EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli19. 6. 2024
COM(2024) 603 final
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY
k hospodárskej, sociálnej, štrukturálnej a rozpočtovej politike a politike zamestnanosti Česka
{SWD(2024) 600 final} - {SWD(2024) 603 final}
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY
k hospodárskej, sociálnej, štrukturálnej a rozpočtovej politike a politike zamestnanosti Česka
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 1 , a najmä na jeho článok 3 ods. 3,
so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,
so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu,
so zreteľom na závery Európskej rady,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,
so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodársku politiku,
keďže:
(1)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 2 , ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje členským štátom finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prináša fiškálny impulz financovaný Európskou úniou. V súlade s prioritami európskeho semestra pomáha dosiahnuť hospodársku a sociálnu obnovu a vykonávanie udržateľných reforiem a investícií, najmä s cieľom podporiť zelenú a digitálnu transformáciu a posilniť odolnosť hospodárstiev členských štátov. Zároveň pomáha posilňovať verejné financie a podporovať rast a tvorbu pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte, posilňovať územnú súdržnosť v rámci EÚ a podporovať pokračujúce vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv.
(2)Cieľom nariadenia REPowerEU 3 , ktoré bolo prijaté 27. februára 2023, je postupne ukončovať závislosť EÚ od dovozu ruských fosílnych palív. Pomohlo by to dosiahnuť energetickú bezpečnosť a diverzifikovať dodávky energie do EÚ, pričom by sa zároveň zvýšila miera využívania obnoviteľných zdrojov energie, kapacity na uskladňovanie energie a energetická efektívnosť. Česko pridalo do svojho národného plánu obnovy a odolnosti novú kapitolu REPowerEU s cieľom financovať kľúčové reformy a investície, ktoré pomôžu dosiahnuť ciele plánu REPowerEU.
(3)Komisia 16. marca 2023 vydala oznámenie s názvom „Dlhodobá konkurencieschopnosť EÚ: výhľad na obdobie po roku 2030“ 4 , ktoré má slúžiť ako podklad pre rozhodnutia v príslušných oblastiach politiky a má vytvoriť rámcové podmienky pre zvyšovanie miery rastu. V oznámení sa konkurencieschopnosť vymedzuje na základe deviatich navzájom sa posilňujúcich faktorov. Spomedzi týchto faktorov sa prístup k súkromnému kapitálu, výskum a inovácia, vzdelávanie a zručnosti a jednotný trh javia ako kľúčové politické priority pre reformy a investície, ktoré majú vyriešiť súčasné výzvy produktivity a zároveň upevniť dlhodobú konkurencieschopnosť EÚ a jej členských štátov. Komisia 14. februára 2024 na toto oznámenie nadviazala, keď vydala výročnú správu o jednotnom trhu a konkurencieschopnosti 5 . V správe sa uvádzajú podrobné údaje o silných stránkach a výzvach jednotného trhu Európy z hľadiska konkurencieschopnosti, pričom sa monitoruje každoročný vývoj na základe deviatich identifikovaných faktorov konkurencieschopnosti.
(4)Komisia 21. novembra 2023 prijala ročný prieskum udržateľného rastu na rok 2024 6 , čím odštartovala cyklus európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2024. Európska rada 22. marca 2024 schválila priority uvedeného prieskumu sústredené na štyri rozmery konkurencieschopnej udržateľnosti. Komisia 21. novembra 2023 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania na rok 2024, v ktorej Česko neurčila za jeden z členských štátov, ktoré môžu byť postihnuté nerovnováhami alebo ktorým môže hroziť, že budú postihnuté nerovnováhami, a v prípade ktorých bude potrebné hĺbkové preskúmanie. Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny, ktoré Rada prijala 12. apríla 2024, ako aj návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2024, v ktorej sa analyzuje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a zásad Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý Rada prijala 11. marca 2024.
(5)Dňa 30. apríla 2024 nadobudol účinnosť nový rámec EÚ pre správu hospodárskych záležitostí. Rámec zahŕňa nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1466/97. Zároveň zahŕňa aj zmenené nariadenie (ES) č. 1467/97 týkajúce sa vykonávania postupu pri nadmernom deficite a zmenenú smernicu 2011/85/EÚ o rozpočtových rámcoch členských štátov 7 . Cieľmi nového rámca sú udržateľnosť verejného dlhu a udržateľný a inkluzívny rast, ktorý sa má dosiahnuť postupnou fiškálnou konsolidáciou, ako aj reformami a investíciami. Podporuje sa v ňom preberanie zodpovednosti zo strany členských štátov s dôraznejším zameraním na strednodobý horizont, sprevádzané účinnejším a koherentnejším presadzovaním. Každý členský štát by mal Rade a Komisii predložiť národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán. Národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány obsahujú fiškálne, reformné a investičné záväzky členského štátu, ktoré sa vzťahujú na plánovací horizont v trvaní štyroch až piatich rokov v závislosti od bežnej dĺžky mandátu národného zákonodarcu. Trajektória vývoja čistých výdavkov 8 v národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch by mala byť v súlade s požiadavkami nariadenia (EÚ) 2024/1263 vrátane požiadaviek na to, aby najneskôr do konca obdobia úprav dlh verejnej správy dosiahol alebo si udržal hodnoverne klesajúci trend, alebo aby zostal v strednodobom horizonte na obozretnej úrovni pod 60 % HDP, a aby sa deficit verejných financií v strednodobom horizonte znížil pod 3 % HDP a/alebo sa udržiaval pod touto referenčnou hodnotou. Ak sa členský štát zaviaže uskutočniť príslušný súbor reforiem a investícií v súlade s kritériami stanovenými v nariadení (EÚ) 2024/1263, obdobie úprav sa môže predĺžiť najviac o tri roky. V snahe podporiť prípravu týchto plánov má Komisia [21. júna] 2024 poskytnúť členským štátom usmernenia týkajúce sa obsahu plánov a následných výročných správ o pokroku, ktoré budú musieť predložiť, a v súlade s článkom 5 nariadenia (EÚ) 2024/1263 im zašle technické usmernenia týkajúce sa fiškálnych úprav (referenčné trajektórie a prípadne technické informácie). Členské štáty by svoje strednodobé fiškálno-štrukturálne plány mali predložiť do 20. septembra 2024, pokiaľ sa daný členský štát a Komisia nedohodnú na primeranom predĺžení tejto lehoty. Členské štáty by mali podľa potreby zabezpečiť zapojenie svojich národných parlamentov a konzultácie s nezávislými fiškálnymi inštitúciami, sociálnymi partnermi a inými vnútroštátnymi zainteresovanými stranami.
(6)Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík sa v roku 2024 ďalej vyvíja a kopíruje pritom vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Na plnenie priorít jednotlivých politík v rámci európskeho semestra je nevyhnutné, aby sa aj naďalej plne vykonávali plány obnovy a odolnosti, keďže tieto plány pomáhajú účinne riešiť všetky výzvy identifikované v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných v posledných rokoch alebo ich významnú časť. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019, 2020, 2022 a 2023 sú naďalej rovnako relevantné aj pre plány obnovy a odolnosti, ktoré boli zrevidované, aktualizované alebo zmenené v súlade s článkami 14, 18 a 21 nariadenia (EÚ) 2021/241.
(7)V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 Česko predložilo Komisii 1. júna 2021 svoj národný plán obnovy a odolnosti. Komisia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2021/241 posúdila relevantnosť, účinnosť, efektívnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti, a to v súlade s usmerneniami pre posudzovanie uvedenými v prílohe V k uvedenému nariadeniu. Rada 8. septembra 2021 prijala rozhodnutie o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Česka 9 , ktoré bolo zmenené 16. októbra 2023 na základe článku 18 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/241 s cieľom aktualizovať maximálny finančný príspevok na nenávratnú finančnú podporu, ako aj s cieľom zahrnúť kapitolu REPowerEU 10 . Uvoľnenie splátok je podmienené rozhodnutím Komisie prijatým v súlade s článkom 24 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/241, že Česko uspokojivo splnilo príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Keď sa hovorí o uspokojivom splnení, predpokladá sa, že v súvislosti s predchádzajúcimi míľnikmi a cieľmi, ktoré už boli dosiahnuté, nedošlo k zvratu.
(8)Česko 24. apríla 2024 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2024 a 30. apríla 2024 svoj konvergenčný program na rok 2024 v súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1466/97. V súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) 2021/241 sa v národnom programe reforiem na rok 2024 zohľadňujú aj polročné správy Česka o pokroku dosiahnutom pri plnení jeho plánu obnovy a odolnosti.
(9)Komisia 19. júna 2024 uverejnila správu o Česku na rok 2024 11 . Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Česko dosiahlo pri plnení príslušných odporúčaní pre danú krajinu, ktoré prijala Rada v rokoch 2019 až 2023, a hodnotilo sa v nej vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Česka. Na základe tejto analýzy sa v správe o krajine identifikovali nedostatky v súvislosti s výzvami, ktoré plán obnovy a odolnosti nerieši alebo ich rieši len čiastočne, ako aj v súvislosti s novými a vznikajúcimi výzvami. Okrem toho sa v nej posudzoval pokrok Česka pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní hlavných cieľov EÚ v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja.
(10)Na základe údajov, ktoré overil Eurostat 12 , sa deficit verejných financií Česka zvýšil z 3,2 % HDP v roku 2022 na 3,7 % HDP v roku 2023, zatiaľ čo dlh verejnej správy klesol zo 44,2 % HDP na konci roka 2022 na 44,0 % HDP na konci roka 2023. Ako bolo oznámené v usmerneniach k fiškálnej politike na rok 2024 13 , Komisia podniká v súlade s existujúcimi právnymi ustanoveniami prvý krok k začatiu postupu pri nadmernom deficite na základe deficitu v nadväznosti na výsledné údaje za rok 2023. Komisia 19. júna 2024 prijala správu podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ 14 . V uvedenej správe sa posudzuje rozpočtová situácia Česka v nadväznosti na to, že deficit verejných financií krajiny v roku 2023 presiahol referenčnú hodnotu 3 % HDP. V správe sa konštatuje, že vzhľadom na toto posúdenie, a po zohľadnení stanoviska Hospodárskeho a finančného výboru, ako sa stanovuje v článku 126 ods. 4 ZFEÚ, Komisia v júli nenavrhne, aby sa začal postup pri nadmernom deficite pre Česko.
(11)Rada 12. júla 2022 odporučila Česku 15 , aby v roku 2023 prijalo opatrenia s cieľom zabezpečiť, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov bude v súlade s celkovo neutrálnymi zámermi politiky 16 , pričom sa zohľadní pokračujúca dočasná a cielená podpora domácností a podnikov, ktoré sú najviac ohrozené nárastom cien energie, a ľudí utekajúcich z Ukrajiny. Česku sa odporučilo, aby bolo pripravené prispôsobiť bežné výdavky vyvíjajúcej sa situácii. Krajine bolo zároveň odporučené, aby zvýšila verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti vzhľadom na iniciatívu REPowerEU, a to okrem iného aj využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie. Podľa odhadov Komisie boli zámery fiškálnej politiky 17 v kontexte vysokej inflácie v roku 2023 reštriktívne, a to na úrovni 0,9 % HDP. Rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) predstavoval v roku 2023 reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 0,7 % HDP. To zahŕňa zníženie nákladov na cielené núdzové podporné opatrenia pre domácnosti a podniky, ktoré sú najzraniteľnejšie voči zvyšovaniu cien energie, o 0,1 % HDP. Zahrnuté sú tu aj nižšie náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (o 0,1 % HDP). Možno teda konštatovať, že projektovaný rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2023 bol v súlade s odporúčaním Rady. Výdavky financované z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ dosiahli v roku 2023 výšku 1,1 % HDP. Investície financované z vnútroštátnych zdrojov dosiahli v roku 2023 výšku 4,4 % HDP, pričom oproti roku 2022 išlo o nárast o 0,5 percentuálneho bodu. Česko financovalo dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ. Česko financovalo verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako sú obnova energetickej efektívnosti a inštalácia obnoviteľných zdrojov energie, modernizácia a zvýšená bezpečnosť železníc a príprava projektov na elektrifikáciu, ochrana pred povodňami a zadržiavanie vody v pôde a obciach, projekty českých spoločností zamerané na znižovanie spotreby vody a uplatňovanie obehových riešení pre podniky, verejno-súkromné partnerstvá v oblasti výskumu a inovácií alebo poskytovanie digitálnych zariadení pre školy, ktoré sú čiastočne financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ.
(12)Kľúčové projekcie v konvergenčnom programe na rok 2024 možno zhrnúť pomocou nasledujúcich údajov. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové projekcie, predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2024 zvýši o 1,4 % a v roku 2025 o 2,6 %, zatiaľ čo inflácia podľa HICP by sa mala v roku 2024 pohybovať na úrovni 2,7 % a v roku 2025 na úrovni 2,4 %. Očakáva sa, že deficit verejných financií klesne v roku 2024 na 2,3 % HDP a dosiahne 2,1 % HDP v roku 2025, pričom pomer dlhu verejnej správy k HDP sa má do konca roka 2024 zvýšiť na 45,5 % a na 46,4 % do konca roka 2025. Po roku 2025 má deficit verejných financií podľa projekcií postupne klesať na 1,6 % HDP v roku 2026 a v roku 2027 na 1,2 %. Saldo verejných financií má preto počas časového rámca programu zostať pod úrovňou referenčnej hodnoty pre deficit 3 % HDP. Na druhej strane sa predpokladá, že po roku 2025 sa pomer dlhu verejnej správy k HDP zvýši na 47,1 % v roku 2026, po čom dôjde k jeho ustáleniu v roku 2027.
(13)V prognóze Komisie z jari 2024 sa predpokladá nárast reálneho HDP v roku 2024 o 1,2 % a v roku 2025 o 2,8 %, zatiaľ čo inflácia podľa HICP sa má pohybovať na úrovni 2,5 % v roku 2024 a 2,2 % v roku 2025.
(14)V prognóze Komisie z jari 2024 sa v roku 2024 počíta s deficitom verejných financií vo výške 2,4 % HDP, pričom pomer dlhu verejnej správy k HDP má do konca roka 2024 vzrásť na 45,2 %. Za znížením deficitu v roku 2024 stojí najmä zrušenie opatrení určených na zmiernenie vplyvu vysokých cien energie a vykonávanie konsolidačného balíka. Na základe odhadov Komisie majú byť zámery fiškálnej politiky v roku 2024 reštriktívne na úrovni 2,3 % HDP.
(15)Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa očakáva, že v roku 2024 sa budú z nenávratnej podpory (grantov) v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti financovať výdavky vo výške 0,5 % HDP (v porovnaní s 0,4 % HDP v roku 2023). Výdavky financované z grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti umožnia realizovať vysokokvalitné investície a reformy na zvýšenie produktivity bez toho, aby mali priamy vplyv na saldo verejných financií a verejný dlh Česka. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa očakáva, že v roku 2024 sa budú z úverov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti financovať výdavky vo výške 0,1 % HDP (v porovnaní s 0 % HDP v roku 2023).
(16)Rada 14. júla 2023 odporučila 18 Česku, aby zabezpečilo obozretnú fiškálnu politiku, a to najmä tak, že nominálne zvýšenie čistých primárnych výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov 19 obmedzí v roku 2024 na najviac 6,0 %. Členské štáty boli pri plnení svojich rozpočtov na rok 2023 a pri vypracúvaní svojich rozpočtov na rok 2024 vyzvané, aby zohľadnili to, že Komisia plánuje navrhnúť Rade, aby na základe výsledných údajov za rok 2023 začala postup pri nadmernom deficite na základe deficitu. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že čisté primárne výdavky Česka financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2024 znížia o 1,1 %, čo je pod odporúčanou maximálnou mierou rastu. To je v súlade s odporúčaním Rady.
(17)Rada okrem toho odporučila, aby Česko prijalo opatrenia s cieľom čo najskôr v rokoch 2023 a 2024 ukončiť platné núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky a súvisiace úspory využilo na zníženie deficitu verejných financií. Rada takisto uviedla, že ak by si opätovné zvyšovanie cien energie vyžadovalo nové podporné opatrenia alebo ich pokračovanie, Česko by malo zabezpečiť, aby sa zameriavali na ochranu zraniteľných domácností a podnikov, aby boli fiškálne dostupné a aby sa nimi zachovali stimuly pre úsporu energie. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa odhaduje, že čisté rozpočtové náklady 20 na podporné opatrenia v oblasti energetiky budú v roku 2023 na úrovni 1,2 % HDP, v roku 2024 na úrovni -0,2 % HDP a v roku 2025 na úrovni 0,0 % HDP. Konkrétne sa predpokladá, že daň z neočakávaných ziskov zostane v platnosti aj v rokoch 2024 a 2025 21 . Ak by sa súvisiace úspory využili na zníženie deficitu verejných financií, ako to odporúčala Rada, tieto projekcie by v roku 2024 znamenali fiškálnu úpravu na úrovni 1,4 % HDP, zatiaľ čo čisté primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov 22 predstavujú v danom roku reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 2,2 % HDP. Predpokladá sa, že núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú ukončené čo najskôr v rokoch 2023 a 2024. To je v súlade s odporúčaním Rady. Navyše sa predpokladá, že súvisiace úspory sa v plnej miere využijú na zníženie deficitu verejných financií. To je rovnako v súlade s odporúčaním Rady.
(18)Rada zároveň Česku odporučila aj to, aby zachovalo verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov a zabezpečilo účinné čerpanie grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, najmä s cieľom podporiť zelenú a digitálnu transformáciu. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov klesnú v roku 2024 na úroveň 4,2 % HDP (zo 4,4 % HDP v roku 2023). Tento pokles je spôsobený tým, že sa končí programové obdobie 2014 – 2020 štrukturálnych fondov EÚ, pre ktoré boli finančné prostriedky k dispozícii do roku 2023. Vzhľadom na tento dodatočný faktor sa dospelo k záveru, že verejné investície sú v roku 2024 v súlade s odporúčaním Rady. Na druhej strane sa očakáva, že verejné výdavky financované z príjmov z fondov EÚ vrátane grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa v roku 2024 znížia na úroveň 1,0 % HDP (z úrovne 1,1 % HDP v roku 2023). Tento pokles je spôsobený tým, že sa končí programové obdobie 2014 – 2020 štrukturálnych fondov EÚ, pre ktoré boli finančné prostriedky k dispozícii do roku 2023.
(19)Vychádzajúc z opatrení, ktoré boli v príslušných oblastiach politiky známe k dátumu uzávierky prognózy, a za predpokladu nezmenených politík sa v prognóze Komisie z jari 2024 predpokladá, že deficit verejných financií bude v roku 2025 na úrovni 1,9 % HDP. Pomer dlhu verejnej správy k HDP sa má do konca roka 2025 zvýšiť na 45,5 %. Zvýšenie pomeru dlhu k HDP v roku 2025 odráža najmä záporné celkové saldo, ktoré je čiastočne kompenzované rastom nominálneho HDP.
(20)Štrukturálne rozpočtové saldo Česka sa v rokoch 2014 – 2019 znížilo z takmer vyrovnaného salda na úroveň –2,9 % v roku 2023. Stalo sa tak v dôsledku trvalých opatrení, ako sú zníženie dane z príjmu fyzických osôb a zvýšenie dávok sociálneho zabezpečenia, vrátane automatickej indexácie dôchodkov o infláciu, ktoré neboli dofinancované zodpovedajúcim rastom príjmov. V strednodobom až dlhodobom horizonte budú na fiškálnu udržateľnosť vyvíjané ďalšie tlaky, keďže bude dochádzať k nárastu nákladov na starnutie obyvateľstva. Česko v roku 2023 zmenilo prvý pilier dôchodkového systému vrátane zníženia indexácie dôchodkov a prísnejších pravidiel predčasného odchodu do dôchodku. Ak sa však neprijmú dodatočné zmeny, do roku 2060 sa predpokladá nárast výdavkov na dôchodky o približne 3 percentuálne body v dôsledku plánovaného zdvojnásobenia indexu ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky 23 , obmedzenia veku odchodu do dôchodku, ako aj stále vysokého počtu osôb, ktoré predčasne odchádzajú do dôchodku. Ak predpokladaný nárast verejných výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva nebude dofinancovaný prostredníctvom zodpovedajúceho nárastu príjmov, mohli by sa zvýšiť riziká fiškálnej udržateľnosti v strednodobom a dlhodobom horizonte. Vláda navrhuje naviazať zákonný vek odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života a spomaliť rast novo priznaných dôchodkov. Ak sa tieto zmeny podarí presadiť, môžu zlepšiť fiškálnu udržateľnosť dôchodkového systému. Medzi ďalšie možné opatrenia na dlhodobé riešenie fiškálnej udržateľnosti patrí zvýšenie ponuky pracovnej sily stimulovaním zvyšovania miery účasti ľudí v dôchodkovom veku na trhu práce.
(21)Konkurencieschopnosť a produktivitu brzdí nedostatok pracovníkov. Zvýšiť by sa mohla zamestnanosť matiek. Naznačuje to nízka zamestnanosť žien viacero rokov po pôrode. Rodičov s nižším príjmom, a najmä matky odrádza od návratu do práce okrem nedostatku dostupnej starostlivosť o deti aj daňový systém a systém dávok. Trojročné obdobie rodičovskej dovolenky, vysoké odpočítateľné položky dane pre nepracujúcich manželských partnerov a rodinné dávky motivujúce rodiča s nižším príjmom k dlhším obdobiam voľna odrádzajú hlavne matky od návratu do práce alebo uchádzania sa o prácu. Zdanenie príjmov z práce druhej zárobkovo činnej osoby v domácnosti bolo v roku 2022 nad priemerom EÚ a nad úrovňou daňovo-odvodového zaťaženia slobodných ľudí v rovnakom mzdovom pásme. Motivovanie rodiča s nižším príjmom k návratu do práce alebo uchádzaniu sa o prácu by podporilo aj vyššie príjmy pre dôchodkový systém.
(22)Celkové daňové príjmy Česka v pomere k HDP sú v roku 2022 výrazne pod priemerom EÚ (35,3 % v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 40,2 %). Rozšírenie daňového základu rozšírením podielu daní, ktoré sú menej škodlivé pre rast, predstavuje možnosť, ako podporiť hospodársky rast a fiškálnu udržateľnosť. Periodické dane z nehnuteľností patria medzi dane, ktoré sú najmenej škodlivé pre rast, no príjmy z periodického zdaňovania nehnuteľností sú v krajine veľmi nízke – na úrovni 0,2 % HDP, pričom v EÚ je priemer 1,0 % HDP (údaj za rok 2022). Napriek zvýšeniu periodických daní z nehnuteľností v roku 2024 sa však systém periodického zdaňovania budov a obytných jednotiek zakladá na ploche nehnuteľností, čo vedie k tomu, že sa nehnuteľnosti s rovnakou hodnotou nezdaňujú rovnako a že sa nezohľadňujú zmeny v hodnotách nehnuteľností. Ak by sa zaviedol systém oceňovania nehnuteľností, pri ktorom sa ako základ dane volí hodnota nehnuteľnosti, ktorý zosúlaďuje hodnotu nehnuteľností s trhovými hodnotami a umožňuje pravidelnú aktualizáciu hodnoty majetku, zvýšila by sa účinnosť dane ako nástroja slúžiaceho na zmiernenie nárastu cien nehnuteľností a na čo najproduktívnejšie využitie existujúceho bytového fondu. Na druhej strane by sa tým zvýšila cenová dostupnosť bývania a schopnosť ľudí presťahovať sa bližšie k pracovisku, čím by sa podporil hospodársky rast a zvýšili príjmy z periodických daní z nehnuteľností.
(23)V súlade s článkom 19 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/241 a kritériom 2.2 prílohy V k uvedenému nariadeniu plán obnovy a odolnosti zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií, ktoré sa majú vykonať do roku 2026. Očakáva, že tieto reformy a investície pomôžu účinne riešiť buď všetky výzvy obsiahnuté v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, alebo aspoň ich značnú časť. Vzhľadom na tento náročný časový rámec je nevyhnutné čo najskôr pristúpiť k účinnému vykonávaniu tohto plánu vrátane kapitoly REPowerEU, aby sa posilnila dlhodobá konkurencieschopnosť Česka využitím zelenej a digitálnej transformácie a aby sa zároveň zabezpečila sociálna spravodlivosť. Ak sa majú splniť záväzky plánu do augusta 2026, je nevyhnutné, aby Česko pokračovalo vo vykonávaní reforiem a urýchlilo investície riešením vznikajúcich oneskorení a zároveň aj posilnením absorpčnej kapacity. Čerpanie fondov na obnovu a odolnosť obmedzujú predovšetkým nedostatočné administratívne kapacity niektorých implementačných orgánov. Osobitne sa to prejavuje v oblastiach, v ktorých sa vyžadujú vyššie odborné znalosti, ako sú digitálna a zelená transformácia. Aby sa v širšej miere preberala zodpovednosť za úspešné vykonanie plánu obnovy a odolnosti, naďalej treba systematicky zapájať miestne a regionálne orgány, sociálnych partnerov, občiansku spoločnosť a ďalšie relevantné zainteresované strany.
(24)Česko má v rámci strednodobého preskúmania fondov politiky súdržnosti v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2021/1060 povinnosť preskúmať do marca 2025 každý program, pričom zohľadní okrem iného výzvy identifikované v odporúčaniach pre danú krajinu na rok 2024, ako aj svoj národný energetický a klimatický plán. Na základe uvedeného preskúmania sa definitívne prideľujú finančné prostriedky EÚ, ktoré sú súčasťou každého programu. Česko dosiahlo pokrok vo vykonávaní politiky súdržnosti a Európskeho piliera sociálnych práv, pretrvávajú však výzvy a značné regionálne rozdiely. Severozápad a v menšom rozsahu Moravsko-Sliezsko sa ocitli v pasci rozvoja. Veľký dôraz treba klásť na zrýchlenie vykonávania programov politiky súdržnosti v spojení s posilnením administratívnej kapacity, a to najmä v týchto regiónoch. Priority dohodnuté v rámci týchto programov sú naďalej relevantné. Ak sa má zlepšiť čerpanie finančných prostriedkov EÚ malými obcami, malými až strednými podnikmi (MSP) a miestnymi mimovládnymi organizáciami, je potrebné predovšetkým rozvíjať administratívne kapacity regiónov, zlepšovať partnerstvá medzi nimi a posilňovať ich zodpovednosť. Na zrýchlenie zelenej transformácie treba zrealizovať investície podporujúce udržateľnú mestskú a regionálnu dopravu a infraštruktúru pre alternatívne palivá, a to v spojení s rozšírením používania obnoviteľných zdrojov energie, ako aj investovaním do energetickej efektívnosti a obehového hospodárstva. Dôraz sa kladie na dokončenie plánovaných krokov v oblasti adaptácie na zmenu klímy so zameraním na opatrenia na prirodzené zadržiavanie vody. Prioritou je aj intenzívnejšia integrácia ľudí vysídlených z Ukrajiny pod dočasnou ochranou, a to aj na trhu práce v súlade s ich zručnosťami. Naďalej treba venovať pozornosť dosahu opatrení, ktoré sa týkajú znevýhodnených skupín, ako sú Rómovia.
(25)V kontexte strednodobého preskúmania sa treba pozorne zamerať na potenciál mobilizácie väčšieho objemu zdrojov zo súkromného sektora, a to najmä prostredníctvom širšieho využívania finančných nástrojov a ich kombinovania s grantmi. Takéto inovatívne nástroje môžu priniesť viac súkromných investícií, najmä pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, riešenia v oblasti čistej energie a rozvoj podnikania. Kapacity Národnej rozvojovej banky by sa mali účinnejšie využívať na vykonávanie finančných nástrojov v rámci programov politiky súdržnosti. S ohľadom na ambíciu Česka posunúť sa vyššie z úrovne mierneho inovátora, by krajina takisto mohla využiť iniciatívu Platformy strategických technológií pre Európu v oblastiach digitálnych a špičkových technológií (deep tech), čistých technológií a technológií efektívne využívajúcich zdroje a biotechnológií, pričom v relevantných prípadoch by v súlade s národnou stratégiou pre inteligentnú špecializáciu mohla podporiť transformáciu priemyslu.
(26)Popri hospodárskych a sociálnych výzvach, ktoré sa riešia v pláne obnovy a odolnosti a pomocou finančných prostriedkov EÚ, Česko čelí viacerým ďalším výzvam súvisiacim s verejnou správou a konkurencieschopnosťou.
(27)Atraktivita verejnej správy Česka ako zamestnávateľa a schopnosť verejnej služby udržať talentovaných ľudí sú pod tlakom. Osobitne to platí pre odborné, manažérske a IT pracovné miesta. V roku 2023 nadobudla účinnosť zmena zákona o verejnej službe, ktorou sa zaviedli pevné pravidlá pre vyšších štátnych úradníkov, rýchlejší nábor a rozšírené možnosti na prilákanie externých uchádzačov. Roztrieštené riadenie ľudských zdrojov je však prekážkou systematickejšieho prístupu k riadeniu talentov. Veľkosť verejnej správy Česka je pod priemerom EÚ, a to z hľadiska výdavkov aj počtu zamestnancov. No i tak sú pre porovnateľné úrovne vzdelania mzdy nižšie ako v súkromnom sektore a v porovnaní s rokom 2004 reálne klesli o viac ako 10 %, čo ďalej znižuje atraktivitu verejnej služby. Posilnenie schopnosti verejnej správy Česka prilákať, udržať a rozvíjať talentovaných ľudí je rozhodujúcim faktorom na zlepšenie jej účinnosti a kvality služieb.
(28)Verejná správa Česka zohráva významnú úlohu v zachovaní konkurencieschopnosti hospodárstva, nakoľko formuje regulačné prostredie a investície verejného sektora, najmä pokiaľ ide o dvojakú transformáciu. Výkonnosť verejného sektora a účinnosť verejnej správy Česka ostala stabilná a blízko úrovne priemeru EÚ v roku 2022. Pretrvávajú však výzvy týkajúce sa strategického riadenia a tvorby politiky založenej na dôkazoch. Preto treba zmierniť uzavretosť jednotlivých rezortov a posilniť strategické riadiace kapacity v záujme zlepšenia konzistentnosti stratégií a ich implementácie naprieč politikami. Rozdrobenosť kapacít miestnej správy Česka je významným faktorom, ktorý okrem iného bráni malým príjemcom, aby efektívne čerpali finančné prostriedky EÚ. Schopnosť malých obcí, malých a stredných podnikov a miestnych mimovládnych organizácií absorbovať finančné prostriedky by sa zlepšila podporou žiadateľov, napríklad vymenovaním spoločných projektových manažérov a poskytovaním úplných informácií o tom, ako sa uchádzať o finančné prostriedky EÚ, na jednom mieste. Prioritou v tomto smere je rozvoj cielenej podpory na posilnenie kapacít miestnej správy v regiónoch so štrukturálnym znevýhodnením, ako sú Severozápad a Moravsko-Sliezsko. Z osvedčenej praxe Fondu na spravodlivú transformáciu vyplýva, že k aktivovaniu takýchto regiónov by prispelo, ak by mali významnejšiu úlohu pri rozhodovaní o svojich špecifických potrebách.
(29)Inovačnú výkonnosť Česka naďalej tlmí neefektívny transfer technológií a vedomostí a slabé prepojenie medzi akademickou sférou a priemyselným odvetvím. Verejné výdavky na výskum a vývoj financované podnikmi zostávajú na približne polovici priemeru EÚ (0,023 % HDP v porovnaní s 0,045 %) a v posledných rokoch mali klesajúci trend, čo svedčí o nízkom stupni (a slabých stimuloch) spolupráce medzi akademickou sférou a podnikmi. Má to závažný dosah na prenos výsledkov výskumu do ekonomiky a obmedzuje to inovačnú kapacitu Česka, o čom svedčí napríklad nízky počet patentových prihlášok, ktoré zostávajú hlboko pod priemerom EÚ (0,83 percentuálneho bodu na miliardu HDP v roku 2020, v porovnaní s 3,4 percentuálneho bodu). Riešením tejto výzvy by mohli byť opatrenia na štrukturálne zlepšenie a posilnenie transferu technológií v Česku, ktoré by boli zamerané osobitne na posilnenie účinnosti prenosu technológií a podporu vytvárania spin-off podnikov. Očakáva sa, že projekt nástroja politickej podpory programu Horizont, ktorý začína 9. júna 2024, prinesie Česku konkrétnu podporu a odporúčania v príslušných oblastiach politiky, pokiaľ ide o nárast prepojení medzi vedou a podnikmi.
(30)Účasť na vysokoškolskom vzdelávaní a jeho úspešné ukončenie klesajú, čím sa prehlbuje nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Dosiahnutý stupeň terciárneho vzdelania v skupine 25 až 34 ročných má od roku 2021 klesajúci trend a je štvrtý najhorší v EÚ (33,7 % v porovnaní s priemerom EÚ 43,1 %), čo je ďaleko od cieľa EÚ na úrovni 45 %. Medzi rokmi 2016 a 2021 klesol počet zapísaných študentov o 11,6 % a miera predčasného ukončenia štúdia je trvalo vysoká. Finančná podpora pre študentov je trvalo nízka (2,5 % verejných výdavkov v porovnaní s priemerom EÚ 18,8 %), a to napriek tomu, že z empirických dôkazov vyplýva vysoká návratnosť investícií do vyššieho vzdelania vo forme produktivity.
(31)Nedostatok pracovníkov a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami sú stále naliehavými výzvami, ktoré oslabujú konkurencieschopnosť českého hospodárstva. Dalo by sa to zlepšiť opatreniami, ako sú reforma regulovaných povolaní a lepšie zapojenie sektorových výborov odborníkov do riešenia dlhotrvajúceho nedostatku kvalifikovaných pracovníkov. Česko okrem toho prijalo najvyšší počet osôb vysídlených z Ukrajiny pod dočasnou ochranou na obyvateľa v EÚ. Viac ako 50 % z nich však zastáva menej kvalifikované pozície, ako mali na Ukrajine, pričom jazyk je podľa údajov zjavnou bariérou. Približne 30 % navyše uviedlo ako prekážku získania lepšieho zamestnania uznávanie kvalifikácií. Zjednodušenie uznávania zahraničných kvalifikácií a zvýšenie účasti nedostatočne zastúpených skupín vrátane osôb vysídlených z Ukrajiny pod dočasnou ochranou na trhu práce by mohlo zmierniť napätie na trhu práce,
TÝMTO ODPORÚČA, aby Česko v rokoch 2024 a 2025 prijalo opatrenia s cieľom:
1.včas predložiť strednodobý fiškálno-štrukturálny plán. V súlade s požiadavkami reformovaného Paktu stability a rastu obmedziť rast čistých výdavkov 24 v roku 2025 na mieru, ktorá je v súlade s udržaním deficitu verejných financií pod referenčnou hodnotou 3 % HDP stanovenou v zmluve a so zachovaním obozretnej úrovne verejného dlhu v strednodobom horizonte. Zabezpečiť dlhodobú fiškálnu udržateľnosť dôchodkového systému. Znížiť dane a dávky, ktoré odrádzajú rodičov od návratu do práce, s cieľom podporiť vyššiu účasť žien na trhu práce. Zlepšiť stimuly pre ľudí, ktorí sú blízko odchodu do dôchodku, aby pokračovali v práci. Podniknúť kroky na zvýšenie príjmov z periodických daní z nehnuteľností;
2.posilniť administratívne kapacity na správu plánu obnovy a odolnosti, zrýchliť realizáciu investícií a zachovať dynamiku pri vykonávaní reforiem. Riešiť vznikajúce oneskorenia s cieľom umožniť nepretržité, rýchle a účinné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti vrátane kapitoly REPowerEU, čím sa zabezpečí dokončenie reforiem a investícií do augusta 2026. Zrýchliť vykonávanie programov politiky súdržnosti. V kontexte ich strednodobého preskúmania sa naďalej zameriavať na dohodnuté priority, prijať opatrenia na lepšiu mobilizáciu zdrojov súkromného sektora, a to okrem iného aj prostredníctvom využívania inovatívnych finančných nástrojov, a súčasne zvážiť príležitosti, ktoré na zlepšenie konkurencieschopnosti ponúka iniciatíva Platformy strategických technológií pre Európu;
3.posilniť schopnosť verejnej správy Česka prilákať, udržať a rozvíjať talentovaných ľudí, najmä osoby s analytickými, riadiacimi a digitálnymi zručnosťami. Zmierniť uzavretosť jednotlivých rezortov a posilniť strategické riadiace kapacity v záujme zlepšenia konzistentnosti naprieč politikami. Podporiť spoluprácu medzi obecnými správami vrátane poskytovania podpory na budovanie administratívnych kapacít v regiónoch so štrukturálnym znevýhodnením;
4.stimulovať inovácie zlepšením prenosu technológií z akademického prostredia do podnikov podporovaním vytvárania spin-off a startup podnikov a zvýšením miery účasti na terciárnom vzdelávaní. Posilniť konkurencieschopnosť hospodárstva riešením nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, zjednodušením uznávania zahraničných kvalifikácií a zvýšením účasti nedostatočne zastúpených skupín na trhu práce.
V Bruseli
Za Radu
predseda/predsedníčka