—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o situácii v Bolívii (1),

—

so zreteľom na vyhlásenie podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene Európskej únie z 23. októbra 2020 o všeobecných voľbách v Bolívii a na vyhlásenie jeho hovorcu zo 14. marca 2021 o najnovšom vývoji v Bolívii,

—

so zreteľom na tlačovú správu Medziamerickej komisie pre ľudské práva (IACHR) zo 16. marca 2021 o dodržiavaní medziamerických noriem pre riadny súdny proces a prístup k spravodlivosti v Bolívii,

—

so zreteľom na vyhlásenie o Bolívii z 13. marca 2021, ktorého autorom je hovorca generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov,

—

so zreteľom na vyhlásenia generálneho sekretariátu Organizácie amerických štátov (OAŠ) z 15. a 17. marca 2021 o situácii v Bolívii,

—

so zreteľom na politickú ústavu Bolívie,

—

so zreteľom na Americký dohovor o ľudských právach (Pakt zo San José),

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

—

so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže politická a sociálna situácia v Bolívii vyvoláva od prezidentských volieb, ktoré sa konali 20. októbra 2019, vážne obavy; keďže najmenej 35 ľudí zomrelo a 833 osôb bolo zranených v súvislosti s rozsiahlymi a násilnými protestmi a mnohí ďalší boli zadržaní v rozpore s pravidlami riadneho súdneho procesu, pričom sa šíria správy o rozsiahlom porušovaní ľudských práv; keďže prezident Evo Morales odstúpil z funkcie prezidenta a odišiel z krajiny; keďže viaceré odstúpenia viedli k mocenskému vákuu a druhá podpredsedníčka senátu Jeanine Añez prevzala v súlade s ústavou funkciu dočasnej prezidentky; keďže Ústavný mnohonárodný súd Bolívie schválil Jeanine Áñezovú ako dočasnú prezidentku;

B.

keďže v súlade so svojím ústavným mandátom Jeanine Áñez a dočasné orgány prijali potrebné kroky na usporiadanie nových demokratických, inkluzívnych, transparentných a spravodlivých volieb, ktoré sa uskutočnili v októbri 2020 napriek výzvam vyplývajúcim z pandémie ochorenia COVID-19; keďže prezidentské voľby vyhral Luis Arce z Hnutia za socializmus (MAS) a Jeanine Áñez, ako aj medzinárodné spoločenstvo vrátane Európskej únie ho uznali za prezidenta, čím sa zabezpečilo transparentné a pokojné odovzdanie moci;

C.

keďže v uplynulých mesiacoch sa potvrdilo zrušenie alebo zamietnutie niekoľkých súdnych konaní proti stúpencom MAS, pričom sa stupňovali hrozby súdneho prenasledovania politikov vystupujúcich proti vláde MAS; keďže 18. februára 2021 mnohonárodné zhromaždenie schválilo vágny najvyšší dekrét č. 4461, ktorým sa udeľuje všeobecná amnestia a milosť stúpencom vlády prezidenta Arceho, ktorí boli stíhaní počas vlády Áñezovej za trestné činy súvisiace s tzv. politickou krízou, ktorá sa začala v októbri 2019;

D.

keďže 13. marca 2021 Jeanine Áñez, dvaja z jej ministrov – bývalý minister energetiky Rodrigo Guzmán a bývalý minister spravodlivosti Álvaro Coimbra, a ďalšie osoby, ktoré tvorili dočasnú vládu v rokoch 2019 až 2020, boli zadržané na základe obvinení z terorizmu, podnecovania a sprisahania a prokurátori ich obvinili z účasti na prevrate v roku 2019; keďže ich vyšetrovacia väzba bola predĺžená na šesť mesiacov a bývalej prezidentke Añezovej hrozí v prípade odsúdenia trest odňatia slobody v trvaní 24 rokov; keďže sa čaká na príkaz na zatknutie ďalších troch bývalých ministrov; keďže bývalej prezidentke Jeanine Áñezovej bola na začiatku väzby odopretá lekárska starostlivosť;

E.

keďže prokurátori vzniesli obžalobu na podnet bývalého člena Kongresu za MAS, v ktorej tvrdia, že uvedené osoby propagovali, riadili a podporovali organizácie, ktorých cieľom bolo narušiť ústavný poriadok Bolívie, a že boli členmi takýchto organizácií; keďže prokurátori obžalovali Jeaninu Áñezovú ako dočasnú prezidentku, ale nie ako civilnú osobu alebo osobu zastávajúcu inú verejnú funkciu; keďže článok 159 ods. 11, článok 160 ods. 6, článok 161 ods. 7 a článok 184 ods. 4 ústavy z roku 2009 a zákon z 8. októbra 2010 stanovujú osobitný postup pre rozsudky týkajúce sa prezidenta, viceprezidenta a vysokých predstaviteľov rôznych tribunálov; keďže súdne konanie proti prezidentke Áñezovej, po ktorom nasledovalo trestné stíhanie, nie je v súlade s bolívijským ústavným právom; keďže dôkazy uvedené v sprievodnej dokumentácii sa javia ako nejasné;

F.

keďže osoby obžalované z týchto trestných činov tvrdia, že sú prenasledované; keďže osoby, ktoré boli doteraz zatknuté, tvrdia, že neboli riadne informované o dôvodoch obžaloby, hoci generálna prokuratúra zdôraznila, že príkazy na zatknutie boli vydané v súlade so zákonom a bez porušenia práv zadržaných osôb; keďže úrad ombudsmana sa rozhodol monitorovať činnosť bolívijskej polície a prokuratúry s cieľom zabezpečiť dodržanie riadneho súdneho procesu a práva zatknutých osôb na obhajobu;

G.

keďže článok 3 Medziamerickej demokratickej charty vymedzuje oddelenie a nezávislosť verejných právomocí ako základný prvok zastupiteľskej demokracie; keďže v článku 8 Paktu zo San José sa zdôrazňujú súdne záruky a riadny súdny proces; keďže niekoľko medzinárodných organizácií vyjadrilo znepokojenie nad zneužívaním súdnych mechanizmov v Bolívii a nad ich čoraz častejším využívaním zo strany vládnucej strany ako nástroja represie; keďže novozvolený prezident Arce prisľúbil, že počas jeho vlády nebude dochádzať k žiadnemu politickému nátlaku na prokurátorov a sudcov;

H.

keďže dôveryhodnosť bolívijského súdneho systému je ovplyvnená neustálymi správami o nedostatočnej nezávislosti, rozsiahlom politickom zasahovaní a korupcii;

I.

keďže Medziamerická komisia pre ľudské práva zdôraznila, že niektoré bolívijské protiteroristické zákony porušujú zásadu zákonnosti, pretože okrem iného zahŕňajú vyčerpávajúce vymedzenie terorizmu, ktoré je nutne príliš široké alebo nejasné; keďže štáty by mali pri vymedzovaní trestných činov dodržiavať zásadu zákonnosti; keďže podnety podané na Ústavný mnohonárodný súd Bolívie, v ktorých sa žiada, aby sa článok 123 trestného zákonníka o trestnom čine podnecovania a jeho článok 133 o terorizme vyhlásili za protiústavné z dôvodu údajného porušenia Amerického dohovoru o ľudských právach a bolívijskej ústavy, čakajú na rozhodnutie Ústavného mnohonárodného súdu Bolívie;

J.

keďže EÚ je dlhodobým partnerom Bolívie a mala by naďalej podporovať jej demokratické inštitúcie, posilňovanie právneho štátu, ľudské práva a jej hospodársky a sociálny rozvoj; keďže EÚ zohrávala dôležitú úlohu ako sprostredkovateľ pri upokojení krajiny v rokoch 2019 a 2020 a pri podpore volieb;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.