Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

TAMARA ĆAPETA

prednesené 10. septembra 2026(1)

Veci C‑38/25 P, C‑48/25 P, C‑54/25 P a C‑55/25 P

Európska komisia

proti

Aloe Vera of Europe BV (C‑38/25 P)

Aboca SpA Soc. agr.,

Coswell SpA,

Associação portuguesa de suplementos alimentares (Apard) (C‑48/25 P)

Ortis SA (C‑54/25 P)

Syndicat national des compléments alimentaires (Synadiet),

Asociación Española de Fabricantes de Preparados alimenticios especiales, dietéticos y plantas medicinales (Afepadi),

Be‑Sup Asbl,

Fitoform SAS,

Laboratoires Diététique et Santé SASU,

Laboratoires Forte Pharma S.A.M,

Laboratoires Ilapharm SAS,

Laboratoires Ineldea SAS,

Laboratoires Juva Santé SASU,

Laboratoire Pionneau SAS,

Laboratoires Super Diet SASU,

Laboratoires Vitarmonyl SARL,

La Source SARLU,

Les Trois Chênes SA,

Naturenvie SAS,

Noria Distribution SAS,

Pharmanager Ingrédients SAS,

Plantex SASU,

Santé Verte SAS,

Thera‑Sana SASU,

Vitamins SAS,

V.S. Vecteur Santé Laboratoires (C‑55/25 P)

„ Odvolanie – Ochrana spotrebiteľa – Nariadenie (ES) č. 1925/2006 – Článok 8 – Zakázané a obmedzené látky alebo látky podliehajúce skúmaniu EÚ – Nariadenie (EÚ) 2021/468 – Zákaz ‚prípravkov‘ získavaných z častí druhov rastlín obsahujúcich deriváty hydroxyantracénu – Podmienky, ktorými sa riadi postup zákazu látok, obmedzenia ich používania alebo zavedenia ich skúmania zo strany EÚ “






I.      Úvod

1.        Ak nejaká ingrediencia prináša viac výhrad než kulinárskej hodnoty, je načase recept prehodnotiť.

2.        Podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1925/2006 (ďalej len „nariadenie o prídavných látkach“)(2) má Komisia v podstate za úlohu identifikovať dôvody týchto výhrad a určiť, či a do akej miery je z hľadiska verejného zdravia potrebné regulovať a v prípade potreby zakázať pridávanie určitých látok a ingrediencií do potravín.

3.        Predmetné odvolania sa týkajú štyroch rozsudkov Všeobecného súdu.(3) V nich uvedený súd zrušil nariadenie (EÚ) 2021/468 (ďalej len „sporné nariadenie“)(4) v rozsahu, v akom na základe obáv o verejné zdravie zakazovalo alebo podrobovalo skúmaniu pridávanie viacerých látok a „prípravkov“ pochádzajúcich z rastlín, vrátane Aloe, obsahujúcich deriváty hydroxyantracénu (ďalej len „DHA“) do potravín.

4.        Európska komisia podala proti týmto rozsudkom odvolanie, pričom v podstate argumentuje, že Všeobecný súd nesprávne vyložil požiadavky na uplatnenie článku 8 nariadenia o prídavných látkach a príslušný postup.

II.    Právne a skutkové pozadie týchto odvolaní

A.      Nariadenie o prídavných látkach

5.        Jednou zo základných funkcií potravín je zabezpečiť výživu potrebnú na rast, vývoj a udržanie zdravého života. Na tento účel musia byť potraviny bezpečné. V súlade s tým normotvorca EÚ zaviedol komplexný súbor nariadení EÚ týkajúcich sa výživovej a zdravotnej hodnoty potravín, ako aj ich prezentácie a reklamy.(5)

6.        Súčasťou tohto rámca je nariadenie o prídavných látkach. V tomto nariadení sa uvádza, že pridávanie živín a iných zložiek do potravín alebo ich používanie pri výrobe potravín sa vykonáva buď dobrovoľne, alebo povinne, a to na rôzne účely.(6) Z tohto dôvodu a s cieľom uľahčiť voľný pohyb týchto potravín na vnútornom trhu sa toto nariadenie snaží harmonizovať odlišné vnútroštátne predpisy týkajúce sa pridávania vitamínov, minerálov a iných látok.(7)

7.        Nariadenie o prídavných látkach sa však snaží dosiahnuť aj vysokú úroveň ochrany zdravia spotrebiteľov.(8) Na tento účel sa snaží zabezpečiť, aby boli látky pridávané do potravín bezpečné.(9)

8.        V dôvodovej správe k nariadeniu o prídavných látkach sa kladie osobitný dôraz na ten aspekt bezpečnosti, keď sa „iné látky alebo zložky než vitamíny a minerály“ pridávajú „inovatívnym‘ spôsobom“. Ich používanie „vyvoláva čoraz väčšie obavy… najmä kvôli nedostatku vedeckých údajov, ktoré by preukázali, že ich používanie vo veľkých množstvách, často výrazne prevyšujúcich množstvá, v akých by sa tieto látky prijímali v rámci bežnej stravy, nepredstavuje žiadne zdravotné riziko“(10).

9.        V tejto súvislosti nariadenie o prídavných látkach vysvetľuje, že hoci „bežná a pestrá strava obsahuje mnoho prísad [zložiek – neoficiálny preklad], ktoré zase obsahujú mnoho látok… príjem [ktorých] nevzbudzuje obavy a nemusí byť predmetom právnych úprav“(11), „široká paleta živín a iných prísad [zložiek – neoficiálny preklad], ktoré sa môžu použiť pri výrobe potravín, medzi ktoré patria okrem iného vitamíny, minerálne látky vrátane stopových prvkov, aminokyseliny, esenciálne mastné kyseliny, vláknina, rozličné rastliny a výťažky z bylín“(12). Avšak „niektoré látky, iné ako vitamíny a minerálne látky alebo prísady [zložky – neoficiálny preklad], v ktorých sú obsiahnuté, sa pridávajú do potravín ako extrakty alebo koncentráty a výsledkom môže byť oveľa vyšší príjem týchto látok ako v rámci primeranej a pestrej stravy. Bezpečnosť takýchto postupov je v niektorých prípadoch závažne sporná a ich prínos je nejasný[, preto je] v takýchto prípadoch… vhodné, aby prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zodpovední za bezpečnosť potravín, ktoré uvádzajú na trh, prijali [niesli – neoficiálny preklad] dôkazné bremeno o ich bezpečnosti“(13).

10.      Na tento účel nariadenie stanovuje dva samostatné rámce.

11.      Prvý rámec upravuje požiadavky, obmedzenia a podmienky týkajúce sa pridávania vitamínov a minerálnych látok do potravín. Obsahujú ho články 3 až 7 nariadenia o prídavných látkach. Tieto ustanovenia stanovujú pozitívny zoznam druhov vitamínov a minerálov, ktoré sa môžu pridávať do potravín, a formy, v akých sa tieto vitamíny a minerály môžu vyskytovať,(14) ako aj určité obmedzenia(15) a požiadavky(16) týkajúce sa ich pridávania do potravín.

12.      Druhý rámec sa zaoberá pridávaním iných látok než vitamínov a minerálnych látok. Práve tohto rámca, ustanoveného v článku 8 nariadenia o prídavných látkach, sa tieto odvolania týkajú.

13.      Článok 8 ods. 1 uvedeného nariadenia vysvetľuje, že postup podľa uvedeného článku „sa uplatní, ak sa do potravín pridávajú iné látky ako vitamíny alebo minerálne látky alebo prísady [zložky – neoficiálny preklad], ktoré obsahujú inú látku ako vitamíny a minerálne látky, alebo sa takéto látky používajú pri ich výrobe za podmienok, v dôsledku ktorých by nastal značne zvýšený príjem… v porovnaní s príjmom, ktorý možno rozumne očakávať za bežných podmienok konzumácie vyváženej a pestrej stravy a/alebo ktorý by inak mohol pre spotrebiteľov predstavovať možné ohrozenie“(17).

14.      Inými slovami, článok 8 ods. 1 stanovuje, že postup v ňom uvedený sa spustí v troch situáciách: (i) ak sa potraviny obohatené o iné látky než vitamíny a minerálne látky konzumujú v množstvách, ktoré predstavujú „značné zvýšenie“ v porovnaní s bežnými podmienkami konzumácie; (ii) ak k takémuto príjmu dochádza a existuje možnosť,  že prijaté množstvá by mohli predstavovať potenciálne riziko v oblasti bezpečnosti potravín pre spotrebiteľov, alebo (iii) ak bez ohľadu na úroveň príjmu existuje možnosť, že príjem danej látky by mohol predstavovať potenciálne riziko v oblasti bezpečnosti potravín pre spotrebiteľov.

15.      Ak nastane jedna z týchto situácií, článok 8 ods. 2 nariadenia o prídavných látkach dáva Komisii právomoc, aby požiadala Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) o posúdenie „dostupných informácií“ týkajúcich sa pridávania týchto ďalších látok do potravín alebo ich používania pri výrobe potravín, a v prípade potreby zaradila danú látku do prílohy III k uvedenému nariadeniu. Táto príloha sa skladá z častí A („Zakázané látky“), B („Obmedzené látky“) a C („Látky podliehajúce skúmaniu [EÚ]“). Požiadavky na zaradenie látky alebo zložky do prílohy III sú v článku 8 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia opísané takto:

„a)      ak bol identifikovaný škodlivý účinok na zdravie, látka a/alebo zložka, ktorá obsahuje látku, sa:

i)      zaradí do časti A prílohy III a jej pridávanie do potravín alebo jej použitie pri výrobe potravín sa zakáže; alebo

ii)      zaradí do časti B prílohy III a jej pridávanie do potravín alebo jej použitie pri výrobe potravín sa povolí iba za podmienok tam určených;

b)      ak sa zistia možné škodlivé účinky na zdravie, ale pretrváva vedecká neistota, látka sa zaradí do časti C prílohy III.“

16.      Komisia môže uvedené konanie začať z vlastnej iniciatívy alebo na základe informácií poskytnutých členskými štátmi.(18)

B.      Udalosti, ktoré viedli k spornému nariadeniu

17.      DHA tvoria kategóriu chemických látok s heterogénnou a rôznou štruktúrou.(19) Vo veľkej miere sa používajú vo výživových doplnkoch a liekoch na rastlinnej báze z dôvodu ich laxatívneho účinku.(20)

18.      Podľa Všeobecného súdu sa DHA prirodzene vyskytujú v rôznych rastlinných druhoch vrátane niektorých druhov Aloe a tiež v niektorých druhoch ovocia a zeleniny.(21)

19.      U druhov rodu Aloe(22) sa DHA „nachádzajú predovšetkým v aloe latexe, čo je exsudát nachádzajúci sa medzi vnútornou časťou listu, t. j. priehľadným stredovým parenchýmovým tkanivom listu aloe, a kôrou“(23).

20.      Dňa 29. júna 2016 Komisia z vlastnej iniciatívy v nadväznosti na obavy vyjadrené členskými štátmi začala konanie podľa článku 8 nariadenia o prídavných látkach a požiadala EFSA, aby posúdil dostupné informácie týkajúce sa bezpečnosti používania DHA z akéhokoľvek zdroja v potravinách. Zároveň Komisia tento úrad vyzvala, aby pre DHA odporučil dennú dávku, ktorá by nevyvolávala obavy, pokiaľ ide o možné škodlivé účinky na zdravie všeobecnej populácie, a prípadne zraniteľných podskupín populácie.(24)

21.      Dňa 22. novembra 2017 prijal EFSA stanovisko z roku 2017 s názvom „Bezpečnosť [DHA] pri použití v potravinách“. Na základe všetkých dostupných údajov EFSA dospel k záveru, že DHA „by sa mali považovať za genotoxické a karcinogénne“(25) a že „nedokáže poskytnúť odporúčanie týkajúce sa denného príjmu [DHA], ktorý by nevyvolával obavy zo škodlivých účinkov na zdravie“(26).

22.      Podľa spisu EFSA skutočne zastáva stanovisko, že nedokáže stanoviť bezpečný denný príjem DHA, keďže v prípade existencie obáv z genotoxicity neexistuje žiadna úroveň, pod ktorou by sa vystavenie genotoxickým látkam dalo považovať za bezpečné, pretože aj tá najnižšia expozícia predstavuje riziko.(27) V súlade s tým sa „stanovenie orientačných hodnôt založených na zdravotných hľadiskách nepovažuje za vhodné“(28).

23.      Na základe stanoviska úradu EFSA prijala Komisia 18. marca 2021 sporné nariadenie.

24.      V tomto dokumente Komisia v príslušnej časti vysvetľuje, že EFSA „zistil, že [DHA] aloe‑emodín a emodín, ako aj štrukturálne príbuzná zlúčenina dantrón sú genotoxické in vitro. Takisto sa preukázalo, že extrakty aloy sú genotoxické in vitro s najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku [DHA] prítomných v extrakte. Ďalej sa preukázalo, že aloe‑emodín je genotoxický in vivo. Preukázalo sa, že extrakt z celých listov aloy a štrukturálny analógový dantrón sú karcinogénne“(29). Komisia teda dospela k záveru, že „vzhľadom na závažné škodlivé účinky na zdravie spojené s používaním aloe‑emodínu, emodínu, dantrónu a extraktov z aloy obsahujúcich [DHA] v potravinách a keďže nebolo možné stanoviť taký denný príjem [DHA], ktorý by nevyvolával obavy o ľudské zdravie, by sa tieto látky mali zakázať“(30). Navyše, „keďže s používaním Rheum, Cassia a Rhamnus a ich prípravkov v potravinách sú spojené možné škodlivé účinky na zdravie, avšak vedecká neistota v súvislosti s tým, či takéto prípravky obsahujú látky uvedené v časti A prílohy III k [nariadeniu o prídavných látkach], pretrváva, mali by sa tieto látky podrobiť skúmaniu Úniou a mali by sa preto zaradiť do časti C prílohy III“ k uvedenému nariadeniu.(31)

25.      Podľa článku 1 ods. 1 sporného nariadenia teda Komisia mení prílohu III k nariadeniu o prídavných látkach takto: v časti A dopĺňa „aloe‑emodín a všetky prípravky, v ktorých je táto látka prítomná“, „emodín a všetky prípravky, v ktorých je táto látka prítomná“, „prípravky z listov druhu Aloe obsahujúce [DHA]“ a „dantrón a všetky prípravky, v ktorých je táto látka prítomná“.

26.      Podobne podľa článku 1 ods. 2 sporného nariadenia Komisia dopĺňa do časti C nariadenia o prídavných látkach „prípravky z koreňa alebo pakoreňa Rheum palmatum L., Rheum officinale Baillon a ich hybridov obsahujúce [DHA]“, „prípravky z listov alebo plodov Cassia senna L. obsahujúce [DHA]“ a „prípravky z kôry Rhamnus frangula L., Rhamnus purshiana DC. obsahujúce [DHA]“.

C.      Konanie na Všeobecnom súde

27.      V období od 10. apríla do 27. mája 2021 Aloe Vera of Europe BV (vo veci T‑189/21), Ortis (vo veci T‑271/21), Syndicat national des compléments alimentaires (Synadiet) a iní (vo veci T‑274/21), ako aj Aboca, Coswell a Apard (vo veci T‑302/21), všetko výrobcovia alebo zástupcovia výrobcov, ktorí uvádzajú na trh výrobky obsahujúce látky odvodené z rastlinných druhov obsahujúcich DHA, podali žaloby, v ktorých navrhovali zrušenie sporného nariadenia.

28.      Dňa 13. novembra 2024 Všeobecný súd vyniesol napadnuté rozsudky, ktorými vyhovel návrhom žalobcov v prvostupňovom konaní, a to v časti, v ktorej namietali porušenie požiadaviek ustanovených v článku 8 ods. 1 a 2 nariadenia o prídavných látkach. Žiadne ďalšie návrhy, ktoré títo účastníci konania predložili, neposúdil.

29.      V súvislosti so svojimi rozsudkami vo veciach T‑302/21, T‑271/21 a T‑274/21 Všeobecný súd konštatoval, že článok 8 nariadenia o prídavných látkach neumožňuje zaradenie „prípravkov“ do zoznamov v častiach A a C prílohy III k tomuto nariadeniu.(32) Okrem tohto zistenia, pokiaľ ide o rozsudky vo veciach T‑189/21, T‑302/21, T‑271/21 a T‑274/21, Všeobecný súd tiež konštatoval, že Komisia nesprávne nestanovila prah rizika na účely zákazu pridávania látok obsahujúcich DHA do potravín alebo ich používania pri výrobe potravín, v súlade s článkom 8 ods. 1 a 2 nariadenia o prídavných látkach.(33)

30.      V dôsledku toho Všeobecný súd sporné nariadenie v príslušných častiach zrušil.

D.      Konanie na Súdnom dvore

31.      Komisia vo svojich štyroch odvolaniach žiada Súdny dvor, aby zrušil napadnuté rozsudky, aby v každej veci vydal konečné rozhodnutie zamietnutím žalôb podľa článku 61 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, alebo subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na posúdenie žalobných dôvodov, ktoré doteraz neboli posúdené, a aby uložil žalobcom v prvostupňovom konaní povinnosť nahradiť trovy konania, alebo rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr, ak vec bude vrátená Všeobecnému súdu.

32.      Komisiu v tomto konaní podporuje EFSA, ktorému bolo udelené povolenie na vstup do konania ako vedľajší účastník v každom z odvolaní.(34)

33.      Pojednávanie sa neuskutočnilo.

III. Analýza

34.      Moje návrhy majú nasledujúcu štruktúru. Začnem tvrdením, že Všeobecný súd sa nerozhodol správne, keď konštatoval, že článok 8 nariadenia o prídavných látkach neumožňuje zaradenie „prípravkov“ z iných látok než vitamínov a minerálnych látok do zoznamov v prílohe III k uvedenému nariadeniu (časť A). Následne sa budem venovať tvrdeniu, že podmienky uvedené v článku 8 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia by sa nemali vykladať kumulatívne, teda že Komisia mala stanoviť prah rizika pre pridávanie látok obsahujúcich DHA do potravín alebo ich používanie pri výrobe potravín (časť B). Na záver sa vo svojej analýze zameriam na argument týkajúci sa neodôvodnenia rozhodnutia a prekročenia rozsahu právomoci preskúmania Všeobecného súdu (časť C).

A.      Odvolací dôvod týkajúci sa zaradenia „prípravkov“ obsahujúcich iné látky než vitamíny a minerálne látky do prílohy III k nariadeniu o prídavných látkach

35.      V rámci prvého odvolacieho dôvodu vo veciach C‑48/25 P, C‑54/25 P a C‑55/25 P Komisia spochybňuje záver Všeobecného súdu, podľa ktorého pojem „prípravky“ nepatrí do pôsobnosti článku 8 nariadenia o prídavných látkach. Vo svojich rozsudkoch vo veciach T‑302/21, T‑271/21 a T‑274/21 uvedený súd konštatoval, že článok 8 nariadenia o prídavných látkach sa vzťahuje výlučne na pojmy „látky“, „zložky“ a „zložka, ktorá obsahuje [uvedenú] látku“. Konštatoval teda, že podľa článku 8 ods. 2 písm. a) bodu i) nariadenia o prídavných látkach možno zaradením do časti A prílohy III k uvedenému nariadeniu zakázať iba pridávanie „látky“ alebo „zložky, ktorá obsahuje [uvedenú] látku“ do potravín alebo ich používanie pri výrobe potravín. Všeobecný súd však dospel k záveru, že pojem „prípravky“ presahuje pôsobnosť oboch uvedených pojmov. Podobne konštatoval, že vzhľadom na to, že článok 8 ods. 2 písm. b) uvedeného nariadenia odkazuje iba na „látky“, a nie na „zložky“, jeho pôsobnosť musí byť užšia než pôsobnosť článku 8 ods. 2 písm. a) bodu i) uvedeného nariadenia. V súlade s tým sa do časti C prílohy III môžu zaradiť iba tie „látky“, u ktorých bola zistená možnosť škodlivých účinkov na zdravie, avšak v súvislosti s ktorými pretrváva neistota. Na základe týchto výkladov Všeobecný súd konštatoval, že pojem „prípravky“ nie je zahrnutý ani v pojme „látky“, ani v pojme „zložky“, že ním nemožno nahradiť žiaden z týchto pojmov a že preto Komisia nemohla na základe uvedených ustanovení prijať zmeny častí A a C uvedeného nariadenia prostredníctvom článku 1 ods. 1 a článku 1 ods. 2 sporného nariadenia.

36.      Komisia, ktorá je podporovaná úradom EFSA, tento záver spochybňuje. Títo účastníci konania tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že pojem „prípravky“ je širší než pôsobnosť článku 8 ods. 2 nariadenia o prídavných látkach, teda že tento pojem nie je zahrnutý v pojmoch „látky“ ani „zložky“. Odôvodnenie uvedeného súdu nie je v súlade so znením, kontextom ani účelom konania stanoveného v článku 8 uvedeného nariadenia a ani nie je schopné ochrániť účinnosť nariadenia ako celku.

37.      Odporcovia túto argumentáciu spochybňujú a podporujú odôvodnenie Všeobecného súdu.

38.      Súhlasím s Komisiou a úradom EFSA.

39.      Znenie článku 8 ods. 1 nariadenia o prídavných látkach zdôrazňuje, že má pokrývať prípady, keď „sa do potravín pridávajú iné látky ako vitamíny alebo minerálne látky alebo [zložky], ktoré obsahujú inú látku ako vitamíny a minerálne látky, alebo sa takéto látky používajú pri ich výrobe“.

40.      Všeobecný súd dospel k záveru, že tam ustanovený postup sa nevzťahuje na pridávanie „prípravkov“ z látok obsahujúcich DHA, predovšetkým na základe doslovného výkladu uvedeného ustanovenia.

41.      Chápem, že Všeobecný súd má s touto terminológiou problém. Slovo „prípravky“ sa v článku 8 nariadenia o prídavných látkach nevyskytuje a nepoužíva sa ani vo zvyšku uvedeného nariadenia. V závislosti od toho, ako sa toto slovo interpretuje, sa jeho použitie môže považovať za prekračujúce rámec uvedeného nariadenia. Prečo Komisia napriek tomu považovala za potrebné použiť túto terminológiu v normatívnej časti vykonávacieho nariadenia, a tým riskovala, že bude nesprávne pochopená, pokiaľ ide o pôsobnosť zamýšľaného nariadenia, nie je v spise vysvetlené.

42.      Komisia ani EFSA v tejto súvislosti neposkytli presvedčivé vysvetlenie. Napríklad skutočnosť, že EFSA vo svojom usmerňovacom dokumente z roku 2009(35), ktorý s týmto konaním nesúvisí, používa pojem „prípravky“ namiesto pojmu „látky“ alebo „zložky“, s cieľom dodatočne spresniť svoje analýzy (na čo má plné právo), je určite užitočná na pochopenie kontextu, v ktorom sa tento pojem používa. To však v žiadnom prípade nemôže ovplyvniť pôsobnosť nadradeného právneho aktu EÚ ani terminológiu v ňom použitú.

43.      Zároveň však nesmieme prehliadať skutočnosť, že v prípade všetkých aktov inštitúcií EÚ sa uplatňuje všeobecná domnienka platnosti.(36) To znamená, že tieto právne akty sa musia v čo najväčšej miere vykladať tak, aby sa táto domnienka rešpektovala. Podľa môjho názoru to zároveň znamená, že samotné použitie slova v normatívnej časti vykonávacieho aktu, ktoré sa v základnom akte inak nepoužíva, samo osebe nestačí na vyvrátenie tejto domnienky.

44.      To platí najmä v prípade, ak – ako v tomto konaní – Komisia a EFSA tvrdia, pred Všeobecným súdom aj pred Súdnym dvorom, že pojem „prípravky“, ako sa používa v spornom nariadení, by sa mal chápať tak, že zahŕňa všetky výrobky používané ako vstupné suroviny vo výrobnom procese, ktoré obsahujú látku, u ktorej boli zistené škodlivé účinky.

45.      Inými slovami, Komisia aj EFSA trvajú na tom, že sporné nariadenie sa prostredníctvom pojmu „prípravky“ snažilo pokryť nepriame pridávanie zakázanej látky do potravín alebo ich výroby.

46.      Pre týchto účastníkov konania takýto výklad nevylučuje ani pôsobnosť, ani účel článku 8 nariadenia o prídavných látkach. Zdôrazňujú, že Všeobecný súd pri doslovnom výklade tohto ustanovenia nezohľadňuje nielen ostatné doslovné prvky obsiahnuté v tomto ustanovení, ako sú výrazy „pridávané do potravín“ a „používané pri výrobe potravín“, ale aj skutočnosť, že pojem „zložky“ môže v závislosti od toho, ako sa vykladá, zahŕňať rôzne formy nepriameho pridávania látok, u ktorých boli zistené škodlivé účinky, do potravín alebo ich používania pri výrobe potravín.

47.      Podľa môjho názoru by výklad, podľa ktorého sa pojem „zložky“ chápe ako rôzne formy a spôsoby nepriameho pridávania škodlivej látky do potravín, skutočne najlepšie zachoval zmysel článku 8 nariadenia o prídavných látkach.

48.      Ako som už vysvetlila, cieľom tohto nariadenia je stanoviť rámec na reguláciu „širok[ej] palet[y] živín a iných prísad [zložiek – neoficiálny preklad], ktoré sa môžu použiť pri výrobe potravín“(37), ktorých dobrovoľné pridávanie by mohlo vyvolávať obavy o zdravie spotrebiteľov.(38)

49.      Článok 8 nariadenia o prídavných látkach tak stanovuje v súvislosti s látkami inými, než sú vitamíny a minerálne látky.(39)

50.      Na dosiahnutie tohto cieľa by nemalo mať veľký význam, či sa uvedená látka nachádza v čistej forme, alebo či sa získava v predchádzajúcich procesoch, aby bola priamo alebo nepriamo zahrnutá ako „prípravok“, zmes alebo zložka, a to za predpokladu, že sa do potravín dobrovoľne pridáva alebo používa pri výrobe potravín.

51.      Ako vysvetľuje EFSA, rozhodujúce je skutočne to, že sa pridáva škodlivá látka, bez ohľadu na spôsob, akým k tomuto pridaniu dochádza. Úspech či neúspech rámca ustanoveného v článku 8 uvedeného nariadenia totiž závisí od schopnosti Komisie regulovať toto pridávanie z hľadiska potenciálne škodlivých látok.

52.      V súlade s tým musí článok 8 nariadenia o prídavných látkach môcť pokrývať rôzne formy, v akých sa takáto látka môže vyskytovať, ako aj rôzne spôsoby, akými sa táto látka môže pridávať do potravín alebo používať pri výrobe potravín.

53.      Odlišný výklad, napríklad ten, ktorý prijal Všeobecný súd, by mohol viesť k situácii, v ktorej by Komisia mohla v podstate regulovať priame pridávanie napríklad aloe‑emodínu, emodínu alebo dantrónu do potravín, nie však ich nepriame pridávanie prostredníctvom ich predchádzajúceho zaradenia do prípravku pred ich pridávaním do potravín alebo použitím pri ich výrobe. Nechápem, ako by to mohlo byť logické alebo v súlade s cieľom chrániť spotrebiteľa pred škodlivými prísadami v potravinách.

54.      Okrem toho by takýto výklad zbavil pojem „zložka“, ako sa používa v článku 8 nariadenia o prídavných látkach, jeho praktického účinku v rámci tohto ustanovenia.

55.      Preto bez ohľadu na to, či sa látka pridáva priamo do potravín alebo používa pri ich výrobe, alebo či sa najskôr zmieša s inými látkami a až potom sa pridáva do potravín alebo sa používa pri ich výrobe, postup ustanovený v článku 8 nariadenia musí zahŕňať túto látku.

56.      Tá istá logika sa musí nevyhnutne vzťahovať aj na článok 8 ods. 2 písm. b) nariadenia o prídavných látkach.

57.      Je pravda, ako zdôrazňujú odporcovia a napadnuté rozsudky, že uvedené ustanovenie odkazuje len na pojem „látky“, a nie aj na pojem „zložky“. Na základe toho sa tvrdí, že článok 8 ods. 2 písm. b) nariadenia o prídavných látkach umožňuje len to, aby boli predmetom skúmania zo strany EÚ látky, ktoré sa priamo pridávajú do potravín alebo používajú pri ich výrobe. Ako som však vysvetlila, vzhľadom na cieľ, ktorý rámec článku 8 nariadenia o prídavných látkach ako celok sleduje, by bolo nelogické tento proces takto obmedziť a vylúčiť možnosť podrobiť skúmaniu nepriame pridávanie látok, v prípade ktorých boli zistené možné škodlivé účinky na zdravie, avšak v súvislosti s ktorými pretrváva vedecká neistota.

58.      Opačný výklad nemá zmysel ani v kontexte samotného článku 8: podľa postupu pre naliehavé prípady uvedeného v jeho odseku 5 môže Komisia presunúť „látku“ z časti C prílohy III do časti A alebo B. Aby teda bol možný takýto presun „zložiek“ z naliehavých dôvodov, časť C musí môcť zahŕňať aj „zložky“. To znamená, že článok 8 ods. 2 písm. b) uvedeného nariadenia treba vykladať tak, že sa vzťahuje aj na zaraďovanie „zložiek“ do časti C prílohy III k uvedenému nariadeniu. Z tohto dôvodu a bez ohľadu na to, že argumentácia odporcov nie je nová,(40) táto argumentácia v žiadnom prípade nemôže zabrániť Komisii v regulácii pridávania látok, ktoré môžu byť škodlivé pre ľudské zdravie, do potravín.

59.      Ak uvedené aplikujeme na okolnosti tohto konania, znamená to, že žiadne ustanovenie nariadenia o prídavných látkach nebráni tomu, aby sa pojmy „látky“ a „zložky“, ako sú uvedené v jeho článku 8, vykladali tak, že odkazujú na nepriame pridávanie iných látok, než sú vitamíny a minerálne látky, do potravín alebo na používanie týchto látok pri výrobe potravín ako „prípravkov“. Všeobecný súd sa preto dopustil nesprávneho posúdenia, keď toto ustanovenie vyložil tak, že sa na takýto prípad nevzťahuje, a keď okrem iného na tomto základe zrušil príslušné časti sporného nariadenia.

60.      Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor uznal prvý odvolací dôvod Komisie vo veciach C‑48/25 P, C‑54/25 P a C‑55/25 P za opodstatnený.

B.      Odvolacie dôvody týkajúce sa podmienok stanovených v článku 8 ods. 1 a 2 nariadenia o prídavných látkach

61.      V napadnutých rozsudkoch Všeobecný súd vyložil článok 8 ods. 1 a 2 nariadenia o prídavných látkach tak, že stanovuje dve kumulatívne podmienky, za ktorých Komisia môže zakázať pridávanie látky alebo zložky do potravín alebo ich používanie pri výrobe potravín: po prvé, že ich pridávanie vedie k tomu, že by nastal značne zvýšený príjem predmetnej látky v porovnaní s príjmom, ktorý možno rozumne očakávať za bežných podmienok konzumácie vyváženej a pestrej stravy a/alebo ktorý by inak mohol pre spotrebiteľov predstavovať možné ohrozenie (článok 8 ods. 1); a po druhé, že bol identifikovaný škodlivý účinok na zdravie (článok 8 ods. 2). Na základe toho a vzhľadom na to, že Komisia nestanovila prahovú hodnotu pre množstvo DHA vo vyváženej a pestrej strave, ako by to bolo nutné podľa článku 8 ods. 1 uvedeného nariadenia, Všeobecný súd zrušil príslušné časti sporného nariadenia.(41)

62.      Komisia tieto závery v rámci prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑38/25 P a v rámci druhého odvolacieho dôvodu vo veciach C‑48/25 P, C‑54/25 P a C‑55/25 P spochybňuje. S podporou EFSA v podstate tvrdí, že na to, aby bolo možné zakázať pridávanie látky do potravín alebo ich používanie pri výrobe – či už priamo, alebo prostredníctvom zložiek, ktoré ju obsahujú –, musí byť splnená iba podmienka týkajúca sa identifikácie nepriaznivého účinku na zdravie, ako je stanovená v článku 8 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia.(42)

63.      Odporcovia túto argumentáciu spochybňujú a podporujú odôvodnenie Všeobecného súdu.

64.      Súhlasím s Komisiou a úradom EFSA.

65.      Ako je vysvetlené v bode 14 vyššie, článok 8 ods. 1 nariadenia o prídavných látkach stanovuje tri rizikové scenáre, v ktorých je Komisia oprávnená začať postup zaradenia určitých látok a/alebo zložiek do prílohy III: po prvé, ak dochádza k ich príjmu nad rámec bežnej a vyváženej stravy; po druhé, ak k takémuto príjmu dochádza a existuje potenciálne riziko pre spotrebiteľov; alebo po tretie, ak bez ohľadu na úroveň príjmu predstavuje pridávanie uvedených látok alebo zložiek potenciálne riziko pre spotrebiteľov.

66.      Tieto podmienky jednoznačne predchádzajú rozhodovaciemu procesu, ktorý prebieha podľa článku 8 ods. 2 nariadenia o prídavných látkach s cieľom regulovať takto identifikované riziko, a sú od neho oddelené. Uvedený rozhodovací proces sa začne až po tom, čo Komisia na základe obáv vyjadrených členskými štátmi alebo z vlastnej iniciatívy zistí, že môže existovať jedno alebo viacero rizík uvedených v článku 8 ods. 1 nariadenia o prídavných látkach.

67.      Skutočne sa mi zdá byť jasné, že článok 8 nariadenia o prídavných látkach je rozdelený do dvoch samostatných fáz: fázy identifikácie rizika (podľa článku 8 ods. 1 uvedeného nariadenia) a fázy rozhodnutia o tom, ako toto riziko riadiť (podľa článku 8 ods. 2 uvedeného nariadenia).

68.      V tomto druhom kroku – fáze riadenia rizika – musí Komisia rozhodnúť medzi možnosťami riešení stanovenými normotvorcom EÚ, pokiaľ ide o spôsob, akým sa má naložiť s danou látkou alebo zložkou.

69.      V tomto časovom bode nie sú scenáre identifikácie rizík uvedené v článku 8 ods. 1 nariadenia o prídavných látkach relevantné.

70.      Ako sa totiž uvádza v článku 8 ods. 2 daného nariadenia, v tomto časovom bode a v závislosti od posúdenia úradom EFSA Komisia môže, ak sa zistí škodlivý účinok, zaradiť látku alebo zložku do časti A, a tak jej použitie úplne zakázať [podľa článku 8 ods. 2 písm. a) bodu i)], alebo ju zaradiť do časti B a povoliť jej pridávanie za určitých podmienok [podľa článku 8 ods. 2 písm. a) bodu ii)]; alebo, ak bol identifikovaný škodlivý účinok, ale pretrváva vedecká neistota, zaradiť látku alebo zložku do časti C, povoliť jej používanie a podrobiť ju skúmaniu [podľa článku 8 ods. 2 písm. b)]. Inými slovami, Komisia musí rozhodnúť o konkrétnych opatreniach, ktoré je potrebné prijať, na základe vedecky podloženej pravdepodobnosti škodlivých účinkov.

71.      V kontexte tohto konania tomu rozumiem tak, že Komisia začala konanie ustanovené v článku 8 ods. 1 nariadenia o prídavných látkach výlučne na základe rizika príjmu látok obsahujúcich DHA, ktoré predstavujú zdravotné riziko pre spotrebiteľov. Vzhľadom na posúdenie, ktoré vypracoval EFSA a v ktorom sa konštatuje, že takéto riziká existujú v prípade určitých látok,(43) Komisia následne postupovala v súlade s riešením ustanoveným v článku 8 ods. 2 písm. a) bode i) nariadenia o prídavných látkach.

72.      Ako jednoznačne vyplýva zo znenia uvedeného ustanovenia, ak Komisia prijme rozhodnutie podľa článku 8 ods. 2 písm. a) bodu i), musí danú látku alebo zložku úplne zakázať, a preto nemá diskrečnú právomoc stanoviť prah spotreby pre tento konkrétny druh látky (aj keby to v prípade genotoxických látok bolo možné).(44) Keby takúto diskrečnú právomoc dostala, normotvorca EÚ by to uviedol, tak ako to urobil v článku 8 ods. 2 písm. a) bode ii) uvedeného nariadenia.(45)

73.      Je teda zrejmé, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď konštatoval, že článok 8 ods. 2 nariadenia o prídavných látkach sa má vykladať spolu s jeho článkom 8 ods. 1, čo má za následok, že existujú dve podmienky, ktoré musí Komisia splniť pred zaradením látky do prílohy III k uvedenému nariadeniu.

74.      Na rozdiel od toho, čo tvrdia odporcovia, uvedený výklad nezbavuje článok 8 ods. 1 nariadenia o prídavných látkach jeho funkcie. Podľa môjho názoru títo účastníci konania zamieňajú dva odlišné pojmy: posudzovanie rizika a riadenie rizika.

75.      Vyhodnotenie rizika je na jednej strane vedecky podložený proces pozostávajúci zo štyroch stupňov: identifikácia ohrozenia, charakteristika ohrozenia, vyhodnotenie miery vystavenia riziku a charakteristika rizika.(46) Tento proces zahŕňa komplexné vedecké vyhodnotenie bezpečnosti látky alebo biologického činidla na základe všetkých relevantných vedeckých a technických údajov s cieľom identifikovať nové riziká a predchádzať im. Na úrovni EÚ a na účely nariadenia o prídavných látkach túto úlohu plní EFSA. Riadenie rizika je na druhej strane „na rozdiel od vyhodnotenia rizika,… zvažovania voľby postupov na základe konzultácií so zainteresovanými stranami, posudzujúc vyhodnotenie rizika a iné opodstatnené faktory a, ak to bude potrebné, výber vhodných možností prevencie a kontroly“(47). Až po dokončení analýzy rizík budú príslušné orgány schopné rozhodnúť o vhodných opatreniach na dosiahnutie požadovanej úrovne ochrany.(48)

76.      Ako som už vysvetlila, zatiaľ čo článok 8 ods. 1 nariadenia o prídavných látkach možno chápať ako súčasť vyhodnocovania rizika, jeho článok 8 ods. 2 jasne stanovuje rôzne možnosti riadenia rizika, ktoré už EFSA identifikoval, vyhodnotil a charakterizoval.(49) V prejednávanej veci Komisia riadila riziko identifikované úradom EFSA prostredníctvom opatrenia stanoveného v článku 8 ods. 2 písm. a) bode i) nariadenia o prídavných látkach: zaradením predmetnej látky do zoznamu A prílohy III k uvedenému nariadeniu a zákazom jej pridávania do potravín a používania pri výrobe potravín. Preskúmanie tohto rozhodnutia Komisie je podmienené zistením zjavne nesprávneho posúdenia.

77.      Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor uznal prvý odvolací dôvod Komisie vo veci C‑38/25 P a jej druhý odvolací dôvod vo veciach C‑48/25 P, C‑54/25 P a C‑55/25 P za opodstatnený.

C.      Odvolacie dôvody týkajúce sa povinnosti Všeobecného súdu odôvodniť svoje rozhodnutie a jeho právomoc súdneho preskúmania

78.      V druhom odvolacom dôvode vo veci C‑38/25 P a v treťom odvolacom dôvode vo veciach C‑48/25 P, C‑54/25 P a C‑55/25 P Komisia, podporovaná úradom EFSA, tvrdí, že Všeobecný súd neuviedol dôvody(50) a že prekročil svoje právomoci v oblasti súdneho preskúmania.(51)

79.      Odporcovia sa domnievajú, že tvrdenia Komisie sú neprípustné a že Všeobecný súd v každom prípade ani neporušil povinnosť odôvodnenia, ani nevykonal preskúmanie s intenzitou presahujúcou jeho právomoci.

80.      Súhlasím s odporcami.

81.      Pokiaľ ide o tvrdenie, že Všeobecný súd neuviedol odôvodnenie, je potrebné pripomenúť, že treba rozlišovať medzi existenciou odôvodnenia, ako to vyžaduje článok 296 ZFEÚ, a otázkou, či je toto odôvodnenie podložené. Pod článok 296 ZFEÚ možno zahrnúť iba tvrdenie týkajúce sa existencie odôvodnenia.(52) Je však zrejmé, že Komisia netvrdí, že napadnuté rozsudky neobsahujú odôvodnenie. Naopak, kritizuje obsah tohto odôvodnenia v predmetných konštatovaniach. Keďže tento druh tvrdenia nie je možné zahrnúť pod článok 296 ZFEÚ, argumentáciu Komisie je v tomto rozsahu potrebné zamietnuť ako neprípustnú.

82.      Pokiaľ ide o tvrdenie, že Všeobecný súd prekročil svoje právomoci v oblasti súdneho preskúmania, po prvé, a v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, Všeobecný súd neuskutočnil komplexné preskúmanie skutkových zistení Komisie týkajúcich sa článku 8 nariadenia o prídavných látkach, a preto neprekročil svoje právomoci preskúmania, pokiaľ ide o vedecké posúdenia.(53) Uvedený súd skôr preskúmal výklad Komisie týkajúci sa článku 8 ods. 1 a 2 nariadenia o prídavných látkach, v súvislosti s ktorým, ako už bolo vysvetlené, nesprávne vyložil tieto ustanovenia tak, že stanovujú kumulatívne podmienky. Keďže súdy EÚ majú úplnú právomoc vykladať právo, tvrdenie Komisie je v tomto rozsahu potrebné zamietnuť ako neopodstatnené. Po druhé, pokiaľ ide o to, že sa Komisia domnieva, že Všeobecný súd nahradil argumentáciu úradu EFSA svojou vlastnou, keď dospel k záveru, že „z vedeckého stanoviska z roku 2017 ani zo žiadneho údaja v spise nevyplýva, že by ustanovenia napadnutého nariadenia boli prijaté z dôvodu, že by predmetné prípravky inak mohli pre spotrebiteľov predstavovať možné ohrozenie“(54), je zrejmé, že tento záver je skutkovým zistením obmedzeným na to, čo Všeobecný súd považoval za obsah spisu. Toto konštatovanie nepredstavuje vedecké posúdenie. Vzhľadom na to, že sa toto tvrdenie snaží spochybniť skutkové zistenie Všeobecného súdu bez toho, aby poukazovalo na jeho možné skreslenie, je aj toto tvrdenie nutné považovať za neprípustné.

83.      Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor druhý odvolací dôvod Komisie vo veci C‑38/25 P a jej tretí odvolací dôvod vo veciach C‑48/25 P, C‑54/25 P a C‑55/25 P zamietol ako čiastočne neprípustný a čiastočne neopodstatnený.

IV.    Dôsledky

84.      Prvý odvolací dôvod vo veci C‑38/25 P a prvý a druhý odvolací dôvod vo veciach C‑48/25 P, C‑54/25 P a C‑55/25 P sú opodstatnené. Z tohto dôvodu by sa napadnuté rozsudky mali zrušiť. Keďže však Všeobecný súd neposúdil všetky právne dôvody uplatnené v prvostupňovom konaní, Súdny dvor nemôže vyniesť konečné rozhodnutie a musí príslušné veci vrátiť Všeobecnému súdu.(55)

V.      Návrh

85.      Navrhujem, aby Súdny dvor:

–        zrušil rozsudky z 13. novembra 2024, Aloe Vera of Europe/Komisia (T‑189/21, EU:T:2024:802); z 13. novembra 2024, Aboca a i./Komisia (T‑302/21, EU:T:2024:808); z 13. novembra 2024, Ortis/Komisia (T‑271/21, EU:T:2024:804), a z 13. novembra 2024, Synadiet a i./Komisia (T‑274/21, EU:T:2024:806),

–        vrátil vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol o zostávajúcich žalobných dôvodoch, a

–        rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.


1      Jazyk prednesu: angličtina.


2      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 20. decembra 2006 o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín (Ú. v. EÚ L 404, 2006, s. 26).


3      Rozsudky z 13. novembra 2024, Aloe Vera of Europe/Komisia (T‑189/21, EU:T:2024:802) (ďalej len „Aloe Vera of Europe/Komisia“); z 13. novembra 2024, Aboca a i./Komisia (T‑302/21, EU:T:2024:808) (ďalej len „Aboca a i./Komisia“); z 13. novembra 2024, Ortis/Komisia (T‑271/21, EU:T:2024:804) (ďalej len „Ortis/Komisia“), a z 13. novembra 2024, Synadiet a i./Komisia (T‑274/21, EU:T:2024:806) (ďalej len „Synadiet a i./Komisia“) (spoločne ďalej len „napadnuté rozsudky“).


4      Nariadenie Komisie z 18. marca 2021, ktorým sa mení príloha III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006, pokiaľ ide o botanické druhy obsahujúce deriváty hydroxyantracénu (Ú. v. EÚ L 96, 2021, s. 6).


5      Pozri najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (Ú. v. EÚ L 404, 2006, s. 9), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 18).


6      Pozri odôvodnenia 3 a 4 nariadenia o prídavných látkach. Pozri ďalej Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o pridávaní vitamínov, minerálov a niektorých ďalších látok do potravín, KOM(2003) 671 v konečnom znení (ďalej len „návrh nariadenia o prídavných látkach“), s. 3.


7      Pozri v tomto zmysle odôvodnenia 1, 2 a 22 nariadenia o prídavných látkach, ako aj jeho článok 1 ods. 1 a článok 10. Pozri tiež návrh nariadenia o prídavných látkach, s. 1.


8      Pozri v tomto zmysle odôvodnenia 14 a 22 nariadenia o prídavných látkach a jeho článok 1 ods. 1.


9      Pozri odôvodnenie 12 nariadenia o prídavných látkach.


10      Pozri návrh nariadenia o prídavných látkach, bod 21.


11      Pozri odôvodnenie 20 nariadenia o prídavných látkach.


12      Pozri odôvodnenie 1 nariadenia o prídavných látkach.


13      Pozri odôvodnenie 20 nariadenia o prídavných látkach. Pozri aj odôvodnenie 2 nariadenia s podobným textom.


14      Pozri článok 3 ods. 1 nariadenia o prídavných látkach, ktorý stanovuje, že „do potravín, na ktoré sa vzťahujú pravidlá ustanovené v tomto nariadení sa môžu pridávať len vitamíny a/alebo minerálne látky uvedené v prílohe I vo formách uvedených v prílohe II“.


15      Pozri článok 4 nariadenia o prídavných látkach, v ktorom sú stanovené kategórie výrobkov, do ktorých sa vitamíny a minerálne látky pridávať nesmú.


16      Pozri článok 6 nariadenia o prídavných látkach, ktorý stanovuje podmienky, za ktorých možno vitamíny a minerálne látky do potravín pridávať.


17      Pozri článok 8 ods. 1 nariadenia o prídavných látkach (kurzívou zdôraznila generálna advokátka). Podobné znenie je uvedené v jeho odôvodnení 2.


18      Pozri článok 8 ods. 2 nariadenia o prídavných látkach.


19      Pozri v tomto zmysle rozsudky Aloe Vera of Europe/Komisia (bod 4); Aboca a i./Komisia (bod 5); Ortis/Komisia (bod 3), a Synadiet a i./Komisia (bod 3).


20      Pozri rozsudky Aloe Vera of Europe/Komisia (bod 4); Aboca a i./Komisia (bod 5); Ortis/Komisia (bod 3), a Synadiet a i./Komisia (bod 3).


21      Pozri rozsudky Aloe Vera of Europe/Komisia (bod 4); Aboca a i./Komisia (bod 5); Ortis/Komisia (bod 3), a Synadiet a i./Komisia (bod 3).


22      Vo svojom rozsudku Aloe Vera of Europe/Komisia (bod 3) Všeobecný súd vysvetľuje, že „Aloe vera je druh Aloe, ktorej list pozostáva z troch vrstiev, z ktorých prvú vrstvu predstavuje vonkajšia zelená šupka, ktorá chráni rastlinu pred nepriaznivým počasím, druhú vrstvu predstavuje medzivrstva zložená zo žltkastého latexu obsahujúceho [DHA] a tretiu vrstvu predstavuje vlhká a transparentná vnútorná vrstva želatínovej tekutiny, ktorá obsahuje živiny rastliny…“


23      EFSA Panel on Food Additives and Nutrient Sources added to Food: Safety of hydroxyanthracene derivatives for use in food. In: EFSA Journal, 2018, Vol. 16, Issue 1, 5090. Dostupné na: https://doi:10.2093/j.efsa.2018.5090 (ďalej len „stanovisko EFSA z roku 2017“), s. 19.


24      Pozri v tomto zmysle rozsudky Aloe Vera of Europe/Komisia (bod 5); Aboca a i./Komisia (bod 6); Ortis/Komisia (bod 4), a Synadiet a i./Komisia (bod 4).


25      Pozri stanovisko EFSA z roku 2017, s. 1.


26      Pozri stanovisko EFSA z roku 2017, s. 69.


27      Pozri v tomto zmysle EFSA Scientific Committee: Scientific opinion on genotoxicity testing strategies applicable to food and feed safety assessment. In: EFSA Journal, 2011, Vol. 9, Issue 9, 2379. Dostupné na: https://doi:10.2903/j.efsa.2011.2379. Pozri najmä s. 9, ako aj časť 4.2 venovanú expozícii, s. 23 až 25.


28      EFSA Scientific Committee: Clarification of some aspects related to genotoxicity assessment. In: EFSA Journal, 2017, Vol. 15, Issue 12, 5113, s. 1. Dostupné na: https://doi.org/10.2903/j.efsa.2017.5113. Pozri tiež s. 14 a 15 v súvislosti so stanovovaním orientačných hodnôt pre genotoxické látky založených na zdravotných hľadiskách.


29      Sporné nariadenie, odôvodnenie 7.


30      Sporné nariadenie, odôvodnenie 9.


31      Sporné nariadenie, odôvodnenie 11.


32      Pozri rozsudky Aboca a i./Komisia (bod 61); Ortis/Komisia (bod 65), a Synadiet a i./Komisia (bod 57).


33      Pozri v tomto zmysle rozsudky Aloe Vera of Europe/Komisia (body 66 a 67); Aboca a i./Komisia (body 90 a 91); Ortis/Komisia (body 95 a 96), a Synadiet a i./Komisia (body 86 a 87).


34      Stojí tiež za zmienku, že Talianska republika podala žiadosť o vstup do konania ako vedľajšia účastníčka na podporu tvrdení odporcov vo veci C‑48/25 P. Avšak vzhľadom na to, že táto žiadosť bola podaná po uplynutí lehoty uvedenej v článku 190 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ale pred rozhodnutím o začatí ústnej časti konania, rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 23. mája 2025 bola táto účastníčka konania oprávnená predložiť svoje pripomienky na ústnom pojednávaní, ak by sa konalo, v súlade s článkom 194 rokovacieho poriadku.


35      EFSA Scientific Committee: Guidance on safety assessment of botanicals and botanical preparations intended for use as ingredients in food supplements. In: EFSA Journal, 2009, Vol. 7, Issue 9, 1249, s. 2. Dostupné na: https://doi:10.2093/j.efsa.2009.1249.


36      Pozri ex multis rozsudky z 13. februára 1979, Granaria (101/78, EU:C:1979:38, bod 4), a z 27. januára 2026, Komisia/Maďarsko (Zmena klasifikácie kanabisu) (C‑271/23, EU:C:2026:45, bod 124 a citovaná judikatúra).


37      Pozri odôvodnenie 1 nariadenia o prídavných látkach.


38      Pozri v tomto zmysle odôvodnenie 20 nariadenia o prídavných látkach. Komisia sa domnieva, že „neúmyselná“ prítomnosť škodlivých látok v potravinách sa riadi nariadením Rady (EHS) č. 315/93 z 8. februára 1993, ktorým sa stanovujú postupy spoločenstva u kontaminujúcich látok v potravinách (Ú. v. ES L 37, 1993, s. 1; Mim. vyd. 15/002, s. 204), na základe ktorého môže Komisia stanoviť maximálne hladiny kontaminujúcich látok v potravinách.


39      Ako som vysvetlila v bode 11 vyššie, druhým postupom je ten, ktorý sa týka pridávania vitamínov a minerálnych látok.


40      Pozri v tejto súvislosti návrh nariadenia o pridaných látkach, v ktorom sa v bode 21 uvádza, že „niekedy [použitie určitých iných látok] a ich uvedenie na etikete môže vyvolať otázky, či by sa mali považovať za zložky použité pri výrobe potravín, alebo či by sa mali považovať za ‚pridané‘. Bez ohľadu na odpoveď na túto otázku by bolo vhodné v rámci tohto navrhovaného nariadenia upraviť bezpečné používanie takýchto látok alebo zložiek, a v prípade potreby ich používanie zakázať“.


41      Pozri v tomto zmysle rozsudky Aloe Vera of Europe/Komisia (body 51 a 59); Aboca a i./Komisia (body 75 a 83); Ortis/Komisia (body 79 a 87), a Synadiet a i./Komisia (body 70 a 78).


42      Hoci odporcovia vo veciach C‑54/25 P a C‑55/25 P tvrdia, že tento odvolací dôvod je neprípustný preto, že Komisia ho po prvýkrát uviedla až v odvolacom konaní, je zrejmé, že Komisia iba predložila argumentáciu vyplývajúcu z napadnutých rozsudkov, ktorá sa týka povahy podmienok, ktoré sú základom článku 8 ods. 1 a 2 nariadenia o prídavných látkach. Tento argument preto nemôže uspieť; pozri analogicky rozsudky z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia (C‑176/06 P, EU:C:2007:730, bod 17), a z 10. apríla 2014, Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia (C‑231/11 P až C‑233/11 P, EU:C:2014:256, body 101 a 102).


43      Teda látok uvedených v bode 25 vyššie.


44      Ako vysvetľujem v bode 22 vyššie, EFSA sa domnieva, že jednoducho neexistuje žiadna úroveň, pod ktorou by príjem genotoxických látok nemal škodlivé účinky a nepredstavoval riziko pre ľudské zdravie. V súlade s tým zastáva stanovisko, že pre genotoxické látky nie je možné stanoviť prahovú hodnotu.


45      Treba pripomenúť, že podľa tohto ustanovenia musí Komisia zaradiť predmetnú látku alebo zložku obsahujúcu túto látku do časti B prílohy III a uviesť, že jej pridávanie do potravín alebo jej používanie pri výrobe potravín je povolené iba za určitých podmienok. Avšak ani toto ustanovenie nestanovuje povinnosť určiť prah spotreby, pod ktorým by pridanie danej látky nevyvolávalo obavy o ľudské zdravie, hoci „dodatočné požiadavky“ súvisiace so záznamami v časti B prílohy III pre uvedené látky takýto prah stanovujú. Pozri napríklad nariadenie Komisie (EÚ) 2022/2340 z 30. novembra 2022, ktorým sa mení príloha III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006, pokiaľ ide o extrakty zo zeleného čaju obsahujúce (‑)‑epigalokatechín‑3‑galát (Ú. v. EÚ L 310, 2022, s. 7).


46      Pozri v tejto súvislosti článok 3 bod 11 nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje [EFSA] a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. EÚ L 31, 2002, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 463), v ktorom je pojem „vyhodnotenie rizika“ vymedzený ako „vedecky podložený proces pozostávajúci zo štyroch stupňov: identifikácia ohrozenia, charakteristika ohrozenia, vyhodnotenie miery vystavenia riziku a charakteristika rizika“. Pozri tiež analogicky moje návrhy v spojených veciach Francúzsko/Komisia a Komisia/CWS Powder Coatings a i. (C‑71/23 P a C‑82/23 P, EU:C:2025:65, body 75 a 76).


47      Pozri článok 3 bod 12 nariadenia č. 178/2002. Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.


48      Pozri tiež analogicky oznámenie Komisie o zásade predbežnej opatrnosti KOM(2000) 1 v konečnom znení, z 2. februára 2000, s. 15, v ktorom sa uvádza, že „ak sa rozhodujúci činitelia dozvedia o riziku pre životné prostredie alebo zdravie ľudí, zvierat či rastlín, ktoré by v prípade nečinnosti mohlo mať závažné dôsledky, vzniká otázka primeraných ochranných opatrení. Rozhodujúci činitelia musia prostredníctvom štruktúrovaného prístupu získať čo najúplnejšie vedecké vyhodnotenie rizika pre životné prostredie alebo zdravie, aby mohli zvoliť najvhodnejší postup“.


49      Ako som už vysvetlila v súvislosti s klasifikáciou látky ako škodlivej pre ľudské zdravie, Komisia má pri prijímaní opatrení na riadenie rizík len malú mieru voľnej úvahy nad rámec opatrení stanovených normotvorcom. Pozri moje návrhy v spojených veciach Francúzsko/Komisia a Komisia/CWS Powder Coatings a i. (C‑71/23 P a C‑82/23 P, EU:C:2025:65, bod 78).


50      Komisia uvádza tento argument v súvislosti s konštatovaniami uvedenými v rozsudkoch Aloe Vera of Europe/Komisia (body 58 a 60); Aboca a i./Komisia (body 82 a 84); Ortis/Komisia (body 86 a 88), a Synadiet a i./Komisia (body 77 a 79).


51      Komisia uvádza tento argument v súvislosti s konštatovaním uvedeným v rozsudkoch Aloe Vera of Europe/Komisia (bod 60); Aboca a i./Komisia (bod 84); Ortis/Komisia (bod 88), a Synadiet a i./Komisia (bod 79).


52      Pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júna 2015, Ipatau/Rada (C‑535/14 P, EU:C:2015:407, bod 37 a citovaná judikatúra), a z 10. septembra 2024, Komisia/Írsko a i. (C‑465/20 P, EU:C:2024:724, bod 390 a citovaná judikatúra).


53      Pozri napríklad rozsudok z 1. augusta 2025, Francúzsko a Komisia/CWS Powder Coatings a i. (C‑71/23 P a C‑82/23 P, EU:C:2025:601, bod 106 a citovaná judikatúra).


54      Pozri bod 78 vyššie.


55      Pozri v tomto zmysle článok 61 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.