<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-526/17</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62017CC0526</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:244">EU:C:2019:244</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>13</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>13</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálnej advokátky – E. Sharpston – Vec C‑526/17</HT></P><P><HT TYPE="SC">Komisia/Taliansko</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálnej advokátky</HT></P><P><HT TYPE="UC">Eleanor Sharpston</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20190321">21. marca 2019</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: angličtina.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑526/17</HT></P><P>Európska komisia</P><P>proti</P><P>Talianskej republike</P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Nesplnenie povinnosti členským štátom</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby</KEYWORD><KEYWORD>Verejné koncesie na práce</KEYWORD><KEYWORD>Predĺženie existujúcej koncesie na výstavbu a správu diaľnice bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>V roku 1969 bola uzavretá verejná koncesia na práce bez vyhlásenia zadávacieho konania na diaľnicu medzi Livornom a Civitavecchiou na západnom pobreží Talianska. Táto zmluva bola následne zmenená ďalšími zmluvami v rokoch 1987, 1999 a 2009. V nijakom prípade nepredchádzalo ďalšej zmluve zadávacie konanie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Európska komisia začala proti Talianskej republike konanie o nesplnení povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ. Domnieva sa, že zmluva uzavretá v roku 2009 predstavuje podstatnú zmenu pôvodnej zmluvy a že by sa preto malo uskutočniť zadávacie konanie v súlade so smernicou 2004/18/ES<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20040331">31. marca 2004</DATE> o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="134" PAGE.FIRST="114" DATE.PUB="2004">Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 06/007, s. 132), zrušená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z <DATE ISO="20140226">26. februára 2014</DATE> o verejnom obstarávaní (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="094" PAGE.FIRST="65" DATE.PUB="2014">Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE>. Talianska republika spochybňuje toto tvrdenie.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Legislatívny rámec</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Článok 1 ods. 2 smernice 2004/18 definuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>verejné zákazky na práce<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/> ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>verejné zákazky, ktorých predmetom je buď vykonanie prác, alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a vykonanie prác súvisiacich s jednou z činností v zmysle prílohy I[<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Príloha I zahŕňa <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>výstavbu diaľnic<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>.</P></NOTE><HT TYPE="SUP">]</HT> alebo dielo, alebo realizácia diela akýmkoľvek spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám špecifikovaným verejným obstarávateľom<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>. Článok 1 ods. 2 ďalej stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>dielo<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="2018" ID="QE0005"/> znamená výsledok stavebných prác alebo stavebnoinžinierskych prác ako celku, ktorý sám o sebe postačuje na to, aby plnil ekonomickú alebo technickú funkciu<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>. Článok 1 ods. 3 definuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>verejnú koncesiu na práce<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/> ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>zákazk[u] rovnakého druhu ako verejná zákazka na práce s tým rozdielom, že protiplnením za práce, ktoré sa majú vykonať, je buď len právo na využívanie diela, alebo toto právo spojené s peňažným plnením<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="2"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Článok 2 smernice 2004/18 stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Článok 56 stanovuje, že pravidlá upravujúce verejné koncesie na práce <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>sa vzťahuj[ú] na všetky zmluvy o verejných koncesiách na práce uzavreté verejnými obstarávateľmi, ak sa hodnota zmlúv rovná alebo je vyššia ako <FT TYPE="NUMBER">5150000</FT> eur<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Zmenené nariadením Komisie (ES) č. 1422/2007 zo <DATE ISO="20071204">4. decembra 2007</DATE>, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES a 2004/18/ES, pokiaľ ide o ich prahové hodnoty uplatňované pri postupoch zadávania zákaziek (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="317" PAGE.FIRST="34" DATE.PUB="2007">Ú. v. EÚ L 317, 2007, s. 34</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Článok 58 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="058.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Verejní obstarávatelia, ktorí chcú uzatvoriť zmluvu na verejnú koncesiu na práce, oznámia svoj zámer prostredníctvom oznámenia.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="058.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Oznámenia o verejných koncesiách na práce obsahujú informácie uvedené v prílohe VII C, prípadne všetky ďalšie informácie, ktoré verejný obstarávateľ považuje za užitočné, podľa štandardných vzorov prijatých Komisiou v súlade s postupom uvedeným v článku 77 ods. 2.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="058.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Oznámenia sa uverejňujú v súlade s článkom 36 ods. 2 až 8.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="058.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>Článok 37 o uverejňovaní oznámení sa vzťahuje aj na verejné koncesie na práce.<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Článok 61 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>Táto smernica sa nevzťahuje na dodatočné práce, ktoré nie sú zahrnuté v pôvodne plánovanom koncesionárskom projekte alebo v pôvodnej zmluve, ktoré sa však kvôli nepredvídaným okolnostiam stali nevyhnutnými pre vykonanie práce v nej opísanej, ktoré verejný obstarávateľ zadal koncesionárovi pod podmienkou, že sú zadávané hospodárskemu subjektu, ktorý takúto prácu vykonáva: ak takéto dodatočné práce nie je možné technicky alebo ekonomicky oddeliť od pôvodnej zmluvy bez toho, aby to verejným obstarávateľom nespôsobilo veľké ťažkosti, alebo ak sú takéto práce nevyhnutné na dokončenie pôvodnej práce, hoci sú oddeliteľné od plnenia pôvodnej zmluvy. Súhrnná hodnota zákaziek zadaných na dodatočné práce však nesmie presiahnuť 50 % hodnoty pôvodnej koncesnej zmluvy na práce.<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Článok 80 ods. 1 stanovuje, že členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do <DATE ISO="20060131">31. januára 2006</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Skutkové a právne okolnosti</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Zmluva z roku 1969</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="19691023">23. októbra 1969</DATE> bola uzavretá verejná koncesia na práce medzi verejným obstarávateľom Azienda Nazionale Autonoma delle Strade (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>ANAS<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>) a hospodárskym subjektom Società Autostrada Tirrenica (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>SAT<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Presnejšie povedané, Tyrrhenské more (il mar Tirreno), od ktorého hospodársky subjekt odvodil svoje meno, je časť Stredozemného mora pri západnom pobreží Talianska, ktorá je na juhu ohraničená Sicíliou, na západe Sardíniou a Korzikou a na severe ostrovom Elba, vrátane zálivu Golfo di Follonica. Vody odtiaľ do Livorna sú súčasťou Ligúrskeho mora. Pozri webovú stránku Istituto idrografico della Marina (http://www.marina.difesa.it).</P></NOTE> (<QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>zmluva z roku 1969<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Podľa článku 1 ods. 1 tejto zmluvy bola jej cieľom výstavba a správa diaľnice A12 z Livorna (Cecina) do Civitavecchie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>diaľnica<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Pojem diaľnica, ako sa používa v týchto návrhoch, je definovaný v článku 1 ods. 2 zmluvy z roku 1969 ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>dvojpruhová vozovka, v ktorej každá strana meria 7,5 metra a je oddelená centrálnou rezerváciou a lemovaná pevnou krajnicou<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>.</P></NOTE> Článok 1 ods. 2 stanovil, že celková dĺžka diaľnice je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>približne 237 km<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Článok 7 stanovil, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>koncesia sa skončí na konci tridsiateho roku nasledujúceho potom, čo začne prevádzka celej diaľnice; v každom prípade, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia uvedené v článku 5 ods. 5 a 6, lehota nepresiahne tridsiaty rok odo dňa, keď boli dokončené práce opísané v pláne vykonávania všeobecných prác, uvedenom v článku 5 ods. 1 a ods. 2<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Zmluva z roku 1987</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="19871014">14. októbra 1987</DATE> bola uzavretá ďalšia zmluva medzi tými istými stranami (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>zmluva z roku 1987<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>). Podľa talianskej vlády táto zmluva nahradila článok 7 zmluvy z roku 1969 nasledujúcim ustanovením: <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>Trvanie súčasnej koncesie je stanovené na tridsať rokov odo dňa, keď bude celá diaľnica otvorená pre dopravu.<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Zmluva z roku 1999</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="19991007">7. októbra 1999</DATE> bola uzavretá ďalšia zmluva medzi tými istými stranami (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>zmluva z roku 1999<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>). Článok 2 ods. 1 tejto zmluvy stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>táto zmluva upravuje medzi orgánom udeľujúcim koncesiu a koncesionárom prevádzkovanie úseku 36,6 km medzi Livornom a Cecinou, ktorý bol otvorený pre dopravu <DATE ISO="19930703">3. júla 1993</DATE> a je neoddeliteľnou súčasťou diaľnice A12 Livorno – Civitavecchia, ktorej koncesia na výstavbu a prevádzku bola udelená spoločnosti SAT<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Článok 2 ods. 3 ďalej stanovil, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>ak budú splnené právne a skutkové podmienky na pokračovanie stavebného programu, na ktorý bola poskytnutá koncesia, uzatvorí sa dodatok s cieľom vytvoriť zmluvný rámec na výstavbu a prevádzkovanie ďalších dvoch úsekov: Cecina – Grosseto a Grosseto – Civitavecchia<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Článok 23 bol nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/>trvanie koncesie<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>. Stanovil, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>koncesia zanikne <DATE ISO="20281031">31. októbra 2028</DATE><QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Zmluva z roku 2009</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20090311">11. marca 2009</DATE> bola uzavretá ďalšia zmluva medzi tými istými stranami (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0026" ID="QS0026"/>zmluva z roku 2009<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>). Odôvodnenia tejto zmluvy okrem iného stanovovali, že <DATE ISO="19991007">7. októbra 1999</DATE> bola uzavretá nová zmluva medzi ANAS a SAT, ktorá bola schválená dekrétom z <DATE ISO="19991221">21. decembra 1999</DATE>, registrovaná na Dvore audítorov <DATE ISO="20000411">11. apríla 2000</DATE> a nahradila predchádzajúcu zmluvu z <DATE ISO="19691023">23. októbra 1969</DATE> a súvisiaci dodatok zo <DATE ISO="19871014">14. októbra 1987</DATE>, a ktorá okrem iného stanovila, že koncesia má skončiť <DATE ISO="20281031">31. októbra 2028</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Článok 1.4 stanovil, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0027" ID="QS0027"/>zmluvné strany súhlasia s tým, že nemajú žiadne právo, záujem alebo nárok, skutočné alebo budúce, pokiaľ ide o zmluvu zo <DATE ISO="19991007">7. októbra 1999</DATE> alebo akýkoľvek akt alebo opatrenie prijaté pred uzavretím tejto zmluvy<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Článok 2.1 stanovil, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0028" ID="QS0028"/>jediná súčasná dohoda upravuje úplne a výlučne vzťah medzi orgánom udeľujúcim koncesiu a koncesionárom, pokiaľ ide o projekt, výstavbu a prevádzku všetkých prác predtým pridelených na základe koncesnej zmluvy uzavretej <DATE ISO="19991007">7. októbra 1999</DATE> so spoločnosťou ANAS: a) A12 Livorno – Cecina (Rosignano), 36,6 km otvorené pre dopravu <DATE ISO="19930703">3. júla 1993</DATE>); b) Cecina (Rosignano) – Grosseto, 110,5 km; c) Grosseto – Civitavecchia, 95,5 km, celkovo 242,6 km<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Prvá časť článku 4.1 stanovila, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0029" ID="QS0029"/>s prihliadnutím na doby, počas ktorých bolo vykonávanie prác pozastavené, ako sa uvádza v preambule a článku 143 legislatívneho dekrétu č. 163/2006, koncesia na dokončenie diaľnice Cecina (Rosignano) – Civitavecchia zanikne <DATE ISO="20461231">31. decembra 2046</DATE><QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Druhá časť článku 4.1 stanovila, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0030" ID="QS0030"/>ak orgán udeľujúci koncesiu neschváli do <DATE ISO="20121231">31. decembra 2012</DATE> konečný projekt a súvisiaci hospodársky a finančný plán (EFP) na realizáciu úseku Cecina – Civitavecchia, zmluvné strany stanovia z toho vyplývajúce hospodárske a finančné dôsledky, vrátane vzniknutých investičných nákladov odkazom na ukončenie koncesie v pôvodne stanovenom termíne, t. j. <DATE ISO="20281031">31. októbra 2028</DATE><QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Postup v stavebných prácach</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>V odôvodneniach zmluvy z roku 2009 sa uvádza, že stavebné práce na diaľnici boli pozastavené na základe článku 11 zákona č. 287 z <DATE ISO="19710428">28. apríla 1971</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Legge n. 287, Modifiche ed integrazioni all’attuale legislazione autostradale (zákon č. 287, ktorý mení a dopĺňa právne predpisy o diaľniciach), GURI č. 137 z <DATE ISO="19710601">1. júna 1971</DATE>.</P></NOTE> a článku 18a zákonného dekrétu č. 376 z <DATE ISO="19750813">13. augusta 1975</DATE>,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Decreto‑legge n. 376, Provvedimenti per il rilancio dell’economia riguardanti le esportazioni, l’edilizia e le opere pubbliche (zákonný dekrét č. 376, ktorým sa zavádzajú opatrenia na oživenie hospodárstva pre vývoz, stavebníctvo a verejné práce), GURI č. 218 z <DATE ISO="19750818">18. augusta 1975</DATE>.</P></NOTE> ktorý bol následne zmenený na zákon č. 492 zo <DATE ISO="19751016">16. októbra 1975</DATE>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Legge n. 492, Conversione in legge, con modificazioni, del decreto‑legge <DATE ISO="19750813">13 agosto 1975</DATE>, n. 376, concernente provvedimenti per il rilancio dell’economia riguardanti le esportazioni, l’edilizia e le opere pubbliche (zmenený na zákon, v znení zmien dekrétu č. 376 z <DATE ISO="19750813">13. augusta 1975</DATE> o opatreniach na obnovenie hospodárstva v oblasti vývozu, stavebníctva a verejných prác), GURI č. 276 zo <DATE ISO="19751017">17. októbra 1975</DATE>.</P></NOTE> Toto pozastavenie bolo následne zrušené článkami 9 a 14 zákona č. 531/1982, prijatého <DATE ISO="19820812">12. augusta 1982</DATE>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Legge n. 531, Piano decennale per la viabilità di grande comunicazione e misure di riassetto del settore autostradale (zákon č. 531 o zavedení desaťročného plánu pre životaschopnosť hlavných ciest a reštrukturalizačných opatrení v sektore diaľnic), GURI č. 223 zo <DATE ISO="19820814">14. augusta 1982</DATE>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Je nesporné, že prvý úsek diaľnice, ktorý pokrýval 36,6 kilometra z Livorna do Ceciny (Rosignano), bol otvorený pre dopravu <DATE ISO="19930703">3. júla 1993</DATE>. Druhý a tretí úsek diaľnice, z Ceciny (Rosignano) do Grosseta a z Grosseta do Civitavecchie, neboli v tom čase postavené. Len menšie úseky boli následne dokončené.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Pozri bod 36 nižšie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>V odôvodneniach zmluvy z roku 2009 sa ďalej uvádza, že stavebné práce na diaľnici boli opätovne pozastavené článkom 55 ods. 12 zákona č. 449 z <DATE ISO="19971227">27. decembra 1997</DATE>,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Legge n. 449, Misure per la stabilizzazione della finanza pubblica (zákon č. 449 o zavedení opatrení na stabilizáciu verejných financií), GURI č. 302 z <DATE ISO="19971230">30. decembra 1997</DATE>.</P></NOTE> a že toto pozastavenie bolo zrušené zákonom č. 443 z <DATE ISO="20011221">21. decembra 2001</DATE>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Legge n. 443, Delega al Governo in materia di infrastrutture ed insediamenti produttivi strategici ed altri interventi per il rilancio delle attività produttive (zákon č. 443 o udelení právomocí vláde na strategickú infraštruktúru a výrobné zariadenia, ako aj na iné zásahy na oživenie výrobných činností), GURI č. 299 z <DATE ISO="20011227">27. decembra 2001</DATE>.</P></NOTE> Podľa talianskej vlády zákon č. 286 z <DATE ISO="20061124">24. novembra 2006</DATE> a zákon č. 101 zo <DATE ISO="20080606">6. júna 2008</DATE> ďalej požadovali, aby existujúce koncesné zmluvy boli konsolidované. Práve na tomto základe bola dohodnutá zmluva z roku 2009.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Komisia a ani talianska vláda neposkytli informácie týkajúce sa akýchkoľvek následných zmien talianskej právnej úpravy, ktoré by mohli mať vplyv na platnosť koncesnej zmluvy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Zdá sa, že trasa navrhnutá na výstavbu tejto konkrétnej diaľnice bola sporná a objavili sa otázky týkajúce sa okrem iného jej vplyvu na životné prostredie (pozri wikivisually.com). V týchto návrhoch sa nebudem zaoberať touto rozpravou.</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="5"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Konanie pred podaním žaloby</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>V roku 2009 Komisia dostala sťažnosť, týkajúcu sa predĺženia lehoty (z <DATE ISO="20281031">31. októbra 2028</DATE> na <DATE ISO="20461231">31. decembra 2046</DATE>) koncesnej zmluvy na práce udelenej spoločnosti SAT. Komisia začala konať vo veci tejto sťažnosti, ktorú zaregistrovala pod číslom 2009/4154. Výmena informácií medzi Komisiou a Talianskom naznačuje, že Taliansko sa zaviazalo skrátiť lehotu o tri roky do roku 2043 a predložiť zadanie všetkých stavebných prác na diaľnici postupom zadávacieho konania. Na základe tohto záväzku sa Komisia rozhodla ďalej nepokračovať v konaní vo veci sťažnosti č. 2009/4154.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Zdá sa, že SAT pridelila približne 30 % hodnoty prác spoločnostiam pod jej kontrolou, v dvoch tranžách v celkovej výške <FT TYPE="NUMBER">34724661</FT> eur a <FT TYPE="NUMBER">117323225</FT> eur, a to <DATE ISO="20091215">15. decembra 2009</DATE> a <DATE ISO="20120330">30. marca 2012</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20140422">22. apríla 2014</DATE> Komisia zaslala Taliansku list, v ktorom uviedla svoje formálne stanovisko, že Talianska republika tým, že predĺžila koncesnú zmluvu na základe zmluvy z roku 2009 bez zadávacieho konania, porušila smernicu 2004/18, najmä jej článok 2 a článok 58 a že článok 61 tejto smernice nebol uplatniteľný na okolnosti tejto veci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>V júni 2014 Taliansko navrhlo vyhlásiť verejnú súťaž na 70 % prác a zopakovalo svoju ponuku na skrátenie trvania koncesie o tri roky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20141017">17. októbra 2014</DATE> Komisia poslala Taliansku odôvodnené stanovisko. Odmietla akceptovať, že 30 % prác by <HT TYPE="ITALIC">nebolo</HT> predmetom postupu zadávacieho konania. Komisia tvrdila, že predĺženie zmluvy na rok 2046 je ekvivalentom uzatvorenia novej zmluvy a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0031" ID="QS0031"/>keďže ANAS uzavrela zmluvu so spoločnosťou SAT, ktorá predĺžila konečný dátum koncesie na diaľnicu A12 Civitavecchia – Livorno z <DATE ISO="20281031">31. októbra 2028</DATE> na <DATE ISO="20461231">31. decembra 2046</DATE> bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania, Talianska republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 2 a 58 smernice 2004/18/ES<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Po tomto odôvodnenom stanovisku navrhlo Taliansko viaceré záväzky s cieľom vyriešiť spor medzi ním a Komisiou. Teda:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P><DATE ISO="20141027">27. októbra 2014</DATE> Taliansko zaslalo Komisii návrh zmluvy s trojročným znížením termínu a záväzkom predložiť ponuku na 100 % zákaziek na práce tretím stranám,</P></ITEM><ITEM><P><DATE ISO="20150626">26. júna 2015</DATE> Taliansko zaslalo Komisii návrh zmluvy so šesťročným znížením termínu a záväzkom predložiť ponuku na 100 % zákaziek na práce,</P></ITEM><ITEM><P><DATE ISO="20150722">22. júla 2015</DATE> Taliansko zaslalo Komisii návrh zmluvy, v ktorom navrhuje znížiť termín z roku 2046 na rok 2040 a zadať 100 % zákaziek na práce prostredníctvom zadávacieho konania. Okrem toho SAT by bola pozbavená zmluvy, ak by tieto práce nezadala tretím osobám a konečný termín by sa preniesol do roku 2028, ak by návrh zmluvy nebol schválený do <DATE ISO="20170228">28. februára 2017</DATE>,</P></ITEM><ITEM><P><DATE ISO="20150724">24. júla 2015</DATE> Taliansko poskytlo ďalšie vysvetlenia, prečo bolo potrebné predĺžiť túto lehotu, pričom uviedlo, že oneskorenia v prácach boli okrem iného spôsobené nedostatkom verejných zdrojov a obavami týkajúcimi sa verejnej bezpečnosti.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20160308">8. marca 2016</DATE> Komisia požiadala Taliansko, aby prijalo všetky opatrenia potrebné na ukončenie zmluvy na verejnú koncesiu na práce do <DATE ISO="20281031">31. októbra 2028</DATE>, ako to bolo predtým stanovené v zmluve z roku 1999.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>V odpovedi z <DATE ISO="20161118">18. novembra 2016</DATE> zaslalo Taliansko Komisii dôkazy vo forme notárskeho aktu, podľa ktorého sa SAT zaviazala vyhlásiť zadávacie konanie na všetky práce. Taliansko tiež uviedlo možnosť stanoviť koniec koncesie z roku 2046 na rok 2038.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="6"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Priebeh súdneho sporu</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Komisia považovala odpovede Talianska za nedostatočné. Z tohto dôvodu začala <DATE ISO="20170904">4. septembra 2017</DATE> konanie o nesplnení povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, s cieľom určiť, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0032" ID="QS0032"/>odložením ukončenia platnosti koncesie na práce, týkajúcej sa diaľnice A12 Civitavecchia – Livorno na 31. december 2046, bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania, Talianska republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 2 a 58 smernice 2004/18/ES… v znení zmien a doplnení<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/>. Komisia taktiež navrhla uložiť Talianskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Komisia a talianska vláda predložili písomné vyjadrenia a talianska vláda predložila písomnú odpoveď na písomnú otázku Súdneho dvora, ku ktorej Komisia predložila svoje pripomienky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Táto otázka sa týkala investícií, ktoré už SAT realizovala pri výstavbe diaľnice a očakávaných investícií do roku 2028, spolu s celkovými investíciami, z ktorých by údajne SAT nemala primeraný výnos, ak by bola koncesia ukončená v roku 2028. Talianska vláda vo svojej odpovedi Súdnemu dvoru z <DATE ISO="20181003">3. októbra 2018</DATE> vysvetlila, že:</TXT><P><LIST TYPE="roman"><ITEM><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>V rokoch 2009 až 2017 SAT investovala 253,136 milióna eur do dvoch úsekov diaľnice z Ceciny (Rosignano) do San Pietro in Palazzi a z Tarquina Sud do Civitavecchie, ktoré boli odvtedy otvorené pre dopravu.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>V hospodárskom a finančnom pláne z roku 2011 sa na základe zmluvy z roku 2009 predpokladalo, že SAT bude investovať <FT TYPE="DECIMAL">3411,7</FT> milióna eur na dokončenie diaľnice do roku 2028, z čoho 253,136 milióna eur, ktoré boli uvedené vyššie, malo pokryť prácu plánovanú na obdobie rokov 2009 až 2015. Ak by bola zmluva ukončená v roku 2028, SAT by v období od roku 2028 do roku 2046 nenadobudla očakávaných <FT TYPE="DECIMAL">1135,7</FT> milióna eur.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>iii)</NO.P><TXT>V hospodárskom a finančnom pláne z roku 2016, na základe záväzkov navrhnutých Talianskom Komisii v priebehu konania pred podaním žaloby, by celková investícia, ktorú mala SAT do roku 2023 realizovať, dosiahla <FT TYPE="NUMBER">1400</FT> miliónov eur. Keďže už bolo investovaných 253,136 milióna eur, ostalo ešte investovať <FT TYPE="DECIMAL">1146,86</FT> miliónov eur. Ak by bola zmluva ukončená v roku 2028 (čo je jeden z dátumov ukončenia koncesie, ktoré Taliansko navrhlo v priebehu konania pred podaním žaloby),<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Pozri bod 30 vyššie.</P></NOTE> SAT by v rokoch 2028 až 2038 nenadobudla očakávaných 505,185 milióna eur.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Vo svojich pripomienkach z <DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE> k tejto písomnej odpovedi Komisia poukázala na to, že časový rámec pre investície, ktorý použila talianska vláda, nezodpovedal časovému rámcu stanovenému v otázke Súdneho dvora. Komisia tiež uviedla, že podľa internetovej stránky spoločnosti SAT bol v roku 2012 otvorený úsek diaľnice z Ceciny (Rosignano) do San Pietro in Palazzi a z Tarquina Sud do Civitavecchie v roku 2016. Komisia uviedla, že celkový dokončený úsek diaľnice mal 54,6 km. To predstavovalo ďalších 18 km nad rámec 36,6 km dokončených v roku 1993. Komisia napokon poznamenala, že podľa novinových správ sa talianska vláda v roku 2017 vzdala ďalších prác na plánovanej diaľnici, radšej uprednostnila obnovu existujúcich ciest.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Komisia odkázala na článok v denníku <HT TYPE="ITALIC">Il Fato quotidiano</HT> z <DATE ISO="20170415">15. apríla 2017</DATE>, ktorý pripojila ako prílohu k svojim pripomienkam.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20181212">12. decembra 2018</DATE> sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom Taliansko a Komisia predložili ďalšie pripomienky a odpovedali na otázky Súdneho dvora.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="7"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Úvodné pripomienky</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Uplatniteľnosť smernice 2004/18</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Taliansko spochybňuje uplatniteľnosť smernice 2004/18 na pôvodne uzavretú zmluvu z roku 1969, pred rozvojom akejkoľvek judikatúry alebo príslušnej sekundárnej legislatívy o verejnom obstarávaní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Nesúhlasím s talianskymi pochybnosťami. Zatiaľ čo samotná pôvodná zmluva môže byť mimo rámca pôsobnosti pravidiel verejného obstarávania, nevyplýva z toho, že všetky zmeny a doplnenia zmluvy musia tiež zostať mimo rámca pôsobnosti pravidiel verejného obstarávania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Vo veci Belgacom<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131114">14. novembra 2013</DATE> (<NO.CASE>C‑221/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:736">EU:C:2013:736</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Súdny dvor rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0033" ID="QS0033"/>zásada právnej istoty, ktorá je všeobecnou zásadou práva Únie, môže odôvodniť rešpektovanie právnych účinkov dohody, vrátane – ak to táto zásada vyžaduje – dohody uzavretej predtým, ako Súdny dvor rozhodol o účinkoch primárneho práva na dohody tohto typu a pri ktorých sa následne preukáže, že sú v rozpore s niektorými z týchto účinkov<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Aj keď Súdny dvor konštatoval, že základné zásady verejného obstarávania sa za určitých okolností uplatňujú na zmluvy, ktoré sú formálne vylúčené z pôsobnosti právnych predpisov Únie o verejnom obstarávaní,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Pozri vo vzťahu k zásade zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20001207">7. decembra 2000</DATE>, <NAME.CASE>Telaustria a Telefonadress</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑324/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:669">EU:C:2000:669</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> tieto základné zásady (tu konkrétne zásady rovnosti zaobchádzania a transparentnosti) sa nemôžu uplatniť na zmluvu uzatvorenú predtým, než boli dotknuté zásady stanovené Súdnym dvorom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Prvým právnym nástrojom Únie, ktorý upravoval udeľovanie verejných koncesií na práce, bola smernica Rady 89/440/EHS z <DATE ISO="19890718">18. júla 1989</DATE>, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 71/305/EHS o koordinácii postupov verejného obstarávania prác<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="210" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="1989">Ú. v. ES L 210, 1989, s. 1</REF.DOC.OJ>. Smernica 71/305 bola následne nahradená smernicou Rady 93/37/EHS o koordinácii postupov verejného obstarávania prác (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="199" PAGE.FIRST="54" DATE.PUB="1993">Ú. v. ES L 199, 1993, s. 54</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 06/002, s. 163), ktorá bola následne nahradená smernicou 2004/18.</P></NOTE>. Táto smernica mala byť transponovaná do <DATE ISO="19900719">19. júla 1990</DATE>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Pozri článok 3 smernice 89/440.</P></NOTE> Preto sa, samozrejme, nemohla uplatniť na zmluvu z roku 1969.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Súdny dvor však taktiež konštatoval, že ak bola zmluva uzavretá pred prijatím právnych predpisov Únie o verejnom obstarávaní a táto zmluva preto zostáva mimo rámca pôsobnosti tejto právnej úpravy, a to <HT TYPE="ITALIC">ratione materiae</HT> aj <HT TYPE="ITALIC">temporis</HT>, akákoľvek podstatná zmena zmluvy sa má posúdiť vzhľadom na právne predpisy Únie platné v čase zmeny. Najmä, ak je zámerom strán opätovne prejednať podstatné náležitosti zmluvy, uplatňovanie pravidiel Únie o verejnom obstarávaní môže byť odôvodnené. V konaniach o nesplnení povinnosti (ako je konanie v prejednávanej veci) dôkazné bremeno znáša Komisia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20001005">5. októbra 2000</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Francúzsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑337/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:543">EU:C:2000:543</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Je nesporné, že predmetná zmluva spadá do definície verejnej koncesie na práce, podľa článku 1 ods. 3 smernice 2004/18. Taktiež zjavne prekračuje prahovú hodnotu uvedenú v článku 56 smernice v znení neskorších zmien. Preto zmluva z roku 2009 <HT TYPE="ITALIC">ratione materiae</HT>, ako aj <HT TYPE="ITALIC">ratione temporis</HT> spadá do pôsobnosti smernice 2004/18.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že akákoľvek zmena zavedená zmluvou z roku 2009 musí byť posudzovaná podľa smernice 2004/18. Ako vysvetlil Súdny dvor vo veci pressetext Nachrichtenagentur<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080619">19. júna 2008</DATE> (<NO.CASE>C‑454/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:351">EU:C:2008:351</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>; pozri ďalej bod 66 a nasl. nižšie).</P></NOTE>, rozhodujúcou otázkou je, či môže byť táto zmena považovaná za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0034" ID="QS0034"/>podstatnú<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Chcem taktiež poznamenať, že aj keď by sa mohli objaviť otázky týkajúce sa toho, či boli zmluvy z rokov 1987 a 1999 v súlade s právnymi predpismi Únie o verejnom obstarávaní, Súdny dvor nemá dôvod, aby sa týmto zaoberal v prejednávanej veci. Komisia spochybnila len súlad zmluvy z roku 2009 s právnymi predpismi Únie. Preto budem spomínať a podľa potreby vykladať predchádzajúce zmluvy v týchto návrhoch len v rozsahu, v akom môžu prispieť k pochopeniu toho, či zmluva z roku 2009 zaviedla podstatné zmeny do zmluvného vzťahu medzi spoločnosťami ANAS a SAT.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právne posúdenie</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Žaloba podaná Komisiou</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci je úlohou Komisie preukázať každé predložené tvrdenie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Pozri okrem iného rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19820525">25. mája 1982</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Holandsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>96/81</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1982:192">EU:C:1982:192</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0006">6</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180711">11. júla 2018</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Belgicko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑356/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:555">EU:C:2018:555</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Preto je dôležité objasniť žalobu, ktorú Komisia podala proti Taliansku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Komisia tvrdí, že Taliansko porušilo článok 2 a článok 58 smernice 2004/18 tým, že nevyhlásilo zadávacie konanie s cieľom vykonať podstatnú zmenu zmluvy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Pozri bod 27 vyššie.</P></NOTE> Skutkový základ pre toto tvrdenie je pomerne stručný, konkrétne že zmluva z roku 2009 predĺžila termín verejnej koncesie na práce z roku 2028, čo je konečný termín stanovený v zmluve z roku 1999, na rok 2046. Talianska vláda kritizuje zjednodušenie tohto tvrdenia. Podľa jej názoru sa dátum 2028 stanovený v zmluve z roku 1999 vzťahoval len na jeden úsek diaľnice, zatiaľ čo zvyšné úseky podliehali termínu, ktorý sa mal špecifikovať neskôr. Talianska vláda napriek tomu pripúšťa, že zmluva z roku 2009 teraz stanovuje termín pre celú koncesiu na diaľnicu na rok 2046.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Nemyslím si, že toto tvrdenie talianskej vlády ovplyvňuje prípustnosť žaloby Komisie. Stanovisko Komisie bolo jasne oznámené, čo umožnilo talianskej vláde, aby uviedla svoju obhajobu vo vzťahu k <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0035" ID="QS0035"/>právnej úprave Spoločenstva platnej ku koncu lehoty stanovenej Komisiou na to, aby dotknutý členský štát vyhovel jej odôvodnenému stanovisku<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19971109">9. novembra 1997</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Taliansko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑365/97</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:544">EU:C:1999:544</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Súdny dvor môže pristúpiť k právnej analýze tvrdení o nesplnení povinnosti, len keď má jasný prehľad o existujúcich zmluvných dojednaniach. Preto je potrebné analyzovať rozsah pôvodnej zmluvy z roku 1969 a najmä dátum ukončenia, ktorý stanovila, a potom posúdiť zmeny a doplnenia zavedené následnými zmluvami.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Výklad zmlúv</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Článok 7 zmluvy z roku 1969 upravil dobu platnosti variabilným termínom do 30 rokov pre koncesiu od začiatku dokončenia celej diaľnice z Livorna do Civitavecchie. Tento termín bol zmenený zmluvou z roku 1987 na presne 30 rokov, namiesto do 30 rokov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Vzťahuje sa stanovenie konečného dátumu ukončenia (rok 2028) v zmluve z roku 1999 na celú zmluvu (<QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0036" ID="QS0036"/>extenzívny<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/> výklad) alebo len na prvý úsek diaľnice z Livorna do Ceciny (Rosignano), ktorý bol otvorený pre dopravu v roku 1993, ale ktorý pokrýval len 36,6 kilometra z plánovaných 240 km celej diaľnice (<QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0037" ID="QS0037"/>reštriktívny<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/> výklad)? Aj keď by za normálnych okolností neexistovali žiadne pochybnosti o dátume ukončenia zmluvy, existuje tu pochybnosť o tom, ktoré aspekty zmluvy z roku 1969 boli zahrnuté do tohto nového dátumu ukončenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Talianska vláda uprednostňuje reštriktívny výklad, Komisia uprednostňuje extenzívny výklad.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>V prospech reštriktívneho výkladu je skutočnosť, že článok 2 ods. 1 zmluvy z roku 1999 výslovne uvádza, že táto zmluva sa vzťahuje iba na prvú časť diaľnice z Livorna do Ceciny, zatiaľ čo v článku 2 ods. 3 sa uvádza, že majú dohodnúť potrebné podmienky pre zostávajúce dva úseky diaľnice po prijatí legislatívy, umožňujúcej pokračovať v práci na týchto úsekoch. Tento výklad teda vedie k záveru, že zmluva z roku 1999 sa vzťahuje iba na prvý úsek diaľnice a nie na celú trasu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>V prospech extenzívneho výkladu je skutočnosť, že článok 23 zmluvy z roku 1999 stanovuje, že koncesia končí v roku 2028 bez zjavného rozlišovania medzi jednotlivými úsekmi diaľnice. Zdá sa, že to potvrdzujú odôvodnenia zmluvy z roku 2009, podľa ktorých zmluvy z rokov 1969 a 1987, ktoré sa uplatňovali na celú diaľnicu bez rozdielu, mali byť zmenené zmluvou z roku 1999, tak aby koncesia bola ukončená v roku 2028.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Pozri bod 16 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Druhá časť článku 4.1 zmluvy z roku 2009 výslovne uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0038" ID="QS0038"/>pôvodný<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/> dátum ukončenia, rok 2028, sa uplatňuje na zostávajúce úseky z Ceciny (Rosignano) do Civitavecchie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Pozri bod 20 vyššie.</P></NOTE> Prvá časť článku 4.1 zmluvy z roku 2009 taktiež stanovuje nový dátum ukončenia na rok 2046, a to bez rozdielu medzi jednotlivými úsekmi diaľnice.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Pozri bod 19 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Napokon odpoveď talianskej vlády na otázku Súdneho dvora a pripomienky Komisie k tejto otázke jasne preukázali, že pred prijatím zmluvy z roku 2009 boli vykonané práce na zvyšných úsekoch diaľnice. Táto skutočnosť bráni uprednostňovaniu reštriktívneho výkladu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Preto preferujem extenzívny výklad zmluvy z roku 1999, ktorý predniesla Komisia a domnievam sa, že článok 23 zmluvy z roku 2009 zmenil dátum ukončenia koncesie na celú diaľnicu z roku 2028, ako bol stanovený v zmluve z roku 1999, na rok 2046.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Chcem poznamenať, že aj v prípade, ak by bol uprednostnený reštriktívny výklad, zmluva z roku 2009 mení dátum ukončenia aj pre druhý a tretý úsek diaľnice. To možno konštatovať na základe článku 2 ods. 3 zmluvy z roku 1999, podľa ktorého sa mali neskôr stanoviť podmienky pre druhý a tretí úsek diaľnice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Na základe toho sa dátumy ukončenia uvedené v zmluvách z rokov 1969 a 1987 ďalej nevzťahovali na žiadnu časť diaľnice. Stanovenie dátumu ukončenia v zmluve z roku 2009 predstavovalo zmenu aj pre druhý a tretí úsek diaľnice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Pripomínam, že tvrdenie, podľa ktorého nemožno napadnúť už existujúcu zmluvu podľa neskorších právnych predpisov alebo podľa neskôr stanovených právnych zásad, treba považovať za výnimku, ktorá sa v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora musí vykladať zužujúco.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050113">13. januára 2005</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Španielsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑84/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:14">EU:C:2005:14</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Keďže zmluva z roku 1969 bola zmenená zmluvou z roku 1999, nemohla byť následne zmenená späť na priaznivejšie podmienky podľa pôvodnej zmluvy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Preto sa domnievam, že po zmene zmlúv z roku 1969 a z roku 1987 zmluvou z roku 1999, stanovením, že podmienky budú dohodnuté neskôr, talianska vláda nemôže tvrdiť, že tieto podmienky, definované v zmluve z roku 2009, zodpovedajú viac alebo menej pôvodným podmienkam v zmluvách z rokov 1969 a 1987 a z tohto dôvodu by mali byť vylúčené z povinností vyplývajúcich z verejného obstarávania.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Avšak, aj keby bol prijatý takzvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0039" ID="QS0039"/>veľmi reštriktívny<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/> prístup, teda dojednania v zmluve z roku 2009 v súvislosti s druhým a tretím úsekom diaľnice by sa porovnávali iba s podmienkami stanovenými v zmluvách z roku 1969 a 1987, faktom zostáva, že dátum ukončenia bol zmenený z variabilného 30‑ročného obdobia na definitívne 37‑ročné obdobie. Takže aj pri tomto veľmi reštriktívnom výklade zostáva podstata tvrdení Komisie neporušená. Podmienky zmluvy sa zmenili.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Dodávam iba to, že v rozsahu, v akom existujú ťažkosti a neistoty týkajúce sa správneho znenia a významu jednotlivých zmlúv, ANAS a prostredníctvom nej talianska vláda musia prevziať zodpovednosť za dohodnuté zmluvné dokumenty. Tam, kde existujú pochybnosti, by sa nejednoznačný text nemal automaticky vykladať v ich prospech.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Ďalej sa budem zaoberať otázkou, či zmeny vykonané zmluvou z roku 2009 možno považovať za podstatné.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Podstatné zmeny</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Súdny dvor stanovil demonštratívny zoznam okolností a podmienok, pri ktorých má byť zmena považovaná za podstatnú. Súdny dvor vo veci pressetext Nachrichtenagentur rozhodol, že zmenu možno považovať za podstatnú vtedy, ak:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>má znaky podstatne odlišné od pôvodnej zmluvy, a teda preukazuje vôľu strán nanovo sa dohodnúť na podstatných náležitostiach tejto zmluvy,</P></ITEM><ITEM><P>ak by figurovala v pôvodnom postupe verejného obstarávania, umožnila by pripustiť iných uchádzačov, než ktorí boli pripustení, alebo</P></ITEM><ITEM><P>ak zmluvu vo významnej miere rozširuje aj na služby, ktoré v nej pôvodne neboli zahrnuté, alebo</P></ITEM><ITEM><P>mení ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech úspešného uchádzača spôsobom, s ktorým nepočítali ustanovenia pôvodnej zmluvy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080619">19. júna 2008</DATE> (<NO.CASE>C‑454/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:351">EU:C:2008:351</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Aj keď sa táto vec týkala uplatňovania smernice Rady 92/50/EHS z <DATE ISO="19920618">18. júna 1992</DATE> o koordinácii postupov o verejnom obstarávaní služieb (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="209" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="1992">Ú. v. ES L 209, 1992, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 06/001, s. 322), nevidím dôvod na to, aby sa mal v kontexte smernice 2004/18 použiť iný test týkajúci sa <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0040" ID="QS0040"/>podstatnej zmeny<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/>. Pozri tiež rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20001005">5. októbra 2000</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Francúzsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑337/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:543">EU:C:2000:543</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130711">11. júla 2013</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Holandsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑576/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:510">EU:C:2013:510</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru sú v prejednávanej veci splnené dve z kritérií pre podstatnú zmenu, ktoré Súdny dvor stanovil vo veci pressetext Nachrichtenagentur. Zmluvné strany jednoznačne zamýšľali opätovne prerokovať podstatné náležitosti zmluvy. Urobili tak spôsobom, ktorý zmenil ekonomickú rovnováhu v prospech úspešného uchádzača.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Začnem s tým, či môže byť termín ukončenia zmluvy považovaný za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0041" ID="QS0041"/>podstatnú náležitosť tejto zmluvy<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/> a za taký, ktorý <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0042" ID="QS0042"/>mení ekonomickú rovnováhu<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/>. Predmetné zmluvy sa týkajú verejnej koncesie na práce. Čím dlhšie môže koncesionár využívať túto koncesiu, tým viac môže očakávať dosiahnutie zisku po dokončení prác a vrátení nákladov na výstavbu prostredníctvom mýta účtovaného za používanie diaľnice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Dĺžka lehoty platnosti dojednaná medzi stranami je podľa môjho názoru zjavne podstatným prvkom akejkoľvek zmluvy upravujúcej takúto koncesiu. Doba využívania stanovená na 29 rokov v zmluve z roku 1999 (do roku 2028) bola zmluvou z roku 2009 predĺžená o ďalších 18 rokov (do roku 2046). Je to nevyhnutné považovať za zmenu podstatných náležitosti a zároveň za zmenu ekonomickej rovnováhy zmluvy v prospech koncesionára.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Je pravda, že v prípade, ak sa uplatní veľmi reštriktívny prístup a 37‑ročná fixná doba využívania v zmysle zmluvy z roku 2009 sa porovná s variabilnou 30‑ročnou dobou využívania v zmysle zmluvy z roku 1969, nie je už také jednoduché posúdiť, ktorá z týchto dvoch je ekonomicky výhodnejšia pre koncesionára.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Vyššie som však vysvetlila dôvody, prečo sa domnievam, že veľmi reštriktívny výklad nie je možné jednoducho uplatniť v týchto textoch.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Pozri body 63 a 64 vyššie.</P></NOTE> Navyše tam, kde – ako v prejednávanej veci – došlo k zmene, ktorá <HT TYPE="ITALIC">v každom prípade</HT> zásadne mení zmluvu, domnievam sa, že je na talianskej vláde, aby preukázala, že takáto zmena by sa napriek tomu <HT TYPE="ITALIC">nemala</HT> považovať za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0043" ID="QS0043"/>podstatnú zmenu<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/> v zmysle rozsudku pressetext Nachrichtenagentur.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080619">19. júna 2008</DATE> (<NO.CASE>C‑454/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:351">EU:C:2008:351</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Domnievam sa, že talianska vláda to v prejednávanej veci neurobila.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Okrem toho, ak by Súdny dvor dospel k záveru, že len prvý úsek diaľnice (približne 36 kilometrov) podliehal podstatnej zmene, tvrdenie Komisie by aj tak naďalej ostalo preukázané pre tento úsek.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Nepovažujem za podstatné, že prvý úsek diaľnice predstavoval len 15 % z väčšieho zmluvného záväzku na výstavbu 240 kilometrov diaľnice. To nemôže ovplyvniť konštatovanie, že záväzky súvisiace s verejným obstarávaním neboli dodržané.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Preto som dospela k záveru, že zmluva z roku 2009 predstavovala podstatnú zmenu už existujúcich zmluvných dojednaní, a preto mala byť predmetom postupu verejného obstarávania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>Ďalej sa budem zaoberať otázkou, či sa talianska vláda môže odvolávať na nejaké dôvody, ktoré ju oslobodzujú od tejto povinnosti.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Dôvody výnimky</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>Talianska vláda sa odvolávala na faktické a právne prvky, ktoré intervenovali od roku 1969, konkrétne na vonkajší vývoj mimo kontroly spoločnosti SAT, ktorý prispel k oneskoreniu pri výstavbe diaľnice, a teda aj k využívaniu koncesie. Talianska vláda tvrdí, že na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0044" ID="QS0044"/>zabezpečenie rovnováhy zmluvy<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/> bolo potrebné predĺžiť dobu využívania. Tvrdí, že ak by doba využívania nebola predĺžená, táto rovnováha by bola oslabená.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>Odmietam toto tvrdenie z dvoch dôvodov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>Po prvé Súdny dvor už spresnil, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0045" ID="QS0045"/>skutočnosť, že podstatná zmena podmienok verejnej zákazky nebola odôvodnená úmyslom verejného obstarávateľa a úspešného uchádzača zmeniť nanovo podmienky tejto zákazky, ale ich vôľou nájsť dohodu o urovnaní objektívnych ťažkostí, s ktorými sa stretli pri plnení uvedenej zmluvy, ani objektívne nepredvídateľná povaha niektorých plnení nemôže odôvodniť skutočnosť, že o takejto zmene bolo rozhodnuté bez dodržania zásady rovnosti zaobchádzania, z ktorej musia mať prospech všetky subjekty, ktoré môžu mať potenciálne o verejnú zákazku záujem<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160907">7. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Finn Frogne</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑549/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:634">EU:C:2016:634</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>Po druhé zo skutkových okolností, ktoré som sumarizovala vyššie,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Pozri body 21 až 23 vyššie.</P></NOTE> je zrejmé, že oneskorenia vo výstavbe diaľnice boli primárne spôsobené istými legislatívnymi iniciatívami, ktoré robila samotná talianska vláda. Nech už boli dôvody na zavedenie dotknutej legislatívnej úpravy akékoľvek, skutočnosťou zostáva, že talianska vláda urobila explicitnú voľbu prijatím právnych predpisov, ktoré priamo ovplyvnili schopnosť spoločnosti SAT stavať a využívať diaľnicu podľa pôvodne plánovaného harmonogramu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0046" ID="QS0046"/>sa členský štát nemôže odvolať na praktické alebo administratívne ťažkosti, aby tým odôvodnil nedodržanie povinností a lehôt stanovených smernicou. Rovnako v prípade finančných ťažkostí platí, že členské štáty ich majú prekonať prijatím primeraných opatrení<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121018">18. októbra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Spojené kráľovstvo</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑301/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:633">EU:C:2012:633</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0066">66</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Z toho vyplýva, že aj keď talianska vláda mohla mať celkom opodstatnené dôvody na prijatie opatrení, ktoré ovplyvnili predtým poskytnutú verejnú koncesiu na práce, a hoci talianska vláda mohla chcieť zmierniť dosah tejto legislatívy na SAT predĺžením doby využívania, nemohla to urobiť v rozpore s legislatívou Únie o verejnom obstarávaní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>Talianska vláda ďalej tvrdí, že absenciu postupu verejného obstarávania v roku 2009 (teda odchylne od zásady rovnosti zaobchádzania) možno odôvodniť odkazom na právo spoločnosti SAT odvolávať sa na zásady právnej istoty a legitímnej dôvery.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT>Talianska vláda sa tu zrejme opiera o argument <HT TYPE="ITALIC">a contrario</HT> vyplývajúci z rozsudku Súdneho dvora vo veci Promoimpresa a i., kde Súdny dvor rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0047" ID="QS0047"/>koncesie dotknuté v spore vo veci samej však boli udelené, keď už bolo určené, že na zmluvy, ktoré vykazujú nepochybný cezhraničný záujem, sa vzťahuje povinnosť transparentnosti, takže sa na účely odôvodnenia rozdielneho zaobchádzania zakázaného článkom 49 ZFEÚ nemožno odvolávať na zásadu právnej istoty<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160714">14. júla 2016</DATE> (<NO.CASE>C‑458/14 a C‑67/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:558">EU:C:2016:558</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0073">73</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>Rozumiem tomu tak, že talianska vláda sa v tejto súvislosti odvoláva na (nespochybniteľnú) skutočnosť, že zmluva z roku 1969 bola uzavretá skôr, ako sa začali uplatňovať pravidlá a zásady Únie v oblasti verejného obstarávania, aby dosiahla, že má zostať oslobodená spod kontroly práva Únie. Otázne však nie je, či zmluva z roku 1969 spĺňa príslušné pravidlá Únie. Otázne je, či ich spĺňa zmluva z roku 2009.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Pozri bod 46 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>Okrem toho, ako správne uviedla Komisia, na zásadu právnej istoty sa nemožno <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0048" ID="QS0048"/>odvolávať s cieľom rozšíriť dohodu v rozpore so zásadami rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ako aj povinnosti transparentnosti, ktorá z nich vyplýva. V tomto smere je irelevantné, že toto rozšírenie môže predstavovať rozumné riešenie, ktorým by bolo možné ukončiť spor medzi dotknutými účastníkmi konania, z dôvodov úplne nezávislých na ich vôli, pokiaľ ide o rozsah dohody, ktorou sú viazaní<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131114">14. novembra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Belgacom</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑221/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:736">EU:C:2013:736</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Podľa môjho názoru nie je dôvod neuplatniť tento výklad na zmluvu z roku 1969.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85.</NO.P><TXT>Samotná povaha koncesie spočíva v tom, že väčšina rizika musí prejsť na koncesionára.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110310">10. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>Privater Rettungsdienst und Krankentransport Stadler</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑274/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:130">EU:C:2011:130</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Na rozdiel od iných typov zmlúv koncesionár (v tomto prípade SAT) musí akceptovať inherentný prvok budúceho rizika pri uzatváraní pôvodnej zmluvy. Bežná obchodná obozretnosť zabezpečí, že potreba zohľadniť toto riziko ovplyvní predloženú ponuku a/alebo podrobné rokovania o samotnej zmluve.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86.</NO.P><TXT>Je potrebné poznamenať, že Súdny dvor rozhodol, že ustanovenia v pôvodných zmluvných dokumentoch zadávacieho konania môžu výslovne umožniť následné vykonanie podstatných zmien.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160907">7. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Finn Frogne</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑549/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:634">EU:C:2016:634</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87.</NO.P><TXT>Na základe týchto okolností mohla talianska vláda tvrdiť, že článok 2 ods. 3 zmluvy z roku 1999, podľa ktorého zmluvné podmienky súvisiace s druhým a tretím úsekom diaľnice mali byť dohodnuté neskôr <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0049" ID="QS0049"/>ak budú splnené právne a skutkové podmienky na pokračovanie v programe výstavby, v súvislosti s ktorým bola udelená koncesia<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/>, by sa mal považovať za analogickú výhradu k výhrade v zmluvných dokumentoch.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru to nemôže tak byť z dvoch dôvodov.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89.</NO.P><TXT>Po prvé <HT TYPE="ITALIC">neexistovali</HT> žiadne pôvodné <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0050" ID="QS0050"/>zmluvné dokumenty<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/>, ktoré by vyplývali z verejného obstarávania, keďže žiadna zo sporných zmlúv nebola predmetom takého konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90.</NO.P><TXT>Po druhé právo použiť takú výhradu ako základ pre neskoršiu podstatnú zmenu treba považovať za výnimku zo všeobecnej zásady, že všetky potrebné prvky vyplývajúce z postupu verejného obstarávania by sa mali odzrkadliť v zmluvných dokumentoch vypracovaných verejným obstarávateľom. V súlade s ustálenou judikatúrou sa majú výnimky vykladať reštriktívne. Bolo by neakceptovateľné, ak by zmluva, ktorá bola pôvodne vyňatá z povinností týkajúcich sa verejného obstarávania, mohla byť neskôr <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0051" ID="QS0051"/>doplnená<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/> vložením výhrady, ktorá priniesla podstatnú zmenu v dobe, keď by taká zmluva inak podliehala povinnostiam verejného obstarávania podľa práva Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91.</NO.P><TXT>Aj keby sa zmluva z roku 1999 vykladala tak, že obsahuje výhradu budúcich zmien, táto výhrada nemôže slúžiť ako základ pre oslobodenie zmluvy z roku 2009 od požiadavky dodržania smernice 2004/18.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92.</NO.P><TXT>Nakoniec sa domnievam, že Taliansko sa nemôže odvolávať na článok 61 smernice 2004/18, ktorý umožňuje vykonať zmeny týkajúce sa <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0052" ID="QS0052"/>dodatočných prác<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/>. Podstatná zmena medzi rokmi 1999 a 2009 nebola v rozsahu pôvodných prác, ktoré mal vykonať koncesionár, ale <HT TYPE="ITALIC">v čase</HT>, ktorý umožnil spoločnosti SAT nadobudnúť zisk po ich dokončení. Taká zmena nespadá do pôsobnosti článku 61 <HT TYPE="ITALIC">ratione materiae</HT>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru zmena trvania koncesie zavedená článkom 4.1 zmluvy z roku 2009 predstavovala podstatnú zmenu, ako je definovaná vo veci pressetext Nachrichtenagentur,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080619">19. júna 2008</DATE>, <NO.CASE>C‑454/06</NO.CASE> (<NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:351">EU:C:2008:351</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> bez ohľadu na to, či je posudzovaná vo vzťahu k zmluve z roku 1999 (ako tvrdí Komisia) alebo k zmluve z roku 1969 (prístup navrhnutý talianskou vládou). Uzavretie zmluvy z roku 2009 bez postupu zadávacieho konania teda predstavovalo nesplnenie povinnosti rovnosti zaobchádzania v zmysle článku 2 smernice 2004/18 a povinnosti uverejniť oznámenie o vyhlásení zadávacieho konania stanovenej v článku 58 tejto smernice.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94.</NO.P><TXT>Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý nemal úspech vo veci, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže sa domnievam, že Súdny dvor by mal vyhovieť návrhu Európskej komisie, Talianska republika má mať povinnosť nahradiť trovy konania.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor:</TXT><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>určil, že predĺženie doby trvania koncesie na výstavbu a správu diaľnice A12 z roku 2028 na rok 2046 v roku 2009 bolo zmenou podstatného prvku zmluvy z roku 1999 medzi verejným obstarávateľom (Azienda Nazionale Autonoma delle Strade) a koncesionárom (Società Autostrada Tirrenica), a že Talianska republika tým, že na túto zmenu neuplatnila postup zadávacieho konania, porušila svoje povinnosti vyplývajúce z článkov 2 a 58 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z <DATE ISO="20040331">31. marca 2004</DATE> o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby v znení neskorších predpisov;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>uložil Talianskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>