|
Úradný vestník |
SK Séria C |
|
C/2024/1810 |
29.2.2024 |
Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33
(C/2024/1810)
Toto oznámenie sa uverejňuje v súlade s článkom 17 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 (1).
OZNÁMENIE O SCHVÁLENÍ ŠTANDARDNEJ ZMENY
„Grignan-les-Adhémar“
PDO-FR-A0929-AM03
Dátum oznámenia: 7. 12. 2023
OPIS A DÔVODY SCHVÁLENEJ ZMENY
1. Zemepisná oblasť a oblasť v bezprostrednej blízkosti
V kapitole I špecifikácie výrobku s označením „Grignan-Lès-Adhémar“ sa oddiel VI „Oblasti, v ktorých sa uskutočňujú jednotlivé činnosti“ bod 1 „Zemepisná oblasť“ a bod 3 „Oblasť v bezprostrednej blízkosti“ bez ďalších zmien dopĺňajú odkazom na úradný zemepisný kódex z roku 2023.
Táto formálna zmena umožňuje zosúladiť zemepisnú oblasť s verziou úradného zemepisného kódexu vydaného inštitútom INSEE, platnou v roku 2023, odkazmi na ňu a poskytnúť právnu istotu vymedzeniu zemepisnej oblasti.
V dôsledku tejto zmeny sa menia body „Zemepisná oblasť“ a „Ďalšie podmienky – oblasť v bezprostrednej blízkosti“ jednotného dokumentu.
2. Vymedzená pozemková oblasť
V kapitole I špecifikácie výrobku s označením „Grignan-Lès-Adhémar“ sa oddiel VI „Oblasti, v ktorých sa uskutočňujú jednotlivé činnosti“ bod 2 „Vymedzená pozemková oblasť“ bez ďalších zmien dopĺňa s cieľom opraviť dátum schválenia vymedzenej pozemkovej oblasti príslušným vnútroštátnym orgánom v rámci zemepisnej oblasti výroby. Vymedzenie pozemkov spočíva v tom, že sa v rámci zemepisnej oblasti výroby určia pozemky vhodné na výrobu vína s chráneným označením pôvodu. Zemepisná oblasť sa nemení.
Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.
3. Prechodné opatrenia
V kapitole I špecifikácie výrobku sa dopĺňa oddiel XI „Prechodné opatrenia“ s cieľom pridať prechodné opatrenie po revízii vymedzenia pozemkov v snahe umožniť prevádzkovateľom, ktorých pozemky boli vysadené pred dátumom revízie a vyňaté z vymedzenej pozemkovej oblasti s chráneným označením, používať označenie najneskôr do zberu v roku 2053 (vrátane) za predpokladu, že spĺňajú ostatné ustanovenia špecifikácie.
Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.
4. Odkaz na kontrolný orgán
Kapitola III špecifikácie výrobku sa mení v oddiele II „Odkaz na kontrolný orgán“ s cieľom uviesť, že kontrola dodržiavania špecifikácie výrobku sa vykonáva pod vedením Národného inštitútu pre osvedčovanie pôvodu a kvality (INAO) na základe schváleného plánu kontroly.
Táto aktualizácia sa netýka jednotného dokumentu.
JEDNOTNÝ DOKUMENT
1. Názov (názvy)
Grignan-les-Adhémar
2. Druh zemepisného označenia:
CHOP – chránené označenie pôvodu
3. Kategórie vinohradníckych/vinárskych výrobkov
|
1. |
Víno |
4. Opis vína (vín)
1. Analytický opis
STRUČNÝ OPIS
Vína s označením pôvodu „Grignan-les-Adhémar“ sú tiché červené, ružové alebo biele vína. Červené vína majú minimálny prirodzený obsah alkoholu 12 obj. % a biele a ružové vína 11,5 obj. %.
Vína majú po fermentácii obsah skvasiteľných cukrov (glukózy a fruktózy) maximálne:
|
— |
biele a ružové vína: 4 g/l |
|
— |
červené vína s prirodzeným obsahom alkoholu maximálne 14 obj. %: 3 g/l |
|
— |
červené vína s prirodzeným obsahom alkoholu vyšším ako 14 obj. %: 4 g/l |
Pri plnení do fliaš majú vína obsah prchavých kyselín maximálne:
|
— |
18,37 miliekvivalentu na liter v prípade červených vín, – 14,28 miliekvivalentu na liter v prípade bielych a ružových vín. |
|
— |
Pri plnení do fliaš majú červené vína: |
index celkových polyfenolov (DO 280 nm) najmenej 40,
zmenenú intenzitu farby (DO 420 nm + DO 520 nm + DO 620 nm) vyššiu ako 5,
maximálny obsah kyseliny jablčnej 0,4 gramu na liter.
Celkový obsah alkoholu vo vínach nesmie byť po obohatení vyšší ako 13 obj. %.
Ostatné analytické kritériá zodpovedajú hodnotám stanoveným v európskych právnych predpisoch.
|
Všeobecné analytické vlastnosti |
|
|
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %) |
|
|
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %) |
|
|
Minimálna celková kyslosť |
|
|
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter) |
|
|
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter) |
|
2. Organoleptický opis
STRUČNÝ OPIS
Organoleptické vlastnosti všetkých týchto výrobkov sa vzťahujú na veľkú skupinu vín z údolia rieky Rhône, keďže sa tu vyskytujú podobné pôdy a odrodová skladba.
Červené vína sa vyznačujú jedinečnosťou, najmä vďaka prítomnosti odrody Grenache N, ktorá je tu vysadená s obmedzenou zrelosťou a vínam dodáva jemnosť, ovocnú eleganciu a zaoblenosť. Zmes dopĺňa odroda Syrah N, aby sa zabezpečila tanínová štruktúra, intenzita farby a jemnosť rastlinných a kvetinových aróm. Tieto červené vína sa môžu piť ako mladé vína a majú potenciál archívnych vín vzhľadom na podiel odrody Syrah N, ktorá je významná pre toto chránené označenie pôvodu z južnej časti vinohradov údolia rieky Rhône.
Ružové vína získavané lisovaním alebo metódou saignée sú ovocné a elegantné s bledoružovou až svetločervenou farbou. V ústach sa vyznačujú sviežosťou a poddajnosťou a prevládajú v nich arómy červeného ovocia.
Biele vína sa získavajú zo zmesi, na jednej strane z južných odrôd ako Bourboulenc B, Grenache B, Clairette B a na druhej strane zo severnejších odrôd ako Marsanne B, Roussanne B alebo Viognier B. Táto paleta odrôd ponúka viacero kombinácií a dodáva suchým bielym vínam výrazné intenzívne arómy (kvetinové, ovocné, minerálne atď.) a kyslosť v ústach, ktorá je vždy vyvážená ich zaoblenosťou.
|
Všeobecné analytické vlastnosti |
|
|
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %) |
|
|
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %) |
|
|
Minimálna celková kyslosť |
|
|
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter) |
|
|
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter) |
|
5. Vinárske výrobné postupy
5.1. Osobitné enologické postupy
1. Pestovateľské postupy
Hustota výsadby
|
— |
Minimálna hustota výsadby je 4 000 krov na hektár. Vzdialenosť medzi radmi viniča nesmie presiahnuť 2,5 m. |
Vzdialenosť medzi krami v tom istom rade nesmie byť menšia ako 1 m a väčšia ako 1,50 m.
Pravidlá rezu
Všeobecné ustanovenia:
|
— |
Vinič je vedený krátkym rezom (vedenie Gobelet, kordón Royat) najviac s 12 očkami na ker. |
|
— |
Počas zapestovania do kordónu Royat, ktoré je obmedzené na dva roky, je povolený Guyotov rez. |
|
— |
V prípade pozemkov vysadených od 1. augusta 2022 výška kordónu nesmie presiahnuť 70 cm. |
Osobitné ustanovenia:
|
— |
V prípade odrôd Viognier B a Syrah N sa môže vykonať aj jednoduchý Guyotov rez najviac s 10 očkami na ťažni a maximálne dvojočkovým čapíkom. |
Pravidlá vyväzovania
Odrody Marsanne B, Marselan N, Roussanne B, Syrah N a Viognier B sa povinne vyväzujú, t. j. drôtenka musí pozostávať aspoň z jedného nosného drôtu a jedného dvojdrôtia („zastrkávanie a vyväzovanie“).
Možno povoliť zavlažovanie.
2. Osobitný enologický postup
|
— |
Pri červených vínach je zahusťovanie hroznového muštu povolené, pričom počiatočný objem sa nesmie znížiť o viac ako 10 %. |
|
— |
Používanie enologického aktívneho uhlia pri výrobe ružových vín je u príslušného vinára povolené výlučne vtedy, ak ide o mušty vyrobené lisovaním a ak sa dodrží pomer, ktorý nesmie u dotknutého hospodárskeho subjektu prekročiť 20 % celkového vyrobeného objemu pre daný zber. |
Okrem uvedených ustanovení musia vína z hľadiska enologických postupov spĺňať požiadavky stanovené na úrovni EÚ a v zákonníku poľnohospodárstva a morského rybolovu.
5.2. Maximálne výnosy
58 hektolitrov na hektár
6. Vymedzená zemepisná oblasť
Zber hrozna, vinifikácia a výroba vín sa uskutočňujú na území týchto obcí v departemente Drôme (podľa úradného zemepisného kódexu z roku 2023):
Allan, La Baume-de-Transit, Chamaret, Chantemerle-lès-Grignan, Châteauneuf-du-Rhône, Clansayes, Colonzelle, Donzère, La Garde-Adhémar, Les Granges-Gontardes, Grignan, Malataverne, Montségur-sur-Lauzon, Réauville, Roche-Saint-Secret-Béconne, Roussas, Saint-Paul-Trois-Châteaux, Saint-Restitut, Salles-sous-Bois, Solérieux, Valaurie.
7. Muštové odrody
Bourboulenc B – Doucillon blanc
Carignan N
Cinsaut N – Cinsault
Clairette B
Grenache N
Grenache blanc B
Marsanne B
Marselan N
Mourvèdre N – Monastrell
Roussanne B
Syrah N – Shiraz
Viognier B
8. Opis súvislostí
8.1. Prírodné a ľudské faktory, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť
Opis prírodných faktorov, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť
Zemepisná oblasť s označením „Grignan-les-Adhémar“ leží v srdci regiónu Drôme Provençale, ktorý tvorí prechodné územie a križovatku medzi súčasným regiónom Dauphiné a regiónom Comtat, Centrálnym masívom a alpským predhorím. Nachádza sa na ľavom brehu rieky Rhône južne od mesta Montélimar a severne od mesta Bollène v departemente Drôme a rozprestiera sa na území 21 zahrnutých obcí medzi riekou Rhône na západe a oblasťou Enclave des Papes na východe. Strieda sa tu niekedy rovný, inokedy kopcovitý terén, ktorý sa však vyznačuje miernou nadmorskou výškou priemerne 200 metrov.
Podložie celej zemepisnej oblasti sa skladá prevažne z útvarov pochádzajúcich zo stredného miocénu. Na východe (obce Grignan a Colonzelle) sú to slieňovité piesky a sliene na molasových laviciach nazývaných „Molasses de Grignan“. V centrálnej časti tieto helvétske usadeniny striedajú žltkasté piesky a pieskovce (Saffres) v obci Valréas. Vznikli tu ľahké, viac či menej hlboké piesočnaté pôdy, ktoré sú chudobné na zásoby nerastných surovín.
Na juhu sa obec La Baume-de-Transit vyznačuje wurmskými terasami s ílovito-vápencovým a kamenistými pôdami, ktoré vznikli z usadenín rieky Aygues, kým na západe sa nachádzajú riečne terasy rieky Rhône.
Na severe sa staršie riečne terasy opierajú o vápencové kopce, ktoré ohraničujú údolie rieky Rhône a sú sčasti pokryté vápencovými sutinami z týchto svahov. Na týchto územiach s chudobnými a neúrodnými pôdami prevládala krovinatá vegetácia (Bois des Mattes). Vinič sa tu začal pestovať pomerne nedávno, v 60. až 70. rokoch 20. storočia.
Celkové podnebie tohto územia predstavuje klimatické rozhranie. Je stredomorského typu, pričom je viac či menej zoslabené tým, že prechádza na sever tejto oblasti, ktorá sa zhoduje so severnou hranicou oblasti pestovania olivovníka a odrody Grenache N.
Zrážky sú nepravidelné, ročné priemery sa pohybujú od 700 do 1 000 milimetrov.
Teploty sú mierne a priemerná ročná teplota dosahuje približne 13 °C s významným slnečným svitom v trvaní približne 2 500 hodín za rok. Frekvencia vetra (prevažne mistrál) zvyšuje suchosť svahov, na ktorých sa často pestuje vinič.
Toto podnebie je ďalej ovplyvnené kontinentálnymi vplyvmi spôsobenými pásmom kopcov, ktoré uzatvárajú údolie rieky Rhône, čo sa prejavuje chladnejšími zimami.
Toto umiestnenie vinohradu v hraničnom podnebnom pásme vytvára rozličné miestne podmienky v závislosti od výškových a topografických podmienok.
Opis ľudských faktorov, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť
Spomedzi mnohých rímskych nálezísk, ktoré potvrdzujú prítomnosť viniča a vína v tomto regióne, je hlavným prvkom slávnej histórie miestneho vinohradu bezpochyby objav pozostatkov významného vinárskeho podniku v obci Donzère v srdci tohto územia v roku 1983.
Od svojho založenia v staroveku tento vinohrad naďalej prekvitá. V roku 1850 dosiahla jeho celková plocha 2 500 hektárov. Rovnako ako ostatné francúzske vinohrady ho však v roku 1885 plnou silou zasiahla kríza fyloxéry. Napriek tejto relatívnej strate záujmu o pestovanie viniča sa jadro dynamických vinohradníkov verných vinárskym tradíciám regiónu zameralo na kvalitné vinohradníctvo.
V roku 1962 tak bola na Národnom inštitúte pre osvedčovanie pôvodu a kvality (Institut national de l’origine et de la qualité) podaná žiadosť o uznanie vín z regiónu ako označenia pôvodu vína najvyššej kvality „Coteaux du Tricastin“.
Táto žiadosť bola oficiálne prijatá vyhláškou z 13. marca 1964, v ktorej sa stanovili podmienky výroby.
O desať rokov neskôr výrobcovia upravili svoju odrodovú skladbu v súlade s vinohradníckymi podmienkami, prispôsobili a zdokonalili výrobné postupy a 27. júla 1973 získali uznanie chráneného označenia pôvodu.
V 70. až 80. rokoch sa vinohrad obnovil a výroba v rokoch 1976 až 1983 rýchlo narástla z 53 000 hektolitrov na 78 000 hektolitrov.
Zmena názvu chráneného označenia pôvodu z „Coteaux du Tricastin“ na „Grignan-les-Adhémar“, ktorú výrobcovia dlho požadovali, bola sformalizovaná vyhláškou zo 16. novembra 2010.
V roku 2010 sa vinohrad rozprestieral na ploche 2 600 hektárov s priemernou výrobou 55 000 hektolitrov rozdelenou medzi štyridsať súkromných vínnych pivníc a 12 družstevných pivníc. Vína s chráneným označením pôvodu „Grignan-les-Adhémar“ sa vyrábajú v troch farbách, i keď väčšinu vyrobených objemov tvoria červené vína, ktoré sa na objeme výroby v roku 2008 podieľali približne 75 %.
V nedávno vysadených vinohradoch sa postupne rozširuje výroba suchých bielych vín, ktorých podiel na objeme výroby v uvedenom roku dosiahol 7 %.
8.2. Príčinný vzťah
Medzi regiónmi Dauphiné a Provensálsko na ľavom brehu rieky Rhône vznikol vinohrad, ktorý využíva stredomorské vplyvy regiónu Drôme Provençale. Tento vinohrad tvoria často južné odrody, ktoré sú vysadené na hranici zrelosti a ktoré sa vyznačujú osobitnou originalitou spojenou s výsadbou, ktorú udržiavajú výrobcovia uprednostňujúci stredné nadmorské výšky a najslnečnejšie polohy.
Veľmi starý pôvod tohto vinohradu, a najmä know-how spojené s výrobou vína je preukázaný od predrímskej Galie vďaka objavu jednej z najstarších „vinárskych víl“ staroveku.
Toto know-how sa odovzdávalo v priebehu dejín na celom území Trikastíncov a generáciám výrobcov sa napriek vážnym hrozbám podarilo vinohrad zachovať. Fyloxéra viedla k tomu, že tu vznikli zväzy výrobcov, ktorí sa naučili záväzne uplatňovať spoločné pravidlá umožňujúce rozvoj kvalitnej výroby.
Pokrok v tejto spolupráci zvýraznilo postupné uznanie vín získavaných z tohto vinohradu ako označenia pôvodu vína najvyššej kvality, potom chráneného označenia pôvodu „Coteaux du Tricastin“, a to v čase, keď sa požiadavkami dopytu jednako mohla odôvodniť skôr intenzifikácia výroby než kvalitný výber spojený s pôvodom.
Všetky vína pochádzajú zo zberov hrozna zo starostlivo vybraných pozemkov a zo zmesí niekoľkých odrôd vysadených na pozemkoch s chudobnými, často priepustnými a teplými pôdami. Vďaka týmto vlastnostiam získavajú červené vína, ktoré sú poddajné, ovocné a predsa robustné, svoju originalitu a suché biele vína, ktoré sa vyznačujú južným charakterom, získavajú širokú škálu intenzívnych aróm; ružové vína sú rovnaké ako červené vína: poddajné a ovocné.
Kvalita a dobrá povesť týchto vín má dlhú tradíciu, aj keď sa ich identita časom mení podľa čiastkových názvov, ktoré zvýrazňujú buď názov konkrétnej obce, alebo názov regiónu.
Na základe želania, ktoré výrobcovia vyjadrovali niekoľko rokov, sa v roku 2010 názov chráneného označenia pôvodu zmenil na „Grignan-les-Adhémar“, pričom súvislosť medzi srdcom tejto zemepisnej oblasti a vínami sa preorientovala na obec Grignan, ktorej história je spätá s rodinou „Adhémar de Grignan“. François de Castellane Adhémar, gróf z Grignanu, guvernér Provensálska v 17. storočí a od roku 1669 manžel dcéry Madame de Sévigné prispel k tomu, aby meno jeho rodiny a obce Grignan boli neoddeliteľné.
V diele Histoire naturelle de la province de Dauphiné, ktoré napísal Faujas de Saint-Fonds v roku 1781, sa spomínajú vína s dobrou povesťou známe ako „vins de Donzère“, ktoré sa vyrábajú v rovnomennej obci: „najznámejšie časti sú les Roussettes, le Suel, la Figerasse a Javalin, ktoré tvoria rozmanité úbočia rozprestierajúce sa na ploche asi dva kilometre na pôde bohatej na kamene a naplavený štrk.“ A ďalej: „Na nížine Grès… sa tiež vyrábajú dobré vína, tak ako v častiach Opplilias, Borillon a Lerminas, ktorých víno sa musí zmiešať s vínom z nížiny Grès.“ Ďalej sa dozvedáme, že tieto vína sú už uznávané a oceňované aj mimo danej zemepisnej oblasti a niekedy aj oveľa ďalej: „Vína z Donzère sa vyvážajú do Paríža, Lyonu, Grenoblu, le Velay a le Vivarais; neboja sa ani cesty po mori, pretože víno bolo už predtým poslané do Konštantínopolu, kde zožalo veľký úspech.“ V tom istom diele autor uvádza, že z odrôd vysadených v tom období (Clairette, Picardan, Rosani) „sa vyrába lahodné biele víno“.
V roku 1896 sa vína z obcí Allan, Roussas a La Garde-Adhémar vďaka oznámeniu o vinohrade Château-Bizard, ktorý sa nachádzal v obci Allan, zaradili na rovnakú úroveň ako ostatné vína nazývané „la côte du Rhône“. Vína z obce Allan spomína aj Jullien vo svojom diele La Topographie des vignobles français (1822). Autor ich radí hneď za vína „Ermitage“ a „Côte-Rôtie“. V diele Le traité de viticulture (1895) na strane 811 autor G. Foex spomína vinohrad v obci Allan a uvádza analógie medzi vínom, ktoré z neho pochádza, a vínom „Châteauneuf-du-Pape“.
Obec Grignan, jadro zemepisnej oblasti chráneného označenia pôvodu, ktorá sa veľmi často spomína v histórii tohto vinohradu, vďaka kvalitatívnemu úsiliu výrobcov znovu získala dobrú vinohradnícku povesť. Odráža sa to predovšetkým vo veľkom počte udalostí, ktoré sa tam konajú, ako aj vo vytvorení značky vín „Grignan-les-Adhémar“.
9. Ďalšie základné podmienky (balenie, označovanie, iné požiadavky)
Oblasť v bezprostrednej blízkosti
Právny rámec:
vnútroštátne právne predpisy
Druh ďalšej podmienky:
výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti
Opis podmienky:
Oblasť v bezprostrednej blízkosti vymedzená na základe výnimky pre vinifikáciu a výrobu vín pozostáva z územia týchto obcí (podľa úradného zemepisného kódexu z roku 2023):
|
— |
departement Ardèche: Alba-la-Romaine, Aubignas, Bidon, Bourg-Saint-Andéol, Gras, Larnas, Ruoms, Saint-Just-d’Ardèche, Saint-Marcel-d’Ardèche, Saint-Martin-d’Ardèche, Saint-Montan, Saint-Remèze, Saint-Thomé, Le Teil, Valvignières, Viviers, |
|
— |
departement Drôme: Aleyrac, Arpavon, Aubres, La Bégude-de-Mazenc, Bouchet, Châteauneuf-de-Bordette, Condorcet, Curnier, Dieulefit, Espeluche, Eyroles, Eyzahut, Mirabel-aux-Baronnies, Montaulieu, Montboucher-sur-Jabron, Montbrison-sur-Lez, Montélimar, Montjoux, Montjoyer, Nyons, Le Pègue, Piégon, Pierrelatte, Les Pilles, Le Poët-Laval, Pont-de-Barret, Portes-en-Valdaine, Puygiron, Rochebaudin, Rochefort-en-Valdaine, Rochegude, Rousset-les-Vignes, Saint-Ferréol-Trente-Pas, Saint-Gervais-sur-Roubion, Sainte-Jalle, Saint-Maurice-sur-Eygues, Saint-Pantaléon-les-Vignes, Salettes, Souspierre, Suze-la-Rousse, Taulignan, Teyssières, La Touche, Tulette, Valouse, Venterol, Vesc, Vinsobres, |
|
— |
departement Gard: Pont-Saint-Esprit, Saint-Paulet-de-Caisson, |
|
— |
departement Vaucluse: Bollène, Buisson, Cairanne, Entrechaux, Faucon, Gigondas, Grillon, Lagarde-Paréol, Lamotte-du-Rhône, Lapalud, Mondragon, Mornas, Puyméras, Rasteau, Richerenches, Roaix, Sablet, Saint-Marcellin-lès-Vaison, Saint-Romain-en-Viennois, Saint-Roman-de-Malegarde, Sainte-Cécile-les-Vignes, Séguret, Travaillan, Vacqueyras, Vaison-la-Romaine, Valréas, Villedieu, Violès, Visan. |
Označovanie
Právny rámec:
vnútroštátne právne predpisy
Druh ďalšej podmienky:
dodatočné ustanovenia o označovaní
Opis podmienky:
Na etiketách vín s chráneným označením pôvodu možno uvádzať názov väčšej zemepisnej jednotky „Vignobles de la Vallée du Rhône“ podľa podmienok uvedených v dohode podpísanej medzi relevantnými organizáciami výrobcov.
Odkaz na špecifikáciu výrobku
https://info.agriculture.gouv.fr/gedei/site/bo-agri/document_administratif-f57bb70c-e0a8-44c0-bc75-3aeca81c658d
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/1810/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)