(1)

V záujme hedžingu proti nepriaznivým pohybom výmenného kurzu zahŕňajúcim meny, ktoré nie sú ľahko konvertibilné na základnú menu alebo zahŕňajúcim meny, ktoré sú predmetom devízových kontrol, vstupujú spoločnosti v Únii do menových derivátov, napríklad forwardov a swapov, bez fyzickej dodávky. Nedostupnosť spotových devízových referenčných hodnôt na výpočet vyplácania menových derivátov by mala negatívny vplyv na spoločnosti v Únii, ktoré vyvážajú na rozvíjajúce sa trhy alebo držia aktíva či záväzky na týchto trhoch, pričom by to znamenalo následnú expozíciu voči výkyvom mien rozvíjajúcich sa trhov. Po uplynutí obdobia končiaceho 31. decembra 2021 stanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 (4) (ďalej len „prechodné obdobie“) už nebude možné používať spotové devízové referenčné hodnoty, ktoré poskytuje správca so sídlom v tretej krajine iný než centrálna banka.

(2)

S cieľom umožniť spoločnostiam v Únii pokračovať v ich obchodných činnostiach a zároveň zmierňovať devízové riziko by sa určité spotové devízové referenčné hodnoty, ktoré sa používajú vo finančných nástrojoch na účely výpočtu zmluvného vyplácania, a ktoré určí Komisia v súlade s určitými kritériami, mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2016/1011.

(3)

Vzhľadom na potrebu vykonať dôkladné preskúmanie rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2016/1011 a jeho ustanovení týkajúcich sa referenčných hodnôt, ktoré poskytujú správcovia so sídlom v tretích krajinách (ďalej len „referenčné hodnoty tretích krajín“) by sa súčasné prechodné obdobie pre referenčné hodnoty tretích krajín malo predĺžiť. Komisia by mala mať právomoc znova predĺžiť prechodné obdobie prostredníctvom delegovaného aktu, a to najviac o dva roky, ak z posúdenia, na ktorom sa uvedené preskúmanie zakladá, vyplynie, že plánované uplynutie prechodného obdobia by malo nepriaznivý vplyv na ďalšie používanie referenčných hodnôt tretích krajín v Únii alebo by predstavovalo hrozbu pre finančnú stabilitu.

(4)

Predĺženie prechodného obdobia pre referenčné hodnoty tretích krajín by mohlo vytvoriť stimul pre správcov referenčných hodnôt v Únii premiestniť svoje činnosti do tretej krajiny, aby nepodliehali požiadavkám nariadenia (EÚ) 2016/1011. S cieľom zabrániť takémuto obchádzaniu by správcovia, ktorí sa počas prechodného obdobia presunú z Únie do tretej krajiny, nemali mať prístup na trh Únie bez toho, aby spĺňali požiadavky nariadenia (EÚ) 2016/1011.

(5)

Od 31. decembra 2020 po skončení prechodného obdobia stanoveného v Dohode o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (5) sa referenčná hodnota úrokových sadzieb London Interbank Offered Rate (LIBOR) už nepovažuje za kritickú referenčnú hodnotu podľa nariadenia (EÚ) 2016/1011. Okrem toho Britský úrad pre finančnú správu (Financial Conduct Authority – FCA) oznámil v roku 2017, že nebude presviedčať či nútiť panelové banky, aby prispievali vstupnými údajmi do LIBOR po konci roka 2021. V následných oznámeniach FCA a správcu sadzby LIBOR sa jasne uvádza, že sadzba LIBOR sa pravdepodobne zruší do konca roka 2021 pre väčšinu trvaní a mien, pre ktoré sa vypočítava, pričom ostatné trvania a meny sadzby LIBOR budú nasledovať v roku 2023. Ukončenie poskytovania alebo zrušenie sadzby LIBOR by mohlo vyústiť do negatívnych dôsledkov, ktoré značne narušia fungovanie finančných trhov v Únii. V Únii existuje veľký počet zmlúv, ktoré majú vplyv na hospodárske subjekty v Únii a ktoré sa týkajú dlhu, úverov, termínovaných vkladov, cenných papierov a derivátov, ktoré všetky odkazujú na sadzbu LIBOR, majú splatnosť neskôr ako 31. decembra 2021 a ktoré nemajú dostatočne pevné záložné ustanovenia, ktoré by sa vzťahovali na ukončenie poskytovania alebo zrušenie sadzby LIBOR vypočítanej pre príslušnú menu alebo niektoré z jej trvaní. Niektoré z uvedených zmlúv a niektoré finančné nástroje vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (6) nemožno opätovne prerokovať tak, aby sa do nich zahrnulo zmluvné záložné ustanovenie pred 31. decembrom 2021.

(6)

V záujme zabezpečenia nepretržitého riadneho fungovania existujúcich zmlúv, v ktorých sa odkazuje na široko používanú referenčnú hodnotu, v prípade ktorej by ukončenie poskytovania mohlo vyústiť do negatívnych dôsledkov, ktoré značne narušia fungovanie finančných trhov v Únii, by sa v prípade, že takéto zmluvy alebo finančné nástroje vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ nemožno opätovne prerokovať tak, aby sa do nich pred ukončením poskytovania danej referenčnej hodnoty zahrnulo zmluvné záložné ustanovenie, mal stanoviť rámec pre ukončenie poskytovania alebo riadneho zrušenia takýchto referenčných hodnôt. Uvedený rámec by mal zahŕňať mechanizmus prechodu takýchto zmlúv alebo finančných nástrojov vymedzených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ na určenú náhradu referenčnej hodnoty. Náhradou referenčnej hodnoty by sa malo zabezpečiť, aby sa predišlo mareniu zmlúv, ktoré by mohlo značne narušiť fungovanie finančných trhov v Únii.

(7)

Chýbajúci rámec na úrovni Únie pre ukončenie poskytovania alebo riadne zrušenie referenčnej hodnoty by pravdepodobne viedol k rozdielnym regulačným riešeniam v členských štátoch, čo by viedlo k vystaveniu zainteresovaných strán v Únii rizikám právnej neistoty a marenia zmlúv. Spolu s rozsahom expozícií voči takýmto referenčným hodnotám existujúcich zmlúv a finančných nástrojov vymedzených v smernici 2014/65/EÚ by zvýšené riziko marenia zmlúv a súdnych sporov mohlo značne narušiť fungovanie finančných trhov. Za uvedených mimoriadnych okolností a s cieľom riešiť súvisiace systémové riziká je potrebné stanoviť harmonizovaný prístup k riešeniu ukončenia poskytovania alebo zrušenia určitých referenčných hodnôt so systémovým významom pre Úniu. Týmto nariadením nie sú dotknuté právomoci členských štátov vo vzťahu k referenčným hodnotám nad rozsah právomocí udelených Komisii.

(8)

V nariadení (EÚ) 2016/1011 sa vyžaduje, aby iné subjekty pod dohľadom, než sú správcovia referenčných hodnôt, mali zavedené pohotovostné plány pre prípad, že sa referenčná hodnota podstatne zmení alebo prestane poskytovať. Ak je to možné, v uvedených pohotovostných plánoch by sa mala určiť jedna alebo viaceré potenciálne náhrady referenčných hodnôt. Ako vyplýva zo skúsenosti s LIBOR, je dôležité, aby sa vypracovali pohotovostné plány pre prípady, v ktorých sa referenčná hodnota podstatne zmení alebo prestane poskytovať. Príslušné orgány by mali monitorovať, či je uvedená povinnosť splnená, a mali by mať možnosť vykonávať náhodné kontroly súladu. Subjekty pod dohľadom by preto mali udržiavať svoje pohotovostné plány a všetky ich aktualizácie pripravené tak, aby ich mohli na požiadanie bezodkladne postúpiť príslušným orgánom.

(9)

Iné zmluvy ako finančné zmluvy vymedzené v nariadení (EÚ) 2016/1011 alebo finančné nástroje, na ktoré sa nevzťahuje vymedzenie finančného nástroja v uvedenom nariadení, ale ktoré odkazujú aj na referenčné hodnoty, ktoré sú v procese ukončenia poskytovania alebo zrušenia, by mohli takisto značne narušiť fungovanie finančných trhov v Únii. Mnohé subjekty používajú takéto referenčné hodnoty, ale nekvalifikujú sa ako subjekty pod dohľadom. V dôsledku toho by zmluvné strany takýchto zmlúv a držitelia takýchto finančných nástrojov nemali prospech z náhrady referenčnej hodnoty. S cieľom čo najviac zmierniť potenciálne vplyvy na integritu trhu a finančnú stabilitu a zabezpečiť ochranu pred právnou neistotou by sa mal mandát Komisie na určenie náhrady referenčnej hodnoty vzťahovať na všetky zmluvy a všetky finančné nástroje vymedzené v smernici 2014/65/EÚ, ktoré podliehajú právu členského štátu. Okrem toho by sa určená náhrada referenčnej hodnoty mala vzťahovať na zmluvy, na ktoré sa vzťahuje právo tretej krajiny, ale ktorých zmluvné strany sú všetky usadené v Únii, v prípadoch, keď zmluva spĺňa požiadavky tohto nariadenia a keď sa v práve danej tretej krajiny nestanovuje riadne zrušenie referenčnej hodnoty. Týmto rozšírením rozsahu pôsobnosti by nemali byť dotknuté ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/1011, ktoré nie sú zmenené týmto nariadením.

(10)

Zákonná náhrada referenčnej hodnoty by sa mala obmedziť na zmluvy a finančné nástroje vymedzené v smernici 2014/65/EÚ, ktoré neboli opätovne prerokované pred dátumom ukončenia poskytovania príslušnej referenčnej hodnoty. Ak sa používajú rámcové zmluvy, určená náhrada referenčnej hodnoty sa bude uplatňovať len na transakcie uzavreté pred príslušným dátumom nahradenia, aj keď neskoršie transakcie môžu technicky byť súčasťou tej istej zmluvy. Určenie náhrady referenčnej hodnoty by nemalo ovplyvniť zmluvy alebo finančné nástroje vymedzené v smernici 2014/65/EÚ, ktoré už obsahujú vhodné zmluvné záložné ustanovenie, ktoré rieši trvalé ukončenie poskytovania referenčnej hodnoty.

(11)

Prijatie vykonávacieho aktu určujúceho náhradu referenčnej hodnoty Komisiou by zmluvným stranám nemalo brániť, aby sa dohodli na uplatnení inej náhrady danej referenčnej hodnoty.

(12)

Referenčné hodnoty a ich zmluvne dohodnuté záložné sadzby sa môžu časom výrazne a neočakávane líšiť a v dôsledku toho už nemusia odrážať rovnakú základnú ekonomickú realitu ani viesť ku komerčne neprijateľným výsledkom. Takéto prípady by mohli zahŕňať výrazné rozšírenie rozpätia medzi referenčnou hodnotou a zmluvne dohodnutým záložným ustanovením v priebehu času alebo situácie, keď zmluvne dohodnutá záložná sadzba zmení základ referenčnej hodnoty z pohyblivej sadzby na pevnú sadzbu. Keďže táto otázka by mohla vzniknúť vo viacerých členských štátoch a často by to malo vplyv aj na zmluvné strany v iných členských štátoch, mala by sa riešiť harmonizovaným spôsobom, aby sa predišlo právnej neistote, nadmernému počtu súdnych sporov a v dôsledku toho možným významným negatívnym vplyvom na vnútorný trh alebo vplyvom na finančnú stabilitu v jednotlivých členských štátoch alebo v Únii. Preto by náhrada referenčnej hodnoty, ktorá je stanovená vykonávacím aktom, mala za určitých predpokladov slúžiť ako náhrada, keď príslušné vnútroštátne orgány, napríklad makroprudenciálne orgány, rady pre systémové riziká alebo centrálne banky, zistia, že pôvodne dohodnuté záložné ustanovenie už neodráža ekonomickú realitu, ktorú mala merať referenčná hodnota, ktorej poskytovanie sa ukončuje, alebo by takéto ustanovenie mohlo predstavovať hrozbu pre finančnú stabilitu. Príslušné vnútroštátne orgány by mali vykonať posúdenie, keď sú informované o možnej nevhodnosti bežne používaného záložného ustanovenia jednou alebo viacerými potenciálne zainteresovanými stranami. Takéto posúdenie by sa však nemalo vykonávať na základe jednotlivých zmlúv. Dotknuté príslušné vnútroštátne orgány by mali byť povinné informovať Komisiu a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) o uvedenom posúdení.

(13)

Zmluvné strany sú zodpovedné za analýzu svojich zmluvných dojednaní s cieľom určiť, na ktoré situácie sa má zmluvné záložné ustanovenie vzťahovať. Ak z výkladu zmluvy alebo finančného nástroja podľa vymedzenia v smernici 2014/65/EÚ vyplynie, že strany nemali v úmysle pokryť trvalé ukončenie poskytovania danej referenčnej hodnoty, zákonná náhrada referenčnej hodnoty určená v súlade s týmto nariadením by mala poskytnúť bezpečné riešenie v prípade trvalého ukončenia poskytovania uvedenej referenčnej hodnoty.

(14)

Vzhľadom na to, že nahradenie referenčnej hodnoty by si mohlo vyžadovať zmeny zmlúv alebo finančných nástrojov vymedzených v smernici 2014/65/EÚ, ktoré odkazujú na takéto referenčné hodnoty, ak sú tieto zmeny nevyhnutné na účely praktického používania alebo uplatňovania takejto náhrady referenčnej hodnoty, by Komisia mala byť splnomocnená stanoviť vo vykonávacom akte zodpovedajúce nevyhnutné zmeny na dosiahnutie súladu.

(15)

V prípade referenčných hodnôt, ktoré Komisia určila ako kritické v jednom členskom štáte v súlade s nariadením (EÚ) 2016/1011, a v prípade, že ukončenie poskytovania alebo zrušenie takejto referenčnej hodnoty by mohlo značne narušiť fungovanie finančných trhov v uvedenom členskom štáte, by mal dotknutý príslušný orgán prijať potrebné opatrenia na zabránenie takémuto narušeniu v súlade so svojím vnútroštátnym právom.

(16)

Ak členský štát pristúpi k eurozóne a následný nedostatok vstupných údajov na výpočet vnútroštátnej referenčnej hodnoty si vyžaduje nahradenie danej referenčnej hodnoty, uvedený členský štát by mal mať možnosť zabezpečiť prechod od danej vnútroštátnej referenčnej hodnoty k jej náhrade. V takom prípade by mal daný členský štát zohľadniť postavenie spotrebiteľov ako zmluvných strán a zabezpečiť, aby takýmto prechodom neboli negatívne ovplyvnení vo väčšom rozsahu, ako je potrebné.

(17)

S cieľom určiť určité spotové devízové referenčné hodnoty tretích krajín, ktoré majú byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2016/1011, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o výnimku pre spotové devízové referenčné hodnoty pre nekonvertibilné meny, ak sa takéto spotové devízové referenčné hodnoty používajú na výpočet vyplácania, ktoré vzniká v rámci zmlúv o devízových derivátoch bez fyzickej dodávky. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (7). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(18)

V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom určiť náhradu referenčnej hodnoty, ktorá nahradí všetky odkazy na danú referenčnú hodnotu v zmluvách alebo vo finančných nástrojoch vymedzených v smernici 2014/65/EÚ, ktoré neboli opätovne prerokované do dátumu uplatňovania vykonávacieho aktu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (8). Právna istota vyžaduje, aby Komisia uplatňovala tieto vykonávacie právomoci len pri presne vymedzených spúšťacích udalostiach, pri ktorých sa jasne preukáže, že správa a uverejňovanie referenčnej hodnoty, ktorá sa má nahradiť, sa natrvalo ukončuje.

(19)

Komisia by mala uplatňovať svoje vykonávacie právomoci len v situáciách, keď usúdi, že ukončenie poskytovania alebo zrušenie referenčnej hodnoty môže vyústiť do negatívnych dôsledkov, ktoré značne narušia fungovanie finančných trhov alebo reálnej ekonomiky v Únii. Komisia by okrem toho mala uplatňovať svoje vykonávacie právomoci len vtedy, keď sa ukáže, že reprezentatívnosť príslušnej referenčnej hodnoty nemožno obnoviť alebo že daná referenčná hodnota bude natrvalo zrušená.

(20)

Komisia by mala pred uplatnením svojich vykonávacích právomocí na určovanie náhrady referenčnej hodnoty uskutočniť verejnú konzultáciu a zohľadniť odporúčania relevantných zainteresovaných strán, a najmä pracovných skupín súkromného sektora pôsobiacich pod záštitou orgánov verejnej moci alebo centrálnej banky. Uvedené odporúčania by mali vychádzať z rozsiahlych verejných konzultácií a odborných poznatkov o najvhodnejšej náhradnej sadzbe za referenčnú hodnotu úrokových sadzieb, ktorej poskytovanie sa ukončuje. Komisia by mala zohľadniť aj odporúčania ostatných relevantných zainteresovaných strán vrátane príslušného orgánu správcu referenčnej hodnoty a orgánu ESMA.

(21)

V čase prijatia nariadenia (EÚ) 2016/1011 sa očakávalo, že do konca roka 2021 tretie krajiny zavedú podobné regulačné režimy pre finančné referenčné hodnoty a že používanie referenčných hodnôt tretích krajín v Únii subjektmi pod dohľadom sa zabezpečí rozhodnutiami o rovnocennosti prijatými Komisiou alebo uznaním či schválením udeleným príslušnými orgánmi. V tejto súvislosti sa však dosiahol len obmedzený pokrok. Rozsah pôsobnosti regulačného režimu pre finančné referenčné hodnoty sa výrazne líši medzi Úniou a tretími krajinami. S cieľom zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu a dostupnosť referenčných hodnôt tretích krajín na použitie v Únii po skončení prechodného obdobia by Komisia preto mala do 15. júna 2023 predložiť správu o preskúmaní rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2016/1011 v znení tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o jeho vplyv na používanie referenčných hodnôt tretích krajín v Únii. Komisia by mala v uvedenej správe analyzovať dôsledky širokého rozsahu pôsobnosti takejto regulácie pre správcov a používateľov referenčných hodnôt v Únii, a to aj so zreteľom na ďalšie používanie referenčných hodnôt tretích krajín. Komisia by predovšetkým mala posúdiť najmä to, či je potrebné ďalej zmeniť nariadenie (EÚ) 2016/1011 s cieľom obmedziť jeho rozsah pôsobnosti len na správcov určitých druhov referenčných hodnôt alebo správcov, ktorých referenčné hodnoty sa v Únii široko používajú.

(22)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (9) sa nedávno zmenilo, aby objasnilo účastníkom trhu, že na zmluvy uzatvorené alebo obnovené pred začatím uplatňovania požiadaviek týkajúcich sa zúčtovania alebo marží na zmluvy o mimoburzových (OTC) derivátoch, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu (ďalej len „zmluvy uzatvorené v minulosti“), sa uvedené požiadavky nebudú vzťahovať, ak sa tieto zmluvy zmenia, pokiaľ ide o referenčnú hodnotu, na ktorú odkazujú, a tieto zmeny slúžia výlučne na účely vykonávania alebo prípravy na vykonávanie náhrady referenčnej hodnoty alebo zavedenia záložných ustanovení počas prechodu k novej referenčnej hodnote v rámci reformy referenčných hodnôt. Reformy referenčných hodnôt vyplývajú z medzinárodne koordinovaných pracovných tokov a iniciatív zameraných na reformu referenčných hodnôt tak, aby boli v súlade s medzinárodnými zásadami pre finančné referenčné hodnoty, ktoré uverejnila Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere. V nariadení (EÚ) 2016/1011 sa od subjektov pod dohľadom vyžaduje, aby vypracovali a udržiavali spoľahlivé písomné plány stanovujúce opatrenia, ktoré by prijali v prípade, že sa akákoľvek referenčná hodnota podstatne zmení alebo prestane poskytovať, a aby tieto plány premietli do zmluvného vzťahu s klientmi. S cieľom uľahčiť účastníkom trhu dodržiavanie uvedených povinností a podporiť opatrenia účastníkov trhu zamerané na posilnenie spoľahlivosti zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré odkazujú na referenčné hodnoty potenciálne podliehajúce reformám, by sa nariadenie (EÚ) č. 648/2012 ďalej malo zmeniť tak, aby sa objasnilo, že na zmluvy uzatvorené v minulosti sa nebudú vzťahovať požiadavky na zúčtovanie alebo maržu, ak sa tieto zmluvy zmenia výlučne na účely nahradenia referenčnej hodnoty, na ktorú odkazujú, v súvislosti s reformou referenčných hodnôt.

Uvedená výnimka sa preto vzťahuje len na zmluvné zmeny potrebné na vykonanie alebo prípravu na vykonanie nahradenia referenčnej hodnoty v dôsledku reformy referenčnej hodnoty alebo na zavedenie záložných ustanovení vo vzťahu k referenčnej hodnote s cieľom zvýšiť spoľahlivosť príslušných zmlúv. Uvedené zmeny by mali slúžiť na objasnenie pre účastníkov trhu a nemali by mať vplyv na rozsah pôsobnosti zúčtovacích povinností a povinností týkajúcich sa marže v súvislosti so zmenami zmlúv o mimoburzových derivátoch na iné účely alebo v súvislosti s náhradami alebo nováciami, ako sú zmeny protistrán.

(23)

Nariadenia (EÚ) 2016/1011 a (EÚ) č. 648/2012 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(24)

Vzhľadom na to, že sadzba LIBOR od 1. januára 2021 už nebude predstavovať kritickú referenčnú hodnotu v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/1011, toto nariadenie by z dôvodu naliehavosti malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

1.

V článku 2 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno:

2.

V článku 3 sa odsek 1 mení takto:

3.

V hlave III sa názov kapitoly 2 nahrádza takto:

„Referenčné hodnoty úrokových sadzieb a spotové devízové referenčné hodnoty“.

4.

Vkladá sa tento článok:

5.

V hlave III sa vkladá táto kapitola:

„ KAPITOLA 4A

Zákonná náhrada referenčnej hodnoty

6.

V článku 28 sa odsek 2 nahrádza takto:

7.

V článku 29 sa vkladá tento odsek:

8.

Článok 49 sa mení takto:

9.

V článku 51 sa odsek 5 nahrádza takto:

10.

V článku 54 sa odsek 6 nahrádza takto: