<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C‑603/13 P</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62013CC0603</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:482">EU:C:2015:482</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>13</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>13</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA – N. JÄÄSKINEN – VEC C‑603/13 P</P><P>GALP ENERGÍA ESPAÑA A I./KOMISIA</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P>NIILO JÄÄSKINEN</P><P>prednesené <DATE ISO="20150716">16. júla 2015</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: francúzština.</P></NOTE></P></TI><STI><P>Vec C‑603/13 P</P><P>Galp Energía España, SA,</P><P>Petróleos de Portugal (Petrogal), SA,</P><P>Galp Energia, SGPS, SA,</P><P>proti</P><P><HT TYPE="BOLD">Európskej komisii</HT></P></STI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Odvolanie</KEYWORD><KEYWORD>Kartely</KEYWORD><KEYWORD>Španielsky trh s cestným bitúmenom</KEYWORD><KEYWORD>Rozdelenie trhu a koordinácia cien</KEYWORD><KEYWORD>Neobmedzená súdna právomoc</KEYWORD><KEYWORD>Zásada ne ultra petita</KEYWORD><KEYWORD>Právo na spravodlivý proces</KEYWORD><KEYWORD>Právo na obhajobu</KEYWORD><KEYWORD>Zásada kontradiktórnosti</KEYWORD><KEYWORD>Jediné a nepretržité porušenie</KEYWORD><KEYWORD>Údajná vedomosť o systéme dozoru a kompenzačnom mechanizme, ktoré zaviedli ostatní účastníci protiprávneho kartelu</KEYWORD><KEYWORD>Skreslenie dôkazov</KEYWORD></INDEX><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>I –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Predmetom veci predloženej Súdnemu dvoru je odvolanie, ktoré podala skupina spoločností Galp Energía España, SA, Petróleos de Portugal (Petrogal), SA, a Galp Energia, SGPS, SA (ďalej spolu len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>odvolateľky<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>), proti rozsudku Všeobecného súdu zo <DATE ISO="20130916">16. septembra 2013</DATE> vo veci Galp Energía España a i./Komisia (T‑462/07, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>napadnutý rozsudok<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P><REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2013:459">EU:T:2013:459</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>.</P></NOTE>, ktorým Všeobecný súd čiastočne vyhovel ich žalobe o neplatnosť rozhodnutia Komisie K(2007) 4441 v konečnom znení (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>sporné rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Rozhodnutie z <DATE ISO="20071003">3. októbra 2007</DATE> týkajúce sa konania podľa článku 81 ES [vec COMP/38710 – Bitúmen (Španielsko)].</P></NOTE>, ako aj ich subsidiárnemu návrhu na zníženie pokuty, ktorá im bola uložená.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>V súlade so žiadosťou Súdneho dvora sa tieto návrhy obmedzia na analýzu druhého odvolacieho dôvodu, ktorý tvorí podstatu prejednávaného odvolania a ktorý vyvoláva v podstate otázku hraníc neobmedzenej súdnej právomoci priznanej Všeobecnému súdu. Podľa môjho názoru Všeobecný súd z dôvodov, ktoré uvediem ďalej, tieto hranice prekročil a odvolaniu treba vyhovieť. Domnievam sa totiž, že neobmedzená súdna právomoc neposkytuje Všeobecnému súdu právomoc konštatovať porušenie, ktoré nebolo preukázané v rozhodnutí Komisie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>II –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Okolnosti predchádzajúce sporu</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Okolnosti predchádzajúce sporu sú opísané v bodoch 1 až 85 napadnutého rozsudku, na ktoré odkazujem.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="2"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>V rozsahu, v akom je to potrebné, stačí pripomenúť, že Európska komisia prijala <DATE ISO="20071003">3. októbra 2007</DATE> sporné rozhodnutie, v ktorom sa konštatuje, že odvolateľky sa zúčastnili na súbore dohôd a zosúladených postupov v odvetví penetračného bitúmenu, ktorý sa vzťahoval na územie Španielska (s výnimkou Kanárskych ostrovov), vo forme dohôd o rozdelení trhu a koordinácii cien. Komisia konštatovala, že každé z dvoch zistených obmedzení hospodárskej súťaže, teda horizontálne dohody o rozdelení trhu a koordinácia cien, už svojou povahou patrí medzi najzávažnejšie typy porušení článku 81 ES, ktoré možno podľa judikatúry označiť za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>veľmi závažné<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/> porušenia už vzhľadom na ich povahu, bez toho, aby sa také správanie muselo vzťahovať na určitú geografickú oblasť alebo muselo mať osobitný dosah.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Odôvodnenie 500 sporného rozhodnutia. Komisia konštatovala, že za svoju účasť na tomto porušení sú Galp Energia España, SA, a Petróleos de Portugal, SA, spoločne a nerozdielne zodpovedné za zaplatenie <FT TYPE="NUMBER">8662500</FT> eur; Galp Energia, SGPS, SA, bola spoločne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie <FT TYPE="NUMBER">6435000</FT> eur. Účasť spoločností Galp Energia España, SA, a Petróleos de Portugal, SA, na porušení bola konštatovaná za obdobie od <DATE ISO="19950131">31. januára 1995</DATE> do <DATE ISO="20021001">1. októbra 2002</DATE>, zatiaľ čo v prípade spoločnosti Galp Energia, SGPS, SA, sa konštatovalo, že sa na porušení zúčastňovala od <DATE ISO="19990422">22. apríla 1999</DATE> do <DATE ISO="20021001">1. októbra 2002</DATE>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa <DATE ISO="20071219">19. decembra 2007</DATE> odvolateľky napadli obsah rozhodnutia a domáhali sa jeho čiastočného alebo úplného zrušenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Všeobecný súd v napadnutom rozsudku vyhovel tretiemu žalobnému dôvodu týkajúcemu sa neplatnosti, pričom vychádzal z protiprávnosti konštatovania o účasti odvolateliek na systéme dozoru a na kompenzačnom mechanizme, ktoré sa týkali vykonávania dohôd o rozdelení trhu a zákazníkov členmi kartelu. Všeobecný súd teda čiastočne zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v článku 1 tohto rozhodnutia konštatovalo zapojenie odvolateliek do súboru dohôd a zosúladených postupov na španielskom trhu s bitúmenom a v jeho článku 3 bola uvedeným odvolateľkám uložená povinnosť ukončiť porušovanie konštatované v článku 1 sporného rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Všeobecný súd však konštatoval, že možno vyvodiť zodpovednosť odvolateliek za dve vyššie uvedené zložky porušenia (bod 626 napadnutého rozsudku). Tento záver odôvodnil vyhlásením pána V. C., ktorý bol riaditeľom pre predaj bitúmenu v spoločnosti Petrogal a neskôr v spoločnosti Galp Energía España (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>vyhlásenie pána V. C.<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Pozri body 87 a 215 napadnutého rozsudku. Pán V. C. vo svojom vyhlásení týmito slovami potvrdil, že odvolateľky nikdy neboli zapojené do systému dozoru: <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>Všimol som si výhradu Európskej komisie, podľa ktorej sa Galp Energía España… zúčastnila na fungovaní systému dozoru a kompenzačného mechanizmu asfaltového stola. Nie je to pravda. Už len preto, lebo nám – bez ohľadu na objem predaja spoločnosti Galp Energía España – nikdy nebola poskytnutá kompenzácia… Je pravda, že v určitom okamihu som zistil, že existuje určitý druh kompenzačného mechanizmu, na ktorom sa zúčastňovali účastníci rokovaní pri asfaltovom stole, ale nikdy som nevedel, čo mali tieto spoločnosti spoločné s týmto systémom. Galp Energía España… teda nikdy nebola zapojená do nijakého kompenzačného mechanizmu<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>.</P></NOTE> Všeobecný súd z tohto dôvodu usúdil, že netreba zmeniť východiskovú sumu pokuty (bod 630 napadnutého rozsudku). Všeobecný súd naopak považoval za potrebné zväčšiť rozsah zníženia pokuty uplatneného Komisiou z dôvodu poľahčujúcich okolností (bod 632 napadnutého rozsudku). Uplatnil teda dodatočné zníženie o 4 % popri znížení o 10 %, ktoré už bolo uplatnené v spornom rozhodnutí (bod 635 napadnutého rozsudku). Všeobecný súd zamietol ostatné žalobné dôvody odvolateliek týkajúce sa neplatnosti, vrátane piateho žalobného dôvodu založeného na protiprávnosti konštatovania ich účasti na koordinácii cien (body 450 až 456 napadnutého rozsudku).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Pokuta uložená spoločnostiam Galp Energía España, SA, a Petróleos de Portugal (Petrogal), SA, bola teda znížená na <FT TYPE="NUMBER">8277500</FT> eur, zatiaľ čo pokuta uložená spoločnosti Galp Energía, SGPS, SA, bola znížená na <FT TYPE="NUMBER">6149000</FT> eur.</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>III –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy účastníkov konania</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora <DATE ISO="20131122">22. novembra 2013</DATE> odvolateľky podali odvolanie, ktorým navrhujú, aby Súdny dvor:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>zrušil napadnutý rozsudok a články 1, 2 a 3 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka odvolateliek, a/alebo znížil pokutu uloženú odvolateľkám,</P></ITEM><?PAGE NO="3"?><ITEM><P>subsidiárne, aby zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec Všeobecnému súdu na vydanie rozhodnutia o veci samej,</P></ITEM><ITEM><P>zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Komisia navrhuje zamietnuť odvolanie a zaviazať odvolateľky na náhradu trov konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>V konaní na Súdnom dvore sa účastníci konania vyjadrili písomne a boli vypočutí na pojednávaní, ktoré sa konalo <DATE ISO="20150415">15. apríla 2015</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>IV –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">O preukázaní zodpovednosti odvolateliek Všeobecným súdom ako východisku analýzy druhého odvolacieho dôvodu</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Stručné poznámky o neobmedzenej súdnej právomoci</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu, ktorý sa delí na tri časti, odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa v bodoch 626 a 630 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Hoci odvolateľky uvádzajú viaceré procesné zásady a pravidlá, v skutočnosti vytýkajú Všeobecnému súdu konkrétny úkon, a to zohľadnenie dokumentu vypracovaného po prijatí sporného rozhodnutia, konkrétne vyššie uvedeného vyhlásenia pána V. C., pri preukazovaní zodpovednosti odvolateliek za obe zložky protiprávneho mechanizmu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>V rámci analýzy tretieho žalobného dôvodu Všeobecný súd vytkol Komisii, že z právneho hľadiska nedostatočne preukázala účasť odvolateliek na oboch zložkách porušenia. V dôsledku toho v tejto časti zrušil sporné rozhodnutie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Hneď na úvod však poukazujem na to, že Všeobecný súd odôvodnil zohľadnenie vyhlásenia pána V. C. svojou neobmedzenou súdnou právomocou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Preto treba pripomenúť, že neobmedzená súdna právomoc priznaná Všeobecnému súdu dopĺňa preskúmanie zákonnosti stanovené v článku 263 ZFEÚ. Ako rozhodol Súdny dvor, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá bola priznaná súdu Únie článkom 17 nariadenia č. 17 a teraz je zakotvená v článku 31 nariadenia č. 1/2003 v súlade s článkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávňuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmavania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrušil, znížil alebo zvýšil uloženú pokutu alebo penále<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>KME Germany a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑272/09 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:810">EU:C:2011:810</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0103">103</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Súdny dvor vo svojej judikatúre spresnil, že právomoc zmeniť výšku pokuty alebo penále sa uplatňuje aj v prípade, ak sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Groupe Danone/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑3/06 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:88">EU:C:2007:88</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Prym a Prym Consumer/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑534/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:505">EU:C:2009:505</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0086">86</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Táto právomoc dovoľuje súdu – najmä v oblasti hospodárskej súťaže – nielen zrušiť alebo potvrdiť pokutu a jej výšku, ale tiež zvýšiť alebo znížiť túto pokutu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Neobmedzená súdna právomoc tak oprávňuje súd, aby zmenil napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrušil, s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti s cieľom zmeniť napríklad výšku uloženej pokuty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2002:582">EU:C:2002:582</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0692">692</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Prym a Prym Consumer/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑534/07 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:505">EU:C:2009:505</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0086">86</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>JFE Engineering a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑67/00, T‑68/00, T‑71/00 a T‑78/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2004:221">EU:T:2004:221</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0577">577</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Všetky pravidlá výkonu neobmedzenej súdnej právomoci však nie sú vymedzené.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Pokiaľ ide o podrobnú analýzu, pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Telefónica a Telefónica de España/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑295/12 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:619">EU:C:2013:619</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Poukazujem na to, že v rozsudkoch Chalkor/Komisia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑386/10 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:815">EU:C:2011:815</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>.</P></NOTE> a KME Germany a i./Komisia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑272/09 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:810">EU:C:2011:810</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>.</P></NOTE> Súdny dvor jasne konštatoval, že neobmedzené súdne preskúmanie, ktoré vykonáva Všeobecný súd, zahŕňa tak právne, ako aj vecné preskúmanie a tiež právomoc posúdiť dôkazy, zrušiť sporné rozhodnutie a zmeniť výšku pokút<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Tento aspekt je pre prejednávanú vec rozhodujúci vzhľadom na základ úvah Všeobecného súdu, ako je uvedený v bode 12 týchto návrhov.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Súdny dvor navyše tiež konštatoval, že preskúmanie zákonnosti podľa článku 263 ZFEÚ, doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, pokiaľ ide o výšku pokuty, podľa článku 31 nariadenia (ES) č. 1/2003<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo <DATE ISO="20021216">16. decembra 2002</DATE> o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [81 ES] a [82 ES] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="001" DATE.PUB="2002">Ú. v. ES L 1</REF.DOC.OJ>, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).</P></NOTE> nie je v rozpore s požiadavkami zásady účinnej súdnej ochrany podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>KME Germany a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑272/09 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:810">EU:C:2011:810</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0106">106</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Úvahy Všeobecného súdu a konštatovanie zodpovednosti</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Keďže pochopenie úvah Všeobecného súdu je podľa môjho názoru rozhodujúce na účely analýzy druhého odvolacieho dôvodu, chcel by som rozobrať úvahy, ktoré Všeobecný súd uviedol v rámci skúmania tretieho žalobného dôvodu, ako aj deviateho žalobného dôvodu, s cieľom preskúmať konkrétne výhrady vyplývajúce z odvolania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>V rámci svojho tretieho žalobného dôvodu odvolateľky popreli svoje zapojenie do systému dozoru a kompenzačného mechanizmu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Všeobecný súd na základe svojej analýzy vyhovel tretiemu žalobnému dôvodu v rozsahu, v akom Komisia konštatovala zodpovednosť odvolateliek za celé porušenie, hoci z právneho hľadiska nedostatočne preukázala ich účasť na oboch zložkách porušenia. Táto inštitúcia navyše podľa Všeobecného súdu nepreukázala, že odvolateľky vedeli alebo prinajmenšom nemohli nevedieť o existencii oboch vyššie uvedených zložiek, na to, aby mohla správne uplatniť pojem jediné a nepretržité porušenie. Všeobecný súd teda zrušil článok 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje zapojenie odvolateliek do súboru dohôd a zosúladených postupov na španielskom trhu s bitúmenom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Keďže Všeobecný súd vychádzal z pojmu jediné a nepretržité porušenie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Anic Partecipazioni</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑49/92 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:356">EU:C:1999:356</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0082">82</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, treba pripomenúť, že podnik, ktorý sa zúčastnil na jedinom a komplexnom porušení protisúťažným správaním, ktorého cieľom bolo prispieť k porušeniu v celom rozsahu, môže byť zodpovedný aj za správanie, ktorého sa fakticky dopustili iné zúčastnené podniky. Tak je to, ak je preukázané, že uvedený podnik zamýšľal prispieť svojím vlastným správaním k spoločným zámerom, ktoré sledoval celok účastníkov, a že mal vedomosť o protiprávnom správaní, ktoré zamýšľali alebo realizovali ďalšie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo že ho mohol rozumne predpokladať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Verhuizingen Coppens</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑441/11 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:778">EU:C:2012:778</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Aalberts Industries a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑287/11 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:445">EU:C:2013:445</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Siemens a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑239/11 P, C‑489/11 P a C‑498/11 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:866">EU:C:2013:866</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0242">242</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Ak naopak súd Únie konštatuje, že Komisia z právneho hľadiska nedostatočne preukázala, že podnik zúčastňujúci sa na jednom z protisúťažných správaní tvoriacich jediné a nepretržité porušenie vedel o ďalších protisúťažných správaniach ďalších účastníkov kartelu sledujúcich rovnaké ciele alebo že ich mohol rozumne predpokladať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko, potom môže súd z toho vyvodiť jediný dôsledok, že tomuto podniku nemožno pripisovať zodpovednosť za tieto ďalšie<?PAGE NO="5"?> správania, čiže za jediné a nepretržité porušenie v celom rozsahu, a že napadnuté rozhodnutie musí byť považované za nedôvodné iba v tomto rozsahu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Verhuizingen Coppens</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑441/11 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:778">EU:C:2012:778</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V tejto súvislosti treba uviesť, že Všeobecný súd nedávno v rozsudku Soliver/Komisia stanovil pomerne prísne požiadavky týkajúce sa preukázania účasti na jedinom a nepretržitom porušení.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>T‑68/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2014:867">EU:T:2014:867</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>. V tejto veci Všeobecný súd konštatoval, že Komisia nepreukázala účasť spoločnosti Soliver NV. Čiastočné zrušenie rozhodnutia neprichádzalo do úvahy, keďže Komisia nesprávne kvalifikovala účasť žalobkyne na protiprávnom správaní, takže Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie v celom rozsahu.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>V prejednávanom prípade Všeobecný súd v bodoch 273 a 279 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia konštatovala zodpovednosť odvolateliek za všetky zložky porušenia, vrátane účasti na systéme dozoru a kompenzačnom mechanizme. Všeobecný súd navyše v bode 286 napadnutého rozsudku uviedol, že pri preukazovaní zodpovednosti odvolateliek Komisia vychádzala <HT TYPE="ITALIC">len z okolnosti založenej na účasti</HT> na uvedených zložkách porušenia. V bodoch 272 a 280 napadnutého rozsudku pritom Všeobecný súd usúdil, že účasť odvolateliek na oboch zložkách porušenia nie je preukázaná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Je pravda, že citovaná judikatúra týkajúca sa jediného a nepretržitého porušenia by umožnila konštatovať zodpovednosť jedného podniku za celé porušenie, pokiaľ tento podnik vedel o protiprávnom správaní alebo o ňom nemohol nevedieť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Všeobecný súd však v bode 289 napadnutého rozsudku výslovne rozhodol, že Komisia nevychádzala z toho, že odvolateľky vedeli o systéme dozoru a kompenzačnom systéme, ani z toho, že o týchto zložkách nemohli nevedieť. Ako Všeobecný súd uviedol v bode 290 toho istého rozsudku, taká vedomosť alebo nemožnosť nevedomosti v spornom rozhodnutí nie je preukázaná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Všeobecný súd napokon v bode 291 napadnutého rozsudku <HT TYPE="ITALIC">vylúčil možnosť predpokladať takú vedomosť</HT> vzhľadom na ich úlohu v karteli. Všeobecný súd preto v bode 292 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že zodpovednosť odvolateliek za systém dozoru a kompenzačný mechanizmus nebola preukázaná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>S cieľom napraviť medzeru v spornom rozhodnutí, ktorú konštatoval Všeobecný súd, Komisia poukázala na vyhlásenie pána V. C. Všeobecný súd odmietol túto skutočnosť v bodoch 294 a 295 napadnutého rozsudku. Podľa jeho názoru toto vyhlásenie síce dodatočne preukazovalo skutočnú vedomosť odvolateliek o kompenzačnom mechanizme, ale faktom zostávalo, že <HT TYPE="ITALIC">Všeobecný súd nemôže v rámci skúmania zákonnosti nahradiť odôvodnenie Komisie novým odôvodnením</HT>. Všeobecný súd navyše rozhodol, že toto vyhlásenie v každom prípade neumožňuje napraviť vadu zákonnosti, ktorou je poznačené sporné rozhodnutie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Tieto úvahy treba uviesť do súvislosti s konštatovaním zodpovednosti odvolateliek, ku ktorému dospel Všeobecný súd v rámci skúmania deviateho žalobného dôvodu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>V rámci deviateho žalobného dôvodu odvolateľky napadli skutočnosť, že napriek ich veľmi obmedzenej účasti na porušení nedošlo k zníženiu pokuty. V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 606 napadnutého rozsudku pripomenul, že ako bolo uvedené v rámci skúmania tretieho žalobného dôvodu, Komisia nielenže nepreukázala účasť odvolateliek na oboch zložkách porušenia, ktoré tvoria systém dozoru a kompenzačný systém, ale ani neuviedla dostatočné skutočnosti, ktoré by jej umožnili konštatovať ich zodpovednosť za tieto zložky porušenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Napriek vyššie uvedeným konštatovaniam však Všeobecný súd z vyhlásenia pána V. C. vyvodil, že odvolateľky <HT TYPE="ITALIC">vedeli</HT> o kompenzačnom mechanizme, čo podľa Všeobecného súdu znamená, že odvolateľky vedeli o systéme dozoru, keďže kompenzačný mechanizmus nemohol existovať bez mechanizmu dozoru. Z bodu 624 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd v tomto smere konal na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Z bodov 610 až 626 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd konštatoval zodpovednosť odvolateliek za tieto dve zložky porušenia na základe vyhlásenia pána V. C. Z bodu 627 napadnutého rozsudku napokon vyplýva, že Všeobecný súd preskúmal sumy pokút uložených odvolateľkám s ohľadom na tieto skutočnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Práve tieto sporné časti úvah Všeobecného súdu sú predmetom druhého odvolacieho dôvodu v tomto odvolacom konaní.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>V –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Neobmedzená súdna právomoc a zásada</HT> <HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">ne ultra petita</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Tvrdenia účastníkov konania</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>V rámci prvej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia prekročením svojich právomocí a rozhodnutím <HT TYPE="ITALIC">ultra petita</HT>, keďže na základe toho, že <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT> prihliadol na dôvod, na ktorý nepoukázali odvolateľky ani Komisia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Odvolateľky pripomínajú, že konanie pred súdmi Európskej únie je kontradiktórne. Prináleží teda len účastníkom konania (s výnimkou dôvodov verejného poriadku), aby uviedli dôvody týkajúce sa zrušenia (pozri rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>KME Germany a i./Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑389/10 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:816">EU:C:2011:816</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0131">131</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Tiež uvádzajú, že Súdny dvor vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>ThyssenKrupp Nirosta/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑352/09 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:191">EU:C:2011:191</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) konštatoval, že úloha Všeobecného súdu spočíva len v tom, aby rozhodol o tvrdeniach uvedených v konaní pred ním.</P></NOTE>, konštatoval, že odvolateľky sú zodpovedné za obe zložky porušenia článku 81 ods. 1 ES, ktorými sú vedomosť o kompenzačnom mechanizme a predvídateľnosť systému dozoru<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Bod 626 napadnutého rozsudku.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Všeobecný súd v prejednávanom prípade podľa odvolateliek rozhodol <HT TYPE="ITALIC">ultra petita</HT>, keďže Komisia sa v rozhodnutí neopierala o tieto dôvody, odvolateľky ich neuviedli ako dôvody neplatnosti a o týchto dôvodoch sa vôbec nediskutovalo, resp. sa o nich diskutovalo len z hľadiska prípustnosti vyhlásenia pána V. C.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Komisia tvrdí, že Všeobecný súd bol v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci oprávnený pri rozhodovaní o výške pokuty zohľadniť skutočnosť, že odvolateľky vedeli o mechanizme dozoru a kompenzačnom mechanizme, keďže ide o skutkovú okolnosť. Pokiaľ ide o vyhlásenie pána V. C., Komisia sa domnieva, že Všeobecný súd bol oprávnený toto vyhlásenie zohľadniť pri rozhodovaní o výške pokuty<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Prym a Prym Consumer/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑534/07 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:505">EU:C:2009:505</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0086">86</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, najmä vzhľadom na to, že judikatúra pripúšťa možnosť zahrnúť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>poskytnutie a zohľadnenie doplňujúcich informácií, ktoré ako také nemusia byť uvedené v rozhodnutí<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>KNP BT/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑248/98 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:625">EU:C:2000:625</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Komisia napokon zastáva názor, že tento odvolací dôvod je neúčinný, keďže Všeobecný súd už znížil pokutu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>O ďalšie 4 % popri znížení o 10 %, ktoré predtým uplatnila Komisia, s cieľom zohľadniť menej pravidelnú alebo aktívnu účasť odvolateľky na porušení.</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="7"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Posúdenie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Je nesporné, že súd Únie prejednávajúci žalobu o neplatnosť je viazaný zásadou nazývanou <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/><HT TYPE="ITALIC">ne ultra petita</HT><QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>, ktorá vyplýva z pravidla <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/><HT TYPE="ITALIC">ne eat iudex ultra petita partium</HT><QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>, ktoré zakazuje súdu rozhodovať o otázkach idúcich nad rámec návrhov účastníkov konania. Podľa tejto zásady nemôže ísť o výrok o zrušení nad rámec zrušenia navrhovaného žalobcom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Pozri rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Meroni/Vysoký úrad</NAME.CASE> (<NO.CASE>46/59 a 47/59</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1962:44">EU:C:1962:44</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, s. 783, najmä s. 801), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Nachi Europe</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑239/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:101">EU:C:2001:101</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Comunità montana della Valnerina/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑240/03 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:44">EU:C:2006:44</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj body 146 až 148 návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Alrosa</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑441/07 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:555">EU:C:2009:555</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Súd nie je oprávnený zmeniť vymedzenie hlavného predmetu žaloby ani <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT> prihliadnuť na určitý dôvod s výnimkou osobitných prípadov, v ktorých si verejný záujem vyžaduje jeho zásah.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Roodhuijzen</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑58/08 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2009:385">EU:T:2009:385</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra). Z judikatúry však vyplýva, že hoci súd Únie v rámci sporu vymedzeného účastníkmi konania rozhoduje len o návrhu účastníkov konania, nemôže byť viazaný iba argumentmi, na ktoré títo účastníci na účely podpory svojich tvrdení odkazujú, pretože by mohol byť prípadne prinútený založiť svoje rozhodnutie na chybných právnych úvahách (rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>ETF/Michel</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑108/11 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2013:625">EU:T:2013:625</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Súd Únie má totiž právo, prípadne aj povinnosť <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT> prihliadnuť na niektoré dôvody týkajúce sa formálnej zákonnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Porušenie podstatných náležitostí a nedostatok právomoci v zmysle článku 263 ZFEÚ totiž predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý súd Únie musí vziať do úvahy <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT> (pozri rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Maďarsko/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑240/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2013:645">EU:T:2013:645</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Nedostatok odôvodnenia patrí medzi dôvody týkajúce sa formálnej zákonnosti. Pripomínam však, že cieľom zohľadnenia dôvodu týkajúceho sa verejného poriadku <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT> nie je napraviť nedostatok návrhu, ale zabezpečiť rešpektovanie určitého pravidla, ktoré vzhľadom na svoj význam nepatrí do dispozičnej sféry účastníkov konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Otázku zohľadnenia dôvodov <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT> treba pritom odlíšiť od pôsobnosti zásady <HT TYPE="ITALIC">ne ultra petita</HT>, ktorá sa týka návrhov účastníkov konania.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Treba poznamenať, že zásada <HT TYPE="ITALIC">ne ultra petita</HT> sa ako dispozičná zásada uplatňuje v celom rozsahu len v rámci civilných súdnych konaní. Naopak vo verejnoprávnych konaniach, vrátane konaní vo veciach hospodárskej súťaže, je ťažšie vymedziť jej dosah. Táto zásada totiž podľa môjho názoru sotva zohráva samostatnú úlohu, ale sa mení na jeden z aspektov práva na spravodlivý proces vo všeobecnosti. Ako to sformuloval generálny advokát Léger, súd vo svojej úlohe nie je v žiadnom prípade pasívny a nemôže sa obmedzovať na to, že je len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>ústami účastníkov konania<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Parlament/Gutiérrez de Quijano a Lloréns</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑252/96 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1998:157">EU:C:1998:157</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Najmä poznamenávam, že zákaz prihliadať na dôvody <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT> sa uplatňuje len v rámci sporov o neplatnosť, teda skúmania zákonnosti. Nezohráva však podobnú úlohu v rámci neobmedzenej súdnej právomoci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>To ma privádza k otázke, ako uplatniť zásadu <HT TYPE="ITALIC">ne ultra petita</HT> v rámci neobmedzenej súdnej právomoci, keďže prejednávaná vec sa týka v podstate hraníc tejto právomoci, ktoré tvoria podstatu prejednávanej veci. V rozsudku Groupe Danone/Komisia Súdny dvor uviedol, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>pokiaľ je <HT TYPE="ITALIC">súdu Spoločenstva predložená na posúdenie otázka výšky pokuty</HT>, tento súd je oprávnený vykonať svoju neobmedzenú právomoc a môže ju vykonať tak na zníženie tejto sumy, ako aj na jej zvýšenie<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑3/06 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:88">EU:C:2007:88</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Maduro v tejto veci</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑3/06 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:720">EU:C:2006:720</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Prichádzajú teda do úvahy dva odlišné spôsoby výkladu. Na jednej strane by sa dalo tvrdiť, že na to, aby Všeobecný súd mohol vykonať svoju neobmedzenú súdnu právomoc, musí účastník konania výslovne a presne poukázať na otázku výšky pokuty v <HT TYPE="ITALIC">žalobných návrhoch</HT>. Na druhej strane by tiež bolo možné zo stanoviska Súdneho dvora vyvodiť, že stačí, aby otázka pokuty bola <HT TYPE="ITALIC">predmetom sporu a aby sa o nej diskutovalo v rámci dôvodov</HT>. Táto otázka má osobitný význam, keďže uplatnenie neobmedzenej súdnej právomoci znamená, že Všeobecný súd má právomoc zvýšiť pokutu, hoci návrh účastníkov konania sa týka len jej zníženia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>V tejto súvislosti pozri rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Shell Petroleum a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑343/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:478">EU:T:2012:478</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>InnoLux/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑91/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2014:92">EU:T:2014:92</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Uplatňovanie zásady <HT TYPE="ITALIC">ne ultra petita</HT> v rámci neobmedzenej súdnej právomoci nie je jednoznačné, ale zrejme vyznieva v zmysle prvého uvedeného spôsobu výkladu rozsudku Groupe Danone/Komisia, teda že sa vyžaduje, aby výška pokuty bola <HT TYPE="ITALIC">predmetom návrhov</HT>. Napríklad v rozsudku Komisia a i./Siemens Österreich a i. Súdny dvor rozhodol, že Všeobecný súd rozhodol <HT TYPE="ITALIC">ultra petita</HT>, keď zrušil jedno z ustanovení rozhodnutia Komisie a zmenil uložené pokuty tým, že ich zahrnul do jednej sumy,<?PAGE NO="8"?> ktorú mali solidárne zaplatiť účastníci konania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑231/11 P až C‑233/11 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:256">EU:C:2014:256</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0129">129</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>.</P></NOTE> Okrem toho v rozsudku Alliance One International/Komisia Súdny dvor síce zamietol odvolací dôvod založený na porušení zásady <HT TYPE="ITALIC">ne ultra petita</HT>, ale zdôraznil, že napriek neexistencii návrhu v žalobe účastník konania subsidiárne navrhol znížiť pokutu uloženú inému členovi kartelu a spoločne a nerozdielne aj tomuto účastníkovi konania a že účelom jeho žalobných dôvodov bolo okrem iného odôvodniť také zníženie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑679/11 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:606">EU:C:2013:606</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0103">103</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0107">107</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že výhrady, ktoré uvádzajú odvolateľky, v skutočnosti nie sú založené na porušení zásady <HT TYPE="ITALIC">ne ultra petita</HT> alebo na nesprávnom prihliadnutí na určitý dôvod <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT>. V každom prípade uvedené výhrady podľa môjho názoru vyplývajú z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku. Ako som už uviedol, tvrdenia odvolateliek sa týkajú rozsahu neobmedzenej súdnej právomoci Všeobecného súdu, ktorý tým, že konštatoval zodpovednosť odvolateliek za obe zložky kartelu, v skutočnosti preukázal sporné porušenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Ak by sa však malo vychádzať z toho, že výhrady uplatnené odvolateľkami sú založené na porušení zásady <HT TYPE="ITALIC">ne ultra petita</HT>, v tomto smere by stačilo poznamenať, že práve odvolateľky na prvom stupni predložili vyhlásenie pána V. C. s cieľom preukázať, že sa nezúčastňovali na mechanizme dozoru a kompenzačnom mechanizme. Vo svojich návrhoch v konaní na Všeobecnom súde sa odvolateľky domáhali zrušenia sporného rozhodnutia v celom rozsahu. Subsidiárne navrhli zrušiť články 1, 2 a 3 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú odvolateliek, a subsidiárne tiež znížiť pokutu uloženú odvolateľkám v článku 2 sporného rozhodnutia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Pozri bod 87 napadnutého rozsudku.</P></NOTE> Čo sa týka návrhov Komisie, je nesporné, že Komisia na prvom stupni navrhla zamietnuť žalobu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Ako som už spomenul, Všeobecný súd čiastočne zrušil sporné rozhodnutie a znížil pokutu uloženú Komisiou. Z tohto hľadiska sa nezdá, že by napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia týkajúceho sa porušenia zásady <HT TYPE="ITALIC">ne ultra petita</HT>. Navrhujem teda, aby Súdny dvor zamietol prvú časť druhého odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>VI –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Neobmedzená súdna právomoc a právo na spravodlivý proces</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Tvrdenia účastníkov konania</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>V rámci druhej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd porušil právo na spravodlivý proces (ktoré zahŕňa zásadu rovnosti zbraní) a právo na obhajobu, konkrétnejšie zásadu kontradiktórnosti, tým, že v bodoch 624 až 626 rozsudku rozhodol, že v rámci jeho neobmedzenej súdnej právomoci mu prináleží zohľadniť vyhlásenie pána V. C. s cieľom preukázať zodpovednosť odvolateliek za ich účasť na systéme dozoru a ich vedomosť o kompenzačnom mechanizme.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Všeobecný súd podľa odvolateliek porušil právo na spravodlivý proces, osobitne zásadu rovnosti zbraní, ako aj právo na obhajobu, vrátane zásady kontradiktórnosti, tým, že pred rozhodnutím odvolateľkám presne neoznámil povahu a dôvod tejto novej výhrady v súlade s požiadavkami stanovenými článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), podpísaného <DATE ISO="19501104">4. novembra 1950</DATE> v Ríme, a článkami 47 a 48 Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Komisia popiera tvrdenia odvolateliek, pričom kladie dôraz na skutočnosť, že dôkazy predložené pánom V. C. týkajúce sa vedomosti spomenuli po prvý raz odvolateľky. Je teda absurdné, ak odvolateľky tvrdia, že sa s týmito dôkazmi nemohli oboznámiť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>1. garantovaná/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑392/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:674">EU:T:2012:674</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0078">78</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0079">79</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="9"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Posúdenie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Úvodné poznámky</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Právo na spravodlivý proces, zaručené článkom 6 ods. 1 EDĽP, predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá je v súčasnosti zakotvená v článku 47 druhom odseku Charty. Zásada účinnej súdnej ochrany, ktorá je uvedená v spomenutom článku 47, zahŕňa rôzne prvky, medzi ktoré patria najmä právo na obhajobu, zásada rovnosti zbraní a právo na prístup k súdom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o zásadu kontradiktórnosti, je nesporné, že táto zásada je súčasťou práva na obhajobu. Uplatňuje sa na akékoľvek konanie, ktoré môže viesť k vydaniu rozhodnutia inštitúcie Spoločenstva, ktorým môžu byť citeľne dotknuté niečie záujmy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Írsko a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑89/08 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:742">EU:C:2009:742</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Zásada rovnosti zbraní, ktorá úzko súvisí so samotným pojmom spravodlivý proces, zahrnuje povinnosť poskytnúť každému účastníkovi konania primeranú možnosť uviesť svoje tvrdenia vrátane dôkazov za podmienok, ktoré ho zjavne neznevýhodňujú vo vzťahu k protistrane.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Otis a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑199/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:684">EU:C:2012:684</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0071">71</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0072">72</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Na túto zásadu sa možno odvolávať v sankčných konaniach začatých Komisiou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Pozri najmä rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>LR AF 1998/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑23/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2002:75">EU:T:2002:75</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0171">171</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Považujem za nevyhnutné konštatovať, že v oblasti hospodárskej súťaže <HT TYPE="ITALIC">prináleží Komisii, aby preukázala porušenia, ktoré zistila, a predložila dôkazy, ktoré</HT> z právneho hľadiska dostatočne <HT TYPE="ITALIC">preukážu</HT> existenciu okolností spôsobujúcich porušenie. Od žalobcu sa totiž v rámci súdnej žaloby vyžaduje, aby označil sporné časti napadnutého rozhodnutia, uviedol v tomto ohľade svoje výhrady a predložil dôkazy, ktoré môžu predstavovať vážne indície preukazujúce dôvodnosť jeho výhrad.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>KME Germany a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑272/09 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:810">EU:C:2011:810</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0104">104</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0106">106</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Posúdenie zohľadnenia vyhlásenia pána V. C. Všeobecným súdom z hľadiska neobmedzenej súdnej právomoci</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Z napadnutého rozsudku vyplýva, že vyhlásenie pána V. C. bolo vypracované <DATE ISO="20071206">6. decembra 2007</DATE>, teda po prijatí sporného rozhodnutia, a že odvolateľky pripojili toto vyhlásenie k žalobe a založili ho do spisu v konaní na Všeobecnom súde.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Bod 293 napadnutého rozsudku.</P></NOTE> Komisia sa na toto vyhlásenie odvolávala vo svojich písomnostiach.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Body 293 a 612 napadnutého rozsudku.</P></NOTE> Toto vyhlásenie sa považovalo za prípustné v konaní na Všeobecnom súde. Odvolateľky sa naň tiež odvolávali, a to najmä v rámci štvrtého žalobného dôvodu pred Všeobecným súdom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Bod 320 napadnutého rozsudku.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Pripomínam, že právo na obhajobu v oblasti hospodárskej súťaže vyžaduje, aby dotknutý podnik mal možnosť v rámci správneho konania účinne vyjadriť svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje zistenie existencie porušenia Zmluvy o ES.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Pozri najmä rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Archer Daniels Midland/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑511/06 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:433">EU:C:2009:433</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0085">85</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE> Okrem iného práve oznámenie o výhradách umožňuje podnikom, proti ktorým sa vedie vyšetrovanie, aby sa oboznámili s dôkazmi, ktorými disponuje Komisia, a aby sa právu na obhajobu poskytla jeho plná účinnosť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Tamže (bod 86 a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Ako pritom zdôrazňuje Komisia, z judikatúry vyplýva, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>účastník konania, ktorý sám uviedol predmetné skutkové okolnosti, logicky mohol pri ich uvedení vysvetliť ich prípadnú relevantnosť pre vyriešenie veci<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>1. garantovaná/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑392/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:674">EU:T:2012:674</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0078">78</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0079">79</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti je nesporné, že pri výkone neobmedzenej súdnej právomoci v súvislosti s výškou pokuty musí Všeobecný súd vychádzať z okamihu, keď vydáva rozsudok. Treba teda rozlíšiť <HT TYPE="ITALIC">na jednej strane</HT> prípad, keď Všeobecný súd vezme do úvahy doplňujúce dokumenty alebo okolnosti, o ktoré sa Komisia neopierala<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Shell Petroleum a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑343/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:478">EU:T:2012:478</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0176">176</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0220">220</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0232">232</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, alebo aj okolnosti, ktoré jej v čase prijatia rozhodnutia neboli známe, a <HT TYPE="ITALIC">na druhej strane</HT> určenie protiprávneho správania a zohľadnenie zodpovednosti účastníkov kartelu, ktorá bola v rozhodnutí Komisie buď výslovne odmietnutá, alebo ju Komisia nepreukázala.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide totiž o zohľadnenie doplňujúcich okolností, z judikatúry vyplýva, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>Všeobecný súd má v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci uznanej článkom 261 ZFEÚ a článkom 31 nariadenia č. 1/2003 právomoc posúdiť primeranosť pokút najmä na základe dodatočných údajov, ktoré nie sú uvedené v oznámení o výhradách alebo v rozhodnutí Komisie<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Tamže (bod 220).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Ako zdôraznil generálny advokát Wathelet vo svojich návrhoch vo veci Telefónica a Telefónica de España/Komisia, Všeobecný súd teda musí sám posúdiť, či je pokuta vhodná a primeraná, a je povinný sám zistiť, či Komisia vzala do úvahy všetky okolnosti relevantné na účely výpočtu pokuty, pričom Všeobecný súd musí byť z tohto dôvodu tiež oprávnený preskúmať skutočnosti a okolnosti uvedené žalobcami v konaní pred ním.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑295/12 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:619">EU:C:2013:619</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0129">129</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Na tento účel môže Všeobecný súd zohľadniť aj okolnosti, ktoré Komisii v čase prijatia sporného rozhodnutia neboli známe.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Arkema France a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑217/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2011:251">EU:T:2011:251</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0249">249</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0256">256</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ktorý sa týka zohľadnenia skutočnosti, že predmetný podnik už neovládala skupina Total, a teda zvýšenie pokuty z dôvodu odstrašujúceho účinku už nebolo opodstatnené.</P></NOTE> Všeobecný súd berie do úvahy okolnosti po prijatí rozhodnutia Komisie, najmä pokiaľ ide o finančnú situáciu podniku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Novácke chemické závody/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑352/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:673">EU:T:2012:673</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), ktorý sa týkal vyhlásenia, že zaplatenie pokuty neovplyvní životaschopnosť podniku, ako aj rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Reagens/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑30/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2014:253">EU:T:2014:253</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0305">305</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) týkajúci sa okolností súvisiacich s finančnou silou.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Z tohto hľadiska zohľadnenie vyhlásenia pána V. C. neodporuje právu na obhajobu a zásade kontradiktórnosti, aj keď hodnota, ktorú tomuto vyhláseniu pripísal Všeobecný súd, nie je jednoznačná.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P>Pokiaľ ide napríklad o určovanie cien, z bodu 405 napadnutého rozsudku vyplýva, že predmetné vyhlásenie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>vôbec nemôže spochybniť vyššie rozobraté dôkazy z obdobia skutkových okolností a z iných období, ktoré uviedla Komisia na preukázanie účasti žalobkýň na činnostiach koordinácie cien<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>.</P></NOTE> Po prvé vzhľadom na to, že tento dokument bol vypracovaný po prijatí sporného rozhodnutia, nemôže spochybniť dôkazy predložené Komisiou, a po druhé toto vyhlásenie sa uplatňuje s cieľom odôvodniť zodpovednosť dotknutých podnikov. So zreteľom na citovanú judikatúru však zohľadnenie samotného vyhlásenia v rámci hodnotenia sankcie Všeobecným súdom pri výkone jeho neobmedzenej súdnej právomoci podľa môjho názoru môže byť prípustné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P>Okrem toho považujem za užitočné pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že napriek tomu, že Všeobecný súd neoznámil účastníkom konania svoj úmysel zohľadniť dodatočné zníženie pokuty, tento aspekt spadal do právneho posúdenia, ktoré bol Všeobecný súd oprávnený vykonať v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci bez toho, aby o tom pred vyhlásením rozsudku upovedomil účastníkov konania (pozri rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Alliance One International/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑679/11 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:606">EU:C:2013:606</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0110">110</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>V každom prípade sa situácia v prejednávanej veci podľa môjho názoru odlišuje od situácie, o ktorú išlo v rozsudku Komisia/Edison<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0053"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑446/11 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:798">EU:C:2013:798</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>.</P></NOTE>, kde Súdny dvor potvrdil úvahy Všeobecného súdu, že okolnosťou uvedenou v rozhodnutí Komisie bola okolnosť, ktorá nebola spomenutá v oznámení o výhradách a ku ktorej Edison SpA nemala možnosť vyjadriť svoje stanovisko počas správneho konania. Všeobecný súd teda správne rozhodol, že nebolo možné odvolávať sa na túto okolnosť voči uvedenej spoločnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0054"><P>Súdny dvor v rozsudku Komisia/Edison analogicky poukázal na rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Papierfabrik August Koehler a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑322/07 P, C‑327/07 P a C‑338/07 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:500">EU:C:2009:500</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Porušenie zásady neobmedzenej súdnej právomoci a práva na obhajobu v dôsledku toho, že zodpovednosť odvolateliek preukázal Všeobecný súd</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Problematiku formálneho zohľadnenia vyhlásenia pána V. C. však treba odlíšiť od otázky, ktorú vyvoláva spôsob, akým Všeobecný súd použil toto vyhlásenie, teda aké sú dôsledky, ktoré s ním Všeobecný súd spojil, a na aký účel ho použil. Z napadnutého rozsudku síce vyplýva, že Všeobecný súd toto vyhlásenie zohľadnil na účely posúdenia pokuty, ale tým konštatoval zodpovednosť odvolateliek bez toho, aby mali možnosť vyjadriť sa v kontradiktórnom konaní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Na rozdiel od Komisie zastávam názor, že dôsledky, ktoré Všeobecný súd vyvodil z tohto dokumentu, nepredstavujú len skutkovú okolnosť. Naopak, má to osobitný význam z hľadiska rešpektovania práva na obhajobu. Ako uviedla generálna advokátka Kokott vo veci Komisia/Alrosa, Všeobecný súd môže prijať <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>prekvapujúce rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/> nielen v tom prípade, keď sa pri posudzovaní veci opiera o skutočnosti, ktoré účastníkom konania neboli známe, ale aj vtedy, ak sa pri hodnotení skutkového stavu opiera o skutočnosti, o ktorých účastníci konania síce vedeli, no ktoré nikdy neboli predmetom objasňovania v rámci súdneho konania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0055"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑441/07 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:555">EU:C:2009:555</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0151">151</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0152">152</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>V prejednávanom prípade má pritom rozhodujúci význam skutočnosť, že Všeobecný súd tým, že zohľadnil vyhlásenie pána V. C., zmenil kvalifikáciu predmetného skutku, ako bol zistený v rozhodnutí Komisie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Všeobecný súd pri preukazovaní určitého správania s cieľom rozhodnúť o zodpovednosti odvolateliek prekročil hranice neobmedzenej súdnej právomoci. Konštatoval tým totiž porušenie, ktoré Komisia nepreukázala. Z tohto hľadiska bod 621 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd zrejme – v rozpore so všetkými citovanými pravidlami – naznačuje, že dodatočné údaje by sa mohli týkať konštatovania porušenia, ako aj bod 622 napadnutého rozsudku podľa všetkého odôvodňujú zrušenie napadnutého rozsudku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Okrem toho odôvodnenie napadnutého rozsudku je zjavne rozporné. Napríklad v bode 614 Všeobecný súd konštatuje, že Všeobecnému súdu neprináleží nahradiť nesprávne odôvodnenie, ktoré uviedla Komisia, úplne novým odôvodnením. V bode 626 pritom Všeobecný súd konštatoval zodpovednosť odvolateliek za obe zložky porušenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že Všeobecný súd v tom istom zmysle umelo, a teda nesprávne rozlišuje preukázanie zodpovednosti <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>na účely pokuty<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/> a preukázanie zodpovednosti samej osebe. Je pritom nesporné, že pokuta predstavuje sankciu za predtým preukázanú zodpovednosť. Bez tohto predchádzajúceho konštatovania teda nevzniká otázka výšky pokuty. Všeobecný súd preto najprv rozčlenil porušenie preukázané Komisiou a potom ho v rámci skúmania deviateho žalobného dôvodu preformuloval, čím prekročil hranice svojej neobmedzenej súdnej právomoci.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Napokon zastávam názor, že Všeobecný súd tým tiež porušil právo na obhajobu, najmä zásadu kontradiktórnosti, keďže účastníkom konania neposkytol možnosť diskutovať o zodpovednosti, ktorú sám preukázal.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Neobmedzená súdna právomoc pritom má určité hranice. Ak je právomoc týkajúca sa zrušenia obmedzená na porušenie konštatované v spornom rozhodnutí, neobmedzená súdna právomoc neposkytuje Všeobecnému súdu právomoc konštatovať existenciu porušení, ktoré Komisia v spornom rozhodnutí neuviedla.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0056"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Tokai Carbon a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑71/03, T‑74/03, T‑87/03 a T‑91/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2005:220">EU:T:2005:220</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0370">370</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Je teda potrebné vyhovieť druhej časti druhého odvolacieho dôvodu. Vzhľadom na zásadný význam takto zisteného nesprávneho posúdenia sa domnievam, že toto nesprávne posúdenie musí viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>VII –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">O skreslení dôkazov</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>So zreteľom na povahu zisteného nesprávneho posúdenia podľa môjho názoru netreba rozhodnúť o tretej časti druhého odvolacieho dôvodu. Touto treťou časťou sa teda zaoberám len subsidiárne. V tejto súvislosti poukazujem na to, že odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd konštatovaním zodpovednosti odvolateliek za obe zložky porušenia v bode 626 rozsudku skreslil dôkazy a porušil zásadu prezumpcie neviny. Toto konštatovanie je podľa odvolateliek založené na neúplnej citácii vyhlásenia pána V. C., z ktorého jednoznačne vyplýva, že pán V. C. vôbec nevedel o povahe kompenzačného mechanizmu, ktorý je predmetom rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Odvolateľky navyše tvrdia, že vo vyhlásení pána V. C. sa vôbec nespomína okamih, od ktorého vedel, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>že existuje určitý druh kompenzačného mechanizmu<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>. Podľa Komisie Všeobecný súd naopak neskreslil dôkazy uvedené vo vyhlásení pána V. C.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ak odvolateľ tvrdí, že ide o skreslenie dôkazov Všeobecným súdom, musí podľa článku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ, článku 51 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora a článku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora presne označiť dôkazy, ktoré Všeobecný súd skreslil, a preukázať nesprávne právne posúdenie, ktoré podľa jeho názoru Všeobecný súd viedlo k tomuto skresleniu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0057"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Aalberts Industries a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑287/11 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:445">EU:C:2013:445</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>O takéto skreslenie ide vtedy, ak sa bez poukazovania na nové dôkazy hodnotenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0058"><P>Rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>PKK a KNK/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑229/05 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:32">EU:C:2007:32</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Lafarge/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑413/08 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:346">EU:C:2010:346</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Domnievam sa však, že odvolateľky v rámci tejto tretej časti druhého odvolacieho dôvodu navrhujú odlišný výklad vyhlásenia pána V. C., než aký použil Všeobecný súd. Tvrdenia uvedené v prejednávanom prípade pritom neumožňujú dospieť k záveru, že Všeobecný súd šiel zjavne nad rámec odôvodneného posúdenia uvedených dôkazov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0059"><P>Pozri analogicky rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Activision Blizzard Germany/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑260/09 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:62">EU:C:2011:62</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Za týchto podmienok treba tretiu časť druhého odvolacieho dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>VIII –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">O vrátení veci Všeobecnému súdu</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Poznamenávam, že odvolateľky vo svojom odvolaní navrhujú zrušiť články 1, 2 a 3 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týkajú, alebo znížiť pokutu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu sám vydať konečný rozsudok, ak to stav konania dovoľuje. Vzhľadom na povahu nesprávneho posúdenia, ktorého sa dopustil Všeobecný súd, sa však domnievam, že stav konania v prejednávanej veci nedovoľuje vydať konečný rozsudok.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0060"><P>Na rozdiel najmä od veci Komisia/Verhuizingen Coppens, pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott v tejto veci (<REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑441/11 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:317">EU:C:2012:317</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Najmä zastávam názor, že účastníci konania nemohli v konaní na Všeobecnom súde dostatočne vyjadriť svoje stanovisko k dôsledkom, ktoré treba vyvodiť z vyhlásenia pána V. C. v rámci výkonu neobmedzenej súdnej právomoci Všeobecným súdom. Preto navrhujem, aby Súdny dvor vrátil vec Všeobecnému súdu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>IX –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Z týchto dôvodov – bez toho, aby bolo dotknuté preskúmanie ostatných odvolacích dôvodov – navrhujem, aby Súdny dvor vyhovel druhého odvolaciemu dôvodu, pokiaľ ide o jeho druhú časť, čo podľa môjho názoru musí viesť k zrušeniu rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Galp Energía España a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑462/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2013:459">EU:T:2013:459</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) a vráteniu veci Všeobecnému súdu. O trovách konania sa rozhodne neskôr.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>