Predbežné znenie
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 15. októbra 2026(*)
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Vnútorný trh s elektrinou – Nariadenie (EÚ) 2019/943 – Článok 18 ods. 1 – Smernica (EÚ) 2019/944 – Článok 9, článok 57 od. 4 a 5 a článok 59 ods. 1 písm. a) – Poplatky za prístup do sústav, používanie sústav a ich posilnenie – Nesúvisiace náklady na podporu nesúvisiacich politických cieľov – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca zohľadnenie nákladov, súvisiacich s povinnosťami služby vo verejnom záujme uloženými prevádzkovateľom distribučnej sústavy, v sieťových tarifách – Nezávislosť národného regulačného orgánu pri výkone jeho povinností a právomocí – Metodika určovania taríf za distribúciu elektriny využívajúca metodiku založenú na vývoji historických nákladov “
Vo veci C‑199/25,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Hof van beroep te Brussel (Odvolací súd Brusel, Belgicko) z 19. februára 2025 a doručený Súdnemu dvoru 11. marca 2025, ktorý súvisí s konaním:
Fluvius Halle‑Vilvoorde, predtým Sibelgas,
Fluvius Kempen, predtým Intercommunale Vereniging voor de Energiedistributie in de Kempen en het Antwerpse (IVEKA),
Fluvius IMEWO, predtým Intercommunale Maatschappij voor Energievoorziening in West ‑ en Oost‑Vlaanderen (IMEWO),
Fluvius West, predtým Fluvius West a Intercommunale Maatschappij voor Gas en Elektriciteit van het Westen (GASELWEST),
Fluvius Zenne‑Dijle, predtým Iverlek a Provinciale Brabantse Energiemaatschappij (P.B.E.),
Fluvius Midden‑Vlaanderen, predtým Intercommunale Vereniging voor Energieleveringen in Midden‑Vlaanderen (INTERGEM),
Fluvius Antwerpen,
Fluvius Limburg
proti
Vlaamse Nutsregulator, predtým Vlaamse Regulator van de Elektriciteits‑en Gasmarkt (VREG),
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis, sudcovia R. Frendo, N. Jääskinen, M. Condinanzi (spravodajca) a A. Kornezov,
generálny advokát: A. Rantos,
tajomník: A. Lamote, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 11. februára 2026,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Fluvius Halle‑Vilvoorde, predtým Sibelgas, Fluvius Kempen, predtým Intercommunale Vereniging voor de Energiedistributie in de Kempen en het Antwerpse (IVEKA), Fluvius IMEWO, predtým Intercommunale Maatschappij voor Energievoorziening in West ‑ en Oost‑Vlaanderen (IMEWO), Fluvius West, predtým Fluvius West a Intercommunale Maatschappij voor Gas en Elektriciteit van het Westen (GASELWEST), Fluvius Zenne‑Dijle, predtým Iverlek a Provinciale Brabantse Energiemaatschappij (P.B.E.), Fluvius Midden‑Vlaanderen, predtým Intercommunale Vereniging voor Energieleveringen in Midden‑Vlaanderen (INTERGEM), Fluvius Antwerpen a Fluvius Limburg, v zastúpení: T. Chellingsworth, P. Neven a L. Pellens, advocaten,
– Vlaamse Nutsregulator, predtým Vlaamse Regulator van de Elektriciteits‑en Gasmarkt (VREG), v zastúpení: V. Verbelen a D. Verhoeven, advocaten,
– belgická vláda, v zastúpení: S. Baeyens, P. Cottin a C. Pochet, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Mathieu, S. Spiniello, F. Vandendriessche a P. Wytinck, advocaten,
– fínska vláda, v zastúpení: M. Pere, splnomocnená zástupkyňa,
– Európska komisia, v zastúpení: A. Baeckelmans, O. Beynet, T. Scharf a G. Wils, splnomocnené zástupkyne,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 7. mája 2026,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 18 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou (Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 54).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi desiatimi prevádzkovateľmi distribučných sústav pre elektrickú energiu a distribučných sietí pre zemný plyn so sídlom vo Flámsku (Belgicko) (ďalej len „žalujúci PDS) a Vlaamse Nutsregulator, predtým Vlaamse Regulator van de Elektriciteits‑en Gasmarkt (Flámsky regulátor trhu s elektrinou a plynom) (ďalej len „VREG“), týkajúcim sa rozhodnutia uvedeného regulátora s číslom BESL‑2024‑41, ktorým sa stanovuje metodika určovania taríf uplatniteľná na distribúciu elektriny a zemného plynu počas regulačného obdobia 2025 – 2028 (ďalej len „sporné rozhodnutie“).
Právny rámec
Právo Únie
Nariadenie 2019/943
3 Článok 1 nariadenia č. 2019/943, nazvaný „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“, stanovuje:
„Cieľom tohto nariadenia je:
a) stanoviť základ pre efektívne dosahovanie cieľov energetickej únie, a najmä rámca politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030, umožnením vysielania trhových signálov v záujme zvýšenia efektívnosti, podielu obnoviteľných zdrojov energie, bezpečnosti dodávok, flexibility, udržateľnosti, dekarbonizácie a inovácie;
b) stanoviť základné zásady dobre fungujúcich integrovaných trhov s elektrinou, ktoré umožnia všetkým poskytovateľom zdrojov a odberateľom elektriny nediskriminačný prístup na trh, posilnia postavenie spotrebiteľov, zabezpečia konkurencieschopnosť na globálnom trhu, ako aj riadenie odberu, uskladňovanie energie a energetickú efektívnosť a uľahčia agregáciu distribuovaného dopytu a ponuky, a umožnia integráciu trhu a odvetvia a trhové odmeňovanie za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov;
…“
4 Článok 18 tohto nariadenia s názvom „Poplatky za prístup do sústav, používanie sústav a ich posilnenie“ znie:
„1. Poplatky účtované prevádzkovateľmi sústav za prístup do sústav vrátane poplatkov za pripojenie do sústavy, poplatkov za používanie sústav, prípadne poplatkov za súvisiace posilnenia sústav musia byť nákladovo orientované, transparentné, zohľadňovať potrebu bezpečnosti a flexibility sústavy, odzrkadľovať skutočné vzniknuté náklady, pokiaľ tieto korešpondujú s nákladmi efektívneho a štrukturálne porovnateľného prevádzkovateľa sústavy, a byť uplatňované nediskriminačným spôsobom. Tieto poplatky nesmú zahŕňať nesúvisiace náklady na podporu nesúvisiacich politických cieľov.
… metóda používaná na určenie sieťových poplatkov [poplatkov za prístup do sústavy – neoficiálny preklad] [musí] neutrálne podporovať celkovú efektívnosť systému v dlhodobom horizonte prostredníctvom cenových signálov odberateľom a výrobcom a predovšetkým sa musí uplatňovať tak, aby nedochádzalo k diskriminácii, a to ani v pozitívnom, ani v negatívnom zmysle medzi výrobou pripojenou na úrovni distribúcie a výrobou pripojenou na úrovni prenosu. …
2. Metodiky stanovovania taríf musia zohľadňovať fixné náklady prevádzkovateľov prenosovej sústavy a prevádzkovateľov distribučnej sústavy [ďalej len ,PDS‘] a musia [prevádzkovateľom prenosovej sústavy a prevádzkovateľom distribučnej sústavy – neoficiálny preklad] poskytovať vhodné stimuly, a to v krátkodobom aj dlhodobom horizonte, s cieľom zvyšovať efektívnosť vrátane energetickej efektívnosti, posilňovať integráciu trhu a bezpečnosť dodávok, podporu efektívnych investícií, podporu súvisiacich výskumných činností a uľahčovať inovácie v záujme odberateľov v oblastiach, ako je digitalizácia, flexibilné služby a prepojenie.
…
4. Pri stanovovaní poplatkov za prístup do sústavy sa zohľadňujú:
…
b) skutočne realizované a prijaté platby, ako aj platby očakávané v budúcich obdobiach, odhadované na základe minulých období.
…
7. Distribučné tarify musia odrážať náklady a zohľadňovať používanie distribučnej sústavy jej používateľmi vrátane aktívnych odberateľov. Distribučné tarify môžu obsahovať zložky založené na kapacite pripojenia k sústave a môžu byť diferencované na základe profilov spotreby alebo výroby používateľov sústavy. …
8. Metodiky určovania distribučných taríf musia poskytovať [PDS] stimuly pre nákladovo najefektívnejšiu prevádzku a rozvoj ich sietí [sústav – neoficiálny preklad], a to aj prostredníctvom obstarávania služieb. Na tento účel regulačné orgány uznajú príslušné náklady za oprávnené a zahrnú ich do distribučných taríf a môžu zaviesť výkonnostné ciele, aby podnietili [PDS] k zvyšovaniu efektívnosti [ich sústav – neoficiálny preklad]…
…
10. Regulačné orgány náležite zohľadňujú správu o najlepších postupoch pri stanovovaní alebo schvaľovaní prenosových taríf a distribučných taríf alebo ich metodiky v súlade s článkom 59 smernice [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) 2019/944 [z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 125)].“
Smernica 2019/944
5 Odôvodnenia 80, 87 a 90 smernice 2019/944 znejú takto:
„80. Ak má vnútorný trh s elektrinou správne fungovať, regulačné orgány musia mať možnosť prijímať rozhodnutia vo všetkých relevantných regulačných záležitostiach a musia byť úplne nezávislí od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných záujmov. …
…
(87) Touto smernicou… členské štáty neprídu o možnosť stanoviť a prijímať svoju národnú energetickú politiku. Znamená to, že v závislosti od ústavného poriadku členských štátov by mohlo byť určovanie politického rámca pre pôsobenie regulačných orgánov, napríklad pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok, v kompetencii členských štátov. Všeobecnými usmerneniami v oblasti energetickej politiky, ktoré vydá členský štát, však nesmie byť dotknutá nezávislosť alebo autonómia regulačných orgánov.
…
(90) Táto smernica by sa mala vykladať v spojení s nariadením [2019/943], kde sa stanovujú hlavné zásady novej koncepcie trhu s elektrinou, ktorá umožní lepšie odmeňovanie za flexibilitu, poskytne primerané cenové signály a zaistí rozvoj fungujúcich integrovaných krátkodobých trhov. Nariadením [2019/943] sa zároveň stanovujú nové pravidlá v rôznych oblastiach vrátane kapacitných mechanizmov a spolupráce medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav.“
6 Článok 9 tejto smernice, nazvaný „Povinnosti služby vo verejnom záujme“, v odsekoch 2 a 3 stanovuje:
„2. So zreteľom na príslušné ustanovenia ZFEÚ, najmä na jej článok 106, členské štáty môžu podnikom pôsobiacim v sektore elektrickej energie z hľadiska všeobecného hospodárskeho záujmu uložiť povinnosti služby vo verejnom záujme, ktoré sa môžu vzťahovať na bezpečnosť, vrátane bezpečnosti dodávky, pravidelnos[ť], kvalit[u] a cen[u] dodávok a ochran[u] životného prostredia, vrátane energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a ochrany klímy. Takéto povinnosti musia byť jasne definované, transparentné, nediskriminačné a overiteľné a pre elektroenergetické podniky [Európskej únie] musia zaručovať rovnosť prístupu k spotrebiteľom v členskom štáte. …
3. Finančná kompenzácia, iné formy kompenzácie a exkluzívne práva, ktoré členský štát udeľuje za plnenie povinností stanovených v odseku 2 tohto článku alebo za poskytovanie univerzálnej služby podľa článku 27, sa poskytujú nediskriminačným a transparentným spôsobom.“
7 Článok 57 uvedenej smernice s názvom „Určenie a nezávislosť regulačných orgánov“ v odsekoch 4 a 5 stanovuje:
„4. Členské štáty zaručia nezávislosť regulačného orgánu a zabezpečia, aby vykonával svoje právomoci nestranným a transparentným spôsobom. Členské štáty na uvedený účel zabezpečia, aby bol regulačný orgán pri vykonávaní regulačných úloh, ktoré mu boli uložené na základe tejto smernice a súvisiacich právnych predpisov:
a) právne oddelený a funkčne nezávislý od iných verejnoprávnych alebo súkromných subjektov;
b) aby jeho personál a osoby zodpovedné za jeho riadenie:
i) konali nezávisle od akýchkoľvek trhových záujmov a
ii) pri plnení regulačných úloh nepožadovali ani neprijímali priame pokyny od žiadneho štátneho ani iného verejnoprávneho alebo súkromného subjektu. Uvedenou požiadavkou nie je dotknutá prípadná úzka spolupráca s inými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi ani všeobecné politické usmernenia, ktoré vydáva vláda a ktoré sa netýkajú regulačných právomocí a povinností podľa článku 59.
5. S cieľom chrániť nezávislosť regulačného orgánu členské štáty zabezpečia najmä, aby:
a) regulačný orgán mohol nezávisle od akéhokoľvek politického subjektu samostatne prijímať rozhodnutia;
…“
8 Článok 59 tej istej smernice, nazvaný „Povinnosti a právomoci regulačných orgánov“, v odseku 1 stanovuje:
„Regulačný orgán má tieto povinnosti:
a) v súlade s transparentnými kritériami stanovovať alebo schvaľovať prenosové alebo distribučné tarify alebo ich metodiky, alebo oboje;
…“
9 Príloha I k smernici 2019/944 s názvom „Minimálne požiadavky na vyúčtovanie a informácie o vyúčtovaní“ v bode 3 uvádza:
„Zákaznícka cena sa skladá z týchto troch zložiek: zložka energia a jej dodávka, zložka sieť (prenos a distribúci[a]) a zložka, ktorú tvoria dane, odvody, a poplatky.
Ak sa vo faktúrach uvádza rozpis položiek konečnej zákazníckej ceny, v celej Únii sa používa spoločné vymedzenie troch zložiek tohto rozpisu stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1952 [z 26. októbra 2016 o európskej štatistike cien zemného plynu a elektriny a o zrušení smernice 2008/92/ES (Ú. v. EÚ L 311, 2016, s. 1)].“
Nariadenie 2016/1952
10 Bod 5 písm. a) prílohy II k nariadeniu 2016/1952 spresňuje, že cenu elektriny pre koncových odberateľov podľa spotrebiteľského pásma tvorí súčet troch hlavných zložiek: zložky „energia a dodávka“, zložky „sieť“ (prenosová a distribučná) a zložky zahŕňajúcej dane, poplatky a odvody. Konkrétne zložka „sieť“ zahŕňa pre koncových odberateľov náklady spojené s prenosom a distribúciou, straty pri prenose a distribúcii, sieťové náklady, náklady v súvislosti s pozáručným servisom, náklady na prevádzku systému a náklady v súvislosti s prenájmom merača a meraním spotreby. Na druhej strane zložka zahŕňajúca dane, poplatky a odvody je definovaná ako súčet rôznych podpoložiek vymenovaných v tomto bode 5 písm. a), medzi ktoré patria okrem iného dane, poplatky alebo odvody vzťahujúce sa na podporu obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a kombinovanej výroby tepla a elektriny.
Belgická právna úprava
11 Článok 4.1.30 § 1 decreet van 8 mei 2009 houdende algemene bepalingen betreffende het energiebeleid (Energiedecreet) [dekrét z 8. mája 2009 o všeobecných ustanoveniach v oblasti energetickej politiky (dekrét o energetike)] (Belgisch Staatsblad, 7. júla 2009, s. 46145), ktorý prijal Vlaams Gewest (Flámsky región), v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len „dekrét o energetike“), stanovuje:
„[VREG] stanovuje metodiku určovania taríf a vykonáva svoju právomoc v oblasti cien s cieľom podporiť stabilnú a predvídateľnú reguláciu, ktorá prispieva k riadnemu fungovaniu liberalizovaného trhu a umožňuje [PDS] realizovať potrebné investície do svojich distribučných sústav.“
12 Článok 4.1.32 § 1 tohto dekrétu stanovuje:
„[VREG] stanoví metodiku určovania taríf, pričom zohľadní tieto usmernenia:
…
5° tarify odrážajú skutočne vynaložené náklady, pokiaľ zodpovedajú nákladom porovnateľne efektívneho subjektu alebo činnosti;
…
10° náklady súvisiace s plnením rozpočtu na úlohy služby vo verejnom záujme uložené dekrétom alebo na jeho základe, ktoré nie sú financované z daní, dotácií, príspevkov a poplatkov, sa zaúčtujú v tarifách transparentným a nediskriminačným spôsobom po kontrole [VREG].
…“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
13 Žalujúci PDS boli vymenovaní VREG na správu distribučných sústav elektrickej energie a zemného plynu vo vymedzených oblastiach nachádzajúcich sa vo Flámsku.
14 Prevádzkovanie týchto sústav spôsobuje žalujúcim PDS náklady, ktoré možno v rámci určitých obmedzení a podmienok získať späť od používateľov týchto sústav prostredníctvom sieťových taríf za distribúciu elektriny a zemného plynu (ďalej len „sieťové tarify“). Keďže však žalujúci PDS predstavujú zákonné monopoly, VREG reguluje tieto sieťové tarify tým, že stanovuje uplatniteľnú metodiku určovania taríf. Táto metodika, ktorá sa zvyčajne stanovuje na obdobie štyroch rokov, stanovuje úroveň príjmov, ktoré sú žalujúci PDS oprávnení dosahovať prostredníctvom sieťových taríf na účely pokrytia ich prevádzkových nákladov.
15 Takto povolený príjem pokrýva dve kategórie nákladov. Na jednej strane zložka tohto príjmu pokrýva vonkajšie náklady, teda náklady, na ktoré žalujúci PDS nemôžu mať nijaký vplyv a ktoré nemožno znížiť efektívnejším riadením. Tieto náklady sa prostredníctvom sieťových taríf v plnej miere prenášajú na používateľov distribučných sústav.
16 Na druhej strane iná zložka uvedeného príjmu pokrýva endogénne náklady, a to primerané a nevyhnutné náklady spojené so správou sústav a údajov, na ktoré môžu mať žalujúci PDS vplyv, ako sú odpisové náklady, prevádzkové náklady a náklady týkajúce sa investovaného kapitálu.
17 VREG prijal 21. júna 2024 na základe dekrétu o energetike sporné rozhodnutie, ktorým sa stanovuje metodika určovania taríf uplatniteľná na distribúciu elektriny a zemného plynu na obdobie rokov 2025 – 2028. Táto metodika určovania taríf obsahuje vzorce umožňujúce vypočítať povolený príjem určený na pokrytie primeraných a nevyhnutných endogénnych nákladov žalujúcich PDS, čo zodpovedá maximálnym endogénnym nákladom, ktoré môžu tieto PDS preniesť na používateľov distribučných sústav.
18 Na tento účel uvedená metodika určovania taríf zohľadňuje vývoj nákladov, ktoré znášajú žalujúci PDS. Presnejšie VREG zohľadňuje po prvé vývoj odvetvových endogénnych nákladov, a to agregovaných endogénnych nákladov všetkých PDS so sídlom vo Flámsku pre tú istú regulovanú činnosť počas predchádzajúceho tarifného obdobia t. j. v období rokov 2019 – 2023. Po druhé sa predpokladá, že počas celého obdobia rokov 2025 – 2028 sa základná zložka príjmu povolená ako endogénne náklady bude každoročne meniť v závislosti od inflácie. Táto zložka je preto predmetom korekcie ex post na základe skutočne zistenej inflácie. Po tretie VREG zaviedol aj faktor stimulujúci efektívnosť nazvaný „frontier shift“, ktorý odráža zlepšenie produktivity dosiahnuté PDS s najlepšími výsledkami vďaka uplatňovaniu najlepších postupov a technologickému pokroku a ktorý je podľa tohto orgánu potrebný na kompenzáciu poklesu hospodárskej súťaže medzi žalujúcimi PDS. Po štvrté a na záver sa k tejto základnej zložke príjmu povoleného z dôvodu endogénnych nákladov pridá päť dodatočných endogénnych prvkov, ktoré nie sú relevantné na účely tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
19 Dňa 19. júla 2024 podali žalujúci PDS žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia na Hof van beroep te Brussel (Odvolací súd Brusel, Belgicko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tvrdia najmä, že metodika určovania taríf na obdobie rokov 2025 – 2028 porušuje ustanovenia článkov 4.1.30 a 4.1.32 dekrétu o energetike, smernicu 2019/944, zásadu, že určovanie taríf zohľadňuje náklady, ako je stanovená v článku 18 nariadenia 2019/943, ako aj viaceré zásady týkajúce sa riadnej správy vecí verejných.
20 V rámci sporu, ktorý prejednáva predkladajúci vnútroštátny súd, VREG v odpovedi na otázky tohto súdu uznal, že metodika určovania taríf stanovená na obdobie rokov 2025 – 2028 by mohla byť v rozpore s druhou vetou článku 18 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia 2019/943, keďže podľa článku 4.1.32 § 1 bodu 10 dekrétu o energetike tarify zahŕňajú nesúvisiace náklady na podporu nesúvisiacich politických cieľov.
21 VREG najmä tvrdí, že flámska právna úprava ukladá žalujúcim PDS rôzne povinnosti služby vo verejnom záujme (ďalej len „PSVZ“), z ktorých niektoré majú finančnú povahu, ako sú PSVZ spojené s podporou racionálneho využívania energie a obnoviteľných zdrojov energie, ako aj s nákupom zelených certifikátov a certifikátov kogenerácie. Ako protihodnotu za tieto povinnosti majú žalujúci PDS nárok na kompenzácie, ktoré sú čiastočne financované z prostriedkov, ktoré poskytuje Energiefonds (Energetický fond) a z rozpočtu všeobecných výdavkov Flámskeho regiónu. Po odpočítaní týchto kompenzácií sa zostávajúce náklady súvisiace s PSVZ finančného charakteru premietajú do sieťových taríf za elektrinu. Podľa VREG však väčšina týchto PSVZ sleduje sociálne a environmentálne ciele, ktoré preto nemajú žiadnu súvislosť so správou distribučných sústav.
22 Za týchto okolností sa predkladajúci vnútroštátny súd v prvom rade pýta na zlučiteľnosť dekrétu o energetike s článkom 18 ods. 1 prvým pododsekom druhou vetou nariadenia 2019/943, podľa ktorého sieťové tarify nesmú zahŕňať „nesúvisiace náklady na podporu nesúvisiacich politických cieľov“. Podľa tohto súdu výraz „nesúvisiace politické ciele“ sleduje ciele, ktoré nesúvisia s rozvojom a prevádzkou samotných sústav. Tento súd v tejto súvislosti poznamenáva, že podpora využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä prostredníctvom povinnosti nákupu tzv. zelených certifikátov a certifikátov kogenerácie, zrejme sleduje ciele energetickej politiky, ktoré sa odlišujú od cieľov týkajúcich sa rozvoja alebo efektívnej prevádzky distribučných sústav. Predkladajúci vnútroštátny súd sa preto pýta, či je prenesenie časti nákladov súvisiacich s PSVZ, ktoré nie sú inak financované, do sieťových taríf, zlučiteľné s článkom 18 ods. 1 prvým pododsekom druhou vetou nariadenia 2019/943, hoci tieto náklady nijako nesúvisia so správou sústav.
23 V druhom rade má predkladajúci vnútroštátny súd pochybnosti o súlade metodiky určovania taríf založenej na vývoji historických nákladov žalujúcich PDS s článkom 18 ods. 1 prvým pododsekom prvou vetou nariadenia 2019/943, keďže zrejme neprebieha kontrola ich efektívnosti. Toto ustanovenie podľa tohto súdu vyžaduje, aby náklady prenesené na používateľov sústav zodpovedali nákladom efektívneho a štrukturálne porovnateľného PDS, čo podľa uvedeného znamená, že sieťové tarify požadované žalujúcimi PDS nemôžu presiahnuť úroveň, ktorá by vyplývala z konkurenčného trhu. Hoci predkladajúci vnútroštátny súd v tejto súvislosti pripúšťa, že použitie historických údajov môže mať určitú relevanciu, pýta sa, či je regulácia taríf založená výlučne na vývoji historických nákladov bez mechanizmu hodnotenia ich efektívnosti skutočne zlučiteľná s cieľom nariadenia 2019/943 a všeobecnejšie so samotným cieľom akejkoľvek právnej úpravy uplatniteľnej na monopolistický trh, ktorým je zabrániť stanoveniu cien, ktoré by boli vyššie ako ceny, ktoré by prevládali v konkurenčnom prostredí.
24 V treťom a poslednom rade sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta na možnosť dočasne zachovať účinky metodiky určovania taríf prijatej prostredníctvom sporného rozhodnutia, ak by sa táto metodika mala považovať za metodiku, ktorá je v rozpore s právom Únie. Tento súd zastáva názor, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora by v takom prípade naliehavé dôvody právnej istoty zrejme odôvodňovali dočasné zachovanie účinkov článku 4.1.32 § 1 bodu 10 dekrétu o energetike a/alebo sporného rozhodnutia. V tejto súvislosti tento súd uvádza, že zrušenie bez časového rozvrhnutia by mohlo narušiť právnu istotu.
25 Za týchto okolností Hof van beroep te Brussel (Odvolací súd Brusel) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 18 ods. 1 prvý pododsek druhá veta nariadenia [2019/943] vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu ustanoveniu, akým je článok 4.1.32 § 1 bod 10 [dekrétu o energetike], ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o energetickej politike, podľa ktorého sa zahrnú do poplatkov náklady na [PSVZ] uložené [týmto] dekrétom alebo na jeho základe, ktoré nie sú financované z daní, odvodov, dotácií, príspevkov a poplatkov?
2. Má sa článok 18 ods. 1 prvý pododsek prvá veta nariadenia [2019/943] vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby regulačný orgán určil metodiku určovania taríf distribúcie elektriny, ktorá využíva metodiku založenú na vývoji historických nákladov (pri ktorej sa príjmy určujú na základe minulých nákladov) vo vzťahu k významnej časti nákladov [PDS] podliehajúcich regulácii príjmov, alebo má byť použitie tejto metodiky podporené preskúmaním výšky historických nákladov s ohľadom na ich efektívnosť?
3. Ak by [predkladajúci vnútroštátny] súd na základe odpovedí na uvedené prejudiciálne otázky dospel k záveru, že VREG nesplnil jednu alebo viacero povinností vyplývajúcich z ustanovení uvedených v týchto otázkach, mohol by dočasne zachovať účinky vyplývajúce z tohto nesplnenia, aby sa zabránilo právnej neistote?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
26 Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zavedeného článkom 267 ZFEÚ prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť spor, ktorý prejednáva. V tomto smere Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu predložené. Okrem toho môže Súdny dvor vziať do úvahy aj ustanovenia práva Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodvolával [pozri rozsudky z 20. marca 1986, Tissier, 35/85, EU:C:1986:143, bod 9, a z 5. decembra 2019, Centraal Justitieel Incassobureau (Uznanie a výkon peňažných sankcií), C‑671/18, EU:C:2019:1054, bod 26, ako aj citovanú judikatúru].
27 Okolnosť, že z formálneho hľadiska predkladajúci vnútroštátny súd uviedol vo svojich otázkach niektoré konkrétne ustanovenia práva Únie, totiž nebráni tomu, aby mu Súdny dvor poskytol všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie vo veci samej, a aby zo všetkých informácií poskytnutých týmto súdom, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu, abstrahoval tie prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad vzhľadom na predmet sporu (pozri rozsudky z 29. novembra 1978, Redmond, 83/78, EU:C:1978:214, bod 26, a z 22. januára 2026, Secab, C‑423/23, EU:C:2026:32, bod 29).
28 V prejednávanej veci sa predkladajúci vnútroštátny súd svojou prvou otázkou pýta, či sa má článok 18 ods. 1 prvý pododsek druhá veta nariadenia 2019/943 v rozsahu, v akom zakazuje zahrnúť do poplatkov za prístup do sústav nesúvisiace náklady na podporu nesúvisiacich politických cieľov, vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že v sieťových tarifách sa majú zohľadniť náklady spojené s plnením PSVZ, ktoré táto právna úprava ukladá PDS, ak tieto náklady nie sú financované z daní, dotácií, príspevkov a poplatkov.
29 Tento súd sa tak snaží určiť, či je zahrnutie nákladov súvisiacich s PSVZ do sieťových taríf podľa vnútroštátnej právnej úpravy, hoci tieto PSVZ na prvý pohľad nemajú žiadnu priamu súvislosť so správou sústavy, ale súvisia skôr s inými verejnými politikami, a to cieľmi energetickej politiky odlišných od cieľov týkajúcich sa rozvoja alebo efektívnej prevádzky distribučných sústav, zlučiteľné s článkom 18 ods. 1 prvým pododsekom druhou vetou nariadenia 2019/943.
30 Na účely užitočnej odpovede na prvú otázku je pritom potrebné zohľadniť aj ustanovenia smernice 2019/944, najmä článok 9, článok 57 ods. 4 a 5, článok 59 ods. 1 písm. a) a bod 3 prílohy I k tejto smernici. Tieto ustanovenia sa týkajú PSVZ, nezávislosti vnútroštátnych regulačných orgánov, ich úloh a právomocí, ako aj minimálnych požiadaviek v oblasti vyúčtovania a informácií o vyúčtovaní.
31 Treba teda konštatovať, že svojou prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 18 ods. 1 prvý pododsek druhá veta nariadenia 2019/943 v spojení s článkom 9, článkom 57 ods. 4 a 5, článkom 59 ods. 1 písm. a) smernice 2019/944 a bodom 3 prílohy I k tejto smernici vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že v sieťových tarifách sa zohľadnia náklady súvisiace s plnením PSVZ uložených touto právnou úpravou PDS, ak tieto náklady nie sú financované z daní, dotácií, príspevkov alebo poplatkov.
32 Podľa ustálenej judikatúry treba na účely výkladu ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj kontext, do ktorého patrí, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82, EU:C:1983:335, bod 12, ako aj z 1. augusta 2025, Alace a Canpelli, C‑758/24 a C‑759/24, EU:C:2025:591, bod 91).
33 V prvom rade podľa znenia článku 18 ods. 1 prvého pododseku nariadenia 2019/943 poplatky účtované prevádzkovateľmi sústav za prístup do sústav vrátane poplatkov za pripojenie do sústavy, poplatkov za používanie sústav, prípadne poplatkov za súvisiace posilnenia sústav musia byť nákladovo orientované, transparentné, zohľadňovať potrebu bezpečnosti a flexibility sústavy, odzrkadľovať skutočné vzniknuté náklady, pokiaľ tieto korešpondujú s nákladmi efektívneho a štrukturálne porovnateľného prevádzkovateľa sústavy, a byť uplatňované nediskriminačným spôsobom. Okrem toho sa v tomto ustanovení stanovuje, že tieto poplatky nesmú zahŕňať nesúvisiace náklady na podporu nesúvisiacich politických cieľov.
34 Ako uviedol generálny advokát v bode 45 svojich návrhov, zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že normotvorca Únie zamýšľal upraviť poplatky za prístup do sústavy tým, že stanovil, aby náklady, ktoré s tým súvisia, boli spojené s prevádzkou sústavy, ale ani znenie tohto ustanovenia, ani znenie iných ustanovení nariadenia 2019/943 neumožňujú jednoznačne vymedziť pojmy „poplatky za prístup do sústav“, „nesúvisiace náklady“ a „nesúvisiace politické ciele“.
35 Pokiaľ ide v druhom rade o kontext, do ktorého patrí článok 18 ods. 1 prvý pododsek nariadenia 2019/943, treba v prvom rade uviesť, že podľa tohto článku 18 ods. 1 druhého pododseku tohto nariadenia metodika používaná na určenie poplatkov za prístup do sústavy neutrálne podporuje celkovú efektívnosť systému v dlhodobom horizonte prostredníctvom cenových signálov odberateľom a výrobcom, pričom sa táto metodika predovšetkým musí uplatňovať tak, aby nedochádzalo k diskriminácii, či už pozitívnej alebo negatívnej, medzi výrobou pripojenou na úrovni distribúcie a výrobou pripojenou na úrovni prenosu.
36 Ďalej odsek 2 uvedeného článku 18 v podstate stanovuje, že metodiky stanovovania taríf musia zohľadňovať fixné náklady prevádzkovateľov prenosovej sústavy a prevádzkovateľov distribučnej sústavy a musia poskytovať vhodné stimuly, a to v krátkodobom aj dlhodobom horizonte, s cieľom zvyšovať efektívnosť vrátane energetickej efektívnosti, posilňovať integráciu trhu a bezpečnosť dodávok, podporu efektívnych investícií a súvisiacich výskumných činností a uľahčovať inovácie v záujme odberateľov v oblastiach, ako je digitalizácia, flexibilné služby a prepojenie.
37 Napokon odseky 7 a 8 článku 18 nariadenia 2019/943 upravujú konkrétnejšie distribučné tarify, ako aj metodiky určovania distribučných taríf. Stanovujú najmä, že distribučné tarify musia odrážať náklady a zohľadňovať používanie distribučnej sústavy jej používateľmi vrátane aktívnych odberateľov a že metodiky určovania distribučných taríf obsahujú opatrenia na poskytovanie stimulov prevádzkovateľom distribučných sústav stimuly pre nákladovo najefektívnejšiu prevádzku a rozvoj ich sústav a môžu zaviesť výkonnostné ciele, aby podnietili prevádzkovateľov distribučných sústav k zvyšovaniu efektívnosti ich sústav.
38 Tieto ustanovenia teda nestanovujú, že tieto tarify a metodiky môžu zahŕňať náklady na realizáciu PSVZ.
39 Na účely určenia rozsahu článku 18 ods. 1 prvého pododseku nariadenia 2019/943 však treba toto ustanovenie zaradiť do širšieho normatívneho rámca, do ktorého patrí, a v tejto súvislosti zohľadniť ustanovenia smernice 2019/944, ktoré, ako vyplýva z jej odôvodnenia 90, treba vykladať v spojení s nariadením 2019/943, ako to potvrdzuje výslovný odkaz na túto smernicu uvedený v článku 18 ods. 7 nariadenia 2019/943.
40 Konkrétne v súlade s úvahami uvedenými v bodoch 30 a 31 tohto rozsudku treba zohľadniť článok 9, článok 57 ods. 4 a 5, článok 59 ods. 1 písm. a) tejto smernice a bod 3 prílohy I k tejto smernici.
41 V tejto súvislosti, pokiaľ ide o PSVZ, článok 9 smernice 2019/944 priznáva členským štátom mieru voľnej úvahy tak pri definovaní druhu PSVZ, ktoré zamýšľajú uložiť PDS, ako aj pri spôsoboch ich financovania. Konkrétne článok 9 ods. 2 tejto smernice stanovuje, že so zreteľom na príslušné ustanovenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 106, členské štáty môžu podnikom pôsobiacim v sektore elektrickej energie z hľadiska všeobecného hospodárskeho záujmu uložiť takéto povinnosti služby. Tieto povinnosti sa môžu vzťahovať na bezpečnosť, vrátane bezpečnosti dodávky, pravidelnos[ť], kvalit[u] a cen[u] dodávok a ochran[u] životného prostredia, vrátane energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a ochrany klímy. Okrem toho článok 9 ods. 3 uvedenej smernice priznáva členským štátom možnosť poskytnúť týmto podnikom na nediskriminačným a transparentným spôsobom finančnú kompenzáciu, iné formy kompenzácie alebo aj výlučné práva ako protihodnotu za plnenie uložených PSVZ.
42 Okrem toho treba uviesť, že v súlade s bodom 3 prílohy I k smernici 2019/944, ktorá spresňuje minimálne požiadavky na vyúčtovanie a informácie o vyúčtovaní, cena účtovaná koncovému odberateľovi zodpovedá súčtu troch hlavných zložiek, a to zložky „energia a jej dodávka“, zložky „sieť“ (prenos a distribúciu) a po tretie zložky „dane, odvody, a poplatky“. Tento bod 3 tiež spresňuje, že príslušné vymedzenia týchto zložiek sú uvedené v nariadení 2016/1952, v ktorého prílohe II sa výslovne stanovuje, že tretia zložka týkajúca sa „daní, poplatkov a odvodov“ môže zahŕňať poplatky súvisiace s podporou obnoviteľných zdrojov energie.
43 Z toho vyplýva, že „poplatky“ uvedené v článku 18 ods. 1 nariadenia 2019/943 sú len jednou z troch hlavných zložiek ceny účtovanej koncovému odberateľovi, a to zložkou týkajúcou sa poplatkov za „sieť“ (ďalej len „sieťové poplatky“).
44 Ako uviedol generálny advokát v bodoch 55 a 56 svojich návrhov, toto ustanovenie sa vzťahuje len na náklady, ktoré skutočne znáša PDS a ktoré úzko súvisia s používaním, pripojením alebo posilnením sústavy, a rozsah uvedeného ustanovenia nemožno rozšíriť na tarifné zložky, ktoré nijako nesúvisia so skutočným využívaním sústavy.
45 Za týchto podmienok náklady na PSVZ, účtované zo strany PDS, nemožno považovať za náklady, na ktoré sa vzťahuje pojem „sieťové poplatky“ v zmysle článku 18 ods. 1 nariadenia 2019/943. Keďže sú v zásade súčasťou tretej zložky ceny účtovanej koncovému odberateľovi uvedenej v bode 3 prílohy I k smernici 2019/944, ktorý sa týka „daní, odvodov a poplatkov“, nepatria do pôsobnosti tohto článku 18.
46 Okrem toho článok 9 smernice 2019/944 v zásade nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje možnosť PDS preniesť na koncových odberateľov náklady spojené s plnením PSVZ, ktoré im ukladá dotknutý členský štát, pod podmienkou, že parametre a spôsoby tohto financovania spĺňajú podmienky stanovené v článku 9 ods. 3 tejto smernice, ktorými sú zásada nediskriminácie a požiadavka transparentnosti (pozri analogicky rozsudok z 30. apríla 2020, Оvergas Mreži a Bălgarska gazova asocijacija, C‑5/19, EU:C:2020:343, bod 88).
47 Pokiaľ ide o nezávislosť regulačných orgánov, ako aj ich úlohy a právomoci, článok 57 ods. 4 smernice 2019/944 stanovuje, že členské štáty zaručia nezávislosť regulačného orgánu a na tento účel zabezpečia, aby bol tento orgán pri vykonávaní regulačných úloh, ktoré mu boli uložené na základe tejto smernice a súvisiacich právnych predpisov, právne oddelený a funkčne nezávislý od iných verejnoprávnych alebo súkromných subjektov a aby uvedený orgán zabezpečil, aby jeho personál a osoby zodpovedné za jeho riadenie konali nezávisle od akýchkoľvek obchodných záujmov a pri plnení týchto úloh nepožadovali ani neprijímali priame pokyny od žiadnej vlády ani iného verejnoprávneho alebo súkromného subjektu. Podľa článku 57 ods. 4 písm. b) bodu ii) uvedenej smernice však touto poslednou uvedenou požiadavkou nie je dotknutá prípadná úzka spolupráca s inými vnútroštátnymi orgánmi ani všeobecné politické usmernenia, ktoré vydáva vláda členského štátu, ktorá určila tento orgán, a ktoré sa netýkajú regulačných právomocí a povinností podľa článku 59 rovnakej smernice, ktoré v súlade s odsekom 1 písm. a) tohto posledného uvedeného článku zahŕňajú stanovenie alebo schvaľovanie prenosových alebo distribučných taríf alebo metodík ich výpočtu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. marca 2025, Alajärven Sähkö a i., C‑48/23, EU:C:2025:144, bod 30).
48 Okrem toho uvedený článok 57 v odseku 5 prvom pododseku písm. a) stanovuje, že s cieľom chrániť nezávislosť regulačného orgánu dotknutý členský štát zabezpečí najmä to, aby tento orgán mohol nezávisle od akéhokoľvek politického subjektu samostatne prijímať rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. marca 2025, Alajärven Sähkö a i., C‑48/23, EU:C:2025:144, bod 31).
49 Ustanovenia článku 57 smernice 2019/944 v podstate odrážajú obsah odôvodnení 80 a 87 tejto smernice, podľa ktorých je na zabezpečenie správneho fungovania vnútorného trhu s elektrinou potrebné jednak to, aby regulačné orgány mohli prijímať rozhodnutia vo všetkých relevantných regulačných záležitostiach a aby boli úplne nezávislé od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných záujmov, a jednak to, aby uvedená smernica nezbavila členské štáty možnosti stanoviť a prijímať svoju národnú energetickú politiku (rozsudok zo 6. marca 2025, Alajärven Sähkö a i., C‑48/23, EU:C:2025:144, bod 32).
50 V tejto súvislosti, ako vyplýva z odôvodnenia 87 smernice 2019/944 a ako stanovuje článok 194 ods. 2 druhý pododsek ZFEÚ, členské štáty majú najmä právo určiť podmienky pre využívanie svojich energetických zdrojov. Táto smernica teda nezbavuje členské štáty možnosti zaviesť a uverejniť svoju národnú energetickú politiku, ako aj stanoviť rámec činnosti regulačných orgánov, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok. Členské štáty preto môžu prijať vlastnú právnu úpravu týkajúcu sa vnútroštátneho trhu s elektrinou, s výnimkou povinností a právomocí regulačných orgánov stanovených v uvedenej smernici (rozsudok zo 6. marca 2025, Alajärven Sähkö a i., C‑48/23, EU:C:2025:144, bod 39).
51 Z toho vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bode 63 svojich návrhov, že na zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu s elektrinou je na jednej strane potrebné, aby vnútroštátne regulačné orgány mali možnosť prijímať rozhodnutia o všetkých relevantných regulačných aspektov a aby boli nezávislé, a na druhej strane, aby smernica 2019/944 nezbavovala členské štáty možnosti vymedziť a uverejniť svoju vnútroštátnu energetickú politiku, ako aj vymedziť rámec, v ktorom tieto orgány vykonávajú svoje úlohy.
52 Z vyššie uvedeného pritom vyplýva, že hoci stanovenie sieťových poplatkov patrí do právomoci vnútroštátnych regulačných orgánov podľa článku 59 ods. 1 písm. a) smernice 2019/944 to tak nemôže byť v prípade daní, odvodov, poplatkov alebo platieb, ktoré nesúvisia s prístupom do sústavy alebo jej používaním, a preto nepatria do pôsobnosti článku 18 ods. 1 nariadenia 2019/943, aj keď majú vplyv na cenu za distribúciu elektriny pre koncového odberateľa.
53 Platí to najmä pre náklady súvisiace s PSVZ v oblasti podpory energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj pre spôsoby pokrytia týchto nákladov. Voľba spôsobu, akým chce členský štát podporovať rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov na svojom území, či už ide o priame dotácie, daňové mechanizmy alebo, ako v prejednávanej veci, opatrenie spočívajúce v prenesení nákladov na konečných spotrebiteľov, je totiž výhradne voľbou energetickej politiky, ktorá nepatrí do právomoci vnútroštátnych regulačných orgánov. Nič to však nemení na tom, že v zásade žiadne ustanovenie práva Únie nebráni tomu, aby členské štáty splnomocnili príslušný vnútroštátny orgán na reguláciu taríf súvisiacich s PSVZ. Okrem toho sa nezdá, že by také splnomocnenie regulačného orgánu na zohľadnenie týchto nákladov, o aké ide vo veci samej, mohlo ohroziť nezávislosť a úlohy týchto orgánov.
54 V treťom a poslednom rade treba uviesť, že ciele sledované nariadením 2019/943, ako sú uvedené v jeho článku 1, najmä efektívne dosahovanie cieľov energetickej únie a stanovenie základných zásad dobre fungujúcich integrovaných trhov s elektrinou, ktoré umožnia všetkým poskytovateľom zdrojov a odberateľom elektriny nediskriminačný prístup na trh, posilnia postavenie spotrebiteľov, zabezpečia konkurencieschopnosť na globálnom trhu, ako aj riadenie odberu, uskladňovanie energie a energetickú efektívnosť, nemôžu spochybniť výklad uvedený v bodoch 43 až 46 a v bodoch 52 a 53 tohto rozsudku.
55 V prejednávanej veci článok 4.1.32 § 1 bod 10 dekrétu o energetike stanovuje, že náklady súvisiace s plnením rozpočtu na PSVZ uložené PDS dekrétom, ktoré nie sú financované z daní, dotácií, príspevkov a poplatkov, sa zaúčtujú v tarifách transparentným a nediskriminačným spôsobom po kontrole zo strany VREG, a v dôsledku toho sa prenesú na používateľov sústavy.
56 Predkladajúci vnútroštátny súd konkrétne uvádza, že PSVZ finančnej povahy, ktoré flámsky normotvorca uložil žalujúcim PDS, sú financované sčasti zo zdrojov poskytnutých Energetickým fondom a čiastočne z kompenzácií pochádzajúcich z rozpočtu všeobecných výdavkov Flámskeho regiónu. Čisté náklady súvisiace s týmito PSVZ, najmä tie, ktoré sa týkajú podpory racionálneho využívania energie, využívania obnoviteľných zdrojov energie, ako aj nákupu zelených certifikátov a certifikátov kogenerácie, sa premietajú do sieťových taríf.
57 Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, pritom vyplýva, že náklady súvisiace s PSVZ neboli započítané do kategórie zodpovedajúcej tretej zložke určovania taríf, stanovenej v bode 3 prílohy I k smernici 2019/944, ale do kategórie týkajúcej sa sieťových poplatkov, ktorá zodpovedá druhej zložke určovania taríf stanovenej v tomto ustanovení, v ktorej sa v zásade musia uvádzať len náklady súvisiace so sústavou.
58 Samotná okolnosť, že náklady súvisiace s PSVZ boli z účtovného hľadiska priradené k sieťovým poplatkom však nemôže sama osebe stačiť na preukázanie toho, že vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, je nezlučiteľná s článkom 18 nariadenia 2019/943.
59 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že cieľom článku 18 nariadenia 2019/943 a ustanovení smernice 2019/944 je zabezpečiť, aby náklady kryté sieťovými poplatkami zostali objektívne identifikovateľné, aby sa vypočítavali podľa transparentných metodík a nepoužívali sa na nepriame financovanie politík, ktoré nesúvisia s prevádzkou distribučnej sústavy.
60 S výhradou overení, ktoré prináleží vykonať predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu platí, že ak sú náklady súvisiace s PSVZ, hoci sú formálne kryté sieťovými poplatkami, napriek tomu jasne oddelené od metodiky výpočtu a stanovenia týchto poplatkov alebo sieťových taríf, takže zodpovedajú vlastnej tarife, ktorá sa v skutočnosti pripočíta k takto stanoveným poplatkom, takáto situácia nemôže sama osebe porušovať požiadavky vyplývajúce z článku 18 nariadenia 2019/943, a najmä požiadavku transparentnosti, ktorú stanovuje.
61 Za týchto podmienok prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby overil, či spôsoby, akými žalujúci PDS začlenili náklady súvisiace s finančnými PSVZ do sieťových poplatkov alebo sieťových taríf, bez ohľadu na ich formálnu kvalifikáciu, nemajú vplyv na metodiku výpočtu týchto poplatkov, ktoré sú upravené v článku 18 nariadenia 2019/943, a teda nepatria do právomocí a úloh VREG, a či spĺňajú túto požiadavku transparentnosti.
62 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 18 ods. 1 prvý pododsek druhá veta nariadenia 2019/943 v spojení s článkom 9, článkom 57 ods. 4 a 5, článkom 59 ods. 1 písm. a) smernice 2019/944 a bodom 3 prílohy I k tejto smernici sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že v sieťových tarifách sa zohľadnia náklady súvisiace s plnením PSVZ uložených touto právnou úpravou PDS, ak tieto náklady nie sú financované inak, a to za predpokladu, že uvedené náklady nie sú zahrnuté do metodiky výpočtu a stanovenia poplatkov, ktoré patria do právomoci vnútroštátneho regulačného orgánu, a že sú od týchto poplatkov jasne odlíšené.
O druhej otázke
63 V rámci druhej otázky týkajúcej sa zlučiteľnosti metodiky určovania taríf za distribúciu elektriny založenej na vývoji historických nákladov PDS s právom Únie treba uviesť, že článok 18 ods. 1 prvý pododsek prvá veta nariadenia 2019/943, na ktorý odkazuje predkladajúci vnútroštátny súd, vyžaduje, aby sieťové poplatky odrážali náklady, ktoré znášajú PDS, pokiaľ tieto náklady zodpovedajú nákladom efektívneho a štrukturálne porovnateľného PDS. Podľa judikatúry citovanej v bodoch 26 a 27 tohto rozsudku je pritom na účely poskytnutia užitočnej odpovede na túto otázku potrebné zohľadniť aj odseky 2, 7 a 8 tohto článku 18, ktoré spresňujú požiadavky, ktoré musia spĺňať tarify a metodiky určovania taríf.
64 Treba preto konštatovať, že svojou druhou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 18 ods. 1 nariadenia 2019/943 v spojení s odsekmi 2, 7 a 8 tohto článku vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby regulačný orgán členského štátu prijal metodiku určovania taríf za distribúciu elektriny založenú na vývoji historických nákladov, čím sa určujú príjmy PDS pomocou odkazu na ich náklady vynaložené počas posledných piatich dostupných hospodárskych rokov, ak uplatnenie tejto metodiky nie je sprevádzané kontrolou výšky týchto nákladov, ktorá by umožňovala ubezpečiť sa o tom, že zodpovedajú nákladom efektívneho a štrukturálne porovnateľného prevádzkovateľa sústavy.
65 Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 33 až 37 tohto rozsudku treba konštatovať, že článok 18 nariadenia 2019/943 nestanovuje žiadnu konkrétnu metodiku určovania taríf za distribúciu elektriny, ale definuje požiadavky, ktoré musí takáto metodika spĺňať.
66 Z toho vyplýva, že v prípade neexistencie presnejších ustanovení v nariadení 2019/943, pokiaľ ide o metodiku určovania taríf, ktorej cieľom je podnietiť PDS, aby zlepšili efektívnosť, podľa článku 18 ods. 10 tohto nariadenia a článku 59 ods. 1 písm. a) smernice 2019/944 prináleží regulačnému orgánu členského štátu, aby stanovil vhodnú metodiku určovania taríf za distribúciu elektriny.
67 V tomto kontexte, ako uviedol generálny advokát v bode 74 svojich návrhov, tento orgán musí mať vzhľadom na zložitú a technickú povahu jeho úlohy pri určovaní metodiky určovania taríf za distribúciu elektriny k dispozícii širokú mieru voľnej úvahy. Táto miera voľnej úvahy je však obmedzená povinnosťou dodržiavať všetky požiadavky stanovené v článku 18 nariadenia 2019/943, ako aj právnou úpravou týkajúcou sa vnútroštátneho trhu s elektrinou a osobitnými podmienkami, ktorú sú tomuto trhu vlastné. Takýto orgán preto nemôže byť povinný prijať osobitnú metodiku, ale musí mať možnosť upraviť metódu stanovenia a výpočtu taríf v závislosti od rôznych parametrov (pozri analogicky rozsudok z 23. októbra 2025, Gaso a Conexus Baltic Grid, C‑87/24, EU:C:2025:826, bod 86).
68 Samotná skutočnosť, že metodika zvolená regulačným orgánom členského štátu vychádza z historických údajov, ktoré sa používajú ako východiskový bod pre posúdenie budúcich nákladov, ktoré budú znášať PDS, sama osebe nemôže viesť k nezlučiteľnosti tejto metodiky s článkom 18 nariadenia 2019/943.
69 Prináleží však predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby overil, či metodika určovania taríf stanovená v spornom rozhodnutí spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 18 nariadenia 2019/943, a to vzhľadom na celkovú analýzu metodiky.
70 V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že táto metodika je založená na modeli regulácie príjmov, keďže umožňuje určiť príjem, ktorý sú žalujúci PDS oprávnení získavať od používateľov distribučných sústav prostredníctvom sieťových taríf na účely pokrytia prevádzkových nákladov. Táto istá metodika okrem toho obsahuje korekčné faktory, ktorých cieľom je podporiť zlepšenie celkovej efektívnosti, vrátane energetickej efektívnosti systému, a stanovuje tiež mechanizmus kontroly nákladov, ktoré vznikli žalujúcim PDS a ktoré boli premietnuté do sieťových taríf.
71 Presnejšie, na účely určenia základnej zložky príjmu povoleného na pokrytie endogénnych nákladov VREG v prvom rade zohľadňuje vývoj odvetvových endogénnych nákladov zaznamenaných v predchádzajúcom tarifnom období, teda v období rokov 2019 – 2023. V druhom rade stanovuje, že počas celého obdobia rokov 2025 – 2028 sa táto zložka každoročne bude vyvíjať v závislosti od inflácie s ex post korekciou založenou na skutočne zistenej inflácii. V treťom rade VREG uplatňuje faktor stimulujúci efektívnosť nazvaný „frontier shift“, ktorý odráža zlepšenie produktivity dosiahnuté podnikmi s najlepšími výsledkami vďaka uplatňovaniu najlepších postupov a technologickému pokroku, ktorého cieľom je podľa VREG kompenzácia poklesu hospodárskej súťaže medzi žalujúcimi PDS. Vo štvrtom a poslednom rade platí, že k základnej zložke príjmu povoleného na pokrytie endogénnych nákladov sa následne pridá päť dodatočných endogénnych prvkov, ktoré, ako je uvedené v bode 18 tohto rozsudku, nie sú relevantné na účely tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
72 Za týchto podmienok sa s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu zdá, že táto metodika určovania cien stanovuje kontrolu primeranosti nákladov, ktoré vykazujú PDS, zo strany VREG, aby tieto náklady zodpovedali nákladom efektívneho a štrukturálne porovnateľného PDS.
73 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 18 ods. 1 nariadenia 2019/943 v spojení s odsekmi 2, 7 a 8 tohto článku sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby regulačný orgán členského štátu prijal metodiku určovania taríf za distribúciu elektriny založenú na vývoji historických nákladov, čím sa určujú príjmy PDS pomocou odkazu na ich náklady vynaložené počas posledných piatich dostupných hospodárskych rokov, pokiaľ je táto metodika v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto článku 18 a obsahuje najmä mechanizmy spôsobilé zabezpečiť, aby náklady vyplývajúce z uvedenej metodiky v primeranej miere zodpovedali nákladom efektívneho a štrukturálne porovnateľného PDS.
O tretej otázke
74 Vzhľadom na odpoveď na prvú a druhú prejudiciálnu otázku nie je potrebné odpovedať na tretiu otázku.
O trovách
75 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
1. Článok 18 ods. 1 prvý pododsek druhá veta nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou v spojení s článkom 9, článkom 57 ods. 4 a 5, článkom 59 ods. 1 písm. a) a bodu 3 prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že v sieťových tarifách sa zohľadnia náklady súvisiace s plnením povinností služby vo verejnom záujme, uložených touto právnou úpravou prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ak tieto náklady nie sú financované inak, a to za predpokladu, že uvedené náklady nie sú zahrnuté do metodiky výpočtu a stanovenia poplatkov, ktoré patria do právomoci vnútroštátneho regulačného orgánu, a že sú od týchto poplatkov jasne odlíšené.
2. Článok 18 ods. 1 nariadenia 2019/943 v spojení s odsekmi 2, 7 a 8 tohto článku
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nebráni tomu, aby regulačný orgán členského štátu prijal metodiku určovania taríf za distribúciu elektriny založenú na vývoji historických nákladov, čím sa určujú príjmy prevádzkovateľov distribučnej sústavy pomocou odkazu na ich náklady vynaložené počas posledných piatich dostupných hospodárskych rokov, pokiaľ je táto metodika v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto článku 18 a obsahuje najmä mechanizmy spôsobilé zabezpečiť, aby náklady vyplývajúce z uvedenej metodiky v primeranej miere zodpovedali nákladom efektívneho a štrukturálne porovnateľného prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
Podpisy
* Jazyk konania: holandčina.