|
Úradný vestník |
SK Séria C |
|
C/2025/767 |
11.2.2025 |
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Priemyselné zmeny v zdravotníctve v kontexte mnohonásobných kríz
(stanovisko z vlastnej iniciatívy)
(C/2025/767)
Spravodajca:
Florian MARINSpoluspravodajca:
Antonello PEZZINI|
Poradcovia |
Chiara PANCOTTI (za spravodajcu, skupina II) Giannino BERNABEI (za spoluspravodajcu, skupina I) |
|
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia |
15. 2. 2024 |
|
Právny základ |
článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku |
|
Príslušná sekcia |
poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI) |
|
Prijaté v sekcii |
5. 11. 2024 |
|
Prijaté na plenárnom zasadnutí |
4. 12. 2024 |
|
Plenárne zasadnutie č. |
592 |
|
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa) |
199/0/0 |
1. Závery a odporúčania
|
1.1. |
Systémy zdravotníctva v EÚ by mali byť odolné, reagovať na otrasy, chrániť životy, byť inkluzívne a spravodlivé, zamerané na ľudí a dostupné, založené na výskume a inováciách a koordinácii medzi členskými štátmi. |
|
1.2. |
EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby uznala zdravie a podporila ďalšiu integráciu národných systémov zdravotnej starostlivosti ako priority na funkčné obdobie 2024 – 2029 a aby tieto priority napomáhala ambicióznou inštitucionálnou podporou a zvýšenými investíciami. |
|
1.3. |
Odvetvie zdravotníckej starostlivosti prechádza veľkými zmenami a Európa si tak musí zachovať svoju inovatívnosť a konkurencieschopnosť, znížiť svoju závislosť a zabrániť nedostatku. EHSV vyzýva na integrovaný a mnohostranný prístup zameraný na pacienta, ktorým sa zabezpečí prístup k bezpečným, účinným a kvalitným liekom a diagnostike a liečbe, pričom navrhuje tieto opatrenia: |
|
1.3.1. |
aktualizovať zoznam opatrení v spojitosti s plánom týkajúcim sa transformácie v oblasti zdravia. Napríklad strategický plán Úradu pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) by sa mal navrhnúť tak, aby lepšie zvládal digitálnu transformáciu, rastúcu závislosť od kritických liekov (vrátane ich kľúčových východiskových surovín a účinných látok) a výzvy súvisiace s vodou, ktoré majú vplyv na priemyselné odvetvie; |
|
1.3.2. |
zlepšiť odolnosť Európy v hodnotových reťazcoch farmaceutických, bioelektromedicínskych a zdravotníckych technológií a znížiť strategickú závislosť od tretích krajín v oblasti účinných farmaceutických látok a hotových liekov. EHSV víta akt o kritických liekoch, ktorý bol oznámený v politických usmerneniach (1) pre budúcu Európsku komisiu, a v tejto súvislosti vyzýva na posilnenie spolupráce s členskými štátmi, verejnými a súkromnými zainteresovanými stranami, zástupcami akademickej obce a občianskou spoločnosťou; |
|
1.3.3. |
zabezpečiť spravodlivý prístup k zdravotnej starostlivosti a liekom v celej EÚ, pričom osobitnú pozornosť treba venovať zraniteľným skupinám; |
|
1.3.4. |
vytvoriť koherentný prístup EÚ k cenám s cieľom zabezpečiť spravodlivý cenový model v celej Európe a tiež preskúmať myšlienku stanovenia percentuálneho podielu HDP, ktorý sa má investovať do vnútroštátnych systémov zdravotníctva, vrátane uplatňovania zlatého pravidla pre investície do zdravotníctva; |
|
1.3.5. |
posilniť jednotný trh v tomto odvetví (vzhľadom na odporúčania uvedené v správach Enrica Lettu a Maria Draghiho), najmä pokiaľ ide o povolenia, spoločné verejné obstarávanie a pracovné podmienky zdravotníckych pracovníkov. EHSV zdôrazňuje potrebu zlepšiť pracovné podmienky (v tomto odvetví) a upozorňuje aj na systémový nedostatok zručností v tomto odvetví; |
|
1.3.6. |
zintenzívniť európsku nadnárodnú spoluprácu, podporiť inovácie a zlepšiť našu globálnu konkurencieschopnosť v strategickom odvetví; |
|
1.3.7. |
zamerať sa na preventívnu a personalizovanú medicínu, kľúčové technológie priemyslu budúcnosti (ako sú biotechnológie a genomika) a na kritické lieky, protézy a terapeutické materiály pre mobilitu a dostupné farmaceutické výrobky; |
|
1.3.8. |
investovať do oblasti zriedkavých chorôb. EHSV tiež navrhuje vytvoriť nadnárodnú verejnú výskumnú infraštruktúru v rámci inkluzívneho verejno-súkromného systému založeného na solidárnosti s využitím nástroja EÚ „európske partnerstvo“; |
|
1.3.9. |
podporovať digitálnu transformáciu zdravotníctva s osobitným dôrazom na interoperabilitu údajov a na využívanie umelej inteligencie zameranej na človeka. EHSV navrhuje vytvoriť spoločný a bezpečne prístupný digitálny priestor pre pacientov, nemocnice a ďalších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorý by sa opieral o etický kódex a úplnú ochranu osobných údajov. Rovnako vyzýva na pravidelné audity posúdení rizík a monitorovacie opatrenia, ako aj na zameranie sa na riešenie kybernetických útokov v zdravotníctve; |
|
1.3.10. |
zlepšiť pracovné podmienky a zabezpečiť spravodlivý prístup k zdravotnej starostlivosti a liekom v celej EÚ, pričom osobitnú pozornosť treba venovať zraniteľným skupinám. |
|
1.3.11. |
EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby zvýšila kapacity úradu HERA v oblasti zdravotníckych protiopatrení na celosvetovej úrovni s cieľom lepšie riešiť výzvy v oblasti zdravotnej bezpečnosti. |
|
1.3.12. |
Pokiaľ ide o medzinárodnú úroveň, navrhuje vytvoriť osobitný Európsky fond solidarity v oblasti zdravia pre Afriku a vyzýva EÚ, aby ovplyvnila programy skupín G7 a G20 s cieľom vytvoriť trvalý globálny mechanizmus v oblasti zdravia. |
2. Výzvy ovplyvňujúce ekosystém zdravotnej starostlivosti
|
2.1. |
Európsky kontinent čelí veľkým demografickým zmenám, ktoré majú významný vplyv na politiky v oblasti zdravotnej starostlivosti a vyžadujú si priemyselné riešenia na podporu týchto politík. Podľa prognóz Svetovej zdravotníckej organizácie bude v roku 2048 stredná dĺžka života pri narodení v EÚ 82,3 roka (v roku 2017 to bolo 73,1 roka) a pravdepodobnosť dožitia sa 60. roku života bude 92,9 %. Na získanie skutočne komplexných ukazovateľov týkajúcich sa plného zdravia a kvality života je potrebné zohľadniť strednú dĺžku života pri narodení aj strednú dĺžku života v zdraví. Očakávaná dĺžka života prežitého v zdraví v roku 2021 bola 63,6 rokov. |
|
2.2. |
EÚ čelí problémom súvisiacim s nedostatkom liekov a zdravotníckych technológií, narušeniami dodávateľského reťazca, so zvýšeným dopytom a regulačnými prekážkami. Odolný a menej závislý farmaceutický priemysel má kľúčový význam pre zabezpečenie strategickej autonómie v oblasti, ktorá je pre občanov mimoriadne citlivá. |
|
2.3. |
Pandémia ochorenia COVID-19 odhalila našu závislosť od tretích krajín v oblasti základných liekov, čo sa v minulosti nepovažovalo za problém. EHSV sa domnieva, že výrobné kapacity vytvorené počas pandémie ochorenia COVID-19 by sa mali chrániť a využiť na posilnenie odolnosti našich systémov zdravotníctva. Investície do farmaceutického priemyslu EÚ znížia našu vonkajšiu závislosť, najmä od účinných farmaceutických látok v Ázii (2). |
|
2.4. |
Zameranie sa na efektívnosť a optimalizáciu podporí prediktívnu a personalizovanú medicínu, ktorá využíva osobné lekárske údaje pacientov. Inteligentné nositeľné zariadenia na liečbu alebo monitorovanie ochorení budú zohrávať významnú úlohu v oblasti medicíny a starostlivosti o pacientov. Preventívna zdravotná starostlivosť založená na personalizovanej medicíne bude zahŕňať zdravý životný štýl, úpravu stravy, cvičenie a očkovanie, čím sa prejde od reaktívneho prístupu k proaktívnemu a vytvoria sa dlhodobé výhody pre pacientov, spoločnosť a hospodárstvo. |
|
2.5. |
EHSV sa zasadzuje za vypracovanie komplexných usmernení a protokolov pre celú EÚ a všeobecnejšie za výmenu údajov medzi kľúčovými zainteresovanými stranami. Je dôležité zabrániť nerovnováhe moci medzi pacientmi a dodávateľmi a zabezpečiť, aby všetky príslušné zainteresované strany mali transparentný prístup k rovnakým informáciám. |
|
2.6. |
EHSV sa domnieva, že EÚ musí prispôsobiť a posilniť svoje priemyselné kapacity, aby tak zlepšila svoju konkurencieschopnosť a strategickú autonómiu v oblasti, ktorá je pre občanov mimoriadne citlivá, pretože nedostatočný prístup k liekom a zdravotníckym technológiám a štrukturálna závislosť od tretích krajín sú problémy, ktoré ovplyvňujú systémy zdravotnej starostlivosti v celej EÚ. |
3. Priemyselná autonómia a odolnosť
|
3.1. |
EHSV sa domnieva, že z dôvodu strategickej autonómie už nie je vhodné rozdeľovať výrobu a byť závislým v niektorých častiach dodávateľského reťazca od krajín mimo EÚ. EHSV navrhuje strategický presun farmaceutickej výroby do EÚ so zameraním na účinné farmaceutické látky a hotové lieky s cieľom posilniť farmaceutickú nezávislosť EÚ. EHSV okrem toho navrhuje poskytnúť finančnú a inštitucionálnu podporu na obnovenie výroby účinných látok a základných liekov, napr. generík, v EÚ. |
|
3.2. |
EHSV sa domnieva, že v rámci aktu o kritických liekoch, ktorý bol oznámený v politických usmerneniach pre novú Komisiu, treba určiť, ktoré kritické lieky (vrátane ich kľúčových východiskových surovín a aktívnych látok) sú potrebné, a načrtnúť prostriedky, ktorými sa zabezpečí postupné zníženie našej závislosti. Podobne je potrebné, aby zákon o kritických liekoch pokrýval aj investičné potreby, infraštruktúru a dostupnosť zdravotníckeho vybavenia. S cieľom posilniť odolnosť EÚ EHSV podporuje vytvorenie strategických zásob zdravotníckeho vybavenia EÚ. Táto iniciatíva by mala zahŕňať aj spoluprácu s členskými štátmi a občianskou spoločnosťou, jednotný prístup EÚ k cenotvorbe, investície do výrobných kapacít, spoločné verejné obstarávanie a interoperabilitu údajov. |
|
3.3. |
EHSV tiež podporuje Alianciu pre kritické lieky, ktorá potrebuje dostatočné finančné prostriedky a zdroje na mobilizáciu zainteresovaných strán vrátane organizovanej občianskej spoločnosti s cieľom posilniť zásobovanie kritickými liekmi v EÚ a v konečnom dôsledku zvýšiť úsilie o účinnú prevenciu a riešiť ich nedostatok. Tento prístup založený na spolupráci by sa mal prejaviť aj v členských štátoch, a to spojením odborných znalostí z rôznych vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti v prospech odolnejšej EÚ. |
|
3.4. |
EHSV súhlasí s Európskym parlamentom, že úrad HERA potrebuje komplexnú revíziu, pretože nemá kapacity, zdroje a jasné poslanie, ktoré si vyžaduje zmena situácie v oblasti vývoja a dostupnosti lekárskych protiopatrení. Je potrebný účinnejší inštitucionálny rámec, a to nielen pre súčasné núdzové situácie, ale aj pokiaľ ide o budúce výzvy (3). |
|
3.5. |
V záujme posilnenia odolnosti našich systémov zdravotníctva EHSV navrhuje začať politické diskusie o tom, aby každý členský štát investoval do svojho národného systému zdravotníctva čoraz väčší percentuálny podiel svojho HDP. |
|
3.6. |
Investície do systémov zdravotníctva by mali podliehať zlatému pravidlu EÚ, pričom by sa malo zohľadniť, že takéto investície sa nemusia posudzovať len z hospodárskeho hľadiska a že by malo prevládať hľadisko verejného záujmu systému zdravotníctva. Mali by sa preskúmať nástroje, ako je zdravotný kapitál a spoločné podniky a iné partnerské dohody v oblastiach, ako je prístup k ambulantnej starostlivosti, elektronické zdravotníctvo a spoľahlivá starostlivosť, najmä s cieľom identifikovať, podporovať a financovať tzv. jednorožce. |
|
3.7. |
EHSV vyzýva EÚ, aby sa zamerala na nové technológie, ktoré môžu zlepšiť zdravie a kvalitu života občanov EÚ. Úsilie by sa malo zamerať na rozvoj biotechnológií a genomiky, biomedicíny, protetiky a terapeutických materiálov pre mobilitu, aplikácií kvantových technológií, nových pokročilých materiálov pre zdravotnícke zariadenia a liečbu a kritických liekov a terapií pre liečenie ochorení, ktoré čoraz viac postihujú obyvateľstvo (napr. obezita a cukrovka). |
|
3.8. |
EHSV žiada, aby sa do novej priemyselnej Dohody o čistom priemysle zahrnulo aj odvetvie zdravotníctva. Vyzýva EÚ, aby sa prioritne zaoberala kritickými výzvami tohto odvetvia a vyvíjala väčšie politické úsilie, pokiaľ ide o rozvoj a vykonávanie spoločnej stratégie v oblasti zdravia, spoločného priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia a spoločného trhu v oblasti zdravia. Podobne zdôrazňuje potrebu posilniť vnútorný trh a zabezpečiť voľný pohyb zdravotníckych pracovníkov, výrobkov a služieb, ako sa uvádza v správe Maria Draghiho o konkurencieschopnosti EÚ. |
4. Digitalizácia a umelá inteligencia
|
4.1. |
Digitalizácia transformuje zdravotnícky ekosystém a poskytuje nové riešenia, ktoré v medicíne zohrávajú kľúčovú úlohu. Telemedicína, elektronické recepty, konzultácie na diaľku, využívanie metaverza a robotiky a domáca starostlivosť sa stávajú čoraz dôležitejšie, najmä v izolovaných regiónoch, pretože sú užitočnými riešeniami pre zraniteľné osoby. Telemedicína sa rozvíja a umožňuje sledovať viacerých pacientov prostredníctvom rôznych centier a konzultácií na diaľku. Využívanie 3D tlače na výrobu zariadení, nástrojov, implantátov, protéz a ľudských orgánov povedie k transformácii medicíny, zníženiu nákladov a uspokojeniu okamžitých potrieb. Inteligentné lekárske teplomery a inteligentné obväzy na monitorovanie a urýchlenie procesov hojenia predstavujú inovácie, ktoré sa budú v budúcnosti bežne používať. |
|
4.2. |
Zdravotnícky ekosystém sa vyvíja v dôsledku toho, že lekárske služby sa čoraz viac digitalizujú a že do tejto oblasti vstupujú nové subjekty. Počas digitálnej transformácie by sa mala starostlivo monitorovať stabilita a odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti. Súkromné kapitálové fondy a technologické spoločnosti zohrávajú čoraz väčšiu úlohu vo viacerých prístupoch k lekárskym službám založených na spolupráci, ktoré sa budú v blízkej budúcnosti ďalej rozvíjať. Je dôležité, aby úsilie o rozvoj týchto technológií smerovalo k dosiahnutiu cieľa zabezpečiť prístup k všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti, pri ktorej sa na nikoho nezabudne. |
|
4.3. |
Údaje zohrávajú v zdravotníckom ekosystéme čoraz dôležitejšiu úlohu, najmä pri optimalizácii služieb starostlivosti a zvyšovaní efektívnosti. Európsky priestor pre zdravotné údaje predstavuje správny krok týmto smerom. EHSV sa domnieva, že by sa mal vytvoriť spoločný a bezpečne prístupný digitálny priestor pre pacientov a nemocnice a iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, najmä s cieľom zabrániť privatizácii vedomostí. Etika a súkromie by sa mali rešpektovať za každých okolností a pred akýmkoľvek použitím zdravotných údajov pacienta je nevyhnutné získať jeho súhlas. |
|
4.4. |
Uplatňovanie umelej inteligencie v zdravotníctve predstavuje významnú oblasť konkurencieschopnosti, v rámci ktorej môže EÚ zohrávať vedúcu úlohu prostredníctvom uplatňovania prístupu zameraného na človeka v prospech všetkých ľudí a ich dobrých životných podmienok. Virtuálna reprezentácia pacientov sa bude v budúcnosti využívať na predchádzanie a prevenciu chorôb, identifikáciu komplikácií a spresnenie a personalizáciu možností liečby. Umelá inteligencia v zdravotníctve by mala zároveň podliehať pravidelným auditom posúdení rizík vrátane priebežného monitorovania a mechanizmov sledovateľnosti uplatňovanými na aplikácie umelej inteligencie v priebehu času s cieľom zabezpečiť transparentnosť, integritu a účinnosť. |
|
4.5. |
EHSV podporuje európsky akčný plán na predchádzanie kybernetickým útokom v zdravotníctve, ktorý je uvedený v politických usmerneniach pre novú Komisiu. Súčasťou tohto akčného plánu by mal byť konzultačný mechanizmus začleňujúci miestnu, národnú úroveň a úroveň EÚ, ktorý by zohľadňoval rozdiely v potrebách v oblasti zdravotníckej starostlivosti, digitálnej gramotnosti a rastúcu úlohu občianskej spoločnosti v zdravotníctve. |
5. Výskum
|
5.1. |
Prioritou funkčného obdobia Komisie na roky 2024 – 2029 musí byť posilnenie európskeho farmaceutického a zdravotníckeho odvetvia. To znamená podporovať kapacity EÚ v oblasti výskumu, vývoja a inovácií nad rámec toho, čo môžu európske plány (4) urobiť. EHSV súhlasí s Európskym parlamentom, že je potrebná nadnárodná verejná výskumná infraštruktúra v oblasti medicíny. Umožnil by sa tým vývoj portfólia liekov a vakcín, ktoré boli vytvorené prostredníctvom neziskového výskumu a v oblastiach, ktoré nie sú zahrnuté v tomto odvetví alebo v ktorých sú lieky cenovo nedostupné, s cieľom pokročiť v oblasti zriedkavých chorôb EHSV v tomto zmysle podporuje rozšírenie rozsahu dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu v oblasti zdravia, a to aj pokiaľ ide o dostupnosť liekov používaných na liečbu zriedkavých chorôb. |
|
5.2. |
EHSV vyzýva na podporu najlepších postupov a prenos inovácií v rámci prístupu viacerých zainteresovaných strán, ktorý zahŕňa pacientov, priemyselné odvetvia, poskytovateľov zdravotníckych služieb, lekárov a poisťovne. Najlepšie postupy a prenosy inovácií v rámci našich systémoch zdravotníctva musia presahovať komerčné záujmy a zamerať sa na záujmy zdravia a verejné blaho. EHSV sa domnieva, že je potrebné lepšie presadzovať najlepšie postupy, ako sú komunity z praxe, neziskové lekárske služby, organizácie integrovanej starostlivosti (spájajúce primárne a špecializované služby) a sociálno-ekonomický model alebo model spolupráce v oblasti zdravotnej starostlivosti. |
|
5.3. |
EHSV zdôrazňuje význam spravodlivej lekárskej a farmaceutickej politiky, ktorá zaručí prístup pre všetkých. To zahŕňa spravodlivé ceny na základe „modelu spravodlivého oceňovania“, transparentnosť, pokiaľ ide o náklady na výskum a vývoj, spravodlivé využívanie duševného vlastníctva a nové modely financovania na podporu výskumu v prioritných oblastiach, ako je antimikrobiálna rezistencia. Malo by sa vyvinúť úsilie na zvýšenie počtu zdravotníckych zoskupení v EÚ a posilnenie ich spolupráce s akademickou obcou. |
|
5.4. |
Keďže zdravotná starostlivosť je vo verejnom záujme, poskytovanie tovarov a služieb v tejto oblasti musí byť povinnosťou. Odvetvie musí uznať špecifickú povahu tejto oblasti tým, že popri cieľoch v oblasti hospodárskej súťaže na trhu a ziskovosti zahrnie aj sociálne parametre. Prostredníctvom inovačných a solidárnych partnerstiev môže verejný a súkromný sektor zabezpečiť rozsiahle pokrytie služby zdravotnej starostlivosti. Ako súčasť európskej zdravotnej únie sú členské štáty povinné vytvoriť právne rámce na podporu zvyšovania investícií a prístupov založených na spolupráci v sektore zdravotníctva a na zabezpečenie súdržnosti medzi všetkými aktérmi. V súčasnom trhovom hospodárstve sú však rozhodnutia a cenové politiky v konečnom dôsledku motivované ziskovosťou podnikov bez správnej verejnej intervencie, ktorá by všetkým zabezpečila prístup k všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti. |
6. Sociálne aspekty a ľudské zdroje
|
6.1. |
Zdravie je nevyhnutné pre prežitie jednotlivcov aj spoločností a zahŕňa hlbokú empatiu voči ľudskému životu. Zahŕňa hlboký etický a emocionálny rozmer, ktorý presahuje zameranie na peňažné trhy. EHSV sa domnieva, že systémy zdravotníctva v EÚ by mali: byť zamerané na ľudí, reagovať na otrasy, byť dostupné, koordinované medzi členskými štátmi, inkluzívne a spravodlivé, mali by chrániť životy, byť schopné riešiť nerovnosti v oblasti zdravia, odolné a založené na dôkazoch, výskume a inováciách. Musia podporovať rast a podporovať sociálny pokrok a zdravý životný štýl. |
|
6.2. |
Systémy zdravotníctva v EÚ by mali zohľadňovať existujúce zdravotné riziká a ochorenia, ako aj sociálne, hospodárske, geografické a vzdelávacie aspekty. Vychádzajúc zo svojho stanoviska SOC/801 tému Vytvorenie novej európskej hlavnej iniciatívy na podporu zdravia EHSV dôrazne vyzýva na vytvorenie hlavnej iniciatívy v oblasti zdravia v Európe a odporúča zaviesť akt európskej zdravotnej záruky, prostredníctvom ktorej by sa stanovili spoločné ciele v oblasti zdravia na európskej úrovni a ktorá by bola podporovaná viacročným financovaním. |
|
6.3. |
Zmena klímy, meniace sa štruktúry ochorení a objavy nových spôsobov liečby vytvárajú neustály tlak na pracovnú silu v zdravotníctve a na opatrovateľov. S cieľom riešiť nedostatok pracovnej sily je potrebné prijať integrovaný prístup, ktorý zahŕňa nielen výhody, predvídateľnosť kariérneho postupu a pracovný čas, ale aj prístup k vhodným technológiám a zdrojom, odbornú prípravu a fyzickú a psychologickú bezpečnosť pracovníkov a pacientov. EHSV navrhuje vypracovať „plán ľudského rozmeru“ na podporu systémov zdravotnej starostlivosti a vytvoriť interoperabilný elektronický register pracovnej sily v celej EÚ. Tento register by monitoroval a podporoval kapacity v oblasti zručností, presadzoval spoluprácu a solidaritu v prípade prírodných katastrof a v prípade potreby zabezpečoval prepojenie s ďalšími systémami, ako je mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany a európsky dobrovoľný mechanizmus solidarity. |
|
6.4. |
EHSV v súvislosti s Paktom EÚ o zručnostiach zdôrazňuje potrebu investovať do zvyšovania úrovne zručností a zatraktívniť zdravotnícke a opatrovateľské povolania. Na tento účel by sa mal presadzovať spoločné európske vedomosti a kurzy odbornej prípravy na lekárskych a zdravotníckych fakultách a školách, ako aj interdisciplinárne kurzy, najmä prostredníctvom programu Erasmus a centier špecializácie a kompetencií. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby začala diskusiu o harmonizácii pracovných podmienok v ekosystéme zdravotnej starostlivosti v EÚ a aby robila viac pre udržanie, prilákanie a podporu zdravotníckeho personálu. Potrebné sú naliehavé konkrétne opatrenia na zníženie migrácie pracovníkov, podporu rodovej rovnosti a rozvoj kariérneho rastu. |
|
6.5. |
Pokiaľ ide o dostupnosť, služby zdravotnej starostlivosti by mali byť spravodlivo rozmiestnené v jednotlivých regiónoch s cieľom minimalizovať cestovanie za potrebami v oblasti zdravotníckej starostlivosti. Zraniteľné osoby mávajú ťažkosti s prístupom k zdravotnej starostlivosti, čo poukazuje na potrebu zlepšenia inkluzívnosti v rámci systémov zdravotníctva v EÚ. Každý by mal mať prístup k vhodným zdravotníckym službám, liekom a liečbe. Kratšie reakčné časy pri liečbe rôznych ochorení sú ukazovateľom kvalitných zdravotníckych služieb. |
|
6.6. |
V systémoch zdravotníctva môžu koexistovať verejné a súkromné systémy poistenia, verejné politiky by však nemali viesť k povinnosti alebo potrebe mať dvojité poistenie. Táto dynamika oslabuje verejný sektor a vedie k obmedzovaniu prístupu k základným službám zdravotnej starostlivosti. V niektorých členských štátoch súkromný sektor zdravotníctva internalizuje zisky a náklady presúva verejnému sektoru. |
|
6.7. |
Podpora digitálnej zdravotnej gramotnosti a prideľovanie zdrojov na lepšie pochopenie vystavenia spoločnosti a pacientov rizikám by mali byť základnými prvkami budúcej európskej zdravotnej únie. Zabezpečilo by sa tým lepšie informovanie ľudí o zdraví a zvýšila by sa odolnosť ľudí. |
7. Diplomacia v oblasti zdravia
|
7.1. |
Vzhľadom na svoju zásadnú úlohu počas pandémie ochorenia COVID-19, veľkosť trhu, význam medzinárodného obchodu a vývozu a úsilie o upevnenie diplomacie v oblasti zdravia by EÚ mala zohrávať väčšiu úlohu v rámci medzinárodného rozmeru zdravia. |
|
7.2. |
EÚ by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu pri tvorbe programu pre skupiny G7 a G20 a medzinárodné organizácie, ako je OSN, s cieľom vytvoriť stále globálne mechanizmy v oblasti zdravia. |
|
7.3. |
EHSV podporuje zriadenie Európskeho fondu solidarity v oblasti zdravia pre Afriku na riešenie extrémnej nerovnosti v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v Afrike. Fond by sa využíval na zlepšenie prístupu k službám zdravotnej starostlivosti, podporu výskumu liekov na tropické choroby, boj proti infekčným chorobám a zlepšenie globálnej zdravotnej bezpečnosti. |
|
7.4. |
EHSV sa domnieva, že konvergencia a dohody o vzájomnom uznávaní sú dôležité, a podporuje väčšiu účasť EÚ v Medzinárodnej rade pre harmonizáciu technických požiadaviek pre lieky na humánne použitie a v Medzinárodnej koalícii regulačných orgánov pre lieky. Je dôležité podporovať tretie krajiny pri budovaní ich kapacít na výrobu surovín a zabezpečiť komplementárnosť so zdravotnými potrebami EÚ. |
|
7.5. |
Zvýšenie odolnosti našich systémov zdravotníctva si vyžaduje dobre premyslené investície, lepšiu koordináciu (vrátane rozvoja odolnejších dodávateľských reťazcov liekov) a väčšiu spoluprácu v oblasti zdravia na celosvetovej úrovni. EHSV odporúča nadviazať partnerstvá so strategickými zainteresovanými stranami, ktoré investujú do globálnej zdravotnej bezpečnosti, pretože ich zapojenie ďaleko presahuje rámec medicíny a zahŕňa vzdelávanie, rozvoj komunít, výskum a verejnú politiku. |
V Bruseli 4. decembra 2024
Predseda
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Oliver RÖPKE
(1) https://commission.europa.eu/document/download/e6cd4328-673c-4e7a-8683-f63ffb2cf648_en?filename=Political%20Guidelines%202024-2029_EN.pdf.
(2) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zaistenie dodávok liekov v Európe: úvahy o akte o kritických liekoch (prieskumné stanovisko na žiadosť belgického predsedníctva (Ú. v. EÚ C, C/2024/1568, 5.3.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/1568/oj).
(3) https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/A-9-2024-0141_SK.html.
(4) Ako napríklad program Horizont Európa.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/767/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)