<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-343/19</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62019CJ0343</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:534">EU:C:2020:534</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>8</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>8</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Rozsudok z <DATE ISO="20200709">9. 7. 2020</DATE> – Vec C-343/19</HT></P><P><HT TYPE="SC">Verein für Konsumenteninformation</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho Dvora</HT> (prvá komora)</P><P>z <DATE ISO="20200709">9. júla 2020</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: nemčina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Súdna spolupráca v občianskych veciach</KEYWORD><KEYWORD>Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012</KEYWORD><KEYWORD>Článok 7 bod 2</KEYWORD><KEYWORD>Súdna právomoc vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti</KEYWORD><KEYWORD>Miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody</KEYWORD><KEYWORD>Miesto, kde sa škoda prejavila</KEYWORD><KEYWORD>Manipulácia s emisnými hodnotami výfukových plynov z motorov vyrobených výrobcom automobilov</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C‑343/19,</P><P>ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Landesgericht Klagenfurt (Krajinský súd Klagenfurt, Rakúsko) zo <DATE ISO="20190417">17. apríla 2019</DATE> a doručený Súdnemu dvoru <DATE ISO="20190430">30. apríla 2019</DATE>, ktorý súvisí s konaním:</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Verein für Konsumenteninformation</HT></P></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Volkswagen AG,</HT></P></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (prvá komora),</P><P>v zložení: predseda prvej komory J.‑C. Bonichot, sudcovia M. Safjan (spravodajca), L. Bay Larsen, C. Toader a N. Jääskinen,</P><P>generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,</P><P>tajomník: A. Calot Escobar,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania,</VISA></GR.VISA><GR.CONSID><CONSID><P>so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:</P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>Verein für Konsumenteninformation, v zastúpení: M. Poduschka a A. Klauser, Rechtsanwälte,</P></ITEM><ITEM><P>Volkswagen AG, v zastúpení: T. Kustor a S. Prossinger, Rechtsanwälte,</P></ITEM><ITEM><P>vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: F. Shibli a Z. Lavery, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Lask, barrister,</P></ITEM><ITEM><P>Európska komisia, v zastúpení: M. Heller a M. Wilderspin, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM></LIST></CONSID></GR.CONSID><GR.VISA><VISA>po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní <DATE ISO="20200402">2. apríla 2020</DATE>,</VISA></GR.VISA><?PAGE NO="2"?><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 bodu 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z <DATE ISO="20121212">12. decembra 2012</DATE> o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="351" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2012">Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1</REF.DOC.OJ>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Verein für Konsumenteninformation, združením na informovanie spotrebiteľov so sídlom vo Viedni (Rakúsko) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>VKI<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>), a spoločnosťou Volkswagen AG, výrobcom automobilov vo forme akciovej spoločnosti založenej podľa nemeckého práva, ktorá má sídlo vo Wolfsburgu (Nemecko), vo veci zodpovednosti tejto spoločnosti za škodu vyplývajúcu z toho, že do vozidiel kúpených rakúskymi spotrebiteľmi bol zabudovaný softvér na manipuláciu s emisnými hodnotami výfukových plynov.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Nariadenie č. 1215/2012</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Odôvodnenia 15 a 16 nariadenia č. 1215/2012 znejú:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>(15)</NO.P><TXT>Normy právomoci by mali byť ľahko predvídateľné a vychádzať zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného. Právomoc založená na tomto kritériu by mala byť vždy k dispozícii, okrem určitých presne vymedzených situácií, keď predmet sporu alebo zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje iný hraničný ukazovateľ. Bydlisko [sídlo – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] právnickej osoby treba definovať osobitne, aby boli spoločné pravidlá prehľadnejšie a vyhlo sa konfliktu právomoci.</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(16)</NO.P><TXT>Okrem bydliska žalovaného musia byť k dispozícii aj alternatívne kritériá právomoci založené na úzkej väzbe medzi súdom a žalobou alebo na účely uľahčenia efektívneho riadneho výkonu súdnictva. Existencia takejto úzkej väzby by mala zaručiť právnu istotu a vylúčiť, že osoba by bola žalovaná na súde členského štátu, s čím [ktorého právomoc – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] nemohla rozumne predvídať. Je to dôležité predovšetkým v prípade sporov týkajúcich sa mimozmluvných záväzkov vyplývajúcich z porušenia práva na súkromie a práva na ochranu osobnosti vrátane poškodzovania dobrého mena.<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/></TXT></NP></CONSID></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Kapitola II nariadenia č. 1215/2012, nazvaná <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>Právomoc<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>, obsahuje najmä oddiel 1, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>Všeobecné ustanovenia<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>, a oddiel 2, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>Osobitná právomoc<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>. Článok 4 ods. 1 tohto nariadenia, ktorý sa nachádza v tomto oddiele 1, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>Článok 7 nariadenia č. 1215/2012, ktorý sa nachádza v oddiele 2 jeho kapitoly II, znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte:</P><P>…</P><?PAGE NO="3"?><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok;</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Nariadenie Rím II</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Článok 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z <DATE ISO="20070711">11. júla 2007</DATE> o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="199" PAGE.FIRST="40" DATE.PUB="2007">Ú. v. EÚ L 199, 2007, s. 40</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>nariadenie Rím II<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>), nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>Nekalá súťaž a konanie obmedzujúce slobodnú súťaž<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>, v odseku 1 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>Mimozmluvný záväzok vyplývajúci z nekalej súťaže sa spravuje právnym poriadkom krajiny, kde došlo alebo by mohlo dôjsť k poškodeniu konkurenčných vzťahov alebo kolektívnych záujmov spotrebiteľov.<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>VKI, ktorého predmet činnosti zahŕňa úlohu uplatňovať na súdoch nároky, ktoré mu postúpili spotrebitelia na účely súdneho konania, podalo <DATE ISO="20180906">6. septembra 2018</DATE> žalobu na Landesgericht Klagenfurt (Krajinský súd Klagenfurt, Rakúsko), v ktorej navrhovalo, aby bola spoločnosti Volkswagen uložená povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške <FT TYPE="NUMBER">3611806</FT> eur s príslušenstvom, a určilo sa, že táto spoločnosť je zodpovedná za všetky škody, ktoré ešte nie sú vyčísliteľné a/alebo v budúcnosti vzniknú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Na podporu svojho návrhu sa VKI opiera o mimozmluvnú zodpovednosť spoločnosti Volkswagen, pričom sa odvoláva na skutočnosť, že 574 spotrebiteľov, ktorí mu postúpili svoje nároky na účely žaloby vo veci samej, nadobudlo v Rakúsku nové alebo ojazdené vozidlá vybavené motorom AE 189 predtým, než sa verejnosť <DATE ISO="20150918">18. septembra 2015</DATE> dozvedela o manipulácii s emisnými hodnotami výfukových plynov z týchto vozidiel zo strany spoločnosti Volkswagen. Podľa VKI sú tieto motory vybavené <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>rušiacim zariadením<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>, ktoré je protiprávne vzhľadom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z <DATE ISO="20070620">20. júna 2007</DATE> o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o informáciách o opravách a údržbe vozidiel (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="171" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2007">Ú. v. EÚ L 171, 2007, s. 1</REF.DOC.OJ>). Ide o softvér, ktorý umožňuje, aby zo skúšok a meraní vyplynuli emisie výfukových plynov rešpektujúce maximálne stanovené hodnoty, zatiaľ čo v reálnych podmienkach, teda pri bežnej prevádzke dotknutých vozidiel, dosahujú skutočne vypúšťané znečisťujúce látky úrovne, ktoré niekoľkonásobne prevyšujú predpísané horné hranice. Volkswagen mohla získať typové schválenie vozidiel vybavených motorom AE 189, ktoré stanovuje právna úprava Únie, len vďaka tomuto softvéru na manipuláciu s emisnými hodnotami.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Podľa VKI škoda spôsobená majiteľom týchto vozidiel spočíva v tom, že ak by o predmetnej manipulácii vedeli, buď by takéto vozidlo nekúpili, alebo by získali zľavu z ceny vo výške najmenej 30 %. Vzhľadom na to, že predmetné vozidlá majú od začiatku vadu, ich trhová hodnota, a teda ich kúpna cena, sú podstatne nižšie než cena, ktorá bola skutočne zaplatená. Rozdiel predstavuje škodu zakladajúcu nárok na náhradu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>Na odôvodnenie medzinárodnej právomoci vnútroštátneho súdu sa VKI opiera o článok 7 bod 2 nariadenia č. 1215/2012. K uzavretiu kúpnej zmluvy, zaplateniu kúpnej ceny a odovzdaniu alebo dodaniu predmetných vozidiel došlo v územnej pôsobnosti tohto súdu. Nejde len o škodu vzniknutú po kúpe vozidiel, ale o pôvodnú škodu, ktorá odôvodňuje právomoc uvedeného súdu. Tá spočíva v znížení majetku každého dotknutého spotrebiteľa, ku ktorému došlo najprv ku dňu kúpy a odovzdania predmetných vozidiel v mieste dodania, a v dôsledku toho v obvode vnútroštátneho súdu. Na tomto mieste po prvýkrát došlo k úkonu zakladajúcemu mimozmluvnú zodpovednosť spoločnosti Volkswagen a k priamemu poškodeniu dotknutých spotrebiteľov.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>Volkswagen navrhuje zamietnuť žalobu spoločnosti VKI a spochybňuje medzinárodnú právomoc vnútroštátneho súdu vzhľadom na článok 7 bod 2 nariadenia č. 1215/2012.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>Tento súd má pochybnosti o tom, či v prejednávanej veci samotná kúpa predmetných vozidiel od ďalších predajcov motorových vozidiel so sídlom v Rakúsku a dodanie týchto vozidiel do Rakúska samy osebe postačujú na založenie právomoci rakúskych súdov so zreteľom na toto ustanovenie. Z judikatúry Súdneho dvora a najmä z rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19950919">19. septembra 1995</DATE>, <NAME.CASE>Marinari</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑364/93</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1995:289">EU:C:1995:289</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0015">15</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), vyvodzuje záver, že právomoc súdu vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti majú právo využiť len priamo poškodené osoby, ak si uplatňujú pôvodnú škodu a nielen následné škody.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>Uvedený súd sa totiž domnieva, že softvér umožňujúci manipulovať s emisnými hodnotami výfukových plynov z predmetných vozidiel spôsobil pôvodnú škodu, zatiaľ čo škoda uvádzaná VKI spočívajúca v znížení hodnoty týchto vozidiel predstavuje následnú škodu vyplývajúcu zo skutočnosti, že uvedené vozidlá sú postihnuté vecnou vadou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Okrem toho sa vnútroštátny súd pýta, či čisto majetková škoda vyplývajúca zo skutkových okolností, ktoré môžu viesť k vzniku mimozmluvnej zodpovednosti, môže založiť právomoc podľa článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Tento súd uvádza, že vzhľadom na rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160616">16. júna 2016</DATE>, <NAME.CASE>Universal Music International Holding</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑12/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:449">EU:C:2016:449</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), niektoré aspekty veci samej svedčia v prospech určenia miesta vzniku predmetnej škody v Nemecku. Aj keď sa táto škoda podľa názoru združenia VKI prejavila pri kúpe a dodávaní vozidiel vybavených softvérom na manipuláciu s emisnými hodnotami výfukových plynov do Rakúska, všetky návrhy na náhradu škody sa vzhľadom na skutkové okolnosti týkali jednej a tej istej veci, a to protiprávneho konania vytýkaného spoločnosti Volkswagen, ku ktorému došlo v sídle tejto spoločnosti, teda v Nemecku. Z hľadiska hospodárnej organizácie konania, a najmä z dôvodu úzkej súvislosti s predmetom sporu a ľahšieho dokazovania, by však aj v prejednávanej veci boli nemecké súdy objektívne spôsobilejšie objasniť zodpovednosť za údajné škody. Navyše právomoc súdov podľa miesta kúpy predmetných vozidiel a ich dodania konečnému užívateľovi, medzi ktorými sa nachádzajú aj nadobúdatelia ojazdených vozidiel, nevyhnutne nezodpovedá požiadavke predvídateľnosti súdnej právomoci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa napokon pýta, či by uznanie medzinárodnej právomoci rakúskych súdov bolo zlučiteľné so striktným výkladom pravidiel osobitnej právomoci stanovených nariadením č. 1215/2012, ako to vyžaduje judikatúra Súdneho dvora.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>Za týchto podmienok Landesgericht Klagenfurt (Krajinský súd Klagenfurt) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>Má sa článok 7 bod 2 nariadenia… č. 1215/2012… vykladať v tom zmysle, že v prípade okolností, o aké ide v konaní vo veci samej, možno za <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="2018" ID="QE0013"/>, považovať miesto v členskom štáte, kde vznikla škoda, ak takáto škoda spočíva výlučne vo finančnej strate, ktorá bezprostredne vyplynula z protiprávneho konania, ku ktorému došlo v inom členskom štáte?<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/></P></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O prípustnosti</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>VKI vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný z dôvodu, že položená otázka nie je relevantná a je hypotetická.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry však pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Zamietnutie návrhu vnútroštátneho súdu Súdnym dvorom je možné len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (pozri najmä rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200507">7. mája 2020</DATE>, <NAME.CASE>Rina</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑641/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:349">EU:C:2020:349</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>V prejednávanej veci treba návrh na začatie prejudiciálneho konania vyhlásiť za prípustný, keďže z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že požadovaný výklad článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012 je nevyhnutný na určenie, či vnútroštátny súd má podľa tohto ustanovenia právomoc rozhodnúť spor vo veci samej.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O prejudiciálnej otázke</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 7 bod 2 nariadenia č. 1215/2012 vykladať v tom zmysle, že ak výrobca v jednom členskom štáte protiprávne vybavil vozidlá softvérom na manipuláciu s emisnými hodnotami výfukových plynov, predtým, ako tretia osoba tieto vozidlá nadobudla v inom členskom štáte, miesto, kde sa škoda prejavila, sa nachádza v tomto poslednom uvedenom členskom štáte.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>Na úvod treba pripomenúť, že v rozsahu, v akom v súlade s odôvodnením 34 nariadenia č. 1215/2012 toto nariadenie zrušuje a nahrádza nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z <DATE ISO="20001222">22. decembra 2000</DATE> o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="012" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2001">Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 19/004, s. 42), ktoré samo nahradilo Dohovor z <DATE ISO="19680927">27. septembra 1968</DATE> o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="099" PAGE.FIRST="32" DATE.PUB="1972">Ú. v. ES L 99, 1972, s. 32</REF.DOC.OJ>), zmenený neskoršími dohovormi týkajúcimi sa pristúpenia nových členských štátov k tomuto dohovoru (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>Bruselský dohovor<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>), platí výklad poskytnutý Súdnym dvorom vo vzťahu k ustanoveniam týchto posledných uvedených právnych nástrojov rovnako aj vo vzťahu k nariadeniu č. 1215/2012, pretože tieto ustanovenia možno kvalifikovať ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>rovnocenné<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/> (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190729">29. júla 2019</DATE>, <NAME.CASE>Tibor‑Trans</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑451/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:635">EU:C:2019:635</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra). Je to prípad na jednej strane článku 5 bodu 3 Bruselského dohovoru a nariadenia č. 44/2001, a na druhej strane článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012 (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180531">31. mája 2018</DATE>, <NAME.CASE>Nothartová</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑306/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:360">EU:C:2018:360</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0018">18</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Ako Súdny dvor opakovane rozhodol vo svojej judikatúre týkajúcej sa týchto ustanovení, pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/> sa vzťahuje tak na miesto, kde sa škoda prejavila, ako aj na miesto, kde došlo k príčinnej udalosti, ktorá viedla k tejto škode, takže žalovaného možno žalovať podľa výberu žalobcu pred súdom jedného alebo druhého z týchto dvoch miest (rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090716">16. júla 2009</DATE>, <NAME.CASE>Zuid‑Chemie</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑189/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:475">EU:C:2009:475</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190729">29. júla 2019</DATE>, <NAME.CASE>Tibor‑Trans</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑451/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:635">EU:C:2019:635</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>V prejednávanej veci na jednej strane zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že miesto, kde došlo k príčinnej udalosti, sa nachádza v členskom štáte, na ktorého území boli predmetné motorové vozidlá vybavené softvérom na manipuláciu s emisnými hodnotami výfukových plynov, teda v Nemecku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Pokiaľ ide na druhej strane o miesto, kde sa škoda prejavila, treba určiť, kde sa nachádza za okolností, o aké ide v spore vo veci samej, teda keď sa škodlivé následky prejavili až po nadobudnutí predmetných vozidiel a v inom členskom štáte, v tomto prípade v Rakúsku.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>V tejto súvislosti vnútroštátny súd správne pripomína, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/> nemožno vykladať extenzívne v tom zmysle, že zahŕňa každé miesto, kde sa dajú pocítiť škodlivé následky skutočnosti, ktorá už spôsobila škodu vzniknutú v skutočnosti na inom mieste. V dôsledku toho tento pojem nemožno vykladať tak, že zahŕňa miesto, kde poškodený podľa svojho tvrdenia utrpel majetkovú ujmu následne po prvotnej škode, ktorá vznikla a ktorú utrpel v inom štáte (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19950919">19. septembra 1995</DATE>, <NAME.CASE>Marinari</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑364/93</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1995:289">EU:C:1995:289</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0015">15</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190729">29. júla 2019</DATE>, <NAME.CASE>Tibor‑Trans</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑451/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:635">EU:C:2019:635</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Súdny dvor tiež so zreteľom na článok 5 bod 3 Bruselského dohovoru rozhodol, že škoda, ktorá je len nepriamym dôsledkom ujmy utrpenej pôvodne inými priamo poškodenými osobami, pri ktorých sa škoda prejavila na mieste odlišnom od toho, kde nepriamy poškodený následne utrpel vlastnú škodu, nemôže založiť súdnu právomoc na základe tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19900111">11. januára 1990</DATE>, <NAME.CASE>Dumez France a Tracoba</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑220/88</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:8">EU:C:1990:8</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Súdny dvor taktiež rozhodol, že neskoršie nepriaznivé následky nemôžu odôvodniť priznanie právomoci na základe článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012 (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190729">29. júla 2019</DATE>, <NAME.CASE>Tibor‑Trans</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑451/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:635">EU:C:2019:635</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>Vo veci samej však zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, s výhradou posúdenia skutkových okolností, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, vyplýva, že škoda uvádzaná združením VKI spočíva v znížení hodnoty predmetných vozidiel vyplývajúcom z rozdielu medzi cenou, ktorú nadobúdateľ zaplatil za takéto vozidlo, a jeho skutočnou hodnotou z dôvodu inštalácie softvéru na manipuláciu s emisnými hodnotami výfukových plynov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>V dôsledku toho, hoci tieto vozidlá boli postihnuté vadou od inštalácie tohto softvéru, treba sa domnievať, že uplatňovaná škoda sa prejavila až v okamihu kúpy uvedených vozidiel ich nadobudnutím za cenu vyššiu, ako je ich skutočná hodnota.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Takáto škoda, ktorá neexistovala pred kúpou vozidla konečným nadobúdateľom, ktorý sa považuje za poškodeného, predstavuje pôvodnú škodu v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 26 tohto rozsudku, a nie nepriamy dôsledok škody, ktorú pôvodne utrpeli iné osoby v zmysle judikatúry citovanej v bode 27 tohto rozsudku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>Okrem toho na rozdiel od toho, čo sa domnieva vnútroštátny súd, táto škoda nepredstavuje ani čisto majetkovú škodu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Je pravda, že predmetom žaloby o náhradu škody, o ktorú ide vo veci samej, je získanie kompenzácie zníženia hodnoty predmetných vozidiel odhadovaného na 30 % ich kúpnej ceny, teda vyčísliteľnej finančnej náhrady. Ako však uviedla Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, skutočnosť, že návrh na náhradu škody je vyjadrený v eurách, neznamená, že ide o čisto majetkovú škodu. Na rozdiel od vecí, v ktorých boli vydané rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040610">10. júna 2004</DATE>, <NAME.CASE>Kronhofer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑168/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:364">EU:C:2004:364</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150128">28. januára 2015</DATE>, <NAME.CASE>Kolassa</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑375/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:37">EU:C:2015:37</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180912">12. septembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Löber</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑304/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:701">EU:C:2018:701</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), v ktorých finančné investície viedli k zníženiu finančných aktív dotknutých osôb bez akejkoľvek súvislosti s hmotným majetkom, vo veci samej ide o vadu týkajúcu sa vozidiel, ktoré sú hmotným majetkom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>V prejednávanej veci teda ide skôr o vecnú škodu vyplývajúcu zo straty hodnoty každého dotknutého vozidla, než o čisto majetkovú škodu vyplývajúcu zo skutočnosti, že po odhalení inštalácie softvéru na manipuláciu s emisnými hodnotami výfukových plynov, je protihodnotou platby za nadobudnutie takéhoto vozidla vozidlo, ktoré má vadu, a teda nižšiu hodnotu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>Treba teda dospieť k záveru, že v prípade predaja vozidiel, ktoré ich výrobca vybavil softvérom na manipuláciu s emisnými hodnotami výfukových plynov, škoda spôsobená konečnému nadobúdateľovi nie je ani nepriama, ani čisto majetková a prejavila sa pri nadobudnutí takéhoto vozidla od tretej osoby.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>Za takých okolností, aké sú uvedené v bodoch 34 a 35 tohto rozsudku, takýto výklad článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012 rešpektuje cieľ predvídateľnosti pravidiel právomoci uvedený v odôvodnení 15 tohto nariadenia, keďže výrobca automobilov usadený v členskom štáte, ktorý sa dopúšťa nezákonných manipulácií s vozidlami predávanými v iných členských štátoch, môže rozumne očakávať, že bude žalovaný na súdoch týchto štátov (pozri analogicky rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150128">28. januára 2015</DATE>, <NAME.CASE>Kolassa</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑375/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:37">EU:C:2015:37</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180912">12. septembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Löber</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑304/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:701">EU:C:2018:701</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Takýto výrobca totiž musí tým, že vedome poruší právne požiadavky, ktoré sú mu uložené, predvídať, že škoda vznikne v mieste, kde predmetné vozidlo nadobudla osoba, ktorá mohla legitímne očakávať, že toto vozidlo je v súlade s týmito požiadavkami a ktorá následne zistí, že má vadný tovar s menšou hodnotou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>Tento výklad je aj v súlade s cieľmi blízkosti a riadneho výkonu spravodlivosti uvedenými v odôvodnení 16 nariadenia č. 1215/2012, keďže na určenie výšky spôsobenej škody môže vnútroštátny súd posúdiť trhové podmienky v členskom štáte, na území ktorého bolo toto vozidlo zakúpené. Súdy tohto posledného uvedeného členského štátu pravdepodobne majú najjednoduchší prístup k dôkazným prostriedkom potrebným na vykonanie týchto posúdení (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190729">29. júla 2019</DATE>, <NAME.CASE>Tibor‑Trans</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑451/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:635">EU:C:2019:635</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>Napokon uvedený výklad je v súlade s požiadavkami koherencie stanovenými v odôvodnení 7 nariadenia Rím II, keďže podľa článku 6 ods. 1 tohto nariadenia sa za miesto, kde vznikla škoda vo veci, ktorá sa týka nekalej súťaže, považuje miesto, kde <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>došlo alebo by mohlo dôjsť k poškodeniu konkurenčných vzťahov alebo kolektívnych záujmov spotrebiteľov<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>. Taký akt, o aký ide vo veci samej, ktorý tým, že môže poškodiť kolektívne záujmy spotrebiteľov ako skupiny, predstavuje nekalú súťaž (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160728">28. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>Verein für Konsumenteninformation</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑191/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:612">EU:C:2016:612</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), môže tieto záujmy poškodiť vo všetkých členských štátoch, na území ktorých spotrebitelia nakupujú vadný výrobok. Podľa nariadenia Rím II je teda miestom, kde vznikla škoda, miesto, kde je takýto výrobok zakúpený (pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190729">29. júla 2019</DATE>, <NAME.CASE>Tibor‑Trans</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑451/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:635">EU:C:2019:635</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na otázku odpovedať tak, že článok 7 bod 2 nariadenia č. 1215/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že ak výrobca v jednom členskom štáte protiprávne vybavil vozidlá softvérom na manipuláciu s emisnými hodnotami výfukových plynov predtým, ako tieto vozidlá nadobudla tretia osoba v inom členskom štáte, miesto, kde sa škoda prejavila, sa nachádza v tomto poslednom uvedenom členskom štáte.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="8"?><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:</INTRO><P><HT TYPE="BOLD">Článok 7 bod 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z <DATE ISO="20121212">12. decembra 2012</DATE> o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že ak výrobca v jednom členskom štáte protiprávne vybavil vozidlá softvérom na manipuláciu s emisnými hodnotami výfukových plynov predtým, ako tieto vozidlá nadobudla tretia osoba v inom členskom štáte, miesto, kde sa škoda prejavila, sa nachádza v tomto poslednom uvedenom členskom štáte.</HT></P></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>