<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?><JUDGMENT xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.00-20081231.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="ECRCJ2006SKB.1001059701.case.xml"><NO.CASE>C-302/05</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62005J0302</NO.CELEX><NO.SEQ>0018.0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>10599</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>10609</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>11</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><LEFT>ROZSUDOK Z <DATE ISO="20061026">26. 10. 2006</DATE> — VEC C-302/05</LEFT><RIGHT>KOMISIA/TALIANSKO</RIGHT></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok súdneho dvora</HT> (druhá komora)</P><P>z <DATE ISO="20061026">26. októbra 2006</DATE><NOTE NOTE.ID="E0002" NUMBERING="STAR"><P>Jazyk konania: taliančina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C-302/05,</P><P>ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná <DATE ISO="20050728">28. júla 2005</DATE>,</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Komisia Európskych spoločenstiev</HT>, v zastúpení: B. Schima a D. Recchia, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,</P><PARTY.STATUS>žalobkyňa,</PARTY.STATUS></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Talianskej republike</HT>, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci M. Massella Ducci Teri, avvocato dello Stato, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,</P><PARTY.STATUS>žalovanej,</PARTY.STATUS></DEFENDANTS></PARTIES><?PAGE NO="I-10600"?><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (druhá komora),</P><P>v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia R. Schintgen, P. Kūris, J. Klučka (spravodajca) a G. Arestis,</P><P>generálny advokát: M. Poiares Maduro,</P><P>tajomník: R. Grass,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania,</VISA><VISA>so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL><P>vyhlásil tento</P></PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Rozsudok</P></TI></TITLE><NP><NO.P>1</NO.P><TXT>Svojou žalobou Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Talianska republika si tým, že stanovila, že doložku o výhrade vlastníctva možno uplatniť voči tretím veriteľom kupujúceho iba vtedy, ak táto doložka bola potvrdená na každej faktúre, ktorá sa vzťahuje na neskoršie dodávky, má určitý dátum predchádzajúci začatiu exekúcie a je riadne zaznamená v účtovníctve, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z <DATE ISO="20000629">29. júna 2000</DATE> o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="200" DATE.PUB="2000" PAGE.FIRST="35">Ú. v. ES L 200, s. 35</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 17/001, s. 226).</TXT></NP><?PAGE NO="I-10601"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Právny rámec</P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P>Právna úprava Spoločenstva</P></TI></TITLE><NP><NO.P>2</NO.P><TXT>Cieľom smernice 2000/35 je harmonizácia právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa boja proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci pri dodávke tovarov alebo poskytovaní služieb za odplatu.</TXT></NP><NP><NO.P>3</NO.P><TXT>Článok 1 tejto smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START ID="QS0001" REF.END="QE0001" CODE="201E"/>Táto smernica sa vzťahuje na všetky platby uskutočnené ako odplata za obchodné transakcie.<QUOT.END ID="QE0001" REF.START="QS0001" CODE="201C"/></P></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>4</NO.P><TXT>Podľa článku 2 tej istej smernice:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START ID="QS0002" REF.END="QE0002" CODE="201E"/>Na účely tejto smernice:</P><PARAG IDENTIFIER="002.001"><NO.PARAG>1.</NO.PARAG><ALINEA>pojem <QUOT.START ID="QS0003" REF.END="QE0003" CODE="201A"/>obchodné transakcie<QUOT.END ID="QE0003" REF.START="QS0003" CODE="2018"/> znamená transakcie medzi podnikmi, alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej správy, ktoré vedú k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu,</ALINEA><ALINEA>…</ALINEA></PARAG><?PAGE NO="I-10602"?><PARAG IDENTIFIER="002.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>pojem <QUOT.START ID="QS0004" REF.END="QE0004" CODE="201A"/>výhrada vlastníctva<QUOT.END ID="QE0004" REF.START="QS0004" CODE="2018"/> znamená zmluvnú dohodu, podľa ktorej predávajúcemu zostáva zachované vlastnícke právo k dotknutému tovaru až do úplného zaplatenia ceny;</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END ID="QE0002" REF.START="QS0002" CODE="201C"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>5</NO.P><TXT>Článok 4 ods. 1 smernice 2000/35 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START ID="QS0005" REF.END="QE0005" CODE="201E"/>Členské štáty zabezpečia v súlade s ustanoveniami rozhodného [vnútroštátneho — <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad]</HT> práva určeného medzinárodným právom súkromným, aby predávajúcemu zostalo zachované vlastnícke právo k tovaru až do úplného zaplatenia jeho ceny, ak doložka o výhrade vlastníctva bola výslovne dohodnutá medzi kupujúcim a predávajúcim pred odovzdaním [dodaním — <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad]</HT> tovaru.<QUOT.END ID="QE0005" REF.START="QS0005" CODE="201C"/></P></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>6</NO.P><TXT>Podľa odôvodnenia č. 21 tejto smernice:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START ID="QS0006" REF.END="QE0006" CODE="201E"/>Je potrebné zabezpečiť, aby v prípade, ak je klauzula o výhrade vlastníctva podľa použiteľných ustanovení vnútroštátneho práva určených medzinárodným právom súkromným platná, mali veritelia na celom území spoločenstva možnosť uplatniť výhradu vlastníckeho práva bez diskriminácie.<QUOT.END ID="QE0006" REF.START="QS0006" CODE="201C"/></P></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P>Vnútroštátna právna úprava</P></TI></TITLE><NP><NO.P>7</NO.P><TXT>Predaj s výhradou vlastníctva upravuje v talianskom práve občiansky zákonník v knihe IV, hlave III, kapitole I, § 3.</TXT></NP><?PAGE NO="I-10603"?><NP><NO.P>8</NO.P><TXT>Podľa článku 1523 tohto zákonníka s názvom <QUOT.START ID="QS0007" REF.END="QE0007" CODE="201E"/>Prechod vlastníckeho práva a nebezpečenstva<QUOT.END ID="QE0007" REF.START="QS0007" CODE="201C"/>:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START ID="QS0008" REF.END="QE0008" CODE="201E"/>Pri predaji na splátky s výhradou vlastníctva nadobúda kupujúci vlastnícke právo k veci zaplatením poslednej splátky ceny, ale nebezpečenstvo spojené s vecou znáša od okamihu jej dodania.<QUOT.END ID="QE0008" REF.START="QS0008" CODE="201C"/></P></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>9</NO.P><TXT>Článok 1524 ods. 1 zákonníka stanovuje, že výhradu vlastníctva možno uplatniť voči veriteľom kupujúceho iba vtedy, ak je dohodnutá písomne v listine s určitým dátumom predchádzajúcim začatiu exekúcie. Odseky 2 a 3 tohto článku upravujú mechanizmus uplatňovania tejto doložky voči tretím nadobúdateľom v prípadoch, keď sú predmetom predaja stroje, ktorých hodnota je vyššia ako <FT TYPE="NUMBER">30000</FT> ITL (približne 16 eur), alebo hnuteľný majetok zapísaný vo verejnom registri.</TXT></NP><NP><NO.P>10</NO.P><TXT>Článok 11 ods. 3 legislatívneho dekrétu č. 231 z <DATE ISO="20021009">9. októbra 2002</DATE> (ďalej len <QUOT.START ID="QS0009" REF.END="QE0009" CODE="201E"/>legislatívny dekrét<QUOT.END ID="QE0009" REF.START="QS0009" CODE="201C"/>) znie takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START ID="QS0010" REF.END="QE0010" CODE="201E"/>Výhradu vlastníctva upravenú v článku 1523 občianskeho zákonníka, vyplývajúcu z predchádzajúcej písomnej dohody medzi kupujúcim a predávajúcim možno uplatniť voči tretím veriteľom kupujúceho iba vtedy, ak je potvrdená na každej faktúre, ktorá sa vzťahuje na neskoršie dodávky, má určitý dátum predchádzajúci začatiu exekúcie a je riadne zaznamenaná v účtovníctve.<QUOT.END ID="QE0010" REF.START="QS0010" CODE="201C"/></P></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="I-10604"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Konanie pred podaním žaloby</P></TI></TITLE><NP><NO.P>11</NO.P><TXT>Na Komisiu bola podaná sťažnosť, v ktorej sťažovateľ tvrdil, že článok 4 smernice 2000/35 nebol do talianskej právnej úpravy prebratý správne. Podľa tohto sťažovateľa článok 11 ods. 3 legislatívneho dekrétu ukladá predávajúcemu povinnosť znášať značné administratívne náklady.</TXT></NP><NP><NO.P>12</NO.P><TXT>Po tom, čo Komisia vyzvala Taliansku republiku, aby jej predložila svoje pripomienky k tomuto ustanoveniu vnútroštátnej právnej úpravy s ohľadom na článok 4 smernice, vydala Komisia <DATE ISO="20041018">18. októbra 2004</DATE> odôvodnené stanovisko, v ktorom vyzvala tento členský štát, aby prijal opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.</TXT></NP><NP><NO.P>13</NO.P><TXT>Keďže Komisia nedostala odpoveď, rozhodla sa podať žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O žalobe</P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P>Argumentácia účastníkov konania</P></TI></TITLE><NP><NO.P>14</NO.P><TXT>Komisia tvrdí, že článok 11 ods. 3 legislatívneho dekrétu je v rozpore s článkom 4 ods. 1 smernice 2000/35, ako aj jej duchom.</TXT></NP><?PAGE NO="I-10605"?><NP><NO.P>15</NO.P><TXT>Podľa Komisie sa povinnosť potvrdiť doložku o výhrade vlastníctva na každej faktúre na to, aby ju bolo možné uplatniť voči veriteľom kupujúceho, rovná uloženiu dodatočnej podmienky na ťarchu predávajúceho, ktorý v súlade so smernicou 2000/35 je na to, aby zostal vlastníkom tovaru až do úplného zaplatenia ceny, povinný iba uzavrieť túto doložku s kupujúcim pred dodaním tovaru.</TXT></NP><NP><NO.P>16</NO.P><TXT>Navyše skutočnosť, že podľa článku 11 ods. 3 legislatívneho dekrétu musí byť dátum faktúr určitý a musí predchádzať začatiu exekúcie, je tiež v rozpore s článkom 4 ods. 1 smernice 2000/35, ktorý kladie dôraz na časovú prednosť dohody výslovne dojednanej medzi kupujúcim a predávajúcim.</TXT></NP><NP><NO.P>17</NO.P><TXT>Vo vyjadrení talianska vláda tvrdí, že doložka o výhrade vlastníctva je zamýšľaná ako akcesorická doložka v kúpnej zmluve, ktorej platnosť alebo účinnosť nezávisí od žiadnej osobitnej formálnej podmienky, pretože jedinou podmienkou platnosti je, aby táto doložka bola dohodnutá v okamihu uzavretia kúpnej zmluvy.</TXT></NP><NP><NO.P>18</NO.P><TXT>Článok 11 ods. 3 legislatívneho dekrétu bol prijatý na doplnenie ustanovení občianskeho zákonníka a týka sa iba úpravy uplatniteľnosti doložky o výhrade vlastníctva voči veriteľom kupujúceho, a nie voči tretím nadobúdateľom. Dopĺňa iba článok 1524 ods. 1 občianskeho zákonníka. K tomuto bodu talianska vláda uvádza, že zmena vykonaná článkom 11 ods. 3 legislatívneho dekrétu sa týka iba niektorých kategórií kúpnych zmlúv, predovšetkým predaja s postupným dodaním, pri ktorom môžu byť dodávky rozvrhnuté v čase a týkať sa tovarov, ktoré môžu byť ocenené jednotlivo a môžu mať značnú ekonomickú hodnotu. Okrem toho uvádza, že toto<?PAGE NO="I-10606"?> ustanovenie sa týka niektorých typov zmiešaných zmlúv, v ktorých prípade je predávajúci povinný dodať viacero faktúr, rovnako rozvrhnutých v čase.</TXT></NP><NP><NO.P>19</NO.P><TXT>Podľa talianskej vlády je cieľom povinnosti potvrdiť doložku o výhrade vlastníctva v listinách potvrdzujúcich neskoršie plnenie pôvodnej zmluvy najmä dodržanie zásady právnej istoty, ako aj zásady ochrany dôvery tretích osôb, ktoré vstupujú do obchodných vzťahov s detentorom majetku, ktorého vlastníkom je iná osoba.</TXT></NP><NP><NO.P>20</NO.P><TXT>Napokon sa táto vláda odvoláva na úpravu dokazovania v občianskom zákonníku. Z judikatúry talianskeho kasačného súdu vyplýva, že časovú prednosť listiny je možné preukázať na základe akejkoľvek skutkovej okolnosti. Z tohto dôvodu uvedená judikatúra prihliada najmä na vedomosť osoby, voči ktorej sa má doložka uplatniť, o listine.</TXT></NP><NP><NO.P>21</NO.P><TXT>K tomuto poslednému bodu Komisia poznamenáva, že určitosť dátumu možno ľahko preukázať, ale zotrváva na svojej výhrade, podľa ktorej sú podmienky stanovené v článku 11 ods. 3 legislatívneho dekrétu v rozpore s ustanoveniami článku 4 ods. 1 smernice 2000/35.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P>Posúdenie Súdnym dvorom</P></TI></TITLE><NP><NO.P>22</NO.P><TXT>Na posúdenie dôvodnosti žaloby Komisie je potrebné analyzovať článok 4 ods. 1 smernice 2000/35 a preskúmať, či sa toto ustanovenie dotýka pravidiel prijatých členským štátom v oblasti uplatniteľnosti doložiek o výhrade vlastníctva voči tretím osobám.</TXT></NP><?PAGE NO="I-10607"?><NP><NO.P>23</NO.P><TXT>Na úvod je namieste zdôrazniť, že táto smernica neharmonizuje všetky pravidlá vzťahujúce sa na oneskorené platby v obchodných transakciách, pretože upravuje len niektoré osobitné pravidlá zamerané na boj proti týmto omeškaniam, a to úroky v prípade oneskorenej platby (článok 3), výhradu vlastníctva (článok 4) a postupy vymáhania nesporných pohľadávok (článok 5).</TXT></NP><NP><NO.P>24</NO.P><TXT>Navyše vo viacerých otázkach odkazuje táto smernica na použitie vnútroštátnej právnej úpravy. Ako vyplýva z odôvodnení č. 15 a 19 smernice, ide najmä o prípad rôznych postupov núteného výkonu exekučného titulu, podmienok zastavenia alebo odkladu núteného výkonu tohto titulu, ako aj spôsobov uzatvárania zmlúv.</TXT></NP><NP><NO.P>25</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o doložky o výhrade vlastníctva, v ktorých prípade sa odkazuje na vnútroštátnu právnu úpravu, článok 4 ods. 1 smernice 2000/35 stanovuje, že členské štáty zabezpečia v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva určeného medzinárodným právom súkromným, aby predávajúcemu zostalo zachované vlastnícke právo k tovaru až do úplného zaplatenia jeho ceny, ak doložka o výhrade vlastníctva bola výslovne dohodnutá medzi kupujúcim a predávajúcim pred dodaním tovaru.</TXT></NP><NP><NO.P>26</NO.P><TXT>Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že upravuje účinky doložky o výhrade vlastníctva voči kupujúcemu a predávajúcemu, ktorý si môže zachovať vlastnícke právo k tovaru až do úplného zaplatenia. Toto ustanovenie tiež stanovuje, že podmienkou platnosti takejto doložky je, aby bola výslovne dohodnutá medzi kupujúcim a predávajúcim pred dodaním tovaru.</TXT></NP><?PAGE NO="I-10608"?><NP><NO.P>27</NO.P><TXT>Je potrebné dodať, že odkaz na vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa uplatnia na základe medzinárodného práva súkromného, vykonaný článkom 4 ods. 1 smernice 2000/35, sa týka podmienok platnosti doložky o výhrade vlastníctva.</TXT></NP><NP><NO.P>28</NO.P><TXT>Podľa tohto ustanovenia v spojení s odôvodnením č. 21 smernice 2000/35 totiž zákonodarca Spoločenstva považoval za potrebné zabezpečiť, aby veritelia mohli uplatniť doložku o výhrade vlastníctva bez diskriminácie na celom území Spoločenstva v prípade, ak je táto doložka platná podľa vnútroštátnych ustanovení, ktoré sa uplatnia na základe medzinárodného práva súkromného. Možnosť veriteľov uplatniť túto doložku sa javí ako osobitný príspevok k boju proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách.</TXT></NP><NP><NO.P>29</NO.P><TXT>So zreteľom na znenie článku 4 ods. 1 smernice 2000/35 a účel tejto smernice však z uvedeného ustanovenia nemožno vyvodzovať, že sa má vzťahovať aj na iné pravidlá, ako sú tie, ktoré výslovne upravujú na jednej strane možnosť predávajúceho a kupujúceho výslovne sa dohodnúť na doložke o výhrade vlastníctva pred dodaním tovaru a na druhej strane možnosť predávajúceho ponechať si vlastnícke právo k tovaru až do úplného zaplatenia.</TXT></NP><NP><NO.P>30</NO.P><TXT>Pravidlá, o ktoré ide v tomto prípade, týkajúce sa uplatniteľnosti doložky o výhrade vlastníctva voči tretím osobám, ktorých práva nie sú dotknuté smernicou 2000/35, teda zostávajú upravované výlučne vnútroštátnymi právnymi poriadkami členských štátov.</TXT></NP><NP><NO.P>31</NO.P><TXT>Za týchto okolností Talianska republika tým, že stanovila, že doložku o výhrade vlastníctva možno uplatniť voči tretím veriteľom kupujúceho iba vtedy, ak táto<?PAGE NO="I-10609"?> doložka bola potvrdená na každej faktúre, ktorá sa vzťahuje na neskoršie dodávky, má určitý dátum predchádzajúci začatiu exekúcie a je riadne zaznamená v účtovníctve, neporušila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 1 smernice 2000/35.</TXT></NP><NP><NO.P>32</NO.P><TXT>Z tohto dôvodu je potrebné žalobu Komisie zamietnuť.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O trovách</P></TI></TITLE><NP><NO.P>33</NO.P><TXT>Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Talianska republika navrhla zaviazať Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO><P>Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil:</P></INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Žaloba sa zamieta.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Komisia Európskych spoločenstiev je povinná nahradiť trovy konania.</TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><P>Podpisy</P></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>