(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 10. decembra 2016 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z liatiny s lamelárnou štruktúrou grafitu (sivá liatina) alebo z liatiny s guľôčkovým grafitom (známej aj ako tvárna liatina) a ich častí a súčastí (ďalej len „výrobky z liatiny“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a Indii (ďalej len „dotknuté krajiny“) do Únie na základe článku 5 nariadenia (EÚ) 2016/1036 (ďalej len „základné nariadenie“).

(2)

Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(3)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 31. októbra 2016 podalo sedem výrobcov z Únie, konkrétne Fondatel Lecompte SA, Ulefos Niemisen Valimo Oy Ltd, Saint-Gobain PAM SA, Fonderies Dechaumont SA, Heinrich Meier Eisengießerei GmbH & Co. KG, Saint-Gobain Construction Products UK Ltd a Fundiciones de Odena SA (ďalej len „navrhovatelia“). Výroba navrhovateľov predstavuje viac ako 40 % celkovej výroby výrobkov z liatiny v Únii. Tento podnet obsahoval dôkazy o dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(4)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľov, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, orgány ČĽR a Indie, ako aj známych dovozcov o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(5)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(6)

V oznámení o začatí konania Komisia informovala zainteresované strany, že predbežne vybrala Indiu ako tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“) v zmysle článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia. Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(7)

Po začatí prešetrovania predložilo pripomienky združenie s názvom Free Castings Imports zastupujúce 19 dovozcov (ďalej len „združenie neprepojených dovozcov“). Okrem toho po začatí konania predložilo pripomienky niekoľko indických vyvážajúcich výrobcov, indické výrobné odvetvie a Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (ďalej len „CCCME“).

(8)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že podnet neobsahuje dostatočné dôkazy prima facie, na základe ktorých by sa mohlo začať prešetrovanie, keďže sa v ňom neuvádzajú úplné a konkrétne dôkazy pre dané tvrdenia a neposkytuje žiadne údaje o výrobných nákladoch a cenách čínskych vyvážajúcich výrobcov na domácom trhu. Dané údaje sú podľa nich potrebné na začatie prešetrovania voči krajine s trhovým hospodárstvom, akou je ČĽR.

(9)

Komisia preskúmala podnet v súlade s článkom 5 základného nariadenia a dospela k záveru, že boli splnené požiadavky na začatie prešetrovania, t. j. že dôkazy predložené navrhovateľom boli dostatočne primerané a presné. Pripomína sa, že podľa článku 5 ods. 2 základného nariadenia podnet musí obsahovať také informácie, aké sú podľa primeraných očakávaní dostupné navrhovateľovi, napríklad správy a verejne dostupné štatistiky. A nakoniec, podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia, predstavovala normálna hodnota v podnete vychádzajúca z údajov z analogickej krajiny dostatočný dôkaz prima facie na začatie prešetrovania. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(10)

Komisia preto dospela k záveru, že tento podnet obsahoval dôkazy o dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(11)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vytvoriť vzorku vyvážajúcich výrobcov, výrobcov z Únie a neprepojených dovozcov.

(12)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Vzorku Komisia vybrala na základe najvyšších reprezentatívnych objemov predaja podobného výrobku v období prešetrovania pri súčasnom zabezpečení adekvátneho rozloženia druhov výrobku a geografického rozloženia.

(13)

Túto vzorku tvorili traja výrobcovia z Únie – EJ Picardie, Saint-Gobain PAM SA a Heinrich Meier Eisengießerei GmbH & Co. KG. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 48 % celkového objemu výroby a 43 % celkového predaja výrobného odvetvia Únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k predbežnej vzorke.

(14)

Navrhovatelia podali žiadosť o začlenenie štvrtého výrobcu z Únie – spoločnosti Fondatel Lecomte. Keďže navrhovatelia svoju žiadosť nepodložili, Komisia ju zamietla.

(15)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že navrhovaná vzorka neodzrkadľuje presné zastúpenie, pokiaľ ide o geografické umiestnenie výrobcov alebo o pozíciu výrobcov z Únie vo vzťahu k navrhovateľom. Do navrhovanej vzorky boli začlenení iba navrhovatelia a spoločnosť podporujúca podnet, a nie výrobcovia z Únie v členských štátoch, ktoré sú údajným dumpingovým dovozom z ČĽR zasiahnuté najviac, ani výrobcovia z Únie z krajín strednej a východnej Európy.

(16)

Komisia poznamenala, že vzorka obsahovala najväčšie trhy s dotknutým výrobkom a najväčších výrobcov, pokiaľ ide o objem a predaj na trhu Únie, ktoré možno v rámci dostupného času primerane prešetriť.

(17)

Indickí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že vzorka výrobcov z Únie nie je reprezentatívna, keďže obsahuje spoločnosti, ktoré sú samé dovozcami údajne dumpingového výrobku

(18)

Komisia poznamenala, že jeden výrobca z Únie zaradený do vzorky naozaj dováža dotknutý výrobok s cieľom doplniť svoj sortiment výrobkov. Komisia zistila, že množstvo, ktoré táto spoločnosť dováža, je oveľa menšie ako množstvo, ktoré vyrobí, pretože predstavuje menej než 15 % celkového predaja v Únii, a preto sa domnieva, že výrobca z Únie zaradený do vzorky je reprezentatívnym výrobcom výrobného odvetvia Únie.

(19)

Vzhľadom na uvedené Komisia potvrdila, že vzorka je reprezentatívnou vzorkou výrobného odvetvia Únie.

(20)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(21)

Dvadsiati ôsmi neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so svojím zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia na základe najväčšieho objemu dovozu do Únie vybrala vzorku troch neprepojených dovozcov. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so všetkými dotknutými známymi dovozcami. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(22)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(23)

Požadované informácie poskytlo osemdesiatjeden vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorí súhlasili so zaradením do vzorky. Komisia zistila, že podmienky na zaradenie do vzorky spĺňa sedemdesiatosem vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov. Traja výrobcovia oznámili nulový vývoz dotknutého výrobku do EÚ počas obdobia prešetrovania, a preto sa usúdilo, že nespĺňajú podmienky na zaradenie do vzorky. Komisia predbežne vybrala vzorku troch spolupracujúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa vybraná vzorka konzultovala so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a s orgánmi ČĽR. Niektoré zainteresované strany vyzvali Komisiu, aby rozšírením vzorky zvýšila jej reprezentatívnosť. Komisia tieto pripomienky zohľadnila. Konečná vzorka obsahovala päť najväčších vyvážajúcich výrobcov do Únie, ktorých bolo možné v rámci dostupného času primerane prešetriť. Zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii vyjadrilo konečnej vzorke podporu.

(24)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Indii, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Indie pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(25)

Požadované informácie poskytlo dvadsaťdva vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov v Indii, ktorí súhlasili so zaradením do vzorky. Komisia zistila, že podmienky na zaradenie do vzorky spĺňa 21 vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov. Jeden výrobca oznámil nulový vývoz dotknutého výrobku do EÚ počas obdobia prešetrovania, a preto sa usúdilo, že nespĺňa podmienky na zaradenie do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku troch skupín spoločností na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné v rámci dostupného času primerane prešetriť. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so všetkými príslušnými známymi vyvážajúcimi výrobcami a s indickými orgánmi.

(26)

Komisii boli doručené pripomienky od dvoch vyvážajúcich výrobcov, ktoré sa týkali toho, že výber iba troch skupín spoločností na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie nie je reprezentatívny z hľadiska značnej rozmanitosti na indickom trhu. Keďže však tri predbežne vybrané skupiny spoločností predstavovali podstatnú časť vývozu z Indie do EÚ počas obdobia prešetrovania, ktorú bolo možné v rámci dostupného času primerane prešetriť, Komisia predbežnú vzorku potvrdila.

(27)

Osemnásť vyvážajúcich výrobcov z ČĽR nezaradených do vzorky formálne požiadalo o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Preskúmanie takého veľkého počtu žiadostí by predstavovalo neprimeranú záťaž a v čase, ktorý je k dispozícii na toto prešetrovanie, by sa podľa primeraných očakávaní nestihlo uskutočniť. Komisia preto rozhodla, že neumožní žiadne individuálne preskúmanie.

(28)

V prípade Indie nepožiadal o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia žiadny(-a) z vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky.

(29)

Na účely článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia Komisia zaslala formuláre žiadostí o THZ všetkým spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom v ČĽR vybraným do vzorky a spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom nezaradeným do vzorky, ktorí chceli požiadať o individuálne dumpingové rozpätie. Len jeden vyvážajúci výrobca z ČĽR vybraný do vzorky predložil formulár žiadosti o THZ, ktorý Komisia posúdila.

(30)

Komisia zaslala dotazníky všetkým spoločnostiam zaradeným do vzorky, všetkým vyvážajúcim výrobcom zamýšľajúcim požiadať o individuálne preskúmanie a desiatim výrobcom z potenciálnych analogických krajín.

(31)

Komisii boli doručené vyplnené dotazníky od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, troch neprepojených dovozcov, piatich vyvážajúcich výrobcov z ČĽR zaradených do vzorky, osemnástich vyvážajúcich výrobcov z ČĽR žiadajúcich o individuálne preskúmanie, troch skupín vyvážajúcich výrobcov z Indie zaradených do vzorky a troch výrobcov z analogickej krajiny.

(32)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(33)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2015 do 30. septembra 2016 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2013 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(34)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že posudzované obdobie je nezvyčajne krátke a veľmi selektívne, a teda príliš krátke nato, aby umožňovalo riadnu analýzu.

(35)

Komisia poznamenala, že posudzované obdobie nie je nezvyčajne krátke (3). V prípade aktuálneho prešetrovania posudzované obdobie pozostáva z obdobia prešetrovania a troch predchádzajúcich rokov, čiže spolu tri a trištvrte roka. Toto obdobia sa považovalo za primerané na preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy. Vzťahuje sa na obdobie dlhšie než tri roky, čo je v súlade s praxou Komisie, a preto nie je nezvyčajne krátke.

(36)

Dotknutým výrobkom sú určité výrobky z liatiny s lamelárnou štruktúrou grafitu (sivá liatina) alebo z liatiny s guľôčkovým grafitom (známej aj ako tvárna liatina) a ich časti a súčasti. Tieto výrobky sú druhu používaného na:

Výrobky môžu byť opracované, potiahnuté, natierané a/alebo vybavené inými materiálmi, akými sú napríklad, ale nie výlučne, betón, dlažbové dosky alebo dlaždice, nie však požiarne hydranty, s pôvodom v ČĽR a Indii, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7325 10 00 a ex 7325 99 10 (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(37)

Z prešetrovania vyplynulo, že rovnaké základné fyzické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitie majú tieto výrobky:

(38)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že uvedené výrobky sú podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(39)

Indickí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že vymedzenie výrobku je príliš široké. Konkrétne tvrdili, že z vymedzenia výrobku by sa mali vylúčiť odvodňovacie žľaby podľa normy EN 1433. Svoje tvrdenie dokladajú najmä týmito argumentmi.

(40)

Po prvé, tvrdili, že komponenty na odvodňovacie žľaby sa vyrábajú podľa iných výrobných procesov a v Únii sa vyrábajú iba v obmedzenom množstve. Po druhé, tvrdili, že rámy a mriežky odvodňovacích žľabov majú iné základné fyzické vlastnosti a tvoria iba komponent líniových odvodňovacích systémov predávaných na trhu Únie.

(41)

Podobnú žiadosť predložil jeden čínsky vyvážajúci výrobca, ktorý k uvedeným argumentom pridal aj ten, že odvodňovacie žľaby nie sú zameniteľné s poklopmi vstupných šácht a vzťahuje sa na ne iná priemyselná norma.

(42)

Združenie neprepojených dovozcov podporilo žiadosť o vylúčenie výrobku týkajúcu sa odvodňovacích žľabov a k uvedeným argumentom pridalo aj ten, že dané odvodňovacie žľaby majú iné koncové použitia a uplatnenia ako ostatný dotknutý výrobok a nepredstavujú priamu konkurenciu výrobkom, ktoré vyrábajú výrobcovia z Únie. Podľa tohto združenia sa v Únii nenachádza know-how na výrobu odvodňovacích žľabov.

(43)

Navrhovatelia a jeden výrobca z Únie uviedli, že voči vylúčeniu odvodňovacích žľabov nenamietajú.

(44)

Pri prešetrovaní sa potvrdilo, že na odvodňovacie žľaby sa vzťahuje samostatná norma, iná než na dotknutý výrobok, konkrétne norma EN 1433. Okrem toho sa všetky zainteresované strany zhodli na vylúčení odvodňovacích žľabov z vymedzenia výrobku v tomto prešetrovaní. Komisia preto predbežne tento výrobok vylúčila z vymedzenia dotknutého výrobku a podobného výrobku.

(45)

Jeden neprepojený dovozca tvrdil, že komponenty s rozmermi svetlosti otvoru presahujúcimi 1 000 mm, ktoré dováža neprepojený dovozca Gatic z ČĽR (ďalej len „komponenty Gatic“), by sa mali vylúčiť z vymedzenia výrobku, pretože sa nemôžu považovať za jeden výrobok a pretože, pre svoju veľkosť, nepatria do rozsahu pôsobnosti normy EN 124. Svoje tvrdenie doložil najmä tromi argumentmi.

(46)

Po prvé, tvrdil, že komponenty Gatic sa vyrábajú podľa iných výrobných procesov, keďže výrobok sa z nich montuje v Únii s použitím materiálov pochádzajúcich zo Spojeného kráľovstva. Po druhé, tvrdil, že komponenty Gatic majú iné základné fyzické vlastnosti, pretože v porovnaní s dotknutým výrobkom majú vyššiu kvalitu a vyžadujú si ďalšie konštrukčné práce, aby boli plynotesné a vzduchotesné. Po tretie, namietal, že komponenty Gatic majú iné funkcie a koncové použitia, pretože sa musia plombovať a zvyčajne sa montujú vo väčších konštrukciách.

(47)

Okrem toho združenie dovozcov tvrdilo, že odlievané vrchné časti a žľaby používané ako komponenty Gatic netvoria samostatný výrobok, nepredstavujú priamu konkurenciu k ostatným druhom výrobku v rámci dotknutého výrobku a vyžadujú si ďalšie spracovanie vo výrobnom procese.

(48)

Indickí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že komponenty Gatic, opísané ako druh výrobku, ktorý však nie je limitovaný len na výrobky s rozmerom svetlosti presahujúcim 1 000 mm, sa vyrábajú podľa jedinečných procesov, ich výsledkom je zaplombovaný výrobok, ktorý je potrebné montovať, a väčšina výrobcov z Únie nemá k dispozícii technické know-how na ich výrobu.

(49)

Na základe argumentov uvedených v odôvodneniach 45 – 48 dotknuté zainteresované strany požiadali o vylúčenie komponentov Gatic z vymedzenia výrobku.

(50)

Navrhovatelia s touto žiadosťou nesúhlasili. Tvrdili, že komponenty Gatic majú rovnaké základné fyzické vlastnosti, rovnaké funkcie a koncové použitia a vyrábajú sa podľa rovnakých výrobných procesov ako dotknutý výrobok. Niektoré ďalšie druhy výrobku v rámci dotknutého výrobku majú údajne rovnaké vlastnosti plynotesnosti a vzduchotesnosti ako komponenty Gatic. Ďalej tvrdili, že dotknutý výrobok nie je vymedzený uvedenou normou a zahŕňa širší rozsah druhov výrobku než norma EN 124.

(51)

Komisia konštatovala, že vymedzenie dotknutého výrobku obsahuje výrobky z liatiny a ich časti a súčasti. Argument, že komponenty Gatic netvoria jeden výrobok, je preto nepodstatný.

(52)

Čo sa týka fyzických a technických vlastností výrobku, sú určené funkciou, inštaláciou a umiestnením. Hlavne sú však určené odolnosťou voči zaťaženiu premávkou stanovenou takzvanou triedou zaťaženia, stabilitou poklopu a mreže v ráme a bezpečným a jednoduchým prístupom. Výrobok môže byť zo sivej alebo z tvárnej liatiny a poklop a/alebo rám vstupnej šachty môže byť vyplnený betónom alebo inými materiálmi. Výrobok môže byť v súlade s konkrétnou normou. Čo sa týka funkcií a koncových použití výrobku, odliatok poklopu a jeho rámy predstavujú rozhranie medzi podzemnými sieťami a povrchom vozovky alebo chodníka. Výrobok sa vyrába v zlievarniach, ktoré sú rovnaké alebo podobné zlievarniam, v ktorých sa vyrábajú iné druhy dotknutého výrobku.

(53)

Všetky uvedené vlastnosti sa vzťahujú aj na komponenty Gatic, a to bez ohľadu na rozmer svetlosti otvoru výrobku. Komponenty Gatic nemožno odlíšiť od dotknutého výrobku žiadnou z uvedených vlastností. Žiadosť o vylúčenie komponentov Gatic z dotknutého výrobku sa preto zamieta.

(54)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že z vymedzenia dotknutého výrobku by sa mali vylúčiť podlahové vpusty, strešné žľaby, čistiace tvarovky, poklopy čistiacich tvaroviek a ochranná známka zaregistrovaná spoločnosťou Watts Dead Level Systems, ktorú sú upravené normou EN 1253. Svoje tvrdenie podložila argumentom, že výrobky opísané zainteresovanou stranou patria pod inú normu než dotknutý výrobok.

(55)

Navrhovatelia objasnili, že tieto výrobky podľa normy EN 1253 nepovažujú za súčasť dotknutého výrobku, pretože majú inú funkciu a nepoužívajú sa ako komunálne poklopy. Okrem toho výrobné odvetvie Únie tieto výrobky nevyrába.

(56)

Komisia stanovila, že výrobky, na ktoré sa vzťahuje norma EN 1253, sa nepovažujú za súčasť vymedzenia dotknutého výrobku.

(57)

Združenie neprepojených dovozcov tvrdilo, že z vymedzenia dotknutého výrobku by sa mali vylúčiť kryty s príklopom. Svoje tvrdenie podložilo najmä týmito argumentmi.

(58)

Kryty s príklopom majú iné fyzické a technické vlastnosti ako bežné poklopy vstupných šácht, pretože sú zvyčajne oveľa menšie a vzťahujú sa na ne vnútroštátne regulačné normy, nie norma EN 124. Koncové použitia a uplatnenie krytov s príklopom a poklopov vstupných šácht sa do veľkej miery líšia, pretože kryty s príklopom slúžia ako ochranné komory a poklopy, nie ako prístupové miesto pre pracovníkov.

(59)

Ako sa uvádza v odôvodnení 36, Komisia konštatovala, že dotknutý výrobok netvoria len poklopy umožňujúce prístup do pozemných alebo podpovrchových systémov, ale aj výrobky používané ako poklopy v pozemných alebo podpovrchových systémoch alebo umožňujúce pohľad do nich. Kryty s príklopom sú teda súčasťou výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, a žiadosť o vylúčenie krytov s príklopom z vymedzenia dotknutého výrobku sa preto zamietla.

(60)

Komisia sa teda predbežne rozhodla vylúčiť odvodňovacie žľaby, na ktoré sa vzťahuje norma EN 1433, z vymedzenia výrobku. Naopak, v tejto fáze dospela k záveru, že výrobkov, na ktoré sa vzťahuje norma EN 1253, sa podnet netýka, a preto nie sú predmetom prešetrovania. Zároveň predbežne zamietla žiadosť o vylúčenie krytov s príklopom a komponentov Gatic z rozsahu prešetrovania.

(61)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia Komisia určí normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia pre vyvážajúceho výrobcu v ČĽR, ktorý spĺňa kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a preto by mu mohlo byť udelené THZ.

(62)

Stručne a len na uľahčenie orientácie sa tieto kritériá uvádzajú ďalej:

(63)

Komisia si s cieľom určiť, či sú splnené kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, zistila potrebné informácie tak, že požiadala vyvážajúcich výrobcov o vyplnenie formulára žiadosti o THZ. Len jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky, Botou Lisheng Casting Industry Co., Ltd. (ďalej len „Lisheng“), požiadal o THZ a vyplnil formulár v stanovenej lehote. Komisia overila predložené informácie v priestoroch dotknutej spoločnosti.

(64)

Spoločnosť Lisheng podľa zistení nespĺňala kritériá uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a preto Komisia jej žiadosť o THZ zamietla.

(65)

Zistilo sa, že nesplnila ani jedno z piatich kritérií na udelenie THZ, ktoré sú stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(66)

Pri 1. kritériu týkajúcom sa zásahov štátu sa zistilo, že spoločnosť zmenila vlastníctvo bez toho, aby túto skutočnosť oznámila Komisii, a že jeden z jej nových vlastníkov má väzby na štát a Komunistickú stranu Číny.

(67)

Pri 2. kritériu týkajúcom sa účtov sa zistilo, že účty spoločnosti neboli dostatočne úplné na riadne vykonanie auditu a neboli vedené podľa čínskych ani medzinárodných účtovných štandardov.

(68)

Pri 3. kritériu sa zistilo, že spoločnosť nedokázala preukázať neexistenciu výrazného narušenia pretrvávajúceho z bývalého systému iného ako trhového hospodárstva, pokiaľ ide o prenájom pôdy a jej fixný kapitál.

(69)

Pri 4. kritériu sa zistilo, že spoločnosť nedokázala preukázať, že sa na ňu vzťahuje zákon o vlastníctve, keďže nedokázala poskytnúť dôkaz týkajúci sa zmeny vlastníctva od založenia spoločnosti v roku 2010.

(70)

Pri 5. kritériu sa zistilo, že spoločnosť nedokázala vo svojich účtoch preukázať, že prepočítavala cudzie meny podľa trhového kurzu.

(71)

Komisia poskytla zistenia dotknutému vyvážajúcemu výrobcovi, orgánom dotknutej krajiny a výrobnému odvetviu Únie. Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k zisteniam a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Komisia zohľadnila predložené stanoviská. Komisia informovala zainteresované strany o konečnom rozhodnutí o THZ.

(72)

Po zverejnení zistení o THZ neboli od zainteresovaných strán doručené žiadne pripomienky. Záver zamietnuť žiadosť spoločnosti Lisheng o THZ sa preto nemení.

(73)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, určila na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom. Na tieto účely bolo potrebné vybrať tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom.

(74)

Okrem Indie, Spojených štátov, Nórska, Turecka a Iránu, ktoré boli uvedené v oznámení o začatí konania, sa Komisia pokúsila identifikovať výrobcov dotknutého výrobku v Brazílii a Kórei. Na základe získaných informácií Komisia požiadala desať známych výrobcov podobného výrobku o poskytnutie informácií. Vyplnený dotazník pre výrobcov v analogickej krajine zaslali dvaja výrobcovia zo Spojených štátov amerických a jeden výrobca z Nórska. Okrem toho Komisia zvážila informácie získané od troch indických výrobcov zaradených do vzorky.

(75)

Situácia v Indii bola najskôr preskúmaná v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, v ktorom sa ustanovuje, že „ak je to vhodné, použije sa tretia krajina s trhovým hospodárstvom, ktorá je predmetom toho istého prešetrovania“. V oznámení o začatí konania preto Komisia informovala zainteresované strany, že ako vhodnú analogickú krajinu sa predbežne rozhodla použiť Indiu, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky.

(76)

CCCME a združenie neprepojených dovozcov tvrdili, že platnosť oddielu 15 Protokolu o pristúpení ČĽR k WTO po 11. decembri 2016 uplynula. Preto výber analogickej krajiny už nebol opodstatnený a Komisia by mala na stanovenie existencie dumpingu použiť ceny a náklady čínskych výrobcov na domácom trhu. V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že iba jeden z piatich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky naozaj poskytol informácie o cenách a nákladoch na domácom trhu. V každom prípade Komisia pripomenula, že podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa normálna hodnota stanovila na základe údajov z analogickej krajiny. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(77)

Navrhovateľ zopakoval svoj nesúhlas s výberom Indie ako analogickej krajiny. Navrhovateľ tvrdil, že výber Indie nie je vhodný vzhľadom na dôkazy prima facie o dumpingu, údajné rozdiely vo výrobných procesoch medzi výrobcami v Indii a ČĽR, údajné schémy vývozných subvencií a deformácie trhu, ktoré majú vplyv na cenu železnej rudy.

(78)

Komisia preskúmala tvrdenie, že výber Indie nie je vhodný vzhľadom na dôkazy prima facie o dumpingu. Komisia poznamenala, že dôkazy prima facie o dumpingu nemajú žiadny vplyv na normálnu hodnotu, ale na možný rozdiel medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou v Indii. Pri prešetrovaní sa okrem toho nepotvrdil údajný dumping dotknutého výrobku v Indii. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(79)

Komisia preskúmala tvrdenie, že výber Indie nie je vhodný, pretože výrobcovia v ČĽR údajne zautomatizovali svoje výrobné linky a používajú technológie, ktoré sa viac podobajú technológiám využívaným výrobcami v USA a Nórsku. Z overenia na mieste, ktoré vykonala Komisia, vyplynulo, že výrobcovia v Indii a ČĽR začali automatizovať svoje výrobné linky, ale že celková výroba je naďalej v oboch krajinách prevažne manuálna. Komisia teda nenašla dôkazy o údajnom rozdiele vo výrobných procesoch. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(80)

Komisia preskúmala tvrdenie, že výber Indie nie je vhodný vzhľadom na údajné vývozné subvencie. Komisia poznamenala, že vývozné subvencie priamo súvisia s vývoznými cenami, nie s normálnou hodnotou, a že navrhovateľ neposkytol dôkazy o tom, že by mali vplyv na úroveň normálnej hodnoty. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(81)

Komisia preskúmala tvrdenie, že výber Indie nie je vhodný vzhľadom na existenciu deformácií trhu, ktoré majú vplyv na cenu železnej rudy. Komisia počas prešetrovania zistila, že indickí výrobcovia zaradení do vzorky používali surové železo, nie železnú rudu. Okrem toho možný vplyv deformácií trhu na železnú rudu, ktorý sa prejavuje na výrobku v ďalšom článku výrobného reťazca, ako napríklad na surovom železe a dotknutom výrobku, nie je možné v rámci tohto prešetrovania dokázať. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(82)

Komisia pripomenula, že India sa použila ako analogická krajina v súvislosti s antidumpingovým konaním z roku 2005, ktoré viedlo k uloženiu antidumpingového cla na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v ČĽR. India a ČĽR sa nachádzajú na podobnej úrovni hospodárskeho rozvoja. Ako potvrdili CCCME, združenie neprepojených dovozcov a navrhovateľ, India má reprezentatívny predaj na domácom trhu. Úroveň hospodárskej súťaže na domácom trhu je vysoká.

(83)

Komisia preto dospela v tejto fáze k záveru, že India je vhodnou analogickou krajinou podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(84)

Informácie, ktoré poskytli spolupracujúci výrobcovia v analogickej krajine, sa v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia použili ako základ na určenie normálnej hodnoty pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ.

(85)

Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny vtedy, ak celkový objem predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu v analogickej krajine predstavuje aspoň 5 % celkového objemu vývozného predaja dotknutého výrobku každého vyvážajúceho výrobcu do Únie v priebehu obdobia prešetrovania. Na tomto základe bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu analogickej krajiny reprezentatívny.

(86)

Komisia identifikovala druhy výrobku vyrábané a predávané na domácom trhu indickými výrobcami zaradenými do vzorky, ktoré boli identické alebo porovnateľné s druhmi výrobku predávanými na vývoz do Únie vyvážajúcimi výrobcami.

(87)

Niektoré druhy výrobku vyvážané z ČĽR do Únie nebolo možné priradiť k druhom výrobku vyrábaným v analogickej krajine. V takýchto prípadoch Komisia určila normálnu hodnotu výpočtom váženej priemernej normálnej hodnoty za všetky druhy výrobku, v ktorých sa používali rovnaké suroviny (tvárna alebo sivá liatina).

(88)

Normálna hodnota bola inak určená na základe váženého priemeru normálnych hodnôt za každý druh výrobku vypočítaných pre každého indického výrobcu zaradeného do vzorky, ako je to uvedené v odôvodneniach 99 až 102.

(89)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyvážali do Únie priamo nezávislým zákazníkom. Vývozná cena bola skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie, v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(90)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu.

(91)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Úpravy sa týkali nákladov na dopravu (1 % až 5 % v závislosti od overených údajov oznámených dotknutou spoločnosťou), poistenie (0 % až 0,2 % v závislosti od overených údajov oznámených dotknutou spoločnosťou), manipuláciu, nakladanie a pomocných nákladov (0,2 % až 2,5 % v závislosti od overených údajov oznámených dotknutou spoločnosťou), nákladov na balenie (0 % až 3 % v závislosti od overených údajov oznámených dotknutou spoločnosťou), úvery (0 % až 1 % v závislosti od overených údajov oznámených dotknutou spoločnosťou) a bankové poplatky (0,1 % až 0,2 % v závislosti od overených údajov oznámených dotknutou spoločnosťou).

(92)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku v analogickej krajine (pozri odôvodnenia 86 až 88) s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(93)

Na tomto základe sú predbežné vážené priemerné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

Tabuľka 1

Dumpingové rozpätie spoločností zaradených do vzorky

(94)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážené priemerné dumpingové rozpätie v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia.

(95)

Predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky sa na tomto základe stanovilo na úrovni 33,1 %.

(96)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR Komisia stanovila dumpingové rozpätia na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako pomer celkového objemu vývozu (podľa dovozných štatistik Eurostatu) z dotknutej krajiny do Únie.

(97)

Úroveň spolupráce je vysoká, pretože dovoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavoval počas obdobia prešetrovania približne 60 % celkového vývozu do Únie a odvetvie dotknutého výrobku sa ukázalo ako výrazne fragmentované s celkovým počtom sedemdesiatosem vyvážajúcich výrobcov, ktorí sa prihlásili počas výberu vzorky. Na tomto základe sa Komisia rozhodla stanoviť dumpingové rozpätie všetkých ostatných spoločností na úrovni najvyššieho dumpingového rozpätia spoločností zaradených do vzorky.

(98)

Predbežné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú:

Tabuľka 2

Dumpingové rozpätie všetkých spoločností

(99)

Komisia overila tri indické spoločnosti/skupiny vyvážajúcich výrobcov. Jednu skupinu tvoria výrobca a prepojená spoločnosť, ďalšiu dvaja vyvážajúci výrobcovia.

(100)

Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každej z troch skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu jedného vyvážajúceho výrobcu predstavuje najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie počas obdobia prešetrovania.

(101)

Okrem jedného druhu výrobku predávaného iba jedným vyvážajúcim výrobcom, pre ktorý Komisia použila cenu v bežnom obchode, sa všetky ostatné druhy výrobku troch skupín vyvážajúcich výrobcov nepredávali na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách. Komisia preto vypočítala normálnu hodnotu pre všetky druhy výrobku okrem jedného v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(102)

Normálna hodnota sa vytvorila spočítaním týchto priemerných výrobných nákladov podobného výrobku skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania:

(103)

Skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky vyvážali do Únie priamo nezávislým zákazníkom. Vývozná cena bola preto skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie, v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(104)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu.

(105)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Úpravy sa týkali nákladov na dopravu (0 % až 4,4 % v závislosti od overených údajov oznámených dotknutou spoločnosťou), poistenie (0 % až 0,04 % v závislosti od overených údajov oznámených dotknutou spoločnosťou), manipuláciu, nakladanie a pomocných nákladov (0,1 % až 1,8 % v závislosti od overených údajov oznámených dotknutou spoločnosťou), nákladov manipuláciu, prepravné a dovozné poplatky v Únii (0 % až 0,4 % v závislosti od overených údajov oznámených dotknutou spoločnosťou), úvery (0,3 % až 1,5 % v závislosti od overených údajov oznámených dotknutou spoločnosťou), balenie (1,3 % až 2,4 % v závislosti od overených údajov oznámených dotknutou spoločnosťou), bankové poplatky (0 % až 0,2 % v závislosti od overených údajov oznámených dotknutou spoločnosťou), iné príspevky (0 % až 0,4 % v závislosti od overených údajov oznámených dotknutou spoločnosťou) a provízie (0 % až 6,5 % v závislosti od overených údajov oznámených dotknutou spoločnosťou).

(106)

Komisia pri skupinách vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(107)

Na tomto základe Komisia predbežne nezistila žiadny dumping v prípade skupín vyvážajúcich výrobcov z Indie zaradených do vzorky. Následne Komisia nestanovila žiadny predbežný dumping v prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia a žiadny predbežný dumping v prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov z Indie, keďže vývoz indických spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavuje veľmi veľký objem (približne 85 %) celkového indického vývozu do Únie.

(108)

Na začiatku posudzovaného obdobia vyrábalo podobný výrobok v Únii 24 výrobcov. Štyria z nich zastavili počas posudzovaného obdobia výrobu, takže v období prešetrovania zostalo v Únii 20 výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(109)

Združenie dovozcov tvrdilo, že šesť výrobcov z Únie nebolo zaradených do zoznamu výrobcov z Únie. Navrhovatelia tvrdili, že dvaja z týchto výrobcov nevyrábali dotknutý výrobok, jeden výrobca ukončil činnosť ešte pred začatím posudzovaného obdobia, výroba jedného výrobcu už bola do zoznamu zaradená a o poslednom výrobcovi nemali navrhovatelia úplné informácie. Navrhovatelia preto zaradili do zoznamu výrobcov z Únie jedného ďalšieho výrobcu z Únie, čo sa odrazilo v celkovom počte výrobcov uvedenom v predchádzajúcom odôvodnení.

(110)

Na základe všetkých dostupných informácií týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie, ako sú podnet, overené vyplnené dotazníky od výrobcov z Únie zaradených do vzorky a overené podania od navrhovateľov, Komisia stanovila celkovú výrobu v Únii počas obdobia prešetrovania približne na 360 tisíc ton.

(111)

Ako sa uvádza v odôvodnení 13, do vzorky boli zaradení traja výrobcovia z Únie, ktorí predstavovali 48 % celkovej výroby v Únii a 43 % celkového predaja podobného výrobku v Únii.

(112)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe údajov Eurostatu o dovoze, overených podaní od navrhovateľov a overených údajov o predaji od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(113)

Spotreba výrobkov z liatiny v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Spotreba v Únii (v Mt)

(114)

Spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia postupne klesla o 8 %. Trh s výrobkami z liatiny závisí od dopytu, na ktorý majú vplyv najmä odvetvie kanalizácie a odvetvie vodného hospodárstva závisiace od celkového hospodárskeho rozvoja v Únii.

(115)

Komisia skúmala, či by sa dovoz výrobkov z liatiny s pôvodom v dotknutých krajinách mal posúdiť súhrnne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(116)

Keďže sa v prípade Indie predbežne nezistil žiadny dumping, Komisia sa domnievala, že účinok tohto dovozu nemožno posúdiť spolu s dumpingovým dovozom z ČĽR.

(117)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Následne sa stanovil podiel dovozu na trhu porovnaním objemu dovozu so spotrebou v Únii, ako je to zobrazené v tabuľke 3 v odôvodnení 113.

(118)

Dovoz výrobkov z liatiny z ČĽR do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Objem dovozu (v Mt) a podiel na trhu

(119)

V posudzovanom období sa objem dovozu z ČĽR do Únie zvýšil o 16 %. Po 24 % náraste v rokoch 2013 až 2014 dovoz z ČĽR v roku 2015 stabilne klesal až o 4 percentuálne body a počas obdobia prešetrovania klesol o ďalšie 4 percentuálne body.

(120)

Súčasne sa podiel dovozu z ČĽR na trhu Únie zvýšil z 21,7 % v roku 2013 na 27,3 % v období prešetrovania.

(121)

CCCME vyjadrila obavy týkajúce sa spoľahlivosti údajov o dovoze. Tvrdila, že navrhovatelia vychádzali z údajov Eurostatu, ktoré v plnej miere nezodpovedajú vymedzeniu dotknutého výrobku.

(122)

Komisia poznamenáva, že v podnete navrhovatelia vysvetlili svoju metódu, ktorou dospeli k údajom o dovoze na základe údajov Eurostatu obmedzených na dotknutý výrobok. Vzhľadom na neexistenciu spoľahlivejšej metódy a údajov Komisia určenie objemu dovozu dotknutého výrobku z ČĽR podložila touto metódou s využitím údajov Eurostatu, z ktorých boli vylúčené údaje o odvodňovacích žľaboch. CCCME okrem toho neposkytla alternatívne údaje. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(123)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu.

(124)

Priemerná cena dovozu z ČĽR do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 5

Dovozné ceny (EUR/tona)

(125)

Priemerné dovozné ceny z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 4 %. Po 15 % zvýšení v období 2013 až 2015 nastal v období od roku 2015 do obdobia prešetrovania výrazný pokles o 11 percentuálnych bodov.

(126)

Keďže tieto údaje vychádzajú zo štatistík dovozu a podrobný sortiment druhov výrobku nie je známy, vývoj cien nie je úplne spoľahlivý.

(127)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(128)

Komisia uskutočnila cenové porovnanie podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Vyplynuli z neho rozpätia podhodnotenia ceny od 35,4 % do 42,7 %.

(129)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(130)

Ako sa uvádza v odôvodnení 12, na stanovenie prípadnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bol použitý výber vzorky.

(131)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy.

(132)

Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele (výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, zamestnanosť, rast, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu) na základe informácií poskytnutých navrhovateľmi a výrobcami z Únie. Údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie.

(133)

Združenie neprepojených výrobcov tvrdilo, že makroekonomické ukazovatele poukazujú na pozitívnu a stabilnú situáciu výrobného odvetvia Únie ako celku. V údajoch sa odráža všeobecný pokles európskeho dopytu po prešetrovanom výrobku, pričom tento pokles by sa nemal pripisovať dovozu z ČĽR a Indie.

(134)

Komisia overila makroekonomické ukazovatele, ktoré poskytli navrhovatelia. Údaje za výrobné odvetvie Únie ako celok vychádzali z aktuálnych údajov týkajúcich sa navrhovateľov a podporujúcich výrobcov, ako aj z overených odhadov pre zvyšok výrobného odvetvia Únie poskytnutých navrhovateľmi.

(135)

Vzhľadom na to sa Komisia domnieva, že súbor makroekonomických údajov je reprezentatívny, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(136)

Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele (priemerné jednotkové predajné ceny, náklady práce, jednotkové náklady, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií) na základe riadne overených údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Údaje sa týkajú výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(137)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(138)

Objem výroby výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížil o 4 %. Po miernom náraste v rokoch 2013 až 2014 objem výroby v roku 2015 klesol o 7 percentuálnych bodov a počas obdobia prešetrovania zostal stabilný.

(139)

Pokles objemu výroby v období od roku 2014 do obdobia prešetrovania podnietil pokles spotreby uvedený v tabuľke 3 odôvodnenia 113, ako aj rastúci objem dumpingového dovozu z ČĽR.

(140)

Vykázané údaje o výrobnej kapacite výrobného odvetvia Únie sa vzťahujú na technickú kapacitu, čo znamená, že sa zohľadnili úpravy, ktoré výrobné odvetvie považuje za normálne, a to s ohľadom na čas prípravy, údržbu, odstránenie prekážok a iné bežné prestoje.

(141)

Vzhľadom na to v roku 2015 výrobná kapacita v porovnaní s rokom 2013 klesla o 5 percentuálnych bodov a potom sa mierne zvýšila o 1 percentuálny bod.

(142)

Keďže objem výroby a výrobná kapacita zaznamenávajú zhruba rovnaký klesajúci trend, využitie kapacity zostáva počas posudzovaného obdobia stabilné. Využitie kapacity zostalo počas posudzovaného obdobia celkovo na veľmi nízkej úrovni.

(143)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu

(144)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížil o 11 %.

(145)

Podobne ako v prípade vývoja objemu výroby, aj pokles predaja v období od roku 2014 do obdobia prešetrovania bol podnietený poklesom spotreby na trhu Únie vysvetleným v odôvodnení 113, ako aj rastúcim objemom dumpingového dovozu z ČĽR.

(146)

V dôsledku rastúceho dovozu z ČĽR na trhu s klesajúcou spotrebou sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu znížil o 3 %.

(147)

Spotreba v Únii v období od roku 2013 do obdobia prešetrovania postupne klesala o 8 % alebo takmer 46 000 ton. Tento pokles negatívne ovplyvňuje situáciu v oblasti predaja a objemu výroby, ako aj zamestnanosti vo výrobnom odvetví Únie.

(148)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

(149)

Vo výrobnom odvetví Únie sa v posudzovanom období znížila zamestnanosť o 7 %. Tento pokles bol reakciou na zníženie objemu výroby o 4 %, ktorý bol zapríčinený poklesom dopytu a zvyšujúcim sa objemom dumpingového dovozu z ČĽR.

(150)

Dumpingové rozpätie z ČĽR je značne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z ČĽR podstatný.

(151)

V roku 2005 Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých odliatkov s pôvodom v ČĽR (4). Tieto opatrenia boli zrušené v septembri 2011 (5). Z údajov získaných počas tohto prešetrovania vyplýva, že dumping sa v Únii počas posudzovaného obdobia znovu objavil.

(152)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny v Únii

(153)

Priemerná predajná cena výrobcov z Únie zaradených do vzorky v posudzovanom období postupne klesla až o 5 %, zatiaľ čo priemerné jednotkové výrobné náklady sa znížili o 3 %.

(154)

S cieľom znížiť stratu podielu na trhu a konkurovať lacnému dumpingovému dovozu z ČĽR museli výrobcovia z Únie znížiť predajné ceny. Pokles cien je vyšší ako pokles výrobných nákladov, ktoré vyplývajú najmä z poklesu cien surovín v posudzovanom období.

(155)

Priemerné náklady práce troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(156)

Priemerné náklady práce na jedného zamestnanca sa v posudzovanom období zvýšili o 3 %.

(157)

Úroveň zásob troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

(158)

Úroveň konečných zásob troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšila o 12 %. Zvýšenie v období 2013 až 2014 bolo spôsobené zvýšením objemu výroby, zatiaľ čo predaj na trhu Únie klesol.

(159)

Hlavným dôvodom zvýšenia stavu zásob bolo to, že hoci výrobné odvetvie Únie obmedzilo objem výroby, objem predaja od straty podielu výrobného odvetvia Únie na trhu z dôvodu čínskeho dovozu klesal rýchlejšie.

(160)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(161)

Komisia stanovila ziskovosť troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(162)

Výrobné odvetvie Únie zaznamenávalo za posledných desať rokov postupný pokles ziskov. Zatiaľ čo ziskovosť výrobcov z Únie sa v roku 2006 pohybovala približne na úrovni 10 %, v prvom roku posudzovaného obdobia bola 5,3 % a počas posudzovaného obdobia sa ďalej znižovala. Ziskovosť troch spoločností zaradených do vzorky sa v posudzovanom období znížila o 41 %.

(163)

Tento negatívny vývoj bol spôsobený klesajúcim predajom výrobného odvetvia Únie na trhu Únie za ceny, ktoré sa počas posudzovaného obdobia znižovali rýchlejšie ako výrobné náklady.

(164)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Počas posudzovaného obdobia sa peňažný tok znížil o 38 %. Po 56 % poklese v období rokov 2013 až 2014, na ktorý malo vplyv zvýšenie výroby v porovnaní s rokom 2013, zatiaľ čo predaj klesal, došlo v roku 2015 k zlepšeniu. Negatívny trend však v období prešetrovania naďalej pokračoval relatívne malým poklesom.

(165)

Investície predstavujú čistú účtovnú hodnotu aktív. V rokoch 2013 až 2015 stabilne klesali o 3 percentuálne body a potom počas obdobia prešetrovania prudko klesli o 5 percentuálnych bodov. Celkovo počas posudzovaného obdobia investície klesli o 8 %. Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií, v ktorom sa odráža úroveň odpisovania. V posudzovanom období sa znížila o 12 %. Po stabilnom poklese v období rokov 2013 až 2015, na ktorý mal vplyv podstatný pokles predaja, sa počas obdobia prešetrovania o niečo zlepšila. Tento ukazovateľ však samotný nevypovedá o stave výrobného odvetvia Únie. Aktíva výrobného odvetvia Únie boli takmer úplne odpísané, a preto je čistá účtovná hodnota aktív nízka, čo má za následok neprirodzene vysokú úroveň návratnosti investícií.

(166)

Zlé finančné výsledky výrobného odvetvia Únie v období od roku 2013 do obdobia prešetrovania obmedzovali jeho schopnosť získať kapitál. Výrobné odvetvie vyrábajúce výrobky z liatiny je kapitálovo náročné a sú preň typické značné investície, ktoré sa každých 15 až 20 rokov opakujú s cieľom modernizovať stroje potrebné vo výrobnom procese. Výrobné zariadenia výrobného odvetvia Únie rýchlo starnú a výrobné odvetvie Únie si vyžaduje na ďalšiu prevádzku značné a dlhodobé investície. Návratnosť investícií počas posudzovaného obdobia nie je dostatočná nato, aby tieto značné investície pokryla.

(167)

Z preskúmania uvedených faktorov vyplýva, že v období od roku 2013 do obdobia prešetrovania výrobné odvetvie Únie znížilo výrobu ( – 4 %) a stratilo časť podielu na trhu. Počas posudzovaného obdobia ukončili činnosť štyri zlievarne v Únii.

(168)

Ziskovosť výrobcov z Únie sa okrem toho v období od roku 2013 do obdobia prešetrovania znížila takmer na polovicu a dostala sa na veľmi nízku úroveň.

(169)

Okrem toho sa v posudzovanom období negatívne vyvíjali aj ďalšie ukazovatele ujmy, ako napríklad kapacita (– 4 %), objem predaja v Únii (– 11 %) a zamestnanosť (– 7 %).

(170)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(171)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z ČĽR spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto skúmala, či výrobné odvetvie Únie mohlo byť súbežne s tým poškodené aj inými známymi faktormi.

(172)

Komisia zabezpečila, aby prípadná ujma spôsobená inými faktormi než dumpingovým dovozom z ČĽR nebola pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Ide o tieto faktory: dovoz z iných tretích krajín, výkonnosť výrobcov z Únie v oblasti vývozného predaja, zníženie dopytu, konkurencia medzi výrobcami z Únie, riadenie výrobného odvetvia Únie a údajná segmentácia na trhu Únie.

(173)

Ceny dumpingového dovozu z ČĽR boli oproti cenám výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania značne podhodnotené, pričom rozpätia podhodnotenia predstavovali 35,4 % až 42,7 %, čo viedlo k poklesu podielu na trhu a zisku výrobného odvetvia Únie (z 5,3 % v roku 2013 na 3,1 % v období prešetrovania). Počas posudzovaného obdobia stratilo výrobné odvetvie Únie skutočne 11 % objemu predaja na trhu, ktorý sa zmenšil o 8 %, zatiaľ čo objem dovozu z ČĽR sa zvýšil o 16 %.

(174)

Celkovo bola počas posudzovaného obdobia strata podielu výrobného odvetvia Únie na trhu na úrovni 2,1 percentuálneho bodu absorbovaná zvýšením trhového podielu dumpingového dovozu s pôvodom v ČĽR o 5,6 percentuálneho bodu.

(175)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 13

Dovoz z tretích krajín

(176)

Objem dovozu z iných krajín než ČĽR sa počas posudzovaného obdobia znížil o 27 % zo 102 759 ton v roku 2013 na 75 471 ton v období prešetrovania. Ich podiel na trhu sa znížil o 20 %. Väčšina tohto dovozu má pôvod v Indii (61 % v období prešetrovania). Dovoz z tretích krajín dosiahol v období prešetrovania približne 34 % z celkového dovozu do Únie, pričom dovoz z Indie dosiahol v období prešetrovania približne 21 %.

(177)

Pokiaľ ide o objem dovozu z Indie, ten sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 19 % z 37 917 ton v roku 2013 približne na 46 004 ton v období prešetrovania. Indický podiel na trhu sa zvýšil o 30 % zo 6,5 % v roku 2013 na 8,5 % počas obdobia prešetrovania.

(178)

Počas posudzovaného obdobia získala ČĽR podiel na trhu čiastočne od výrobného odvetvia Únie a čiastočne od tretích krajín iných než India, zatiaľ čo nemožno vylúčiť ani to, že India zvýšila svoj podiel na trhu čiastočne aj na úkor výrobného odvetvia Únie.

(179)

Okrem toho dovozné ceny z Indie boli počas obdobia prešetrovania oproti cenám výrobného odvetvia Únie podobne podhodnotené ako čínske dovozné ceny (od 40 % do 50 %). Z objemu v tonách vyplýva, že čínske dovozné ceny boli počas posudzovaného obdobia v priemere vyššie než indické ceny. Tento cenový rozdiel však nie je určujúci, keďže sortiment výrobkov indického a čínskeho vývozu sa líši. Indický vývoz do EÚ tvorili naozaj najmä výrobky zo sivej liatiny a čínsky vývoz sa týkal najmä tvárnej liatiny. Z dôvodu relatívne vysokej lámavosti sivej liatiny sa v prípade výrobkov zo sivej liatiny vyžaduje na dosiahnutie porovnateľného výkonu vyšší objem materiálu než v prípade výrobkov z tvárnej liatiny. Výrobky zo sivej liatiny sú preto ťažšie, čo má za následok podobnú cenovú úroveň na jeden dotknutý výrobok.

(180)

Keďže ceny indického dovozu boli oproti cenám výrobného odvetvia Únie podhodnotené, tento dovoz prispieval k značnej ujme výrobného odvetvia Únie. Predstavuje však oveľa nižší objem a podiel na trhu (8,5 % podiel na trhu v období prešetrovania v porovnaní s 27,3 % v prípade ČĽR). Konkrétne možno konštatovať, že úroveň dovozu z ČĽR počas obdobia prešetrovania (147 186 ton počas obdobia prešetrovania) je oveľa zásadnejšia a viac než trikrát vyššia než úroveň indického dovozu počas obdobia prešetrovania (46 004 ton počas obdobia prešetrovania). Z toho vyplýva, že indický dovoz nenarušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a nemohol mať na ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, väčší ako okrajový vplyv.

(181)

Z analýzy údajov Eurostatu vyplynulo, že dovozné ceny z iných krajín než Indie a ČĽR sa počas posudzovaného obdobia zvýšili a dosiahli vyššiu úroveň než ceny výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania, zatiaľ čo objem dovozu sa počas posudzovaného obdobia znížil o 55 % (zo 64 843 ton na 29 468 ton) (6). Preto tento dovoz nemohol spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(182)

Komisia analyzovala dovoz z iných krajín než ČĽR aj súhrnne. Objem dovozu sa znížil o 27 %, priemerná cena sa zvýšila o 39 % a bola podstatne vyššia než dovozná cena z ČĽR. Z toho vyplýva, že dovoz zo všetkých ostatných krajín iných ako ČĽR nenarušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a nemohol mať na ujmu väčší ako okrajový vplyv.

(183)

Objem vývozu troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 14

Výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky v oblasti vývozu

(184)

Objem a hodnota vývozu výrobcov z Únie prepojeným a neprepojeným zákazníkom sa počas posudzovaného obdobia zvýšili. Priemerná jednotková cena vývozu neprepojeným zákazníkom zostáva vysoko nad úrovňou priemernej jednotkovej ceny čínskeho dovozu. Predaj výrobného odvetvia Únie na vývoz preto neprispel k slabej ziskovosti a nízkemu využitiu kapacít výrobného odvetvia Únie. Vzhľadom na to Komisia dospela k záveru, že vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie neprispela k utrpenej ujme.

(185)

Združenie dovozcov tvrdilo, že údajná značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, je spôsobená najmä podstatným znížením vývozu Únie počas posudzovaného obdobia.

(186)

Komisia poznamenala, že združenie dovozcov používa na svoje odôvodnenie údaje Eurostatu. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 36, dotknutý výrobok má v Eurostate kód ex, a preto Eurostat neposkytuje údaje kopírujúce vymedzenie dotknutého výrobku.

(187)

Overené údaje od výrobcov z Únie ukázali, že došlo k nárastu objemu vývozu prešetrovaného výrobku, ako je uvedené v tabuľke 14 v odôvodnení 183.

(188)

Združenie dovozcov neposkytlo odôvodnenie, ktorým by vyvrátilo overené údaje poskytnuté spoločnosťami zaradenými do vzorky, a preto bolo tvrdenie zamietnuté.

(189)

Združenie dovozcov tvrdilo, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, súvisí s trhmi so stavebníctvom, stavebnými a inžinierskymi prácami, ktoré sa ešte plne nezotavili z hospodárskej krízy. Problémy výrobnému odvetviu Únie spôsobujú aj neisté vyhliadky na vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie. Združenie dovozcov však tieto tvrdenia nepodložilo nezvratnými dôkazmi.

(190)

Okrem toho indické výrobné odvetvie tvrdilo, že navrhovatelia pôvodne nepredložili dôkazy o priamom prepojení medzi zatvorením zlievarní výrobcov z Únie Aco, Dois Portos a EJ Access Systems a tlakom údajného dumpingového dovozu z ČĽR a Indie. Tieto zatvorenia sa však uskutočnili v rovnakom čase ako nárast dumpingového dovozu z ČĽR, strata podielu na trhu a pokles cien a ziskovosti výrobného odvetvia Únie.

(191)

Komisia poznamenala, že počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii znížila o 8 %, zatiaľ čo predaj výrobného odvetvia Únie sa znížil o 11 % a čínsky dumpingový dovoz sa zvýšil o 16 %. Komisia preto dospela k záveru, že hoci pokles dopytu mohol mať vplyv na ujmu výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania, nemohol narušiť príčinnú súvislosť medzi čínskym dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(192)

Združenie dovozcov tvrdilo, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, súvisí s konkurenciou na trhu v rámci Únie, ktorú predstavujú východoeurópske členské štáty a ktorá mala za následok ujmu výrobcov zo západoeurópskych členských štátov.

(193)

Navrhovatelia s uvedeným nesúhlasili a tvrdili, že stredoeurópski a východoeurópski výrobcovia nemali tendenciu zapájať sa do hospodárskej súťaže v západoeurópskych členských štátoch, pretože trh v západoeurópskych členských štátoch pre nich nebol vzhľadom na dumpingový dovoz z ČĽR veľmi atraktívny.

(194)

Komisia poznamenala, že obchod s výrobkami z liatiny v rámci Únie existuje, a to aj medzi stredoeurópskymi/východoeurópskymi štátmi a západoeurópskymi štátmi. Obchod v rámci Únie vykazuje počas posudzovaného obdobia stabilný trend, a preto nemohol prispieť k ujme utrpenej počas posudzovaného obdobia. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(195)

Združenie dovozcov tvrdilo, že slabšie postavenie výrobného odvetvia Únie možno pripísať neefektívnym rozhodnutiam prijímaným riadiacimi pracovníkmi a nedostatočným investíciám do výskumu a vývoja.

(196)

Združenie dovozcov tieto tvrdenia nepodložilo žiadnymi dôkazmi. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(197)

CCCME tvrdila, že existujú podstatné rozdiely medzi druhmi predávaného výrobku v závislosti od geografického umiestnenia členských štátov, ktoré súvisia najmä s rozdelením na výrobky zo sivej a výrobky z tvárnej liatiny. Zákazníci podľa všetkého jednotne používajú jeden z týchto dvoch výrobkov podľa členského štátu. Výrobné odvetvie Únie sa rozdeľuje na výrobu sivej liatiny a výrobu tvárnej liatiny a dovoz z ČĽR sa týka najmä tvárnej liatiny, zatiaľ čo dovoz z Indie sa týka najmä sivej liatiny. Túto otázku vznieslo aj indické výrobné odvetvie.

(198)

CCCME tvrdila, že ujmu, ktorú odvetvie utrpeli v členskom štáte s predajom prevažne sivej liatiny, nemožno pripísať čínskemu dovozu dotknutého výrobku, keďže si vzájomne nekonkurujú.

(199)

Komisia poznamenala, že trh Únie je jednotný trh, na ktorý sa vzťahuje celoeurópska norma, ako aj vnútroštátne normy, existuje na ňom obchod v rámci Únie a preniká naň dovoz. Hoci môže existovať preferencia pre výrobky zo sivej alebo tvárnej liatiny, predaj a výroba nie sú výhradne založené na druhu liatiny. Oba druhy majú rovnaké koncové použitie a môžu sa navzájom nahrádzať. Komisia preto výrobky zo sivej a tvárnej liatiny považovala za zameniteľné.

(200)

CCCME ďalej tvrdila, že výrobné odvetvie Únie sa špecializuje na výrobu a predaj neštandardných výrobkov. Dovoz sa netýka neštandardných výrobkov a ujmu súvisiacu s takýmito výrobkami nemožno pripísať dovozu z ČĽR alebo Indie.

(201)

Komisia využila systém kategorizácie výrobkov, ktorý jej umožnil porovnať dovážané výrobky s podobnými výrobkami vyrábanými výrobným odvetvím Únie. Rozdiely medzi výrobkami sú preto pri stanovovaní úrovne ujmy zohľadnené. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(202)

Komisia predbežne stanovila príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom z ČĽR.

(203)

Komisia rozlíšila a oddelila účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od účinkov dumpingového dovozu spôsobujúcich ujmu.

(204)

V prípade ďalších identifikovaných faktorov, ako sú dovoz z iných tretích krajín, výkonnosť výrobcov z Únie v oblasti vývozného predaja, zníženie dopytu, konkurencia medzi výrobcami z Únie, riadenie výrobného odvetvia Únie a údajná segmentácia na trhu Únie, sa predbežne nezistilo narušenie príčinnej súvislosti, a to ani po zvážení ich možného spoločného účinku.

(205)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela v tejto fáze k záveru, že značná ujma výrobného odvetvia Únie bola spôsobená dumpingovým dovozom z ČĽR a že ostatné faktory, posudzované jednotlivo alebo spoločne, nenarušili príčinnú súvislosť.

(206)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či napriek zisteniu dumpingu spôsobujúceho ujmu môže vyvodiť jednoznačný záver, že v tomto prípade nie je v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých jednotlivých príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(207)

Výrobné odvetvie Únie sa skladá z veľkých, ako aj malých a stredných podnikov a počas posudzovaného obdobia zamestnávalo priamo približne 3 000 zamestnancov v súvislosti s podobným výrobkom. Výrobné odvetvie sa nachádza najmä v Belgicku, Francúzsku, Nemecku, Španielsku a Spojenom kráľovstve, pričom v menšej miere sa výroba uskutočňuje aj v Chorvátsku, Českej republike, vo Fínsku, v Taliansku, Holandsku, Poľsku, Slovinsku a vo Švédsku.

(208)

Počas prešetrovania spolupracovalo osem výrobcov z Únie (z ktorých dvaja sú vzájomne prepojení). Žiadny zo známych výrobcov nemal námietky proti začatiu prešetrovania. Ako sa preukázalo v oddiele 4.4.4, výrobné odvetvie Únie ako celok zaznamenalo pri analýze vývoja ukazovateľov ujmy od začiatku posudzovaného obdobia zhoršenie situácie a bolo nepriaznivo ovplyvnené dumpingovým dovozom.

(209)

Komisia očakáva, že uložením predbežného antidumpingového cla sa obnovia spravodlivé obchodné podmienky na trhu Únie, skončí sa pokles cien a výrobnému odvetviu Únie sa umožní znovu získať stratený podiel na trhu. Viedlo by to k zvýšeniu ziskovosti výrobného odvetvia Únie na úrovne, ktoré sa pre toto kapitálovo náročné výrobné odvetvie považujú za nevyhnutné.

(210)

Výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom. Komisia pripomína, že väčšina ukazovateľov ujmy vykazovala od začiatku posudzovaného obdobia negatívny trend. Vážne ovplyvnené boli najmä ukazovatele ujmy súvisiace s finančnými výsledkami výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ako napríklad ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií.

(211)

Preto je dôležité, aby sa ceny obnovili na úroveň umožňujúcu všetkým výrobcom pôsobiť na trhu Únie za spravodlivých obchodných podmienok. Pri neexistencii opatrení je ďalšie zhoršovanie hospodárskej a finančnej situácie výrobného odvetvia Únie veľmi pravdepodobné.

(212)

Komisia preto dospela k predbežnému záveru, že uloženie antidumpingového cla by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie. Uloženie antidumpingových opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo zotaviť sa z účinkov dumpingu spôsobujúceho ujmu.

(213)

Ako je uvedené v odôvodnení 21, 28 dovozcov, z ktorých 19 je členom združenia dovozcov uvedeného v odôvodnení 7, spolupracuje na prešetrovaní a traja z nich boli zaradení do vzorky. Spolupracujúci dovozcovia predstavujú 62 % dovozu z ČĽR a Indie. Traja dovozcovia zaradení do vzorky predstavujú 42 % objemu dovezeného všetkými spolupracujúcimi dovozcami. Všetci traja dovozcovia zaradení do vzorky spoločne s ostatnými členmi združenia dovozcov voči uloženiu opatrení namietali.

(214)

Združenie dovozcov tvrdilo, že prijatie antidumpingových opatrení nie je v záujme Únie, keďže prinesie narušenie hospodárskej súťaže na trhu Únie a zabráni dovozu dotknutého výrobku do Únie, pretože dovoz z ČĽR a Indie predstavuje takmer celý objem dovozu do Únie.

(215)

Navrhovatelia voči tomuto argumentu namietali a poznamenali, že uložením antidumpingových opatrení sa obnovia ceny Únie na úroveň, ktorá umožňuje spravodlivú hospodársku súťaž, a to bez zatvorenia trhu dovozu z ČĽR alebo Indie alebo bez toho, aby to ktorémukoľvek výrobcovi z Únie umožnilo získať dominantné postavenie na trhu Únie.

(216)

Združenie dovozcov tvrdilo, že neprepojení dovozcovia už teraz čelia závažným ťažkostiam pri získavaní primeraných dodávok prešetrovaného výrobku, a to v dôsledku vertikálnej integrácie výrobcov z Únie, ktorá sa ešte zhorší, ak sa antidumpingové opatrenia uložia.

(217)

Komisia zistila, že výrobné odvetvie Únie predáva nezávislým distribútorom a nie je vertikálne integrované, ako tvrdilo združenie neprepojených dovozcov. Výrobné odvetvie Únie v súčasnosti využíva kapacitu na nízkej úrovni a približne 10 % dovozu má pôvod v krajinách iných ako ČĽR a India, takže dovozcovia môžu prejsť na výrobu v Únii alebo ostatný dovoz. Komisia sa preto domnieva, že navrhovatelia by vedeli zaistiť bezpečnosť dodávok tak, aby vyhoveli nadmernému dopytu.

(218)

Podľa združenia dovozcov tvoria väčšinu neprepojených dovozcov MSP, ktoré majú obmedzenú kapacitu na prispôsobenie svojho podnikania uloženiu antidumpingových opatrení.

(219)

Komisia posúdila tvrdenia dovozcov aj navrhovateľov a dospela k záveru, že na základe aktuálnych údajov dodávatelia pridávajú v Únii určitú hodnotu a nedokázali by absorbovať antidumpingové clo bez zvýšenia cien. Komisia porovnala priemerné predajné ceny dovozcov a výrobného odvetvia Únie a dospela k záveru, že existuje priestor na zvýšenie cien.

(220)

Hoci dovozcovia tvrdili, že z dôvodu nákladov na formy a osvedčovanie je pre nich ťažké prejsť na alternatívne zdroje dodávok, Komisia usúdila, že je to možné, a to z nasledujúceho dôvodu. Výrobné odvetvie Únie využíva kapacitu na úrovni 54 % a zdá sa, že India, v prípade ktorej sa predbežne nezistil dumping, zvýšila výrobu tvárnej liatiny, a preto je popri ďalších krajinách ako Turecko a Nórsko možným zdrojom dodávok.

(221)

Komisia zistila, že z hľadiska zamestnanosti zohrávajú dovozcovia menšiu úlohu. Zatiaľ čo traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky zamestnávajú približne 1 200 osôb, v prípade dvoch dovozcov zaradených do vzorky, ktorí dovážajú z ČĽR, je možné k dotknutému výrobku priradiť menej než 100 osôb.

(222)

Komisia dospela k záveru, že na základe informácií, ktoré má v tomto štádiu k dispozícii a ktoré po uložení predbežných opatrení overí, nie je pravdepodobný vplyv opatrení na neprepojených dovozcov závažný a nepreváži nad pozitívnym účinkom opatrení na výrobné odvetvie Únie.

(223)

Hlavných koncových používateľov dotknutého výrobku tvoria verejné služby. Pre používateľov predstavuje dotknutý výrobok iba malú časť nákladov v často väčších projektoch infraštruktúry.

(224)

Združenie dovozcov vyjadrilo obavy, že antidumpingové opatrenia budú viesť k zvýšeniu cien v neprospech koncových používateľov, ktorými sú najmä verejné subjekty. Koncoví používatelia však nemôžu na úkor výrobného odvetvia Únie využívať ceny, ktoré sú nižšie ako náklady.

(225)

Neprihlásili sa žiadni používatelia ani spotrebiteľské organizácie. Z dôvodu nespolupráce týchto strán Komisia dospela k záveru, že predbežné uloženie opatrení by nezmenilo ich situáciu nepriaznivým spôsobom.

(226)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie predbežných opatrení na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v ČĽR nie je v tejto fáze prešetrovania v záujme Únie.

(227)

Na základe záverov, ku ktorým dospela Komisia vo vzťahu k dumpingu, ujme, príčinnej súvislosti a záujmu Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje čínsky dumpingový dovoz. Keďže v prípade Indie sa nezistil žiadny dumping, neuložia sa žiadne predbežné opatrenia, ale prešetrovanie bude pokračovať, kým sa nestanovia konečné závery.

(228)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia najskôr stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(229)

Ujma by sa odstránila v prípade, ak by výrobné odvetvie Únie bolo schopné pokryť svoje výrobné náklady a dosiahnuť z predaja podobného výrobku na trhu Únie taký zisk pred zdanením, aký by odvetvie tohto typu v tomto sektore mohlo primerane dosiahnuť v bežných podmienkach hospodárskej súťaže, čiže bez dumpingového dovozu.

(230)

S cieľom stanoviť zisk, ktorý by bolo možné primerane dosiahnuť za bežných podmienok hospodárskej súťaže, Komisia zvážila zisk dosiahnutý v rámci neprepojeného predaja, ktorý bol použitý na účely stanovenia úrovne odstránenia ujmy.

(231)

Cieľový zisk sa predbežne stanovil na úroveň 5,3 % v súlade so ziskom z roku 2013 z neprepojeného predaja. Keďže dovoz za dumpingové ceny sa v roku 2014 do veľkej miery zvýšil a potom stabilizoval, úrovne zisku z roku 2013 sa považujú za úrovne, ktoré by bolo možné primerane dosiahnuť za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t. j. v prípade neexistencie dovozu za dumpingové ceny. Komisia potom určila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov z ČĽR zaradených do vzorky, náležite upravenej o dovozné náklady a clo, ktorá sa stanovila na účely výpočtu podhodnocovania ceny, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie počas obdobia prešetrovania. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania bol vyjadrený ako percento váženej priemernej dovoznej hodnoty CIF (náklady, poistenie a prepravné).

(232)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkých ostatných spoločností“ je vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti (pozri odôvodnenia 94 až 98).

(233)

Na dovoz výrobkov z liatiny s pôvodom v ČĽR by sa mali uložiť predbežné antidumpingové opatrenia v súlade s pravidlom nižšieho cla podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia. Komisia porovnala úrovne odstránenia ujmy a dumpingové rozpätia. Výška cla by sa mala stanoviť na úrovni dumpingového rozpätia alebo na úrovni odstránenia ujmy, podľa toho, čo je nižšie.

(234)

Na základe uvedených skutočností sú sadzby predbežného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(235)

Individuálne sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odrážajú preto situáciu, ktorá bola počas tohto prešetrovania zistená v súvislosti s týmito spoločnosťami. Tieto colné sadzby sa uplatňujú výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v ČĽR, ktorý vyrábajú uvedené právne subjekty. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatňovaná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemali by sa naň vzťahovať individuálne antidumpingové colné sadzby.

(236)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Žiadosť sa musí zaslať Komisii (7). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(237)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

(238)

V záujme riadneho úradného postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(239)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa zmeniť v konečnej fáze prešetrovania,