T‑63/1262012TJ0063EU:T:2012:57900011155T

ROZSUDOK Z 26. 10. 2012 – VEC T-63/12

OIL TURBO COMPRESSOR/RADA

<TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Všeobecného súdu</HT> (štvrtá komora)</P><P>z <DATE ISO="20121026">26. októbra 2012</DATE><NOTE NUMBERING="STAR" TYPE="FOOTNOTE" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: nemčina.</P></NOTE></P></TI>Spoločná zahraničná a bezpečnostná politikaReštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraníZmrazenie finančných prostriedkovŽaloba o neplatnosťPovinnosť odôvodnenia

Vo veci T-63/12,

Oil Turbo Compressor Co. (Private Joint Stock), so sídlom v Teheráne (Irán), v zastúpení: K. Kleinschmidt, advokát,

žalobkyňa,proti

Rade Európskej únie, v zastúpení: M. Bishop a Z. Kupčová, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Rady 2011/783/SZBP z 1. decembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 319, s. 71), v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),

v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe (spravodajkyňa) a M. van der Woude,

tajomník: K. Andová, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 11. júla 2012,vyhlásil tento<TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI><TI><P><HT TYPE="BOLD">Okolnosti predchádzajúce sporu</HT></P></TI>1Žalobkyňa Oil Turbo Compressor Co. (Private Joint Stock) je spoločnosť so sídlom v Iráne, ktorá vykonáva výrobnú a výskumnú činnosť a poskytuje služby v oblasti plynu, petrochémie a energií. Konkrétne vyrába a predáva turbíny a turbokompresory špeciálne upravené pre potreby klientov.2Dňa 26. júla 2010 Rada Európskej únie prijala rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, s. 39). Článok 20 ods. 1 rozhodnutia 2010/413 stanovuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov osôb a subjektov, ktoré sú uvedené v zozname v jeho prílohách I a II.3Dňa 25. októbra 2010 v nadväznosti na rozhodnutie 2010/413 Rada prijala nariadenie (EÚ) č. 961/2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007 (Ú. v. EÚ L 281, s. 1). Článok 16 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 961/2010 stanovuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov osôb, subjektov a orgánov uvedených v zozname v prílohe VIII tohto nariadenia.4Dňa 1. decembra 2011 Rada prijala rozhodnutie 2011/783/SZBP, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 319, s. 71, ďalej len napadnuté rozhodnutie), ktorým okrem iného pripísala meno žalobkyne do zoznamu osôb a subjektov uvedených v prílohe II rozhodnutia 2010/413.5V ten istý deň Rada prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1245/2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 319, s. 11) a ktorým okrem iného pripísala meno žalobkyne do zoznamu uvedeného v prílohe VIII nariadenia č. 961/2010.6V napadnutom rozhodnutí Rada odôvodnila zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov žalobkyne takto:

Pridružená k spoločnosti Sakhte Turbopomp va Kompressor (SATAK) (a.k.a. Turbo Compressor Manufacturer, TCMFG), ktorú označila EÚ.

7Rada listom z 5. decembra 2011 informovala žalobkyňu o jej zápise do zoznamu osôb a subjektov uvedených v prílohe II rozhodnutia 2010/413 a prílohe VIII nariadenia č. 961/2010. Tento list sa vrátil Rade s poznámkou odsťahovaná, ktorú vyznačili iránske poštové služby.8Žalobkyňa listom z 9. februára 2012 požiadala Radu, aby prehodnotila rozhodnutie o zápise do zoznamu osôb a subjektov uvedených v prílohe II rozhodnutia 2010/413 a v prílohe VIII nariadenia č. 961/2010.<TI><P><HT TYPE="BOLD">Konanie a návrhy účastníkov konania</HT></P></TI>9Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 13. februára 2012 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.10Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň žalobkyňa podala žiadosť o prejednanie tejto veci podľa článku 76a Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu v skrátenom súdnom konaní.11Rozhodnutím z 13. marca 2012 Všeobecný súd (štvrtá komora) vyhovel tejto žiadosti.12Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky položené Všeobecným súdom boli vypočuté na pojednávaní 11. júla 2012.13Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka,

prijal podľa článku 64 rokovacieho poriadku opatrenie na zabezpečenie priebehu konania s cieľom nariadiť Rade predložiť všetky dokumenty súvisiace s napadnutým rozhodnutím v rozsahu, v akom sa jej týkajú,

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

14Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:

zamietol žalobu ako nedôvodnú,

zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

<TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny stav</HT></P></TI>15Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení skutkového stavu, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie, druhý na porušení práva na spravodlivý proces a účinnú súdnu ochranu, tretí na porušení zásady proporcionality a štvrtý na porušení povinnosti odôvodnenia a práva byť vypočutý.16V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyňa po prvé tvrdí, že nikdy nebola pridružená k Sakhte Turbopomp va Kompressor (SATAK) a táto spoločnosť nebola nikdy pridružená k nej. Po druhé si Rada zamieňa Turbo Compressor Manufacturer (TCMFG), spoločnosť, s ktorou bola spojená žalobkyňa, so SATAK. Po tretie, keďže žalobkyňa nedisponuje nijakým skutkovým poznatkom ani dôkazom, ktoré by preukazovali, že TCMFG sa podieľala na činnostiach v jadrovej oblasti citlivých z hľadiska šírenia jadrových zbraní a/alebo vývoja nosičov jadrových zbraní, alebo iných zbrojných systémov, domnieva sa, že rozhodnutie Rady 2011/299/SZBP z 23. mája 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 136, s. 65), ktorým Rada okrem iného pripísala TCMFG do zoznamu osôb a subjektov uvedených v prílohe II rozhodnutia 2010/413, je nezákonné v rozsahu, v akom sa týka TCMFG. Po štvrté k dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia medzi žalobkyňou a TCMFG už neexistovala nijaká vzájomná majetková účasť, pretože všetky podiely, ktoré vlastnila TCMFG 6. júna 2011, boli predané D. a všetky podiely, ktoré žalobkyňa vlastnila v TCMFG, predala Sa.17Rada popiera dôvodnosť tvrdenia žalobkyne.18Podľa judikatúry súdne preskúmanie zákonnosti aktu, ktorým boli voči subjektu prijaté reštriktívne opatrenia, sa vzťahuje na posúdenie skutočností a okolností uvádzaných na jeho odôvodnenie, rovnako ako na overenie dôkazov a informácií, na ktorých sa toto posúdenie zakladá (pozri v tomto zmysle rozsudok Všeobecného súdu zo 14. októbra 2009, Bank Melli Iran/Rada, T-390/08, Zb. s. II-3967, body 37 a 107).19Okrem toho podľa ustálenej judikatúry zákonnosť aktu Únie sa posudzuje podľa skutkového a právneho stavu existujúceho ku dňu prijatia aktu (pozri analogicky rozsudok Všeobecného súdu z 27. septembra 2006, Roquette Frères/Komisia, T-322/01, Zb. s. II-3137, bod 325 a tam citovanú judikatúru).20V danom prípade Rada odôvodnila zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov žalobkyne takto:

Pridružená k spoločnosti Sakhte Turbopomp va Kompressor (SATAK) (a.k.a. Turbo Compressor Manufacturer, TCMFG), ktorú označila EÚ.

21Treba uviesť, že žalobkyňa pripúšťa, že bola prepojená s TCMFG, ale predložila viaceré dokumenty, ktoré preukazujú, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia t. j. 1. decembra 20011, medzi žalobkyňou a TCMFG už neexistovala nijaká vzájomná majetková účasť, takže tvrdenie Rady, že žalobkyňa bola v danom čase pridružená k TCMFG, treba považovať za vecne nesprávne.22Zo spisového materiálu vyplýva, že všetky akcie žalobkyne, ktoré vlastnila TCMFG boli 6. júna 2011 predané D. V tejto súvislosti žalobkyňa predložila notársku zápisnicu a kópiu dokladu zo 6. júna 2011, ktoré preukazujú zaplatenie kúpnej ceny vo výške 363036010000 iránskych rialov (IRR) (23970600 eur). Okrem toho predložila kópiu dokladu o zaplatení dane z uvedeného predaja iránskemu daňovému úradu vo výške 14521440400 IRR (958825 eur). Ďalej je potrebné v súlade s tým, čo tvrdí žalobkyňa poukázať na to, že podľa zápisnice zo schôdze jej správnej rady z 13. júna 2011 predaj jej akcií spoločnosťou TCMFG D. bol odsúhlasený.23Žalobkyňa tiež predložila dokumenty, ktoré preukazujú, že nie je vlastníkom už nijakých akcií TCMFG. Konkrétne predložila dôkazy, že svoje akcie v TCMFG predala 8. júna 2011 Sa., a to kópiu kúpno-predajnej zmluvy, kópiu dokladu o zaplatení kúpnej ceny vo výške 160772410000 IRR (10612500 eur) a kópiu dokladu o zaplatení splatnej dane vo výške 6430896400 IRR (424621 eur) z uvedeného predaja iránskemu daňovému úradu.24Rada na pojednávaní pripustila, že nepopierala objektívnosť týchto dôkazov. Preto je potrebné sa domnievať, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom skutkovom základe a to napriek tomu, že TCMFG vlastnila akcie žalobkyne do 6. júna 2011, keďže ako bolo uvedené v bode 19 vyššie, zákonnosť tohto rozhodnutia sa má posudzovať k dátumu jeho prijatia, t. j. k 1. decembru 2011, keď všetky uvedené akcie boli spoločnosťou TCMFG predané.25Tento záver nemožno spochybniť tvrdeniami Rady.26Rada vo vyjadrení k žalobe tvrdí, že k predaju vzájomných akcií vlastnených TCMFG a žalobkyňou došlo len preto, aby vznikol dojem rozdelenia spoločnosti a aby sa zakrylo ich skutočné spojenie, z čoho vyplýva, že dôvody opodstatňujúce začlenenie žalobkyne do zoznamu osôb a subjektov uvedených v prílohe II rozhodnutia 2010/431 boli ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia platné a zostávajú i naďalej. Rada na pojednávaní tvrdila, že napriek uvedenému predaju medzi TCMFG a žalobkyňou stále existovali väzby.27V tejto súvislosti treba pripomenúť to, čo bolo uvedené v bode 20 vyššie, že Rada sa v napadnutom rozhodnutí uspokojila s uvedením skutočnosti, že žalobkyňa bola pridružená k SATAK, tzv. TCMFG. V nijakom prípade nepoukázala na to, že napriek tomu, že TCMFG nemala nijakú majetkovú účasť u žalobkyne, v skutočnosti žalobkyňu ovládala a prevod podielov bol len manévrom, ako obísť vykonanie právnych predpisov a správnych opatrení umožňujúcich Rade začleniť do zoznamu osôb a subjektov uvedených v prílohe II rozhodnutia 2010/413 subjekty, ktoré sú vo vlastníctve alebo pod kontrolou osôb alebo subjektov zapojených do činností Iránu v jadrovej oblasti citlivých z hľadiska šírenia jadrových zbraní alebo do vývoja nosičov jadrových zbraní, alebo sú s týmito činnosťami a vývojom priamo spojené, alebo ich podporujú.28Okrem toho treba poznamenať, že na pojednávaní Rada výslovne priznala, že v rámci vyjadrenia k žalobe a ústnej časti konania vypracovala nové odôvodnenie opodstatňujúce začlenenie žalobkyne do uvedeného zoznamu, keďže v čase prijatia napadnutého rozhodnutia nedisponovala príslušnými dôkazmi na podporu takého odôvodnenia.29Všeobecný súd uvádza, že zákonnosť napadnutého rozhodnutia možno preskúmavať len podľa skutkového a právneho stavu, na základe ktorého bolo rozhodnutie prijaté, a nie na základe skutočností, o ktorých sa Rada dozvedela po prijatí tohto rozhodnutia, a to aj napriek tomu, že podľa Rady tieto skutočnosti mohli platne odôvodniť prijatie uvedeného rozhodnutia. Všeobecný súd nemôže vyhovieť návrhu Rady, aby dôvody, na základe ktorých bolo toto rozhodnutie prijaté, boli nakoniec nahradené (pozri analogicky rozsudok Všeobecného súdu z 28. marca 2012, Egan a Hackett/Parlament, T-190/10, body 102 a 103 a tam citovanú judikatúru).30Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné prvému žalobnému dôvodu vyhovieť. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie treba v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, zrušiť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné žalobné dôvody, a nariadiť Rade predložiť dokumenty uvádzané žalobkyňou v rámci druhej časti návrhov.<TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI>31Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Rada nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi žalobkyne.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.Rozhodnutie Rady 2011/783/SZBP z 1. decembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka Oil Turbo Compressor Co. (Private Joint Stock).2.Rada Európskej únie je okrem toho, že znáša vlastné trovy konania, povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Oil Turbo Compressor.

Pelikánová

Jürimäe

van der Woude

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 26. októbra 2012.

Podpisy