|
30.10.2018 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 271/10 |
DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/1620
z 13. júla 2018
ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2015/61, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (1), a najmä na jeho článok 460,
keďže:
|
(1) |
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 (2) by sa malo zmeniť, aby sa dosiahol väčší súlad s medzinárodnými normami a uľahčilo efektívnejšie riadenie likvidity úverovými inštitúciami. |
|
(2) |
Najmä s cieľom primerane zohľadniť činnosti vykonávané úverovými inštitúciami, ktoré pôsobia mimo Únie, malo by sa upustiť od každej požiadavky na minimálnu veľkosť emisie vzťahujúcu sa na likvidné aktíva, ktoré má v držbe dcérska spoločnosť v tretej krajine, aby sa tieto aktíva mohli uznať na účely konsolidácie. V opačnom prípade by to mohlo spôsobiť materskej inštitúcii nedostatok likvidných aktív na konsolidovanej úrovni, pretože požiadavka na likviditu vyplývajúca z dcérskej spoločnosti v tretej krajine by sa zahrnula do konsolidovanej požiadavky na likviditu, zatiaľ čo aktíva, ktoré má v držbe táto dcérska spoločnosť, aby si mohla splniť požiadavky na likviditu v tejto tretej krajine, by boli z konsolidovanej požiadavky na likviditu vylúčené. Aktíva dcérskej spoločnosti v tretej krajine by však mali byť uznané len do úrovne čistých záporných tokov likvidity vyplývajúcich zo stresovej situácie, ktoré vznikli v tej istej mene ako je mena, v ktorej sú aktíva denominované, a ktoré vyplývajú z tejto konkrétnej dcérskej spoločnosti. Rovnako ako v prípade akýchkoľvek iných aktív z tretích krajín by sa aktíva mali okrem toho uznať len vtedy, ak sa považujú za likvidné aktíva podľa vnútroštátneho práva dotknutej tretej krajiny. |
|
(3) |
Uznáva sa, že centrálne banky môžu poskytovať likviditu vo vlastnej mene a že ratingové hodnotenie ústrednej banky menej relevantné na účely likvidity, než na účely platobnej schopnosti. V dôsledku toho a s cieľom užšie zosúladiť pravidlá v delegovanom nariadení (EÚ) 2015/61 s medzinárodnou normou a poskytnúť rovnaké podmienky pre úverové inštitúcie s medzinárodnou pôsobnosťou, by sa za predpokladu splnenia určitých podmienok mali za oprávnené ako likvidné aktíva úrovne 1 považovať rezervy, ktoré má v držbe dcérska spoločnosť alebo pobočka úverovej inštitúcie z Únie v centrálnej banke tretej krajiny, ktorá nie je zaradená do stupňa kreditnej kvality 1 na základe ratingového hodnotenia nominovanou externou ratingovou agentúrou. Konkrétne, tieto rezervy by mali byť oprávnené, ak ich úverová inštitúcia môže kedykoľvek čerpať počas stresových období, a ak sú okrem toho podmienky na ich čerpanie stanovené v dohode medzi orgánom dohľadu tretej krajiny a centrálnou bankou, kde sú v držbe, alebo v platných pravidlách tretej krajiny. Tieto rezervy by sa však mali dať uznať za aktíva úrovne 1 len na účely krytia čistých záporných tokov likvidity vyplývajúcich zo stresovej situácie, ktoré vznikli v rovnakej mene, v akej sú denominované rezervy. |
|
(4) |
Je vhodné zohľadniť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 (3). Uvedené nariadenie obsahuje kritériá na určenie toho, či možno sekuritizáciu označiť za jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú („STS“) sekuritizáciu. Keďže uvedené kritériá zaručujú, že STS sekuritizácie majú vysokú kvalitu, mali by sa takisto používať ma určenie toho, ktoré sekuritizácie sa majú považovať za vysokokvalitné likvidné aktíva na výpočet požiadavky na krytie likvidity. Sekuritizácie by preto mali byť oprávnené ako aktíva úrovne 2B na účely delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/61, ak spĺňajú všetky požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) 2017/2402, okrem kritérií, ktoré sú už vymedzené v delegovanom nariadení (EÚ) 2015/61 a ktoré sú špecifické pre ich likviditné vlastnosti. |
|
(5) |
Vykonávanie delegované nariadenie (EÚ) 2015/61 by nemalo brániť účinnému prenosu menovej politiky na hospodárstvo. Možno očakávať, že transakcie s ECB alebo centrálnou bankou členského štátu sa obnovia v podmienkach silného stresu. Príslušné orgány by mali mať preto výnimku z mechanizmu spätnej transakcie pri výpočte vankúša likvidity v prípade zabezpečených transakcií s ECB alebo s centrálnou bankou členského štátu, ak sa transakcie týkajú vysoko kvalitných likvidných aktív prinajmenšom v rámci jednej časti každej transakcie a sú splatné počas nasledujúcich 30 kalendárnych dní. Pred udelením výnimky by však príslušné orgány mali byť povinné konzultovať s centrálnou bankou, ktorá je protistranou transakcie, ako aj s ECB, ak je táto centrálna banka centrálnou bankou Eurosystému. Okrem toho by sa na výnimku mali vzťahovať primerané záruky, aby sa predišlo prípadným regulačným arbitrážam alebo negatívnym stimulom pre úverové inštitúcie. Napokon, kolaterál prijatý prostredníctvom derivátových transakcií by sa mal vyňať z mechanizmu spätnej transakcie, aby sa užšie zosúladili pravidlá Únie s medzinárodnou normou stanovenou BCBS. |
|
(6) |
Okrem toho by sa zaobchádzanie so zápornými a kladnými peňažnými tokmi v prípade zmlúv o repo transakciách („repo obchody“), zmlúv o obrátených repo transakciách („reverzné repo obchody“) a swapov na kolaterál malo plne zosúladiť s prístupom uvedeným v medzinárodnej norme pre ukazovateľ krytia likvidity, ktorý stanovil Bazilejský výbor pre bankový dohľad („BCBS“). Konkrétne by výpočet záporných peňažných tokov mal byť priamo prepojený s mierou predĺženia transakcie (zosúladenou so zrážkou z poskytnutého kolaterálu po jej uplatnení na peňažný záväzok, ako v norme BCBS), a nie s hodnotou likvidity podkladového kolaterálu. |
|
(7) |
Vzhľadom na to, že sa objavili protichodné výklady, je dôležité objasniť niektoré ustanovenia delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/61, najmä pokiaľ ide o splnenie požiadavky na krytie likvidity; oprávnenosť rezervy aktív zahrnutých do skupiny, ktorá je k dispozícii na získanie financovania z nezávislých liniek spravovaných centrálnou bankou, rezervy PKI a vkladov a iných finančných prostriedkov v rámci sietí družstevných spoločností a schém inštitucionálneho zabezpečenia; výpočet dodatočných záporných peňažných tokov likvidity v prípade iných produktov a služieb; poskytnutie preferenčného zaobchádzania úverovým a likvidným facilitám v rámci skupiny; zaobchádzanie s krátkou pozíciou; a uznanie peňazí splatných z cenných papierov počas nasledujúcich 30 kalendárnych dní. |
|
(8) |
Delegované nariadenie (EÚ) 2015/61 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 sa mení takto:
|
1. |
V článku 2 ods. 3 sa písmeno a) nahrádza takto:
|
|
2. |
Článok 3 sa mení takto:
|
|
3. |
Článok 4 sa mení takto:
|
|
4. |
Článok 7 sa mení takto:
|
|
5. |
Článok 8 sa mení takto:
|
|
6. |
Článok 10 sa mení takto:
|
|
7. |
Článok 11 sa mení takto:
|
|
8. |
Článok 13 sa mení takto:
|
|
9. |
Článok 15 sa mení takto:
|
|
10. |
Článok 16 sa nahrádza takto: „Článok 16 Vklady a iné financovanie v rámci sietí družstevných spoločností a schém inštitucionálneho zabezpečenia 1. Keď úverová inštitúcia patrí do schémy inštitucionálneho zabezpečenia typu, ktorý sa uvádza v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, do siete, ktorá by bola oprávnená na udelenie výnimky podľa článku 10 uvedeného nariadenia, alebo do siete družstevných spoločností v členskom štáte, s netermínovanými vkladmi úverovej inštitúcie v centrálnej inštitúcii sa môže zaobchádzať ako s likvidnými aktívami s výnimkou prípadu, keď centrálna inštitúcia prijímajúca vklady s nimi zaobchádza ako s prevádzkovými vkladmi. Ak sa s vkladmi zaobchádza ako s likvidnými aktívami, musí sa s nimi zaobchádzať v súlade s jedným z týchto ustanovení:
2. Keď má podľa práva členského štátu alebo právne záväzných dokumentov, ktorými sa riadi jedna zo sietí alebo schém uvedených v odseku 1, úverová inštitúcia počas 30 kalendárnych dní prístup k nevyčerpaným finančným prostriedkom na posilnenie likvidity od centrálnej inštitúcie alebo inej inštitúcie z rovnakej siete alebo schémy, s takýmito prostriedkami sa zaobchádza ako s aktívami úrovne 2B, pokiaľ nie sú zabezpečené kolaterálom vo forme likvidných aktív a pokiaľ sa s nimi nezaobchádza s súlade s ustanoveniami článku 34. Na prisľúbenú sumu nevyčerpanej istiny finančných prostriedkov na posilnenie likvidity sa uplatňuje minimálna zrážka vo výške 25 %.“; |
|
11. |
Článok 17 sa mení takto:
|
|
12. |
Článok 21 sa nahrádza takto: „Článok 21 Vzájomné započítavanie derivátových transakcií 1. Úverové inštitúcie vypočítavajú očakávané záporné a kladné toky likvidity za obdobie 30 kalendárnych dní v prípade zmlúv uvedených v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 575/2013 a kreditných derivátov, a to na čistom základe podľa jednotlivých protistrán len za predpokladu, že existujú dvojstranné dohody o vzájomnom započítavaní spĺňajúce podmienky stanovené v článku 295 uvedeného nariadenia. 2. Odchylne od odseku 1 úverové inštitúcie vypočítavajú záporné a kladné peňažné toky vyplývajúce z devízových derivátových transakcií, ktoré zahŕňajú súbežnú výmenu celej istiny (alebo takúto výmenu v rámci jedného dňa) na čistom základe dokonca aj v prípade, keď sa na tieto transakcie nevzťahujú dvojstranné dohody o vzájomnom započítavaní. 3. Na účely tohto článku na čistom základe znamená po odpočítaní kolaterálu, ktorý sa má zložiť alebo prijať v nasledujúcich 30 kalendárnych dňoch. V prípade kolaterálu, ktorý sa má prijať v nasledujúcich 30 kalendárnych dňoch, sa však za čistý základ považuje základ po odpočítaní tohto kolaterálu, len ak sú splnené obe tieto podmienky:
|
|
13. |
Článok 22 sa mení takto:
|
|
14. |
V článku 23 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. Úverové inštitúcie pravidelne posudzujú pravdepodobnosť a potenciálny objem záporných tokov likvidity počas 30 kalendárnych dní, pokiaľ ide o produkty alebo služby, ktoré nie sú uvedené v článkoch 27 až 31a a ktoré ponúkajú alebo financujú alebo ktoré by potenciálni kupujúci považovali za spojené s týmito inštitúciami. Tieto produkty alebo služby zahŕňajú okrem iného:
|
|
15. |
V článku 25 ods. 2 sa písmeno b) nahrádza takto:
|
|
16. |
Na konci článku 26 sa dopĺňa tento odsek: „Príslušné orgány informujú orgán EBA, ktorým inštitúciám sa poskytuje výhoda zo vzájomného započítavania záporných peňažných tokov so vzájomne závislými kladnými peňažnými tokmi podľa tohto článku. Orgán EBA môže požiadať o podpornú dokumentáciu.“; |
|
17. |
Článok 28 sa mení takto:
|
|
18. |
V článku 29 sa odsek 2 mení takto:
|
|
19. |
Článok 30 sa mení takto:
|
|
20. |
Článok 31 sa mení takto:
|
|
21. |
Vkladá sa tento článok 31a: „Článok 31a Záporné peňažné toky zo záväzkov a prísľubov, na ktoré sa nevzťahujú iné ustanovenia tejto kapitoly 1. Úverové inštitúcie vynásobia 100 % mierou záporných peňažných tokov všetky záväzky, ktoré sa stanú splatnými do 30 kalendárnych dní, s výnimkou prísľubov uvedených v článkoch 24 až 31. 2. Ak celková suma všetkých zmluvných prísľubov na poskytnutie financovania nefinančným klientom do 30 kalendárnych dní okrem prísľubov uvedených v článkoch 24 až 31 prekročí výšku kladných peňažných tokov od uvedených nefinančných klientov vypočítanú v súlade s článkom 32 ods. 3 písm. a), na rozdiel sa vzťahuje 100 % miera záporných peňažných tokov. Na účely tohto odseku patria k nefinančným klientom okrem iného fyzické osoby, MSP, podniky, štáty, multilaterálne rozvojové banky a subjekty verejného sektora, pričom medzi ne nepatria finanční klienti a centrálne banky.“; |
|
22. |
Článok 32 sa mení takto:
|
|
23. |
Článok 34 ods. 2 sa mení takto:
|
|
24. |
Príloha I sa mení takto:
|
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 30. apríla 2020.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 13. júla 2018
Za Komisiu
predseda
Jean-Claude JUNCKER
(1) Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.
(2) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie (Ú. v. EÚ L 11, 17.1.2015, s. 1).
(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017, s. 35).