European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria C


C/2026/3538

22.7.2026

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Strategická normalizácia v záujme silnejšieho jednotného trhu

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(C/2026/3538)

Spravodajca:

Angelo PAGLIARA

Poradkyňa

Silvia BORELLI (za spravodajkyňu)

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

19. 2. 2026

Právny základ

článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku

Príslušná sekcia

sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu

Prijaté v sekcii

15. 4. 2026

Prijaté na plenárnom zasadnutí

29. 4. 2026

Plenárne zasadnutie č.

605

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

184/0/7

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV zdôrazňuje, že inkluzívnosť je nevyhnutná pre legitímnosť a účinnosť európskeho systému normalizácie, a preto vyzýva na posilnenie účasti malých a stredných podnikov (MSP), odborových zväzov a organizácií občianskej spoločnosti, vrátane primeranej finančnej podpory a lepšieho prístupu k normalizačným činnostiam pri súčasnom zvýšení efektívnosti systému a zabezpečení finančnej udržateľnosti systému na vnútroštátnej úrovni.

1.2.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby v súvislosti s nadchádzajúcou revíziou nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 (1) jasne opätovne potvrdila, že európska normalizácia musí zostať technickým nástrojom na podporu právnych predpisov EÚ a nesmie sa zaoberať otázkami, ktoré by mohli spadať pod rozsah pôsobnosti sociálneho dialógu na európskej, vnútroštátnej, odvetvovej, regionálnej (provinčnej alebo miestnej) podnikovej a organizačnej úrovni (2).

1.3.

EHSV odporúča, aby sa v revidovanom nariadení zaviedla výslovná zásada nezasahovania s cieľom zabezpečiť, aby sa normami neregulovali ani nepriamo ovplyvňovali záležitosti týkajúce sa sociálneho dialógu (3).

1.4.

EHSV vyzýva na zavedenie mechanizmu ex ante posudzovania všetkých žiadostí Európskej komisie o normalizáciu na overenie ich rozsahu a možných dôsledkov pre základné práva, právne predpisy v sociálnej oblasti a výsady sociálnych partnerov pred začatím procesu normalizácie.

1.5.

EHSV požaduje väčšiu transparentnosť a prístupnosť v rámci európskeho systému normalizácie vrátane lepšieho prístupu verejnosti k harmonizovaným normám a jasnejších informácií o zložení a fungovaní technických komisií. Tým sa musí zabezpečiť transparentnosť, finančná udržateľnosť systému a ochrana práv duševného vlastníctva európskou normalizačnou organizáciou (ESO).

1.6.

EHSV zdôrazňuje potrebu silnejšej koordinácie pozície EÚ v medzinárodných normalizačných orgánoch s cieľom zabezpečiť, aby globálne normy zostali v súlade s právnymi predpismi EÚ, cieľmi jej politiky a vysokou úrovňou ochrany.

1.7.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila úplnú prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím v rámci činností európskych a národných normalizačných orgánov vrátane postupov, materiálov, zariadení a systémov IKT v súlade so smernicou (EÚ) 2019/882 (4) a zároveň zachovala integritu a obsah prílohy III k nariadeniu č. 1025/2012.

1.8.

EHSV zdôrazňuje, že európska normalizácia musí zostať ústredným nástrojom na posilnenie jednotného trhu, konkurencieschopnosti priemyslu a otvorenej strategickej autonómie EÚ. Revíziou by sa malo zabezpečiť, aby bol systém naďalej riadený priemyslom, pričom by sa mala zaistiť účinná účasť sociálnych a spoločenských zainteresovaných strán a MSP prostredníctvom zjednodušených postupov, posilneného budovania kapacít a väčšieho zastúpenia v technických výboroch. Normy môžu MSP a jednotnému trhu ako celku poskytnúť mimoriadne hospodárske príležitosti, a to nielen ako dôležité nástroje na dosiahnutie súladu, ale aj ako investície pre rast.

2.   Všeobecný kontext

2.1.

Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je aktívne prispieť k nadchádzajúcej revízii normalizačného rámca EÚ, ktorú oznámila Európska komisia, pričom legislatívny návrh sa očakáva v treťom štvrťroku 2026. EHSV považuje túto revíziu za dobre načasovanú príležitosť na posilnenie jednotného trhu a otvorenej strategickej autonómie EÚ a zároveň na zabezpečenie toho, aby normalizácia zostala spoľahlivým, transparentným a inkluzívnym technickým nástrojom.

2.2.

Normy by mali naďalej podporovať európsku konkurencieschopnosť a inovácie, najmä pokiaľ ide o MSP, a zároveň zostať v plnom súlade s hodnotami EÚ, acquis Únie a inštitucionálnou štruktúrou sociálneho dialógu. Normy týkajúce sa vývoja a aplikácie by súčasne mali prispievať k vysokej úrovni ochrany pracovníkov, spotrebiteľov a životného prostredia.

2.3.

Normy čoraz viac formujú konkurencieschopnosť priemyslu, zvyšujú odolnosť európskych hodnotových reťazcov a ovplyvňujú organizáciu práce. Vzhľadom na ich rastúci vplyv na organizáciu práce, zavádzanie digitálnych technológií a interakciu medzi človekom a strojmi by sa normy mali vypracovať s náležitým ohľadom na ich možný vplyv na pracovné podmienky, bezpečnosť a zručnosti pracovníkov, spotrebiteľov, životné prostredie, ako aj zdroje a zručnosti MSP.

2.4.

Európska komisia vo svojom hodnotení nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 [SWD(2025) 170 final] zdôrazňuje, že európske normalizačné prostredie sa od nadobudnutia účinnosti nariadenia výrazne zmenilo. V dôsledku zmeneného geopolitického kontextu, rýchleho technologického vývoja spojeného so zelenou a digitálnou transformáciou a potreby zlepšiť vzdelávanie a zručnosti v oblasti normalizácie sa objavili nové výzvy. V tejto súvislosti Európska komisia zdôrazňuje, že v nariadení sa musí v plnej miere využívať strategický potenciál európskych noriem s cieľom podporiť odolný, zelený a digitálny jednotný trh a umožniť EÚ opätovne získať globálne vedúce postavenie v normalizačných procesoch. To tiež znamená, že v prípade potreby sa musí posilniť schopnosť zainteresovaných strán zastupujúcich organizácie občianskej spoločnosti, odborové zväzy a MSP účinne sa zúčastňovať na procesoch normalizácie.

3.   Všeobecné pripomienky: výzvy európskeho normalizačného procesu

3.1.

Za posledné dve desaťročia sa vnútroštátne, európske a medzinárodné normalizačné systémy stali čoraz integrovanejším ekosystémom (vnútroštátnych, európskych a medzinárodných normalizačných orgánov). Došlo teda k posunu, v dôsledku ktorého európske normy častejšie vznikajú na medzinárodnej úrovni. Európske normy preto čelia novým výzvam, a to aj z hľadiska „strategickej autonómie“ a značky „Made in Europe“. Posilnením vedúceho postavenia Európy na medzinárodnej úrovni sa zabezpečí ochrana európskych záujmov.

3.1.1.

EHSV určil niekoľko štrukturálnych výziev, ktoré by sa mali riešiť s cieľom posilniť jednotný trh a zlepšiť legitímnosť a účinnosť európskeho systému normalizácie.

3.1.2.

Včasnosť a predvídateľnosť sa musia zlepšiť tým, že sa skrátia oneskorenia v celom reťazci od žiadostí Európskej komisie až po vypracovanie, posúdenie a uverejnenie, pričom sa zabezpečí účasť všetkých zainteresovaných strán, budovanie konsenzu a technická kvalita. Realizovateľné spôsoby zrýchlenia systému a posilnenia jeho schopnosti reagovať by sa mohli nájsť zosúladením pracovného zaťaženia s dostupnými zdrojmi vrátane odborných zdrojov a zdrojov sekretariátu – pred začatím normalizačnej práce. Malo by sa zvážiť aj urýchlenie uvádzania odkazov na harmonizované normy stanovením transparentných a záväzných postupov s jasnými lehotami a kritériami na posúdenie a užšou výmenou informácií medzi konzultantmi v oblasti systémov harmonizovaných noriem a technickými expertmi.

3.1.3.

Musí sa zaistiť právna a technická kvalita harmonizovaných noriem, aby normy boli v plnom súlade s mandátmi a právnymi požiadavkami EÚ a aby sa obmedzili prípady zamietnutia, revízií a súdnych sporov. Touto požiadavkou na kvalitu by sa malo zaručiť aj to, aby normy prispievali k zaisteniu vysokej úrovne ochrany zainteresovaných strán zastúpených organizáciami uvedenými v prílohe III.

3.1.4.

Zásadný význam má naďalej inkluzívnosť a vyvážená účasť. V záujme zvýšenia legitímnosti a uplatniteľnosti noriem by sa preto mala podporovať účasť MSP a spoločenských zainteresovaných strán vrátane odborových zväzov, spotrebiteľov a zainteresovaných strán v oblasti životného prostredia v európskych aj národných normalizačných orgánoch.

3.1.5.

Vzhľadom na význam harmonizovaných a neharmonizovaných noriem sa musí zabezpečiť transparentnosť a prístupnosť.

3.1.6.

Musia sa zlepšiť mechanizmy riadenia a stimuly, aby sa zaistila zodpovednosť a schopnosť reagovať na politické priority, najmä v rýchlo sa vyvíjajúcom ekologickom a digitálnom sektore.

3.1.7.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať normám, ktoré sa zaoberajú vznikajúcimi technológiami, ako je umelá inteligencia, digitálne platformy a pokročilá automatizácia, ktoré môžu podstatne zmeniť organizáciu práce a interakciu medzi človekom a strojom.

3.1.8.

Revíziou sa musí zachovať sociálny dialóg na európskej a vnútroštátnej úrovni. Normy sa nesmú zaoberať otázkami, ktoré by mohli patriť do rozsahu pôsobnosti sociálneho dialógu. Európski sociálni partneri sa v plnej miere stotožňujú s touto zásadou, ktorá je zakotvená v zmluvách EÚ (5).

4.   Navrhované legislatívne smery

4.1.

Nariadenie č. 1025/2012 sa vzťahuje len na normy „na podporu právnych predpisov a politík Únie“. Okrem toho existuje aj niekoľko neharmonizovaných noriem (vnútroštátnych, európskych a/alebo medzinárodných), na ktoré sa priamo odkazuje v európskych právnych predpisoch, a neznámy počet neharmonizovaných (vnútroštátnych, európskych a/alebo medzinárodných) noriem, ktoré sa stávajú súčasťou vnútroštátnych právnych predpisov. Tieto dva súbory noriem, ktoré dopĺňajú jasne určený súbor harmonizovaných noriem, zostávajú do veľkej miery neznáme. V dôsledku toho majú normalizácia a normy oveľa významnejšie účinky na jednotný trh, než sa v súčasnosti uznáva.

4.2.

Európska komisia by preto mala vypracovať nástroje na hodnotenie vplyvu neharmonizovaných noriem vypracovaných normalizačnými orgánmi. Tieto normy skutočne ovplyvňujú vnútorný trh a formujú správanie podnikov v rámci neho. Okrem toho sa vo viacerých právnych aktoch EÚ odkazuje na neharmonizované normy, pričom v niektorých prípadoch sa ich uplatňovanie stáva povinným.

4.3.

EHSV podporuje zásadu, že normalizácia musí zostať technickou činnosťou a nemali by sa ňou regulovať záležitosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania, ako sú pracovné podmienky, práva pracovníkov a personálne riadenie. Európska komisia by mala vypracovať usmernenia zavádzajúce výslovnú zásadu nezasahovania, ktorou sa objasní, že normami nebude žiadnym spôsobom dotknuté vykonávanie základných práv uznaných v členských štátoch a na úrovni Únie a nebude ovplyvnené právo vyjednávať, uzatvárať a presadzovať kolektívne zmluvy ani žiadne záležitosti, na ktoré sa vzťahuje sociálny dialóg na úrovni EÚ a na národnej úrovni.

4.4.

EHSV opakuje, že dobrovoľná technická normalizácia nemôže a nesmie zasahovať do oblastí, ktoré sú zákonom vyhradené pre regulované povolania. Konkrétne ide o to, že technické normy nemôžu regulovať vyhradené odborné činnosti, vstupné požiadavky, odborné zručnosti alebo etické normy, ktoré zostávajú vo výlučnej zodpovednosti zákonodarcu a profesijných predpisov.

4.5.

Pri každej normalizačnej žiadosti by sa malo vyžadovať ex ante posúdenie rozsahu, aby sa zistilo každé riziko prekrývania so sociálnym dialógom, základnými právami, právnymi predpismi v sociálnej oblasti, a oblastiach vyhradených zo zákona pre regulované povolania. V každej žiadosti o normalizáciu by sa preto malo uviesť, či – a do akej miery – ovplyvňuje tieto oblasti. Ak sa zistia riziká, Európska komisia, normalizačné orgány a ich technické komisie by mali uprednostniť alternatívne nástroje.

4.6.

Európske a národné normalizačné orgány, ako aj technické komisie zriadené v rámci nich musia zabezpečiť vyváženú účasť spotrebiteľských organizácií a organizácií občianskej spoločnosti, zainteresovaných strán v oblasti životného prostredia, odborových zväzov a MSP. S cieľom zaručiť zmysluplnú účasť by normalizačné orgány mali v čo najväčšej miere odstrániť finančné a administratívne prekážky tým, že organizáciám občianskej spoločnosti, odborovým zväzom a MSP umožnia voľný prístup k normalizačným činnostiam a účasť na nich. Zabezpečiť by sa mala aj prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím. Okrem toho by sa týmto organizáciám mali poskytnúť primerané finančné zdroje, programy budovania kapacít a odborná príprava v oblasti normalizácie, aby sa posilnili ich technické odborné znalosti na európskej aj národnej úrovni. Na tento účel by sa mali zaviesť mechanizmy na prerozdelenie poplatkov hradených za účasť v normalizačných orgánoch organizáciám uvedeným v prílohe III.

4.7.

EHSV zdôrazňuje, že európska normalizácia musí zostať ústredným nástrojom na posilnenie jednotného trhu, konkurencieschopnosti priemyslu a otvorenej strategickej autonómie EÚ. Revíziou by sa mala zabezpečiť účinná účasť MSP prostredníctvom zjednodušených postupov, posilneného budovania kapacít a väčšieho zastúpenia v technických komisiách. Normy môžu MSP a jednotnému trhu ako celku poskytnúť mimoriadne hospodárske príležitosti, a to nielen ako dôležité nástroje na dosiahnutie súladu, ale aj ako investície pre rast.

4.8.

EHSV požaduje transparentné normalizačné postupy. Zloženie technických komisií v rámci normalizačných orgánov na európskej a národnej úrovni by sa malo zverejňovať na ich webových sídlach.

4.9.

Vzhľadom na rastúcu úlohu noriem sa neobmedzený a bezplatný prístup stáva otázkou právneho štátu a transparentnosti. EHSV odporúča zaručiť aspoň jednoduchý, bezplatný a bezbariérový prístup k normám v režime len na čítanie a objasniť zodpovednosť za zabezpečenie prístupnosti pre verejnosť. Zároveň by sa mala zabezpečiť finančná udržateľnosť systému a ochrana práv duševného vlastníctva.

4.10.

EÚ by mala zrevidovať svoju medzinárodnú stratégiu v oblasti normalizácie, najmä v rámci Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO) a Medzinárodnej elektrotechnickej komisie (IEC), a zaistiť, aby medzinárodné normy neznižovali rámec EÚ pre bezpečnosť, zdravie a udržateľnosť. To by malo zahŕňať zabezpečenie súladu medzinárodných noriem s medzinárodne uznávanými pracovnými normami a bezpečnosťou a ochranou zdravia pracovníkov. EÚ by takisto mala zabrániť tomu, aby normy, ktoré nie sú v súlade s jej hodnotami a právnymi predpismi, vstupovali na jednotný trh bez záruk. S cieľom znížiť toto riziko by sa v nariadení malo stanoviť, že výrobok alebo služba sa môžu ponúkať na vnútornom trhu len vtedy, ak sú v súlade s normami, ktoré vypracúvajú, o ktorých hlasujú a ktoré uverejňujú normalizačné orgány dodržiavajúce nariadenie EÚ o normalizácii.

5.   Usmernenia k revízii nariadenia č. 1025/2012

5.1.

EHSV zdôrazňuje, že harmonizované normy by mali slúžiť na podporu technického vykonávania právnych predpisov bez toho, aby sa stali regulačným nástrojom. Harmonizované normy nesmú nahrádzať, či oslabovať právne predpisy v sociálnej oblasti alebo kolektívnych zmlúv, ani do nich nesmú zasahovať. Európska komisia by preto nemala prostredníctvom žiadosti o jednu alebo viacero európskych noriem ovplyvňovať právo vyjednávať, uzatvárať a presadzovať kolektívne zmluvy alebo právo na kolektívnu akciu ani by nemala zasahovať do záležitostí, ktoré sú regulované prostredníctvom sociálneho dialógu na európskej alebo národnej úrovni.

5.2.

V snahe zabezpečiť, aby harmonizované normy zostali technické, by každá žiadosť Európskej komisie o harmonizovanú normu mala zahŕňať posúdenie toho, či má vplyv na sociálny dialóg, základné práva alebo právne predpisy v sociálnej oblasti. Toto posúdenie by mal potom preskúmať výbor zriadený na základe článku 22 nariadenia (EÚ) 1025/2012. Výbor by mal informovať organizácie uvedené v prílohe III a poskytnúť im možnosť predložiť stanovisko k rozsahu žiadosti Európskej komisie.

5.3.

V kritických oblastiach politiky, ako je európska obrana, ktorých regulácia by sa mala vyhnúť vonkajším vplyvom a v ktorých by sa mala striktne uplatňovať európska strategická autonómia, musí mať Európska komisia možnosť vypracovať spoločné špecifikácie namiesto toho, aby od európskych normalizačných orgánov požadovala európske normy. Pri vypracúvaní spoločných špecifikácií musí Európska komisia zabezpečiť zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán.

5.4.

Kvalita by sa mala naďalej uprednostňovať pred rýchlosťou. Hoci sa postupy musia zefektívniť prostredníctvom digitalizácie a lepšieho plánovania, kratšie lehoty nesmú oslabiť dôkladné rokovania potrebné na vytvorenie vysokokvalitných noriem v súlade s politikami a hodnotami EÚ. Rýchlosť by sa preto nemala podporovať na úkor inkluzívnosti a konsenzu. Okrem toho by sa normami, ktoré majú vplyv na vybavenie pracoviska, digitálne systémy alebo interakciu medzi človekom a strojmi, malo zaistiť úplné začlenenie aspektov bezpečnosti, zdravia pracovníkov a ergonómie už v štádiu návrhu.

5.5.

Inkluzívnosť sa musí považovať za podmienku legitímnosti, ktorou sa zabezpečí vyvážená účasť priemyslu, vrátane MSP, spotrebiteľských organizácií a organizácií občianskej spoločnosti, zainteresovaných strán v oblasti životného prostredia a odborových zväzov s podporou primeraných zdrojov. Preto by sa mala zvýšiť finančná podpora pre organizácie uvedené v prílohe III a mala by sa zabezpečiť a zachovať úloha týchto organizácií. Európske organizácie zainteresovaných strán sú kľúčovým faktorom v rámci systému a je potrebné ich chrániť v záujme potrebného demokratického systému bŕzd a protiváh a presadzovania hodnôt EÚ. Malo by sa zabezpečiť, že medzinárodne zakotvené normy, ktoré sa prijmú, keďže európske normy nie sú v rozpore s cieľmi EÚ ani neoslabujú politiku alebo právne predpisy EÚ.

5.6.

S cieľom dosiahnuť účinnú inkluzívnosť a zaistiť legitímnosť systému normalizácie by sa mal zmeniť článok 6 ods. 1 nariadenia („Prístup MSP k normám“). V súčasnosti tento odsek pozostáva z neúplného, nezáväzného zoznamu opatrení, ktoré môžu vnútroštátne normalizačné orgány prijať na podporu inkluzívnosti, prístupu a účinnej účasti MSP na normalizácii na národnej úrovni. V praxi viedol článok 6 ods. 1 k nerovnakým podmienkam účasti MSP v rôznych členských štátoch. Existujúci zoznam opatrení a všetky jeho ustanovenia by mali byť povinné pre MSP aj spotrebiteľské organizácie, zainteresované strany v oblasti životného prostredia a odborové zväzy. Okrem toho by sa mala zabezpečiť a zachovať úloha týchto kategórií zainteresovaných strán na európskej úrovni, pričom by sa mala využiť úloha organizácií uvedených v prílohe III.

5.7.

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (6) EHSV odporúča preto odporúča zaručiť aspoň jednoduchý, bezplatný a bezbariérový prístup v režime len na čítanie – prostredníctvom prístupného internetového portálu – a objasniť zodpovednosť za zaistenie prístupnosti pre verejnosť a zároveň zaistiť finančnú udržateľnosť systému a ochranu práv duševného vlastníctva európskymi normalizačnými organizáciami.

5.8.

Normalizácia by mala prispievať k udržateľnej konkurencieschopnosti, podporovať inovácie, produktivitu a odolnosť a zároveň integrovať bezpečnosť, zdravie a životné prostredie.

5.9.

EHSV vyzýva na začlenenie požiadavky do revidovaného nariadenia, aby normalizačné orgány pri navrhovaní, hlasovaní a uverejňovaní noriem, ktoré sa stanú európskymi harmonizovanými normami, vyžadovali, aby dodržiavali európske nariadenie o normalizácii.

5.10.

Monitorovanie a zodpovednosť by sa mali zvýšiť prostredníctvom jasných ukazovateľov týkajúcich sa harmonogramov, kvality, inkluzívnosti a vplyvu, v prípade potreby spolu s nápravnými mechanizmami. Opatrenia na národnej úrovni v tomto zmysle by sa mohli vykonať zmenou článku 6 ods. 3 nariadenia začlenením požiadavky, aby národné normalizačné orgány zhromažďovali a sprístupňovali údaje o prístupe a účasti zainteresovaných strán na normalizácii na národnej úrovni.

V Bruseli 29. apríla 2026

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Séamus BOLAND


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2012/1025/oj).

(2)  Pozri Joint Letter: Standardisation bodies must refrain from issuing social standards, ktorý 27. júna 2025 podpísali ETUC, Business Europe, SMEunited, SGI Europe.

(3)  Pozri Joint Letter: Standardisation bodies must refrain from issuing social standards, ktorý 27. júna 2025 podpísali ETUC, Business Europe, SMEunited, SGI Europe.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2019/882/oj).

(5)  Pozri Joint Letter: Standardisation bodies must refrain from issuing social standards, ktorý 27. júna 2025 podpísali ETUC, Business Europe, SMEunited, SGI Europe.

(6)  Súdny dvor Európskej únie, C-588/21 P (Malamud); C-160/20; C-613/14 (James Elliott).


ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/3538/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)