<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C‑75/16</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62016CJ0075</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:457">EU:C:2017:457</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>14</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>14</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>Rozsudok zo <DATE ISO="20170614">14. 6. 2017</DATE> – Vec C‑75/16</P><P>Menini A Rampanelli</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho dvora</HT> (prvá komora)</P><P>zo <DATE ISO="20170614">14. júna 2017</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: taliančina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Ochrana spotrebiteľa</KEYWORD><KEYWORD>Alternatívne riešenie sporov (ARS)</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2008/52/ES</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2013/11/EÚ</KEYWORD><KEYWORD>Článok 3 ods. 2</KEYWORD><KEYWORD>Odpor podaný spotrebiteľmi v rámci konania o platobnom rozkaze, ktoré začalo na návrh úverovej inštitúcie</KEYWORD><KEYWORD>Právo na prístup k spravodlivosti</KEYWORD><KEYWORD>Vnútroštátna právna úprava stanovujúca povinné využitie mediácie</KEYWORD><KEYWORD>Povinné zastúpenie advokátom</KEYWORD><KEYWORD>Podmienka prípustnosti žaloby</KEYWORD></INDEX><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C‑75/16,</P><P>ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunale Ordinario di Verona (súd vo Verone, Taliansko) z <DATE ISO="20160128">28. januára 2016</DATE> a doručený Súdnemu dvoru <DATE ISO="20160210">10. februára 2016</DATE>, ktorý súvisí s konaním:</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Livio Menini,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Maria Antonia Rampanelli</HT></P></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Banco Popolare Società Cooperativa,</HT></P></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (prvá komora),</P><P>v zložení: predsedníčka prvej komory R. Silva de Lapuerta (spravodajkyňa), sudcovia E. Regan, J.‑C. Bonichot, C. G. Fernlund a S. Rodin,</P><P>generálny advokát: H. Saugmandsgaard Øe,</P><P>tajomník: R. Schiano, referent,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z <DATE ISO="20161124">24. novembra 2016</DATE>,</VISA></GR.VISA><GR.CONSID><CONSID><P>so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:</P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci D. Del Gaizo, avvocato dello Stato,</P></ITEM><ITEM><P>nemecká vláda, v zastúpení: M. Hellmann a T. Henze, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM><ITEM><P>Európska komisia, v zastúpení: E. Montaguti, C. Valero a M. Wilderspin, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM></LIST></CONSID></GR.CONSID><GR.VISA><VISA>po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní <DATE ISO="20170216">16. februára 2017</DATE>,</VISA></GR.VISA><?PAGE NO="2"?><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Rozsudok</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z <DATE ISO="20130521">21. mája 2013</DATE> o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="165" PAGE.FIRST="63" DATE.PUB="2013">Ú. v. EÚ L 165, 2013, s. 63</REF.DOC.OJ>), a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z <DATE ISO="20080521">21. mája 2008</DATE> o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="136" PAGE.FIRST="3" DATE.PUB="2008">Ú. v. EÚ L 136, 2008, s. 3</REF.DOC.OJ>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Liviom Meninim a pani Mariou Antoniou Rampanelliovou na jednej strane a Banco Popolare Società Cooperativa na druhej strane vo veci vyrovnania debetného zostatku na bežnom účte vedenom v Banco Popolare, ktorého majiteľmi sú L. Menini a M. A. Rampanelliová, a to v nadväznosti na povolené prečerpanie na účte, ktoré im Banco Popolare poskytla.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Právny rámec</P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Smernica 2008/52</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Odôvodnenia 8 a 13 smernice 2008/52 stanovujú:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>(8)</NO.P><TXT>Ustanovenia tejto smernice by sa mali vzťahovať len na mediáciu pri cezhraničných sporoch, no žiadne ustanovenie by nemalo členským štátom brániť v uplatňovaní týchto ustanovení aj na vnútroštátne procesy mediácie.</TXT></NP></CONSID><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(13)</NO.P><TXT>Mediácia ustanovená v tejto smernici by mala byť dobrovoľným postupom v tom zmysle, že zaň zodpovedajú samotné strany a môžu si ho organizovať, ako si želajú, a kedykoľvek ho ukončiť. …<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/></TXT></NP></CONSID></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>V súlade s článkom 1 tejto smernice:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="001.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Cieľom tejto smernice je uľahčiť prístup k alternatívnemu riešeniu sporov a podporovať riešenie sporov v priateľskom duchu prostredníctvom nabádania na používanie mediácie a zabezpečením vyváženého vzťahu medzi mediáciou a súdnym konaním.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Táto smernica sa uplatňuje v cezhraničných sporoch na občianske a obchodné veci okrem tých práv a povinností, s ktorými strany nemôžu na základe príslušného rozhodného práva nakladať. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za konania a opomenutia pri výkone štátnej moci (<QUOT.START CODE="201A" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/><HT TYPE="ITALIC">acta iure imperii</HT><QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="2018" ID="QE0003"/>).</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>Článok 2 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>Na účely tejto smernice je cezhraničným sporom spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte, než je členský štát ktorejkoľvek inej strany, a to ku dňu, ku ktorému:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>sa strany dohodli na použití mediácie po tom, čo spor vznikol;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>mediáciu nariadil súd;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>z vnútroštátneho práva vyplynie povinnosť použiť mediáciu alebo</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>na účely článku 5 sa stranám adresovala výzva.<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Článok 3 písm. a) tej istej smernice vymedzuje pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>mediácia<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/> ako štruktúrovaný postup bez ohľadu na to, ako sa nazýva alebo ako sa naň odkazuje, pri ktorom sa dve alebo viacero strán sporu dobrovoľne pokúšajú dosiahnuť dohodu o riešení svojho sporu za pomoci mediátora. Tento postup môžu začať strany, môže ho navrhnúť alebo nariadiť súd, alebo môže byť ustanovený právom členského štátu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Článok 5 ods. 2 smernice 2008/52 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy o povinnom použití mediácie alebo jej použití v závislosti od stimulov alebo sankcií pred začatím súdneho konania alebo po jeho začatí, za predpokladu, že tieto právne predpisy stranám nebránia pri uplatňovaní svojho práva na prístup k súdnemu systému.<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Smernica 2013/11</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Podľa odôvodnení 16, 19 a 45 smernice 2013/11:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>(16)</NO.P><TXT>Táto smernica by sa mala vzťahovať na spory medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi… Nemala by sa vzťahovať na sťažnosti, ktoré podali obchodníci na spotrebiteľov, ani na spory medzi obchodníkmi. Nemala by však členským štátom brániť v tom, aby prijali alebo si zachovali v platnosti ustanovenia o postupoch mimosúdneho riešenia takýchto sporov.</TXT></NP></CONSID><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(19)</NO.P><TXT>Niektoré existujúce právne akty Únie už obsahujú ustanovenia o [alternatívnom riešení sporov (ARS)]. V záujme zabezpečenia právnej istoty by sa malo ustanoviť, že v prípade kolízie právnych noriem má prednosť táto smernica, pokiaľ sa v nej výslovne neustanovuje inak. Predovšetkým by touto smernicou nemala byť dotknutá smernica [2008/52], ktorou sa už stanovuje rámec pre systémy mediácie na úrovni Únie, pre cezhraničné spory, pričom sa nebráni jej uplatňovaniu na vnútroštátne systémy mediácie. Táto smernica by sa mala uplatňovať horizontálne na všetky typy postupov ARS vrátane postupov ARS, na ktoré sa vzťahuje smernica [2008/52].</TXT></NP></CONSID><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(45)</NO.P><TXT>Právo na účinný prostriedok nápravy a právo na spravodlivý proces sú základnými právami ustanovenými v článku 47 Charty základných práv Európskej únie. Z tohto dôvodu by sa postupy ARS nemali navrhovať s cieľom nahradiť súdne konanie a nemali by spotrebiteľov ani obchodníkov zbaviť ich práva na súdnu ochranu. Táto smernica by nemala brániť účastníkom uplatniť ich právo na prístup k súdnemu systému. V prípadoch, keď spor nemožno vyriešiť prostredníctvom daného postupu ARS, ktorého výsledok nie je záväzný, by sa účastníkom<?PAGE NO="4"?> nemalo brániť v začatí súdneho konania v súvislosti s týmto sporom. Voľba vhodných prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa náleží členským štátom. Členské štáty by mali mať okrem iného možnosť ustanoviť, že počas postupu ARS neuplynie premlčacia ani prekluzívna lehota.<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></TXT></NP></CONSID></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Článok 1 tejto smernice znie takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>Cieľom tejto smernice je dosiahnutím vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu tým, že sa zabezpečí, aby spotrebitelia mohli na dobrovoľnom základe predkladať sťažnosti na obchodníkov subjektom, ktoré ponúkajú nezávislé, nestranné, transparentné, účinné, rýchle a spravodlivé postupy [ARS]. Touto smernicou nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy, na základe ktorých je účasť na takýchto postupoch povinná, pokiaľ takéto právne predpisy nebránia účastníkom v uplatňovaní ich práva na prístup k súdnemu systému.<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>Článok 3 uvedenej smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="003.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Pokiaľ sa v tejto smernici neustanovuje inak, v prípade, že je ktorékoľvek ustanovenie tejto smernice v rozpore s ustanovením iného právneho aktu Únie a týka sa mimosúdnych postupov nápravy iniciovaných spotrebiteľom proti obchodníkovi, prednosť má ustanovenie tejto smernice.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="003.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica [2008/52].</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>Článok 4 tej istej smernice znie takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="004.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Na účely tejto smernice:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>spotrebiteľ<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="2018" ID="QE0011"/> je akákoľvek fyzická osoba, ktorá koná na účely, ktoré sú mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>obchodník<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="2018" ID="QE0012"/> je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba bez ohľadu na to, či je v súkromnom alebo verejnom vlastníctve, ktorá koná na účely súvisiace s jej obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, a to aj prostredníctvom inej osoby konajúcej v jej mene alebo na jej účet;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>kúpna zmluva<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="2018" ID="QE0013"/> je akákoľvek zmluva, na základe ktorej obchodník prevedie alebo sa zaviaže, že prevedie vlastníctvo tovaru na spotrebiteľa a spotrebiteľ zaplatí alebo sa zaviaže, že zaplatí jeho cenu, a to vrátane akejkoľvek zmluvy, ktorej predmetom je tak tovar, ako aj služby;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>zmluva o službách<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="2018" ID="QE0014"/> je akákoľvek iná zmluva ako kúpna zmluva, na základe ktorej obchodník poskytne alebo sa zaviaže, že poskytne spotrebiteľovi službu a spotrebiteľ zaplatí alebo sa zaviaže, že zaplatí jej cenu;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>e)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>domáci spor<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="2018" ID="QE0015"/> je zmluvný spor z kúpnej zmluvy alebo zo zmluvy o službách, pri ktorom má spotrebiteľ v čase, keď si objednáva tovar alebo služby, pobyt v rovnakom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom má sídlo obchodník;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>f)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>cezhraničný spor<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="2018" ID="QE0016"/> je zmluvný spor z kúpnej zmluvy alebo zo zmluvy o službách, pri ktorom má spotrebiteľ v čase, keď si objednáva tovar alebo služby, pobyt v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom má sídlo obchodník;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>g)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>postup ARS<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="2018" ID="QE0017"/> je postup uvedený v článku 2, ktorý je v súlade s požiadavkami uvedenými v tejto smernici a ktorý vykonáva subjekt ARS;</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="5"?><ITEM><NP><NO.P>h)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>subjekt ARS<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="2018" ID="QE0018"/> je akýkoľvek subjekt, ktorý je akokoľvek nazvaný alebo uvedený, ktorý je zriadený ako stály subjekt, ponúka riešenie sporov prostredníctvom postupov ARS a je zaradený do zoznamu v súlade s článkom 20 ods. 2;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>príslušný orgán<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="2018" ID="QE0019"/> je akýkoľvek orgán verejnej moci, ktorý členský štát určí na účely tejto smernice a ktorý je zriadený na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="004.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Obchodník má sídlo:</P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>ak je obchodník fyzickou osobou, v mieste podnikania,</P></ITEM><ITEM><P>ak je obchodník spoločnosťou alebo inou právnickou osobou alebo združením fyzických alebo právnických osôb, v mieste registrovaného sídla, ústredia alebo hlavného miesta podnikania vrátane pobočky, zastúpenia alebo akejkoľvek inej prevádzkarne.</P></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="004.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA><P>Subjekt ARS má sídlo:</P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>ak ho prevádzkuje fyzická osoba, v mieste, kde vykonáva činnosti ARS,</P></ITEM><ITEM><P>ak ho prevádzkuje právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb, v mieste, kde táto právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb vykonáva činnosti ARS alebo má svoje registrované sídlo,</P></ITEM><ITEM><P>ak ho prevádzkuje orgán alebo iný verejný subjekt, v mieste, kde má tento orgán alebo iný verejný subjekt svoje sídlo.<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></P></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>Článok 8 smernice 2013/11 má nasledujúce znenie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>Členské štáty zabezpečia, aby postupy ARS boli účinné a spĺňali tieto požiadavky:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>postup ARS je k dispozícii a ľahko prístupný online a offline obom účastníkom bez ohľadu na to, kde sú;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>účastníci majú prístup k postupu bez toho, aby boli povinní mať advokáta alebo právneho poradcu, ale postup nesmie účastníkov zbaviť ich práva na nezávislé poradenstvo alebo na to, aby boli zastupovan[í] treťou osobou alebo aby im tretia osoba pomáhala v ktoromkoľvek štádiu postupu;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>postup ARS je pre spotrebiteľov bezplatný alebo dostupný za symbolický poplatok;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>Podľa článku 9 tejto smernice:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="009.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Členské štáty zabezpečia, aby pri postupoch ARS:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>boli účastníci informovaní o tom, že nie sú povinní mať advokáta ani právneho poradcu, ale že môžu v ktoromkoľvek štádiu postupu využiť nezávislé poradenstvo alebo sa dať zastúpiť treťou osobou, alebo im tretia osoba môže pomáhať;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P></ALINEA></PARAG><?PAGE NO="6"?><PARAG IDENTIFIER="009.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Členské štáty zabezpečia, aby pri postupoch ARS, ktorých cieľom je vyriešenie sporu navrhnutím riešenia:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>mali účastníci možnosť ukončiť svoju účasť na postupe v ktoromkoľvek štádiu, ak sú nespokojní so spôsobom fungovania alebo priebehom postupu. O tomto práve sú informovaní pred začatím postupu. Ak vnútroštátna právna úprava stanovuje povinnú účasť obchodníka v postupoch ARS, toto písmeno sa vzťahuje len na spotrebiteľa;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="009.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Keď sa v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi výsledok postupov ARS stáva pre obchodníka záväzný po tom, ako spotrebiteľ akceptuje navrhované riešenie, vzťahuje sa článok 9 ods. 2 iba na spotrebiteľa.<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Článok 12 uvedenej smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="012.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Členské štáty zabezpečia, aby sa účastníkom, ktorí sa v snahe o urovnanie sporu rozhodli pre postupy ARS, ktorých výsledok nie je záväzný, následne nebránilo v začatí súdneho konania v súvislosti s daným sporom v dôsledku uplynutia premlčacích alebo prekluzívnych lehôt počas postupu ARS.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="012.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Odsekom 1 nie sú dotknuté ustanovenia o premlčaní alebo preklúzii ustanovené v medzinárodných dohodách, ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty.<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Talianske právo</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Článok 4 ods. 3 decreto legislativo n. 28 Attuazione dell’articolo 60 della legge <DATE ISO="20090618">18 giugno 2009</DATE>, n. 69, in materia di mediazione finalizzata alla conciliazione delle controversie civili e commerciali (legislatívny dekrét č. 28, ktorým sa vykonáva článok 60 zákona č. 69 z <DATE ISO="20090618">18. júna 2009</DATE> o mediácii na urovnanie občianskych a obchodných sporov) zo <DATE ISO="20100304">4. marca 2010</DATE> (GURI č. 53 z <DATE ISO="20100305">5. marca 2010</DATE>, s. 1, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>legislatívny dekrét č. 28/2010<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>), ktorým sa zabezpečuje prebratie smernice 2008/52 do talianskeho práva, v uplatniteľnej verzii <HT TYPE="ITALIC">ratione temporis</HT>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>Pri prevzatí veci je advokát povinný informovať osobu podliehajúcu súdnej právomoci o možnosti využiť mediáciu podľa tohto dekrétu a daňové úľavy uvedené v článkoch 17 a 20. Advokát tiež osobu podliehajúcu súdnej právomoci informuje o prípadoch, kedy je začiatok mediácie podmienkou prípustnosti žaloby. Túto informáciu musí poskytnúť jasne a písomne. V prípade porušenia informačnej povinnosti je zmluva medzi advokátom a jeho klientom relatívne neplatná. …<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>Článok 5 legislatívneho dekrétu č. 28/2010 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>…</P><PARAG IDENTIFIER="005.001A"><NO.PARAG>1a.</NO.PARAG><ALINEA>Kto má v úmysle podať žalobu týkajúcu sa sporu v oblasti… poistných, bankových a finančných zmlúv, je povinný v zastúpení advokátom najprv začať mediáciu podľa tohto dekrétu alebo zmierovací postup podľa legislatívneho dekrétu č. 179 z <DATE ISO="20071008">8. októbra 2007</DATE>, alebo postup podľa článku 128a konsolidovaného znenia zákonov týkajúcich sa bankovníctva a úverov uvedeného v legislatívnom dekréte č. 385 z <DATE ISO="19930901">1. septembra 1993</DATE> v znení neskorších predpisov, a to ak ide o oblasti, ktoré sú nimi upravené. Začatie mediácie je podmienkou prípustnosti žaloby. …</ALINEA><ALINEA>…</ALINEA></PARAG><?PAGE NO="7"?><PARAG IDENTIFIER="005.002A"><NO.PARAG>2a.</NO.PARAG><ALINEA>V prípade, že začatie mediácie predstavuje podmienku prípustnosti žaloby, je táto podmienka splnená, ak sa prvé stretnutie účastníkov pred mediátorom neskončí dohodou.</ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="005.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA><P>Odseky 1a a 2 sa nevzťahujú na:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>konania o platobnom rozkaze vrátane konaní o odpore, a to až do štádia rozhodnutia o návrhoch na nariadenie a zastavenie predbežného výkonu;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/></P></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>Článok 8 tohto legislatívneho dekrétu znie takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="008.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Pri podaní návrhu na mediáciu vymenuje poverená osoba príslušného subjektu mediátora a stanoví termín prvého stretnutia účastníkov, ktoré sa nemôže uskutočniť neskôr ako 30 dní po podaní návrhu. Návrh a termín prvého stretnutia sa oznámia druhému účastníkovi akýmkoľvek vhodným spôsobom zabezpečujúcim prijatie, a to tiež zo strany navrhovateľa. Účastníci sú povinní zúčastniť sa prvého stretnutia a ďalších stretnutí až do konca tohto postupu v zastúpení advokátom. …</ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="008.004A"><NO.PARAG>4a.</NO.PARAG><ALINEA>Z neúčasti na mediácii bez oprávneného dôvodu môže súd v ďalšom konaní odvodiť dôkazné tvrdenia podľa článku 116 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Súd uloží účastníkovi konania, ktorý sa v prípadoch podľa článku 5 bez oprávneného dôvodu nezúčastnil mediácie, povinnosť zaplatiť do Štátnej pokladnice sumu vo výške zodpovedajúcej jednotnému poplatku za súdne konanie.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Decreto legislativo n. 130 Attuazione della direttiva 2013/11/UE sulla risoluzione alternativa delle controversie dei consumatori, che modifica il regolamento (CE) n. 2006/2004 e la direttiva 2009/22/CE [legislatívny dekrét č. 130, ktorým sa preberá smernica 2013/11/EÚ o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES] zo <DATE ISO="20150806">6. augusta 2015</DATE> (GURI č. 191 z <DATE ISO="20150819">19. augusta 2015</DATE>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>legislatívny dekrét č. 130/2015<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>) doplnil do decreto legislativo n. 206, recante Codice del consumo (legislatívny dekrét č. 206 o spotrebiteľskom kódexe) zo <DATE ISO="20050906">6. septembra 2005</DATE> (GURI č. 235 z <DATE ISO="20051008">8. októbra 2005</DATE>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>spotrebiteľský kódex<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>) hlavu IIa nazvanú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>Alternatívne riešenie sporov<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>. Článok 141 tohto kódexu, zmeneného a doplneného legislatívnym dekrétom č. 130/2015, ktorý je uvedený v tejto novej hlave, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>…</P><PARAG IDENTIFIER="141.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>Ustanovenia tejto hlavy sa vzťahujú na dobrovoľné postupy alternatívneho riešenia vnútroštátnych a cezhraničných sporov, uskutočňované aj elektronicky, medzi spotrebiteľmi s pobytom a obchodníkmi so sídlom v Európskej únii, v rámci ktorých subjekt ARS ponúkne riešenie alebo zariadi stretnutie účastníkov s cieľom sprostredkovať zmierlivé riešenie, a najmä na subjekty mediácie príslušné na prejednanie spotrebiteľských vecí, zapísané v osobitnom oddiele podľa článku 16 ods. 2 a 4 [legislatívneho dekrétu č. 28/2010] a ostatné subjekty ARS, ktoré sa zriaďujú alebo zapisujú v rámci zoznamov vedených a kontrolovaných orgánmi uvedenými v odseku 1 písm. i), po overení existencie podmienok a súladu ich organizačného usporiadania a postupov s ustanoveniami tejto hlavy. …</ALINEA></PARAG><P>…</P><?PAGE NO="8"?><PARAG IDENTIFIER="141.006"><NO.PARAG>6.</NO.PARAG><ALINEA><P>Tým nie sú dotknuté nasledujúce ustanovenia týkajúce sa povinných postupov alternatívneho riešenia sporov:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>článok 5 ods. 1a [legislatívneho dekrétu č. 28/2010], ktorý upravuje prípady, v ktorých je mediácia, zameraná na dosiahnutie zmieru v civilných a obchodných sporoch, podmienkou prípustnosti;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/></P></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Banco Popolare schválila L. Meninimu a M. A. Rampanelliovej povolené prečerpanie na bežnom účte na základe troch na seba nadväzujúcich zmlúv s cieľom umožniť im nadobudnúť akcie vrátane akcií emitovaných samotnou Banco Popolare alebo inými spoločnosťami, ktoré sú s ňou spojené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20150615">15. júna 2015</DATE> bol v prospech Banco Popolare vydaný platobný rozkaz proti L. Meninimu a M. A. Rampanelliovej, a to na sumu <FT TYPE="DECIMAL">991848,21</FT> eura, zodpovedajúcu debetnému zostatku, na ktorý mala podľa nej nárok na základe zmluvy zo <DATE ISO="20090716">16. júla 2009</DATE>, ktorej predmetom bolo otvorenie bežného účtu zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnosti. L. Menini a M. A. Rampanelliová podali proti tomuto platobnému rozkazu odpor a navrhli zastavenie opatrení predbežného výkonu, ktoré s ním súvisia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd Tribunale Ordinario di Verona (súd vo Verone, Taliansko) uvádza, že podľa vnútroštátneho práva je takýto odpor prípustný len pod podmienkou, že účastníci konania predtým začali mediáciu podľa článku 5 ods. 1a a 4 legislatívneho dekrétu č. 28/2010. Taktiež konštatuje, že spor, ktorý prejednáva, patrí do pôsobnosti spotrebiteľského kódexu, zmeneného a doplneného legislatívnym dekrétom č. 130/2015, ktorým sa prebrala smernica 2013/11 do talianskeho práva. L. Meniniho a M. A. Rampanelliovú treba totiž podľa neho považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>spotrebiteľov<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/> v zmysle článku 4 písm. a) tejto smernice, keďže obaja uzatvorili zmluvy, ktoré možno kvalifikovať ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>zmluvy o službách<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/> v zmysle článku 4 písm. d) uvedenej smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>Podľa vnútroštátneho súdu nie je jasné, či skutočnosť, že smernica 2013/11 výslovne cituje smernicu 2008/52, znamená, že cieľom smernice 2013/11 bolo vyhradiť členským štátom možnosť upraviť povinné využitie mediácie, a nie postupu ARS upraveného smernicou 2013/11 v oblasti sporov týkajúcich sa spotrebiteľov. Článok 5 ods. 2 smernice 2008/52 totiž v rozsahu, v akom umožňuje členským štátom stanoviť mediáciu ako podmienku prípustnosti žalôb, nemá kogentnú povahu, keďže ponecháva túto voľbu v diskrečnej právomoci členských štátov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Vzhľadom na uvedené sa vnútroštátny súd domnieva, že ustanovenia talianskeho práva v oblasti povinnej mediácie sú v rozpore so smernicou 2013/11. Smernica 2013/11 totiž podľa neho zavádza jednotný, výlučný a harmonizovaný systém sporov, ktorých účastníkmi sú spotrebitelia, pričom zaväzuje členské štáty, pokiaľ ide o realizáciu cieľa sledovaného touto smernicou. Smernica 2013/11 sa teda podľa neho musí uplatňovať aj na konania uvedené v smernici 2008/52.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd taktiež zdôrazňuje skutočnosť, že článok 9 smernice 2013/11 ponecháva účastníkom nielen voľbu, či sa zúčastnia alebo nezúčastnia na postupoch ARS, ale aj voľbu, či ukončia svoju účasť na postupe v ktoromkoľvek štádiu, takže povinné využitie mediácie stanovené vnútroštátnym právom podľa neho stavia spotrebiteľa do menej výhodného postavenia, než by mal, keby takéto využitie malo len fakultatívnu povahu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Napokon podľa vnútroštátneho súdu nie je povinný postup mediácie, stanovený vnútroštátnym právom, v súlade s článkom 9 ods. 2 smernice 2013/11, keďže vo vnútroštátnom postupe účastníci nemôžu ukončiť svoju účasť na postupe v ktoromkoľvek štádiu a bezpodmienečne, ak nie sú spokojní<?PAGE NO="9"?> s výsledkami alebo fungovaním tohto postupu. Podľa neho to môžu urobiť len vtedy, ak sa dovolávajú oprávneného dôvodu, pod hrozbou vystavenia sa peňažnej sankcii, ktorú im súd musí uložiť, a to aj keď účastník, ktorý takto ukončil svoju účasť na mediácii, mal v súdnom konaní úspech.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>Za týchto podmienok Tribunale Ordinario di Verona (súd vo Verone) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>1.</NO.P><TXT>Má sa článku 3 ods. 2 smernice [2013/11] v časti, kde sa stanovuje, že táto smernica sa uplatňuje <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>bez toho, aby bola dotknutá smernica [2008/52]<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="2018" ID="QE0034"/>, rozumieť v tom zmysle, že týmto ustanovením nie je dotknutá možnosť jednotlivých členských štátov stanoviť povinnú mediáciu iba pre prípady, na ktoré sa smernica [2013/11] nevzťahuje, t. j. prípady podľa článku 2 ods. 2 smernice [2013/11], zmluvné spory vyplývajúce z iných ako z kúpnych zmlúv alebo zmlúv o službách a spory, ktoré sa netýkajú spotrebiteľov?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Má sa článok 1 smernice [2013/11] v časti, v ktorej zaručuje spotrebiteľom možnosť podávať sťažnosti na obchodníkov príslušným subjektom alternatívneho riešenia sporov, vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ustanovuje pre jeden z prípadov uvedených v článku 2 ods. 1 smernice [2013/11] povinnú mediáciu ako podmienku prípustnosti žaloby podanej účastníkom, ktorého možno označiť za spotrebiteľa, a v každom prípade bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vo vzťahu k spotrebiteľovi, účastníkovi mediácie, týkajúcej sa jedného z uvedených sporov, stanovuje povinné zastúpenie advokátom, vrátane príslušných nákladov, ako aj právo nezúčastniť sa mediácie iba v prípade existencie oprávneného dôvodu?<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O prejudiciálnych otázkach</P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Talianska a nemecká vláda spochybňujú prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania z dôvodu, že smernica 2013/11 sa neuplatňuje na konanie vo veci samej. Talianska vláda tvrdí, že tento spor nadväzuje na konanie o platobnom rozkaze začaté na návrh obchodníka proti spotrebiteľovi, a z tohto dôvodu je vylúčený z pôsobnosti smernice 2013/11. Pokiaľ ide o nemeckú vládu, domnieva sa, že vnútroštátny súd nekonkretizuje, či mediačné konanie zavedené legislatívnym dekrétom č. 28/2010 predstavuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>postup ARS<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/>, ktorý prebieha pred <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>subjektom ARS<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/>, ako sú tieto pojmy vymedzené v smernici 2013/11, čo je jediný prípad, keď sa táto smernica uplatňuje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora môže Súdny dvor návrh vnútroštátneho súdu odmietnuť len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sú mu položené (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130314">14. marca 2013</DATE>, <NAME.CASE>Allianz Hungária Biztosító a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑32/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:160">EU:C:2013:160</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>V tomto prípade sa však zdá, že otázka, či je smernica 2013/11 uplatniteľná na spor vo veci samej, je neoddeliteľne spojená s odpoveďami, ktoré treba poskytnúť v súvislosti s týmto návrhom na začatie prejudiciálneho konania. Za týchto podmienok má Súdny dvor právomoc odpovedať na tento návrh (pozri analogicky rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170307">7. marca 2017</DATE>, <NAME.CASE>X a X</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑638/16 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:173">EU:C:2017:173</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="10"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O prvej otázke</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 ods. 2 smernice 2013/11 v rozsahu, v akom stanovuje, že táto smernica sa uplatňuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>bez toho, aby bola dotknutá<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/> smernica 2008/52, vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje povinnú mediáciu v sporoch uvedených v článku 2 ods. 1 smernice 2013/11.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Je potrebné pripomenúť, že článok 1 ods. 1 smernice 2008/52 stanovuje, že jej cieľom je uľahčiť prístup k alternatívnemu riešeniu sporov a podporovať riešenie sporov v priateľskom duchu prostredníctvom nabádania na používanie mediácie. Odsek 2 uvedeného článku zdôrazňuje, že táto smernica sa uplatňuje v cezhraničných sporoch na občianske a obchodné veci, a teda v súlade s jej článkom 2 na každý spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte, než je členský štát ktorejkoľvek inej strany.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>V tomto prípade je nesporné, že spor vo veci samej nie je takým cezhraničným sporom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Je pravda, ako stanovuje odôvodnenie 8 smernice 2008/52, že žiadne ustanovenie členským štátom nebráni v uplatňovaní tejto smernice aj na vnútroštátne procesy mediácie, čo je možnosť, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorú si zvolil taliansky zákonodarca. V tom istom zmysle odôvodnenie 19 smernice 2013/11 pripomína, že smernica 2008/52 stanovuje rámec pre systémy mediácie na úrovni Únie pre cezhraničné spory, pričom sa nebráni jej uplatňovaniu na vnútroštátne systémy mediácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>Ako však zdôraznil generálny advokát v bode 60 svojich návrhov, voľba talianskeho zákonodarcu rozšíriť uplatnenie legislatívneho dekrétu č. 28/2010 na vnútroštátne spory nemôže mať za následok rozšírenie pôsobnosti smernice 2008/52, ako ju vymedzuje článok 1 ods. 2 tejto smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že keďže smernica 2008/52 sa neuplatňuje na taký spor, o aký ide vo veci samej, nie je potrebné v tejto veci rozhodnúť o otázke spojitosti medzi touto smernicou a smernicou 2013/11. Pokiaľ ide o otázku, či smernica 2013/11 bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, je konkrétne predmetom druhej otázky vnútroštátneho súdu, a preto je potrebné ju preskúmať v danom rámci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>Vzhľadom na prechádzajúce úvahy nie je potrebné odpovedať na prvú otázku.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O druhej otázke</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má smernica 2013/11 vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá po prvé stanovuje povinné využitie mediácie v sporoch uvedených v článku 2 ods. 1 tejto smernice ako podmienku prípustnosti žaloby týkajúcej sa týchto sporov, po druhé, že v rámci takej mediácie musia byť spotrebitelia zastúpení advokátom, a po tretie, že spotrebitelia nemusia najprv využiť mediáciu len v prípade, ak preukážu existenciu oprávneného dôvodu na podporu tohto rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>S cieľom odpovedať na túto otázku je najskôr potrebné preskúmať, či sa smernica 2013/11 môže uplatňovať na takú právnu úpravu, o akú ide vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v súlade s článkom 1 smernice 2013/11 je cieľom tejto smernice, aby spotrebitelia mali možnosť na dobrovoľnom základe predkladať sťažnosti na obchodníkov prostredníctvom postupov ARS.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>Smernica 2013/11 sa neuplatňuje na všetky spory, ktoré sa týkajú spotrebiteľov, ale len na postupy, ktoré spĺňajú nasledujúce kumulatívne podmienky, a to po prvé, že postup sa musel začať na návrh spotrebiteľa proti obchodníkovi a týka sa zmluvných povinností vyplývajúcich z kúpnych zmlúv alebo zmlúv o službách, po druhé, že v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. g) smernice 2013/11 musí tento postup spĺňať požiadavky stanovené uvedenou smernicou a v tejto súvislosti musí byť najmä nezávislý, nestranný, transparentný, účinný, rýchly a spravodlivý, a po tretie, že uvedený postup musí byť zverený subjektu ARS, to znamená v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. h) tej istej smernice takému subjektu, ktorý je akokoľvek nazvaný, je zriadený ako stály subjekt, ponúka riešenie sporov prostredníctvom postupov ARS a je zaradený do zoznamu v súlade s článkom 20 ods. 2 smernice 2013/11, a ktorý je oznámený Európskej komisii.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>S cieľom určiť, či sa smernica 2013/11 uplatní na taký postup ARS, o aký ide vo veci samej, je potrebné preskúmať, či sú tieto podmienky splnené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o prvú podmienku, otázka, či sa má taký postup ARS, o aký ide vo veci samej, považovať za začatý nie na návrh obchodníka, ale na návrh spotrebiteľa, patrí do oblasti posúdenia vnútroštátnym súdom a uplatnenia vnútroštátneho práva každého členského štátu. Preto pokiaľ ide o konanie vo veci samej, prináleží vnútroštátnemu súdu posúdiť, či odpor proti platobnému rozkazu, ako aj návrh na zastavenie predbežného výkonu súvisiaceho s týmto opatrením, predstavujú sťažnosť podanú spotrebiteľom, ktorá má autonómnu povahu vo vzťahu ku konaniu o platobnom rozkaze začatom na návrh obchodníka poskytujúceho úvery, o akého ide vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o druhú a tretiu podmienku, návrh na začatie prejudiciálneho konania nešpecifikuje, či sa mediácia stanovená talianskymi právnymi predpismi uskutočňuje pred subjektom ARS v súlade so smernicou 2013/11. Rovnako prináleží vnútroštátnemu súdu posúdiť, či subjekt uvedený v článku 141 ods. 4 spotrebiteľského kódexu, zmeneného a doplneného legislatívnym dekrétom č. 130/2015, je subjektom ARS, ktorý spĺňa podmienky stanovené smernicou 2013/11, keďže to predstavuje podmienku jej uplatňovania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že smernica 2013/11 sa s výhradou overení, ktoré má vykonať vnútroštátny súd, môže uplatňovať na takú právnu úpravu, o akú ide vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o tri aspekty obsiahnuté v otázke položenej vnútroštátnym súdom, a po prvé, pokiaľ ide o požiadavku mediácie ako podmienku prípustnosti žaloby týkajúcej sa sporu, ktorý je predmetom tohto konania, ako stanovuje článok 5 ods. 1a legislatívneho dekrétu č. 28/2010, je pravda, že článok 1 prvá veta smernice 2013/11 stanovuje možnosť, aby spotrebitelia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>na dobrovoľnom základe<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/> predkladali sťažnosti na obchodníkov subjektom ARS.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46</NO.P><TXT>V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd pýta, či členské štáty nie sú na základe doslovného výkladu tohto článku 1 prvej vety oprávnené vyžadovať takéto predchádzajúce a povinné využitie mediácie len pri takých druhoch sporov, ktoré nepatria do pôsobnosti tejto smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora, pokiaľ ide o výklad ustanovení práva Únie, je však potrebné zohľadniť nielen ich znenie, ale aj ciele sledované právnou úpravou, ktorej sú súčasťou, a ich kontext (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141015">15. októbra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Hoštická a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑561/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2287">EU:C:2014:2287</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48</NO.P><TXT>V tejto súvislosti, aj keď článok 1 prvá veta smernice 2013/11 používa výraz <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>na dobrovoľnom základe<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/>, je potrebné zdôrazniť, že druhá veta uvedeného článku výslovne stanovuje možnosť, aby členské štáty stanovili, že účasť na postupoch ARS je povinná, pokiaľ takéto právne predpisy nebránia účastníkom v uplatňovaní ich práva na prístup k spravodlivosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49</NO.P><TXT>Tento výklad potvrdzuje článok 3 písm. a) smernice 2008/52, ktorý vymedzuje mediáciu ako štruktúrovaný postup bez ohľadu na to, ako sa nazýva alebo ako sa naň odkazuje, pri ktorom sa dve alebo viacero strán sporu dobrovoľne pokúšajú dosiahnuť dohodu o riešení svojho sporu. Tento<?PAGE NO="12"?> postup totiž môžu začať strany, môže ho navrhnúť alebo nariadiť súd, alebo môže byť ustanovený právom členského štátu. Okrem toho v súlade s článkom 5 ods. 2 smernice 2008/52 sa táto smernica uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy o povinnom použití mediácie, za predpokladu, že tieto právne predpisy stranám nebránia pri uplatňovaní svojho práva na prístup k súdnemu systému.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50</NO.P><TXT>Ako vyplýva z odôvodnenia 13 smernice 2008/52, dobrovoľný charakter mediácie nespočíva v slobode strán využiť či nevyužiť tento postup, ale v skutočnosti, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>zaň zodpovedajú samotné strany a môžu si ho organizovať, ako si želajú, a kedykoľvek ho ukončiť.<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51</NO.P><TXT>Preto nie je dôležité to, či má systém mediácie povinný alebo dobrovoľný charakter, ale dôležitá je skutočnosť, aby bolo zachované právo strán na prístup k spravodlivosti. V tejto súvislosti, ako uviedol generálny advokát v bode 75 svojich návrhov, členské štáty si zachovávajú plnú legislatívnu autonómiu pod podmienkou, že bude dodržaný potrebný účinok smernice 2013/11.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52</NO.P><TXT>Preto skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, neupravuje len konanie o mimosúdnej mediácii, ale navyše zaviedla povinnosť využiť ju pred podaním návrhu na súd, nemôže spochybniť dosiahnutie cieľa smernice 2013/11 (pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100318">18. marca 2010</DATE>, <NAME.CASE>Alassini a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑317/08 až C‑320/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:146">EU:C:2010:146</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53</NO.P><TXT>Je samozrejme nesporné, že vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, tým, že podmieňuje prípustnosť súdnych žalôb, ktoré sú podané v oblastiach uvedených v článku 5 ods. 1a legislatívneho dekrétu č. 28/2010, uskutočnením pokusu o povinnú mediáciu, zavádza dodatočný stupeň, ktorý treba prekonať pred pristúpením k súdu. Táto podmienka by mohla zasahovať do zásady účinnej súdnej ochrany (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100318">18. marca 2010</DATE>, <NAME.CASE>Alassini a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑317/08 až C‑320/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:146">EU:C:2010:146</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54</NO.P><TXT>Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že základné práva nie sú absolútnymi právami, ale môžu obsahovať obmedzenia pod podmienkou, že skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré predmetné opatrenie sleduje, a z hľadiska sledovaného cieľa nie sú neprimeraným a neadekvátnym zásahom do samotnej podstaty takto zabezpečených práv (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100318">18. marca 2010</DATE>, <NAME.CASE>Alassini a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑317/08 až C‑320/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:146">EU:C:2010:146</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55</NO.P><TXT>Ako uviedol generálny advokát v bode 81 svojich návrhov, hoci sa rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100318">18. marca 2010</DATE>, <NAME.CASE>Alassini a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑317/08 až C‑320/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:146">EU:C:2010:146</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) týka zmierovacieho konania, odôvodnenie, ktoré Súdny dvor prijal v rámci tohto rozsudku, je uplatniteľné na vnútroštátne právne predpisy, ktoré ukladajú povinné využitie iných alternatívnych postupov, ako je mediačné konanie, o ktoré ide vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56</NO.P><TXT>Vzhľadom na uvedené, ako to v podstate stanovuje odôvodnenie 45 smernice 2013/11, členské štáty si môžu vybrať prostriedky, ktoré považujú za vhodné na to, aby sa nezhoršil prístup k súdnemu systému, pričom platí, že na jednej strane skutočnosť, že výsledok postupu ARS nie je pre účastníkov záväzný, a na druhej strane skutočnosť, že počas takéhoto postupu neuplynie premlčacia ani prekluzívna lehota, predstavujú dva dôvody, ktoré sú okrem iných primerané na dosiahnutie tohto cieľa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o záväznosť výsledku postupu ARS, článok 9 ods. 2 písm. a) smernice 2013/11 vyžaduje od členských štátov, aby zabezpečili, že v rámci tohto postupu majú účastníci možnosť ukončiť svoju účasť na postupe v ktoromkoľvek štádiu, ak sú nespokojní so spôsobom fungovania alebo priebehom postupu. Navyše v súlade s článkom 9 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice sa na konci postupu ARS riešenie účastníkom len navrhuje, a títo účastníci majú možnosť vyjadriť s ním súhlas, odmietnuť ho alebo ho uplatniť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58</NO.P><TXT>Aj keď článok 9 ods. 3 smernice 2013/11 upravuje možnosť, aby vnútroštátne právne predpisy stanovili, že výsledok postupov ARS je pre obchodníkov záväzný, taká možnosť si vyžaduje, aby spotrebiteľ predtým navrhované riešenie akceptoval.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o premlčacie a prekluzívne lehoty, článok 12 smernice 2013/11 stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby sa účastníkom, ktorí sa v snahe o urovnanie sporu rozhodli pre postup ARS, následne nebránilo v začatí súdneho konania v dôsledku uplynutia premlčacích alebo prekluzívnych lehôt počas uvedeného postupu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60</NO.P><TXT>Okrem toho podľa článku 8 písm. a) smernice 2013/11 musí byť postup ARS prístupný online a offline obom účastníkom bez ohľadu na to, kde sú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61</NO.P><TXT>Požiadavku mediácie ako podmienku prípustnosti žaloby teda možno vnímať ako zlučiteľnú so zásadou účinnej súdnej ochrany, pokiaľ toto konanie nevedie k záväznému rozhodnutiu pre účastníkov, nespôsobuje podstatné oneskorenie podania súdnej žaloby, pozastavuje premlčanie dotknutých práv a nevedie k vzniku výdavkov pre účastníkov, alebo vedie len k vzniku drobných výdavkov, avšak za predpokladu, že uvedené zmierovacie konanie nie je dostupné výlučne elektronicky a predbežné opatrenia sú možné vo výnimočných prípadoch, keď to vyžaduje naliehavosť situácie (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100318">18. marca 2010</DATE>, <NAME.CASE>Alassini a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑317/08 až C‑320/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:146">EU:C:2010:146</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0067">67</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62</NO.P><TXT>Prináleží teda vnútroštátnemu súdu overiť, či vnútroštátne právne predpisy, o ktoré ide vo veci samej, predovšetkým článok 5 legislatívneho dekrétu č. 28/2010, ako aj článok 141 spotrebiteľského kódexu, zmeneného a doplneného legislatívnym dekrétom č. 130/2015, nebránia účastníkom vo výkone ich práva na prístup k súdnemu systému v súlade s požiadavkou článku 1 smernice 2013/11, teda či spĺňajú požiadavky vyjadrené v predchádzajúcom bode.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63</NO.P><TXT>V takom prípade by totiž požiadavka mediácie ako podmienka prípustnosti žaloby bola zlučiteľná s článkom 1 smernice 2013/11.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64</NO.P><TXT>Po druhé, pokiaľ ide o povinnosť spotrebiteľa byť zastúpený advokátom pri podaní návrhu na mediáciu, odpoveď na túto otázku vyplýva zo znenia článku 8 písm. b) smernice 2013/11. Tento článok týkajúci sa účinnosti postupu totiž stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby účastníci mali prístup k postupu ARS bez toho, aby boli povinní mať advokáta alebo právneho poradcu. Navyše článok 9 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice stanovuje, že každý účastník musí byť informovaný o tom, že nie je povinný mať advokáta ani právneho poradcu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65</NO.P><TXT>Vnútroštátne právne predpisy preto nemôžu vyžadovať, aby bol spotrebiteľ, ktorý sa zúčastňuje na postupe ARS, povinne zastúpený advokátom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66</NO.P><TXT>Napokon po tretie, pokiaľ ide o otázku, či sa má smernica 2013/11 vykladať v tom zmysle, že bráni ustanoveniu vnútroštátneho práva, podľa ktorého spotrebitelia môžu ukončiť svoju účasť na mediácii len za predpokladu, že preukážu existenciu oprávneného dôvodu na podporu tohto rozhodnutia pod hrozbou sankcií v rámci následného súdneho konania, je potrebné konštatovať, že takéto obmedzenie môže obmedzovať právo účastníkov na prístup k spravodlivosti, čo je v rozpore s cieľom sledovaným smernicou 2013/11, pripomenutým v článku 1 tejto smernice. Prípadné ukončenie účasti spotrebiteľa na postupe ARS totiž nesmie pre neho mať nepriaznivé následky v rámci súdneho prejednávania sporu, ktorý bol či mal byť predmetom tohto postupu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67</NO.P><TXT>Túto poslednú úvahu podporuje znenie článku 9 ods. 2 písm. a) smernice 2013/11, ktorý, pokiaľ ide o postupy ARS, ktorých cieľom je vyriešenie sporu navrhnutím riešenia, ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby účastníci mali možnosť ukončiť svoju účasť na postupe v ktoromkoľvek štádiu, ak sú nespokojní s jeho spôsobom fungovania alebo priebehom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68</NO.P><TXT>Toto isté ustanovenie taktiež spresňuje, že ak vnútroštátne právne predpisy stanovujú povinnú účasť obchodníkov v postupoch ARS, len samotný spotrebiteľ musí mať vždy možnosť využiť toto právo na ukončenie svojej účasti na postupe.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="14"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69</NO.P><TXT>Smernica 2013/11 sa má preto vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré obmedzujú právo spotrebiteľov ukončiť svoju účasť na mediácii len na prípad, keď preukážu existenciu oprávneného dôvodu na podporu tohto rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70</NO.P><TXT>Vzhľadom na uvedené je potrebné zdôrazniť, že talianska vláda na pojednávaní uviedla, že uloženie pokuty súdom v ďalšom konaní je stanovené len pre prípad neúčasti na mediácii bez oprávneného dôvodu, nie však pre prípad ukončenia účasti na nej. Ak je to tak, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, smernica 2013/11 nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje spotrebiteľovi odmietnuť zúčastniť sa na vopred konanej mediácii len z oprávneného dôvodu, pokiaľ ju môže bez obmedzenia ukončiť hneď po prvom stretnutí s mediátorom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71</NO.P><TXT>Vzhľadom na uvedené úvahy je potrebné na druhú otázku odpovedať takto:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>Smernica 2013/11 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje využitie mediácie pri sporoch uvedených v článku 2 ods. 1 tejto smernice ako podmienku prípustnosti žaloby týkajúcej sa týchto sporov, pokiaľ takáto požiadavka nebráni účastníkom vo výkone ich práva na prístup k súdnemu systému.</P></ITEM><ITEM><P>Naproti tomu sa uvedená smernica musí vykladať v tom zmysle, že bráni takým vnútroštátnym právnym predpisom, o aké ide vo veci samej, ktoré stanovujú, že v rámci takej mediácie musia byť spotrebitelia zastúpení advokátom a že svoju účasť na mediácii môžu ukončiť len v prípade, že preukážu existenciu oprávneného dôvodu na podporu tohto rozhodnutia.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O trovách</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:</INTRO><P><HT TYPE="BOLD">Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z <DATE ISO="20130521">21. mája 2013</DATE> o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov), sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje využitie mediácie pri sporoch uvedených v článku 2 ods. 1 tejto smernice ako podmienku prípustnosti žaloby týkajúcej sa týchto sporov, pokiaľ takáto požiadavka nebráni účastníkom vo výkone ich práva na prístup k súdnemu systému.</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Naproti tomu sa uvedená smernica musí vykladať v tom zmysle, že bráni takým vnútroštátnym právnym predpisom, o aké ide vo veci samej, ktoré stanovujú, že v rámci takej mediácie musia byť spotrebitelia zastúpení advokátom a že svoju účasť na mediácii môžu ukončiť len v prípade, že preukážu existenciu oprávneného dôvodu na podporu tohto rozhodnutia.</HT></P></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>