|
Úradný vestník |
SK Séria L |
|
2025/2110 |
6.11.2025 |
ROZHODNUTIE SPOLOČNÉHO VÝBORU EHP č. 174/2025
z 11. júla 2025,
ktorým sa mení príloha II (Technické predpisy, normy, skúšky a certifikácia) a príloha IV (Energetika) k Dohode o EHP [2025/2110]
SPOLOČNÝ VÝBOR EHP,
so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“), a najmä na jej článok 98,
keďže:
|
(1) |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (1), sa má začleniť do Dohody o EHP. |
|
(2) |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (2), sa má začleniť do Dohody o EHP. |
|
(3) |
Štáty EZVO nie sú zahrnuté do hlavného cieľa EÚ týkajúceho sa energetickej efektívnosti, ktorým je 20 % úspora energie do roku 2020. Článok 3 smernice (EÚ) 2012/27EÚ by sa mal uplatňovať na štáty EZVO s výnimkou ustanovení uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) a článku 3 ods. 5. |
|
(4) |
Štáty EZVO nie sú zahrnuté do hlavných cieľov EÚ týkajúcich sa energetickej efektívnosti do roku 2030 vo výške aspoň 32,5 %. Článok 1 ods. 1 smernice (EÚ) 2012/27 zmenenej smernicou (EÚ) 2018/2002 by sa preto nemal uplatňovať na štáty EZVO. Štáty EZVO by namiesto toho mali stanoviť národné indikatívne ciele energetickej efektívnosti na rok 2030. |
|
(5) |
Cieľom výnimiek pre Island je zabezpečiť, aby sa opatrenia energetickej efektívnosti vykonávali nákladovo efektívnym a primeraným spôsobom vzhľadom na jeho izolovaný energetický systém takmer bez fosílnych palív s vysokou úrovňou bezpečnosti dodávok a energetickej nezávislosti. Island vo veľkej miere využíva geotermálnu energiu z obnoviteľných zdrojov s osobitnými vlastnosťami, čo si okrem iného vyžaduje, aby Island dostal výnimku z určitých požiadaviek týkajúcich sa merania v článkoch 9a, 9b a 9c. |
|
(6) |
V článku 5 smernice 2012/27/EÚ sa odkazuje na minimálne normy energetickej hospodárnosti uvedené v článku 4 smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov. Island má výnimku z uplatňovania smernice 2010/31/EÚ v súlade s rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 135/2022. Povinnosti týkajúce sa minimálnej energetickej hospodárnosti budov by preto mali vychádzať z vnútroštátnych právnych predpisov Islandu. |
|
(7) |
Island má neprimerane vysoký podiel energeticky náročných priemyselných odvetví, čo vedie k povinnosti úspor energie, ktorá je niekoľkokrát vyššia ako priemer EÚ. 88 % primárnej energie na Islande pochádza z obnoviteľných zdrojov a náklady na elektrickú energiu a teplo sú nízke, čo znamená nižšie nákladovo optimálne úspory. Island by preto mal v súlade s článkom 7 ods. 1 dosiahnuť nové úspory energie každý rok od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 vo výške 0,24 % konečnej energetickej spotreby, ktorá sa stanoví ako priemer za obdobie posledných troch rokov pred 1. januárom 2019. |
|
(8) |
Island nemá žiadnu infraštruktúru zemného plynu a je vyňatý zo smernice 2009/73/ES pre vnútorný trh so zemným plynom v súlade s rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 93/2017. Články 9 a 10 smernice 2012/27/EÚ by sa preto, pokiaľ ide o meranie zemného plynu a informácie o vyúčtovaní zemného plynu, nemali uplatňovať na Island. |
|
(9) |
Smernica 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou sa neuplatňuje na geotermálnu kogeneráciu, pokiaľ ide o Island, v súlade s rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 151/2006. Články 14 a 15 smernice 2012/27/EÚ týkajúce sa kogenerácie, ktorá bola zmenená smernicou (EÚ) 2018/2002, súvisia s článkami týkajúcimi sa kogenerácie v smernici 2004/8/ES. Island už pokrýva 90 % celkového dopytu po teple prostredníctvom geotermálnej energie a naďalej podporuje rozvoj geotermálnej kogenerácie v medziach svojho vnútroštátneho právneho rámca vždy, keď je to technicky možné. Články 14 a 15 sa preto neuplatňujú na geotermálnu kogeneráciu, pokiaľ ide o Island. |
|
(10) |
Pri uplatňovaní článkov 5 a 20 smernice 2012/27/EÚ sa dohodla dodatočná flexibilita. V článku 20 ods. 5 by sa odkaz na článok 5 ods. 1 mal nahradiť odkazom na článok 5, aby sa umožnilo plnenie povinností prispievaním do fondu podľa celého článku 5. |
|
(11) |
Smernicou 2012/27/EÚ sa zrušuje smernica 2004/8/ES (3) začlenená do Dohody o EHP, a preto je potrebné odkaz na ňu v rámci Dohody o EHP vypustiť. |
|
(12) |
Prílohy II a IV k Dohode o EHP by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, |
PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
V kapitole IV prílohy II k Dohode o EHP sa v bode 6 (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES) dopĺňa tento text:
„, zmenená týmito právnymi predpismi:
|
— |
32012 L 0027: smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).“ |
Článok 2
Príloha IV k Dohode o EHP sa mení takto:
|
1. |
Text bodu 24 (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES) sa nahrádza takto:
Ustanovenia smernice sa na účely tejto dohody vykladajú s týmito úpravami:
|
|
2. |
V bode 26 (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES) sa dopĺňa tento text: „, zmenená týmito právnymi predpismi:
|
Článok 3
Znenie smerníc (EÚ) 2012/27, a (EÚ) 2018/2002 v islandskom a nórskom jazyku, ktoré sa uverejní v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie, je autentické.
Článok 4
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť 12. júla 2025 pod podmienkou, že boli doručené všetky oznámenia podľa článku 103 ods. 1 Dohody o EHP (*1).
Článok 5
Toto rozhodnutie sa uverejní v oddiele EHP Úradného vestníka Európskej únie a v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie.
V Bruseli 11. júla 2025
Za Spoločný výbor EHP
predseda
Kristján Andri STEFÁNSSON
(1) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 210.
(3) Ú. v. EÚ L 52, 21.2.2004, s. 50.
(*1) Ústavné požiadavky boli oznámené.
Vyhlásenie štátov EZVO
k rozhodnutiu č. 174/2025, ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ začleňuje do Dohody o EHP
Začlenením smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ do Dohody o EHP sa rozširuje spoločný regulačný rámec opatrení na podporu energetickej efektívnosti v štátoch EZVO. Štáty EZVO nie sú zahrnuté do hlavného cieľa EÚ týkajúceho sa energetickej efektívnosti. Štáty EZVO však stanovili tieto príslušné indikatívne národné ciele týkajúce sa energetickej efektívnosti:
|
— |
Islandská vláda stanovila národný cieľ zvýšiť efektívnosť využívania energie do roku 2030 o 25 % v porovnaní s rokom 2015. Cieľ je vyjadrený ako medziodvetvový cieľ zníženia energetickej náročnosti, t. j. pomeru spotreby energie (konečnej) k reálnemu HDP po úprave vzhľadom na paritu kúpnej sily. Tento ukazovateľ je súčasťou energetickej prognózy, ktorú každoročne uverejňuje Islandská agentúra pre životné prostredie a energetiku. |
|
— |
Lichtenštajnský parlament (Landtag) prijal 6. novembra 2020 svoju energetickú stratégiu do roku 2030, v ktorej stanovil národný cieľ energetickej efektívnosti na úrovni 20 % v porovnaní s rokom 2008. Hlavnými prvkami zvýšenia efektívnosti v období do roku 2030 sú obnovy budov, nové vysokoefektívne budovy a zlepšenie efektívnosti osvetlenia, motorových pohonov a domácich spotrebičov. Elektrické tepelné čerpadlá určené na dodávku tepla a elektrifikácia dopravy povedú k podstatnému nahradeniu fosílnych palív v budúcnosti. Správy o dosahovaní cieľov sa podávajú každoročne (ako súčasť monitorovacej správy určenej parlamentu). |
|
— |
Nórsky parlament (Storting) stanovil národný cieľ zvýšiť efektívnosť využívania energie do roku 2030 o 30 % v porovnaní s rokom 2015 [vládny návrh zákona č. 25 (2015-2016)]. Cieľ je vyjadrený ako medziodvetvový cieľ zníženia energetickej náročnosti, t. j. pomeru energetického vstupu (primárneho) k reálnemu HDP. Ministerstvo energetiky poskytuje výročné správy o cieli v správe pre Storting (biela kniha) o štátnom rozpočte. |
ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2025/2110/oj
ISSN 1977-0790 (electronic edition)