<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-223/19</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62019CC0223</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:356">EU:C:2020:356</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>20</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>20</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálnej advokátky – J. Kokott – Vec C-223/19</HT></P><P><HT TYPE="SC">YS (Podnikové dôchodky riadiacich pracovníkov)</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálnej advokátky</HT></P><P><HT TYPE="UC">Juliane Kokott</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20200507">7. mája 2020</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: nemčina.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑223/19</HT></P><P>YS</P><P>proti</P><P>NK</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesgericht Wiener Neustadt (Krajinský súd Wiener Neustadt, Rakúsko]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Sociálna politika</KEYWORD><KEYWORD>Zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich s odmenou a so sociálnym zabezpečením</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2006/54/ES</KEYWORD><KEYWORD>Zamestnanecké systémy dôchodkového zabezpečenia</KEYWORD><KEYWORD>Osobitné dôchodky</KEYWORD><KEYWORD>Podnikové dôchodky v podobe priamych definovaných dávok od zamestnávateľa</KEYWORD><KEYWORD>Zadržanie príspevku na dôchodok</KEYWORD><KEYWORD>Nezvýšenie osobitných dôchodkov</KEYWORD><KEYWORD>Nepriama diskriminácia mužov</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2000/78/ES</KEYWORD><KEYWORD>Diskriminácia na základe veku</KEYWORD><KEYWORD>Charta základných práv Európskej únie</KEYWORD><KEYWORD>Článok 20</KEYWORD><KEYWORD>Článok 21</KEYWORD><KEYWORD>Zákaz diskriminácie na základe pohlavia, majetku a veku</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Sú muži ako prevažní poberatelia veľmi vysokých dôchodkov v porovnaní so ženami, ktoré poberajú v priemere výrazne nižšie dôchodky, nepriamo diskriminovaní vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá zavedie okrem iného príspevok z mimoriadne vysokých <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>osobitných dôchodkov<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/> na zabezpečenie dôchodkového príjmu?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Táto otázka je hlavným predmetom prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Rakúsky zákonodarca v záujme zabezpečiť dlhodobé financovanie nárokov na dôchodok zaviedol od konca 90. rokov rôzne reformy. Okrem zákonného dôchodkového poistenia a dôchodkov zamestnancov tak môžu stav štátnej pokladnice priamo ovplyvniť aj dohody o podnikových dôchodkoch v podobe takzvaných priamych definovaných dávok od podnikov kontrolovaných štátom. Podnik sa pritom totiž priamo zaväzuje vyplácať oprávnenému mesačne vopred stanovenú sumu. Mimoriadne vysoké záväzky štátnych podnikov preto v dôsledku vyplácania nižších dividend svojím podielovým vlastníkom ovplyvnia aj štátne príjmy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Žalobca vo veci samej (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>žalobca<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>) poberá takýto podnikový dôchodok v podobe priamej definovanej dávky od podniku s väčšinovou účasťou štátu. Jeho bývalý zamestnávateľ tak od roku 2015 na jednej strane zadržiava z jeho podnikového dôchodku takzvaný príspevok na dôchodok. Na druhej strane bolo v roku 2018 v dôsledku úpravy dôchodkov zakázané, aby podniky kontrolované štátom vykonali zmluvne stanovené každoročné zvýšenie týchto podnikových dôchodkov, ak celkový dôchodkový príjem oprávnenej osoby presahuje určitú výšku.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="2"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Keďže uvedené pravidlá sa týkajú viac mužov ako žien a viac starších ako mladých ľudí, žalobca ich považuje za diskriminačné, a teda sú podľa neho v rozpore s právom Únie. Súdny dvor preto bude musieť v prejednávanom konaní objasniť, či antidiskriminačné smernice a ustanovenia Charty, najmä jej články 20 a 21, bránia takejto vnútroštátnej právnej úprave.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Smernica 2000/78/ES</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Účelom smernice Rady 2000/78/ES z <DATE ISO="20001127">27. novembra 2000</DATE>, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (ďalej len „smernica 2000/78)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="303" PAGE.FIRST="16" DATE.PUB="2000">Ú. v. ES L 303, 2000, s 16</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/004.</P></NOTE>, je podľa jej článku 1 ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Článok 3 ods. 1 tejto smernice vymedzuje jej rozsah takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="003.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>V rámci právomocí delegovaných na [S]poločenstvo sa bude táto smernica vzťahovať na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov vo vzťahu k:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>podmienkam zamestnania a pracovným podmienkam vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Smernica 2006/54/ES</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z <DATE ISO="20060705">5. júla 2006</DATE> o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>smernica 2006/54<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="204" PAGE.FIRST="23" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ L 204, 2006, s. 23</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE> obsahuje podľa svojho článku 1 ustanovenia, pokiaľ ide o <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>pracovné podmienky vrátane odmeny<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/> a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Článok 2 tejto smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="002.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>priama diskriminácia<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="2018" ID="QE0009"/>: keď sa s jednou osobou zaobchádza menej priaznivo z dôvodu pohlavia, než sa zaobchádza alebo by sa zaobchádzalo s inou osobou v porovnateľnej situácii;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>nepriama diskriminácia<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="2018" ID="QE0010"/>: keď by zjavne neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax priviedli osoby jedného pohlavia do osobitnej nevýhody v porovnaní s osobami druhého pohlavia, pokiaľ toto ustanovenie, kritérium alebo prax nie sú objektívne odôvodnené legitímnym cieľom a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a potrebné;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P><?PAGE NO="3"?><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>e)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>odmena<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="2018" ID="QE0011"/>: riadna základná alebo minimálna mzda alebo plat a všetky ďalšie peňažné alebo vecné plnenia, ktoré pracovník priamo či nepriamo dostáva od svojho zamestnávateľa v súvislosti so svojím zamestnaním;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>f)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="2018" ID="QE0012"/>: systémy, ktoré neupravuje smernica Rady 79/7/EHS z <DATE ISO="19781219">19. decembra 1978</DATE> o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením prijatá s cieľom zabezpečiť pre pracovníkov, či už zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby, v podniku alebo v skupine podnikov, v istej oblasti hospodárskej činnosti, v povolaní alebo v skupine povolaní, dávky dopĺňajúce dávky poskytované v rámci zákonných systémov sociálneho zabezpečenia alebo také, ktoré ich nahrádzajú bez ohľadu na to, či je účasť v takýchto systémoch povinná alebo voliteľná.<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Článok 4 smernice 2006/54 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>Za rovnakú prácu alebo prácu, ktorej sa priznáva rovnaká hodnota, sa odstráni priama a nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia v súvislosti so všetkými hľadiskami a podmienkami odmeňovania.</ALINEA><ALINEA>Najmä v prípade, keď sa na stanovenie odmeny používa systém klasifikácie zamestnaní, je tento systém založený na rovnakých kritériách pre mužov aj pre ženy a je vytvorený tak, aby vylučoval akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu pohlavia.<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Článok 5 smernice 2006/54 znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>Bez toho, aby bol dotknutý článok 4, nesmie dochádzať k žiadnej priamej alebo nepriamej diskriminácii z dôvodu pohlavia v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia, najmä pokiaľ ide o:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>výpočet dávok vrátane doplnkových dávok vyplácaných na manžela/manželku alebo závislé osoby, ako aj podmienky určujúce trvanie a zachovanie nároku na dávky.<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Vnútroštátne právo</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Betriebspensionengesetz</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Zamestnanecké systémy dôchodkového zabezpečenia v Rakúsku upravuje Betriebspensionengesetz (zákon o podnikovom dôchodku, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>BPG<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>BGBl. č. 282/1990.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Podľa § 1 ods. 1 BPG sa tento zákon vzťahuje na definované dávky, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v rámci súkromnoprávneho pracovného pomeru na účely doplnenia zákonného dôchodkového poistenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Ustanovenie § 2 BPG s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>Druhy definovaných dávok<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>Dávky definované v zmysle § 1 ods. 1 sú záväzky zamestnávateľa vyplývajúce z jednostranných vyhlásení, individuálnych dohôd alebo z ustanovení kolektívnych zmlúv,</P><?PAGE NO="4"?><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>(1)</NO.P><TXT>platiť príspevky do dôchodkového fondu v zmysle § 5 bodu 4 Pensionskassengesetz (zákon o penzijnej poisťovni)… v prospech zamestnanca a jeho pozostalých;…</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>(2)</NO.P><TXT>poskytovať priame dávky zamestnancovi a jeho pozostalým (priame definované dávky);</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>(3)</NO.P><TXT>platiť poistné na životné poistenie uzatvorené v prospech zamestnanca a jeho pozostalých.<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/></TXT></NP></ITEM></LIST></P></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Právne predpisy týkajúce sa zadržania príspevkov na dôchodok</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Zadržanie príspevkov na dôchodok sa zakladá na Sonderpensionenbegrenzungsgesetz (zákon o ohraničení osobitných dôchodkov, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>SpBegrG<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>BGBl. I č. 46/2014.</P></NOTE> z <DATE ISO="20150101">1. januára 2015</DATE>. Týmto zákonom, ktorý predstavoval rozsiahlu novelizáciu, boli zmenené rôzne spolkové zákony, medzi nimi Bundesverfassungsgesetz über die Begrenzung von Bezügen öffentlicher Funktionäre (spolkový ústavný zákon o ohraničení príjmov pre osoby zastávajúce verejné funkcie, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>BezBegrBVG<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>BGBl. I č. 64/1997.</P></NOTE>. Tento zákon zaviedol hornú hranicu príjmov určitých spolkových úradníkov a zamestnancov vo verejných funkciách. Okrem toho splnomocňuje spolkového zákonodarcu na zavedenie príspevkov na dôchodok z dôchodkov týchto zamestnancov, ako aj z priamych definovaných dávok bývalých zamestnancov právnych subjektov, ktorí podliehajú kontrole Rechnungshof (Dvor audítorov, Rakúsko), ak tieto príjmy alebo nároky presahujú určitú hornú hranicu. Ustanovenie § 10 ods. 6 BezBegrBVG splnomocňuje zákonodarcu spolkovej krajiny na zavedenie takéhoto príspevku na dôchodok na úrovni spolkovej krajiny.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Na základe tohto splnomocnenia Land Niederösterreich (spolková krajina Dolné Rakúsko) prijala § 24a Niederösterreichisches Landes‑ und Gemeindebezügegesetz (zákon Dolného Rakúska o príspevkoch a odvodoch pre krajinských a obecných zamestnancov, ďalej len „NÖ Landes‑ und GemeindebezügeG)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>LGBl. 0032‑14.</P></NOTE>. Toto ustanovenie znie takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="024A.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Poberatelia dôchodkov z definovaných dávok</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>od právnych subjektov, ktoré boli zriadené podľa zákona spolkovej krajiny;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>od právnických osôb, ktoré na základe väčšinového podielu alebo skutočného ovládania z dôvodu finančných, ekonomických alebo organizačných opatrení Niederösterreich [spolková krajina Dolné Rakúsko], jednej alebo viacerých dolnorakúskych obcí, resp. združenia obcí podliehajú kontrole Rechnungshof [Dvor audítorov],</TXT></NP></ITEM></LIST><P>platia príspevok na zaistenie dôchodkového poistenia za podiel, ktorý presahuje výšku mesačného vymeriavacieho základu najvyššieho príspevku v súlade s § 45 [ASGV]. Platí to aj pre osobitné platby.</P></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="024A.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Príspevok na zaistenie dôchodkového poistenia strhne orgán pre vyplácanie dôchodkov a vyplatí sa právnickej osobe založenej podľa zákona spolkovej krajiny alebo tomu podniku, od ktorého poberateľ poberá dôchodok.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="024A.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA><P>Výška príspevku na dôchodok je</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>(1)</NO.P><TXT>5 % z časti, ktorá je vyššia ako 100 % mesačného maximálneho základu príspevku, avšak nie vyššia ako 150 %;</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="5"?><ITEM><NP><NO.P>(2)</NO.P><TXT>10 % z časti, ktorá je vyššia ako 150 % mesačného maximálneho základu príspevku, avšak nie vyššia ako 200 %;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>(3)</NO.P><TXT>20 % z časti, ktorá je vyššia ako 200 % mesačného maximálneho základu príspevku, avšak nie vyššia ako 300 % a</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>(4)</NO.P><TXT>25 % z časti, ktorá je vyššia ako 300 % mesačného maximálneho základu príspevku.<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že pod pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>definovaná dávka<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/> v § 24a ods. 1 NÖ Landes‑ und GemeindebezügeG spadajú iba priame definované dávky v zmysle § 2 bodu 2 BPG. Článok 1 SpBegrG, a teda aj právny základ § 10 ods. 6 BezBegrBVG sa totiž vzťahuje len na tieto priame definované dávky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Pozri ErlRV 140 BlgNR 25. GP, s. 2.</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Právne predpisy týkajúce sa obmedzenia zvýšenia dôchodkov</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Podľa § 108f a § 108 h Allgemeines Sozialversicherungsgesetz (všeobecný zákon o sociálnom poistení, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>ASVG<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>BGBl. č. 189/1955.</P></NOTE> zákonná výška dôchodkov sa každoročne upravuje v súlade s vývojom spotrebiteľských cien prostredníctvom takzvaného valorizačného koeficientu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Pre rok 2018 sa tento valorizačný mechanizmus mení na základe Pensionsanpassungsgesetz 2018 (zákon o zmene starobných dôchodkov z roku 2018, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>PAG 2018<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>BGBl. I č. 151/2017.</P></NOTE>. PAG 2018 konkrétne zaviedol ustanovenie § 711 ASVG, ktoré stanovuje toto odstupňované zvýšenie dôchodkov:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="711.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Odchylne od § 108 h ods. 1 prvej vety a § 108h ods. 2 sa zvýšenie dôchodkov za rok 2018 nevykoná podľa valorizačného koeficientu, ale takto:</P><P>Celková výška dôchodku (odsek 2) sa zvýši,</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>(1)</NO.P><TXT>ak jeho suma nie je vyššia ako <FT TYPE="NUMBER">1500</FT> eur mesačne, o 2,2 %;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>(2)</NO.P><TXT>ak jeho suma je vyššia ako <FT TYPE="NUMBER">1500</FT> eur až do <FT TYPE="NUMBER">2000</FT> eur mesačne, o 33 eur;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>(3)</NO.P><TXT>ak jeho suma je vyššia ako <FT TYPE="NUMBER">2000</FT> eur až do <FT TYPE="NUMBER">3355</FT> eur mesačne, o 1,6 %;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>(4)</NO.P><TXT>ak jeho suma je vyššia ako <FT TYPE="NUMBER">3355</FT> eur až do <FT TYPE="NUMBER">4980</FT> eur mesačne, o percentuálnu sadzbu, ktorá medzi uvedenými hodnotami lineárne klesá z 1,6 % na 0 %.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA><ALINEA>Ak je celkový dôchodkový príjem vyšší ako <FT TYPE="NUMBER">4980</FT> eur mesačne, k zvýšeniu nedochádza.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="711.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Celkový dôchodkový príjem osoby je súčtom všetkých dôchodkov, ktoré poberá zo zákonného systému dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov platných k <DATE ISO="20171231">31. decembru 2017</DATE>… Všetky dávky uvedené [SpBegrG] sa tiež považujú za súčasť celkového dôchodkového príjmu, ak má na ne poberateľ dôchodku nárok do <DATE ISO="20171231">31. decembra 2017</DATE>.</ALINEA><ALINEA>…</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="711.006"><NO.PARAG>6.</NO.PARAG><ALINEA>… (Ústavné ustanovenie) Úprava dávok, na ktoré sa vzťahuje [SpBegrG], za rok 2018 nesmie presiahnuť zvýšenie stanovené v odseku 1, pričom sa prihliada na celkový dôchodkový príjem (ods. 2).<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="6"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skutkový stav a prejudiciálne konanie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Žalobca je bývalým zamestnancom spoločnosti NK, žalovanej vo veci samej (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>žalovaná<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/>). Žalovaná je akciovou spoločnosťou kótovanou na burze, v ktorej má spolková krajina Dolné Rakúsko 51 % podiel.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="19920302">2. marca 1992</DATE> žalobca uzatvoril so žalovanou počas trvania svojho pracovného pomeru zmluvu o dôchodku, ktorá obsahuje priame definované dávky. Pod tým sa má rozumieť jednostranná povinnosť zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi priamo po skončení pracovného pomeru podnikový dôchodok v určitej výške, ktorý bude financovaný z rezerv podniku. Žalobcova zmluva okrem toho obsahuje takzvané ustanovenie o indexácii, podľa ktorého sa vyplácané dávky každoročne zvyšujú o rovnakú percentuálnu sadzbu, o akú stúpajú platy zakaždým najvyššej funkčnej skupiny podľa kolektívnej zmluvy vzťahujúcej sa na zamestnancov žalovanej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Žalobca je od <DATE ISO="20100401">1. apríla 2010</DATE> na dôchodku, a preto poberá rôzne dôchodky. Okrem iného mu žalovaná od <DATE ISO="20101217">17. decembra 2010</DATE> vypláca podnikový dôchodok na základe priamej definovanej dávky z <DATE ISO="19920302">2. marca 1992</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Od <DATE ISO="20150101">1. januára 2015</DATE> zadržiava časť z toho ako príspevok na dôchodok podľa § 24a NÖ Landes‑ und GemeindebezügeG.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Žalovaná navyše v roku 2018 nezvýšila sumu, ktorú mala vyplatiť, v súlade s ustanovením o indexácii, keďže na tú sa vzťahujú ustanovenia PAG 2018, najmä nového § 711 ods. 6 ASVG, pričom určité nároky na dôchodok sa nesmú zvýšiť, ak celkový dôchodkový príjem jednej osoby presahuje sumu <FT TYPE="NUMBER">4980</FT> eur.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Žalobca vo veci samej namieta proti zadržaniu príspevkov na dôchodok a proti neupraveniu jeho podnikového dôchodku v roku 2018. V podstate tvrdí, že vnútroštátne pravidlá, na ktorých sa zakladajú obe opatrenia, ho diskriminujú na základe pohlavia, veku a majetku a porušujú smernice o rovnakom zaobchádzaní, ako aj Chartu základných práv Európskej únie. Tieto pravidlá totiž viedli predovšetkým ku kráteniam v prípade mimoriadne vysokých dôchodkov zo starých zmlúv a týkali sa výrazne viac mužov ako žien.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Landesgericht Wiener Neustadt (Krajinský súd Wiener Neustadt, Rakúsko), ktorý vo veci koná, za týchto okolností rozhodol, že konanie sa prerušuje a Súdnemu dvoru sa predkladá návrh na začatie prejudiciálneho konania o týchto otázkach:</TXT><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Vzťahuje sa pôsobnosť [smernice 79/7/EHS<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Smernica Rady z <DATE ISO="19781219">19. decembra 1978</DATE> o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="006" PAGE.FIRST="24" DATE.PUB="1979">Ú. v. ES L 6, 1979, s. 24</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/001, s. 215; ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0026" ID="QS0026"/>smernica 79/7<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>).</P></NOTE>] a/alebo [smernice 2006/54] na právnu úpravu členského štátu, ak má táto právna úprava za následok, že bývalý zamestnávateľ pri vyplácaní podnikového dôchodku zráža sumy u výrazne vyššieho počtu mužov, ktorí majú nárok na podnikový dôchodok, ako u žien s nárokom na podnikový dôchodok a môže tieto sumy voľne použiť, a sú takéto právne predpisy diskriminačné v zmysle týchto smerníc?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Vzťahuje sa pôsobnosť [smernice 2000/78] právnu úpravu členského štátu, ktorá diskriminuje na základe veku, pretože finančne zaťažuje výlučne staršie osoby so súkromnoprávnym nárokom na poskytnutie podnikového dôchodku dohodnutého v podobe priamych definovaných dávok, zatiaľ čo mladšie a mladé osoby, ktoré uzavreli zmluvy o podnikovom dôchodku, nie sú finančne zaťažené?</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="7"?><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Majú sa na podnikové dôchodky uplatniť pravidlá [Charty], najmä zákazy diskriminácie uvedené v jej článkoch 20 a 21, aj vtedy, keď právna úprava členských štátov neobsahuje diskriminačné opatrenia zakázané [smernicami 79/7, 2000/78 a 2006/54]?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Má sa článok 20 a nasl. [Charty] vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá vykonáva právo Únie v zmysle článku 51 [Charty] a ktorá osoby, ktoré majú súkromnoprávny nárok na podnikový dôchodok, diskriminuje na základe pohlavia, veku, majetku alebo iných dôvodov, napríklad na základe finančnej situácie, v ktorej sa ich bývalý zamestnávateľ momentálne nachádza, v porovnaní s inými osobami s nárokom na podnikový dôchodok, a zakazuje [Charta] takúto diskrimináciu?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>5.</NO.P><TXT>Diskriminuje vnútroštátna právna úprava, ktorá iba u malej skupiny osôb so zmluvne dohodnutým nárokom na podnikový dôchodok v podobe <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0027" ID="QS0027"/>priamej definovanej dávky<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/> vyžaduje uskutočniť zrážky zo strany ich bývalého zamestnávateľa, aj na základe majetku v zmysle článku 21 [Charty], ak sa táto požiadavka vzťahuje iba na osoby, ktoré poberajú vyšší podnikový dôchodok?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>6.</NO.P><TXT>Má sa článok 17 [Charty] vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá priamo zákonom a bez náhrady stanovuje zásah, ktorý je porovnateľný s vyvlastním, do zmluvy uzatvorenej medzi dvomi súkromnými subjektmi o podnikovom dôchodku v podobe <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0028" ID="QS0028"/>priamej definovanej dávky<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/> v neprospech bývalého zamestnanca podniku, ktorý zabezpečil vyplácanie podnikového dôchodku a nečelí hospodárskym ťažkostiam?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>7.</NO.P><TXT>Považuje sa zákonom stanovená povinnosť uložená bývalému zamestnávateľovi osoby s nárokom na podnikový dôchodok, aby nevyplatil určitú časť dohodnutej odmeny (dohodnutého podnikového dôchodku), ako porušenie zmluvnej slobody, za zásah do vlastníckeho práva zamestnávateľa?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>8.</NO.P><TXT>Má sa článok 47 [Charty] vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá priamo zákonom vyvlastňuje a nestanovuje nijakú inú možnosť ochrany proti vyvlastneniu než podať žalobu proti prijímateľovi vyvlastnenia (bývalému zamestnávateľovi a dlžníkovi zo zmluvy o dôchodku) o náhradu škody a vrátenie dotknutej vyvlastnenej peňažnej sumy?</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>V konaní pred Súdnym dvorom predložili písomné pripomienky žalobca, Rakúska republika a Európska komisia. Na pojednávaní <DATE ISO="20200122">22. januára 2020</DATE> boli zastúpení títo účastníci konania, ako aj žalovaná.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právne posúdenie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Stredobodom tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania sú dve vnútroštátne ustanovenia, ktoré majú vplyv na výšku podnikového dôchodku, ktorý na základe takzvanej priamej definovanej dávky vypláca žalobcovi jeho zamestnávateľ ako podnik kontrolovaný štátom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Takéto priame definované dávky predstavovali do zavedenia zamestnaneckého dôchodkového fondu k <DATE ISO="19900701">1. júlu 1990</DATE> bežnú formu zamestnaneckého systému dôchodkového zabezpečenia v Rakúsku. Zamestnávateľ má pritom povinnosť vyplácať zamestnancovi po nástupe do dôchodku mesačné dávky v určitej výške. Zamestnanci vo vedúcich pozíciách mohli pritom často dosiahnuť mimoriadne lukratívne dohody o podnikovom dôchodku. Väčšina zamestnávateľov medzitým prešla k tomu, že počas pracovného pomeru platia mesačné platby do zamestnaneckého dôchodkového fondu alebo na životné poistenie.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Od roku 2015 sa na jednej strane z podnikových dôchodkov, akým je aj podnikový dôchodok žalobcu, ktorých výška presahuje určitú hranicu, zadržiava takzvaný príspevok na dôchodok. Na druhej strane podnikový dôchodok žalobcu za rok 2018 nebol zvýšený v rozpore so zmluvne dohodnutým ustanovením o indexácii, lebo jeho celkový dôchodok, ku ktorému patria popri zákonnom dôchodku aj priame definované dávky od podniku kontrolovaného štátom, presahuje limit <FT TYPE="NUMBER">4980</FT> eur.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Podľa údajov vnútroštátneho súdu sa tieto pravidlá týkajú štatisticky viac mužov ako žien, viac starých ako mladých a viac majetných ako nemajetných ľudí. Vzniká preto otázka, či sú tieto pravidlá zlučiteľné so zákazmi (nepriamej) diskriminácie na základe pohlavia a veku obsiahnutými v smerniciach 79/7, 2000/78 a 2006/54. Okrem toho treba zvážiť aj porušenia článkov 17, 20, 21 a 47 Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd chce konkrétne prostredníctvom svojich prvých dvoch otázok v podstate zistiť, či sú spomínané smernice uplatniteľné (k tomu pozri časť A) a či vnútroštátna právna úprava predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia (k tomu pozri časť B) alebo veku (k tomu pozri časť C). Okrem toho sa pýta na uplatniteľnosť Charty vo veci samej a v prípade kladnej odpovede na výklad vyššie uvedených základných práv vo vzťahu k spornej právnej úprave (k tomu pozri časť D).</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O rozsahu pôsobnosti smerníc 79/7, 2000/78 a 2006/54 (prvá časť prvej, resp. druhej prejudiciálnej otázky)</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Prvou časťou prvej, resp. druhej prejudiciálnej otázky, ktoré treba vopred preskúmať spoločne, chce vnútroštátny súd zistiť, či právna úprava, akou je tá vo veci samej, patrí do pôsobnosti smerníc 79/7, 2000/78 a 2006/54.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Čo sa týka smernice 79/7, z jej článku 3 ods. 1 písm. a) vyplýva, že sa uplatňuje len na <HT TYPE="ITALIC">zákonné systémy</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Konkrétne najmä na zákonné dôchodkové poistenie, pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121122">22. novembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Elbal Moreno</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑385/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:746">EU:C:2012:746</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Naproti tomu ustanovenia § 24a NÖ Landes‑ und GemeindebezügeG a § 711 ods. 6 ASVG, ktoré sú predmetom sporu vo veci samej, sa týkajú definovaných dávok, ktoré sú podľa legálnej definície v § 1 ods. 1 BPG zmluvnej povahy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Takéto podnikové dôchodky patria do pôsobnosti smerníc 2000/78 a 2006/54.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Ako zmluvné záväzky, ktorých účelom je okrem iného zabezpečiť zamestnancom podniku popri zákonnom dôchodkovom zabezpečení dodatočné nároky, totiž predstavujú zamestnanecký systém sociálneho zabezpečenia v zmysle článku 1 ods. 2 písm. c) smernice 2006/54. Podnikové dôchodky okrem toho podľa ustálenej judikatúry spadajú pod pojem odmeny v článku 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78 a v článku 1 ods. 2 písm. b) smernice 2006/54.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19900517">17. mája 1990</DATE>, <NAME.CASE>Barber</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑262/88</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:209">EU:C:1990:209</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0012">12</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040107">7. januára 2004</DATE>, <NAME.CASE>K. B.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑117/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:7">EU:C:2004:7</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080401">1. apríla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Maruko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑267/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:179">EU:C:2008:179</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160602">2. júna 2016</DATE>, <NAME.CASE>C</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑122/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:391">EU:C:2016:391</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri v tejto súvislosti aj odôvodnenie 13 smernice 2006/54.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Podľa rakúskej vlády však sporné ustanovenia predsa len nemajú patriť do pôsobnosti týchto smerníc, pretože predstavujú druh osobitnej dane z mimoriadne vysokých dôchodkov. Svoje tvrdenie pritom zakladá na rozsudku Súdneho dvora vo veci C, v ktorej Súdny dvor rozhodol, že zavedenie dodatočnej dane z príjmov zo starobných dôchodkov od určitej výšky z dôvodu neexistencie súvislosti s pracovnou zmluvou nespadá do pôsobnosti smerníc.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160602">2. júna 2016</DATE>, <NAME.CASE>C</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑122/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:391">EU:C:2016:391</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Proti tomu však treba po prvé namietať, že Súdny dvor vo veci C vychádzal z toho, že vyberanie určitej dane sa netýka otázky, akým spôsobom alebo za akých podmienok sa má určiť výška dávok, ktoré poberá zamestnanec na základe svojho predchádzajúceho pracovného pomeru. Nevykazuje teda žiadnu súvislosť s určením <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0029" ID="QS0029"/>odmeny<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/> v zmysle smernice 2000/78.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160602">2. júna 2016</DATE>, <NAME.CASE>C</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑122/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:391">EU:C:2016:391</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Naproti tomu § 24a Landes‑und GemeindebezügeG a § 711 ods. 6 ASVG majú priamy vplyv na výšku podnikového dôchodku, ktorú má zamestnávateľ vyplácať dotknutému bývalému zamestnancovi na základe príslušných dodatkov k pracovnej zmluve. Zrazením príspevku na dôchodok a v dôsledku zákazu zvýšenia v súlade s ustanovením o indexácii musí totiž zamestnávateľ vyplatiť svojmu bývalému zamestnancovi menej ako bolo zmluvne dohodnuté.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Po druhé Súdny dvor pri odmietnutí pôsobnosti smerníc vychádzal z formálneho pojmu dane a z okolnosti, že zdanenie príjmov zo starobných dôchodkov patrí do výlučnej právomoci členských štátov v oblasti daňového práva.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160602">2. júna 2016</DATE>, <NAME.CASE>C</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑122/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:391">EU:C:2016:391</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Cieľ sporných ustanovení, ktorým je zvýšiť štátne príjmy, a tým zabezpečiť trvalú financovateľnosť nárokov na dôchodok, sám osebe ešte nerobí z týchto ustanovení daňové pravidlá.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že smernice 2006/54 a 2000/78 sú uplatniteľné.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O nepriamej diskriminácii na základe pohlavia (prvá prejudiciálna otázka)</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Druhou časťou svojej prvej otázky chce vnútroštátny súd po prvé zistiť, či sa majú článok 4 ods. 2 a [článok] 5 písm. c) smernice 2006/54 vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá vo vzťahu k poberateľom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0030" ID="QS0030"/>osobitných dôchodkov<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/>, konkrétne priamych definovaných dávok, ktoré vyplácajú podniky kontrolované štátom a ktoré presahujú zákonom stanovenú výšku, stanovuje zadržanie príspevku na dôchodok, ak túto hranicu prevažne presahujú nároky mužov než žien.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa po druhé pýta, či článok 4 ods. 2 a článok 5 písm. c) smernice 2006/54 bránia právnej úprave, ktorá vo vzťahu k roku 2018 vedie od celkového dôchodkového príjmu vo výške <FT TYPE="NUMBER">4980</FT> eur k úplnému vylúčeniu zmluvne stanoveného zvýšenia priamej definovanej dávky od podniku kontrolovaného štátom, ak nárok v tejto výške prináleží častejšie mužom ako ženám.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Článok 4 ods. 2 a článok 5 písm. c) smernice 2006/54 zakazujú akúkoľvek priamu a nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia vo vzťahu k častiam odmeny a v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia, a to najmä pri výpočte dávok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Priama diskriminácia na základe pohlavia je v prejednávanom prípade vylúčená, keďže ani § 24a NÖ Landes‑ und GemeindebezügeG, ani § 711 ods. 6 ASVG neviaže povinnosť poskytnutia príspevku na dôchodok, resp. nezvýšenie podnikového dôchodku na pohlavie poberateľa dávky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Podľa článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2006/54 však môže ísť o nepriamu diskrimináciu, ak zjavne neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax priviedli osoby jedného pohlavia do osobitnej nevýhody v porovnaní s osobami druhého pohlavia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Pozri v tom istom zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19981027">27. októbra 1998</DATE>, <NAME.CASE>Boyle a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑411/96</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1998:506">EU:C:1998:506</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111020">20. októbra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Brachner</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑123/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:675">EU:C:2011:675</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Villar Láiz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:382">EU:C:2019:382</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Určenie nepriamej diskriminácie sa preto deje v dvoch krokoch. V prvom kroku treba preskúmať, či ide o rozdielne zaobchádzanie na základe <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0031" ID="QS0031"/>neutrálneho<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/> rozlišovacieho kritéria (k tomu pozri časť 1).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040527">27. mája 2004</DATE>, <NAME.CASE>Elsner‑Lakeberg</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑285/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:320">EU:C:2004:320</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0018">18</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071206">6. decembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>Voß</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑300/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:757">EU:C:2007:757</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170713">13. júla 2017</DATE>, <NAME.CASE>Kleinsteuber</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑354/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:539">EU:C:2017:539</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190207">7. februára 2019</DATE>, <NAME.CASE>Escribano Vindel</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑49/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:106">EU:C:2019:106</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Až po tom, ako sa toto určí, treba v druhom kroku preskúmať, či do osobitnej nevýhody spôsobenej touto právnou úpravou sú privedení príslušníci jedného pohlavia v porovnaní s príslušníkmi iného pohlavia (k tomu pozri časti 2 a 3).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040113">13. januára 2004</DATE>, <NAME.CASE>Allonby</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑256/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:18">EU:C:2004:18</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0074">74</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040527">27. mája 2004</DATE>, <NAME.CASE>Elsner‑Lakeberg</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑285/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:320">EU:C:2004:320</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071206">6. decembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>Voß</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑300/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:757">EU:C:2007:757</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090716">16. júla 2009</DATE>, <NAME.CASE>Gómez‑Limón Sánchez‑Camacho</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑537/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:462">EU:C:2009:462</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Napokon vzniká prípadne otázka možného odôvodnenia (k tomu pozri časť 4).</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O existencii rozdielneho zaobchádzania na základe <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0032" ID="QS0032"/>neutrálneho ustanovenia, kritéria alebo praxe<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>§ 24a NÖ Landes‑ und GemeindebezügeG a § 711 ods. 6 ASVG viažu povinnosť poskytnúť príspevok na dôchodok, resp. vylúčenie zvýšenia podnikového dôchodku na tri (neutrálne) predpoklady: po prvé osoba musí mať nárok na priamu definovanú dávku, po druhé táto dávka musí pochádzať od podniku kontrolovaného štátom a po tretie nárok musí byť vyšší ako <FT TYPE="NUMBER">5370</FT> eur<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Na túto sumu bola vyčíslená hranica podľa § 45 ASVG pre rok 2020, z ktorej vychádza § 24a ods. 1 NÖ Landes‑ und GemeindebezügeG.</P></NOTE>, resp. <FT TYPE="NUMBER">4980</FT> eur<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Toto je podľa § 711 ods. 6 v spojení s ods. 1 ASVG smerodajná horná hranica celkového dôchodkového príjmu.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Podľa vnútroštátneho súdu preto sporná práva úprava spôsobuje rozdielne zaobchádzanie s dôchodcami na základe <HT TYPE="ITALIC">druhu ich definovanej dávky</HT>, <HT TYPE="ITALIC">druhu právneho subjektu</HT>, ktorý má definovanú dávku poskytnúť, a <HT TYPE="ITALIC">výšky ich nároku</HT>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Ani poberatelia iných podnikových dôchodkov presahujúcich príslušné hranice, konkrétne dávky z dôchodkového fondu alebo životného poistenia (rozlišovanie podľa druhu definovanej dávky), ani poberatelia priamych definovaných dávok v príslušnej výške od súkromných podnikov (rozlišovanie podľa druhu právneho subjektu), ani poberatelia priamych definovaných dávok od podnikov kontrolovaných štátom, ktorých nároky nedosahujú príslušnú hranicu (rozlišovanie podľa výšky nároku), totiž podľa § 24a NÖ Landes‑ und GemeindebezügeG a § 711 ods. 6 ASVG nemajú povinnosť poskytovania príspevku na dôchodok, resp. nie sú dotknutí vylúčením zvýšenia dôchodku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o prvé dve rozlišovacie kritériá, sporná je už samotná existencia rozdielneho zaobchádzania. Podľa ustálenej judikatúry totiž o rozdielne zaobchádzanie ide len vtedy, keď sa uplatnia rôzne pravidlá na porovnateľné situácie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19981027">27. októbra 1998</DATE>, <NAME.CASE>Boyle a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑411/96</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1998:506">EU:C:1998:506</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090716">16. júla 2009</DATE>, <NAME.CASE>Gómez‑Limón Sánchez‑Camacho</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑537/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:462">EU:C:2009:462</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Pri posúdení porovnateľnosti treba opäť vychádzať z cieľov konkrétneho opatrenia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180626">26. júna 2018</DATE>, <NAME.CASE>MB (zmena pohlavia a starobný dôchodok)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑451/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:492">EU:C:2018:492</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190122">22. januára 2019</DATE>, <NAME.CASE>Cresco Investigation</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑193/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:43">EU:C:2019:43</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že cieľom spornej právnej úpravy je podľa tvrdenia rakúskej vlády najmä zvýšenie štátnych príjmov. Napriek tomu, že priame definované dávky nie sú poskytované priamo štátom, ale z rezerv dotknutého podniku, totiž mimoriadne vysoké záväzky znižujú zisk podnikov a v dôsledku toho aj dividendy vyplácané v prospech štátu. Zadržanie príspevku na dôchodok, ako aj nezvýšenie podnikových dôchodkov bývalých zamestnancov podnikov kontrolovaných štátom, ktorí mali mimoriadnu finančnú spôsobilosť, by teda bolo nepriamo aj v prospech štátu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Pôsobnosť právnej úpravy je preto obmedzená na priame definované dávky od podnikov kontrolovaných štátom. Podnikové dôchodky vyplácané dôchodkovým fondom alebo poisťovňou totiž už nepredstavujú záväzky zamestnávateľa. Tieto druhy podnikových dôchodkov preto dokonca ani v prípade podnikov kontrolovaných štátom nemajú nepriamy vplyv na stav štátnej pokladnice. Rovnako to platí pre povinnosti súkromných podnikov v oblasti podnikových dôchodkov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Zdá sa preto, že situácia poberateľov iných druhov podnikových dôchodkov a bývalých zamestnancov súkromných podnikov vzhľadom na ciele opatrení vôbec nie je porovnateľná so situáciou poberateľov priamych definovaných dávok od podnikov kontrolovaných štátom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Podľa vnútroštátneho súdu je beztak práve nadväzovanie na výšku nároku na dávku rozhodujúcim kritériom, ktoré vedie k nepriamej diskriminácii mužov, lebo také vysoké nároky malo viac mužov ako žien. Čo sa týka rozdielneho zaobchádzania s osobami s nárokmi na dávku presahujúcimi a nepresahujúcimi príslušné hranice, rovnako môže vzniknúť otázka, či ich rozdielne zaobchádzanie v súvislosti s príspevkom na zabezpečenie dôchodkového príjmu je vôbec odôvodnené vzhľadom na ich rozdielnu finančnú spôsobilosť. Táto otázka je však podľa môjho názoru relevantná až v rámci prípadného preskúmania odôvodnenia. Ďalej treba najprv preskúmať, či znak skutkovej podstaty, ktorý nadväzuje na výšku nároku na dávku, je skutočne nepriamo diskriminačný.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O osobitnom znevýhodnení mužov v dôsledku zdanlivo neutrálneho kritéria</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Pri určení nepriamej diskriminácie typicky spôsobuje problémy posúdenie otázky, či nadväzovanie na zdanlivo neutrálne kritérium privádza príslušníkov jedného pohlavia do osobitnej nevýhody.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Podľa judikatúry možno na tieto účely použiť okrem iného štatistické údaje.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Villar Láiz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:382">EU:C:2019:382</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191003">3. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Schuch‑Ghannadan</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑274/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:828">EU:C:2019:828</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V tejto súvislosti treba určiť dve pomerné čísla, čiže percentuálne pomery s cieľom zistiť, či sporné kritérium znevýhodňuje viac mužov ako žien.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111020">20. októbra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Brachner</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑123/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:675">EU:C:2011:675</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Naproti tomu nie je dostatočné zohľadniť len absolútny počet, keďže tento počet závisí od počtu pracovníkov činných v členskom štáte a od rozdelenia pracovníkov mužského a ženského pohlavia v danom členskom štáte.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19990209">9. februára 1999</DATE>, <NAME.CASE>Seymour‑Smith a Perez</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑167/97</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:60">EU:C:1999:60</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Villar Láiz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:382">EU:C:2019:382</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba najprv konštatovať, že vnútroštátny súd sa zdanlivo obmedzil na takéto posúdenie absolútnych čísel. Stanovil len to, mimochodom, bez uvedenia presných čísel, že príspevok na dôchodok poskytlo, resp. zvýšenie podnikového dôchodku podľa § 711 ods. 6 ASVG nezískalo viac mužov ako žien.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Zdá sa teda, že vnútroštátny súd porovnával počet mužov, na ktorých sa vzťahuje povinnosť poskytnutia príspevku na dôchodok, resp. nezvýšenia ich podnikového dôchodku, s počtom dotknutých žien.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Takto chcel postupovať aj vnútroštátny súd vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071206">6. decembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>Voß</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑300/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:757">EU:C:2007:757</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Súdny dvor však tento prístup odmietol v bode 40 svojho rozsudku.</P></NOTE> Inými slovami, zohľadnil teda len skupinu osôb, ktoré spĺňajú sporné kritérium, t. j. ktorých nároky na dávky presahujú stanovené limity. Ak sa však stanovia potrebné pomerné čísla v tejto súvislosti, dotknutých je nutne 100 % mužov a 100 % žien.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Porovnanie týchto absolútnych čísel môžu navyše skresľovať konjunkturálne, odvetvové alebo iné faktory. Napríklad v prejednávanom prípade sú tieto čísla závislé od toho, koľko žien a mužov pracovalo do konca 90. rokov na vedúcich pozíciách v podnikoch kontrolovaných štátom. V praxi boli totiž pravdepodobne len tieto osoby schopné vyjednať nároky, ktoré presahovali hranicu <FT TYPE="NUMBER">5730</FT>, resp. <FT TYPE="NUMBER">4980</FT> eur.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Pozri v tejto súvislosti už bod 29 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Súdny dvor preto už rozhodol, že vnútroštátnemu súdu prináleží, aby zohľadnil všetkých pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje vnútroštátna právna úprava, na ktorej je rozdielne zaobchádzanie založené, a že lepšia porovnávacia metóda spočíva v porovnaní jednotlivých pomerov pracovníkov, ktorí nie sú dotknutí predmetným pravidlom v rámci mužskej pracovnej sily a s tými istými pomermi v pracovnej sile ženského pohlavia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19990209">9. februára 1999</DATE>, <NAME.CASE>Seymour‑Smith a Perez</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑167/97</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:60">EU:C:1999:60</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040113">13. januára 2004</DATE>, <NAME.CASE>Allonby</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑256/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:18">EU:C:2004:18</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0073">73</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0075">75</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071206">6. decembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>Voß</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑300/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:757">EU:C:2007:757</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Villar Láiz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:382">EU:C:2019:382</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191003">3. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Schuch‑Ghannadan</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑274/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:828">EU:C:2019:828</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Inými slovami, treba určiť, koľko príslušníkov jedného pohlavia v porovnaní s druhým pohlavím je dotknutých vzhľadom na okruh osôb vymedzený pôsobnosťou sporného ustanovenia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040113">13. januára 2004</DATE>, <NAME.CASE>Allonby</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑256/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:18">EU:C:2004:18</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0073">73</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0075">75</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071206">6. decembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>Voß</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑300/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:757">EU:C:2007:757</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Villar Láiz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:382">EU:C:2019:382</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Ten sa nerovná nutne počtu všetkých zamestnancov alebo dôchodcov dotknutého členského štátu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191003">3. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Schuch‑Ghannadan</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑274/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:828">EU:C:2019:828</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). V rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111020">20. októbra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Brachner</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑123/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:675">EU:C:2011:675</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor zohľadnil všetkých dôchodcov dotknutého členského štátu, pretože sporná právna úprava sa týkala výšky nárokov zo zákonného dôchodkového zabezpečenia, a preto sa právny predpis vzťahoval na všetkých dôchodcov. V rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19990209">9. februára 1999</DATE>, <NAME.CASE>Seymour‑Smith a Perez</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑167/97</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:60">EU:C:1999:60</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) sa za referenčnú hodnotu považovali všetci zamestnanci, pretože sporná procesná podmienka platila pre všetkých zamestnancov.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Len takýmto obmedzením posudzovaného okruhu osôb možno zistiť, či je dotknuté ustanovenie a v ňom obsiahnuté sporné kritérium skutočne nepriamo diskriminačné, a zároveň vylúčiť, že výsledok je ovplyvnený inými faktormi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Veľmi dobre to znázorňuje situácia, na ktorej sa zakladá vec sama. Ak by sa porovnával počet mužov a žien podliehajúcich sporným povinnostiam so všetkými súčasnými dôchodcami mužského pohlavia na jednej strane a ženského pohlavia na druhej strane, výsledok by bol skreslený. Nebola by totiž zohľadnená skutočnosť, že osobami, ktoré mohli do 90. rokov uzavrieť dohodu o podnikovom dôchodku, boli pravdepodobne prevažne muži. Taktiež by boli do porovnania zahrnuté ženy, ktoré v tom čase síce pracovali, ale ktorým z dôvodu druhu alebo rozsahu ich zamestnania neponúkli dohodu o podnikovom dôchodku ako doplnok k ich zákonnému dôchodku. Výsledok porovnania by tak odzrkadľoval iba spoločensko‑sociálne pomery danej doby, nie však prípadný nepriamo diskriminačný účinok sporných predpisov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd preto musí na jednej strane porovnať počet mužov, ktorých nárok na dávku presahuje príslušnú hranicu, s celkovým počtom všetkých mužov, ktorí poberajú priamu definovanú dávku od podniku kontrolovaného štátom. Takto stanovený percentuálny pomer treba porovnať s percentuálnym pomerom žien, ktorých nárok na dávku presahuje príslušnú hranicu, vo vzťahu k celkovému počtu všetkých žien, ktoré poberajú priamu definovanú dávku od podnikov kontrolovaných štátom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Ak by v tejto súvislosti vysvitlo, že percentuálny pomer dotknutých žien spomedzi za daných okolností pomerne malého celkového počtu žien, ktoré vôbec spadajú do pôsobnosti právnej úpravy, vôbec nie je oveľa nižší ako percentuálny pomer dotknutých mužov z eventuálne oveľa väčšej skupiny mužov, nebolo by možné automaticky dospieť k záveru, že sporná právna úprava je nepriamo diskriminačná na základe pohlavia.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Definitívne posúdenie otázky, či sú takto zistené čísla vierohodné, patrí do výlučnej pôsobnosti vnútroštátneho súdu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19931027">27. októbra 1993</DATE>, <NAME.CASE>Enderby</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑127/92</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1993:859">EU:C:1993:859</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19990209">9. februára 1999</DATE>, <NAME.CASE>Seymour‑Smith a Perez</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑167/97</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:60">EU:C:1999:60</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Villar Láiz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:382">EU:C:2019:382</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Pochybnosti o vierohodnosti čísel by mohli v prejednávanom prípade vzniknúť napríklad vtedy, ak by bolo rozdelenie mužov a žien v rámci pôsobnosti ustanovení anomálne, t. j. neočakávané. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania však nevyplýva nič, čo by to potvrdzovalo. Zdá sa, že vnútroštátny súd sa neopiera ani o čísla, podľa ktorých sa medzi bývalými pracovníkmi podnikov kontrolovaných štátom nachádza mimoriadne veľa mužov v porovnaní s pomerom pohlaví medzi dôchodcami vo všeobecnosti. Nevychádza ani z čísel, podľa ktorých v rámci skupiny poberateľov podnikových dôchodkov poberá priame definované dávky percentuálne viac mužov ako žien. Práve naopak, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že priame definované dávky predstavovali do 90. rokov bežný model podnikových dôchodkov, t. j. 100 % mužov a 100 % žien, ktorým v tom čase ponúkli podnikový dôchodok, dostali priamu definovanú dávku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Z týchto úvah taktiež vyplýva, že obmedzenie rozsahu pôsobnosti sporných ustanovení na priame definované dávky od podnikov kontrolovaných štátom (pri vylúčení iných druhov podnikových dôchodkov a súkromných zamestnávateľov) zjavne nevedie automaticky k nepriamej diskriminácii na základe pohlavia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Z tohto hľadiska nejde ani len o rozdielne zaobchádzanie, pozri v tejto súvislosti body 52 a 54 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O zistení osobitného znevýhodnenia mužov v konkrétnom prípade</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Žalovaná na pojednávaní poukázala na skutočnosť, že je možné, že potrebné štatistické údaje nie sú k dispozícii. Keďže nároky na dávky sa zakladajú na individuálnych zmluvách, nemožno všeobecne zaznamenať, koľko mužov a koľko žien poberá priame definované dávky od podnikov kontrolovaných štátom a koľko z nich má nároky presahujúce limity stanovené v § 24a NÖ Landes‑ und GemeindebezügeG a v § 711 ods. 6 ASVG.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Údaje by bolo možné predložiť nanajvýš s ohľadom na otázky, koľko mužov a žien poberá priame definované dávky od <HT TYPE="ITALIC">žalovanej</HT> a na koľko z nich sa vzťahuje povinnosť poskytovať príspevok na dôchodok, resp. vylúčenie zvýšenia ich nárokov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že štatistické údaje v žiadnom prípade nie sú jediným prostriedkom preukázania nepriamej diskriminácie. Podľa judikatúry sú len nepriamym dôkazom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19990209">9. februára 1999</DATE>, <NAME.CASE>Seymour‑Smith a Perez</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑167/97</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:60">EU:C:1999:60</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111020">20. októbra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Brachner</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑123/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:675">EU:C:2011:675</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Zásadné výhrady voči použitiu štatistických údajov v tejto súvislosti, mimochodom, už boli vysvetlené na inom mieste.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Najmä v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Cosmas vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Seymour‑Smith a Perez</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑167/97</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1998:359">EU:C:1998:359</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0123">123</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.). V súvislosti s preukázaním nepriamej diskriminácie v oblasti základných slobôd pozri moje návrhy vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Tesco‑Global Áruházak</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑323/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:567">EU:C:2019:567</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl. a bod 66 a nasl.).</P></NOTE> Vnútroštátne právo preto môže stanoviť, že nepriamu diskrimináciu možno preukázať akýmkoľvek spôsobom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120419">19. apríla 2012</DATE>, <NAME.CASE>Meister</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑415/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:217">EU:C:2012:217</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Villar Láiz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:382">EU:C:2019:382</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Súdny dvor okrem toho už konštatoval, že nedostupnosť relevantných štatistických údajov v rámci preukázania diskriminácie nesmie ohroziť dosiahnutie cieľa sledovaného touto smernicou, a tak ju zbaviť potrebného účinku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110721">21. júla 2011</DATE>, <NAME.CASE>Kelly</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑104/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:506">EU:C:2011:506</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Villar Láiz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:382">EU:C:2019:382</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191003">3. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Schuch‑Ghannadan</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑274/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:828">EU:C:2019:828</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Vzhľadom na to Súdny dvor vo veci Schuch‑Ghannadan rozhodol, že za určitých okolností možno vychádzať z iných, dostupných údajov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191003">3. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Schuch‑Ghannadan</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑274/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:828">EU:C:2019:828</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="14"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Rozhodujúce je napokon to, či vnútroštátny súd, ktorý má výlučnú pôsobnosť vo veci posúdenia skutkových okolností, dospeje pri posúdení takýchto alternatívnych údajov k presvedčeniu, že sú platné, reprezentatívne a významné, a či nejde o vyjadrenie náhodných či krátkodobých javov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19931027">27. októbra 1993</DATE>, <NAME.CASE>Enderby</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑127/92</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1993:859">EU:C:1993:859</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19990209">9. februára 1999</DATE>, <NAME.CASE>Seymour‑Smith a Perez</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑167/97</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:60">EU:C:1999:60</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Villar Láiz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:382">EU:C:2019:382</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Ak vnútroštátny súd vychádza z údajov žalovanej, musí v tomto zmysle posúdiť, či rozdelenie mužov a žien v rámci skupiny osôb, ktoré poberajú dávky na základe priamej definovanej dávky od žalovanej, zodpovedá napríklad rozdeleniu mužov a žien v rámci skupiny osôb, ktoré spadajú do pôsobnosti ustanovení § 24a NÖ Landes‑ und GemeindebezügeG a § 711 ods. 6 ASVG.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">4.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O odôvodnení prípadnej diskriminácie na základe pohlavia</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>Ak vnútroštátny súd dospeje k záveru, že sporné zásahy do nárokov na dôchodok zakladajú nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia, musí napokon preskúmať, či sú objektívne odôvodnené zákonným cieľom, ktorý nesúvisí s diskrimináciou na základe pohlavia, a že zvolené prostriedky sú primerané a potrebné k dosiahnutiu tohto cieľa.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19931027">27. októbra 1993</DATE>, <NAME.CASE>Enderby</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑127/92</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1993:859">EU:C:1993:859</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19960208">8. februára 1996</DATE>, <NAME.CASE>Laperre</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑8/94</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1996:36">EU:C:1996:36</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111020">20. októbra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Brachner</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑123/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:675">EU:C:2011:675</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0070">70</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121122">22. novembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Elbal Moreno</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑385/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:746">EU:C:2012:746</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba vopred upozorniť na to, že nepriamo diskriminačný účinok ustanovení – pokiaľ by vnútroštátny súd konštatoval zistenie takýchto účinkov – v každom prípade nadväzuje na už existujúcu nerovnosť. Skutočnosť, že dotknutí sú prevažne muži, by totiž s veľkou pravdepodobnosťou bolo možné vysvetliť len tým, že muži naďalej zarábajú v priemere viac ako ženy a majú väčšie zastúpenie vo vedúcich pozíciách. V prejednávanom prípade sa teda na rozdiel od doposiaľ rozhodnutých prípadov nevyostruje existujúca ekonomická nerovnosť medzi pohlaviami.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Napríklad v podobnom prípade Brachner, v ktorom bol vydaný rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111020">20. októbra 2011</DATE> (<NO.CASE>C‑123/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:675">EU:C:2011:675</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), sa poberatelia nízkych dôchodkov – prevažne ženy, ktoré sa beztak nachádzajú v ekonomicky slabšom postavení, sa dočkali nižšej úpravy dôchodkov ako poberatelia vyšších dôchodkov.</P></NOTE> Z toho vyplýva, že požiadavky na odôvodnenie eventuálnej nepriamej diskriminácie sú adekvátne nižšie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>Podľa rakúskej vlády sporná právna úprava sleduje v podstate dva ciele. Na jednej strane má znížiť zaťaženie štátneho rozpočtu mimoriadne vysokými dôchodkovými povinnosťami vo verejnej a poloverejnej oblasti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Pozri v tejto súvislosti už bod 52 vyššie.</P></NOTE> Na druhej strane mala vyrovnať úroveň dôchodkov vzhľadom na zjavné rozdiely vo výške nárokov na dôchodok pociťovaných ako nespravodlivé.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>Súdny dvor v zásade uznáva zachovanie funkčnosti a finančnej rovnováhy príspevkových systémov za legitímne sociálnopolitické ciele.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090310">10. marca 2009</DATE>, <NAME.CASE>Hartlauer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑169/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:141">EU:C:2009:141</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121122">22. novembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Elbal Moreno</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑385/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:746">EU:C:2012:746</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Okrem toho priznáva členským štátom širokú mieru voľnej úvahy vzhľadom na ciele, ktoré chcú dosiahnuť v oblasti pracovnej a sociálnej politiky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141111">11. novembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Schmitzer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑530/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2359">EU:C:2014:2359</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140619">19. júna 2014</DATE>, <NAME.CASE>Specht a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑501/12 až C‑506/12, C‑540/12 a C‑541/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2005">EU:C:2014:2005</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130926">26. septembra 2013</DATE>, <NAME.CASE>HK Danmark</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑476/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:590">EU:C:2013:590</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Podľa ustálenej judikatúry však musia prostriedky zvolené v záujme dosiahnutia týchto cieľov použiť koherentným a systematickým spôsobom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090310">10. marca 2009</DATE>, <NAME.CASE>Hartlauer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑169/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:141">EU:C:2009:141</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101118">18. novembra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Georgiev</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑250/09 a C‑268/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:699">EU:C:2010:699</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111020">20. októbra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Brachner</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑123/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:675">EU:C:2011:675</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0071">71</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="15"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba vzhľadom na cieľ odbremenenia štátneho rozpočtu po prvé konštatovať, že SpBegrG obsahuje aj ustanovenia o všeobecnom obmedzení dávok úradníkov a zamestnancov vo verejných funkciách, ako aj ustanovenia o zadržaní príspevkov na dôchodok od týchto skupín, ktorých dôchodky sú financované priamo z verejných zdrojov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Pozri bod 15 vyššie.</P></NOTE> Okrem toho § 711 ods. 1 ASVG zaviedol pre rok 2018 aj čoraz menšie zvyšovanie dôchodkov pre poberateľov dávok zo zákonného dôchodkového zabezpečenia, ktoré po presiahnutí hranice <FT TYPE="NUMBER">4980</FT> eur stanovuje úplné vylúčenie zvýšenia. Zdá sa teda, že zákonodarca sleduje cieľ odbremenenia štátnej pokladnice komplexne a systematicky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT>Po druhé, na pojednávaní sa síce viackrát zdôraznilo, že sporné ustanovenia neukladajú podnikom kontrolovaným štátom povinnosť, aby ušetrené sumy použili na tvorbu dôchodkových rezerv. Nie je preto isté, že ustanovenia vôbec prispeli k financovaniu dôchodkov. V tejto súvislosti však treba poukázať na to, že štát by v každom prípade mohol vynútiť vyplatenie dividendy pri väčšinovej účasti štátu. V prípade pochybností tak možno zabezpečiť, aby nevzniklo riziko dodatočného zaťaženia štátnej pokladnice, ak podnik úspory nepoužije správne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>Po tretie treba zohľadniť, že sporná právna úprava formuje nezvýšenie nárokov, resp. povinnosť a rozsah poskytnutia príspevku na dôchodok s ohľadom na finančnú spôsobilosť dotknutých osôb. Iba veľmi vysoké nároky, ktoré podľa rakúskej vlády presahujú priemernú úroveň dôchodkov o 290 %, sú vôbec dotknuté a aj rozsah príspevku, ktorý sa má poskytnúť, je primeraný výške nároku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT>Za týchto okolností a vzhľadom na už spomínanú širokú mieru voľnej úvahy vnútroštátneho zákonodarcu v oblasti sociálnej politiky preto v žiadnom prípade nemožno právnu úpravu automaticky považovať za zjavne neprimeranú alebo nekoherentnú.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">5.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Záver</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>Z vyššie uvedených vyjadrení vyplýva, že článok 4 ods. 2 a článok 5 písm. c) smernice 2006/54/ES sa majú vykladať v tom zmysle, že v zásade môžu brániť vnútroštátnym predpisom, ktoré vo vzťahu k poberateľom podnikových dôchodkov v podobe priamych definovaných dávok od podnikov kontrolovaných štátom stanovujú zadržanie príspevku na dôchodok, resp. nezvýšenie zmluvne dohodnutého zvýšenia ich nárokov, ak tieto nároky presahujú určitú zákonom stanovenú výšku. To však predpokladá, že percentuálny pomer príslušníkov jedného pohlavia, ktorých nároky presahujú túto výšku, z celkového počtu príslušníkov tohto pohlavia v rámci skupiny osôb, ktoré majú nárok na príslušný druh podnikového dôchodku, je podstatne vyšší ako príslušný percentuálny pomer príslušníkov druhého pohlavia, a túto okolnosť nemožno odôvodniť objektívnym dôvodom, ktorý nesúvisí s diskrimináciou na základe pohlavia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">C.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O nepriamej diskriminácii na základe veku (druhá prejudiciálna otázka)</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>Prostredníctvom druhej časti svojej druhej prejudiciálnej otázky chce vnútroštátny súd v podstate zistiť, či článok 2 ods. 1 smernice 2000/78 bráni vnútroštátnym ustanoveniam, akými sú sporné zásahy do nárokov na dôchodok, ak sa v nich stanovená povinnosť poskytnúť príspevok na dôchodok, resp. nezvýšenie ich podnikového dôchodku týka predovšetkým starších ľudí nad 60 rokov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85.</NO.P><TXT>Nepriamu diskrimináciu na účely smernice 2000/78 treba konštatovať podľa rovnakých zásad, aké platia aj pre smernicu 2006/54.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Pozri v tejto súvislosti bod 47 a nasl. vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="16"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86.</NO.P><TXT>Z vyššie uvedených vyjadrení vyplýva, že v zásade vo vzťahu k všetkým osobám, na ktoré sa vzťahuje sporná vnútroštátna právna úprava, treba stanoviť, či rozlišovanie v rámci tejto právnej úpravy privádza do osobitnej nevýhody starých ľudí.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P>Pozri <HT TYPE="ITALIC">mutatis mutandis</HT> bod 62 a nasl. vyššie a rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190207">7. februára 2019</DATE>, <NAME.CASE>Escribano Vindel</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑49/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:106">EU:C:2019:106</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87.</NO.P><TXT>Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu však v tejto súvislosti nevyplýva, žeby medzi osobami, ktoré v zmysle príslušných predpisov musia poskytnúť príspevok na dôchodok, resp. ktorých nároky sa nezvýšia, bolo percentuálne viac starších ľudí nad 60 rokov ako medzi osobami, ktorých sa to na základe výšky ich nárokov netýka.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd vidí nepriamu diskrimináciu na základe veku skôr v tom, že sporné zásahy do nárokov na dôchodok sa bez ohľadu na konkrétne nevýhody, ktoré spôsobujú, od začiatku vzťahujú iba na poberateľov priamych definovaných dávok, ktorí sú nutne starší ako poberatelia iných druhov dôchodkov, pretože tie prvé boli prakticky dohodnuté len do konca 90. rokov. Po zavedení podnikových dôchodkových poistení zamestnávatelia <HT TYPE="ITALIC">de facto</HT> prešli k tomu, že začali poskytovať iné druhy podnikových dôchodkov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti však treba poukázať na to, že z povahy veci vyplýva, že ľudia, na ktorých sa vzťahuje neskorší právny stav, sú mladší ako tí, na ktorých sa vzťahuje starší právny stav. V tom však nespočíva nepriama diskriminácia na základe veku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190214">14. februára 2019</DATE>, <NAME.CASE>Horgan a Keegan</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑154/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:113">EU:C:2019:113</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90.</NO.P><TXT>Na druhú prejudiciálnu otázku preto treba odpovedať tak, že článok 2 ods. 2 smernice 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátne predpisy, ktoré vo vzťahu k poberateľom podnikových dôchodkov určitého druhu, ktorých výška presahuje zákonom stanovenú hranicu, stanovujú zadržanie príspevku na dôchodok, resp. nezvýšenie zmluvne dohodnutého zvýšenia ich nárokov, nepredstavujú nepriamu diskrimináciu na základe veku v zmysle tohto ustanovenia, ak dotknutý druh podnikových dôchodkov po určitom čase už nebol uzatvorený, a preto poberatelia iných druhov podnikových dôchodkov, ktoré boli uzatvorené neskôr, nespadajú do pôsobnosti týchto predpisov.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">D.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O základných právach Charty (tretia až ôsma prejudiciálna otázka)</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91.</NO.P><TXT>Svojou treťou až ôsmou prejudiciálnou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, chce vnútroštátny súd v podstate zistiť, ako sa majú vykladať články 17, 20, 21 a 47 Charty vzhľadom na vnútroštátne ustanovenia, akými sú sporné zásahy do nárokov na dôchodok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92.</NO.P><TXT>Svojou štvrtou a piatou otázkou sa najprv pýta, či zásady rovnakého zaobchádzania v článkoch 20 a 21 Charty bránia takýmto ustanoveniam, a či to predstavuje diskrimináciu na základe majetku v zmysle článku 21 ods. 1 Charty. Následne chce svojou šiestou a siedmou otázkou zistiť, či takýmto ustanoveniam môže brániť zmluvná sloboda a vlastnícke právo. Napokon chce prostredníctvom svojej ôsmej otázky zistiť, či článok 47 Charty môže v prejednávanom prípade brániť okolnosti, že voči ustanoveniam § 24a NÖ Landes‑ und GemeindebezügeG a § 711 ods. 6 ASVG neexistuje žiadna priama právna náprava.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93.</NO.P><TXT>Vopred však treba objasniť, do akej miery je Charta vo veci samej vôbec uplatniteľná (k tomu pozri časť 1). Vnútroštátny súd sa svojou treťou otázkou pýta síce len to, či je Charta uplatniteľná aj vtedy, ak sporná právna úprava nezakladá nepriamu diskrimináciu v zmysle smerníc 2000/78 a 2006/54. V tejto súvislosti však sa však treba zaoberať aj námietkami Komisie týkajúcimi sa uplatniteľných ustanovení Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94.</NO.P><TXT>Až po tomto preskúmaní treba vysvetliť význam jednotlivých ustanovení Charty vzhľadom na právnu úpravou, akou je sporná právna úprava vo veci samej (k tomu pozri časť 2).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="17"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O rozsahu pôsobnosti Charty (tretia prejudiciálna otázka)</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95.</NO.P><TXT>Podľa vnútroštátneho súdu je Charta uplatniteľná vo veci samej bez ohľadu na určenie nepriamej diskriminácie v zmysle smernice 2006/54 alebo smernice 2000/78, pretože sporné zásahy do nárokov na dôchodok sa týkajú podnikových dôchodkov, ktoré patria do vecnej pôsobnosti týchto smerníc.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P>Pozri v tejto súvislosti bod 35 a nasl. vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0096"><NO.P>96.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že uplatniteľnosť Charty predpokladá, že členské štáty konajú v rámci rozsahu pôsobnosti práva Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130226">26. februára 2013</DATE>, <NAME.CASE>Åkerberg Fransson</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑617/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:105">EU:C:2013:105</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140306">6. marca 2014</DATE>, <NAME.CASE>Siragusa</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑206/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:126">EU:C:2014:126</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140710">10. júla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Julián Hernández a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑198/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2055">EU:C:2014:2055</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V tejto súvislosti však nestačí, že vnútroštátne opatrenie patrí do oblasti, v ktorej Únia disponuje právomocou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140710">10. júla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Julián Hernández a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑198/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2055">EU:C:2014:2055</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Podľa ustálenej judikatúry je skôr potrebné, aby ustanovenia Únie v danej oblasti stanovili členským štátom osobitnú povinnosť, pokiaľ ide o situáciu, o ktorú ide vo veci samej.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0053"><P>Pozri rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140306">6. marca 2014</DATE>, <NAME.CASE>Siragusa</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑206/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:126">EU:C:2014:126</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140710">10. júla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Julián Hernández a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑198/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2055">EU:C:2014:2055</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0097"><NO.P>97.</NO.P><TXT>Okolnosť, že sporná vnútroštátna právna úprava sa týka podnikových dôchodkov, preto sama osebe nestačí na to, aby patrili do pôsobnosti Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0098"><NO.P>98.</NO.P><TXT>Pokiaľ sporné ustanovenia pri výpočte dávok fakticky zaviedli nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia, ktorá musí byť odôvodnená,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0054"><P>Pozri v tejto súvislosti body 56 až 69 vyššie.</P></NOTE> potom pri koncipovaní podnikových dôchodkov podliehajú konkrétnym požiadavkám práva Únie. Podľa smerníc 2006/54 a 2000/78 totiž určenie a výpočet dávok v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia nesmie byť diskriminačné. Sporné ustanovenia preto v tejto súvislosti predstavujú vykonávanie práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0055"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130508">8. mája 2013</DATE>, <NAME.CASE>Ymeraga a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑87/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:291">EU:C:2013:291</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0099"><NO.P>99.</NO.P><TXT>Podľa Komisie je však aj v prípade, že sporná právna úprava zakladá nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia, uplatniteľný len článok 21 ods. 1 Charty, a to len v rozsahu, v akom stanovuje zákaz diskriminácie na základe pohlavia. Keďže smernica 2006/54 z tohto hľadiska spresňuje článok 21 Charty,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0056"><P>Pozri v súvislosti so smernicou 2000/78 rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100119">19. januára 2010</DATE>, <NAME.CASE>Kücükdeveci</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑555/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:21">EU:C:2010:21</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110913">13. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Prigge a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑447/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:573">EU:C:2011:573</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130926">26. septembra 2013</DATE>, <NAME.CASE>HK Danmark</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑476/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:590">EU:C:2013:590</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141111">11. novembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Schmitzer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑530/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2359">EU:C:2014:2359</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161221">21. decembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Bowman</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑539/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:977">EU:C:2016:977</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> aj členský štát preto len vykonáva právo Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0100"><NO.P>100.</NO.P><TXT>Po prvé je v súlade so zmyslom a účelom záväznosti Charty pre členské štáty pri vykonávaní práva Únie, že táto záväznosť je komplexná. Podľa článku 51 ods. 1 Charty sa totiž Charta vzťahuje na všetky akty inštitúcií Únie, a teda vždy komplexne. Jej záväznosť pre členské štáty, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0033" ID="QS0033"/>ak vykonávajú právo Únie<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>, má však práve zabezpečiť, aby neporušovali základné práva, pokiaľ v určitej miere konajú ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0034" ID="QS0034"/>agenti<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/> Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0057"><P>Pozri v tejto súvislosti aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Øe vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Maďarsko (Práva na užívanie poľnohospodárskych pozemkov)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑235/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:971">EU:C:2018:971</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0082">82</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Záväznosť Charty voči nim preto musí byť rovnaká ako voči Únii.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0101"><NO.P>101.</NO.P><TXT>Po druhé judikatúra Súdneho dvora, podľa ktorej antidiskriminačné smernice spresňujú článok 21 Charty, neznamená, že určujú normatívny obsah tohto základného práva s tým následkom, že nad rámec toho neexistuje ochrana základného práva.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0058"><P>Zákaz diskriminácie obsiahnutý v článku 21 Charty práve nevyžaduje žiadne spresnenie a je sám osebe účinný, pozri rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180417">17. apríla 2018</DATE>, <NAME.CASE>Egenberger</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑414/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:257">EU:C:2018:257</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190122">22. januára 2019</DATE>, <NAME.CASE>Cresco Investigation</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑193/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:43">EU:C:2019:43</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Ide skôr o to, že podľa tejto judikatúry sa majú smernice vykladať v kontexte článku 21 Charty. Z toho vyplýva, že v prípade zistenia porušenia smerníc netreba ešte osobitne preskúmavať porušenie článku 21 Charty z rovnakého hľadiska.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0059"><P>Rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120607">7. júna 2012</DATE>, <NAME.CASE>Tyrolean Airways Tiroler Luftfahrt Gesellschaft</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑132/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:329">EU:C:2012:329</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141111">11. novembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Schmitzer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑530/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2359">EU:C:2014:2359</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141113">13. novembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Vital Pérez</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑416/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2371">EU:C:2014:2371</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Rešpektovanie ďalších základných práv Charty je pritom, samozrejme, povinné.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="18"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0102"><NO.P>102.</NO.P><TXT>Súdny dvor v tejto súvislosti už konštatoval, že členské štáty sú v rámci pôsobnosti smernice 2000/78 povinné rešpektovať články 28, 15 a 16 Charty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0060"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110908">8. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Hennigs a Mai</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑297/10 a C‑298/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:560">EU:C:2011:560</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0066">66</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110721">21. júla 2011</DATE>, <NAME.CASE>Fuchs a Köhler</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑159/10 a C‑160/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:508">EU:C:2011:508</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo 14. maca 2017, <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>G4S Secure Solutions</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑157/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:203">EU:C:2017:203</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Okrem toho napríklad v rámci pôsobnosti smernice 2004/38/ES<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0061"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z <DATE ISO="20040429">29. apríla 2004</DATE> o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="158" PAGE.FIRST="77" DATE.PUB="2004">Ú. v. EÚ L 158, 2004, s. 77</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> poukázal na povinnosť členských štátov rešpektovať článok 7 a článok 24 ods. 2 Charty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0062"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160913">13. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Rendón Marín</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑165/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:675">EU:C:2016:675</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0066">66</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0103"><NO.P>103.</NO.P><TXT>Na tretiu otázku preto treba odpovedať tak, že článok 51 ods. 1 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že legislatívne skoncipovanie podnikových dôchodkov, na ktoré sa vzťahujú smernice 2006/54 a 2000/78, predstavuje vykonávanie práva Únie, pokiaľ tým bola zavedená diskriminácia v zmysle týchto smerníc, vyžadujúca odôvodnenie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O výklade jednotlivých základných práv</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">a)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O článku 21 ods. 1 Charty (štvrtá a piata prejudiciálna otázka)</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0104"><NO.P>104.</NO.P><TXT>Ako som už vysvetlila vyššie, článok 21 ods. 1 Charty už netreba preskúmavať z hľadiska diskriminácie na základe pohlavia alebo veku ani v prípade, keď vnútroštátny súd dospeje k záveru, že sporná právna úprava spôsobuje nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia vyžadujúcu odôvodnenie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0063"><P>Pozri bod 101 vyššie.</P></NOTE> Na štvrtú prejudiciálnu otázku preto nie je potrebné odpovedať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0105"><NO.P>105.</NO.P><TXT>Treba však preskúmať, ako sa má vykladať článok 21 ods. 1 Charty z hľadiska diskriminácie na základe majetku vzhľadom na spornú právnu úpravu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0106"><NO.P>106.</NO.P><TXT>Skutočnosť, že smernica 2000/78 neuvádza majetok ako dôvod diskriminácie, a že článok 21 ods. 1 Charty nemôže rozšíriť pôsobnosť tejto smernice o dôvod, ktorý v nej nebol stanovený, tomu nebráni.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0064"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060711">11. júla 2006</DATE>, <NAME.CASE>Chacón Navas</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑13/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:456">EU:C:2006:456</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141218">18. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>FOA</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑354/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2463">EU:C:2014:2463</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150521">21. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>SCMD</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑262/14</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:336">EU:C:2015:336</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V tejto súvislosti totiž nejde o preskúmanie porušenia smernice 2000/78, ale o rešpektovanie ustanovení Charty pri vykonávaní práva Únie členským štátom, konkrétne v prípade diskriminácie v zmysle smernice 2006/54.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0107"><NO.P>107.</NO.P><TXT>Zdá sa, že Súdny dvor doposiaľ ešte nemal možnosť vyjadriť sa k otázke diskriminácie na základe majetku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0108"><NO.P>108.</NO.P><TXT>Na otázku, akým konkrétnym opatreniam by mohol uvedený zákaz konkrétne brániť, však podľa mňa v prejednávanom prípade nie je potrebné odpovedať, keďže v súvislosti s odôvodnením eventuálnej diskriminácie na základe majetku v žiadnom prípade nemôžu platiť iné kritériá ako v súvislosti s diskrimináciou na základe pohlavia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0065"><P>Pozri body 77 až 82 vyššie.</P></NOTE> V konečnom dôsledku by preto prípadnú diskrimináciu na základe majetku bolo treba považovať prinajmenšom za odôvodnenú.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="19"?><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">b)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O článkoch 16 a 17 Charty (šiesta a siedma prejudiciálna otázka)</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0109"><NO.P>109.</NO.P><TXT>Spornej právnej úprave by podľa vnútroštátneho súdu mohol okrem toho brániť článok 17 ods. 1 Charty, pretože <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0035" ID="QS0035"/>priamo v zákone stanovuje vyvlastňujúci zásah bez náhrady<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/> do vlastníckeho práva dotknutých dôchodcov. Vnútroštátny súd sa tiež domnieva, že dotknuté je aj vlastnícke právo bývalých zamestnávateľov, pretože sa zasiahlo do ich zmluvnej slobody tým, že v rozpore so zmluvnými dohodami nesmú zvýšiť nároky na podnikové dôchodky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0110"><NO.P>110.</NO.P><TXT>Zmluvná sloboda podľa judikatúry Súdneho dvora patrí k slobode podnikania zakotvenej v článku 16 Charty. Tá zahŕňa slobodu určiť, resp. dohodnúť cenu za poskytnutú službu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0066"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120419">19. apríla 2012</DATE>, <NAME.CASE>F‑Tex</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑213/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:215">EU:C:2012:215</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130122">22. januára 2013</DATE>, <NAME.CASE>Sky Österreich</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑283/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:28">EU:C:2013:28</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Pokiaľ sporné zásahy do nárokov na dôchodok regulujú výšku zmluvne dohodnutého podnikového dôchodku, ktorý sa podľa judikatúry považuje za súčasť odmeny,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0067"><P>Pozri v tejto súvislosti dôkazy v poznámke pod čiarou 13 vyššie.</P></NOTE> ide teda o obmedzenie slobody podnikania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0111"><NO.P>111.</NO.P><TXT>Pojem vlastníctvo v článku 17 ods. 1 Charty zahŕňa všetky majetkové práva, z ktorých podľa právneho poriadku vyplýva nadobudnuté právne postavenie, ktoré umožňuje ich majiteľom nezávislý výkon týchto práv na ich vlastný účet.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0068"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130122">22. januára 2013</DATE>, <NAME.CASE>Sky Österreich</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑283/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:28">EU:C:2013:28</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Z pohľadu zamestnanca sem patria v zásade aj nároky na dôchodok. Vlastnícke právo však podľa judikatúry Súdneho dvora nemožno vykladať ako právo, ktoré zakladá nárok na dôchodok v určitej výške.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0069"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170613">13. júna 2017</DATE>, <NAME.CASE>Florescu a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑258/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:448">EU:C:2017:448</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Najmä budúce a neurčité výhľady na zvýšenie, akým je aj ročná úprava podnikových dôchodkov, nemožno považovať za konkrétne vlastnícke postavenie. Pokiaľ sa však z už nadobudnutých nárokov zadrží určitá časť, možno to považovať za obmedzenie užívania vlastníctva v zmysle článku 17 ods. 1 tretej vety Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0112"><NO.P>112.</NO.P><TXT>Takéto obmedzenie základného vlastníckeho práva a slobody podnikania musí byť podľa článku 52 ods. 1 Charty ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0070"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170613">13. júna 2017</DATE>, <NAME.CASE>Florescu a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑258/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:448">EU:C:2017:448</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130122">22. januára 2013</DATE>, <NAME.CASE>Sky Österreich</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑283/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:28">EU:C:2013:28</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0113"><NO.P>113.</NO.P><TXT>Aj tu možno spravidla odkázať na vyjadrenia týkajúce sa odôvodnenia eventuálnej nepriamej diskriminácie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0071"><P>Pozri v tejto súvislosti už body 77 až 82 vyššie.</P></NOTE> Súdny dvor tiež priznal členským štátom širokú mieru voľnej úvahy najmä v súvislosti s obmedzením vlastníckych práv, ktorého cieľom bolo znížiť výdavky na platy vo verejnom sektore a reformovať dôchodkový systém.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0072"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170613">13. júna 2017</DATE>, <NAME.CASE>Florescu a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑258/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:448">EU:C:2017:448</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V prospech rešpektovania podstaty vlastníckeho práva a proporcionality obmedzenia v prejednávanom prípade svedčí skutočnosť, že povinnosť poskytnúť príspevok na dôchodok sa týka len nárokov nad určitou hranicou a rozsah tejto povinnosti sa odvíja od výšky nároku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0073"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170613">13. júna 2017</DATE>, <NAME.CASE>Florescu a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑258/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:448">EU:C:2017:448</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">c)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O článku 47 Charty (ôsma prejudiciálna otázka)</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0114"><NO.P>114.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd napokon zastáva názor, že porušenie článku 47 Charty spočíva v tom, že dotknutí dôchodcovia nemôžu namietať priamo proti procesným ustanoveniam SpBegrG a ustanoveniam, ktoré sa na nich zakladajú, a dovolávať sa porušenia práva Únie, ale sú odkázaní na to, aby žalovali svojho bývalého zamestnávateľa o náhradu škody alebo vrátenie zadržaných príspevkov.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="20"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0115"><NO.P>115.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti sa stačí odvolať na to, že podľa judikatúry Súdneho dvora na rešpektovanie základného práva v článku 47 Charty postačuje nepriama možnosť preskúmania, ak v rámci tejto žaloby možno incidenčne posúdiť zlučiteľnosť vnútroštátnych predpisov s právom Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0074"><P>Pozri rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19810707">7. júla 1981</DATE>, <NAME.CASE>Rewe‑Handelsgesellschaft Nord a Rewe‑Markt Steffen</NAME.CASE> (<NO.CASE>158/80</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1981:163">EU:C:1981:163</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070313">13. marca 2007</DATE>, <NAME.CASE>Unibet</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑432/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:163">EU:C:2007:163</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V prejednávanom prípade zjavne ide o takúto situáciu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0116"><NO.P>116.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy Súdnemu dvoru navrhujem, aby na prejudiciálne otázky, ktoré položil Landesgericht Wiener Neustadt (Krajinský súd Wiener Neustadt, Rakúsko), odpovedal takto:</TXT><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Článok 4 ods. 2 a článok 5 písm. c) smernice 2006/54/ES sa majú vykladať v tom zmysle, že v zásade môžu brániť vnútroštátnym predpisom, ktoré vo vzťahu k poberateľom podnikových dôchodkov v podobe priamych definovaných dávok od podnikov kontrolovaných štátom stanovujú zadržanie príspevku na dôchodok, resp. nezvýšenie zmluvne dohodnutého zvýšenia ich nárokov, ak tieto nároky presahujú určitú zákonom stanovenú výšku. To však predpokladá, že percentuálny pomer príslušníkov jedného pohlavia, ktorých nároky presahujú túto výšku, z celkového počtu príslušníkov tohto pohlavia v rámci skupiny osôb, ktoré majú nárok na príslušný druh podnikového dôchodku, je podstatne vyšší ako príslušný percentuálny pomer príslušníkov druhého pohlavia, a túto okolnosť nemožno odôvodniť objektívnym dôvodom, ktorý nesúvisí s diskrimináciou na základe pohlavia.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Článok 2 ods. 1 smernice 2000/78/ES sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátne predpisy, ktoré vo vzťahu k poberateľom podnikových dôchodkov určitého druhu, ktorých výška presahuje zákonom stanovenú hranicu, stanovujú zadržanie príspevku na dôchodok, resp. nezvýšenie zmluvne dohodnutého zvýšenia ich nárokov, nepredstavujú nepriamu diskrimináciu na základe veku v zmysle tohto ustanovenia, ak dotknutý druh podnikových dôchodkov po určitom čase už nebol uzatvorený, a preto poberatelia iných druhov podnikových dôchodkov, ktoré boli uzatvorené neskôr, nespadajú do pôsobnosti týchto predpisov.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Článok 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že legislatívne skoncipovanie podnikových dôchodkov, na ktoré sa vzťahujú smernice 2006/54 a 2000/78, predstavuje vykonávanie práva Únie, pokiaľ tým bola zavedená diskriminácia v zmysle týchto smerníc, vyžadujúca odôvodnenie.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Článok 16 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že obmedzenie slobody zamestnávateľa dohodnúť odmenu za výkon práce zamestnanca treba považovať za odôvodnené, ak je to za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ako je napríklad udržanie financovateľnosti dôchodkových systémov. To isté platí pre obmedzenie užívania vlastníctva zamestnanca v zmysle článku 17 ods. 1 Charty, spôsobené zadržaním časti nároku na podnikový dôchodok, ak tento nárok presahuje určitú hraničnú hodnotu a výška splatného príspevku závisí od výšky nároku.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>5.</NO.P><TXT>Článok 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že nevyžaduje, aby v právnom poriadku členského štátu existovala samostatná žaloba, ktorej hlavným cieľom by bolo preskúmanie súladu vnútroštátnych ustanovení s právom Únie, ak iné účinné právne prostriedky nápravy, ktoré nie sú menej výhodné ako tie, ktoré sa týkajú podobných vnútroštátnych žalôb, umožňujú posúdiť incidenčne takýto súlad.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>