahuje prechodná výnimka stanovená v článku 3 ods. 5 smernice 2005/29, v dôsledku čoho treba konštatovať existenciu nesplnenia povinnosti, ktoré Komisia v tomto smere pripisuje Belgickému kráľovstvu.</TXT></NP><NP><NO.P>91.</NO.P><TXT>Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku, pokiaľ sa vyhovie všetkým žalobným dôvodom, je potrebné uložiť Belgickému kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>VI –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>92.</NO.P><TXT>Na základe vyššie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:</TXT><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Belgické kráľovstvo tým, že vylúčilo z pôsobnosti zákona z <DATE ISO="20070605">5. júna 2007</DATE>, ktorým sa preberá smernica 2005/29, osoby vykonávajúce slobodné povolanie, ako aj zubných lekárov a fyzioterapeutov, nedodržalo článok 3 smernice 2005/29 v spojení s jej článkom 2 písm. b) a d).</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Belgické kráľovstvo tým, že poskytlo v článku 43 ods. 2 zákona zo <DATE ISO="19910714">14. júla 1991</DATE> a v článkoch 20, 21 a 29 zákona zo <DATE ISO="20100406">6. apríla 2010</DATE> prísnejšiu alebo náročnejšiu ochranu, než akú stanovuje smernica 2005/29, nedodržalo článok 4 smernice 2005/29.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Belgické kráľovstvo tým, že v článku 4 ods. 1 treťom pododseku zákona z <DATE ISO="19930625">25. júna 1993</DATE> zavedeného článkom 7 zákona zo <DATE ISO="20050704">4. júla 2005</DATE> zakázalo určité druhy podomového ambulantného predaja, a tým, že zakázalo, aby určité výrobky boli predmetom ambulantného predaja, ako to stanovuje článok 5 ods. 1 kráľovského nariadenia z <DATE ISO="20060924">24. septembra 2006</DATE>, nedodržalo článok 4 smernice 2005/29.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Belgické kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>