<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-39/18 P</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62018CJ0039</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:584">EU:C:2019:584</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>8</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>8</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Rozsudok z <DATE ISO="20190710">10. 7. 2019</DATE> – Vec C‑39/18 P</HT></P><P><HT TYPE="SC">Komisia/Icap a i.</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok súdneho dvora</HT> (tretia komora)</P><P>z <DATE ISO="20190710">10. júla 2019</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: angličtina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Odvolanie</KEYWORD><KEYWORD>Hospodárska súťaž</KEYWORD><KEYWORD>Kartely</KEYWORD><KEYWORD>Odvetvie úrokových derivátov denominovaných v japonských jenoch</KEYWORD><KEYWORD>Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP</KEYWORD><KEYWORD>Zodpovednosť podniku za jeho úlohu subjektu, ktorý uľahčil kartel</KEYWORD><KEYWORD>Výpočet pokuty</KEYWORD><KEYWORD>Povinnosť odôvodnenia</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C‑39/18 P,</P><P>ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané <DATE ISO="20180122">22. januára 2018</DATE>,</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Európska komisia</HT>, v zastúpení: B. Mongin, M. Farley, T. Christoforou a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia,</P><PARTY.STATUS>odvolateľka,</PARTY.STATUS></PLAINTIFS><AGAINST>ďalší účastníci konania:</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">NEX International Limited</HT>, predtým Icap plc, so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo),</P><P><HT TYPE="BOLD">Icap Management Services Ltd</HT>, so sídlom v Londýne,</P><P><HT TYPE="BOLD">Icap New Zealand Ltd</HT>, so sídlom vo Wellingtone (Nový Zéland), v zastúpení: C. Riis‑Madsen, advokat, a S. Frank, avocat,</P><PARTY.STATUS>žalobkyne v prvostupňovom konaní,</PARTY.STATUS></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (tretia komora),</P><P>v zložení: predsedníčka tretej komory A. Prechal, sudcovia F. Biltgen, J. Malenovský, C. G. Fernlund (spravodajca) a L. S. Rossi,</P><P>generálny advokát: E. Tančev,</P><P>tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo <DATE ISO="20190214">14. februára 2019</DATE>,</VISA><VISA>po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní <DATE ISO="20190502">2. mája 2019</DATE>,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><?PAGE NO="2"?><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Európska komisia svojím odvolaním navrhuje zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z <DATE ISO="20171110">10. novembra 2017</DATE>, Icap i./Komisia (T‑180/15, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>napadnutý rozsudok<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>, <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2017:795">EU:T:2017:795</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), ktorým Všeobecný súd čiastočne zrušil rozhodnutie Komisie C(2015) 432 final zo <DATE ISO="20150204">4. februára 2015</DATE> týkajúce sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.39861 – Úrokové deriváty denominované v jenoch) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>sporné rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>).</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Z okolností predchádzajúcich sporu uvedených v bodoch 1 až 21 napadnutého rozsudku vyplýva, že Icap plc (ktorej právnou nástupkyňou sa stala NEX International Limited), Icap Management Services Ltd a Icap New Zealand Ltd (ďalej spoločne len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>Icap<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>), sú súčasťou podniku, ktorý poskytuje maklérske služby prostredníctvom hlasových a elektronických sietí a služby po uzavretí obchodu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Sporným rozhodnutím Komisia rozhodla, že Icap sa podieľala na šiestich porušeniach článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z <DATE ISO="19920502">2. mája 1992</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="001" PAGE.FIRST="3" DATE.PUB="1994">Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3</REF.DOC.OJ>) v súvislosti s manipuláciou medzibankových referenčných úrokových mier <HT TYPE="ITALIC">London Interbank Offered Rate</HT> [LIBOR, medzibanková úroková miera používaná v Londýne, (Spojené kráľovstvo)] a <HT TYPE="ITALIC">Tokyo Interbank Offered Rate</HT> [TIBOR, medzibanková úroková miera používaná v Tokiu (Japonsko)] na trhu s úrokovými derivátmi denominovanými v japonských jenoch, ktoré boli predtým konštatované rozhodnutím Európskej komisie C(2015) 8602 final zo <DATE ISO="20131204">4. decembra 2013</DATE> týkajúcim sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.39861 – Úrokové deriváty denominované v japonských jenoch).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20131029">29. októbra 2013</DATE> Komisia začala konanie o nesplnení povinnosti voči spoločnosti Icap.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20131112">12. novembra 2013</DATE> Icap informovala Komisiu o svojom úmysle nevyužiť konanie o urovnaní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20150204">4. februára 2015</DATE> Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom uložila spoločnosti Icap šesť pokút v celkovej výške <FT TYPE="NUMBER">14960000</FT> eur za to, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>uľahčila<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/> týchto šesť porušení:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>porušenie UBS/RBS z roku 2007<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>, od 14. augusta do <DATE ISO="20071101">1. novembra 2007</DATE>,</P></ITEM><ITEM><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>porušenie UBS/RBS z roku 2008<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>, od 28. augusta do <DATE ISO="20081103">3. novembra 2008</DATE>,</P></ITEM><ITEM><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>porušenie UBS/DB<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>, od 22. mája do <DATE ISO="20090810">10. augusta 2009</DATE>;</P></ITEM><ITEM><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>porušenie Citi/RBS<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>, od <DATE ISO="20100303">3. marca</DATE> do <DATE ISO="20100622">22. júna 2010</DATE>;</P></ITEM><ITEM><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>porušenie Citi/DB<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>, od 7. apríla do <DATE ISO="20100607">7. júna 2010</DATE>;</P></ITEM><ITEM><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>porušenie Citi/UBS<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>, od 28. apríla do <DATE ISO="20100602">2. júna 2010</DATE>.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Body 18 až 21 napadnutého rozsudku majú takéto znenie:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>18</NO.P><TXT>Komisia na úvod pripomenula, že na základe usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="210" PAGE.FIRST="2" DATE.PUB="20060901">Ú. v. EÚ C 210, 1.9.2006, s. 2</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>usmernenia z roku 2006<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="2018" ID="QE0012"/>) sa základná výška pokuty určí v závislosti od okolností, v rámci ktorých došlo k porušeniu, od závažnosti a dĺžky trvania porušenia, a úloha každého účastníka sa musí posúdiť individuálne s prihliadnutím na všetky priťažujúce aj poľahčujúce okolnosti (odôvodnenie 284 [sporného] rozhodnutia).</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="3"?><ITEM><NP><NO.P>19</NO.P><TXT>Komisia uviedla, že v usmerneniach z roku 2006 sa uvádza len málo usmernení o metóde stanovenia pokút, ktoré možno uložiť subjektom, ktoré uľahčia porušenie. Vzhľadom na to, že Icap pôsobí na trhu maklérskych služieb a nie na trhu úrokových derivátov, zastávala názor, že nemohla nahradiť maklérske poplatky cenami úrokových derivátov v japonských jenoch, aby mohla stanoviť výšku obratu a výšku pokuty, keďže takéto nahradenie by neodrážalo závažnosť a povahu porušenia. V podstate z toho odvodila záver, že uplatní bod 37 usmernení z roku 2006, ktorý umožňuje výnimku z týchto usmernení, pokiaľ ide o stanovenie základnej výšky pokuty (odôvodnenie 287 [sporného] rozhodnutia).</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>20</NO.P><TXT>Vzhľadom na závažnosť dotknutého protiprávneho konania a trvanie účasti spoločnosti Icap na každom zo šiestich dotknutých porušení Komisia pre každé z nich uložila základnú výšku pokuty, konkrétne <FT TYPE="NUMBER">1040000</FT> eur v prípade porušenia UBS/RBS z roku 2007, <FT TYPE="NUMBER">1950000</FT> eur v prípade porušenia UBS/RBS z roku 2008, <FT TYPE="NUMBER">8170000</FT> eur v prípade porušenia UBS/DB, <FT TYPE="NUMBER">1930000</FT> eur v prípade porušenia Citi/RBS, <FT TYPE="NUMBER">1150000</FT> eur v prípade porušenia Citi/DB a <FT TYPE="NUMBER">720000</FT> eur v prípade porušenia Citi/UBS (odôvodnenie 296 [sporného] rozhodnutia).</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>21</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o stanovenie konečnej výšky pokuty, Komisia nezistila žiadnu priťažujúcu ani poľahčujúcu okolnosť a prihliadla na skutočnosť, že nebola prekročená hranica 10 % celkového ročného obratu (odôvodnenie 299 [sporného] rozhodnutia). V článku 2 výrokovej časti [sporného] rozhodnutia sa preto žalobkyniam ukladajú pokuty, ktorých konečná výška zodpovedá základnej výške pokút.<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Návrhom predloženým kancelárii Všeobecného súdu <DATE ISO="20150414">14. apríla 2015</DATE> Icap podala žalobu proti spornému rozhodnutiu, ktorou sa domáhala zrušenia tohto rozhodnutia a subsidiárne zníženia výšky uložených pokút.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Na podporu svojho návrhu na zrušenie uviedla Icap šesť žalobných dôvodov. Prvými štyrmi žalobnými dôvodmi napadla zákonnosť článku 1 sporného rozhodnutia, ktorý sa týka existencie porušení. Piaty a šiesty žalobný dôvod smerovali proti článku 2 tohto rozhodnutia, ktorý sa týkal uložených pokút.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd jednak čiastočne zrušil článok 1 sporného rozhodnutia a jednak zrušil článok 2 tohto rozhodnutia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Návrhy účastníkov konania pred Súdnym dvorom</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom boli zrušené pokuty uvedené v článku 2 sporného rozhodnutia,</P></ITEM><ITEM><P>zamietol piaty a šiesty žalobný dôvod v rámci žaloby spoločnosti Icap podanej na Všeobecný súd, pokiaľ ide o pokuty, a stanovil spoločnosti Icap primerané pokuty na základe jeho neobmedzenej súdnej právomoci a</P></ITEM><ITEM><P>rozhodol, že Icap znáša všetky trovy tohto konania, a zmenil rozhodnutie o trovách konania v rámci napadnutého rozsudku tak, aby odrážalo výsledok tohto odvolacieho konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>Icap navrhuje, aby Súdny dvor:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zamietol odvolanie v celom rozsahu alebo čiastočne a</P></ITEM><?PAGE NO="4"?><ITEM><P>zaviazal Komisiu na náhradu všetkých trov tohto konania, vrátane trov prvostupňového konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O odvolaní</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>Komisia uvádza jediný odvolací dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení pri výklade a uplatnení judikatúry týkajúcej sa odôvodnenia rozhodnutí ukladajúcich pokuty.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Argumentácia účastníkov konania</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že určenie výšky pokút uložených spoločnosti Icap nebolo v spornom rozhodnutí dostatočne odôvodnené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Táto inštitúcia tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 287 až 291 napadnutého rozsudku opieral o nesprávny výklad povinnosti odôvodnenia. Všeobecný súd nerešpektoval judikatúru vyplývajúcu z rozsudkov z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111208">8. decembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Chalkor/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑386/10 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:815">EU:C:2011:815</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151022">22. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>AC‑Treuhand/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑194/14 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:717">EU:C:2015:717</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0066">66</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0068">68</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), podľa ktorej Komisia splní túto povinnosť, keď v prípade podniku, ktorý je zodpovedný za porušenie článku 101 ZFEÚ z dôvodu jeho úlohy subjektu, ktorý uľahčil kartel, uvedie posudzované skutočnosti, ktoré jej umožnili vymedziť závažnosť a dĺžku trvania porušenia, pričom nie je povinná uviesť všetky číselné údaje a výpočty vykonané na účely stanovenia výšky pokuty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>Okrem toho Všeobecný súd v bodoch 295 a 296 napadnutého rozsudku nezohľadnil rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160128">28. januára 2016</DATE>, <NAME.CASE>Quimitécnica.com a de Mello/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑415/14 P</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:58">EU:C:2016:58</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), z ktorého však vyplýva, že odôvodnenie aktu Komisie sa musí posudzovať s ohľadom na jeho kontext, vrátane komunikácie, ku ktorej došlo medzi ňou a dotknutými osobami pred prijatím dotknutého aktu a po jeho prijatí.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>Komisia sa domnieva, že sporné rozhodnutie z právneho hľadiska dostatočne uvádza faktory závažnosti a dĺžku účasti spoločnosti Icap na porušení a že v tejto súvislosti je jej odôvodnenie porovnateľné s odôvodnením rozhodnutia vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151022">22. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>AC‑Treuhand/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑194/14 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:717">EU:C:2015:717</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Komisia sa domnieva, že prekročila rámec toho, čo bola povinná urobiť, aby odpovedala spoločnosti Icap, ktorá sa domnievala, že sa s ňou zaobchádzalo rozdielne vo vzťahu k podniku R. P. Martin, ktorému boli tiež uložené pokuty za jeho úlohu subjektu, ktorý uľahčil kartel, ale na rozdiel od spoločnosti Icap sa rozhodol využiť konanie o urovnaní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Komisia najprv uvádza, že ako základ výpočtu použila hodnoty predaja a celosvetový obrat uplatňovaný na banky, ktoré sa zúčastnili kartelu. Ďalej tvrdí, že zohľadnila dĺžku účasti spoločnosti Icap a napokon znížila základnú hypotetickú výšku pokuty, aby získala paušálnu, vhodnú a primeranú pokutu. Rovnakú metódu uplatnila na podnik R. P. Martin v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Tomuto poslednému uvedenému podniku však bolo priznané zníženie o 25 % z dôvodu zhovievavosti, ako aj zníženie o 10 % z dôvodu konania o urovnaní. Jeho obrat bol okrem toho takmer dvadsaťkrát nižší ako obrat spoločnosti Icap a jeho účasť na porušení trvala približne jeden mesiac, zatiaľ čo účasť spoločnosti Icap trvala viac než dva mesiace.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>V prípade, že Súdny dvor rozhodne o výške pokút na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci, Komisia navrhuje, aby stanovil výšku každej pokuty uplatnením pomerného zníženia dĺžok trvania porušenia, o ktorom rozhodol Všeobecný súd a ktoré už nadobudlo právoplatnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Icap tvrdí, že tento odvolací dôvod je nedôvodný.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="5"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Posúdenie Súdnym dvorom</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>Odvolací dôvod so sebou nesie predovšetkým otázku, či Všeobecný súd nesprávne posúdil rozsah povinnosti odôvodnenia, ktorú má Komisia, keď v podstate v bodoch 287 až 296 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia sa nemôže obmedziť na všeobecné uistenie, že základné sumy uložené podnikom zodpovedným za porušenie článku 101 ZFEÚ za uľahčenie kartelu odrážajú závažnosť, dĺžku a povahu ich účasti na porušeniach, ako aj odstrašujúci účinok pokút, hoci je nesporné, že tieto sumy boli určené na základe osobitnej metódy, ktorá týmto podnikom nebola zverejnená.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Ako Všeobecný súd pripomenul v bodoch 287 a 288 napadnutého rozsudku, podľa ustálenej judikatúry musí byť odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ prispôsobené povahe predmetného aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá dotknutý akt prijala tak, aby dotknuté osoby mohli poznať dôvody prijatého opatrenia a aby súd Únie mohol vykonať svoje preskúmanie. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, má byť posudzovaná nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť (pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19980402">2. apríla 1998</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Sytraval a Brink’s France</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑367/95 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1998:154">EU:C:1998:154</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Landeskreditbank Baden‑Württemberg/BCE</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑450/17 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:372">EU:C:2019:372</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0087">87</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o rozhodnutia ukladajúce pokuty podnikom za porušenie článku 101 ZFEÚ, povinnosť odôvodnenia má osobitnú dôležitosť. Komisii prináleží, aby odôvodnila svoje rozhodnutie a najmä vysvetlila zváženie a zhodnotenie zohľadnených skutočností. Existencia odôvodnenia musí byť overená súdom <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT> (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111208">8. decembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Chalkor/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑386/10 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:815">EU:C:2011:815</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Hoci je pravda, že Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o metódu stanovovania pokút v prípade porušenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121219">19. decembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Heineken Nederland a Heineken/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑452/11 P</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:829">EU:C:2012:829</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0092">92</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovaná judikatúra), na účely transparentnosti však prijala usmernenia z roku 2006, v ktorých uviedla, z akých dôvodov zohľadní takú či onakú okolnosť porušenia a dôsledky, ktoré z toho môžu byť vyvodené pre výšku pokuty (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111208">8. decembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Chalkor/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑386/10 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:815">EU:C:2011:815</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>Usmernenia z roku 2006 tak spočívajú na zohľadnení hodnoty predaja dotknutých výrobkov vo vzťahu k porušeniu na účely stanovenia základnej výšky pokút, ktoré sa majú uložiť. Tieto usmernenia vo svojich bodoch 6 a 13 stanovujú, že hodnota týchto predajov v spojení s dĺžkou trvania porušenia má za cieľ <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>odrážať ekonomický význam porušenia, ako aj relatívny podiel každého podniku na porušení<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Táto metóda sa však môže niekedy javiť ako neprispôsobená osobitným okolnostiam veci. Tak je to najmä v prípade, keď podnik, ktorý bol uznaný za zodpovedného za porušenie článku 101 ZFEÚ za to, že uľahčil kartel, nedosahuje žiadny obrat na trhoch relevantných tovarov. V takej situácii Súdny dvor rozhodol, že Komisia bola oprávnená použiť inú metódu stanovenia pokút, než je metóda opísaná v usmerneniach z roku 2006, a v súlade s ich bodom 37 stanoviť základnú výšku pokuty uloženej podniku, ktorý prostredníctvom svojej poradenskej činnosti uľahčil kartel, paušálnym spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151022">22. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>AC‑Treuhand/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑194/14 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:717">EU:C:2015:717</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0067">67</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o určenie rozsahu povinnosti odôvodnenia, ktorú má Komisia, keď sa odchýli od všeobecnej metodológie stanovenej v usmerneniach z roku 2006, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry platí, že hoci rozhodnutie Komisie vyplývajúce z ustálených rozhodnutí možno odôvodniť v súhrnnej podobe, napríklad prostredníctvom odkazu na takúto prax, musí Komisia poskytnúť jednoznačné odôvodnenie, ak zašla podstatne ďalej ako v predchádzajúcich rozhodnutiach (pozri najmä rozsudky<?PAGE NO="6"?> z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19751126">26. novembra 1975</DATE>, <NAME.CASE>Groupement des fabricants de papiers peints de Belgique a i./Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>73/74</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1975:160">EU:C:1975:160</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110929">29. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Elf Aquitaine/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑521/09 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:620">EU:C:2011:620</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0155">155</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>Treba tiež pripomenúť ustálenú judikatúru, podľa ktorej uvedené usmernenia stanovujú orientačné praktické pravidlá postupu, ktoré sa majú dodržiavať a od ktorých sa Komisia nemôže v konkrétnom prípade odchýliť bez uvedenia dôvodov zlučiteľných so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130530">30. mája 2013</DATE>, <NAME.CASE>Quinn Barlo a i./Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑70/12 P</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:351">EU:C:2013:351</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130711">11. júla 2013</DATE>, <NAME.CASE>Ziegler/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑439/11 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:513">EU:C:2013:513</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>Pokiaľ sa Komisia odvoláva na bod 37 usmernení z roku 2006, je povinná uviesť dôvody, ktoré jej umožňujú domnievať sa, že osobitosti veci, ktorá jej bola predložená, alebo nevyhnutnosť dosiahnuť odstrašujúci účinok, odôvodňujú, aby sa odchýlila od metódy uvedenej v uvedených usmerneniach, ako to v podstate rozhodol Všeobecný súd v bode 289 napadnutého rozsudku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Komisia si navyše splní povinnosť odôvodnenia, keď vo svojom rozhodnutí uvedie posudzované skutočnosti, ktoré jej umožnili vymedziť závažnosť a dĺžku trvania porušenia (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151022">22. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>AC‑Treuhand/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑194/14 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:717">EU:C:2015:717</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0068">68</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Napriek tomu, že nie je povinná uviesť číselné údaje týkajúce sa každého jednotlivého stupňa spôsobu výpočtu pokuty, je však povinná vysvetliť, ako rozhodol Všeobecný súd v bode 291 napadnutého rozsudku, ako posúdila a zhodnotila skutočnosti, ktoré vzala do úvahy (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111208">8. decembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Chalkor/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑386/10 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:815">EU:C:2011:815</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>Hoci je uvedenie týchto skutočností potrebné, otázka, či je dostatočné, musí byť posúdená vzhľadom na dotknuté okolnosti a kontext, do ktorého patrí rozhodnutie Komisie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Je pravda, že vo veci, v ktorej Komisia paušálne stanovila základnú sumu pokuty uloženej podniku, ktorý uľahčil kartel, Súdny dvor rozhodol, že stačí, že sa odôvodnenie obmedzuje na uvedenie toho, že pri stanovení tejto výšky bola zohľadnená závažnosť a dĺžka trvania porušenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151022">22. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>AC‑Treuhand/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑194/14 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:717">EU:C:2015:717</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0068">68</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0069">69</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Z tohto rozsudku však nemožno vyvodiť, že také odôvodnenie je vždy dostatočné bez ohľadu na osobitosti danej situácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>Okrem toho, ak sa Komisia odchýli od usmernení z roku 2006 a uplatňuje inú metódu, ktorá sa osobitne prispôsobuje špecifikám situácie podnikov, ktoré uľahčili kartel, je s prihliadnutím na právo na obhajobu nevyhnutné, aby táto metodika bola zverejnená dotknutým osobám, aby tieto podniky mohli vyjadriť svoje stanovisko k skutočnostiam, na ktorých Komisia zamýšľa založiť svoje rozhodnutie (pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131022">22. októbra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Sabou</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑276/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:678">EU:C:2013:678</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra). Toto zverejnenie totiž prispieva k spravodlivosti, nestrannosti a kvalite rozhodnutí Komisie, na ktorých v konečnom dôsledku závisí dôvera verejnosti a podnikov v legitimitu činnosti tejto inštitúcie v oblasti hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190116">16. januára 2019</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/United Parcel Service</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑265/17 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:23">EU:C:2019:23</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>V prejednávanej veci je nesporné, že Komisia určila základnú sumu pokút uložených spoločnostiam Icap a R. P. Martin na základe tej istej metódy, ktorá bola osobitne vypracovaná s cieľom zohľadniť osobitnú situáciu subjektov, ktoré uľahčujú porušenie, a spočíva na päťstupňovom kritériu, ktoré môže vymedziť trvanie a závažnosť ich účasti na dotknutých porušeniach. Okolnosti prejednávanej veci sa tak odlišujú od okolností vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151022">22. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>AC‑Treuhand/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑194/14 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:717">EU:C:2015:717</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), v ktorej Komisia paušálne určila základnú sumu pokuty uloženej jedinému subjektu, ktorý uľahčil kartel.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>Všeobecný súd navyše v bode 293 napadnutého rozsudku uviedol, že odôvodnenie 287 sporného rozhodnutia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>neobsahuje spresnenia, pokiaľ ide o alternatívnu metódu, ktorú Komisia uprednostnila, ale obmedzuje sa len na všeobecné uistenie, že základná výška odrážala závažnosť, dĺžku a povahu účasti spoločnosti Icap na dotknutých porušeniach, ako aj nevyhnutnosť zaručiť, že pokuty majú dostatočne odstrašujúci účinok<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Vzhľadom na právne okolnosti pripomenuté v bodoch 28 až 34 tohto rozsudku Všeobecný súd správne potvrdil posúdenie uvedené v bode 294 napadnutého rozsudku, podľa ktorého na jednej strane <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>takto koncipované odôvodnenie 287 [sporného rozhodnutia] neumožňuje ani žalobkyniam, aby pochopili dôvodnosť metodiky, ktorú Komisia uprednostnila, ani Všeobecnému súdu, aby ju preskúmal<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>, a na druhej strane <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>takéto nedostatočné odôvodnenie sa nachádza aj v odôvodneniach 290 až 296 uvedeného rozhodnutia, ktoré neobsahujú ani minimálne informácie, ktoré by mohli umožniť pochopiť a overiť relevanciu a posúdenie skutočností, ktoré Komisia vzala do úvahy pri stanovení základnej výšky pokút, a to v rozpore s judikatúrou<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/> (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111208">8. decembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Chalkor/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑386/10 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:815">EU:C:2011:815</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, povinnosť dostatočne odôvodniť relevanciu a zváženie skutočností, ktoré zohľadnila pri stanovení alternatívnej metódy, ktorú uprednostnila, so zreteľom na judikatúru pripomenutú v bode 31 tohto rozsudku neznamená, že je povinná poskytnúť číselné údaje týkajúce sa spôsobu výpočtu pokuty alebo podrobne vysvetliť vnútorné výpočty, ktoré vykonala. V prejednávanej veci Komisia okrem toho netvrdila, že vymenovanie piatich stupňov, ktoré obsahuje zvolená alternatívna metóda a ktoré uviedla až v štádiu konania pred Všeobecným súdom, ju viedli k prezradeniu číselných údajov alebo vnútorných výpočtov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>Komisia tiež namieta, že Všeobecný súd nezohľadnil informácie týkajúce sa metodológie výpočtu, ktoré boli poskytnuté žalobkyni v rámci správneho konania, ako aj v štádiu súdneho konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>S prihliadnutím na význam, ktorý má povinnosť odôvodnenia vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 34 tohto rozsudku, sa však Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 295 napadnutého rozsudku rozhodol, že hoci <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>odôvodnenie napadnutého aktu treba preskúmať v rámci jeho súvislostí, ale nemožno usudzovať, že uskutočnenie… prieskumných a neformálnych diskusií môže Komisiu zbaviť v napadnutom rozhodnutí povinnosti vysvetliť metodiku, ktorú uplatnila na účely určenia uložených pokút<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>Okrem toho vzhľadom na neuvedenie žiadneho vysvetlenia, pokiaľ ide o relevanciu a zváženie skutočností zohľadnených Komisiou pri stanovení metódy výpočtu základnej sumy pokuty uloženej spoločnosti Icap, Všeobecný súd v bode 296 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>vysvetlenie poskytnuté vo fáze pred začatím konania pred Všeobecným súdom nemôže zohľadniť na účely posúdenia toho, či Komisia dodržala svoju povinnosť odôvodnenia<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>Jediný odvolací dôvod treba preto zamietnuť ako nedôvodný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že odvolanie musí byť zamietnuté.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44</NO.P><TXT>Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Icap navrhla, aby bola Komisii uložená povinnosť nahradiť trovy konania, a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené, aby jej bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="8"?><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:</INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Odvolanie sa zamieta.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>