European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria L


2025/62

17.1.2025

ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2025/62

z 23. októbra 2024

o schémach pomoci SA.56908 (2023/C) (ex 2020/N) – Predĺženie a zmena schémy týkajúcej sa bioplynu používaného ako motorové palivo vo Švédsku a SA.56125 (2023/C) (ex 2020/N) – Predĺženie a zmena schémy SA.49893 (2018/N) – Oslobodenie od dane v prípade bioplynu a biopropánu nepotravinového pôvodu používaných pri výrobe tepla, ktoré zaviedlo Švédsko

[oznámené pod číslom C(2024) 7313]

(Iba anglické znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1), a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

1.   POSTUP

(1)

Po predbežných oznamovacích kontaktoch Švédsko 1. apríla 2020 oznámilo Komisii v súlade s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) predĺženie a zmenu schémy oslobodenia od dane v prípade bioplynu používaného ako motorové palivo (ďalej len „schéma pre motorové palivá“), ako aj predĺženie a zmenu schémy oslobodenia od dane v prípade obnoviteľných zdrojov energie na výrobu tepla (ďalej len „schéma pre vykurovacie palivá“) (ďalej len „schémy“).

(2)

Schému pre motorové palivá Komisia prvýkrát schválila v roku 2003 (2). Komisia ju potom opakovane predĺžila a schválila ako zlučiteľnú pomoc. Posledné rozhodnutie o schválení predĺženia vo veci SA.43302 (2015/N) (3) vychádzalo z Usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 (ďalej len „EEAG“) (4) a bolo platné do 31. decembra 2020. (5)

(3)

Schému pre vykurovacie palivá Komisia prvýkrát schválila v roku 2007 (6). Komisia ju potom opakovane predĺžila a schválila ako zlučiteľnú pomoc. Posledné rozhodnutie o predĺžení vo veci SA.49893 (2018/N) (7) vychádzalo z EEAG a bolo platné do 31. decembra 2020. (8)

(4)

Komisii boli 18. októbra 2019 a 19. júna 2020 doručené podania nemeckého výrobcu biometánu Landwärme GmbH (ďalej len „spoločnosť Landwärme“) týkajúce sa možnej nadmernej kompenzácie dánskych výrobcov bioplynu vyplývajúcej z kumulácie dánskej podpory pre výrobcov bioplynu (9) a švédskeho oslobodenia od dane v prípade bioplynu.

(5)

Dňa 29. júna 2020 Komisia prijala rozhodnutie C(2020) 4487 final a rozhodnutie C(2020) 4489 final, ktorými sa schvaľuje zmena a predĺženie platnosti schémy pre motorové palivá [SA.56908 (2020/N)] a schémy pre vykurovacie palivá [SA.56125 (2020/N)] do 31. decembra 2030 (ďalej len „rozhodnutia z roka 2020“). (10) (11)

(6)

Dňa 13. októbra 2020 podala spoločnosť Landwärme Komisii sťažnosť proti Švédskemu kráľovstvu, v ktorej tvrdila, že kumulácia pomoci poskytnutej vo Švédsku v rámci schém s inou pomocou, ktorú výrobcom bioplynu poskytli iné členské štáty, viedla k nadmernej kompenzácii.

(7)

Dňa 21. decembra 2022 Všeobecný súd na základe žaloby o neplatnosť podanej spoločnosťou Landwärme zrušil rozhodnutia z roku 2020 z procesných dôvodov bez toho, aby rozhodol vo veci samej. (12)

(8)

Všeobecný súd vzal na vedomie, že spoločnosť Landwärme predložila Komisii 18. októbra 2019 a 19. júna 2020 informácie, ktoré sa týkali najmä schém pomoci na podporu výroby bioplynu v Dánsku. Spoločnosť Landwärme poskytla najmä štúdiu, v ktorej sa uvádzajú rôzne formy podpory bioplynu, podpora výroby, ako aj stimuly na zvýšenie dopytu, napríklad zníženie daní. Tvrdila, že tieto rôzne režimy podpory môžu existovať súčasne v rôznych členských štátoch a že takáto kumulácia pomoci poskytovanej rôznymi členskými štátmi by mohla viesť k nadmernej kompenzácii výrobcov bioplynu v iných členských štátoch, ak by predávali bioplyn vo Švédsku. Spoločnosť Landwärme výslovne poukázala na pomoc poskytnutú Dánskom a Švédskom. (13)

(9)

Všeobecný súd uznal, že príjemcami švédskej schémy sú odberatelia bioplynu vo Švédsku. Zatiaľ čo zníženie daní by nemalo vplyv na výrobné náklady bioplynu, nepriamo by z neho mali prospech aj výrobcovia bioplynu vyvážajúci do Švédska, keďže vďaka oslobodeniu od daní by mohli predávať bioplyn za konečnú cenu, ktorá by mohla konkurovať cene zemného plynu. (14)

(10)

Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia mala vo svojom posúdení a na základe informácií od spoločnosti Landwärme zohľadniť spornú kumuláciu v kontexte rastúceho dovozu bioplynu do Švédska z niektorých členských štátov. (15) Všeobecný súd rozhodol, že Komisia v zrušených rozhodnutiach posúdila kumuláciu z rôznych schém len na vnútroštátnej úrovni. Všeobecný súd považoval za náznak existencie závažných ťažkostí, ak je posúdenie Komisie, pokiaľ ide o spornú kumuláciu, a teda o otázku neexistencie nadmernej kompenzácie, neúplné. Považovalo sa to za spojené s posúdením primeranosti pomoci. (16)

(11)

Všeobecný súd sa domnieval, že bioplyn, ktorého dodatočné výrobné náklady v porovnaní so zemným plynom by boli pokryté, by nebol porovnateľný s bioplynom, pre ktorý to ešte neplatilo. (17) Ak by došlo k nadmernej kompenzácii, mohlo by to byť objektívnym dôvodom na odstupňovanie sadzieb dane medzi bioplynom, ktorý dostal pomoc na výrobu, a bioplynom, ktorý ju nedostal. (18) Všeobecný súd dospel k záveru, že ani zásada zákazu diskriminácie, ani článok 110 ZFEÚ nebránia zohľadneniu spornej kumulácie pri posudzovaní nadmernej kompenzácie, z čoho vyplýva, že jej vynechanie z analýzy naznačuje existenciu závažných ťažkostí. (19)

(12)

Všeobecný súd dospel k záveru, že posúdenie zlučiteľnosti schémy s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ so zreteľom na zásadu zákazu diskriminácie a článok 110 ZFEÚ predstavuje závažné ťažkosti v súvislosti s možnou nadmernou kompenzáciou, ktorá by mohla vyplývať zo spornej kumulácie. Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia mala tieto ťažkosti preskúmať v rámci formálneho vyšetrovacieho konania pri posudzovaní nadmernej kompenzácie namiesto toho, aby prijala napadnuté rozhodnutia na konci postupu predbežného preskúmania. (20)

(13)

Komisia listom z 30. januára 2024 informovala Švédsko, že v súvislosti so schémami sa rozhodla začať konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(14)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. (21) Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky.

(15)

Švédsko poslalo svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania 5. marca 2024. Komisia dostala pripomienky od šiestich zainteresovaných strán. Postúpila ich Švédsku, ktoré dostalo príležitosť reagovať; jeho pripomienky boli doručené listom zo 6. mája 2024.

(16)

Ďalšie informácie predložilo Švédsko 31. mája 2024, 2. a 11. októbra 2024.

(17)

Švédsko výnimočne súhlasí s tým, že sa zriekne svojich práv vyplývajúcich z článku 342 ZFEÚ v spojení s článkom 3 nariadenia č. 1/1958 (22) a že toto rozhodnutie sa prijme a notifikuje v angličtine.

2.   PODROBNÝ OPIS SCHÉM POMOCI

2.1.   Právny základ, forma pomoci a cieľ

2.1.1.   Právny základ a forma pomoci

(18)

Právnym základom týchto schém je švédsky zákon (1994:1776) o spotrebných daniach z energie. Švédska spotrebná daň sa skladá z dvoch častí: energetická daň a daň z oxidu uhličitého (CO2).

(19)

Pomoc, ktorú Komisia schválila v rozhodnutiach SA.43302 a SA.49893, bola poskytnutá vo forme úplného oslobodenia od energetickej dane a dane z CO2 v prospech

a)

bioplynu potravinového a nepotravinového pôvodu používaného ako motorové palivo a

b)

bioplynu potravinového a nepotravinového pôvodu a iných biopalív používaných na vykurovanie (spoločne definované ako „oslobodenie od dane“).

2.1.2.   Oznámené zmeny schém schválené v rozhodnutiach SA.43302 a SA.49893

(20)

Švédsko oznámilo i) predĺženie platnosti schém do 31. decembra 2030 (len v prípade bioplynu v rámci schémy pre vykurovacie palivá); ii) vylúčenie bioplynu potravinového pôvodu a iii) zahrnutie biopropánu nepotravinového pôvodu, okrem bioplynu nepotravinového pôvodu. Švédsko zmenilo existujúce právne predpisy s cieľom zaviesť tieto zmeny. Nové ustanovenia nadobudli účinnosť 1. januára 2021.

(21)

Bioplyn sú plynné palivá vyrábané z biomasy; Vo väčšine prípadov je bioplyn metán vyrobený z biomasy a biopropán je propán alebo bután vyrobený z biomasy. To znamená, že ak by bioplyn nebol oslobodený od dane, zdaňoval by sa podľa sadzby fosílneho metánu, teda zemného plynu, zatiaľ čo biopropán by sa zdaňoval podľa sadzby fosílneho propánu, ktorý sa zvyčajne označuje ako LPG (skvapalnený ropný plyn).

(22)

Zmenená schéma pre vykurovacie palivá zahŕňa len bioplyn a biopropán nepotravinového pôvodu a už nie otvorená pre iné biopalivá. Bývalé oslobodenie od dane v prípade zdaniteľných biokvapalín, ako sú nesyntetický metanol, živočíšne a rastlinné tuky a oleje, bolo vo švédskych právnych predpisoch zrušené od 1. januára 2021.

(23)

Švédsko uviedlo, že rozsah pôsobnosti zmenených schém zahŕňa všetky technológie výroby plynu z udržateľnej biomasy, ktoré sú v súčasnosti predmetom hospodárskej súťaže.

(24)

Švédsko okrem toho potvrdilo, že bude pravidelne sledovať vývoj na trhu a v prípade potreby prehodnotí pravidlá oprávnenosti, aby sa zabezpečilo, že všetky obmedzenia oprávnenosti budú opodstatnené aj po vývoji nových technológií alebo prístupov, alebo keď bude k dispozícii viac údajov.

(25)

Aby boli bioplyn a biopropán oprávnené na oslobodenie od dane, musia spĺňať kritériá udržateľnosti a úspory skleníkových plynov stanovené vo švédskom akte (2010:598) o kritériách udržateľnosti pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy. Týmto aktom sa vykonáva smernica o energii z obnoviteľných zdrojov (ďalej len „RED I“) (23), zmenená smernicou o nepriamej zmene využívania pôdy (24), a 1. júla 2021 bol aktualizovaný s cieľom zahrnúť zmeny v revidovanej smernici o energii z obnoviteľných zdrojov (ďalej len „RED II“) (25). Oslobodenie od dane sa vzťahuje len na bioplyn a biopropán nepotravinového pôvodu, ktorý spĺňa príslušné kritériá. Neudržateľný bioplyn a biopropán [ako aj bioplyn a biopropán potravinového pôvodu (26)] sa zdaňuje sadzbou dane zo zemného plynu, resp. z LPG.

(26)

Švédsko neuplatňuje systém kvót, povinnosť prímesí ani žiadny iný systém s podobným účinkom na bioplyn a biopropán používaný ako motorové palivo alebo na vykurovanie a uviedlo, že počas trvania schém nemá v úmysle uplatňovať žiadne takéto opatrenie.

(27)

Švédske orgány takisto potvrdili, že v prípade miešania bioplynu a biopropánu s inými druhmi plynu/palív sa oslobodenie od dane vzťahuje len na obnoviteľnú časť takýchto zmesí.

2.1.3.   Cieľ

(28)

Primárnym cieľom schém je ochrana životného prostredia prostredníctvom zvýšeného využívania udržateľného bioplynu a biopropánu nepotravinového pôvodu ako motorového paliva a paliva na vykurovanie. Švédsko vysvetľuje, že keďže používanie fosílnych palív spôsobuje vyššie úrovne emisií skleníkových plynov, nahradenie zemného plynu bioplynom a LPG biopropánom bude mať za následok zníženie týchto emisií. Hoci Švédsko prekročilo svoj národný cieľ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na rok 2020, švédske orgány vysvetlili, že ďalšie zníženie týchto emisií by bolo nevyhnutné na dosiahnutie cieľa EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030, ako aj národného cieľa znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov z domácej dopravy aspoň o 70 % v porovnaní s rokom 2010. Okrem toho by tieto schémy mali prispieť k úsiliu Švédska a EÚ ako celku o splnenie Parížskej dohody.

(29)

Pokiaľ ide o schému pre motorové palivá, švédske orgány dodali, že sektor dopravy zodpovedá za približne jednu tretinu celkových emisií CO2 vo Švédsku. Švédske orgány vysvetlili, že zvýšené využívanie bioplynu a zavedenie biopropánu ako motorového paliva by pomohlo dosiahnuť dlhodobé ciele Švédska v oblasti klímy (napr. Švédsko chce do roku 2045 dosiahnuť nulové čisté emisie skleníkových plynov do ovzdušia a následne dosiahnuť záporné emisie) a ambíciu vytvoriť vozový park bez fosílnych palív. Jedným zo spôsobov, ako znížiť využívanie fosílnych palív vo Švédsku, je zvýšená náhrada fosílnych palív obnoviteľnými plynmi, ako je bioplyn a biopropán, čo je cieľom tejto schémy.

(30)

Na základe energetických štatistík a prognóz Švédskej energetickej agentúry (ďalej len „SEA“) švédske orgány v čase oznámenia uviedli, že využívanie bioplynu sa od roku 2013 mierne zvýšilo, ale stále zostáva nízke, t. j. pod 2 % z celkového množstva energie využívanej v sektore dopravy, a neočakáva sa, že sa v najbližších rokoch výrazne zvýši. Švédske orgány vysvetlili, že náklady na výrobu bioplynu sú príliš vysoké na to, aby tieto palivá mohli konkurovať ekvivalentným fosílnym palivám. Určité investície do výroby bioplynu sa už uskutočnili, ale na udržanie a umožnenie investícií do vozidiel a potrebnej infraštruktúry je potrebný značný dopyt po bioplyne.

2.2.   Príjemcovia a daňovníci

(31)

Priami príjemcovia v rámci týchto dvoch schém sú títo.

(32)

V rámci schémy pre motorové palivá sú priamymi príjemcami oslobodenia od dane podniky, ktoré sú povinné platiť energetickú daň a daň z CO2 v prípade plynu a podať daňové priznanie (ďalej len „daňovníci“). Sú dodávateľmi paliva a dovozcami bioplynu (a biopropánu). Medzi nimi môžu byť aj výrobcovia bioplynu (a biopropánu), pokiaľ sú dodávateľmi paliva alebo konečnými spotrebiteľmi. Stručne povedané, daň je splatná tam, kde motorové palivo opustí posledný sklad pohonných hmôt pred predajom konečnému spotrebiteľovi. Daňovníci sú oslobodení od energetickej dane a dane z CO2 v prípade plynu a očakáva sa od nich, že pri predaji bioplynu (alebo biopropánu) konečným spotrebiteľom (napr. dopravnej spoločnosti alebo súkromnej osobe, ktorá tankuje palivo na čerpacej stanici) prenesú výhodu oslobodenia od dane.

(33)

V rámci schémy pre vykurovacie palivá sú priamymi príjemcami oslobodenia od dane koncoví používatelia (napr. spoločnosti pôsobiace v sektore vykurovania, diaľkového vykurovania alebo výroby). V tomto prípade si koncový používateľ môže odpočítať daň vo svojom daňovom priznaní (ak je platiteľom energetickej dane a dane z CO2), ale je takisto bežné, že koncový používateľ nadobudne plyn vrátane dane a požiada o jej vrátenie.

(34)

Cieľom oboch schém je znížiť konečnú cenu bioplynu a biopropánu pre konečných spotrebiteľov. Týmito schémami sa takisto znižujú náklady na spotrebu pre výrobcov, ktorí vyrábajú bioplyn (a biopropán) pre vlastnú potrebu.

(35)

Zatiaľ čo priamymi príjemcami schém sú podniky, ktoré si uplatňujú oslobodenie od dane u daňového úradu (buď priamo pre daňovníkov, alebo ako refundáciu pre koncových používateľov v rámci schémy pre vykurovacie palivá), schémy nepriamo prinášajú výhody výrobcom udržateľného bioplynu a biopropánu. Zo schém nepriamo profitujú zvýšeným dopytom po ich produktoch (udržateľný bioplyn alebo biopropán) zo strany konečných spotrebiteľov.

(36)

Schémy sú otvorené tak pre bioplyn a biopropán vyrobený vo Švédsku, ako aj pre dovážaný bioplyn a biopropán.

(37)

Švédske orgány vysvetlili, že švédsky trh nie je homogénny trh s rovnakými charakteristikami. Na západnom pobreží Švédska sa nachádza plynová sieť, ktorá je prepojená s Dánskom, a teda aj s niektorými ďalšími európskymi krajinami. Táto európska sieť však pokrýva len veľmi malú časť celkovej rozlohy Švédska. V iných častiach Švédska, napríklad v Štokholme, existujú miestne siete. Vo väčšine regiónov však plynové siete vôbec neexistujú. V týchto oblastiach sa plyn distribuuje do zásobovacích staníc nákladnými autami. Švédske orgány ďalej vysvetlili, že väčšina výrobcov vo Švédsku sú malí výrobcovia, ktorí vyrábajú bioplyn na vlastnú spotrebu (napr. poľnohospodári využívajúci hnoj zo svojich fariem) alebo len pre jedného či dvoch zákazníkov (napr. miestna odpadová spoločnosť využívajúca komunálny odpad a vyrábajúca bioplyn na diaľkové vykurovanie alebo miestna autobusová spoločnosť). Tieto „miestne trhy“ sú v zanedbateľnej miere ovplyvnené dovozom bioplynu, zemného plynu alebo výrobou bioplynu inde vo Švédsku.

(38)

Na to, aby priamy príjemca (daňovník v rámci schémy pre motorové palivá alebo koncový používateľ v rámci schémy pre vykurovacie palivá) mohol využívať oslobodenie od dane, musí predložiť rozhodnutie SEA, ktorým sa preukáže, že bioplyn a biopropán, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dane, sú trvalo udržateľné a nepotravinového pôvodu. Švédsko zaviedlo systém kontroly, v rámci ktorého priami príjemcovia dostávajú od SEA rozhodnutie potvrdzujúce, že sú splnené kritériá udržateľnosti a že bioplyn alebo biopropán pochádza z nepotravinových zdrojov.

(39)

Švédska daňová agentúra spravuje platby dane od daňovníkov a formou kontroly mesačných daňových priznaní ex post a pravidelných auditov zabezpečuje, aby daňovníci dodržiavali právne ustanovenia týkajúce sa platných daňových sadzieb, oslobodení od dane a ďalších podmienok stanovených vo švédskom akte o spotrebnej dani z energie. V prípade žiadosti o vrátenie dane švédska daňová agentúra vykonáva podobné kontrolné a audítorské opatrenia.

(40)

Švédske orgány potvrdili, že pomoc sa poskytuje automaticky v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, je otvorená pre každý podnik, ktorý spĺňa kritériá oprávnenosti, a že švédska daňová agentúra nemôže prijať žiadne diskrečné opatrenia.

(41)

Pokiaľ ide o podmienku uvedenú v bode 131 písm. d) EEAG, Švédsko potvrdilo, že po úplnom odpísaní zariadení podľa bežných účtovných pravidiel sa pomoc neposkytne.

2.3.   Výška pomoci a monitorovanie nadmernej kompenzácie

(42)

Oslobodenie od dane sa poskytuje ako kompenzácia rozdielu medzi vyššími nákladmi na udržateľný bioplyn a biopropán nepotravinového pôvodu, a nákladmi na zemný plyn, resp. skvapalnený ropný plyn.

(43)

Schémy podliehajú pravidelnému monitorovaniu zo strany švédskych orgánov. Švédsko sa zaviazalo predkladať Komisii výročné monitorovacie správy a v prípade potreby upraviť výšku pomoci, aby sa v budúcnosti zabránilo nadmernej kompenzácii.

2.3.1.   Schéma pre motorové palivá

(44)

Monitorovacie správy sú založené na podrobných informáciách, ktoré SEA zozbierala od daňových poplatníkov, a to tak v súvislosti s bioplynom vyrobeným na domácom trhu, ako aj s dovážaným bioplynom. SEA zhromažďuje údaje prostredníctvom oznamovacej povinnosti pre daňovníkov, ktorí využívajú schému, t. j. dodávateľov palív, dovozcov a výrobcov (pokiaľ sú títo výrobcovia daňovníkmi). Požadované informácie zahŕňajú údaje o objemoch a nákladoch na výrobu, dovoz alebo priamy nákup bioplynu. Výrobcovia poskytujú údaje o svojich výrobných nákladoch a ostatné vykazujúce subjekty poskytujú údaje o nákupnej cene bioplynu. Pre dovozcov táto cena zodpovedá skutočnej nákupnej cene vrátane cla a dopravy.

(45)

Náklady na bioplyn sa určujú výpočtom objemovo váženého priemeru medzi deklarovanými výrobnými, dovoznými a nákupnými nákladmi. Náklady na bioplyn sa potom porovnávajú s nákladmi na jeho fosílny ekvivalent (27) (vrátane daní), upravenými o obsah energie (28).

(46)

Švédske orgány vysvetlili, že do výpočtu sa premietnu aj iné možné schémy pomoci, ktorými sa znižujú výrobné náklady alebo dovozné a nákupné ceny. Ak je daňovník výrobcom, pomoc poskytnutá na úrovni výroby sa zahrnie do vykazovaných nákladov (napríklad do kapitálových nákladov). Ak je daňovník dodávateľom alebo dovozcom pohonných hmôt, pomoc poskytnutá na úrovni výroby sa pravdepodobne premietne do vykazovaných nákupných alebo dovozných cien.

(47)

Švédsko predložilo výsledky monitorovacích správ o bioplyne používanom ako motorové palivo za roky 2018 a 2019 (29) na základe metodiky opísanej v odôvodneniach 44 až 46. Z tabuľky 1 vyplýva, že náklady na bioplyn bez daní sú výrazne vyššie ako náklady na zemný plyn s daňami.

Tabuľka 1

Náklady na udržateľný bioplyn vo Švédsku na roky 2018 a 2019

 

Bioplyn 2019

Bioplyn 2018

SEK/m3

EUR (30)/m3

SEK/m3

EUR (31)/m3

A) Suroviny (32)

7,10

0,66

4,96

0,46

B) Náklady práce

1,02

0,09

0,61

0,06

C) Kapitálové náklady

1,35

0,12

0,77

0,07

D) Náklady na spracovanie a iné náklady (33)

2,69

0,25

2,95

0,27

E) Náklady na dopravu

1,25

0,12

0,73

0,07

F) Predaj vedľajších výrobkov (34)

–

–

–

–

G) Celkové náklady (bez daní) (A + B + C + D + E - F)

13,42

1,24

10,02

0,93

H) Cena upravená podľa energetického obsahu (35)

15,28

1,41

11,42

1,06

I) Referenčná cena zemného plynu (vrátane daní) (36)

6,73

0,62

7,30

0,68

J) Rozdiel medzi referenčnou cenou zemného plynu a cenou bioplynu (H – I)

+8,55

+0,79

+4,12

+0,38

Zdroj:

Švédske orgány. Na základe monitorovacích správ za roky 2019 a 2018, ktoré vypracovala agentúra SEA.

(48)

Švédske orgány očakávajú, že náklady na udržateľný bioplyn bez daní zostanú v budúcnosti vyššie ako náklady na zemný plyn s daňami.

(49)

Švédsko vysvetlilo, že miera návratnosti bioplynu v roku 2019 bola približne 10 %. Očakáva sa, že táto sadzba zostane počas trvania schémy stabilná.

(50)

Švédske orgány poskytli odhadované náklady len na bioplyn, keďže biopropán používaný ako motorové palivo v čase prvého oznámenia 1. apríla 2020 vo Švédsku ešte neexistoval.

(51)

Pokiaľ ide o biopropán, Švédsko odhaduje, že náklady na biopropán, ktorý sa používa ako motorové palivo, sú výrazne vyššie ako náklady na LPG. Švédske orgány sa zaviazali, že s rastúcim trhom s biopropánom sa v ročnej monitorovacej správe vykoná výpočet podľa podobnej metódy ako v prípade bioplynu. SEA bude monitorovať náklady na biopropán, porovnávať ich s nákladmi na LPG a v prípade potreby upravovať výšku pomoci, aby sa zabránilo nadmernej kompenzácii. Ak Švédsko zistí, že oslobodenie od dane presahuje rámec potrebný na pokrytie rozdielu medzi nákladmi na biopropán a LPG, upraví výšku pomoci namiesto úplného oslobodenia od dane.

2.3.2.   Schéma pre vykurovacie palivá

(52)

Náklady na bioplyn použité v monitorovacích správach o schéme pre vykurovacie palivá sú prevzaté z monitorovacej správy SEA o bioplyne používanom ako motorové palivo. Keďže bioplyn, ktorý sa spotrebúva vo vykurovacích zariadeniach alebo zariadeniach na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie, nemusí byť taký čistý, náklady na modernizáciu sa odpočítavajú. K výpočtu sa pripočítavajú aj náklady na emisné kvóty.

(53)

Švédsko predložilo výsledky monitorovacích správ o bioplyne používanom ako palivo na vykurovanie za roky 2018 a 2019.

Tabuľka 2

Výpočet nákladov na bioplyn používaný na vykurovanie v teplárňach podľa monitorovacích správ za roky 2019 a 2018

 

Bioplyn 2019

Bioplyn 2018

 

SEK/MWh

EUR (37)/MWh

SEK/MWh

EUR (37)/MWh

A) Cena výrobku

1 106

102,4

729

67,5

B) Energetická daň

–

–

–

–

C) Uhlíková daň/daň z CO2

–

–

–

–

D) Náklady na emisné kvóty (EU ETS) (38)

67  (38)

6,2

59  (38)

5,5

E) Čistý súčet (A+B+C+D)

1 173

108,6

788

72,9

F) Referenčná cena zemného plynu (39)

703

65,1

761

70,4

G) Rozdiel medzi referenčnou cenou zemného plynu a výrobnými nákladmi na bioplyn (E-F)

+ 470

+43,5

+17

+1,6

(Zdroj – švédske orgány.)


Tabuľka 3

Výpočet nákladov na bioplyn používaný na vykurovanie v zariadeniach na kombinovanú výrobu elektriny a tepla podľa monitorovacích správ za roky 2019 a 2018

 

Bioplyn 2019

Bioplyn 2018

 

SEK/MWh

EUR (40)/MWh

SEK/MWh

EUR (40)/MWh

A) Cena výrobku

1 106

102,4

729

67,5

B) Energetická daň

–

–

–

–

C) Uhlíková daň/daň z CO2

–

–

–

–

D) Náklady na emisné kvóty (EU ETS2

67 (41)

6,2

59 (41)

5,5

E) Čistý súčet (A+B+C+D)

1 173

108,6

788

72,9

F) Referenčná cena zemného plynu (42)

560

51,8

521

48,2

G) Rozdiel medzi referenčnou cenou zemného plynu a výrobnými nákladmi na bioplyn [(F-E)

+ 613

+ 56,7

+ 267

+ 24,7

(Zdroj – švédske orgány.)

(54)

Z tabuľky 2 a tabuľky 3 vyplýva, že rozdiel medzi celkovými vyrovnanými nákladmi na energiu v prípade bioplynu a trhovou cenou zemného plynu je po zohľadnení oslobodenia od dane kladný, a to tak v prípade bioplynu používaného na vykurovanie v teplárňach, ako aj bioplynu používaného v zariadeniach na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie. Bioplyn používaný na vykurovanie je napriek daňovým úľavám drahší ako zemný plyn.

(55)

Pokiaľ ide o daň z emisií CO2, švédske orgány vysvetlili, že 1. augusta 2019 bola daň z CO2 v prípade zemného plynu zvýšená z 11 % všeobecnej úrovne na 91 % v zariadeniach na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, ktoré spadajú pod systém EU ETS. Od 1. januára 2023 sa daň z emisií CO2 nevyberá v žiadnych teplárňach, na ktoré sa vzťahuje EU ETS. Nižšia energetická daň sa zvýšila z 30 % na 100 %. Úroveň zdanenia, a teda aj cena zemného plynu používaného na vykurovanie v KVET sú teda rovnaké ako v teplárňach. Zmena dane neviedla k nadmernej kompenzácii (ako je uvedené v tabuľke 3).

(56)

Švédske orgány očakávajú, že náklady na udržateľný bioplyn používaný na vykurovacie účely bez daní budú aj v budúcnosti vyššie ako náklady na zemný plyn s daňami.

(57)

Podobne ako v prípade schémy pre motorové palivá (pozri odôvodnenie 50), vnútroštátne orgány nemajú dostatočné údaje o nákladoch na biopropán, pretože jeho prítomnosť na švédskom trhu je obmedzená (43). Na základe informácií poskytnutých dvoma švédskymi výrobcami biopropánu však švédske orgány odhadujú, že náklady na biopropán sú takmer dvojnásobné v porovnaní s fosílnym propánom. Švédske orgány sa zaviazali zahrnúť biopropán do výročných monitorovacích správ od nadobudnutia účinnosti schémy, porovnať jeho výrobné náklady s nákladmi na fosílny propán a v prípade potreby upraviť pomoc, aby sa zabránilo nadmernej kompenzácii.

2.4.   Rozpočet a trvanie

(58)

Švédsko požiadalo o predĺženie platnosti schém o 10 rokov, od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030.

(59)

V nadväznosti na zrušenie rozhodnutí z roku 2020 zverejnila Švédska daňová agentúra 7. marca 2023 vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že agentúra už nemôže udeliť oslobodenie od dane v prípade bioplynu alebo biopropánu. (44)

(60)

Oslobodenie od dane sa financuje zo štátneho rozpočtu vo forme ušlých daňových príjmov.

(61)

Švédske orgány odhadli rozpočet na celé obdobie trvania schémy pre motorové palivá na približne 5,15 miliardy SEK [477 miliónov EUR (45)], pričom ročný rozpočet predstavuje približne 0,47 miliardy SEK (43 miliónov EUR). V prípade schémy pre vykurovacie palivá švédske orgány odhadli celkový rozpočet schémy na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 na približne 5,94 miliardy švédskych korún (550 miliónov EUR).

2.5.   Kumulácia

(62)

Vo všeobecnosti možno oslobodenie od dane kumulovať s pomocou, a to najmä s pomocou na výrobu udržateľného bioplynu a biopropánu.

(63)

Vo Švédsku môže investičnú pomoc, ktorou sa podporuje udržateľný bioplyn a biopropán, poskytnúť niekoľko švédskych orgánov v rámci schém štátnej pomoci na výskum a inovácie alebo na environmentálne účely podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách. (46)

(64)

Okrem toho sa podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách môže poskytnúť prevádzková pomoc na podporu udržateľného bioplynu a biopropánu.

(65)

Švédske orgány vysvetlili, že sumy pomoci poskytnuté výrobcom bioplynu a biopropánu sú zahrnuté do monitorovania, a preto sa zohľadňujú pri posudzovaní nadmernej kompenzácie.

(66)

Presnejšie, švédske orgány vysvetlili, že akákoľvek pomoc poskytnutá výrobcovi vo Švédsku alebo v inom členskom štáte sa zohľadňuje pri monitorovaní nadmernej kompenzácie buď priamo, ak je vykazujúci subjekt výrobcom, alebo nepriamo, ak je vykazujúci subjekt dodávateľom alebo dovozcom paliva (pozri odôvodnenie 46).

(67)

Švédsko potvrdilo, že spĺňa požiadavky článku 30 smernice RED II a že v súčasnosti pracuje na zavedení databázy Únie uvedenej v smernici RED II a ďalej rozvinutej v smernici RED III vo Švédsku. Švédsko vysvetlilo, že keďže tento systém nebol k dispozícii ani v čase, keď Švédsko navrhovalo a oznamovalo schémy, ani v čase, keď Komisia uskutočnila toto posúdenie, nebolo zatiaľ možné zohľadniť informácie o už prijatej podpore z dokumentácie systému hmotnostnej bilancie. Švédsko však vysvetlilo, že keď bude databáza Únie plne funkčná a informácie v nej budú komplexné, nebude si to vyžadovať žiadne zmeny v koncepcii schém. Je to preto, že podpora poskytnutá výrobcom bioplynu a biopropánu v zahraničí sa už zohľadňuje nepriamo prostredníctvom vplyvu podpory na dovozné ceny pri monitorovaní, a tým sa berie do úvahy pri posudzovaní nadmernej kompenzácie (pozri odôvodnenia 65 a 66).

2.6.   Transparentnosť a ďalšie ustanovenia

(68)

Švédske orgány sa zaviazali dodržiavať ustanovenia o transparentnosti podľa oddielu 3.2.7 EEAG a oddielu 3.2.1.4 Usmernení o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky (ďalej len „CEEAG“) na rok 2022 (47) a zverejňovať všetky požadované informácie na webovom sídle. (48)

(69)

Švédske orgány vysvetlili, že na to, aby bol príjemca pomoci oprávnený na oslobodenie od dane v rámci týchto schém, nesmie byť predmetom neuhradeného príkazu na vymáhanie pomoci vydaného na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým sa pomoc vyhlásila za neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, ani nesmie byť podnikom v ťažkostiach, ako je vymedzené v usmerneniach na záchranu a reštrukturalizáciu. (49)

2.7.   Dôvody na začatie konania

(70)

Komisia prijala rozhodnutie o začatí konania 30. januára 2024.

(71)

Ako je vysvetlené v oddiele 3.3.1 rozhodnutia o začatí konania, Komisia posúdila zlučiteľnosť schém s vnútorným trhom od 1. januára 2021 do 26. januára 2022 na základe podmienok stanovených v oddieloch 3.2 a 3.3 EEAG a od 27. januára 2022 na základe podmienok stanovených v oddieloch 3 a 4.1 CEEAG.

(72)

Vzhľadom na závery Všeobecného súdu (pozri odôvodnenia 7 až 12), podľa ktorých mala mať Komisia pochybnosti o zlučiteľnosti niektorých aspektov schémy s vnútorným trhom, a vzhľadom na informácie, ktoré Komisii poskytla spoločnosť Landwärme (pozri oddiel 2.7 rozhodnutia o začatí konania), sa Komisia rozhodla začať formálne vyšetrovacie konanie.

(73)

Ako zdôraznil Všeobecný súd a na základe informácií, na ktoré bola upozornená v čase prijatia zrušených rozhodnutí, Komisia konštatovala, že dovoz z iných krajín, a to najmä z Dánska, sa v rokoch pred oznámením predĺženia schém zjavne zvýšil. Komisia si v tejto súvislosti kládla otázku, aké sú určujúce faktory rastu dovozu bioplynu do Švédska a či ho možno vysvetliť švédskymi opatreniami a opatreniami niektorých iných členských štátov, najmä Dánska. Komisia žiadala o objasnenie vplyvu, ktorý má kombinácia pomoci poskytovanej vo Švédsku v rámci príslušných schém a pomoci, ktorú poskytujú výrobcom bioplynu iné členské štáty, na rast dovozu bioplynu vyrobeného v iných členských štátoch, najmä v Dánsku, do Švédska.

(74)

Navyše Komisia vyjadrila pochybnosti o primeranosti schém vzhľadom na možnú kumuláciu pomoci poskytnutej v rámci príslušných schém s pomocou, ktorú výrobcom bioplynu poskytuje Dánsko. Komisia sa snažila objasniť, či údajná kumulácia súvisela s tými istými oprávnenými nákladmi, a ak áno, či viedla k nadmernej kompenzácii v prospech výrobcov, ktorí dostávajú pomoc na výrobu v Dánsku, pričom predávajú bioplyn vo Švédsku. Komisia žiadala o informácie aj zainteresované strany, pokiaľ by mali konkrétne dôkazy, ktoré by podľa ich názoru naznačovali nadmernú kompenzáciu poskytovanú v rámci švédskych schém výrobcom v tých prípadoch, keď pomoc na výrobu poskytuje iný členský štát.

3.   PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

(75)

Celkovo šesť tretích strán predložilo pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania: Landwärme, Dánska energetická agentúra (DEA), Švédske plynárenské združenie, Európska federácia pre obnoviteľné zdroje energie (EREF), Eurogas (plynárenské združenie) a GreenGasAdvisors (nemecká poradenská spoločnosť).

(76)

Spoločnosť Landwärme vo svojom vyjadrení potvrdila, že rozhodnutie o začatí konania presne odzrkadľuje jej vyjadrenia vo veci a sťažnosť z 13. októbra 2020, (50), a preto v plnom rozsahu odkázala na svoje predchádzajúce argumenty a obmedzila sa na poskytnutie dodatočných informácií.

(77)

Pripomienky predložené tretími stranami sú zhrnuté ďalej v týchto kategóriách: i) pripomienky k determinantom rastu dovozu bioplynu (pozri oddiel 3.1), ii) pripomienky k údajnej nadmernej kompenzácii (pozri oddiel 3.2) a iii) pripomienky k ďalším témam (pozri oddiel 3.3).

3.1.   Determinanty rastu dovozu bioplynu

(78)

Pokiaľ ide o determinanty rastu dovozu bioplynu, Švédske plynárenské združenie uviedlo, že keďže bioplyn je vo Švédsku zdaňovaný rovnako bez ohľadu na jeho pôvod, samotné oslobodenie od dane nemá vplyv na pôvod spotrebovaného bioplynu, ale že pomoc poskytnutá v Dánsku mohla mať vplyv na zvýšenie dovozu bioplynu z Dánska. Švédske plynárenské združenie tvrdilo, že existujú aj iné faktory, ktoré mohli mať vplyv na rast dovozu bioplynu, napr. zvýšenie úrovne dane z emisií CO2 a energetickej dane z fosílnych palív pre určité priemyselné odvetvia, ktoré nie sú zahrnuté do systému EU ETS, ku ktorému došlo v rokoch 2015, 2016, 2018, 2021 a 2022 a ktoré spôsobilo všeobecné zvýšenie dopytu po bioplyne vo Švédsku.

(79)

Spoločnosť Landwärme vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania poskytla aktualizované údaje o vývoji dovozu švédskeho biometánu, ktoré dokazujú rušivý účinok švédskych schém. Spoločnosť Landwärme vysvetlila, že zatiaľ čo celkový objem biometánu využívaného vo Švédsku sa od roku 2015 zvýšil o 145 %, výroba sa v rovnakom období (2015 – 2021) zvýšila len o 17 %, čo podľa nej ukazuje, že rast využívania biometánu je teda takmer výlučne spôsobený dovozom. Spoločnosť Landwärme takisto uviedla, že v rokoch 2016 až 2020 sa vývoz dánskeho biometánu do Švédska zvýšil z 200 GWh na 1 400 GWh a že v roku 2020 tento dovoz predstavoval takmer 75 % celkového dovozu do Švédska. Napokon spoločnosť Landwärme uviedla, že v roku 2021 sa z Dánska doviezlo 2 291 GWh a v roku 2022 1 938 GWh, čo zodpovedá 95 % v roku 2021 a 99 % v roku 2022 z celkového dovozu biometánu do Švédska (51).

(80)

Spoločnosť Landwärme uviedla, že výrobcovia biometánu, ktorí kumulovali dve dotácie, mohli využiť túto nadmernú kompenzáciu na to, aby ponúkali svoje potvrdenia o pôvode vo Švédsku za výhodnejšie ceny ako výrobcovia, ktorí nedostávajú pomoc na výrobu alebo musia pomoc v prípade vývozu vrátiť, a v dôsledku toho vytlačili švédskych výrobcov biometánu a výrobcov z iných členských štátov z trhu. Spoločnosť Landwärme ďalej tvrdila, že zatiaľ čo dovoz biometánu s dvojitými dotáciami neustále rástol, výroba švédskeho biometánu stagnovala a mohla byť zabezpečená len ďalšími dotáciami a že výrobcovia z iných členských štátov, ktorí nedostali dotácie, boli úplne vytlačení zo švédskeho trhu.

(81)

EREF vydala všeobecné vyhlásenie, že výrobcovia, ktorí nedostávali žiadne dotácie, boli vytlačení z trhov v dôsledku konkurenčnej nevýhody, ktorá vznikla nekontrolovaným cezhraničným obchodom s dotovaným biometánom.

3.2.   Namietaná nadmerná kompenzácia

(82)

DEA potvrdila, že príslušná dánska schéma pre bioplyn je schéma uvedená v odôvodnení 89 písm. b) rozhodnutia o začatí konania, t. j. schéma na podporu modernizácie bioplynu, aby sa mohol dodávať do plynovej siete. Agentúra DEA uviedla, že táto schéma bola schválená Komisiou v roku 2013 (52) a že bola uzavretá pre nové žiadosti v roku 2019 (53). DEA potvrdila, že opis dánskej schémy pre bioplyn a dánskeho testu nadmernej kompenzácie v oddiele 2.9 rozhodnutia o začatí konania je správny. Vysvetlili, že v rámci dánskej schémy pre bioplyn príjemcovia: i) dostávajú jednotnú prémiu k trhovej cene zemného plynu; ii) sú oprávnení prijímať a predávať potvrdenia o pôvode a že všetky tieto príjmy [z predaja plynu (t. j. cena zemného plynu), predaja potvrdení o pôvode a z prémií] sú zahrnuté v ročných finančných výkazoch dánskych výrobcov bioplynu. Ročné posúdenie nadmernej kompenzácie vychádza z informácií vo finančných výkazoch príjemcov o schéme ako celku (54). DEA uviedla, že v rámci tejto metódy sa zohľadňujú účinky švédskych schém, keďže zvýšený dopyt po bioplyne sa prejaví vo zvýšenom príjme uvedenom v ročných finančných výkazoch príjemcov. DEA uviedla, že ročné posúdenie nadmernej kompenzácie, ktoré uplatňuje, je prísne, pretože vychádza z verejne dostupných informácií overených účtovníkmi. DEA ďalej vysvetlila, že Dánsko vykonáva posúdenie ex post za kĺzavé trojročné obdobie. Ak sa za predchádzajúce trojročné obdobie preukáže, že príjemcovia dostali nadmernú kompenzáciu, prémia sa upraví smerom nadol. DEA uviedla, že v rámci posúdenia vykonaného na roky 2018 – 2020 a 2019 – 2021 sa nepreukázala žiadna nadmerná kompenzácia. Agentúra DEA dodala, že v posúdení z roku 2023 sa po prvýkrát uvádza nadmerná kompenzácia v období rokov 2020 – 2022. Táto indikovaná nadmerná kompenzácia bola spôsobená predovšetkým prudkým nárastom cien plynu, ku ktorému došlo v tomto období. V dôsledku toho Dánsko v nasledujúcich troch rokoch znížilo prémiu, aby túto skutočnosť napravilo.

(83)

Švédske plynárenské združenie vysvetlilo, že Švédsko má už mnoho rokov zavedený ročný kontrolný mechanizmus na zisťovanie možnej nadmernej kompenzácie vo Švédsku a že doteraz nedošlo k žiadnej nadmernej kompenzácii za bioplyn. Švédske plynárenské združenie uviedlo, že v monitorovacích správach sú uvedené náklady na výrobu bioplynu vo Švédsku vrátane akejkoľvek pomoci poskytnutej výrobcom. Švédske plynárenské združenie ďalej vysvetlilo, že v prípade dovážaného bioplynu sú správy založené na dovozných cenách, keďže Švédsko nemôže monitorovať výrobné náklady alebo pomoc poskytovanú v iných krajinách a že pomoc poskytovaná v iných krajinách sa v každom prípade zohľadňuje, pretože ovplyvní cenu bioplynu vyvážaného do Švédska.

(84)

Švédske plynárenské združenie okrem toho poznamenalo, že ak by kombinácia schém s dánskou pomocou na výrobu viedla k nadmernej kompenzácii pre dánskych výrobcov, prejavilo by sa to v dánskom kontrolnom mechanizme, keďže v tom sa zohľadňujú všetky náklady a príjmy vrátane príjmov súvisiacich s predajom plynu a potvrdení o pôvode, ako aj dánsku pomoc.

(85)

Spoločnosť Landwärme vo svojich pripomienkach kritizovala metódu výpočtu, ktorú Komisia použila na určenie maximálnej prípustnej výšky pomoci pri posudzovaní schém podpory pre biometán vrátane švédskych schém, a to z dvoch hľadísk. Podľa názoru spoločnosti Landwärme sa metódou umožňuje nadmerná kompenzácia tým, že sa v nej nezohľadňujú 1. príjmy z predaja potvrdení o pôvode a 2. pomoc poskytnutá v iných členských štátoch. Pokiaľ ide o prvý bod, spoločnosť Landwärme vysvetlila, že príjmy z predaja potvrdení o pôvode prinášajú zisk výrobcom biometánu. Keďže tento zisk umožňuje výrobcom biometánu (čiastočne) kompenzovať ich náklady na výrobu biometánu, musí sa zohľadniť pri určovaní maximálnej prípustnej výšky pomoci, inak by daňové schémy mohli viesť k nadmernej kompenzácii. Pokiaľ ide o druhý bod, spoločnosť Landwärme uviedla, že v metóde výpočtu, ktorú použila Komisia, sa zohľadňujú len vnútroštátne podmienky a prehliada sa cezhraničný obchod. Na biometán, ktorý sa vyváža do iných členských štátov, však už mohla byť poskytnutá pomoc v krajine pôvodu. Za týchto okolností boli dodatočné náklady spojené s výrobou biometánu už čiastočne alebo úplne kompenzované. Poskytnutie dodatočnej pomoci v dovážajúcich členských štátoch preto môže viesť k nadmernej kompenzácii.

(86)

Spoločnosť Landwärme poskytla výpočet, ktorý dokazuje, že kumulácia dánskej pomoci, švédskeho oslobodenia od dane a potvrdení o pôvode vedie k nadmernej kompenzácii dánskych výrobcov. Spoločnosť Landwärme porovnala náklady na výrobu biometánu vo výške 67,5 EUR/MWh podľa poznatkov spoločnosti Landwärme o trhu s príjmami tvorenými fyzickou hodnotou plynu (13,27 EUR/MWh) a naznačila, že tento rozdiel už prevyšuje dánsku pomoc na výrobu (54,23 EUR/MWh oproti 55,27 EUR/MWh). Spoločnosť Landwärme potom pripočítala švédsku pomoc (29,56 EUR/MWh) a príjmy z potvrdení o pôvode (nevyčíslené). Na základe toho spoločnosť Landwärme tvrdila, že nadmerná kompenzácia predstavuje švédsku pomoc plus cenu potvrdenia o pôvode (ako aj malú časť dánskej pomoci) (55).

(87)

Napokon, aby sa zabezpečilo, že nedôjde k nadmernej kompenzácii, Landwärme odporučila, aby Švédsko vylúčilo zo schémy dovážaný biometán, ktorý bol dotovaný v krajine pôvodu.

(88)

Podľa spoločnosti GreenGasAdvisors Dánsko vypočítalo, že podpora pre domácich výrobcov je dostatočná kombináciou injekčnej podpory a predaja potvrdení o pôvode, preto by akákoľvek ďalšia podpora nad rámec predaja potvrdení o pôvode mimo Dánska nadmerne kompenzovala výrobné náklady tým, že by kompenzovala dvojnásobok fyzického metánu.

(89)

EREF a Eurogas predložili všeobecné pripomienky k tomu, že kumulácia viacerých schém pomoci z rôznych krajín môže viesť k nadmernej kompenzácii a narušeniu trhu EÚ a že Komisia by mala vo svojej rozhodovacej praxi monitorovať zlučiteľnosť pomoci s osobitným zreteľom na cezhraničné aspekty a vzájomné pôsobenie medzi schémami pomoci. EREF vyjadril poľutovanie nad tým, že v usmerneniach CEEAG sa nevylučuje vývoz dotovaného zeleného plynu na trh EÚ.

3.3.   Ďalšie pripomienky tretích strán

3.3.1.   Započítavanie cieľov v oblasti OZE

(90)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že by mohlo dôjsť k porušeniu smernice RED II, pokiaľ ide o metódy započítavania cieľov v oblasti OZE, ktoré môžu uplatňovať rôzne členské štáty, a o možné dvojité započítanie tej istej jednotky energie do cieľov v oblasti OZE v súvislosti s cezhraničným obchodom s dotovaným biometánom.

3.3.2.   Uskutočniteľnosť uplatňovania rôznych daňových sadzieb

(91)

Švédske plynárenské združenie reagovalo na možný náznak Všeobecného súdu, že Švédsko by malo alebo mohlo uplatňovať rôzne úrovne zdanenia v závislosti od pomoci prijatej v rôznych krajinách pôvodu (56).

(92)

Švédske plynárenské združenie uviedlo, že smernicou o zdaňovaní energie (57) sa umožňujú rôzne úrovne zdanenia na základe obsahu biomasy, ale nie na základe pôvodu ani úrovne pomoci na výrobu. Okrem toho podľa článku 110 ZFEÚ nesmú členské štáty uložiť na dovážané výrobky žiadne dodatočné vnútorné zdanenie k zdaneniu podobných domácich výrobkov. Preto, aby bola možnosť diferencovať úrovne zdanenia na základe obsahu biomasy uvedená v smernici o zdaňovaní energie v praxi realizovateľná, musia byť členské štáty schopné uplatňovať rovnakú úroveň zníženia dane na dovážané a doma vyrobené výrobky, aj keď sa výrobné náklady a úrovne výrobnej pomoci v jednotlivých krajinách líšia, čo sa zvyčajne deje. Švédske plynárenské združenie dospelo k záveru, že je rozumné, aby sa na zisťovanie a nápravu prípadnej nadmernej kompenzácie v takejto situácii použila životaschopná metóda, v ktorej sa zohľadní domáca pomoc na výrobu, ako aj pomoc poskytnutá výrobcom v iných krajinách. Švédske plynárenské združenie tvrdilo, že takáto metóda sa používa vo Švédsku, ako už bolo opísané.

3.3.3.   Ďalšie pripomienky spoločnosti Landwärme ku kumulácii švédskych opatrení

(93)

Spoločnosť Landwärme vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania spochybnila aj riziko nadmernej kompenzácie, ktoré môže vyplývať zo švédskej pomoci na výrobu pre švédskych výrobcov biometánu. Podľa informácií spoločnosti Landwärme nebola táto pomoc nikdy oznámená Komisii, hoci mala významný vplyv na posúdenie daňovej schémy. Spoločnosť Landwärme uviedla, že Švédsko by malo túto pomoc na výrobu zohľadniť pri určovaní výšky pomoci v rámci daňovej schémy. V opačnom prípade by kumulácia oboch podpôr mohla viesť k nadmernej kompenzácii. Po druhé, Švédsko by malo zabezpečiť, aby sa potvrdenie o pôvode pre biometán, na ktorý výrobcovia biometánu dostali pomoc na výrobu, nemohlo vyvážať, pokiaľ výrobca biometánu túto dotáciu Švédsku v plnej výške nevráti. V opačnom prípade budú môcť švédski výrobcovia biometánu kumulovať dotácie vývozom svojho potvrdenia o pôvode. Švédsko by napokon malo zabezpečiť, aby sa poskytnutie dotácie uvádzalo na potvrdení o pôvode, aby sa vylúčilo obchádzanie a aby sa vylúčila možnosť dvojitého dotovania v inej krajine v prípade vývozu potvrdenia o pôvode.

4.   PRIPOMIENKY ŠVÉDSKA

(94)

V tomto oddiele sú zhrnuté pripomienky, ktoré 5. marca 2024 predložilo Švédsko k rozhodnutiu o začatí konania, a pripomienky k pripomienkam tretích strán doručeným 6. mája 2024.

4.1.   Determinanty rastu dovozu bioplynu

(95)

Švédsko vysvetlilo, že nemá k dispozícii empirické údaje o vplyve oslobodenia od dane na objem dovážaného bioplynu, ale domnieva sa, že neexistuje žiadna súvislosť. Keďže bioplyn je zdaňovaný rovnako bez ohľadu na pôvod, samotné oslobodenie od dane nemá vplyv na pôvod bioplynu.

(96)

Švédsko uznalo, že dotácie v Dánsku mohli mať vplyv na dovoz na švédsky trh. Švédsko však poznamenáva, že nárast dovozu z Dánska môžu ovplyvňovať aj iné faktory, keďže trh s plynom je medzinárodný a zložitý.

(97)

V odpovedi na pripomienky spoločnosti Landwärme Švédsko vysvetlilo, že cenové rozdiely medzi napr. švédskym, dánskym a nemeckým bioplynom sa nevytvárajú, neposilňujú ani neutralizujú oslobodením spotreby bioplynu od dane, ak sa so všetkými bioplynmi zaobchádza rovnako. Oslobodenie od dane môže (a má) ovplyvniť konečnú trhovú cenu bioplynu v porovnaní so zemným plynom. Oslobodenie od dane ovplyvní množstvo bioplynu a zemného plynu spotrebovaného vo Švédsku v prospech bioplynu. Pokiaľ však bude oslobodenie od dane rovnaké pre všetky druhy bioplynu, oslobodenie od dane nikdy nebude dôvodom relatívneho množstva spotrebovaného bioplynu v rôznych krajinách pôvodu. Pokiaľ výrobcovia bioplynu v jednom členskom štáte dostávajú vyššiu pomoc na výrobu ako výrobcovia v inom členskom štáte, výrobné náklady na bioplyn v prvom členskom štáte budú vždy nižšie, ak sú ostatné výrobné náklady podobné. Okrem toho sa výrobné náklady dvoch členských štátov alebo dvoch výrobcov môžu vždy líšiť bez ohľadu na prijatú pomoc. Švédsko dospelo k záveru, že rovnaké oslobodenie od dane nenarušuje ani nezhoršuje žiadne existujúce narušenia trhu medzi účastníkmi trhu s bioplynom.

4.2.   Namietaná nadmerná kompenzácia

(98)

Švédsko uviedlo, že vo Švédsku sú zavedené kontrolné mechanizmy na monitorovanie možnej nadmernej kompenzácie. Z monitorovacích správ za roky 2018 a 2019 vyplýva, že nedošlo k nadmernej kompenzácii a predpokladá sa, že by k nej nemalo dôjsť ani v budúcnosti. V monitorovacích správach sú zachytené náklady na výrobu bioplynu vo Švédsku. Pokiaľ ide o dovážaný bioplyn, výpočty vychádzajú z dovozných cien, v ktorých sa zohľadňuje výška pomoci poskytnutej výrobcovi v inom členskom štáte a potvrdenia o pôvode. Švédsko vysvetlilo, že nemôže zohľadniť výrobné náklady na dovážaný bioplyn: Švédsko ani dovozcovia nemohli mať žiadne poznatky o výrobných nákladoch alebo pomoci poskytnutej výrobcom v iných krajinách.

(99)

Švédsko okrem toho uznalo, že Dánsko má kontrolný mechanizmus, v rámci ktorého sa do analýzy likvidnej medzery zahŕňajú aj všetky príjmy vrátane príjmov z potvrdení o pôvode. Švédsko vysvetlilo, že keď dánski výrobcovia predávajú bioplyn do Švédska, vývozné ceny sa premietajú do príjmov rovnakým spôsobom, ako sa dovozné ceny premietajú do nákladov švédskych kupujúcich. Dánsky a švédsky mechanizmus sa v tomto smere navzájom dopĺňajú a monitorujú možnú nadmernú kompenzáciu na každom trhu.

(100)

Pokiaľ ide o konkrétne pripomienky spoločnosti Landwärme, Švédsko objasnilo, že:

a)

Všetky príjmy z potvrdení o pôvode sú zahrnuté do dánskeho testu nadmernej kompenzácie.

b)

V dánskom teste nadmernej kompenzácie sa zohľadňujú všetky príjmy, t. j. aj príjmy z predaja plynu do zahraničia. Dánske potvrdenia o pôvode a výrobná pomoc sa zohľadňujú nielen v dánskom teste, ale aj vo švédskom teste prostredníctvom dovozných cien.

c)

Pokiaľ ide o kvantifikáciu, ktorú poskytla spoločnosť Landwärme (pozri odôvodnenie 86), uvedené výrobné náklady sú podhodnotené na základe informácií vo švédskych monitorovacích správach a nepredstavujú skutočné náklady na bioplyn pre švédskeho dovozcu (ktoré sú určené podmienkami dopytu na trhu).

(101)

Pokiaľ ide o odporúčanie spoločnosti Landwärme, aby Švédsko vylúčilo zo schémy dovážaný biometán, ktorý bol dotovaný v krajine pôvodu, Švédsko argumentovalo, že pravidlá štátnej pomoci nezakazujú kumuláciu pomoci a že v tomto návrhu sa nezohľadňuje, či kumulácia pomoci skutočne vedie k nadmernej kompenzácii.

4.3.   Ďalšie pripomienky

4.3.1.   Započítavanie cieľov v oblasti OZE

(102)

Švédsko objasnilo, že v cieľoch v oblasti OZE nedochádza k dvojitému započítaniu rovnakej jednotky energie v súvislosti s cezhraničným obchodom s dotovaným biometánom vo Švédsku.

4.3.2.   Uskutočniteľnosť uplatňovania rôznych daňových sadzieb

(103)

Švédsko reagovalo na možný náznak Všeobecného súdu, že Švédsko by malo alebo mohlo uplatňovať rôzne úrovne zdanenia v závislosti od pomoci prijatej v rôznych krajinách pôvodu (58).

(104)

Švédsko tvrdilo, že uplatňovanie rôznych daňových sadzieb na základe pôvodu plynu nie je možné ani primerané z viacerých dôvodov. Spotrebné dane sú nepriame dane spojené s výrobkami a nemôžu byť stanovené individuálne, ale mali by byť rovnaké pre všetkých používateľov rovnakého tovaru na rovnaké účely. Dôvodom harmonizovaných spotrebných daní EÚ by nemalo byť ani vyrovnávanie rozdielov vo výrobných nákladoch medzi tovarmi z rôznych členských štátov. Okrem toho sa daňové úľavy dopĺňajú s pomocou na výrobu, keďže slúžia na rôzne účely: na zvýšenie dopytu a výroby bioplynu.

(105)

Švédsko ďalej uviedlo, že podľa smernice o zdaňovaní energie by energetické výrobky s rovnakými číselnými znakmi KN (v ktorých sa nezohľadňuje krajina pôvodu) mali mať v zásade rovnakú úroveň zdanenia. Švédsko poznamenalo aj to, že neexistuje harmonizovaná preferencia EÚ, ako podporovať bioplyn: zistením, že pomoc na výrobu v jednom členskom štáte znemožňuje oslobodenie od dane v inom členskom štáte, by Komisia zvolila preferovaný spôsob podpory pre všetky členské štáty, t. j. pomoc na výrobu.

(106)

Švédsko na záver uviedlo, že by bolo vhodnejšie a účinnejšie požadovať, aby sa pomoc na výrobu neposkytovala na výrobky, ktoré sa vyvážajú, ako požadovať uplatňovanie osobitných sadzieb spotrebnej dane na základe pôvodu bioplynu.

4.3.3.   Ďalšie pripomienky spoločnosti Landwärme ku kumulácii švédskych opatrení

(107)

V tejto súvislosti Švédsko objasnilo, že schémy pomoci, na ktoré sa odvoláva spoločnosť Landwärme, sa vykonávajú v súlade so všeobecným nariadením o skupinových výnimkách (pozri napríklad SA.111255 a SA.112758). Švédsko potvrdilo, že v súlade s požiadavkami všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách sa pri určovaní primeranej úrovne pomoci na výrobu vo Švédsku berie do úvahy akákoľvek iná pomoc, napríklad oslobodenie od dane, čo znamená, že údajný problém kumulácie sa už zohľadňuje. Švédsko napokon objasnilo, že zatiaľ sa švédskym výrobcom bioplynu nevydávajú žiadne potvrdenia o pôvode.

5.   POSÚDENIE SCHÉM POMOCI

5.1.   Existencia pomoci

(108)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(109)

S cieľom dospieť k záveru, či ide o štátnu pomoc, musí Komisia v prípade posudzovaného opatrenia posúdiť, či sú splnené všetky kumulatívne kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ (t. j. prevod štátnych prostriedkov a pripísateľnosť štátu, selektívna výhoda, možné narušenie hospodárskej súťaže a ovplyvňovanie obchodu v rámci EÚ).

(110)

Komisia už v rozhodnutí o začatí konania predbežne dospela k záveru (pozri odôvodnenia 99 až 105 rozhodnutia o začatí konania), že schémy predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

5.1.1.   Pripísateľnosť a štátne zdroje

(111)

Oslobodenia od dane sú stanovené vo švédskom akte (1994:1776) o spotrebných daniach (pozri odôvodnenie 18) a znižujú daňové príjmy štátu. Preto sú pripísateľné štátu a financované zo štátnych prostriedkov.

5.1.2.   Selektívna výhoda a príjemcovia

(112)

Priamymi príjemcami schém sú daňovníci v schéme pre motorové palivá a koncoví používatelia v schéme pre vykurovacie palivá (pozri odôvodnenia 32 a 33). Sú to tí, ktorí neplatia daň, ktorá by sa za normálnych okolností platila daňovému úradu, alebo tí, ktorí žiadajú daňový úrad o vrátenie dane, ktorú zaplatili za udržateľný bioplyn a biopropán nepotravinového pôvodu.

(113)

Zo schém však nepriamo profitujú aj výrobcovia udržateľného bioplynu a biopropánu nepotravinového pôvodu zvýšeným dopytom po ich výrobkoch (pozri odôvodnenie 35).

(114)

Výhoda je selektívna, pretože sa týka len udržateľného bioplynu a biopropánu nepotravinového pôvodu, ktoré slúžia ako náhrada zemného plynu a LPG.

5.1.3.   Vplyv na obchod a hospodársku súťaž

(115)

Keďže s bioplynom a biopropánom určenými na dopravu a vykurovanie sa obchoduje medzi členskými štátmi a slúžia ako náhrada fosílnych palív, oslobodenie od dane pravdepodobne ovplyvní obchod medzi členskými štátmi a môže narušiť hospodársku súťaž.

(116)

Najmä juhozápadná časť Švédska je napojená na európsku plynovú sieť cez Dánsko. Švédsko preto obchoduje s plynom a bioplynom so susednými krajinami, najmä s Dánskom. V Štokholme existuje aj regionálna plynárenská sieť, ktorá je poháňaná lokálne vstrekovaným bioplynom a prepravovaným LNG/LBG. Komisia však konštatuje, že v ostatných prípadoch je švédsky trh s bioplynom do veľkej miery mimo siete s niekoľkými miestnymi a regionálnymi sieťami alebo samostatnými bioplynovými stanicami a čerpacími stanicami (pozri odôvodnenie 37).

5.1.4.   Záver o existencii štátnej pomoci

(117)

Na základe uvedených skutočností (pozri odôvodnenia 111 až 116) a v súlade s predchádzajúcimi rozhodnutiami (59) Komisia dospela k záveru, že schémy predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

5.2.   Zákonnosť pomoci

(118)

Napriek tomu, že švédske orgány oznámili tieto schémy pred ich uvedením do platnosti, Všeobecný súd zrušil rozhodnutia z roku 2020, ktorými sa tieto schémy schvaľujú. Tieto schémy sa preto musia považovať za nezákonné. (60)

5.3.   Zlučiteľnosť pomoci

5.3.1.   Právny základ pre posudzovanie

(119)

V článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ sa stanovuje, že Komisia môže za zlučiteľnú vyhlásiť „pomoc na uľahčenie rozvoja určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom“. Zlučiteľná pomoc podľa uvedeného ustanovenia zmluvy preto musí prispievať k rozvoju určitej hospodárskej činnosti (alebo oblasti). (61) Okrem toho by pomoc nemala narúšať hospodársku súťaž spôsobom, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom.

(120)

Ako sa uvádza v odôvodnení 71, Komisia posúdila zlučiteľnosť schém s vnútorným trhom od 1. januára 2021 do 26. januára 2022 na základe podmienok stanovených v oddieloch 3.2 a 3.3 EEAG a od 27. januára 2022 na základe podmienok stanovených v oddieloch 3 a 4.1 CEEAG.

5.3.2.   Posúdenie podľa EEAG

5.3.2.1.   Pozitívna podmienka: pomoc musí uľahčovať rozvoj určitej hospodárskej činnosti

5.3.2.1.1.   Rozvoj hospodárskej činnosti

(121)

Podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, aby sa opatrenie mohlo považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom, musí prispievať k rozvoju určitej hospodárskej činnosti (alebo oblasti). (62)

(122)

Komisia poznamenáva, že schémami sa prostredníctvom oslobodenia od dane podporuje spotreba udržateľného bioplynu a biopropánu, ktoré sa používajú ako motorové palivá alebo palivá na vykurovanie, a tým nepriamo aj výrobu udržateľného bioplynu a biopropánu (pozri odôvodnenie 35). Hospodárskou činnosťou podporovanou v rámci schém je preto udržateľná výroba bioplynu a biopropánu.

(123)

Cieľom týchto schém je prispieť k dosiahnutiu cieľov uvedených v odôvodnení 28.

(124)

Komisia preto dospela k záveru, že schémami sa uľahčuje rozvoj hospodárskych činností, ako sa vyžaduje v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

5.3.2.1.2.   Stimulačný účinok

(125)

Opatrenie pomoci má stimulačný účinok, ak podnieti príjemcu, aby zmenil svoje správanie zameraním sa na rozvoj určitej hospodárskej činnosti, ktorú vykonáva vďaka opatreniu pomoci, a ak by k zmene správania nedošlo bez tejto pomoci. (63) Ide najmä o prípady, keď náklady na energiu z obnoviteľných zdrojov prevyšujú trhovú cenu príslušnej formy energie a pomoc môže pomôcť znížiť tieto environmentálne dodatočné náklady.

(126)

Ako sa ukazuje v tabuľkách 1, 2 a 3, pre daňových poplatníkov je jednotková cena bioplynu na účely použitia ako motorového paliva alebo na výrobu tepla vyššia ako trhová cena za jednotku zemného plynu. Švédsko vysvetľuje, že to platí aj pre biopropán. Ako sa uvádza v odôvodneniach 51 a 57, Švédsko sa zaviazalo zahrnúť biopropán do výročných monitorovacích správ a porovnať jeho náklady s cenou fosílneho propánu a v prípade potreby upraviť výšku pomoci, aby sa zabránilo nadmernej kompenzácii. Okrem toho Švédsko upraví svoje výročné monitorovacie správy tak, aby zohľadňovali výnimky z ETS pre frakciu bioplynu používanú vo vykurovacích a kogeneračných zariadeniach v súlade s požiadavkami na monitorovanie a podávanie správ, keď budú prijaté podľa smernice 2003/87/ES.

(127)

Keďže oslobodením od dane sa podporí používanie udržateľného bioplynu a biopropánu, bude sa ním zároveň stimulovať výroba týchto druhov obnoviteľných palív. Komisia sa preto domnieva, že pomoc bude mať stimulačný účinok podľa bodu 49 usmernení o štátnej pomoci.

5.3.2.1.3.   Neporušenie žiadneho relevantného ustanovenia právnych predpisov Únie

(128)

Štátnu pomoc nemožno vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak podporovaná činnosť, opatrenie pomoci alebo podmienky s ním spojené vedú k neodškriepiteľnému porušeniu práva Únie. (64)

(129)

Ako sa uvádza v odôvodnení 25, Švédsko zabezpečí, aby sa akákoľvek pomoc v rámci týchto schém poskytovala len na bioplyn a biopropán, ktoré spĺňajú platné kritériá EÚ týkajúce sa udržateľnosti a emisií skleníkových plynov, ako sa stanovuje v smerniciach RED I a RED II.

(130)

V súlade s bodom 113 EEAG Švédsko takisto potvrdilo, že v rámci schém sa neposkytne žiadna pomoc na biopalivá potravinového pôvodu (pozri odôvodnenie 20).

(131)

Keďže sa schémy týkajú oslobodenia energetických výrobkov od spotrebnej dane, Komisia posúdila aj ich súlad so smernicou o zdaňovaní energie.

(132)

V článku 16 ods. 1 smernice o zdaňovaní energie sa členským štátom umožňuje uplatňovať na biopalivá oslobodenie od dane alebo zníženú daňovú sadzbu. V článku 16 ods. 2 sa obmedzuje oslobodenie od dane alebo zníženie dane na tú časť výrobku, ktorá skutočne pochádza z biomasy, čo je prípad schém (odôvodnenie 27), keďže oslobodenie od dane sa vzťahuje len na časť bioplynu a biopropánu.

(133)

Okrem toho sú tieto schémy v súlade s článkom 16 ods. 3 smernice o zdaňovaní energie, v ktorom sa uvádza, že oslobodenie od dane alebo zníženie dane uplatňované členskými štátmi sa upraví tak, aby sa zohľadnili zmeny cien surovín, aby sa zabránilo nadmernej kompenzácii dodatočných nákladov spojených s výrobou výrobkov. Komisia poznamenáva, že Švédsko každoročne monitoruje ceny príslušných výrobkov a v prípade potreby upravuje výšku pomoci, aby sa v budúcnosti zabránilo riziku nadmernej kompenzácie (pozri odôvodnenie 43).

(134)

Ako sa uvádza v odôvodnení 36, oslobodenie od spotrebnej dane sa uplatňuje bez ohľadu na pôvod bioplynu alebo biopropánu, a preto je v súlade s pravidlami voľného pohybu. Daňový režim uplatniteľný na spotrebné dane z energie dovážanej inými členskými štátmi musí byť v súlade so smernicou 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS. (65)

(135)

Pokiaľ ide o pripomienky tretích strán k metodike započítavania cieľov v oblasti OZE (pozri odôvodnenie 90), Komisia sa domnieva, že takéto metodické otázky nemajú vplyv na predmet opatrenia pomoci, konkrétne na podporu bioplynu alebo biopropánu ako takých, ani sa netýkajú spôsobov opatrenia pomoci, ktoré sú tak neoddeliteľne spojené s predmetom pomoci, že ich nie je možné hodnotiť oddelene. Komisia preto tento bod v kontexte tohto rozhodnutia o štátnej pomoci neposudzuje.

(136)

Komisia preto dospela k záveru, že schémy neporušujú príslušné ustanovenia práva Únie.

5.3.2.2.   Negatívna podmienka: opatrenie pomoci nesmie neprípustne ovplyvňovať obchodné podmienky v takej miere, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom

5.3.2.2.1.   Trh ovplyvnený pomocou

(137)

Trh, ktorého sa pomoc týka, je trh s udržateľným bioplynom a biopropánom vo Švédsku a v EÚ.

5.3.2.2.2.   Pozitívne účinky opatrenia pomoci

(138)

Ako sa uvádza v oddiele 5.3.2.1.1, opatrenie prispieva k rozvoju určitých hospodárskych činností, t. j. k výrobe udržateľného bioplynu a biopropánu. Podpora rozvoja obnoviteľných zdrojov energie je jedným z cieľov energetickej politiky Únie.

5.3.2.2.3.   Negatívne účinky opatrenia pomoci na vnútorný trh: opatrenie pomoci minimalizuje narušenie hospodárskej súťaže a obchodu

5.3.2.2.3.1.   Potreba štátneho zásahu

(139)

Podľa pododdielu 3.2.2 usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky musí členský štát preukázať, že je potrebný zásah štátu, a najmä to, že pomoc je potrebná na nápravu zlyhania trhu, ktoré by inak zostalo nevyriešené. V prípade výroby energie z obnoviteľných zdrojov Komisia predpokladá, že pretrváva zostatkové zlyhanie trhu, ktoré možno riešiť prostredníctvom pomoci pre energiu z obnoviteľných zdrojov, a to z dôvodov uvedených v bode 115 usmernení EEAG.

(140)

Bez zásahu štátu by bioplyn a biopropán mali rovnaké daňové sadzby ako ich fosílne náprotivky, zemný plyn a LPG. Ako je uvedené v tabuľkách 1 až 3, bez zásahu štátu by bioplyn a biopropán používané ako motorové palivá alebo palivá na vykurovanie boli drahšie ako ich fosílne ekvivalenty. Komisia sa domnieva, že by sa preto nepredávali v takom rozsahu, ktorý je potrebný na dosiahnutie environmentálnych cieľov, ktoré sú cieľom týchto schém. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že pomoc je potrebná.

(141)

Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 26, Švédsko potvrdilo, že bioplyn a biopropán podporované v rámci schém nebudú podliehať systému kvót, povinnosti prímesí ani iným systémom s podobným účinkom. Bod 114 EEAG je preto dodržaný.

5.3.2.2.3.2.   Vhodnosť

(142)

Podľa bodu 40 usmernení EEAG musí byť navrhované opatrenie vhodným nástrojom na dosiahnutie príslušného cieľa politiky. Podľa bodu 116 usmernení EEAG Komisia predpokladá primeranosť a obmedzené rušivé účinky pomoci poskytovanej členskými štátmi na dosiahnutie ich cieľov v oblasti zmeny klímy a udržateľnosti za predpokladu, že sú splnené všetky ostatné podmienky zlučiteľnosti.

(143)

Komisia konštatuje, že oslobodením od dane sa podporuje spotreba udržateľného bioplynu a biopropánu, a tým sa podporuje ich výroba. Cieľom týchto schém je prispieť k dosiahnutiu vnútroštátnych cieľov a cieľov EÚ uvedených v odôvodnení 28.

(144)

Komisia sa domnieva, že pomoc vo forme zníženia dane je v zásade vhodným nástrojom na stimulovanie spotreby energie z obnoviteľných zdrojov za predpokladu, že sú splnené všetky ostatné podmienky zlučiteľnosti.

5.3.2.2.3.3.   Proporcionalita (vrátane kumulácie)

5.3.2.2.3.3.1.   Proporcionalita

(145)

Podľa bodu 131 EEAG musí prevádzková pomoc poskytovaná na energiu z iných obnoviteľných zdrojov ako elektrina spĺňať tieto kumulatívne podmienky:

a)

Pomoc na jednotku energie nepresahuje rozdiel medzi celkovými priemernými nákladmi na výrobu energie (levelised costs of producing energy – LCOE) s použitím predmetnej technológie a trhovou cenou príslušnej formy energie (bez nadmernej kompenzácie).

b)

Priemerné náklady na výrobu energie môžu zahŕňať bežnú návratnosť kapitálu. Investičná pomoc sa pri výpočte priemerných nákladov na výrobu energie odpočíta z celkovej sumy investícií.

c)

Výrobné náklady sa pravidelne aktualizujú, a to minimálne každý rok.

d)

Pomoc sa poskytuje iba dovtedy, kým nie je zariadenie úplne odpísané podľa bežných zásad účtovníctva, s cieľom zabrániť tomu, aby prevádzková pomoc vypočítaná na základe priemerných nákladov na výrobu energie prevýšila účtovné odpisovanie investícií.

(146)

Pokiaľ ide o podmienku uvedenú v bode 131 písm. c) EEAG, Komisia poznamenáva, že schémy podliehajú pravidelnému monitorovaniu zo strany švédskych orgánov. Švédsko potvrdilo, že bude naďalej monitorovať trh s motorovými palivami a palivami na vykurovanie a že bude pravidelne vypracúvať a zasielať Komisii monitorovacie správy. Tieto správy budú obsahovať aktualizované výpočty nákladov na bioplyn (a výpočty na biopropán, ak sa takýto trh vytvorí). Švédsko sa takisto zaviazalo, že v prípade, ak by sa náklady vyvíjali tak, že by hrozilo riziko nadmernej kompenzácie, výška pomoci by sa primerane upravila. Komisia sa preto domnieva, že podmienka uvedená v bode 131 písm. c) EEAG je splnená.

(147)

Ako sa uvádza v odôvodnení 41, Švédsko potvrdilo, že po úplnom odpísaní zariadení podľa bežných účtovných pravidiel sa pomoc neposkytne. Komisia sa preto domnieva, že podmienka uvedená v bode 131 písm. d) EEAG je splnená.

(148)

Pokiaľ ide o podmienku uvedenú v bode 131 písm. a) EEAG, Švédsko vysvetlilo, že z jeho monitorovacích správ za roky 2018 a 2019 vyplýva, že nedošlo k nadmernej kompenzácii za bioplyn, a z prognóz vyplýva, že by k nej nemalo dôjsť ani v budúcnosti. Z výsledkov monitorovacích správ, ktoré vypracovala agentúra SEA a ktoré sú uvedené v tabuľkách 1, 2 a 3, vyplýva, že stále existuje cenový rozdiel medzi zemným plynom a bioplynom v neprospech bioplynu, a to bez ohľadu na udelené oslobodenie od dane.

(149)

Pokiaľ ide o bod 131 písm. b) usmernenia o energetickej efektívnosti, švédske orgány uviedli, že miera návratnosti bioplynu v roku 2019 bola približne 10 %, čo sa považovalo za primeranú mieru návratnosti pre toto odvetvie. Švédsko sa zaviazalo každoročne monitorovať návratnosť investícií a v prípade potreby upraviť výšku pomoci.

(150)

Komisia preto dospela k záveru, že požiadavka v bode 131 EEAG je splnená.

5.3.2.2.3.3.2.   Kumulácia

(151)

V súlade s oddielom 3.2.5.2 EEAG sa pomoc môže poskytnúť súbežne v rámci viacerých schém pomoci alebo kumulovane s pomocou ad hoc, pokiaľ celková výška štátnej pomoci na činnosť alebo projekt nepresahuje limity určené stropmi pomoci stanovenými v EEAG.

(152)

Komisia poznamenáva, že nie je vylúčené, že výrobca môže dostať pomoc na výrobu a že jeho výroba môže byť potom oslobodená od energetickej dane a dane z CO2 vo Švédsku, pokiaľ spĺňa podmienky oprávnenosti uvedené v oddiele 2.2.

(153)

Komisia poznamenáva, že takáto podpora sa poskytuje v rôznych fázach dodávateľského reťazca a má rôznych priamych príjemcov. Pomocou na výrobu sa zasahuje v prvej fáze (výroba) a švédskymi schémami oslobodenia od daní sa zasahuje v poslednej fáze (spotreba). Cieľom podpory výroby je podporiť investície do výroby bioplynu tým, že sa výrobcom poskytnú vyššie alebo stabilnejšie príjmy, ako by im za normálnych okolností poskytol trh. Cieľom schémy spotreby je znížiť cenu bioplynu pre konečných spotrebiteľov tak, aby sa rozhodli kupovať bioplyn namiesto zemného plynu.

(154)

Ako uviedol Všeobecný súd (66), oslobodenie od dane vo Švédsku nemá žiadny vplyv na výrobné náklady. Mohli by viesť k zvýšeniu dopytu, čo by následne mohlo viesť k zvýšeniu príjmov výrobcu. Zároveň, ako to posúdil aj Všeobecný súd (67), bioplyn, na ktorého výrobu bola poskytnutá dotácia, by umožnil výrobcovi predávať bioplyn za cenu, ktorá by mohla konkurovať zemnému plynu.

5.3.2.2.3.3.2.1.   Kumulácia s výrobnou pomocou na vnútroštátnej úrovni

(155)

Ako je uvedené v oddiele 2.5, švédske orgány vysvetlili, že je možná kumulácia medzi oslobodeniami od dane a opatreniami, ktorými sa výrobcom bioplynu/biopropánu poskytuje investičná alebo prevádzková pomoc. Vysvetlili aj to, že sumy pomoci, ktoré mohli byť poskytnuté výrobcom bioplynu/biopropánu vo Švédsku, budú zahrnuté do oznámených nákladov, a tým zohľadnené pri monitorovaní kompenzácií v rámci SEA.

(156)

Pokiaľ ide o pripomienky spoločnosti Landwärme ku kumulácii so švédskymi schémami výrobnej pomoci (pozri odôvodnenie 93) a vzhľadom na odpovede poskytnuté Švédskom (pozri odôvodnenie 107), Komisia neidentifikuje žiadny relevantný problém týkajúci sa kumulácie daňových schém a iných švédskych schém výrobnej pomoci. Komisia poznamenáva, že na jednej strane sa potenciálna pomoc na výrobu zohľadňuje v teste nadmernej kompenzácie, ktorý sa vykonáva v súvislosti s daňovými schémami (pozri odôvodnenia 65 a 66), a na druhej strane Švédsko zabezpečuje, aby sa pri poskytovaní pomoci na výrobu podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách dodržiavali požiadavky na kumuláciu vo všeobecnom nariadení (pozri odôvodnenie 107).

(157)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že schémy sú v prípade kumulácie s touto pomocou na výrobu na vnútroštátnej úrovni v súlade s oddielom 3.2.5.2 EEAG. (68)

5.3.2.2.3.3.2.2.   Kumulácia s pomocou na výrobu v niektorých členských štátoch

(158)

Ako bolo vysvetlené v rozhodnutí o začatí konania, Komisia dostala od spoločnosti Landwärme informácie, z ktorých vyplýva, že množstvo bioplynu z Dánska sa vo Švédsku v rokoch 2015 až 2019 neustále zvyšovalo.

(159)

Po rozhodnutí o začatí konania z pripomienok tretích strán, ako aj zo Švédska vyplýva, že v rokoch pred oznámením o predĺžení platnosti systémov a po prijatí rozhodnutí na rok 2020 došlo vo Švédsku k zvýšeniu dovozu bioplynu z Dánska.

(160)

Spoločnosť Landwärme poskytla k tejto skutočnosti ďalšie údaje (pozri odôvodnenie 79). Spoločnosť Landwärme uviedla, že výrobcovia biometánu, ktorí kumulovali dve dotácie, dostali nadmernú kompenzáciu a využili túto nadmernú kompenzáciu na vytlačenie švédskych výrobcov biometánu a výrobcov z iných členských štátov zo švédskeho trhu (pozri odôvodnenie 80).

(161)

Švédske plynárenské združenie, ako aj Švédsko sa domnievajú, že hoci dotácie v Dánsku mohli mať vplyv na dovoz na švédsky trh, existujú aj iné faktory, ktoré mohli mať vplyv (pozri odôvodnenia 78 a 96).

(162)

Na základe toho sa Komisia domnieva, že nemožno vylúčiť, že pomoc poskytnutá v Dánsku mohla mať vplyv na zvýšenie dovozu bioplynu z Dánska do Švédska. Komisia sa však takisto domnieva, že z predložených dôkazov nemožno vyvodiť záver, že existuje príčinná súvislosť s nadmernou kompenzáciou. Tento vývoj mohol byť jednoducho dôsledkom väčšieho počtu zariadení na výrobu bioplynu v Dánsku, čo je cieľom pomoci na výrobu v Dánsku, a teda zvýšenej ponuky.

(163)

Komisia ďalej chápe, že argumentácia spoločnosti Landwärme je založená na potvrdeniach o pôvode (umožňujúcich spätné sledovanie pôvodu). Cezhraničný obchod s biometánom je spravidla založený na certifikátoch. Po vstrekovaní bioplynu do plynovej siete je nerozoznateľný od zemného plynu. Potvrdenia o pôvode vydané na účely smernice RED II majú jedinú funkciu – preukázať konečnému zákazníkovi, že daný podiel alebo množstvo energie bolo vyrobené z obnoviteľných zdrojov. S potvrdeniami o pôvode sa dá obchodovať. Potvrdenia o pôvode majú trhovú hodnotu, ktorá by sa mala zohľadniť pri príslušných schémach podpory. (69)

(164)

Relevantnou otázkou preto nie je, či sa s potvrdeniami o pôvode obchoduje, ale či sú (rovnako ako iné zdroje príjmov) zahrnuté do testu (testov) nadmernej kompenzácie.

(165)

Komisia poznamenáva, že Švédsko aj Dánsko vykonávajú testy nadmernej kompenzácie. Komisia začne svoje posúdenie dánskym testom nadmernej kompenzácie.

(166)

Ako potvrdili dánske orgány (pozri odôvodnenie 82), v prípade schémy pomoci SA.35485 (70) Dánsko každoročne vykonáva posúdenie nadmernej kompenzácie. Výpočet vychádza z ročných finančných výkazov príjemcov a zohľadňujú sa v ňom všetky náklady a príjmy, okrem iného vrátane príjmov súvisiacich s predajom plynu a potvrdení o pôvode, ako aj dánskej pomoci. Dánsko vykonáva posúdenie za kĺzavé trojročné obdobie. Ak sa za predchádzajúce trojročné obdobie ukáže, že príjemcovia dánskej schémy podpory pre biometán dostali nadmernú kompenzáciu, vnútroštátne orgány úroveň pomoci preskúmajú a upravia. To sa stalo po posúdení v roku 2023, ako vysvetľuje Dánsko. Dánske orgány dodali, že v rámci tejto metódy sa zohľadňujú účinky švédskych schém, keďže zvýšený dopyt po bioplyne sa prejaví vo zvýšenom príjme uvedenom v ročných finančných výkazoch.

(167)

Komisia sa domnieva, že test vykonaný Dánskom je dobre navrhnutý na zabezpečenie toho, aby v rámci dánskej schémy nedochádzalo k nadmernej kompenzácii (a na prijatie vhodných nápravných opatrení v prípade nadmernej kompenzácie). V rokoch 2020 – 2022 Komisia sama vykonala monitorovanie schémy pomoci SA.35485 a podrobne preskúmala test nadmernej kompenzácie, ktorý vykonalo Dánsko. Komisia preto môže potvrdiť dánske argumenty.

(168)

Komisia poznamenáva, že v dánskom teste nadmernej kompenzácie sa zohľadňujú všetky príjmy vrátane potenciálnych príjmov z predaja potvrdení o pôvode, ako aj akýkoľvek možný vplyv pomoci poskytnutej v iných členských štátoch na príjmy dánskych výrobcov. Komisia už v rozhodnutí o začatí konania zdôraznila, že v dánskom výpočte sa zohľadňujú všetky príjmy, najmä príjmy z predaja plynu a potvrdení o pôvode (pozri odôvodnenie 95 rozhodnutia o začatí konania), čo je v rozpore s tvrdením spoločnosti Landwärme. V odpovedi na rozhodnutie o začatí konania spoločnosť Landwärme ani žiadna iná zainteresovaná strana nepredložila dôkazy, že by to bolo vecne nesprávne.

(169)

Pokiaľ ide o predmetné švédske daňové schémy, Švédske plynárenské združenie a Švédsko vysvetlili, že v monitorovacích správach sa zohľadňujú náklady na výrobu bioplynu vo Švédsku vrátane akejkoľvek pomoci poskytnutej výrobcom. Pokiaľ ide o dovážaný bioplyn, výpočty vychádzajú z dovozných cien, v ktorých je obsiahnutá výška pomoci poskytnutej výrobcovi v inom členskom štáte, ako aj cena potvrdení o pôvode. Švédsko vysvetlilo, že nemôže zohľadniť výrobné náklady na dovážaný bioplyn: Švédsko ani dovozcovia nemohli mať žiadne poznatky o výrobných nákladoch alebo pomoci poskytnutej výrobcom v iných krajinách (pozri odôvodnenia 83 a 98).

(170)

Komisia poznamenáva, že švédsky test je založený na cene, ktorú má dodávateľ palív, pretože tam sa vyberá daň. Švédsky test je navrhnutý tak, že priemerná cena bioplynu zostáva aj po oslobodení od dane vyššia ako priemerná cena zemného plynu na švédskom trhu. Keď sa bioplyn dováža, jeho cena na švédskom trhu zodpovedá dovoznej cene [napr. cena zaplatená dánskemu výrobcovi (a zahrnutá do dánskeho testu) a náklady, ktoré vznikli dovozcovi (napr. náklady na dopravu)].

(171)

Spoločnosť Landwärme sa domnieva, že metóda výpočtu, ktorú Komisia použila pri posudzovaní zlučiteľnosti schém pomoci na biometán vrátane švédskych schém, umožňuje nadmernú kompenzáciu, pretože sa v nej nezohľadňujú príjmy z predaja potvrdení o pôvode a pomoc poskytnutá v iných členských štátoch (pozri odôvodnenie 85).

(172)

EREF, Eurogas a GreenGasAdvisors takisto vyjadrili všeobecné obavy týkajúce sa rizika nadmernej kompenzácie v dôsledku možnej kumulácie pomoci v rámci viacerých schém v prípade cezhraničného obchodu (pozri odôvodnenia 88 a 89).

(173)

Komisia sa domnieva, že v tomto prípade sa riziko nadmernej kompenzácie primerane rieši kombináciou švédskeho a dánskeho testu nadmernej kompenzácie. Dánsky a švédsky mechanizmus sa navzájom dopĺňajú a umožňujú zabezpečiť, aby pri posudzovaní zlučiteľnosti švédskeho opatrenia nedošlo k nadmernej kompenzácii.

(174)

Najmä v dánskom teste sa už primerane rieši nadmerná kompenzácia dánskych výrobcov biometánu tým, že zahŕňa príjmy z potvrdenia o pôvode a všetky príjmy vyplývajúce z cezhraničného obchodu. Pokiaľ ide o Švédsko, v teste sa uspokojivo zohľadňuje cezhraničný obchod a potenciálna pomoc na výrobu získaná v iných členských štátoch, keďže test nie je založený len na domácej výrobe, ale zahŕňa aj dovážaný bioplyn. Okrem toho sa zohľadňuje pomoc poskytovaná v iných krajinách, pretože ovplyvní cenu bioplynu dovážaného do Švédska (čo sa zohľadňuje vo švédskom teste).

(175)

Pokiaľ ide o výpočet, ktorý predložila spoločnosť Landwärme s cieľom preukázať nadmernú kompenzáciu dánskych výrobcov (pozri odôvodnenie 86), Komisia poznamenáva, že výpočet vychádza z predpokladov a je založený na nesprávnom pochopení testu nadmernej kompenzácie, ktorý Dánsko vykonáva. Spoločnosť Landwärme predpokladala, že dánska pomoc na výrobu predstavuje rozdiel medzi výrobnými nákladmi na bioplyn a cenou zemného plynu, a potom pripočítala švédsku úľavu na dani (za predpokladu, že celá úľava bola prenesená na dánskych výrobcov), ako aj cenu potvrdenia o pôvode. Naopak, test vykonaný Dánskom je založený na skutočných finančných údajoch dánskych výrobcov so všetkými príjmami a nákladmi, ako už bolo opísané v odôvodnení 95 rozhodnutia o začatí konania. To znamená, že potenciálne dodatočné príjmy dánskych výrobcov v dôsledku švédskej daňovej úľavy (71), ako aj z predaja potvrdení o pôvode sú zahrnuté do testu nadmernej kompenzácie, a preto sa odpočítajú od dánskej pomoci na výrobu. Komisia preto nemôže dospieť k záveru, že získala dôkazy o nadmernej kompenzácii vyplývajúcej zo švédskych schém pre výrobcov v prípadoch, keď pomoc na výrobu poskytuje iný členský štát (pozri odôvodnenie 231 rozhodnutia o začatí konania). Konkrétne výpočtom, ktorý predložila spoločnosť Landwärme, sa nevyvracajú vyššie uvedené zistenia, že nadmerná kompenzácia v Dánsku je primerane riešená.

(176)

Niektoré tretie strany vrátane spoločnosti Landwärme vo svojich pripomienkach navrhli, aby Švédsko vylúčilo zo schém dovážaný biometán, ktorý bol dotovaný v krajine pôvodu (pozri odôvodnenie 87). Ako odpoveď na tento návrh Švédsko uviedlo, že v pravidlách štátnej pomoci sa nezakazuje kumulácia pomoci a že v tomto návrhu sa nezohľadňuje, či kumulácia pomoci skutočne vedie k nadmernej kompenzácii (pozri odôvodnenie 101). Švédsko okrem toho uviedlo, že v EÚ neexistuje harmonizovaná preferencia spôsobu podpory bioplynu: zistením, že pomoc na výrobu v jednom členskom štáte znemožňuje oslobodenie od dane v inom členskom štáte, by Komisia zvolila preferovaný spôsob podpory pre všetky členské štáty, t. j. pomoc na výrobu (pozri odôvodnenie 105). V súlade s bodom 56 CEEAG Komisia poznamenáva, že kumulácia pomoci v súvislosti s rovnakými oprávnenými nákladmi je možná za predpokladu, že celková výška pomoci na projekt alebo činnosť nevedie k nadmernej kompenzácii. Komisia takisto odkazuje na bod 93 CEEAG, v ktorom sa uvádza, že vzhľadom na rozsah a naliehavosť výzvy dekarbonizácie sa môžu použiť rôzne nástroje vrátane priamych grantov. V tomto prípade Komisia chápe, že tento návrh spoločnosti Landwärme sa navrhuje ako spôsob riešenia nadmernej kompenzácie. Komisia by to preto musela posúdiť ako relevantný bod len v prípade, že by zistila dôkazy o nadmernej kompenzácii. To isté platí pre prípad, že by sa mohli uplatňovať rôzne úrovne zdanenia (pozri odôvodnenia 91 a 92 a 103 až 106).

5.3.2.2.3.3.2.3.   Záver ku kumulácii

(177)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že schémy sú v súlade s oddielom 3.2.5.2 EEAG.

5.3.2.2.3.3.3.   Záver o proporcionalite (vrátane kumulácie)

(178)

Vzhľadom na závery uvedené v odôvodneniach 157 a 177 Komisia dospela k záveru, že schémy sú primerané.

5.3.2.2.4.   Porovnanie pozitívnych účinkov pomoci s negatívnymi účinkami na vnútorný trh

(179)

Negatívne účinky opatrenia na hospodársku súťaž a obchod musia byť dostatočne obmedzené, aby celková bilancia opatrenia bola kladná. Súdny dvor objasnil, že na posúdenie toho, či má opatrenie nepriaznivý vplyv na podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom, musí Komisia zvážiť pozitívny účinok plánovanej pomoci na rozvoj činností, ktoré má táto pomoc podporovať, a negatívne účinky, ktoré môže mať táto pomoc na vnútorný trh. (72)

(180)

Komisia konštatuje, že opatrením sa podporuje spotreba udržateľného bioplynu a biopropánu, a tým sa uľahčuje rozvoj udržateľnej výroby bioplynu a biopropánu. Okrem toho by pomoc mala mať pozitívne nepriame účinky, pokiaľ ide o prínosy pre životné prostredie.

(181)

V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že podpora rozvoja obnoviteľných zdrojov energie je jedným z cieľov politiky Únie v oblasti energetiky podľa článku 194 ZFEÚ. Okrem toho sa v bode 30 EEAG uznáva, že vyššiu úroveň ochrany životného prostredia možno dosiahnuť prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo s významným podielom variabilnej energie z obnoviteľných zdrojov.

(182)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 30, náklady na výrobu bioplynu sú príliš vysoké na to, aby tieto palivá mohli bez pomoci konkurovať ekvivalentným fosílnym palivám.

(183)

Na negatívnej strane rovnováhy Komisia konštatuje, že schémami sa nepriamo zvýhodňujú výrobcovia udržateľného bioplynu a biopropánu na úkor výrobcov iných palív.

(184)

V bode 116 EEAG sa stanovuje predpoklad, že pomoc na energiu z obnoviteľných zdrojov má obmedzené rušivé účinky za predpokladu, že sú splnené všetky ostatné podmienky zlučiteľnosti.

(185)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že neexistuje neprimeraný negatívny vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

5.3.2.3.   Transparentnosť

(186)

Podľa bodu 3.2.7 EEAG sú členské štáty povinné uverejniť určité informácie súvisiace s príjemcami pomoci. Švédsko bude naďalej dodržiavať tieto ustanovenia a zverejňovať príslušné informácie na webovom sídle (pozri odôvodnenie 68).

5.3.2.4.   Podniky v ťažkostiach alebo podniky, na ktoré sa vzťahuje príkaz na vymáhanie pohľadávok

(187)

Ako sa uvádza v odôvodnení 69, švédske orgány budú naďalej zabezpečovať, aby sa pomoc neposkytovala podnikom v ťažkostiach alebo podnikom, na ktoré sa vzťahuje príkaz na vymáhanie pomoci vydaný na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým sa opatrenie pomoci vyhlásilo za nezákonné a nezlučiteľné s vnútorným trhom, v súlade s bodmi 16 a 17 EEAG.

5.3.2.5.   Záver o zlučiteľnosti schém pomoci

(188)

Komisia dospela k záveru, že pomocou sa umožňuje rozvoj hospodárskej činnosti a nemá nepriaznivý vplyv na obchodné podmienky v miere, ktorá by bola v rozpore so spoločným záujmom. Preto sa Komisia domnieva, že pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a na základe príslušných ustanovení EEAG.

5.3.3.   Posúdenie podľa CEEAG

(189)

Po prijatí usmernenia CEEAG Komisia posúdila zlučiteľnosť schém na základe CEEAG na obdobie od 27. januára 2022. Podporované činnosti patria do kategórie pomoci na zníženie a odstránenie emisií skleníkových plynov, a to aj podporou obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti (pozri bod 16 písm. a) CEEAG).

(190)

Komisia posúdila schémy podľa všeobecných ustanovení o zlučiteľnosti v oddiele 3 CEEAG, ako aj podľa osobitných kritérií zlučiteľnosti pre pomoc na znižovanie a odstraňovanie emisií skleníkových plynov vrátane podpory obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti v oddiele 4.1 CEEAG.

5.3.3.1.   Pozitívna podmienka: pomoc musí uľahčovať rozvoj určitej hospodárskej činnosti

5.3.3.1.1.   Identifikácia hospodárskej činnosti, ktorú opatrenie umožňuje, a jej pozitívnych vplyvov na celú spoločnosť, prípadne jej významu pre konkrétne politiky Únie

(191)

V súlade s bodmi 23 až 25 Usmernení o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky členské štáty musia identifikovať hospodárske činnosti, ktoré bude pomoc umožňovať, a opísať, či a ako pomoc prispeje k dosahovaniu politiky a cieľov Únie.

(192)

Komisia konštatuje, že schémami sa prostredníctvom oslobodenia od dane podporuje spotreba bioplynu a biopropánu používaných ako motorové palivo alebo palivo na vykurovanie, a tým nepriamo aj výroba bioplynu a biopropánu, čím prispievajú k rozvoju tejto hospodárskej činnosti (pozri odôvodnenie 35). Ako je vysvetlené v odôvodnení 28, Švédsko sa domnieva, že podporou používania udržateľných obnoviteľných palív schémy prispievajú k plneniu uvedených cieľov EÚ a vnútroštátnych cieľov.

(193)

V súlade s bodom 80 CEEAG Švédsko potvrdilo, že podporované palivá budú v súlade s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov v smernici RED II a jej vykonávacích alebo delegovaných aktoch (pozri odôvodnenie 25).

(194)

Komisia sa preto domnieva, že schémy sú v súlade s požiadavkami v oddiele 3.1 a bode 80 CEEAG.

5.3.3.1.2.   Stimulačný účinok

(195)

Za štátnu pomoc uľahčujúcu hospodársku činnosť sa môže považovať len pomoc, ktorá má stimulačný účinok. Stimulačný účinok nastáva vtedy, ak pomoc podnieti príjemcu, aby zmenil svoje správanie zameraním sa na rozvoj hospodárskej činnosti, ktorú vykonáva vďaka pomoci, a ak by k takejto zmene správania inak nedošlo bez tejto pomoci. (73)

(196)

V záujme preukázania existencie stimulačného účinku sa v bode 28 CEEAG vyžaduje identifikácia faktického scenára a pravdepodobného kontrafaktuálneho scenára v prípade neposkytnutia pomoci. Okrem toho sa v bode 28 CEEAG vyžaduje, aby sa stimulačný účinok preukázal kvantifikáciou uvedenou v oddiele 3.2.1.3 CEEAG. Oddiel 3.2.1.3 CEEAG sa týka čistých dodatočných nákladov (tzv. likvidnej medzery) potrebných na splnenie cieľa opatrenia pomoci v porovnaní s kontrafaktuálnym scenárom v prípade neposkytnutia pomoci. V bode 54 CEEAG sa vysvetľuje, že za určitých okolností môže byť náročné plne identifikovať prínosy a náklady príjemcu, a teda kvantifikovať čistú súčasnú hodnotu vo faktickom aj kontrafaktuálnom scenári. Pri špecifických typoch pomoci možno použiť alternatívne prístupy, ktoré sa podrobne uvádzajú v kapitole 4. V tejto súvislosti sa v bode 110 CEEAG uvádza, že ak sa znížením dane alebo parafiškálneho poplatku znížia opakované prevádzkové náklady, výška pomoci nesmie presiahnuť rozdiel medzi nákladmi na projekt šetrný k životnému prostrediu alebo činnosť šetrnú k životnému prostrediu a kontrafaktuálnym scenárom s riešením menej šetrným k životnému prostrediu.

(197)

V schémach Komisia uvádza, že skutočným scenárom je spotreba udržateľného bioplynu alebo biopropánu a protikladným scenárom je spotreba ekvivalentného fosílneho paliva.

(198)

V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že v súlade s bodom 110 CEEAG príslušná uplatniteľná kvantifikácia pre schémy spočíva v rozdiele medzi nákladmi na činnosť priaznivú pre životné prostredie a menej priaznivým alternatívnym scenárom, t. j. nákladmi na bioplyn (alebo biopropán) a nákladmi na ekvivalentné fosílne palivo.

(199)

Ako sa uvádza v tabuľkách 1, 2 a 3, náklady na udržateľný bioplyn na účely použitia ako motorového paliva alebo na výrobu tepla sú vyššie ako náklady na zemný plyn. Pomoc prispieva k zníženiu týchto dodatočných nákladov. Komisia sa preto domnieva, že oslobodením od dane sa podporí využívanie udržateľného bioplynu [a biopropánu (74)] a v dôsledku toho sa nepriamo podporí aj výroba týchto druhov obnoviteľných palív.

(200)

Na základe toho sa Komisia domnieva, že požiadavky uvedené v bodoch 26 až 28 CEEAG sú splnené.

(201)

V bode 29 CEEAG sa stanovuje, že pomoc zvyčajne nemá stimulačný účinok v prípadoch, keď sa práce na projekte začali pred podaním žiadosti o pomoc. V bode 31 CEEAG sa však vysvetľuje, že v niektorých výnimočných prípadoch môže mať pomoc stimulačný účinok aj v prípade projektov, ktoré sa začali pred podaním žiadosti o pomoc. Pomoc sa považuje za pomoc so stimulačným účinkom najmä vtedy, ak sa pomoc poskytuje automaticky na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií a bez toho, aby členské štáty ďalej uplatňovali diskrečnú právomoc, a opatrenie bolo schválené a nadobudlo účinnosť pred začatím prác na podporenom projekte alebo činnosti, okrem prípadu následných fiškálnych schém, ak sa na danú činnosť vzťahovali už predchádzajúce schémy vo forme daňového zvýhodnenia;

(202)

Ako sa uvádza v odôvodnení 40, pomoc sa poskytuje automaticky podľa objektívnych a nediskriminačných kritérií a bez ďalšieho uplatnenia voľného uváženia členského štátu. Okrem toho sú tieto schémy nástupcami existujúcich daňových schém, takže na danú činnosť sa už vzťahovali predchádzajúce schémy. Preto sú splnené požiadavky v bode 31 CEEAG.

(203)

Komisia preto dospela k záveru, že pomoc v rámci týchto schém má stimulačný účinok.

5.3.3.1.3.   Neporušenie žiadneho relevantného ustanovenia právnych predpisov Únie

(204)

Štátnu pomoc nemožno vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak podporovaná činnosť, opatrenie pomoci alebo podmienky s ním spojené vedú k porušeniu príslušného práva Únie. (75)

(205)

V tomto prípade Komisia posúdila najmä to, či sú schémy v rozpore s príslušnými právnymi predpismi Únie v odvetví energetiky. Komisia poznamenáva, že pomoc v rámci schém na podporu príslušných výrobkov sa poskytne v súlade s kritériami udržateľnosti a zníženia emisií skleníkových plynov stanovenými v smernici RED II (pozri odôvodnenie 25).

(206)

Keďže opatrenie sa týka zníženia spotrebnej dane a oslobodenia od dane z energetických výrobkov, Komisia musí posúdiť aj jeho súlad so smernicou o zdaňovaní energie.

(207)

V článku 16 ods. 1 smernice o zdaňovaní energie sa členským štátom umožňuje uplatňovať na biopalivá oslobodenie od dane alebo zníženú daňovú sadzbu. V článku 16 ods. 2 sa obmedzuje oslobodenie od dane alebo zníženie dane na tú časť výrobku, ktorá skutočne pochádza z biomasy, čo je prípad schém (pozri odôvodnenie 27).

(208)

Okrem toho je toto opatrenie v súlade s článkom 16 ods. 3 smernice o zdaňovaní energie, v ktorom sa uvádza, že oslobodenie od dane alebo zníženie dane uplatňované členskými štátmi sa upraví tak, aby sa zohľadnili zmeny cien surovín, aby sa zabránilo nadmernej kompenzácii dodatočných nákladov spojených s výrobou výrobkov. Komisia poznamenáva, že Švédsko každoročne monitoruje ceny príslušných výrobkov a v prípade potreby upravuje výšku pomoci, aby sa v budúcnosti zabránilo riziku nadmernej kompenzácie (pozri odôvodnenie 43).

(209)

Pokiaľ ide o pripomienky tretích strán k metodike započítavania cieľov v oblasti OZE (pozri odôvodnenie 90), Komisia sa domnieva, že takéto metodické otázky nemajú vplyv na predmet opatrenia pomoci, konkrétne na podporu bioplynu alebo biopropánu ako takých, ani sa netýkajú spôsobov opatrenia pomoci, ktoré sú tak neoddeliteľne spojené s predmetom pomoci, že ich nie je možné hodnotiť oddelene. Komisia preto tento bod v kontexte tohto rozhodnutia o štátnej pomoci neposudzuje.

(210)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia nemá žiadne náznaky, že by tieto schémy ani podmienky s nimi spojené viedli k nezvratnému porušeniu príslušného práva Únie. Komisia preto dospela k záveru, že požiadavky v bode 33 CEEAG sú splnené.

5.3.3.1.4.   Záver

(211)

Komisia dospela k záveru, že schémy spĺňajú prvú (pozitívnu) podmienku posúdenia zlučiteľnosti, t. j. že pomocou sa uľahčuje rozvoj hospodárskej činnosti v súlade s požiadavkami stanovenými v oddiele 3.1 CEEAG.

5.3.3.2.   Negatívna podmienka: pomoc nemôže neprimerane narušiť podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom

5.3.3.2.1.   Nevyhnutnosť pomoci

(212)

V bode 89 CEEAG sa uvádza, že členský štát musí identifikovať politické opatrenia, ktoré sú už na znižovanie emisií skleníkových plynov zavedené. Na preukázanie nevyhnutnosti pomoci sa v bodoch 38 a 90 CEEAG vysvetľuje, že členský štát musí preukázať, že projekt by sa bez pomoci neuskutočnil, pričom sa zohľadní hypotetická situácia, ako aj príslušné náklady a príjmy vrátane tých, ktoré súvisia s opatreniami uvedenými v bode 89 CEEAG. S cieľom zabezpečiť, aby pomoc zostala potrebná pre každú oprávnenú kategóriu príjemcov, musia členské štáty aktualizovať svoju analýzu príslušných nákladov a príjmov aspoň každé tri roky v prípade schém, ktoré trvajú dlhšie, ako sa uvádza v bode 92 CEEAG.

(213)

Švédsko potvrdilo, že bioplyn a biopropán podporované v rámci schém nepodliehajú systému kvót, povinnosti prímesí ani iným systémom s podobným účinkom (pozri odôvodnenie 16).

(214)

Bez zásahu štátu by bioplyn a biopropán podliehali rovnakým daňovým sadzbám ako ich fosílne náprotivky, teda zemný plyn a LPG. Ako je uvedené v tabuľkách 1 až 3, bez zásahu štátu by bioplyn a biopropán používané ako motorové palivá alebo palivá na vykurovanie boli drahšie ako ich fosílne ekvivalenty. Komisia sa domnieva, že by sa preto nepredávali v takom rozsahu, ktorý je potrebný na dosiahnutie environmentálnych cieľov, ktoré sú cieľom týchto schém.

(215)

Švédsko potvrdilo, že počas trvania predĺženia schém bude každoročne aktualizovať svoju analýzu nákladov a zasielať Komisii výročnú monitorovaciu správu s aktualizovanými výpočtami nákladov. V súlade so svojimi predchádzajúcimi záväzkami Švédsko potvrdilo, že v prípade nadmernej kompenzácie sa výška pomoci upraví tak, aby sa v budúcnosti zabránilo akejkoľvek nadmernej kompenzácii (pozri odôvodnenie 43).

(216)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že pomoc je potrebná.

5.3.3.2.2.   Vhodnosť

(217)

V bode 93 CEEAG sa uvádza, že Komisia predpokladá vhodnosť pomoci na dosiahnutie dekarbonizačných cieľov za predpokladu, že sú splnené všetky ostatné podmienky zlučiteľnosti. Ďalej sa v ňom uvádza, že vzhľadom na rozsah a naliehavosť výzvy dekarbonizácie sa môžu použiť rôzne nástroje.

(218)

Komisia konštatuje, že oslobodením od dane sa podporuje spotreba udržateľného bioplynu a biopropánu, a tým sa podporuje ich výroba.

(219)

Komisia sa domnieva, že pomoc vo forme zníženia dane je v zásade vhodným nástrojom na stimulovanie spotreby energie z obnoviteľných zdrojov za predpokladu, že sú splnené všetky ostatné podmienky zlučiteľnosti.

5.3.3.2.3.   Oprávnenosť

(220)

V bode 95 CEEAG sa vysvetľuje, že opatrenia v oblasti dekarbonizácie zamerané na konkrétne činnosti, ktoré konkurujú ďalším nedotovaným činnostiam, budú viesť k významnejším narušeniam hospodárskej súťaže ako opatrenia otvorené všetkým konkurenčným činnostiam. Členské štáty by preto mali zdôvodniť opatrenia, ktoré nezahŕňajú všetky konkurenčné technológie a projekty. Okrem toho musia členské štáty pravidelne prehodnocovať pravidlá oprávnenosti a všetky súvisiace pravidlá, aby sa zabezpečilo, že dôvody uvedené na odôvodnenie obmedzenejšej oprávnenosti sa budú naďalej uplatňovať počas trvania každej schémy, ako sa uvádza v bode 97 CEEAG.

(221)

Komisia poznamenáva, že schémy sú otvorené pre bioplyn a biopropán nepotravinového pôvodu a používajú sa ako motorové palivo alebo palivo na vykurovanie, ktoré spĺňa kritériá udržateľnosti a znižovania emisií skleníkových plynov stanovené v smernici RED II (pozri odôvodnenie 25).

(222)

Komisia takisto poznamenáva, že schémy zahŕňajú všetky technológie, ktoré sú v súčasnosti predmetom hospodárskej súťaže (pozri odôvodnenie 23).

(223)

Ako sa uvádza v odôvodnení 24, švédske orgány potvrdili, že budú pravidelne sledovať vývoj na trhu a v prípade potreby preskúmajú pravidlá oprávnenosti a všetky súvisiace pravidlá, aby sa zabezpečilo, že všetky obmedzenia oprávnenosti budú môcť byť opodstatnené aj v prípade, že sa vyvinú nové technológie alebo prístupy alebo bude k dispozícii viac údajov.

(224)

Komisia sa preto domnieva, že požiadavky v oddiele 4.1.3.3 CEEAG týkajúce sa oprávnenosti sú splnené.

5.3.3.2.4.   Proporcionalita (vrátane kumulácie)

5.3.3.2.4.1.   Proporcionalita

(225)

Podľa bodu 47 CEEAG sa štátna pomoc považuje za primeranú, ak sa výška pomoci na jedného príjemcu obmedzuje na minimum nevyhnutné na vykonanie podporeného projektu alebo činnosti. V bode 103 CEEAG sa uvádza, že pomoc na zníženie emisií skleníkových plynov by sa vo všeobecnosti mala poskytovať prostredníctvom výberového konania. V bode 109 CEEAG sa však vysvetľuje, že v prípade podporných schém zameraných na dekarbonizáciu vo forme zníženia daní alebo parafiškálnych odvodov nie je povinné uplatniť súťažné ponukové konanie. Takáto pomoc sa musí v zásade poskytnúť rovnakým spôsobom všetkým oprávneným podnikom pôsobiacim v tom istom odvetví hospodárskej činnosti, ktoré sa, pokiaľ ide o zámery alebo ciele opatrenia pomoci, nachádzajú v takej istej alebo podobnej skutkovej situácii. Oznamujúci členský štát musí zaviesť mechanizmus ročného monitorovania na overovanie toho, či je pomoc stále nevyhnutná. V bode 109 CEEAG sa uvádza, že zníženie daní alebo odvodov, v ktorých sú obsiahnuté základné náklady na poskytovanie energie alebo súvisiacich služieb, je vylúčené z rozsahu pôsobnosti oddielu 4.1 CEEAG.

(226)

Podľa bodu 110 CEEAG, ak sa znížením dane alebo parafiškálneho poplatku znížia opakované prevádzkové náklady, výška pomoci nesmie presiahnuť rozdiel medzi nákladmi na projekt šetrný k životnému prostrediu alebo činnosť šetrnú k životnému prostrediu a kontrafaktuálnym scenárom s riešením menej šetrným k životnému prostrediu. Ak sú výsledkom projektu alebo činnosti, ktoré sú viac šetrné k životnému prostrediu, potenciálne úspory alebo dodatočné príjmy, musia sa pri určovaní primeranosti pomoci zohľadniť.

(227)

Švédsko potvrdilo, že pomoc, ktorá je formulovaná ako všeobecné zníženie dane, je otvorená pre každý podnik, ktorý spĺňa kritériá oprávnenosti (pozri odôvodnenie 40).

(228)

Komisia konštatuje, že tieto schémy sa nevzťahujú na zníženie daní, v ktorých sú obsiahnuté základné náklady na poskytovanie energie alebo súvisiacich služieb, ale na dane, ktoré sa pripočítavajú k nákladom na výrobu alebo nákup bioplynu/biopropánu.

(229)

Švédsko vysvetlilo, že oslobodenie od dane sa poskytuje na kompenzáciu rozdielu medzi vyššími nákladmi na udržateľný bioplyn a biopropán nepotravinového pôvodu, a nákladmi na zemný plyn a LPG (pozri odôvodnenie 42). Schéma podlieha pravidelnému monitorovaniu zo strany švédskych orgánov. Švédsko sa zaviazalo predkladať Komisii výročné monitorovacie správy a v prípade potreby upraviť výšku pomoci, aby sa v budúcnosti zabránilo nadmernej kompenzácii (pozri odôvodnenie 43). Monitorovacie správy sú založené na podrobných informáciách, ktoré SEA zozbierala od daňových poplatníkov, a to tak v súvislosti s bioplynom vyrobeným na domácom trhu, ako aj s dovážaným bioplynom (pozri odôvodnenie 44).

(230)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 47 a 54, švédske orgány vysvetlili, že zníženie dane nepresahuje rozdiel medzi nákladmi na udržateľný bioplyn a biopropán a nákladmi na zemný plyn.

(231)

Komisia poznamenáva, že pri výpočte sa zohľadňujú všetky hlavné náklady. Okrem toho sú do výpočtu zahrnuté príjmy z predaja vedľajších výrobkov. Švédsko však uviedlo, že vo Švédsku neexistuje systém záruk pôvodu bioplynu (pozri tabuľky 1, 2 a 3).

(232)

Napokon, v bode 111 CEEAG sa uvádza, že členské štáty musia pri navrhovaní schém pomoci zohľadniť informácie z dokumentácie systému hmotnostnej bilancie o už získanej podpore podľa článku 30 smernice RED II.

(233)

Švédsko potvrdilo, že spĺňa požiadavky článku 30 smernice RED II a že v súčasnosti pracuje na zavedení databázy Únie uvedenej v smernici RED II a ďalej rozvinutej v smernici RED III vo Švédsku (pozri odôvodnenie 67). Komisia poznamenáva, že tento systém nebol k dispozícii ani v čase, keď Švédsko navrhovalo a oznamovalo schémy, ani v čase, keď Komisia uskutočnila toto posúdenie, a preto nebolo možné zohľadniť informácie z dokumentácie systému hmotnostnej bilancie. Švédsko však vysvetlilo, že keď bude databáza Únie plne funkčná a informácie v nej komplexné, nebude si to vyžadovať žiadne zmeny v koncepcii schém, keďže podpora poskytovaná výrobcom bioplynu a biopropánu v zahraničí sa už zohľadňuje pri monitorovaní prostredníctvom dovozných cien, a teda sa berie do úvahy pri posudzovaní nadmernej kompenzácie. Komisia preto zastáva názor, že požiadavky v bode 111 CEEAG nemajú vplyv na jej posúdenie schém.

(234)

Komisia preto dospela k záveru, že požiadavky v oddiele 4.1.3.5 CEEAG sú splnené.

5.3.3.2.4.2.   Kumulácia

(235)

Podľa bodu 56 CEEAG sa pomoc môže poskytnúť súbežne v rámci viacerých schém pomoci alebo kumulovane s pomocou ad hoc alebo de minimis v súvislosti s tými istými oprávnenými nákladmi, pokiaľ celková výška pomoci na projekt alebo činnosť nevedie k nadmernej kompenzácii alebo neprekračuje maximálnu výšku pomoci povolenú podľa týchto usmernení. Ak členský štát povolí kumulovanie pomoci v rámci jedného opatrenia s pomocou v rámci ďalších opatrení, musí za každé opatrenie uviesť metódu použitú na zabezpečenie súladu s podmienkami stanovenými v tomto bode.

(236)

Keďže bod týkajúci sa kumulácie a posúdenia potenciálnej nadmernej kompenzácie je spoločný pre obe usmernenia, Komisia tu odkazuje na svoje posúdenie v oddiele 5.3.2.2.3.3.2.

(237)

Podobne ako v odôvodnení 177 Komisia dospela k záveru, že schémy sú v súlade s oddielom 3.2.1.3.1 CEEAG.

5.3.3.2.4.3.   Záver o proporcionalite (vrátane kumulácie)

(238)

Vzhľadom na závery uvedené v odôvodneniach 234 a 237 Komisia dospela k záveru, že schémy sú primerané.

5.3.3.3.   Transparentnosť

(239)

Komisia berie na vedomie, že Švédsko zabezpečí dodržiavanie požiadaviek na transparentnosť stanovených v bodoch 58 až 61 CEEAG. Príslušné údaje o oznámenom opatrení sa uverejnia na švédskom webovom sídle o transparentnosti štátnej pomoci (pozri odôvodnenie 68).

5.3.3.4.   Zabránenie neprípustným negatívnym vplyvom na hospodársku súťaž a obchod

(240)

V bode 70 CEEAG sa vysvetľuje, že Komisia schváli opatrenia podľa týchto usmernení na obdobie maximálne 10 rokov. Ako sa uvádza v odôvodnení 58, schémy budú v rámci CEEAG fungovať deväť rokov, t. j. od roku 2022 do roku 2030.

(241)

V bode 116 CEEAG sa vysvetľuje, že pomocou sa nesmie zabezpečovať iba to, že emisie sa presunú z jedného odvetvia do iného, ale musí sa zabezpečovať celkové zníženie emisií skleníkových plynov. Okrem toho sa v bodoch 127 až 129 CEEAG od členských štátov vyžaduje, aby vysvetlili, ako chcú zabrániť riziku, že pomocou sa bude stimulovať alebo predlžovať spotreba fosílnych palív a energie.

(242)

Komisia konštatuje, že celkovým cieľom schém je nahradiť fosílne palivá udržateľnými palivami z biomasy. Používanie udržateľného bioplynu a biopropánu namiesto zemného plynu alebo LGP prinesie celkové zníženie emisií skleníkových plynov.

(243)

V bode 121 CEEAG sa vysvetľuje, že pomoc, ktorou sa hradia náklady zväčša súvisiace skôr s prevádzkou ako investíciami, by sa mala využiť len vtedy, ak členský štát preukáže, že vedie k prevádzkovým rozhodnutiam šetrnejším k životnému prostrediu. V bode 122 CEEAG sa uvádza, že ak sa pomoc primárne vyžaduje na pokrytie krátkodobých nákladov, ktoré môžu byť premenlivé, členské štáty by mali potvrdiť, že výrobné náklady, na ktorých je výška pomoci založená, sa budú monitorovať a výška pomoci sa bude aspoň raz ročne aktualizovať. Pomoc musí byť navrhnutá tak, aby sa zabránilo akémukoľvek neprimeranému narušeniu efektívneho fungovania trhov a zachovali sa účinné prevádzkové stimuly a cenové signály, ako je stanovené v bode 123 CEEAG.

(244)

V tomto prípade je cieľom pomoci znížiť úroveň dane uplatniteľnej na udržateľný bioplyn a biopropán, aby sa stali pre konečného spotrebiteľa konkurencieschopnou alternatívou k ich fosílnym ekvivalentom (pozri odôvodnenie 42). Cieľom pomoci je preto podnietiť spotrebiteľov k rozhodovaniu, ktoré je šetrnejšie k životnému prostrediu. Švédske orgány potvrdili, že náklady, na ktorých je založená výška pomoci, sa budú každoročne monitorovať a výška pomoci sa v prípade potreby aktualizuje (pozri odôvodnenie 43).

(245)

V bode 130 CEEAG sa vysvetľuje, že Komisia sa bude v zásade domnievať, že je nepravdepodobné, že štátna pomoc v oblasti biopalív, biokvapalín, bioplynu a palív z biomasy v objeme presahujúcom maximálne množstvo, podľa ktorého sa určuje oprávnenosť na účely výpočtu hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov v dotknutom členskom štáte v súlade s článkom 26 smernice RED II, prináša pozitívne vplyvy, ktoré by prevažovali nad negatívnymi vplyvmi opatrenia.

(246)

Ako je podrobne uvedené v odôvodnení 20, v rámci týchto schém sa neposkytuje žiadna podpora na palivá z biomasy na báze potravinárskych a krmovinárskych plodín.

(247)

V bode 132 CEEAG sa uvádza, že v prípade individuálnych opatrení pomoci alebo schém prospešných pre veľmi malý počet príjemcov alebo prevádzkovateľa by mali členské štáty preukázať, ako navrhované opatrenie nebude viesť k narušeniu hospodárskej súťaže, napr. prostredníctvom zvýšenej trhovej sily.

(248)

Komisia poznamenáva, že keďže pomoc sa poskytuje vo forme všeobecného oslobodenia od dane z udržateľného bioplynu a biopropánu, je nepravdepodobné, že by z nej mal prospech len obmedzený počet príjemcov. Komisia konštatuje, že v roku 2018 predložilo údaje do monitorovacích správ o bioplyne používanom ako motorové palivo 16 spoločností, ktoré využili schému pre motorové palivá (pozri odôvodnenie 47).

(249)

Komisia preto dospela k záveru, že príslušné požiadavky v oddiele 4.1.4 CEEAG sú splnené.

5.3.3.5.   Zváženie pozitívnych a negatívnych účinkov pomoci

(250)

V bode 134 CEEAG sa uvádza, že za predpokladu splnenia všetkých ostatných podmienok zlučiteľnosti Komisia spravidla konštatuje, že vyrovnanosť opatrení v oblasti dekarbonizácie je pozitívna (teda pozitívne vplyvy prevažujú nad narušeniami vnútorného trhu) vzhľadom na ich prínos k dosahovaniu cieľov Únie v oblasti klímy a energetiky, ak nič jednoznačne nesvedčí o nedodržaní zásady „nespôsobovať výraznú škodu“.

(251)

Komisia konštatuje, že schémy prispejú k dosiahnutiu cieľov Švédska a EÚ v oblasti energetiky a klímy a že podporované palivá z biomasy budú spĺňať kritériá udržateľnosti a úspory emisií skleníkových plynov stanovené v smernici RED II. Komisia nezistila žiadne zjavné náznaky nedodržania zásady „nespôsobovať výraznú škodu“.

(252)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že pozitívne účinky schém prevažujú nad negatívnymi účinkami na vnútorný trh.

5.3.3.6.   Spoločnosti, ktoré majú ťažkosti a voči ktorým sa nárokuje vrátenie pomoci

(253)

Ako sa uvádza v odôvodnení 69, Švédsko potvrdilo, že na to, aby boli priami príjemcovia oprávnení na pomoc, nesmú byť predmetom príkazu na vymáhanie pomoci vydaného na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým sa pomoc vyhlásila za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, a nesmú byť podnikom v ťažkostiach.

(254)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že schémy sú v súlade s bodmi 14 a 15 CEEAG.

5.3.3.7.   Záver o zlučiteľnosti schém pomoci

(255)

Komisia dospela k záveru, že pomocou sa umožňuje rozvoj hospodárskej činnosti a nemá nepriaznivý vplyv na obchodné podmienky v miere, ktorá by bola v rozpore so spoločným záujmom. Preto sa Komisia domnieva, že pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a na základe príslušných ustanovení CEEAG.

6.   ZÁVER

(256)

Komisia konštatuje, že Švédsko nezákonne vykonalo schémy v rozpore s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Komisia sa však domnieva, že opatrenie je zlučiteľné s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy vzhľadom na príslušné ustanovenia EEAG a CEEAG,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Schémy pomoci vo forme oslobodenia od dane v prípade bioplynu a biopropánu používaných ako motorové palivo alebo na výrobu tepla, ktoré Švédsko zaviedlo na základe švédskeho aktu (1994:1776) o spotrebných daniach z energie, sú zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Švédskemu kráľovstvu.

V Bruseli 23. októbra 2024

Za Komisiu

Margrethe VESTAGER

výkonná podpredsedníčka


(1)   Ú. v. EÚ C 1921, 5.3.2024, s. 1.

(2)  Rozhodnutie Komisie z 11. novembra 2003 vo veci N 480/02 – Švédsko – Zníženie spotrebnej dane v prospech paliva s neutrálnym obsahom oxidu uhličitého (Ú. v. EÚ C 33, 6.2.2004, s. 8).

(3)  Rozhodnutie Komisie zo 14. decembra 2015 vo veci SA.43302 (2015/N) – Švédsko – Oslobodenie od dane v prípade bioplynu používaného ako motorové palivo (Ú. v. EÚ C 241, 1.7.2016, s. 6).

(4)   Ú. v. EÚ C 200, 28.6.2014, s. 1 – 55.

(5)  Komisia schválila zvýšenie rozpočtu schémy pre motorové palivá vo svojom rozhodnutí zo 14. decembra 2020 vo veci SA.59125 (2020/N) – Švédsko – Rozšírenie rozpočtu schémy SA.43302 (2015/N) – Oslobodenie od dane v prípade bioplynu používaného ako motorové palivo (Ú. v. EÚ C 41, 5.2.2021, s. 12).

(6)  Rozhodnutie Komisie z 22. júna 2007 vo veci N 866/06 – Švédsko – COVID-19: Niektoré obnoviteľné zdroje energie pri výrobe tepla (Ú. v. EÚ C 220, 20.9.2007, s. 2).

(7)  Rozhodnutie Komisie z 19. júla 2018 vo veci SA.49893 (2018/N) – Švédsko – Predĺženie schémy SA.35586 (2012/N) – Oslobodenie od dane; Niektoré obnoviteľné zdroje energie pri výrobe tepla (Ú. v. EÚ C 127, 5.4.2019, s. 1).

(8)  Komisia schválila zvýšenie rozpočtu schémy pre vykurovacie palivá na roky 2019 a 2020 vo svojom rozhodnutí zo 14. decembra 2020 vo veci SA.59126 (2020/N – Švédsko – Zvýšenie rozpočtu schémy SA.49893 (2018/N) – Oslobodenie od dane v prípade niektorých obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe tepla (Ú. v. EÚ C 41, 5.2.2021, s. 12).

(9)  Rozhodnutie Komisie zo 14. novembra 2013 vo veci SA.35485 (2012/N) – Dánsko – Pomoc na všetky formy využívania bioplynu – A (Ú. v. EÚ C 292, 4.9.2015, s. 3); Rozhodnutie Komisie zo 16. decembra 2015 vo veci SA.36659 (2013/N) – Dánsko – Pomoc na všetky formy využívania bioplynu – B (Ú. v. EÚ C 241, 1.7.2016, s. 2).

(10)  Rozhodnutie Komisie z 29. júna 2020 vo veci SA.56908 (2020/N) Predĺženie a zmena schémy týkajúcej sa bioplynu používaného ako motorové palivo vo Švédsku (Ú. v. EÚ C 260, 7.8.2020, s. 4) a rozhodnutie Komisie z 29. júna 2020 vo veci SA.56125 (2020/N) Oslobodenie od dane v prípade bioplynu a biopropánu nepotravinového pôvodu používaných pri výrobe tepla (Ú. v. EÚ C 260, 24.7.2020, s. 2).

(11)  Komisia schválila rozšírenie rozsahu pôsobnosti príjemcov na podniky, ktoré neboli v ťažkostiach k 31. decembru 2019, ale dostali sa do ťažkostí v období od 1. januára 2020 do 30. júna 2021, vo svojom rozhodnutí z 29. júna 2021 vo veci SA.62941 (2021/N) – Švédsko – Zmena oslobodenia od dane v prípade biopalív a bioplynu vo Švédsku – SA.55695, SA.56125 a SA.56908 (Ú. v. EÚ C 46, 28.1.2022, s. 2).

(12)  Rozsudok Všeobecného súdu z 21. decembra 2022, Landwärme GmbH/Európska komisia, T-626/20, EU:T:2022:853.

(13)  EU:T:2022:853, body 31 a 71 – 75.

(14)  EU:T:2022:853, bod 25.

(15)  EU:T:2022:853, body 97 – 98.

(16)  EU:T:2022:853, bod 99.

(17)  EU:T:2022:853, bod 105.

(18)  EU:T:2022:853, bod 122.

(19)  EU:T:2022:853, body 110, 112 a 126.

(20)  EU:T:2022:853, bod 127.

(21)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(22)  Nariadenie č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 z 9. septembra 2015, ktorou sa mení smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (Ú. v. EÚ L 239, 15.9.2015, s. 1).

(25)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82 – 209). Komisia konštatuje, že smernica RED II bola revidovaná v roku 2023 a že revidovaná smernica EÚ/2023/2413 (ďalej len „RED III“) nadobudla účinnosť 20. novembra 2023 [smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413 z 18. októbra 2023, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2018/2001, nariadenie (EÚ) 2018/1999 a smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov, a ktorou sa zrušuje smernica Rady (EÚ) 2015/652 (Ú. v. EÚ L, 2023/2413, 31.10.2023, s. 1)].

(26)  Na základe článku 2 ods. 40 smernice RED II „ ‚potravinárske a krmovinárske plodiny‘ sú plodiny bohaté na škrob, cukornaté plodiny alebo olejniny vypestované na poľnohospodárskej pôde ako hlavná plodina okrem zvyškov, odpadu a lignocelulózového materiálu a dočasné plodiny, ako napríklad medziplodiny a krycie plodiny, pod podmienkou, že používanie takýchto dočasných plodín nevyvoláva dopyt po ďalšej pôde “.

(27)  V prípade nákladov na zemný plyn vychádza SEA z ročného priemeru cien pre priemyselných odberateľov (Zdroj: Štatistický úrad Švédska).

(28)  Aby bolo možné porovnať cenu obnoviteľného paliva s jeho fosílnym náprotivkom, treba vykonať úpravu o rozdielny energetický obsah. Zemný plyn má vyšší energetický obsah ako bioplyn (11,05 kWh/l a 9,7 kWh/l, podľa odhadov SEA).

(29)  Za rok 2018 poskytlo údaje o bioplyne 16 spoločností. Za rok 2019 poskytlo údaje o bioplyne 13 spoločností.

(30)  Vypočítané s oficiálnym výmenným kurzom z 1. októbra 2019: 10,8043 SEK/EUR (Ú. v. EÚ C 331, 2.10.2019, s. 5).

(31)  Vypočítané s oficiálnym výmenným kurzom z 1. októbra 2019: 10,8043 SEK/EUR (Ú. v. EÚ C 331, 2.10.2019, s. 5).

(32)  V riadku A) sa uvádzajú náklady na suroviny pre vykazujúce subjekty, ktoré sú výrobcami, a dovozné alebo nákupné ceny, za ktoré nakúpili bioplyn, pre vykazujúce subjekty, ktoré sú dodávateľmi alebo dovozcami paliva.

(33)  V prípade obchodného tajomstva je rozpätie zisku zahrnuté v riadku D) Náklady na spracovanie.

(34)  Švédsko v súčasnosti nemá systém vydávania záruk pôvodu pre bioplyn.

(35)  Celkové čisté náklady na bioplyn za rok 2019 predstavovali 13,42 SEK/m3. Po úprave o energetický obsah (v K) je to (11,05/9,7) = 15,28 SEK/m3.

(36)  Referenčná cena zemného plynu zahŕňa cenu zemného plynu založenú na priemere cien pre priemyselných odberateľov za sledovaný rok, ktoré zostavuje švédsky štatistický úrad, sieťové poplatky a daň z CO2. Platná sadzba dane pre zemný plyn ako motorové palivo bola 2,516 SEK/m3 v roku 2019 a 2,465 SEK/m3 v roku 2018 (zdroj: Švédske ministerstvo financií). Zemný plyn používaný ako motorové palivo nepodlieha energetickej dani.

(37)  Zdroj: Na základe monitorovacej správy za roky 2019 a 2018, ktorú vypracovala Švédska energetická agentúra. Vypočítané s výmenným kurzom 10,8043 SEK/EUR podľa Úradného vestníka 2019/C 331/05.

(38)  Keďže v tom čase nebolo možné, aby sa zariadenie pripojené na sieť zemného plynu vyhlo nákladom na emisné kvóty na bioplyn, tieto náklady boli zahrnuté.

(39)  Zahŕňa cenu zemného plynu (ktorá zodpovedá priemernej ročnej cene zemného plynu pre priemyselných zákazníkov vo Švédsku bez daní – Eurostat), dane (energetická daň a daň z CO2) a náklady na emisné kvóty (EU ETS).

(40)  Zdroj: Na základe monitorovacej správy za roky 2019 a 2018, ktorú vypracovala Švédska energetická agentúra. Vypočítané s výmenným kurzom 10,8043 SEK/EUR podľa Úradného vestníka 2019/C 331/05.

(41)  Keďže v tom čase nebolo možné, aby sa zariadenie pripojené na sieť zemného plynu vyhlo nákladom na emisné kvóty na bioplyn, tieto náklady boli zahrnuté.

(42)  Zahŕňa cenu zemného plynu (ktorá zodpovedá ročnej priemernej cene zemného plynu pre priemyselných zákazníkov vo Švédsku bez daní - Eurostat), dane (energetická daň a daň z CO2) a náklady na emisné kvóty (EU ETS).

(43)  Švédske orgány odhadujú, že v súčasnosti sa na švédskom trhu ročne predá približne 10 000 ton biopropánu (menej ako 10 % všetkého propánu na trhu).

(44)   https://www.skatteverket.se/foretag/skatterochavdrag/punktskatter/nyheterinompunktskatter/2023/nyheterinompunktskatter/beslutomskattebefriadbiogasochbiogasologiltigforklarat.5.48cfd212185efbb440b47b0.html.

(45)  Vypočítané s oficiálnym výmenným kurzom z 1. októbra 2019: 10,8043 SEK/EUR (Ú. v. EÚ C 331, 2.10.2019).

(46)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1).

(47)   Ú. v. EÚ C 80, 18.2.2022, s. 1.

(48)   https://www.tillvaxtanalys.se/statsstod.html a https://www.riksdagen.se/sv/Dokument-Lagar/.

(49)  Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 249, 31.7.2014, s. 1).

(50)  Pozri oddiel 2.7 rozhodnutia o začatí konania.

(51)  Na základe správy, ktorú vypracovalo Švédske plynárenské združenie pre SEA. V správe sa vysvetľuje, že neexistujú úplné štatistiky o dovoze a vývoze bioplynu, ale celkové využitie bioplynu vo Švédsku sa v tejto správe zatiaľ odhaduje ako výroba bioplynu a čistý dovoz bioplynu cez západošvédsku plynovú sieť (dovoz mínus vývoz). V správe sa nevysvetľuje, ako sa odhaduje dánsky podiel (pravdepodobne na základe potvrdení o pôvode).

(52)  Rozhodnutie Komisie zo 14. novembra 2013 vo veci SA.35485 (2012/N) – Dánsko, Pomoc na všetky formy využívania bioplynu – A (Ú. v. EÚ C 292, 4.9.2015, s. 3).

(53)  Pozri oddiely 1 a 2 zákona č. 1566 z 27. decembra 2019 (v dánčine je k dispozícii na adrese: https://www.retsinformation.dk/eli/lta/2019/1566.) a oddiel 5 vykonávacieho nariadenia č. 547 z 28. apríla 2020 (v dánčine je k dispozícii na adrese: https://www.retsinformation.dk/eli/lta/2020/547).

(54)  Dánske orgány vysvetlili, že toto posúdenie vychádza z ročných finančných výkazov reprezentatívnych príjemcov, t. j. príjemcov, ktorých jediná alebo hlavná činnosť súvisí s bioplynom. Napríklad v roku 2022 bolo v schéme celkovo 57 spoločností, z ktorých bolo identifikovaných 49 reprezentatívnych spoločností, čo predstavuje 96 % objemu podporeného v rámci schémy.

(55)  Spoločnosť Landwärme neposkytla dôkazy na podporu použitých údajov. Suma pre švédsku pomoc predstavuje celkovú sumu daňovej úľavy, pričom sa vychádza z toho, že daňová úľava sa v plnej miere prenesie na výrobcu.

(56)  EU:T:2022:853, bod 122.

(57)  Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51).

(58)  EU:T:2022:853, bod 122.

(59)  Pozri napríklad odôvodnenie 21 rozhodnutia Komisie vo veci SA.43302 (2015/N) (Ú. v. EÚ C 241, 1.7.2016, s. 6).

(60)  Pozri článok 108 ods. 3 ZFEÚ a rozsudok z 12. februára 2008, CELF, C-199/06, EU:C:2008:79, body 61 až 64.

(61)  Rozsudok z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia, C-594/18 P, EU:C:2020:742, body 20 a 24.

(62)  Rozsudok z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia, C-594/18 P, EU:C:2020:742, body 20 a 24.

(63)  V tomto zmysle pozri body 49 a 120 EEAG, ako aj rozsudok z 22. septembra 2020, Rakúska republika/Komisia, C-594/18 P, EU:C:2020:742.

(64)  Rozsudok z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia, C-594/18 P, EU:C:2020:742, bod 44.

(65)  A od 13. februára 2023 smernicou 2020/262/EÚ, ktorou sa nahrádza smernica 2008/118/ES [smernica (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa stanovuje všeobecný režim spotrebných daní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 058, 27.2.2020, s. 4)].

(66)  EU:T:2022:853, bod 25.

(67)  EU:T:2022:853, bod 25.

(68)  EU:T:2022:853, body 89 – 91 a 108.

(69)  Pozri článok 19 smernice RED II: „ Keď výrobca získa finančnú podporu zo systému podpory, členské štáty zabezpečia, aby sa v príslušnom systéme podpory primerane zohľadnila trhová hodnota potvrdenia o pôvode pre rovnakú výrobu“ .

(70)  Rozhodnutie Komisie zo 14. novembra 2013 vo veci SA.35485 (2012/N) – Dánsko, Pomoc na všetky formy využívania bioplynu – A (Ú. v. EÚ C 292, 4.9.2015, s. 3).

(71)  Ako sa uvádza v poznámke pod čiarou č. 49, spoločnosť Landwärme jednoducho predpokladá, že dánski výrobcovia dostanú plnú hodnotu daňovej úľavy poskytnutej konečným spotrebiteľom vo Švédsku.

(72)  Rozsudok z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia, C-594/18 P, EU:C:2020:742, bod 101.

(73)  V tomto zmysle pozri oddiel 3.1.2 CEEAG a rozsudok z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia, C-594/18 P, EU:C:2020:742, body 20 a 24.

(74)  V prípade biopropánu sa Švédsko zaviazalo poskytnúť monitorovaciu správu a upraviť výšku pomoci, aby sa zabránilo nadmernej kompenzácii.

(75)  Bod 33 CEEAG a rozsudok z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia, C-594/18 P, EU:C:2020:742, bod 44.


ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2025/62/oj

ISSN 1977-0790 (electronic edition)