EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli7. 9. 2016
COM(2016) 557 final
2016/0265(COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 99/2013 o európskom štatistickom programe na roky 2013 až 2017 predĺžením jeho trvania na roky 2018 až 2020
(Text s významom pre EHP a Švajčiarsko)
{SWD(2016) 287 final}
{SWD(2016) 288 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Európska únia čelí výzvam v mnohých oblastiach politiky a dopyt po európskych štatistikách je stále vysoký. Vykonávanie a monitorovanie politík EÚ si vyžaduje porovnateľné a vysokokvalitné štatistické informácie o hospodárskej, sociálnej a environmentálnej situácii v EÚ a jej súčastiach na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Európska štatistika je takisto nevyhnutná, ak má široká verejnosť porozumieť Európe a ak sa majú občania zapájať do demokratického procesu a diskutovať o súčasnosti a budúcnosti EÚ.
Je potrebné zaoberať sa niekoľkými naliehavými nedostatkami v štatistike, aby sa naplnili informačné potreby vyplývajúce z 10 politických priorít Komisie. Okrem toho treba naliehavo zlepšiť včasnosť niektorých európskych štatistík, aby poskytovali aktuálnejšie informácie, ktoré sú potrebné v realizácii európskeho semestra.
Aj keď vnútroštátne štatistické systémy vynaložili značné úsilie o modernizáciu svojich metód tvorby s podporou európskeho štatistického programu (EŠP) na obdobie rokov 2013 až 2017, súčasná infraštruktúra tvorby štatistiky ešte nie je dosť pružná, aby poskytovala nové štatistiky, keď treba, a zároveň pritom obmedzovala súvisiace náklady a administratívnu záťaž. V súčasnej situácii nedokáže Európsky štatistický systém (EŠS) uspokojiť rastúci dopyt po štatistike ani potrebu jej rýchlejšieho sprístupnenia, čím sa ohrozuje relevantnosť európskej štatistiky.
V tejto súvislosti je cieľom návrhu predĺžiť trvanie EŠP na obdobie rokov 2018 až 2020 a zabezpečiť finančnú podporu, ktorú EŠS potrebuje, aby bol schopný:
–zabezpečiť vysokokvalitné štatistické informácie a vyplniť štatistické nedostatky, ktoré treba riešiť najnaliehavejšie, so zameraním sa na niekoľko prioritných oblastí, v ktorých je premietnutých 10 politických priorít Komisie,
–budovať potrebnú stálu kapacitu s cieľom rýchlejšie reagovať na vznikajúce potreby a prispôsobiť infraštruktúru štatistiky tak, aby sa využil potenciál nových zdrojov údajov a
–posilniť partnerstvo v rámci EŠS a mimo neho s cieľom ešte zvýšiť jeho produktivitu a zaistiť vedúce postavenie EŠS vo svete pri poskytovaní oficiálnej štatistiky.
Stranami, ktorých sa najviac priamo dotkne návrh, sú používatelia štatistík (napr. tvorcovia politík, médiá a výskumní pracovníci), tvorcovia štatistiky [národné štatistické úrady (NŠÚ) a iné vnútroštátne orgány (IVO)] a respondenti (domácnosti a podniky).
Keďže EŠP je horizontálnou iniciatívou, nie je súčasťou Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) Komisie.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
V článku 13 nariadenia (ES) č. 223/2009 o európskej štatistike sa stanovuje, že „Európsky štatistický program poskytuje rámec na rozvoj, tvorbu a šírenie európskej štatistiky, pričom stanovuje hlavné oblasti a ciele opatrení plánovaných na obdobie, ktoré zodpovedá obdobiu viacročného finančného rámca“. V EŠP sa stanovuje rámec a priority európskej štatistiky počas trvania programu a takisto sa v ňom stanovuje rozpočet na pokrytie uvedeného obdobia. Ročné pracovné programy Eurostatu sú založené na viacročnom EŠP. Súčasný EŠP, ktorý je stanovený v nariadení (EÚ) č. 99/2013 a vzťahuje sa na obdobie od roku 2013 do roku 2017, je ôsmym programom tohto druhu.
Pomocou tejto iniciatívy sa má stanoviť legislatívny rámec pre EŠP počas trvania viacročného finančného rámca (VFR).
V článku 14 nariadenia (ES) č. 223/2009 sa stanovuje, že EŠP sa vykonáva „jednotlivými štatistickými opatreniami“, o ktorých rozhoduje:
–Európsky parlament a Rada,
–za osobitných podmienok Komisia alebo
–dohoda EŠS medzi NSÚ alebo IVO a Komisiou (Eurostatom).
Tento návrh sa netýka „ostatných štatistík“ podľa vymedzenia v rozhodnutí Komisie 2012/504/EÚ, ktoré nie sú európskou štatistikou a ktoré sú špecifikované v postupe plánovania a koordinácie riadenom Eurostatom.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Hlavným cieľom európskej štatistiky je podporiť rozvoj, sledovanie a hodnotenie európskych politík pomocou dôveryhodných, objektívnych, porovnateľných a koherentných štatistických informácií.
Súčasným návrhom sa podporí 10 politických priorít agendy Komisie pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu a iné politiky Únie, ako je európsky semester, stratégia Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a európska energetická únia. Potreba politickej reakcie na hlbokú hospodársku krízu a jej sociálny vplyv posilnila dopyt po lepších hospodárskych a sociálnych politikách založených na spoľahlivých a porovnateľných dôkazoch. Rozhodnutia založené na dôkazoch sú osobitne dôležité na riadene výkonnosti politík EÚ. Pri mnohých príležitostiach, najnovšie v záveroch Rady ECOFIN z 8. decembra 2015 Rada zdôraznila rozhodujúci význam oficiálnej štatistiky pre tvorbu politík.
Iniciatívou sa podporia politiky Únie najmä v týchto oblastiach:
–v súlade s hlavnými prioritami v oblasti rastu a tvorby pracovných miest, zručností, mobility a znižovania chudoby a sociálneho vylúčenia by mali sociálne ukazovatele pomôcť posilniť sociálny rozmer EÚ, európsku menovú úniu a analýzu sociálneho vplyvu makroekonomických politík,
–na podporu priority „podpora zamestnanosti, rastu a investícií“ je potrebná ďalšia štatistická práca na analyzovanie vplyvu technologickej zmeny a inovácií na rast a zamestnanosť a na zavedenie systému monitorovania obehového hospodárstva,
–s cieľom zabezpečiť lepšie štatistické dôkazy pre európsku energetickú úniu sú potrebné podrobnejšie údaje o spotrebe energií a lepšie včasné odhady energetických bilancií,
–pre prioritu „digitálny jednotný trh“ je potrebná štatistika cezhraničného online predaja. Sú potrebné najmä podrobnejšie informácie o prístupe k službám poskytovaným sprostredkovateľmi v šírení obsahu, o dôvere v online platformy a sprostredkovateľov a o prekážkach, ktorým čelia domácnosti pri cezhraničnom nakupovaní,
–na podporu priority „hlbšej a spravodlivejšej hospodárskej a menovej únie“ je čoraz dôležitejší harmonizovaný index cien nehnuteľností na bývanie a súvisiace štatistiky v súvislosti s hodnotením štrukturálnych reforiem členských štátov. V dôsledku toho používatelia vyzývajú na vyvinutie ďalšieho úsilia o rozšírenie ich rozsahu a kvality a
–s cieľom „posilniť úlohu EÚ ako svetového hráča“ a v súlade s programom trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 by mali štatistiky pomôcť EÚ riadiť a monitorovať vplyv svojich vonkajších politík a programov pomoci a prispieť k dobrej správe vecí verejných a demokratickej diskusii v partnerských krajinách.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Právnym základom návrhu je článok 338 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého môže Európsky parlament a Rada prijímať oparenia na tvorbu štatistík, ak je to potrebné pre činnosti Únie. V uvedenom článku sa stanovujú požiadavky na tvorbu európskej štatistiky, ktorá musí byť v súlade s normami nestrannosti, spoľahlivosti, objektivity, vedeckej nezávislosti, nákladovej efektívnosti a ochrany dôverných štatistických údajov.
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Zásada subsidiarity sa uplatňuje, pokiaľ návrh nepatrí do výlučnej právomoci EÚ. Rozdelenie právomocí medzi EÚ a členskými štátmi je odôvodnené potrebou zabezpečiť vysokú kvalitu a porovnateľnosť štatistík na podporu politík EÚ a prechodným charakterom mnohých aspektov štatistiky všeobecne a európskej štatistiky konkrétne. Z toho dôvodu sa len koordinovaným prístupom k rozvoju, tvorbe a šíreniu európskych štatistík – ako sa stanovuje v EŠP – zaručuje potrebná koherentnosť a porovnateľnosť štatistík, ktoré sú relevantné pre činnosti EÚ.
Cieľ navrhovaného opatrenia, konkrétne rozvoja, tvorby a šírenia európskych štatistík v rámci predĺženého trvania EŠP na obdobie rokov 2018 – 2020, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, a preto ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ na základe právneho aktu EÚ, ktorým sa zabezpečí potrebná porovnateľnosť štatistických informácií na európskej úrovni vo všetkých štatistických oblastiach, na ktoré sa tento akt vzťahuje. Samotný zber údajov môžu vykonávať členské štáty.
•Proporcionalita
Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov:
V súlade so zásadou proporcionality sa tento návrh nariadenia obmedzuje na minimum potrebné na dosiahnutie svojho cieľa a neprekračuje rámec nevyhnutný na tento účel. Osobitné ciele navrhovaného predĺženia trvania programu sú rovnaké ako v súčasnom programe (na roky 2013 až 2017). Tieto ciele sa podrobnejšie vymedzujú a plánujú v ročných štatistických pracovných programoch Komisie, ktoré sa pripravujú v úzkej spolupráci s členskými štátmi a prijímajú so zreteľom na stanovisko Výboru pre ESS. Nové štatistické požiadavky s vplyvom na členské štáty budú vypracované s včasným a priamym zapojením členských štátov.
•Výber nástroja
Navrhovaný nástroj: nariadenie.
Návrhom je zmeniť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 99/2013 o európskom štatistickom programe na roky 2013 až 2017 predĺžením jeho trvania na roky 2018 až 2020.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
Dôkladne sa analyzovalo hodnotenie štatistického programu Spoločenstva na roky 2008 – 2012, hodnotenie v polovici trvania EŠP na roky 2013 až 2017 a záverečné hodnotenia Programu modernizácie európskej podnikovej a obchodnej štatistiky (MEETS).
V hodnotení v polovici trvania týkajúcom sa EŠP na roky 2013 až 2017 sa dospelo k záveru, že program sa všeobecne dobre vykonáva, pričom 17 z 23 podrobných cieľov je na dobrej ceste k naplneniu. EŠP poskytuje dobrú pridanú hodnotu EÚ, je prevádzkovaný efektívne, reaguje na potreby používateľov a je v súlade s inými štatistickými programami. Napríklad posun smerom k novým metódam tvorby štatistiky pomáha prístupom používaným v celom EŠS. V hodnotení sa uvádzajú tri odporúčania na usmernenie a ďalšiu optimalizáciu vykonávania EŠP:
–venovať osobitnú pozornosť cieľom, v prípade ktorých sa vyskytli problémy,
–zabezpečiť dostatočné zdroje na udržanie investícií na modernizáciu tvorby európskej štatistiky na potrebnej úrovni a
–identifikovať a realizovať projekty na úrovni EÚ, ktoré môžu maximalizovať pridanú hodnotu EÚ.
Uvedené odporúčania sa dôkladne analyzovali a zohľadnili v tomto návrhu.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Stratégia konzultácií o návrhu predĺženia trvania EŠP 2013 – 2017 bola vypracovaná v skorej etape s cieľom zozbierať vstupné informácie a názory od čo najväčšieho počtu zainteresovaných strán. V tejto súvislosti a na základe intenzívnych konzultácií s rôznymi skupinami zainteresovaných strán počnúc rokom 2014 Eurostat navrhol komplexný prístup ku konzultáciám so zainteresovanými stranami v rámci posúdenia vplyvu.
Konzultácie so zainteresovanými stranami sa uskutočnili v súlade so stratégiou a všeobecnými zásadami a minimálnymi normami, ktoré určila Komisia vo svojich usmerneniach o konzultáciách so zainteresovanými stranami. Hlavnými prvkami stratégie boli súbory cielených konzultácií s kľúčovými zainteresovanými stranami a verejné konzultácie, aby sa zabezpečila príležitosť pre všetky zainteresované strany vyjadriť svoje názory.
Keďže súčasný EŠP na roky 2013 až 2017 bol vypracovaný v rokoch 2010 až 2011, považovalo sa za dôležité získať príspevky od zainteresovaných strán s cieľom určiť zmeny v priebehu času, ktoré by sa mali zohľadniť v predĺžení trvania programu. Patrili k nim politické, hospodárske a sociálne zmeny a vývoj v oblastiach technológie, štatistiky a metodiky. Potom sa uskutočnilo posúdenie priorít pre európsku štatistiku do roku 2020, najmä z pohľadu používateľov. Nakoniec sa vyžiadala spätná väzba o vplyve navrhovaných opatrení na používateľov a tvorcov štatistiky a na respondentov (najmä podniky) a určili sa ťažkosti, ktoré by bolo potrebné prekonať pri ich realizácii. Konzultácie boli takisto zamerané na vplyv rôznych možností politiky na predĺženie trvania EŠP.
V stratégii konzultácií sa určili a zmapovali kategórie a skupiny zainteresovaných strán tak, že boli všetky dostatočne pokryté. Zahŕňali inštitucionálnych a neinštitucionálnych používateľov európskych štatistík, tvorcov (NŠÚ a IVO), respondentov prieskumov (podniky a domácnosti) a širokú verejnosť. Rozsiahle konzultácie s rôznymi kategóriami zainteresovaných strán, ktoré sa začali v roku 2014 a pokračovali v roku 2015, zahŕňali:
–konferenciu používateľov európskej štatistiky a zainteresovaných strán,
–konzultácie s generálnymi riaditeľstvami Komisie,
–konzultácie s tvorcami/NŠÚ a
–verejné konzultácie so zameraním na zmeny celkového prostredia, ktoré by mohli ovplyvniť priority EŠP na roky 2018 až 2020 a vplyv rôznych možností.
Komisia takisto v skorej etape v rámci prípravy EŠP a priebežne viedla konzultácie s Európskym poradným výborom pre štatistiku, ktorý zastupuje používateľov a respondentov na európskej úrovni a ktorého členovia sú etablovanými expertmi v oblasti štatistiky. Výbor upozornil na jasnú potrebu znížiť zaťaženie respondentov, zlepšiť včasnosť a začleniť nové zdroje údajov zo zdrojov mimo EŠS a poskytnúť primerané zdroje na meranie vznikajúcich politík.
Okrem externých konzultácií Komisia vykonala vnútorné posúdenie svojich štatistických potrieb, z ktorého vyplynulo, že jej potreby sa počas obdobia predĺženia trvania programu v rokoch 2018 – 2020 nezmenšia. Je potrebné zachovať súčasnú úroveň štatistických informácií relevantných pre tvorbu, analýzu a monitorovanie politík. Treba doplniť chýbajúce údaje, mali by sa pokryť nové potreby v niektorých konkrétnych oblastiach politiky a mali by sa poskytnúť včasnejšie údaje a ďalšie zemepisné členenia. Vo väčšine prípadov sa nové potreby týkajú 10 politických priorít stanovených v politických usmerneniach Komisie na roky 2014 až 2019. Okrem toho je potrebné účinnejšie využívať nové zdroje údajov (napr. veľké dáta), ktoré by mohli z dlhodobého hľadiska zvýšiť efektívnosť. Osobitnými oblasťami, ktoré treba rozvinúť, sú sociálna (vrátane migrácie, zdravia a rodového hľadiska) a podniková štatistika. Zmeny v návrhu európskych energetických trhov si vyžadujú zefektívnenie energetickej štatistiky, aby poskytovala včasné, porovnateľné a dostatočne podrobné údaje v súvislosti s energetickou úniou a politikou v oblasti zmeny klímy.
Analýza spätnej väzby od rôznych skupín zainteresovaných strán odhalila základný rozdiel:
–požívatelia žiadajú o štatistické produkty najvyššej možnej kvality, a to okrem iného z hľadiska relevantnosti, včasnosti, pokrytia a porovnateľnosti, zatiaľ čo
–vzhľadom na svoje vzácne zdroje tvorcovia čelia súboru výziev pri uspokojovaní dopytu.
Všetky skupiny upozornili na potrebu ďalšej modernizácie procesov tvorby štatistiky.
Výsledky konzultácií so zainteresovanými stranami boli dôkladne preštudované a prispeli k analýze možností politiky v súvislosti s posúdením vplyvu. Uprednostňovaná možnosť politiky, ktorá je predložená v návrhu, by mala najväčší vplyv z hľadiska schopnosti rýchlejšej tvorby údajov, čo je veľmi dôležité v záujme splnenia základných potrieb používateľov. Návrh obsahuje aj nové opatrenia na zlepšenie relevantnosti a včasnosti sociálnej a energetickej štatistiky a využívanie nových zdrojov údajov vrátane veľkých dát. Dôraz sa kladie na modernizačné projekty na zlepšenie pružnosti systémov tvorby štatistiky a zníženie dlhodobých nákladov pre tvorcov, ako aj administratívnej záťaže pre respondentov.
•Získavanie a využívanie expertízy
•Posúdenie vplyvu
K tomuto návrhu sa uskutočnilo posúdenie vplyvu. Výbor pre kontrolu regulácie vydal kladné stanovisko k správe o posúdení vplyvu 18. marca 2016.
Keďže zriadenie viacročného EŠP je požiadavkou podľa článku 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 223/2009, v posúdení vplyvu sa neskúmalo, či sa trvanie EŠP má alebo nemá predĺžiť, ale ako to čo najlepšie urobiť. Keďže sa návrhom predlžuje trvanie súčasného EŠP (2013 až 2017), v prípade všetkých možností politiky boli na roky 2018 až 2020 prevzaté existujúce osobitné ciele:
–Cieľ č. 1: poskytovať vysokokvalitné štatistické informácie potrebné pre rozvoj, monitorovanie a hodnotenie politík EÚ, ktoré budú slúžiť potrebám širokej škály používateľov.
–Cieľ č. 2: zaviesť nové metódy tvorby európskej štatistiky zamerané na zvýšenie efektívnosti a zlepšenie kvality.
–Cieľ č. 3: posilniť partnerstvo v rámci Európskeho štatistického systému aj mimo neho s cieľom ešte viac zvýšiť jeho produktivitu a posilniť vedúce postavenie pri poskytovaní celosvetovej oficiálnej štatistiky.
Zvažovali sa tieto možnosti politiky:
Možnosť 1: Rovnaký EŠP (2013 – 2017) s predĺžením jeho trvania na roky 2018 až 2020 (základný scenár)
Táto možnosť bola prijatá ako základný scenár, s ktorým sa porovnajú ostatné možnosti. Neobsahuje zmenu z hľadiska plánovaných štatistík (cieľ č. 1), rámca prispôsobenia štatistickej infraštruktúry (cieľ č. 2) alebo partnerstiev (cieľ č. 3).
Možnosť 2: Predĺženie trvania súčasného EŠP s prispôsobeniami
V tejto možnosti si program na roky 2018 až 2020 zachová štruktúru súčasného programu a zároveň sa zohľadnia možnosti využitia potenciálu veľkých dát na tvorbu štatistiky, Vízie EŠS 2020 a nové potreby používateľov.
Súviseli by s tým zmeny z hľadiska obsahu, ako aj rozpočtu programu. Do určitej miery možno túto možnosť vnímať aj za zmenu rozsahu pôsobnosti, najmä v prípade možného prehodnotenia priorít súčasných štatistických výstupov.
Možnosť 2a: Zmena súčasného EŠP a znížený ročný rozpočet
O tejto možnosti sa spočiatku uvažovalo, ale bola v skorej fáze odmietnutá, pretože sa ňou dostatočne neriešia zistené problémy. Predstavovala by výrazné zníženie ambicióznosti, pokiaľ ide o podrobný cieľ viacúčelových štatistík a zvýšenie efektívnosti, najmä v prípade nových zdrojov údajov (žiadne investície do veľkých dát) a uškodila by v oblasti včasnosti a relevantnosti údajov.
Z konzultácií s NŠÚ vyplynulo, že táto možnosť by spĺňala požiadavky cieľa č. 2 oveľa menej, než sa v prípade všetkých členských štátov očakáva. Je možné, že v niektorých krajinách by sa neuskutočnil žiadny modernizačný projekt. Keďže činnosti súvisiace s vykonávaním Vízie EŠS 2020 závisia od financovania EŠS, bez dostatočnej podpory z rozpočtu by boli vážne ohrozené. Zdôraznené boli náklady na tzv. veľké dáta (IT infraštruktúru, pokročilejšie IT, štatistické a iné zručnosti) a vývoj otvorených dát.
Možnosť 2b: Zmenený program vrátane zlepšených štatistických výstupov na zladenie štatistickej tvorby s 10 politickými prioritami Komisie, vyvážený výrazným prehodnotením priorít (rovnaký ročný rozpočet ako súčasný EŠP)
Táto možnosť by znamenala významné prehodnotenie priorít súčasných štatistických výstupov, aby sa umožnilo zlepšiť (najmä so zreteľom na včasnosť) štatistiku v súlade s najnaliehavejšími potrebami používateľov, najmä v súvislosti so štatistikou v oblasti nerovnosti, chudoby a materiálnej deprivácie, energetiky a životného prostredia. V záujme vytvorenia priestoru pre nové opatrenia by bolo potrebné výrazne obmedziť rozsah a pokrytie niektorých existujúcich zberov údajov (obmedzené informácie, zemepisné členenia alebo frekvencia). Možné zníženia existujúcich výstupov by boli založené na analýze nákladov a pomerných výhod týchto štatistík.
Možnosť 2c: Zmenený program vrátane nových štatistických výstupov na zladenie štatistickej tvorby s 10 politickými prioritami Komisie, doplnený hlavnými iniciatívami na zníženie zaťaženia respondentov a nákladov pre NŠÚ, a zvýšený ročný rozpočet
Táto možnosť by znamenala sledovanie nových alebo lepších štatistických výstupov (cieľ č. 1) popri existujúcich výstupoch súčasného programu so zohľadnením nových potrieb používateľov:
–zlepšiť včasnosť údajov o nerovnosti, chudobe a materiálnej deprivácii ľudí v Európe (vrátane bleskových odhadov),
–vytvoriť viac a včasnejších štatistík energetiky (účinnosť, bezpečnosť, obnoviteľné zdroje, spotreba, ceny atď.),
–zlepšiť kvalitu a včasnosť environmentálnych údajov na podporu politiky v oblasti zmeny klímy a obehového hospodárstva,
–merať pokrok v oblasti cieľov OSN týkajúcich sa udržateľného rozvoja,
–podporovať stimuly pre technologickú zmenu a elektronický obchod,
–zlepšiť ročné demografické projekcie,
–rozšíriť štatistiku cien bývania,
–rozšíriť pokrytie štatistiky odvetvia služieb a
–merať globalizáciu.
Zahŕňala by aj nové investície v štatistickej infraštruktúre v rámci cieľa č. 2, ktoré by boli zamerané na:
–prieskumnú prácu pre budúci sociálny prieskum EÚ na podstatné zvýšenie pružnosti sociálnych ukazovateľov s cieľom poskytnúť včasnejšie reakcie na nové potreby používateľov,
–štatistiku na požiadanie a šírenie ako službu: vývoj kapacít na poskytovanie viac a lepších služieb analýzy údajov a produktov na podporu, navrhovanie a monitorovanie politík EÚ, najmä v oblastiach konkurencieschopnosti, obehového hospodárstva, poľnohospodárstva a potravinovej politiky a regionálneho rozvoja,
–modernizáciu vrátane používania nových zdrojov: využitie potenciálu digitálneho rozvoja, najmä pokiaľ ide o prijímanie nových zdrojov údajov (veľké dáta, internet vecí) a
–základnú infraštruktúru a pilotné projekty pre modernizáciu: posilnenie európskej štatistickej infraštruktúry prostredníctvom projektov, ktoré stavajú na skúsenostiach európskeho systému pre interoperabilné štatistické obchodné registre (register EuroGroups) a aplikácie „Census Hub“. Vyvíjať nové metodické a IT nástroje a podeliť sa o ne so štatistickými orgánmi a zabezpečiť širšie používanie administratívnych údajov a postupov prepájania údajov.
Možnosť 3: Dva samostatné programy
Táto možnosť sa podobá na možnosť 2b z hľadiska cieľov a plánovanej práce, ale je zameraná na iný spôsob riadenia práce: prostredníctvom dvoch rôznych programov, z ktorých jeden by sa týkal len modernizácie:
–predĺženie trvania súčasného EŠP na roky 2018 až 2020 a prepojenie s časovým plánom VFR, bez modernizačných aspektov (cieľ č. 2 súčasného programu),
–samostatný program zameraný na modernizáciu a rozvoj európskej štatistickej infraštruktúry, ktorej obsah by zohľadňoval cieľ č. 2 v možnosti 2b. Nie je možné určiť odlišný časový plán pre tento druhý program (napr. po roku 2020), pretože časový plán je určený súčasným VFR (ktorý sa končí v roku 2020).
Uprednostňovaná možnosť politiky
Posúdenie vplyvu bolo zamerané na vplyv možností na hlavné skupiny zainteresovaných strán na základe rôznych kritérií. Vplyv na používateľov sa posúdil na základe včasnosti, relevantnosti a harmonizácie, zatiaľ čo vplyv na tvorcov štatistiky bol analyzovaný na základe znížení nákladov a úrovne spoločnej infraštruktúry. Hlavným kritériom posudzovania vplyvu na respondentov bolo znížené zaťaženie. Pre každú z možností sa takisto analyzoval vplyv na rozpočet EÚ.
Z analýzy na základe viacerých kritérií vyšla ako uprednostňovaná možnosť politiky možnosť 2c. Táto možnosť by mala najpriaznivejší vplyv na včasnosť, pričom nové opatrenia by boli zamerané na zvýšenú včasnosť štatistík nerovnosti, chudoby a materiálnej deprivácie a údajov z oblasti energetiky a životného prostredia. Očakáva sa, že v prípade tejto možnosti sa výrazne zlepší relevantnosť štatistiky pre tvorcov politík, s investíciami do nových oblastí, prehodnotením priorít, opatrením na zlepšenie kapacít na poskytovanie viac a lepších služieb a produktov (napr. štatistika na požiadanie) a lepším šírením.
Pokiaľ ide o tvorcov, možnosť 2c prispeje k splneniu nových požiadaviek cieľov č. 1 a 2 zvýšením rozpočtu EŠP tak, ako požadujú hlavné zainteresované strany. Podstatný podiel dodatočného rozpočtu bude vyplatený prostredníctvom členských štátov cez granty, ktoré im umožnia pokračovať v modernizácii ich produkčných systémov a používať nové zdroje údajov.
Očakáva sa, že možnosťou 2c sa ešte zníži celkové zaťaženie respondentov pre podniky a občanov, aj keď väčšina účinkov sa prejaví až strednodobo, keďže používanie nových zdrojov údajov sa bude zavádzať postupne a v závislosti od miestnych podmienok v členských štátoch.
Realizácia uprednostňovanej možnosti politiky by znamenala zvýšenie prevádzkového rozpočtu prideleného EŠP na roky 2018 až 2020. V posúdení vplyvu sa dospelo k záveru, že len ďalšími investíciami by sa zaistil rozvoj nových štatistických výstupov a včasnejších údajov, ako požadujú používatelia, bez obmedzenia iných vysoko relevantných štatistík. Okrem toho budú potrebné ďalšie investície do štatistickej infraštruktúry (v členských štátoch, ako aj Eurostate) na zjednodušenie používania nových zdrojov údajov na tvorbu štatistických informácií prispôsobených potrebám používateľov, čím sa znížia administratívne náklady a zaťaženie respondentov.
Ďalšie vplyvy
Hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv návrhu bude nepriamy. Pokiaľ ide o hospodárstvo, iniciatíva povedie k efektívnejšej základni štatistických dôkazov (napr. o globalizácii, odvetví služieb, inováciách) pre politiky prispievajúce k stimulovaniu a konsolidácii hospodárskeho rastu. Návrhom sa takisto zlepší schopnosť posudzovania sociálneho vplyvu rozhodnutí v oblasti hospodárskej politiky. Predmetom osobitného záujmu bude vplyv na úroveň (ne)zamestnanosti, trendy v oblasti chudoby a trhu práce všeobecne. Lepšia včasnosť sociálnych ukazovateľov v spojení s existujúcimi makroekonomickými ukazovateľmi umožní ucelenejšiu a efektívnejšiu analýzu rozhodnutí. V oblasti životného prostredia sa návrhom zjednodušia politiky prispievajúce k udržateľnému rastu vďaka poskytovaniu lepšej štatistiky energetiky a životného prostredia.
•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
Keďže EŠP je horizontálnou iniciatívou, nie je súčasťou programu Komisie REFIT. Komisia však spustila tri iniciatívy REFIT v osobitných oblastiach poľnohospodárskej, sociálnej a podnikovej štatistiky. Sú navrhnuté tak, aby dopĺňali modernizačné úsilie plánované v súčasnej iniciatíve zjednodušením a zefektívnením fragmentovaných nariadení o poľnohospodárskej štatistike, sociálnych prieskumoch zameraných na osoby a domácnosti a podnikovej štatistike, a aby boli zbery údajov efektívnejšie, pružnejšie a menej zaťažujúce pre respondentov. Iniciatívy však možno realizovať až strednodobo a budú presahovať časový rámec predĺženého trvania programu.
•Základné práva
4.VPLYV NA ROZPOČET
Celková suma, ktorá sa má uhradiť z rozpočtu EÚ za predĺženie programu (2018 – 2020), je 218,1 milióna EUR (v súčasných cenách).
Podrobný vplyv na rozpočet je uvedený v legislatívnom finančnom výkaze.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Podľa revidovaného článku 15 ods. 3 Komisia predloží po porade s Výborom pre ESS a Európskym poradným výborom pre štatistiku do 31. decembra 2021 Európskemu parlamentu a Rade záverečnú hodnotiacu správu o vykonávaní programu. Vykoná sa podľa usmernení Komisie.
Na základe skúseností s hodnotením v polovici trvania týkajúcom sa EŠP na roky 2013 – 2017 Eurostat začal prepájať činnosti v rámci ročného pracovného programu so 114 ukazovateľmi EŠP. Bude to mať dvojaký účinok, pretože sa zjednodušia budúce hodnotenia a umožní sa každoročné automatické monitorovanie toho, či sa dosahujú ukazovatele EŠP.
•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)
•Podrobné vysvetlenie navrhovaných ustanovení
Návrhom sa mení EŠP na roky 2013 až 2017 zahrnutím nových štatistických výstupov na zladenie štatistickej tvorby s 10 politickými prioritami Komisie doplnenými iniciatívami na modernizáciu metód tvorby štatistiky a zníženie zaťaženia respondentov a nákladov pre NŠÚ.
2016/0265 (COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 99/2013 o európskom štatistickom programe na roky 2013 až 2017 predĺžením jeho trvania na roky 2018 až 2020
(Text s významom pre EHP a Švajčiarsko)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 338 ods. 1,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)Spoľahlivé a relevantné dôkazy založené na európskej štatistike sú absolútne nevyhnutné na meranie pokroku a hodnotenie efektívnosti politík a programov Únie, najmä v kontexte stratégie Európa 2020 a agendy pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu.
(2)Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 má európsky štatistický program poskytovať rámec na rozvoj, tvorbu a šírenie európskych štatistík a stanovovať pritom hlavné oblasti a ciele opatrení plánovaných na obdobie, ktoré zodpovedá obdobiu viacročného finančného rámca.
(3)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 99/2013 sa vzťahuje len na obdobie od roku 2013 do roku 2017, zatiaľ čo súčasný viacročný finančný rámec siaha do roku 2020. Treba ho preto zmeniť tak, aby sa trvanie európskeho štatistického programu predĺžilo do roku 2020.
(4)V súvislosti s lepšou právnou reguláciou by mali byť politiky Únie čoraz viac navrhované a monitorované na základe presvedčivých dôkazov. Európske štatistiky plnia osobitnú úlohu v tomto smere a môžu byť dôvodom skutočnej zmeny, najmä v oblastiach politiky, v ktorých je schopnosť reagovať pre úspech politík kľúčová.
(5)Lepšie štatistiky sú preto nevyhnutné na dosahovanie lepších výsledkov a prispievanie k lepšej Európe a malo by sa vyvinúť viac úsilia o posilnenie investícií do oficiálnych štatistík na európskej, ako aj vnútroštátnej úrovni. Mali by sa tým poskytnúť usmernenia v prioritných oblastiach politiky a na budovanie kapacít popri súčasných usmerneniach a pretrvávajúcom prehodnotení priorít. Konkrétnejšie by sa mali prijať opatrenia na vyriešenie najnaliehavejších štatistických nedostatkov, zvýšenie včasnosti a podporu politických priorít a koordinácie hospodárskej politiky v rámci európskeho semestra. Komisia (Eurostat) by takisto mala poskytnúť nové demografické projekcie v úzkej spolupráci s národnými štatistickými úradmi v záujme aktualizácie analýzy vplyvu starnutia obyvateľstva na hospodárstvo a rozpočet.
(6)Účty experimentálnych ekosystémov a štatistiky zmeny klímy vrátane tých, ktoré sú relevantné pre prispôsobenie sa zmene klímy a tzv. stopy, by sa mali ďalej rozvíjať, najmä na podporu vykonávania Parížskej dohody z roku 2015 a programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030. Európska energetická únia a rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, ktorých cieľom je zvýšenie konkurencieschopnosti, bezpečnosti a udržateľnosti hospodárstva a energetického systému Únie, si budú vyžadovať nové štatistiky o spotrebe energií, energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojoch energie, energetickej závislosti a bezpečnosti dodávok energie.
(7)Predĺženie programu je príležitosťou na uskutočnenie prispôsobení a zohľadnenie nových orientácií, ktoré doplnia existujúce ciele a pretrvávajúce stanovovanie priorít.
(8)Vhodné zvýšenie rozpočtu na štatistiku na úrovni EÚ by malo podporiť tieto zmeny v programe a priniesť významnú pridanú hodnotu a výsledky prostredníctvom rozsiahlych projektov, štrukturálnych pákových efektov a úspor z rozsahu, ktoré budú prospešné pre štatistické systémy v členských štátoch.
(9)Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie na predĺženie trvania európskeho štatistického programu tak, aby sa vzťahoval na roky 2018 až 2020. Finančné krytie má predstavovať prvú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou počas ročného rozpočtového postupu.
(10)Keďže cieľ tohto nariadenia, a to predĺžiť trvanie európskeho štatistického programu tak, aby sa vzťahoval na roky 2018 až 2020, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale je možné ho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.
(11)V súlade s nariadením (ES) č. 223/2009 bol návrh na predĺženie európskeho štatistického programu na obdobie rokov 2018 až 2020 predložený na predchádzajúce preskúmanie Výboru pre európsky štatistický systém, Európskemu poradnému výboru pre štatistiku zriadenému rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 234/2008/ESa Výboru pre menovú a finančnú štatistiku a štatistiku platobnej bilancie zriadeným rozhodnutím Rady 2006/856/ES,
(12)Nariadenie (EÚ) č. 99/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Nariadenie (EÚ) č. 99/2013 sa mení takto:
1.V článku 1 sa dopĺňa tento odsek:
„Program sa predlžuje na obdobie rokov 2018 až 2020.“
2.V článku 7 ods. 1 sa vkladá tento odsek:
„Finančné krytie Únie na vykonávanie programu na roky 2018 až 2020 je 218,1 milióna EUR, ktoré pokrýva programové obdobie 2014 až 2020.“
3.Článok 13 sa nahrádza takto:
„Ochrana finančných záujmov Únie
1. Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní činností financovaných podľa tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym konaniam, konzistentnými a účinnými kontrolami, vymáhaním neoprávnene vyplatených súm pri odhalení nezrovnalostí a v prípade potreby ukladaním účinných, primeraných a odrádzajúcich administratívnych a finančných sankcií.
2. Komisia a Dvor audítorov alebo ich zástupcovia majú právomoc vykonávať na základe dokumentov a kontrol na mieste audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov, subdodávateľov a tretích strán, ktorým boli priamo alebo nepriamo poskytnuté finančné prostriedky Únie na základe tohto programu.
3. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať kontroly na mieste a vyšetrovania hospodárskych subjektov, ktorých sa priamo alebo nepriamo týka toto financovanie v súlade s postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96, na účely zistenia, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou financovanými priamo alebo nepriamo v rámci tohto nariadenia došlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.
4. Dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, dohody o grantoch, rozhodnutia o grantoch a zmluvy, ktoré budú výsledkom vykonávania tohto nariadenia, udeľujú Komisii, Dvoru audítorov a úradu OLAF výslovné právo na vykonávanie takýchto auditov, kontrol na mieste a inšpekcií.
5. Ak je vykonávanie akcie zabezpečované externe alebo subdelegované, a to úplne alebo čiastočne, alebo ak vyžaduje zadanie verejnej zákazky alebo udelenie finančnej pomoci tretej strane, zmluva, dohoda o grante alebo rozhodnutie o grante musí obsahovať záväzok dodávateľa alebo príjemcu uložiť každej zapojenej tretej strane výslovné akceptovanie uvedených právomocí Komisie, Dvora audítorov a úradu OLAF.
6. Odseky 4 a 5 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3.“
4.Článok 15 ods. 3 sa nahrádza takto:
„Komisia po porade s ESSC a Európskym poradným výborom pre štatistiku do 31. decembra 2021 predloží Európskemu parlamentu a Rade záverečnú hodnotiacu správu o vykonávaní programu.“
5.Príloha sa mení podľa prílohy k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. januára 2018.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli
Za Európsky parlament
Za Radu
predseda
predseda
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.Názov návrhu/iniciatívy
1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB
1.3.Druh návrhu/iniciatívy
1.4.Ciele
1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy
1.6.Trvanie a finančný vplyv
1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ
2.2.Systémy riadenia a kontroly
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky
3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky
3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky
3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom
3.2.5.Príspevky od tretích strán
3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.Názov návrhu/iniciatívy
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 99/2013 o európskom štatistickom programe na roky 2013 až 2017 predĺžením jeho trvania na roky 2018 až 2020.
1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB
29 štatistika (29 01 – Administratívna podpora pre oblasť politiky Štatistika; 29 02 – Európsky štatistický program)
1.3.Druh návrhu/iniciatívy
◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie
◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu
☒ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie
◻ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu
1.4.Ciele
1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy
Návrh je v súlade s prioritami Európskej únie, keďže štatistika vyvíjaná, tvorená a šírená podľa európskeho štatistického programu (EŠP) prispeje k vykonávaniu politík EÚ, ako je napríklad stratégia Európa 2020 na zabezpečenie „inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ a ďalších politík uvedených v 10 prioritných oblastiach Komisie na roky 2014 – 2019 (program pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu).
1.4.2.Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB
Osobitné ciele č. 1 a 4:
Poskytovať včasné štatistické informácie na podporu rozvoja, monitorovania a hodnotenia politík Únie, ktoré náležite odrážajú priority a zároveň zachovávajú rovnováhu medzi hospodárskou, sociálnou a environmentálnou oblasťou a slúžia potrebám širokého spektra používateľov európskej štatistiky vrátane ďalších rozhodovacích orgánov, výskumných pracovníkov, podnikov a európskych občanov vo všeobecnosti nákladovo efektívnym spôsobom bez zbytočnej duplicity úsilia.
Zabezpečiť, aby sa štatistiky poskytovali jednotne počas celého trvania programu, pokiaľ to nezasahuje do mechanizmov stanovovania priorít európskeho štatistického systému (EŠS).
Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB
3403 – Tvorba štatistických informácií
Osobitný cieľ č. 2:
Zaviesť nové metódy tvorby európskej štatistiky zamerané na zvýšenie efektívnosti a zlepšenie kvality.
Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB
3403 — Tvorba štatistických informácií,
3480 — Administratívna podpora Eurostatu,
3481 — Stratégia politiky a koordinácia Eurostatu
Osobitný cieľ č. 3:
Posilniť partnerstvo v rámci Európskeho štatistického systému aj mimo neho s cieľom ešte viac zvýšiť jeho produktivitu a posilniť vedúce postavenie pri poskytovaní celosvetovej oficiálnej štatistiky.
Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB
3481 – Stratégia politiky a koordinácia Eurostatu
Podrobnejšie ciele sú uvedené v ročných štatistických pracovných programoch Komisie.
1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv
Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.
Cieľom tejto iniciatívy je stanoviť legislatívny rámec pre EŠP počas trvania viacročného finančného rámca (VFR) a poskytnúť EŠS finančnú podporu potrebnú na to, aby bol schopný:
−
zabezpečiť pre používateľov vysokokvalitné štatistické informácie a vyplniť štatistické nedostatky, ktoré treba riešiť najnaliehavejšie, so zameraním sa na niekoľko prioritných oblastí, v ktorých je premietnutých 10 politických priorít Komisie,
−
umožniť tvorcom oficiálnych štatistík budovať potrebnú stálu kapacitu s cieľom rýchlejšie reagovať na vznikajúce potreby a prispôsobiť infraštruktúru štatistiky tak, aby sa využil potenciál nových zdrojov údajov,
−
ďalej znížiť zaťaženie respondentov (podnikov a jednotlivcov) zlepšením efektívnosti a produktivity EŠS a
−
posilniť partnerstvo v rámci EŠS a mimo neho s cieľom posilniť vedúce postavenie EŠS vo svete pri poskytovaní oficiálnej štatistiky.
1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu
Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.
Nasledujúce kľúčové ukazovatele výkonnosti sú uvedené v programovom vyhlásení a plánoch riadenia a obsiahnuté vo výročných správach o činnosti týkajúcich sa súčasného EŠP (2013 – 2017); väčšina z nich sa použije aj na monitorovanie realizácie predĺženia trvania programu na roky 2018 – 2020:
Ukazovatele týkajúce sa vnímania používateľov (zdroj: ročný prieskum spokojnosti používateľov vykonávaný Eurostatom):
1.
Percentuálny podiel používateľov, ktorí celkovú kvalitu údajov a služieb poskytovaných Eurostatom hodnotia ako „veľmi dobrú“ alebo „dobrú“.
2.
Percentuálny podiel používateľov, ktorí celkovú kvalitu európskej štatistiky hodnotia ako „veľmi dobrú“ alebo „dobrú“.
3.
Percentuálny podiel používateľov, ktorí včasnosť európskej štatistiky na ich účely hodnotia ako „veľmi dobrú“ alebo „dobrú“.
4.
Percentuálny podiel používateľov, ktorí porovnateľnosť európskej štatistiky medzi regiónmi a krajinami hodnotia ako „veľmi dobrú“ alebo „dobrú“.
Vecné ukazovatele:
5.
Počet extrakcií údajov (v miliónoch), ktoré uskutočnili externí používatelia z verejných databáz Eurostatu prostredníctvom webovej lokality Eurostatu (zdroj: monitorovacie správy o elektronickom šírení prostredníctvom Eurostatu),
6.
Časová presnosť štatistickej vzorky: priemerný počet dní v predstihu (pozitívna) alebo v omeškaní (negatívna) v porovnaní so zákonným cieľom. Vzorka je odobraná z hlavných európskych hospodárskych ukazovateľov (PEEI) (zdroj: Výročná správa Eurostatu o stave informačných požiadaviek v HMÚ, predložená Hospodárskemu a finančnému výboru) plus vonkajší obchod EÚ (zdroj: Eurostat).
7.
Dĺžka časových radov štatistických vzoriek (euroukazovatele — aktívne rady – zdroj: databáza Eurostatu).
Ukazovatele založené na vlastnom hodnotení (jeden pre každý cieľ):
8.
Miera dosiahnutia každého osobitného cieľa, meraná ako percentuálny podiel dosiahnutia súvisiacich činností/výstupov (zdroj: monitorovanie dvakrát ročne).
Na monitorovanie realizácie predĺženia trvania programu na roky 2018 – 2020 sa uskutočnia tieto zlepšenia:
Jeden z ukazovateľov „vnímania používateľov“ (č. 1 až 4) – ktoré sú založené na jedinom zdroji a nie sú jednoznačne spojené s programom alebo rozpočtom Eurostatu – bude vypustený (č. 2).
Súčasný ukazovateľ č. 7 o dĺžke časových radov štatistických vzoriek sa nahradí spoľahlivejším ukazovateľom, ktorý bude pokrývať všetky štatistické oblasti a zohľadní sa v ňom poskytnutie „náhradných“ radov pre časové rady, ktoré sú prerušené (napríklad z dôvodu zmeny metodiky). Táto nová verzia ukazovateľa bude úzko prepojená s cieľmi programu a priamo alebo do veľkej miery ovplyvnená rozpočtom EÚ.
Ďalším ukazovateľom sa bude merať počet rôznych „štatistík“ (t. j. ukazovateľov, čiastkových ukazovateľov, členení, jednotiek atď.) sprístupnených používateľom (ako celok a za hlavné štatistické oblasti, ktorých sa hlavne dotklo predĺženie EŠP, napr. sociálna a environmentálna štatistika). Tento ukazovateľ by mohol byť doplnený počtom údajových bodov/hodnôt/číselných hodnôt. Hlavný rozdiel medzi týmito dvomi ukazovateľmi je, že druhý sa zvyšuje vždy aj vtedy, keď sa sprístupnia novšie číselné údaje, zatiaľ čo prvý sa zvyšuje len v prípade, že sú vytvorené nové druhy štatistiky. Tieto nové ukazovatele budú úzko prepojené s cieľmi programu a priamo alebo do veľkej miery ovplyvnené rozpočtom EÚ.
Bude sa analyzovať aj možnosť vymedzenia lepšieho ukazovateľa včasnosti a vývoja IT štandardu na jeho vypočítanie na základe údajov dostupných vo verejných databázach Eurostatu. Ak bude možné implementovať takýto ukazovateľ včasnosti, nahradí súčasný ukazovateľ č. 3.
1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy
1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte
Podľa článku 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 223/2009 má EŠP poskytnúť rámec na rozvoj, tvorbu a šírenie európskych štatistík a zároveň stanoviť hlavné oblasti a ciele opatrení plánovaných na obdobie, ktoré zodpovedá obdobiu VFR. V EŠP sa stanovujú priority informačných potrieb pre vykonávanie činností EÚ a stanovuje sa rozpočet na ich realizáciu. Keďže súčasný EŠP sa končí v roku 2017, treba predĺžiť jeho trvanie, aby pokrývalo obdobie rokov 2018 až 2020.
Dopyt po oficiálnej štatistike je v porovnaní s inými zdrojmi informácií vysoký, pretože sa tvoria a šíria v súlade s osobitnými zásadami a kvalitatívnymi kritériami, a preto majú pre používateľov pridanú hodnotu. Ak má štatistika poskytovať lepšiu podporu pre politiky EÚ, treba vyriešiť niekoľko štatistických nedostatkov. Treba naliehavo zlepšiť včasnosť niektorých štatistík, aby poskytovali informácie, ktoré sú potrebné v realizácii európskeho semestra. Potreba štatistiky vyplývajúca z 10 politických priorít Komisie a z rastúcej zložitosti spoločností spochybňuje relevantnosť súčasnej európskej štatistiky.
Aj keď vnútroštátne štatistické systémy vynaložili značné úsilie o modernizáciu svojich metód tvorby s podporou EŠP na obdobie rokov 2013 až 2017, súčasná infraštruktúra tvorby štatistiky ešte nie je dosť pružná, aby poskytovala nové štatistiky, keď treba, a zároveň pritom obmedzovala súvisiace náklady a administratívnu záťaž. Pokiaľ sa nezvýši súčasná úroveň investícií, EŠS nebude schopný splniť rastúci dopyt po štatistike alebo potrebu, aby bola štatistika k dispozícii rýchlejšie.
Stranami, ktorých sa najviac priamo dotkne návrh, sú používatelia štatistík (napr. tvorcovia politík, podniky, médiá, výskumní pracovníci a široká verejnosti na úrovni EÚ a úrovni štátov), tvorcovia štatistiky (národné štatistické úrady a iné vnútroštátne orgány) a respondenti (domácnosti a podniky).
1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie
Členské štáty zbierajú štatistické informácie na vnútroštátnej úrovni, ale na to, aby boli údaje na úrovni EÚ porovnateľné, by mali postupovať podľa rovnakých harmonizovaných zásad. Len prostredníctvom koordinovaného prístupu k vývoju, tvorbe a šíreniu európskej štatistiky, ako sa stanovuje v EŠP, možno garantovať nevyhnutnú jednotnosť a porovnateľnosť štatistiky relevantnej pre oblasti činnosti EÚ. Opatrenie na úrovni EÚ, ako je navrhnuté, by takisto prispelo k účinnému používaniu zdrojov (z dôvodu úspor z rozsahu) a podporilo vnútroštátne orgány v rozvoji ich kapacít v oblasti harmonizácie a metodík.
1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti
Dôkladne sa analyzovalo hodnotenie štatistického programu Spoločenstva na roky 2008 – 2012, hodnotenie v polovici trvania EŠP na roky 2013 – 2017 a záverečné hodnotenia Programu modernizácie európskej podnikovej a obchodnej štatistiky (MEETS).
V hodnotení v polovici trvania týkajúcom sa EŠP na roky 2013 – 2017 sa dospelo k záveru, že program sa všeobecne dobre realizuje, pričom 17 z 23 podrobných cieľov je na dobrej ceste k naplneniu. EŠP poskytuje dobrú pridanú hodnotu EÚ, je prevádzkovaný efektívne, reaguje na potreby používateľov a je v súlade s inými štatistickými programami. Napríklad posun smerom k novým metódam tvorby štatistiky pomáha prístupom používaným v celom EŠS. V hodnotení sa uvádzajú tri odporúčania na usmernenie a ďalšiu optimalizáciu vykonávania programu:
−
venovať osobitnú pozornosť cieľom, v prípade ktorých sa vyskytli problémy,
−
zabezpečiť dostatočné zdroje na udržanie investícií na modernizáciu tvorby európskej štatistiky na potrebnej úrovni a
−
identifikovať a realizovať projekty na úrovni EÚ, ktoré môžu maximalizovať pridanú hodnotu EÚ.
1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi
V rozhodnutí Komisie 2012/504/EÚ sa vymedzuje úloha a povinnosti Eurostatu v rámci vnútornej organizácie Komisie, pokiaľ ide o rozvoj, tvorbu a šírenie štatistiky. Pokiaľ ide o plánovanie a programovanie opatrení v oblasti štatistiky, v článku 5 rozhodnutia sa stanovuje, že činnosti súvisiace so štatistikou Eurostatu majú byť určené v EŠP a ročnom pracovnom programe, ako sa uvádza v článku 13, resp. článku 17 nariadenia (ES) č. 223/2009.
1.6.Trvanie a finančný vplyv
☒ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním
–☒
Návrh/iniciatíva je v platnosti od 1. januára 2018 do 31. decembra 2020.
–☒
Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od roku 2018 do roku 2020 a na platobné rozpočtové prostriedky od roku 2018 do roku 2024.
◻ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním
–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,
–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.
1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia
☒ Priame hospodárenie na úrovni Komisie
–☒ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie
–◻
prostredníctvom výkonných agentúr
◻ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi
◻ Nepriame hospodárenie so zverením úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:
–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili
–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte)
–◻ Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond
–◻ subjekty uvedené v článkoch 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách
–◻ verejnoprávne subjekty
–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky
–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky
–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.
–V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.
Poznámky:
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ
Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.
V článku 1 ods. 3 návrhu nariadenia sa stanovuje, že Komisia predloží po porade s Výborom pre ESS a Európskym poradným výborom pre štatistiku do 31. decembra 2021 Európskemu parlamentu a Rade záverečnú hodnotiacu správu o vykonávaní programu. Hodnotenie sa vykoná podľa usmernení Komisie.
Na základe skúseností s hodnotením v polovici trvania týkajúcom sa EŠP na roky 2013 – 2017 Komisia (Eurostat) začala prepájať činnosti v rámci ročného pracovného programu so 114 ukazovateľmi stanovenými v EŠP. Bude to mať dvojaký účinok, pretože sa zjednodušia budúce hodnotenia a umožní sa každoročné automatické monitorovanie toho, či sa dosahujú ukazovatele EŠP. Poznatky získané na základe minulých skúseností, ktoré boli zohľadnené pri vypracúvaní návrhu, sú uvedené v oddiele 1.5.3. Výsledky konzultácií so zainteresovanými stranami a posúdenia vplyvu sú uvedené v oddiele 3 dôvodovej správy.
2.2.Systémy riadenia a kontroly
2.2.1.Zistené riziká
Navrhovaný program bude riadený systémom centralizovaného riadenia Komisie. Z finančného hľadiska sa program bude vykonávať zadávaním zákaziek, a to najmä v oblastiach štatistiky a IT služieb, a prostredníctvom grantov (najmä pre národné štatistické úrady).
Nariadením (ES) č. 223/2009 sa umožňuje priame prideľovanie grantov týmto úradom. Pokiaľ ide o granty, jedno zo zistených hlavných rizík súviselo s výpočtom nákladov na zamestnancov; miera rizika týkajúceho sa náhrady personálnych nákladov sa znížila zavedením systému jednotkových nákladov (rozhodnutie Komisie C(2014) 6332).
Ročné preskúmania kvality ex post neodhalili žiadne relevantné problémy týkajúce sa verejného obstarávania. Riešili sa pripomienky, ktoré vydal útvar vnútorného auditu Komisie a Európsky dvor audítorov v rokoch 2011/2012. Odvtedy sa neuskutočnili audity verejného obstarávania. Vedenie Eurostatu nezistilo v tejto oblasti významné riziká.
2.2.2.Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly
Kontrolná stratégia Eurostatu na roky 2012 – 2017 bude revidovaná a jej trvanie predĺžené tak, aby pokrývalo predĺženie trvania EŠP na roky 2018 až 2020. Stratégia bude založená na analýze rizík a hodnotenie sa vykoná pred predĺžením trvania programu.
Hlavné prvky systému vnútornej kontroly sú a naďalej budú ex ante overenie prevádzkových a finančných aspektov každej finančnej transakcie (zákonnosť, správnosť a riadne finančné hospodárenie) v súlade s článkom 66 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Kontroly ex ante sa týkajú celého životného cyklu výdavkov od plánovania a programovania grantov a verejného obstarávania po platby. Preto sa budú vykonávať kontroly každej transakcie podľa osobitných zoznamov, ktoré bude používať každý účastník finančných tokov. Ak to bude vhodné, môže sa na základe výsledkov výročných kontrol naplánovať ďalšia analýza rizík a hodnotenia. V prípade vhodnosti sa môžu takisto vykonať posilnené overenia ex ante a kontroly ex post.
Primeraný dohľad, podávanie správ o financovaní a výkonnosti, audit a hodnotenie takisto prispejú k plneniu rozpočtu programu v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia a dodržania súladu s požiadavkami zákonnosti a správnosti.
2.2.3.Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby
Stratégia kontroly programu má udržať riziko nedodržania predpisov pod úrovňou významnosti 2 %, čo je v súlade s cieľmi vnútornej kontroly a riadenia rizík v strategickom pláne Eurostatu na roky 2016 – 2020. Systém vnútornej kontroly (a jeho náklady) sa považujú za primerané na dosiahnutie tohto cieľa. Zabezpečí sa, aby sa zdroje zaistenia navzájom dopĺňali s cieľom zabrániť zdvojeniu úsilia a umožniť nákladovo efektívne kontroly. Eurostat sa domnieva, že náklady na všetky kontroly budú predstavovať približne 4,5 % rozpočtu programu. K výhodám kontroly (okrem dodržania súladu s regulačnými ustanoveniami) patrí lepší pomer medzi kvalitou a cenou, odrádzajúce účinky, zvýšenie efektívnosti a systémové zlepšenia.
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.
Eurostat schválil 30. októbra 2013 svoju stratégiu boja proti podvodom na roky 2014 – 2017 v súlade so stratégiou Komisie zameranou na boj proti podvodom (CAFS) prijatou 24. júna 2011. V stratégii Eurostatu sú stanovené tri prevádzkové ciele:
i)
posilniť existujúce zložky boja proti podvodom;
ii)
lepšie začleniť zložky boja proti podvodom do hodnotenia/riadenia rizík Eurostatu a do auditov, plánovania, podávania správ a monitorovania; a
iii)
posilniť schopnosť a informovanosť Eurostatu v oblasti boja proti podvodom v rámci kultúry Komisie týkajúcej sa boja proti podvodom.
Stratégiu dopĺňa akčný plán boja proti podvodom. Počas obdobia svojho uplatňovania sa vykonávanie stratégie monitoruje dvakrát ročne a podávajú sa správy vedeniu.
Eurostat bude hodnotiť vplyv stratégie v roku 2017 a aktualizuje ju zodpovedajúcim spôsobom. V roku 2016 v rámci míľnika hodnotenia stratégie Eurostat preskúma svoj akčný plán boja proti podvodom.
Preskúmania stratégie a akčného plánu sa vykonajú na základe aktualizovanej metodiky a usmernení úradu OLAF vydaných vo februári 2016.
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
Existujúce rozpočtové riadky
V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.
|
Okruh VFR
|
Rozpočtový riadok
|
Druh
výdavkov
|
Príspevky
|
|
|
Okruh 1a
Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť
|
DRP/NRP
|
krajín EZVO
|
kandidátskych krajín
|
z krajín mimo EÚ
|
v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách
|
|
|
29.02.01
Predĺženie platnosti EŠP na roky 2018 – 2020 – poskytovanie kvalitných štatistických informácií, zavádzanie nových metód tvorby európskej štatistiky a posilňovanie partnerstva v rámci Európskeho štatistického systému
|
DRP
|
ÁNO
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
|
|
29.01.04.01
Podporné výdavky na európsky štatistický program
|
NRP
|
ÁNO
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
Číslo
|
Okruh 1a
Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť
|
|
GR ESTAT
|
|
|
Rok
2018
|
Rok
2019
|
Rok
2020
|
Rok
2021 a ďalšie roky
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
SPOLU
|
|
•
Operačné rozpočtové prostriedky
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
29.0201
|
Záväzky
|
(1)
|
59,475
|
73,245
|
75,486
|
|
|
|
|
208,206
|
|
|
Platby
|
(2)
|
5,829
|
28,141
|
51,027
|
123,209
|
|
|
|
208,206
|
|
|
Záväzky
|
(1a)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Platby
|
(2a)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
•
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
29.010401
|
|
(3)
|
3,230
|
3,313
|
3,397
|
|
|
|
|
9,940
|
|
Rozpočtové prostriedky
pre GR ESTAT SPOLU
|
Záväzky
|
= 1 + 1a + 3
|
62,705
|
76,558
|
78,883
|
|
|
|
|
218,146
|
|
|
Platby
|
= 2 + 2a
+ 3
|
9,059
|
31,454
|
54,424
|
123,209
|
|
|
|
218,146
|
•
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Záväzky
|
(4)
|
59,475
|
73,245
|
75,486
|
|
|
|
|
208,206
|
|
|
Platby
|
(5)
|
5,829
|
28,141
|
51,027
|
123,209
|
|
|
|
208,206
|
|
•
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU
|
(6)
|
3,230
|
3,313
|
3,397
|
|
|
|
|
9,940
|
|
Rozpočtové prostriedky
v rámci OKRUHU 1 VFR SPOLU
|
Záväzky
|
= 4 + 6
|
62,705
|
76,558
|
78,883
|
|
|
|
|
218,146
|
|
|
Platby
|
= 5 + 6
|
9,059
|
31,454
|
54,424
|
123,209
|
|
|
|
218,146
|
Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy: NEUPLATŇUJE SA
|
•
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Záväzky
|
(4)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Platby
|
(5)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
•
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU
|
(6)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Rozpočtové prostriedky
OKRUHOV 1 až 4 VFR
(referenčná suma)
|
Záväzky
|
= 4 + 6
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Platby
|
= 5 + 6
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
5
|
„Administratívne výdavky“
|
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
|
|
Rok
2018
|
Rok
2019
|
Rok
2020
|
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
SPOLU
|
|
GR ESTAT
|
|
•
Ľudské zdroje
|
88,904
|
87,148
|
85,392
|
|
|
|
|
261,444
|
|
•
Ostatné administratívne výdavky
|
3,290
|
3,290
|
3,290
|
|
|
|
|
9,870
|
|
GR ESTAT SPOLU
|
Rozpočtové prostriedky
|
92,194
|
90,438
|
88,682
|
|
|
|
|
271,314
|
|
Rozpočtové prostriedky
v rámci OKRUHU 5 VFR SPOLU
|
(Záväzky spolu = Platby spolu)
|
92,194
|
90,438
|
88,682
|
|
|
|
|
271,314
|
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
|
|
Rok
2018
|
Rok
2019
|
Rok
2020
|
Rok 2021 a ďalšie roky
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
SPOLU
|
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV
1 až 5 VFR SPOLU
|
Záväzky
|
154,899
|
166,996
|
167,565
|
|
|
|
|
489,460
|
|
|
Platby
|
101,253
|
121,892
|
143,106
|
123,209
|
|
|
|
489,460
|
3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky
–◻
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.
–☒
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
|
Uveďte ciele a výstupy
⇩
|
|
|
Rok
2018
|
Rok
2019
|
Rok
2020
|
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
SPOLU
|
|
|
VÝSTUPY
|
|
|
Druh
|
Priem. náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Spolu
|
Náklady spolu
|
|
OSOBITNÉ CIELE č. 1 a 4
Poskytovať včasné štatistické informácie na podporu rozvoja, monitorovania a hodnotenia politík Únie, ktoré náležite odrážajú priority a zároveň zachovávajú rovnováhu medzi hospodárskou, sociálnou a environmentálnou oblasťou a slúžia potrebám širokého spektra používateľov európskej štatistiky vrátane ďalších rozhodovacích orgánov, výskumných pracovníkov, podnikov a európskych občanov vo všeobecnosti nákladovo efektívnym spôsobom bez zbytočnej duplicity úsilia.
Zabezpečiť, aby sa štatistiky poskytovali jednotne počas celého trvania programu, pokiaľ to nezasahuje do mechanizmov stanovovania priorít EŠS.
|
|
‒ Výstup
|
Štatistické činnosti
|
0,170
|
215
|
35,441
|
264
|
45,194
|
267
|
46,617
|
|
|
|
|
|
|
|
|
746
|
127,252
|
|
Osobitný cieľ č. 1 medzisúčet
|
0,170
|
215
|
35,441
|
264
|
45,194
|
267
|
46,617
|
|
|
|
|
|
|
|
|
746
|
127,252
|
|
OSOBITNÝ CIEĽ č. 2
Zaviesť nové metódy tvorby európskej štatistiky zamerané na zvýšenie efektívnosti a zlepšenie kvality.
|
|
‒ Výstup
|
Štatistické činnosti
|
0,387
|
60
|
22,504
|
68
|
26,482
|
69
|
27,260
|
|
|
|
|
|
|
|
|
197
|
76,246
|
|
Osobitný cieľ č. 2 medzisúčet
|
0,387
|
60
|
22,504
|
68
|
26,482
|
69
|
27,260
|
|
|
|
|
|
|
|
|
197
|
76,246
|
|
OSOBITNÝ CIEĽ č. 3
Posilniť partnerstvo v rámci EŠS a mimo neho s cieľom ďalej zvýšiť jeho produktivitu a posilniť vedúce postavenie EŠS vo svete pri poskytovaní oficiálnej štatistiky.
|
|
‒ Výstup
|
Štatistické činnosti
|
0,056
|
28
|
1,530
|
28
|
1,569
|
28
|
1,609
|
|
|
|
|
|
|
|
|
84
|
4,708
|
|
Osobitný cieľ č. 3 medzisúčet
|
0,056
|
28
|
1,530
|
28
|
1,569
|
28
|
1,609
|
|
|
|
|
|
|
|
|
84
|
4,708
|
|
SPOLU
|
0,204
|
303
|
59,475
|
360
|
73,245
|
364
|
75,486
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1027
|
208,206
|
3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky
3.2.3.1.Zhrnutie
–◻
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.
–☒
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
Rok
2018
|
Rok
2019
|
Rok
2020
|
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
SPOLU
|
|
OKRUH 5 viacročného finančného rámca
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ľudské zdroje
|
88,904
|
87,148
|
85,392
|
|
|
|
|
261,444
|
|
Ostatné administratívne výdavky
|
3,290
|
3,290
|
3,290
|
|
|
|
|
9,870
|
|
OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet
|
92,194
|
90,438
|
88,682
|
|
|
|
|
271,314
|
|
Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ľudské zdroje
|
2,584
|
2,650
|
2,718
|
|
|
|
|
7,952
|
|
Ostatné administratívne
výdavky
|
0,646
|
0,663
|
0,679
|
|
|
|
|
1,988
|
|
Mimo OKRUHU
5 viacročného finančného rámca medzisúčet
|
3,230
|
3,313
|
3,397
|
|
|
|
|
9,940
|
|
SPOLU
|
95,424
|
93,751
|
92,079
|
|
|
|
|
281,254
|
Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.
3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov
–◻
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.
–☒
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času
|
|
Rok
2018
|
Rok
2019
|
Rok 2020
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
|
• Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
|
|
|
29 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)
|
605
|
593
|
581
|
|
|
|
|
XX 01 01 02 (delegácie)
|
|
|
|
|
|
|
|
XX 01 05 01 (nepriamy výskum)
|
|
|
|
|
|
|
|
10 01 05 01 (priamy výskum)
|
|
|
|
|
|
|
|
XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov)
|
104,6
|
102,6
|
100,6
|
|
|
|
|
XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách)
|
|
|
|
|
|
|
|
XX 01 04 yy
|
‒ ústredie
|
|
|
|
|
|
|
|
|
– delegácie
|
|
|
|
|
|
|
|
XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum)
|
|
|
|
|
|
|
|
10 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum)
|
|
|
|
|
|
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) 29 01 04 01
|
39,0
|
39,0
|
39,0
|
|
|
|
|
SPOLU
|
748,6
|
734,6
|
720,6
|
|
|
|
XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.
Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.
Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:
|
Úradníci a dočasní zamestnanci
|
Úlohy, ktoré sa majú plniť, zahŕňajú najmä metodické práce na jednej strane a zber, overovanie, spracovanie a šírenie štatistických informácií súvisiacich s oblasťami uvedenými v nariadení vzťahujúcom sa na európsku štatistiku. Týkajú sa takisto prác súvisiacich s činnosťami ABB Eurostatu „Administratívna podpora Eurostatu“ a „Politická stratégia a koordinácia Eurostatu“.
|
|
Externí zamestnanci
|
Podporujú úradníkov a dočasných zamestnancov pri vykonávaní úloh uvedených vyššie.
|
3.2.4.Súlad s platným VFR
–◻
Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.
–☒
Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo VFR.
Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.
Pre rozpočtovú položku 29 02 01 sa na obdobie rokov 2018 – 2020 navrhuje celkové zvýšenie existujúceho finančného programu o 25,2 milióna EUR. Tento nárast bude aj tak v súlade s celkovými stropmi okruhu 1a stanoveným vo viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020.
–◻
Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia VFR.
Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.
3.2.5.Príspevky od tretích strán
–◻ Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.
–☒ Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:
rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
Rok
2018
|
Rok
2019
|
Rok
2020
|
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
Spolu
|
|
Príspevok od Švajčiarskej konfederácie
|
3,899
|
4,210
|
4,224
|
|
|
|
|
12,333
|
|
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU
|
3,899
|
4,210
|
4,224
|
|
|
|
|
12,333
|
Odhadovaný vplyv na príjmy
–☒
Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.
–◻
Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
–◻
vplyv na vlastné zdroje
–◻
vplyv na rôzne príjmy
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Rozpočtový riadok príjmov:
|
Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku
|
Vplyv návrhu/iniciatívy
|
|
|
|
Rok
N
|
Rok
N + 1
|
Rok
N + 2
|
Rok
N + 3
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
|
Článok ………….
|
|
|
|
|
|
|
|
|
V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.
Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.