<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-637/19</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62019CC0637</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:650">EU:C:2020:650</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>11</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>11</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálneho advokáta – G. Hogan – Vec C-637/19</HT></P><P><HT TYPE="SC">BY (Fotografický dôkaz)</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Gerard Hogan</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20200903">3. septembra 2020</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: angličtina.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑637/19</HT></P><P>BY</P><P>proti</P><P>CX</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Svea hovrätt, Patent- och marknadsöverdomstolen (Odvolací súd so sídlom v Štokholme ako odvolací súd pre oblasť duševného vlastníctva a hospodárske záležitosti, Švédsko)]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2001/29/ES</KEYWORD><KEYWORD>Harmonizácia autorských práv a s nimi súvisiacich práv</KEYWORD><KEYWORD>Článok 3 ods. 1</KEYWORD><KEYWORD>Právo na verejný prenos</KEYWORD><KEYWORD>Článok 4 ods. 1</KEYWORD><KEYWORD>Právo na šírenie</KEYWORD><KEYWORD>Význam pojmu <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>verejný<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="2018" ID="QE0001"/></KEYWORD><KEYWORD>Sprístupnenie kópie chráneného diela súdu ako dôkazu</KEYWORD><KEYWORD>Charta základných práv Európskej únie</KEYWORD><KEYWORD>Článok 47</KEYWORD><KEYWORD>Právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces</KEYWORD><KEYWORD>Článok 17 ods. 2</KEYWORD><KEYWORD>Právo na duševné vlastníctvo</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý bol kancelárii Súdneho dvora doručený <DATE ISO="20190827">27. augusta 2019</DATE>, bol podaný v rámci sporu medzi dvoma súkromnými osobami BY a CX v občianskom súdnom konaní,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Chcem poukázať na to, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je jasné, akú má v skutočnosti povahu dotknuté občianske súdne konanie ani či je predmetný dôkaz v uvedenom konaní relevantný.</P></NOTE> v ktorom teraz rozhoduje Svea hovrätt, Patent- och marknadsöverdomstolen (Odvolací súd so sídlom v Štokholme ako odvolací súd pre oblasť duševného vlastníctva a hospodárske záležitosti). Vyvoláva pomerne dôležité otázky v súvislosti so vzájomným pôsobením právnej úpravy Únie týkajúcej sa autorského práva a vnútroštátnej slobody informácií spolu s právom na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces (ktoré zaručuje článok 47 Charty základných práv Európskej únie; ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Konkrétne ide o to, či sprístupnenie diela chráneného autorským právom (v tomto prípade fotografie) vo vnútroštátnom súdnom konaní predstavuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/> a/alebo a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>verejné šírenie<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/> v zmysle článku 3 ods. 1 a článku 4 ods. 1 smernice 2001/29/ES Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20010522">22. mája 2001</DATE> o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="167" PAGE.FIRST="10" DATE.PUB="2001">Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 17/001, s. 230.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Skôr než budem pokračovať, však najprv musím uviesť príslušný právny rámec.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="2"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Medzinárodné právo</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO) prijala v Ženeve <DATE ISO="19961220">20. decembra 1996</DATE> Zmluvu WIPO o autorských právach (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>WCT<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>). WCT zas bola schválená v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2000/278/ES zo <DATE ISO="20000316">16. marca 2000</DATE>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Rozhodnutie Rady 2000/278/ES zo <DATE ISO="20000316">16. marca 2000</DATE> o schválení Zmluvy o autorských právach WIPO a Zmluvy WIPO o výkone a fonogramoch v mene Európskeho spoločenstva (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="089" PAGE.FIRST="6" DATE.PUB="2000">Ú. v. ES L 89, 2000, s. 6</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 11/033, s. 208).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Článok 6 WCT, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>Právo na šírenie<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="006.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Autori literárnych a umeleckých diel majú výhradné právo udeľovať súhlas na sprístupnenie originálu a rozmnoženín svojich diel verejnosti predajom alebo iným prevodom vlastníctva.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Odôvodnenia 3, 9, 10, 15 a 31 smernice 2001/29 stanovujú:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>(3)</NO.P><TXT>Navrhnutá harmonizácia pomôže uplatňovať štyri slobody vnútorného trhu a zhoduje sa so základnými princípmi zákonnosti, a najmä s vlastníctvom, vrátane duševného vlastníctva a so slobodou vyjadrovania a s verejným záujmom.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>(9)</NO.P><TXT>Akákoľvek harmonizácia autorských práv a s nimi súvisiacich práv musí byť založená na vysokej úrovni ochrany, pretože tieto práva sú podstatou pre duševnú tvorbu. Ich ochrana pomáha zaistiť udržiavanie a rozvoj tvorivosti v záujme autorov, interpretov, producentov, spotrebiteľov, kultúry, priemyslu a verejnosti ako celku. Duševné vlastníctvo sa preto považuje za integrálnu súčasť vlastníctva.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>(10)</NO.P><TXT>Ak majú autori alebo výkonní umelci pokračovať vo svojej tvorivej a umeleckej práci, musia za používanie svojej práce dostávať primeranú odmenu, rovnako ako producenti, aby boli schopní financovať túto prácu. Investície potrebné na výrobu produktov, ako sú zvukové záznamy, filmy alebo multimediálne produkty a služby, ako sú služby ,na požiadanie‘, sú značné. Primeraná právna ochrana práv duševného vlastníctva je nevyhnutná na zaručenie dostupnosti takejto odmeny a na zaistenie uspokojivej návratnosti týchto investícií.</TXT><P>…</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>(15)</NO.P><TXT>Na diplomatickej konferencii, ktorá sa konala pod záštitou Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) v decembri 1996, boli prijaté dve nové zmluvy, ,Zmluva WIPO o autorskom práve‘ a ,Zmluva WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch‘, ktoré sa zaoberajú ochranou autorov a ochranou výkonných umelcov a producentov zvukových záznamov. Tieto zmluvy výrazne modernizujú medzinárodnú ochranu autorských práv a súvisiacich práv, prinajmenšom vzhľadom na tzv. ,digitálny program‘, a zdokonaľujú prostriedky boja proti pirátstvu na celom svete. Spoločenstvo a väčšina členských štátov už podpísali tieto zmluvy a práve prebieha proces prípravy ratifikácie zmlúv spoločenstvom a členskými štátmi. Táto smernica slúži na uplatnenie viacerých medzinárodných záväzkov.</TXT><P>…</P></NP></ITEM><?PAGE NO="3"?><ITEM><NP><NO.P>(31)</NO.P><TXT>Je potrebné zabezpečiť primeranú rovnováhu práv a záujmov medzi rôznymi kategóriami nositeľov práv, ako aj medzi rôznymi kategóriami nositeľov práv a používateľmi predmetov ochrany. Existujúce výnimky a obmedzenia práv ustanovené členskými štátmi sa musia prehodnotiť vo vzťahu k novému elektronickému prostrediu. Existujúce rozdiely vo výnimkách a obmedzeniach vzťahujúcich sa na niektoré obmedzené činnosti majú priamy negatívny účinok na fungovanie vnútorného trhu s autorskými právami a s nimi súvisiacimi právami. Tieto rozdiely by sa mohli ľahko stať výraznejšími vo vzťahu k ďalšiemu rozvoju cezhraničného využívania diel a k cezhraničným aktivitám. Z dôvodu zabezpečenia správneho fungovania vnútorného trhu, je potrebné harmonickejšie definovať tieto výnimky a obmedzenia. Stupeň ich harmonizácie musí vychádzať z ich dopadu na plynulé fungovanie vnútorného trhu.<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Článok 3 uvedenej smernice, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>Právo verejného prenosu diel a právo sprístupňovania predmetov ochrany verejnosti<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="003.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Členské štáty poskytnú autorom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos ich diel, či po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane sprístupňovania ich diel verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Článok 4 smernice 2001/29, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>Právo šírenia<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="004.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Členské štáty poskytnú autorom vo vzťahu k originálu ich diela alebo k jeho rozmnoženinám výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akúkoľvek formu verejného šírenia predajom alebo iným spôsobom.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Článok 5 smernice 2001/29, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>Výnimky a obmedzenia<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>, v odseku 3 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>Členské štáty môžu zabezpečiť výnimky alebo obmedzenia práv poskytnutých podľa článkov 2 a 3 v nasledujúcich prípadoch:</ALINEA><ALINEA>…</ALINEA><ALINEA><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>e)</NO.P><TXT>použitie na účely verejnej bezpečnosti alebo na zaistenie správneho vykonania, alebo informovania o administratívnom, parlamentnom alebo súdnom konaní;</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">C.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Vnútroštátne právo</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>§ 2 lagen (1960:729) om upphovsrätt till litterära och konstnärliga verk (upphovsrättslagen) (zákon č. 729 z roku 1960 o autorských právach k literárnym a umeleckým dielam; ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>zákon o autorských právach<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>) stanovuje:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>[(1)] S výhradou obmedzení ustanovených v tomto zákone autorské právo zahŕňa výlučné právo nakladať s dielom rozmnožovaním a sprístupňovaním verejnosti, či už v pôvodnej alebo upravenej podobe, v preklade, v úprave do inej literárnej alebo umeleckej formy alebo inej techniky.</P><P>[(2)] Akékoľvek priame alebo nepriame, dočasné alebo trvalé rozmnožovanie diela akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou, úplne alebo čiastočne, sa považuje za rozmnožovanie.</P><?PAGE NO="4"?><P>[(3)] Dielo je sprístupnené verejnosti v nasledujúcich prípadoch:</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Ak je dielo predmetom verejného prenosu. Verejný prenos nastane, ak je dielo sprístupnené verejnosti drôtovými alebo bezdrôtovým prostriedkami z iného miesta, akým je miesto, kde verejnosť môže toto dielo využívať. Zahŕňa akýkoľvek prenos vykonaný takým spôsobom, aby dielo bolo sprístupnené verejnosti z miesta a v čase, ktorý si sama zvolí.</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Ak sa rozmnoženina diela ponúka na predaj, prenájom alebo na zapožičanie alebo je inak verejne šírená.</TXT></NP></ITEM></LIST><P>Akýkoľvek prenos alebo vykonanie diela zamerané na veľký uzavretý kruh v profesionálnom kontexte sa považuje za verejný prenos alebo verejné vykonanie.<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/></P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>§ 49a zákona o autorských právach stanovuje:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>Autor fotografie má výlučné právo na jej rozmnožovanie a sprístupnenie verejnosti. Toto právo sa uplatňuje bez ohľadu na to, či sa obrázok používa v pôvodnej alebo upravenej podobe, a bez ohľadu na použitú techniku.<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/></P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Podľa kapitoly 2 § 1 tryckfrihetsförordningen (vyhláška o slobode tlače) podpora slobody prejavu a plurality informácií zahŕňa právo každého na prístup k verejným dokumentom. Vyhláška o slobode tlače je jedným zo štyroch základných zákonov vo Švédsku, ktoré majú osobitné postavenie podobné ústave v iných členských štátoch.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Vyhláška o slobode tlače okrem iného stanovuje aj to, že každý procesný dokument predložený súdu akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek forme je verejným dokumentom. Kapitola 2 § 1 vyhlášky o slobode tlače má teda za následok, že ktokoľvek môže požiadať o prístup k procesnému dokumentu zaslanému súdu. Toto zásadné pravidlo však podlieha výnimke týkajúcej sa dôverných informácií.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Zásadou teda je, že právo na prístup k dokumentom sa týka aj dokumentov, na ktoré sa vzťahujú autorské práva a súvisiace práva.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skutkový stav sporu vo veci samej a návrh na začatie prejudiciálneho konania</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>BY a CX sú fyzické osoby, z ktorých každá prevádzkuje webovú stránku. V rámci predchádzajúceho sporu, ktorý prejednávali civilné súdy, CX predložil kópiu strany textu obsahujúcej fotografiu z webovej stránky BY ako dôkaz v súdnom konaní. Fotografia je teda súčasťou listín založených v spise.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>BY tvrdí, že je nositeľom autorských práv k tejto fotografii, a navrhuje, aby bol CX zaviazaný na náhradu škody po prvé za porušenie autorského práva a po druhé za porušenie osobitnej ochrany, ktorú fotografiám priznáva § 49a zákona o autorských právach. CX spochybňuje, že by mal povinnosť nahradiť škodu, a tvrdí, že poskytnutie materiálu na účely súdneho konania nepredstavuje porušenie autorského práva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Patent- och marknadsdomstolen (Súd pre oblasť duševného vlastníctva a hospodárske záležitosti, Švédsko) v prvostupňovom konaní rozhodol, že fotografia je chránená právami súvisiacimi s autorským právom, t. j. osobitnou ochranou priznanou fotografiám. Uvedený súd však konštatoval, že keďže mu bola fotografia predložená ako procesný dokument, akákoľvek tretia strana môže požiadať o sprístupnenie fotografie v súlade s platnými ustanoveniami švédskeho ústavného zákona o prístupe<?PAGE NO="5"?> k dokumentom. Hoci Patent- och marknadsdomstolen (Súd pre oblasť duševného vlastníctva a hospodárske záležitosti) uviedol, že CX túto fotografiu sprístupnil verejnosti v zmysle zákona o autorských právach, konštatoval, že nie je preukázané, že by BY utrpel škodu, v dôsledku čoho jeho žalobu zamietol.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>BY podal proti rozsudku odvolanie na vnútroštátny súd.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa domnieva, že musí rozhodnúť najmä o tom, či zaslanie kópie uvedenej fotografie súdu ako procesný krok predstavuje neoprávnené sprístupnenie diela v zmysle príslušnej vnútroštátnej právnej úpravy autorských práv, a to buď ako verejné šírenie, alebo ako verejný prenos.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Je nesporné, že fotografia bola elektronicky (e‑mailom) zaslaná súdu, ktorý prejednáva spor medzi účastníkmi konania, v podobe elektronickej kópie. Vnútroštátny súd sa ďalej pýta, či sa súd na tieto účely môže považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>verejnosť<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd poukazuje na to, že nie je isté, ako sa v práve Únie majú vykladať pojmy <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>verejné šírenie<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/> v prípade, že je súdu v občianskom súdnom konaní zaslané dielo chránené autorským právom. Vyvoláva to po prvé otázku, či sa dá vychádzať z toho, že súd patrí pod pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>verejnosť<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/> v zmysle smernice 2001/29, a po druhé, či má mať výraz <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>verejný<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> rovnaký význam pri uplatňovaní článku 3 ods. 1 a článku 4 ods. 1 smernice 2001/29.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd v tomto smere poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej sa pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>verejný<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/> týka neurčitého počtu potenciálnych adresátov a okrem toho zahŕňa celkom významný počet osôb. Ďalej zdôraznil, že ide o sprístupnenie diela akýmkoľvek vhodným spôsobom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>osobám vo všeobecnosti<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>, teda nielen konkrétnym jednotlivcom patriacim k súkromnej skupine.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160531">31. mája 2016</DATE>, <NAME.CASE>Reha Training</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑117/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:379">EU:C:2016:379</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Z judikatúry Súdneho dvora ďalej vyplýva, že pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>šírenie<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/> v zmysle v článku 4 ods. 1 smernice 2001/29 má rovnaký význam ako výraz <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>sprístupnenie… verejnosti predajom<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/> v článku 6 ods. 1 WCT. Z rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150513">13. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>Dimensione Direct Sales a Labianca</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑516/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:315">EU:C:2015:315</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), však vyplýva, že na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>verejné šírenie<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/> postačuje dodanie chráneného diela verejnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Je potrebné určiť aj to, či v prípade zaslania procesného dokumentu súdu v podobe fyzického (papierového) dokumentu alebo v podobe prílohy k elektronickej pošte ide o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/> alebo o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>verejné šírenie<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>, lebo také zaslanie v oboch prípadoch vyvoláva rovnaké účinky a má rovnaký účel.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa domnieva, že ani tento samotný súd ani pracovníkov súdu nemožno považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>verejnosť<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/> vo všeobecnom zmysle slova. Možno ich však pokladať za členov súkromnej skupiny.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa navyše domnieva, že počet osôb, ktoré majú k dielu prístup po jeho zaslaní, je síce určite obmedzený na pracovníkov súdu, tento počet však môže byť rôzny a od začiatku ho treba považovať za vysoký. Vnútroštátne právo nakoniec stanovuje, že právo na prístup k dokumentom predloženým súdu má každý.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Za týchto okolností vnútroštátny súd prerušil konanie a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>1.</NO.P><TXT>Má pojem ,verejný‘ uvedený v článku 3 ods. 1 a článku 4 ods. 1 smernice [2001/29] jednotný význam?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Má sa v prípade kladnej odpovede na prvú otázku súd považovať za spadajúci do rozsahu pojmu ,verejnosť‘ v zmysle týchto ustanovení?</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="6"?><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>V prípade zápornej odpovede na prvú otázku:</TXT><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>môže v prípade prenosu chráneného diela súdu tento súd spadať do rozsahu pojmu ,verejnosť‘?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>môže v prípade šírenia chráneného diela súdu tento súd spadať do rozsahu pojmu ,verejnosť‘?</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Má skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava stanovuje všeobecnú zásadu prístupu k verejným dokumentom, v zmysle ktorej môže každá osoba, ktorá o to požiada, mať prístup k procesným dokumentom zaslaným súdu, okrem prípadu, keď obsahujú dôverné informácie, vplyv na posúdenie, či zaslanie chráneného diela súdu predstavuje ,verejný prenos‘ alebo ,verejné šírenie‘?<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Konanie na Súdnom dvore</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Písomné pripomienky predložila Európska komisia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Súdny dvor položil švédskej vláde niekoľko písomných otázok. Švédska vláda na tieto otázky odpovedala <DATE ISO="20200506">6. mája 2020</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Analýza</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Prvá otázka</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či má pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>verejný<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/> v článku 3 ods. 1 a článku 4 ods. 1 smernice 2001/29 jednotný význam.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>verejný<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/> nie je v smernici 2001/29 definovaný.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>V rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zavedeného článkom 267 ZFEÚ prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť prejednávaný spor. Na tento účel Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené, pričom zo všetkých skutočností, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania, abstrahuje prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu vo veci samej.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Nederlands Uitgeversverbond a Groep Algemene Uitgevers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑263/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1111">EU:C:2019:1111</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru nie je potrebné, aby Súdny dvor odpovedal na prvú otázku, a ostatné otázky je teda potrebné preformulovať. V tomto smere z bodov 3 a 6 návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že chránená fotografia,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Pozri analogicky bod 14 rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180807">7. augusta 2018</DATE>, <NAME.CASE>Renckhoff</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:634">EU:C:2018:634</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), v ktorom Súdny dvor pripomenul, že fotografia môže byť chránená autorským právom pod podmienkou, že takáto fotografia je duševným výtvorom autora, ktorý odráža jeho osobnosť a ktorý je výrazom jeho slobodných a tvorivých rozhodnutí pri realizácii tejto fotografie.</P></NOTE> ktorá je predmetom sporu prejednávaného vnútroštátnym súdom, bola zaslaná civilnému súdu e‑mailom ako dôkaz v konaní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Podľa článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 majú autori výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos svojich diel po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane sprístupňovania svojich diel verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí. Navyše článok 4 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že autori majú vo<?PAGE NO="7"?> vzťahu k originálu svojich diel alebo k ich rozmnoženinám výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akúkoľvek formu verejného šírenia predajom alebo iným spôsobom. Článok 4 ods. 2 smernice 2001/29 ďalej stanovuje, že toto právo sa vyčerpá, keď prvý predaj alebo prenos vlastníctva k originálu alebo ku kópiám diela v rámci Európskej únie uskutoční nositeľ práv alebo sa uskutoční s jeho súhlasom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Nederlands Uitgeversverbond a Groep Algemene Uitgevers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑263/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1111">EU:C:2019:1111</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Z bodov 39 až 45, 51 a 52 rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Nederlands Uitgeversverbond a Groep Algemene Uitgevers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑263/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:111">EU:C:2019:111</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), okrem iného vyplýva, že aby mohlo ísť o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>verejné šírenie<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/> podľa článku 4 ods. 1 smernice 2001/29, dielo musí byť uvedené do obehu ako hmotné rozmnoženiny, hmotné nosiče alebo hmotné predmety.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Tieto výrazy používam ako vzájomne zameniteľné len na ilustráciu. Domnievam sa však, že k <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>verejnému šíreniu<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/> dochádza v <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>skutočnom<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/>, a nie vo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>virtuálnom<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/> svete, a teda si vyžaduje obeh fyzického alebo hmotného predmetu.</P></NOTE> Táto konkrétna požiadavka článku 4 ods. 1 smernice 2001/29 nie je splnená, keď sa dielo zasiela v nehmotnej podobe e‑mailom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Okrem toho v bodoch 22 a 26 rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181219">19. decembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Syed</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑572/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:1033">EU:C:2018:1033</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor uviedol, že verejné šírenie je charakterizované sériou operácií, ktoré postupujú prinajmenšom od uzatvorenia kúpnej zmluvy až k jej splneniu prostredníctvom dodania verejnosti. Okrem toho môže ísť o porušenie práva šírenia vymedzeného v článku 4 ods. 1 smernice 2001/29, ak ide o konanie pred uskutočnením predaja diela chráneného autorským právom alebo jeho rozmnoženiny uskutočnené bez súhlasu nositeľa tohto práva a s cieľom uskutočniť tento predaj. Zo spisu poskytnutého Súdnemu dvoru vyplýva, že zaslanie fotografie ako dôkazu v priebehu súdneho konania nepredstavuje predaj tohto diela, prevod jeho vlastníctva ani prípravu predaja tohto diela.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Naopak, zaslanie diela e‑mailom predstavuje podľa môjho názoru prenos alebo sprístupnenie diela po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami, pričom príjemca k nemu má prístup z miesta a v čase, ktorý si sám zvolí, v súlade s článkom 3 ods. 1 smernice 2001/29. Kľúčovou otázkou v prejednávanej veci je však to, či toto zaslanie predstavuje prenos alebo sprístupnenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>verejnosti<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/> na účely článku 3 ods. 1 smernice 2001/29.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Z ustálenej judikatúry vyplýva, že podľa článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/> zahŕňa dva kumulatívne prvky, a to samotný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>akt prenosu<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/> diela a jeho <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>verejný<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/> prenos. Pokiaľ ide o prvý z týchto prvkov, a to existenciu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>aktu prenosu<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/>, z článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 vyplýva, že na to, aby išlo o taký akt, postačuje najmä to, aby bolo dielo verejnosti sprístupnené takým spôsobom, že osoby, ktoré ju tvoria, môžu mať k tomuto dielu prístup, pričom nie je rozhodujúce, či využijú alebo nevyužijú túto možnosť. Pokiaľ ide o druhý z uvedených prvkov, a to že v prípade chráneného diela musí skutočne ísť o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>verejný<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/> prenos, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>verejný<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/> sa týka neurčitého počtu potenciálnych adresátov, pričom sa navyše vyžaduje dosť významný počet osôb. Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180807">7. augusta 2018</DATE>, <NAME.CASE>Renckhoff</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:634">EU:C:2018:634</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra). V bode 68 rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Nederlands Uitgeversverbond a Groep Algemene Uitgevers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑263/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1111">EU:C:2019:1111</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor pripomenul, že pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>verejnosť<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/> zahŕňa určitý minimálny prah, čo z tohto pojmu vylučuje príliš nízky počet dotknutých osôb, a že na druhej strane treba pri určovaní tohto počtu zohľadniť kumulatívne účinky vyplývajúce z toho, že chránené dielo je stiahnutím sprístupnené potenciálnym adresátom. Treba preto zohľadniť najmä to, koľko osôb má paralelne prístup k dielu, ale takisto koľko z týchto osôb má prístup k tomuto dielu postupne.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Domnievam sa preto, že nie je potrebné, aby Súdny dvor poskytol v prejednávanej veci výklad článku 4 ods. 1 smernice 2001/29.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>V každom prípade bez ohľadu na to, či sa na skutkové okolnosti sporu vo veci samej uplatní článok 3 ods. 1 alebo článok 4 ods. 1 smernice 2001/29, ako ilustruje rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150513">13. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>Dimensione Direct Sales a Labianca</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑516/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:315">EU:C:2015:315</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), smernicu 2001/29 je potrebné vykladať spôsobom, ktorý zabezpečí účinnú a prísnu ochranu nositeľa autorských práv.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Túto prísnu požiadavku ďalej zdôrazňuje článok 17 ods. 2 Charty, ktorý stanovuje, že duševné vlastníctvo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>je chránené<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>V bode 18 rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180807">7. augusta 2018</DATE>, <NAME.CASE>Renckhoff</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:634">EU:C:2018:634</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor pripomenul, že z odôvodnení 4, 9 a 10 smernice 2001/29 vyplýva, že hlavným cieľom tejto smernice je zavedenie vysokej úrovne ochrany autorov, ktorá im umožní získať zodpovedajúcu odmenu za používanie ich diel najmä v súvislosti s ich verejným prenosom. Z toho vyplýva, že pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0047" REF.END="QE0047"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/> treba chápať v širšom zmysle, ako to výslovne uvádza odôvodnenie 23 tejto smernice.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Práve z hľadiska týchto požiadaviek sa budem teraz zaoberať ďalšími otázkami vnútroštátneho súdu, ktoré najprv preformulujem.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="8"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Druhá, tretia a štvrtá otázka</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Druhá, tretia a štvrtá otázka vnútroštátneho súdu sa síce prekrývajú, ale ide v nich v podstate o to, či a prípadne za akých okolností môže sprístupnenie materiálu chráneného autorským právom súdu prostredníctvom e‑mailu ako dôkazu v priebehu konania predstavovať verejný prenos na účely článku 3 ods. 1 smernice 2001/29. Najprv sa budem zaoberať všeobecnými záležitosťami a nakoniec odpoviem na konkrétne otázky, ktoré boli položené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Ústrednou myšlienkou ochrany priznanej článkom 3 ods. 1 smernice 2001/29 je to, že nositeľ autorských práv má nárok na ochranu voči prenosu alebo sprístupneniu materiálu chráneného autorským právom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0048" REF.END="QE0048"/>verejnosti<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Komisia sa domnieva, že výraz <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0049" REF.END="QE0049"/>verejnosť<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/> označuje fyzické osoby, a teda sa nevzťahuje na inštitúcie alebo súdy. Ja však nesúhlasím s názorom, že pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0050" REF.END="QE0050"/>verejnosť<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/> je obmedzený na fyzické osoby, lebo si myslím, že by mohol zahŕňať aj právnické osoby, akými sú spoločnosti.</P></NOTE> S výhradou výnimiek a obmedzení upravených v článku 5 smernice 2001/29 je teda na každý verejný prenos diela treťou stranou potrebný predchádzajúci súhlas autora.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Prenos chráneného materiálu tretím stranám vykonávajúcim správne alebo súdne funkcie môže síce veľmi ľahko prekročiť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0051" REF.END="QE0051"/>určitú prahovú hodnotu <HT TYPE="ITALIC">de minimis</HT><QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/> vzhľadom na počet potenciálne zúčastnených osôb,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Taká skupina nemusí byť malá alebo zanedbateľná, ale môže ľahko zahŕňať celkom významný počet osôb. Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160531">31. mája 2016</DATE>, <NAME.CASE>Reha Training</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑117/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:379">EU:C:2016:379</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> za bežných okolností však podľa môjho názoru nepredstavuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0052" REF.END="QE0052"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/> v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 práve preto, že tieto osoby, ktoré síce samy osebe nie sú súkromnou skupinou,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160531">31. mája 2016</DATE>, <NAME.CASE>Reha Training</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑117/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:379">EU:C:2016:379</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE> sú predsa len obmedzené povahou svojej úradnej funkcie. Predovšetkým nie sú oprávnené zaobchádzať s materiálom chráneným autorskými právami tak, ako keby sa naň nevzťahovala ochrana autorského práva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Keď napríklad účastník konania poskytne taký materiál v priebehu súdneho konania pracovníkom súdu alebo súdnym úradníkom, nemá to nijaký samostatný ekonomický význam<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Pozri analogicky článok 5 ods. 1 smernice 2001/29.</P></NOTE> a zároveň príjemcovia nemôžu s týmto materiálom robiť, čo sa im chce. V takom prípade by napokon bol materiál zaslaný týmto osobám z dôvodu ich správnej alebo prípadne súdnej funkcie a ďalšie rozmnožovanie, prenos alebo šírenie takého materiálu uvedenými osobami by podliehalo určitým výslovným alebo implikovaným právnym a etickým obmedzeniam, ktoré stanovuje vnútroštátne právo, vrátane autorských práv.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Napriek tomu, že by mohol byť dotknutý vysoký počet súdnych úradníkov, by prenos nebol určený neurčitému počtu potenciálnych príjemcov, ako požaduje Súdny dvor v bode 37 svojho rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20061207">7. decembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>SGAE</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑306/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:764">EU:C:2006:764</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Naopak, prenos by bol určený jasne definovanej a obmedzenej alebo uzavretej skupine osôb, ktoré vykonávajú funkcie vo verejnom záujme a ktoré sú – s výhradou overenia zo strany vnútroštátneho súdu – viazané právnymi a etickými pravidlami, ktoré sa okrem iného týkajú používania a sprístupňovania informácií a dôkazov získaných v priebehu súdneho konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru zaslanie materiálu chráneného autorským právom súdu ako dôkaz v rámci súdneho konania v zásade nenarúša výhradné práva nositeľa autorských práv k tomuto materiálu napríklad tak, že by bola nositeľovi autorských práv odopretá možnosť domáhať sa primeranej odmeny za používanie jeho diela. Možnosť predložiť materiál chránený autorským právom ako dôkaz<?PAGE NO="9"?> v občianskom súdnom konaní slúži skôr na zabezpečenie práva na účinný opravný prostriedok a práva na spravodlivý proces zaručeného článkom 47 Charty. Právo účastníka konania na obhajobu by bolo vážne narušené, keby nemohol súdu predložiť dôkaz v prípade, že sa iný účastník tohto konania alebo dokonca tretia strana dovoláva vo vzťahu k tomuto dôkazu ochrany autorského práva.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>V bode 71 rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121106">6. novembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Otis a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑199/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:684">EU:C:2012:684</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor uviedol, že zásada rovnosti zbraní, ktorá úzko súvisí so samotným pojmom spravodlivý proces, zahrnuje povinnosť poskytnúť každému účastníkovi konania primeranú možnosť uviesť svoje tvrdenia vrátane dôkazov za podmienok, ktoré ho zjavne neznevýhodňujú vo vzťahu k protistrane. Domnievam sa totiž, že práve zabránenie tomuto riziku je funkciou voliteľnej výnimky alebo obmedzenia ochrany autorského práva pri použití v správnom a súdnom konaní, ktoré stanovuje článok 5 ods. 3 písm. e) smernice 2001/29. Musím však poukázať na to, že vnútroštátny súd v bode 6 svojho návrhu na začatie prejudiciálneho konania špecificky uvádza, že jeho prejudiciálne otázky sa netýkajú uplatnenia článku 5 ods. 3 písm. e) smernice 2001/29.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>V tomto smere treba zdôrazniť, že práva duševného vlastníctva zakotvené v článku 17 ods. 2 Charty nie sú absolútnymi právami a je potrebné uviesť ich do rovnováhy alebo vyvážiť vo vzťahu k ďalším právam zaručeným Chartou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190729">29. júla 2019</DATE>, <NAME.CASE>Pelham a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑476/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:624">EU:C:2019:624</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190729">29. júla 2019</DATE>, <NAME.CASE>Funke Medien NRW</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑469/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:623">EU:C:2019:623</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0072">72</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Podstata týchto práv nie je narušená vnútroštátnou právnou úpravou alebo praxou, ktorá umožňuje účastníkom konania použiť alebo odvolať sa na materiál chránený autorským právom v súdnom konaní, v neposlednom rade z toho dôvodu, že ochrana autorského práva sa tým nestráca len preto, že sa to uvádza v dotknutom konaní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či má na toto posúdenie vplyv skutočnosť, že švédske právne predpisy stanovujú všeobecnú zásadu prístupu k verejným dokumentom, podľa ktorej každý, kto o to požiada, môže získať prístup k procesným dokumentom predloženým súdu, pokiaľ neobsahujú dôverné informácie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru to síce nie je jasné, jadrom tejto otázky je však zrejme riziko využitia súdneho konania na oportunistické zverejňovanie materiálu chráneného autorským právom, aby verejnosť získala prístup k materiálu chránenému autorským právom na základe ustanovení o slobode informácií alebo o transparentnosti, čím by sa narušili výhradné práva autorov.</P></NOTE> Podľa môjho názoru a ako uvádza Komisia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Pozri bod 20 pripomienok Komisie.</P></NOTE> i švédska vláda,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Pozri bod 25 odpovede švédskej vlády na písomné otázky Súdneho dvora zo <DATE ISO="20200506">6. mája 2020</DATE>.</P></NOTE> ak účastník konania za takých okolností zašle materiál chránený autorským právom súdu, nepredstavuje to verejný prenos <HT TYPE="ITALIC">zo strany účastníka konania</HT>, lebo v konečnom dôsledku môže materiál sprístupniť samotný súd (alebo jeho pracovníci) v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami o slobode informácií alebo o transparentnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Pozri článok 9 smernice 2001/29, ktorý stanovuje, že táto smernica platí bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa okrem iného prístupu k <HT TYPE="ITALIC">verejným dokumentom</HT>. Švédska vláda uviedla, že podľa švédskych právnych predpisov sú dokumenty, ktoré účastník konania poskytne súdu, verejnými dokumentmi, a teda v zásade sú verejne prístupné. V bode 26 rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170301">1. marca 2017</DATE>, <NAME.CASE>ITV Broadcasting a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑275/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:144">EU:C:2017:144</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor uviedol, že z článku 9 smernice 2001/29 vo svetle odôvodnenia 60 danej smernice vyplýva, že cieľom tohto článku je zachovať ustanovenia uplatniteľné v iných oblastiach, ako sú oblasti harmonizované uvedenou smernicou.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>V tomto smere v spise, ktorý má k dispozícii Súdny dvor, nič nenaznačuje, že súdy alebo súdni úradníci v Švédsku skutočne sprístupnili dotknutý materiál chránený autorským právom alebo že by o také sprístupnenie vôbec niekto požiadal.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania uviedol len to, že vnútroštátne ustanovenia o slobode informácií priznávajú širokej verejnosti právo na <HT TYPE="ITALIC">prístup k</HT> tomuto materiálu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Pozri bod 18 návrhu na začatie prejudiciálneho konania.</P></NOTE> To je napokon všeobecný cieľ právnej úpravy slobody informácií na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Pozri článok 15 ods. 3 ZFEÚ.</P></NOTE> Tento pojem je totiž jadrom švédskej vyhlášky o slobode tlače<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Švédska vláda uviedla, že prístup verejnosti k vyjadreniam účastníkov konania a dôkazom predloženým súdu upravuje offentlighets– och sekretesslag (2009:400) (zákon č. 400 z roku 2009 o transparentnosti a dôvernosti verejných dokumentov; ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0053" REF.END="QE0053"/>OSL<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/>) a kapitola 2 vyhlášky o slobode tlače.</P></NOTE> – ktorá sama osebe inšpirovala právne predpisy o slobode informácií v mnohých ďalších členských štátoch a na úrovni Únie – v tom zmysle, že na základe kapitoly 2 § 1 uvedenej vyhlášky má <HT TYPE="ITALIC">široká</HT> verejnosť právo na<?PAGE NO="10"?> prístup k súdnym písomnostiam.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Švédska vláda uviedla, že každý, kto požiada o sprístupnenie verejného dokumentu, má síce aj právo skopírovať tento dokument po zaplatení správneho poplatku, verejná správa však v zásade nie je povinná zaslať tento dokument v elektronickej podobe. Pozri bod 37 odpovede švédskej vlády. Podľa všetkého to teda zabezpečuje – s výhradou overenia vnútroštátnym súdom –, že súdy v zásade nesprístupňujú verejnosti materiál chránený autorským právom.</P></NOTE> Švédska vláda ďalej uviedla, že autorské práva sú chránené švédskou ústavou v súlade s ustanoveniami zákona o autorských právach. § 26b ods. 1 zákona o autorských právach však stanovuje, že bez ohľadu na ustanovenia o autorských právach sa verejné dokumenty sprístupňujú verejnosti za podmienok upravených v kapitole 2 vyhlášky o slobode tlače.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Existujú však výnimky z tejto všeobecnej zásady transparentnosti. V konečnom dôsledku to síce musí overiť vnútroštátny súd, no Súdny dvor sa z odpovede švédskej vlády na písomnú otázku položenú Súdnym dvorom dozvedel, že § 23 kapitoly 31 OSL<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Podľa tohto ustanovenia:</P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0054" REF.END="QE0054"/>Informácie uvedené v diele chránenom autorským právom, o ktorých sa nedá predpokladať, že nemajú obchodný význam, sú dôverné, pokiaľ nie je jasné, že tieto informácie môžu byť sprístupnené bez toho, aby nositeľom práv vznikla ujma, a že</P><P>1. je opodstatnené domnievať sa, že dielo ešte nebolo sprístupnené v zmysle [zákona o autorských právach],</P><P>2. je opodstatnené domnievať sa, že dielo bolo sprístupnené správnemu orgánu bez súhlasu majiteľa práv, a</P><P>3. zverejnenie informácií predstavuje sprístupnenie v zmysle autorského práva.</P><P>Na účely prvého bodu sa dielo sprístupnené podľa kapitoly 2 [vyhlášky o slobode tlače] alebo zaslané jedným správnym orgánom druhému nepovažuje za zverejnené.<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/></P></QUOT.S></NOTE> obsahuje výnimku vzťahujúcu sa na materiál chránený autorským právom. Táto výnimka má teda podľa všetkého za účinok – opäť s výhradnou overenia vnútroštátnym súdom –, že informácie uvedené v materiáli, ktorý je chránený autorským právom, sa za určitých podmienok považujú za dôverné a nemožno ich sprístupniť, pokiaľ osobitné ustanovenie nestanovuje opak.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Pozri § 1 kapitoly 8 OSL.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Čo je navyše možno ešte dôležitejšie, švédska vláda uviedla, že § 26b ods. 1 zákona o autorských právach síce upravuje sprístupňovanie verejných dokumentov, <HT TYPE="ITALIC">nepriznáva však právo na používanie takých dokumentov</HT>. Podľa švédskej vlády <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0055" REF.END="QE0055"/>osoba, ktorej bola poskytnutá kópia diela podľa tohto ustanovenia, s ňou preto nemôže nakladať v rozpore so [zákonom o autorských právach]. Každé ďalšie použitie si vyžaduje povolenie autora alebo musí vychádzať z jednej z výnimiek z ochrany autorského práva, ktorú upravuje [zákon o autorských právach]<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Zdá sa teda, že materiál chránený autorským právom nevstupuje do verejnej sféry prostredníctvom ustanovení zákona o slobode, ktoré sa týkajú slobody informácií, <HT TYPE="ITALIC">iba</HT> preto, že bol zverejnený, vystavený alebo inak sprístupnený ako dôkaz v priebehu súdneho konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Inými slovami, hmotnoprávnym účinkom sprístupnenia takého materiálu chráneného autorským právom v súlade s ustanoveniami o transparentnosti nie je to, že tento materiál stráca postavenie materiálu chráneného autorským právom, a teda vstupuje do verejnej sféry.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Je teda jasné – samozrejme s výhradou konečného overenia vnútroštátnym súdom –, že švédske právo nestanovuje ani neumožňuje stratu ochrany autorského práva <HT TYPE="ITALIC">len</HT> preto, že jedna zo strán zverejnila tento materiál v súdnom konaní, v dôsledku čoho môže následne tretia strana získať prístup k tomuto materiálu na základe švédskeho zákona o slobode informácií.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Na záver môžem poukázať na to, že keby bol tento zákon iný a mohlo by dôjsť k skutočnej strate autorského práva len na základe jednoduchého zverejnenia dokumentu chráneného autorským právom v občianskom súdnom konaní, podľa môjho názoru by to znamenalo, že Švédske kráľovstvo jednoznačne riadne neprebralo požiadavky smernice 2001/29, a teda nesplnilo požiadavky článku 17 ods. 2 Charty, pokiaľ ide o účinnú ochranu duševného vlastníctva. Taký stav vecí by jednoznačne narúšal podstatu požadovanej úrovne ochrany autorských práv, ktorú nositeľom autorských práv zaručuje smernica 2001/29 (a teda článok 17 ods. 2 Charty), lebo by neboli účinne chránení pred stratou autorského práva takýmto spôsobom.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Keďže však s výhradou overenia vnútroštátnym súdom o taký prípad jednoznačne nejde, nie je potrebné ďalej sa zaoberať touto problematikou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Domnievam sa preto, že keď účastník alebo strana konania elektronicky zašle súdu materiál chránený autorským právom ako dôkaz, nejde o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0056" REF.END="QE0056"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/> alebo o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0057" REF.END="QE0057"/>verejné šírenie<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/> podľa článku 3 ods. 1 a článku 4 ods. 1 smernice 2001/29. Samotná skutočnosť, že taký dôkaz sa považuje za verejný dokument, a teda že verejnosť môže v zásade získať prístup k dotknutému materiálu chránenému autorským právom na základe vnútroštátnych ustanovení o slobode informácií alebo o transparentnosti, neznamená, že vstupuje do verejnej sféry a nevzťahuje sa naň ochrana autorského práva.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">VI.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy sa domnievam, že Súdny dvor by mal na otázky, ktoré položil Svea hovrätt, Patent- och marknadsöverdomstolen (Odvolací súd so sídlom v Štokholme ako odvolací súd pre oblasť duševného vlastníctva a hospodárske záležitosti, Švédsko), odpovedať takto:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0058" REF.END="QE0058"/>Keď účastník alebo strana konania elektronicky zašle súdu materiál chránený autorským právom ako dôkaz, nejde o <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0059" REF.END="QE0059"/>verejný prenos<QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="2018" ID="QE0059"/> alebo o <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0060" REF.END="QE0060"/>verejné šírenie<QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="2018" ID="QE0060"/> podľa článku 3 ods. 1 a článku 4 ods. 1 smernice 2001/29/ES z <DATE ISO="20010522">22. mája 2001</DATE> o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti. Samotná skutočnosť, že taký dôkaz sa považuje za verejný dokument, a teda že verejnosť môže v zásade získať prístup k dotknutému materiálu chránenému autorským právom na základe vnútroštátnych ustanovení o slobode informácií alebo o transparentnosti, neznamená, že vstupuje do verejnej sféry a nevzťahuje sa naň ochrana autorského práva.<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="201C" ID="QE0058"/></P></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>