24.11.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 474/41


P9_TA(2021)0074

Vykonávanie nariadenia o stavebných výrobkoch

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2021 o vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 305/2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh (nariadenie o stavebných výrobkoch) (2020/2028(INI))

(2021/C 474/03)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh (1) (nariadenie o stavebných výrobkoch),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (2),

—

so zreteľom na hodnotenie Komisie z 24. októbra 2019 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh (SWD(2019)1770),

—

so zreteľom na správu Komisie z 24. októbra 2019 o výsledku hodnotenia relevantnosti úloh stanovených v článku 31 ods. 4, ktoré získavajú finančné prostriedky Únie podľa článku 34 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa stanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (COM(2019)0800),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (4),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia Rady 93/465/EHS (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/515 z 19. marca 2019 o vzájomnom uznávaní tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte a o zrušení nariadenia (ES) č. 764/2008 (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2010 o budúcnosti európskej normalizácie (7),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. novembra 2016 o čistej energii pre všetkých Európanov (COM(2016)0860),

—

so zreteľom na Európsku zelenú dohodu (COM(2019)0640),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A9-0012/2021),

A.

keďže stavebníctvo v Európe priamo vytvára 18 miliónov pracovných miest a 9 % HDP (8);

B.

keďže účelom nariadenia o stavebných výrobkoch je odstrániť technické prekážky obchodu so stavebnými výrobkami s cieľom posilniť ich voľný pohyb na vnútornom trhu a zároveň zabezpečiť, aby tieto výrobky boli vhodné na zamýšľané použitie a spĺňali deklarované parametre, pričom sa zohľadňujú zdravotné, bezpečnostné a environmentálne aspekty súvisiace s ich používaním, bez ohľadu na to, kde sa vyrábajú;

C.

keďže sa ukázalo, že európsky systém technickej regulácie a normalizácie je sám osebe hnacou silou konkurencieschopnosti a inovácie, zároveň prispieva k bezpečnosti spotrebiteľov v Európe a znižuje počet nehôd, čím sa normy EÚ stali kritériom v celosvetovom meradle;

D.

keďže problémom je pomalé prijímanie a neuvádzanie harmonizovaných noriem, pretože proces ich prijímania nedrží krok s vývojom v tomto odvetví, čo spôsobuje neistotu podnikov; keďže nedostatok harmonizovaných noriem a neúplnosť existujúcich noriem prispeli k dodatočným vnútroštátnym požiadavkám na stavebné výrobky, ktoré vytvárajú prekážky ich voľnému pohybu na jednotnom trhu; keďže tieto požiadavky môžu byť škodlivé pre spotrebiteľov a členské štáty pri plnení ich povinností v súvislosti s bezpečnosťou stavieb, zdravím, ochranou životného prostredia, inými stavebnými záležitosťami a ochranou spotrebiteľa;

E.

keďže pravidlá o stavebných prácach stanovené členskými štátmi by sa mali navrhovať a vykonávať tak, aby zaručovali bezpečnosť pracovníkov a spotrebiteľov a aby nepoškodzovali životné prostredie, čo môže mať vplyv aj na požiadavky na stavebné výrobky;

F.

keďže náklady na dodržiavanie nariadenia o stavebných výrobkoch predstavujú 0,6 % – 1,1 % obratu stavebníctva, ktoré znášajú najmä výrobcovia, čo môže byť veľkým bremenom pre MSP;

1.   

víta hodnotenie a prebiehajúce preskúmanie nariadenia o stavebných výrobkoch zo strany Komisie, ktorých cieľom je odstrániť zostávajúce prekážky na vnútornom trhu so stavebnými výrobkami a prispieť k cieľom európskej zelenej dohody a akčného plánu pre obehové hospodárstvo, pri súčasnom zohľadnení technologického vývoja a inovácií;

2.   

poukazuje na osobitnú povahu nariadenia o stavebných výrobkoch, ktoré sa líši od všeobecných zásad nového legislatívneho rámca, najmä preto, že sa ním neharmonizujú žiadne konkrétne požiadavky ani minimálne úrovne bezpečnosti stavebných výrobkov, ale namiesto toho sa iba vymedzuje spoločný technický jazyk, ktorý je rovnaký pre všetky stavebné výrobky spadajúce pod nariadenie o stavebných výrobkoch, na hodnotenie parametrov stavebných výrobkov podľa ich základných vlastností stanovených v harmonizovaných technických špecifikáciách;

3.   

zdôrazňuje, že súčasným nariadením o stavebných výrobkoch sa zabezpečuje pohyb stavebných výrobkov v rámci Únie, zatiaľ čo členské štáty si ponechávajú kontrolu nad pravidlami pre stavebné práce; v tejto súvislosti konštatuje, že v predpisoch členských štátov sa vyžaduje, aby boli stavby navrhnuté a zhotovené tak, aby neohrozovali bezpečnosť osôb, domácich zvierat ani majetku a nepoškodzovali životné prostredie; poukazuje na to, že na stavebné predpisy stanovené na úrovni členských štátov majú vo všeobecnosti vplyv vlastnosti stavebných výrobkov, z ktorých sa dielo buduje;

Spoločný technický jazyk vrátane noriem

4.

konštatuje, že spoločný technický jazyk, ktorý sa zavádza nariadením o stavebných výrobkoch, je vymedzený harmonizovanými európskymi normami a európskymi hodnotiacimi dokumentmi (EAD) pre výrobky, na ktoré sa nevzťahujú – alebo úplne nevzťahujú – harmonizované normy s cieľom riešiť požiadavky členských štátov na výkon; uznáva, že Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) a Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (CENELEC) sú príslušné organizácie zodpovedné za vypracovanie harmonizovaných noriem, zatiaľ čo Európska organizácia pre technické posudzovanie (ďalej len „EOTA“) a orgány technického posudzovania (OTP) sú zodpovedné za prípravu európskych hodnotiacich dokumentov;

5.

zdôrazňuje, že na rozdiel od iných právnych predpisov nového legislatívneho rámca je používanie harmonizovaných noriem podľa nariadenia o stavebných výrobkoch povinné, čo si s cieľom riešiť potreby a zvážiť najúčinnejšie postupy priemyslu, pripraviť pôdu pre inovácie, držať krok s technologickým vývojom, zabezpečiť právnu zrozumiteľnosť a rovnosť podmienok pre MSP a vyhovieť regulačným potrebám členských štátov vyžaduje účinný systém ich prijímania; vyzýva Komisiu, aby na tento účel zabezpečila aktívne zapojenie priemyslu a príslušných zainteresovaných strán s cieľom zabezpečiť, aby nové normy boli čo najrelevantnejšie; berie na vedomie význam aktívnej účasti členských štátov na procese normalizácie;

6.

je znepokojený tým, že zo 444 platných harmonizovaných noriem pre stavebné výrobky bolo po prijatí nariadenia o stavebných výrobkoch vydaných len 12 nových noriem; domnieva sa, že čas potrebný na vypracovanie a uvádzanie noriem a na nevybavené žiadosti o revíziu a aktualizáciu súčasných noriem (acquis nariadenia o spoločných ustanoveniach) a nedostatok právnej istoty v súčasnom legislatívnom rámci a absencia dialógu medzi všetkými partnermi, ktorí sa zúčastňujú procesu, patria k najzávažnejším problémom spojeným s vykonávaním nariadenia o stavebných výrobkoch;

7.

upozorňuje na to, že značný počet noriem sa v plnej miere nevzťahuje na všetky základné požiadavky na výrobky potrebné na ich používanie pri stavebných prácach; vyjadruje znepokojenie nad tým, že táto neúplná harmonizácia čiastočne viedla k dodatočným vnútroštátnym požiadavkám a povinným vnútroštátnym označeniam pre stavebné výrobky, ktoré vytvárajú neopodstatnené prekážky, fragmentáciu a oslabenie vnútorného trhu a právnu neistotu pre podniky, staviteľov, dodávateľov, projektantov a architektov, čo vedie k potenciálnym bezpečnostným rizikám pre stavebné práce;

8.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby našla rýchle schodné riešenie na zlepšenie postupov normalizácie a na vyriešenie nevybavených neuvádzaných noriem; v tejto súvislosti podporuje spojenie krátkodobých opatrení na riešenie nevybavenej agendy a regulačných nedostatkov a dlhodobých opatrení na zlepšenie procesu vymedzovania spoločného technického jazyka cez komplexné harmonizované normy;

9.

poukazuje na to, že problémy pri vývoji harmonizovaných noriem treba riešiť vo všetkých fázach prípravného procesu; vyzýva Komisiu, aby v tejto prípravnej fáze úzko konzultovala so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, v súlade s nariadením o normalizácii, a zdôrazňuje význam vyváženého zastúpenia a transparentnosti a otvorenosti všetkých zainteresovaných strán s cieľom nájsť uskutočniteľné riešenia; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť vysokú kvalitu žiadostí o normalizáciu, ktoré vydáva Komisia, a potrebu poskytnúť jasné a pragmatické usmernenia; ďalej nabáda Komisiu, aby vypracovala komplexné a horizontálne usmernenia pre normalizačné orgány, v ktorých sa stanoví štruktúra a požiadavky každej vyžiadanej normy; navrhuje, aby sa pre Komisiu stanovili jasne vymedzené časové rámce na posúdenie pripravovaných noriem a jasných lehôt pre všetky strany s cieľom zabezpečiť ďalšiu revíziu, ak sa zistí, že požiadavka na vypracovanie normy alebo nariadenie o stavebných výrobkoch neboli dodržané; domnieva sa, že je dôležité presnejšie vymedziť pôsobnosť noriem, aby výrobcovia mohli byť jasne usmernení pri deklarovaní, že ich výrobky patria do pôsobnosti noriem;

10.

domnieva sa, že vzhľadom na povinný charakter noriem v kontexte nariadenia o stavebných výrobkoch a na to, že sa považujú za súčasť právnych predpisov Únie, by texty vydaných harmonizovaných noriem mali byť dostupné vo všetkých jazykoch Únie; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť prístup ku kvalitnému prekladu bez dodatočných nákladov a zvýšiť zapojenie vnútroštátnych normalizačných orgánov do procesu prekladu; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala a zjednodušila finančné dohody o preklade harmonizovaných noriem;

11.

je znepokojený tým, že kým alternatíva pre výrobky, na ktoré sa harmonizované normy nevzťahujú alebo na ktoré sa harmonizované normy nevzťahujú v plnej miere, bola zahrnutá do nariadenia o stavebných výrobkoch s cieľom umožniť inovačným výrobkom vstup na trh, prevažná väčšina európskych hodnotiacich dokumentov sa inovačných výrobkov netýka;

12.

domnieva sa preto, že súčasné nedostatočné výsledky systému normalizácie sú jedným z faktorov vedúcich k zvýšenému využívaniu postupov EOTA ako alternatívneho prostriedku normalizácie;

13.

upozorňuje na zdĺhavosť a vysoké náklady na postupy EOTA, ktoré nie sú priaznivé pre MSP a väčšinou sú cenovo dostupné len pre veľké subjekty na trhu; zdôrazňuje, že bez ohľadu na potrebu všeobecného zlepšenia procesu normalizácie môže byť súčasný postup vypracúvania európskych hodnotiacich dokumentov užitočný ako doplnkový spôsob podpory vývoja inovačných výrobkov a účasti MSP, ale musí sa zaoberať aj cieľom výrobcov uvádzať inovačné výrobky na trh čo najrýchlejšie pri súčasnom dodržiavaní úniových požiadaviek na výrobky, a nemal by sa považovať za trvalú alternatívu k systému normalizácie;

14.

zdôrazňuje, že spoločný technický jazyk by mohol pomôcť podpore obehového hospodárstva, pretože umožňuje výrobcom deklarovať parametre ich výrobkov spoločným spôsobom; ďalej sa domnieva, že väčší dôraz by sa mal klásť na normy, ktoré môžu prispieť k podpore obehového hospodárstva v Európe;

Označenie CE a vyhlásenie o parametroch

15.

konštatuje, že označenie CE je prostriedok umožňujúci uvádzanie stavebných výrobkov legálne uvedených na trh v jednom členskom štáte na trh na území ktoréhokoľvek iného členského štátu; je však znepokojený tým, že označenie CE podľa nariadenia o stavebných výrobkoch sa odlišuje od iných právnych predpisov nového legislatívneho rámca, pretože sa vzťahuje len na parametre výrobku a nepotvrdzuje súlad s konkrétnymi požiadavkami na výrobok, takže takýto odlišný prístup v porovnaní s inými predpismi nového legislatívneho rámca by mohol v súvislosti s označením CE vyvolať zmätok a znížiť jeho hodnotu; v tejto súvislosti poukazuje na kolíziu informácií, ktoré sa požadujú pre označenie CE a vyhlásenie o parametroch; domnieva sa, že táto duplicita vytvára ďalšiu zbytočnú administratívnu záťaž a náklady pre podniky a mala by sa odstrániť napríklad aj prostredníctvom lepšieho využívania digitálnych riešení;

16.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že označenie CE podľa nariadenia o stavebných výrobkoch sa nesprávne chápe ako značka kvality, pričom sa v ňom neurčuje, či je stavebný výrobok bezpečný alebo či by sa mohol použiť pri stavbách; domnieva sa, že sú potrebné ďalšie riešenia, aby sa koncovým používateľom poskytli presné a jasné informácie o povahe označenia CE, pokiaľ ide o bezpečnosť stavebných výrobkov a ich súlad s vnútroštátnymi požiadavkami na bezpečnosť budov a stavebné práce;

17.

vyzýva Komisiu, aby zvážila a dôkladne posúdila možnosť postupného zlepšovania nariadenia o stavebných výrobkoch tým, že doň začlení dodatočné informačné povinnosti a požiadavky na výkonnosť, pokiaľ ide o zdravotné, bezpečnostné a environmentálne aspekty po posúdení vplyvu a posúdení regulačných potrieb Únie a členských štátov pre každú kategóriu výrobkov; okrem toho vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila, ktorý prístup by sa ukázal ako účinný pre nariadenie o stavebných výrobkoch;

18.

berie na vedomie nedostatočnú digitalizáciu v stavebníctve a zdôrazňuje, že je dôležité naplno využívať digitálne technológie, ktoré by mohli umožniť poskytovanie jasných, transparentných a spoľahlivých informácií hospodárskym subjektom a koncovým používateľom, riešiť prekrývanie informačných požiadaviek a umožniť orgánom dohľadu nad trhom účinnejšie vykonávať ich činnosti; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila prínosy používania takýchto technológií a aby vypracovala riešenia na inteligentnú integráciu existujúcich údajov, ktoré možno využiť v rámci rôznych informačných systémov;

19.

domnieva sa, že digitálne riešenia by mohli zvýšiť transparentnosť trhu so stavebnými výrobkami a zabezpečiť presnosť a spoľahlivosť informácií poskytovaných vo vyhlásení o parametroch, ako aj uľahčiť porovnateľnosť stavebných výrobkov na základe ich deklarovaných parametrov vrátane bezpečnosti a environmentálnych vlastností, čím by hospodárskym subjektom a koncovým používateľom umožnili využívať informácie poskytnuté výrobcami rýchlym posudzovaním a porovnávaním požiadaviek na stavebné práce s informáciami poskytnutými vo vyhlásení o parametroch;

20.

zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť informovanosť hospodárskych subjektov, najmä MSP a mikropodnikov, pokiaľ ide o označovanie CE a vyhlásenia o parametroch, a to aj prostredníctvom jednotnej digitálnej brány; domnieva sa, že takýto prístup by zvýšil dôveru v harmonizáciu na úrovni Únie a kvalitu harmonizovaných noriem a pomohol by znížiť fragmentáciu jednotného trhu; zdôrazňuje dôležitú úlohu národných kontaktných miest pre stavebné výrobky pri informovaní hospodárskych subjektov o uplatňovaní nariadenia o stavebných výrobkoch a poskytovaní spoľahlivých informácií o ustanoveniach na území členského štátu o požiadavkách na stavebné práce uplatniteľných na zamýšľané použitie každého stavebného výrobku; navrhuje, aby sa vyvinulo ďalšie úsilie na zvýšenie informovanosti o existencii týchto kontaktných miest, keďže v roku 2018 o nich vedelo len 57 % zainteresovaných strán;

Dohľad nad trhom

21.

je znepokojený tým, že priemysel považuje dohľad nad trhom so stavebnými výrobkami za nedostatočný a neúčinný; zdôrazňuje, že takáto situácia oslabuje rovnaké postavenie hospodárskych subjektov, ktoré dodržiavajú právne predpisy, v prospech nečestných obchodníkov, ktorí ich nedodržiavajú; poukazuje na to, že slabý a nejednotný dohľad nad trhom by mohol viesť k nárastu počtu výrobkov, ktoré nespĺňajú deklarované parametre, čo by mohlo ohroziť koncových používateľov;

22.

vyzýva členské štáty, aby v plnej miere uplatňovali nariadenie (EÚ) 2019/1020, ktorého cieľom je posilniť dohľad nad trhom s výrobkami, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie vrátane nariadenia o stavebných výrobkoch, a ktoré vytvára rámec spolupráce s hospodárskymi subjektmi; zdôrazňuje potrebu konzistentného, harmonizovaného a jednotného presadzovania nových pravidiel vnútroštátnymi orgánmi dohľadu nad trhom a posilnenej cezhraničnej spolupráce na tento účel s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky v stavebníctve a spravodlivú hospodársku súťaž na trhu Únie;

23.

pripomína požiadavku, aby členské štáty podľa nariadenia (EÚ) 2019/1020 venovali potrebné finančné, ľudské a technické zdroje orgánom dohľadu nad trhom vrátane zabezpečenia toho, aby mali dostatočné odborné znalosti a spôsobilosti; nabáda členské štáty, aby posilnili vzájomnú spoluprácu svojich orgánov dohľadu nad trhom, a to aj na cezhraničnej úrovni, a aby zvýšili počet, efektívnosť a účinnosť kontrol s cieľom umožniť identifikáciu stavebných výrobkov, ktoré sú nie sú v súlade s ich deklarovanými parametrami, a zabrániť ich obehu na jednotnom trhu;

24.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala vykonávacie akty podľa nariadenia (EÚ) 2019/1020 s cieľom ďalej zosúladiť výkonnosť orgánov dohľadu nad trhom stanovením jednotných podmienok kontrol, kritérií na určenie frekvencie kontrol a množstva vzoriek, ktoré sa majú kontrolovať v súvislosti s určitými výrobkami alebo ich kategóriami, a stanovením referenčných hodnôt pre kontroly harmonizovaných výrobkov, s riadnym zohľadnením osobitostí zúčastnených odvetví, vrátane stavebných výrobkov a vplyvu zrevidovaného nariadenia o stavených výrobkoch; berie na vedomie dôležitú úlohu siete Únie pre súlad výrobkov a skupín pre administratívnu spoluprácu (AdCos) pri zabezpečovaní štruktúrovanej koordinácie a spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov a Komisie a pri zefektívňovaní postupov dohľadu nad trhom s cieľom zvýšiť ich účinnosť;

25.

domnieva sa, že je zásadné, aby vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom zodpovedné za stavebné výrobky úzko spolupracovali s vnútroštátnymi orgánmi kontroly v stavebníctve s cieľom zabezpečiť diferencovaný prístup pri posudzovaní zhody stavebných výrobkov používaných v stavebných prácach s deklarovanými úžitkovými vlastnosťami alebo plánovaným použitím, ako aj zabezpečiť ich súlad so stavebnými predpismi, čím sa zaručí ochrana zdravia a bezpečnosť pracovníkov, ktorí používajú stavebné výrobky, a používateľov stavebných diel;

26.

zdôrazňuje, že členské štáty by mali prevziať zodpovednosť pri zavádzaní vnútroštátnych ustanovení o stavebných prácach vrátane požiadaviek týkajúcich sa bezpečnosti budov počas výstavby, údržby a demolácie stavebných diel, a to s prihliadnutím na iné aspekty dôležité pre verejný záujem, ako je zdravie, bezpečnosť a ochrana pracovníkov a ochrana životného prostredia;

27.

poukazuje na nárast predaja online v stavebníctve; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť účinný dohľad nad trhom so stavebnými výrobkami predávanými online, najmä tými, ktoré sú kupované od hospodárskych subjektov mimo EÚ, keďže nemusia byť v súlade s právnymi predpismi Únie, a preto by mohli ovplyvniť kvalitu a bezpečnosť stavebných prác, aby sa zabezpečila zhoda stavebných výrobkov, ktoré sú v obehu na jednotnom trhu, s ich deklarovanými vlastnosťami alebo zamýšľaným použitím bez ohľadu na ich pôvod; zdôrazňuje úlohu, ktorú by v tejto súvislosti mohli zohrávať online trhy;

28.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť jednotnú úroveň výkonnosti notifikovaných orgánov, ktoré vykonávajú posudzovanie parametrov stavebných výrobkov, aby sa ich funkcie vykonávali na rovnakej úrovni a za rovnakých podmienok; v tejto súvislosti berie na vedomie úlohu skúšobných zariadení Únie zavedených nariadením (EÚ) 2019/1020 pri prispievaní k zvyšovaniu laboratórnej kapacity, ako aj zabezpečovaní spoľahlivosti a konzistentnosti testovania na účely dohľadu nad trhom vo všetkých členských štátoch;

29.

zdôrazňuje potrebu posilniť poskytovanie a výmenu informácií o potenciálne nebezpečných látkach v stavebných výrobkoch a posilniť spoluprácu s databázami Európskej chemickej agentúry podľa súčasných právnych predpisov;

30.

vyzýva Komisiu, aby naďalej účinne monitorovala a riešila neodôvodnené prekážky na vnútornom trhu vyplývajúce z vnútroštátnych regulačných opatrení; zdôrazňuje potrebu posilneného dialógu a spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi s cieľom riešiť praktiky, ktoré bránia voľnému pohybu stavebných výrobkov na vnútornom trhu, ako je pokračujúce používanie národných značiek a dodatočných certifikácií stavebných výrobkov;

Udržateľnosť stavebných výrobkov

31.

zdôrazňuje celkovú potrebu transformácie na udržateľné a viac obehové hospodárstvo pri obstarávaní, výrobe, opätovnom používaní a recyklácii stavebných výrobkov a pri ich používaní v stavebných prácach; zdôrazňuje potrebu zlepšiť udržateľnosť stavebných výrobkov a dostupnosť druhotných a obnoviteľných výrobkov a materiálov na trhu;

32.

v tejto súvislosti víta cieľ Komisie zvýšiť udržateľnosť stavebníctva riešením udržateľnosti stavebných výrobkov v rámci revízie nariadenia o stavebných výrobkoch, ako sa uvádza v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo. podporuje záväzok Komisie zosúladiť a zladiť právne predpisy o stavebných výrobkoch s horizontálnymi environmentálnymi politikami;

33.

vyzýva Komisiu, aby zvážila začlenenie určitých požiadaviek týkajúcich sa environmentálnych vlastností a kritérií udržateľnosti počas celého životného cyklu výrobkov do harmonizovaných noriem pre osobitné kategórie výrobkov podľa nariadenia o stavebných výrobkoch, pričom by sa zohľadnil vývoj na trhu a technologický vývoj a vnútroštátne regulačné požiadavky pre stavebný sektor alebo politiky v oblasti budov s cieľom poskytnúť výrobcom jednotný rámec na posudzovanie a testovanie výrobkov v prípade, kde vzniknú príslušné spoločné požiadavky na súlad; zdôrazňuje skutočnosť, že súčasné základné požiadavky na stavebné práce stanovené v nariadení o stavebných výrobkoch už môžu predstavovať základ na prípravu normalizačných mandátov a harmonizovaných technických špecifikácií, pokiaľ ide o environmentálne vlastnosti a udržateľnosť stavebných výrobkov; zdôrazňuje význam riadneho posúdenia kategórií výrobkov, pre ktoré by takéto požiadavky mali význam, a potrebu zapojenia všetkých príslušných zainteresovaných strán do procesu posudzovania; zdôrazňuje, že takéto začlenenie by nemalo viesť k zvýšeniu cien stavebných výrobkov;

34.

vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako by nariadenie o stavebných výrobkoch mohlo podporiť obehovosť stavebných výrobkov vrátane opätovne použitých alebo repasovaných výrobkov alebo výrobkov vyrobených z recyklovaných materiálov; zdôrazňuje, že si to bude vyžadovať spoľahlivé údaje o predchádzajúcom používaní stavebných výrobkov so zohľadnením potenciálnych súvisiacich nákladov; v tejto súvislosti víta zámer Komisie vytvoriť spoločný európsky dátový priestor pre inteligentné obehové aplikácie s údajmi o informáciách o výrobkoch (9);

Konkrétne odporúčania k preskúmaniu nariadenia o stavebných výrobkoch

35.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť riadne zapojenie všetkých zainteresovaných strán do postupu konzultácii a hodnotenia; zdôrazňuje význam rozsiahleho posúdenia vplyvu možných regulačných rozhodnutí; zdôrazňuje potrebu rovnakých podmienok a menšej administratívnej záťaže pre všetky podniky, najmä MSP, v právnych predpisoch o stavebných výrobkoch, zohľadnenia nových podnikateľských modelov, ako aj spravodlivej a voľnej hospodárskej súťaže na celosvetovej úrovni; v tejto súvislosti vyzýva na ďalšie objasnenie a zlepšenie zjednodušených postupov pre mikropodniky;

36.

zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť duplicite a zabezpečiť súlad revidovaného nariadenia o stavebných výrobkoch s existujúcimi právnymi predpismi a budúcimi legislatívnymi iniciatívami; vyzýva preto Komisiu, aby objasnila vzťah nariadenia o stavebných výrobkoch k súvisiacim právnym predpisom týkajúcim sa vnútorného trhu, ako je smernica o ekodizajne (10), nariadenie o energetickom označovaní (11), rámcová smernica o odpade (12) a smernica o pitnej vode (13), aby sa predišlo možnému prekrývaniu, a v prípade potreby zjednodušila príslušné ustanovenia s cieľom zabezpečiť právnu zrozumiteľnosť pre podniky;

37.

zdôrazňuje, že akákoľvek revízia nariadenia o stavebných výrobkoch by mala byť v súlade so zásadami a cieľmi nariadenia o normalizácii, pokiaľ ide o vypracovanie harmonizovaných noriem, aby sa zabezpečila ich transparentnosť a kvalita; zdôrazňuje, že pri každej revízii by sa malo zabezpečiť primerané zapojenie všetkých zainteresovaných strán a riešenie regulačných potrieb členských štátov;

38.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť právnu zrozumiteľnosť počas prechodného obdobia, pokiaľ ide o akúkoľvek revíziu nariadenia o stavebných výrobkoch a preskúmanie acquis nariadenia o stavebných výrobkoch, aby sa predišlo právnemu vákuu a zaručil hladký prechod od existujúcich ustanovení k novým;

39.

je znepokojený tým, že akákoľvek revízia nariadenia o stavebných výrobkoch, a najmä preskúmanie acquis nariadenia o stavebných výrobkoch, si vyžiada značný čas, pričom výrobcovia, stavitelia, dodávatelia, projektanti, architekti a iní koncoví používatelia v členských štátoch potrebujú okamžité riešenia na prekonanie právnej neistoty vyplývajúcej okrem iného z nedostatku aktualizovaných harmonizovaných noriem a z regulačných medzier; vyzýva Komisiu, aby sa týmito otázkami zaoberala v rámci svojho očakávaného preskúmania nariadenia o stavebných výrobkoch vrátane navrhnutia riešenia naliehavých právnych a technických výziev;

40.

žiada ambicióznu revíziu nariadenia o stavebných výrobkoch na vytvorenie pevného regulačného rámca s účinnými, ľahko vynútiteľnými a harmonizovanými pravidlami;

o

o o

41.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1)  Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5.

(2)  Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12.

(3)  Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30.

(5)  Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82.

(6)  Ú. v. EÚ L 91, 29.3.2019, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 56.

(8)  Európska komisia, Európsky stavebný priemysel – globálny partner, rok 2016.

(9)  Ako sa uvádza v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo.

(10)  Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10.

(11)  Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1.

(12)  Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3.

(13)  Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32.