ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (desiata komora)
z 28. apríla 2022 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (EÚ) č. 549/2013 – Európsky systém národných a regionálnych účtov v Európskej únii – Príloha A bod 20.15 – Kontrola, ktorú vykonáva Institut des comptes nationaux, nad zriaďovateľmi vzdelávacích zariadení založených vo forme neziskových inštitúcií – Verejne financované vzdelávacie zariadenie a sloboda vzdelávania zaručená ústavou – Príloha A bod 20.15 druhá veta – Pojem ‚verejný zásah vo forme všeobecných nariadení uplatniteľných na všetky jednotky, ktoré vykonávajú tú istú činnosť‘ – Rozsah – Príloha A bod 20.15 prvá veta – Príloha A bod 2.39 písm. b), bod 20.15 písm. b) a bod 20.309 písm. h) – Pojem ‚nadmerná regulácia‘ – Rozsah“
Vo veci C‑277/21,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko) z 31. marca 2021 a doručený Súdnemu dvoru 29. apríla 2021, ktorý súvisí s konaním:
Secrétariat général de l’enseignement catholique ASBL (SeGEC) a i.
proti
Institut des comptes nationaux (ICN),
Banque nationale de Belgique,
SÚDNY DVOR (desiata komora),
v zložení: predseda desiatej komory I. Jarukaitis, sudcovia M. Ilešič a Z. Csehi (spravodajca),
generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
|
– |
Secrétariat général de l’enseignement catholique ASBL (SeGEC) a i., v zastúpení: D. Renders a E. Gonthier, avocats, |
|
– |
Európska komisia, v zastúpení: F. Blanc a T. Materne, splnomocnení zástupcovia, |
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
|
1 |
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu prílohy A bodu 20.15 a bodu 20.309 písm. h)nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 174, 2013, s. 1). |
|
2 |
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi na jednej strane Secrétariat général de l’enseignement catholique ASBL (SeGEC) a ďalšími šiestimi neziskovými združeniami pôsobiacimi v odvetví vzdelávania v Belgicku (ďalej len spoločne „predmetné združenia“) a na druhej strane Institut des comptes nationaux (ďalej len „ICN“) a Banque nationale de Belgique, ktorý sa týka toho, že ICN zaradil predmetné združenia do sektora verejnej správy subsektora regionálnej štátnej správy na základe európskeho systému účtov 2010, zriadeného nariadením č. 549/2013 (ďalej len „ESA 2010“). |
Právny rámec
Právo Únie
|
3 |
Odôvodnenia 1 a 3 nariadenia č. 549/2013 znejú takto:
…
|
|
4 |
Príloha A tohto nariadenia týkajúca sa metodiky ESA 2010 obsahuje kapitolu 1, nazvanú „Všeobecné charakteristiky a základné princípy“, v ktorej sa nachádzajú body 1.01, 1.19, 1.34 až 1.36 a 1.57 tejto prílohy. Tieto body stanovujú:
…
…
Tabuľka 1.1
…
|
|
5 |
Body 2.12, 2.39, 2.113 a 2.130 kapitoly 2, ktorá má názov „Jednotky a zoskupenia jednotiek“, uvedenej prílohy znejú takto:
… Verejná správa (S.13) …
[NZISD] (S.15) …
…“ |
|
6 |
Kapitola 3 tej istej prílohy obsahuje bod 3.31, ktorý znie takto: „V prípade ostatných súkromných výrobcov sa rozlišuje medzi súkromnými neziskovými inštitúciami a ostatnými súkromnými výrobcami. Definícia: Súkromná nezisková inštitúcia sa definuje ako právny alebo spoločenský subjekt konajúci na účely produkovania výrobkov a služieb, ktorého postavenie nedovoľuje, aby bol zdrojom príjmu, zisku ani iných finančných výnosov pre tie jednotky, ktoré ho založili, kontrolujú alebo financujú. Keď jeho výrobné činnosti vytvárajú prebytok, ostatné inštitucionálne jednotky si tento prebytok nemôžu privlastniť. … Súkromná nezisková inštitúcia sa zaraďuje do sektora NZISD, ak ide o netrhového výrobcu, okrem prípadu, keď ju kontroluje verejná správa. Keď súkromnú neziskovú inštitúciu kontroluje verejná správa, zaraďuje sa do sektora verejnej správy. …“ |
|
7 |
V kapitole 20 s názvom „Účty verejnej správy“ prílohy A nariadenia č. 549/2013 sú uvedené body 20.05, 20.13, 20.15, 20.18, 20.29, 20.306, 20.309 a 20.310, ktoré znejú takto:
… Neziskové [Súkromné neziskové – neoficiálny preklad] inštitúcie zaradené do sektora verejnej správy
…
… Verejná kontrola
… Posudzovanie kritéria trhový/netrhový
…
… Kontrola verejného sektora
|
Belgická právna úprava
|
8 |
Článok 24 belgickej Ústavy znie: „§ 1. Vzdelávanie je slobodné; akékoľvek preventívne opatrenie je zakázané; potláčanie priestupkov upravuje iba zákon alebo dekrét. Spoločenstvo zabezpečí slobodnú voľbu rodičov. Spoločenstvo organizuje vzdelávanie, ktoré je nestranné. Nestrannosť znamená najmä rešpektovanie filozofického, ideologického alebo náboženského presvedčenia rodičov a žiakov. Školy organizované verejnými orgánmi ponúkajú až do ukončenia povinnej školskej dochádzky možnosť voľby medzi výučbou jedného z uznaných náboženstiev a výučbou necirkevnej etiky. § 2. Spoločenstvo ako zriaďovateľ je oprávnené delegovať právomoci na jeden alebo viaceré autonómne orgány iba na základe dekrétu prijatého dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov. § 3. Každý má právo na vzdelanie pri dodržaní základných práv a slobôd. Prístup ku vzdelaniu je do ukončenia povinnej školskej dochádzky bezplatný. Všetci žiaci plniaci povinnú školskú dochádzku majú právo na etickú alebo náboženskú výchovu na náklady spoločenstva. § 4. Všetci žiaci alebo študenti, rodičia, zamestnanci a vzdelávacie inštitúcie sú si rovní pred zákonom alebo dekrétom. Zákon a dekrét zohľadňujú objektívne rozdiely, najmä osobitné zvláštnosti každého zriaďovateľa, ktoré odôvodňujú primerané zaobchádzanie. § 5. Organizácia, uznávanie alebo financovanie vzdelávania spoločenstvom je upravená zákonom alebo dekrétom.“ |
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
|
9 |
Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že belgická Ústava stanovuje od jej prijatia v roku 1831 zásadu slobody vzdelávania. Organizácia predškolského, základného, stredoškolského a vyššieho neuniverzitného vzdelávania je predmetom vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá rozlišuje medzi vzdelávacími zariadeniami patriacimi na jednej strane pod „oficiálne vzdelávanie“, ktoré tvorí sieť škôl organizovaných štátom, provinciami, obcami, združeniami obcí alebo akoukoľvek verejnoprávnou osobou a na druhej strane pod „nezávislé dotované vzdelávanie“, či už cirkevné alebo necirkevné, pozostávajúce zo siete škôl dotovaných príslušným federálnym samosprávnym celkom, ktorým je v prejednávanom prípade Communauté française (Francúzske spoločenstvo, Belgicko), ale organizované právnickou osobou súkromného práva. Predmetné združenia patria do siete nezávislého dotovaného vzdelávania a sú zväzom zastupujúcim zriaďovateľov katolíckeho vzdelávania, zväzom združujúcim zriaďovateľov nezávislého necirkevného vzdelávania a piatich zriaďovateľov nezávislých dotovaných vzdelávacích zariadení cirkevnej povahy. |
|
10 |
V Belgicku je ICN poverený zbieraním štatistických údajov požadovaných podľa ESA 2010 a na tento účel rozdeľuje rôzne hospodárske subjekty podľa sektorov do kategórií stanovených nariadením č. 549/2013, pričom hlavnými sektormi sú domácnosti, verejná správa, korporácie (finančné a nefinančné), NZISD a zahraničie. |
|
11 |
Rozhodnutím z 28. marca 2018 správna rada ICN dospela k záveru, že predmetné združenia sú „samostatné inštitucionálne jednotky“ v zmysle prílohy A bodu 2.12 tohto nariadenia, ktoré sú kontrolované verejnou správou, konkrétne Francúzskym spoločenstvom. V dôsledku toho ICN usúdil, že zriaďovatelia ako netrhové jednotky musia byť zaradené do sektora verejnej správy na regionálnej úrovni (sektor S.1312) v zmysle prílohy A bodu 2.113 písm. b) uvedeného nariadenia. ICN najmä spresnil, že verejná kontrola nezávislých dotovaných vzdelávacích zariadení v zmysle ESA 2010 je preukázaná najmä preto, že vzdelávacia činnosť je úplne alebo takmer úplne financovaná verejným sektorom a toto financovanie je podmienené dodržiavaním regulačných noriem. |
|
12 |
Dňa 14. júna 2018 predmetné združenia podali na vnútroštátny súd, teda Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko), žalobu o neplatnosť tohto rozhodnutia o zaradení. Spochybňujú najmä posúdenie ICN, podľa ktorého sú kontrolované Francúzskym spoločenstvom, a domnievajú sa, že ako NZISD boli nesprávne zaradené do sektora verejnej správy. |
|
13 |
Vnútroštátny súd v prvom rade uvádza, že zriaďovateľov nezávislých dotovaných vzdelávacích inštitúcií, ktoré majú právnu formu neziskových organizácií, možno považovať za súkromné neziskové inštitúcie v zmysle prílohy A nariadenia č. 549/2013 a že predmetné združenia nesúhlasia s ICN vo veci výkladu pojmu „verejná kontrola“ v zmysle tejto prílohy, pričom rozhodnutie z 28. marca 2018 sa v tejto súvislosti zameriava na tri z piatich ukazovateľov kontroly, ktoré sú uvedené v bode 20.15 tejto prílohy, ktorými sú miera financovania, „ostatné ustanovenia zakladajúcej listiny,“ a vystavenie riziku. |
|
14 |
Tento súd sa ďalej domnieva, že hoci je nezávislé dotované vzdelávanie financované hlavne Francúzskym spoločenstvom, t. j. verejnou správou, kritérium financovania samo osebe neumožňuje konštatovať existenciu verejnej kontroly nad súkromnou neziskovou inštitúciou, ak je táto inštitúcia naďalej schopná vo významnom rozsahu určovať svoju politiku alebo program. Okrem toho sa uvedený súd opiera o bod 77 rozsudku z 11. septembra 2019, FIG a FISE (C‑612/17 a C‑613/17, EU:C:2019:705), a zastáva názor, že otázka kontroly súkromnej neziskovej inštitúcie zo strany verejnej správy sa nemôže vzťahovať na to, či má verejná správa určujúci vplyv na riadenie či rozhodovanie inštitucionálnej jednotky, ktorá má pojmovo v tejto oblasti úplnú autonómiu, ale vzťahuje sa na určenie, či táto verejná správa môže napriek takejto autonómii jednotku viesť a ukladať jej záväzné pokyny vo vzťahu k samotnému definovaniu a uskutočňovaniu jej cieľov, činností a strategického zamerania. |
|
15 |
Napokon sa podľa vnútroštátneho súdu rozhodnutie ICN zaradiť zriaďovateľov nezávislých dotovaných vzdelávacích zariadení do sektora verejnej správy v podstate zakladá na rôznych povinnostiach, ktoré sú im uložené na to, aby mohli využívať financovanie Francúzskeho spoločenstva. Tieto povinnosti by sa však mali analyzovať vzhľadom na ukazovateľ kontroly stanovený v prílohe A bode 20.309 písm. h) nariadenia č. 549/2013 týkajúci sa „kontrol[y] prostredníctvom nadmernej regulácie“. V prejednávanej veci však podľa tohto súdu, hoci z rôznych skutočností, na ktoré poukazuje ICN, vyplýva, že činnosť predmetných združení podlieha do značnej miery vnútroštátnej právnej úprave, je ťažké kvalifikovať ju ako „nadmernú“ v zmysle tohto ustanovenia, keďže judikatúra Súdneho dvora v tomto zmysle neposkytuje žiadne odporúčanie. Vnútroštátny súd predkladá prvú prejudiciálnu otázku práve s cieľom získať objasnenie v tejto veci. |
|
16 |
Okrem toho sa vnútroštátny súd v rámci svojej druhej otázky pýta na rozsah prílohy A bodu 20.15 nariadenia č. 549/2013, ktorá vo svojej prvej vete v podstate stanovuje, že kontrola verejnej správy nad súkromnou neziskovou inštitúciou je vymedzená ako schopnosť určovať všeobecnú politiku alebo program tejto súkromnej neziskovej inštitúcie, ale ktorá vo svojej druhej vete stanovuje, že verejný zásah vo forme všeobecného nariadenia uplatniteľného na všetky jednotky, ktoré vykonávajú tú istú činnosť, nie sú smerodajné pri rozhodovaní o tom, či má táto verejná správa kontrolu nad inštitucionálnou jednotkou. V prejednávanej veci vnútroštátny súd uvádza, že rozhodnutie ICN sa zakladá aj na okolnosti, že právny režim uplatniteľný na zamestnancov nezávislého dotovaného vzdelávania je podobný štatútu, ktorému podliehajú zamestnanci oficiálneho vzdelávania, ktorý sa sám podobá na štatút verejnej služby. Je teda potrebné určiť, či „štatút“ uplatniteľný na zamestnancov nezávislého dotovaného vyučovania môže byť považovaný za „všeobecn[é] nariaden[ie] uplatniteľn[é] na všetky jednotky, ktoré vykonávajú tú istú činnosť“. V prípade kladnej odpovede sa na základe „negatívneho kritéria“ stanoveného v druhej vete tohto ustanovenia treba domnievať, že existencia tohto „štatútu“ nie je relevantná pre záver, že verejná správa má „kontrolu nad inštitucionálnou jednotkou“. Vnútroštátny súd však spresňuje, že hoci „tú istú činnosť“ v zmysle tejto druhej vety predstavuje oblasť samotného vzdelávania, treba zohľadniť skutočnosť, že napriek podobnosti medzi oboma právnymi systémami uplatniteľnými na obe kategórie dotknutých zamestnancov sa viaceré vnútroštátne predpisy vzťahujú len na zamestnancov slobodného dotovaného vzdelávania bez toho, aby boli špecifické pre každú z jeho „inštitucionálnych jednotiek“, ktorými sú rôzni zriaďovatelia. |
|
17 |
Za týchto podmienok Conseil d’État (Štátna rada) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
|
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
|
18 |
Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má príloha A bod 20.309 písm. h) nariadenia č. 549/2013 vykladať v tom zmysle, že pod pojem „nadmerná regulácia“ patrí vnútroštátna právna úprava týkajúca sa súkromných neziskových inštitúcií pôsobiacich v oblasti vzdelávania, ktoré hoci sú dotované príslušnou vnútroštátnou verejnou správou, požívajú slobodu vzdelávania zaručenú belgickou Ústavou, ak táto právna úprava zveruje uvedenej verejnej správe úlohu alebo právo:
|
|
19 |
Na úvod treba uviesť, že touto otázkou vnútroštátny súd v podstate žiada Súdny dvor, aby preskúmal dosah a rozsah týchto povinností, ktorým podliehajú zriaďovatelia slobodného dotovaného vzdelávania podľa belgickej právnej úpravy, a aby rozhodol, či sa majú považovať za „nadmerné“ až do takej miery, že v skutočnosti diktujú alebo viažu všeobecnú politiku alebo program jednotiek z dotknutej oblasti činnosti vzhľadom na kritériá a ukazovatele vyžadované podľa ESA 2010. |
|
20 |
Žiadosť vnútroštátneho súdu v tejto súvislosti v skutočnosti smeruje k tomu, aby Súdny dvor preskúmal uplatniteľnú vnútroštátnu právnu úpravu z hľadiska rozsahu vplyvu, ktorý vykonáva Francúzske spoločenstvo v oblasti dotovanej vzdelávacej činnosti. |
|
21 |
V tomto zmysle treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v konaní podľa článku 267 ZFEÚ založenom na jasnej deľbe právomocí medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, nemá Súdny dvor právomoc vykladať vnútroštátne právo a jedine vnútroštátnemu súdu prináleží zistiť a posúdiť skutkové okolnosti veci samej, ako aj určiť presný rozsah vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení (rozsudok zo 4. marca 2020, Schenker, C‑655/18, EU:C:2020:157, bod 19 a citovaná judikatúra). |
|
22 |
Súdny dvor, ktorý bol požiadaný, aby vnútroštátnemu súdu poskytol užitočnú odpoveď, však má právomoc poskytnúť tomuto súdu usmernenie na základe informácií vyplývajúcich zo spisu v spore vo veci samej, ako aj z predložených ústnych a písomných pripomienok, ktoré vnútroštátnemu súdu umožnia rozhodnúť (rozsudok z 3. októbra 2019, Fonds du Logement de la Région de Bruxelles‑Capitale, C‑632/18, EU:C:2019:833, bod 49 a citovaná judikatúra). |
|
23 |
V prejednávanej veci treba na úvod pripomenúť, že ako vyplýva z odôvodnení 1 a 3, ako aj z prílohy A bodov 1.01 a 1.19 nariadenia č. 549/2013, ESA 2010 stanovuje referenčný rámec pre zostavovanie účtov členských štátov pre potreby občanov Únie i samotnej Únie. Toto zostavovanie účtov sa musí uskutočniť na základe jednotných zásad, ktoré nie je možné vykladať rôzne, aby bolo možné získať porovnateľné výsledky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2019, FIG a FISE, C‑612/17 a C‑613/17, EU:C:2019:705, bod 32). |
|
24 |
Na účtovné účely ESA 2010 musí byť každá inštitucionálna jednotka, ktorá je v prílohe A bodoch 1.57 a 2.12 nariadenia č. 549/2013 všeobecne definovaná ako hospodársky subjekt charakterizovaný samostatnosťou pri rozhodovaní o výkone svojej hlavnej funkcie, zaradená do jedného zo šiestich hlavných sektorov uvedených v prílohe A bode 1.34 tohto nariadenia, ktorými sú domácnosti, verejná správa, finančné korporácie, nefinančné korporácie, NZISD a zahraničie (rozsudok z 11. septembra 2019, FIG a FISE, C‑612/17 a C‑613/17, EU:C:2019:705, bod 33). |
|
25 |
V konaní vo veci samej predstavujú predmetné združenia „inštitucionálnu jednotku“ v zmysle prílohy A bodov 1.57 a 2.12 nariadenia č. 549/2013. Hoci tieto združenia nespochybňujú svoje zaradenie do kategórie „[netrhových súkromných] neziskových inštitúcií“ v zmysle prílohy A bodov 3.31 a 20.29 nariadenia č. 549/2013, zo strany vnútroštátneho súdu, naproti tomu medzi účastníkmi konania vo veci samej existujú rozdiely, pokiaľ ide o otázku, či predmetné združenia sú alebo nie sú kontrolované verejnou správou. |
|
26 |
V prípade kladnej odpovede bude súkromná nezisková inštitúcia ako netrhový výrobca zaradená do sektora verejnej správy, zatiaľ čo v prípade negatívnej odpovede bude zaradená medzi NZISD. Táto klasifikačná metodika vyplýva najmä z bodov 1.35, 2.130, 3.31, 20.05 a 20.13 prílohy A nariadenia č. 549/2013 v ich vzájomnom spojení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2019, FIG a FISE, C‑612/17 a C‑613/17, EU:C:2019:705, bod 34). |
|
27 |
Všeobecný pojem „kontrola“ je podobne definovaný v bodoch 1.36, 20.15, 20.18, 20.306 a 20.309 prílohy A nariadenia č. 549/2013 ako možnosť či schopnosť určovať všeobecnú politiku alebo program jednotky či subjektu. Bod 20.309 tejto prílohy, ktorý je zaradený do časti kapitoly 20 tejto prílohy venovanej verejnému sektoru, do ktorého patrí okrem iného verejná správa a ňou kontrolované jednotky alebo subjekty, uvádza deväť všeobecných ukazovateľov kontroly umožňujúcich určiť, či možno rezidentskú jednotku na účely jej zaradenia do verejného sektora považovať za kontrolovanú verejnou správou, pričom podľa bodu 20.310 uvedenej prílohy sa niektoré z týchto ukazovateľov nemusia vzťahovať na daný prípad (rozsudok z 11. septembra 2019, FIG a FISE, C‑612/17 a C‑613/17, EU:C:2019:705, bod 35). |
|
28 |
Príloha A bod 20.15 nariadenia č. 549/2013 sa týka konkrétne otázky kontroly súkromných neziskových inštitúcií zo strany orgánov verejnej správy a uvádza päť ukazovateľov kontroly, ktoré sa majú zohľadniť pri určení, či je súkromná nezisková inštitúcia pod verejnou kontrolou. Týchto päť ukazovateľov je tiež uvedených v prílohe A bode 2.39 nariadenia č. 549/2013 s niekoľkými redakčnými odchýlkami v závislosti od jazykových verzií. Vzhľadom na to, že tieto ustanovenia sa zaoberajú tou istou otázkou a sledujú rovnaký cieľ, a to spresniť ukazovatele kontroly vo vzťahu k súkromným neziskovým inštitúciám, je potrebné vychádzať z toho, že body 2.39 a 20.15 tejto prílohy musia byť napriek týmto redakčným odchýlkam vykladané vo vzájomnom spojení a je potrebné ich považovať za jedno a to isté ustanovenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2019, FIG a FISE, C‑612/17 a C‑613/17, EU:C:2019:705, bod 37). |
|
29 |
Okrem toho keďže príloha A bod 20.309 nariadenia č. 549/2013 definuje pojem „kontrola“ na účely vymedzenia verejného sektora vo všeobecnej rovine, pričom jediné ustanovenie tvorené bodmi 2.39 a 20.15 tejto prílohy definuje ten istý pojem na účely rozlíšenia súkromných neziskových inštitúcií, ktoré patria do verejného sektora, od súkromných neziskových inštitúcií, ktoré do neho nepatria, je potrebné konštatovať, že tieto dve definície tiež sledujú rovnaký cieľ a v prípade súkromných neziskových inštitúcií sa teda obe uplatnia na tie isté subjekty. Je teda potrebné vychádzať z toho, že tieto dve ustanovenia sa vzájomne dopĺňajú a treba ich uplatňovať spoločne a vo vzájomnom súlade s cieľom určiť, či jednotka patrí do verejného, alebo súkromného sektora, a teda v prípade súkromných neziskových inštitúcií či patrí do sektora verejnej správy v súlade s ustanoveniami bodu 3.31 v spojení s bodom 20.13 prílohy A nariadenia č. 549/2013, alebo či ide o NZISD (rozsudok z 11. septembra 2019, FIG a FISE, C‑612/17 a C‑613/17, EU:C:2019:705, bod 38). |
|
30 |
V prejednávanej veci sa vnútroštátny súd na účely určenia, či sú predmetné združenia kontrolované verejnou správou, rozhodol s dôrazom na skutočnosť, že kritérium financovania samo osebe neumožňuje konštatovať existenciu kontroly, položiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa samotného výkladu prílohy A bodu 20.309 písm. h) nariadenia č. 549/2013 a otázku, či všetky práva a úlohy, ktoré vnútroštátny zákonodarca zveril Francúzskemu spoločenstvu, musia byť považované za „kontrol[u] prostredníctvom nadmernej regulácie“ v zmysle tohto ustanovenia. |
|
31 |
V zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia „regulácia, ktorá je taká prísna, že v skutočnosti diktuje všeobecnú politiku podniku, je formou kontroly“. Súdny dvor spresnil, že uvedené ustanovenie patrí do rámca ukazovateľa kontroly týkajúceho sa „ustanoven[í] zakladajúcich listín“ podľa bodu 2.39 písm. b) a „ostatn[ých] ustanoven[í] zakladajúcej listiny, ako napríklad povinnosti v stanovách [súkromnej] neziskovej inštitúcie“ podľa bodu 20.15 písm. b) prílohy A nariadenia č. 549/2013, keďže uvedený ukazovateľ zodpovedá rôznym príkladom uvedeným v bode 20.309 písm. a) až c) a písm. g) až i) tejto prílohy (rozsudok z 11. septembra 2019, FIG a FISE, C‑612/17 a C‑613/17, EU:C:2019:705, bod 64). |
|
32 |
Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že z prílohy A bodu 20.309 písm. h) nariadenia č. 549/2013 vyplýva, že regulačný zásah, ktorý bez ohľadu na jeho všeobecnú alebo detailnú povahu zasahuje do činnosti niektorej jednotky, prípadne všetkých jednotiek vykonávajúcich tú istú činnosť tak intenzívne, že de facto určuje jej všeobecnú politiku alebo program, môže predstavovať nepriamy dôkaz o existencii kontroly (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2019, FIG a FISE, C‑612/17 a C‑613/17, EU:C:2019:705, bod 48). |
|
33 |
Treba zdôrazniť, že pojem „schopnosť určovať všeobecnú politiku alebo program“ súkromnej neziskovej inštitúcie v zmysle prílohy A bodu 20.15 prvej vety nariadenia č. 549/2013 Súdny dvor definoval ako schopnosť verejnej správy trvalo a sústavne vykonávať skutočný a podstatný vplyv na definovanie a dosahovanie cieľov súkromnej neziskovej inštitúcie, jej činností a ich operatívnych aspektov, ako aj strategického zamerania a základnej orientácie, ktoré bude súkromná nezisková inštitúcia pri výkone týchto činností sledovať (rozsudok z 11. septembra 2019, FIG a FISE, C‑612/17 a C‑613/17, EU:C:2019:705, bod 90). |
|
34 |
Vzhľadom na komplementárnosť ustanovení prílohy A bodov 20.15 a 20.309 nariadenia č. 549/2013, zdôraznenú v bodoch 28 a 29 tohto rozsudku, sa však tento výklad prílohy A bodu 20.15 prvej vety nariadenia č. 549/2013 musí, ako správne tvrdí Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, analogicky uplatniť aj na výklad prílohy A bodu 20.309 písm. h) druhej vety tohto nariadenia, ktorá stanovuje, že „regulácia, ktorá je taká prísna, že v skutočnosti diktuje všeobecnú politiku podniku, je formou kontroly“. |
|
35 |
Z tohto dôvodu sa bod 20.309 písm. h) prílohy A nariadenia č. 549/2013 v spojení s bodom 2.39 písm. b) a bodom 20.15 písm. b) tejto prílohy má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava týkajúca sa súkromných neziskových inštitúcií pôsobiacich v oblasti vzdelávania, ktoré hoci sú dotované príslušnou vnútroštátnou verejnou správou, požívajú slobodu vzdelávania zaručenú ústavou, sa musí kvalifikovať ako „nadmerná“ v zmysle bodu 20.309 písm. h) tejto prílohy A, pokiaľ úlohy a práva, ktoré táto právna úprava zveruje uvedenej verejnej správe, sú natoľko invazívne, že v skutočnosti diktujú všeobecnú politiku alebo program dotknutých vzdelávacích zariadení tým, že umožňujú trvalo a sústavne vykonávať skutočný a podstatný vplyv na definovanie a dosahovanie cieľov týchto jednotiek, ich činností a ich operatívnych aspektov, ako aj strategického zamerania a základnej orientácie, ktoré budú uvedené jednotky sledovať pri výkone týchto činností. |
|
36 |
Vnútroštátnemu súdu, ktorý je ako jediný priamo oboznámený so sporom vo veci samej, teda prináleží, aby s ohľadom na všetky relevantné skutkové a právne okolnosti vykonal overenia nevyhnutné na určenie, či právomoci, ktoré má Francúzske spoločenstvo vo vzťahu k predmetným združeniam na základe vnútroštátnej právnej úpravy, sú dostatočne invazívne na to, aby v skutočnosti diktovali všeobecnú politiku alebo program predmetných združení, najmä preto, že tejto verejnej správe je zverené určovanie programov, ako aj obsahu výučby, a teda určovanie cieľov vzdelávania, alebo či sa účinok týchto právomocí obmedzuje, ako tvrdia predmetné združenia vo svojich písomných pripomienkach, na jednoduchú kontrolu vykonávanú a posteriori, bez akéhokoľvek rozhodujúceho vplyvu na všeobecnú politiku alebo školský alebo akademický program, keďže sa netýka konkrétnych obsahov výučby, vedie však k vydaniu osvedčenia o úspešnom ukončení školského alebo akademického roka. |
|
37 |
Vzhľadom na to v každom prípade vnútroštátnemu súdu prináleží, aby vykonal celkové posúdenie ukazovateľov vrátane ukazovateľa týkajúceho sa miery financovania, pričom treba spresniť, že toto posúdenie je v súlade s prílohou A bodom 20.15 poslednou vetou nariadenia č. 549/2013 svojou povahou „vecou úsudku“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2019, FIG a FISE, C‑612/17 a C‑613/17, EU:C:2019:705, body 87 a 88). Podľa prílohy A bodu 20.310 tohto nariadenia sa totiž každý prípad klasifikácie musí posúdiť jednotlivo a niektoré tieto ukazovatele sa nemusia vzťahovať na individuálny prípad, zatiaľ čo v ostatných prípadoch môžu na existenciu kontroly poukazovať viaceré jednotlivé ukazovatele spolu. Príloha A bod 2.39 posledná veta a bod 20.15 šiesta veta uvedeného nariadenia uvádzajú tú istú zásadu, podľa ktorej vo väčšine prípadov existenciu kontroly preukazujú viaceré ukazovatele spolu. |
|
38 |
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že príloha A bod 20.309 písm. h) nariadenia č. 549/2013 v spojení s bodom 2.39 písm. b) a bodom 20.15 písm. b) tejto prílohy sa má vykladať v tom zmysle, že pod pojem „nadmerná regulácia“ patrí vnútroštátna právna úprava týkajúca sa súkromných neziskových inštitúcií pôsobiacich v oblasti vzdelávania, ktoré hoci sú dotované príslušnou vnútroštátnou verejnou správou, požívajú slobodu vzdelávania zaručenú ústavou, ak táto právna úprava zveruje uvedenej verejnej správe úlohu alebo právo:
pokiaľ sú tieto úlohy a práva natoľko invazívne, že v skutočnosti diktujú všeobecnú politiku alebo program dotknutých súkromných neziskových inštitúcií tým, že umožňujú trvalo a sústavne vykonávať skutočný a podstatný vplyv na definovanie a dosahovanie cieľov týchto súkromných neziskových inštitúcií, ich činností a operatívnych aspektov, ako aj strategického zamerania a základnej orientácie, ktoré budú uvedené súkromné neziskové inštitúcie sledovať pri výkone svojich činností, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. |
O druhej otázke
|
39 |
Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má príloha A bod 20.15 druhá veta nariadenia č. 549/2013 vykladať v tom zmysle, že pod pojem „všeobecn[é] nariaden[ie] uplatniteľn[é] na všetky jednotky, ktoré vykonávajú tú istú činnosť“, patrí vnútroštátna právna úprava, ktorá vytvára právny režim uplatniteľný iba na zamestnancov súkromných neziskových inštitúcií pôsobiacich v oblasti vzdelávania, ktoré sú financované verejnou správou. |
|
40 |
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že tento pojem sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na každý zásah jednotky verejného sektora, ktorým sa stanovuje alebo uplatňuje právna úprava, ktorá má bez rozlišovania a jednotne podriadiť všetky jednotky v príslušnom odbore činnosti všeobecným a abstraktným pravidlám so širokou pôsobnosťou alebo všeobecným pokynom, a to bez toho, aby takáto právna úprava mohla vzhľadom na svoju povahu a vlastnosti, osobitne prostredníctvom „nadmernej“ regulácie v zmysle prílohy A bodu 20.309 písm. h) nariadenia č. 549/2013, de facto diktovať všeobecnú politiku alebo program jednotiek v dotknutej oblasti činnosti (rozsudok z 11. septembra 2019, FIG a FISE, C‑612/17 a C‑613/17, EU:C:2019:705, bod 54). |
|
41 |
Súdny dvor tiež spresnil, že príloha A bod 20.15 druhá veta nariadenia č. 549/2013, podľa ktorej pojem „verejné zásahy vo forme všeobecných nariadení uplatniteľných na všetky jednotky, ktoré vykonávajú tú istú činnosť, nie sú smerodajné pri rozhodovaní o tom, či má verejná správa kontrolu nad individuálnou jednotkou“, má za cieľ vylúčiť z pojmu „kontrola“ v zmysle tohto ustanovenia každý zásah jednotky verejného sektora s cieľom stanoviť alebo uplatniť právnu úpravu, ktorá má bez rozlišovania a jednotne podriadiť všetky jednotky v príslušnom odbore činnosti všeobecným a abstraktným pravidlám so širokou pôsobnosťou alebo všeobecným pokynom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2019, FIG a FISE, C‑612/17 a C‑613/17, EU:C:2019:705, body 42 a 43). |
|
42 |
V prejednávanej veci je nesporné, že „štatút“ stanovuje osobitné pravidlá uplatniteľné na zamestnancov inštitúcií pôsobiacich v oblasti vzdelávania, ktoré sú financované verejnou správou. Ako totiž správne uviedla Komisia vo svojich písomných pripomienkach, právna úprava, ktorá sa uplatňuje na nezávislé dotované vzdelávacie inštitúcie, vrátane „štatútu“ uplatniteľného na zamestnancov, sa neuplatňuje na súkromné školy, ktoré nefinancuje Francúzske spoločenstvo. Rovnako predmetné združenia vo svojich písomných pripomienkach uviedli, že „predmetná norma“ sa vzťahuje len na zamestnancov, ktorých zamestnávanie je dotované. Pokiaľ ide o vnútroštátny súd, ten spresňuje, že „ak sa ako oblasť činnosti posudzuje samotné vzdelávanie, je potrebné konštatovať, že niektoré pravidlá vyplývajúce z dekrétu sa uplatňujú iba na zamestnancov nezávislého dotovaného vzdelávania“. |
|
43 |
V prejednávanej veci však oblasť činnosti nezávislého dotovaného vzdelávania nemožno považovať za oblasť činnosti odlišnú od oblasti verejného vzdelávania alebo vzdelávania vo všeobecnosti v Belgicku. Z toho vyplýva, že osobitné pravidlá, ktoré predstavuje „štatút“ uplatniteľný len na zamestnancov nezávislých dotovaných vzdelávacích zariadení, sa v dôsledku toho netýkajú celej oblasti činnosti vzdelávania, ale len jej časti predstavujúcej nezávislú dotovanú sieť. Vzhľadom na to, že predmetná právna úprava sa neuplatňuje na všetky jednotky patriace do tej istej oblasti činnosti, a teda do oblasti činnosti vzdelávania, „štatút“ nemôže spadať pod pojem „všeobecn[é] nariaden[ie]“ v zmysle prílohy A odseku 20.15 druhej vety nariadenia č. 549/2013. |
|
44 |
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že príloha A bod 20.15 druhá veta nariadenia č. 549/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že pod pojem „všeobecn[é] nariaden[ie] uplatniteľn[é] na všetky jednotky, ktoré vykonávajú tú istú činnosť“, nepatrí vnútroštátna právna úprava, ktorá vytvára právny režim uplatniteľný iba na zamestnancov súkromných neziskových inštitúcií pôsobiacich v oblasti vzdelávania, ktoré sú financované verejnou správou. |
O trovách
|
45 |
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené. |
|
Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto: |
|
|
|
Podpisy |
( *1 ) Jazyk konania: francúzština.