Toto právo bolo pôvodne upravené v článku 8 smernice Rady 87/102/EHS z
Smernica Európskeho parlamentu a Rady z
Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo
Predmetom diskusie v uvedenom prejudiciálnom konaní bola provízia, ktorú vyberali banky ako veritelia od spotrebiteľov. Súdny dvor rozhodol, že podľa článku 16 ods. 1 smernice 2008/48
Z
Urobil to v prípade definície pojmu
malo byť podľa smernice 87/102 (článok 8) primerané, má zahŕňať má zahŕňať
Okrem iného v rozsudkoch z
Vzhľadom na názor na vplyv rozsudku Lexitor na náklady, ktoré sa uhrádzajú tretím osobám, ktorý uvediem, v skutočnosti nebudem musieť skúmať, ktoré spomedzi všetkých týchto nákladov patria do kategórie
Zdá sa, že v smernici 2014/17 sa výrazy
v prvom rade výklad smernice 2008/48 je (alebo môže byť) významným prvkom pri výklade smernice 2014/17, najmä v prípadoch, keď sú v druhej uvedenej smernici prebraté výrazy, ktoré sa používajú v prvej uvedenej smernici. Pozri v tomto zmysle odôvodnenie 19 smernice 2014/17. Vyplýva to z odôvodnenia 22 smernice 2014/17. v druhom rade spor v tejto veci vznikol z dôvodu zmluvnej podmienky, ktorú používa UniCredit, pričom diskusia sa zameriava na sumy uhrádzané tretím osobám. Vnútroštátny súd uvádza najmä náklady na ocenenie nehnuteľnosti, osvedčenie podpisu na účely zápisu záložného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, žiadosť o zápis poznámky týkajúcej sa poradia a zápis záložného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Ani v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát
Ide o špecifikácie, ktoré nie sú relevantné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lebo sú v nich spomenuté prvky, ktoré v prípade týchto zmlúv logicky neexistujú.
Článok 3 písm. g) smernice 2008/48. Pozri tiež odôvodnenie 50 smernice 2014/17, v ktorom sú navyše uvedené kritériá posudzovania znalostí veriteľa.
Článok 4 ods. 13 a odôvodnenie 50 smernice 2014/17.
Bolo to pripomenuté v rozsudku z
V tejto súvislosti možno doplnkovú službu považovať za povinnú, ak samotné získanie úveru alebo jeho získanie s určitými výhodami závisí od objednania tejto služby. Pozri článok 3 písm. g) smernice 2008/48 a odôvodnenie 50 smernice 2014/17.
Odôvodnenie 50 smernice 2014/17.
Pokiaľ je takéto ocenenie potrebné na získanie úveru, ako sa uvádza v článku 4 ods. 13 smernice 2014/17.
Odôvodnenie 50 smernice 2014/17 a článok 17 ods. 2 smernice 2014/17, ktorý upravuje výpočet RPMN. Rovnocenné ustanovenie sa nachádza v článku 19 ods. 2 smernice 2008/48. V oboch prípadoch má táto zmienka zrejme slúžiť len ako vysvetlenie alebo potvrdenie. V dokumentoch, ktoré predchádzali prijatiu smerníc, som nenašiel indície a tiež neexistujú argumenty (okrem argumentu týkajúceho sa systematického umiestnenia), ktoré by umožňovali predpokladať, že uvedené položky sú súčasťou celkových nákladov spojených s úverom
notárske poplatky, ktoré sú vylúčené na základe článku 3 písm. g) smernice 2008/48, Pozri v tom istom zmysle odôvodnenie 50 smernice 2014/17. Toto vylúčenie je kategorické, aj keď je sporné v oblasti hypotekárnych úverov, v prípade ktorých – na rozdiel od spotrebiteľských úverov – účasť notára pri zriaďovaní zábezpeky alebo jej zápise obvykle nie je dobrovoľná. Pozri hypotetické vysvetlenie týkajúce sa tejto oblasti v poznámke pod čiarou 40. Netreba si ich zamieňať s poplatkami za zápis záložného práva k nehnuteľnosti. Výraz poplatky, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť za nedodržiavanie záväzkov stanovených v zmluve o úvere. Článok 4 ods. 13 smernice 2014/17. V smernici 2008/48 sú tieto náklady vylúčené z celkových nákladov spojených s úverom na účely výpočtu RPMN podľa článku 19 ods. 2.
zahŕňa Európsky štandardizovaný informačný formulár (ďalej len nezahŕňa náklady na
Prvá definícia sa nachádza v smernici 87/102. Pôvodné znenie bolo neskôr zmenené v rámci pokusov o zjednotenie výpočtu ročnej percentuálnej miery finančných nákladov. Dokumenty týkajúce sa rokovaní pri schvaľovaní smernice 2008/48 svedčia o meniacich sa názoroch na zaradenie nákladov uhrádzaných tretím osobám, najmä daní a notárskych poplatkov, medzi celkové náklady spojené s úverom alebo ich vylúčenie. V konečnom znení sú uvedené dane ako kompromisné riešenie, zatiaľ čo vôbec nie je vysvetlené, prečo sú vylúčené notárske poplatky. Pozri oznámenie Komisie Európskemu parlamentu podľa článku 251 ods. 2 Zmluvy o ES týkajúce sa spoločnej pozície prijatej Radou s cieľom prijať smernicu Európskeho parlamentu a Rady o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, KOM(2007) 546 v konečnom znení, bod 3.2.
Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o úverových zmluvách týkajúcich sa obytných nehnuteľností, KOM(2011) 142 v konečnom znení, článok 3 písm. k). V odôvodnení 23 tohto návrhu boli spojené prvky uvedené v odôvodnení 20 a v článku 3 písm. g) smernice 2008/48.
Pracovný dokument pripojený k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zmluvách o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie, SEK(2011) 356 v konečnom znení, zväzok II, s. 130 a nasl.
Tamže, s. 134. Niektoré členské štáty rozšírili alebo zamýšľali rozšíriť pôsobnosť predpisov týkajúcich sa spotrebiteľských úverov na hypotekárne úvery: pozri
Prvá správa k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o úverových zmluvách týkajúcich sa obytných nehnuteľností [KOM(2011)0142 – C7‑0085/2011 – 2011/0062(COD)], dokument PE469.842v04‑00, pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48.
Pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o úverových zmluvách týkajúcich sa obytných nehnuteľností [KOM(2011)0142 – C7‑0085/2011 – 2011/0062(COD)], dokument P7_TA(2013)0341 z
V rôznych dokumentoch Rady je stanovené vylúčenie nákladov spojených s nadobudnutím nehnuteľnosti, akými sú poplatky za zápis do katastra nehnuteľností, dane spojené s kúpou a notárske poplatky: pozri odôvodnenie 23 návrhu kompromisu predloženého predsedníctvom Rady, poznámka generálneho sekretariátu určená delegáciám z
pojmu Pojmy a pojmu RPMN, ktorý zodpovedá celkovým nákladom spotrebiteľa spojeným s úverom vyjadreným ako ročný percentuálny podiel z celkovej výšky úveru. Článok 4 ods. 15 smernice 2014/17.
Pokiaľ ide o smernicu 2008/48, pozri rozsudky z
Na tomto cieli sú založené všetky tieto predpisy. Výslovne je vyjadrený v odôvodneniach 1 až 9 smernice 2008/48 a v odôvodneniach 2 a 5 až 8 smernice 2014/17.
Medzi dôvodmi nedostatočného cezhraničného využívania zmlúv o hypotekárnych úveroch z pohľadu veriteľov sa nachádzajú riziká a prekážky spojené s uplatňovaním zahraničných právnych predpisov spôsobom, ktorý je z právneho hľadiska správny, čo znižuje ziskovosť cezhraničných transakcií: pozri správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o preskúmaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie, COM(2021) 229 v konečnom znení, oddiel 2.2.
V skutočnosti je možné, že dôvodom vylúčenia notárskych poplatkov z celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom je možnosť, že nepriaznivo ovplyvnia porovnateľnosť produktov. Rozdiely v odmenách notárov môžu byť značné, a to nielen medzi členskými štátmi, ale aj v rámci toho istého štátu, ak sa notár a klient na nich (úplne alebo čiastočne) môžu dohodnúť. Komisia v reakcii na otázku položenú na pojednávaní tiež spomenula toto vysvetlenie ako najpravdepodobnejšie.
široko vymedzený pojem celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, aj keď je obmedzený na náklady týkajúce sa samotnej zmluvy o úvere a nezahŕňa náklady na transakciu, ktorá sa touto zmluvou financuje, povinnosť veriteľa zahrnúť pod uvedený pojem započítateľné náklady, ktoré sú mu známe alebo ktoré by mu mali byť známe pri vynaložení štandardnej miery starostlivosti v danom odvetví, povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi personalizované informácie pred uzavretím zmluvy prostredníctvom formulára ESIS, ktorý sa nachádza v prílohe II smernice 2014/17, skutočnosť, že vo formulári ESIS sa uvedú náklady, ktoré vznikajú spotrebiteľovi a ktoré by mali byť súčasťou RPMN, ale druhej zmluvnej strane nie sú známe, označené vetou Bod 4 formulára ESIS ( skutočnosť, že do formulára ESIS je doplnené toto upozornenie: Tamže. uloženie povinnosti uviesť vo všeobecných informáciách o hypotekárnych úveroch údaj o možných nákladov spotrebiteľa, ktoré nie sú súčasťou celkových nákladov spojených s úverom. Článok 13 ods. 1 písm. h) smernice 2014/17.
Ako som už uviedol v inej veci [návrhy vo veci
uvedený pojem zahŕňa náklady na ocenenie nehnuteľnosti, žiadosť o zápis poznámky týkajúcej sa poradia a zápis záložného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, pokiaľ sú potrebné na získanie úveru (teda dlžník ich musí zaplatiť) a veriteľovi sú známe, nezahŕňa náklady na notárske osvedčenie podpisov na účely zápisu záložného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.
Ako som už zdôraznil, spomenutá formulácia nadväzuje na formuláciu použitú v smernici 2008/48, ktorou bola zasa nahradená formulácia
V súvislosti s vplyvom riešenia Lexitor na zmluvy o úvere týkajúce sa nehnuteľností.
Prináleží členským štátom rozhodnúť, či je toto právo založené na právnom predpise, alebo môže byť zmluvné, a stanoviť určité podmienky jeho uplatnenia.
Pozri však možnosť, aby členské štáty v prípade uvedenom v článku 25 ods. 5 smernice 2014/17 podmienili uplatnenie uvedeného práva existenciou legitímneho záujmu spotrebiteľa.
Nie je to stanovené ani v odôvodnení 66 smernice 2014/17, ktoré sa týka práva na predčasné splatenie úveru, zníženia nákladov a náhrady pre veriteľa.
Teda tých, ktoré sú súčasťou celkovej výšky úveru a ktoré – spolu s celkovými nákladmi – tvoria celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť: pokiaľ ide o vzájomne vylučujúci charakter pojmov celková výška úveru a celkové náklady spojené s úverom, pozri rozsudky citované v poznámke pod čiarou 35.
Nezáleží na to, ako alebo kedy sa uskutočnila platba: suma, ktorá sa má zaplatiť za opakovanú službu, sa môže zaplatiť pri každom poskytnutí tejto služby alebo možno dohodnúť jedinú platbu na začiatku alebo konci zmluvného vzťahu, pričom to neovplyvní povahu služby. Ak bola odmena poskytnutá na začiatku zmluvného vzťahu, právo na zníženie sa mení na právo na vrátenie preddavkov.
Rozsudok Lexitor, body 24 a 25.
Preskúmanie ustanovení, ktoré mu predchádzali, a jeho vývoja od prvého znenia v článku 8 smernice 87/102 (kde bolo spomenuté
Patrí k nim podmienka stanovená v článku 25 ods. 5 smernice 2014/17, podľa ktorého sa v špecifickom prípade vyžaduje
Cieľom náhrady je vyrovnať straty spôsobené veriteľovi. Podľa smernice 2014/17 uvedená náhrada nie je nevyhnutne obmedzená na sumu úrokov, ktorú by spotrebiteľ zaplatil počas obdobia od predčasného splatenia úveru do dohodnutého termínu ukončenia zmluvy. Vzhľadom na to, že má byť vopred informovaný o podmienkach predčasného splatenia úveru, rozumný spotrebiteľ radšej neuplatní právo na predčasné splatenie úveru, ak náhrada, ktorú musí zaplatiť veriteľovi, dosiahne takú sumu, že v skutočnosti nič neušetrí.
S výnimkou článku 25 ods. 5 smernice 2014/17, na ktorú som už poukázal.
Veriteľ navyše teoreticky môže opäť poskytnúť vrátenú istinu ako úver, prípadne s väčším ziskom než v prípade predchádzajúceho úveru. Tento opis skutočného stavu je zrejme príliš zjednodušený, o čom svedčí diskusia o tomto aspekte v súvislosti so smernicou 2014/17, ktorú som spomenul v poznámke pod čiarou 53.
Teda s úrokovou sadzbou a províziami, ktoré sú odlišné a zrejme nižšie. Výška daní, ktoré by sa vypočítali na základe sumy poskytnutej ako úver, by tiež bola iná.
Z praktického hľadiska každý členský štát rozhodne, či predčasné splatenie úveru spôsobí ukončenie zmluvy alebo – v prípade, ak bude predčasne splatená časť úveru – nahradenie alebo len zmenu pôvodnej zmluvy.
Pozri článok 25 ods. 3.
K tomu by došlo, ak by sa mu prostredníctvom zníženia mali vrátiť – čo i len pomerne – zaplatené náklady, ktorých výška by bola v prípade ktorejkoľvek zmluvy o úvere rovnaká.
Mechanizmus náhrady, ktorú musí zaplatiť dlžník, je koncipovaný ako reakcia na nepriaznivé dôsledky splatenia úveru pre veriteľa, ktorého právne postavenie sa mení. Pozri poznámku pod čiarou 55.
Inou otázkou je, že zmluvy s tretími osobami, ktoré sú doplnkové vo vzťahu k zmluve o úvere a majú sa plniť počas rovnakého obdobia ako zmluva o úvere, sa predčasne ukončia z dôvodu ukončenia zmluvy o úvere a spotrebiteľ má právo na zníženie sumy, ktorú má ešte zaplatiť. Smernica 2014/17 túto otázku vôbec neupravuje.
Kritérium založené na tom, kto má záujem na plnení tretej osoby, ktoré bolo navrhnuté na pojednávaní, je podľa môjho názoru málo presné (obe zmluvné strany majú záujem na uzavretí zmluvy) a mimoriadne neisté.
Bod 34 rozsudku Lexitor.
Štandardné informácie sú stanovené aj v smernici 2008/48, avšak nie sú rovnako podrobné, pokiaľ ide o povahu nákladov.
Pozri poznámku pod čiarou 53.
Pozri odôvodnenie 66 smernice 2014/17.
Podľa štúdie
Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spotrebiteľských úveroch, COM(2021) 347 final, článok 29 ods. 1:
Poznámka Výboru stálych predstaviteľov určená Rade zo
Bod 4.4 jeho písomných pripomienok. K uvedenému podvodu môže teoreticky dôjsť aj v prípade, ak náklady, ktoré sa majú uhradiť tretím osobám, podľa zákona znáša veriteľ.
Pozri rozsudky zo
V prvom rade:
Článok 25 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo
Subsidiárne:
Článok 25 ods. 1 smernice 2014/17 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že v prípade uplatnenia práva dlžníka čiastočne alebo úplne splatiť úver pred uplynutím stanovenej doby sa zníženie úrokov a celkových nákladov spojených s úverom týka len nákladov závislých od doby trvania zmluvy. Nebránil by však vnútroštátnej právnej úprave, ktorá by obmedzovala uvedené zníženie na náklady, ktoré nezávisle od doby trvania zmluvy slúžia ako odmena pre veriteľa, s vylúčením nákladov, ktoré sa majú uhradiť tretím osobám.