<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.00-20081231.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="ECRCJ2005SKB.1201105901.case.xml"><NO.CASE>C-26/04</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62004J0026</NO.CELEX><NO.SEQ>0008.0002</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>11076</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>11086</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>11</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><LEFT>ROZSUDOK Z <DATE ISO="20051215">15. 12. 2005</DATE> — VEC C-26/04</LEFT><RIGHT>KOMISIA / ŠPANIELSKO</RIGHT></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho dvora</HT> (prvá komora)</P><P>z <DATE ISO="20051215">15. decembra 2005</DATE><NOTE NOTE.ID="E0001" NUMBERING="STAR"><P>Jazyk konania: španielčina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C-26/04,</P><P>ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná <DATE ISO="20040127">27. januára 2004</DATE>,</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Komisia Európskych spoločenstiev,</HT> v zastúpení: G. Valero Jordana, splnomocnený zástupca, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,</P><PARTY.STATUS>žalobkyňa,</PARTY.STATUS></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Španielskemu kráľovstvu,</HT> v zastúpení: E. Braquehais Conesa, splnomocnený zástupca, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,</P><PARTY.STATUS>žalovanému,</PARTY.STATUS></DEFENDANTS></PARTIES><?PAGE NO="I-11077"?><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (prvá komora),</P><P>v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia K. Schiemann, N. Colneric, J. N. Cunha Rodrigues (spravodajca) a E. Levits,</P><P>generálny advokát: F. G. Jacobs,</P><P>tajomník: R. Grass,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania,</VISA><VISA>po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní <DATE ISO="20050707">7. júla 2005</DATE>,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL><P>vyhlásil tento</P></PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Rozsudok</P></TI></TITLE><NP><NO.P>1</NO.P><TXT>Svojou žalobou sa Komisia Európskych spoločenstiev domáha, aby Súdny dvor určil, že Spanielske kráľovstvo si jednak tým, že oficiálne neurčilo pláže <QUOT.START ID="QS0001" REF.END="QE0001" CODE="201E"/>Vilela/A Videira<QUOT.END ID="QE0001" REF.START="QS0001" CODE="201C"/>, <QUOT.START ID="QS0002" REF.END="QE0002" CODE="201E"/>Niño do Corvo<QUOT.END ID="QE0002" REF.START="QS0002" CODE="201C"/> a <QUOT.START ID="QS0003" REF.END="QE0003" CODE="201E"/>Canabal<QUOT.END ID="QE0003" REF.START="QS0003" CODE="201C"/> nachádzajúce sa v obci Moaña, v provincii Pontevedra autonómnej oblasti Galície za kúpacie oblasti, a jednak tým, že neprijalo program zníženia znečistenia Ria de Vigo, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 1 smernice Rady 76/160/EHS z <DATE ISO="19751208">8. decembra 1975</DATE> o kvalite vody určenej na<?PAGE NO="I-11078"?> kúpanie (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="031" DATE.PUB="1976" PAGE.FIRST="1">Ú. v. ES L 31,1976, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 15/001, s. 26) a článku 5 smernice Rady 79/923/EHS z <DATE ISO="19791030">30. októbra 1979</DATE> o kvalite vôd mäkkýšov (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="281" DATE.PUB="1979" PAGE.FIRST="47">Ú. v. ES L 281, s. 47</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 15/001, s. 128).</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Právny rámec</P></TI></TITLE><NP><NO.P>2</NO.P><TXT>Článok 1 ods. 2 písm. a) smernice 76/160 definuje vodu určenú na kúpanie ako:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START ID="QS0004" REF.END="QE0004" CODE="201E"/>každú tečúcu alebo stojatú sladkú vodu alebo jej časť a morskú vodu, v ktorej:</P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>je výslovne príslušným orgánom každého členského štátu povolené kúpanie</P><P>alebo</P></ITEM><ITEM><P>kúpanie nie je zakázané a tradične je prevádzané veľkým počtom kúpajúcich sa<QUOT.END ID="QE0004" REF.START="QS0004" CODE="201C"/>.</P></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP><?PAGE NO="I-11079"?><NP><NO.P>3</NO.P><TXT>Podľa článku 3 ods. 1 tejto smernice členské štáty stanovia pre všetky kúpacie oblasti spolu alebo pre každú zvlášť hodnoty ukazovateľov pre vodu určenú na kúpanie, ktoré sú uvedené v prílohe.</TXT></NP><NP><NO.P>4</NO.P><TXT>Článok 4 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START ID="QS0005" REF.END="QE0005" CODE="201E"/>Členské štáty podniknú nevyhnutné opatrenia na to, aby zabezpečili, že do 10 rokov nasledujúcich po oznámení tejto smernice bude voda určená na kúpanie v súlade s medznými hodnotami stanovenými podľa článku [3 — <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]<QUOT.END ID="QE0005" REF.START="QS0005" CODE="201C"/>.</P></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>5</NO.P><TXT>Článok 1 smernice 79/923 upresňuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START ID="QS0006" REF.END="QE0006" CODE="201E"/>Táto smernica upravuje kvalitu vôd mäkkýšov a je platná pre tie pobrežné a zmiešané sladko-slané vody, ktoré sú určené členskými štátmi ako tie, ktoré si vyžadujú ochranu alebo zlepšenie s cieľom podpory života a rastu mäkkýšov (mušle a jedlé mäkkýše) a takto prispievať k vyššej kvalite výrobkov z mäkkýšov, priamo konzumovateľných človekom.<QUOT.END ID="QE0006" REF.START="QS0006" CODE="201C"/></P></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>6</NO.P><TXT>Podľa článku 4 ods. 1 tejto smernice:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START ID="QS0007" REF.END="QE0007" CODE="201E"/>Členské štáty najprv do dvoch rokov od oznámenia tejto smernice určia vody mäkkýšov.<QUOT.END ID="QE0007" REF.START="QS0007" CODE="201C"/></P></QUOT.S></P></NP><?PAGE NO="I-11080"?><NP><NO.P>7</NO.P><TXT>Článok 5 tej istej smernice uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START ID="QS0008" REF.END="QE0008" CODE="201E"/>Členské štáty zavedú programy zníženia znečistenia a zaistia to, že vybrané vody budú vyhovovať do 6 rokov od určenia podľa článku 4, hodnotám stanoveným členskými štátmi podľa článku 3, tak aj poznámkam, ktoré obsahujú stĺpce G a I prílohy.<QUOT.END ID="QE0008" REF.START="QS0008" CODE="201C"/></P></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>8</NO.P><TXT>Príloha smernice 79/923 uvádza pri ukazovateli 10 nazvanom <QUOT.START ID="QS0009" REF.END="QE0009" CODE="201E"/>Fekálne koliformné baktérie/100 ml<QUOT.END ID="QE0009" REF.START="QS0009" CODE="201C"/> referenčnú hodnotu <QUOT.START ID="QS0010" REF.END="QE0010" CODE="201E"/>≤ 300 v mase mäkkýšov a medzichlopňovej tekutine<QUOT.END ID="QE0010" REF.START="QS0010" CODE="201C"/>. Táto hodnota je uvedená v stĺpci <QUOT.START ID="QS0011" REF.END="QE0011" CODE="201E"/>G<QUOT.END ID="QE0011" REF.START="QS0011" CODE="201C"/> uvedenej prílohy, čo znamená, že v podstate ide o smernú hodnotu a nie povinnú hodnotu pre členské štáty v súlade s článkom 3 ods. 2 tejto smernice.</TXT></NP><NP><NO.P>9</NO.P><TXT>Poznámka pod čiarou č. 1 vzťahujúca sa na ukazovateľ 10 však stanovuje: <QUOT.START ID="QS0012" REF.END="QE0012" CODE="201E"/>Pre smernicu o ochrane spotrebiteľov výrobkov z mäkkýšov je podstatné, aby táto hodnota bola pozorovaná vo vodách, v ktorých žijú mäkkýše priamo konzumovateľné človekom.<QUOT.END ID="QE0012" REF.START="QS0012" CODE="201C"/></TXT></NP><NP><NO.P>10</NO.P><TXT>Keďže článok 395 Aktu o podmienkach pristúpenia Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky a o úpravách zmlúv (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="302" DATE.PUB="1985" PAGE.FIRST="23">Ú. v. ES L 302, 1985, s. 23</REF.DOC.OJ>) nestanovuje v prospech Španielskeho kráľovstva žiadnu odchýlku, pokiaľ ide o smernice 76/160 a 79/923, kvalita španielskej vody určenej na kúpanie musí byť v súlade s povinnými medznými hodnotami stanovenými smernicou 76/160 od <DATE ISO="19860101">1. januára 1986</DATE> a programy uvedené v článku 5 smernice musia byť zavedené najneskôr <DATE ISO="19871030">30. októbra 1987</DATE>.</TXT></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="I-11081"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Konanie pred podaním žaloby</P></TI></TITLE><NP><NO.P>11</NO.P><TXT>Keďže Komisia dospela k názoru, že si Španielske kráľovstvo nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smerníc 76/160 a 79/923, začala proti tomuto členskému štátu konanie o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES tým, že mu <DATE ISO="20010125">25. januára 2001</DATE> zaslala výzvu.</TXT></NP><NP><NO.P>12</NO.P><TXT>Po tom, čo Komisia neprijala tvrdenia predložené španielskou vládou v odpovedi na túto výzvu, Komisia vyzvala Španielske kráľovstvo v odôvodnenom stanovisku z <DATE ISO="20020701">1. júla 2002</DATE>, aby prijalo všetky požadované opatrenia na dosiahnutie súladu s týmto stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho obdržania.</TXT></NP><NP><NO.P>13</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že Španielske kráľovstvo neodpovedalo na toto odôvodnené stanovisko, Komisia podala túto žalobu.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O žalobe</P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P>O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení smernice 76/160</P></TI></TITLE><NP><NO.P>14</NO.P><TXT>Ako Komisia upresňuje vo svojej replike, nesplnenie povinnosti, ktoré vytýka Španielskemu kráľovstvu týmto prvým žalobným dôvodom, spočíva v neurčení troch pláží na galícijskom pobreží za kúpacíe oblasti a nie v nedodržaní povinných medzných hodnôt stanovených smernicou 76/160.</TXT></NP><?PAGE NO="I-11082"?><NP><NO.P>15</NO.P><TXT>Článok 4 ods. 1 smernice 76/160 však výslovne neukladá členským štátom povinnosť oficiálne určiť pláže alebo iné miesta za kúpacie oblasti.</TXT></NP><NP><NO.P>16</NO.P><TXT>Naopak článok 1 ods. 2 písm. a) tejto smernice definuje vodu určenú na kúpanie ako vodu, y ktorej je výslovne príslušným orgánom každého členského štátu povolené kúpanie, alebo kúpanie nie je zakázané a tradične je prevádzané veľkým počtom kúpajúcich sa. Z druhej časti tejto definície vyplýva, že členským štátom je dovolené tolerovať kúpanie v určitých vodách bez toho, aby ich museli nevyhnutne určiť ako kúpacie oblasti.</TXT></NP><NP><NO.P>17</NO.P><TXT>Ako poznamenal generálny advokát v bode 14 svojich návrhov, neexistencia povinnosti oficiálne určiť predmetné vody je v smernici 76/160 zdôraznená skutočnosťou, že iné smernice týkajúce sa ochrany životného prostredia a verejného zdravia obsahujú ustanovenia, ktoré výslovne ukladajú členským štátom oficiálne určiť alebo identifikovať určité oblasti alebo vody v stanovenej lehote.</TXT></NP><NP><NO.P>18</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že článok 4 ods. 1 smernice 76/160 neukladá členským štátom povinnosť oficiálne určiť kúpacie oblasti, ako tvrdí Komisia.</TXT></NP><NP><NO.P>19</NO.P><TXT>Prvý žalobný dôvod je teda nedôvodný a musí byť preto zamietnutý.</TXT></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="I-11083"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P>O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 5 smernice 79/923</P></TI></TITLE><NP><NO.P>20</NO.P><TXT>Medzi účastníkmi konania je nesporné, že vody Ria de Vigo boli určené za vody mäkkýšov podľa článku 4 smernice 79/923.</TXT></NP><NP><NO.P>21</NO.P><TXT>Španielske kráľovstvo vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdí hlavne, že pôsobnosť uvedenej smernice definovaná v jej článku 1 je obmedzená na vody, v ktorých žijú mäkkýše <QUOT.START ID="QS0013" REF.END="QE0013" CODE="201E"/>priamo konzumovateľné človekom<QUOT.END ID="QE0013" REF.START="QS0013" CODE="201C"/>. Smernica má len jediný cieľ: zlepšenie kvality vôd určených na chov mäkkýšov priamo konzumovateľných človekom. Podľa Španielskeho kráľovstva žiadna z oblastí Ria de Vigo nie je oblasťou produkcie mäkkýšov priamo konzumovateľných človekom. V Ria de Vigo sa totiž produkujú iba mäkkýše, ktoré pred konzumáciou podliehajú prečisteniu alebo sú presadené. Nedodržanie referenčnej hodnoty stanovenej smernicou 79/923 teda nepredstavuje porušenie jej článku 5.</TXT></NP><NP><NO.P>22</NO.P><TXT>Toto tvrdenie nemôže byť prijaté. Článok 1 smernice 79/923 totiž stanovuje, že sa uplatňuje na pobrežné a zmiešané sladko-slané vody, ktoré sú určené členskými štátmi ako tie, ktoré si vyžadujú ochranu alebo zlepšenie s cieľom podpory života a rastu mäkkýšov (mušle a jedlé mäkkýše), <QUOT.START ID="QS0014" REF.END="QE0014" CODE="201E"/>a takto prispievať k vyššej kvalite výrobkov z mäkkýšov, priamo konzumovateľných človekom<QUOT.END ID="QE0014" REF.START="QS0014" CODE="201C"/>. Časť súvetia <QUOT.START ID="QS0015" REF.END="QE0015" CODE="201E"/>a takto prispievať k vyššej kvalite výrobkov z mäkkýšov, priamo konzumovateľných človekom<QUOT.END ID="QE0015" REF.START="QS0015" CODE="201C"/> neobmedzuje, ako to uviedol generálny advokát v bode 43 svojich návrhov, pôsobnosť uvedenej smernice na tento cieľ, ale skôr naznačuje, že zároveň sleduje aj ďalší cieľ, ktorý možno dosiahnuť tými istými prostriedkami, pričom použitie príslovky <QUOT.START ID="QS0016" REF.END="QE0016" CODE="201E"/>takto<QUOT.END ID="QE0016" REF.START="QS0016" CODE="201C"/> je v tejto súvislosti príznačné. Z tohto znenia vyplýva, že uvedená smernica sa uplatňuje na akékoľvek vody mäkkýšov, či už sú mäkkýše, ktoré v nej žijú, určené na priamu konzumáciu človekom alebo na konzumáciu po ďalšom spracovaní.</TXT></NP><?PAGE NO="I-11084"?><NP><NO.P>23</NO.P><TXT>Tento výklad je potvrdený znením poznámky pod čiarou č. 1 vzťahujúcej sa na ukazovateľ 10 prílohy smernice 79/923. Táto poznámka upresňuje, že smerná hodnota koliformných baktérií má byť po určitý čas považovaná za povinnú hodnotu <QUOT.START ID="QS0017" REF.END="QE0017" CODE="201E"/>vo vodách, v ktorých žijú mäkkýše priamo konzumovateľné človekom<QUOT.END ID="QE0017" REF.START="QS0017" CODE="201C"/>. Z toho vyplýva, že stanovená hodnota si zachováva svoju smernú povahu pokiaľ ide o vody, y ktorých žijú mäkkýše, ktoré nie sú priamo konzumovateľné človekom, čo znamená, že táto smernica sa uplatňuje tiež na takéto vody.</TXT></NP><NP><NO.P>24</NO.P><TXT>Tento výklad je rovnako v súlade s cieľom smernice 79/923, ako to vyplýva z jej odôvodnenia. Najmä z prvého, tretieho, siedmeho a desiateho odôvodnenia tejto smernice totiž vyplýva, že jej cieľom je ochrana kvality vôd mäkkýšov vo všeobecnosti, či už sú mäkkýše, ktoré v nich žijú, určené na priamu konzumáciu človekom alebo nie.</TXT></NP><NP><NO.P>25</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že sa smernica 79/923 podľa jej článku 1 vzťahuje na vody v Ria de Vigo.</TXT></NP><NP><NO.P>26</NO.P><TXT>Spanielske kráľovstvo subsidíame tvrdí, že vypracovalo globálny program zníženia znečistenia v Ria de Vigo a že bol stanovený program opatrení postupného zníženia znečistenia. Španielske orgány tak konali v súlade s článkom 5 smernice 79/923.</TXT></NP><NP><NO.P>27</NO.P><TXT>Komisia nespochybňuje existenciu uvedených programov, domnieva sa však, že ide o všeobecné programy čistenia odpadových vôd, ktoré nespĺňajú kritériá osobitného programu zníženia znečistenia vôd mäkkýšov v zmysle článku 5 smernice 79/923.</TXT></NP><?PAGE NO="I-11085"?><NP><NO.P>28</NO.P><TXT>Z rozsudku z <DATE ISO="19961212">12. decembra 1996</DATE>, Komisia/Nemecko (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-298/95" YEAR="1996" PAGE.ECR="I-6747">C-298/95, Zb. s. I-6747, bod 24</REF.DOC.ECR>), vyplýva, že článok 5 smernice 79/923 ukladá členským štátom povinnosť zavedenia osobitných programov zameraných na zníženie znečistenia vôd mäkkýšov.</TXT></NP><NP><NO.P>29</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že programy zníženia znečistenia zmieňované Španielskym kráľovstvom v jeho vyjadrení k žalobe nie sú osobitnými programami zameranými na zníženie znečistenia vôd mäkkýšov, uplatňované nesplnenie povinnosti je preukázané.</TXT></NP><NP><NO.P>30</NO.P><TXT>Druhý žalobný dôvod uvádzaný Komisiou musí byť preto považovaný za dôvodný.</TXT></NP><NP><NO.P>31</NO.P><TXT>Treba teda skonštatovať, že neprijatím programu zníženia znečistenia vôd mäkkýšov v Ria de Vigo, si Španielske kráľovstvo nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 5 smernice 79/923.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O trovách</P></TI></TITLE><NP><NO.P>32</NO.P><TXT>Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 69 ods. 3 prvého pododseku toho istého rokovacieho poriadku však Súdny dvor môže rozdeliť náhradu trov konania medzi účastníkov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov znáša svoje vlastné trovy konania, ak účastníci nemajú úspech v jednej časti alebo vo viacerých častiach predmetu konania. Keďže Komisia a Španielske kráľovstvo nemali úspech v častiach svojich dôvodov, je opodstatnené zaviazať ich znášať svoje vlastné trovy konania.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="I-11086"?><JURISDICTION><INTRO><P>Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil:</P></INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Neprijatím programu zníženia znečistenia vôd mäkkýšov v íia de Vigo si Španielske kráľovstvo nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 5 smernice Rady 79/923/EHS z <DATE ISO="19791030">30. októbra 1979</DATE> o kvalite vôd mäkkýšov.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Komisia Európskych spoločenstiev a Španielske kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.</TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><P>Podpisy</P></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>