C‑181/1462014CO0181EU:C:2014:74000011122CJ

UZNESENIE ZO 6. 5. 2014 – VEC C‑181/14

G.

<TI><P><HT TYPE="UC">Uznesenie predsedu Súdneho dvora</HT></P><P>zo <DATE ISO="20140506">6. mája 2014</DATE><NOTE NUMBERING="STAR" TYPE="FOOTNOTE" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: nemčina.</P></NOTE></P></TI>Skrátené súdne konanie

Vo veci C‑181/14,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bundesgerichtshof (Nemecko) z 8. apríla 2014 a doručený Súdnemu dvoru 14. apríla 2014, ktorý súvisí s trestným konaním proti:

G.,

PREDSEDA SÚDNEHO DVORA,

so zreteľom na návrh, ktorý predložil sudca spravodajca J. Malenovský,po vypočutí generálneho advokáta Y. Bota,vydal toto<TI><P><HT TYPE="BOLD">Uznesenie</HT></P></TI>1Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu pojmu liek podľa článku 1 bodu 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa stanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, s. 67; Mim. vyd. 13/027, s. 69), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004 (Ú. v. EÚ L 136, s. 34, ďalej len smernica 2001/83).2Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania začatého proti G., ktorý je obžalovaný, že predával bylinné zmesi obsahujúce syntetické kanabinoidy, na ktoré sa nemecký zákon o omamných látkach (Betäubungsmittelgesetz) v čase vzniku skutkových okolností veci nevzťahoval.3V prvostupňovom konaní Landgericht Itzehoe (Nemecko) G. odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere štyri a pol roka a peňažný trest vo výške 200000 eur. Dospel totiž k záveru, že predaj týchto zmesí napĺňa skutkovú podstatu uvádzania nebezpečných liekov na trh v zmysle § 5 ods. 1 a § 4 ods. 17 nemeckého zákona o liekoch (Arzneimittelgesetz), a že sa tak G. dopustil trestného činu podľa § 95 ods. 1 bodu 1 tohto zákona.4G. podal na vnútroštátny súd opravný prostriedok Revision.5Za týchto podmienok Bundesgerichtshof rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

Má sa článok 1 bod 2 písm. b) smernice 2001/83… vykladať v tom zmysle, že látky alebo kombinácie látok v zmysle tohto predpisu, ktoré iba ovplyvňujú fyziologické funkcie u človeka – teda ich neobnovujú ani neupravujú – sa za lieky majú považovať iba v tom prípade, keď majú terapeutický účinok alebo v každom prípade vyvolávajú pozitívne ovplyvnenie telesných funkcií? Nespadajú teda látky alebo kombinácie látok, ktoré sa konzumujú výlučne pre svoje psychoaktívne účinky vyvolávajúce stav omámenosti, a pritom majú v každom prípade účinok, ktorý ohrozuje zdravie, pod pojem liek podľa smernice?

6Samostatným podaním z 8. apríla 2014 vnútroštátny súd požiadal Súdny dvor o prejednanie veci v naliehavom prejudiciálnom konaní podľa článku 107 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.7Na odôvodnenie svojho návrhu vnútroštátny súd uviedol, že pokiaľ by Súdny dvor na prejudiciálnu otázku odpovedal kladne, trestná zodpovednosť G. za skutky z ktorých je obvinený, by nemohla vzniknúť, v dôsledku čoho by teda G. bol vo väzbe nezákonne.8Rozhodnutím z 15. apríla 2014 tretia komora Súdneho dvora rozhodla, že návrhu vnútroštátneho súdu na prejednanie veci v naliehavom prejudiciálnom konaní podľa článku 23a Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a podľa článku 107 rokovacieho poriadku nemožno vyhovieť, keďže smernica 2001/83, výklad ktorej sa žiada, bola prijatá na základe článku 95 ES, teraz článku 114 ZFEÚ, ktorý je zaradený v hlave VII tretej časti Zmluvy o FEÚ. Naliehavé prejudiciálne konanie je pritom vyhradené iba pre návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktorými sa položí jedna alebo viacero otázok týkajúcich sa oblastí upravených v hlave V tretej časti Zmluvy.9Podľa článku 105 ods. 1 rokovacieho poriadku však predseda Súdneho dvora môže výnimočne i bez návrhu, ak si povaha veci vyžaduje jej prejednanie bez zbytočného odkladu, po vypočutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta rozhodnúť, že prejudiciálne konanie prebehne v skrátenom konaní uvedenom v článku 23a Štatútu Súdneho dvora a článku 105 ods. 1 rokovacieho poriadku.10V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že zotrvanie G. vo väzbe závisí výlučne od odpovede danej na otázku položenú vnútroštátnym súdom. Článok 267 štvrtý odsek ZFEÚ uvádza, že ak sa konanie prebiehajúce pred vnútroštátnym súdnym orgánom týka osoby, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor koná bezodkladne.11Za týchto okolností treba konštatovať, že povaha tejto veci odôvodňuje jej bezodkladné prejednanie.12Preto treba bez návrhu rozhodnúť, že vec C‑181/14 bude prejednaná v skrátenom konaní.Z týchto dôvodov predseda Súdneho dvora nariadil:

Vec C‑181/14 bude bez návrhu prejednaná v skrátenom konaní uvedenom v článku 23a Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a v článku 105 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

Podpisy