PRÍLOHA I

Uplatňovanie predpisov EHK OSN

Predpis EHK OSN č.	Predmet	Séria zmien	Odkaz na Úradný vestník EÚ	Uplatnenie
14	Ukotvenia bezpečnostných pásov – systémy ukotvení ISOFIX a ukotvenia horného popruhu ISOFIX	doplnok 1 k sérii zmien 07	Ú. v. EÚ L 109, 28.4.2011, s. 1.	T a C
16	Bezpečnostné pásy, zadržovacie systémy a detské zadržovacie systémy	doplnok 1 k sérii zmien 06	Ú. v. EÚ L 233, 9.9.2011, s. 1.	T a C
43	Bezpečnostné zasklenie	doplnok 12 k sérii zmien 00	Ú. v. EÚ L 230, 31.8.2010, s. 119.	T a C
60	Ovládacie zariadenia vodiča – identifikácia ovládacích zariadení, kontrolných žiaroviek a ukazovateľov (pre mopedy/motocykle)		Ú. v. EÚ L 95, 31.3.2004, s. 10.	T a C
79	Mechanizmus riadenia	doplnok 3 k sérii zmien 01 a korigendum z 20. januára 2006	Ú. v. EÚ L 137, 27.5.2008, s. 25.	T a C

Vysvetlivka:

Skutočnosť, že komponent sa nachádza v tomto zozname, neznamená, že jeho montáž je povinná. Pri niektorých komponentoch sú však požiadavky na montáž stanovené v iných prílohách k tomuto nariadeniu.

PRÍLOHA II

Uznávanie skúšobných protokolov vydaných na základe kódexov OECD na účely typového schválenia EÚ

Skúšobný protokol na základe kódexu OECD č.	Predmet	Edícia	Uplatnenie	Alternatíva k skúšobnému protokolu EÚ na základe
3	Úradné skúšky ochranných konštrukcií poľnohospodárskych a lesných traktorov (dynamická skúška)	Edícia 2015-júl 2014-	T1, T4.2 a T4.3	Príloha VI a príloha XVIII (ak boli ukotvenia bezpečnostných pásov odskúšané)
4	Úradné skúšky ochranných konštrukcií poľnohospodárskych a lesných traktorov (statická skúška)	Edícia 2015 -júl 2014-	T1/C1, T4.2/C4.2 a T4.3/C4.3	Príloha VIII a príloha XVIII (ak boli ukotvenia bezpečnostných pásov odskúšané)
5	Úradné merania hluku na mieste resp. miestach vodiča pri poľnohospodárskych a lesných traktoroch	Edícia 2015 -júl 2014-	T a C	príloha XIII
6	Úradné skúšky ochranných konštrukcií chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované na prednej časti úzkorozchodných kolesových poľnohospodárskych a lesných traktorov	Edícia 2015 -júl 2014-	T2, T3 a T4.3	Príloha IX a príloha XVIII (ak boli ukotvenia bezpečnostných pásov odskúšané)
7	Úradné skúšky ochranných konštrukcií chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované na zadnej časti úzkorozchodných kolesových poľnohospodárskych a lesných traktorov	Edícia 2015 -júl 2014-	T2/C2, T3/C3 a T4.3/C4.3	Príloha X a príloha XVIII (ak boli ukotvenia bezpečnostných pásov odskúšané)
8	Úradné skúšky ochranných konštrukcií poľnohospodárskych a lesných pásových traktorov	Edícia 2015 -júl 2014-	C1, C2, C4.2 a C4.3	Príloha VII a príloha XVIII (ak boli ukotvenia bezpečnostných pásov odskúšané)
10	Úradné skúšky ochranných konštrukcií proti padajúcim predmetom poľnohospodárskych a lesných traktorov	Edícia 2015 -júl 2014-	T a C	príloha XI časť C

PRÍLOHA III

Opatrenia týkajúce sa typového schvaľovania, vrátane požiadaviek v súvislosti s virtuálnym skúšaním

1.   Proces typového schválenia

Po prijatí žiadosti o typové schválenie vozidla schvaľovací úrad:

1.1.

overí, že všetky vydané osvedčenia o typovom schválení EÚ a skúšobné protokoly udelené podľa nariadenia (EÚ) č. 167/2013 a delegovaných a vykonávacích aktoch prijatých podľa tohto nariadenia, ktoré sú uplatniteľné na typové schválenie vozidla, sa vzťahujú na daný typ vozidla a zodpovedajú predpísaným požiadavkám;

1.2.

odkazom na dokumentáciu zabezpečí, že špecifikácie vozidla a údaje uvedené v informačnom dokumente o vozidle sú zahrnuté v údajoch v informačných zväzkoch a v osvedčeniach o typovom schválení EÚ udelených podľa nariadenia (EÚ) č. 167/2013 a delegovaných a vykonávacích aktoch prijatých podľa tohto nariadenia;

1.3.

vykoná alebo zariadi vykonanie kontroly časti vozidiel a systémov na vybranej vzorke vozidiel typu, ktorý má byť schválený, na účely overenia skutočnosti, či sú vozidlá vyrobené v súlade s príslušnými údajmi obsiahnutými v overenom informačnom zväzku, pokiaľ ide o nariadenie (EÚ) č. 167/2013 a delegovaných a vykonávacích aktoch prijatých podľa tohto nariadenia;

1.4.	prípadne vykoná alebo nechá vykonať príslušné kontroly montáže samostatných technických jednotiek;

1.5.	vykoná alebo nechá vykonať nevyhnutné kontroly prítomnosti položiek uvedených v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 167/2013.

2.   Kombinácia technických špecifikácií

Počet vozidiel, ktoré sa majú predložiť, musí byť dostatočný na to, aby umožnil náležitú kontrolu rôznych kombinácií v súvislosti s typovým schválením podľa týchto kritérií:

2.1.	pohonná jednotka;

2.2.

prevod;

2.3	hnacie nápravy (počet, umiestnenie a prepojenie);

2.4.	riadené nápravy (počet a umiestnenie);

2.5.	brzdový systém a brzdené nápravy (počet);

2.6.	ochranná konštrukcia chrániaca pri prevrátení;

2.7.	ochrana pred nebezpečnými látkami.

3.   Osobitné ustanovenia

3. Ak nie sú k dispozícii osvedčenia o typovom schválení alebo skúšobné protokoly vzhľadom na predmety, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 167/2013 alebo delegované a vykonávacie akty prijaté podľa tohto nariadenia, schvaľovací úrad:

3.1.	zabezpečí potrebné skúšky a kontroly podľa požiadaviek nariadenia (EÚ) č. 167/2013 a delegovaných a vykonávacích aktov prijatých podľa tohto nariadenia;

3.2.	overí, či vozidlo zodpovedá údajom v informačnej zložke vozidla a či spĺňa technické požiadavky nariadenia (EÚ) č. 167/2013 a delegovaných a vykonávacích aktov prijatých podľa tohto nariadenia;

3.3.	prípadne vykoná alebo nechá vykonať príslušné kontroly montáže komponentov a samostatných technických jednotiek.

4.   Postupy, ktoré je potrebné dodržať počas viacstupňového typového schvaľovania EÚ

4.1.   Všeobecne

4.1.1.

Uspokojivý priebeh procesu viacstupňového typového schválenia EÚ vyžaduje spoločnú činnosť všetkých zúčastnených výrobcov. Na tento účel musia schvaľovacie úrady pred udelením prvého a ďalšieho stupňa schválenia zabezpečiť, aby medzi príslušnými výrobcami existovali príslušné dohody o dodávkach a výmene dokumentov a informácií tak, aby typ dokončeného vozidla spĺňal technické požiadavky všetkých ustanovení nariadenia (EÚ) č. 167/2013 a delegovaných a vykonávacích aktov prijatých podľa tohto nariadenia. Tieto informácie musia obsahovať údaje o príslušných schváleniach systému, komponentov a samostatných technických jednotiek a častí vozidla, ktoré sú súčasťou nedokončeného vozidla, ktoré však neboli ešte schválené.

4.1.2.

Typové schválenia EÚ podľa bodu 4 musia byť udelené pre súčasný stav výroby typu vozidla a musia zahŕňať všetky schválenia udelené v predchádzajúcich stupňoch.

4.1.3.

V procese viacstupňového typového schválenia EÚ každý výrobca zodpovedá za schválenie a zhodu výroby všetkých systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek, ktoré výrobca vyrobil alebo doplnil k predchádzajúcemu stupňu výroby. Výrobca je zodpovedný za predmety, ktoré boli schválené v predchádzajúcom stupni s výnimkou tých prípadov, ak mení príslušné časti v takom rozsahu, že sa predtým udelené schválenie stáva neplatným.

4.2.   Postupy

Schvaľovací úrad:

4.2.1.

overí, že všetky vydané osvedčenia o typovom schválení EÚ a skúšobné protokoly udelené podľa nariadenia (EÚ) č. 167/2013 a delegovaných a vykonávacích aktoch prijatých podľa tohto nariadenia, ktoré sú uplatniteľné na typové schválenie vozidla, sa vzťahujú na daný typ vozidla v jeho stave rozpracovanosti a zodpovedajú predpísaným požiadavkám;

4.2.2.

zabezpečí, aby sa všetky relevantné údaje zahrnuli do informačnej zložky pri zohľadnení stavu dokončenia vozidla;

4.2.3.

odkazom na dokumentáciu zabezpečí, že špecifikácie vozidla a údaje uvedené v informačnej zložke o vozidle sú zahrnuté v údajoch v informačných zväzkoch a v osvedčeniach o typovom schválení EÚ udelených podľa nariadenia (EÚ) č. 167/2013 alebo delegovaných a vykonávacích aktoch prijatých podľa tohto nariadenia; a v prípade dokončeného vozidla, ak číslo položky v informačnej zložke nie je zahrnuté v informačnom zväzku, potvrdí, že príslušná časť charakteristík zodpovedá údajom v informačnej zložke;

4.2.4.

vykoná alebo zariadi vykonanie kontroly časti vozidiel a systémov na vybranej vzorke vozidiel typu, ktorý má byť schválený, na účely overenia skutočnosti, či sú vozidlá vyrobené v súlade s príslušnými údajmi obsiahnutými v overenom informačnom zväzku, pokiaľ ide o nariadenie (EÚ) č. 167/2013 a delegované a vykonávacie akty prijaté podľa tohto nariadenia;

4.2.5.

v príslušných prípadoch vykoná alebo zariadi vykonanie kontroly montáže samostatných technických jednotiek.

4.3.   Počet vozidiel, ktoré sa majú kontrolovať na účely bodu 4.2.4., musí byť dostatočný na to, aby umožnil primeranú kontrolu rôznych kombinácií, ktoré sa majú podľa stavu dokončenia vozidla a podľa kritérií stanovených v bode 2. schváliť podľa typového schválenia EÚ.

5.   Podmienky, za ktorých sa virtuálne skúšanie musí vykonávať a požiadavky, ktoré môžu byť predmetom virtuálneho skúšania

5.1.   Ciele a rozsah pôsobnosti

V bode 5 sa stanovujú primerané ustanovenia týkajúce sa virtuálneho skúšania v súlade s článkom 27 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 167/2013. Nevzťahuje sa na druhý pododsek článku 27 ods. 3 uvedeného nariadenia.

5.2.   Zoznam požiadaviek, ktoré môžu byť predmetom virtuálneho skúšania

Tabuľka 1

Zoznam požiadaviek, ktoré môžu byť predmetom virtuálneho skúšania

Odkaz na delegovaný akt	Číslo prílohy	Požiadavka	Obmedzenia/pripomienky
RVCR	IX	opakované alebo prerušované prevrátenie v prípade bočného prevrátenia úzkorozchodného traktora s ochranným rámom namontovaným pred sedadlom vodiča	Oddiel B4

6.   Podmienky, pri ktorých sa virtuálne skúšanie musí vykonať

6.1.   Vzor virtuálnych skúšok

Na opis a vykonávanie virtuálnych skúšok sa ako základná štruktúra použije táto schéma:

6.1.1.

účel;

6.1.2.

model konštrukcie;

6.1.3.

hraničné podmienky;

6.1.4.

predpoklady záťaže;

6.1.5.

výpočet;

6.1.6.

posúdenie;

6.1.7.

dokumentácia.

6.2.   Základy počítačovej simulácie a výpočtu

6.2.1.   Matematický model

Matematický model dodá výrobca. Tento model musí zodpovedať zložitosti konštrukcie vozidla, systému a komponentov, ktoré sa majú podrobiť skúške v súvislosti s požiadavkami. Tie isté ustanovenia sa uplatnia mutatis mutandis v prípade skúšania komponentov alebo technických jednotiek nezávisle od vozidla.

6.2.2.   Overovací proces matematického modelu

Matematický model sa overí porovnaním s podmienkami skutočnej skúšky. Vykoná sa fyzická skúška so zámerom porovnať výsledky získané pri použití matematického modelu s výsledkami fyzickej skúšky. Musí sa dokázať porovnateľnosť výsledkov skúšky. Výrobca alebo technická služba vypracuje správu o overení a predloží ju schvaľovaciemu úradu. Na akúkoľvek zmenu matematického modelu alebo softvéru, ktorá môže zrušiť platnosť správy o overení, musí byť upozornený schvaľovací úrad, ktorý môže vyžadovať vykonanie nového overovacieho procesu. Na obrázku 1 v doplnku 7 sa nachádza bloková schéma overovacieho procesu.

6.2.3.   Dokumentácia

Údaje a pomocné nástroje použité pri simulácii a výpočte výrobca sprístupní a vhodne zdokumentuje.

6.2.4.   Nástroje a podpora

Na žiadosť technickej služby výrobca dodá potrebné nástroje vrátane vhodného softvéru, alebo poskytne prístup k nim.

6.2.5.   Okrem toho výrobca poskytne technickej službe primeranú podporu.

6.2.6.   Poskytnutie prístupu a podpory technickej službe nezbavuje technickú službu povinností v súvislosti s kvalifikáciou jej zamestnancov, úhradou licenčných poplatkov a zachovaním dôvernosti.

7.   Proces overovania v prípade virtuálneho skúšania

Obrázok 1

Diagram procesu overovania virtuálneho skúšania

Výrobca

Matematický model

Postup overovania

Fyzický prototyp

Fyzická skúška

Počítačová simulácia

Správa o overení

Súhlas schvaľovacieho úradu

Postup schvaľovania

Virtuálne prototypy I, II, …

Počítačová simulácia

Technická správa k smernici ES

Schvaľovací úrad

PRÍLOHA IV

Opatrenia týkajúce sa zhody výroby

1.   Vymedzenia pojmov

Na účely tejto prílohy sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.1.	„systém riadenia kvality“ je súbor navzájom prepojených alebo vzájomne pôsobiacich prvkov, ktoré organizácie využívajú na riadenie a kontrolu vykonávania politík kvality a dosahovanie kvalitatívnych cieľov;

1.2.	„audit“ je postup -získavania dôkazov na hodnotenie toho, či sú kritériá auditu správne uplatňované; mal by byť objektívny, nestranný a nezávislý a postup by mal byť systematický a zdokumentovaný;

1.3.	„nápravné opatrenia“ predstavujú postup riešenia problémov- s prijatím následných opatrení zameraných na odstránenie príčin nesúladu alebo neželanej situácie a zameraných na predchádzanie ich výskytu;

2.   Účel

2.1.

Cieľom zhody výrobného postupu je, aby každé vyrobené vozidlo, systém, komponent, samostatná technická jednotka, časť alebo vybavenie boli zhodné s požiadavkami na špecifikácie, výkonnosť a označovanie schváleného typu.

2.2.

Neoddeliteľnou súčasťou postupov je posudzovanie systémov riadenia kvality (ďalej len „počiatočné posúdenie“) uvedené v bode 3 a kontroly týkajúce sa overenia a výroby (ďalej len „opatrenia na zabezpečenie zhody výrobku“) uvedené v bode 4.

3.   Počiatočné posúdenie

3.1.

Pred udelením typového schválenia schvaľovací úrad overí existenciu uspokojivých opatrení a postupov, ktoré stanovil výrobca na zabezpečenie takej účinnej kontroly, aby sa vozidlá, systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky vo výrobe zhodovali so schváleným typom.

3.2.

Na počiatočné posúdenie sa použijú usmernenia pre auditovanie systémov riadenia kvality a/alebo systémov environmentálneho riadenia podľa normy/stanovené v norme EN ISO 19011: 2011.

3.3.

Požiadavky uvedené v bode 3.1 sa overia k spokojnosti schvaľovacieho úradu udeľujúceho typové schválenie. Schvaľovací úrad musí vyjadriť spokojnosť so vstupným posúdením a opatreniami na zabezpečenie zhody výrobku uvedenými v oddiele 4, pričom podľa potreby zohľadní jedno z opatrení opísaných v bodoch 3.3.1 až 3.3.3, alebo prípadne úplnú alebo čiastočnú kombináciu uvedených opatrení.

3.3.1.

Počiatočné posúdenie a/alebo overovanie opatrení na zabezpečenie zhody výrobku vykoná orgán udeľujúci typové schválenie alebo určený orgán konajúci v mene schvaľovacieho úradu.

3.3.1.1.

Pri stanovení rozsahu počiatočného posúdenia, ktoré sa má vykonať, môže schvaľovací úrad zohľadniť dostupné informácie týkajúce sa: 3.3.1.1.1. osvedčenia výrobcu opísaného v bode 3.3.3, ktoré nespĺňalo podmienky alebo nebolo uznané podľa uvedeného bodu; 3.3.1.1.2. v prípade typového schválenia komponentov alebo samostatných technických jednotiek, posúdenia systému kvality vykonané výrobcom alebo výrobcami vozidla v priestoroch výrobcu komponentu alebo samostatnej technickej jednotky podľa jednej alebo viacerých špecifikácií priemyselného odvetvia v súlade s požiadavkami harmonizovanej normy EN ISO 9001:2008.

3.3.2.

Počiatočné posúdenie a/alebo overovanie opatrení na zabezpečenie zhody výrobku môže vykonať aj schvaľovací úrad iného členského štátu alebo určený orgán menovaný na tento účel schvaľovacím úradom.

3.3.2.1.

V takomto prípade vyhotoví schvaľovací úrad iného členského štátu vyhlásenie o zhode, v ktorom sa uvedú priestory a výrobné zariadenia, ktoré považuje za vyhovujúce z hľadiska vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek, ktoré sa majú typovo schváliť.

3.3.2.2.

Po prijatí žiadosti o vyhlásenie o zhode od schvaľovacieho úradu členského štátu udeľujúceho typové schválenie schvaľovací úrad iného členského štátu pošle ihneď vyhlásenie o zhode alebo oznámi, že nie je schopný poskytnúť takéto vyhlásenie.

3.3.2.3.

Vyhlásenie o zhode obsahuje aspoň tieto údaje: 3.3.2.3.1. skupina alebo spoločnosť (napr. automobilový závod XYZ); 3.3.2.3.2. konkrétna organizácia (napríklad európska divízia); 3.3.2.3.3. závody/prevádzky [napr. závod na motory 1 (Spojené kráľovstvo) — závod na vozidlá 2 (Nemecko)]; 3.3.2.3.4. rozsah vozidiel/komponentov (napr. všetky modely kategórie T1); 3.3.2.3.5. posudzované oblasti (napr. montáž motorov, lisovanie a montáž karosérií, montáž vozidla); 3.3.2.3.6. preskúmané dokumenty (napr. príručka a postupy zabezpečenia kvality spoločnosti a prevádzky); 3.3.2.3.7. dátum posúdenia (napríklad audit uskutočnený od 18. do 30.5.2013); 3.3.2.3.8. plánovaná monitorovacia návšteva (napríklad október 2014).

3.3.3.

Schvaľovací úrad akceptuje aj zodpovedajúce osvedčenie výrobcu podľa harmonizovanej normy EN ISO 9001:2008 alebo rovnocennej harmonizovanej normy ako osvedčenie spĺňajúce požiadavky počiatočného posúdenia podľa bodu 3.3. Výrobca poskytne podrobné údaje o osvedčovaní a zaviaže sa, že bude informovať schvaľovací úrad o každej zmene platnosti alebo rozsahu osvedčovania.

3.4.

Na účely typového schválenia vozidla sa nemusia opakovať počiatočné posúdenia vykonávané s cieľom udeliť typové schválenie pre systémy, komponenty a samostatné technické jednotky vozidla, doplnia sa však o posúdenie, ktoré sa týka miest a činností súvisiacich s montážou vozidla ako celku, ktoré neboli zahrnuté v predchádzajúcich posúdeniach.

4.   Opatrenia na zabezpečenie zhody výrobku

4.1.

Každé vozidlo, systém, komponent alebo samostatná technická jednotka schválené podľa nariadenia (EÚ) č. 167/2013 a delegovaných a vykonávacích aktov prijatých podľa tohto nariadenia, podľa predpisu EHK OSN pripojeného k revidovanej dohode z roku 1958, alebo podľa úplného skúšobného protokolu vydaného na základe kódexov OECD uvedených v prílohe II k tomuto nariadeniu, musia byť vyrobené tak, aby sa zhodovali so schváleným typom, t.j. musí spĺňať požiadavky tejto prílohy, nariadenia (EÚ) č. 167/2013 a delegovaných a vykonávacích aktov prijatých podľa tohto nariadenia, ako aj príslušného predpisu resp. predpisov EHK OSN a kódexu resp. kódexov OECD.

4.2.

Pred udelením typového schválenia podľa nariadenia (EÚ) č. 167/2013 a delegovaných a vykonávacích aktov prijatých podľa tohto nariadenia, podľa predpisu EHK OSN pripojeného k revidovanej dohode z roku 1958 alebo kódexu OECD schvaľovací úrad členského štátu overí existenciu primeraných opatrení a zdokumentovaných plánov kontrol, ktoré sa dohodnú s výrobcom v prípade každého schválenia, s cieľom vykonať v určených intervaloch uvedené skúšky alebo súvisiace kontroly potrebné na overenie priebežného dodržiavania súladu so schváleným typom vrátane prípadných skúšok stanovených v nariadení (EÚ) č. 167/2013, v predpise EHK OSN a v kódexe OECD.

4.3.

Držiteľ typového schválenia predovšetkým: 4.3.1. zabezpečí existenciu a používanie postupov účinnej kontroly zhody výrobkov (vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek) so schváleným typom; 4.3.2. má prístup k skúšobnému alebo inému vhodnému zariadeniu potrebnému na kontrolu zhody s každým schváleným typom; 4.3.3. zabezpečí, aby boli výsledky skúšok alebo kontrol zaznamenávané a aby pripojené doklady boli prístupné počas obdobia do 10 rokov stanoveného po dohode so schvaľovacím úradom; 4.3.4. analyzuje výsledky každého typu skúšky alebo kontroly s cieľom overiť a zabezpečiť stabilitu charakteristík výrobku v prípustných odchýlkach priemyselnej výroby; 4.3.5. zabezpečí, aby sa pri každom type výrobku vykonávali aspoň kontroly a skúšky predpísané v nariadení (EÚ) č. 167/2013 a delegovaných a vykonávacích aktoch prijatých na základe tohto nariadenia, ako aj kontroly a skúšky stanovené v príslušnom predpise EHK OSN alebo kódexe OECD; 4.3.6. zabezpečí, aby sa po každom dokázaní nezhody akéhokoľvek súboru vzoriek alebo skúšobných častí v danom druhu príslušnej skúšky odobrali ďalšie vzorky a vykonali ďalšie skúšky alebo kontroly. Prijmú sa všetky potrebné kroky na obnovenie výrobného procesu, aby sa zabezpečila zhoda so schváleným typom. 4.3.7. V prípade typového schválenia vozidla kontroly uvedené v bode 4.3.5 pozostávajú aspoň z overenia špecifikácií správnej konštrukcie v súvislosti so schválením a z informácií potrebných pre osvedčenia o zhode.

4.4.

V prípade postupného, zmiešaného alebo viacfázového typového schválenia môže schvaľovací úrad udeľujúci typové schválenie celých vozidiel požiadať o konkrétne údaje týkajúce sa súladu s požiadavkami na zhodu výroby stanovenými v tejto prílohe, a to od ktoréhokoľvek schvaľovacieho úradu, ktorý udelil typové schválenie pre ktorýkoľvek príslušný systém, komponent alebo samostatnú technickú jednotku.

4.5.

Ak schvaľovací úrad udeľujúci typové schválenie pre celé vozidlo nie je spokojný s vykazovanými informáciami, na ktoré sa odkazuje v bode 4.4, a túto skutočnosť písomne oznámil danému výrobcovi a schvaľovaciemu úradu udeľujúcemu typové schválenie pre systém, komponent alebo samostatnú technickú jednotku, schvaľovací úrad udeľujúci typové- schválenie pre celé vozidlo požiada o vykonanie ďalších auditov alebo kontrol týkajúcich sa zhody výroby v prevádzke výrobcu resp. výrobcov týchto systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek, pričom ich výsledky sa musia bezodkladne sprístupniť príslušnému schvaľovaciemu úradu.

4.6.

Ak sa uplatňujú body 4.4 a 4.5 a ďalšie výsledky auditu alebo kontroly sa podľa stanoviska schvaľovacieho úradu udeľujúceho typové schválenie pre celé vozidlo nepovažujú za uspokojivé, výrobca zabezpečí, aby sa čo najskôr obnovila zhoda výroby prostredníctvom nápravných opatrení k spokojnosti schvaľovacieho úradu udeľujúceho typové schválenie pre celé vozidlo a k spokojnosti schvaľovacieho úradu udeľujúceho typové schválenie pre systém, komponent alebo samostatnú technickú jednotku.

5.   Opatrenia priebežného overovania

5.1.

Orgán, ktorý udelil typové schválenie, môže kedykoľvek overiť metódy kontroly zhody výroby uplatňované v každom výrobnom zariadení, a to prostredníctvom pravidelných auditov. Výrobca na tento účel umožní prístup k miestu výroby, inšpekcie, testovania, skladovania a distribúcie a poskytne všetky potrebné informácie týkajúce sa dokumentácie a záznamov o systéme riadenia kvality.

5.1.1.

Bežným prístupom v rámci takéhoto pravidelného auditu je monitorovanie priebežnej účinnosti postupov stanovených v oddieloch 3 a 4 (počiatočné posúdenie a opatrenia na zabezpečenie zhody výrobku) tejto prílohy.

5.1.1.1.

Dozorné činnosti vykonávané technickými službami (kvalifikovanými alebo uznanými v súlade s požiadavkami bodu 3.3.3) sa akceptujú ako činnosti zodpovedajúce požiadavkám bodu 5.1.1 z hľadiska postupov vytvorených pri počiatočnom posúdení.

5.1.1.2.

Bežná frekvencia tohto overovania zo strany schvaľovacieho úradu (iná, než je uvedené v bode 5.1.1.1.) má byť taká, aby zabezpečila, že sa príslušné kontroly zhody výroby vykonávané v súlade s oddielmi 3 a 4 preskúmali v časovom období, ktoré zodpovedá stupňu dôvery stanovenému schvaľovacím úradom.

5.2.

Pri každom preskúmaní musí mať inšpektor k dispozícii záznamy skúšok a kontroly, ako aj záznamy o výrobe, a najmä záznamy tých skúšok alebo kontrol, ktoré sú zdokumentované v súlade s požiadavkami bodu 4.2.

5.3.

Inšpektor môže vybrať náhodné vzorky, ktoré sa odskúšajú v laboratóriu výrobcu alebo v zariadeniach technickej služby, pričom v takom prípade sa vykonávajú len fyzické skúšky. Minimálny počet vzoriek sa môže určiť podľa výsledkov vlastného overenia vykonaného výrobcom.

5.4.

Ak je úroveň kontroly neuspokojivá, alebo ak je potrebné overiť platnosť skúšok vykonaných pri uplatňovaní bodu 5.2., inšpektor vyberie vzorky, ktoré sa zašlú technickej službe na vykonanie fyzických skúšok v súlade s požiadavkami, stanovenými v bode 4 a v nariadení (EÚ) č. 167/2013, v delegovaných a vykonávacích aktoch prijatých podľa tohto nariadenia, príslušnom predpise EHK OSN alebo kódexe OECD.

5.5.

Keď sa počas kontroly alebo monitorovacieho preskúmania zistia neuspokojivé výsledky, schvaľovací úrad zabezpečí, aby sa čo najrýchlejšie prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom obnoviť zhodu výroby.

5.6.

V prípade, že nariadenie (EÚ) č. 167/2013 vyžaduje súlad s predpismi EHK OSN alebo umožňuje použiť úplné skúšobné protokoly vydané na základe normalizovaných kódexov OECD ako alternatívu k požiadavkám stanoveným v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia, môže sa výrobca rozhodnúť, že bude uplatňovať ustanovenia tejto prílohy ako alternatívu k požiadavkám na zhodu výroby uvedeným v príslušných predpisoch EHK OSN alebo kódexoch OECD. Ak sa však uplatňujú body 4.5. alebo 4.6., všetky samostatné požiadavky na zhodu výroby uvedené v predpisoch EHK OSN alebo kódexoch OECD musia byť splnené k spokojnosti schvaľovacieho úradu, pokiaľ tento orgán nerozhodne o tom, že zhoda výroby bola obnovená.

PRÍLOHA V

Požiadavky na prístup k informáciám o oprave a údržbe vozidiel

ZOZNAM DOPLNKOV

Číslo doplnku	Názov doplnku	Strana
1	Prístup k OBD systému a informácie o údržbe a oprave vozidla	26
2	Informácie potrebné na vývoj generických diagnostických nástrojov	28

1.   Vymedzenie pojmov

Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov: „prístup k informáciám o systéme OBD, opravách a údržbe vozidiel“ je dostupnosť všetkých informácií o systéme OBD, o opravách a o údržbe vozidla, požadovaných na kontrolu, diagnostikovanie, technickú obsluhu alebo opravu vozidla.

2.   Súlad s požiadavkami, ktoré sa týkajú prístupu k informáciám o systéme OBD, opravách a údržbe vozidla v rámci postupu typového schválenia

2.1.

Výrobca zabezpečí súlad s technickými požiadavkami uvedenými v tejto prílohe, ktoré sa týkajú prístupu k informáciám o systéme OBD, opravách a údržbe vozidla.

2.2.

Schvaľovacie úrady udeľujú typové schválenie až po tom, ako dostanú od výrobcu osvedčenie o prístupe k informáciám o systéme OBD, opravách a údržbe vozidla.

2.3.

Osvedčenie o prístupe k informáciám o systéme OBD, opravách a údržbe vozidla slúži ako dôkaz súladu s kapitolou XV nariadenia (EÚ) č. 167/2013.

2.4.

Osvedčenie o prístupe k informáciám o systéme OBD, opravách a údržbe vozidla sa zostavuje v súlade so vzorom uvedeným v článku 53 ods. 8 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 167/2013.

3.   Poplatky za prístup

Okrem časovo obmedzeného prístupu podľa článku 55 nariadenia (EÚ) č. 167/2013 môžu výrobcovia ponúknuť prístup založený na transakciách, v rámci ktorého sa účtujú poplatky za každú transakciu a nie za čas, na ktorý bol prístup udelený. Ak výrobcovia ponúkajú prístupové systémy založené na čase a transakcii, nezávislé opravovne si musia vybrať uprednostňovaný prístupový systém založený buď na čase alebo na transakcii.

4.   Diely na údržbu, diagnostické nástroje a skúšobné zariadenie

4.1.

V súvislosti s článkom 53 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 167/2013 výrobca sprístupní zainteresovaným stranám nasledujúce informácie na základe individuálnych dohôd, na ktoré sa vzťahuje zásada článku 55 nariadenia (EÚ) č. 167/2013 a uvedie kontaktné údaje na svojej webovej stránke: 4.1.1. príslušné informácie, ktoré umožnia vývoj náhradných súčiastok, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie systému OBD; 4.1.2. informácie, ktoré umožnia vývoj generických diagnostických nástrojov uvedených v dodatku 2.

4.2.

Na účely bodu 4.1.1 nesmie byť vývoj náhradných súčiastok obmedzený žiadnym z týchto prípadov: 4.2.1. nedostupnosťou potrebných informácií; 4.2.2. technickými požiadavkami týkajúcimi sa stratégií indikácie funkčnej poruchy, ak sú prekročené prahové hodnoty OBD, alebo ak tento systém nie je schopný plniť základné monitorovacie požiadavky tohto nariadenia na systém OBD; 4.2.3. osobitnými úpravami týkajúcimi sa nakladania s informáciami o systéme OBD s cieľom zabezpečiť nezávislú prevádzku vozidla na kvapalné alebo plynné palivá; 4.2.4. typovým schválením vozidiel poháňaných plynom, ktoré majú niekoľko menších nedostatkov.

4.3.

Na účely bodu 4.1.2, ak výrobcovia vo svojich sieťach, ktoré sú oprávnení prevádzkovať, používajú diagnostické a skúšobné nástroje v súlade s normou ISO 22900-2:2009 o modulárnom komunikačnom rozhraní vozidla (MVCI) a normou ISO 22901-2:2011 o otvorenej výmene diagnostických údajov (ODX), súbory ODX sú dostupné nezávislým prevádzkovateľom na webovej stránke výrobcu.

5.   Viacstupňové typové schválenie

5.1.

V prípade viacstupňového typového schválenia vymedzeného v článku 20 nariadenia (EÚ) č. 167/2013 je za poskytnutie prístupu k informáciám o systéme OBD, opravách a údržbe vozidla zodpovedný konečný výrobca, pokiaľ ide o jeho stupeň resp. stupne a prepojenie k predchádzajúcemu stupňu resp. stupňom.

5.2.

Okrem toho, konečný výrobca na svojej webovej stránke poskytne nezávislým prevádzkovateľom tieto informácie: 5.2.1. adresu webovej stránky výrobcu resp. výrobcov zodpovedných za predchádzajúci stupeň resp. stupne; 5.2.2. názov a adresu všetkých výrobcov zodpovedných za predchádzajúci stupeň resp. stupne; 5.2.3. číslo resp. čísla typového schválenia predchádzajúceho stupňa resp. stupňov; 5.2.4. číslo motora.

5.3.

Výrobcovia zodpovední za určitý stupeň alebo určité stupne typového schválenia zodpovedajú za poskytnutie prístupu k informáciám o systéme OBD, opravách a údržbe vozidla, ktoré sa týkajú stupňa resp. stupňov typového schválenia, za ktoré sú zodpovední, na svojej webovej lokalite a prepojenia k predchádzajúcemu stupňu resp. stupňom.

5.4.

Výrobca zodpovedný za určitý stupeň alebo stupne typového schválenia poskytuje výrobcovi zodpovednému za nasledujúci stupeň tieto informácie: 5.4.1. osvedčenie o zhode týkajúce sa stupňa resp. stupňov, za ktoré je zodpovedný; 5.4.2. osvedčenie o prístupe k informáciám o systéme OBD, opravách a údržbe vozidla vrátane jeho doplnkov; 5.4.3. číslo typového schválenia zodpovedajúce stupňu resp. stupňom, za ktoré je zodpovedný; 5.4.4. dokumenty uvedené v bodoch 5.4.1., 5.4.2. a 5.4.3., ktoré poskytuje výrobca resp. výrobcovia zapojení do predchádzajúceho stupňa resp. stupňov.

5.5.

Každý výrobca oprávni výrobcu zodpovedného za nasledujúci stupeň, aby poskytnuté dokumenty odovzdal výrobcom zodpovedným za všetky nasledujúce stupne a posledný stupeň.

5.6.

Okrem toho, výrobca zodpovedný za určitý stupeň alebo stupne typového schválenia na zmluvnom základe: 5.6.1. poskytne výrobcovi zodpovednému za ďalší stupeň prístup k informáciám o systéme OBD, opravách a údržbe a informáciám o rozhraní zodpovedajúcom konkrétnemu stupňu resp. stupňom, za ktoré je zodpovedný; 5.6.2. na požiadanie poskytne výrobcovi zodpovednému za nasledujúci stupeň typového schválenia prístup k informáciám o systéme OBD, opravách a údržbe vozidla a informáciám o rozhraní zodpovedajúcom konkrétnemu stupňu resp. stupňom, za ktoré je zodpovedný.

5.7.

Výrobca vrátane konečného dovozcu môže účtovať poplatky v súlade s článkom 55 nariadenia (EÚ) č. 167/2013 iba v súvislosti s konkrétnym stupňom, za ktorý je zodpovedný.

5.8.

Výrobca vrátane konečného výrobcu neúčtuje poplatky za poskytovanie informácií o adrese webovej stránky alebo kontaktných údajoch ktoréhokoľvek iného výrobcu.

6.   Malovýrobcovia

6.1.

Výrobcovia musia poskytnúť prístup k informáciám o opravách a údržbe ľahko a rýchlo dostupným spôsobom a spôsobom, ktorý nie je -diskriminačné v porovnaní s ustanoveniami a prístupom, ktorý poskytujú autorizovaným predajniam a opravovniam v súlade s článok 53 ods. 13 nariadenia (EÚ) č. 167/2013, ak sa celosvetová ročná produkcia typu vozidla, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, je nižšia ako: a) pre kategóriu T: 200 vozidiel; b) pre kategóriu C: 80 vozidiel; c) pre kategóriu R: 400 vozidiel; d) pre kategóriu S: 200 vozidiel. Pre typ systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie, je príslušný údaj v zmysle tohto ustanovenia 250 jednotiek.

6.2.

Vozidlá, systémy, komponenty a samostatné technické jednotky, na ktoré sa vzťahuje bod 1, sú uvedené na webovej stránke výrobcu s informáciami o opravách a údržbe.

6.3.

Schvaľovací úrad informuje Komisiu o všetkých typových schváleniach udelených malo-výrobcom.

7.   Plnenie záväzkov týkajúcich sa prístupu k informáciám o systéme OBD, opravách a údržbe vozidla

7.1.

Schvaľovací úrad môže kedykoľvek, či už z vlastnej iniciatívy, na základe sťažnosti, alebo na základe posúdenia technickej služby skontrolovať, či výrobca plní svoje záväzky vyplývajúce z nariadenia (EÚ) č. 167/2013, dodržiava toto nariadenie a podmienky osvedčenia o prístupe k informáciám o systéme OBD, opravách a údržbe vozidla.

7.2.

Ak schvaľovací úrad zistí, že si výrobca neplní svoje povinnosti súvisiace s prístupom k informáciám o systéme OBD, opravách a údržbe vozidla, schvaľovací úrad, ktorý udelil príslušné typové schválenie, prijme vhodné opatrenia na nápravu situácie.

7.3.

Takéto opatrenia môžu zahŕňať odňatie alebo pozastavenie typového schválenia, pokuty alebo iné opatrenia prijaté v súlade s nariadením (EÚ) č. 167/2013.

7.4.

Ak nezávislý prevádzkovateľ alebo obchodné združenie zastupujúce nezávislých prevádzkovateľov podá schvaľovaciemu úradu sťažnosť, tento orgán vykoná audit s cieľom overiť, či výrobca plní záväzky týkajúce sa prístupu k informáciám o systéme OBD, opravách a údržbe vozidla.

7.5.

Pri vykonávaní auditu môže schvaľovací úrad požiadať technickú službu alebo iného nezávislého experta, aby vykonali hodnotenie s cieľom overiť, či sú tieto záväzky splnené.

7.6.

Ak informácie o systéme OBD, opravách a údržbe vozidla nie sú dostupné v čase podania žiadosti o typové schválenie, výrobca poskytne uvedené informácie do šiestich mesiacov od príslušného dátumu vydania typového schválenia.

7.7.

Ak je vozidlo umiestnené na trhu viac ako šesť mesiacov po typovom schválení, informácie sa poskytujú k dátumu, keď bolo vozidlo umiestnené na trh.

7.8.

Schvaľovací úrad môže na základe vystaveného osvedčenia o prístupe k informáciám o systéme OBD, opravách a údržbe vozidla predpokladať, že výrobca zaviedol vyhovujúce mechanizmy a postupy, pokiaľ ide o prístup k informáciám o systéme OBD, opravách a údržbe vozidla za predpokladu, že nebola podaná žiadna sťažnosť a že výrobca poskytne osvedčenie v rámci lehoty stanovenej v bode 7.7.

7.9.

Ak nie je osvedčenie o súlade poskytnuté v uvedenej lehote, schvaľovací úrad prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie súladu.

8.   Požiadavky na poskytovanie informácií o poskytnutí prístupu nezávislým prevádzkovateľom k iným ako bezpečnostným častiam

8.1.

Pokiaľ ide o prístup k akýmkoľvek informáciám o systéme OBD, opravách a údržbe vozidla iným ako tie, ktoré sa týkajú bezpečnostných častí vozidla, v registračných požiadavkách na používanie webovej lokality výrobcu nezávislým prevádzkovateľom sa musia požadovať len také informácie, ktoré sú potrebné na potvrdenie spôsobu platby za informácie.

9.   Požiadavky na poskytovanie informácií o poskytnutí prístupu nezávislým prevádzkovateľom k bezpečnostným častiam

9.1.

Pokiaľ ide o prístup k akýmkoľvek informáciám o systéme OBD, opravách a údržbe vozidla, ktoré sa týkajú bezpečnostných častí vozidla, nezávislý prevádzkovateľ musí byť na tento účel schválený a splnomocnený na základe dokumentov preukazujúcich, že vykonáva zákonnú obchodnú činnosť a nebol odsúdený za súvisiacu trestnú činnosť.

9.2.

Nezávislým prevádzkovateľom sa poskytne prístup k bezpečnostným prvkom vozidiel, ktoré používajú autorizovaní predajcovia a opravovne, za podmienok ochrany bezpečnostnej technológie, ktoré sa týkajú výmeny údajov na zabezpečenie dôvernosti, celistvosti a ochrany údajov pred kopírovaním.

9.3.

V rámci fóra pre prístup k informáciám o vozidle uvedeného v článku 56 nariadenia (EÚ) č. 167/2013 sa stanovia parametre plnenia týchto požiadaviek v súlade s aktuálnym stavom techniky.

9.4.

V prípade informácií týkajúcich sa prístupu k bezpečnostným častiam vozidla nezávislý prevádzkovateľ predkladá osvedčenie v súlade s normou ISO 20828:2006, ktorým preukáže svoju totožnosť a totožnosť organizácie, ku ktorej patrí. Výrobca odpovedá svojím vlastným osvedčením v súlade s normou ISO 20828:2006, aby potvrdil nezávislému prevádzkovateľovi, že pristupuje k zákonnej webovej stránke zamýšľaného výrobcu. Obidve strany musia viesť záznam o všetkých takýchto transakciách, v ktorom sú uvedené vozidlá a zmeny vykonané v súvislosti s nimi podľa tohto ustanovenia.

PRÍLOHA VI

Požiadavky uplatňované na ochranné konštrukcie chrániace pri prevrátení (dynamické skúšky)

A.   VŠEOBECNÉ USTANOVENIE

1.

Požiadavky Únie na ochranné konštrukcie chrániace pri prevrátení (dynamické skúšky) sú uvedené v bode B.

B.   POŽIADAVKY UPLATŇOVANÉ NA OCHRANNÉ KONŠTRUKCIE CHRÁNIACE PRI PREVRÁTENÍ (DYNAMICKÉ SKÚŠKY) (1)

1.   Vymedzenie pojmov

1.1.   [neuplatňuje sa]

1.2.   Ochranná konštrukcia chrániaca pri prevrátení (ROPS)

Ochranná konštrukcia chrániaca pri prevrátení (ochranná kabína alebo rám) ďalej len „ochranná konštrukcia“, predstavuje konštrukciu na traktore, ktorej hlavným účelom je zabrániť alebo obmedziť nebezpečenstvo hroziace vodičovi, vyplývajúce z prevrátenia traktora pri normálnom používaní.

Ochranná konštrukcia chrániaca pri prevrátení je charakterizovaná tým, že poskytuje voľný priestor dostatočne veľký na to, aby ochránil vodiča sediaceho buď vo vnútri konštrukcie alebo v priestore, ktorý je ohraničený skupinou priamok vedúcich z vonkajších okrajov konštrukcie k akejkoľvek časti traktora, ktorá by mohla prísť do kontaktu s rovnou zemou a ktorá je v prípade prevrátenia schopná traktor podoprieť.

1.3.   Rozchod

1.3.1.   Predbežná definícia: stredová rovina kolesa

Stredná rovina kolesa je rovnako vzdialená od dvoch rovín, na ktorých vonkajších okrajoch sa nachádzajú okraje ráfikov.

1.3.2.   Vymedzenie rozchodu

Vertikálna rovina prechádzajúca osou kolesa pretína jeho stredovú rovinu v priamke, ktorá sa v jednom bode stretáva s nosnou plochou. Ak A a B sú dva body takto definované pre kolesá na tej istej náprave traktora, tak potom šírka rozchodu je vzdialenosť medzi bodmi A a B. Rozchod môže byť takto vymedzený pre predné aj zadné kolesá. V prípade, kde sú zdvojené kolesá je rozchod vzdialenosť medzi dvomi rovinami, pričom každá rovina je stredovou rovinou páru kolies.

Pre pásové traktory je rozchod vzdialenosť medzi stredovými rovinami pásov.

1.3.3.   Dodatočná definícia: stredová rovina traktora

Zoberte krajnú polohu bodov A a B pre zadnú nápravu traktora, ktorá udáva maximálnu možnú hodnotu rozchodu. Strednou rovinou traktora je vertikálna rovina umiestnená kolmo na stred úsečky AB.

1.4.   Rázvor

Vzdialenosť medzi vertikálnymi rovinami prechádzajúcimi cez úsečky AB, ako je vymedzené v predchádzajúcom bode, jedna pre predné kolesá a druhá pre zadné kolesá.

1.5.   Určenie vzťažného bodu sedadla; Umiestnenie sedadla a jeho nastavenie na skúšku

1.5.1.   Vzťažný bod sedadla (SIP) (2)

Vzťažný bod sedadla sa určuje v súlade s normou ISO 5353:1995.

1.5.2.   Umiestnenie sedadla a jeho nastavenie na skúšku

1.5.2.1.

V prípade, že sklon operadla a sedacej časti je nastaviteľný, musí sa v oboch prípadoch nastaviť tak, aby sa vzťažný bod sedadla nachádzal vo svojej najvyššej zadnej polohe;

1.5.2.2.

pokiaľ je sedadlo vybavené pružením, musí byť pruženie zablokované v strede svojej dráhy, pokiaľ to nie je v protiklade s pokynmi, ktoré jasne stanovil výrobca sedadla;

1.5.2.3.

keď sa poloha sedadla dá nastaviť len pozdĺžne a výškovo, pozdĺžna os prechádzajúca vzťažným bodom sedadla musí byť rovnobežná s vertikálnou pozdĺžnou rovinou traktora, ktorá prechádza stredom volantu a od tejto roviny musí byť vzdialená najviac 100 mm.

1.6.   Voľný priestor

1.6.1.   Referenčná rovina

Voľný priestor je znázornený na obrázkoch 3.8 až 3.10 a v tabuľke 3.3. Priestor je vymedzený vo vzťahu k referenčnej rovine a vzťažnému bodu sedadla (SIP). Referenčná rovina je vertikálna rovina, obvykle pozdĺžna ku traktoru a prechádzajúca cez vzťažný bod sedadla a stred volantu. Za normálnych okolností referenčná rovina zhoduje so stredovou pozdĺžnou rovinou traktora. Predpokladá sa, že referenčná rovina je schopná pohybovať sa horizontálne spolu so sedadlom a volantom pri pôsobení zaťaženia, zostáva však kolmá na traktor alebo na podlahu ochrannej konštrukcie chrániacej pri prevrátení. Voľný priestor sa musí definovať na základe bodov 1.6.2 a 1.6.3.

1.6.2.   Určenie voľného priestoru pre traktory s nereverzibilným sedadlom

Voľný priestor pre traktory s nereverzibilným sedadlom je definovaný v bodoch 1.6.2.1 až 1.6.2.10 a je ohraničený nasledujúcimi rovinami, traktor je na horizontálnom povrchu, sedadlo, v prípade, že sa dá nastaviť je nastavené v najvyššej zadnej polohe (2), a volant v prípade, že sa dá nastaviť, je nastavený do stredovej polohy pre riadenie v sede:

1.6.2.1.

horizontálnou rovinou A1 B1 B2 A2, (810 + av) mm nad vzťažným bodom sedadla (SIP) s priamkou B1B2 nachádzajúcou sa (ah-10) mm za SIP;

1.6.2.2.

naklonenou rovinou G1 G2 I2 I1, kolmou na referenčnú rovinu, ktorá zahŕňa bod vzdialený 150 mm za priamkou B1B2 a najzadnejší bod operadla sedadla;

1.6.2.3.

valcovou plochou A1 A2 I2 I1, kolmou na referenčnú rovinu, s priemerom 120 mm, dotýkajúcou sa rovín definovaných v bodoch 1.6.2.1 a 1.6.2.2;

1.6.2.4.

valcovou plochou B1 C1 C2 B2, kolmou na referenčnú rovinu, s priemerom 900 mm, presahujúcou dopredu o 400 mm a dotýkajúcou sa roviny definovanej v bode 1.6.2.1 pozdĺž priamky B1B2;

1.6.2.5.

naklonenou rovinou C1 D1 D2 C2, kolmou na referenčnú rovinu, ktorá sa pripája na plochu definovanú v bode 1.6.2.4 a prechádza vo vzdialenosti 40 mm od predného vonkajšieho okraja volantu. V prípade vysokej polohy volantu sa táto rovina rozprestiera smerom dopredu od priamky B1B2, pričom sa dotýka plochy definovanej v bode 1.6.2.4;

1.6.2.6.

vertikálnou rovinou D1 E1 E2 D2 kolmou na referenčnú rovinu vo vzdialenosti 40 mm pred vonkajším okrajom volantu;

1.6.2.7.

horizontálnou rovinou E1 F1 F2 E2 prechádzajúcou bodom vo vzdialenosti (90 – av) mm pod vzťažným bodom sedadla (SIP);

1.6.2.8.

plochou G1 F1 F2 G2, v prípade potreby zakrivenou od spodného okraja roviny definovanej v bode 1.6.2.2 k horizontálnej rovine definovanej v bode 1.6.2.7, kolmou na referenčnú rovinu, a ktorá sa v celej svojej dĺžke dotýka operadla sedadla;

1.6.2.9.

vertikálnou rovinou J1 E1 F1 G1 H1 a J2 E2 F2 G2 H2. Tieto vertikálne roviny siahajú do výšky 300 mm nad rovinu E1 F1 F2 E2; vzdialenosti medzi E1 E0 a E2 E0 musia byť 250 mm;

1.6.2.10.

paralelné roviny A1 B1 C1 D1 J1 H1 I1 a A2 B2 C2 D2 J2 H2 I2 naklonené tak, aby horná hrana roviny na strane, na ktorý sa pôsobí silou, bola najmenej 100 mm od vertikálnej referenčnej roviny.

1.6.3.   Určenie voľného priestoru pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča

Pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant) pozostáva voľný priestor z oblasti, ktorú tvoria dva voľné priestory definované dvomi rôznymi polohami volantu a sedadla.

1.6.4.   Prídavné sedadlá

1.6.4.1.

V prípade traktorov, ktoré môžu byť vybavené prídavnými sedadlami, sa počas skúšok použije tá oblasť, ktorá pozostáva zo vzťažných bodov sedadla všetkých polôh sedadla. Ochranná konštrukcia nesmie prenikať do väčšieho voľného priestoru, ktorý zohľadňuje tieto rôzne vzťažné body sedadla.

1.6.4.2.

V prípade, že je po vykonaní skúšky navrhnutá nová poloha sedadla, musí sa určiť či sa voľný priestor okolo nového vzťažného bodu sedadla nachádza v rámci predtým stanovenej oblasti. Ak nie, musí sa vykonať nová skúška.

1.6.4.3.

Prídavné sedadlo nezahŕňa sedadlo pre osoby okrem vodiča, z ktorého nie je možné traktor ovládať. Vzťažný bod sedadla sa neurčí, pretože vymedzenie voľného priestoru je vo vzťahu k sedadlu vodiča.

1.7.   Nezaťažená hmotnosť

Hmotnosť traktora bez zaťažujúcich zariadení a v prípade traktorov s pneumatikami, bez kvapalnej záťaže v pneumatikách. Traktor musí byť v prevádzkovom stave s plnými nádržami, obvodmi a chladičom, ochranná konštrukcia musí zahŕňať plášť a akékoľvek ťažné zariadenie alebo dodatočné komponenty pohonu predných kolies potrebné na bežné použitie. Obsluha nie je zahrnutá.

1.8.   Povolené tolerancie merania

Vzdialenosť	± 0,5 mm
Sila	± 0,1 % (plného rozsahu snímača)
Hmotnosť	± 0,2 % (plného rozsahu snímača)
Tlak v pneumatike	± 5,0 %
Uhol	± 0,1°

1.9.   Symboly

ah	(mm)	Polovica horizontálneho nastavenia sedadla
av	(mm)	Polovica vertikálneho nastavenia sedadla
E	(J)	Vynaložená energia počas skúšky
F	(N)	Statická zaťažovacia sila
H	(mm)	Výška ťažiska bloku kyvadla
I	(kg.m2)	Moment zotrvačnosti okolo zadnej nápravy s výnimkou kolies použitých na výpočet energie pre náraz zozadu
L	(mm)	Rázvor sa používa na výpočet energie pre náraz zozadu
M	(kg)	Hmotnosť použitá pre výpočet energie a tlakových síl

2.   Oblasť použitia

2.1.   Táto príloha je uplatniteľná na traktory, ktoré majú aspoň dve nápravy pre kolesá s pneumatikami, prípadne so zariadením na pripojenie pásov a s nezaťaženou hmotnosťou traktora vyššou ako 600 kg, ale všeobecne nižšou ako 6 000 kg.

2.2.   Minimálny rozchod zadných kolies by vo všeobecnosti mal byť väčší ako 1 150 mm. Je zrejmé, že môže existovať konštrukcie traktorov, napr. kosačky na trávu, úzke vinárske traktory, nízkoprofilové traktory používané v budovách s obmedzenou svetlou výškou alebo v sadoch, traktory s vysokou svetlou výškou a špeciálne lesnícke stroje ako tzv. „skidder“ (stroj na bezúväzkové približovanie dreva) a „forwarder“ (lesný stroj na vývoz dreva), na ktoré sa táto príloha nevzťahuje.

3.   Pravidlá a pokyny

3.1.   Všeobecné pokyny

3.1.1.   Ochrannú konštrukciu môže vyrábať buď výrobca traktora alebo iná spoločnosť. V každom prípade je skúška platná len pre model traktora, na ktorom sa skúška vykoná. Skúška ochrannej konštrukcie sa musí zopakovať pre každý model traktora, na ktorý sa má namontovať. Skúšobné stanice však môžu certifikovať, že skúšky pevnosti sú tiež platné pre modely traktora odvodené od pôvodného modelu so zmenami týkajúcimi sa motora, prevodovky, riadenia a predného zavesenia (pozri bod 3.6: rozšírenie na ostatné modely traktorov). Na druhej strane, viac ako jedna ochranná konštrukcia môže byť skúšaná pre akýkoľvek model traktora.

3.1.2.   Ochranná konštrukcia predložená na dynamickú skúšku musí byť normálnym spôsobom pripevnená k modelu traktora, na ktorý má byť použitá. Poskytnutý traktor musí byť úplný a v prevádzkyschopnom stave.

3.1.3.   V prípade „tandemového“ traktora sa použije hmotnosť štandardnej verzie časti, na ktorej je namontovaná ochranná konštrukcia.

3.1.4.   Ochranná konštrukcia môže byť skonštruovaná len na ochranu vodiča pri prevrátení traktora. Na túto konštrukciu sa môže dať namontovať ochrana pred účinkami počasia, viac alebo menej dočasného charakteru. Vodič túto ochranu v horúcom počasí obyčajne odníme. Existujú však ochranné konštrukcie s napevno zabudovaným krytom a vetranie je v horúcom počasí zabezpečené prostredníctvom okien alebo vetracích klapiek. Keďže kryt môže zvýšiť pevnosť konštrukcie a v prípade, že je odnímateľný, môže chýbať v prípade nehody, všetky časti, ktoré môže vodič odňať, budú na účely skúšky odňaté. Dvere, strešné okno a okná, ktoré sa dajú otvoriť, sa musia pred skúškou buď odňať alebo zabezpečiť v otvorenej polohe, takže nezvýšia pevnosť ochrannej konštrukcie. Je potrebné zaznamenať, či v tejto polohe nepredstavujú pre vodiča nebezpečenstvo v prípade prevrátenia.

V týchto pravidlách sa odkazuje iba na skúšanie ochrannej konštrukcie. Je potrebné zdôrazniť, že je v tejto konštrukcii je napevno zabudovaný kryt.

Opis akéhokoľvek dočasného krytu sa musí zahrnúť do špecifikácií. Všetok sklenený alebo podobný krehký materiál sa musí pred skúškou odstrániť. Traktor a komponenty ochrannej konštrukcie, ktoré by mohli utrpieť nepotrebné poškodenie počas skúšky a ktoré nemajú vplyv na pevnosť ochrannej konštrukcie alebo jej rozmery, môžu byť odstránené pred skúškou, pokiaľ si výrobca želá. Počas skúšky sa nemôžu vykonávať žiadne opravy alebo nastavenia.

3.1.5.   Akékoľvek komponenty traktora prispievajúce k pevnosti ochrannej konštrukcie ako blatníky, ktoré boli spevnené výrobcom, by mali byť popísané a výsledky ich meraní by mali byť uvedené v protokole o skúške.

3.2.   Prístroje a skúšobné podmienky

3.2.1.   Do konštrukcie musí naraziť závažie pôsobiace ako kyvadlo a konštrukcia musí byť podrobená skúške tlakom na prednú a zadnú časť.

3.2.2.   Hmotnosť kyvadla (obrázok 3.1) je 2 000 kg. Jeho nárazová plocha musí mať rozmery 680 × 680 mm ± 20. Závažie musí byť vyrobené tak, aby poloha ťažiska bola konštantná (napríklad pomocou železných tyčí upevnených v betóne). Musí byť zavesené na pevnom otočnom bode približne 6 m nad zemou tak, aby výšku kyvadla bolo možné ľahko a bezpečne upraviť.

3.2.3.   V prípade traktorov s menej ako 50 % celkovej hmotnosti na predných kolesách musí byť prvý náraz vedený do zadnej časti konštrukcie. Nasleduje tlaková skúška tiež na zadnej časti konštrukcie. Druhý náraz musí byť vedený do prednej časti a tretí zboku. Na záver sa vykoná druhá tlaková skúška na prednej časti.

V prípade traktorov s 50 % alebo viac celkovej hmotnosti na predných kolesách musí byť prvý náraz vedený do prednej časti konštrukcie a druhý náraz zboku. Potom musia nasledovať dve tlakové skúšky, prvá na zadnej časti a druhá na prednej časti.

3.2.4.   Pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant), musí byť prvá náraz vedený pozdĺžne na ťažšom konci (kde spočíva viac ako 50 % hmotnosti traktora). Nasleduje tlaková skúška na rovnakom konci. Druhý náraz musí byť vedený do opačného konca a tretí zboku. Na záver sa vykoná druhá tlaková skúška na ľahšom konci.

3.2.5.   Rozchod zadných kolies sa zvolí tak, aby konštrukcia nebola počas skúšky nijako podopieraná pneumatikami. Toto ustanovenie sa nemusí dodržať pokiaľ táto podpora existuje vo chvíli, keď je rozchod kolies nastavený na najširšiu alternatívu.

3.2.6.   Strana traktoru, z ktorej je vedený bočný náraz, je tá strana, pri ktorej by podľa názoru skúšobnej stanice mohlo dôjsť k najväčšej deformácii. Zadný náraz musí byť vedený do rohu na strane protiľahlej bočnému nárazu a predný náraz do rohu bližšie k bočnému nárazu. Zadné náraz je vedený v dvoch tretinách vzdialenosti od stredovej roviny traktora k vertikálnej rovine vozidla dotýkajúcej sa vonkajšieho okraja konštrukcie. Ak však krivka na zadnej strane ochrannej konštrukcie začína v mieste nachádzajúcom sa menej ako dve tretiny vzdialenosti od stredu, náraz sa zameria na začiatok krivky, teda na miesto, kde je sa na začiatku tejto krivky, t. j. v bode, kde sa táto krivka dotýka priamky, kolmej na stredovú rovinu traktora.

3.2.7.   Ak sa počas skúšky akékoľvek pútacie laná, podpery alebo bloky posunú alebo porušia, skúška sa musí zopakovať.

3.3.   Skúšky nárazom

3.3.1.   Náraz zozadu (obrázky 3.2. a a 3.2.b)

3.3.1.1.   Náraz zozadu sa nevyžaduje pre traktory so 50 % alebo viac hmotnosti (ako je vymedzené vyššie), na predných kolesách.

3.3.1.2.   Traktor sa umiestni voči kyvadlu tak, aby narazilo do konštrukcie vo chvíli, kedy nárazová plocha a závesné reťaze zvierajú uhol 20° k vertikále, pokiaľ konštrukcia v bode kontaktu v priebehu deformácie nezviera s vertikálou väčší uhol. V tomto prípade sa nárazová plocha nastaví rovnobežne so stranou konštrukcie v bode kontaktu v okamihu najväčšej deformácie s pomocou dodatočnej podpery a závesné reťaze zostávajú pod uhlom 20° k vertikále. Bodom nárazu by mala byť časť konštrukcie, ktorá pri nehode, spojenej s prevrhnutím dozadu, pravdepodobne narazí do zeme najprv; za normálnych okolností je ním horný okraj. Výška kyvadla bude nastavená tak, aby nemalo tendenciu otáčať sa okolo bodu nárazu.

3.3.1.3.   Traktor musí byť pripútaný. Body pripútania (pútacích) lán sú asi 2 m za zadnou nápravou a 1,5 m pred prednou nápravou. Na každej náprave musia byť dve pútacie laná, jedno na každej strane stredovej roviny traktora. Pútacie laná sú vyrobené z oceľového kábla s priemerom 12,5 až 15 mm, s pevnosťou v ťahu 1 100 – 1 260 MPa. Pneumatiky traktora musia byť nahustené a pútacie laná napnuté, aby bol dosiahnutý tlak v pneumatikách a deformácia, ako je uvedené v tabuľke 3.1.

Po utiahnutí pútacích lán sa pred zadné kolesá založí drevený hranol s prierezom 150 × 150 mm a pritlačí sa ku kolesám.

3.3.1.4.   Závažie kyvadla sa opäť vytiahne, aby výška H jeho ťažiska nad bodom nárazu zodpovedala hodnote danej jedným z týchto vzorcov podľa voľby výrobcu:

alebo

3.3.1.5.   Kyvadlo sa uvoľní a nechá sa naraziť do konštrukcie. Mechanizmus rýchleho uvoľnenia musí byť umiestnený tak, aby neodklonil hmotnosť vo vzťahu k reťaziam, na ktorých je upevnený v okamihu uvoľnenia.

Tabuľka 3.1

Tlak pneumatík

	Tlak pneumatík kPa (*1)	Deformácia mm
Traktory s pohonom štyroch kolies s rovnakým rozmerom predných a zadných kolies:
vpredu	100	25
vzadu	100	25
Traktory s pohonom štyroch kolies, ktorých predné kolesá sú menšie ako z dné:
vpredu	150	20
vzadu	100	25
Traktor s pohonom dvoch kolies:
vpredu	200	15
vzadu	100	25

3.3.2.   Náraz spredu (obrázky 3.2. a a 3.2.b)

3.3.2.1.   Vykoná sa rovnakým spôsobom ako náraz zozadu. Pútacie laná musia byť rovnaké, ale drevený hranol sa umiestni za zadné kolesá. Výška pádu ťažiska kyvadla je daná týmto vzorcom:

3.3.2.2.   Bod nárazu je tá časť konštrukcie, ktorá v prípade prevrátenia traktora na bok v prípade jazdy dopredu pravdepodobne prvá narazí na zem, spravidla horný predný roh.

3.3.3.   Bočný náraz (obrázok 3.4)

3.3.3.1.   Traktor sa umiestni voči kyvadlu tak, aby narazilo do konštrukcie vo chvíli, kedy nárazová plocha a závesné reťaze sú vo vertikálnej polohe, pokiaľ konštrukcia v bode kontaktu v priebehu deformácie nie je v inej než zvislej polohe. V tomto prípade sa nárazová plocha nastaví tak, aby bola približne rovnobežná s konštrukciou v bode kontaktu v okamihu najväčšej deformácie. Táto úprava sa vykoná prostredníctvom dodatočnej podpery a závesné reťaze zostávajú v okamihu nárazu vo vertikálnej polohe. Bodom nárazu by mala byť časť konštrukcie, ktorá pri nehode, spojenej s prevrátením nabok, pravdepodobne narazí do zeme najprv; za normálnych okolností je ním horný okraj.

3.3.3.2.   Pokiaľ nie je isté, že na zem dopadne akákoľvek iná časť tohto okraja ako prvá, bod nárazu sa musí nachádzať v rovine, ktorá ja kolmá na stredovú rovinu traktora a prechádza 60 mm pred vzťažným bodom sedadla, pričom sedadlo je nastavené do strednej polohy svojho pozdĺžneho nastavenia. Výška kyvadla bude nastavená tak, aby nemalo tendenciu otáčať sa okolo bodu nárazu.

3.3.3.3.   Pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča sa bod nárazu musí nachádzať v rovine, ktorá je kolmá na stredovú rovinu traktora a v strede medzi dvomi vzťažnými bodmi sedadla.

3.3.3.4.   Ukotví sa zadné koleso traktora na strane, ktorá má byť zasiahnutá. Napätie pútacích lán sa určí rovnako ako pre náraz zozadu. Po ukotvení pútacích lán/pripútaní lán sa tesne k zadnému kolesu na strane protiľahlej nárazu vloží a pevne pritlačí hranol s prierezom 150 × 150 mm. Hranol sa umiestni ako zaprenie kolesa a zaistí sa na zemi tak, aby pri náraze tesne priliehal ku kolesu. Dĺžka hranola je zvolená tak, že ak je v polohe proti kolesu, zviera uhol 25 až 40° s horizontálou. Jeho dĺžka je 20 až 25 násobkom jeho hrúbky a jeho šírka 2 až 3 násobkom jeho hrúbky.

3.3.3.5.   Kyvadlo sa opäť vytiahne do výšky ako pri predchádzajúcej skúške tak, aby výška H jeho ťažiska nad výškou v okamihu nárazu sa stanovila pomocou vzorca:

3.3.3.6.   Pri skúškach bočným nárazom sa zaznamenáva rozdiel maximálnej okamžitej deformácie a trvalej deformácie vo výške (810 + av) mm nad vzťažným bodom sedadla. Tento postup sa môže vykonať so zariadením, na ktorom je namontovaný posuvný trecí prstenec na vodorovnej tyči. Jeden koniec tyče musí byť pripevnený k hornej časti konštrukcie a druhý bude prechádzať cez otvor v zvislej tyči pripevnenej k podvozku traktora. Prstenec sa umiestni oproti zvislej tyči pripevnenej k podvozku traktora pred nárazom zboku a jeho vzdialenosť od nej po náraze predstavuje rozdiel medzi maximálnou okamžitou deformáciou a trvalou deformáciou.

3.4.   Tlakové skúšky

Pri vykonávaní skúšky na zadnej časti môže byť potrebné pridržať prednú časť traktora. Pod nápravy sa podložia hranoly, aby pneumatiky neniesli tlakovú silu. Použitý priečny nosník musí mať šírku približne 250 mm a musí byť spojený so zaťažovacím mechanizmom prostredníctvom univerzálnych kĺbov (obrázok 3.5).

3.4.1.   Skúška tlakom zozadu (obrázky 3.6. a a 3.6.b)

3.4.1.1.   Prítlačný nosník sa umiestni cez najvyššie zadné časti konštrukcie, aby výslednica tlakových síl ležala v zvislej referenčnej rovine traktora. Pôsobí sa tlakovou silou (F), pričom:

F = 20 M

Táto sila sa musí udržať päť sekúnd po ukončení akéhokoľvek vizuálne zistiteľného pohybu ochrannej konštrukcie.

3.4.1.2.   Ak zadná časť strechy ochrannej konštrukcie neunesie celú tlakovú silu (obrázky 3.7. a 3.7.b), musí tlaková sila pôsobiť tak dlho, až sa strecha zdeformuje tak, že klesne do roviny, ktorá spája hornú časť ochrannej konštrukcie s tou zadnou časťou traktora, ktorá je schopná podoprieť traktor pri prevrátení.

Potom sila prestane pôsobiť a tlakový hranol sa znova premiestni nad tú časť ochrannej konštrukcie, ktorá by mala podoprieť traktor pri jeho úplnom prevrátení. Pôsobí sa tlakovou silou F.

3.4.2.   Tlaková skúška vpredu (obrázky 3.6.a a 3.6.b)

3.4.2.1.   Prítlačný nosník sa umiestni cez najvyššie predné časti konštrukcie, aby výslednica tlakových síl ležala vo vertikálnej referenčnej rovine traktora. Pôsobí sa tlakovou silou (F), pričom:

F = 20 M

Táto sila sa musí udržať päť sekúnd po ukončení akéhokoľvek vizuálne zistiteľného pohybu ochrannej konštrukcie.

3.4.2.2.   Ak predná časť strechy ochrannej konštrukcie neunesie celú tlakovú silu (obrázky 3.7. a a3.7.b), musí tlaková sila pôsobiť tak dlho, až sa strecha zdeformuje tak, že klesne do roviny, ktorá spája hornú časť ochrannej konštrukcie s tou zadnou časťou traktora, ktorá je schopná podoprieť traktor pri prevrátení.

Potom sila prestane pôsobiť a prítlačný nosník sa znova premiestni nad tú časť ochrannej konštrukcie, ktorá by mala podoprieť traktor pri jeho úplnom prevrátení. Pôsobí sa tlakovou silou F.

3.5.   Podmienky prijateľnosti

3.5.1.   Konštrukcia a traktor sa podrobia vizuálnej kontrole na trhliny a praskliny po každej časti skúšky. Aby konštrukcia prešla skúškou, musia byť splnené tieto podmienky:

3.5.1.1.

v konštrukčných prvkoch, montážnych komponentoch alebo častiach traktora, prispievajúcich k pevnosti ochrannej konštrukcie, nesmú byť trhliny (okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje bod 3.5.1.3.);

3.5.1.2.

na zvaroch prispievajúcich k pevnosti ochrannej konštrukcie alebo jej montážnych prvkoch nesmú byť žiadne trhliny. Bodové alebo stehové zvary použité na pripevnenie krycích panelov sú za bežných okolností z tejto podmienky vylúčené;

3.5.1.3.

trhliny pohlcujúce energiu v plechových konštrukciách sú prijateľné, ak podľa posúdenia skúšobnej stanice významnejšie neznížili odolnosť ochrannej konštrukcie voči deformácii. Trhliny v plechových komponentoch, spôsobené hranami kyvadla, sa neberú do úvahy;

3.5.1.4.

požadovaná sila musí byť dodržaná pri oboch tlakových skúškach;

3.5.1.5.

rozdiel medzi maximálnou okamžitou deformáciou a trvalou deformáciou pri skúškach bočným nárazom nesmie presahovať 250 mm (obrázok 3.11);

3.5.1.6.

počas ktorejkoľvek časti skúšky nesmie žiadna časť preniknúť do voľného priestoru. Počas skúšky nesmie žiadna časť naraziť do sedadla. Okrem toho, voľný priestor nesmie byť mimo ochrany ochrannej konštrukcie. Na tento účel pojem mimo ochrany konštrukcie znamená, že by sa ktorákoľvek jej časť dotkla rovného povrchu zeme pri prevrátení traktora v smere, odkiaľ pôsobí skúšobné zaťaženie. Na tento účel sa použije najmenšie nastavenie týkajúce sa šírky rozchodu pneumatík, uvedené výrobcom.

3.5.1.7.

Pre kĺbové traktory sa predpokladá, že obidve časti majú vyrovnané stredové roviny.

3.5.2.   Po záverečnej tlakovej skúške sa musí zaznamenať trvalá deformácia ochrannej konštrukcie. Na tento účel sa pred začatím skúšky musí zaznamenať poloha hlavných prvkov ochrannej konštrukcie vzhľadom na vzťažný bod sedadla. Potom sa musí zaznamenať akýkoľvek pohyb častí poškodených v skúškach a akákoľvek zmena výšky predných a zadných prvkov strechy.

3.6.   Rozšírenie na ostatné modely traktorov

3.6.1.   [neuplatňuje sa]

3.6.2.   Technické rozšírenie

V prípade technických zmien vykonaných na traktore týkajúcich sa ochrannej konštrukcie alebo spôsobu upevnenia ochrannej konštrukcie na traktor, skúšobná stanica, ktorá vykonala pôvodnú skúšku, môže vydať „protokol o technickom rozšírení“ v týchto prípadoch:

3.6.2.1.   Rozšírenie výsledkov skúšok konštrukcie na ostatné modely traktorov

Tlakové skúšky a skúšky nárazom sa nemusia vykonať na každom modeli traktora za predpokladu, že ochranná konštrukcia a traktor spĺňajú podmienky v ďalej uvedených bodoch 3.6.2.1.1 až 3.6.2.1.5.

3.6.2.1.1.

Konštrukcia musí byť rovnaká ako skúšaná konštrukcia;

3.6.2.1.2.

potrebná energia nesmie presiahnuť energiu vypočítanú pre pôvodnú skúšku o viac ako 5 %. Hranica 5 % sa uplatňuje aj na rozšírenia v prípade, že sa na tom istom traktore kolesá nahradia pásmi;

3.6.2.1.3.

metóda pripevnenia a komponenty traktora, ku ktorým sa pripevňuje, musia byť rovnaké;

3.6.2.1.4.

všetky komponenty ako blatníky a kapota, ktoré môžu poskytnúť oporu pre ochrannú konštrukciu, musia byť rovnaké;

3.6.2.1.5.

poloha a základné rozmery sedadla v ochrannej konštrukcii a súvisiaca poloha ochrannej konštrukcie na traktore musia byť také, že voľný priestor zostane chránený deformovanou konštrukciou počas všetkých skúšok (toto sa musí skontrolovať prostredníctvom uvedenia toho istého odkazu na voľný priestor ako v pôvodnom skúšobnom protokole resp. toho istého referenčného bodu sedadla [SRP] alebo vzťažného bodu sedadla [SIP]).

3.6.2.2.   Rozšírenie výsledkov skúšok konštrukcie na upravené modely ochrannej konštrukcie

Tento postup sa musí dodržať v prípade, že nie sú splnené ustanovenia bodu 3.6.2.1, a nesmie sa použiť v prípade, že metóda pripevnenia ochrannej konštrukcie na traktor nevychádza z rovnakého princípu (napr. gumené podpery sú nahradené pružiacim zariadením):

3.6.2.2.1.

Zmeny, ktoré nemajú žiadny vplyv na výsledky pôvodnej skúšky (napr. privarenie základnej dosky príslušenstva k nekritickej časti konštrukcie), pridanie sedadiel s rozdielnym umiestnením SIP v ochrannej konštrukcii (predmetom kontroly bude, či nový voľný priestor resp. priestory zostanú chránené deformovanou konštrukciou počas všetkých skúšok).

3.6.2.2.2.

Zmeny, ktoré možno majú vplyv na výsledky pôvodnej skúšky, bez toho, že by sa spochybnila akceptovateľnosť ochrannej štruktúry (napr. zmena komponentu konštrukcie, zmena metódy pripevnenia ochrannej konštrukcie ku traktoru). Môže sa vykonať overovacia skúška a výsledky skúšky budú súčasťou protokolu o rozšírení. Pre typové rozšírenie sú stanovené tieto obmedzenia: 3.6.2.2.2.1. bez overovacej skúšky nemôže byť schválených viac ako 5 rozšírení; 3.6.2.2.2.2. Výsledky overovacej skúšky budú v prípade rozšírenia uznané, ak sú splnené všetky podmienky prípustnosti uvedené v tejto prílohe a ak sa deformácia nameraná po každej skúške nárazom nelíši od deformácie nameranej po každej skúške nárazom v pôvodnom skúšobnom protokole o viac ako ± 7 %. 3.6.2.2.2.3. Do jediného protokolu o rozšírení môže byť zahrnutá viac ako jedna zmena ochrannej konštrukcie za predpokladu, že predstavuje resp. predstavujú rôzne možnosti tej istej ochrannej konštrukcie, ale v jednom protokole o rozšírení môže byť akceptovaná iba jedna overovacia skúška. Nepreskúšané možnosti sa musia opísať v špecifickej časti protokolu o rozšírení.

3.6.2.2.3.

Zvýšenie referenčnej hmotnosti, uvedené výrobcom pre už odskúšanú ochrannú konštrukciu. Ak chce výrobca ponechať to isté číslo typového schválenia, je možné vydať protokol o rozšírení po vykonaní overovacej skúšky (obmedzenia ± 7 % špecifikované v bode 3.6.2.2.2.2 sa v sa na takýto prípad nevzťahujú).

3.7.   [neuplatňuje sa]

3.8.   Vlastnosti ochranných konštrukcií pri nízkych teplotách

3.8.1.   Ak sa požaduje, aby ochranná konštrukcia mala vlastnosti, ktoré zabraňujú jej krehnutiu pri nízkych teplotách, výrobca musí uviesť podrobnosti, ktoré musia byť zahrnuté do protokolu.

3.8.2.   Tieto požiadavky a postupy majú za cieľ zabezpečiť pevnosť a odolnosť voči krehkému lomu pri nízkych teplotách. Navrhuje sa, aby pri posudzovaní odolnosti ochrannej konštrukcie pri nízkych prevádzkových teplotách museli byť nasledujúce minimálne materiálne požiadavky splnené v tých krajinách, ktoré vyžadujú túto dodatočnú prevádzkovú ochranu.

Tabuľka 3.2

Minimálne hodnoty energie pre rázové skúšky ohybom podľa Charpyho

Veľkosť vzorky	Energia pri	Energia pri
	– 30 °C	– 20 °C
mm	J	J (2)
10 × 10 (1)	11	27,5
10 × 9	10	25
10 × 8	9,5	24
10 × 7,5 (1)	9,5	24
10 × 7	9	22,5
10 × 6,7	8,5	21
10 × 6	8	20
10 × 5 (1)	7,5	19
10 × 4	7	17,5
10 × 3,5	6	15
10 × 3	6	15
10 × 2,5 (1)	5,5	14

3.8.2.1.   Skrutky a matice použité na pripevnenie ochrannej konštrukcie ku traktoru a použité na pripojenie konštrukčných častí ochrannej konštrukcie musia vykazovať vhodné vlastnosti kontrolovateľnej tvrdosti pri zníženej teplote.

3.8.2.2.   Všetky zváracie elektródy použité vo výrobe konštrukčných častí a uchytení musia byť kompatibilné s ochrannou konštrukciou, ako je ďalej uvedené v bode 3.8.2.3.

3.8.2.3.   Oceľové materiály pre nosné časti ochrannej konštrukcie musia byť z preukázateľne dostatočne tvrdého materiálu, ktorý spĺňa požiadavky rázovej skúšky ohybom podľa Charpyho, ako je uvedené v tabuľke 3.2. Druh ocele a kvalita musí byť špecifikovaná v súlade s normou ISO 630:1995. Amd1:2003.

Oceľ s valcovanou hrúbkou menšou ako 2,5 mm a s obsahom uhlíka menším ako 0,2 % spĺňa túto požiadavku. Nosné časti ochrannej konštrukcie vyrobené z materiálov iných ako oceľ musia mať rovnakú odolnosť voči nárazu pri nízkych teplotách.

3.8.2.4.   Pri skúšaní podľa požiadaviek rázovej skúšky ohybom podľa Charpyho, veľkosť vzorky nesmie byť menšia ako najväčšia z veľkostí uvedených v tabuľke 3.2, ktorú materiál umožní.

3.8.2.5.   Rázová skúška ohybom podľa Charpyho sa vykoná v súlade s postupom uvedeným v predpise ASTM A 370-1979, okrem veľkostí vzoriek, ktoré musia byť v súlade s rozmermi uvedenými v Tabuľke 3.2.

3.8.2.6.   Alternatívami k tomuto postupu je použitie upokojenej alebo poloupokojenej ocele, pre ktorú sa musí poskytnúť primeraná špecifikácia. Druh ocele a kvalita musí byť špecifikovaná v súlade s normou ISO 630:1995. Amd1:2003.

3.8.2.7.   Vzorky musia byť pred formovaním alebo zváraním na použitie v ochrannej konštrukcii pozdĺžne a odobraté z plochého materiálu, tyčí alebo profilov. Vzorky z tyčí alebo profilov sa odoberú zo stredu strany s najväčším rozmerom, pričom sa tam nesmú nachádzať zvary.

3.9.   [neuplatňuje sa]

Obrázok 3.1

Závažie kyvadla a jeho závesné reťaze alebo oceľové laná

(Rozmery v mm)

Obrázok 3.2

Metóda nárazu zozadu

Obrázok 3.2.a

Ochranná kabína

Obrázok 3.2.b

Zadný oblúkový rám

Obrázok 3.3

Metóda nárazu spredu

Obrázok 3.3.a

Ochranná kabína

Obrázok 3.3.b

Zadný oblúkový rám

Obrázok 3.4

Metóda nárazu zboku

Obrázok 3.5

Príklad usporiadania tlakovej skúšky

Obrázok 3.6

Poloha nosníka pre tlakové skúšky vpredu a vzadu

Obrázok 3.6.a

Ochranná kabína

Obrázok 3.6.b

Zadný oblúkový rám

Obrázok 3.7.

Poloha nosníka pre tlakovú skúšku vpredu pokiaľ plná tlaková sila nebola zadržaná vpredu

Obrázok 3.7.a

Ochranná kabína

Obrázok 3.7.b

Zadný oblúkový rám

Tabuľka 3.3

Rozmery voľného priestoru

Rozmery	mm	Poznámky
A1 A0	100	minimum
B1 B0	100	minimum
F1 F0	250	minimum
F2 F0	250	minimum
G1 G0	250	minimum
G2 G0	250	minimum
H1 H0	250	minimum
H2 H0	250	minimum
J1 J0	250	minimum
J2 J0	250	minimum
E1 E0	250	minimum
E2 E0	250	minimum
D0 E0	300	minimum
J0 E0	300	minimum
A1 A2	500	minimum
B1 B2	500	minimum
C1 C2	500	minimum
D1 D2	500	minimum
I1 I2	500	minimum
F0 G0	—
I0 G0	—	v závislosti od
C0 D0	—	traktora
E0 F0	—

Obrázok 3.8

Voľný priestor

Poznámka:

Rozmery sú uvedené v tabuľke 3.3.

Obrázok 3.9

Voľný priestor

Obrázok 3.9.a Pohľad zboku Zadný alebo predný pohľad	Obrázok 3.9.b Rez cez referenčnú rovinu

1	–	vzťažný bod sedadla
2	–	sila
3	–	vertikálna referenčná rovina

Obrázok 3.10

Voľný priestor traktorov s reverzibilným sedadlom a volantom

Obrázok 3.10.a

Ochranná kabína

Obrázok 3.10.b

Zadný oblúkový rám

Obrázok 3.11

Príklad prístroja na meranie pružnej deformácie

Vysvetlivky k prílohe VI

---

(1)  Pokiaľ nie je uvedené inak, znenie požiadaviek a číslovanie stanovené v bode B sú identické so znením a číslovaním štandardného kódexu OECD na úradné skúšanie ochranných konštrukcií poľnohospodárskych a lesných traktorov (dynamické skúšky), OECD kódex 3, edícia 2015 z júla 2014.

(2)  Používateľom sa pripomína, že vzťažný bod sedadla sa určuje podľa normy ISO 5353:1995 a je pevným bodom, pokiaľ ide o traktor, ktorý nie je v pohybe ako sa sedadlo posúva zo stredovej polohy. Na účely určenia voľného priestoru musí byť sedadlo v zadnej a najvyššej polohe.

(*1)  Nepoužije sa vodný balast.

(1)  Znamená preferovanú veľkosť. Veľkosť vzorky nesmie byť menšia ako najväčšia preferovaná veľkosť, ktorú materiál umožňuje.

(2)  Potrebná energia pri – 20 °C je 2,5 násobok hodnoty špecifikovanej pre – 30 °C. Ostatné faktory ovplyvňujú silu nárazovej energie ako napr. smer valenia, medza pevnosti, orientácia zrna a zváranie. Tieto faktory sa musia zohľadniť pri výbere a použití ocele.

PRÍLOHA VII

Požiadavky uplatňované na ochranné konštrukcie chrániace pri prevrátení (pásové traktory)

A.   VŠEOBECNÉ USTANOVENIE

1.

Požiadavky Únie na ochranné konštrukcie chrániace pri prevrátení (pásové traktory) sú uvedené v bode B.

B.   POŽIADAVKY UPLATŇOVANÉ NA OCHRANNÉ KONŠTRUKCIE CHRÁNIACE PRI PREVRÁTENÍ (PÁSOVÉ TRAKTORY)(1)

1.   Vymedzenie pojmov

1.1   [neuplatňuje sa]

1.2.   Ochranná konštrukcia chrániaca pri prevrátení (ROPS)

Ochranná konštrukcia chrániaca pri prevrátení (ochranná kabína alebo rám) ďalej len „ochranná konštrukcia“, predstavuje konštrukciu na traktore, ktorej hlavným účelom je zabrániť alebo obmedziť nebezpečenstvo hroziace vodičovi, vyplývajúce z prevrátenia traktora pri normálnom používaní.

Ochranná konštrukcia chrániaca pri prevrátení je charakterizovaná tým, že poskytuje voľný priestor dostatočne veľký na to, aby ochránil vodiča sediaceho buď vo vnútri konštrukcie alebo v priestore, ktorý je ohraničený skupinou priamok vedúcich z vonkajších okrajov konštrukcie k akejkoľvek časti traktora, ktorá by mohla prísť do kontaktu s rovnou zemou a ktorá je v prípade prevrátenia schopná traktor podoprieť.

1.3.   Rozchod

1.3.1.   Predbežná definícia: stredová rovina pásu

Stredová rovina pásu je rovnako vzdialená od dvoch rovín, ktoré sa dotýkajú vonkajších okrajov.

1.3.2.   Definícia rozchodu

Rozchod je vzdialenosť medzi stredovými rovinami pásov.

1.3.3.   Dodatočná definícia: stredová rovina traktora

Stredovou rovinou traktora je vertikálna rovina umiestnená kolmo na nápravu v jej stredovom bode.

1.4.   Ochranná konštrukcia

Systém konštrukčných prvkov usporiadaných na traktore tak, aby plnil svoj hlavný účel, ktorým je znižovanie pravdepodobnosti rozdrvenia obsluhy v prípade prevrátenia traktora. Konštrukčné prvky zahŕňajú prípadné podporné rámy, podpery, držiaky, montážne otvory, čapy, kolíky, závesné zariadenia alebo pružné tlmiče používané na upevnenie systému na rám traktora, avšak nezahŕňajú montážne úchyty, ktoré sú neoddeliteľnou časťou rámu traktora.

1.5.   Rám traktora

Hlavný podvozok alebo hlavný nosný prvok resp. prvky traktora, ktoré siahajú cez hlavnú časť traktora a na ktorých je ochranná konštrukcia priamo namontovaná.

1.6.   Sústava ochrannej konštrukcie na ráme traktora

Systém pozostávajúci z ochrannej konštrukcie namontovanej na ráme traktora.

1.7.   Základná doska

V podstate tuhá časť skúšobnej konštrukcie, ku ktorej je na účely skúšky pripojený rám traktora.

1.8.   Vzťažný bod sedadla (SIP):

1.8.1.   Vzťažný bod sedadla (SIP) je umiestnený v stredovej pozdĺžnej rovine prístroja na určenie, kedy je namontované na sedadlo obsluhy. SIP je určený vo vzťahu k traktoru a nepohybuje sa so sedadlom v rozsahu jeho nastavenia alebo úprav a/alebo kmitania.

1.8.2.   Pri určovaní SIP je sedadlo nastavené tak, aby všetky predné, zadné, vertikálne a uhlové nastavenia sedadla boli umiestnené v svojej stredovej polohe. Systémy zavesenia sa nastavia tak, aby bolo sedadlo v strede rozsahu kmitania s použitím váženého prístroja na stanovenie SIP.

1.8.3.    SIP musí byť určený za pomoci prístroja znázorneného na obrázku 8.1 Prístroj sa umiestni na sedadlo. Vo vzdialenosti 40 mm pred bodom SIP na horizontálnej časti prístroja sa pridá závažie s hmotnosťou 20kg. Potom sa na prístroj v bode SIP pôsobí vodorovnou silou s veľkosťou približne 100 N (pozri Fo na obrázku 8.1). Nakoniec sa vo vzdialenosti 40 mm pred bodom SIP na horizontálnej časti prístroja pridá ďalšie závažie s hmotnosťou 39 kg.

1.9.   Chránený priestor obmedzujúci deformácie (DLV)

Ide o priestor týkajúci sa obsluhy, ktorý slúži na určenie limitov a deformácií prípustných pri vykonávaní laboratórnych hodnotení ochrannej konštrukcie (obrázok 8.2). Ide o pravouhlé vyjadrenie rozmerov veľkej sediacej obsluhy.

1.10.   Vertikálna referenčná rovina

Je vertikálna rovina, obvykle pozdĺžna ku traktoru a prechádzajúca cez vzťažný bod sedadla a stred volantu alebo riadiacich ručných pák. Za normálnych okolností sa vertikálna referenčná rovina zhoduje so stredovou rovinou traktora.

1.11.   Simulovaná bočná rovina zeme

Povrch, na ktorom sa traktor po prevrátení pravdepodobne zastaví, pričom bude ležať na boku. Simulovaná rovina zeme je určená takto (pozri bod 3.5.1.2):

a)	horný prvok, na ktorý sa pôsobí silou;

b)	najvzdialenejší bod na konci prvku vymedzeného v bode a);

c)	vertikálna čiara prechádzajúca cez bod vymedzený v bode b);

d)	vertikálna rovina rovnobežná s pozdĺžnou stredovou osou vozidla cez čiaru vymedzenú v písmene c);

e)	otáčajte rovinu opísanú v bode d, 15° mimo DLV okolo osi, ktorá je kolmá na vertikálnu čiaru uvedenú v bode c) a tiež prechádza bodom uvedeným v bode b; takto sa ustanoví simulovaná bočná rovina zeme;

Simulovaná bočná rovina zeme musí byť stanovená na nezaťaženej ochrannej konštrukcii a musí sa pohybovať s prvkom, na ktorý pôsobí zaťaženie.

1.12.   Simulovaná vertikálna rovina zeme

Pri strojoch, ktoré sa po zastavení nachádzajú v prevrátenej polohe, sa táto rovina vymedzí pomocou horného priečneho prvku ochrannej konštrukcie a prednej (zadnej) časti traktora, ktorá pravdepodobne príde do styku s rovinou zeme v rovnakom okamihu ako ochranná konštrukcia a je schopná uniesť prevrátený traktor. Simulovaná vertikálna rovina zeme sa pohybuje s deformovanou ochrannou konštrukciou.

Poznámka:

Simulovaná vertikálna rovina zeme sa použije len na ochranné konštrukcie s dvojitým stĺpikom.

1.13.   Hmotnosť bez záťaže

Hmotnosť traktora bez zaťažujúcich zariadení. Traktor musí byť v prevádzkovom stave s plnými nádržami, obvodmi a chladičom, ochranná konštrukcia musí zahŕňať plášť a akékoľvek ťažné zariadenie alebo dodatočné komponenty pohonu predných kolies potrebné na bežné použitie. Obsluha nie je zahrnutá.

1.14.   Povolené tolerancie merania

Čas:	± 0,1 s
Vzdialenosť:	± 0,5 mm
Sila:	± 0,1 % (plného rozsahu snímača)
Uhol	± 0,1°
Hmotnosť:	± 0,2 % (plného rozsahu snímača)

1.15.   Symboly

D	(mm)	deformácia konštrukcie;
F	(N)	sila
M	(kg)	Maximálna hmotnosť traktora odporúčaná výrobcom traktora. Musí byť rovná alebo väčšia ako hmotnosť bez záťaže, ako je vymedzená v bode 1.13;
U	(J)	Energia absorbovaná konštrukciou spojenou s hmotnosťou traktora.

2.   Oblasť použitia

Táto príloha sa vzťahuje na traktory poháňané a riadené pomocou pásov, ktoré majú najmenej dve nápravy so zariadením na pripojenie pásov a tieto vlastnosti:

2.1.	hmotnosť traktora bez závaží nie menej ako 600 kg;

2.2.	svetlá výška nie viac ako 600 mm pod najnižšími bodom prednej a zadnej nápravy.

3.   Pravidlá a pokyny

3.1.   Všeobecné pokyny

3.1.1.   Ochrannú konštrukciu môže vyrábať buď výrobca traktora alebo iná spoločnosť. V každom prípade je skúška platná len pre model traktora, na ktorom sa skúška vykoná. Skúška ochrannej konštrukcie sa musí zopakovať pre každý model traktora, na ktorý sa má namontovať. Skúšobné stanice však môžu certifikovať, že skúšky pevnosti sú tiež platné pre modely traktora odvodené od pôvodného modelu so zmenami týkajúcimi sa motora, prevodovky, riadenia a predného zavesenia (pozri bod 3.6: rozšírenie na ostatné modely traktorov). Na druhej strane, viac ako jedna ochranná konštrukcia môže byť skúšaná pre akýkoľvek model traktora.

3.1.2.   Ochranná konštrukcia predložená na skúšku musí byť normálnym spôsobom pripevnená ku traktoru, na ktorom je použitá alebo k jeho kostre. Rám traktora musí byť kompletný vrátane pripojovacích držiakov a ostatných častí traktora, na ktoré môže vplývať zaťaženie, ktorému je ochranná konštrukcia vystavená.

3.1.3.   Ochranná konštrukcia môže byť skonštruovaná len na ochranu vodiča pri prevrátení traktora. Na túto konštrukciu sa môže dať namontovať ochrana pred účinkami počasia, viac alebo menej dočasného charakteru. Tieto zvyčajne vodič v horúcom počasí demontuje. Existujú však ochranné konštrukcie s napevno zabudovaným krytom a vetranie je v horúcom počasí zabezpečené prostredníctvom okien alebo vetracích klapiek. Keďže kryt môže zvýšiť pevnosť konštrukcie a v prípade, že je odnímateľný, môže chýbať v prípade nehody, všetky časti, ktoré môže vodič odňať, budú na účely skúšky odňaté. Dvere, strešné okno a okná, ktoré sa dajú otvoriť, sa musia pred skúškou buď odňať alebo zabezpečiť v otvorenej polohe, takže nezvýšia pevnosť ochrannej konštrukcie. Je potrebné zaznamenať, či v tejto polohe nepredstavujú pre vodiča nebezpečenstvo v prípade prevrátenia.

V týchto pravidlách sa odkazuje iba na skúšanie ochrannej konštrukcie. Je potrebné zdôrazniť, že je v tejto konštrukcii je napevno zabudovaný kryt.

Opis akéhokoľvek dočasného krytu sa musí zahrnúť do špecifikácií. Všetok sklenený alebo podobný krehký materiál sa musí pred skúškou odstrániť. Traktor a komponenty ochrannej konštrukcie, ktoré by mohli utrpieť nepotrebné poškodenie počas skúšky a ktoré nemajú vplyv na pevnosť ochrannej konštrukcie alebo jej rozmery, môžu byť odstránené pred skúškou, pokiaľ si výrobca želá. Počas skúšky sa nemôžu vykonávať žiadne opravy alebo nastavenia.

3.1.4.   Akékoľvek komponenty traktora prispievajúce k pevnosti ochrannej konštrukcie ako blatníky, ktoré boli spevnené výrobcom, by mali byť popísané a výsledky ich meraní by mali byť uvedené v protokole o skúške.

3.2.   Zariadenie

3.2.1.   Chránený priestor obmedzujúci deformácie (DLV)

DLV a jeho umiestenie musí byť v súlade s normou ISO 1995: 3164 (pozri obrázok 8.3). DLV musí byť pevne pripevnený na tú časť stroja, ku ktorej je pripevnené aj sedadlo obsluhy, a zostane tam počas celého trvania úradnej skúšky.

Pre pásové traktory s hmotnosťou bez závažia menšou než 5 000 kg, vybavené ochrannou konštrukciou namontovanou vpredu s dvojitým stĺpikom zodpovedá DLV Obrázkom 8.4 a 8.5.

3.2.2.   Voľný priestor a ochranná rovina

Voľný priestor, ako je vymedzený v prílohe VIII (časť Vymedzenia pojmov, bod 1.6), musí zostať krytý ochrannou rovinou S, uvedenou na Obrázkoch 8.2 a 8.4. Ochranná rovina je vymedzená ako naklonená rovina, kolmá k vertikálnej pozdĺžnej rovine traktora, tvorí dotyčnicu vpredu s ochrannou konštrukciou a vzadu s ktorýmkoľvek z týchto pevných prvkov traktora, ktorý bráni tomu, aby sa uvedená rovina S dostala do voľného priestoru, prostredníctvom:

—	krytu alebo pevnej časti zadnej časti traktora;

—

pásov;

—	dodatočnej pevnej konštrukcie namontovanej na zadnej časti traktora.

3.2.3.   Skúšky zadného pevného dielu

Ak je traktor vybavený pevnou súčasťou, krytom alebo iným pevným dielom umiestneným za sedadlom vodiča, tento pevný diel sa musí považovať za ochranný prvok v prípade prevrátenia nabok alebo dozadu. Tento pevný diel umiestnený za sedadlom vodiča musí byť schopný vydržať, bez toho, aby sa zlomil alebo prenikol do voľného priestoru, silu Fi smerujúcu nadol, kde:

pôsobiacu kolmo na vrchol rámu v stredovej rovine traktora. Počiatočný uhol pôsobenia tlaku musí byť 40° vypočítaný z rovnobežky so zemou, ako je znázornené na obrázku 8.4. Minimálna šírka tohto pevného dielu musí byť 500 mm (pozri obrázok 8.5).

Okrem toho, musí byť dostatočne pevný a pevne namontovaný na zadnej časti traktora.

3.2.4.   Pútacie laná

Musí byť poskytnuté zariadenie na upevnenie sústavy ochrannej konštrukcie na ráme traktora k základnej doske, ako už bolo opísané, a na použitie horizontálneho a vertikálneho zaťaženia (pozri obrázky 8.6 až 8.9).

3.2.5.   Meracie prístroje

Skúšobné zariadenie musí byť vybavené prístrojmi na meranie sily pôsobiacej na ochrannú konštrukciu a deformácie konštrukcie.

Percentuálne podiely uvedené nižšie v texte predstavujú menovitú presnosť prístrojov a nesmú byť použité na uvedenie toho, že sú požadované kompenzačné skúšky.

Meranie	Presnosť
Deformácia ochrannej konštrukcie	± 5 % maximálnej nameranej deformácie
Sila pôsobiaca na ochrannú konštrukciu	± 5 % maximálnej nameranej sily

3.2.6.   Opatrenia na aplikáciu zaťaženia

Opatrenia na aplikáciu zaťaženia sú znázornené na Obrázkoch 8.7, 8.10 až 8.13 (bočné zaťaženie), na obrázkoch 8.8 a 8.9 (zvislé zaťaženie) a na obrázku č. 8.14 (pozdĺžne zaťaženie).

3.3.   Podmienky skúšky

3.3.1.   Ochranná konštrukcia musí spĺňať špecifikácie výroby a namontuje sa na podvozok vhodného modelu traktora podľa metódy odporučenej výrobcom.

3.3.2.   Sústava ochrannej konštrukcie na ráme traktora sa pripevní k základnej doske tak, aby prvky spájajúce zostavu a základnú dosku boli len minimálne deformované, keď je ochranná konštrukcia zaťažená zboku. Pri zaťažení zboku nesmie sústava ochrannej konštrukcie na ráme traktora mať žiadnu inú podporu od základnej dosky, ako je podpora vyplývajúca z počiatočného pripevnenia.

3.3.3.   Ochranná konštrukcia sa vybaví potrebnými prístrojmi na zaznamenanie údajov o sile a deformácii.

3.3.4.   Všetky skúšky sa musia vykonať na tej istej ochrannej konštrukcii. V priebehu bočného a zvislého zaťaženia alebo medzi nimi sa nesmú vykonávať žiadne opravy alebo vyrovnávania akéhokoľvek prvku sústavy ochrannej konštrukcie na ráme traktora.

3.3.5.   Pri bočnom a pozdĺžnom zaťažení musí byť pripojenie k základnej doske zaistené prostredníctvom hlavného krytu alebo kostry pásov (pozri Obrázky 8.6 až 8.8).

3.3.6.   Pre zvislé zaťaženie neexistuje žiadne obmedzenie, pokiaľ ide o zaistenie alebo podporu sústavy ochrannej konštrukcie na ráme traktora.

3.3.7.   Po dokončení všetkých skúšok sa zmeria a zaznamená trvalá deformácia ochrannej konštrukcie.

3.4.   Skúšobný postup

3.4.1.   Všeobecne

Skúšobné postupy musia pozostávať z činností popísaných v bodoch 3.4.2, 3.4.3 a 3.4.4 v uvedenom poradí.

3.4.2.   Bočné zaťaženie

3.4.2.1.   Charakteristiky sily – deformácie sa stanovia pozdĺžnym zaťažovaním horných hlavných pozdĺžnych prvkov ochrannej konštrukcie.

Pre ochrannú konštrukciu s viac ako dvomi stĺpikmi sa zaťaženie zboku aplikuje prostredníctvom zariadenia na rozloženie zaťaženia s dĺžkou, ktorá neprekračuje 80 % priamej dĺžky L horného prvku medzi predným a zadným stĺpikom ochrannej konštrukcie (pozri obrázky 8.13 až 8.16). Počiatočné zaťaženie musí byť v pásme, ktoré je stanovené zvislým priemetom dvoch rovín rovnobežných k prednej a zadnej rovine DLV a nachádza sa vo vzdialenosti 80 mm od nich.

3.4.2.2.   Pre ochrannú konštrukciu s vrchným štítom a systémom s dvomi stĺpikmi je počiatočné zaťaženie určené celkovou pozdĺžnou vzdialenosťou medzi hlavnými hornými prvkami ochrannej konštrukcie L a zvislým priemetom prednej a zadnej roviny DLV. Bod sily (zaťaženia) sa nesmie nachádzať vo vzdialenosti L/3 od stĺpikov.

Pokiaľ sa bod L/3 nachádza medzi zvislým priemetom DLV a stĺpikmi, bod sily (zaťaženia) sa posunie od stĺpikov, pokiaľ sa nedostane do zvislého priemetu DLV (pozri Obrázky 8.13 až 8.16). Akékoľvek doska použitá na rozloženie zaťaženia nesmie brániť alebo obmedzovať otáčanie ochrannej konštrukcie okolo zvislej osi počas zaťažovania a nesmie rozložiť záťaž vo vzdialenosti väčšej než 80 % L.

Sila sa musí aplikovať na hlavné horné a pozdĺžne prvky, okrem prípadu, kedy je použitá konštrukcia so stĺpikmi bez konzolového vrchného štítu. Pre tento typ konštrukcie sa sila musí aplikovať súbežne s horným priečnym prvkom.

3.4.2.3.   Počiatočný smer pôsobenia sily musí byť vodorovný a kolmý k zvislej rovine prechádzajúcej pozdĺžnou osou traktora.

3.4.2.4.   V priebehu zaťažovania môžu deformácie sústavy ochrannej konštrukcie na ráme traktora vyvolať zmenu smeru sily; to je prípustné.

3.4.2.5.   Pokiaľ je sedadlo obsluhy mimo pozdĺžnu stredovú os traktora, zaťaženie musí pôsobiť proti najvzdialenejšej strane najbližšie k sedadlu.

3.4.2.6.   V prípade sedadiel nachádzajúcich sa na stredovej osi, pokiaľ montáž ochrannej konštrukcie je taká, že sú pri zaťažení ľavej a pravej strany získané rozdielne vzťahy medzi silou a deformáciou, musí byť zaťaženou stranou tá strana, ktorá bude najviac namáhať sústavu ochrannej konštrukcie a rámu traktora.

3.4.2.7.   Rýchlosť deformácie (pri použití zaťaženia) musí byť taká, aby ju bolo možné považovať za statickú, t. j. menšiu alebo rovnú 5 mm/s.

3.4.2.8.   Pri prírastku deformácie maximálne 25 mm v mieste použitia výsledného zaťaženia sa sila a deformácia zaznamenajú a znázornia (Obrázok 8.17).

3.4.2.9.   Zaťažovanie pokračuje, pokým ochranná konštrukcia nesplní požiadavky na silu a energiu. Oblasti pod výslednou krivkou sila – deformácia (Obrázok 8.17) sa rovná energii.

3.4.2.10.   Pri výpočte energie musí byť použitá deformácia ochrannej konštrukcie pozdĺž priamky pôsobenia sily. Deformácia by sa mala merať uprostred zaťaženia.

3.4.2.11.   Akákoľvek deformácia prvkov použitých na podporu zariadení na aplikáciu zaťaženia nesmie byť zahrnutá do nameraných hodnôt deformácie použitých pre výpočet pohlcovania energie.

3.4.3.   Zvislé zaťaženie

3.4.3.1.   Po odstránení bočného zaťaženia sa použije zvislé zaťaženie na hornú časť ochrannej konštrukcie.

3.4.3.2.   Zaťaženie musí pôsobiť pomocou pevného nosníka so šírkou 250 mm.

3.4.3.3.   Pre konštrukcie, ktoré majú viac ako dva stĺpiky, sa použije zvislé zaťaženie spredu aj zozadu.

3.4.3.3.1.   Zvislé zaťaženie zozadu (obrázky 8.10, 8.11. a a 8.11.b)

3.4.3.3.1.1.

Prítlačný nosník sa umiestni cez najvyššie zadné časti konštrukcie, aby výslednica tlakových síl ležala v zvislej referenčnej rovine. Táto sila sa musí udržať päť sekúnd po ukončení akéhokoľvek vizuálne zistiteľného pohybu ochrannej konštrukcie.

3.4.3.3.1.2.

Ak zadná časť strechy ochrannej konštrukcie neunesie celú tlakovú silu, musí tlaková sila pôsobiť tak dlho, až sa strecha zdeformuje tak, že klesne do roviny, ktorá spája hornú časť ochrannej konštrukcie s tou zadnou časťou traktora, ktorá je schopná podoprieť traktor pri prevrátení. Potom sila prestane pôsobiť a prítlačný nosník sa znova premiestni nad tú časť ochrannej konštrukcie, ktorá by mala podoprieť traktor pri jeho úplnom prevrátení. Pôsobí sa tlakovou silou.

3.4.3.3.2.   Zvislé zaťaženie vpredu (obrázky 8.10 až 8.12)

3.4.3.3.2.1.

Prítlačný nosník sa umiestni cez najvyššie predné časti konštrukcie, aby výslednica tlakových síl ležala v zvislej referenčnej rovine. Táto sila F sa musí udržať päť sekúnd po ukončení akéhokoľvek vizuálne zistiteľného pohybu ochrannej konštrukcie.

3.4.3.3.2.2.

Ak predná časť strechy ochrannej konštrukcie neunesie celú tlakovú silu (obrázky 8.12. a 8.12.b), musí tlaková sila pôsobiť tak dlho, až sa strecha zdeformuje tak, že klesne do roviny, ktorá spája hornú časť ochrannej konštrukcie s tou zadnou časťou traktora, ktorá je schopná podoprieť traktor pri prevrátení. Potom sila prestane pôsobiť a prítlačný nosník sa znova premiestni nad tú časť ochrannej konštrukcie, ktorá by mala podoprieť traktor pri jeho úplnom prevrátení. Pôsobí sa tlakovou silou.

3.4.3.4.   Pre ochrannú konštrukciu s vrchným štítom a systémom s dvomi stĺpikmi je zvislé zaťaženie určené celkovou pozdĺžnou vzdialenosťou medzi hlavnými hornými prvkami ochrannej konštrukcie L a zvislým priemetom prednej a zadnej roviny DLV. Vzdialenosť bodu sily (zaťaženia) od stĺpikov musí byť väčšia alebo rovná L/3 (pozri obrázok 8.9).

Pokiaľ sa bod L/3 nachádza medzi zvislým priemetom DLV a stĺpikmi, bod sily (zaťaženia) sa od stĺpikov posunie, pokým sa nedostane do zvislého priemetu DLV.

Pre ochranné konštrukcie s vrchným štítom a systémom s dvomi stĺpikmi namontované vpredu na systém s dvoma podperami sa zvislé zaťaženie použije pozdĺž priečneho prvku spájajúceho horné prvky.

3.4.4.   Pozdĺžne zaťaženie

3.4.4.1.   Po odstránení zvislého zaťaženia sa použije pozdĺžne zaťaženie na ochrannú konštrukciu.

3.4.4.2.   Pozdĺžne zaťaženie sa použije na deformované miesto pôvodne určeného bodu, keďže bočné a (zvislé) zaťaženie ochrannej konštrukcie pravdepodobne spôsobí trvalú deformáciu konštrukcie. Pôvodne určený bod sa stanovuje podľa umiestnenia zariadenia na rozloženie zaťaženia a montážneho otvoru pred tým, ako je na konštrukcii vykonaná akákoľvek skúška.

Zariadenie na rozloženie zaťaženia môže mať väčšiu šírku v prípadoch, keď neexistuje žiadny zadný (predný) priečny prvok. Vo všetkých ostatných prípadoch zariadenie nesmie rozdeliť zaťaženie po dĺžke väčšej než 80 % šírky, W, ochrannej konštrukcie (pozri obrázok 8.18).

3.4.4.3.   Pozdĺžne zaťaženie sa použije na horné konštrukčné prvky ochrannej konštrukcie pozdĺž jej pozdĺžnej osi.

3.4.4.4.   Smer zaťaženia sa zvolí tak, aby najviac namáhal sústavu ochrannej konštrukcie na ráme traktora. Počiatočný smer zaťaženia musí byť vodorovný a rovnobežný s pôvodnou pozdĺžnej osou traktora. Niektorými ďalšími faktormi, ktoré sa posudzujú pri rozhodovaní o smere pozdĺžneho zaťaženia, sú:

—	umiestnenie ochrannej konštrukcie voči DLV a účinok, ktorý bude mať pozdĺžna deformácia ochrannej konštrukcie na zaistenie ochrany obsluhy pri tlaku,

—	vlastnosti traktora, napr. iné konštrukčné prvky traktora, ktoré môžu odolávať pozdĺžnej deformácii ochrannej konštrukcie, čo môže obmedziť smer pozdĺžnej zložky zaťaženia ochrannej konštrukcie,

—	skúsenosti, ktoré môžu naznačovať možnosť pozdĺžneho prevrátenia alebo sklon k tomu, že sa traktor určitej klasifikácie vychýli pri otáčaní okolo pozdĺžnej osi pri skutočnom prevrátení.

3.4.4.5.   Rýchlosť deformácie musí byť taká, aby sa zaťaženie mohlo považovať za statické (pozri bod 3.4.2.7). Toto zaťaženie musí pokračovať, kým ochranná konštrukcia nesplní požiadavky na silu.

3.5.   Podmienky prijateľnosti

3.5.1.   Všeobecne

3.5.1.1.   Počas každej skúšky sa žiadna časť ochrannej konštrukcie do chráneného priestoru obmedzujúceho deformácie. Deformácia ochrannej konštrukcie okrem toho nesmie umožniť, aby sa simulovaná rovina zeme (vymedzená v bodoch 1.11 a 1.12) dostala do DLV.

3.5.1.2.   Deformácia ochrannej konštrukcie počas každej skúšky nesmie spôsobiť, že roviny bočného zaťaženia DLV presiahnu alebo pretnú simulovanú rovinu zeme (pozri obrázky 8.19 a 8.20).

Ochranná konštrukcia sa nesmie odtrhnúť od rámu traktora v dôsledku poruchy rámu traktora.

3.5.2.   Požiadavky na silu – energiu bočného zaťaženia, silu zvislého zaťaženia a silu pozdĺžneho zaťaženia

3.5.2.1.   Tieto požiadavky sa musia splniť v rámci deformácie resp. deformácií prípustných v bode 3.5.1.1.

3.5.2.2.   Sila bočného zaťaženia a minimálna pohltená energia musia dosiahnuť aspoň hodnoty uvedené v tabuľke 8.1, pričom:

—	F je minimálna sila, ktorá sa dosiahla počas bočného zaťaženia,

—	M (kg) je maximálna hmotnosť traktora odporučená výrobcom,

—	U je minimálna sila, pohltená počas bočného zaťaženia.

Ak sa požadovaná sila dosiahne pred tým, ako je splnená požiadavka na energiu, je možné silu znížiť, ale musí opäť dosiahnuť požadovanú úroveň, keď je dosiahnutá alebo prekročená minimálna energia.

3.5.2.3.   Po odstránení bočného zaťaženia sústava ochrannej konštrukcie na ráme traktora musí niesť zvislú silu:

počas 5 minút alebo do zastavenia akejkoľvek deformácie, podľa toho, ktorá doba je kratšia.

3.5.2.4.   Sila pozdĺžneho zaťaženia musí dosiahnuť prinajmenšom hodnoty uvedené v tabuľke 8.1, pričom hodnoty F a M sú vymedzené v bode 3.5.2.2.

3.6.   Rozšírenie na ostatné modely traktorov

3.6.1.   [neuplatňuje sa]

3.6.2.   Technické rozšírenie

V prípade technických zmien vykonaných na traktore týkajúcich sa ochrannej konštrukcie alebo spôsobu upevnenia ochrannej konštrukcie na traktor, skúšobná stanica, ktorá vykonala pôvodnú skúšku, môže vydať „protokol o technickom rozšírení“ v týchto prípadoch:

3.6.2.1.   Rozšírenie výsledkov skúšok konštrukcie na ostatné modely traktorov

Tlakové skúšky a skúšky nárazom sa nemusia vykonať na každom modeli traktora za predpokladu, že ochranná konštrukcia a traktor spĺňajú podmienky v ďalej uvedených bodoch 3.6.2.1.1 až 3.6.2.1.5.

3.6.2.1.1.

Konštrukcia musí byť rovnaká ako skúšaná konštrukcia;

3.6.2.1.2.

potrebná energia nesmie presiahnuť energiu vypočítanú pre pôvodnú skúšku o viac ako 5 %;

3.6.2.1.3.

metóda pripevnenia a komponenty traktora, ku ktorým sa pripevňuje, musia byť rovnaké;

3.6.2.1.4.

všetky komponenty ako blatníky a kapota, ktoré môžu poskytnúť oporu pre ochrannú konštrukciu, musia byť rovnaké;

3.6.2.1.5.

Poloha a základné rozmery sedadla v ochrannej konštrukcii a súvisiaca poloha ochrannej konštrukcie na traktore musia byť také, že DLV zostane chránený deformovanou konštrukciou počas všetkých skúšok;

3.6.2.2.   Rozšírenie výsledkov skúšok konštrukcie na upravené modely ochrannej konštrukcie

Tento postup sa musí dodržať v prípade, že nie sú splnené ustanovenia bodu 3.6.2.1, a nesmie sa použiť v prípade, že metóda pripevnenia ochrannej konštrukcie na traktor nevychádza z rovnakého princípu (napr. gumené podpery sú nahradené pružiacim zariadením):

3.6.2.2.1.

Zmeny, ktoré nemajú žiadny vplyv na výsledky pôvodnej skúšky (napr. privarenie základnej dosky príslušenstva k nekritickej časti konštrukcie), pridanie sedadiel s rozdielnym umiestnením SIP v ochrannej konštrukcii (predmetom kontroly bude, či nové DLV zostanú chránené deformovanou konštrukciou počas všetkých skúšok).

3.6.2.2.2.

Zmeny, ktoré možno majú vplyv na výsledky pôvodnej skúšky, bez toho, že by sa spochybnila akceptovateľnosť ochrannej štruktúry (napr. zmena komponentu konštrukcie, zmena metódy pripevnenia ochrannej konštrukcie ku traktoru). Môže sa vykonať overovacia skúška a výsledky skúšky budú súčasťou protokolu o rozšírení. Pre typové rozšírenie sú stanovené tieto obmedzenia: 3.6.2.2.2.1. bez overovacej skúšky nemôže byť schválených viac ako 5 rozšírení; 3.6.2.2.2.2. výsledky overovacej skúšky budú prijaté pre rozšírenie, pokiaľ budú splnené všetky podmienky tejto prílohy a pokiaľ sa sila, nameraná pri dosiahnutí úrovne potrebnej energie v rôznych horizontálnych zaťažovacích skúškach, neodlišuje od sily nameranej pri dosiahnutí potrebnej energie v pôvodnej skúške, o viac ako ± 7 % a deformácia, nameraná(2) pri dosiahnutí úrovne potrebnej energie v rôznych horizontálnych zaťažovacích skúškach, sa neodlišuje od deformácie nameranej pri dosiahnutí potrebnej energie v pôvodnej skúške, o viac ako ± 7 %. 3.6.2.2.2.3. Do jediného protokolu o rozšírení môže byť zahrnutá viac ako jedna zmena ochrannej konštrukcie za predpokladu, že predstavuje resp. predstavujú rôzne možnosti tej istej ochrannej konštrukcie, ale v jednom protokole o rozšírení môže byť akceptovaná iba jedna overovacia skúška. Nepreskúšané možnosti sa musia opísať v špecifickej časti protokolu o rozšírení.

3.6.2.2.3.

Zvýšenie referenčnej hmotnosti, uvedené výrobcom pre už odskúšanú ochrannú konštrukciu. Ak chce výrobca ponechať to isté číslo typového schválenia, je možné vydať protokol o rozšírení po vykonaní overovacej skúšky (obmedzenia ± 7 % špecifikované v bode 3.6.2.2.2.2 sa v sa na takýto prípad nevzťahujú).

3.7.   [neuplatňuje sa]

3.8.   Vlastnosti ochranných konštrukcií pri nízkych teplotách

3.8.1.   Ak sa požaduje, aby ochranná konštrukcia mala vlastnosti, ktoré zabraňujú jej krehnutiu pri nízkych teplotách, výrobca musí uviesť podrobnosti, ktoré musia byť zahrnuté do protokolu.

3.8.2.   Tieto požiadavky a postupy majú za cieľ zabezpečiť pevnosť a odolnosť voči krehkému lomu pri nízkych teplotách. Navrhuje sa, aby pri posudzovaní odolnosti ochrannej konštrukcie pri nízkych prevádzkových teplotách museli byť nasledujúce minimálne materiálne požiadavky splnené v tých krajinách, ktoré vyžadujú túto dodatočnú prevádzkovú ochranu.

3.8.2.1.   Skrutky a matice použité na pripevnenie ochrannej konštrukcie ku traktoru a použité na pripojenie konštrukčných častí ochrannej konštrukcie musia vykazovať vhodné vlastnosti kontrolovateľnej tvrdosti pri zníženej teplote.

3.8.2.2.   Všetky zváracie elektródy použité vo výrobe konštrukčných častí a uchytení musia byť kompatibilné s ochrannou konštrukciou, ako je ďalej uvedené v bode 3.8.2.3.

3.8.2.3.   Oceľové materiály pre nosné časti ochrannej konštrukcie musia byť z preukázateľne dostatočne tvrdého materiálu, ktorý spĺňa požiadavky rázovej skúšky ohybom podľa Charpyho, ako je uvedené v tabuľke 8.2. Druh ocele a kvalita musí byť špecifikovaná v súlade s normou ISO 630:1995. Amd1:2003.

Oceľ s valcovanou hrúbkou menšou ako 2,5 mm a s obsahom uhlíka menším ako 0,2 % spĺňa túto požiadavku.

Nosné časti ochrannej konštrukcie vyrobené z materiálov iných ako oceľ musia mať rovnakú odolnosť voči nárazu pri nízkych teplotách.

3.8.2.4.   Pri skúšaní podľa požiadaviek rázovej skúšky ohybom podľa Charpyho, veľkosť vzorky nesmie byť menšia ako najväčšia z veľkostí uvedených v tabuľke 8.2, ktorú materiál umožní.

3.8.2.5.   Rázové skúšky ohybom podľa Charpyho musia byť vykonané v súlade s postupom uvedeným v ASTM A 370-1979, okrem veľkosti vzoriek, ktoré musia byť v súlade s rozmermi danými v tabuľke 8.2.

3.8.2.6.   Alternatívami k tomuto postupu je použitie upokojenej alebo poloupokojenej ocele, pre ktorú sa musí poskytnúť primeraná špecifikácia. Druh ocele a kvalita musí byť špecifikovaná v súlade s normou ISO 630:1995. Amd1:2003.

3.8.2.7.   Vzorky musia byť pred formovaním alebo zváraním na použitie v ochrannej konštrukcii pozdĺžne a odobraté z plochého materiálu, tyčí alebo profilov. Vzorky z tyčí alebo profilov sa odoberú zo stredu strany s najväčším rozmerom, pričom sa tam nesmú nachádzať zvary.

Tabuľka 8.1

Rovnice pre silu a energiu

Hmotnosť stroja, M	Sila bočného zaťaženia, F	Energia bočného zaťaženia, U	Sila zvislého zaťaženia, F	Sila pozdĺžneho zaťaženia, F
kg	N	J	N	N
800 < M ≤ 4 630	6M	13 000 (M/10 000 )1,25	20 M	4.8 M
4 630  < M ≤ 59 500	70 000 (M/10 000 )1,2	13 000 (M/10 000 )1,25	20 M	56 000 (M/10 000 )1,2
M > 59 500	10 M	2.03 M	20 M	8 M

Tabuľka 8.2

Minimálne hodnoty energie pre rázové skúšky ohybom podľa Charpyho

Veľkosť vzorky	Energia pri	Energia pri
	– 30 °C	– 20 °C
mm	J	J (2)
10 × 10 (1)	11	27,5
10 × 9	10	25
10 × 8	9,5	24
10 × 7,5 (1)	9,5	24
10 × 7	9	22,5
10 × 6,7	8,5	21
10 × 6	8	20
10 × 5 (1)	7,5	19
10 × 4	7	17,5
10 × 3,5	6	15
10 × 3	6	15
10 × 2,5 (1)	5,5	14

Obrázok 8.1

Prístroj na stanovenie vzťažného bodu sedadla (SIP)

Obrázok 8.2

Prienik simulovanej roviny zeme do DLV

Obrázok 8.3

Chránený priestor obmedzujúci deformácie (DLV)

Obrázok 8.4

Predná ochranná konštrukcia s dvoma stĺpikmi, pohľad zboku

Chránený priestor obmedzujúci deformácie (DLV)

Obrázok 8.5

Predná ochranná konštrukcia s dvoma stĺpikmi, pohľad zozadu

Chránený priestor obmedzujúci deformácie (DLV)

Obrázok 8.6

Typické usporiadanie pre pripevnenie ochrannej konštrukcie na rám traktora

Obrázok 8.7

Typické usporiadanie pre bočné zaťaženie ochranné konštrukcie

Obrázok 8.8

Typické usporiadanie pre upevnenie rámu traktora a uplatnenie zvislého zaťaženia

Obrázok 8.9

Typické usporiadanie pre uplatnenie zvislého zaťaženia na ochrannú konštrukciu

Obrázok 8.10

Príklad usporiadania tlakovej skúšky

Obrázok 8.11

Poloha nosníka pre tlakové skúšky vpredu a vzadu, ochranná kabína a zadný oblúkový rám

Obrázok 8.11.a

Ochranná kabína

Obrázok 8.11.b

Zadný oblúkový rám

Obrázok 8.12

Poloha nosníka pre tlakovú skúšku vpredu, pokiaľ plná tlaková sila nebola zadržaná vpredu

Obrázok 8.12.a

Ochranná kabína

Obrázok 8.12.b

Zadný oblúkový rám

Obrázky 8.13 a 8.14

Konštrukcia so systémom štyroch stĺpikov Zariadenia na rozloženie zaťaženia, bočné zaťaženie

Obrázok 8.15

Konštrukcia so systémom viac ako štyroch stĺpikov

Zariadenie na rozloženie zaťaženia, bočné zaťaženie

Obrázok 8.16

Konštrukcia so systémom dvoch stĺpikov

Zariadenie na rozloženie zaťaženia, bočné zaťaženie

Obrázok 8.17

Krivka sila – deformácia pre zaťažovacie skúšky

Obrázok 8.18

Bod pôsobenia pozdĺžneho zaťaženia

Obrázok 8.19

Použitie chráneného priestoru obmedzujúceho deformácie (DLV) – stanovenie simulovanej bočnej roviny zeme (SGP)

Poznámka:

význam písmen a) až e) je uvedený v bode 1.11.

Obrázok 8.20

Prípustná rotácia horného DLV okolo polohujúcej osi (LA)

Vysvetlivky k prílohe VII:

(1)	Pokiaľ nie je uvedené inak, znenie požiadaviek a číslovanie stanovené v bode B sú identické so znením a číslovaním štandardného kódexu OECD na úradné skúšanie ochranných konštrukcií poľnohospodárskych a lesných pásových traktorov, OECD kódex 8, edícia 2015 z júla 2014.

(2)	Trvalá + pružná deformácia nameraná v bode pri dosiahnutí úrovne potrebnej energie.

---

(1)  Znamená preferovanú veľkosť. Veľkosť vzorky nesmie byť menšia ako najväčšia preferovaná veľkosť, ktorú materiál umožňuje.

(2)  Potrebná energia pri – 20 °C je 2,5 násobok hodnoty špecifikovanej pre – 30 °C. Ostatné faktory ovplyvňujú silu nárazovej energie ako napr. smer valenia, medza pevnosti, orientácia zrna a zváranie. Tieto faktory sa musia zohľadniť pri výbere a použití ocele.

PRÍLOHA VIII

Požiadavky uplatňované na ochranné konštrukcie chrániace pri prevrátení (statické skúšky)

A.   VŠEOBECNÉ USTANOVENIE

1.

Požiadavky Únie na ochranné konštrukcie chrániace pri prevrátení (statické skúšky) sú uvedené v bode B.

B.   POŽIADAVKY UPLATŇOVANÉ NA OCHRANNÉ KONŠTRUKCIE CHRÁNIACE PRI PREVRÁTENÍ (STATICKÉ SKÚŠKY)(1)

1.   Vymedzenie pojmov

1.1.   [neuplatňuje sa]

1.2.   Ochranná konštrukcia chrániaca pri prevrátení (ROPS)

Ochranná konštrukcia chrániaca pri prevrátení (ochranná kabína alebo rám) ďalej len „ochranná konštrukcia“, predstavuje konštrukciu na traktore, ktorej hlavným účelom je zabrániť alebo obmedziť nebezpečenstvo hroziace vodičovi, vyplývajúce z prevrátenia traktora pri normálnom používaní.

Ochranná konštrukcia chrániaca pri prevrátení je charakterizovaná tým, že poskytuje voľný priestor dostatočne veľký na to, aby ochránil vodiča sediaceho buď vo vnútri konštrukcie alebo v priestore, ktorý je ohraničený skupinou priamok vedúcich z vonkajších okrajov konštrukcie k akejkoľvek časti traktora, ktorá by mohla prísť do kontaktu s rovnou zemou a ktorá je v prípade prevrátenia schopná traktor podoprieť.

1.3.   Rozchod

1.3.1.   Predbežná definícia: stredová rovina kolesa alebo pásu

Stredná rovina kolesa alebo pásu je rovnako vzdialená od dvoch rovín, na ktorých vonkajších okrajoch sa nachádzajú okraje ráfikov alebo pásov.

1.3.2.   Definícia rozchodu

Vertikálna rovina prechádzajúca osou kolesa pretína jeho stredovú rovinu v priamke, ktorá sa v jednom bode stretáva s nosnou plochou. Ak A a B sú dva body takto definované pre kolesá na tej istej náprave traktora, tak potom šírka rozchodu je vzdialenosť medzi bodmi A a B. Rozchod môže byť takto vymedzený pre predné aj zadné kolesá. V prípade, kde sú zdvojené kolesá je rozchod vzdialenosť medzi dvomi rovinami, pričom každá rovina je stredovou rovinou páru kolies.

Pre pásové traktory je rozchod vzdialenosť medzi stredovými rovinami pásov.

1.3.3.   Dodatočná definícia: stredová rovina traktora

Zoberte krajnú polohu bodov A a B pre zadnú nápravu traktora, ktorá udáva maximálnu možnú hodnotu rozchodu. Strednou rovinou traktora je vertikálna rovina umiestnená kolmo na stred úsečky AB.

1.4.   Rázvor

Vzdialenosť medzi vertikálnymi rovinami prechádzajúcimi cez úsečky AB, ako je vymedzené v predchádzajúcom bode, jedna pre predné kolesá a druhá pre zadné kolesá.

1.5.   Určenie vzťažného bodu sedadla; Umiestnenie sedadla a jeho nastavenie na skúšku

1.5.1.   Vzťažný bod sedadla (SIP)(2)

Vzťažný bod sedadla sa určuje v súlade s normou ISO 5353:1995.

1.5.2.   Umiestnenie sedadla a jeho nastavenie na skúšku

1.5.2.1.

V prípade, keď je možné nastaviť polohu sedadla, sedadlo musí byť nastavené na najzadnejšiu polohu.

1.5.2.2.

V prípade, že sklon operadla je nastaviteľný, musí byť nastavené do strednej polohy;

1.5.2.3.

V prípade, že sedadlo je vybavené pružením, musí byť pruženie zablokované v strede svojej dráhy, pokiaľ to nie je v protiklade s pokynmi, ktoré jasne stanovil výrobca sedadla.

1.5.2.4.

keď sa poloha sedadla dá nastaviť len pozdĺžne a výškovo, pozdĺžna os prechádzajúca vzťažným bodom sedadla musí byť rovnobežná s vertikálnou pozdĺžnou rovinou traktora, ktorá prechádza stredom volantu a od tejto roviny musí byť vzdialená najviac 100 mm.

1.6.   Voľný priestor

1.6.1.   Referenčná rovina pre sedadlo a volant

Voľný priestor je znázornený na obrázkoch 4.11 až 4.13 a v tabuľke 4.2. Priestor je vymedzený vo vzťahu k referenčnej rovine a vzťažnému bodu sedadla (SIP). Referenčná rovina sa vymedzí na začiatku série zaťažovania; je to vertikálna rovina, obvykle pozdĺžna ku traktoru a prechádzajúca cez vzťažný bod sedadla a stred volantu. Za normálnych okolností referenčná rovina zhoduje so stredovou pozdĺžnou rovinou traktora. Predpokladá sa, že referenčná rovina je schopná pohybovať sa horizontálne spolu so sedadlom a volantom pri pôsobení zaťaženia, zostáva však kolmá na traktor alebo na podlahu ochrannej konštrukcie chrániacej pri prevrátení. Voľný priestor sa musí definovať na základe bodov 1.6.2 a 1.6.3.

1.6.2.   Určenie voľného priestoru pre traktory s nereverzibilným sedadlom

Voľný priestor pre traktory s nereverzibilným sedadlom je vymedzený v bodoch 1.6.2.1 až 1.6.2.10 a je ohraničený nasledujúcimi rovinami, traktor je na horizontálnom povrchu, sedadlo nastavené a umiestnené ako je uvedené v bodoch 1.5.2.1 až 1.5.2.4(2), a volant v prípade, že sa dá nastaviť, je nastavený do stredovej polohy pre riadenie v sede:

1.6.2.1.

horizontálnou rovinou A1 B1 B2 A2, (810 + a v) mm nad bodom indexu sedadla s priamkou B1B2 umiestnenou (a h - 10) mm za SIP;

1.6.2.2.

naklonenou rovinou G1 G2 I2 I1, ktorá je kolmá na referenčnú rovinu a obsahuje bod 150 mm za priamkou B1B2 a krajný zadný bod operadla;

1.6.2.3.

valcovou plochou A1 A2 I2 I1, kolmou na referenčnú rovinu, s priemerom 120 mm, dotýkajúcou sa rovín vymedzených v bodoch 1.6.2.1 a 1.6.2.2;

1.6.2.4.

valcovou plochou B1 C1 C2 B2, kolmou na referenčnú rovinu, s priemerom 900 mm, presahujúcou dopredu o 400 mm a dotýkajúcou sa roviny vymedzenej v bode 1.6.2.1 pozdĺž priamky B1B2;

1.6.2.5.

naklonenou rovinou C1 D1 D2 C2, kolmou na referenčnú rovinu, ktorá sa pripája na plochu definovanú v bode 1.6.2.4 a prechádza vo vzdialenosti 40 mm od predného vonkajšieho okraja volantu. V prípade vysokej polohy volantu sa táto rovina rozprestiera smerom dopredu od priamky B1B2, pričom sa dotýka plochy vymedzenej v bode 1.6.2.4;

1.6.2.6.

vertikálnou rovinou D1 E1 E2 D2 kolmou na referenčnú rovinu vo vzdialenosti 40 mm pred vonkajším okrajom volantu;

1.6.2.7.

horizontálnou rovinou E1 F1 F2 E2 prechádzajúcou cez bod (90 - a v) mm pod vzťažným bodom sedadla;

1.6.2.8.

plochou G1 F1 F2 G2, v prípade potreby zakrivenou od spodného okraja roviny vymedzenej v bode 1.6.2.2 k horizontálnej rovine vymedzenej v bode 1.6.2.7, kolmou na referenčnú rovinu, a ktorá sa v celej svojej dĺžke dotýka operadla sedadla;

1.6.2.9.

vertikálnymi rovinami J1 E1 F1 G1 H1 a J2 E2 F2 G2 H2. Tieto vertikálne roviny presiahnu rovinu E1 F1 F2 E2 o 300 mm smerom nahor; vzdialenosti medzi E1 E0 a E2 E0 sú 250 mm;

1.6.2.10.

rovnobežnými rovinami A1 B1 C1 D1 J1 H1 I1 a A2 B2 C2 D2 J2 H2 I2 naklonenými tak, aby horný okraj roviny na strane, na ktorej sa pôsobí silou, bol najmenej 100 mm od vertikálnej referenčnej roviny.

1.6.3.   Určenie voľného priestoru pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča

Pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant) pozostáva voľný priestor z oblasti, ktorú tvoria dva voľné priestory definované dvomi rôznymi polohami volantu a sedadla.

1.6.4.   Prídavné sedadlá

1.6.4.1.

V prípade traktorov, ktoré môžu byť vybavené prídavnými sedadlami, sa počas skúšok použije tá oblasť, ktorá pozostáva zo vzťažných bodov sedadla všetkých polôh sedadla. Ochranná konštrukcia nesmie prenikať do väčšieho voľného priestoru, ktorý zohľadňuje tieto rôzne vzťažné body sedadla.

1.6.4.2.

V prípade, že je po vykonaní skúšky navrhnutá nová poloha sedadla, musí sa určiť či sa voľný priestor okolo nového vzťažného bodu sedadla nachádza v rámci predtým stanovenej oblasti. Ak nie, musí sa vykonať nová skúška.

1.6.4.3.

Voliteľné sedadlo nezahŕňa sedadlo pre osoby okrem vodiča, z ktorého nie je možné traktor ovládať. Vzťažný bod sedadla sa neurčí, pretože vymedzenie voľného priestoru je vo vzťahu k sedadlu vodiča.

1.7.   Hmotnosť

1.7.1.   Hmotnosť bez zaťaženia

Hmotnosť traktora bez zaťažujúcich zariadení a v prípade traktorov s pneumatikami, bez kvapalnej záťaže v pneumatikách. Traktor musí byť v prevádzkovom stave s plnými nádržami, obvodmi a chladičom, ochranná konštrukcia musí zahŕňať plášť a akékoľvek ťažné zariadenie alebo dodatočné komponenty pohonu predných kolies potrebné na bežné použitie. Obsluha nie je zahrnutá.

1.7.2.   Maximálna prípustná hmotnosť

Maximálna hmotnosť traktora, uvedená výrobcom ako technicky prípustná a deklarovaná na identifikačnom štítku vozidla a/alebo v príručke pre prevádzkovateľa;

1.7.3.   Referenčná hmotnosť

Hmotnosť, ktorý si vybral výrobca pre výpočet vstupných energií a tlakových síl, ktoré sa použijú v skúškach. Nesmie byť menšia ako nezaťažená hmotnosť a musí byť dostatočná, aby sa zabezpečilo, že hmotnostný pomer nepresiahne 1,75 (pozri bod 1.7.4).

1.7.4.   Hmotnostný pomer

Pomer

nesmie byť väčší ako 1,75.

1.8.   Povolené tolerancie merania

Čas	± 0,1 s
Vzdialenosť	± 0,5 mm
Sila	± 0,1 % (plného rozsahu snímača)
Uhol	± 0,1°
Hmotnosť	± 0,2 % (plného rozsahu snímača)

1.9.   Symboly

ah	(mm)	Polovica horizontálneho nastavenia sedadla
av	(mm)	Polovica vertikálneho nastavenia sedadla
D	(mm)	Deformácia ochrannej konštrukcie v mieste pôsobenia zaťaženia a v jeho smere
D'	(mm)	Deformácia konštrukcie zodpovedajúca vypočítanej potrebnej energii
EIS	(J)	Vynaložená energia, ktorá bude absorbovaná počas bočného zaťaženia
EIL1	(J)	Vynaložená energia, ktorá bude absorbovaná počas pozdĺžneho zaťaženia
EIL2	(J)	Vynaložená energia, ktorá bude absorbovaná v prípade druhého pozdĺžneho zaťaženia
F	(N)	Statická zaťažovacia sila
Fmax	(N)	Maximálna statická zaťažovacia sila počas zaťažovania, okrem preťaženia
F'	(N)	sila zodpovedajúca vypočítanej potrebnej energii.
M	(kg)	Referenčná hmotnosť použitá pre výpočet vstupnej energie a tlakových síl

2.   Oblasť použitia

2.1.

Táto príloha sa uplatňuje na traktory, ktoré majú aspoň dve nápravy pre kolesá s pneumatikami alebo pásmi namiesto pneumatík a s hmotnosťou bez zaťaženia traktora vyššou ako 600 kg. Hmotnostný pomer (maximálne prípustná hmotnosť/referenčná hmotnosť) nesmie byť väčší ako 1,75.

2.2.

Minimálny rozchod zadných kolies by všeobecne mal byť väčší ako 1 150 mm. Uznáva sa, že môžu existovať konštrukcie traktorov, napríklad kosačky na trávu, úzke vinárske traktory, nízkoprofilové traktory používané v budovách s obmedzenou svetlou výškou alebo v sadoch, traktory s vysokou svetlou výškou a špeciálne lesnícke stroje ako tzv. „skidder“ (stroj na bezúväzkové približovanie dreva) a „forwarder“ (lesný stroj na vývoz dreva), na ktoré sa táto príloha nevzťahuje.

3.   Pravidlá a pokyny

3.1.   Všeobecné pokyny

3.1.1.

Ochrannú konštrukciu môže vyrábať buď výrobca traktora alebo iná spoločnosť. V každom prípade je skúška platná len pre model traktora, na ktorom sa skúška vykoná. Skúška ochrannej konštrukcie sa musí zopakovať pre každý model traktora, na ktorý sa má namontovať. Skúšobné stanice však môžu certifikovať, že skúšky pevnosti sú tiež platné pre modely traktora odvodené od pôvodného modelu so zmenami týkajúcimi sa motora, prevodovky, riadenia a predného zavesenia. Na druhej strane, viac ako jedna ochranná konštrukcia môže byť skúšaná pre akýkoľvek model traktora.

3.1.2.

Ochranná konštrukcia predložená na statickú skúšku musí byť normálnym spôsobom pripevnená ku traktoru, na ktorom je použitá alebo k jeho kostre. Rám traktora musí byť kompletný vrátane pripojovacích držiakov a ostatných častí traktora, na ktoré môže vplývať zaťaženie, ktorému je ochranná konštrukcia vystavená.

3.1.3.

V prípade „tandemového“ traktora sa použije hmotnosť štandardnej verzie časti, na ktorej je namontovaná ochranná konštrukcia.

3.1.4.

Ochranná konštrukcia môže byť skonštruovaná len na ochranu vodiča pri prevrátení traktora. Na túto konštrukciu sa môže dať namontovať ochrana pred účinkami počasia, viac alebo menej dočasného charakteru. Vodič túto ochranu v horúcom počasí obyčajne odníme. Existujú však ochranné konštrukcie s napevno zabudovaným krytom a vetranie je v horúcom počasí zabezpečené prostredníctvom okien alebo vetracích klapiek. Keďže kryt môže zvýšiť pevnosť konštrukcie a v prípade, že je odnímateľný, môže chýbať v prípade nehody, všetky časti, ktoré môže vodič odňať, budú na účely skúšky odňaté. Dvere, strešné okno a okná, ktoré sa dajú otvoriť, sa musia pred skúškou buď odňať alebo zabezpečiť v otvorenej polohe, takže nezvýšia pevnosť ochrannej konštrukcie. Je potrebné zaznamenať, či v tejto polohe nepredstavujú pre vodiča nebezpečenstvo v prípade prevrátenia. V týchto pravidlách sa sa odkazuje iba na skúšanie ochrannej konštrukcie. Je potrebné zdôrazniť, že je v tejto konštrukcii je napevno zabudovaný kryt. Opis akéhokoľvek dočasného krytu sa musí zahrnúť do špecifikácií. Všetok sklenený alebo podobný krehký materiál sa musí pred skúškou odstrániť. Traktor a komponenty ochrannej konštrukcie, ktoré by mohli utrpieť nepotrebné poškodenie počas skúšky a ktoré nemajú vplyv na pevnosť ochrannej konštrukcie alebo jej rozmery, môžu byť odstránené pred skúškou, pokiaľ si výrobca želá. Počas skúšky sa nemôžu vykonávať žiadne opravy alebo nastavenia.

3.1.5.

Akékoľvek komponenty traktora prispievajúce k pevnosti ochrannej konštrukcie ako blatníky, ktoré boli spevnené výrobcom, by mali byť popísané a výsledky ich meraní by mali byť uvedené v protokole o skúške.

3.2.   Zariadenie

Na overenie, že voľný priestor pri skúške nebol narušený, sa musia použiť prostriedky popísané v bode 1.6, na obrázku 4.11 až 4.13 a v tabuľke 4.2.

3.2.1.   Skúšky horizontálnym zaťažením (obrázky 4.1 až 4.5)

Na skúšky horizontálnym zaťažením sa použijú tieto prostriedky:

3.2.1.1.

materiál, zariadenie a upevňovacie prostriedky na zaručenie, že podvozok traktora je pevne pripútaný k zemi a je podopieraný nezávisle od pneumatík;

3.2.1.2.

zariadenie na použitie vodorovnej sily na ochrannú konštrukciu; musí sa zabezpečiť, aby zaťaženie mohlo byť rovnomerne rozložené v smere zaťažovania; 3.2.1.2.1. hranol, ktorého dĺžka nesmie byť menšia než 250 mm a väčšia než 700 mm, a použijú sa presné násobky 50 mm medzi týmito dĺžkami. hranol musí byť vysoký 150 mm; 3.2.1.2.2. okraje hranola, ktoré sa dotýkajú ochrannej konštrukcie, musia byť zakrivené s priemerom maximálne 50 mm; 3.2.1.2.3. použijú sa univerzálne kĺby – alebo ekvivalenty, aby sa zaručilo, že zaťažovacie zariadenie nespôsobí rotáciu ani posun konštrukcie v inom smere ako v smere zaťaženia; 3.2.1.2.4. pokiaľ priamka vymedzená príslušným nosníkom ochrannej konštrukcie nie je kolmá na smer pôsobiaceho zaťaženia, vyplní sa medzera tak, aby sa zaťaženie rozložilo po celej dĺžke tejto časti;

3.2.1.3.

zariadenia na meranie účinnosti a deformácie v smere zaťaženia, vzhľadom na podvozok traktora. Na zabezpečenie presnosti sa meria kontinuálne. Meracie zariadenia sa umiestnia tak, aby zaznamenali silu a deformáciu v bode zaťaženia a pozdĺž jeho čiary.

3.2.2.   Tlakové skúšky (obrázky 4.6 až 4.8)

Na tlakové skúšky sa použijú tieto prostriedky:

3.2.2.1.

materiál, zariadenie a upevňovacie prostriedky na zaručenie, že podvozok traktora je pevne pripútaný k zemi a je podopieraný nezávisle od pneumatík;

3.2.2.2.

zariadenie na použitie sily pôsobiace zvisle nadol na ochrannú konštrukciu, vrátane nosníka so šírkou 250 mm;

3.2.2.3.

zariadenie na meranie celkovej aplikovanej zvislej sily.

3.3.   Podmienky skúšky

3.3.1.   Ochranná konštrukcia musí spĺňať špecifikácie výroby a namontuje sa na podvozok vhodného modelu traktora podľa metódy odporučenej výrobcom.

3.3.2.   Zostava sa pripevní k základnej doske tak, že časti spájajúce zostavu a základnú dosku sa pri zaťažení výrazne nedeformujú vzhľadom na ochrannú konštrukciu. Zostava nesmie mať pri zaťažení žiadnu inú podporu, ako je podpora vyplývajúca z počiatočného upevnenia.

3.3.3.   Nastaviteľný rozchod kolies alebo pásov, ak sú prítomné, sa zvolí tak, aby počas skúšok nedochádzalo k žiadnej interferencii s ochrannou konštrukciou.

3.3.4.   Ochranná konštrukcia sa vybaví potrebnými prístrojmi na zaznamenanie údajov o sile a deformácii.

3.3.5.   Všetky skúšky sa musia vykonať na tej istej ochrannej konštrukcii. Medzi časťami skúšky sa nesmú vykonať žiadne opravy alebo vyrovnávanie akéhokoľvek prvku.

3.3.6.   Po dokončení všetkých skúšok sa zmeria a zaznamená trvalá deformácia ochrannej konštrukcie.

3.4.   Poradie skúšok

Skúšky sa musia vykonať v tomto poradí:

3.4.1.   Pozdĺžne zaťaženie

Na kolesovom traktore s najmenej 50 % jeho hmotnosti na zadnej náprave a pásovom traktore sa pozdĺžne zaťaženie aplikuje zozadu. Pri ostatných traktoroch pozdĺžne zaťaženie pôsobí spredu.

3.4.2.   Prvá tlaková skúška

Prvá tlaková skúška sa vykoná na tej istej strane ochrannej konštrukcie ako pozdĺžne zaťaženie.

3.4.3.   Zaťaženie zboku

V prípade použitia náhradného sedadla alebo nesymetrickej pevnosti ochrannej konštrukcie, sa zaťažovanie zboku vykoná na tej strane, ktorá bude najpravdepodobnejšie viesť k narušeniu voľného priestoru.

3.4.4.   Druhá tlaková skúška

Druhá tlaková skúška sa vykoná na opačnom konci ochrannej konštrukcie, než je koniec, na ktorom bolo vykonané prvé pozdĺžne zaťaženie. V prípade konštrukcie s dvomi stĺpikmi sa druhá skúška tlakom môže vykonať v rovnakom bode ako prvá.

3.4.5.   Druhé pozdĺžne zaťaženie

3.4.5.1.

Druhé pozdĺžne zaťaženie sa vykonáva na traktoroch vybavených sklopnými (napr. s dvomi stĺpikmi) alebo nakloniteľnými (napr. nie s dvomi stĺpikmi) ochrannými konštrukciami, pokiaľ nastane jedna alebo viac z týchto situácií: dočasné sklopenie pre osobitné prevádzkové podmienky; konštrukcie určené na sklopenie pri prevádzke, okrem prípadov, keď je mechanizmus sklápania nezávislý od konštrukčnej celistvosti ochrannej konštrukcie pri prevrátení.

3.4.5.2.

Pokiaľ ide o sklopné ochranné konštrukcie, platí, že pokiaľ sa prvé pozdĺžne zaťaženie použilo v smere sklápania, potom sa druhé pozdĺžne zaťaženie nevyžaduje.

3.5.   Horizontálne zaťažovacie skúšky zozadu, spredu a zboku

3.5.1.   Všeobecné ustanovenia

3.5.1.1.

Zaťaženie použité ma ochrannú konštrukciu musí byť rozložené rovnomerne pomocou nosníka, kolmo na smer pôsobenia zaťaženia (pozri bod 3.2.1.2). Nosník môže byť vybavený zariadením, ktoré zabráni bočnému posunu. Miera zaťaženia musí byť taká, aby ju bolo možné považovať za statickú. Pri pôsobení zaťaženia sa sila a deformácia zaznamenáva kontinuálne, aby sa zaručila presnosť. Po začatí zaťažovania sa nesmie zaťaženie znížiť, až kým sa skúška neskončí. Smer pôsobenia sily nesmie prekročiť tieto medzné hodnoty: — na začiatku skúšky pri nulovom zaťažení: ± 2°; — v priebehu skúšky pri zaťažení: 10° nad a 20° pod horizontálou. Miera pôsobenia zaťaženia sa považuje za statickú ak rýchlosť deformácie pri zaťažení nie väčšia ako 5 mm/s.

3.5.1.2.

Ak neexistuje priečny konštrukčný prvok vo fáze pôsobenia záťaže, použije sa pomocný nosník, ktorý nesmie zvyšovať pevnosť.

3.5.2.   Pozdĺžne zaťaženie (obrázky 4.1 a 4.2)

Zaťaženie pôsobí horizontálne a rovnobežne so stredovou rovinou traktora. Ak sa zaťaženie použije zozadu (oddiel 3.4.1), pozdĺžne zaťaženie a bočné zaťaženie musí byť použité na rozdielnych stranách strednej roviny traktora. Ak sa pozdĺžna záťaž použije spredu, musí byť na tej istej strane ako bočné zaťaženie.

Zaťaženie sa použije na najvyšší priečny konštrukčný prvok ochrannej konštrukcie (t. j. na tú časť, ktorá by pravdepodobne narazila ako prvá na zem pri prevrátení traktora).

Bod pôsobenia zaťaženia je umiestnený v jednej šestine šírky vrchu ochrannej konštrukcie smerom dovnútra od vonkajšieho rohu. Šírka ochrannej konštrukcie sa berie ako/považuje za vzdialenosť medzi dvoma priamkami rovnobežnými s vertikálnou stredovou rovinou traktora a dotýkajúcimi sa najvzdialenejších vonkajších častí ochrannej konštrukcie v horizontálnej rovine dotýkajúcej sa vrchu najvyššieho priečneho konštrukčného prvku.

V prípade, že ROPS je tvorený zakrivenými prvkami a nie sú k dispozícii žiadne vhodné rohy, na určovanie W sa použije tento všeobecný postup. Skúšobný technik určí ten zakrivený prvok, ktorý v prípade prevrátenia dopredu alebo dozadu s najväčšou pravdepodobnosťou narazí do zeme ako prvý (napr. pri prevrátení smerom dopredu alebo dozadu, kedy jedna strana ROPS bude pravdepodobne znášať počiatočnú záťaž). Koncové body W musia byť stredmi vonkajších polomerov vzniknutých medzi inými rovnými alebo zakrivenými prvkami, ktoré tvoria najvyššiu konštrukciu ROPS. Ak je možné zvoliť viacero zakrivených prvkov, stanoví skúšobný technik základné priamky pre každý možný prvok, aby určil, ktorá plocha s najväčšou pravdepodobnosťou narazí do zeme ako prvá. Príklady sú uvedené na obrázkoch 4.3 a) a b).

Poznámka:

V prípade zakrivených prvkov je potrebné zvážiť len šírku na konci konštrukcie, kde sa použije pozdĺžne zaťaženie.

Dĺžka zariadenia na rozloženie zaťaženia (pozri bod 3.2.1.2.) nesmie byť menšia ako jedna tretina šírky ochrannej konštrukcie a nie o viac ako 49 mm väčšia ako táto minimálna dĺžka.

Pozdĺžne zaťaženie sa zastaví, keď:

3.5.2.1.

energia absorbovaná ochrannou konštrukciou sa rovná alebo je väčšia ako požadovaný vstup energie EIL1 , kde/pričom:

3.5.2.2.

ochranná konštrukcia naruší voľný priestor, alebo voľný priestor ostane nechránený (podmienka prijateľnosti v bode 3.8).

3.5.3.   Bočné zaťaženie (obrázky 4.4 a 4.5)

Bočné zaťaženie pôsobí horizontálne pod uhlom 90° k vertikálnej stredovej rovine traktora. Použije sa na horný okraj ochrannej konštrukcie v bode (160 - ah ) mm pred bodom indexu sedadla.

Pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant), sa použije na horný okraj ochrannej konštrukcie a v strede medzi dvomi vzťažnými bodmi sedadla.

Ak je isté, že niektorá konkrétna časť ochrannej konštrukcie sa pri prevrátení traktora nabok dotkne zeme ako prvá, zaťaženie sa použije v tomto bode za predpokladu, že to umožňuje rovnomerné rozloženie zaťaženia tak, ako sa uvádza v bode 3.5.1.1. V prípade ochrannej konštrukcie s dvomi stĺpikmi sa bočné zaťaženie použije na najvyšší konštrukčný prvok na boku bez ohľadu na polohu vzťažného bodu sedadla.

Špecifikácie pre nosník na rozloženie zaťaženia sú uvedené v bode 3.2.1.2.1.

Bočné zaťaženie sa zastaví, keď:

3.5.3.1.

energia absorbovaná ochrannou konštrukciou sa rovná alebo je väčšia ako požadovaný vstup energie EIS ,kde/pričom:

3.5.3.2.

ochranná konštrukcia naruší voľný priestor, alebo voľný priestor ostane nechránený (podmienka prijateľnosti v bode 3.8).

3.6.   Tlakové skúšky

3.6.1.   Tlaková skúška vzadu (obrázky 4.6, 4.7. a až 4.7.e)

3.6.1.1.

Prítlačný nosník sa umiestni cez najvyššie zadné časti konštrukcie, aby výslednica tlakových síl ležala v zvislej referenčnej rovine traktora. Pôsobí sa tlakovou silou (F), pričom: Táto sila sa musí udržať päť sekúnd po ukončení akéhokoľvek vizuálne zistiteľného pohybu ochrannej konštrukcie.

3.6.1.2.

Ak zadná časť strechy ochrannej konštrukcie neunesie celú tlakovú silu, musí tlaková sila pôsobiť tak dlho, až sa strecha zdeformuje tak, že klesne do roviny, ktorá spája hornú časť ochrannej konštrukcie s tou zadnou časťou traktora, ktorá je schopná podoprieť traktor pri prevrátení. Potom sila prestane pôsobiť a prítlačný nosník sa znova premiestni nad tú časť ochrannej konštrukcie, ktorá by mala podoprieť traktor pri jeho úplnom prevrátení. Pôsobí sa tlakovou silou F = 20 M.

3.6.2.   Tlaková skúška vpredu (obrázky 4.6 až 4.8)

3.6.2.1.

Prítlačný nosník sa umiestni cez najvyššie predné časti konštrukcie, aby výslednica tlakových síl ležala vo vertikálnej referenčnej rovine traktora. Pôsobí sa tlakovou silou (F), pričom: Táto sila sa musí udržať päť sekúnd po ukončení akéhokoľvek vizuálne zistiteľného pohybu ochrannej konštrukcie.

3.6.2.2.

Ak predná časť strechy ochrannej konštrukcie neunesie celú tlakovú silu (obrázky 4.8. a 4.8.b), musí tlaková sila pôsobiť tak dlho, až sa strecha zdeformuje tak, že klesne do roviny, ktorá spája hornú časť ochrannej konštrukcie s tou zadnou časťou traktora, ktorá je schopná podoprieť traktor pri prevrátení. Potom sila prestane pôsobiť a prítlačný nosník sa znova premiestni nad tú časť ochrannej konštrukcie, ktorá by mala podoprieť traktor pri jeho úplnom prevrátení. Pôsobí sa tlakovou silou F = 20 M.

3.7.   Druhá skúška pozdĺžnym zaťažením

Zaťaženie musí pôsobiť v opačnom smere a v najvzdialenejšom rohu od bodu pôsobenia prvého pozdĺžneho zaťaženia (obrázky 4.1 a 4.2).

Pozdĺžne zaťaženie sa zastaví, keď:

3.7.1.

energia absorbovaná ochrannou konštrukciou sa rovná alebo je väčšia ako požadovaný vstup energie EIL2 , kde/pričom:

3.7.2.

ochranná konštrukcia naruší voľný priestor, alebo voľný priestor ostane nechránený (podmienka prijateľnosti v bode 3.8).

3.8.   Podmienky prijateľnosti

Aby bola ochranná konštrukcia prijateľná, musí počas skúšok a po ich dokončení spĺňať tieto podmienky:

3.8.1.

počas ktorejkoľvek časti skúšky nesmie žiadna časť preniknúť do voľného priestoru. Počas skúšky nesmie žiadna časť naraziť do sedadla. Okrem toho, voľný priestor nesmie byť mimo ochrany ochrannej konštrukcie. Na tento účel pojem mimo ochrany konštrukcie znamená, že by sa ktorákoľvek jej časť dotkla rovného povrchu zeme pri prevrátení traktora v smere, odkiaľ pôsobí skúšobné zaťaženie. Na tento účel sa použije najmenšie nastavenie týkajúce sa šírky rozchodu pneumatík, uvedené výrobcom;

3.8.2.

pre kĺbové traktory sa predpokladá, že obidve časti majú vyrovnané stredové roviny;

3.8.3.

po záverečnej tlakovej skúške sa musí zaznamenať trvalá deformácia ochrannej konštrukcie. Na tento účel sa pred začatím skúšky musí zaznamenať poloha hlavných prvkov ochrannej konštrukcie vzhľadom na vzťažný bod sedadla. Potom sa musí zaznamenať akýkoľvek pohyb častí poškodených v skúškach a akákoľvek zmena výšky predných a zadných prvkov strechy ochrannej konštrukcie;

3.8.4.

V bode, keď sa dosiahne požadovaná úroveň energie pri každej zo špecifikovaných skúšok horizontálnym zaťažením, musí sila presiahnuť 0,8 Fmax .

3.8.5.

Skúška preťažením sa musí vykonať, pokiaľ sila klesne viac ako 3 % pri posledných 5 % dosiahnutej deformácie, keď je potrebná energia absorbovaná konštrukciou (pozri obrázky 4.14 až 4.16). Opis skúšky preťažením: 3.8.5.1. skúška preťažením pozostáva z pokračujúceho vodorovného zaťažovania vždy o 5 % navýšením pôvodnej požadovanej energie až na maximum 20 % dodatočnej energie; 3.8.5.2. skúška preťažením je úspešne ukončená, pokiaľ po pohltení 5, 10 alebo 15 % dodatočnej energie poklesne sila o menej než 3 % na každé 5 % navýšenie energie a zároveň zostane vyššia ako 0,8 Fmax, alebo pokiaľ je sila po pohltení 20 % dodatočnej energie väčšia ako 0,8 Fmax; 3.8.5.3. Ďalšie praskliny alebo trhliny a/alebo prienik do voľného priestoru alebo jeho nedostatočná ochrana z dôvodu pružnej deformácie sú pri skúške preťažením prípustné. Po odstránení záťaže však ochranná konštrukcia nesmie zasahovať do voľného priestoru, ktorý musí byť úplne chránený;

3.8.6.

požadovaná sila musí byť dodržaná pri oboch tlakových skúškach;

3.8.7.

nesmú existovať žiadne vyčnievajúce prvky alebo komponenty, ktoré by mohli spôsobiť vážne zranenie počas prevrátenia, alebo by mohli v dôsledku deformácie zachytiť obsluhu, napríklad za nohu alebo chodidlo;

3.8.8.

nesmú sa tam nachádzať žiadne zariadenia, ktoré by mohli pre obsluhu predstavovať vážne nebezpečenstvo.

3.9.   Rozšírenie na ostatné modely traktorov

3.9.1.   [neuplatňuje sa]

3.9.2.   Technické rozšírenie

V prípade technických zmien vykonaných na traktore týkajúcich sa ochrannej konštrukcie alebo spôsobu upevnenia ochrannej konštrukcie na traktor, skúšobná stanica, ktorá vykonala pôvodnú skúšku, môže vydať „protokol o technickom rozšírení“ v týchto prípadoch:

3.9.2.1.

Rozšírenie výsledkov skúšok konštrukcie na ostatné modely traktorov Záťažové skúšky a skúšky nárazom sa nemusia vykonať na každom modeli traktora za predpokladu, že ochranná konštrukcia a traktor spĺňajú podmienky v ďalej uvedených bodoch 3.9.2.1.1 až 3.9.2.1.5. 3.9.2.1.1. Konštrukcia musí byť rovnaká ako skúšaná konštrukcia; 3.9.2.1.2. potrebná energia nesmie presiahnuť energiu vypočítanú pre pôvodnú skúšku o viac ako 5 %. Hranica 5 % sa uplatňuje aj na rozšírenia v prípade, že sa na tom istom traktore kolesá nahradia pásmi; 3.9.2.1.3. Metóda pripevnenia a komponenty traktora, ku ktorým sa pripevňuje, musia byť rovnaké; 3.9.2.1.4. všetky komponenty ako blatníky a kapota, ktoré môžu poskytnúť oporu pre ochrannú konštrukciu, musia byť rovnaké; 3.9.2.1.5. Poloha a základné rozmery sedadla v ochrannej konštrukcii a súvisiaca poloha ochrannej konštrukcie na traktore musia byť také, že voľný priestor zostane chránený deformovanou konštrukciou počas všetkých skúšok (toto sa musí skontrolovať prostredníctvom uvedenia toho istého odkazu na voľný priestor ako v pôvodnom skúšobnom protokole resp. toho istého referenčného bodu sedadla [SRP] alebo vzťažného bodu sedadla [SIP]).

3.9.2.2.

Rozšírenie výsledkov skúšok konštrukcie na upravené modely ochrannej konštrukcie Tento postup sa musí dodržať v prípade, že nie sú splnené ustanovenia bodu 3.9.2.1, a nesmie sa použiť v prípade, že metóda pripevnenia ochrannej konštrukcie na traktor nevychádza z rovnakého princípu (napr. gumené podpery sú nahradené pružiacim zariadením): 3.9.2.2.1. Zmeny, ktoré nemajú žiadny vplyv na výsledky pôvodnej skúšky (napr. privarenie základnej dosky príslušenstva k nekritickej časti konštrukcie), pridanie sedadiel s rozdielnym umiestnením SIP v ochrannej konštrukcii (predmetom kontroly bude, či nový voľný priestor resp. priestory zostanú chránené deformovanou konštrukciou počas všetkých skúšok). 3.9.2.2.2. Zmeny, ktoré možno majú vplyv na výsledky pôvodnej skúšky, bez toho, že by sa spochybnila akceptovateľnosť ochrannej štruktúry (napr. zmena komponentu konštrukcie, zmena metódy pripevnenia ochrannej konštrukcie ku traktoru). Môže sa vykonať overovacia skúška a výsledky skúšky budú súčasťou protokolu o rozšírení. Pre typové rozšírenie sú stanovené tieto obmedzenia: 3.9.2.2.2.1. bez overovacej skúšky nemôže byť schválených viac ako 5 rozšírení; 3.9.2.2.2.2. výsledky overovacej skúšky budú prijaté pre rozšírenie, pokiaľ budú splnené všetky podmienky tejto prílohy a pokiaľ sa sila, nameraná pri dosiahnutí úrovne potrebnej energie v rôznych horizontálnych zaťažovacích skúškach, neodlišuje od sily nameranej pri dosiahnutí potrebnej energie v pôvodnej skúške, o viac ako ± 7 % a deformácia, nameraná(3) pri dosiahnutí úrovne potrebnej energie v rôznych horizontálnych zaťažovacích skúškach, sa neodlišuje od deformácie nameranej pri dosiahnutí potrebnej energie v pôvodnej skúške, o viac ako ± 7 %. 3.9.2.2.2.3. Do jediného protokolu o rozšírení môže byť zahrnutá viac ako jedna zmena ochrannej konštrukcie za predpokladu, že predstavuje resp. predstavujú rôzne možnosti tej istej ochrannej konštrukcie, ale v jednom protokole o rozšírení môže byť akceptovaná iba jedna overovacia skúška. Nepreskúšané možnosti sa musia opísať v špecifickej časti protokolu o rozšírení. 3.9.2.2.3. Zvýšenie referenčnej hmotnosti, uvedené výrobcom pre už odskúšanú ochrannú konštrukciu. Ak chce výrobca ponechať to isté číslo typového schválenia, je možné vydať protokol o rozšírení po vykonaní overovacej skúšky (obmedzenia ± 7 % špecifikované v bode 3.9.2.2.2.2 sa v sa na takýto prípad nevzťahujú).

3.10.   [neuplatňuje sa]

3.11.   Vlastnosti ochranných konštrukcií pri nízkych teplotách

3.11.1.

Ak sa požaduje, aby ochranná konštrukcia mala vlastnosti, ktoré zabraňujú jej krehnutiu pri nízkych teplotách, výrobca musí uviesť podrobnosti, ktoré musia byť zahrnuté do protokolu.

3.11.2.

Tieto požiadavky a postupy majú za cieľ zabezpečiť pevnosť a odolnosť voči krehkému lomu pri nízkych teplotách. Navrhuje sa, aby pri posudzovaní odolnosti ochrannej konštrukcie pri nízkych prevádzkových teplotách museli byť nasledujúce minimálne materiálne požiadavky splnené v tých krajinách, ktoré vyžadujú túto dodatočnú prevádzkovú ochranu.

3.11.2.1.

Skrutky a matice použité na pripevnenie ochrannej konštrukcie ku traktoru a použité na pripojenie konštrukčných častí ochrannej konštrukcie musia vykazovať vhodné vlastnosti kontrolovateľnej tvrdosti pri zníženej teplote.

3.11.2.2.

Všetky zváracie elektródy použité vo výrobe konštrukčných častí a uchytení musia byť kompatibilné s ochrannou konštrukciou, ako je ďalej uvedené v bode 3.11.2.3.

3.11.2.3.

Oceľové materiály pre nosné časti ochrannej konštrukcie musia byť z preukázateľne dostatočne tvrdého materiálu, ktorý spĺňa energetické požiadavky rázovej skúšky ohybom podľa Charpyho, ako je uvedené v tabuľke 4.1. Druh ocele a kvalita musí byť špecifikovaná v súlade s normou ISO 630:1995. Amd1:2003. Oceľ s valcovanou hrúbkou menšou ako 2,5 mm a s obsahom uhlíka menším ako 0,2 % spĺňa túto požiadavku. Nosné časti ochrannej konštrukcie vyrobené z materiálov iných ako oceľ musia mať rovnakú odolnosť voči zaťaženiu pri nízkych teplotách.

3.11.2.4.

Pri skúšaní podľa požiadaviek rázovej skúšky ohybom podľa Charpyho, veľkosť vzorky nesmie byť menšia ako najväčšia z veľkostí uvedených v tabuľke 4.1, ktorú materiál umožní.

3.11.2.5.

Rázová skúška ohybom podľa Charpyho sa vykoná v súlade s postupom uvedeným v predpise ASTM A 370-1979, okrem veľkostí vzoriek, ktoré musia byť v súlade s rozmermi uvedenými v Tabuľke 3.2.

3.11.2.6.

Alternatívami k tomuto postupu je použitie upokojenej alebo poloupokojenej ocele, pre ktorú sa musí poskytnúť primeraná špecifikácia. Druh ocele a kvalita musí byť špecifikovaná v súlade s normou ISO 630:1995. Amd1:2003.

3.11.2.7.

Vzorky musia byť pred formovaním alebo zváraním na použitie v ochrannej konštrukcii pozdĺžne a odobraté z plochého materiálu, tyčí alebo profilov. Vzorky z tyčí alebo profilov sa odoberú zo stredu strany s najväčším rozmerom, pričom sa tam nesmú nachádzať zvary. Tabuľka 4.1 Minimálne hodnoty energie pre rázové skúšky ohybom podľa Charpyho Veľkosť vzorky Energia pri Energia pri   – 30 °C – 20 °C mm J J (2) 10 × 10 (1) 11 27,5 10 × 9 10 25 10 × 8 9,5 24 10 × 7,5 (1) 9,5 24 10 × 7 9 22,5 10 × 6,7 8,5 21 10 × 6 8 20 10 × 5 (1) 7,5 19 10 × 4 7 17,5 10 × 3,5 6 15

3.12.   [neuplatňuje sa]

Obrázok 4.1

Použitie zaťaženia spredu a zozadu, ochranná kabína a zadný oblúkový rám

(Rozmery v mm)

Obrázok 4.1.a

Ochranná kabína

Obrázok 4.1.b

Zadný oblúkový rám

Obrázok 4.2

Použitie pozdĺžneho zaťaženia

Obrázok 4.3

Príklady „W“ pre ROPS so zaoblenými prvkami

Obrázok 4.3.a

ROPS so štyrmi stĺpikmi

Vysvetlivky:

1— vzťažný bod sedadla

2— SIP, pozdĺžna stredová rovina

3— bod pôsobenia druhého pozdĺžneho zaťaženia spredu alebo zozadu

4— bod pôsobenia pozdĺžneho zaťaženia zozadu alebo spredu

Obrázok 4.3.b

ROPS s dvomi stĺpikmi

Vysvetlivky:

1— vzťažný bod sedadla (SIP)

2— SIP, pozdĺžna stredová rovina

3— bod pôsobenia druhého pozdĺžneho zaťaženia spredu alebo zozadu

4— bod pôsobenia pozdĺžneho zaťaženia zozadu alebo spredu

Obrázok 4.4

Použitie bočného zaťaženia (pohľad zboku), ochranná kabína a zadný oblúkový rám

Obrázok 4.4.a

Ochranná kabína

Obrázok 4.4.b

Zadný oblúkový rám

Obrázok 4.5

Použitie bočného zaťaženia (pohľad zboku)

a)	b)

Obrázok 4.6

Príklad usporiadania tlakovej skúšky

Obrázok 4.7

Poloha nosníka pre tlakové skúšky vpredu a vzadu, ochranná kabína a zadný oblúkový rám

Obrázok 4.7.a

Tlak zozadu

Obrázok 4.7.b

Tlak spredu

Obrázok 4.7.c

Skúška tlakom pre zadný oblúk

Obrázok 4.7.d

Ochranná kabína

Obrázok 4.7.e

Zadný oblúkový rám

Obrázok 4.8

Poloha nosníka pre tlakovú skúšku vpredu, pokiaľ plná tlaková sila nebola zadržaná vpredu

Obrázok 4.8.a

Ochranná kabína

Obrázok 4.8.b

Zadný oblúkový rám

Obrázok 4.9

Tlaková sila sa použije, keď stredový bod nosníka prechádza vertikálnou referenčnou rovinou traktora (ktorá je tiež vertikálnou referenčnou rovinou sedadla a volantu).

Prípad 1.	—	ROPS, sedadlo a volant sú pevne namontované k podvozku traktora;
Prípad 2.	—	ROPS je pevne namontovaný k rámu traktora a sedadlo a volant sú umiestnené na podlahe (zavesené alebo nie), ale NIE SÚ spojené s ROPS.

V týchto prípadoch vertikálna referenčná rovina týkajúca sa sedadla a volantu zahŕňa bežne aj ťažisko traktora počas vykonávania celej série zaťažovaní.

Obrázok 4.10

Tlaková sila sa použije, keď stredový bod nosníka prechádza len vertikálnou referenčnou rovinou traktora, ktorá je tiež vertikálnou referenčnou rovinou traktora

Je možné uviesť prípady 3 a 4, v ktorých ROPS je pripevnený k plošine a je pevne namontovaný (prípad 3) alebo zavesený (prípad 4) vo vzťahu k podvozku traktora. Tieto spojenia alebo zavesenia spôsobujú rôzne posuny kabín a voľného priestoru, ako aj vertikálnej referenčnej roviny.

Tabuľka 4.2

Rozmery voľného priestoru

Rozmery	mm	Poznámky
A1 A0	100	minimum
B1 B0	100	minimum
F1 F0	250	minimum
F2 F0	250	minimum
G1 G0	250	minimum
G2 G0	250	minimum
H1 H0	250	minimum
H2 H0	250	minimum
J1 J0	250	minimum
J2 J0	250	minimum
E1 E0	250	minimum
E2 E0	250	minimum
D0 E0	300	minimum
J0 E0	300	minimum
A1 A2	500	minimum
B1 B2	500	minimum
C1 C2	500	minimum
D1 D2	500	minimum
I1 I2	500	minimum
F0 G0	—	v závislosti od traktora
I0 G0	—
C0 D0	—
E0 F0	—

Obrázok 4.11

Voľný priestor

Vysvetlivky:

1

—

vzťažný bod sedadla

Poznámka:

Rozmery sú uvedené v tabuľke 4.2.

Obrázok 4.12

Voľný priestor

Obrázok 4.12.a

Pohľad zboku Rez cez referenčnú rovinu

Obrázok 4.12.b

Zadný alebo predný pohľad

Vysvetlivky:

1— vzťažný bod sedadla

2— sila

3— vertikálna referenčná rovina

Obrázok 4.13

Voľný priestor traktorov s reverzibilným sedadlom a volantom, ochranná kabína a zadný oblúkový rám

Obrázok 4.13.a

Ochranná kabína

Obrázok 4.13.b

Zadný oblúkový rám

Obrázok 4.14

Krivka sily/deformácie

Skúška preťažením nie je potrebná

Poznámky:

1.	Umiestnite Fa vo vzťahu k 0,95 D'.

2.	Skúška preťažením nie je potrebná, keďže Fa ≤ 1,03 F'.

Obrázok 4.15

Krivka sily/deformácie

Skúška preťažením je potrebná

Poznámky:

1.	Umiestnite Fa vo vzťahu k 0,95 D'.

2.	Skúška preťažením je potrebná, keďže Fa > 1,03 F'.

3.	Priebeh skúšky preťažením je uspokojivý, pokiaľ je Fb > 0,97F' a Fb > 0,8F max.

Obrázok 4.16

Krivka sily/deformácie

Skúška preťažením bude pokračovať

Poznámky:

1.	Umiestnite Fa vo vzťahu k 0,95 D'.

2.	Skúška preťažením je potrebná, keďže Fa > 1,03 F'.

3.	Fb < 0,97 F', preto je potrebné ďalšie preťaženie.

4.	Fb < 0,97 Fb, preto je potrebné ďalšie preťaženie.

5.	Fb < 0,97 Fc, preto je potrebné ďalšie preťaženie.

6.	Priebeh skúšky preťažením je uspokojivý, ak Fe > 0,8 F max.

7.	Skúška sa považuje za neúspešnú vždy, keď zaťaženie klesne pod 0,8 Fmax.

Vysvetlivky k prílohe VIII

(1)	Pokiaľ nie je uvedené inak, znenie požiadaviek a číslovanie stanovené v bode B sú identické so znením a číslovaním štandardného kódexu OECD na úradné skúšanie ochranných konštrukcií poľnohospodárskych a lesných traktorov (dynamické skúšky), OECD kódex 4, edícia 2015 z júla 2014.

(2)	Používateľom sa pripomína, že vzťažný bod sedadla sa určuje podľa normy ISO 5353:1995 a je pevným bodom, pokiaľ ide o traktor, ktorý nie je v pohybe ako sa sedadlo posúva zo stredovej polohy. Na účely určenia voľného priestoru musí byť sedadlo v zadnej a najvyššej polohe.

(3)	Trvalá + pružná deformácia nameraná v bode pri dosiahnutí úrovne potrebnej energie.

---

(1)  Znamená preferovanú veľkosť. Veľkosť vzorky nesmie byť menšia ako najväčšia preferovaná veľkosť, ktorú materiál umožňuje.

(2)  Potrebná energia pri – 20 °C je 2,5 násobok hodnoty špecifikovanej pre – 30 °C. Ostatné faktory ovplyvňujú silu nárazovej energie ako napr. smer valenia, medza pevnosti, orientácia zrna a zváranie. Tieto faktory sa musia zohľadniť pri výbere a použití ocele.

PRÍLOHA IX

Požiadavky vzťahujúce sa na ochranné konštrukcie chrániace pri prevrátení (namontované na prednej časti úzkorozchodných traktorov)

A.   VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

1.

Požiadavky Únie vzťahujúce sa na ochranné konštrukcie chrániace pri prevrátení (namontované na prednej časti úzkorozchodných traktorov) sú stanovené v bode B.

2.

Skúšky sa môžu vykonávať v súlade so statickým, príp. dynamickým skúšobným postupom, stanoveným v oddieloch B1 a B2. Obidva postupy sa považujú za rovnocenné.

3.

Okrem požiadaviek stanovených v bode 2 musia byť splnené požiadavky na výkon skladacích ROPS.

4.

V oddiele B4 je stanovený počítačový program na určenie opakovaného alebo prerušovaného priebehu prevrátenia, ktorý sa použije na virtuálne skúšanie.

B.   POŽIADAVKY VZŤAHUJÚCE SA NA OCHRANNÉ KONŠTRUKCIE CHRÁNIACE PRI PREVRÁTENÍ (NAMONTOVANÉ NA PREDNEJ ČASTI ÚZKOROZCHODNÝCH TRAKTOROV)(1)

1.   Vymedzenie pojmov

1.1   [neuplatňuje sa]

1.2.   Ochranná konštrukcia chrániaca pri prevrátení (ROPS)

Ochranná konštrukcia chrániaca pri prevrátení (ochranná kabína alebo rám) ďalej len „ochranná konštrukcia“, predstavuje konštrukciu na traktore, ktorej hlavným účelom je zabrániť alebo obmedziť nebezpečenstvo hroziace vodičovi, vyplývajúce z prevrátenia traktora pri normálnom používaní.

Ochranná konštrukcia chrániaca pri prevrátení je charakterizovaná tým, že poskytuje voľný priestor dostatočne veľký na to, aby ochránil vodiča sediaceho buď vo vnútri konštrukcie alebo v priestore, ktorý je ohraničený skupinou priamok vedúcich z vonkajších okrajov konštrukcie k akejkoľvek časti traktora, ktorá by mohla prísť do kontaktu s rovnou zemou a ktorá je v prípade prevrátenia schopná traktor podoprieť.

1.3.   Rozchod

1.3.1.   Predbežné vymedzenie: stredová rovina kolesa

Stredová rovina kolesa je rovnako vzdialená od dvoch rovín, na ktorých vonkajších okrajoch sa nachádzajú okraje ráfikov.

1.3.2.   Vymedzenie rozchodu

Vertikálna rovina prechádzajúca osou kolesa pretína jeho stredovú rovinu v priamke, ktorá sa v jednom bode stretáva s nosnou plochou. Ak A a B sú dva body takto vymedzené pre kolesá na tej istej náprave traktora, tak potom šírka rozchodu je vzdialenosť medzi bodmi A a B. Rozchod kolies sa teda môže vymedziť pre predné aj zadné kolesá. V prípade, kde sú zdvojené kolesá je rozchod vzdialenosť medzi dvomi rovinami, pričom každá rovina je stredovou rovinou páru kolies.

1.3.3.   Dodatočné vymedzenie: stredová rovina traktora

Zoberte krajnú polohu bodov A a B pre zadnú nápravu traktora, ktorá udáva maximálnu možnú hodnotu rozchodu. Stredovou rovinou traktora je vertikálna rovina umiestnená kolmo na stred priamky spájajúcej body A a B.

1.4.   Rázvor

Vzdialenosť medzi vertikálnymi rovinami prechádzajúcimi cez dve priamky spájajúce body A a B, ako sa vymedzuje v predchádzajúcom bode, jedna pre predné kolesá a druhá pre zadné kolesá.

1.5.   Určenie vzťažného bodu sedadla; umiestnenie sedadla a jeho nastavenie na skúšku

1.5.1.   Vzťažný bod sedadla (SIP)(2)

Vzťažný bod sedadla sa určuje v súlade s normou ISO 5353:1995.

1.5.2.   Umiestnenie sedadla a jeho nastavenie na skúšku

1.5.2.1.

v prípade, že je možné nastaviť polohu sedadla, sedadlo musí byť nastavené do najvyššej zadnej polohy;

1.5.2.2.

v prípade, že je možné nastaviť sklon operadla, musí byť nastavené na strednú polohu.

1.5.2.3.

v prípade, že sedadlo je vybavené pružením, musí byť pruženie zablokované v strede svojej dráhy, pokiaľ to nie je v protiklade s pokynmi, ktoré jasne stanovil výrobca sedadla;

1.5.2.4.

v prípade, že polohu sedadla možno nastaviť len pozdĺžne a výškovo, pozdĺžna os prechádzajúca vzťažným bodom sedadla musí byť rovnobežná s vertikálnou pozdĺžnou rovinou traktora, ktorá prechádza stredom volantu a od tejto roviny musí byť vzdialená najviac 100 mm.

1.6.   Voľný priestor

1.6.1.   Referenčná vertikálna rovina a priamka

Voľný priestor (obrázok 6.1) sa určuje na základe vertikálnej referenčnej roviny a referenčnej priamky:

1.6.1.1.

Referenčná rovina je vertikálna rovina, obvykle pozdĺžna ku traktoru a prechádzajúca cez vzťažný bod sedadla a stred volantu. Za normálnych okolností referenčná rovina zhoduje so stredovou pozdĺžnou rovinou traktora. Predpokladá sa, že referenčná rovina je schopná pohybovať sa horizontálne spolu so sedadlom a volantom pri pôsobení zaťaženia, zostáva však kolmá na traktor alebo na podlahu ochrannej konštrukcie chrániacej pri prevrátení.

1.6.1.2.

Referenčná priamka je priamka nachádzajúca sa v referenčnej rovine, ktorá prechádza cez bod nachádzajúci sa 140 + ah smerom dozadu a 90 – av pod vzťažným bodom sedadla a cez prvý bod na venci volantu, ktorý pretína, keď sa horizontálne predĺži.

1.6.2.   Určenie voľného priestoru pre traktory s nereverzibilným sedadlom

Voľný priestor pre traktory s nereverzibilným sedadlom je vymedzený v ďalej uvedených bodoch 1.6.2.1 až 1.6.2.11 a je ohraničený nasledujúcimi rovinami, traktor je na horizontálnom povrchu, sedadlo je nastavené a umiestnené podľa špecifikácií v bodoch 1.5.2.1 až 1.5.2.4(3), a volant v prípade, že sa dá nastaviť, je nastavený do stredovej polohy pre riadenie v sede:

1.6.2.1.

dvomi vertikálnymi rovinami vo vzdialenosti 250 mm od každej strany referenčnej roviny, tieto vertikálne roviny sa rozprestierajú 300 mm nad rovinou vymedzenou v bode 1.6.2.8 smerom nahor a v pozdĺžnom smere minimálne 550 mm pred vertikálnou rovinou kolmou na referenčnú rovinu prechádzajúcu (210 – ah ) mm pred vzťažným bodom sedadla;

1.6.2.2.

dvomi vertikálnymi rovinami vo vzdialenosti 200 mm od každej strany referenčnej roviny, tieto vertikálne roviny sa rozprestierajú 300 mm nad rovinou vymedzenou v bode 1.6.2.8 smerom nahor a v pozdĺžnom smere od plochy vymedzenej v bode 1.6.2.11 k vertikálnej rovine kolmej na referenčnú rovinu prechádzajúcu (210 – ah ) mm pred vzťažným bodom sedadla;

1.6.2.3.

naklonenou rovinou kolmou na referenčnú rovinu, rovnobežnú s referenčnou priamkou a nachádzajúcou sa 400 mm nad referenčnou priamkou, prechádzajúcou smerom dozadu k bodu, v ktorom pretína vertikálnu rovinu, kolmú na referenčnú rovinu, ktorá prechádza cez bod (140 + ah ) mm poza vzťažný bod sedadla;

1.6.2.4.

naklonenou rovinou, kolmou na referenčnú rovinu, ktorá sa stretáva s rovinou vymedzenou v bode 1.6.2.3 v jej najzadnejšom bode a leží v najvyššom bode operadla sedadla;

1.6.2.5.

vertikálnou rovinou kolmou na referenčnú rovinu, prechádzajúcou minimálne 40 mm pred volantom a minimálne 760 – ah popred vzťažný bod sedadla;

1.6.2.6.

valcovou plochou s osou kolmou na referenčnú rovinu, s priemerom 150 mm, dotýkajúcou sa rovín vymedzených v bodoch 1.6.2.3 a 1.6.2.5;

1.6.2.7.

dvomi rovnobežnými naklonenými rovinami prechádzajúcimi cez horné okraje rovín vymedzených v bode 1.6.2.1, pričom naklonená rovina na strane, kde pôsobí náraz, je od referenčnej roviny nad oblasťou voľného priestoru vzdialená minimálne 100 mm;

1.6.2.8.

horizontálnou rovinou prechádzajúcou cez bod 90 – av popod vzťažný bod sedadla;

1.6.2.9.

dvomi časťami vertikálnej roviny kolmej na referenčnú rovinu, prechádzajúcej 210 – ah popred vzťažný bod sedadla, každá táto čiastková rovina spája najzadnejšie okraje rovín vymedzených v bode 1.6.2.1 s najprednejšími okrajmi rovín vymedzenými v bode 1.6.2.2;

1.6.2.10.

dvomi časťami horizontálnej roviny prechádzajúcej 300 mm nad rovinou vymedzenou v bode 1.6.2.8, každá táto čiastková rovina spája najvyššie okraje vertikálnych rovín vymedzených v bode 1.6.2.2 s najnižšími okrajmi naklonených rovín vymedzených v bode 1.6.2.7;

1.6.2.11.

plochou, ktorá je v prípade potreby zakrivená, ktorej povrchová priamka je kolmá na referenčnú rovinu a leží na zadnej strane operadla sedadla.

1.6.3.   Určenie voľného priestoru pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča

Pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant) pozostáva voľný priestor z oblasti, ktorú tvoria dva voľné priestory vymedzené dvomi rôznymi polohami volantu a sedadla. Pri každej polohe volantu a sedadla musí byť voľný priestor vymedzený na základe vyššie uvedených bodov 1.6.1 a 1.6.2 pre sedadlo vodiča v normálnej polohe a na základe bodov 1.6.1 a 1.6.2 v prílohe X pre sedadlo vodiča v obrátenej polohe (pozri obrázok 6.2).

1.6.4.   Prídavné sedadlá

1.6.4.1.

V prípade traktorov, ktoré môžu byť vybavené prídavnými sedadlami, sa počas skúšok použije tá oblasť, ktorá pozostáva zo vzťažných bodov sedadla všetkých polôh sedadla. Ochranná konštrukcia nesmie prenikať do väčšieho voľného priestoru, ktorý zohľadňuje tieto rôzne vzťažné body sedadla.

1.6.4.2.

V prípade, že je po vykonaní skúšky navrhnutá nová poloha sedadla, musí sa určiť či sa voľný priestor okolo nového vzťažného bodu sedadla nachádza v rámci predtým stanovenej oblasti. Ak nie, musí sa vykonať nová skúška.

1.6.4.3.

Prídavné sedadlo nezahŕňa sedadlo pre pasažiera, a z ktorého nemožno ovládať traktor. Vzťažný bod sedadla sa nestanoví, pretože vymedzenie voľného priestoru sa vzťahuje na sedadlo vodiča.

1.7.   Hmotnosť

1.7.1.   Hmotnosť bez záťaže/pohotovostná hmotnosť

Hmotnosť traktora bez voliteľnej výbavy, avšak vrátane chladiacej kvapaliny, olejov, paliva, náradia plus ochrannej konštrukcie. Nepatria sem voliteľné predné a zadné závažia, záťaž pneumatík, namontované zariadenia alebo iné špeciálne komponenty.

1.7.2.   Maximálna prípustná hmotnosť

Maximálna hmotnosť stanovená výrobcom ako technicky prípustná a uvedená na poznávacej značke vozidla a/alebo v príručke pre prevádzkovateľa;

1.7.3.   Referenčná hmotnosť

Hmotnosť vybraná výrobcom, použitá vo vzorcoch na výpočet výšky pádu závažia kyvadla, vynaloženej energie a tlakových síl, ktoré sa majú použiť pri skúškach. Nesmie byť menšia ako hmotnosť bez záťaže a musí byť dostatočná na zabezpečenie toho, aby hmotnostný pomer nepresiahol 1,75 (pozri body 1.7.4 a 2.1.3);

1.7.4.   Hmotnostný pomer

Pomer

nesmie byť väčší než 1,75

1.8.   Povolené tolerancie merania

Lineárny rozmer:		± 3 mm
okrem:	- deformácie pneumatiky:	± 1 mm
	– deformácie konštrukcie počas horizontálnych zaťažení:	± 1 mm
	– výšky pádu závažia kyvadla:	± 1 mm
Hmotnosti:		± 0,2 % (plnej stupnice snímača)
Sily:		± 0,1 % (plnej stupnice)
Uhly:		± 0,1 °

1.9.   Symboly

ah	(mm)	Polovica horizontálneho nastavenia sedadla
av	(mm)	Polovica vertikálneho nastavenia sedadla
B	(mm)	Minimálna celková šírka traktora;
Bb	(mm)	Maximálna vonkajšia šírka ochrannej konštrukcie;
D	(mm)	Deformácia konštrukcie v bode nárazu (dynamické skúšky) alebo v bode a v smere pôsobenia zaťaženia (statické skúšky);
D'	(mm)	Deformácia konštrukcie pre vypočítanú potrebnú energiu;
Ea	(J)	Deformačná energia absorbovaná v okamihu odstránenia zaťaženia. Plocha v rámci krivky F-D;
Ei	(J)	Absorbovaná deformačná energia. Plocha pod krivkou F-D;
E'i	(J)	Deformačná energia absorbovaná po dodatočnom zaťažení nasledujúcom po vzniku praskliny alebo trhliny;
E''i	(J)	Absorbovaná deformačná energia pri skúške preťažením v prípade zaťaženia, ktoré bolo odstránené pred začiatkom tejto skúšky preťažením. Plocha pod krivkou F-D;
Eil	(J)	Vynaložená energia, ktorá bude absorbovaná počas pozdĺžneho zaťaženia;
Eis	(J)	Vynaložená energia, ktorá bude absorbovaná počas bočného zaťaženia;
F	(N)	Statická zaťažovacia sila;
F'	(N)	Zaťažovacia sila pre vypočítanú potrebnú energiu, zodpovedajúca E'i;
F-D		Schéma sily/deformácie;
Fi	(N)	Sila pôsobiaca na zadný pevný diel;
Fmax	(N)	Maximálna statická zaťažovacia sila počas zaťažovania, okrem preťaženia;
Fv	(N)	Vertikálna tlaková sila;
H	(mm)	Výška pádu závažia kyvadla (dynamické skúšky);
H’	(mm)	Výška pádu závažia kyvadla pre dodatočnú skúšku (dynamické skúšky);
I	(kg.m2)	Referenčný moment zotrvačnosti traktora okolo osi zadných kolies, bez ohľadu na hmotnosť týchto zadných kolies;
L	(mm)	Referenčný rázvor traktora;
M	(kg)	Referenčná hmotnosť traktora počas skúšok pevnosti.

2.   Oblasť použitia

2.1.

Táto príloha sa vzťahuje na traktory majúce tieto vlastnosti: 2.1.1. svetlá výška vozidla nie viac ako 600 mm pod najnižšími bodmi prednej a zadnej nápravy vrátane diferenciálu; 2.1.2. pevná alebo nastaviteľná šírka rozchodu jednej z náprav menej ako 1 150 mm, ktorá je vybavená širšími pneumatikami. Za predpokladu, že náprava vybavená širšími pneumatikami je nastavená na šírku rozchodu nie viac ako 1 150 mm. Musí byť možné nastaviť šírku druhého rozchodu takým spôsobom, aby vonkajšie okraje užších pneumatík nesiahali za vonkajšie okraje pneumatík prvej nápravy. V prípade, že sú dve nápravy vybavené diskmi a pneumatikami rovnakej veľkosti, nesmie byť pevná alebo nastaviteľná šírka rozchodu obidvoch náprav menej ako 1 150 mm; 2.1.3. hmotnosť väčšia než 400 kg, ale menšia než 3 500 kg, zodpovedajúca pohotovostnej hmotnosti traktora vrátane ochrannej konštrukcie chrániacej pri prevrátení a pneumatík najväčšej veľkosti odporúčaných výrobcom. Maximálna prípustná hmotnosť nesmie presiahnuť 5 250 kg a hmotnostný pomer (maximálna prípustná hmotnosť/referenčná hmotnosť) nesmie byť väčšia než 1,75; 2.1.4. traktory sú vybavené ochrannými konštrukciami chrániacimi pri prevrátení s dvoma stĺpikmi upevnenými len pred vzťažným bodom sedadla, ktoré sa vyznačujú vzhľadom na malé rozmery traktora redukovanou oblasťou voľného priestoru, preto by sa nemal prístup k sedadlu vodiča žiadnym spôsobom obmedzovať a malo by byť zaistené ľahké ovládanie týchto (prestaviteľných alebo neprestaviteľných) konštrukcií vzhľadom na nepochybnú jednoduchosť ich používania;

2.2.

Uznáva sa, že existujú dizajny traktorov, napríklad špeciálne lesné stroje, ako sú forwardery (lesné stroje na vývoz sortimentov) a skiddery (stroje na bezúväzkové približovanie dreva), na ktoré sa táto príloha neuplatňuje.

B1.   STATICKÝ SKÚŠOBNÝ POSTUP

3.   Pravidlá a pokyny

3.1.   Predchádzajúce podmienky pre skúšky pevnosti

3.1.1.   Dokončenie dvoch predbežných skúšok

Ochranná konštrukcia môže byť predmetom skúšok pevnosti len vtedy, keď boli uspokojivo dokončené obidve skúšky, skúška bočnej stability a skúška nepokračovania v prevrátení (pozri blokovú schému na obrázku 6.3).

3.1.2.   Príprava na predbežné skúšky

3.1.2.1.   Traktor musí byť vybavený ochrannou konštrukciou v bezpečnostnej polohe.

3.1.2.2.   Traktor musí byť vybavený pneumatikami, ktoré majú najväčší priemer určený výrobcom a najmenší prierez pneumatiky pre tento priemer. Pneumatiky nesmú mať kvapalnú záťaž a musia byť nahustené na odporúčaný tlak pre prácu v teréne.

3.1.2.3.   Zadné kolesá musia byť nastavené na najužšiu šírku rozchodu; Predné kolesá musia byť v rámci možností nastavené čo najbližšie k rovnakej šírke rozchodu. Ak sú možné dve nastavenia rozchodu predných kolies, líšiace sa o rovnakú hodnotu od najužšieho nastavenia rozchodu zadných kolies, musí sa zvoliť širšie z týchto nastavení rozchodu predných kolies.

3.1.2.4.   Všetky nádrže traktora musia byť naplnené alebo kvapaliny musia byť nahradené ekvivalentnou hmotnosťou na zodpovedajúcom mieste.

3.1.2.5.   Všetky upevnenia použité v sériovej výrobe musia byť pripevnené na traktore v normálnej polohe.

3.1.3.   Skúška bočnej stability

3.1.3.1.   Traktor, pripravený ako je špecifikované vyššie, sa umiestni na horizontálnu rovinu tak, aby sa bod otáčania prednej nápravy traktora alebo v prípade traktora s kĺbovým riadením horizontálny bod otáčania medzi dvomi nápravami mohol voľne pohybovať.

3.1.3.2.   Za použitia prostriedkov ako zdvihák alebo zdvíhadlo sa nakloní časť traktora, ktorá je pevne spojená s nápravou, ktorá nesie viac ako 50 % hmotnosti traktora, pričom sa neustále meria uhol sklonu. Tento uhol musí byť aspoň 38° v momente, keď traktor stojí vo vratkej polohe na kolesách dotýkajúcich sa zeme. Vykonajte túto skúšku jedenkrát s volantom celkom otočeným vpravo a jedenkrát s volantom celkom otočeným vľavo.

3.1.4.   Skúška nepokračovania v prevrátení

3.1.4.1.   Všeobecné poznámky

Účelom tejto skúšky je skontrolovať či konštrukcia namontovaná na traktore na ochranu vodiča môže účinne zabrániť ďalšiemu prevráteniu traktora v prípade bočného prevrátenia na svahu so sklonom 1 až 1,5 (obrázok 6.4).

Dôkaz o nepokračovaní v prevrátení môže byť poskytnutý v súlade s jedným z dvoch metód opísaných v bode 3.1.4.2 a 3.1.4.3.

3.1.4.2.   Dôkaz o nepokračovaní v prevrátení pomocou skúšky prevrátením

3.1.4.2.1.

Skúška prevrátením musí byť vykonaná na skúšobnom svahu aspoň štyri metre dlhom (pozri obrázok 6.4). Povrch musí byť pokrytý 18 centimetrovou vrstvou materiálu, ktorý pri meraní podľa noriem ASAE S313.3 FEB1999 a ASAE EP542 FEB1999 v súvislosti s kužeľovitým penetrometrom pôdy, má index prieniku kužeľa: alebo

3.1.4.2.2.

Traktor (pripravený podľa bodu 3.1.2) je nakláňaný nabok pri nulovej počiatočnej rýchlosti. Na tento účel je traktor umiestnený na začiatok skúšobného svahu tak, že kolesá na dolnej strane spočívajú na svahu a stredová rovina traktora je rovnobežná s vrstevnicami. Po náraze na povrch skúšobného svahu sa môže traktor zdvihnúť z povrchu otáčaním okolo horného rohu ochrannej konštrukcie, ale nesmie sa prevrátiť. Musí spadnúť späť na stranu, na ktorú najprv narazil.

3.1.4.3.   Dôkaz o nepokračovaní v prevrátení pomocou výpočtu

3.1.4.3.1.

Na účely overenia nepokračovania v prevrátení pomocou výpočtu musia byť známe tieto charakteristické údaje traktora (pozri obrázok 6.5): B0 (m) Šírka zadnej pneumatiky; B6 (m) Šírka ochrannej konštrukcie medzi pravým a ľavým bodom nárazu; B7 (m) Šírka kapoty motora; D0 (rad) Uhol výkyvu prednej nápravy z nulovej polohy až po koniec dráhy; D2 (m) Výška predných pneumatík pri plnom zaťažení nápravy; D3 (m) Výška zadných pneumatík pri plnom zaťažení nápravy; H0 (m) Výška bodu otáčania prednej nápravy; H1 (m) Výška ťažiska; H6 (m) Výška v bode nárazu; H7 (m) Výška kapoty motora; L2 (m) Horizontálna vzdialenosť medzi ťažiskom a prednou nápravou; L3 (m) Horizontálna vzdialenosť medzi ťažiskom a zadnou nápravou; L6 (m) Horizontálna vzdialenosť medzi ťažiskom a predným priesečníkom ochrannej konštrukcie (so znamienkom mínus, ak tento bod leží pred rovinou ťažiska) L7 (m) Horizontálna vzdialenosť medzi ťažiskom a prednou hranou kapoty motora Mc (kg) Hmotnosť traktora použitá pri výpočte; Q (kgm2) Moment zotrvačnosti okolo pozdĺžnej osi cez ťažisko; S (m) Zadná šírka rozchodu. Súčet šírky rozchodu (S) a pneumatiky (B0) musí byť väčší ako šírka B6 ochrannej konštrukcie.

3.1.4.3.2.

Na účely výpočtu sa môžu urobiť tieto zjednodušenia: 3.1.4.3.2.1. stojaci traktor s vyváženou prednou nápravou sa prevráti na svahu so sklonom 1/1,5, akonáhle je ťažisko vo vertikálnej polohe nad osou otáčania; 3.1.4.3.2.2. os otáčania je rovnobežná s pozdĺžnou osou traktora a prechádza cez stred dotykových plôch predného a zadného kolesa na svahu, 3.1.4.3.2.3. traktor sa nešmýka po svahu; 3.1.4.3.2.4. náraz na svah je čiastočne pružný, s koeficientom pružnosti: 3.1.4.3.2.5. hĺbka vniknutia do svahu a deformácia ochrannej konštrukcie je spolu: 3.1.4.3.2.6. žiadne ďalšie komponenty traktora nevniknú do svahu.

3.1.4.3.3.

Počítačový program (BASIC(4)) na určenie opakovaného alebo prerušovaného priebehu prevrátenia pri bočnom prevrátení úzkorozchodného traktora s ochrannou konštrukciou namontovanou vpredu, je súčasťou súčasného kódexu, s príkladmi 6.1 až 6.11.

3.1.5.   Metódy merania

3.1.5.1.   Horizontálne vzdialenosti medzi ťažiskom a zadnou (L3) alebo prednou nápravou (L2)

Vzdialenosť medzi zadnou a prednou nápravou na obidvoch stranách traktora sa musí odmerať s cieľom overiť, že sa tam nenachádza žiadny uhol riadenia.

Z rozloženia hmotnosti traktora medzi zadné a predné kolesá sa vypočítajú vzdialenosti medzi ťažiskom a zadnou nápravou (L3) alebo prednou nápravou (L2).

3.1.5.2.   Výšky zadných (D3) a predných (D2) pneumatík

Vzdialenosť od najvyššieho bodu pneumatiky k rovine zeme sa musí odmerať (obrázok 6.5) a tá istá metóda sa musí použiť pre zadné a predné pneumatiky.

3.1.5.3.   Horizontálna vzdialenosť medzi ťažiskom a predným priesečníkom ochrannej konštrukcie (L6).

Musí sa odmerať vzdialenosť medzi ťažiskom a predným priesečníkom ochrannej konštrukcie (obrázky 6.6.a, 6.6.b a 6.6.c). Ak je ochranná konštrukcia pred rovinou ťažiska, pred zaznamenané meranie sa dá znamienko mínus (– L6).

3.1.5.4.   Šírka ochrannej konštrukcie (B6)

Musí sa odmerať vzdialenosť medzi pravým a ľavým bodom nárazu obidvoch vertikálnych tyčí konštrukcie.

Bod nárazu je vymedzený rovinou, ktorá sa dotýka ochrannej štruktúry a prechádza cez priamku vytvorenú vrchnými vonkajšími bodmi predných a zadných pneumatík (obrázok 6.7).

3.1.5.5.   Výška ochrannej konštrukcie (H6)

Musí sa odmerať vertikálna vzdialenosť od bodu nárazu konštrukcie k rovine zeme.

3.1.5.6.   Výška kapoty motora (H7)

Musí sa odmerať vertikálna vzdialenosť od bodu nárazu kapoty motora k rovine zeme.

Bod nárazu je vymedzený rovinou, ktorá sa dotýka kapoty motora a ochrannej konštrukcie a ktorá prechádza najvyššími vonkajšími bodmi prednej pneumatiky (obrázok 6.7). Meranie sa musí vykonať na obidvoch stranách kapoty motora.

3.1.5.7.   Šírka kapoty motora (B7)

Musí sa odmerať vzdialenosť medzi dvomi bodmi nárazu kapoty motora, ktoré sú vymedzené v predchádzajúcom bode.

3.1.5.8.   Horizontálna vzdialenosť medzi ťažiskom a predným rohom kapoty motora (L7)

Musí sa odmerať vzdialenosť od vyššie vymedzeného bodu nárazu kapoty motora k ťažisku.

3.1.5.9.   Výška bodu otáčania prednej nápravy (H0)

V technickom protokole od výrobcu musí byť uvedená vertikálna vzdialenosť medzi stredom bodu otáčania prednej nápravy a stredom nápravy predných pneumatík (H01) a musí byť skontrolovaná.

Musí sa odmerať vertikálna vzdialenosť od stredu nápravy predných pneumatík k rovine zeme (H02) (obrázok 6.8).

Výška bodu otáčania prednej nápravy (H0) je súčet obidvoch predchádzajúcich hodnôt.

3.1.5.10.   Šírka rozchodu zadných kolies (S)

Musí sa odmerať minimálna šírka zadného rozchodu s pneumatikami najväčšej veľkosti, podľa špecifikácie výrobcu (obrázok 6.9).

3.1.5.11.   Šírka zadnej pneumatiky (B0)

Musí sa odmerať vzdialenosť medzi vonkajšími a vnútornými vertikálnymi rovinami zadnej pneumatiky v jej hornej časti (obrázok 6.9).

3.1.5.12.   Uhol výkyvu prednej nápravy (D0)

Najväčší uhol vymedzený výkyvom prednej nápravy z horizontálnej polohy k maximálnej deformácii sa musí odmerať na obidvoch stranách nápravy, pričom sa musí zohľadniť akýkoľvek tlmič otrasov. Musí sa použiť maximálny nameraný uhol.

3.1.5.13.   Hmotnosť traktora

Hmotnosť traktora sa musí určiť podľa podmienok špecifikovaných v bode 1.7.1.

3.2.   Podmienky skúšania pevnosti ochranných konštrukcií a ich pripevnenia ku traktorom

3.2.1.   Všeobecné požiadavky

3.2.1.1.   Účel skúšky

Skúšky vykonané s použitím špeciálnych prípravkov sú určené na simuláciu takých zaťažení, ktoré pôsobia na ochrannú konštrukciu pri prevrátení traktora. Tieto skúšky umožňujú skúmanie pevnosti ochrannej konštrukcie a akýchkoľvek podpier pripevnených ku traktoru a akýchkoľvek častí traktora, ktoré prenášajú skúšobné zaťaženie.

3.2.1.2.   Skúšobné metódy

Skúšky sa môžu vykonávať v súlade so statickým alebo dynamickým postupom (pozri prílohu A). Obidva postupy sa považujú za rovnocenné.

3.2.1.3.   Všeobecné pravidlá pre prípravu na skúšky

3.2.1.3.1.

Ochranná konštrukcia musí zodpovedať špecifikáciám sériovej výroby. Musí byť pripevnená podľa metódy odporučenej výrobcom na jeden z traktorov, pre ktorý je skonštruovaná. Poznámka: Pre statickú skúšku pevnosti sa nevyžaduje kompletný traktor, avšak ochranná konštrukcia a časti traktora, ku ktorým je pripevnená, predstavujú prevádzkovú jednotku, ďalej označenú ako „zostava“.

3.2.1.3.2.

Na statickú aj dynamickú skúšku musí byť takto zostavený traktor (alebo zostava) vybavený všetkými sériovo vyrábanými komponentmi, ktoré môžu ovplyvniť pevnosť ochrannej konštrukcie alebo ktoré môžu byť potrebné na vykonanie skúšky pevnosti. Komponenty, ktoré môžu predstavovať ohrozenie vo voľnom priestore, musia byť namontované na traktore (alebo na zostave) tak, aby bolo možné zistiť či boli splnené požiadavky v rámci podmienok prípustnosti v bode 3.2.3. Všetky komponenty traktora alebo ochrannej konštrukcie vrátane ochrany proti počasiu musia byť dodané alebo popísané na výkresoch.

3.2.1.3.3.

Na skúšky pevnosti musia byť všetky diely a odpojiteľné nekonštrukčné komponenty odstránené, aby nemohli zvyšovať pevnosť ochrannej konštrukcie.

3.2.1.3.4.

Šírka rozchodu musí byť nastavená tak, aby sa ochranná konštrukcia, pokiaľ je to možné, neopierala o pneumatiky počas skúšky pevnosti. Ak sa tieto skúšky vykonávajú v súlade so statickým postupom, kolesá sa môžu odstrániť.

3.2.2.   Skúšky

3.2.2.1.   Poradie skúšok podľa statického postupu

Poradie skúšok, bez toho, aby to ovplyvnilo dodatočné skúšky uvedené v bodoch 3.3.1.1.6 a 3.3.1.1.7, je takéto:

1.	zaťažovanie na zadnej časti konštrukcie (pozri bod 3.3.1.1);

2.	tlaková skúška na zadnú časť (pozri bod 3.3.1.4);

3.	zaťažovanie na prednej časti konštrukcie (pozri bod 3.3.1.2);

4.	zaťažovanie na bočnej strane konštrukcie (pozri bod 3.3.1.3);

5.	tlaková skúška na prednej časti konštrukcie (pozri bod 3.3.1.5).

3.2.2.2.   Všeobecné požiadavky

3.2.2.2.1.

Ak sa počas priebehu skúšky akákoľvek časť pridržovacieho zariadenia zlomí alebo pohne, skúška sa musí začať znova.

3.2.2.2 2.

Pri skúškach sa nesmú vykonávať žiadne opravy alebo nastavenia na traktore alebo na ochrannej konštrukcii.

3.2.2.2.3.

Prevodovka traktora musí byť v neutrálnej polohe a brzdy musia byt počas skúšky vyradené.

3.2.2.2.4.

Ak je traktor vybavený pružiacim systémom medzi rámom traktora a kolesami, musí byť tento systém počas skúšok zablokovaný.

3.2.2.2.5.

Strana, ktorá sa vyberie na uskutočnenie prvého zaťaženia zadnej časti konštrukcie (v prípade statických skúšok), musí byť tá, ktorá podľa názoru skúšobných orgánov, povedie k uskutočneniu série zaťažení pri najnepriaznivejších podmienkach, pokiaľ ide o konštrukciu. Bočné zaťaženie a zadné zaťaženie musia pôsobiť na obidve strany stredovej pozdĺžnej roviny ochrannej konštrukcie. Predné zaťaženie musí pôsobiť na rovnakú stranu stredovej pozdĺžnej roviny ochrannej konštrukcie ako bočné zaťaženie.

3.2.3.   Podmienky prípustnosti

3.2.3.1.   Ochranná konštrukcia spĺňa požiadavky týkajúce sa pevnosti vtedy, keď spĺňa tieto podmienky:

3.2.3.1.1.

Po každej čiastočnej skúške musí byť bez prasklín a trhlín v zmysle bodu 3.3.1.2.1 alebo

3.2.3.1.2.

Ak sa počas jednej z tlakových skúšok objavia značné praskliny alebo trhliny, v súlade s bodom 3.3.1.7 sa ihneď po skúškach nárazom alebo tlakových skúškach, pri ktorých sa tieto trhliny a praskliny objavili, vykoná dodatočná skúška;

3.2.3.1.3.

počas skúšok iných ako skúška preťažením, žiadna časť ochrannej konštrukcie nesmie preniknúť do voľného priestoru, vymedzeného v bode 1.6;

3.2.3.1.4.

počas skúšok iných ako skúška preťažením, všetky časti voľného priestoru musia byť zaistené prostredníctvom konštrukcie, v súlade v bodom 3.3.2.2;

3.2.3.1.5.

pri skúškach nesmie ochranná konštrukcia nijako tlačiť na konštrukciu sedadla;

3.2.3.1.6.

pružná deformácia, nameraná v súlade s bodom 3.3.2.4 musí byť menšia ako 250 mm.

3.2.3.2.   Nesmú sa tam nachádzať žiadne zariadenia, ktoré by mohli pre vodiča predstavovať nebezpečenstvo. Nesmú sa tam nachádzať žiadne vyčnievajúce časti alebo súčasti, ktoré by mohli vodiča zraniť, keby sa traktor prevrátil alebo akékoľvek časti a súčasti, ktoré by ho mohli zakliesniť – napríklad jeho nohu alebo chodidlo – po deformácii konštrukcie.

3.2.4.   [neuplatňuje sa]

3.2.5.   Skúšobné prístroje a vybavenie

3.2.5.1.   Statické skúšobné zariadenie

3.2.5.1.1.

Statické skúšobné zariadenie musí byť skonštruované tak, aby umožnilo pôsobenie nárazov alebo zaťaženia na ochrannú konštrukciu.

3.2.5.1.2.

Musí sa zabezpečiť, aby zaťaženie mohlo byť rovnomerne rozložené v smere zaťažovania a popri prírube, ktorá má dĺžku jedného z celých násobkov čísla 50 v rozmedzí 250 a 700 mm. Pevný hranol musí byť vysoký 150 mm. Hrany hranola v kontakte s ochrannou konštrukciou musia byť zakrivené s maximálnym polomerom 50 mm.

3.2.5.1.3.

Podložka sa musí dať nastaviť na akýkoľvek uhol k smeru zaťaženia, aby bola schopná pri deformácii konštrukcie sledovať zmeny uhlov plochy ochrannej konštrukcie, ktorá nesie zaťaženie.

3.2.5.1.4.

Smer sily (odchýlka od horizontály a od vertikály): — na začiatku skúšky pri nulovom zaťažení: ± 2°; — v priebehu skúšky, pri zaťažení: 10° nad a 20° pod horizontálou. Tieto zmeny musia byť minimálne.

3.2.5.1.5.

Miera deformácie musí byť dostatočne pomalá, menej ako 5 mm/s, takže zaťaženie môže byť v každom momente považované za statické.

3.2.5.2.   Prístroje na meranie energie, ktorú konštrukcia absorbuje

3.2.5.2.1.

Musí sa zakresliť krivka tlaku proti deformácii, aby sa mohla určiť energia absorbovaná konštrukciou. Nie je potrebné merať silu a deformáciu v bode, kde pôsobí zaťaženie na konštrukciu; avšak sila a deformácia sa musia merať simultánne a kolineárne.

3.2.5.2.2.

Východiskový bod pre merania deformácie musí byť vybraný tak, aby sa zohľadnila iba energia absorbovaná konštrukciou a/alebo deformácia určitých častí traktora. Energia absorbovaná deformáciou a/alebo skĺznutím ukotvenia sa nesmie zohľadniť.

3.2.5.3.   Spôsob ukotvenia traktora k zemi

3.2.5.3.1.

Kotviace lišty s požadovanou šírkou rozchodu a dostatočným rozsahom pre ukotvenie traktora musia byť vo všetkých zobrazených prípadoch pevne pripevnené k nepoddajnej základni blízko skúšobného zariadenia.

3.2.5.3.2.

Traktor musí byť ukotvený na lištách akýmkoľvek vhodným spôsobom (držiakmi, klinmi, oceľovými lanami, svorkami atď.) tak, aby sa počas skúšky nemohol pohnúť. Táto požiadavka sa počas skúšky musí skontrolovať prostredníctvom obvyklých zariadení na meranie dĺžky. Ak sa traktor pohne, musí sa celá skúška zopakovať, pokiaľ systém na meranie deformácií, ktorým sa zohľadňuje sila pôsobiaca na deformačnú krivku, nie je pripojený ku traktoru.

3.2.5.4.   Zariadenie pre tlakové skúšky

Zariadenie zobrazené na obrázku 6.10 musí byť schopné vyvinúť tlak smerom dolu na ochrannú konštrukciu cez pevný hranol približne 250 mm široký, pripevnený k mechanizmu, ktorý spôsobuje zaťaženie pomocou univerzálnych kĺbov. Musia byť zabezpečené vhodné stojany na nápravy tak, aby pneumatiky traktora neniesli pôsobenie tlaku.

3.2.5.5.   Ostatné meracie prístroje

Tiež sú potrebné tieto meracie zariadenia:

3.2.5.5.1.

zariadenie na meranie pružnej deformácie (rozdiel medzi maximálnou okamžitou deformáciou a trvalou deformáciou (pozri obrázok 6.11);

3.2.5.5.2.

zariadenie na kontrolu či ochranná konštrukcia neprenikla do voľného priestoru a že tento priestor zostal počas skúšky chránený konštrukciou (pozri bod 3.3.2.2).

3.3.   Statický skúšobný postup

3.3.1.   Zaťažovacie a tlakové skúšky

3.3.1.1.   Zaťaženie zadnej časti

3.3.1.1.1.

Záťaž musí pôsobiť horizontálne, vo vertikálnej rovine rovnobežnej so stredovou rovinou traktora. Bodom pôsobenia zaťaženia musí byť tá časť ochrannej konštrukcie, ktorá pri prevrátení dozadu pravdepodobne dopadne na zem ako prvá, za normálnych okolností je to horný okraj. Vertikálna rovina, na ktorej pôsobí záťaž, sa musí nachádzať vo vzdialenosti jednej šestiny šírky vrchnej časti ochrannej konštrukcie smerom dovnútra od vertikálnej roviny rovnobežnej so stredovou rovinou traktora a dotýkajúcej sa vonkajšieho okraja vrchnej časti ochrannej konštrukcie. Ak je konštrukcia zakrivená alebo prečnieva cez tento bod, musia sa pridať kliny umožňujúce, aby zaťaženie mohlo pôsobiť bez toho, aby sa týmto posilnila konštrukcia.

3.3.1.1.2.

Zostava sa upevní k zemi, ako je popísané v bode 3.2.6.3.

3.3.1.1.3.

Energia, ktorú počas skúšky absorbuje konštrukcia, musí byť najmenej:

3.3.1.1.4.

Pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant) sa musí použiť ten istý vzorec.

3.3.1.2.   Zaťažovanie prednej časti

3.3.1.2.1.

Zaťaženie musí pôsobiť horizontálne, na vertikálnej rovine rovnobežnej so stredovou rovinou traktora a musí sa nachádzať vo vzdialenosti jednej šestiny šírky hornej časti ochrannej konštrukcie smerom dovnútra od vertikálnej roviny rovnobežnej so stredovou rovinou traktora a dotýkajúcej sa vonkajšej strany hornej časti ochrannej konštrukcie. Bodom pôsobenia zaťaženia je tá časť ochrannej konštrukcie proti prevráteniu, ktorá pri prevrátení traktora nabok, zatiaľ čo sa pohybuje dopredu, pravdepodobne dopadne na zem ako prvá, za normálnych okolností je to horný okraj. Ak je konštrukcia zakrivená alebo prečnieva cez tento bod, musia sa pridať kliny umožňujúce, aby zaťaženie mohlo pôsobiť bez toho, aby sa týmto posilnila konštrukcia.

3.3.1.2.2.

Zostava sa upevní k zemi, ako je popísané v bode 3.2.5.3.

3.3.1.2.3.

Energia, ktorú počas skúšky absorbuje konštrukcia, musí byť najmenej:

3.3.1.2.4.

Pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant), musí energia zodpovedať vyššej z hodnôt vyplývajúcich z predchádzajúceho vzorca alebo z nasledujúcich vzorcov: alebo

3.3.1.3.   Zaťaženie zboku

3.3.1.3.1.

Zaťaženie zboku musí pôsobiť horizontálne, vo vertikálnej rovine kolmej na stredovú rovinu traktora. Bodom pôsobenia zaťaženia musí byť tá časť ochrannej konštrukcie, ktorá pri prevrátení nabok pravdepodobne dopadne na zem ako prvá, za normálnych okolností je to horný okraj.

3.3.1.3.2.

Zostava sa upevní k zemi, ako je popísané v bode 3.2.5.3.

3.3.1.3.3.

Energia, ktorú počas skúšky absorbuje konštrukcia, musí byť najmenej:

3.3.1.3.4.

Pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant), musí energia zodpovedať vyššej z hodnôt vyplývajúcich z predchádzajúceho alebo nasledujúceho vzorca:

3.3.1.4.   Tlaková skúška vzadu

Nad najvyšší zadný konštrukčný prvok resp. prvky sa musí umiestniť hranol a výslednica tlakových síl sa nachádza v stredovej rovine traktora. Pôsobí sa silou Fv, pričom:

Sila Fv sa musí udržať päť sekúnd po ukončení akéhokoľvek vizuálne zistiteľného pohybu ochrannej konštrukcie.

Ak zadná časť strechy ochrannej konštrukcie neunesie celú tlakovú silu, musí tlaková sila pôsobiť tak dlho, až sa strecha zdeformuje tak, že klesne do roviny, ktorá spája hornú časť ochrannej konštrukcie s tou zadnou časťou traktora, ktorá je schopná podoprieť traktor pri prevrátení.

Potom sila prestane pôsobiť a tlakový hranol sa znova premiestni nad tú časť ochrannej konštrukcie, ktorá by mala podoprieť traktor pri jeho úplnom prevrátení. Potom musí znova pôsobiť tlaková sila Fv.

3.3.1.5.   Tlaková skúška vpredu

Cez najvyššiu prednú nosnú časť resp. časti sa musí umiestniť hranol a výslednica tlakových síl musí ležať v stredovej rovine traktora. Pôsobí sa silou Fv, pričom:

Sila Fv sa musí udržať päť sekúnd po ukončení akéhokoľvek vizuálne zistiteľného pohybu ochrannej konštrukcie.

Ak predná časť strechy ochrannej konštrukcie neunesie celú tlakovú silu, musí tlaková sila pôsobiť tak dlho, až sa strecha zdeformuje tak, že klesne do roviny, ktorá spája hornú časť ochrannej konštrukcie s tou zadnou časťou traktora, ktorá je schopná podoprieť traktor pri prevrátení.

Potom sila prestane pôsobiť a tlakový hranol sa znova premiestni nad tú časť ochrannej konštrukcie, ktorá by mala podoprieť traktor pri jeho úplnom prevrátení. Potom musí znova pôsobiť tlaková sila Fv.

3.3.1.6.   Dodatočná skúška preťažením (obrázky 6.14 až 6.16)

Skúška preťažením sa musí vykonať vždy, keď sila klesne o viac ako 3 % pri posledných 5 % deformácie dosiahnutej v prípade, keď je potrebná energia absorbovaná konštrukciou (pozri obrázok 6.15).

Skúška preťažením zahŕňa postupné zvyšovanie horizontálneho zaťaženia v krokoch po 5 % počiatočnej potrebnej energie až do maxima 20 % pridanej energie (pozri obrázok 6.16).

Skúška preťažením je uspokojivá, ak po každom zvýšení o 5 %, 10 % alebo 15 % potrebnej energie klesne sila o menej ako 3 % pri 5 % zvýšení a zostane väčšia ako 0,8 Fmax.

Skúška preťažením je uspokojivá, ak potom ako konštrukcia absorbovala 20 % pridanej energie, prekračuje sila hodnotu 0,8 Fmax.

Ďalšie praskliny alebo trhliny a/alebo prienik do voľného priestoru alebo jeho nedostatočná ochrana z dôvodu pružnej deformácie sú pri skúške preťažením prípustné. Avšak po odstránení zaťaženia nesmie konštrukcia preniknúť do voľného priestoru, ktorý musí byť úplne chránený.

3.3.1.7.   Dodatočné tlakové skúšky

Ak sa počas tlakovej skúšky objavia praskliny a trhliny, ktoré sa nemôžu byť považované za zanedbateľné, po tejto tlakovej skúške, pri ktorej sa praskliny alebo trhliny objavili, sa musí ihneď vykonať druhá, podobná tlaková skúška, ale so silou 1,2 Fv.

3.3.2.   Merania, ktoré sa majú vykonať

3.3.2.1.   Zlomy a praskliny

Po každej skúške sa vizuálne skontrolujú všetky nosné časti, spoje a upevňovacie systémy s cieľom zistiť či na nich nie sú zlomy alebo praskliny, akékoľvek malé praskliny na nedôležitých častiach sa neberú do úvahy.

3.3.2.2.   Prienik do voľného priestoru

Počas každej skúšky sa ochranná konštrukcia musí skontrolovať s cieľom zistiť či akákoľvek jej časť neprenikla do voľného priestoru, ako sa vymedzuje vyššie v bode 1.6.

Okrem toho, voľný priestor nesmie byť mimo ochrany ochrannej konštrukcie. Na tento účel pojem mimo ochrany konštrukcie znamená, že by sa ktorákoľvek jej časť dotkla rovného povrchu zeme pri prevrátení traktora v smere, odkiaľ pôsobí skúšobné zaťaženie. Na tento účel sa použije najmenšie nastavenie týkajúce sa šírky rozchodu predných a zadných pneumatík, uvedené výrobcom.

3.3.2.3.   Skúšky zadného pevného príslušenstva

Ak je traktor vybavený pevným dielom, krytom alebo iným pevným príslušenstvom umiestneným za sedadlom vodiča, tento pevný diel sa musí považovať za ochranný prvok v prípade prevrátenia nabok alebo dozadu. Tento pevný diel umiestnený za sedadlom vodiča musí byť schopný vydržať, bez toho aby sa zlomil alebo prenikol do voľného priestoru, silu Fi smerujúcu dole, kde:

pôsobiacu kolmo na vrchol rámu v stredovej rovine traktora. Počiatočný uhol pôsobenia tlaku musí byť 40° vypočítaný z rovnobežky so zemou, ako je znázornené na obrázku 6.12. Minimálna šírka tohto pevného dielu musí byť 500 mm (pozri obrázok 6.13).

Okrem toho musí byť dostatočne pevný a pevne namontovaný na zadnej časti traktora.

3.3.2.4.   Pružná deformácia pri bočnom zaťažení

Pružná deformácia sa meria (810 + av) mm nad vzťažným bodom sedadla, vo vertikálnej rovine, v ktorej pôsobí zaťaženie. Na toto meranie sa musí použiť akýkoľvek prístroj podobný tomu, ktorý je zobrazený na obrázku 6.11.

3.3.2.5.   Trvalá deformácia

Po záverečnej tlakovej skúške sa musí zaznamenať trvalá deformácia ochrannej konštrukcie. Na tento účel sa pred začatím skúšky určí poloha hlavných prvkov ochrannej konštrukcie chrániacej pri prevrátení vzhľadom na vzťažný bod sedadla.

3.4.   Rozšírenie na ostatné modely traktorov

3.4.1.   [neuplatňuje sa]

3.4.2.   Technické rozšírenie

V prípade technických zmien vykonaných na traktore týkajúcich sa ochrannej konštrukcie alebo spôsobu upevnenia ochrannej konštrukcie na traktor, skúšobná stanica, ktorá vykonala pôvodnú skúšku, môže vydať „protokol o technickom rozšírení“, ak traktor a ochranná konštrukcia splnili predbežné skúšky bočnej stability a ďalšieho neprevracania, ako sa vymedzuje v bodoch 3.1.3 a 3.1.4 a ak zadný pevný diel, opísaný v bode 3.3.2.3, bol po namontovaní odskúšaný v súlade s postupom opísanom v tomto bode (okrem 3.4.2.2.4) v týchto prípadoch:

3.4.2.1.   Rozšírenie výsledkov skúšok konštrukcie na ostatné modely traktorov

Skúšky nárazom alebo zaťažovacie a tlakové skúšky sa nemusia vykonať na každom modeli traktora za predpokladu, že ochranná konštrukcia a traktor spĺňajú podmienky v ďalej uvedených bodoch 3.4.2.1.1 až 3.4.2.1.5.

3.4.2.1.1.

Konštrukcia (vrátane zadného pevného príslušenstva) musí byť rovnaká ako skúšaná konštrukcia;

3.4.2.1.2.

Potrebná energia nesmie presiahnuť energiu vypočítanú pre pôvodnú skúšku o viac ako 5 %.

3.4.2.1.3.

Metóda pripevnenia a komponenty traktora, ku ktorým sa pripevňuje, musia byť rovnaké;

3.4.2.1.4.

všetky komponenty ako blatníky a kapota, ktoré môžu poskytnúť oporu pre ochrannú konštrukciu, musia byť rovnaké;

3.4.2.1.5.

Poloha a základné rozmery sedadla v ochrannej konštrukcii a súvisiaca poloha ochrannej konštrukcie na traktore musia byť také, že voľný priestor zostane chránený deformovanou konštrukciou počas všetkých skúšok (toto sa musí skontrolovať prostredníctvom uvedenia toho istého odkazu na voľný priestor ako v pôvodnom skúšobnom protokole resp. toho istého referenčného bodu sedadla [SRP] alebo vzťažného bodu sedadla [SIP]).

3.4.2.2.   Rozšírenie výsledkov skúšok konštrukcie na upravené modely ochrannej konštrukcie

Tento postup sa musí dodržať v prípade, že nie sú splnené ustanovenia bodu 3.4.2.1, a nesmie sa použiť v prípade, že metóda pripevnenia ochrannej štruktúry na traktor nevychádza z rovnakého princípu (napr. gumené podpery sú nahradené pružiacim zariadením):

3.4.2.2.1.

zmeny, ktoré nemajú žiadny vplyv na výsledky pôvodnej skúšky (napr. privarenie základnej dosky príslušenstva k nekritickej časti konštrukcie), pridanie sedadiel s rozdielnym umiestnením SIP v ochrannej konštrukcii (predmetom kontroly bude, či nový voľný priestor resp. priestory zostanú chránené deformovanou konštrukciou počas všetkých skúšok).

3.4.2.2.2.

Zmeny, ktoré možno majú vplyv na výsledky pôvodnej skúšky, bez toho, že by sa spochybnila akceptovateľnosť ochrannej štruktúry (napr. zmena komponentu konštrukcie, zmena metódy pripevnenia ochrannej konštrukcie ku traktoru). Môže sa vykonať overovacia skúška a výsledky skúšky budú súčasťou protokolu o rozšírení. Pre typové rozšírenie sú stanovené tieto obmedzenia: 3.4.2.2.2.1. bez overovacej skúšky nemôže byť schválených viac ako 5 rozšírení; 3.4.2.2.2.2. výsledky overovacej skúšky budú v prípade rozšírenia uznané, ak sú splnené podmienky tejto prílohy týkajúce sa prijateľnosti a: — ak sa deformácia nameraná po každej skúške nárazom nelíši od deformácie nameranej po každej skúške nárazom v pôvodnom skúšobnom protokole o viac ako ± 7 % (v prípade dynamických skúšok); — ak sa sila, nameraná pri dosiahnutí úrovne potrebnej energie v rôznych horizontálnych zaťažovacích skúškach, neodlišuje od sily nameranej pri dosiahnutí potrebnej energie v pôvodnej skúške, o viac ako ± 7 % a deformácia, nameraná(4) pri dosiahnutí úrovne potrebnej energie v rôznych horizontálnych zaťažovacích skúškach, sa neodlišuje od deformácie nameranej pri dosiahnutí potrebnej energie v pôvodnej skúške, o viac ako ± 7 % (v prípade statickej skúšky). 3.4.2.2.2.3. Do jediného protokolu o rozšírení môže byť zahrnutá viac ako jedna zmena ochrannej konštrukcie za predpokladu, že predstavuje resp. predstavujú rôzne možnosti tej istej ochrannej konštrukcie, ale v jednom protokole o rozšírení môže byť akceptovaná iba jedna overovacia skúška. Nepreskúšané možnosti sa musia opísať v špecifickej časti protokolu o rozšírení.

3.4.2.2.3.

Zvýšenie referenčnej hmotnosti, uvedené výrobcom pre už odskúšanú ochrannú konštrukciu. Ak chce výrobca ponechať to isté schvaľovacie číslo, je možné vydať protokol o rozšírení po vykonaní overovacej skúšky (obmedzenia ± 7 %, špecifikované v bode 3.4.2.2.2.2 sa na takýto prípad nevzťahujú).

3.4.2.2.4.

Zmena zadného pevného dielu alebo pridanie nového zadného pevného dielu. Musí sa skontrolovať, že voľný priestor zostane chránený deformovanou konštrukciou počas všetkých skúšok, zohľadňujúc pritom nový alebo upravený pevný diel. Overenie zadného pevného dielu, ktoré pozostáva zo skúšky opísanej v bode 3.3.2.3 sa musí vykonať a výsledky skúšok budú súčasťou protokolu o rozšírení.

3.5.   [neuplatňuje sa]

3.6.   Vlastnosti ochranných konštrukcií pri nízkych teplotách

3.6.1.   Ak sa požaduje, aby ochranná konštrukcia mala vlastnosti, ktoré zabraňujú jej krehnutiu pri nízkych teplotách, výrobca musí uviesť podrobnosti, ktoré musia byť zahrnuté do protokolu.

3.6.2.   Tieto požiadavky a postupy majú za cieľ zabezpečiť pevnosť a odolnosť voči krehkému lomu pri nízkych teplotách. Navrhuje sa, aby pri posudzovaní odolnosti ochrannej konštrukcie pri nízkych prevádzkových teplotách museli byť nasledujúce minimálne materiálne požiadavky splnené v tých krajinách, ktoré vyžadujú túto dodatočnú prevádzkovú ochranu.

3.6.2.1.   Skrutky a matice použité na pripevnenie ochrannej konštrukcie ku traktoru a použité na pripojenie konštrukčných častí ochrannej konštrukcie musia vykazovať vhodné vlastnosti kontrolovateľnej tvrdosti pri zníženej teplote.

3.6.2.2.   Všetky zváracie elektródy použité vo výrobe konštrukčných častí a uchytení musia byť kompatibilné s ochrannou konštrukciou, ako je ďalej uvedené v bode 3.6.2.3.

3.6.2.3.   Oceľové materiály pre nosné časti ochrannej konštrukcie musia byť z preukázateľne dostatočne tvrdého materiálu, ktorý spĺňa požiadavky rázovej skúšky ohybom podľa Charpyho, ako je uvedené v tabuľke 6.1. Druh ocele a kvalita musí byť špecifikovaná v súlade s ISO 630:1995.

Oceľ s valcovanou hrúbkou menšou ako 2,5 mm a s obsahom uhlíka menším ako 0,2 % spĺňa túto požiadavku.

Nosné časti ochrannej konštrukcie vyrobené z materiálov iných ako oceľ musia mať rovnakú odolnosť voči nárazu pri nízkych teplotách.

3.6.2.4.   Pri skúšaní podľa požiadaviek rázovej skúšky ohybom podľa Charpyho, veľkosť vzorky nesmie byť menšia ako najväčšia z veľkostí uvedených v tabuľke 6.1, ktorú materiál umožní.

3.6.2.5.   Rázové skúšky ohybom podľa Charpyho musia byť vykonané v súlade s postupom uvedeným v ASTM A 370-1979, okrem veľkosti vzoriek, ktoré musia byť v súlade s rozmermi danými v tabuľke 6.1.

3.6.2.6.   Alternatívami k tomuto postupu je použitie upokojenej alebo poloupokojenej ocele, pre ktorú sa musí poskytnúť primeraná špecifikácia. Druh ocele a kvalita musí byť špecifikovaná v súlade s ISO 630:1995, Amd 1:2003.

3.6.2.7.   Vzorky musia byť pred formovaním alebo zváraním na použitie v ochrannej konštrukcii pozdĺžne a odobraté z plochého materiálu, tyčí alebo profilov. Vzorky z tyčí alebo profilov sa odoberú zo stredu strany s najväčším rozmerom, pričom sa tam nesmú nachádzať zvary.

Tabuľka 6.1

Minimálne hodnoty energie pre rázové skúšky ohybom podľa Charpyho

Veľkosť vzorky	Energia pri	Energia pri
	30 °C	20 °C
mm	J	J (2)
10 × 10 (1)	11	27,5
10 × 9	10	25
10 × 8	9,5	24
10 × 7,5 (1)	9,5	24
10 × 7	9	22,5
10 × 6,7	8,5	21
10 × 6	8	20
10 × 5 (1)	7,5	19
10 × 4	7	17,5
10 × 3,5	6	15
10 × 3	6	15
10 × 2,5 (1)	5,5	14

3.7.   [neuplatňuje sa]

Obrázok 6.1

Voľný priestor

(Rozmery v mm)

Obrázok 6.1.a Pohľad zboku Rez cez referenčnú rovinu	Obrázok 6.1.b Pohľad zozadu
Obrázok 6.1.c Pohľad zvrchu

1– Referenčná priamka

2– Vzťažný bod sedadla

3– Referenčná rovina

Obrázok 6.2

Voľný priestor traktorov s reverzibilným sedadlom a volantom

Obrázok 6.3

Bloková schéma na určenie priebehu ďalšieho prevrátenia pri bočnom prevrátení traktora s ochrannou konštrukciou (ROPS) namontovanou vpredu

Verzia B1: Bod nárazu ROPS za pozdĺžne labilným bodom rovnováhy

Verzia B2: Bod nárazu ROPS v blízkosti pozdĺžne labilného bodu rovnováhy

Verzia B3: Bod nárazu ROPS pred pozdĺžne labilným bodom rovnováhy

Obrázok 6.4

Zariadenie na skúšanie vlastností zabraňujúcich prevráteniu na svahu so sklonom 1/1,5

Obrázok 6.5

Potrebné údaje na vypočítanie prevrátenia traktora s priestorovým priebehom pri prevrátení

Obrázky 6.6.a, 6.6.b, 6.6.c

Horizontálna vzdialenosť medzi ťažiskom a predným priesečníkom ochrannej konštrukcie (L6)

Obrázok 6.7

Určenie bodov nárazu na meranie šírky ochrannej štruktúry (B6) a výšky kapoty motora (H7)

Obrázok 6.8

Výška bodu otáčania prednej nápravy (H0)

Obrázok 6.9

Šírka zadného rozchodu (S) a šírka zadnej pneumatiky (B0)

Obrázok 6.10

Príklad zariadenia pre tlakové skúšky traktora

Obrázok 6.11

Príklad prístroja na meranie pružnej deformácie

1– Trvalá deformácia

2– Pružná deformácia

3– Celková deformácia (trvalá + pružná deformácia)

Obrázok 6.12

Simulovaná základná priamka

Obrázok 6.13

Minimálna šírka zadného pevného príslušenstva

Obrázok 6.14

Krivka sily/deformácie

Skúška preťažením nie je potrebná

Poznámky:

1.	Umiestnite Fa vo vzťahu k 0,95 D'.

2.	Skúška preťažením nie je potrebná, pokiaľ je Fa ≤ 1,03 F'.

Obrázok 6.15

Krivka sily/deformácie

Skúška preťažením je potrebná

Poznámky:

1.	Umiestnite Fa vo vzťahu k 0,95 D'.

2.	Skúška preťažením je potrebná, pokiaľ je Fa > 1,03 F'.

3.	Priebeh skúšky preťažením je uspokojivý, pokiaľ je Fb > 0,97F' a Fb > 0,8Fmax.

Obrázok 6.16

Krivka sily/deformácie

Skúška preťažením bude pokračovať

Poznámky:

1.	Umiestnite Fa vo vzťahu k 0,95 D'.

2.	Skúška preťažením je potrebná, pokiaľ je Fa > 1,03 F'.

3.	Fb < 0,97 F', preto je potrebné ďalšie preťaženie.

4.	Fc <0,97 Fb, preto je potrebné ďalšie preťaženie.

5.	Fd < 0,97 Fc, preto je potrebné ďalšie preťaženie.

6.	Priebeh skúšky preťažením je uspokojivý, ak Fe > 0,8 Fmax.

7.	Skúška sa považuje za neúspešnú vždy, keď zaťaženie klesne pod 0,8 Fmax.

B2.   ALTERNATÍVNY „DYNAMICKÝ“ SKÚŠOBNÝ POSTUP

Tento oddiel stanovuje dynamický skúšobný postup ako alternatívu k statickému skúšobnému postupu stanovenému v oddiele B1.

4.   Pravidlá a pokyny

4.1.   Predchádzajúce podmienky pre skúšky pevnosti

Pozri uvedené požiadavky na statické skúšanie.

4.2.   Podmienky skúšania pevnosti ochranných konštrukcií a ich pripevnenia ku traktorom

4.2.1.   Všeobecné požiadavky

Pozri uvedené požiadavky na statické skúšanie.

4.2.2.   Skúšky

4.2.2.1.   Poradie skúšok podľa dynamického postupu

Poradie skúšok, bez toho, aby to ovplyvnilo dodatočné skúšky uvedené v bodoch 4.3.1.6 a 4.3.1.7, je takéto:

1.	skúška nárazom na zadnej časti konštrukcie (pozri bod 4.3.1.1);

2.	tlaková skúška na zadnú časť (pozri bod 4.3.1.4);

3.	skúška nárazom na prednej časti konštrukcie (pozri bod 4.3.1.2);

4.	skúška nárazom na bočnej strane konštrukcie (pozri bod 4.3.1.3);

5.	tlaková skúška v prednej časti konštrukcie (pozri bod 4.3.1.5).

4.2.2.2.   Všeobecné požiadavky

4.2.2.2.1.

Ak sa počas priebehu skúšky akákoľvek časť pridržovacieho zariadenia zlomí alebo pohne, skúška sa musí začať znova.

4.2.2.2 2.

Pri skúškach sa nesmú vykonávať žiadne opravy alebo nastavenia na traktore alebo na ochrannej konštrukcii.

4.2.2.2.3.

Prevodovka traktora musí byť v neutrálnej polohe a brzdy musia byt počas skúšky vyradené.

4.2.2.2.4.

Ak je traktor vybavený pružiacim systémom medzi rámom traktora a kolesami, musí byť tento systém počas skúšok zablokovaný.

4.2.2.2.5.

Strana, ktorá sa vyberie na uskutočnenie prvého nárazu na zadnú časť konštrukcie (v prípade dynamických skúšok) alebo na prvé zaťaženie zadnej časti konštrukcie (v prípade statických skúšok), musí byť tá, ktorá podľa názoru skúšobných orgánov, povedie k uskutočneniu série nárazov alebo zaťažení pri najnepriaznivejších podmienkach, pokiaľ ide o konštrukciu. Bočný náraz a zadný náraz musia pôsobiť na obidve strany stredovej pozdĺžnej roviny ochrannej konštrukcie. Predný náraz musí pôsobiť na rovnakú stranu stredovej pozdĺžnej roviny ochrannej konštrukcie ako bočný náraz.

4.2.3.   Podmienky prípustnosti

4.2.3.1.   Ochranná konštrukcia spĺňa požiadavky týkajúce sa pevnosti vtedy, keď spĺňa tieto podmienky:

4.2.3.1.1.

po každej čiastočnej skúške musí byť bez prasklín a trhlín v zmysle bodu 4.3.2.1 alebo

4.2.3.1.2.

ak sa počas jednej z týchto skúšok objavia značné praskliny alebo trhliny, ako je uvedené v bodoch 4.3.1.6 alebo 4.3.1.7, ihneď po skúškach nárazom alebo tlakových skúškach, pri ktorých sa tieto trhliny a praskliny objavili, sa vykoná dodatočná skúška;

4.2.3.1.3.

počas skúšok iných ako skúška preťažením, žiadna časť ochrannej konštrukcie nesmie preniknúť do voľného priestoru, vymedzeného v bode 1.6;

4.2.3.1.4.

počas skúšok iných ako skúška preťažením, všetky časti voľného priestoru musia byť zaistené prostredníctvom konštrukcie, v súlade v bodom 4.3.2.2;

4.2.3.1.5.

pri skúškach nesmie ochranná konštrukcia nijako tlačiť na konštrukciu sedadla;

4.2.3.1.6.

pružná deformácia, nameraná v súlade s bodom 4.3.2.4 musí byť menšia ako 250 mm.

4.2.3.2.   Nesmú sa tam nachádzať žiadne zariadenia, ktoré by mohli pre vodiča predstavovať nebezpečenstvo. Nesmú sa tam nachádzať žiadne vyčnievajúce časti alebo súčasti, ktoré by mohli vodiča zraniť, keby sa traktor prevrátil alebo akékoľvek časti a súčasti, ktoré by ho mohli zakliesniť – napríklad jeho nohu alebo chodidlo – po deformácii konštrukcie.

4.2.4.   [neuplatňuje sa]

4.2.5.   Prístroje a zariadenie na dynamické skúšky

4.2.5.1.   Závažie kyvadla

4.2.5.1.1.

Závažie, ktoré funguje ako kyvadlo, musí byť zavesené na dvoch reťaziach alebo oceľových lanách v bodoch otáčania, ktoré sú najmenej 6 m nad zemou. Musí byť zabezpečené samostatné nastavenie závesnej výšky závažia a uhla medzi závažím a podpornými reťazami alebo oceľovými lanami.

4.2.5.1.2.

Hmotnosť závažia kyvadla musí byť 2 000 ± 20 kg bez hmotnosti reťazí alebo oceľových lán, ktorých vlastná hmotnosť nesmie prekročiť 100 kg. Dĺžka strán nárazovej plochy musí byť 680 ± 20 mm (pozri obrázok 6.26). Závažie musí byť naplnené tak, aby poloha ťažiska bola konštantná a zhodovala sa s geometrickým stredom kvádra.

4.2.5.1.3.

Kváder musí byť pripojený k systému, ktorý ho ťahá dozadu rýchlo uvoľňovacím mechanizmom skonštruovaným a umiestneným tak, aby umožnil uvoľnenie závažia kyvadla bez toho, aby spôsobil výkyv kvádra okolo horizontálnej roviny kolmej na rovinu výkyvu kyvadla.

4.2.5.2.   Podpery kyvadla

Body otáčania kyvadla musia byť pevne pripevnené tak, že ich posunutie v akomkoľvek smere nesmie presahovať 1 % z výšky pádu.

4.2.5.3.   Pútacie laná

4.2.5.3.1.

Kotviace lišty s predpísanou šírkou rozchodu a dostatočným rozsahom pre upevnenie traktora vo všetkých znázornených prípadoch (pozri obrázky 6.23, 6.24 a 6.25) musia byť pevne pripojené k nepoddajnej základni pod kyvadlom.

4.2.5.3.2.

Traktor musí byť pripútaný k lištám pomocou oceľového lana s vláknami kruhového prierezu, vláknovým jadrom, konštrukcie 6 × 19 podľa ISO 2408:2004 a menovitého priemeru 13 mm. Kovové vlákna musia mať medznú pevnosť v ťahu 1 770 MPa.

4.2.5.3.3.

Stredný čap traktora s kĺbovým riadením musí byť podoprený a upevnený tak, ako je potrebné pre všetky skúšky. Pre bočnú skúšku nárazom musí byť čap podoprený tiež zo strany, ktorá leží oproti nárazu. Predné a zadné kolesá nemusia byť v jednej línii, pokiaľ to uľahčuje pripevnenie oceľových lán vhodným spôsobom.

4.2.5.4.   Podpera kolies a hranol

4.2.5.4.1.

Hranol z mäkkého dreva s prierezom 150 mm × 150 mm sa počas skúšok nárazom (pozri obrázky 6.27, 6.28 a 6.29) musí použiť ako podpera pod kolesá.

4.2.5.4.2.

Počas skúšok bočným nárazom musí byť hranol z mäkkého dreva pripevnený k zemi na podoprenie ráfika kolesa oproti strane nárazu (pozri obrázok 6.29).

4.2.5.5.   Podpery a pútacie laná traktorov s kĺbovým riadením

4.2.5.5.1.

Na upevnenie traktorov s kĺbovým riadením sa použijú doplnkové podpery a pútacie laná. Ich cieľom je zabezpečiť, aby časť traktora, na ktorej je ochranná konštrukcia namontovaná, bola taká pevná ako časť traktora bez kĺbového riadenia.

4.2.5.5.2.

Pre tlakové skúšky a skúšky nárazom sú dodatočné špecifické podrobnosti uvedené v bode 4.3.1.

4.2.5.6.   Tlak v pneumatikách a deformácie

4.2.5.6.1.

Pneumatiky traktora nesmú mať kvapalinovú záťaž a musia byť nahustené na tlak, predpísaný výrobcom pre prácu v teréne.

4.2.5.6.2.

Pútacie laná musia byť v každom jednotlivom prípade napnuté tak, aby pneumatiky boli vystavené deformácii rovnej 12 % výšky steny pneumatiky (vzdialenosť medzi zemou a najnižším bodom ráfika) pred napnutím.

4.2.5.7.   Zariadenie pre tlakové skúšky

Zariadenie zobrazené na obrázku 6.10 musí byť schopné vyvinúť tlak smerom dolu na ochrannú konštrukciu cez pevný hranol približne 250 mm široký, pripevnený k mechanizmu, ktorý spôsobuje zaťaženie pomocou univerzálnych kĺbov. Použijú sa vhodné podpery, aby pneumatiky traktora nemuseli niesť tlakové zaťaženie.

4.2.5.8.   Meracie prístroje

Potrebné sú tieto meracie prístroje:

4.2.5.8.1.

zariadenie na meranie pružnej deformácie (rozdiel medzi maximálnou okamžitou deformáciou a trvalou deformáciou, pozri obrázok 6.11).

4.2.5.8.2.

Zariadenie na kontrolu či ochranná konštrukcia nepreniká do oblasti voľného priestoru a že tento priestor zostal počas skúšky chránený konštrukciou (pozri bod 4.3.2.2).

4.3.   Dynamický skúšobný postup

4.3.1.   Skúšky nárazom a tlakové skúšky

4.3.1.1.   Náraz zozadu

4.3.1.1.1.

Traktor musí byť umiestnený proti závažiu kyvadla tak, že závažie narazí do ochrannej konštrukcie, keď čelná nárazová plocha závažia a nosné reťaze alebo oceľové laná budú zvierať uhol s vertikálnou rovinou A, ktorého hodnota je M/100 a maximálne 20°, pokiaľ ochranná konštrukcia nevytvorí počas deformácie v bode dotyku k vertikálnej rovine väčší uhol. V tomto prípade sa čelná nárazová plocha závažia musí upraviť pomocou dodatočnej podpery tak, aby bola rovnobežná s ochrannou konštrukciou v bode nárazu v okamihu najväčšej deformácie, pričom nosné reťaze alebo oceľové laná zostanú pod už stanoveným uhlom. Závažie sa musí zavesiť v dostatočnej výške, aby sa neotočilo okolo bodu nárazu. Bod nárazu je tá časť ochrannej konštrukcie, ktorá pri prevrátení dozadu pravdepodobne dopadne na zem ako prvá, za normálnych okolností je to horný okraj. Ťažisko závažia sa musí nachádzať v jednej šestine šírky hornej časti ochrannej konštrukcie smerom dovnútra od vertikálnej roviny rovnobežnej so stredovou rovinou traktora a dotýkajúcej sa vonkajšej strany hornej časti ochrannej konštrukcie. Ak je ochranná konštrukcia zakrivená alebo prečnieva cez tento bod nárazu, musia sa pridať kliny umožňujúce pôsobenie nárazu na konštrukciu bez toho, aby sa tým posilnila konštrukcia.

4.3.1.1.2.

Traktor sa musí pripútať k zemi pomocou štyroch oceľových lán, vždy jedného na každom konci obidvoch náprav, laná sú usporiadané tak, ako je znázornené na obrázku 6.27. Priestor medzi prednými a zadnými bodmi upevnenia musí byť taký, aby oceľové laná zvierali so zemou uhol menší ako 30°. Okrem toho zadné pútacie laná musia byť usporiadané tak, aby bod konvergencie dvoch oceľových lán ležal vo vertikálnej rovine, v ktorej sa pohybuje ťažisko závažia kyvadla. Oceľové laná musia byť napnuté tak, aby pneumatiky spĺňali hodnoty deformácií uvedené v bode 4.2.5.6.2. Pri napnutých lanách musí byť klinový hranol umiestnený pred a tesne pri zadných kolesách a potom musí byť pripevnený k zemi.

4.3.1.1.3.

V prípade traktora s kĺbovým riadením sa bod kĺbového spoja navyše podloží dreveným blokom s prierezom najmenej 100 mm × 100 mm a pevne sa pripúta k zemi.

4.3.1.1.4.

Závažie kyvadla sa opäť vytiahne do takej výšky, aby bola výška jeho ťažiska nad výškou bodu nárazu daná jedným z týchto dvoch vzorcov, ktoré sa vyberú podľa referenčnej hmotnosti zostavy, ktorá je predmetom skúšok: pre traktor s referenčnou hmotnosťou menšou ako 2 000 kg; pre traktor s referenčnou hmotnosťou väčšou ako 2 000 kg. Závažie kyvadla sa potom uvoľní a narazí na ochrannú konštrukciu.

4.3.1.1.5.

Pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant) sa musia použiť tie isté vzorce.

4.3.1.2.   Náraz spredu

4.3.1.2.1.

Traktor musí byť umiestnený proti závažiu kyvadla tak, že závažie narazí do ochrannej konštrukcie, keď čelná nárazová plocha závažia a nosné reťaze alebo oceľové laná budú zvierať uhol s vertikálnou rovinou A, ktorého hodnota je M/100 a maximálne 20°, pokiaľ ochranná konštrukcia nevytvorí počas deformácie v bode dotyku k vertikálnej rovine väčší uhol. V tomto prípade sa čelná nárazová plocha závažia musí upraviť pomocou dodatočnej podpery tak, aby bola rovnobežná s ochrannou konštrukciou v bode nárazu v okamihu najväčšej deformácie, pričom nosné reťaze alebo oceľové laná zostanú pod už stanoveným uhlom. Výška závesu závažia kyvadla sa musí upraviť a podniknú sa potrebné kroky na to, aby sa závažie neotočilo okolo bodu nárazu. Bodom nárazu je tá časť ochrannej konštrukcie, ktorá pri prevrátení do strany pravdepodobne dopadne na zem ako prvá pri jazde smerom dopredu, za normálnych okolností je to horný okraj. Umiestnenie ťažiska závažia sa musí nachádzať v jednej šestine šírky hornej časti ochrannej konštrukcie smerom dovnútra od vertikálnej roviny rovnobežnej so stredovou rovinou traktora a dotýkajúcej sa vonkajšej strany hornej časti ochrannej konštrukcie. Ak je ochranná konštrukcia zakrivená alebo prečnieva cez tento bod nárazu, musia sa pridať kliny umožňujúce pôsobenie nárazu na konštrukciu bez toho, aby sa tým posilnila konštrukcia.

4.3.1.2.2.

Traktor sa musí pripútať k zemi pomocou štyroch oceľových lán, vždy jedného na každom konci obidvoch náprav, laná sú usporiadané tak, ako je znázornené na obrázku 6.28. Priestor medzi prednými a zadnými bodmi upevnenia musí byť taký, aby oceľové laná zvierali so zemou uhol menší ako 30°. Zadné pútacie laná sú okrem toho usporiadané tak, aby bod konvergencie týchto dvoch oceľových lán ležal vo vertikálnej rovine, v ktorej sa pohybuje ťažisko kyvadla závažia. Oceľové laná musia byť napnuté tak, aby pneumatiky spĺňali hodnoty deformácií uvedené v bode 4.2.5.6.2. Pri napnutých lanách musí byť klinový hranol umiestnený pred a tesne pri zadných kolesách, a potom musí byť pripevnený k zemi.

4.3.1.2.3.

V prípade traktora s kĺbovým riadením sa bod kĺbového spoja navyše podloží dreveným blokom s prierezom najmenej 100 mm × 100 mm a pevne sa pripúta k zemi.

4.3.1.2.4.

Závažie kyvadla sa opäť vytiahne do takej výšky, aby bola výška jeho ťažiska nad výškou bodu nárazu daná jedným z týchto dvoch vzorcov, ktoré sa vyberú podľa referenčnej hmotnosti zostavy, ktorá je predmetom skúšok: pre traktor s referenčnou hmotnosťou menšou ako 2 000 kg; pre traktor s referenčnou hmotnosťou väčšou ako 2 000 kg. Závažie kyvadla sa potom uvoľní a narazí na ochrannú konštrukciu.

4.3.1.2.5.

Pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant), musí výška zodpovedať vyššej z hodnôt vyplývajúcich z predchádzajúcich vzorcov a nasledujúceho vzorca: alebo

4.3.1.3.   Náraz zboku

4.3.1.3.1.

Traktor musí byť umiestnený proti závažiu kyvadla tak, že závažie bude narážať do ochrannej konštrukcie, keď bude čelná nárazová plocha závažia a podporné reťaze alebo oceľové laná vo vertikálnej polohe, pokiaľ počas deformácie ochranná konštrukcia v bode kontaktu nevytvorí uhol k vertikále menší ako 20°. V tomto prípade sa čelná nárazová plocha závažia musí upraviť pomocou prídavnej podpery tak, aby bola rovnobežná s ochrannou konštrukciou v bode nárazu v okamihu najväčšieho odklonu, pričom nosné reťaze alebo oceľové laná zostanú pri náraze vertikálne. Výška závesu závažia kyvadla sa musí upraviť a podniknú sa potrebné kroky na to, aby sa závažie neotočilo okolo bodu nárazu. Bodom nárazu musí byť tá časť ochrannej konštrukcie, ktorá pravdepodobne dopadne na zem prvá pri prevrátení nabok.

4.3.1.3.2.

Kolesá traktora na strane, na ktorú má byť náraz vykonaný, musia byť pripútané k zemi pomocou oceľových lán, ktoré prechádzajú cez príslušné konce prednej a zadnej nápravy. Oceľové laná musia byť napnuté tak, aby pneumatiky spĺňali hodnoty deformácií uvedené v bode 4.2.5.6.2. Pri napnutých lanách sa na zem musí položiť klinový hranol, pritlačiť sa natesno k pneumatikám na opačnej strane k tej, z ktorej má prísť náraz, a potom sa pripevní k zemi. Môže byť potrebné použiť dva hranoly alebo kliny, ak vonkajšie strany predných a zadných pneumatík nie sú v tej istej vertikálnej rovine. Podpera musí byť umiestnená, ako je znázornené na obrázku 6.29, proti ráfiku najzaťaženejšieho kolesa oproti bodu nárazu, pritlačená pevne k ráfiku, a potom musí byť pripevnená k zemi. Dĺžka podpery musí byť taká, aby tvorila so zemou uhol 30 ± 3°, keď je umiestnená proti ráfiku. Okrem toho, ak je to možné, jej hrúbka musí byť 20 až 25 - krát menšia ako jej dĺžka a dva až trikrát menšia ako je šírka. Podpery musia byť na oboch koncoch tvarované, ako je detailne znázornené na obrázku 6.29.

4.3.1.3.3.

V prípade traktora s kĺbovým riadením, bod kĺbového spoja sa podloží aj dreveným hranolom s prierezom minimálne 100 mm × 100 mm a postranne podoprený zariadením podobným, ako je podpera pritlačená k zadnému kolesu ako je uvedené v bode 4.3.1.3.2. Potom sa bod kĺbového spoja pevne pripúta k zemi.

4.3.1.3.4.

Závažie kyvadla sa opäť vytiahne do takej výšky, aby bola výška jeho ťažiska nad výškou bodu nárazu daná jedným z týchto dvoch vzorcov, ktoré sa vyberú podľa referenčnej hmotnosti zostavy, ktorá je predmetom skúšok: pre traktor s referenčnou hmotnosťou menšou ako 2 000 kg; pre traktor s referenčnou hmotnosťou väčšou ako 2 000 kg.

4.3.1.3.5.

Pre traktory s reverzibilným stanovišťom výška musí zodpovedať vyššej z hodnôt vyplývajúcich z predchádzajúcich a nasledujúcich vzorcov: pre traktor s referenčnou hmotnosťou menšou ako 2 000 kg; pre traktor s referenčnou hmotnosťou väčšou ako 2 000 kg. Závažie kyvadla sa potom uvoľní a narazí na ochrannú konštrukciu.

4.3.1.4.   Tlaková skúška vzadu

Všetky opatrenia sú zhodné s opatreniami uvedenými v bode 3.3.1.4 oddielu B1.

4.3.1.5.   Tlaková skúška vpredu

Všetky opatrenia sú zhodné s opatreniami uvedenými v bode 3.3.1.5 oddielu B1.

4.3.1.6.   Dodatočné skúšky nárazom

Ak sa počas skúšky nárazom objavia praskliny alebo trhliny, ktoré nemožno považovať za zanedbateľné, musí sa vykonať druhá, podobná skúška, ale s výškou pádu:

ihneď po skúškach nárazom, pri ktorých sa tieto praskliny alebo trhliny objavili, pričom „a“ je pomer trvalej deformácie (Dp) k pružnej deformácii (De):

ako bolo namerané v bode nárazu. Dodatočná trvalá deformácia spôsobená druhým nárazom nesmie presiahnuť 30 % trvalej deformácie spôsobenej prvým nárazom.

Aby dodatočnú skúšku bolo možné vykonať, je potrebné odmerať pružnú deformáciu počas všetkých skúšok nárazom.

4.3.1.7.   Dodatočné tlakové skúšky

Ak sa počas tlakovej skúšky objavia značné praskliny alebo trhliny, ihneď po tlakových skúškach, pri ktorých sa tieto trhliny a praskliny objavili, sa vykoná druhá, podobná skúška, ale so silou rovnajúcou sa 1,2 Fv.

4.3.2.   Merania, ktoré sa majú vykonať

4.3.2.1.   Zlomy a praskliny

Po každej skúške sa vizuálne skontrolujú všetky nosné časti, spoje a upevňovacie systémy s cieľom zistiť či na nich nie sú zlomy alebo praskliny, akékoľvek malé praskliny na nedôležitých častiach sa neberú do úvahy.

Akékoľvek trhliny spôsobené hranami závažia kyvadla sa neberú do úvahy.

4.3.2.2.   Prienik do voľného priestoru

Pri každej skúške sa ochranná konštrukcia musí skontrolovať s cieľom zistiť či akákoľvek časť ochrannej konštrukcie neprenikla do voľného priestoru okolo sedadla vodiča, ako sa vymedzuje v bode 1.6.

Okrem toho, voľný priestor nesmie byť mimo ochrany ochrannej konštrukcie. Na tento účel pojem mimo ochrany konštrukcie znamená, že by sa ktorákoľvek jej časť dotkla rovného povrchu zeme pri prevrátení traktora v smere, odkiaľ pôsobí skúšobné zaťaženie. Na tento účel sa použije najmenšie nastavenie týkajúce sa šírky rozchodu predných a zadných pneumatík, uvedené výrobcom.

4.3.2.3.   Skúšky zadného pevného príslušenstva

Ak je traktor vybavený pevným dielom, krytom alebo iným pevným príslušenstvom umiestneným za sedadlom vodiča, tento pevný diel sa musí považovať za ochranný prvok v prípade prevrátenia nabok alebo dozadu. Tento pevný diel umiestnený za sedadlom vodiča musí byť schopný vydržať, bez toho aby sa zlomil alebo prenikol do voľného priestoru, silu Fi smerujúcu dole, kde:

pôsobiacu kolmo na vrchol rámu v stredovej rovine traktora. Počiatočný uhol pôsobenia tlaku musí byť 40° vypočítaný z rovnobežky so zemou, ako je znázornené na obrázku 6.12. Minimálna šírka tohto pevného dielu musí byť 500 mm (pozri obrázok 6.13).

Okrem toho musí byť dostatočne pevný a pevne namontovaný na zadnej časti traktora.

4.3.2.4.   Pružná deformácia (pri bočnom náraze)

Pružná deformácia sa meria (810 + av ) mm nad vzťažným bodom, vo vertikálnej rovine, prechádzajúcej bodom nárazu. Na toto meranie sa musí použiť prístroj podobný tomu, ktorý je zobrazený na obrázku 6.11.

4.3.2.5.   Trvalá deformácia

Po záverečnej tlakovej skúške sa musí zaznamenať trvalá deformácia ochrannej konštrukcie. Na tento účel sa pred začatím skúšky určí poloha hlavných prvkov ochrannej konštrukcie chrániacej pri prevrátení vzhľadom na vzťažný bod sedadla.

4.4.   Rozšírenie na ostatné modely traktorov

Všetky opatrenia sú zhodné s opatreniami uvedenými v bode 3.4 v oddiele B1 tejto prílohy.

4.5.   [neuplatňuje sa]

4.6.   Vlastnosti ochranných konštrukcií pri nízkych teplotách

Všetky opatrenia sú zhodné s opatreniami uvedenými v bode 3.6 v oddiele B1 tejto prílohy.

4.7.   [neuplatňuje sa]

Obrázok 6.26

Závažie kyvadla a jeho závesné reťaze alebo oceľové laná

Obrázok 6.27

Príklad upevnenia traktora (náraz zozadu)

Obrázok 6.28

Príklad upevnenia traktora (náraz spredu)

Obrázok 6.29

Príklad upevnenia traktora (náraz zboku)

B3.   POŽIADAVKY NA VÝKON SKLADACÍCH ROPS

5.1.   Rozsah pôsobnosti

Tento postup poskytuje minimálne požiadavky na výkon a skúšky pre skladacie ROPS namontované na prednej časti

5.2.   Vysvetlivky termínov použitých pri skúšaní výkonu:

5.2.1.

Ručne ovládaná skladacia ROPS je ochranná konštrukcia s dvomi stĺpikmi namontovaná na prednej časti, ktorú priamo ovláda obsluha ručným vyklápaním/sklápaním (s čiastočnou podporou alebo bez nej).

5.2.2.

Automatická skladacia ROPS je ochranná konštrukcia s dvomi stĺpikmi namontovaná na prednej časti s plne podporovanými operáciami ručného vyklápania/sklápania.

5.2.3.

Systém blokovania je zariadenie určené na ručné alebo automatické blokovanie ROPS vo vyklopenej, resp. sklopenej polohe.

5.2.4.

Oblasť uchopenia je vymedzená výrobcom ako časť ROPS a/alebo prídavná rukoväť namontovaná k ROPS, ktorá obsluhe umožňuje vykonávať operácie vyklápania/sklápania.

5.2.5.

Prístupnou časťou oblasti uchopenia sa myslí oblasť, v ktorej obsluha ovláda ROPS počas operácií vyklápania/sklápania. Táto oblasť sa vymedzuje z hľadiska geometrického stredu prierezov oblasti uchopenia.

5.2.6.

Miesto zovretia je nebezpečné miesto, kde sa súčiastky navzájom alebo vo vzťahu k pevným častiam pohybujú tak, že môže dôjsť k pomliaždeniu osoby alebo časti jej tela.

5.2.7.

Miesto odstrihnutia je nebezpečné miesto, kde sa súčiastky navzájom alebo vo vzťahu k pevným častiam pohybujú tak, že osoby alebo časti ich tela môžu byť zovreté alebo odstrihnuté.

5.3.   Ručne ovládaná skladacia ROPS

5.3.1.   Predbežné podmienky pre skúšku

Ručnú manipuláciu vykonáva stojaca obsluha jedným alebo dvoma úchopmi v oblasti uchopenia ochranného oblúka. Táto oblasť musí byť konštruovaná bez ostrých hrán, ostrých rohov a drsných povrchov, ktoré by mohli obsluhe spôsobiť poranenie.

Oblasť uchopenia musí byť zreteľne a trvalo označená (obrázok 6.20).

Táto oblasť môže byť na jednej alebo na oboch stranách traktora a môže byť konštrukčnou súčasťou ochranného oblúka alebo prídavných rukovätí. V tejto oblasti uchopenia nesmie ručná manipulácia pri vyklápaní alebo sklápaní ochranného oblúka pre obsluhu predstavovať nebezpečenstvo odstrihnutia, zovretia alebo nekontrolovateľného pohybu (Dodatočná požiadavka).

Sú vymedzené tri prístupné zóny s rôznou výškou prípustnej sily s ohľadom na horizontálnu rovinu zeme a vertikálne roviny dotýkajúce sa vonkajších častí traktora, ktoré obmedzujú polohu alebo presun obsluhy (obrázok 6.21).

Zóna I: komfortná zóna

Zóna II: prístupná zóna bez naklonenia tela dopredu

Zóna III: prístupná zóna s naklonením tela dopredu

Poloha a pohyb obsluhy sú obmedzené prekážkami. Toto sú súčasti traktora a sú vymedzené vertikálnymi rovinami dotýkajúcimi sa vonkajších okrajov prekážky.

Ak operátor potrebuje počas ručného ovládania ochranného oblúka zmeniť polohu nôh, aby prekonal prekážku, je prípustné tak urobiť buď po rovine rovnobežnej s trajektóriou ochranného oblúka, alebo po ďalšej rovine, ktorá je rovnobežná s predchádzajúcou. Celková zmena polohy sa považuje za kombináciu priamok rovnobežných s trajektóriou ochranného oblúku a kolmých na ňu. Kolmá zmena polohy je prípustná za predpokladu, že sa operátor priblíži k ochrannému oblúku. Prístupná zóna sa považuje za rámec pre rôzne prístupné zóny (obrázok 6.22).

Traktor musí byť vybavený pneumatikami, ktoré majú najväčší priemer určený výrobcom a najmenší prierez pneumatiky pre tento priemer. Pneumatiky musia byť nahustené na odporúčaný tlak pre prácu v teréne.

Zadné kolesá musia byť nastavené na najužšiu šírku rozchodu; Predné kolesá musia byť v rámci možností nastavené čo najbližšie k rovnakej šírke rozchodu. Ak sú možné dve nastavenia rozchodu predných kolies, líšiace sa o rovnakú hodnotu od najužšieho nastavenia rozchodu zadných kolies, musí sa zvoliť širšie z týchto nastavení rozchodu predných kolies.

5.3.2.   Skúšobný postup

Cieľom skúšky je zmerať silu potrebnú na vyklopenie alebo sklopenie ochranného oblúka. Skúška sa vykoná v statickom stave: žiadny počiatočný pohyb ochranného oblúka. Každé meranie sily potrebnej na vyklopenie alebo sklopenie ochranného oblúka sa vykoná v smere dotyku trajektórie ochranného oblúka a prienikom geometrickým stredom prierezov oblasti uchopenia.

Oblasť uchopenia sa považuje za prístupnú, keď sa nachádza v prístupných zónach alebo v rámci rôznych prístupných zón (obrázok 6.23).

Sila potrebná na sklopenie alebo vyklopenie ochranného oblúka sa zmeria v rôznych bodoch, ktoré sa nachádzajú v prístupnej časti oblasti uchopenia (obrázok 6.24).

Prvé meranie sa vykoná na konci prístupnej časti oblasti uchopenia, keď je ochranný oblúk úplne sklopený (bod A). Druhé meranie sa vykoná podľa polohy bodu A po otočení ochranného oblúka smerom nahor od prístupnej časti oblasti uchopenia (bod A').

Ak v druhom meraní ochranný oblúk nie je úplne vyklopený, odmeria sa dodatočný bod na konci prístupnej časti oblasti uchopenia, keď je ochranný oblúk úplne vyklopený (bod B).

Ak medzi prvými dvoma meraniami trajektória prvého bodu prekročí hraničnú čiaru medzi zónou I a zónou II, vykoná sa meranie na tomto priesečníku (bod A'').

Na účel zmerania sily v požadovaných bodoch a jej výpočtu je možné buď priamo odmerať hodnotu alebo odmerať krútiaci moment potrebný na vyklopenie alebo sklopenie ochranného oblúka.

5.3.3.   Podmienka prípustnosti

5.3.3.1.   Požiadavka prípustnej sily

Prípustná sila na zapnutie ROPS závisí od prípustnej zóny, ako je uvedené v tabuľke 6.2.

Tabuľka 6.2

Prípustné sily

Zóna	I	II	ΙΙΙ
Prípustná sila (N)	100	75	50

Zvýšenie o maximálne 25 % týchto prípustných síl je povolené, pokiaľ je ochranný oblúk úplne sklopený a úplne vyklopený.

Zvýšenie o maximálne 50 % týchto prípustných síl je povolené pri sklopení.

5.3.3.2.   Dodatočná požiadavka

Ručná manipulácia pri vyklápaní alebo sklápaní ochranného oblúka nesmie pre obsluhu predstavovať nebezpečenstvo odstrihnutia, zovretia alebo nekontrolovateľného pohybu.

Miesto zovretia sa nepovažuje za nebezpečné miesto pre ruky obsluhy, pokiaľ bezpečné vzdialenosti v oblasti uchopenia medzi ochranným oblúkom a pevnými súčasťami traktora sú najmenej 100 mm pre ruku, zápästie a päsť a 25 mm pre prst (ISO 13854:1996). Bezpečné vzdialenosti sa kontrolujú z hľadiska spôsobu manipulácie predpokladaného výrobcom v návode na obsluhu.

5.4.   Systém ručného blokovania

Zariadenie určené na zablokovanie ROPS vo vyklopenej/sklopenej polohe musí byť konštruované tak, aby:

—	ním mohol manipulovať jeden stojaci operátor a musí sa nachádzať v jednej z prístupných zón,

—	nebolo možné ho ľahko oddeliť od ROPS (napríklad záchytnými kolíkmi, ako sú blokovacie alebo zadržiavacie kolíky,

—	sa zamedzilo akejkoľvek zámene pri operácii blokovania (musí byť uvedené správne umiestnenie kolíkov),

—	sa zamedzilo neúmyselnému odstráneniu alebo strate súčastí.

Pokiaľ sú zariadeniami použitými na blokovanie ROPS vo vyklopenej/sklopenej polohe kolíky, musia byť voľne vložiteľné alebo odstrániteľné. Ak je na tento účel potrebné použiť na ochrannom oblúku silu, musia byť splnené požiadavky v bodoch A a B (pozri bod 5.3).

Pokiaľ ide o všetky ostatné blokovacie zariadenia, musia byť konštruované podľa zásad ergonomického prístupu ohľadom tvaru a sily, ktoré zabraňujú nebezpečenstvu zovretia či odstrihnutia.

5.5.   Predbežná skúška automatického systému blokovania

Automatický systém blokovania namontovaný na ručne ovládanej skladacej ROPS musí byť pred skúškou pevnosti ROPS podrobený predbežnej skúške.

Ochranný oblúk sa presunie z dolnej polohy do zdvihnutej zablokovanej polohy a späť. Tieto operácie zodpovedajú jednému cyklu. Vykoná sa 500 cyklov.

Možno to urobiť ručne alebo použitím externej energie (hydraulický, pneumatický alebo elektrický pohon). V oboch prípadoch musí sila pôsobiť v rovine rovnobežnej s trajektóriou ochranného oblúka a prechádzajúcej oblasťou uchopenia pri zhruba konštantnej uhlovej rýchlosti ochranného oblúka menšej než 20 stupňov za sekundu.

Po 500 cykloch nesmie sila pôsobiaca v okamihu, kedy je ochranný oblúk vo zdvihnutej polohe, prekročiť prípustnú silu o viac než 50 % (tabuľka 6.2).

Odblokovanie ochranného oblúka sa vykoná podľa návodu na obsluhu.

Po dokončení 500 cyklov nesmie dôjsť k žiadnej údržbe alebo úprave systému blokovania.

Poznámka 1:

Predbežnú skúšku možno vykonať takisto pri automatických skladacích ROPS. Táto skúška by sa mala vykonať pred skúškou pevnosti ROPS.

Poznámka 2:

Predbežnú skúšku môže vykonať výrobca. V takom prípade dodá výrobca skúšobnej stanici osvedčenie, v ktorom sa uvádza, že skúška bola vykonaná podľa skúšobného postupu a že po dokončení 500 cyklov nedošlo k žiadnej údržbe ani úprave systému blokovania. Skúšobná stanica skontroluje výkonnosť zariadení jedným cyklom presunu z dolnej polohy do zdvihnutej zablokovanej polohy a späť.

Obrázok 6.20

Oblasť uchopenia

Obrázok 6.21

Prístupné zóny

(Rozmery v mm)

Obrázok 6.22

Rámec pre prístupné zóny

(Rozmery v mm)

Obrázok 6.23

Prístupná časť oblasti uchopenia

Obrázok 6.24

Body, v ktorých sa meria požiadavka na silu

B4.   POŽIADAVKY NA VIRTUÁLNE SKÚŠANIE

Počítačový program(3) (BASIC) na určenie opakovaného alebo prerušovaného priebehu prevrátenia pri bočnom prevrátení úzkorozchodného traktora s ochranným rámom namontovaným pred sedadlom vodiča

Úvodná poznámka:

Tento program je platný pre metódy výpočtu. Navrhnutá prezentácia tlačeného znenia (anglický jazyk a rozloženie) je orientačná; používateľ prispôsobí program dostupným možnostiam tlače a iným požiadavkám špecifickým pre skúšobnú stanicu.

10 CLS

20 REM REFERENCE OF THE PROGRAM COD6ABAS.BAS 08/02/96

30 FOR I = 1 TO 10: LOCATE I, 1, 0: NEXT I

40 COLOR 14, 8, 4

50 PRINT "************************************************************************************"

60 PRINT "* CALCULATION FOR DETERMINING THE NON-CONTINUOUS ROLLING BEHAVIOUR *"

70 PRINT "*OF A LATERAL OVERTURNING NARROW TRACTOR WITH A ROLL-OVER PROTECTIVE *"

80 PRINT "* STRUCTURE MOUNTED IN FRONT OF THE DRIVER'S SEAT *"

90 PRINT "************************************************************************************"

100 A$ = INKEY$: IF A$ = "" THEN 100

110 COLOR 10, 1, 4

120 DIM F(25), C(25), CAMPO$(25), LON(25), B$(25), C$(25), X(6, 7), Y(6, 7), Z(6, 7)

130 DATA 6,10,10,14,14,17,19,21,11,11,12,12,13,13,14,14,15,15,16,16,17,17,18,18,19

140 DATA 54,8,47,8,47,12,8,12,29,71,29,71,29,71,29,71,29,71,29,71,29,71,29,71,29

150 DATA 12,30,31,30,31,25,25,25,9,9,9,9,9,9,9,9,9,9,9,9,9,9,9,9,9

160 FOR I = 1 TO 25: READ F(I): NEXT

170 FOR I = 1 TO 25: READ C(I): NEXT

180 FOR I = 1 TO 25: READ LON(I): NEXT

190 CLS

200 FOR I = 1 TO 5: LOCATE I, 1, 0: NEXT I

210 PRINT "In case of misprint, push on the enter key up to the last field"

220 PRINT :LOCATE 6, 44: PRINT " TEST NR: ": PRINT

230 LOCATE 8, 29: PRINT " FRONT MOUNTED- PROTECTIVE STRUCTURE:": PRINT

240 PRINT " MAKE: ": LOCATE 10, 40: PRINT " TYPE: ": PRINT

250 LOCATE 12, 29: PRINT " TRACTOR :": PRINT: PRINT " MAKE:"

260 LOCATE 14, 40: PRINT " TYPE: ": PRINT: PRINT

270 PRINT " LOCATION: ": PRINT

280 PRINT " DATE: ": PRINT: PRINT " ENGINEER:"

290 NC = 1: GOSUB 4400

300 PRINT: PRINT: PRINT " In case of misprint, it is possible to acquire the data again"

310 PRINT: INPUT " Do you wish to acquire again the data ? (Y/N)"; Z$

320 IF Z$ = "Y" OR Z$ = "y" THEN 190

330 IF Z$ = "N" OR Z$ = "n" THEN 340

340 FOR I=1 TO 3:LPRINT: NEXT: LPRINT; " TEST NR: "; TAB(10); CAMPO$(1)

350 LPRINT: LPRINT TAB(24); " FRONT MOUNTED PROTECTIVE STRUCTURE:"

360 LL = LEN(CAMPO$(2) + CAMPO$(3))

370 LPRINT TAB(36 - LL / 2); CAMPO$(2) + " - " + CAMPO$(3): LPRINT

380 LPRINT TAB(32); " OF THE NARROW TRACTOR": LL = LEN(CAMPO$(4) + CAMPO$(5))

390 LPRINT TAB(36 - LL / 2); CAMPO$(4) + " - " + CAMPO$(5): LPRINT

400 CLS

410 PRINT "In case of mistype, push on the enter key up to the last field"

420 PRINT

430 FOR I = 1 TO 7: LOCATE I, 1, 0: NEXT

440 LOCATE 8, 1: PRINT " CHARACTERISTIC UNITS:"

450 LOCATE 8, 29: PRINT "LINEAR (m): MASS (kg):MOMENT OF INERTIA (kg×m2):"

460 LOCATE 9, 1: PRINT " ANGLE (radian)"

470 LPRINT: PRINT

480 PRINT "HEIGHT OF COG H1=": LOCATE 11, 29: PRINT " "

490 LOCATE 11, 40: PRINT "H. DIST. COG-REAR AXLE L3="

500 LOCATE 11, 71: PRINT " "

510 PRINT "H. DIST. COG-FRT AXLE L2=": LOCATE 12, 29: PRINT " "

520 LOCATE 12, 40: PRINT "HEIGHT OF THE REAR TYRES D3="

530 LOCATE 12, 71: PRINT " "

540 PRINT "HEIGHT OF THE FRT TYRES D2=": LOCATE 13, 29: PRINT " "

550 LOCATE 13, 40: PRINT "OVERALL HEIGHT(PT IMPACT) H6="

560 LOCATE 13, 71: PRINT " "

570 PRINT "H.DIST.COG-LEAD.PT INTER.L6=": LOCATE 14, 29: PRINT " "

580 LOCATE 14, 40: PRINT "PROTECTIVE STRUCT. WIDTH B6="

590 LOCATE 14, 71: PRINT " "

600 PRINT "HEIGHT OF THE ENG.B. H7=": LOCATE 15, 29: PRINT " "

605 LOCATE 15, 40: PRINT "WIDTH OF THE ENG. B. B7="

610 LOCATE 15, 71: PRINT " "

615 PRINT "H.DIST.COG-FRT COR.ENG.B.L7=": LOCATE 16, 29: PRINT " "

620 LOCATE 16, 40: PRINT "HEIGHT FRT AXLE PIVOT PT H0="

630 LOCATE 16, 71: PRINT " "

640 PRINT "REAR TRACK WIDTH S =": LOCATE 17, 29: PRINT " "

650 LOCATE 17, 40: PRINT "REAR TYRE WIDTH B0="

660 LOCATE 17, 71: PRINT " "

670 PRINT "FRT AXLE SWING ANGLE D0=": LOCATE 18, 29: PRINT " "

680 LOCATE 18, 40: PRINT "TRACTOR MASS Mc ="

690 LOCATE 18, 71: PRINT " "

700 PRINT "MOMENT OF INERTIA Q =": LOCATE 19, 29: PRINT " "

710 LOCATE 19, 40: PRINT " "

720 LOCATE 19, 71: PRINT " ": PRINT: PRINT

730 H1 = 0: L3 = 0: L2 = 0: D3 = 0: D2 = 0: H6 = 0: L6 = 0: B6 = 0

740 H7 = 0: B7 = 0: L7 = 0: H0 = 0: S = 0: B0 = 0: D = 0: Mc = 0: Q = 0

750 NC = 9: GOSUB 4400

760 FOR I = 1 TO 3: PRINT "": NEXT

770 H1 = VAL(CAMPO$(9)): L3 = VAL(CAMPO$(10)): L2 = VAL(CAMPO$(11))

780 D3 = VAL(CAMPO$(12)): D2 = VAL(CAMPO$(13)): H6 = VAL(CAMPO$(14))

790 L6 = VAL(CAMPO$(15)): B6 = VAL(CAMPO$(16)): H7 = VAL(CAMPO$(17))

800 B7 = VAL(CAMPO$(18)): L7 = VAL(CAMPO$(19)): H0 = VAL(CAMPO$(20))

810 S = VAL(CAMPO$(21)): B0 = VAL(CAMPO$(22)): D0 = VAL(CAMPO$(23))

820 Mc = VAL(CAMPO$(24)): Q = VAL(CAMPO$(25)): PRINT: PRINT

830 PRINT "In case of mistype, it is possible to acquire again the data": PRINT

840 INPUT " Do you wish to acquire again the data ? (Y/N)"; X$

850 IF X$ = "Y" OR X$ = "y" THEN 400

860 IF X$ = "n" OR X$ = "N" THEN 870

870 FOR I = 1 TO 3: LPRINT: NEXT

880 LPRINT TAB(20); "CHARACTERISTIC UNITS :": LOCATE 8, 29

890 LPRINT "LINEAR (m): MASS (kg): MOMENT OF INERTIA (kg×m2): ANGLE (radian)"

900 LPRINT

910 LPRINT "HEIGHT OF THE COG H1=";

920 LPRINT USING "####.####"; H1;

930 LPRINT TAB(40); "H. DIST. COG-REAR AXLE L3=";

940 LPRINT USING "####.####"; L3

950 LPRINT "H.DIST. COG-FRT AXLE L2=";

960 LPRINT USING "####.####"; L2;

970 LPRINT TAB(40); "HEIGHT OF THE REAR TYRES D3=";

975 LPRINT USING "####.####"; D3

980 LPRINT "HEIGHT OF THE FRT TYRES D2=";

990 LPRINT USING "####.####"; D2;

1000 LPRINT TAB(40); "OVERALL HEIGHT(PT IMPACT)H6=";

1010 LPRINT USING "####.####"; H6

1020 LPRINT "H.DIST.COG-LEAD PT INTER.L6=";

1030 LPRINT USING "####.####"; L6;

1040 LPRINT TAB(40); "PROTECTIVE STRUCT. WIDTH B6=";

1050 LPRINT USING "####.####"; B6

1060 LPRINT "HEIGHT OF THE ENG.B. H7=";

1070 LPRINT USING "####.####"; H7;

1080 LPRINT TAB(40); "WIDTH OF THE ENG. B. B7=";

1090 LPRINT USING "####.####"; B7

1100 LPRINT "H.DIST.COG-FRT COR.ENG.B.L7=";

1110 LPRINT USING "####.####"; L7;

1120 LPRINT TAB(40); "HEIGHT FRT AXLE PIVOT PT H0=";

1130 LPRINT USING "####.####"; H0

1140 LPRINT "REAR TRACK WIDTH S =";

1150 LPRINT USING "####.####"; S;

1160 LPRINT TAB(40); "REAR TYRE WIDTH B0=";

1170 LPRINT USING "####.####"; B0

1180 LPRINT "FRT AXLE SWING ANGLE D0=";

1185 LPRINT USING "####.####"; D0;

1190 LPRINT TAB(40); "TRACTOR MASS Mc = ";

1200 LPRINT USING "####.###"; Mc

1210 LPRINT "MOMENT OF INERTIA Q =";

1215 LPRINT USING "####.####"; Q

1220 FOR I = 1 TO 10: LPRINT: NEXT

1230 A0 = .588: U = .2: T = .2: GOSUB 4860

1240 REM * THE SIGN OF L6 IS MINUS IF THE POINT LIES IN FRONT

1250 REM * OF THE PLANE OF THE CENTRE OF GRAVITY.

1260 IF B6 > S + B0 THEN 3715

1265 IF B7 > S + B0 THEN 3715

1270 G = 9.8

1280 REM ***************************************************************************

1290 REM *B2 VERSION (POINT OF IMPACT OF THE ROPS NEAR OF EQUILIBRIUM POINT)*

1300 REM ***************************************************************************

1310 B = B6: H = H6

1320 REM POSITION OF CENTER OF GRAVITY IN TILTED POSITION

1330 R2 = SQR(H1 * H1 + L3 * L3)

1340 C1 = ATN(H1 / L3)

1350 L0 = L3 + L2

1360 L9 = ATN(H0 / L0)

1370 H9 = R2 * SIN(C1 - L9)

1380 W1 = H9 / TAN(C1 - L9)

1390 W2 = SQR(H0 * H0 + L0 * L0): S1 = S / 2

1400 F1 = ATN(S1 / W2)

1410 W3 = (W2 - W1) * SIN(F1)

1420 W4 = ATN(H9 / W3)

1430 W5 = SQR(H9 * H9 + W3 * W3) * SIN(W4 + D0)

1440 W6 = W3 - SQR(W3 * W3 + H9 * H9) * COS(W4 + D0)

1450 W7 = W1 + W6 * SIN(F1)

1460 W8 = ATN(W5 / W7)

1470 W9 = SIN(W8 + L9) * SQR(W5 * W5 + W7 * W7)

1480 W0 = SQR(W9 * W9 + (S1 - W6 * COS(F1)) ^ 2)

1490 G1 = SQR(((S + B0) / 2) ^ 2 + H1 * H1)

1500 G2 = ATN(2 * H1 / (S + B0))

1510 G3 = W0 - G1 * COS(A0 + G2)

1520 O0 = SQR(2 * Mc * G * G3 / (Q + Mc * (W0 + G1) * (W0 + G1) / 4))

1530 F2 = ATN(((D3 - D2) / L0) / (1 - ((D3 - D2) / (2 * L3 + 2 * L2)) ^ 2))

1540 L8 = -TAN(F2) * (H - H1)

1550 REM COORDINATES IN POSITION 1

1560 X(1, 1) = H1

1570 X(1, 2) = 0: X(1, 3) = 0

1580 X(1, 4) = (1 + COS(F2)) * D2 / 2

1590 X(1, 5) = (1 + COS(F2)) * D3 / 2

1600 X(1, 6) = H

1610 X(1, 7) = H7

1620 Y(1, 1) = 0

1630 Y(1, 2) = L2

1640 Y(1, 3) = -L3

1650 Y(1, 4) = L2 + SIN(F2) * D2 / 2

1660 Y(1, 5) = -L3 + SIN(F2) * D3 / 2

1670 Y(1, 6) = -L6

1680 Y(1, 7) = L7

1690 Z(1, 1) = (S + B0) / 2

1700 Z(1, 2) = 0: Z(1, 3) = 0: Z(1, 4) = 0: Z(1, 5) = 0

1710 Z(1, 6) = (S + B0) / 2 - B / 2

1720 Z(1, 7) = (S + B0) / 2 - B7 / 2

1730 O1 = 0: O2 = 0: O3 = 0: O4 = 0: O5 = 0: O6 = 0: O7 = 0: O8 = 0: O9 = 0

1740 K1 = Y(1, 4) * TAN(F2) + X(1, 4)

1750 K2 = X(1, 1)

1760 K3 = Z(1, 1)

1770 K4 = K1 - X(1, 1): DD1 = Q + Mc * K3 * K3 + Mc * K4 * K4

1780 O1 = (Q + Mc * K3 * K3 - U * Mc * K4 * K4 - (1 + U) * Mc * K2 * K4) * O0 / DD1

1790 REM TRANSFORMATION OF THE COORDINATES FROM THE POSITION 1 TO 2

1800 FOR K = 1 TO 7 STEP 1

1810 X(2, K) = COS(F2) * (X(1, K) - H1) + SIN(F2) * Y(1, K) - K4 * COS(F2)

1820 Y(2, K) = Y(1, K) * COS(F2) - (X(1, K) - H1) * SIN(F2)

1830 Z(2, K) = Z(1, K)

1840 NEXT K

1850 O2 = O1 * COS(F2)

1860 A2 = ATN(TAN(A0) / SQR(1 + (TAN(F2)) ^ 2 / (COS(A0)) ^ 2))

1870 C2 = ATN(Z(2, 6) / X(2, 6))

1880 T2 = T

1890 V0 = SQR(X(2, 6) ^ 2 + Z(2, 6) ^ 2)

1900 E1 = T2 / V0

1910 E2 = (V0 * Y(2, 4)) / (Y(2, 4) - Y(2, 6))

1920 T3 = E1 * E2

1930 E4 = SQR(X(2, 1) * X(2, 1) + Z(2, 1) * Z(2, 1))

1940 V6 = ATN(X(2, 1) / Z(2, 1))

1950 REM ROTATION OF THE TRACTOR FROM THE POSITION 2 TO 3

1960 FOR K = 1 TO 7 STEP 1

1970 IF Z(2, K) = 0 THEN 2000

1980 E3 = ATN(X(2, K) / Z(2, K))

1990 GOTO 2010

2000 E3 = -3.14159 / 2

2010 X(3, K) = SQR(X(2, K) * X(2, K) + Z(2, K) * Z(2, K)) * SIN(E3 + C2 + E1)

2020 Y(3, K) = Y(2, K)

2030 Z(3, K) = SQR(X(2, K) ^ 2 + Z(2, K) ^ 2) * COS(E3 + C2 + E1)

2040 NEXT K

2050 IF Z(3, 7) < 0 THEN 3680

2060 Z(3, 6) = 0

2070 Q3 = Q * (COS(F2)) ^ 2 + 3 * Q * (SIN(F2)) ^ 2

2080 V5 = (Q3 + Mc * E4 * E4) * O2 * O2 / 2

2090 IF -V6 > A2 THEN 2110

2100 GOTO 2130

2110 V7 = E4 * (1 - COS(-A2 - V6))

2120 IF V7 * Mc * G > V5 THEN 2320

2130 V8 = E4 * COS(-A2 - V6) - E4 * COS(-A2 - ATN(X(3, 1) / Z(3, 1)))

2140 O3 = SQR(2 * Mc * G * V8 / (Q3 + Mc * E4 * E4) + O2 * O2)

2150 K9 = X(3, 1)

2160 K5 = Z(3, 1)

2170 K6 = Z(3, 1) + E1 * V0

2180 K7 = V0 - X(3, 1)

2190 K8 = U: DD2 = Q3 + Mc * K6 * K6 + Mc * K7 * K7

2200 O4 = (Q3 + Mc * K5 * K6 - K8 * Mc * K7 * K7 - (1 + K8) * Mc * K9 * K7) * O3 / DD2

2210 N3 = SQR((X(3, 6) - X(3, 1)) ^ 2 + (Z(3, 6) - Z(3, 1)) ^ 2)

2220 N2 = ATN(-(X(3, 6) - X(3, 1)) / Z(3, 1))

2230 Q6 = Q3 + Mc * N3 ^ 2

2240 IF -N2 <= A2 THEN 2290

2250 N4 = N3 * (1 - COS(-A2 - N2))

2260 N5 = (Q6) * O4 * O4 / 2

2270 IF N4 * Mc * G > N5 THEN 2320

2280 O9 = SQR(-2 * Mc * G * N4 / (Q6) + O4 * O4)

2290 GOSUB 3740

2300 GOSUB 4170

2310 GOTO 4330

2320 GOSUB 3740

2330 IF L6 > L8 THEN 2790

2340 REM *

2350 REM *******************************************************************************

2355 REM *B3 VERSION (POINT OF IMPACT OF THE ROPS IN FRONT OF EQUILIBRIUM POINT)*

2360 REM *******************************************************************************

2370 O3 = 0: O4 = 0: O5 = 0: O6 = 0: O7 = 0: O8 = 0: O9 = 0

2380 E2 = (V0 * Y(2, 5)) / (Y(2, 5) - Y(2, 6))

2390 T3 = E2 * E1

2400 Z(3, 6) = 0

2410 Q3 = Q * (COS(F2)) ^ 2 + 3 * Q * (SIN(F2)) ^ 2

2420 V5 = (Q3 + Mc * E4 * E4) * O2 * O2 / 2

2430 IF -V6 > A2 THEN 2450

2440 GOTO 2470

2450 V7 = E4 * (1 - COS(-A2 - V6))

2460 IF V7 * Mc * G > V5 THEN 2760

2470 V8 = E4 * COS(-A2 - V6) - E4 * COS(-A2 - ATN(X(3, 1) / Z(3, 1)))

2480 O3 = SQR((2 * Mc * G * V8) / (Q3 + Mc * E4 * E4) + O2 * O2)

2490 K9 = X(3, 1)

2500 K5 = Z(3, 1)

2510 K6 = Z(3, 1) + T3

2520 K7 = E2 - X(3, 1)

2530 K8 = U: DD2 = Q3 + Mc * K6 * K6 + Mc * K7 * K7

2540 O4 = (Q3 + Mc * K5 * K6 - K8 * Mc * K7 * K7 - (1 + K8) * Mc * K9 * K7) * O3 / DD2

2550 F3 = ATN(V0 / (Y(3, 5) - Y(3, 6)))

2560 O5 = O4 * COS(F3)

2570 REM TRANSFORMATION OF THE COORDINATES FROM THE POSITION 3 TO 4

2580 REM POSITION 4

2590 FOR K = 1 TO 7 STEP 1

2600 X(4, K) = X(3, K) * COS(F3) + (Y(3, K) - Y(3, 5)) * SIN(F3)

2610 Y(4, K) = (Y(3, K) - Y(3, 5)) * COS(F3) - X(3, K) * SIN(F3)

2620 Z(4, K) = Z(3, K)

2630 NEXT K

2640 A4 = ATN(TAN(A0) / SQR(1 + (TAN(F2 + F3)) ^ 2 / (COS(A0)) ^ 2))

2650 M1 = SQR(X(4, 1) ^ 2 + Z(4, 1) ^ 2)

2660 M2 = ATN(X(4, 1) / Z(4, 1))

2670 Q5 = Q * (COS(F2 + F3)) ^ 2 + 3 * Q * (SIN(F2 + F3)) ^ 2

2680 IF -M2 < A4 THEN 2730

2690 M3 = M1 * (1 - COS(-A4 - M2))

2700 M4 = (Q5 + Mc * M1 * M1) * O5 * O5 / 2

2710 IF M3 * Mc * G > M4 THEN 2760

2720 O9 = SQR(O5 * O5 - 2 * Mc * G * M3 / (Q5 + Mc * M1 * M1))

2730 GOSUB 3740

2740 GOSUB 4170

2750 GOTO 4330

2760 GOSUB 3740

2770 GOSUB 4240

2780 GOTO 4330

2790 REM *****************************************************************************

2795 REM *B1 VERSION (POINT OF IMPACT OF THE ROPS BEHIND OF EQUILIBRIUM POINT)*

2800 REM *****************************************************************************

2810 REM *

2820 O3 = 0: O4 = 0: O5 = 0: O6 = 0: O7 = 0: O8 = 0: O9 = 0

2830 Z(3, 6) = 0

2840 Q3 = Q * (COS(F2)) ^ 2 + 3 * Q * (SIN(F2)) ^ 2

2850 V5 = (Q3 + Mc * E4 * E4) * O2 * O2 / 2

2860 IF -V6 > A2 THEN 2880

2870 GOTO 2900

2880 V7 = E4 * (1 - COS(-A2 - V6))

2890 IF V7 * Mc * G > V5 THEN 3640

2900 V8 = E4 * COS(-A2 - V6) - E4 * COS(-A2 - ATN(X(3, 1) / Z(3, 1)))

2910 O3 = SQR(2 * Mc * G * V8 / (Q3 + Mc * E4 * E4) + O2 * O2)

2920 K9 = X(3, 1)

2930 K5 = Z(3, 1)

2940 K6 = Z(3, 1) + T3

2950 K7 = E2 - X(3, 1)

2960 K8 = U: DD2 = Q3 + Mc * K6 * K6 + Mc * K7 * K7

2970 O4 = (Q3 + Mc * K5 * K6 - K8 * Mc * K7 * K7 - (1 + K8) * Mc * K9 * K7) * O3 / DD2

2980 F3 = ATN(V0 / (Y(3, 4) - Y(3, 6)))

2990 O5 = O4 * COS(F3)

3000 REM TRANSFORMATION OF THE COORDINATES FROM 3 TO 4

3010 FOR K = 1 TO 7 STEP 1

3020 X(4, K) = X(3, K) * COS(F3) + (Y(3, K) - Y(3, 4)) * SIN(F3)

3030 Y(4, K) = (Y(3, K) - Y(3, 4)) * COS(F3) - X(3, K) * SIN(F3)

3040 Z(4, K) = Z(3, K)

3050 NEXT K

3060 A4 = ATN(TAN(A0) / SQR(1 + (TAN(F2 + F3)) ^ 2 / (COS(A0)) ^ 2))

3070 C3 = ATN(Z(4, 7) / X(4, 7))

3080 C4 = 0

3090 C5 = SQR(X(4, 7) * X(4, 7) + Z(4, 7) * Z(4, 7))

3100 C6 = C4 / C5

3110 C7 = C5 * (Y(4, 6) - Y(4, 1)) / (Y(4, 6) - Y(4, 7))

3120 C8 = C6 * C7

3130 M1 = SQR(X(4, 1) ^ 2 + Z(4, 1) ^ 2)

3140 M2 = ATN(X(4, 1) / Z(4, 1))

3150 REM ROTATION OF THE TRACTOR FROM THE POSITION 4 TO 5

3160 FOR K = 1 TO 7 STEP 1

3170 IF Z(4, K) <> 0 THEN 3200

3180 C9 = -3.14159 / 2

3190 GOTO 3210

3200 C9 = ATN(X(4, K) / Z(4, K))

3210 X(5, K) = SQR(X(4, K) ^ 2 + Z(4, K) ^ 2) * SIN(C9 + C3 + C6)

3220 Y(5, K) = Y(4, K)

3230 Z(5, K) = SQR(X(4, K) ^ 2 + Z(4, K) ^ 2) * COS(C9 + C3 + C6)

3240 NEXT K

3250 Z(5, 7) = 0

3260 Q5 = Q * (COS(F2 + F3)) ^ 2 + 3 * Q * (SIN(F2 + F3)) ^ 2

3270 IF -M2 > A4 THEN 3290

3280 GOTO 3320

3290 M3 = M1 * (1 - COS(-A4 - M2))

3300 M4 = (Q5 + Mc * M1 * M1) * O5 * O5 / 2

3310 IF M3 * Mc * G > M4 THEN 3640

3315 MM1 = M1 * COS(-A4 - ATN(X(5, 1) / Z(5, 1)))

3320 M5 = M1 * COS(-A4 - ATN(X(4, 1) / Z(4, 1))) - MM1

3330 O6 = SQR(2 * Mc * G * M5 / (Q5 + Mc * M1 * M1) + O5 * O5)

3340 M6 = X(5, 1)

3350 M7 = Z(5, 1)

3360 M8 = Z(5, 1) + C8

3370 M9 = C7 - X(5, 1)

3380 N1 = U: DD3 = (Q5 + Mc * M8 * M8 + Mc * M9 * M9)

3390 O7 = (Q5 + Mc * M7 * M8 - N1 * Mc * M9 * M9 - (1 + N1) * Mc * M6 * M9) * O6 / DD3

3400 F5 = ATN(C5 / (Y(5, 6) - Y(5, 7)))

3410 A6 = ATN(TAN(A0) / SQR(1 + (TAN(F2 + F3 + F5)) ^ 2 / (COS(A0)) ^ 2))

3420 REM TRANSFORMATION OF THE COORDINATES FROM THE POSITION 5 TO 6

3430 FOR K = 1 TO 7 STEP 1

3440 X(6, K) = X(5, K) * COS(F5) + (Y(5, K) - Y(5, 6)) * SIN(F5)

3450 Y(6, K) = (Y(5, K) - Y(5, 6)) * COS(F5) - X(5, K) * SIN(F5)

3460 Z(6, K) = Z(5, K)

3470 NEXT K

3480 O8 = O7 * COS(-F5)

3490 N2 = ATN(X(6, 1) / Z(6, 1))

3500 N3 = SQR(X(6, 1) ^ 2 + Z(6, 1) ^ 2)

3510 Q6 = Q * (COS(F2 + F3 + F5)) ^ 2 + 3 * Q * (SIN(F2 + F3 + F5)) ^ 2

3520 IF -N2 > A6 THEN 3540

3530 GOTO 3580

3540 N4 = N3 * (1 - COS(-A6 - N2))

3550 N5 = (Q6 + Mc * N3 * N3) * O8 * O8 / 2

3560 P9 = (N4 * Mc * G - N5) / (N4 * Mc * G)

3570 IF N4 * Mc * G > N5 THEN 3640

3580 IF -N2 < A6 THEN 3610

3590 N6 = -N4

3600 O9 = SQR(2 * Mc * G * N6 / (Q6 + Mc * N3 * N3) + O8 * O8)

3610 GOSUB 3740

3620 GOSUB 4170

3630 GOTO 4330

3640 GOSUB 3740

3650 GOSUB 4240

3660 GOTO 4330

3670 REM

3680 IF Z(3, 7) > -.2 THEN 2060

3685 CLS: PRINT: PRINT: PRINT STRING$(80, 42): LOCATE 24, 30, 0

3690 PRINT " THE ENGINE BONNET TOUCHES THE GROUND BEFORE THE ROPS"

3695 LPRINT STRING$(80, 42)

3700 LPRINT "THE ENGINE BONNET TOUCHES THE GROUND BEFORE THE ROPS"

3710 PRINT: PRINT " METHOD OF CALCULATION NOT FEASIBLE": GOTO 3720

3715 CLS: PRINT: PRINT " METHOD OF CALCULATION NOT FEASIBLE"

3720 LPRINT "METHOD OF CALCULATION NOT FEASIBLE"

3725 LPRINT STRING$(80, 42)

3730 GOTO 4330

3740 REM *******************************************************************

3750 CLS: LOCATE 13, 15, 0: PRINT "VELOCITY O0="

3755 LOCATE 13, 31, 0: PRINT USING "#.###"; O0: LOCATE 13, 40, 0: PRINT "rad/s"

3760 LOCATE 14, 15, 0: PRINT "VELOCITY O1="

3765 LOCATE 14, 31, 0: PRINT USING "#.###"; O1

3770 LOCATE 15, 15, 0: PRINT "VELOCITY O2="

3775 LOCATE 15, 31, 0: PRINT USING "#.###"; O2

3780 LOCATE 16, 15, 0: PRINT "VELOCITY O3="

3785 LOCATE 16, 31, 0: PRINT USING "#.###"; O3

3790 LOCATE 17, 15, 0: PRINT "VELOCITY O4="

3795 LOCATE 17, 31, 0: PRINT USING "#.###"; O4

3800 LOCATE 18, 15, 0: PRINT "VELOCITY O5="

3805 LOCATE 18, 31, 0: PRINT USING "#.###"; O5

3810 LOCATE 19, 15, 0: PRINT "VELOCITY O6="

3815 LOCATE 19, 31, 0: PRINT USING "#.###"; O6

3820 LOCATE 20, 15, 0: PRINT "VELOCITY O7="

3825 LOCATE 20, 31, 0: PRINT USING "#.###"; O7

3830 LOCATE 21, 15, 0: PRINT "VELOCITY O8="

3835 LOCATE 21, 31, 0: PRINT USING "#.###"; O8

3840 LOCATE 22, 15, 0: PRINT "VELOCITY O9="

3845 LOCATE 22, 31, 0: PRINT USING "#.###"; O9

3850 LPRINT "VELOCITY O0=";

3860 LPRINT USING "#.###"; O0;

3870 LPRINT " rad/s";

3880 LPRINT TAB(40); "VELOCITY O1=";

3890 LPRINT USING "#.###"; O1;

3900 LPRINT " rad/s"

3910 LPRINT "VELOCITY O2=";

3920 LPRINT USING "#.###"; O2;

3930 LPRINT " rad/s";

3940 LPRINT TAB(40); "VELOCITY O3=";

3950 LPRINT USING "#.###"; O3;

3960 LPRINT " rad/s"

3970 LPRINT "VELOCITY O4=";

3980 LPRINT USING "#.###"; O4;

3990 LPRINT " rad/s";

4000 LPRINT TAB(40); "VELOCITY O5=";

4010 LPRINT USING "#.###"; O5;

4020 LPRINT " rad/s"

4030 LPRINT "VELOCITY O6=";

4040 LPRINT USING "#.###"; O6;

4050 LPRINT " rad/s";

4060 LPRINT TAB(40); "VELOCITY O7=";

4070 LPRINT USING "#.###"; O7;

4080 LPRINT " rad/s"

4090 LPRINT "VELOCITY O8=";

4100 LPRINT USING "#.###"; O8;

4110 LPRINT " rad/s";

4120 LPRINT TAB(40); "VELOCITY O9=";

4130 LPRINT USING "#.###"; O9;

4140 LPRINT " rad/s"

4150 LPRINT

4160 RETURN

4170 PRINT STRING$(80, 42)

4180 LOCATE 24, 30, 0: PRINT "THE TILTING CONTINUES"

4190 PRINT STRING$(80, 42)

4200 LPRINT STRING$(80, 42)

4210 LPRINT TAB(30); "THE TILTING CONTINUES"

4220 LPRINT STRING$(80, 42)

4230 RETURN

4240 PRINT STRING$(80, 42)

4250 LOCATE 24, 30, 0: PRINT "THE ROLLING STOPS"

4260 PRINT STRING$(80, 42)

4270 LPRINT STRING$(80, 42)

4280 LPRINT TAB(30); "THE ROLLING STOPS"

4290 LPRINT STRING$(80, 42)

4300 RETURN

4310 REM *******************************************************************

4320 REM END OF THE CALCULATION

4330 FOR I = 1 TO 5: LPRINT: NEXT: LPRINT " LOCATION: "; CAMPO$(6): LPRINT

4340 LPRINT " DATE: "; CAMPO$(7): LPRINT

4350 LPRINT; " ENGINEER: "; CAMPO$(8): LPRINT

4360 FOR I = 1 TO 4: LPRINT: NEXT: PRINT

4370 INPUT " Do you whish to carry out another test ? (Y/N)"; Y$

4380 IF Y$ = "Y" OR Y$ = "y" THEN 190

4390 IF Y$ = "N" OR Y$ = "n" THEN SYSTEM

4400 LOCATE F(NC), C(NC) + L, 1: A$ = INKEY$: IF A$ = "" THEN GOTO 4400

4410 IF LEN(A$) > 1 THEN GOSUB 4570: GOTO 4400

4420 A = ASC(A$)

4430 IF A = 13 THEN L = 0: GOTO 4450

4440 GOTO 4470

4450 IF NC < 8 OR NC > 8 AND NC < 25 THEN NC = NC + 1: GOTO 4400

4460 GOTO 4840

4470 IF A > 31 AND A < 183 THEN GOTO 4490

4480 BEEP: GOTO 4400

4490 IF L = LON(NC) THEN BEEP: GOTO 4400

4500 LOCATE F(NC), C(NC) + L: PRINT A$;

4510 L = L + 1

4520 IF L = 1 THEN B$(NC) = A$: GOTO 4540

4530 B$(NC) = B$(NC) + A$

4540 IF LEN(C$(NC)) > 0 THEN C$(NC) = RIGHT$(CAMPO$(NC), LEN(CAMPO$(NC)) - L)

4550 CAMPO$(NC) = B$(NC) + C$(NC)

4560 GOTO 4400

4570 REM * SLIDE

4580 IF LEN(A$) <> 2 THEN BEEP: RETURN

4590 C = ASC(RIGHT$(A$, 1))

4600 IF C = 8 THEN 4620

4610 GOTO 4650

4620 IF LEN(C$(NC)) > 0 THEN BEEP: RETURN

4630 IF L = 0 THEN BEEP: RETURN

4640 CAMPO$(NC) = LEFT$(CAMPO$(NC), LEN(CAMPO(NC)))

4645 L = L - 1: PRINT A$: RETURN

4650 IF C = 30 THEN 4670

4660 GOTO 4700

4670 IF NC = 1 THEN BEEP: RETURN

4680 NC = NC - 1: L = 0

4690 RETURN

4700 IF C = 31 THEN 4720

4710 GOTO 4760

4720 IF NC <> 8 THEN 4740

4730 BEEP: RETURN

4740 NC = NC + 1: L = 0

4750 RETURN

4760 IF C = 29 THEN 4780

4770 GOTO 4800

4780 IF L = 0 THEN BEEP: RETURN

4790 L = L - 1: C$(NC) = RIGHT$(CAMPO$(NC), LEN(CAMPO$(NC)) - (L + 1))

4795 B$(NC) = LEFT$(CAMPO$(NC), L): LOCATE F(NC), C(NC) + L + 1: PRINT ""

4796 RETURN

4800 IF C = 28 THEN 4820

4810 GOTO 4400

4820 IF C$(NC) = "" THEN BEEP: RETURN

4830 L = L + 1: C$(NC) = RIGHT$(CAMPO$(NC), LEN(CAMPO$(NC)) - (L))

4835 B$(NC) = LEFT$(CAMPO$(NC), L): LOCATE F(NC), C(NC) + L, 1: PRINT ""

4840 RETURN

4850 RETURN

4860 FOR II = 1 TO 7

4870 X(1, II) = 0: X(2, II) = 0: X(3, II) = 0

4875 X(4, II) = 0: X(5, II) = 0: X(6, II) = 0

4880 Y(1, II) = 0: Y(2, II) = 0: Y(3, II) = 0

4885 Y(4, II) = 0: Y(5, II) = 0: Y(6, II) = 0

4890 Z(1, II) = 0: Z(2, II) = 0: Z(3, II) = 0

4895 Z(4, II) = 0: Z(5, II) = 0: Z(6, II) = 0

4900 NEXT II

4910 RETURN

4920 REM * THE SYMBOLS USED HERE ARE THE SAME AS IN THE CODE 6.

Príklad 6.1

The tilting continues

TEST NR:

FRONT MOUNTED-OVER PROTECTIVE STRUCTURE OF THE NARROW TRACTOR:

CHARACTERISTIC UNITS:

LINEAR (m): MASS (kg):

MOMENT OF INERTIA (kgm2): ANGLE (radian)

HEIGHT OF THE COG	H1 = 0.7620	H. DIST. COG-REAR AXLE	L3 = 0.8970
H. DIST. COG - FRONT AXLE	L2 = 1.1490	HEIGHT OF THE REAR TYRES	D3 = 1.2930
HEIGHT OF THE FRT TYRES	D2 = 0.8800	OVERALL HEIGHT( PT IMPACT)	H6 = 2.1000
H. DIST. COG-LEAD PT INTER.	L6 = 0.2800	PROTECTIVE STRUCT. WIDTH	B6 = 0.7780
HEIGHT OF THE ENG. B.	H7 = 1.3370	WIDTH OF THE ENG. B.	B7 = 0.4900
H. DIST. COG-FRT COR. ENG. B.	L7 = 1.6390	HEIGHT FRT AXLE PIVOT PT	H0 = 0.4450
REAR TRACK WIDTH	S = 1.1150	REAR TYRE WIDTH	B0 = 0.1950
FRT AXLE SWING ANGLE	D0 = 0.1570	TRACTOR MASS	Mc = 2565.000
MOMENT OF INERTIA	Q = 295.0000

VELOCITY O0 = 3.881 rad/s	VELOCITY O1 = 1.078 rad/s
VELOCITY O2 = 1.057 rad/s	VELOCITY O3 = 2.134 rad/s
VELOCITY O4 = 0.731 rad/s	VELOCITY O5 = 0.000 rad/s
VELOCITY O6 = 0.000 rad/s	VELOCITY O7 = 0.000 rad/s
VELOCITY O8 = 0.000 rad/s	VELOCITY O9 = 0.000 rad/s
VELOCITY O0 = 3.881 rad/s	VELOCITY O1 = 1.078 rad/s
VELOCITY O2 = 1.057 rad/s	VELOCITY O3 = 2.134 rad/s
VELOCITY O4 = 1.130 rad/s	VELOCITY O5 = 0.993 rad/s
VELOCITY O6 = 0.810 rad/s	VELOCITY O7 = 0.629 rad/s
VELOCITY O8 = 0.587 rad/s	VELOCITY O9 = 0.219 rad/s

THE TILTING CONTINUES

Miesto:

Dátum:

Technik:

Príklad 6.2

The rolling stops

TEST NR:

FRONT MOUNTED-OVER PROTECTIVE STRUCTURE OF THE NARROW TRACTOR:

CHARACTERISTIC UNITS:

LINEAR (m): MASS (kg):

MOMENT OF INERTIA (kgm2): ANGLE (radian)

HEIGHT OF THE COG	H1 = 0.7653	H. DIST. COG-REAR AXLE	L3 = 0.7970
H. DIST. COG - FRONT AXLE	L2 = 1.1490	HEIGHT OF THE REAR TYRES	D3 = 1.4800
HEIGHT OF THE FRT TYRES	D2 = 0.8800	OVERALL HEIGHT( PT IMPACT)	H6 = 2.1100
H. DIST. COG-LEAD PT INTER.	L6 = -0.0500	PROTECTIVE STRUCT. WIDTH	B6 = 0.7000
HEIGHT OF THE ENG. B.	H7 = 1.3700	WIDTH OF THE ENG. B.	B7 = 0.8000
H. DIST. COG-FRT COR. ENG. B.	L7 = 1.6390	HEIGHT FRT AXLE PIVOT PT	H0 = 0.4450
REAR TRACK WIDTH	S = 1.1150	REAR TYRE WIDTH	B0 = 0.1950
FRT AXLE SWING ANGLE	D0 = 0.1570	TRACTOR MASS	Mc = 1800.000
MOMENT OF INERTIA	Q = 250.0000

VELOCITY O0 = 3.840 rad/s	VELOCITY O1 = 0.281 rad/s
VELOCITY O2 = 0.268 rad/s	VELOCITY O3 = 1.586 rad/s
VELOCITY O4 = 0.672 rad/s	VELOCITY O5 = 0.000 rad/s
VELOCITY O6 = 0.000 rad/s	VELOCITY O7 = 0.000 rad/s
VELOCITY O8 = 0.000 rad/s	VELOCITY O9 = 0.000 rad/s
VELOCITY O0 = 3.840 rad/s	VELOCITY O1 = 0.281 rad/s
VELOCITY O2 = 0.268 rad/s	VELOCITY O3 = 1.586 rad/s
VELOCITY O4 = 0.867 rad/s	VELOCITY O5 = 0.755 rad/s
VELOCITY O6 = 1.218 rad/s	VELOCITY O7= 0.969 rad/s
VELOCITY O8 = 0.898 rad/s	VELOCITY O9 = 0.000 rad/s

THE ROLLING STOPS

Miesto:

Dátum:

Technik:

Príklad 6.3

The rolling stops

TEST NR:

FRONT MOUNTED-OVER PROTECTIVE STRUCTURE OF THE NARROW TRACTOR:

CHARACTERISTIC UNITS:

LINEAR (m): MASS (kg):

MOMENT OF INERTIA (kgm2): ANGLE (radian)

HEIGHT OF THE COG	H1 = 0.7180	H. DIST. COG-REAR AXLE	L3 = 0.8000
H. DIST. COG - FRONT AXLE	L2 = 1.1590	HEIGHT OF THE REAR TYRES	D3 = 1.5200
HEIGHT OF THE FRT TYRES	D2 = 0.7020	OVERALL HEIGHT( PT IMPACT)	H6 = 2.0040
H. DIST. COG-LEAD PT INTER.	L6 = -0.2000	PROTECTIVE STRUCT. WIDTH	B6 = 0.6400
HEIGHT OF THE ENG. B.	H7 = 1.2120	WIDTH OF THE ENG. B.	B7 = 0.3600
H. DIST. COG-FRT COR. ENG. B.	L7 = 1.6390	HEIGHT FRT AXLE PIVOT PT	H0 = 0.4400
REAR TRACK WIDTH	S = 0.9000	REAR TYRE WIDTH	B0 = 0.3150
FRT AXLE SWING ANGLE	D0 = 0.1740	TRACTOR MASS	Mc = 1780.000
MOMENT OF INERTIA	Q = 279.8960

VELOCITY O0 = 3.884 rad/s	VELOCITY O1 = 0.107 rad/s
VELOCITY O2 = 0.098 rad/s	VELOCITY O3 = 0.000 rad/s
VELOCITY O4 = 0.000 rad/s	VELOCITY O5 = 0.000 rad/s
VELOCITY O6 = 0.000 rad/s	VELOCITY O7 = 0.000 rad/s
VELOCITY O8 = 0.000 rad/s	VELOCITY O9 = 0.000 rad/s
VELOCITY O0 = 3.884 rad/s	VELOCITY O1 = 0.107 rad/s
VELOCITY O2 = 0.098 rad/s	VELOCITY O3 = 0.000 rad/s
VELOCITY O4 = 0.000 rad/s	VELOCITY O5 = 0.000 rad/s
VELOCITY O6 = 0.000 rad/s	VELOCITY O7 = 0.000 rad/s
VELOCITY O8 = 0.000 rad/s	VELOCITY O9 = 0.000 rad/s

THE ROLLING STOPS

Miesto:

Dátum:

Technik:

Príklad 6.4

The rolling stops

TEST NR:

FRONT MOUNTED-OVER PROTECTIVE STRUCTURE OF THE NARROW TRACTOR:

CHARACTERISTIC UNITS:

LINEAR (m): MASS (kg):

MOMENT OF INERTIA (kgm2): ANGLE (radian)

HEIGHT OF THE COG	H1 = 0.7180	H. DIST. COG-REAR AXLE	L3 = 0.8110
H. DIST. COG - FRONT AXLE	L2 = 1.1590	HEIGHT OF THE REAR TYRES	D3 = 1.2170
HEIGHT OF THE FRT TYRES	D2 = 0.7020	OVERALL HEIGHT( PT IMPACT)	H6 = 2.1900
H. DIST. COG-LEAD PT INTER.	L6 = -0.3790	PROTECTIVE STRUCT. WIDTH	B6 = 0.6400
HEIGHT OF THE ENG. B.	H7 = 1.2120	WIDTH OF THE ENG. B.	B7 = 0.3600
H. DIST. COG-FRT COR. ENG. B.	L7 = 1.6390	HEIGHT FRT AXLE PIVOT PT	H0 = 0.4400
REAR TRACK WIDTH	S = 0.9000	REAR TYRE WIDTH	B0 = 0.3150
FRT AXLE SWING ANGLE	D0 = 0.1740	TRACTOR MASS	Mc = 1780.000
MOMENT OF INERTIA	Q = 279.8960

VELOCITY O0 = 3.884 rad/s	VELOCITY O1 = 1.540 rad/s
VELOCITY O2 = 1.488 rad/s	VELOCITY O3 = 2.162 rad/s
VELOCITY O4 = 0.405 rad/s	VELOCITY O5 = 0.000 rad/s
VELOCITY O6 = 0.000 rad/s	VELOCITY O7 = 0.000 rad/s
VELOCITY O8 = 0.000 rad/s	VELOCITY O9 = 0.000 rad/s
VELOCITY O0 = 3.884 rad/s	VELOCITY O1 = 1.540 rad/s
VELOCITY O2 = 1.488 rad/s	VELOCITY O3 = 2.162 rad/s
VELOCITY O4 = 0.414 rad/s	VELOCITY O5 = 0.289 rad/s
VELOCITY O6 = 0.000 rad/s	VELOCITY O7= 0.000 rad/s
VELOCITY O8 = 0.000 rad/s	VELOCITY O9 = 0.000 rad/s

THE ROLLING STOPS

Miesto:

Dátum:

Technik:

Príklad 6.5

The tilting continues

TEST NR:

FRONT MOUNTED-OVER PROTECTIVE STRUCTURE OF THE NARROW TRACTOR:

CHARACTERISTIC UNITS:

LINEAR (m): MASS (kg):

MOMENT OF INERTIA (kgm2): ANGLE (radian)

HEIGHT OF THE COG	H1 = 0.7660	H. DIST. COG-REAR AXLE	L3 = 0.7970
H. DIST. COG - FRONT AXLE	L2 = 1.1490	HEIGHT OF THE REAR TYRES	D3 = 1.4800
HEIGHT OF THE FRT TYRES	D2 = 0.8800	OVERALL HEIGHT( PT IMPACT)	H6 = 2.1100
H. DIST. COG-LEAD PT INTER.	L6 = -0.2000	PROTECTIVE STRUCT. WIDTH	B6 = 0.7000
HEIGHT OF THE ENG. B.	H7 = 1.3700	WIDTH OF THE ENG. B.	B7 = 0.8000
H. DIST. COG-FRT COR. ENG. B.	L7 = 1.6390	HEIGHT FRT AXLE PIVOT PT	H0 = 0.4450
REAR TRACK WIDTH	S = 1.1150	REAR TYRE WIDTH	B0 = 0.9100
FRT AXLE SWING ANGLE	D0 = 0.1570	TRACTOR MASS	Mc = 1800.000
MOMENT OF INERTIA	Q = 250.0000

VELOCITY O0 = 2.735 rad/s	VELOCITY O1 = 1.271 rad/s
VELOCITY O2 = 1.212 rad/s	VELOCITY O3 = 2.810 rad/s
VELOCITY O4 = 1.337 rad/s	VELOCITY O5 = 0.000 rad/s
VELOCITY O6 = 0.000 rad/s	VELOCITY O7 = 0.000 rad/s
VELOCITY O8 = 0.000 rad/s	VELOCITY O9 = 0.000 rad/s

THE TILTING CONTINUES

Miesto:

Dátum:

Technik:

Príklad 6.6

The tilting continues

TEST NR:

FRONT MOUNTED-OVER PROTECTIVE STRUCTURE OF THE NARROW TRACTOR:

CHARACTERISTIC UNITS:

LINEAR (m): MASS (kg):

MOMENT OF INERTIA (kgm2): ANGLE (radian)

HEIGHT OF THE COG	H1 = 0.7653	H. DIST. COG-REAR AXLE	L3 = 0.7970
H. DIST. COG - FRONT AXLE	L2 = 1.1490	HEIGHT OF THE REAR TYRES	D3 = 1.2930
HEIGHT OF THE FRT TYRES	D2 = 0.8800	OVERALL HEIGHT( PT IMPACT)	H6 = 1.9600
H. DIST. COG-LEAD PT INTER.	L6 = -0.4000	PROTECTIVE STRUCT. WIDTH	B6 = 0.7000
HEIGHT OF THE ENG. B.	H7 = 1.3700	WIDTH OF THE ENG. B.	B7 = 0.8750
H. DIST. COG-FRT COR. ENG. B.	L7 = 1.6390	HEIGHT FRT AXLE PIVOT PT	H0 = 0.4450
REAR TRACK WIDTH	S = 1.1150	REAR TYRE WIDTH	B0 = 0.1950
FRT AXLE SWING ANGLE	D0 = 0.1570	TRACTOR MASS	Mc = 1800.000
MOMENT OF INERTIA	Q = 275.0000

VELOCITY O0 = 3.815 rad/s	VELOCITY O1 = 1.130 rad/s
VELOCITY O2 = 1.105 rad/s	VELOCITY O3 = 2.196 rad/s
VELOCITY O4 = 0.786 rad/s	VELOCITY O5 = 0.000 rad/s
VELOCITY O6 = 0.000 rad/s	VELOCITY O7 = 0.000 rad/s
VELOCITY O8 = 0.000 rad/s	VELOCITY O9 = 0.000 rad/s
VELOCITY O0 = 3.815 rad/s	VELOCITY O1 = 1.130 rad/s
VELOCITY O2 = 1.105 rad/s	VELOCITY O3 = 2.196 rad/s
VELOCITY O4 = 0.980 rad/s	VELOCITY O5 = 0.675 rad/s
VELOCITY O6 = 0.000 rad/s	VELOCITY O7 = 0.000 rad/s
VELOCITY O8 = 0.000 rad/s	VELOCITY O9 = 0.548 rad/s

THE TILTING CONTINUES

Miesto:

Dátum:

Technik:

Príklad 6.7

Method of calculation not feasible

TEST NR:

FRONT MOUNTED-OVER PROTECTIVE STRUCTURE OF THE NARROW TRACTOR:

CHARACTERISTIC UNITS:

LINEAR (m): MASS (kg):

MOMENT OF INERTIA (kgm2): ANGLE (radian)

HEIGHT OF THE COG	H1 = 0.7620	H. DIST. COG-REAR AXLE	L3 = 0.7970
H. DIST. COG - FRONT AXLE	L2 = 1.1490	HEIGHT OF THE REAR TYRES	D3 = 1.5500
HEIGHT OF THE FRT TYRES	D2 = 0.8800	OVERALL HEIGHT( PT IMPACT)	H6 = 2.1000
H. DIST. COG-LEAD PT INTER.	L6 = -0.4780	PROTECTIVE STRUCT. WIDTH	B6 = 0.7780
HEIGHT OF THE ENG. B.	H7 = 1.5500	WIDTH OF THE ENG. B.	B7 = 0.9500
H. DIST. COG-FRT COR. ENG. B.	L7 = 1.6390	HEIGHT FRT AXLE PIVOT PT	H0 = 0.4450
REAR TRACK WIDTH	S = 1.1150	REAR TYRE WIDTH	B0 = 0.1950
FRT AXLE SWING ANGLE	D0 = 0.1570	MOMENT OF INERTIA	Q = 200.0000
TRACTOR MASS	Mc = 1800.000

THE ENGINE BONNET TOUCHES THE GROUND BEFORE THE ROPS

METHOD OF CALCULATION NOT FEASIBLE

Miesto:

Dátum:

Technik:

Príklad 6.8

The rolling stops

TEST NR:

FRONT MOUNTED-OVER PROTECTIVE STRUCTURE OF THE NARROW TRACTOR:

CHARACTERISTIC UNITS:

LINEAR (m): MASS (kg):

MOMENT OF INERTIA (kgm2): ANGLE (radian)

HEIGHT OF THE COG	H1 = 0.7180	H. DIST. COG-REAR AXLE	L3 = 0.8110
H. DIST. COG - FRONT AXLE	L2 = 1.1590	HEIGHT OF THE REAR TYRES	D3 = 1.2170
HEIGHT OF THE FRT TYRES	D2 = 0.7020	OVERALL HEIGHT( PT IMPACT)	H6 = 2.0040
H. DIST. COG-LEAD PT INTER.	L6 = -0.3790	PROTECTIVE STRUCT. WIDTH	B6 = 0.6400
HEIGHT OF THE ENG. B.	H7 = 1.2120	WIDTH OF THE ENG. B.	B7 = 0.3600
H. DIST. COG-FRT COR. ENG. B.	L7 = 1.6390	HEIGHT FRT AXLE PIVOT PT	H0 = 0.4400
REAR TRACK WIDTH	S = 0.9000	REAR TYRE WIDTH	B0 = 0.3150
FRT AXLE SWING ANGLE	D0 = 0.1740	TRACTOR MASS	Mc = 1780.000
MOMENT OF INERTIA	Q = 279.8960

VELOCITY O0 = 3.884 rad/s	VELOCITY O1 = 1.540 rad/s
VELOCITY O2 = 1.488 rad/s	VELOCITY O3 = 2.313 rad/s
VELOCITY O4 = 0.581 rad/s	VELOCITY O5 = 0.000 rad/s
VELOCITY O6 = 0.000 rad/s	VELOCITY O7 = 0.000 rad/s
VELOCITY O8 = 0.000 rad/s	VELOCITY O9 = 0.000 rad/s
VELOCITY O0 = 3.884 rad/s	VELOCITY O1 = 1.540 rad/s
VELOCITY O2 = 1.488 rad/s	VELOCITY O3 = 2.313 rad/s
VELOCITY O4 = 0.633 rad/s	VELOCITY O5 = 0.373 rad/s
VELOCITY O6 = 0.000 rad/s	VELOCITY O7 = 0.000 rad/s
VELOCITY O8 = 0.000 rad/s	VELOCITY O9 = 0.000 rad/s

THE ROLLING STOPS

Miesto:

Dátum:

Technik:

Príklad 6.9

The tilting continues

TEST NR:

FRONT MOUNTED-OVER PROTECTIVE STRUCTURE OF THE NARROW TRACTOR:

CHARACTERISTIC UNITS:

LINEAR (m): MASS (kg):

MOMENT OF INERTIA (kgm2): ANGLE (radian)

HEIGHT OF THE COG	H1 = 0.7620	H. DIST. COG-REAR AXLE	L3 = 0.7970
H. DIST. COG - FRONT AXLE	L2 = 1.1490	HEIGHT OF THE REAR TYRES	D3 = 1.2930
HEIGHT OF THE FRT TYRES	D2 = 0.8800	OVERALL HEIGHT( PT IMPACT)	H6 = 1.9670
H. DIST. COG-LEAD PT INTER.	L6 = -0.3000	PROTECTIVE STRUCT. WIDTH	B6 = 0.7700
HEIGHT OF THE ENG. B.	H7 = 1.3500	WIDTH OF THE ENG. B.	B7 = 0.9500
H. DIST. COG-FRT COR. ENG. B.	L7 = 1.6390	HEIGHT FRT AXLE PIVOT PT	H0 = 0.4450
REAR TRACK WIDTH	S = 1.1150	REAR TYRE WIDTH	B0 = 0.1950
FRT AXLE SWING ANGLE	D0 = 0.1570	TRACTOR MASS	Mc = 1800.000
MOMENT OF INERTIA	Q = 300.0000

VELOCITY O0 = 3.790 rad/s	VELOCITY O1 = 1.159 rad/s
VELOCITY O2 = 1.133 rad/s	VELOCITY O3 = 2.118 rad/s
VELOCITY O4 = 0.801 rad/s	VELOCITY O5 = 0.000 rad/s
VELOCITY O6 = 0.000 rad/s	VELOCITY O7 = 0.000 rad/s
VELOCITY O8 = 0.000 rad/s	VELOCITY O9 = 0.000 rad/s
VELOCITY O0 = 3.790 rad/s	VELOCITY O1 = 1.159 rad/s
VELOCITY O2 = 1.133 rad/s	VELOCITY O3 = 2.118 rad/s
VELOCITY O4 = 0.856 rad/s	VELOCITY O5 = 0.562 rad/s
VELOCITY O6 = 0.000 rad/s	VELOCITY O7 = 0.000 rad/s
VELOCITY O8 = 0.000 rad/s	VELOCITY O9 = 0.205 rad/s

THE TILTING CONTINUES

Miesto:

Dátum:

Technik:

Príklad 6.10

The tilting continues

TEST NR:

FRONT MOUNTED-OVER PROTECTIVE STRUCTURE OF THE NARROW TRACTOR:

CHARACTERISTIC UNITS:

LINEAR (m): MASS (kg):

MOMENT OF INERTIA (kgm2): ANGLE (radian)

HEIGHT OF THE COG	H1 = 0.7653	H. DIST. COG-REAR AXLE	L3 = 0.7970
H. DIST. COG - FRONT AXLE	L2 = 1.1490	HEIGHT OF THE REAR TYRES	D3 = 1.3800
HEIGHT OF THE FRT TYRES	D2 = 0.8800	OVERALL HEIGHT( PT IMPACT)	H6 = 1.9600
H. DIST. COG-LEAD PT INTER.	L6 = -0.3000	PROTECTIVE STRUCT. WIDTH	B6 = 0.7000
HEIGHT OF THE ENG. B.	H7 = 1.3700	WIDTH OF THE ENG. B.	B7 = 0.8900
H. DIST. COG-FRT COR. ENG. B.	L7 = 1.6390	HEIGHT FRT AXLE PIVOT PT	H0 = 0.4450
REAR TRACK WIDTH	S = 1.1150	REAR TYRE WIDTH	B0 = 0.1950
FRT AXLE SWING ANGLE	D0 = 0.1570	TRACTOR MASS	Mc = 1800.000
MOMENT OF INERTIA	Q = 275.0000

VELOCITY O0 = 3.815 rad/s	VELOCITY O1 = 0.748 rad/s
VELOCITY O2 = 0.724 rad/s	VELOCITY O3 = 1.956 rad/s
VELOCITY O4 = 0.808 rad/s	VELOCITY O5 = 0.000 rad/s
VELOCITY O6 = 0.000 rad/s	VELOCITY O7 = 0.000 rad/s
VELOCITY O8 = 0.000 rad/s	VELOCITY O9 = 0.407 rad/s

THE TILTING CONTINUES

Miesto:

Dátum:

Technik:

Príklad 6.11

The rolling stops

TEST NR:

FRONT MOUNTED-OVER PROTECTIVE STRUCTURE OF THE NARROW TRACTOR:

CHARACTERISTIC UNITS:

LINEAR (m): MASS (kg):

MOMENT OF INERTIA (kgm2): ANGLE (radian)

EIGHT OF THE COG	H1 = 0.7653	H. DIST. COG-REAR AXLE	L3 = 0.7970
H. DIST. COG - FRONT AXLE	L2 = 1.1490	HEIGHT OF THE REAR TYRES	D3 = 1.4800
HEIGHT OF THE FRT TYRES	D2 = 0.9000	OVERALL HEIGHT( PT IMPACT)	H6 = 1.9600
H. DIST. COG-LEAD PT INTER.	L6 = -0.4000	PROTECTIVE STRUCT. WIDTH	B6 = 0.7000
HEIGHT OF THE ENG. B.	H7 = 1.3700	WIDTH OF THE ENG. B.	B7 = 0.8000
H. DIST. COG-FRT COR. ENG. B.	L7 = 1.6390	HEIGHT FRT AXLE PIVOT PT	H0 = 0.4450
REAR TRACK WIDTH	S = 1.1150	REAR TYRE WIDTH	B0 = 0.1950
FRT AXLE SWING ANGLE	D0 = 0.1570	TRACTOR MASS	Mc = 1800.000
MOMENT OF INERTIA	Q = 250.0000

VELOCITY O0 = 3.840	VELOCITY O1 = 0.246
VELOCITY O2 = 0.235	VELOCITY O3 = 0.000
VELOCITY O4 = 0.000	VELOCITY O5 = 0.000
VELOCITY O6 = 0.000	VELOCITY O7 = 0.000
VELOCITY O8 = 0.000	VELOCITY O9 = 0.000
VELOCITY O0 = 3.840	VELOCITY O1 = 0.246
VELOCITY O2 = 0.235	VELOCITY O3 = 0.000
VELOCITY O4 = 0.000	VELOCITY O5 = 0.000
VELOCITY O6 = 0.000	VELOCITY O7 = 0.000
VELOCITY O8 = 0.000	VELOCITY O9 = 0.000

THE ROLLING STOPS

Miesto:

Dátum:

Technik:

Vysvetlivky k prílohe IX:

(1)

Bez ohľadu na číslovanie oddielov B2 a B3, ktoré bolo harmonizované s celou prílohou, znenie požiadaviek a číslovanie stanovené v bode B sú totožné so znením a číslovaním Štandardného kódexu OECD na úradné skúšanie ochranných konštrukcií chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované na prednej časti úzkorozchodných kolesových poľnohospodárskych a lesných traktorov, kódex OECD č. 6, vydanie 2015 z júla 2014.

(2)	Používateľom sa pripomína, že vzťažný bod sedadla sa určuje podľa ISO 5353:1995 a je pevným bodom, pokiaľ ide o traktor, ktorý nie je v pohybe ako sa sedadlo posúva zo stredovej polohy. Na účely určenia voľného priestoru musí byť sedadlo v zadnej a najvyššej polohe.

(3)	Tento program a príklady sú k dispozícii na internetovej stránke OECD.

(4)	Trvalá + pružná deformácia nameraná v bode pri dosiahnutí úrovne potrebnej energie.

---

(1)  Znamená preferovanú veľkosť. Veľkosť vzorky nesmie byť menšia ako najväčšia preferovaná veľkosť, ktorú materiál umožňuje.

(2)  Potrebná energia pri – 20 °C je 2,5 násobok hodnoty špecifikovanej pre – 30 °C. Ostatné faktory ovplyvňujú silu nárazovej energie ako napr. smer valenia, medza pevnosti, orientácia zrna a zváranie. Tieto faktory sa musia zohľadniť pri výbere a použití ocele.