Predbežné znenie
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 15. októbra 2026(*)
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Smernica 2011/96/EÚ – Spoločný systém zdaňovania uplatňovaný v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch – Oslobodenie od zrážkovej dane v prípade dividend vyplácaných dcérskou spoločnosťou rezidentom materskej spoločnosti nerezidentovi – Článok 1 ods. 2 a 3 – Ustanovenie proti zneužívaniu – Opatrenie, ktoré nie je skutočné – Kroky opatrenia – Reťazec transakcií – Objektívna analýza všetkých relevantných skutočností a okolností – Skutočný vlastník dividend – Daňová výhoda – Irelevantnosť členského štátu, v ktorom sa táto výhoda získava, alebo fázy, v ktorej sa získava – Subjektívny prvok – Preukázanie existencie relevantnosti vo vzťahu k jednému z účastníkov dotknutého reťazca transakcií – Zásada proporcionality – Dvojstranná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia “
Vo veci C‑203/25,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Mokestinių ginčų komisija prie Lietuvos Respublikos Vyriausybės (Komisia pre daňové spory pri vláde Litovskej republiky) z 26. februára 2025 a doručený Súdnemu dvoru 17. marca 2025, ktorý súvisí s konaním:
„NEO GROUP“ UAB
proti
Valstybinė mokesčių inspekcija prie Lietuvos Respublikos finansų ministerijos,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis, sudcovia R. Frendo (spravodajkyňa), N. Jääskinen, M. Condinanzi a A. Kornezov,
generálna advokátka: J. Kokott,
tajomník: C. Strömholm, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 25. februára 2026,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– „NEO GROUP“ UAB, v zastúpení: P. Likša a A. Medelienė, advokatai, ako aj A. Venius, advokato padėjėjas,
– litovská vláda, v zastúpení: K. Dieninis a V. Kazlauskaitė‑Švenčionienė, splnomocnení zástupcovia,
– španielska vláda, v zastúpení: P. Pérez Zapico a A. Torró Molés, splnomocnení zástupcovia,
– holandská vláda, v zastúpení: P. P. Huurnink a J. Langer, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: J. Jokubauskaitė a W. Roels, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 21. mája 2026,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 ods. 2 a 3, ako aj článku 5 smernice Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 345, 2011, s. 8), zmenenej smernicou Rady (EÚ) 2015/121 z 27. januára 2015 (Ú. v. EÚ L 21, 2015, s. 1) (ďalej len „smernica o materských a dcérskych spoločnostiach“), ako aj zásady proporcionality.
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi „NEO GROUP“ UAB (ďalej len „NEO“), spoločnosťou založenou podľa litovského práva, na jednej strane a Valstybinė mokesčių inspekcija prie Lietuvos Respublikos finansų ministerijos (Národný daňový inšpektorát pri Ministerstve financií Litovskej republiky) (ďalej len „inšpektorát“) na druhej strane vo veci zdanenia dividend, ktoré NEO vyplatila svojej materskej spoločnosti Retal Industries limited (ďalej len „Retal“), zaregistrovanej na Cypre.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenia 3 až 6 smernice o materských a dcérskych spoločnostiach uvádzajú:
„(3) Cieľom tejto smernice je oslobodiť dividendy a iné prerozdelenie ziskov, ktoré sú vyplácané dcérskymi spoločnosťami ich materským spoločnostiam, od zrážkovej dane a vylúčiť dvojité zdanenie týchto príjmov na úrovni materskej spoločnosti.
(4) Zoskupovanie spoločností rozličných členských štátov môže byť potrebné na to, aby sa v rámci [Európskej ú]nie vytvorili podmienky analogické s podmienkami vnútorného trhu a aby sa tak zabezpečilo efektívne fungovanie takéhoto vnútorného trhu. Takéto operácie by nemali byť brzdené obmedzeniami, nevýhodami alebo deformáciami vznikajúcimi najmä z daňových predpisov členských štátov. Je preto potrebné, vzhľadom na takéto vzájomné zoskupovanie spoločností v rozličných štátoch, stanoviť daňové pravidlá, ktoré by boli neutrálne z hľadiska súťaženia, aby sa umožnilo podnikom prispôsobiť sa požiadavkám vnútorného trhu s cieľom zvýšiť ich produktivitu a posilniť ich postavenie v hospodárskej súťaži na medzinárodnej úrovni.
(5) Uvedené zoskupovanie môže viesť k vytváraniu skupín materských spoločností a ich dcérskych spoločností.
(6) Pred nadobudnutím účinnosti smernice [Rady] 90/435/EHS [z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. ES L 225, 1990, s. 6; Mim. vyd. 09/001, s. 147)] daňové predpisy upravujúce vzťahy medzi materskými spoločnosťami a dcérskymi spoločnosťami rozličných členských štátov sa v jednotlivých členských štátoch značne líšili a vo všeobecnosti boli menej výhodné než predpisy, ktoré sa vzťahujú na materské spoločnosti a ich dcérske spoločnosti z toho istého členského štátu. Týmto bola spolupráca spoločností rozličných členských štátov znevýhodnená v porovnaní so spoluprácou medzi spoločnosťami z toho istého členského štátu. Bolo potrebné odstrániť túto nevýhodu zavedením spoločného systému s cieľom uľahčiť zoskupovanie spoločností na úrovni Únie.“
4 Podľa odôvodnení 1, 2 a 4 až 8 smernice 2015/121:
„(1) Smernicou [2011/96] sa oslobodzujú dividendy a iné rozdelenia zisku, ktoré sú vyplácané dcérskymi spoločnosťami ich materským spoločnostiam, od zrážkovej dane a zamedzuje sa dvojitému zdaneniu týchto príjmov na úrovni materskej spoločnosti.
(2) Je nevyhnutné zabezpečiť, aby smernicu [2011/96] nezneužívali daňovníci, na ktorých sa jej uplatňovanie vzťahuje.
…
(4) … [Vnútroštátne alebo z dohôd vyplývajúce] ustanovenia[, ktorých cieľom je všeobecným alebo konkrétnym spôsobom bojovať proti daňovým únikom, daňovým podvodom alebo praktikám zneužívania] však môžu mať rozdielny stupeň prísnosti a v každom prípade je ich účelom zohľadniť osobitosti daňových systémov jednotlivých členských štátov. Navyše niektoré členské štáty nemajú žiadne vnútroštátne alebo z dohôd vyplývajúce ustanovenia zamerané na predchádzanie zneužívaniu.
(5) Zahrnutie spoločného minimálneho pravidla proti zneužívaniu do smernice [2011/96] by… bolo veľmi nápomocné pri predchádzaní zneužívaniu uvedenej smernice a pri zabezpečení väčšej jednotnosti v jej uplatňovaní v rozličných členských štátoch.
(6) Uplatňovanie pravidiel proti zneužívaniu by malo byť primerané a malo by slúžiť na konkrétny účel boja proti opatreniu alebo súboru opatrení, ktoré nie sú skutočné, t. j. ktoré neodrážajú ekonomickú realitu.
(7) Na tento účel by daňové správy členských štátov mali v prípade posudzovania, či opatrenie alebo súbor opatrení predstavuje zneužívanie, vykonať objektívnu analýzu všetkých relevantných skutočností a okolností.
(8) Aj keď by členské štáty mali používať ustanovenie proti zneužívaniu na riešenie opatrení, ktoré nie sú ako celok skutočné, môžu sa tiež vyskytnúť prípady, keď nie sú skutočné jednotlivé kroky alebo časti opatrenia samé osebe. Členské štáty by mali mať možnosť použiť ustanovenie proti zneužívaniu aj na riešenie týchto konkrétnych krokov alebo častí, a to bez toho, aby tým boli dotknuté ostatné skutočné kroky alebo časti opatrenia. Takto by sa maximalizovala účinnosť ustanovenia proti zneužívaniu, pričom by sa zaručila jeho primeranosť. …“
5 Článok 1 smernice o materských a dcérskych spoločnostiach stanovuje:
„1. Každý členský štát uplatňuje túto smernicu:
…
b) na rozdeľovanie zisku dcérskymi spoločnosťami z tohto členského štátu svojim materským spoločnostiam v iných členských štátoch;
…
2. Členské štáty nepriznajú výhody podľa tejto smernice v prípade opatrení alebo súboru opatrení, ktoré so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti nie sú skutočné, keďže hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov ich zavedenia je získanie daňovej výhody, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom tejto smernice.
Opatrenie môže pozostávať z viac ako jedného kroku alebo časti.
3. Na účely odseku 2 sa opatrenie alebo súbor opatrení nepovažujú za skutočné v rozsahu, v akom nie sú zavedené na základe riadnych obchodných dôvodov odrážajúcich ekonomickú realitu.
4. Táto smernica nebráni uplatňovaniu vnútroštátnych alebo z dohôd vyplývajúcich ustanovení vyžadovaných na predchádzanie daňovým únikom, daňovým podvodom alebo zneužívaniu.“
6 Článok 3 ods. 1 tejto smernice stanovuje:
„Na účely uplatňovania tejto smernice:
a) štatút materskej spoločnosti sa prizná:
i) aspoň spoločnosti členského štátu,… ktorá má minimálne 10 % podiel kapitálu spoločnosti iného členského štátu…;
…
b) ‚dcérska spoločnosť‘ znamená spoločnosť, ktorej kapitál zahŕňa podiel uvedený v písmene a).“
7 Článok 5 uvedenej smernice znie:
„Zisky, ktoré dcérska spoločnosť rozdeľuje svojej materskej spoločnosti, sa oslobodzujú od zrážkovej dane.“
Zmluva LT‑CY
8 Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia a o predchádzaní daňovým podvodom uzavretá medzi litovskou a cyperskou vládou 21. júna 2013 (ďalej len „zmluva LT‑CY“) v článku 10 ods. 1 a 2 stanovuje rozdelenie právomocí v oblasti zdanenia dividend medzi oba zmluvné štáty.
9 Článok 10 ods. 1 tejto zmluvy stanovuje, že dividendy vyplácané spoločnosťou rezidentom jedného zo zmluvných štátov rezidentovi druhého zmluvného štátu môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.
10 Článok 10 ods. 2 uvedenej zmluvy stanovuje, že tieto dividendy môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, ktorého rezidentom je spoločnosť vyplácajúca uvedené dividendy, a podľa právnych predpisov tohto štátu. Ak je však skutočný vlastník tých istých dividend rezidentom druhého zmluvného štátu, takto vybraná daň nemôže presiahnuť 0 % hrubej hodnoty takýchto dividend, pokiaľ je skutočným vlastníkom spoločnosť, ktorá priamo vlastní aspoň 10 % kapitálu spoločnosti vyplácajúcej tieto dividendy, alebo 5 % tejto hodnoty vo všetkých ostatných prípadoch.
Litovské právo
11 Lietuvos Respublikos pelno mokesčio įstatymas no IX‑675 (zákon Litovskej republiky o dani z príjmov právnických osôb č. IX‑675) z 20. decembra 2001 v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti sporu vo veci samej (ďalej len „zákon o dani z príjmov právnických osôb“) v § 2 bode 3 definuje „zahraničný zdaniteľný subjekt“ (ďalej len „zahraničný subjekt“) ako zahraničnú právnickú osobu alebo organizáciu so sídlom v zahraničí, ktorá je založená alebo inak organizovaná podľa právnej úpravy tohto cudzieho štátu, ako aj akýkoľvek iný zdaniteľný subjekt, ktorý je založený, má právnu subjektivitu alebo je inak organizovaný v zahraničí, vrátane podnikov kolektívneho investovania.
12 V § 3 ods. 1 tohto zákona sa stanovuje, že daň z príjmov právnických osôb platia litovské subjekty a zahraničné subjekty.
13 Ustanovenie § 4 ods. 3 bodu 2 uvedeného zákona stanovuje, že základom dane zahraničného subjektu sú príjmy, ktoré majú zdroj v Litve a ktoré tento subjekt získal inak ako prostredníctvom stálych prevádzkarní na území Litvy.
14 Podľa § 4 ods. 4 bodu 2 toho istého zákona príjmy, ktoré majú zdroj v Litve a ktoré zahraničný subjekt získal inak ako prostredníctvom stálych prevádzkarní na území Litvy, zahŕňajú príjmy z rozdelených ziskov.
15 Ustanovenie § 34 ods. 1 zákona o dani z príjmov právnických osôb stanovuje, že dividendy prijaté zahraničnými subjektmi na základe akcií, podielov na základnom imaní alebo iných práv v litovskom subjekte podliehajú sadzbe dane z príjmov právnických osôb vo výške 15 %.
16 V § 34 ods. 2 tohto zákona sa uvádza, že dividendy vyplácané litovským subjektom zahraničnému subjektu, ktorý počas nepretržitého obdobia najmenej dvanástich mesiacov, vrátane dátumu vyplatenia dividend, vlastní aspoň 10 % akcií litovského subjektu, sú oslobodené od dane.
17 Ustanovenie § 32 ods. 6 uvedeného zákona (ďalej len „litovské ustanovenie proti zneužívaniu“) stanovuje, že ustanovenia týkajúce sa oslobodenia dividend od dane uvedené najmä v § 34 ods. 2 toho istého zákona sa nevzťahujú na opatrenie alebo súbor opatrení, ktoré so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti nie sú skutočné, keďže hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov ich zavedenia je získanie daňovej výhody, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom smernice o materských a dcérskych spoločnostiach. Toto ustanovenie spresňuje, že opatrenie môže pozostávať z viacerých krokov alebo častí a že opatrenie alebo súbor opatrení sa nepovažujú za skutočné v rozsahu, v akom nie sú zavedené na základe riadnych obchodných dôvodov odrážajúcich ekonomickú realitu.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
18 Základné imanie spoločnosti NEO je od 10. augusta 2008 do dátumu podania tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania v 100 % vlastníctve spoločnosti Retal.
19 Retal tiež vlastní 100 % základného imania inej litovskej spoločnosti, ktorou je „Retal Lithuania“ UAB (ďalej len „Retal LT“).
20 V rokoch 2016 a 2017 Retal prijala dividendy od spoločnosti NEO v hodnote 15 000 000 eur a od spoločnosti Retal LT v hodnote 13 485 032 eur, čo spolu predstavuje 28 485 032 eur.
21 NEO sa domnievala, že dividendy, ktoré vyplatila spoločnosti Retal, nepodliehali dani z príjmov právnických osôb stanovenej v § 34 ods. 1 zákona o dani z príjmov právnických osôb, keďže boli oslobodené od zrážkovej dane na základe § 34 ods. 2 tohto zákona.
22 Po daňovej kontrole týkajúcej sa rokov 2016 a 2017 prijal inšpektorát 30. októbra 2024 rozhodnutie (ďalej len „sporné rozhodnutie“), v ktorom v podstate konštatoval existenciu reťazca transakcií, na základe ktorého bola PG, fyzická osoba s bydliskom na Cypre, „konečným príjemcom“ dividend, ktoré NEO a Retal LT vyplatili spoločnosti Retal, bez uplatnenia zrážkovej dane stanovenej v § 34 ods. 2 zákona o dani z príjmov právnických osôb. Podľa inšpektorátu tento reťazec transakcií predstavuje opatrenie vykonané s cieľom získať daňovú výhodu spočívajúcu vo vyhnutí sa platbe dane z príjmov právnických osôb v prípade dividend, ktoré prijala Rental, a teda patrí pod litovské ustanovenie proti zneužívaniu.
23 Inšpektorát tak sporným rozhodnutím vyrubil spoločnosti NEO dodatočný daňový výmer týkajúci sa dane z príjmov právnických osôb vo výške 2 250 000 eur spolu s úrokmi z omeškania a uložil jej pokutu.
24 NEO napadla sporné rozhodnutie na Mokestinių ginčų komisija prie Lietuvos Respublikos Vyriausybės (Komisia pre daňové spory pri vláde Litovskej republiky), ktorá je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.
25 Tento súd sa domnieva, že na účely určenia, či sa litovské ustanovenie proti zneužívaniu uplatňuje na situáciu, akou je situácia, o ktorej rozhoduje, treba podať výklad ustanovenia proti zneužívaniu, ktoré sa nachádza v článku 1 ods. 2 a 3 smernice o materských a dcérskych spoločnostiach (ďalej len „ustanovenie smernice o materských a dcérskych spoločnostiach proti zneužívaniu“).
26 Uvedený súd poukazuje na to, že Súdny dvor najmä v rozsudku z 26. februára 2019, T Danmark a Y Denmark (C‑116/16 a C‑117/16, EU:C:2019:135), už preskúmal situácie spojené s opatreniami, ktoré nie sú skutočné a ktoré využívajú sprostredkovateľské spoločnosti, ktoré prevádzajú prijaté dividendy na inú spoločnosť v rámci skupiny, ktorá je ich skutočným vlastníkom. Vec, ktorá mu bola predložená, má však vlastnosti, ktoré si vyžadujú ďalšie vysvetlenia, pokiaľ ide o pôsobnosť tohto ustanovenia, než sú vysvetlenia poskytnuté v tomto rozsudku.
27 V tejto súvislosti podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu v prvom rade z rozsudku uvedeného v predchádzajúcom bode vyplýva, že na konštatovanie existencie zneužitia je relevantná skutočnosť, že spoločnosť prijímajúca dividendy nevykonáva skutočnú hospodársku činnosť, ale je sprostredkovateľskou spoločnosťou, ktorej jedinou činnosťou je prijímanie týchto dividend a ich prevod na skutočného vlastníka alebo na iné sprostredkovateľské spoločnosti.
28 V prejednávanej veci však inšpektorát nespochybnil výkon skutočnej hospodárskej činnosti spoločnosťou Retal, ale svoje konštatovanie zneužitia založil na existencii opatrenia, ktoré nie je skutočné a ktoré vyplýva z viacerých skutočností.
29 Predkladajúci vnútroštátny súd konkrétne poznamenáva, že inšpektorát dospel k záveru, že opatrenie, ktoré nie je skutočné, tvorí reťazec transakcií, v rámci ktorého spoločnosť Clendon Holdings Inc., registrovaná v Belize, ktorá ovládala 100 % základného imania spoločnosti Retal, predala všetky akcie tejto poslednej uvedenej spoločnosti cyperskej spoločnosti PPH Polymer Products Holding Ltd (ďalej len „PPH“), ktorá bola založená menej ako tri mesiace predtým, a to za sumu 310 400 000 eur.
30 Tento súd vysvetľuje, že podľa inšpektorátu bola platba ceny za nadobudnutie základného imania spoločnosti Retal odložená na rok 2027 a Clendon Holdings postúpila pohľadávku, ktorá z toho vyplývala, na PG, ktorá už bola skutočným vlastníkom tak spoločnosti Clendon Holdings, ako aj spoločnosti PPH. Vznikol tak dlh spoločnosti PPH voči PG. Napokon PG po ukončení všetkých týchto transakcií získala od spoločnosti PPH značnú peňažnú sumu vo forme úverov a prevodu práv, ktorej základom boli dividendy vyplácané litovskými spoločnosťami a ktorá bola použitá na splatenie dlhu spoločnosti PPH voči PG. V tejto súvislosti sa inšpektorát domnieva, že uvedené transakcie odrážajú existenciu opatrenia, ktoré nie je skutočné a ktorého cieľom je získať daňovú výhodu spočívajúcu vo vyhnutí sa zdaneniu týchto dividend v Litve.
31 Predkladajúci vnútroštátny súd ďalej uvádza, že NEO pred ním najmä tvrdí, že Retal je ako podnik vykonávajúci skutočnú hospodársku činnosť skutočným vlastníkom najmä v zmysle zmluvy LT‑CY založenej na modelovej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmu a majetku, ktorú vypracoval výbor pre daňové záležitosti Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) (ďalej len „modelová zmluva OECD“).
32 Podľa tohto súdu je v tejto súvislosti potrebné určiť, či je vnútroštátna prax spočívajúca v uplatnení litovského ustanovenia proti zneužívaniu na dividendy, ktoré síce boli vyplatené spoločnosti, ktorá skutočne vykonáva hospodársku činnosť, ale následne boli použité na uskutočnenie transakcií, ktoré nie sú skutočné, zlučiteľná s cieľmi smernice o materských a dcérskych spoločnostiach.
33 V druhom rade uvedený súd uvádza, že v spornom rozhodnutí inšpektorát zdôraznil, že väčšinu dividend, ktoré prijala Retal v rokoch 2016 a 2017, tvorili dividendy vyplácané spoločnosťami NEO a Retal LT. Okrem toho inšpektorát vychádzal z podobnosti medzi sumami dividend vyplácaných spoločnosťami NEO a Retal LT spoločnosti Retal na jednej strane a sumami dividend, ktoré Retal vyplatila spoločnosti PPH, na druhej strane, ako aj z toho, že výška záväzkov spoločnosti PPH voči PG zodpovedá výške záväzkov spoločnosti PPH voči spoločnosti Clendon Holdings.
34 Ten istý súd sa preto pýta, či zhoda medzi sumami dividend prevedených v rámci rôznych etáp reťazca transakcií umožňuje predpokladať existenciu „reťazca prevodu dividend“.
35 V treťom rade predkladajúci vnútroštátny súd poznamenáva, že inšpektorát uplatnil litovské ustanovenie proti zneužívaniu na NEO z dôvodu transakcií, ktoré nie sú skutočné a ktoré boli vykonané mimo Litvy medzi fyzickými a právnickými osobami, ktoré nie sú rezidentmi v Litve.
36 Tento súd sa v podstate pýta, či je takéto uplatnenie tohto ustanovenia zlučiteľné s cieľmi smernice o materských a dcérskych spoločnostiach a so zásadou proporcionality.
37 Vo štvrtom rade uvedený súd pripomína, že jednou z podmienok vyžadovaných na uplatnenie tak litovského ustanovenia proti zneužívaniu, ako aj ustanovenia smernice o materských a dcérskych spoločnostiach proti zneužívaniu je získanie daňovej výhody. Pýta sa teda, či NEO možno považovať za osobu, ktorá získala takúto výhodu, hoci na konci reťazca transakcií, na ktorom sa NEO zúčastnila, bola to práve PG, teda fyzická osoba, ktorá nemá bydlisko v Litve, ktorá získala daňovú výhodu tým, že použila dividendy vyplatené spoločnosťou NEO.
38 V piatom rade predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že podľa rozsudku z 26. februára 2019, T Danmark a Y Denmark (C‑116/16 a C‑117/16, EU:C:2019:135, bod 101), je indíciou existencie opatrenia, ktorého cieľom je neoprávnene poskytnúť subjektu oslobodenie od dane stanovené v článku 5 smernice o materských a dcérskych spoločnostiach, práve skutočnosť, že dividendy boli prevedené v celom rozsahu alebo takmer v celom rozsahu a vo veľmi krátkom čase zo strany spoločnosti, ktorá ich prijala, na subjekty, ktoré nespĺňajú podmienky na uplatnenie tejto smernice.
39 Tento súd sa preto domnieva, že treba určiť, či na účely konštatovania existencie opatrenia, ktoré nie je skutočné, je relevantné, že dividendy spoločnosti Retal neboli prevedené jednorazovo, ale priebežne počas určitého obdobia.
40 V šiestom a poslednom rade uvedený súd uvádza, že inšpektorát nepreskúmal, či NEO ako dcérska spoločnosť, ktorá patrí do skupiny spoločností a ktorá je závislá od rozhodnutí prijatých jej akcionárom, vedela alebo mohla vedieť o existencii transakcií, ktoré nie sú skutočné a ktoré boli vykonané v rámci tejto skupiny. Preto sa pýta, do akej miery má takáto vedomosť vplyv na uplatnenie ustanovenia smernice o materských a dcérskych spoločnostiach proti zneužívaniu na takúto dcérsku spoločnosť.
41 Za týchto okolností Mokestinių ginčų komisija prie Lietuvos Respublikos Vyriausybės (Komisia pre daňové spory pri vláde Litovskej republiky) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Je za okolností, akými sú okolnosti vo veci samej, zlučiteľné s cieľmi pravidla proti zneužívaniu stanoveného v smernici [o materských a dcérskych spoločnostiach], aby vnútroštátna prax vylučovala v štáte platiteľa dividend možnosť oslobodenia dividend od zrážkovej dane, ak sú dividendy vyplácané materskej spoločnosti skutočne pôsobiacej v inom členskom štáte Únie, ktorá ako taká nie je fiktívnou spoločnosťou, keďže vykonáva podnikateľskú činnosť, a dividendy sú jej vyplácané ako skutočnému vlastníkovi dividend, ale ktorá je daňovými orgánmi uznaná za účastníka reťazca transakcií, ktoré nie sú skutočné, a to z dôvodu výplaty/prevodu dividend prostredníctvom uvedenej spoločnosti na skutočného príjemcu celej skupiny spoločností?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, možno na základe zhody medzi sumami dividend (podobnými alebo rovnakými) v reťazci transakcií dospieť k záveru o prevode dividend v uvedenom reťazci?
3. Je za okolností, akými sú okolnosti vo veci samej, vnútroštátna prax, v rámci ktorej daňové orgány uplatňujú ustanovenie proti zneužívaniu v štáte vyplácania dividend aj vtedy, keď transakcie, ktoré viedli ku vzniku reťazca transakcií, ktorý daňové orgány považujú za opatrenie, ktoré nie je skutočné, uskutočnili v inom členskom štáte Únie osoby, ktoré sú daňovými rezidentmi tohto štátu, zlučiteľná s cieľmi pravidla smernice [o materských a dcérskych spoločnostiach] proti zneužívaniu, vrátane zásady proporcionality uvedenej v odôvodneniach smernice [2015/121]?
4. Vzniká na základe pravidla proti zneužívaniu v štáte platiteľa dividend právo na zrážkovú daň z dividend, ak daňová výhoda vzniká v ktorejkoľvek etape reťazca transakcií? Možno považovať sťažovateľku za osobu, ktorá získala daňovú výhodu v rozpore s cieľom alebo účelom smernice [o materských a dcérskych spoločnostiach], ak v dôsledku vytvorenia takéhoto reťazca transakcií získa daňovú výhodu skutočný vlastník, ktorý použil dividendy vyplatené sťažovateľkou na získanie takejto výhody?
5. Možno za okolností, akými sú okolnosti vo veci samej, vykladať článok 1 ods. 2 smernice [o materských a dcérskych spoločnostiach] v tom zmysle, že uplatnenie pravidla o ‚oslobodení podielov‘, ktorým bol do vnútroštátneho právneho poriadku prebratý článok 5 tej istej smernice, možno zamietnuť z dôvodu zneužitia práva, ak k prijímaniu a používaniu dividend (neskoršiemu rozdeleniu zisku) dochádzalo priebežne počas určitého obdobia?
6. Je za okolností, akými sú okolnosti vo veci samej, vnútroštátna prax, v rámci ktorej daňové orgány uplatňujú pravidlo proti zneužívaniu voči platiteľovi dividend bez preskúmania, či tento platiteľ mal alebo mohol mať vedomosť o existencii reťazca transakcií, ktoré nie sú skutočné, zlučiteľná s cieľmi pravidla smernice [o materských a dcérskych spoločnostiach] proti zneužívaniu?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
42 Svojou prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má ustanovenie smernice o materských a dcérskych spoločnostiach proti zneužívaniu vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej daňový orgán členského štátu uplatňuje zrážkovú daň na dividendy, ktoré dcérska spoločnosť so sídlom v tomto členskom štáte vypláca svojej materskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte z dôvodu, že táto materská spoločnosť sa zúčastňuje na reťazci transakcií, z ktorých všetky alebo niektoré z nich nie sú skutočné – pričom na konci tohto reťazca sú tieto dividendy prevedené na fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá priamo alebo nepriamo ovláda všetky zúčastnené spoločnosti –, hoci uvedená materská spoločnosť skutočne vykonáva hospodársku činnosť, a teda nie je sprostredkovateľskou spoločnosťou.
43 Na úvod treba pripomenúť, že cieľom smernice o materských a dcérskych spoločnostiach je v súlade s jej odôvodneniami 3 až 6 oslobodiť dividendy a iné prerozdelenie ziskov, ktoré sú vyplácané dcérskymi spoločnosťami ich materským spoločnostiam, od zrážkovej dane, ako aj vylúčiť dvojité zdanenie týchto príjmov na úrovni materskej spoločnosti a uľahčiť tak zoskupovanie spoločností na úrovni Únie (rozsudok z 24. februára 2022, Viva Telecom Bulgaria, C‑257/20, EU:C:2022:125, bod 59).
44 Táto smernica teda smeruje k zabezpečeniu daňovej neutrality rozdeľovania zisku dcérskou spoločnosťou, ktorá má sídlo v členskom štáte, jej materskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte (rozsudok z 24. februára 2022, Viva Telecom Bulgaria, C‑257/20, EU:C:2022:125, bod 60).
45 Na tento účel článok 1 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice stanovuje, že táto smernica sa uplatňuje na rozdeľovanie zisku, ktoré v cezhraničnom vzťahu rozdeľuje dcérska spoločnosť svojej materskej spoločnosti, pričom článok 5 tej istej smernice stanovuje oslobodenie tohto zisku od zrážkovej dane.
46 Existuje však všeobecná zásada práva Únie, podľa ktorej sa osoby podliehajúce súdnej právomoci nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať ustanovení tohto práva. Podľa tejto zásady členský štát musí odmietnuť uplatnenie týchto ustanovení, pokiaľ sa dovolávanie týchto ustanovení neuskutočňuje na dosiahnutie cieľov uvedených ustanovení, ale s cieľom získať výhodu, hoci podmienky stanovené na tento účel sú splnené len formálne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. februára 2019, T Danmark a Y Denmark, C‑116/16 a C‑117/16, EU:C:2019:135, body 70 až 72).
47 Ako vyplýva z odôvodnení 1, 2 a 5 smernice 2015/121, normotvorca Únie do smernice o materských a dcérskych spoločnostiach vložil ustanovenie proti zneužívaniu práve s cieľom zabezpečiť dodržiavanie uvedenej zásady.
48 Podľa tohto ustanovenia členské štáty nepriznajú výhody podľa tejto poslednej uvedenej smernice v prípade opatrení alebo súboru opatrení, ktoré so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti nie sú skutočné, keďže hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov ich zavedenia je získanie daňovej výhody, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom uvedenej smernice. Uvedené ustanovenie spresňuje, že opatrenie alebo súbor opatrení sa nepovažujú za skutočné v rozsahu, v akom nie sú zavedené na základe riadnych obchodných dôvodov odrážajúcich ekonomickú realitu.
49 Podľa ustálenej judikatúry na účely výkladu ustanovenia práva Únie treba zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou [pozri rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82, EU:C:1983:335, bod 12, a z 30. apríla 2025, Generalstaatsanwaltschaft Frankfurt am Main (Vývoz hotovosti do Ruska), C‑246/24, EU:C:2025:295, bod 18, ako aj citovanú judikatúru].
50 Pokiaľ ide o znenie ustanovenia smernice o materských a dcérskych spoločnostiach proti zneužívaniu, vyplýva z neho, že na to, aby boli odopreté výhody tejto smernice, musia byť splnené dve podmienky. Na jednej strane v prípade predmetného opatrenia musí ísť o opatrenie, ktoré nie je skutočné v zmysle spresnenom v tomto ustanovení. Na druhej strane hlavným cieľom alebo jedným z hlavných cieľov zavedeného opatrenia musí byť získanie daňovej výhody, ktorá je v rozpore s cieľom uvedenej smernice (rozsudok z 3. apríla 2025, Nordcurrent group, C‑228/24, EU:C:2025:239, bod 45).
51 Táto druhá podmienka bude preskúmaná v rámci odpovedí poskytnutých jednak na tretiu a štvrtú otázku a jednak na šiestu otázku.
52 Pokiaľ ide o prvú podmienku uvedenú v ustanovení smernice o materských a dcérskych spoločnostiach proti zneužívaniu, a to kvalifikáciu reťazca transakcií ako „opatrení, ktoré nie sú skutočné“, znenie tohto ustanovenia nestanovuje, že toto ustanovenie sa uplatňuje len na konkrétne situácie alebo druhy opatrení. Naopak, prijíma celkovú perspektívu spočívajúcu v identifikácii opatrenia, ktoré potenciálne nie je skutočné, s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti, keďže toto opatrenie sa vyznačuje neexistenciou riadnych obchodných dôvodov odrážajúcich ekonomickú realitu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. apríla 2025, Nordcurrent group, C‑228/24, EU:C:2025:239, bod 25).
53 Pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí ustanovenie smernice o materských a dcérskych spoločnostiach proti zneužívaniu, ako aj o cieľ tohto ustanovenia, z odôvodnení 4 a 5 smernice 2015/121 vyplýva, že uvedené ustanovenie je veľmi užitočné, najmä vzhľadom na rozmanitosť vnútroštátnych daňových systémov, aby sa zabránilo akémukoľvek zneužívaniu smernice o materských a dcérskych spoločnostiach. Treba konštatovať, že tak vzhľadom na jeho umiestnenie, teda v rámci prvého článku tejto poslednej uvedenej smernice, ako aj vzhľadom na takto vyjadrený cieľ má to isté ustanovenie prierezovú povahu, čo svedčí v prospech výkladu umožňujúceho jeho uplatnenie bez obmedzenia na určité špecifické okolnosti. Užší výklad by nebol v súlade s cieľom spočívajúcim v zabránení akémukoľvek zneužívaniu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. apríla 2025, Nordcurrent group, C‑228/24, EU:C:2025:239, bod 26).
54 Okrem toho treba pripomenúť, že podľa odôvodnenia 7 smernice 2015/121 by totiž daňové správy členských štátov mali vykonať objektívnu analýzu všetkých relevantných skutočností a okolností pri posudzovaní zneužívajúcej povahy opatrenia alebo súboru opatrení. Táto formulácia je v podstate prevzatá do článku 1 ods. 2 smernice o materských a dcérskych spoločnostiach, podľa ktorého sa výhody tejto smernice nesmú priznať v prípade opatrení, ktoré so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti nie sú skutočné (rozsudok z 3. apríla 2025, Nordcurrent group, C‑228/24, EU:C:2025:239, bod 39).
55 Z uvedeného vyplýva, že v situácii, keď je opatrenie zložené z viacerých krokov, sa musia zohľadniť všetky relevantné skutočnosti a okolnosti na preukázanie existencie jedného alebo viacerých krokov, ktoré nie sú skutočné. Nič v ustanovení smernice o materských a dcérskych spoločnostiach proti zneužívaniu nenaznačuje, že by sa relevantné skutočnosti a okolnosti, ktorých preskúmanie je na tieto účely nevyhnutné, obmedzovali na situáciu existujúcu v čase jedného z krokov dotknutého opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. apríla 2025, Nordcurrent group, C‑228/24, EU:C:2025:239, bod 41).
56 Z doslovného, kontextuálneho a teleologického výkladu ustanovenia smernice o materských a dcérskych spoločnostiach proti zneužívaniu teda vyplýva, že toto ustanovenie sa uplatňuje prierezovo na všetky druhy opatrení, ktoré nie sú skutočné, a nielen na opatrenia s osobitnými parametrami.
57 Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu preto prináleží, aby vzhľadom na všetky skutkové okolnosti, o ktoré ide vo veci samej, overil, či sú v prejednávanej veci naplnené znaky zneužívajúceho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. apríla 2025, Nordcurrent group, C‑228/24, EU:C:2025:239, body 30 a 40).
58 Hoci Súdnemu dvoru neprináleží posudzovať skutkový stav vo veci samej, môže pri rozhodovaní o návrhu na začatie prejudiciálneho konania poskytnúť vnútroštátnemu súdu indície s cieľom usmerniť ho pri posudzovaní konkrétneho prípadu, o ktorom má rozhodnúť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. februára 2019, T Danmark a Y Denmark, C‑116/16 a C‑117/16, EU:C:2019:135, bod 99).
59 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že podľa judikatúry dôkazné bremeno v súvislosti s existenciou skutočností zakladajúcich zneužívajúce konanie znáša daňový orgán členského štátu, ktorý zamýšľa odmietnuť oslobodenie od dane stanovené v článku 5 smernice o materských a dcérskych spoločnostiach v prípade spoločnosti, ktorá vyplatila dividendy spoločnosti usadenej v inom členskom štáte. Od tohto orgánu však nemožno vyžadovať, aby poskytol dôkazy, ktorých predloženie je pre neho nemožné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. februára 2019, T Danmark a Y Denmark, C‑116/16 a C‑117/16, EU:C:2019:135, body 117 a 118).
60 V prvom rade treba tiež pripomenúť, ako to urobil predkladajúci vnútroštátny súd, že Súdny dvor, pokiaľ ide o také oslobodenie od zrážkovej dane, akým je oslobodenie od zrážkovej dane stanovené v článku 5 smernice o materských a dcérskych spoločnostiach, nepochybne považoval za opatrenie, ktoré nie je skutočné, skupinu spoločností, ktorá nie je vytvorená z dôvodov odrážajúcich ekonomickú realitu, ktorá má čisto formálnu štruktúru a ktorej hlavným cieľom alebo jedným z jej hlavných cieľov je získať daňovú výhodu, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom daňového práva. Spresnil, že je to tak najmä v prípade, keď sa prostredníctvom sprostredkovateľského subjektu doplneného do štruktúry skupiny medzi spoločnosť, ktorá vypláca dividendy, a spoločnosť skupiny, ktorá je ich skutočným vlastníkom, vyhýba plateniu dane z dividend (rozsudok z 26. februára 2019, T Danmark a Y Denmark, C‑116/16 a C‑117/16, EU:C:2019:135, bod 100).
61 Z týchto dôvodov však nemožno vyvodiť, že ustanovenie smernice o materských a dcérskych spoločnostiach proti zneužívaniu sa uplatňuje len na opatrenia zahŕňajúce sprostredkovateľské spoločnosti a že situácia, o ktorú ide vo veci samej, do jeho pôsobnosti nespadá, keďže nezahŕňa zapojenie sprostredkovateľskej spoločnosti do predmetného reťazca transakcií. Naproti tomu z tohto bodu 100 rozsudku z 26. februára 2019, T Danmark a Y Denmark (C‑116/16 a C‑117/16, EU:C:2019:135), vyplýva, že hypotéza sprostredkovateľskej spoločnosti je len jedným z príkladov uplatnenia zásady zákazu zneužívania, čo naznačuje použitie výrazu „najmä“ (rozsudok z 3. apríla 2025, Nordcurrent group, C‑228/24, EU:C:2025:239, bod 28).
62 V dôsledku toho skutočnosť, že v rámci opatrenia pozostávajúceho z viacerých krokov prvá transakcia spočíva vo vyplatení dividend dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, ktorá vykonáva skutočnú hospodársku činnosť, sama osebe neumožňuje dospieť k záveru o neexistencii zneužívajúceho konania. Analýza výlučne hospodárskej činnosti tejto materskej spoločnosti bez zohľadnenia ostatných relevantných skutočností by totiž nebola v súlade s potrebou vykonať celkové preskúmanie v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 52 až 55 tohto rozsudku.
63 Medzi tieto ďalšie skutočnosti, ktoré treba posúdiť, patria skutočnosti, ktoré inšpektorát uviedol pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, a to predaj akcií spoločnosti, uzatváranie úverových zmlúv a postúpenie pohľadávok, ako vyplýva z bodov 29 a 30 tohto rozsudku.
64 V druhom rade, pokiaľ ide o zmluvu LT‑CY, na ktorú odkazuje predkladajúci vnútroštátny súd, treba pripomenúť, že je pravda, že podľa judikatúry Súdny dvor nemá právomoc rozhodovať o prípadnom porušení ustanovení zmluvy uzavretej s jedným alebo viacerými členskými štátmi, ktoré slúžia na odstránenie alebo zmiernenie negatívnych účinkov vyplývajúcich z koexistencie vnútroštátnych daňových systémov, zo strany členského štátu. Súdny dvor nemá ani právomoc skúmať vzťah medzi vnútroštátnym opatrením a ustanoveniami zmluvy prijatej na zamedzenie dvojitého zdanenia, keďže táto otázka nespadá do rámca výkladu práva Únie (rozsudok z 12. marca 2026, Marhaux, C‑150/25, EU:C:2026:188, bod 22 a citovaná judikatúra).
65 V rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ má však Súdny dvor právomoc rozhodovať v prejudiciálnom konaní o výklade ustanovenia práva Únie vzhľadom na skutkové a právne okolnosti opísané predkladajúcim vnútroštátnym súdom v jeho návrhu (rozsudok z 12. marca 2026, Marhaux, C‑150/25, EU:C:2026:188, bod 23).
66 Ak teda predkladajúci vnútroštátny súd uvádza existenciu zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia ako súčasť relevantného regulačného rámca, Súdny dvor musí zohľadniť túto zmluvu a jej výklad predkladajúcim vnútroštátnym súdom, aby tomuto súdu poskytol výklad práva Únie, ktorý bude preň užitočný (rozsudok z 12. marca 2026, Marhaux, C‑150/25, EU:C:2026:188, bod 24 a citovaná judikatúra).
67 V prejednávanej veci z článku 10 ods. 1 a 2 zmluvy LT‑CY vyplýva, že ak dcérska spoločnosť vypláca dividendy svojej materskej spoločnosti, daňová správa štátu, v ktorom je táto dcérska spoločnosť rezidentom, nemôže zdaniť tieto dividendy, ak je táto materská spoločnosť „skutočným vlastníkom“.
68 V tejto súvislosti sa predkladajúci vnútroštátny súd, ktorému prináleží vykladať vnútroštátne právo a zmluvu LT‑CY, domnieva, že táto zmluva sa má vykladať s prihliadnutím na komentár k vzorovej zmluve OECD. Z bodu 12.5 komentára k článku 10 modelovej zmluvy OECD pritom vyplýva, že skutočnosť, že príjemca dividend je „skutočným vlastníkom“ týchto dividend, neznamená, že daňová úľava stanovená v článku 10 ods. 2 tejto modelovej zmluvy sa priznáva automaticky. Táto úľava sa totiž nesmie poskytnúť v prípadoch zneužitia ustanovenia obsiahnutého v tomto odseku.
69 V každom prípade z judikatúry vyplýva, že na dohody medzi členskými štátmi, aj keď boli uzavreté na základe modelovej zmluvy OECD, sa nemožno odvolávať na účely dosiahnutia výsledku, ktorý je v rozpore s právom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. decembra 2006, Denkavit Internationaal a Denkavit France, C‑170/05, EU:C:2006:783, bod 53, ako aj z 29. júla 2024, Keva a i., C‑39/23, EU:C:2024:648, bod 48).
70 Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na prvú otázku odpovedať tak, že ustanovenie smernice o materských a dcérskych spoločnostiach proti zneužívaniu sa má vykladať v tom zmysle, že v zásade nebráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej daňový orgán členského štátu uplatňuje zrážkovú daň na dividendy, ktoré dcérska spoločnosť so sídlom v tomto členskom štáte vypláca svojej materskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte z dôvodu, že táto materská spoločnosť sa zúčastňuje na reťazci transakcií, z ktorých všetky alebo niektoré z nich nie sú skutočné – pričom na konci tohto reťazca sú tieto dividendy prevedené na fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá priamo alebo nepriamo ovláda všetky zúčastnené spoločnosti –, hoci uvedená materská spoločnosť skutočne vykonáva hospodársku činnosť, a teda nie je sprostredkovateľskou spoločnosťou.
O druhej a piatej otázke
71 Svojou druhou a piatou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má ustanovenie smernice o materských a dcérskych spoločnostiach proti zneužívaniu vykladať v tom zmysle, že relevantnými indíciami na to, aby daňový orgán členského štátu konštatoval existenciu opatrenia, ktoré nie je skutočné, sú na jednej strane skutočnosť, že sumy prevedené do reťazca transakcií, z ktorých všetky alebo niektoré z nich nie sú skutočné, sú podobné, ba dokonca zhodné so sumami dividend vyplatenými dcérskou spoločnosťou so sídlom v tomto členskom štáte svojej materskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, a na druhej strane skutočnosť, že takéto prevody sa neuskutočňovali v krátkom čase po vyplatení týchto dividend, ale priebežne počas určitého obdobia.
72 Na úvod, keďže NEO spochybňuje skutkové okolnosti uvedené predkladajúcim vnútroštátnym súdom, treba pripomenúť, že podľa judikatúry má výlučne vnútroštátny súd právomoc zistiť a posúdiť skutkový stav sporu vo veci samej. Súdny dvor je tak príslušný vysloviť sa len k výkladu alebo platnosti predpisu Únie so zreteľom na skutkovú a právnu situáciu, ako ju opísal predkladajúci vnútroštátny súd, s cieľom poskytnúť tomuto súdu užitočné prvky potrebné pre rozhodnutie v spore, ktorý prejednáva. V dôsledku toho, aj keď sú skutkové okolnosti uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania spochybnené účastníkom konania vo veci samej, na položené otázky treba odpovedať na základe skutočností uvedených predkladajúcim vnútroštátnym súdom (rozsudok z 5. júna 2025, Elektrorazpredelitelni mreži Zapad, C‑310/24, EU:C:2025:406, bod 38 a citovaná judikatúra).
73 Vzhľadom na skutočnosti uvedené v tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania treba v prvom rade pripomenúť, že podľa judikatúry indíciou existencie opatrenia na účely neoprávneného získania oslobodenia stanoveného v článku 5 smernice o materských a dcérskych spoločnostiach je skutočnosť, že dividendy, ktoré dcérska spoločnosť vyplatila materskej spoločnosti, boli prevedené v celom rozsahu alebo takmer v celom rozsahu a vo veľmi krátkom čase od prijatia, a to zo strany spoločnosti, ktorá ich prijala, na subjekty, ktoré nespĺňajú podmienky na uplatnenie tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. februára 2019, T Danmark a Y Denmark, C‑116/16 a C‑117/16, EU:C:2019:135, body 101 a 103).
74 V dôsledku toho môže predkladajúci vnútroštátny súd pri posudzovaní existencie zneužitia zohľadniť ako indíciu tejto existencie súvislosť medzi sumami dividend prijatých materskou spoločnosťou a sumami, z ktorých má na konci dotknutého reťazca transakcií prospech fyzická alebo právnická osoba, ktorá ovláda spoločnosti zapojené do takéhoto reťazca.
75 Treba však spresniť, podobne ako to urobila Európska komisia, že takéto skutočnosti nemôžu viesť ku všeobecnej domnienke zneužitia.
76 V druhom rade, hoci skutočnosť, že materská spoločnosť v krátkom čase prevedie dividendy, ktoré prijala od svojej dcérskej spoločnosti, na iné fyzické alebo právnické osoby, môže tiež predstavovať relevantnú indíciu o existencii zneužitia, nevyplýva z toho, že by sa takáto krátka lehota vyžadovala na účely takéhoto preukázania.
77 Skutočnosť, že pohyby finančných prostriedkov v rámci skupiny spoločností, priamo alebo nepriamo ovládaných tou istou fyzickou alebo právnickou osobou, sa uskutočňovali v pravidelných intervaloch a počas určitého obdobia, totiž neumožňuje vylúčiť existenciu opatrenia, ktoré nie je skutočné a bolo zavedené s cieľom umožniť tejto osobe získať daňovú výhodu, ktorá je v rozpore s cieľom alebo účelom smernice o materských a dcérskych spoločnostiach. V tejto súvislosti treba spresniť, že opatrenie, ktoré nie je skutočné a ktorého účinky sa opakujú počas určitého obdobia, nie je menej v rozpore s týmto cieľom alebo účelom ako jednorazové opatrenie.
78 Na účely vykonania objektívnej analýzy všetkých relevantných skutočností a okolností nemôže byť teda daňový orgán členského štátu, v ktorom má sídlo dcérska spoločnosť vyplácajúca dividendy, povinný obmedziť svoje preskúmanie na krátke časové obdobie. Práve naopak, ak opatrenie, ktoré môže viesť k zneužitiu práva priznaného smernicou o materských a dcérskych spoločnostiach, zahŕňa, ako je to v prejednávanej veci, zmenu štruktúry skupiny, do ktorej patrí táto dcérska spoločnosť, a uskutočnenie rôznych právnych úkonov spočívajúcich v poskytnutí úverov, tento daňový orgán musí do svojho vyšetrovania zahrnúť všetky skutočnosti, ktoré prispievajú k realizácii tohto možného zneužitia.
79 Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na druhú a piatu otázku odpovedať tak, že ustanovenie smernice o materských a dcérskych spoločnostiach proti zneužívaniu sa má vykladať v tom zmysle, že relevantnými indíciami na to, aby daňový orgán členského štátu konštatoval existenciu opatrenia, ktoré nie je skutočné, sú na jednej strane skutočnosť, že sumy prevedené do reťazca transakcií, z ktorých všetky alebo niektoré z nich nie sú skutočné, sú podobné, ba dokonca zhodné so sumami dividend vyplatenými dcérskou spoločnosťou so sídlom v tomto členskom štáte svojej materskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, a na druhej strane skutočnosť, že takéto prevody sa neuskutočňovali v krátkom čase po vyplatení týchto dividend, ale priebežne počas určitého obdobia, bez toho, aby bola dotknutá potreba daňového orgánu vykonať objektívnu analýzu všetkých relevantných skutočností a okolností s cieľom overiť, či sú splnené podstatné znaky zneužívajúceho konania.
O tretej a štvrtej otázke
80 Svojou treťou a štvrtou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má ustanovenie smernice o materských a dcérskych spoločnostiach proti zneužívaniu v spojení so zásadou proporcionality vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej daňový orgán členského štátu uplatňuje zrážkovú daň na dividendy, ktoré dcérska spoločnosť so sídlom v tomto členskom štáte vypláca svojej materskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, ak sa transakcie považované za transakcie, ktoré nie sú skutočné, neuskutočnili v prvom uvedenom členskom štáte, ale uskutočnili ich fyzické alebo právnické osoby, ktoré nie sú jeho rezidentmi, vrátane osoby, ktorá využíva daňovú výhodu prostredníctvom oslobodenia týchto dividend od dane na konci všetkých dotknutých transakcií, a bez ohľadu na fázu reťazca transakcií, v ktorej sa daňová výhoda získava.
81 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že smernica o materských a dcérskych spoločnostiach sa týka cezhraničných situácií, do ktorých sú vždy zapojené spoločnosti so sídlom v rôznych členských štátoch. Situácie, na ktoré sa môže vzťahovať ustanovenie tejto smernice proti zneužívaniu, tak musia byť predmetom celkového preskúmania zahŕňajúceho transakcie, ktoré sa uskutočňujú mimo členského štátu, v ktorom daňový orgán zamýšľa konštatovať existenciu zneužitia práva z hľadiska uvedenej smernice a reagovať na to.
82 V druhom rade podľa judikatúry najmä vzhľadom na odôvodnenie 8 smernice 2015/121, z ktorého vyplýva, že len niektoré kroky alebo časti opatrenia by mohli byť krokmi alebo opatreniami, ktoré nie sú skutočné, a preto by mohli patriť do pôsobnosti ustanovenia smernice o materských a dcérskych spoločnostiach proti zneužívaniu, nemožno vylúčiť, že opatrenie, ktoré bolo pôvodne zavedené na základe riadnych obchodných dôvodov odrážajúcich ekonomickú realitu, sa musí považovať za opatrenie, ktoré nie je skutočné, od okamihu, keď je zachované napriek zmene okolností, v dôsledku ktorej sa zdá, že toto opatrenie už nie je odôvodnené takýmito dôvodmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. apríla 2025, Nordcurrent group, C‑228/24, EU:C:2025:239, body 34 až 36).
83 Možnosť uplatnenia ustanovenia proti zneužívaniu na kroky opatrenia, ktoré nie sú skutočné, preto treba chápať v tom zmysle, že na účely posúdenia, či krok dotknutého opatrenia je alebo nie je skutočný, možno zohľadniť okolnosti, ktoré nastali po zavedení opatrenia (rozsudok z 3. apríla 2025, Nordcurrent group, C‑228/24, EU:C:2025:239, bod 37).
84 V dôsledku toho, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 56 svojich návrhov, vzhľadom na skutočnosť, že ako vyplýva z bodu 56 tohto rozsudku, musí byť existencia zneužitia preukázaná objektívnou analýzou všetkých relevantných skutočností a okolností, daňový orgán členského štátu sídla dcérskej spoločnosti musí vykonať celkové preskúmanie, ktoré zahŕňa transakcie uskutočnené mimo tohto členského štátu pred alebo po vyplatení dividend dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti.
85 Ustanovenie smernice o materských a dcérskych spoločnostiach proti zneužívaniu totiž nevyžaduje, aby bola existencia daňovej výhody, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom tejto smernice, preukázaná vo vzťahu k dcérskej spoločnosti, ktorá pôvodne vyplatila dividendy a ktorá sa snažila využiť oslobodenie od zrážkovej dane. Takúto výhodu môže získať fyzická osoba, ktorá ovláda skupinu spoločností, v rámci ktorej sa uskutočňuje reťazec transakcií smerujúcich k získaniu tejto výhody, a ktorá má bydlisko v inom členskom štáte, než je členský štát dcérskej spoločnosti, ktorá pôvodne vyplatila tieto dividendy. V tejto súvislosti treba uviesť, že takéto neoprávnené výhody by nebolo možné zrušiť, ak by členský štát, ktorý priznal dcérskej spoločnosti rezidentovi oslobodenie uvedených dividend od zrážkovej dane, nemohol zohľadniť aj transakcie uskutočnené mimo tohto členského štátu s využitím súm prijatých na základe tých istých dividend.
86 Pokiaľ ide o zásadu proporcionality uvedenú predkladajúcim vnútroštátnym súdom, treba pripomenúť, že táto zásada je jednak uvedená v odôvodnení 6 smernice 2015/121 a jednak je všeobecnou zásadou práva Únie zakotvenou v článku 5 ods. 4 ZEÚ. Na účely dodržiavania tejto zásady musia byť opatrenia stanovené členskými štátmi vhodné na dosiahnutie ich cieľa a nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie (rozsudok z 20. decembra 2017, Deister Holding a Juhler Holding, C‑504/16 a C‑613/16, EU:C:2017:1009, bod 56, ako aj citovaná judikatúra). Opatrenia, ktoré vnútroštátne orgány prijmú na zabránenie podvodom a zneužívaniu práv priznaných smernicou o materských a dcérskych spoločnostiach, preto musia byť v súlade s týmito podmienkami.
87 Výklad ustanovenia tejto smernice proti zneužívaniu, podľa ktorého možno existenciu zneužitia preukázať analýzou zahŕňajúcou transakcie uskutočnené mimo členského štátu sídla dcérskej spoločnosti, je na jednej strane zjavne vhodný na dosiahnutie uvedeného cieľa. Na druhej strane je tento výklad nevyhnutný na boj proti opatreniam, ktorých zneužívajúcu povahu možno preukázať až po takejto analýze.
88 Okrem toho v rozsahu, v akom NEO tvrdí, že uvedený výklad vedie k neodôvodnenému obmedzeniu slobody usadiť sa a voľného pohybu kapitálu, z judikatúry vyplýva, že vzhľadom na všeobecnú zásadu zákazu zneužitia práva pripomenutú v bode 46 tohto rozsudku sa spoločnosť so sídlom v jednom členskom štáte nemôže domáhať uplatnenia slobôd zakotvených v Zmluve o FEÚ na účely spochybnenia právnej úpravy upravujúcej zdanenie dividend vyplatených spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, ak sa preukáže, že uplatnenie tejto právnej úpravy umožňuje zabrániť takémuto zneužívaniu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. februára 2019, T Danmark a Y Denmark, C‑116/16 a C‑117/16, EU:C:2019:135, bod 122).
89 Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na tretiu a štvrtú otázku odpovedať tak, že ustanovenie smernice o materských a dcérskych spoločnostiach proti zneužívaniu v spojení so zásadou proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej daňový orgán členského štátu uplatňuje zrážkovú daň na dividendy, ktoré dcérska spoločnosť so sídlom v tomto členskom štáte vypláca svojej materskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, ak sa transakcie považované za transakcie, ktoré nie sú skutočné, neuskutočnili v prvom uvedenom členskom štáte, ale uskutočnili ich fyzické alebo právnické osoby, ktoré nie sú jeho rezidentmi, vrátane osoby, ktorá využíva daňovú výhodu prostredníctvom oslobodenia týchto dividend od dane na konci všetkých dotknutých transakcií, a bez ohľadu na fázu reťazca transakcií, v ktorej sa daňová výhoda získava.
O šiestej otázke
90 Svojou šiestou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má ustanovenie smernice o materských a dcérskych spoločnostiach proti zneužívaniu vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej daňový orgán členského štátu uplatňuje zrážkovú daň na dividendy, ktoré dcérska spoločnosť so sídlom v tomto členskom štáte vypláca svojej materskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, bez toho, aby sa preukázalo, že táto dcérska spoločnosť vedela alebo mohla vedieť o tom, že toto vyplatenie bolo súčasťou reťazca transakcií, z ktorých všetky alebo niektoré z nich nie sú skutočné.
91 Ako v podstate vyplýva z bodu 50 tohto rozsudku, nemožno sa domnievať, že kvalifikácia reťazca transakcií ako „opatrení, ktoré nie sú skutočné“, postačuje na odmietnutie oslobodenia prijatých dividend od dane z príjmov právnických osôb podľa ustanovenia smernice o materských a dcérskych spoločnostiach proti zneužívaniu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. apríla 2025, Nordcurrent group, C‑228/24, EU:C:2025:239, bod 49). Je ešte potrebné, aby bolo opatrenie zavedené na to, aby sa ako hlavný cieľ alebo ako jeden z hlavných cieľov dosiahla daňová výhoda, ktorá je v rozpore s jej predmetom alebo účelom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. apríla 2025, Nordcurrent group, C‑228/24, EU:C:2025:239, bod 46).
92 Treba tiež pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry dôkaz zneužívajúceho konania si vyžaduje jednak súbor objektívnych okolností, z ktorých vyplýva, že aj napriek formálnemu splneniu podmienok stanovených právnou úpravou Únie cieľ tejto právnej úpravy nebol dosiahnutý, a jednak subjektívny prvok spočívajúci v úmysle získať výhodu vyplývajúcu z právnej úpravy Únie tým, že sa umelo vytvárajú podmienky potrebné na jej získanie (rozsudok z 3. apríla 2025, Nordcurrent group, C‑228/24, EU:C:2025:239, bod 47 a citovaná judikatúra).
93 Z toho vyplýva, že uplatnenie ustanovenia smernice o materských a dcérskych spoločnostiach proti zneužívaniu vyžaduje, aby bola splnená podmienka týkajúca sa existencie takéhoto subjektívneho prvku.
94 Na účely určenia spôsobu, akým sa má táto podmienka posudzovať, treba uviesť, že každé vyplatenie dividend, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, je transakciou, do ktorej sú zapojené aspoň dve spoločnosti.
95 Najmä vzhľadom na definície „materskej spoločnosti“ a „dcérskej spoločnosti“ uvedené v článku 3 ods. 1 uvedenej smernice, ktorý stanovuje, že materská spoločnosť má minimálne 10 % podiel kapitálu dcérskej spoločnosti, je možné, že vyplatenie dividend vyplýva z rozhodnutia materskej spoločnosti.
96 Okrem toho takéto rozhodnutie by mohlo byť súčasťou série rozhodnutí prijatých v rámci skupiny, do ktorej patrí dcérska spoločnosť uskutočňujúca uvedené vyplatenie a jej materská spoločnosť.
97 Ak by sa podmienka týkajúca sa existencie subjektívneho prvku uvedeného v bode 92 tohto rozsudku mala posudzovať len na úrovni tejto dcérskej spoločnosti, pričom by sa overilo, či táto dcérska spoločnosť vedela alebo mohla vedieť o tom, že to isté vyplatenie dividend je súčasťou reťazca transakcií, z ktorých všetky alebo niektoré z nich nie sú skutočné, zavedeného na to, aby sa ako hlavný cieľ alebo ako jeden z hlavných cieľov dosiahla daňová výhoda, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom smernice o materských a dcérskych spoločnostiach, bol by ohrozený potrebný účinok ustanovenia tejto smernice proti zneužívaniu, ako aj cieľ tohto ustanovenia, ktorý vyjadruje všeobecnú zásadu zákazu zneužitia práva pripomenutú v bode 46 tohto rozsudku.
98 V dôsledku toho stačí, aby existencia subjektívneho prvku spočívajúceho v úmysle získať výhodu vyplývajúcu z právnej úpravy Únie tým, že sa umelo vytvoria podmienky požadované na jej získanie, bola preukázaná aspoň vo vzťahu k jednej zo spoločností skupiny zúčastňujúcich sa na tomto reťazci transakcií alebo vo vzťahu k fyzickej osobe, ktorá na konci uvedeného reťazca transakcií využíva túto výhodu, bez toho, aby sa vyžadovalo, aby táto dcérska spoločnosť mala o tomto úmysle sama vedomosť.
99 Vzhľadom na vyššie uvedené treba na šiestu otázku odpovedať tak, že ustanovenie smernice o materských a dcérskych spoločnostiach proti zneužívaniu sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej daňový orgán členského štátu uplatňuje zrážkovú daň na dividendy, ktoré dcérska spoločnosť so sídlom v tomto členskom štáte vypláca svojej materskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, bez toho, aby sa preukázalo, že táto dcérska spoločnosť mala alebo mohla mať vedomosť o tom, že toto vyplatenie bolo súčasťou reťazca transakcií, z ktorých všetky alebo niektoré z nich nie sú skutočné, zavedeného na to, aby sa ako hlavný cieľ alebo ako jeden z hlavných cieľov dosiahla daňová výhoda, ktorá je v rozpore s cieľom alebo účelom tejto smernice, pokiaľ sa preukáže, že aspoň jedna zo spoločností tej istej skupiny zúčastňujúcich sa na tomto reťazci transakcií alebo fyzická osoba, ktorá na konci uvedeného reťazca transakcií využíva túto výhodu, mala alebo mohla mať vedomosť o jeho existencii.
O trovách
100 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
1. Článok 1 ods. 2 a 3 smernice Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch, zmenenej smernicou Rady (EÚ) 2015/121 z 27. januára 2015,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nebráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej daňový orgán členského štátu uplatňuje zrážkovú daň na dividendy, ktoré dcérska spoločnosť so sídlom v tomto členskom štáte vypláca svojej materskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte z dôvodu, že táto materská spoločnosť sa zúčastňuje na reťazci transakcií, z ktorých všetky alebo niektoré z nich nie sú skutočné – pričom na konci tohto reťazca sú tieto dividendy prevedené na fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá priamo alebo nepriamo ovláda všetky zúčastnené spoločnosti –, hoci uvedená materská spoločnosť skutočne vykonáva hospodársku činnosť, a teda nie je sprostredkovateľskou spoločnosťou.
2. Článok 1 ods. 2 a 3 smernice 2011/96, zmenenej smernicou 2015/121,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
relevantnými indíciami na to, aby daňový orgán členského štátu konštatoval existenciu opatrenia, ktoré nie je skutočné, sú na jednej strane skutočnosť, že sumy prevedené do reťazca transakcií, z ktorých všetky alebo niektoré z nich nie sú skutočné, sú podobné, ba dokonca zhodné so sumami dividend vyplatenými dcérskou spoločnosťou so sídlom v tomto členskom štáte svojej materskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, a na druhej strane skutočnosť, že takéto prevody sa neuskutočňovali v krátkom čase po vyplatení týchto dividend, ale priebežne počas určitého obdobia, bez toho, aby bola dotknutá potreba daňového orgánu vykonať objektívnu analýzu všetkých relevantných skutočností a okolností s cieľom overiť, či sú splnené podstatné znaky zneužívajúceho konania.
3. Článok 1 ods. 2 až 3 smernice 2011/96, zmenenej smernicou 2015/121, v spojení so zásadou proporcionality
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nebráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej daňový orgán členského štátu uplatňuje zrážkovú daň na dividendy, ktoré dcérska spoločnosť so sídlom v tomto členskom štáte vypláca svojej materskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, ak sa transakcie považované za transakcie, ktoré nie sú skutočné, neuskutočnili v prvom uvedenom členskom štáte, ale uskutočnili ich fyzické alebo právnické osoby, ktoré nie sú jeho rezidentmi, vrátane osoby, ktorá využíva daňovú výhodu prostredníctvom oslobodenia týchto dividend od dane na konci všetkých dotknutých transakcií, a bez ohľadu na fázu reťazca transakcií, v ktorej sa daňová výhoda získava.
4. Článok 1 ods. 2 a 3 smernice 2011/96, zmenenej smernicou 2015/121,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nebráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej daňový orgán členského štátu uplatňuje zrážkovú daň na dividendy, ktoré dcérska spoločnosť so sídlom v tomto členskom štáte vypláca svojej materskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, bez toho, aby sa preukázalo, že táto dcérska spoločnosť mala alebo mohla mať vedomosť o tom, že toto vyplatenie bolo súčasťou reťazca transakcií, z ktorých všetky alebo niektoré z nich nie sú skutočné, zavedeného na to, aby sa ako hlavný cieľ alebo ako jeden z hlavných cieľov dosiahla daňová výhoda, ktorá je v rozpore s cieľom alebo účelom smernice 2011/96 v znení zmien, pokiaľ sa preukáže, že aspoň jedna zo spoločností tej istej skupiny zúčastňujúcich sa na tomto reťazci transakcií alebo fyzická osoba, ktorá na konci uvedeného reťazca transakcií využíva túto výhodu, mala alebo mohla mať vedomosť o jeho existencii.
Podpisy
* Jazyk konania: litovčina.