—

so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity z 13. januára 2020 predloženú predsedom španielskeho Tribunal Supremo (najvyššieho súdu) a vypracovanú predsedom druhej komory španielskeho Tribunal Supremo v súvislosti s osobitným konaním č. 3/20907/2017 zo 10. januára 2020; so zreteľom na oznámenie uvedenej žiadosti o zbavenie imunity v pléne 16. januára 2020,

—

po vypočutí Antoniho Comína i Oliveresa v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

—

so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011, 17. januára 2013 a 19. decembra 2019 (1),

—

so zreteľom na rozhodnutie španielskej Junta Electoral Central (Ústrednej volebnej komisie) z 13. júna 2019 (2),

—

so zreteľom na oznámenie v pléne 13. januára 2020, že v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 19. decembra 2019 Európsky parlament vzal na vedomie zvolenie Antoniho Comína i Oliveresa za poslanca Európskeho parlamentu s účinnosťou od 2. júla 2019,

—

so zreteľom na článok 71 ods. 1 a 2 španielskej ústavy,

—

so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0021/2021),

A.

keďže predseda druhej komory španielskeho Tribunal Supremo požiadal o zbavenie poslanca Európskeho parlamentu Antoniho Comína i Oliveresa imunity s prihliadnutím na článok 9 prvý odsek písm. b) Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie v súvislosti s osobitným konaním č. 3/20907/2017 – trestné konanie o údajnom trestnom čine poburovania, ako je stanovené v článkoch 544 a 545 španielskeho trestného zákonníka, a trestného činu zneužitia verejných finančných prostriedkov, ako je stanovené v článku 432 španielskeho trestného zákonníka v spojení s jeho článkom 252;

B.

keďže činy, ktoré sú predmetom trestného stíhania, boli údajne spáchané v roku 2017; keďže rozhodnutie o trestnom stíhaní v tejto veci bolo vydané 21. marca 2018 a potvrdené následnými rozhodnutiami o zamietnutí odvolaní; keďže vyšetrovanie bolo ukončené uznesením z 9. júla 2018 a potvrdené ako konečné 25. októbra 2018; keďže rozhodnutím z 9. júla 2018 bol Antoni Comín i Oliveres okrem iného obvinený z pohŕdania súdom, a bolo prijaté rozhodnutie o prerušení konania vo vzťahu k nemu a ďalším osobám až do ich nájdenia;

C.

keďže po vynesení rozsudku Súdneho dvora Európskej únie 19. decembra 2019 Európsky parlament vzal na vedomie zvolenie Antoniho Comína i Oliveresa za poslanca Európskeho parlamentu s účinnosťou od 2. júla 2019;

D.

keďže postavenie poslanca Európskeho parlamentu bolo získané s účinnosťou od 13. júna 2019; keďže žiadosť o zbavenie imunity sa preto týka skutočností a trestného stíhania, ktoré vznikli pred získaním tohto postavenia, a tým aj imunity poslanca Európskeho parlamentu;

E.

keďže Výbor pre právne veci vzal na vedomie dokumenty, ktoré členom výboru predložil Antoni Comín i Oliveres v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku a ktoré považuje za relevantné pre toto konanie;

F.

keďže orgány členských štátov rozhodujú o vhodnosti súdnych konaní;

G.

keďže nie je úlohou Európskeho parlamentu spochybňovať podstatu vnútroštátnych právnych a súdnych systémov;

H.

keďže Európsky parlament nemá právomoc posudzovať alebo spochybňovať právomoc vnútroštátnych súdnych orgánov zodpovedných za príslušné trestné konanie;

I.

keďže v súlade so španielskym právom, ako ho vykladajú vnútroštátne súdy a ako ho Európskemu parlamentu oznámil dotknutý členský štát, je druhá trestnoprávna komora španielskeho Tribunal Supremo príslušným orgánom, pokiaľ ide o podanie žiadosti o zbavenie poslanca Európskeho parlamentu imunity;

J.

keďže konanie sa netýka vyjadrených názorov ani hlasovania pri výkone funkcií poslanca Európskeho parlamentu na účely článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

K.

keďže podľa článku 9 prvého odseku písm. a) Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunity priznané členom parlamentu tohto štátu;

L.

keďže článok 71 ods. 1 a 2 španielskej ústavy stanovuje:

M.

keďže žiadosť o zbavenie imunity vzhľadom na uplatňovanie článku 71 španielskej ústavy a konkrétne štádium konania, od ktorého nie je potrebné požiadať o parlamentné povolenie viesť trestné konanie proti obvinenej osobe, ktorá získa postavenie poslanca parlamentu, informuje o tom, že žiadosť o zbavenie imunity nie je potrebná v prípadoch, keď sa postavenie poslanca parlamentu získa v čase, keď prebieha súdne konanie, ktoré sa začalo pred týmto získaním, alebo v prípadoch, keď poslanec parlamentu nastúpi do funkcie po formálnom stíhaní; keďže sa preto nevyžaduje požiadať o zbavenie imunity podľa článku 9 prvého odseku písm. a) Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie s cieľom prijať opatrenia na území Španielska;

N.

keďže nie je úlohou Európskeho parlamentu vykladať vnútroštátne predpisy o výsadách a imunitách poslancov parlamentu;

O.

keďže v článku 9 prvom odseku písm. b) Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie sa uvádza, že poslanci Európskeho parlamentu požívajú na území ktoréhokoľvek iného členského štátu imunitu proti zadržaniu a právomoci súdov;

P.

keďže 4. novembra 2019 druhá komora španielskeho Tribunal Supremo nariadila vydať „i) rozhodnutie o začatí trestného konania […] podľa okolností: vnútroštátny(-é) zatykač(-e), európsky(-é) zatykač(-e) alebo medzinárodný(-é) zatykač(-e) na účely vydania“, okrem iného na Antoniho Comína i Oliveresa, ktorý bol obvinený z pohŕdania súdom; keďže, ako sa vysvetľuje v žiadosti o zbavenie imunity, 10. januára 2020 bolo odvolanie proti tomuto rozhodnutiu zamietnuté vzhľadom na zrušenie „príslušného vnútroštátneho príkazu na pátranie, zatknutie a zadržanie, ako aj medzinárodného a európskeho zatykača“ a potvrdené „proti príkazu zo 4. novembra 2019 na základe výkladu, ktorý poskytol Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 19. decembra 2019, ktorým sa podľa článku 9 Protokolu č. 7 k Zmluve o fungovaní Európskej únie účastníkovi konania, ktorý podal odvolanie/účastníkom konania, ktorí podali odvolanie priznávajú výsady a imunity poslanca(-ov) Európskeho parlamentu“, a rozhodlo sa tiež o požiadaní Európskeho parlamentu, aby zbavil Antoniho Comína i Oliveresa imunity „s cieľom vykonať európsky(-e) zatykač(-e) a aby o tom bol informované výkonný orgán v Belgicku;

Q.

keďže v článku 9 ods. 8 rokovacieho poriadku sa stanovuje, že Výbor pre právne veci sa za žiadnych okolností nevyslovuje o vine či nevine poslanca alebo o tom, či názory alebo činy pripisované poslancovi odôvodňujú trestné stíhanie, a to ani v prípade, ak výbor pri posudzovaní žiadosti nadobudol podrobnú znalosť skutkových okolností prípadu;

R.

keďže v súlade s článkom 5 ods. 2 rokovacieho poriadku nie je poslanecká imunita osobná výsada poslanca, ale záruka nezávislosti Európskeho parlamentu ako celku a jeho poslancov;

S.

keďže cieľom poslaneckej imunity je chrániť Európsky parlament a jeho členov pred súdnym konaním týkajúcim sa činností súvisiacich s výkonom poslaneckého mandátu a činností, ktoré sú od výkonu tohto mandátu neoddeliteľné;

T.

keďže obvinenie zjavne nesúvisí s postavením Antoniho Comína i Oliveresa ako poslanca Európskeho parlamentu, ale s jeho bývalým pôsobením na pozícii regionálneho ministra zdravotníctva Govern (katalánskej regionálnej vlády);

U.

keďže Antoni Comín i Oliveres je jednou z osôb patriacich do skupiny osôb, ktoré sa nachádzajú v podobnej situácii, keď sú stíhané a obvinené z predmetných trestných činov, pričom jediným rozdielom je skutočnosť, že v súčasnosti požíva imunitu ako poslanec Európskeho parlamentu; keďže by sa preto malo pamätať na to, že Antoni Comín i Oliveres nie je jedinou stíhanou osobou v danom prípade;

V.

keďže k inkriminovaným skutočnostiam došlo v roku 2017 a predmetné trestné konanie bolo začaté proti Antonimu Comínovi i Oliveresovi v roku 2018; keďže na základe toho nemožno tvrdiť, že súdne konanie sa začalo s úmyslom brániť budúcej politickej činnosti Antoniho Comína i Oliveresa ako poslanca Európskeho parlamentu, pretože jeho postavenie poslanca Európskeho parlamentu bolo v tom čase stále hypotetické a budúce;

W.

keďže v tomto prípade Európsky parlament nenašiel žiadne dôkazy o fumus persecutionis, teda skutkových okolnostiach, ktoré by naznačovali, že uvedené trestné stíhanie bolo začaté s úmyslom poškodiť politickú činnosť poslanca, a tým Európsky parlament;

1.

2.