(1)

Francúzsko listom z 8. decembra 2016 požiadalo Úniu o splnomocnenie rokovať o dvojstrannej dohode s Alžírskom o justičnej spolupráci v občianskych a obchodných veciach. Cieľom bola modernizácia a konsolidácia troch platných dvojstranných dohôd z rokov 1962, 1964 a 1980.

(2)

Francúzsko poskytlo Komisii informácie, z ktorých vyplýva, že z dôvodu výnimočných hospodárskych, kultúrnych, historických, sociálnych a politických väzieb, ktoré má s Alžírskom, má Francúzsko osobitný záujem na rokovaniach o dvojstrannej dohode s Alžírskom, ktorej návrh bol predložený Komisii.

(3)

Francúzsko poskytlo najmä údaje o vysokom počte alžírskych občanov s pobytom na jeho území a o počte francúzskych občanov žijúcich v Alžírsku, ako aj o osobitnom význame obchodnej výmeny medzi týmito dvoma krajinami.

(4)

Vzťahy medzi Úniou a Alžírskom sú založené na Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou na strane druhej (2) (ďalej len „Euro-stredomorská dohoda“), ktorá nadobudla platnosť v roku 2005. Euro-stredomorská dohoda tvorí právny rámec upravujúci vzťahy medzi zmluvnými stranami v hospodárskych, obchodných, politických, sociálnych a kultúrnych veciach.

(5)

V článku 85 Euro-stredomorskej dohody sa stanovuje, že spolupráca v právnej a justičnej oblasti je nevyhnutná a potrebná ako doplnok k ostatným formám spolupráce medzi Úniou a Alžírskom stanoveným v Euro-stredomorskej dohode a že takáto spolupráca môže v prípade potreby zahŕňať rokovanie o dohodách v uvedených oblastiach.

(6)

Vzťah Únie s tretími krajinami, pokiaľ ide o justičnú spoluprácou v občianskych a obchodných veciach, sa opiera o právny rámec vypracovaný Haagskou konferenciou medzinárodného práva súkromného v súlade so zásadou multilateralizmu. Alžírsko však nie je členom Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného a doteraz odmietalo pristúpiť k jej základným dohovorom.

(7)

Hoci Alžírsko nie je členom Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného a nepristúpilo k jej základným dohovorom, návrh dohody sa zdá byť do veľkej miery inšpirovaný systémom zavedeným haagskymi dohovormi a právnymi predpismi Únie prijatými v rovnakých otázkach.

(8)

Niektoré otázky, ktorými sa má zaoberať návrh dohody medzi Francúzskom a Alžírskom, majú vplyv na príslušné acquis Únie vo veciach rodinného práva. Otázky, na ktoré sa vzťahujú takéto medzinárodné záväzky, preto patria do výlučnej vonkajšej právomoci Únie. Členské štáty môžu rokovať o takýchto záväzkoch alebo ich prijímať len vtedy, ak im na to zákonodarca Únie udelí splnomocnenie podľa článku 2 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) v súlade s legislatívnym postupom uvedeným v článku 81 ods. 3 ZFEÚ.

(9)

Keďže Únia má právomoc vo väčšine otázok, ktorými sa má zaoberať návrh dohody medzi Francúzskom a Alžírskom, Francúzsko by malo pravidelne podávať Komisii správy o priebehu rokovaní o dvojstrannej dohode. Francúzsko aj Komisia budú pravidelne informovať Radu o vývoji.

(10)

Neexistujú žiadne náznaky, že by budúca dohoda medzi Francúzskom a Alžírskom mala nevyhnutne negatívny vplyv na acquis Únie. Je však vhodné stanoviť usmernenia na rokovania s cieľom minimalizovať riziko takýchto negatívnych účinkov.

(11)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(12)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

a)

Francúzsko informuje Alžírsko, že Komisia sa môže zúčastniť na rokovaniach ako pozorovateľ, a že Komisia bude informovaná o akomkoľvek pokroku a výsledkoch dosiahnutých počas rôznych fáz rokovaní;

b)

Francúzsko vyzve Alžírsko, aby zvážilo pristúpenie k základným dohovorom týkajúcim sa vecí rodinného práva, ktoré vypracovala Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného (ďalej len „haagske dohovory“), a začalo analýzu najvhodnejších prostriedkov na odstránenie prekážok, ktoré Alžírsku bránia v pristúpení k haagskym dohovorom;

c)

Francúzsko informuje Alžírsko, že po ukončení rokovaní sa pred tým, ako sa Francúzsku umožní uzavrieť dohodu, vyžaduje splnomocnenie od Rady;

d)

Francúzsko informuje Alžírsko, že v splnomocnení od Rady na uzavretie dohody na základe návrhu Komisie sa môže stanoviť, že dohoda má mať časovo obmedzenú platnosť s možnosťou, že sa v rozhodnutí Rady o uzavretí dohody uvedie mechanizmus automatického predĺženia;

e)

do dohody sa vloží ustanovenie, ktorým sa zabezpečuje úplné alebo čiastočné vypovedanie dohody alebo priame nahradenie príslušných ustanovení dohody v prípade uzavretia následnej dohody medzi Úniou alebo Úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Alžírskom na strane druhej, alebo pristúpenia Alžírska k príslušným haagskym dohovorom;

f)

do dohody sa vloží ustanovenie, podľa ktorého akékoľvek rozhodnutie, ktoré bolo vo Francúzsku uznané na základe dohody, sa nemôže následne dostať do obehu v iných členských štátoch podľa práva Únie;

g)

ustanovenia dohody musia byť v súlade s príslušným acquis Únie a príslušnými haagskymi dohovormi;

h)

Francúzsko informuje Alžírsko, že v závislosti od vývoja rokovaní môžu byť v náležitom čase potrebné ďalšie usmernenia na rokovania.