<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-674/18</NO.CASE><NO.CASE>C-675/18</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62018CC0674</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:180">EU:C:2020:180</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>20</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>20</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálneho advokáta – E. Tančev – Spojené veci C-674/18 a C-675/18</HT></P><P><HT TYPE="SC">TMD Friction</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Evgeni Tančev</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20200305">5. marca 2020</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: angličtina.</P></NOTE></P></TI><STI><P>Spojené veci C‑674/18 a C‑675/18</P><P>EM</P><P>proti</P><P>TMD Friction GmbH (C‑674/18)</P><P>a</P><P>FL</P><P>proti</P><P>TMD Friction EsCo GmbH (C-675/18)</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesarbeitsgericht (Spolkový pracovný súd, Nemecko)]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Sociálna politika</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2001/23/ES</KEYWORD><KEYWORD>Zachovanie práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov</KEYWORD><KEYWORD>Články 3 a 5</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2008/94/ES</KEYWORD><KEYWORD>Zachovanie práv zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľov</KEYWORD><KEYWORD>Článok 8 smernice 2008/94</KEYWORD><KEYWORD>Doplnkové dôchodkové dávky</KEYWORD><KEYWORD>Otázka zodpovednosti nadobúdateľov za doplnkové dôchodkové dávky zamestnancov podniku prevedeného od platobne neschopného prevádzateľa</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Ak niektoré dôchodkové dávky nie sú splatné podľa práva členského štátu inštitúciou poverenou ochranou dôchodkových práv zamestnancov platobne neschopných podnikov podľa článku 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z <DATE ISO="20081022">22. októbra 2008</DATE> o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="283" PAGE.FIRST="36" DATE.PUB="2008">Ú. v. EÚ L 283, 2008, s. 36</REF.DOC.OJ>. Posledným rozsudkom o výklade článku 8 tejto smernice je rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Pensions‑Sicherungs‑Verein</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑168/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1128">EU:C:2019:1128</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070125">25. januára 2007</DATE>, <NAME.CASE>Robins a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑278/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:56">EU:C:2007:56</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130425">25. apríla 2013</DATE>, <NAME.CASE>Hogan a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑398/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:272">EU:C:2013:272</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161124">24. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Webb‑Sämann</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑454/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:891">EU:C:2016:891</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180906">6. septembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Hampshire</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑17/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:674">EU:C:2018:674</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, za akých prípadných okolností môže byť nadobúdateľ platobne neschopného podniku zodpovedný za tieto dávky na základe článkov 3 a/alebo 5 smernice Rady 2001/23/ES z <DATE ISO="20010312">12. marca 2001</DATE> o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="082" PAGE.FIRST="16" DATE.PUB="2001">Ú. v. ES L 82, 2001, s. 16</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/004, s. 98.</P></NOTE>?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Ide v podstate o otázku, ktorá vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesarbeitsgericht (Spolkový pracovný súd, Nemecko) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>vnútroštátny súd<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>). Vnútroštátny súd žiada o usmernenie, pokiaľ ide o zlučiteľnosť určitých praktík vedúcich k zníženiu zamestnaneckých a bývalých zamestnaneckých doplnkových dôchodkových dávok, ktoré vyplývajú z nemeckého práva a majú vplyv na podnik v prípade platobnej neschopnosti, so smernicou 2001/23 a aký to má dopad na zodpovednosť nadobúdateľov.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="2"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Dospel som k záveru, že táto otázka sa v prvom rade riadi <HT TYPE="ITALIC">lex specialis</HT> vyjadreným v článku 5 smernice 2001/23. Okrem toho, za okolností sporov vo veciach samých judikatúra členského štátu, podľa ktorej sú nadobúdatelia zbavení povinnosti uspokojiť určité práva na dôchodkové dávky zamestnancov platobne neschopného prevádzateľa, pokiaľ ide o dobu zamestnania pred prevodom, rozširuje diskrečnú právomoc priznanú členským štátom podľa článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23 obmedziť práva a povinnosti uložené nadobúdateľom podľa článku 3 ods. 1 smernice 2001/23, ak sporné práva nie sú voči prevádzateľovi právne účinné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191007">7. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Safeway</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑171/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:839">EU:C:2019:839</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Ak dotknutí zamestnanci nemajú podľa právnych predpisov členského štátu právo podniknúť kroky na uplatnenie týchto práv pred súdmi členských štátov na zabezpečenie vyplatenia príslušných dôchodkových dávok od prevádzateľa,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191007">7. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Safeway</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑171/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:839">EU:C:2019:839</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> takéto dávky nie sú <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>splatné<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/> pred začatím konkurzného konania podľa článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23. Preto ich nemožno vylúčiť z povinností nadobúdateľa podľa článku 3 ods. 1 smernice 2001/23.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Napriek tomu, že obmedzenie stanovené v článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23 je uplatniteľné, podlieha dvom výhradám.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Po prvé obmedzenie, ktoré stanovuje článok 5 ods. 2 písm. a), by musel členský štát uplatniť s takou mierou presnosti a jasnosti, aby sa zaručila právna istota požadovaná judikatúrou Súdneho dvora.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Pozri v súvislosti s výnimkou zo smernice rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101021">21. októbra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Accardo a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑227/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:624">EU:C:2010:624</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri napríklad nedávny rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191007">7. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Safeway</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑171/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:839">EU:C:2019:839</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Toto je záležitosť, ktorú musí overiť vnútroštátny súd.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Po druhé, ako sa vyžaduje v článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23, právo členského štátu musí poskytovať ochranu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>najmenej rovnocennú<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/> ochrane poskytnutej smernicou 2008/94. Toto je potrebné určiť podľa zásad, ktoré Súdny dvor ozrejmil vo svojom rozhodnutí z <DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE> vo veci Pensions‑Sicherungs‑Verein<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑168/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1128">EU:C:2019:1128</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>.</P></NOTE>, a rovnako ho musí preskúmať vnútroštátny súd.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Európskej únie</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Článok 3 ods. 1 a 4 a článok 5 ods. 1, článok 5 ods. 2 písm. a) a článok 5 ods. 4 smernice 2001/23 stanovujú:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ARTICLE IDENTIFIER="003"><TI.ART><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>Článok 3</TI.ART><PARAG IDENTIFIER="003.001"><NO.PARAG>1.</NO.PARAG><ALINEA>Práva a povinnosti prevádzateľa vyplývajúce z pracovnej zmluvy alebo z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý existoval ku dňu prevodu, sa z dôvodu tohto prevodu prevedú na nadobúdateľa.</ALINEA><ALINEA>…</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="003.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>Pokiaľ členské štáty neupravia inak, odseky 1 až 3 neplatia vo vzťahu k zamestnaneckým právam na dávky v starobe, invalidite alebo pozostalostné dávky podľa doplnkových podnikových alebo medzipodnikových dôchodkových systémov, ktoré nie sú súčasťou zákonných systémov sociálneho zabezpečenia v členských štátoch.</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="3"?><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>Aj v prípade, že nezabezpečia v súlade s písmenom a), aby odseky 1 a 3 platili na tieto práva, členské štáty prijmú potrebné opatrenia na ochranu záujmov zamestnancov a osôb, ktoré už nie sú zamestnané v závode prevádzateľa v čase prevodu, pokiaľ ide o práva, z ktorých im vyplýva okamžitý alebo budúci nárok na dávky v starobe vrátane pozostalostných dávok na základe doplnkových systémov uvedených v písmene a).</TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA></PARAG></ARTICLE><P>…</P><ARTICLE IDENTIFIER="005"><TI.ART>Článok 5</TI.ART><PARAG IDENTIFIER="005.001"><NO.PARAG>1.</NO.PARAG><ALINEA>Pokiaľ členské štáty nezabezpečia inak, články 3 a 4 neplatia pre prevody podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov, pri ktorých je prevádzateľ subjektom konkurzného konania alebo iného podobného konania riešiaceho platobnú neschopnosť, ktoré bolo ustanovené v súvislosti s likvidáciou majetku prevádzateľa a ktoré je pod dozorom príslušného verejného orgánu (ktorým môže byť profesionálny odborník vo veciach platobnej neschopnosti, splnomocnený príslušným verejným orgánom).</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="005.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Keď sa články 3 a 4 vzťahujú na prevod počas konkurzného konania, ktoré sa začalo vo vzťahu k prevádzateľovi (bez ohľadu na to, či bolo toto konanie ustanovené v súvislosti s likvidáciou majetku prevádzateľa, alebo nie) a za predpokladu, že takéto konania sú pod dozorom príslušného verejného orgánu (ktorým môže byť profesionálny odborník vo veciach platobnej neschopnosti, ustanovený podľa vnútroštátnych právnych predpisov), môže členský štát zabezpečiť, že:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>bez ohľadu na článok 3 ods. 1 dlhy prevádzateľa vyplývajúce z akýchkoľvek pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov a splatné pred prevodom alebo pred začatím konkurzného konania sa neprevedú na nadobúdateľa za predpokladu, že takého konanie zabezpečí podľa zákona daného členského štátu najmenej takú rovnocennú ochranu, aká je zabezpečená v situáciách, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 80/987/EHS z <DATE ISO="19801020">20. októbra 1980</DATE> o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa [<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="283" PAGE.FIRST="23" DATE.PUB="1980">Ú. v. ES L 283, 1980, s. 23</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/001, s. 217], alebo že</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="005.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabránenie zneužívania postupov pre prípad platobnej neschopnosti, ktoré by viedli k odňatiu práv zamestnancov stanovených touto smernicou.<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></ALINEA></PARAG></ARTICLE></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Článok 8 smernice 2008/94 znie takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>Členské štáty zabezpečia, aby sa prijali potrebné opatrenia na ochranu záujmov zamestnancov a osôb, ktoré v deň, keď sa začala platobná neschopnosť ich zamestnávateľa, už podnik alebo podnikateľskú činnosť opustili, v súvislosti s právami zakladajúcimi ich okamžitý alebo budúci nárok na dávky v starobe vrátane pozostalostných dávok v rámci doplnkových podnikových alebo medzipodnikových dôchodkových systémov mimo vnútroštátnych systémov zákonného sociálneho zabezpečenia.<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo členského štátu</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>§ 613a Bürgerliches Gesetzbuch (Občiansky zákonník, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>BGB<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>) má názov <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>Práva a povinnosti v prípade prevodu podniku<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>. Odsek 1 uvádza toto.</TXT><?PAGE NO="4"?><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="613A.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Ak podnik alebo jeho časť prechádza na iného vlastníka právnym úkonom, potom nadobúdateľ vstupuje do práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov existujúcich v čase prevodu. Ak sa tieto práva a povinnosti riadia právnymi ustanoveniami kolektívnej zmluvy alebo zmluvy o dielo, stávajú sa súčasťou pracovného pomeru medzi novým vlastníkom a zamestnancom a nemôžu byť zmenené v neprospech zamestnanca pred uplynutím roka odo dňa prevodu…<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že podľa § 613a ods. 1 BGB nemecké právo v zásade stanovuje, že práva zamestnanca prevedeného na nadobúdateľa v prípade prevodu podniku na zamestnanecké dávky podnikového dôchodkového zabezpečenia sa zachovajú. Podľa judikatúry vnútroštátneho súdu, začínajúcej rozsudkom zo <DATE ISO="19800117">17. januára 1980</DATE>, a nadradených ustanovení konkurzného poriadku sa však § 613a ods. 1 neuplatňuje, pokiaľ nadobúdateľ podniku nie je zodpovedný za časť budúcich dávok podnikového dôchodkového poistenia, ktorá je založená na trvaní zamestnania v podniku zamestnanca pred začatím konkurzného konania. To vychádza zo zásady rovnakého uspokojenia veriteľov. Pri začatí konkurzného konania musia byť dlhy uspokojené výlučne podľa príslušných ustanovení Insolvenzordnung (Konkurzný poriadok).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>§ 7 ods. 1 Gesetz zur Verbesserung der betrieblichen Altersversorgung (Betriebsrentengesetz – BetrAVG) (zákon o podnikovom dôchodkovom zabezpečení) stanovuje, že práva nadobudnuté s konečnou platnosťou musia byť uznané právnym orgánom záruky platobnej neschopnosti, zatiaľ čo § 7 ods. 2 šiesta veta stanovuje, že právny orgán záruky platobnej neschopnosti nie je povinný zohľadniť úpravy základu pre výpočet dávok podnikového dôchodkového poistenia, ku ktorým došlo po vyhlásení konkurzu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>§ 14 zákona o podnikovom dôchodkovom zabezpečení s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>Inštitúcia pre poistenie pre prípad platobnej neschopnosti<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/> uvádza, že inštitúciou pre poistenie pre prípad platobnej neschopnosti je Sicherungs‑Verein Versicherungsverein auf Gegenseitigkeit (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>PSV<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>). Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania ten istý zákon stanovuje, že práva, ktoré boli nadobudnuté z dôvodu dosiahnutia určitých míľnikov súvisiacich najmä so zamestnaním v podniku, sú zaručené PSV (pozri najmä § 1b a § 30f zákona o podnikovom dôchodkovom zabezpečení).</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skutkové okolnosti vo veciach samých a prejudiciálne otázky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Vec C‑674/18, EM/TMD Friction GmbH</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Vo veci C‑674/18 žalobca EM, ktorý sa narodil v roku 1980, bol zamestnancom spoločnosti Textar GmbH od roku 1996. Zamestnancom spoločnosti Textar GmbH bol okrem iného prisľúbený podnikový starobný dôchodok podľa celopodnikovej zmluvy. Podľa poriadku dôchodkového zabezpečenia predstavovala výška starobného dôchodku za každý odpracovaný rok 0,2 až 0,55 % z hrubej mesačnej mzdy dosiahnutej zamestnancom k určitému dátumu pred ukončením jeho pracovnoprávneho vzťahu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Pracovnoprávny vzťah žalobcu neskôr prešiel na TMD Friction GmbH. Na jej majetok bolo <DATE ISO="20090301">1. marca 2009</DATE> vyhlásené konkurzné konanie. V apríli 2009 prešiel – aj po začatí konkurzného konania ďalej prevádzkovaný – podnik TMD Friction GmbH z dôvodu prevodu súdom ustanoveným správcom na žalovanú.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Podľa písomných pripomienok EM bol v tom čase názov nadobúdateľa Friction OpCo, ktorá bola dcérskou spoločnosťou skupiny TMD, ktorej názov sa následne zmenil na TMD Friction.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>PSV – zákonom určená inštitúcia pre poistenie pre prípad platobnej neschopnosti pre podnikové dôchodkové zabezpečenie – oznámila EM, že v čase začatia konkurzného konania z dôvodu jeho veku (29 rokov) ešte nezískal zaručené práva zakladajúce budúci nárok na dôchodok, a preto keď nastane udalosť potenciálne zakladajúca nárok na dávky (napríklad dosiahnutie dôchodkového veku), nedostane podľa nemeckého práva od PSV žiadne dávky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Pred vnútroštátnym súdom EM tvrdil, že žalovaná mu v budúcnosti pri vzniku udalosti zakladajúcej nárok na dávky (napríklad dosiahnutie dôchodkového veku) musí poskytnúť podnikový starobný dôchodok na základe poriadku dôchodkového zabezpečenia, ktorého výška zahŕňa aj dobu zamestnania existujúcu pred začatím konkurzného konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Pred vnútroštátnym súdom žalovaná tvrdila, že pri prevode podniku po začatí konkurzného konania na majetok prevádzateľa podniku nadobúdateľ zodpovedá len za časť podnikového starobného dôchodku, ktorý sa zakladá na dobe zamestnania po začatí konkurzného konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Za týchto okolností vnútroštátny súd položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky.</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>1.</NO.P><TXT>Pripúšťa článok 3 ods. 4 [smernice 2001/23] pri prevode podniku po začatí konkurzného konania na majetok prevádzateľa vo vnútroštátnom práve, ktoré v zásade stanovuje uplatnenie článku 3 ods. 1 a 3 [smernice 2001/23] aj na zamestnanecké práva na dávky v starobe, invalidite alebo pozostalostné dávky podľa doplnkových podnikových alebo medzipodnikových dôchodkových systémov pri prevode podniku, obmedzenie v tom zmysle, že nadobúdateľ nezodpovedá za budúci nárok založený na dobe zamestnania pred začatím konkurzného konania?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:</TXT><P>Riadia sa nevyhnutné opatrenia na ochranu zamestnaneckých záujmov podľa článku 3 ods. 4 písm. b) [smernice 2001/23], pokiaľ ide o práva, z ktorých im vyplýva okamžitý alebo budúci nárok na dávky v starobe podľa doplnkových podnikových alebo medzipodnikových dôchodkových systémov pri prevode podniku po začatí konkurzného konania na majetok prevádzateľa, úrovňou ochrany požadovanou článkom 8 [smernice 2008/94]?</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>V prípade zápornej odpovede na druhú otázku:</TXT><P>Má sa článok 3 ods. 4 písm. b) [smernice 2001/23] vykladať v tom zmysle, že potrebné opatrenia na ochranu záujmov zamestnancov, pokiaľ ide o práva, z ktorých im vyplýva okamžitý alebo budúci nárok na dávky v starobe podľa doplnkových podnikových alebo medzipodnikových dôchodkových systémov, sú prijaté, ak vnútroštátne právo upravuje, že</P><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>povinnosť poskytnúť budúcu dávku v starobe z doplnkových podnikových alebo medzipodnikových dôchodkových systémov zamestnancom dotknutých prevodom podniku v konkurznom konaní v zásade prechádza na nadobúdateľa podniku,</P></ITEM><ITEM><P>nadobúdateľ podniku zodpovedá za budúce nároky na zabezpečenie v rozsahu, v akom sú založené na dobe zamestnania po začatí konkurzného konania,</P></ITEM><ITEM><P>podľa vnútroštátneho práva určená inštitúcia pre poistenie proti platobnej neschopnosti v tomto prípade nemusí vstúpiť do časti práv zakladajúcich budúci nárok na zabezpečenie, ktoré boli nadobudnuté pred začatím konkurzného konania, a</P></ITEM><ITEM><P>zamestnanec v konkurznom konaní prevádzateľa neuplatnil hodnotu časti svojho budúceho nároku na zabezpečenie nadobudnutého pred začatím konkurzného konania?</P></ITEM></LIST></P></NP></ITEM><?PAGE NO="6"?><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Ak vnútroštátne právo stanovuje uplatnenie článkov 3 a 4 [smernice 2001/23] v prípade prevodu podniku aj počas konkurzného konania, je uplatniteľný článok 5 ods. 2 písm. a) [smernice 2001/23] na práva zamestnancov zakladajúcich budúci nárok na zabezpečenie podľa doplnkových podnikových alebo medzipodnikových dôchodkových systémov, ktoré síce vznikli už pred začatím konkurzného konania, avšak k nárokom na dávku zamestnancov vedú až pri naplnení poistnej podmienky a tým až v neskoršom okamihu?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>5.</NO.P><TXT>V prípade kladnej odpovede na druhú alebo štvrtú otázku:</TXT><P>Zahŕňa minimálna úroveň ochrany podľa článku 8 smernice [2008/94] aj povinnosť zabezpečenia práv zakladajúcich budúci nárok na zabezpečenie, ktoré pri začatí konkurzného konania podľa vnútroštátneho práva ešte neboli zákonom zaručené a zákonom zaručené sa stanú len preto, že pracovnoprávny vzťah nebol ukončený v súvislosti s platobnou neschopnosťou?</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>6.</NO.P><TXT>V prípade kladnej odpovede na piatu otázku:</TXT><P>Za akých okolností sa môžu straty bývalého zamestnanca spôsobené platobnou neschopnosťou zamestnávateľa pri dávkach z podnikového dôchodkového zabezpečenia považovať za zjavne neprimerané, a tým sú členské štáty zaviazané k tomu, aby zabezpečili minimálnu úroveň ochrany podľa článku 8 [smernice 2008/94], hoci zamestnanec dostane minimálne polovicu dávok, ktoré vyplynú z ním nadobudnutých dôchodkových práv?</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>7.</NO.P><TXT>V prípade kladnej odpovede na piatu otázku:</TXT><P>Je ochrana požadovaná podľa článku 3 ods. 4 písm. b) [smernice 2001/23] alebo článku 5 ods. 2 písm. a) [smernice 2008/94] – s ktorou je rovnocenná ochrana podľa článku 8 [smernice 2008/94] – pre práva zamestnancov zakladajúce budúci nárok na zabezpečenie, zaručená aj potom, ak nevyplýva z vnútroštátneho práva, ale len z priameho účinku článku 8 [smernice 2008/94]?</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>8.</NO.P><TXT>V prípade kladnej odpovede na siedmu otázku:</TXT><P>Má článok 8 [smernice 2008/94] priamy účinok, takže ho môže pred vnútroštátnym súdom uplatniť jednotlivý zamestnanec, aj vtedy, ak síce dostane aspoň polovicu dávok, ktoré vyplývajú z ním nadobudnutých práv na dôchodok, ale jeho straty spôsobené platobnou neschopnosťou zamestnávateľa sa predsa majú považovať za neprimerané?</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>9.</NO.P><TXT>V prípade kladnej odpovede na ôsmu otázku:</TXT><P>Je inštitúcia zriadená podľa súkromného práva, ktorú členský štát – pre zamestnávateľa záväzne – určil za inštitúciu pre poistenie proti platobnej neschopnosti podnikového dôchodkového zabezpečenia a ktorá podlieha štátnemu dozoru nad finančnými službami a na základe verejného práva vyberá od zamestnávateľov príspevky požadované pre poistenie proti platobnej neschopnosti, pričom tak ako správny orgán môže správnym aktom vytvárať podmienky pre nútený výkon rozhodnutia, verejnoprávnym orgánom členského štátu?<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></P></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Vec C‑675/18, FL/TMD Friction EsCo GmbH</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa prípad FL líši od prípadu EM iba v tom, že jeho nárok na dôchodok bol ku začatiu konkurzného konania priznaný.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>FL sa narodil v roku 1950 a začal pracovať v spoločnosti Textar GmbH v roku 1968. Podniková dohoda zaručovala zamestnancom okrem iného zamestnanecký starobný dôchodok. Podľa poriadku dôchodkového zabezpečenia výška starobného dôchodku za každý odpracovaný rok predstavovala 0,5 % z hrubej mesačnej mzdy dosiahnutej zamestnancom k určitému dátumu pred ukončením jeho pracovnoprávneho vzťahu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Pracovnoprávny vzťah žalobcu neskôr prešiel na TMD Friction GmbH. Na jej majetok bolo <DATE ISO="20090301">1. marca 2009</DATE> vyhlásené konkurzné konanie. Dňa <DATE ISO="20090422">22. apríla 2009</DATE> prešiel – aj po začatí konkurzného konania ďalej prevádzkovaný – podnik TMD Friction EsCo GmbH z dôvodu prevodu súdom ustanoveným správcom na žalovanú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Od <DATE ISO="20150801">1. augusta 2015</DATE> dostáva FL od spoločnosti TMD Friction EsCo GmbH na základe poriadku dôchodkového zabezpečenia zamestnanecký starobný dôchodok vo výške 145,03 eura mesačne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Od <DATE ISO="20150801">1. augusta 2015</DATE> dostáva FL od PSV aj starobný dôchodok vo výške 816,99 eura mesačne. Podľa nemeckého práva to PSV vypočítala z hrubej mesačnej mzdy žiadateľa ku dňu začatia konkurzného konania (<DATE ISO="20090301">1. marca 2009</DATE>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Pred vnútroštátnym súdom FL tvrdil, že TMD Friction EsCo GmbH by mu mala vyplatiť vyšší zamestnanecký dôchodok, ktorý sa zakladá skôr na poriadku dôchodkového zabezpečenia, ktorý sa na neho vzťahuje – zamestnanecký starobný dôchodok vo výške <FT TYPE="DECIMAL">1115,50</FT> eura mesačne, ktorý vznikol na základe 45 rokov v pracovnoprávnom vzťahu so spoločnosťou TMD Friction EsCo GmbH alebo jej právnych predchodcoch a hrubej mesačnej odmeny vo výške <FT TYPE="DECIMAL">4940,00</FT> eura v čase ukončenia jeho pracovnoprávneho vzťahu. TMD Friction EsCo GmbH by z toho mala iba odpočítať dávku vo výške 816,99 eura poskytnutú PSV, čím mu dlhuje mesačný dôchodok o 149,48 eura vyšší.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Zo spisu vyplýva, že to súvisí s § 7 ods. 2 zákona o podnikovom dôchodkovom zabezpečení uvedeným v bode 11 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>TMD Friction EsCo GmbH tvrdila, že pri prevode podniku po začatí konkurzného konania na majetok prevádzateľa podniku nadobúdateľ zodpovedá len za časť podnikového starobného dôchodku, ktorý sa zakladá na dobe zamestnania po tomto začatí.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd preto navrhuje, aby v rámci prejudiciálneho konania boli položené tie isté otázky, ktoré sú uvedené v bode 18 vyššie, s výnimkou toho, že tretia, piata a šiesta otázka v bode 18 vyššie sa nahrádzajú nasledujúcimi.</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>3.</NO.P><TXT>V prípade zápornej odpovede na druhú otázku:</TXT><P>Má sa článok 3 ods. 4 písm. b) [smernice 2001/23] vykladať v tom zmysle, že potrebné opatrenia na ochranu záujmov zamestnancov, pokiaľ ide o práva, z ktorých im vyplýva okamžitý alebo budúci nárok na dávky v starobe podľa doplnkových podnikových alebo medzipodnikových dôchodkových systémov, sú prijaté, ak vnútroštátne právo upravuje, že</P><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>povinnosť poskytnúť budúcu dávku v starobe z doplnkových podnikových alebo medzipodnikových dôchodkových systémov zamestnancom dotknutých prevodom podniku v konkurznom konaní v zásade prechádza na nadobúdateľa podniku,</P></ITEM><ITEM><P>nadobúdateľ podniku zodpovedá za budúce nároky na zabezpečenie v rozsahu, ktorých výška sa okrem iného určuje na základe doby zamestnania a odmeny pri výskyte poistnej podmienky, na ktorú sa vzťahuje v rozsahu, v akom sú založené na dobe zamestnania po začatí konkurzného konania,</P></ITEM><?PAGE NO="8"?><ITEM><P>podľa vnútroštátneho práva určená inštitúcia pre poistenie proti platobnej neschopnosti v tomto prípade nemusí vstúpiť do časti práv zakladajúcich budúci nárok na zabezpečenie, ktoré boli nadobudnuté pred začatím konkurzného konania v rozsahu, v akom je nárok vypočítaný na základe odmeny zamestnanca ku dňu začatia konkurzného konania, a</P></ITEM><ITEM><P>ani nadobúdateľ, ani inštitúcia pre poistenie proti platobnej neschopnosti nezodpovedajú za navýšenie dôchodkových dávok, ktoré síce nastali v dôsledku zvýšenia odmeny po začatí konkurzného konania, ale v súvislosti s dobou zamestnania ukončenou pred týmto okamihom,</P></ITEM><ITEM><P>zamestnanec môže uplatniť tento rozdiel v hodnote svojich nárokov v rámci konkurzného konania prevádzateľa?</P></ITEM></LIST></P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>5.</NO.P><TXT>V prípade kladnej odpovede na druhú alebo štvrtú otázku:</TXT><P>Zahŕňa minimálna úroveň ochrany podľa článku 8 [smernice 2008/94] aj povinnosť zabezpečenia práv zakladajúcich budúci nárok na zabezpečenie, ktoré boli zaručené pri začatí konkurzného konania podľa vnútroštátneho práva preto, že pracovnoprávny vzťah nebol ukončený v súvislosti s platobnou neschopnosťou?</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>6.</NO.P><TXT>V prípade kladnej odpovede na piatu prejudiciálnu otázku:</TXT><P>Za akých okolností sa môžu straty bývalého zamestnanca spôsobené platobnou neschopnosťou zamestnávateľa pri dávkach z podnikového dôchodkového zabezpečenia považovať za zjavne neprimerané, a tým sú členské štáty zaviazané k tomu, aby zabezpečili minimálnu úroveň ochrany podľa článku 8 [smernice 2008/94], hoci zamestnanec dostane minimálne polovicu dávok, ktoré vyplynú z ním nadobudnutých dôchodkových práv?<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/></P></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Písomné pripomienky predložili Súdnemu dvoru EM, FL, Spolková republika Nemecko a Európska komisia. Všetci sa zúčastnili na pojednávaní <DATE ISO="20191212">12. decembra 2019</DATE> spolu so spoločnosťami TMD Friction GmbH a TMD Friction EsCo GmbH (ďalej spoločne len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>žalovaní<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>).</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Posúdenie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Prístup</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>V tejto časti sa budem zaoberať tromi otázkami, pričom vysvetlím svoj prístup k riešeniu právnej otázky, ktorá nastala vo veciach samých.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O horizontálnej povahe sporov vo veciach samých</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Po prvé, ôsma a deviata otázka sú neprípustné. Spory vo veciach samých sa týkajú výkladu vyššie uvedených smerníc EÚ v konaní medzi súkromnými osobami, takže priamy účinok týchto smerníc nemôže mať rozhodujúci význam.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171010">10. októbra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Farrell</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑413/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:745">EU:C:2017:745</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180807">7. augusta 2018</DATE>, <NAME.CASE>Smith</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑122/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:631">EU:C:2018:631</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190516">16. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Plessers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑509/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:424">EU:C:2019:424</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Bez ohľadu na to sa ôsma a deviata otázka týkajú priamych záväzkov vyplývajúcich zo smernice 2008/94, pričom deviata otázka sa v zásade týka PSV.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Pensions‑Sicherungs‑Verein</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑168/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1128">EU:C:2019:1128</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>PSV však nie je účastníkom konania a ôsma a deviata otázka, ktorých odpovede by sa obe týkali jej záujmov, presahujú negatívne dôsledky na práva tretích osôb,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180906">6. septembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Hampshire</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑17/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:674">EU:C:2018:674</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0069">69</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> ako to umožňuje judikatúra Súdneho dvora.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Priamy účinok napríklad zaväzuje akýkoľvek orgán členského štátu, aby neuplatnil ustanovenie práva členského štátu, ktoré je v rozpore s ustanovením práva EÚ s priamym účinkom. Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Deutsche Umwelthilfe</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑752/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1114">EU:C:2019:1114</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Ak by teda Súdny dvor mal odpovedať na ôsmu a deviatu otázku o priamom účinku, na otázky, ktoré boli položené vo veciach samých a boli zodpovedané <DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE> vo vyššie uvedenom rozsudku vo veci Pensions‑Sicherungs‑Verein<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑168/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1128">EU:C:2019:1128</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>. Poznamenávam, že aj v tomto konaní bola položená rovnaká otázka ako šiesta otázka, avšak v tomto prípade je prípustná, pretože nemá priamy účinok. Prvok ôsmej otázky, ktorý sa týka skôr proporcionality ako priameho účinku, je uvedený v preformulovanej štvrtej otázke (proporcionalita sa rieši aj v šiestej otázke). Pre úplnosť poznamenávam, že ôsma otázka nešpecifikuje účastníka, voči ktorému sa priamy účinok uplatňuje.</P></NOTE>, javí sa, že by to malo nevyhnutne za následok porušenie rovnosti zbraní a práva obhajoby podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170726">26. júla 2017</DATE>, <NAME.CASE>Sacko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑348/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:591">EU:C:2017:591</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Z tých istých dôvodov sa zdržím vyjadrenia, či pravidlá, ktoré uplatňuje PSV, viedli k diskriminácii na základe veku, pokiaľ ide o EM, hoci otázka vekovej diskriminácie vznikla v rámci diskusie na pojednávaní. Súdny dvor mal príležitosť posúdiť otázku vekovej diskriminácie v súvislosti s dôchodkami napríklad v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Österreichischer Gewerkschaftsbund</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑24/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:373">EU:C:2019:373</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Keďže PSV nie je žalovaným, otázky sú tiež hypotetické.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Preto minimálna záruka poskytnutá v článku 8 smernice 2008/94<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Upozorňujem, že článok 16 smernice 2008/94 zrušil smernicu 80/987, takže článok 5 ods. 2 písm. a) sa môže považovať za odkaz na smernicu 2008/94.</P></NOTE> môže byť relevantná pre spory vo veciach samých, pokiaľ je toto ustanovenie spojené s právnymi dôsledkami vyplývajúcimi pre žalovaných napríklad z hľadiska výkladu článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190516">16. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Plessers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑509/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:424">EU:C:2019:424</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež bod 86 návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Grenville Hamphshire</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑17/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:287">EU:C:2018:287</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), kde generálna advokátka v rámci článku 8 smernice 2008/94 uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>smernica nemôže priamo ukladať povinnosti jednotlivcovi<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>. Generálna advokátka sa odvoláva na rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19940714">14. júla 1994</DATE>, <NAME.CASE>Faccini Dori</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑91/92</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1994:292">EU:C:1994:292</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20041005">5. októbra 2004</DATE>, <NAME.CASE>Pfeiffer a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑397/01 až C‑403/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:584">EU:C:2004:584</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0108">108</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140115">15. januára 2014</DATE>, <NAME.CASE>Association de médiation sociale</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑176/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2">EU:C:2014:2</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160419">19. apríla 2016</DATE>, <NAME.CASE>Dansk Industri</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑441/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:278">EU:C:2016:278</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že spory vo veciach samých sa týkajú horizontálnej žaloby medzi dvoma súkromnoprávnymi účastníkmi konania, vnútroštátny súd musí zohľadniť všetky predpisy vnútroštátneho práva a uplatniť výkladové metódy, ktoré toto právo uznáva, aby bolo v čo najväčšej možnej miere vykladané v zmysle znenia textu, ako aj účelu predmetnej smernice, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený smernicou, a prispôsobiť sa tak článku 288 tretiemu odseku ZFEÚ.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190516">16. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Plessers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑509/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:424">EU:C:2019:424</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Vzhľadom na to, že zo spisu nevyplýva žiadna otázka, ktorá by naznačovala, že existuje ustanovenie Charty základných práv, ktoré sa týka riešenia sporu, spojené so situáciou, keď právo členského štátu nemožno vykladať v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice EÚ, pravidlá uplatniteľné na tento scenár, ktoré vypracoval Súdny dvor v rozsudkoch, ako sú napríklad jeho rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180417">17. apríla 2018</DATE>, <NAME.CASE>Egenberger</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑414/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:257">EU:C:2018:257</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181106">6. novembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Bauer a Willmeroth</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑569/16 a C‑570/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:871">EU:C:2018:871</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181106">6. novembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Max‑Planck‑Gesellschaft zur Förderung der Wissenschaften</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑684/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:874">EU:C:2018:874</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), nie sú relevantné vo veciach samých.</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O neexistencii výkladu práva členského štátu</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Po druhé, keďže je potrebné uviesť, že informácie predložené Súdnemu dvoru sa týkali ustanovení nemeckých predpisov o platobnej neschopnosti a dôchodkoch, pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry Súdny dvor nemá právomoc vykladať vnútroštátne ustanovenia alebo rozhodnúť, či interpretácia týchto ustanovení orgánmi členského štátu je správna.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Uznesenie predsedu Súdneho dvora z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150128">28. januára 2015</DATE>, <NAME.CASE>Gimnasio Deportivo San Andrés</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑688/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:46">EU:C:2015:46</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra). Pozri napríklad nedávny rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191003">3. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Fonds du Logement de la Région de Bruxelles Capitale</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑632/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:833">EU:C:2019:833</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Tieto návrhy sa teda obmedzujú na výklad príslušných ustanovení smerníc 2001/23 a 2008/94 a nebudú sa zaoberať významom pojmov nemeckého práva.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="10"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O zásadných obavách vnútroštátneho súdu a preformulovaní otázok</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Po tretie v záujme poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu uvediem, čo považujem za hlavné ciele, o ktoré sa opierajú položené otázky, a preformulujem ich.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Zdá sa, že sú trojaké: 1. určiť, či sa na vec samu vzťahuje článok 3 alebo 5 smernice 2001/23 alebo obidva; 2. či za daných okolností príslušné ustanovenie, správne interpretované, prevádza zodpovednosť za nároky, o ktoré požiadali EM a FL, na žalovaných, a 3. úloha článku 8 smernice 2008/94 pri tomto úkone.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry môže Súdny dvor v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania poskytnúť vnútroštátnym súdom všetky usmernenia, ktoré považuje za potrebné na vyriešenie sporu vo veci samej, ale iba tieto vnútroštátne súdy sú oprávnené určiť, či sú skutkové podmienky vedúce k uplatneniu pravidla práva Únie vo veci prejednávanej pred vnútroštátnymi súdmi splnené, a zistiť, aké dôsledky majú pre rozsudok, ktorý tieto súdy majú vydať.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Pozri okrem iného rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140605">5. júna 2014</DATE>, <NAME.CASE>Mahdi</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑146/14 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:1320">EU:C:2014:1320</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0078">78</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0080">80</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180807">7. augusta 2018</DATE>, <NAME.CASE>Prenninger a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑329/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:640">EU:C:2018:640</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); uvedený v poznámke pod čiarou 13 nedávnych návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Øe vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Paulo Nascimento Consulting</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑692/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:362">EU:C:2019:362</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Súdny dvor okrem toho v rámci výkladu článkov 3 až 5 smernice 2001/23 zdôraznil, že na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu môže Súdny dvor preformulovať položené otázky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170622">22. júna 2017</DATE>, <NAME.CASE>Federatie Nederlandse Vakvereniging a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑126/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:489">EU:C:2017:489</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190516">16. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Plessers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑509/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:424">EU:C:2019:424</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Navrhujem teda vylúčiť prvé štyri otázky, keďže sa týkajú prednosti článku 3 smernice 2001/23 pred jej článkom 5, čo nie je podporené v judikatúre Súdneho dvora, ani smernici 2001/23. Vzhľadom na prvý z troch vyššie uvedených cieľov (bod 35) by prvá otázka mohla byť formulovaná v nasledujúcom zmysle.</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>1.</NO.P><TXT>Ak právo členského štátu obmedzuje doplnkové dávky podnikového zabezpečenia zamestnancov, za ktoré je zodpovedný nadobúdateľ podniku z dôvodu platobnej neschopnosti prevádzateľa, spravujú sa práva dotknutých zamestnancov vo vzťahu k nadobúdateľovi článkom 5 smernice 2001/23 alebo jej článkom 3 alebo oboma týmito ustanoveniami?<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Identifikácia príslušných ustanovení a akákoľvek hierarchia medzi nimi je kvalitatívne odlišným postupom od určenia, či problém, ktorý sa vyskytuje v jednotlivom prípade, patrí do ich vecnej pôsobnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Ako je podrobne vysvetlené nižšie (body 44 až 59), dospel som k záveru, že ak konkurzné konanie nespadá do vecnej pôsobnosti článku 5 smernice 2001/23, ďalšie ustanovenia obsiahnuté v tejto smernici, ako napríklad článok 3 ods. 4, nemožno vykladať tak, že zahŕňajú konkurzné konanie, keďže článok 5 smernice 2001/23 je <HT TYPE="ITALIC">lex specialis</HT>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Navrhujem preto, aby Súdny dvor odpovedal na nasledujúcu otázku.</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>2.</NO.P><TXT>Spadá konkurzné konanie vo veciach samých do vecnej pôsobnosti článku 5 ods. 1 alebo 2 smernice 2001/23?<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Ako je vysvetlené nižšie (pozri body 61 až 79), dospel som k záveru, že spory vo veciach samých patria do vecnej pôsobnosti článku 5 ods. 2 smernice 2001/23. Na splnenie druhého z cieľov uvedených v bode 35 je však potrebná tretia otázka. Je pre skutkové okolnosti sporov vo veciach samých záväzný niektorý z pododsekov článku 5 ods. 2 smernice 2001/23, aby žalovaní zaručili dôchodkové dávky požadované EM a FL? Na tento účel by mohla byť položená tretia otázka:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>3.</NO.P><TXT>Povoľuje za okolností sporov vo veciach samých článok 5 ods. 2 písm. a) alebo b) smernice 2001/23 obmedzenie podľa práva členského štátu, podľa ktorého nadobúdateľ nie je zodpovedný za doplnkové dôchodkové dávky založené na pracovnoprávnom vzťahu ukončenom pred začatím konkurzného konania?<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Nakoniec, ako to vyplýva z piatej, šiestej a siedmej otázky, vnútroštátny súd sa chce dozvedieť viac o vplyve článku 8 smernice 2008/94 na výklad smernice 2001/23. Navrhujem teda túto poslednú otázku:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>4.</NO.P><TXT>Akú úlohu má zohrávať článok 8 smernice 80/987 za okolností vo veciach samých, keď prevádzaný zamestnanec žiada uložiť povinnosti, pokiaľ ide o dôchodkové dávky nadobúdateľovi, keď je prevádzateľ v konkurznom konaní, najmä pokiaľ ide o zásadu proporcionality?<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Odpovede na preformulované otázky</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O prvej otázke</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Na preformulovanú prvú otázku by sa malo odpovedať v tom zmysle, že ak právne predpisy členského štátu obmedzujú doplnkové podnikové dôchodkové zabezpečenie zamestnancov, za ktoré je podľa právnych predpisov Únie zodpovedný nadobúdateľ podniku z dôvodu platobnej neschopnosti prevádzateľa, práva týchto zamestnancov, pokiaľ ide o nadobúdateľa, sa riadia predovšetkým článkom 5 smernice 2001/23.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Zo spisu vyplýva, že platobná neschopnosť je predpokladom zmiernenia práv na dôchodok prevedených zamestnancov na základe judikatúry vnútroštátneho súdu zo <DATE ISO="19800117">17. januára 1980</DATE>, ktorá je jadrom ich obáv. Ako je uvedené v písomných pripomienkach Komisie, začatie konkurzného konania spôsobilo stratu práva žalobcov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Je potrebné zdôrazniť, že ochrana poskytovaná smernicou 2001/23 zahŕňa všetky práva zamestnancov za predpokladu, že sa na nich nevzťahuje výnimka výslovne stanovená samotnou smernicou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Uznesenie predsedu Súdneho dvora z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150128">28. januára 2015</DATE>, <NAME.CASE>Gimnasio Deportivo San Andrés</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑688/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:46">EU:C:2015:46</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Článok 3 ods. 1 smernice 2001/23 v zásade zaväzuje nadobúdateľa, aby pri výpočte práv finančnej povahy bral do úvahy celé obdobie zamestnania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170406">6. apríla 2017</DATE>, <NAME.CASE>Unionen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑336/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:276">EU:C:2017:276</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Prípustné sú iba výnimky, ktoré patria do rámca stanoveného v smernici 2001/23, a výnimky je potrebné vykladať reštriktívne, keďže vylučujú hlavný cieľ smernice 2001/23: ochranu zamestnancov v súvislosti s určitými prevodmi podnikov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Pozri napríklad rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20020604">4. júna 2002</DATE>, <NAME.CASE>Beckmann</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑164/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2002:330">EU:C:2002:330</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190516">16. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Plessers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑509/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:424">EU:C:2019:424</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Prvé štyri otázky sa zdajú byť založené na nesprávnom pochopení štruktúry smernice 2001/23 v tom, že sú založené na predpoklade, že judikatúra vnútroštátneho súdu zo <DATE ISO="19800117">17. januára 1980</DATE> vylučujúca obdobie zamestnania pred platobnou neschopnosťou, pokiaľ ide o podnikové dôchodkové povinnosti prevádzateľov voči prevedeným zamestnancom, spadá do rozsahu diskrečnej právomoci členských štátov v zmysle spojenia <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>pokiaľ členské štáty neupravia inak<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/> v článku 3 ods. 4 písm. a) smernice 2001/23, alebo že by mohli podliehať súladu s článkom 3 ods. 4 písm. b) tejto smernice.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Ako sa uvádza v písomných pripomienkach Nemecka a tiež EM a FL, článok 5 smernice 2001/23 je <HT TYPE="ITALIC">lex specialis</HT>,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>V judikatúre Súdneho dvora sa už dávno zaviedlo pravidlo, že osobitné ustanovenie sa bude uplatňovať samostatne od všeobecnejšieho ustanovenia. Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050120">20. januára 2005</DATE>, <NAME.CASE>Engler</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑27/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:33">EU:C:2005:33</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Pozri napríklad nedávny rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Nederlands Uitgeversverbond a Groep Algemene Uitgevers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑263/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1111">EU:C:2019:1111</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri všeobecne BECK, G.: <HT TYPE="ITALIC">The Legal Reasoning of the Court of Justice of the EU</HT>. Oxford: Hart Publishing, 2012, s. 222 – 223.</P></NOTE> ktorý upravuje výlučne rozsah, v akom môžu členské štáty vylúčiť zamestnancov prevedených od platobne neschopných prevádzateľov z ochrany článkov 3 a 4.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Po prvé, nevyhnutne to vyplýva zo znenia článku 5. Jeho vzťah k článkom 3 a 4 je obmedzený na poskytnutie diskrečnej právomoci členským štátom rozšíriť ochranu poskytovanú v článkoch 3 a 4 <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>pre akékoľvek prevody podnikov…, pri ktorých je prevádzateľ subjektom konkurzného konania alebo iného podobného konania riešiaceho platobnú neschopnosť, ktoré bolo ustanovené v súvislosti s likvidáciou majetku prevádzateľa a ktoré je pod dozorom príslušného verejného orgánu (ktorým môže byť profesionálny odborník vo veciach platobnej neschopnosti, splnomocnený príslušným verejným orgánom)<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/> (článok 5 ods. 1). Zovšeobecnený odkaz na články 3 a 4 smernice 2001/23 sa nachádza aj v článku 5 ods. 2, ako aj ďalší priestor na obmedzenie ochrany poskytovanej v článkoch 3 a 4, pokiaľ ide o <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>prevod počas konkurzného konania, ktoré sa začalo vo vzťahu k prevádzateľovi (bez ohľadu na to, či bolo toto konanie ustanovené v súvislosti s likvidáciou majetku prevádzateľa, alebo nie) a za predpokladu, že takéto konania sú pod dozorom príslušného verejného orgánu<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>. [Článok 5 ods. 2 písm. a)].</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Okrem toho, ako uviedol zástupca EM na pojednávaní, článok 5 sa má vykladať tak, aby odrádzal od zneužívania v prípade platobnej neschopnosti, keďže členské štáty sú povinné prijať opatrenia na zabránenie takého zneužitia podľa článku 5 ods. 4 smernice 2001/23. Interpretácia smernice spôsobom, ktorý poskytuje členským štátom voľnú úvahu na zmiernenie práv zamestnancov v súvislosti s (formami) konkurzného konania, na ktoré sa nevzťahuje článok 5 smernice, odkazom na iné ustanovenie smernice 2001/23, ako je článok 3 alebo 4, by bola v rozpore s týmto cieľom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Na pojednávaní sa zástupcovia EM a FL nedovolávali zneužitia práv, okrem toho, že tvrdili, že otázka, ktorú Súdny dvor posúdil v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190613">13. júna 2019</DATE>, <NAME.CASE>Ellinika Nafpigeia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑664/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:496">EU:C:2019:496</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), je v každom prípade záležitosťou posúdenia súdmi členských štátov. Pokiaľ ide o nedávne analýzy zneužívania právnych predpisov EÚ, pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pikamäe vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>AFMB</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑610/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1010">EU:C:2019:1010</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0072">72</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0082">82</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), (prebiehajúce konanie) a LECZYKIEWICZ, D.: Prohibition of abusive practices as a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>general principle<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> of EU law. In: <HT TYPE="ITALIC">Common Market Law Review</HT>, zv. 56, 2019, s. 703.</P></NOTE> Taktiež by to nebolo v súlade so štruktúrou smernice 2001/23.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>V dôsledku toho ani štruktúra, ani vnútorný kontext,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Pozri moje návrhy vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Pinckernelle</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑535/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:996">EU:C:2016:996</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> ani znenie smernice 2001/23 neumožňujú dospieť k záveru, že jej článok 5 je všeobecne podriadený článku 3 alebo pravidlám obsiahnutým v článku 3 ods. 4 o starobných dôchodkoch v rámci podnikových alebo medzipodnikových doplnkových dôchodkových systémov. Iba článok 5 ods. 2 písm. a) je podmienený iným ustanovením práva EÚ, konkrétne smernicou 80/987, ktorá predchádzala smernici 2008/94.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Poznámka pod čiarou 16 vyššie.</P></NOTE> Ako sa uvádza v písomných pripomienkach EM, odkaz na smernicu 2008/94 (vo forme jej predchodcu smernice 80/987) v článku 5 smernice 2001/23 ďalej posilňuje jej postavenie <HT TYPE="ITALIC">lex specialis</HT>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Odôvodnenie 7 smernice 2001/23 odzrkadľuje účel vytvorenia výslovného nástroja, ktorý by umožnil členským štátom rozhodovať v konkrétnej oblasti. Okrem iného sa v ňom uvádza, že smernica Rady 77/187/EHS zo <DATE ISO="19770214">14. februára 1977</DATE> o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="061" PAGE.FIRST="26" DATE.PUB="1977">Ú. v. ES L 61, 1977, s. 26</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE> bola zmenená a doplnená <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>z hľadiska… legislatívnych tendencií členských štátov vo vzťahu k záchrane podnikov, ktoré sa ocitli v hospodárskych ťažkostiach<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Prístup, ktorý obhajujem, je ďalej podporený legislatívnou históriou smernice 2001/23.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Článok 5 smernice 2001/23 sa stal súčasťou tejto smernice v dôsledku zmeny smernice 77/187 článkom 4a smernice Rady 98/50/ES z <DATE ISO="19980629">29. júna 1998</DATE>, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/187<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="201" PAGE.FIRST="88" DATE.PUB="1998">Ú. v. ES L 201, 1998, s. 88</REF.DOC.OJ>. Treťou smernicou v tomto poradí je smernica 2001/23. Článok 3 ods. 4 smernice 2001/23 bol rovnako zavedený smernicou 80/987, ale všeobecná téma dôchodkov bola upravená už v smernici 77/187. V jej článku 3 ods. 3 sa uvádza, že odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na práva zamestnancov na dávky v starobe, v invalidite alebo pozostalostné dávky v rámci doplnkových podnikových alebo medzipodnikových dôchodkových systémov…“.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Zavedenie osobitných pravidiel týkajúcich sa platobnej neschopnosti sa odráža v odôvodnení 7 smernice 98/50.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Toto ustanovenie už nie je účinné.</P></NOTE> Uvádza sa v ňom, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/>s cieľom zabezpečiť prežitie platobne neschopných podnikov by sa členským štátom malo výslovne povoliť neuplatňovať články 3 a 4 smernice 77/187/EHS na prevody uskutočnené v rámci likvidácie a <HT TYPE="ITALIC">určité</HT> odchýlky od všeobecných ustanovení tejto smernice by sa mali povoliť v prípade prevodov uskutočnených v rámci konkurzného konania<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] (kurzívou zvýraznil generálny advokát).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Ďalej odôvodnenie 3 smernice 98/50 uvádza, že jej cieľom bolo zmeniť a doplniť smernicu 77/187 <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>vzhľadom na<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], najmä <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0026" ID="QS0026"/>judikatúru Súdneho dvora<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>].<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Pozri analýzu generálneho advokáta Szpunara vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Plessers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑509/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:50">EU:C:2019:50</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), pokiaľ ide o článok 5 ods. 1 smernice 2001/23.</P></NOTE> Ako nedávno podrobne vysvetlil generálny advokát Szpunar,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Plessers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑509/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:50">EU:C:2019:50</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> táto judikatúra stanovila výnimku zo záruk stanovených v smernici 77/187, ktorá bola pôvodne odôvodnená <HT TYPE="ITALIC">osobitnou povahou</HT> konkurzného práva.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Plessers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑509/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:50">EU:C:2019:50</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Rozsudky Súdneho dvora, ktoré článok 5 ods. 1 smernice 2001/23 účinne kodifikovali, boli rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19850207">7. februára 1985</DATE>, <NAME.CASE>Abels</NAME.CASE> (<NO.CASE>135/83</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1985:55">EU:C:1985:55</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19910725">25. júla 1991</DATE>, <NAME.CASE>d’Urso a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑362/89</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1991:326">EU:C:1991:326</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19951207">7. decembra 1995</DATE>, <NAME.CASE>Spano a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑472/93</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1995:421">EU:C:1995:421</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19980312">12. marca 1998</DATE>, <NAME.CASE>Dethier Équipement</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑319/94</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1998:99">EU:C:1998:99</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Návrh Komisie, na ktorom bola založená smernica 98/50<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Návrh smernice Rady o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov v prípade prevodov podnikov, závodov alebo častí podnikov (KOM/94/300 v konečnom znení) (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="274" PAGE.FIRST="10" DATE.PUB="1994">Ú. v. ES C 274, 1994, s. 10</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE>, rovnako ustanovil, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0027" ID="QS0027"/>s cieľom zabezpečiť prežitie platobne neschopných podnikov by sa členským štátom malo výslovne povoliť neuplatňovať články 3 a 4 smernice na prevody uskutočnené v rámci likvidácie a <HT TYPE="ITALIC">určité</HT> odchýlky od všeobecných ustanovení tejto smernice by sa mali povoliť v prípade prevodov uskutočnených pred likvidáciou v rámci konkurzného konania<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>, zatiaľ čo v stanovisku Hospodárskeho a sociálneho výboru sa uvádza, že nové ustanovenia <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0028" ID="QS0028"/>návrhu týkajúce sa platobnej neschopnosti sú vítaným pokusom o zavedenie prvku flexibility<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru k návrhu smernice Rady o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov v prípade prevodov podnikov, závodov alebo častí podnikov (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="133" PAGE.FIRST="13" DATE.PUB="1995">Ú. v. ES C 133, 1995, 13</REF.DOC.OJ>, bod 2.10.2).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Stručne povedané, v legislatívnej histórii smernice 2001/23 nič nenaznačuje, že flexibilita, ktorá sa má členským štátom poskytnúť v súvislosti s prevodom platobne neschopných podnikov, sa mala podriadiť už existujúcim všeobecným pravidlám o výhodách vymenovaných v článku 3 ods. 4 smernice 2001/23. Patria sem dávky v starobe podľa doplnkových podnikových alebo medzipodnikových dôchodkových systémov, kategória objavujúca sa vo veciach samých. Dodávam, že je jednoducho v rozpore s právnou logikou, že jedna a tá istá situácia sa môže riadiť dvoma rôznymi ustanoveniami, ako sú články 3 a 5 smernice 2001/23.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Z týchto dôvodov navrhujem odpovedať na prvú otázku, tak ako bola preformulovaná, v zmysle bodu 44 vyššie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O druhej otázke</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Na druhú otázku je potrebné odpovedať v tom zmysle, že konkurzné konanie opísané v návrhu na začatie prejudiciálneho konania nepatrí do vecnej pôsobnosti článku 5 ods. 1 smernice 2001/23, ale do vecnej pôsobnosti článku 5 ods. 2 písm. a) tejto smernice.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="14"?><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">a)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Odpoveď na otázku s ohľadom na článok 5 ods. 1 smernice 2001/23</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva záporná odpoveď na túto otázku, pokiaľ ide o článok 5 ods. 1, najmä vzhľadom na skutočnosť, že na výklad článku 5 ods. 1 je rozhodujúca judikatúra predchádzajúca článku 5 ods. 1 smernice 2001/23.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci Plesser (C‑509/17, EU:2019:50, body 42 až 47 a tam uvedená judikatúra).</P></NOTE> Podľa tejto judikatúry sú rozhodujúcimi kritériami na určenie, či konkurzné konanie predstavuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0029" ID="QS0029"/>konkurzné konanie alebo iné podobné insolvenčné konanie začaté s cieľom likvidácie majetku prevádzateľa a prebiehajúceho pod dohľadom orgánu verejnej moci<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0030" ID="QS0030"/><HT TYPE="ITALIC">podmienky</HT><QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/> tohto konania a jeho <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0031" ID="QS0031"/><HT TYPE="ITALIC">cieľ</HT><QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Kurzívou zvýraznené v pôvodnom znení. Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Federatie Nederlandse Vakvereniging a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑126/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:241">EU:C:2017:241</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Súdny dvor rozhodol, že na to, aby sa na prevod podniku vzťahovala výnimka uvedená v článku 5 ods. 1 smernice 2001/23, musia byť splnené tri kumulatívne podmienky, a to, že prevádzateľ je subjektom konkurzného konania alebo iného podobného konania riešiaceho platobnú neschopnosť, že toto konanie bolo zahájené na účely likvidácie aktív prevádzateľa a že na toto konanie dohliada príslušný verejný orgán.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Rozsudok Súdneho dvora zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190516">16. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Plessers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑509/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:424">EU:C:2019:424</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Na základe spisu nie je vo veciach samých splnená iba druhá z týchto podmienok. Týka sa cieľa likvidácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Zástupca žalovaných na pojednávaní zdôraznil, že prevod, ktorý je predmetom sporov vo veciach samých, zachránil pracovné miesta a podnik mohol pokračovať a prekvitať. V písomných pripomienkach Nemecko uvádzalo, že cieľom súčasného nemeckého práva je udržať zamestnancov v zamestnaní, a na pojednávaní ďalej tvrdilo, že obmedzenie zodpovednosti prevádzateľov v prípade platobne neschopných podnikov v súvislosti s dôchodkami vedie k získaniu atraktívnejšieho podniku po prevode. V opačnom prípade by bola cena podniku vyššia. Tieto faktory sa objavujú aj v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Ako sa však uvádza v písomných pripomienkach EM, práve tento typ cieľa bol vylúčený z judikatúry týkajúcej sa článku 5 ods. 1 smernice 2001/23. Požiadavku, aby sa začalo konanie na účely likvidácie, nespĺňa konanie, ktorého cieľom je pokračovanie v činnosti dotknutého podniku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Rozsudok Súdneho dvora zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190516">16. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Plessers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑509/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:424">EU:C:2019:424</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> To platí bez ohľadu na názov, ktorý sa pripisuje predmetnému konaniu podľa práva členského štátu. V už citovanom rozsudku Komisia/Taliansko<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090611">11. júna 2009</DATE> (<NO.CASE>C‑561/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:363">EU:C:2009:363</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> argumenty talianskej vlády odôvodňujúce jej vlastné neuplatňovanie smernice 2001/23 vo vzťahu k podnikom v <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0032" ID="QS0032"/>kríze<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/> na základe toho, že inak <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0033" ID="QS0033"/>prípadný nadobúdateľ by mohol byť odradený od nadobudnutia podniku, ak by musel zachovať nadbytočný personál prevedeného podniku<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090611">11. júna 2009</DATE> (<NO.CASE>C‑561/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:363">EU:C:2009:363</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, Súdny dvor neakceptoval.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Nerozumiem tomu, ako sa na sporné konanie vo veciach samých dá pozerať inak, ako na konanie smerujúce k zachovaniu prevádzkyschopnosti podniku alebo jeho životaschopných jednotiek,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Plessers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑509/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:50">EU:C:2019:50</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> ako na konanie smerujúce k likvidácii majetku, ktoré vedie k maximalizácii kolektívneho uspokojenia veriteľov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Plessers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑509/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:50">EU:C:2019:50</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Federatie Nederlandse Vakvereniging a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑126/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:241">EU:C:2017:241</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> To sa podľa judikatúry Súdneho dvora vyžaduje na to, aby sa na konkurzné konanie mohla vzťahovať výnimka uvedená v článku 5 ods. 1 smernice 2001/23.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Najpozoruhodnejšie je, že proces trval iba štyri mesiace. Podnik bol v tomto časovom rámci prevedený z jednej dcérskej spoločnosti skupiny TMD na inú, čím sa podnik zachoval ako pokračujúci podnik. Je nesporné, že podnik pokračoval v obchodovaní na tej istej adrese a prevádzateľ aj nadobúdateľ boli viazaní rovnakou kolektívnou zmluvou. Zdá sa, že žiadny orgán nevydal príkaz na likvidáciu majetku.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="15"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>V každom prípade, aj keď sa konkurzné konanie často používa na účely reštrukturalizácie, jeho cieľom nie je likvidácia podniku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Federatie Nederlandse Vakvereniging a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑126/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:241">EU:C:2017:241</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0077">77</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V judikatúre sa už dávno stanovilo, že postupy určené na podporu pokračovania podnikania s cieľom jeho následného zotavenia nespadajú do vecnej pôsobnosti článku 5 ods. 1 smernice 2001/23.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Napríklad rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19951207">7. decembra 1995</DATE>, <NAME.CASE>Spano a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑472/93</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1995:421">EU:C:1995:421</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), jedno z rozhodnutí kodifikovaných článkom 5 ods. 1 smernice 2001/23.</P></NOTE> Je to tak aj vo veciach samých.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Keby to bol koniec analýzy, neváhal by som odporučiť Súdnemu dvoru, aby rozhodol, že žalovaní musia zaručiť dôchodkové dávky EM aj FL, tak ako keby ku konkurznému konaniu nikdy nedošlo. Diskrečná právomoc, ktorú členským štátom priznáva článok 5 ods. 2 písm. a), by však tiež mala byť zohľadnená, ako aj otázka, do akej miery je to v súlade s judikatúrou vnútroštátneho súdu zo <DATE ISO="19800117">17. januára 1980</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">b)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Odpoveď na otázku s ohľadom na článok 5 ods. 2 smernice 2001/23</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Po prvé poznamenávam, že článok 5 ods. 2 písm. b) nie je pre túto vec relevantný, pretože sa zdá, že vo veciach samých neexistuje dohoda o zmene <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0034" ID="QS0034"/>zamestnaneckých podmienok zamestnancov určených na zachovanie pracovných príležitostí tým, že sa zabezpečí prežitie podniku, závodu alebo časti podniku alebo závodu<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23 bol tiež doteraz predmetom oveľa menšej analýzy Súdneho dvora ako článok 5 ods. 1<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Súdny dvor ho vyložil uznesením z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150128">28. januára 2015</DATE>, <NAME.CASE>Gimnasio Deportivo San Andrés</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑688/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:46">EU:C:2015:46</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090611">11. júna 2009</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Taliansko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑561/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:363">EU:C:2009:363</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Preto mojím sprievodcom pri určovaní jeho významu bude doteraz (obmedzená) judikatúra a znenie, kontext a ciele tohto ustanovenia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P>Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Robins a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑278/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:476">EU:C:2006:476</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Súdny dvor rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0035" ID="QS0035"/>základným predpokladom<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/> pre článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23 <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0036" ID="QS0036"/>je uplatnenie článkov 3 a 4<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090611">11. júna 2009</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Taliansko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑561/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:363">EU:C:2009:363</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Je to v súlade s ustáleným pravidlom, podľa ktorého sa ustanovenia smernice 2001/23, ktoré stanovujú výnimky z práv a povinností, ktoré zaväzujú nadobúdateľa, majú vykladať striktne.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090611">11. júna 2009</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Taliansko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑561/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:363">EU:C:2009:363</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež bod 46 vyššie a citovanú judikatúru.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Znenie, ako aj prípravné práce k článku 5 ods. 2 písm. a) ukazujú, že bol vložený s cieľom zveriť členským štátom diskrečnú právomoc obmedziť práva a povinnosti prevedené prevádzateľom, najmä ak sa konanie nezačalo na účel likvidácie aktív prevádzateľa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o prípravné práce, odkazujem na materiál v bodoch 55 a 57 vyššie. Členským štátom sa mali udeliť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0037" ID="QS0037"/>určité výnimky<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/> iba na zabezpečenie prežitia platobne neschopných podnikov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>V úvodnom znení článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23 sa uvádza <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0038" ID="QS0038"/>keď sa články 3 a 4 vzťahujú na prevod počas konkurzného konania, ktoré sa začalo vo vzťahu k prevádzateľovi (bez ohľadu na to, či bolo toto konanie ustanovené v súvislosti s likvidáciou majetku prevádzateľa, alebo nie)…<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>Toto znenie môže znamenať iba to, že na účely tohto konania sa práva a povinnosti prevedené na nadobúdateľov podľa článku 3 ods. 1 smernice 2001/23 vzťahujú na všetky konkurzné konania, ktoré sa nezačali s cieľom likvidácie aktív prevádzateľa, ako je to vo veciach samých, vzhľadom na to, že členský štát nemôže výslovne rozhodnúť inak, na rozdiel od znenia článku 5 ods. 1 smernice 2001/23, ktorý začína <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0039" ID="QS0039"/>pokiaľ členské štáty nezabezpečia inak<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/>. Úvodné slová článku 5 ods. 2 písm. a) smernice<?PAGE NO="16"?> 2001/23, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0040" ID="QS0040"/>keď sa články 3 a 4 vzťahujú na prevod počas konkurzného konania<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/>, sa netýkajú diskrečnej právomoci v rukách členských štátov, ale skutkových a právnych predpokladov na uplatnenie článkov 3 a 4 smernice 2001/23, ako napríklad existencia <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0041" ID="QS0041"/>prevodu<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/>. Členský štát rozhoduje podľa článku 5 ods. 2 písm. a) a písm. b).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>Tento výklad je tiež v súlade s judikatúrou Súdneho dvora.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P>Ako je uvedené v bodoch 61 až 62 vyššie.</P></NOTE> Odchýlky od toho, čo môžu členské štáty uplatniť v súvislosti s konkurzným konaním, ktoré nebolo začaté s cieľom likvidácie prevádzateľa, sú stanovené v písmene a).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>Ďalej sa v písomných pripomienkach Nemecka uvádza, že podľa nemeckého práva existuje obmedzená výnimka, pokiaľ ide o práva nadobudnuté pred vyhlásením platobnej neschopnosti s cieľom zabezpečiť obnovenie podniku, ako to umožňuje článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23. Sú to presne obmedzené výnimky, ktoré sú obsiahnuté v článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>Na rozhodnutie vnútroštátneho súdu z <DATE ISO="19800118">18. januára 1980</DATE> a jeho následnú judikatúru sa teda môže nazerať ako na výnimku, ktorá sa uplatňuje na konkurzné konania patriace do vecnej pôsobnosti článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23. Skutočnosť, že pred zaradením článku 5 do smernice 2001/23 nebola zavedená žiadna výnimka, nie je relevantná. Členské štáty nie sú povinné prijať osobitné opatrenia na vykonávanie smerníc za predpokladu, že tieto opatrenia sú právne záväzné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P>Smernica 2001/23 môže byť implementovaná judikatúrou. Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19860710">10. júla 1986</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Taliansko</NAME.CASE> (<NO.CASE>235/84</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1986:303">EU:C:1986:303</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Pozri ďalej PRECHAL, S.: <HT TYPE="ITALIC">Directives in EC Law</HT>. Oxford: Oxford University Press, 2005, s. 78 – 81. Autor podčiarkuje na s. 79, že príslušná judikatúra musí byť presná, zverejnená a predvídateľná. O dôležitosti záväzných právnych účinkov pri vykonávaní práva EÚ pozri moje návrhy vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Safeway</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑171/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:272">EU:C:2019:272</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Podľa ustálenej judikatúry sú súdy členských štátov povinné prispôsobiť svoju judikatúru tak, aby bola v súlade s právom EÚ. Pozri napríklad rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181106">6. novembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Bauer a Willmeroth</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑569/16 a C‑570/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:871">EU:C:2018:871</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0068">68</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Nie je dôležité, že judikatúra vnútroštátneho súdu je datovaná na <DATE ISO="19800118">18. januára 1980</DATE>, t. j. pred nadobudnutím účinnosti smernice 2001/23, keďže pravidlá, ktoré už existujú v právnych predpisoch členských štátov, umožňujú smernicu prebrať.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0053"><P>Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19920520">20. mája 1992</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Holandsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑190/90</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1992:225">EU:C:1992:225</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), v ktorom súbor pravidiel, z ktorých niektoré predchádzali nadobudnutiu účinnosti smernice, zabezpečil jej efektívne vykonanie. Pozri PRECHAL, S.: c. d., s. 77. Pozri novšie napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150611">11. júna 2015</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Poľsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑29/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:379">EU:C:2015:379</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Ako však vysvetlím vo svojej odpovedi na tretiu otázku nižšie, implementácia judikatúrou môže spôsobiť ťažkosti, pokiaľ ide o požiadavky právnej istoty práva EÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>V každom prípade práve z týchto dôvodov navrhujem odpovedať na druhú otázku tak, ako bola preformulovaná, v zmysle bodu 60 vyššie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O tretej otázke</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT>Tretia otázka, tak ako je preformulovaná vyššie, by sa mala zodpovedať v tom zmysle, že článok 5 ods. 2 písm. a) umožňuje podľa právnych predpisov členského štátu obmedzenie v tom zmysle, že nadobúdateľ nie je zodpovedný za doplnkové dôchodkové dávky na základe odpracovanej doby pred začatím konkurzného konania, ak sú tieto dávky právne vymožiteľné,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0054"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191007">7. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Safeway</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑171/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:839">EU:C:2019:839</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> takže dotknutí zamestnanci majú podľa právnych predpisov členského štátu právo podniknúť kroky na uplatnenie týchto práv pred súdmi členských štátov s cieľom zabezpečiť vyplatenie príslušných dôchodkových dávok od prevádzateľa.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0055"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191007">7. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Safeway</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑171/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:839">EU:C:2019:839</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V každom prípade je na vnútroštátnom súde, aby overil, či akýkoľvek výkon diskrečnej právomoci členského štátu podľa článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23 prostredníctvom judikatúry nastal s presnosťou a jasnosťou potrebnou na zaručenie právnej istoty.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="17"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>Prípad spoločnosti TMD Friction GmbH je jednoznačný, pokiaľ ide o EM, pretože, ako sa uvádza v písomných pripomienkach EM, podľa znenia článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23 dôchodkové dávky neboli <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0042" ID="QS0042"/>splatné<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/> (<QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0043" ID="QS0043"/>dues<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/> vo francúzštine) v čase prevodu, ako to vyžaduje toto ustanovenie, pretože nenastala okolnosť, ktorá by viedla k vzniku nároku na penzijné dávky; menovite v prípade EM dosiahnutie dôchodkového veku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT>Na rozdiel od toho je postavenie FL zložitejšie, keďže je bývalým zamestnancom. Hoci FL dosiahol dôchodkový vek po vyhlásení platobnej neschopnosti (odchod do dôchodku <DATE ISO="20150731">31. júla 2015</DATE>), v spise sa ďalej uvádza, že dôchodkové dávky boli FL v čase začatia konkurzného konania <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0044" ID="QS0044"/>priznané<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/>. Vnútroštátnemu súdu teda prináleží overiť, či bol FL oprávnený ku dňu začatia konkurzného konania žiadať od prevádzateľa sporné doplnkové dôchodkové dávky v zmysle bodu 80 vyššie. Ak bol, oslobodenie nadobúdateľa od zodpovednosti za ich platbu je v súlade so smernicou 2001/23.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>Slovo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0045" ID="QS0045"/>splatný<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/> je možné vykladať iba v tom zmysle, že znamená okamih, v ktorom je zamestnanec oprávnený poberať starobný dôchodok, napríklad z titulu udalosti, ktorá zakladá jeho nárok. Prijatím argumentácie uvedenej v písomných pripomienkach Nemecka v tom zmysle, že povinnosť sa stáva <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0046" ID="QS0046"/>splatnou<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/> z dôvodu práva, ktoré je predmetom nadobudnutia, keď vzniká ekonomická záťaž pre prevádzateľa (t. j. pred platobnou neschopnosťou), by viedlo k vzniku neprijateľnej situácie, pokiaľ ide o rozdelenie majetku pri platobnej neschopnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>Okrem toho, že to je v rozpore so znením článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23, je to tiež nezlučiteľné s právnou istotou a hladkým fungovaním pravidla o rovnakom uspokojení pohľadávok veriteľov. Ako sa uvádza v písomných pripomienkach EM, keďže EM ešte nie je v dôchodkovom veku, jeho strata sa dá iba odhadnúť na nie zanedbateľnú sumu 430 eur mesačne z odhadovaného zamestnaneckého dôchodku <FT TYPE="NUMBER">1300</FT> eur mesačne. To je v rozpore s veľmi presnou kalkuláciou, ktorá je základom strát FL, vypočítaných na 149,98 eura.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85.</NO.P><TXT>Ďalej sa pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0047" ID="QS0047"/>splatné<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/> podľa článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23, keďže obmedzuje práva zamestnancov podľa smernice 2001/23, má vykladať striktne.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0056"><P>Pozri bod 71 vyššie.</P></NOTE> Má sa tiež vykladať s náležitým zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2019/1023 z <DATE ISO="20190620">20. júna 2019</DATE> o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0057"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="172" PAGE.FIRST="18" DATE.PUB="2019">Ú. v. EÚ L 172, 2019, s. 18</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE>, ktorú musia členské štáty implementovať do <DATE ISO="20210717">17. júla 2021</DATE>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0058"><P>Článok 34. Ako sa uvádza v mojich návrhoch vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Pinckernelle</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑535/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:996">EU:C:2016:996</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), výklad opatrenia EÚ zahŕňa aj uznanie legislatívnych ustanovení, ktoré sú v podstatnej súvislosti s vykladaným ustanovením.</P></NOTE> Ustanovuje sa v nej, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0048" ID="QS0048"/>rámec preventívnej reštrukturalizácie ustanovený v tejto smernici by nemal ovplyvniť pohľadávky a nároky voči dlžníkovi, ktoré vyplývajú zo systémov dôchodkového poistenia zamestnancov, ak tieto pohľadávky a nároky vznikli v období pred reštrukturalizáciou<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0059"><P>Odôvodnenie 20.</P></NOTE>. To naznačuje výklad smernice 2001/23, ktorý maximalizuje povinnosti týkajúce sa dôchodkov prevedených zamestnancov podnikov v reštrukturalizácii, a nie taký, ktorý ich minimalizuje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86.</NO.P><TXT>Právna istota zaväzuje súd členského štátu, aby v každom prípade overil, či judikatúra vnútroštátneho súdu, ktorá sa datuje k <DATE ISO="19800118">18. januáru 1980</DATE>, môže predstavovať platný výkon obmedzenia stanoveného v článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0060"><P>Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150611">11. júna 2015</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Poľsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑29/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:379">EU:C:2015:379</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="18"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87.</NO.P><TXT>Súdny dvor nedávno v súvislosti s výpočtom dôchodkových dávok opätovne potvrdil, že právna istota sa uplatňuje osobitne prísne v prípade existencie právnej úpravy, ktorá môže mať finančné dôsledky, aby práva, ktoré jednotlivcom priznáva právo Únie, boli vykonané dostatočne presne, jasne a predvídateľne s cieľom umožniť dotknutým osobám presne poznať ich práva a povinnosti a podľa toho konať, ako aj prípadne sa na ne odvolávať pred vnútroštátnymi súdmi.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0061"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191007">7. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Safeway</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑171/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:839">EU:C:2019:839</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88.</NO.P><TXT>Súdny dvor rovnako rozhodol, že v rámci výnimiek zo smerníc týkajúcich sa práv pracovníkov v pracovnom pomere, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0049" ID="QS0049"/>pokiaľ právo Únie ponecháva členským štátom možnosť odchýliť sa od niektorých ustanovení smernice, členské štáty sú povinné vykonávať diskrečnú právomoc v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, medzi ktoré patrí aj zásada právnej istoty. Preto sa musia ustanovenia umožňujúce fakultatívne odchýlky zo zásad zakotvených smernicou vykonať s požadovanou presnosťou a jasnosťou, aby sa vyhovelo požiadavkám vyplývajúcim z uvedenej zásady<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0062"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101021">21. októbra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Accardo a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑227/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:624">EU:C:2010:624</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89.</NO.P><TXT>Zo spisu vyplýva, a na pojednávaní to potvrdil zástupca Komisie, že aktívne opatrenia prijaté Nemeckom na vykonanie smernice 2001/23 sa sústreďujú okolo § 613a nemeckého Občianskeho zákonníka. Dojem vyvolaný na pojednávaní bol prejavom rozporu medzi článkom 5 smernice 2001/23 a legislatívnymi opatreniami v Nemecku v oblasti platobnej neschopnosti. Ide o dôvod navyše, aby vnútroštátny súd overil súlad so zásadami uvedenými v bodoch 87 a 88 vyššie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90.</NO.P><TXT>Práve z týchto dôvodov treba na otázku 3 odpovedať v zmysle uvedenom v bode 80 týchto návrhov.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">4.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O štvrtej otázke</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91.</NO.P><TXT>Štvrtá otázka, tak ako je preformulovaná, by sa mala zodpovedať v tom zmysle, že splnenie požiadaviek článku 8 smernice 2008/94 podľa právnych predpisov členského štátu je predpokladom uplatnenia článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23. Zníženie sumy podnikových dôchodkových dávok vyplácaných bývalému zamestnancovi z dôvodu platobnej neschopnosti jeho bývalého zamestnávateľa sa považuje za zjavne neprimerané, ak bývalý zamestnanec dostane menej ako polovicu sumy dávky vyplývajúcej z jeho alebo jej nadobudnutých práv, alebo ak v dôsledku zníženia bývalý zamestnanec už žije alebo by musel žiť pod hranicou rizika chudoby stanovenou Eurostatom pre príslušný členský štát, čo je však úloha vnútroštátneho súdu, aby o tom rozhodol.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92.</NO.P><TXT>Postavenie článku 8 smernice 2008/94 ako predpokladu na zmiernenie povinností uložených nadobúdateľom podľa článku 3 ods. 1 smernice 2001/23 je nevyvrátiteľné zo znenia článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23 a slov <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0050" ID="QS0050"/>za predpokladu, že<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93.</NO.P><TXT>Ako je vysvetlené vyššie, potenciálny význam článku 8 smernice 2008/94 sa obmedzuje na FL, keďže článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23 umožňuje vylúčenie dlhov <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0051" ID="QS0051"/>splatných<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/> iba pred prevodom alebo začatím konkurzného konania pod podmienkou, že právne predpisy členského štátu poskytujú <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0052" ID="QS0052"/>najmenej takú rovnocennú ochranu<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/> akou je ochrana poskytnutá smernicou 2008/94. Judikatúra od rozsudku Robins a i.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0063"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070125">25. januára 2007</DATE> (<NO.CASE>C‑278/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:56">EU:C:2007:56</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> zaviedla test proporcionality, ktorý obsahuje minimálnu povinnosť zaručiť 50 % starobných dávok vyplývajúcich z akumulovaných práv na dôchodok v rámci doplnkového podnikového dôchodkového systému.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0064"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070125">25. januára 2007</DATE> (<NO.CASE>C‑278/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:56">EU:C:2007:56</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Súdny dvor tiež rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0053" ID="QS0053"/>článok 8 má zabezpečiť ochranu dlhodobých záujmov zamestnancov, keďže tieto záujmy týkajúce sa nadobudnutých alebo nadobúdaných práv sa v zásade vzťahujú na celé obdobie dôchodku<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0065"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161124">24. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Webb‑Sämann</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑454/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:891">EU:C:2016:891</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="19"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94.</NO.P><TXT>Je potrebné poznamenať, že vyššie opísaná zásada vo veci Robins sa ďalej vyvíjala vo svetle rozsudku Súdneho dvora v rozsudku z <DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE>, Pensions‑Sicherungs‑Verein. Súdny dvor rozhodol:</TXT><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0054" ID="QS0054"/>Článok 8 smernice 2008/94 sa má vykladať v tom zmysle, že zníženie výšky podnikových dôchodkových dávok vyplácaných bývalému zamestnancovi z dôvodu platobnej neschopnosti jeho bývalého zamestnávateľa sa považuje za zjavne neprimerané, aj keď dotknutá osoba dostáva aspoň polovicu sumy dávok vyplývajúcich z jej nadobudnutých práv, ak tento bývalý zamestnanec už žije alebo by musel žiť z dôvodu tohto zníženia pod hranicou rizika chudoby určenou pre dotknutý členský štát Eurostatom.<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0066"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Pensions‑Sicherungs‑Verein</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑168/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1128">EU:C:2019:1128</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95.</NO.P><TXT>Aj keby to bola úloha súdu členského štátu, aby to overil, keďže FL žiada od žalovaného iba doplnkový dôchodok, ktorý je o 149,48 eura vyšší, ako je to v súčasnosti, zdá sa, že táto hranica je dosiahnutá, najmä ak je v písomných pripomienkach FL uvedené, že ide o stratu iba 12,8 %. Okrem toho tvrdenie uvedené v písomných pripomienkach FL v tom zmysle, že ústupky zamestnancov ako FL pri zabezpečovaní pokračovania podniku sú relevantné pre uplatnenie proporcionality, nie sú judikatúrou uznané.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0096"><NO.P>96.</NO.P><TXT>Zdôrazňujem však, že povinnosť uvedená v článku 8 smernice 2008/94 je nevyhnutnou minimálnou zárukou ochrany zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľov (odôvodnenie 3). Článok 8 zaväzuje členské štáty bez ohľadu na opatrenia, ktoré členské štáty zaviedli, pokiaľ ide o prevedených pracovníkov, k všeobecnému prevodu starobných, invalidných a pozostalostných dávok podľa článku 3 ods. 4 písm. a) smernice 2001/23 a minimálne povinnosti uložené členským štátom v článku 3 ods. 4 písm. b) vo vzťahu k takýmto dávkam všeobecne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0097"><NO.P>97.</NO.P><TXT>Stručne povedané, článok 8 smernice 2008/94 je konečnou zárukou, ktorá členským štátom ukladá povinnosť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0055" ID="QS0055"/>zabezpečiť pracovníkom… minimálny stupeň ochrany vyžadovaný týmto ustanovením<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0067"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑168/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1128">EU:C:2019:1128</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra.</P></NOTE>. Charakteristickým znakom tejto povinnosti je vytvorenie ochrany, ktorá je úplne ekonomicky nezávislá od platobne neschopného prevádzateľa.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0068"><P>Ako je vysvetlené v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Webb‑Sämann</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑454/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:657">EU:C:2016:657</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0077">77</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0078">78</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Stojí za zamestnancom bez ohľadu na opatrenia zavedené členskými štátmi podľa smernice 2001/23 v súlade s článkom 3 ods. 4, pokiaľ ide o dôchodky. Je to v súlade s jedným z hlavných cieľov tzv. <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0056" ID="QS0056"/>reštrukturalizačných smerníc<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/> zo 70. rokov 20. storočia – zmiernenia negatívnych sociálnych dôsledkov reštrukturalizačných operácií.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0069"><P>Pre podrobnejšiu analýzu pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Plessers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑509/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:50">EU:C:2019:50</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0098"><NO.P>98.</NO.P><TXT>Na štvrtú otázku, tak ako bola preformulovaná, by sa malo odpovedať tak, ako bolo uvedené v bode 91 vyššie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0099"><NO.P>99.</NO.P><TXT>Navrhujem preto odpovedať na prejudiciálne otázky v preformulovanom znení takto:</TXT><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Ak právo členského štátu obmedzuje doplnkové dávky podnikového zabezpečenia zamestnancov, za ktoré je zodpovedný nadobúdateľ podniku z dôvodu platobnej neschopnosti prevádzateľa, práva dotknutých zamestnancov vo vzťahu k nadobúdateľovi sa spravujú primárne článkom 5 smernice Rady 2001/23/ES z <DATE ISO="20010312">12. marca 2001</DATE> o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov.</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="20"?><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Konkurzné konanie vo veciach samých spadá do vecnej pôsobnosti článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23 povoľuje obmedzenie podľa právnych predpisov členského štátu, podľa ktorého nadobúdateľ nie je zodpovedný za doplnkové dôchodkové dávky založené na pracovnoprávnom vzťahu ukončenom pred začatím konkurzného konania, ak sú tieto dávky právne vymožiteľné, takže dotknutí zamestnanci majú podľa právnych predpisov členského štátu právo podniknúť kroky na uplatnenie týchto práv pred súdmi členských štátov s cieľom zabezpečiť vyplatenie príslušných dôchodkových dávok od prevádzateľa. Je na vnútroštátnom súde, aby overil, či akýkoľvek výkon diskrečnej právomoci členského štátu podľa článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23 prostredníctvom judikatúry nastal s presnosťou a jasnosťou potrebnou na zaručenie právnej istoty.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Splnenie požiadaviek článku 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z <DATE ISO="20081022">22. októbra 2008</DATE> o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa podľa právnych predpisov členského štátu je predpokladom uplatnenia článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23. Zníženie sumy podnikových dôchodkových dávok vyplácaných bývalému zamestnancovi z dôvodu platobnej neschopnosti jeho bývalého zamestnávateľa sa považuje za zjavne neprimerané, ak bývalý zamestnanec dostane menej ako polovicu sumy dávky vyplývajúcej z jeho alebo jej nadobudnutých práv, alebo ak v dôsledku zníženia bývalý zamestnanec už žije alebo by musel žiť pod hranicou rizika chudoby stanovenou Eurostatom pre príslušný členský štát, čo je úloha vnútroštátneho súdu, aby o tom rozhodol.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>