(1)

Smernica 2003/87/ES bola zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/959 (2) s cieľom zosúladiť ju s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (3), ktorým sa stanovuje cieľ dosiahnuť do roku 2030 čisté zníženie emisií aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990.

(2)

Mali by sa stanoviť kritériá a požiadavky potrebné na to, aby sa skleníkové plyny považovali za trvalo chemicky viazané v produkte.

(3)

Súčasné procesy zachytávania a využívania na trvalé uloženie sa vzťahujú iba na emisie CO2, keďže iné skleníkové plyny, ako sú napríklad CH4 alebo N2O si na účely ich zmierňovania nevyžadujú trvalé uloženie. Keďže chemické reakcie počas procesu využívania môžu viesť k chemickej transformácii molekuly CO2, mali by sa zvážiť aj atómy uhlíka, ktoré sa stali chemicky viazanými.

(4)

Je potrebné zabezpečiť, aby emisie CO2, ktoré sa v produkte stali trvalo chemicky viazané, mali podobný prínos pre klímu ako geologické ukladanie, s prihliadnutím na odlišnú povahu týchto rôznych prístupov. Tento CO2 by mal preto zostať trvalo chemicky viazaný v produkte aspoň niekoľko storočí alebo dlhšie, a to na základe typu chemickej väzby a bežného používania a pravdepodobného spracovania príslušného produktu po skončení životnosti.

(5)

Rôzne bežné spôsoby používania a spôsoby vedúce ku skončeniu životnosti produktov vyrobených zo zachyteného CO2 budú mať za následok rôznu pravdepodobnosť uvoľnenia uloženého uhlíka obsiahnutého v produkte. K uvoľneniu môže dôjsť v dôsledku spaľovania, a to buď ako neoddeliteľná súčasť používania produktu, ako je to v prípade syntetických palív, alebo pri likvidácii, napríklad spaľovaním odpadu. S cieľom zabezpečiť, aby uhlík uložený v produkte zostal trvalo chemicky viazaný a nevstupoval do atmosféry aspoň niekoľko storočí, CO2 by mal byť viazaný v produktoch, ktoré majú pri akomkoľvek bežnom používaní dlhú životnosť a ktoré sa pri akejkoľvek bežnej činnosti po skončení životnosti likvidujú iným spôsobom ako spaľovaním, čím by sa uložený uhlík uvoľnil do atmosféry.

(6)

Chemické vlastnosti minerálnych uhličitanov, ako je uhličitan vápenatý alebo uhličitan horečnatý, zabezpečujú silné chemické väzby, ktoré, pokiaľ nie sú vystavené zvýšeným teplotám alebo silným kyselinám, umožňujú, aby sa uhlík mohol považovať za trvalo chemicky viazaný. Minerálna karbonizácia by preto viedla k mimoriadne dlhému zadržiavaniu uhlíka v uhličitanových horninách, ktorý by sa za normálnych podmienok neuvoľňoval do atmosféry (4).

(7)

Podmienky prítomné v spaľovniach odpadu sú dostatočné na začatie dekarbonačnej reakcie. Uhlík zachytený a využívaný v produktoch, ktoré majú významný podiel spracovania po skončení životnosti spaľovaním, by sa preto nemal považovať za trvalo chemicky viazaný.

(8)

Produkty na báze minerálnych uhličitanov a používané na stavebné výrobky, ako sú kamenivo, cement, betón, tehly alebo dlaždice, majú dlhú životnosť a môžu sa používať celé desaťročia až stáročia. Na konci svojej životnosti patria takéto produkty do kategórie stavebného a demolačného odpadu v súlade so zoznamom odpadov (5). Podľa najnovšieho posúdenia Spoločného výskumného centra Európskej komisie (6) priemerné spracovanie po skončení životnosti minerálnych zložiek stavebného a demolačného odpadu v Únii pozostáva z recyklácie (79 %), spätného zasypávania (10 %) a skládkovania (11 %). Zachytený CO2, ktorý sa používa pri výrobe minerálnych uhličitanov a používa sa v stavebných výrobkoch, by sa preto mal považovať za trvalo chemicky viazaný v produkte.

(9)

Zoznam produktov, ktoré sa považujú za produkty spĺňajúce kritériá stanovené v článku 12 ods. 3b smernice 2003/87/ES, by sa mal preskúmať a v prípade potreby aktualizovať na základe akéhokoľvek relevantného technologického vývoja a inovácií v oblasti trvalého ukladania uhlíka v produktoch, zlepšení postupov monitorovania, nahlasovania a overovania, ktoré sú schopné certifikovať trvalosť uloženia, ako aj skúseností s vykonávaním tohto nariadenia,

1.

„zachytávanie“ je akýkoľvek technologický proces alebo postup potrebný na zachytávanie a v prípade potreby spracovanie alebo čistenie CO2 pred použitím, ktorý je výsledkom činností patriacich do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES;

2.

„využívanie“ je akýkoľvek technologický proces alebo prax, pri ktorých sa zachytený CO2 využíva ako surovina na výrobu produktov;

3.

„chemicky viazaný“ znamená, že CO2 sa chemicky transformuje tak, že atóm uhlíka je chemicky viazaný silnými väzbami tak, aby sa zabránilo jeho vplyvu na globálne otepľovanie;

4.

„produkt“ je tovar alebo materiály vrátane medziproduktov a z nich odvodených produktov, v ktorých sa využíva chemicky viazaný CO2 alebo atómy uhlíka odvodené z CO2;

5.

„stavebný výrobok“ je akákoľvek tvarovaná alebo beztvárna fyzická položka uvedená na trh na trvalé zabudovanie do stavebných diel alebo ich častí;

6.

„bežné používanie“ je akýkoľvek očakávaný bežný spôsob používania produktu koncovým používateľom na základe vlastností produktu;

7.

„bežná činnosť, ku ktorej dochádza po skončení životnosti produktu“ je akékoľvek prevládajúce spracovanie produktu po tom, ako ho koncový používateľ vyhodí na základe príslušných postupov nakladania s odpadom a platných právnych predpisov.