|
Úradný vestník |
SK Séria L |
|
2026/2497 |
11.11.2026 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2026/2497
z 10. novembra 2026,
ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz medených rúr s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Mexiku, vo Vietname a v Uzbekistane
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 7,
po porade s členskými štátmi,
keďže:
1. POSTUP
1.1. Začatie
|
(1) |
Dňa 12. marca 2026 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu medených rúr s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“ alebo „ČĽR“), Spojených štátoch mexických (ďalej len „Mexiko“), Vietnamskej socialistickej republike (ďalej len „Vietnam“) a Uzbeckej republike (ďalej len „Uzbekistan“) (ďalej len „dotknuté krajiny“) podľa článku 5 základného nariadenia. Toto konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 26. januára 2026 podal Výbor na ochranu výrobného odvetvia EÚ vyrábajúceho medené rúry (ďalej len „navrhovatelia“ alebo „EUCTDC“) v mene výrobného odvetvia Únie v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. |
|
(2) |
Začatie bolo odôvodnené dôkazmi o existencii dumpingu aj o z neho vyplývajúcej značnej ujme, ktoré boli uvedené v podnete, ako sa podrobne opisuje v oznámení o začatí konania uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“). |
1.2. Registrácia
|
(3) |
Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2026/1161 (3) (ďalej len „nariadenie o registrácii“) zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku. |
1.3. Zainteresované strany
|
(4) |
V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na prešetrovaní zúčastnili. Okrem toho informovala navrhovateľov, známych výrobcov z Únie, vyvážajúcich výrobcov, orgány Číny, Mexika, Vietnamu a Uzbekistanu a ďalšie známe zainteresované strany – vrátane dovozcov, používateľov a priemyselných zväzov – a vyzvala ich na účasť. Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť sa k začatiu konania a požiadať o vypočutie pred Komisiou alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. |
1.4. Pripomienky k začatiu prešetrovania
|
(5) |
Podania k začatiu prešetrovania predložila vláda Uzbekistanu a traja uzbeckí vyvážajúci výrobcovia, a to JV Sharq Tubes LLC, ICG Infinity Copper Group LLC a Angren Pipe Plant LLC. V týchto podaniach strany tvrdili, že a) prešetrovanie voči Uzbekistanu by malo byť ukončené z dôvodu, že jeho podiel na trhu je zanedbateľný a b) nie sú splnené podmienky na to, aby sa Uzbekistan na účel analýzy ujmy zohľadňoval spolu s ostatnými vyvážajúcimi krajinami. Keďže sa v podaní spochybnili určité údaje poskytnuté navrhovateľmi bez toho, aby sa spochybnilo začatie prešetrovania ako takého, tieto tvrdenia sa riešia v rámci analýzy ujmy v bode 4. |
1.5. Výber vzorky
|
(6) |
V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán. |
Výber vzorky výrobcov z Únie
|
(7) |
Komisia v oznámení o začatí konania informovala strany, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Vzorka bola vybratá na základe objemu výroby a predaja a tvorili ju traja výrobcovia z Únie. |
|
(8) |
Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 40 % odhadovaného celkového objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. K vzorke neboli doručené žiadne pripomienky. Konečná vzorka sa považovala za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie. |
Výber vzorky neprepojených dovozcov
|
(9) |
S cieľom určiť, či je výber vzorky potrebný, Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. |
|
(10) |
Žiadni neprepojení dovozcovia neposkytli požadované informácie a nesúhlasili so zaradením do vzorky. Vzhľadom na to vzorka neprepojených dovozcov nebola vytvorená. |
Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov z ČĽR
|
(11) |
Na svetovom trhu s medenými rúrami dominujú tri veľké čínske nadnárodné skupiny: Golden Dragon Precise Copper Tube Group Inc (ďalej len „Dragon Copper Tubes Group“), skupina Jintian a skupina Hailiang. Vyvážajúci výrobcovia týchto skupín sa nachádzajú v troch z dotknutých krajín, konkrétne v ČĽR, Mexiku a vo Vietname, a všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky v tomto prešetrovaní (okrem tých, ktorí sú v Uzbekistane) patria do jednej z týchto skupín. |
|
(12) |
S cieľom určiť, či je výber vzorky potrebný, Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní. |
|
(13) |
V odpovedi na oznámenie o začatí konania štyria vyvážajúci výrobcovia z dvoch podnikových skupín v Číne predložili požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. |
|
(14) |
Na základe informácií dostupných v tejto fáze predstavoval počas obdobia prešetrovania celkový objem vývozu týchto čínskych spoločností, či už priameho, alebo prostredníctvom prepojených a neprepojených obchodníkov, [3 – 5] % odhadovaného celkového objemu vývozu medených rúr do Únie z Číny (4). Vzhľadom na nízky objem vývozu vyvážajúcich výrobcov do Únie, ktorí poskytli odpovede v rámci výberu vzorky, Komisia dospela k záveru, že v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia nebolo možné vybrať reprezentatívnu vzorku. |
|
(15) |
V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala neexistenciu výberu vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. |
|
(16) |
Spoločnosť Ningbo Jintian Copper Tube Co. Ltd., LTD, Čína (ďalej len „Jintian China“) predložila pripomienky týkajúce sa neexistencie výberu vzorky. Tvrdila, že číselný znak HS, ktorý sa používal na výpočet dovozu počas obdobia prešetrovania, zahŕňal viacero výrobkov, ktoré nepatria do rozsahu tohto prešetrovania. V dôsledku toho tvrdila, že celkový objem vývozu použitý ako referenčná hodnota bol nadhodnotený, čo znamená, že spolupracujúce spoločnosti v skutočnosti predstavovali vyšší podiel než odhadovaných [3–5] % z celkového objemu dotknutého výrobku vyvezeného z Číny do EÚ. |
|
(17) |
V čase rozhodnutia o výbere vzorky Komisia odhadla objem dovozu na základe metodiky uvedenej v podnete. Keďže dotknutý výrobok patrí pod číselný znak KN 7411 10 90 , ktorý sa vzťahuje aj na iné výrobky, v podnete sa odhadovalo, že dotknutý výrobok tvorí približne 50 – 60 % celkového dovozu pod uvedeným číselným znakom KN. Navrhovateľ založil svoj odhad na údajoch poskytnutých výrobcami z Únie, komunikácii so zákazníkmi navrhovateľa a analýze trhu, ktorú vykonal a v ktorej sa kombinujú informácie zo správ o trhu z externých zdrojov, štatistické údaje o dovoze a vývoze z každej z dotknutých krajín (5). Na základe tohto odhadu Komisia stanovila objem dovozu z Čínskej ľudovej republiky. Spoločnosť Jintian China proti metodike použitej v podnete nenamietala a neposkytla žiadnu alternatívnu metodiku. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla a potvrdila, že v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia nebolo možné vybrať reprezentatívnu vzorku. |
|
(18) |
Komisia 7. apríla 2026 informovala vládu Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) o svojom rozhodnutí uplatniť článok 18 základného nariadenia v spojení s článkom 17 ods. 4 základného nariadenia vzhľadom na značnú mieru nespolupráce vyvážajúcich výrobcov. Komisia preto svoje zistenia týkajúce sa vyvážajúcich výrobcov v ČĽR založila na článku 18 a dostupných skutočnostiach. |
|
(19) |
Čínska vláda vo svojich pripomienkach zdôraznila, že čínske spoločnosti, ktoré sa zaregistrovali na účasť v konaní, by mali bez ohľadu na objem svojho vývozu získať individuálne dumpingové rozpätie na základe svojich odpovedí, a nie na základe dostupných skutočností. Komisia konštatovala, že všetci spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia boli v zázname o výsledkoch výberu vzorky riadne informovaní o tom, že ak majú záujem požiadať o stanovenie individuálneho dumpingového rozpätia, mali by vyplniť dotazník pre vyvážajúcich výrobcov. |
Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov z Mexika
|
(20) |
S cieľom určiť, či je výber vzorky potrebný, Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Mexiku, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Spojených štátov mexických pri Európskej únii, aby identifikovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní, a/alebo sa s nimi kontaktovalo. |
|
(21) |
Jeden vyvážajúci výrobca v Mexiku, GD Affiliates de RL de CV (ďalej len „GDA“), poskytol požadované informácie a súhlasil so zaradením do vzorky. Spoločnosť GDA je dcérskou spoločnosťou skupiny Dragon Copper Tubes Group a počas obdobia prešetrovania na ňu pripadalo 100 % celkového vývozu z Mexika do EÚ. |
|
(22) |
Komisia sa preto rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný. V dôsledku toho bol vyvážajúci výrobca, ktorý sa prihlásil, vyzvaný, aby predložil vyplnený dotazník. |
Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov z Uzbekistanu
|
(23) |
S cieľom určiť, či je výber vzorky potrebný, Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Uzbekistane, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Uzbeckej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní. |
|
(24) |
Traja vyvážajúci výrobcovia v Uzbekistane poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. JV Sharq Tubes LLC, ICG Infinity Copper Group LLC a Angren Pipe Plant LLC. Predstavovali 100 % celkového objemu vývozu z Uzbekistanu do Únie počas obdobia prešetrovania. |
|
(25) |
Komisia sa rozhodla prešetriť troch vyvážajúcich výrobcov, a preto výber vzorky nebol potrebný. V dôsledku toho boli všetci traja vyvážajúci výrobcovia vyzvaní, aby predložili vyplnený dotazník. |
Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov z Vietnamu
|
(26) |
S cieľom určiť, či je výber vzorky potrebný, Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov vo Vietname, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Vietnamskej socialistickej republiky, aby identifikovalo a/alebo oslovilo iných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní. |
|
(27) |
Štyria vyvážajúci výrobcovia vo Vietname poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. |
|
(28) |
V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku dvoch vyvážajúcich výrobcov. Hailiang (Vietnam) Copper Manufacturing Co., Ltd (ďalej len „Hailiang Vietnam“), dcérsku spoločnosť čínskej skupiny Hailiang, a Jintian Copper Industrial (Vietnam) Company Limited (ďalej len „Jintian Vietnam“), dcérsku spoločnosť čínskej skupiny Jintian. Tento výber sa zakladal na najväčšom reprezentatívnom objeme vývozu do Únie, ktorý bolo možné náležite prešetriť v rámci danej lehoty. Na základe informácií, ktoré boli v tejto fáze k dispozícii, vzorka predstavovala viac ako 90 % celkového vývozu všetkých vietnamských spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. |
|
(29) |
Jeden z vietnamských vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, Toan Phat Copper Tube Joint Stock Company, predložil pripomienky k výberu vzorky, v ktorých tvrdil, že zaradenie dvoch spoločností v čínskom vlastníctve, ktorých výroba vo Vietname sa nachádzala vo vývozných spracovateľských zónach, ako sú Hailiang Vietnam a Jintian Vietnam, by viedlo k zisteniam, ktoré by neboli reprezentatívne pre situáciu spoločnosti Toan Phat. Spoločnosť takisto ďalej tvrdila, že hoci Komisia obmedzila počet spoločností vo vzorke z Vietnamu na dve z dôvodu obmedzení toho, čo sa dalo „primerane prešetriť v rámci dostupného času“, v Uzbekistane boli do vzorky zaradené tri spoločnosti a nízka miera spolupráce v Číne mala uvoľniť zdroje, ktoré by umožnili zaradenie spoločnosti Toan Phat do vzorky. |
|
(30) |
Komisia usúdila, že vzhľadom na to, že dve vietnamské vybraté spoločnosti boli jednoznačne najväčšími vývozcami dotknutého výrobku do Únie, ich vlastnícka štruktúra a výrobné zariadenia boli reprezentatívne pre celkový trh, a konštatovala, že to, do akej miery je rozumné rozšíriť vzorku, nezávisí výlučne od počtu spoločností zaradených do vzorky v iných krajinách. |
1.6. Individuálne rozpätie
|
(31) |
Jeden vyvážajúci výrobca z ČĽR, Jintian China, požiadal o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia a predložil vyplnený dotazník. Komisia sa rozhodla vypočítať individuálne rozpätie pre spoločnosť Jintian China, keďže ide o jedinú spoločnosť, ktorá poskytla riadne a včas vyplnený dotazník, ktorý bolo možné overiť v súlade s článkom 16 ods. 1 základného nariadenia. |
1.7. Vyplnené dotazníky a overovanie na mieste
|
(32) |
Komisia zaslala čínskej vláde dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. |
|
(33) |
Navrhovateľ okrem toho v podnete poskytol dostatočné dôkazy o deformáciách trhu so surovinami v ČĽR a vo Vietname, pokiaľ ide o dotknutý výrobok, v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia. Prešetrovanie sa preto týkalo uvedených deformácií trhu so surovinami, ako bolo uvedené v oznámení o začatí konania, aby bolo možné určiť, či treba vo vzťahu k Číne a Vietnamu uplatniť ustanovenia článku 7 ods. 2 alebo ods. 2a základného nariadenia. Z tohto dôvodu Komisia zaslala čínskej a vietnamskej vláde v tejto súvislosti dodatočné dotazníky. |
|
(34) |
Komisia zaslala dotazníky výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, vyvážajúcim výrobcom v dotknutých krajinách zaradeným do vzorky, navrhovateľom (ďalej len „makrodotazník“), známym dovozcom a používateľom. Tie isté dotazníky boli sprístupnené online (6) v deň začatia konania. |
|
(35) |
Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto subjektov:
|
1.8. Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie
|
(36) |
Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2022 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“). |
2. PREŠETROVANÝ VÝROBOK, DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK
2.1. Prešetrovaný výrobok
|
(37) |
Výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, sú rúrky a rúry z rafinovanej medi, v rovnomerne navinutých zvitkoch, tiež hladké alebo s vnútornými drážkami, ďalej nespracované (ďalej len „medené rúry“). |
|
(38) |
Na výrobu medených rúr môžu výrobcovia používať katódy z medenej rudy, šrotu alebo ich zmesi. Výroba sa zvyčajne skladá z troch fáz: tavenie suroviny, odlievanie roztavenej medi a finálna úprava, ktorá zahŕňa proces ťahania na dosiahnutie požadovaného priemeru a hrúbky steny, ako aj žíhanie na zmäkčenie výrobku podľa potrieb zákazníka (7). Výrobok sa následne navíja do rovnomerne navinutých zvitkov. |
|
(39) |
Medené rúry majú vďaka fyzicko-chemickým vlastnostiam medi, ako aj jej bakteriostatickým vlastnostiam a odolnosti voči ohňu a korózii široké uplatnenie. Používajú sa v odvetví vykurovania, vetrania, klimatizácie a chladenia (ďalej len „HVACR“), ako aj v sanitárnej, medicínskej a priemyselnej oblasti. Medené rúry sú takisto kľúčovou súčasťou niektorých sietí využívajúcich obnoviteľné zdroje energie (8). |
2.2. Dotknutý výrobok
|
(40) |
Dotknutým výrobkom je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Číne, Mexiku, vo Vietname a v Uzbekistane, v súčasnosti patriaci pod číselný znak KN ex 7411 10 90 (kód TARIC 7411 10 90 10) (ďalej len „dotknutý výrobok“). |
2.3. Podobný výrobok
|
(41) |
Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:
|
|
(42) |
Komisia v tejto fáze rozhodla, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia. |
2.4. Tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku
|
(43) |
Spoločnosti Jintian Vietnam a Jintian China požiadala Komisiu, aby tvrdila, že rovné medené rúrky, medené rúrky v plochých zvitkoch, izolované alebo potiahnuté medené rúry a kapilárne medené rúry nepatria do vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania. Podobne aj spoločnosť Hailiang Vietnam tvrdila, že kapilárne medené rúry nepatria do vymedzenia výrobku. |
|
(44) |
Komisia potvrdila, že rovné medené rúrky, medené rúrky v plochých zvitkoch, izolované alebo potiahnuté medené rúry nezodpovedajú opisu prešetrovaného výrobku, a preto sa na ne prešetrovania nevzťahuje. |
|
(45) |
Pokiaľ ide o kapilárne medené rúry, čiže o medené rúry s veľmi malým priemerom vyrábané na účely presného regulovania prietoku, spoločnosti Jintian Vietnam a Jintian China vysvetlili, že ich hlavnou vlastnosťou je mimoriadne malý vonkajší priemer, zvyčajne v rozmedzí od 1 do 3,6 milimetra, a že sa vyrábajú prostredníctvom viacerých fáz vysokopresného ťahania rovnomerne navinutých zvitkov, čo predstavuje ďalšiu fázu spracovania medených rúr, čím by sa podľa vymedzenia prešetrovaného výrobku tieto výrobky vylučovali z rozsahu prešetrovania. |
|
(46) |
Spoločnosť Hailiang Vietnam tvrdila, že kapilárne rúry sú výrobkami v ďalšom článku výrobného reťazca ďalej spracovaným z rovnomerne navinutých zvitkov, ktoré sú predmetom prešetrovania. Ďalej vysvetlila, že medené a kapilárne rúry sú z technického a obchodného hľadiska odlišné výrobky, ktoré sa líšia funkciami, výrobnými procesmi, príslušnými priemyselnými normami, fyzickým vzhľadom, koncovým použitím a cenovou úrovňou. |
|
(47) |
Navrhovatelia tvrdili, že v podnete boli kapilárne rúry vylúčené z vymedzenia prešetrovaného výrobku, pretože sa zvyčajne nedodávajú vo forme rovnomerne navinutých zvitkov, ale vo forme jemných zvitkov alebo v dĺžkových kusoch určených na funkčné použitie. Ak sa však medené rúry s malým priemerom predávajú vo forme rovnomerne navinutých zvitkov, podľa navrhovateľov naďalej zostávajú prešetrovaným výrobkom bez ohľadu na obchodný názov, ktorý im pridelil výrobca. |
|
(48) |
Komisia objasnila, že medené kapilárne rúry patria do rozsahu prešetrovania, pokiaľ sa predávajú vo forme rovnomerne navinutých zvitkov. Hoci údajnou rozlišovacou vlastnosťou týchto rúr je malý vonkajší priemer, Komisia konštatovala, že v opise výrobku ani v kontrolnom čísle výrobku (ďalej len „PCN“) nie je uvedené žiadne obmedzenie týkajúce sa priemeru rúr. Okrem toho sa pri posudzovaní toho, či výrobok zodpovedá opisu, treba opierať o pozorovateľné fyzické a technické vlastnosti. Napríklad nanesenie potiahnutia si vyžaduje ďalšie spracovanie a je jasne viditeľné na finálnych výrobkoch, ktoré už nezodpovedajú opisu výrobku, a preto sa považujú za výrobky, ktoré nepatria do rozsahu prešetrovania. Naopak, skutočnosť, že sa výrobca v priebehu výrobného procesu rozhodne použiť cievky s rovnomerným navinutím, nemôže viesť k vylúčeniu z vymedzenia, ak takéto použitie a ďalšie spracovanie nemajú za následok vznik pozorovateľných fyzických a technických vlastností finálnych výrobkov, ktoré by nepatrili do vymedzenia výrobku. Jediným pozorovateľným rozdielom medzi kapilárnymi rúrami predávanými v rovnomerne navinutých zvitkoch a inými rúrami predávanými v rovnomerne navinutých zvitkoch je v skutočnosti menší priemer rúr, ktoré však stále zodpovedajú opisu výrobku. Z týchto dôvodov Komisia tieto tvrdenia v tejto fáze prešetrovania zamietla. Komisia takisto poznamenala, že počas obdobia prešetrovania dovoz medených rúr z dotknutých krajín, ktoré by sa mohli považovať za kapilárne rúry, neexistoval alebo bol zanedbateľný, a preto by ich vylúčenie z vymedzenia výrobku nemalo žiadny významný vplyv na závery prešetrovania. |
|
(49) |
Spoločnosť Entalpia Europe Sp. Z o. o., ktorá používa medené rúry a vyrába izolované medené rúry, požiadala o rozšírenie vymedzenia výrobku, na ktorý sa vzťahuje prešetrovanie, tak, aby zahŕňalo dovoz hotových izolovaných medených rúr. Spoločnosť zároveň požiadala o oslobodenie od antidumpingových ciel na medené rúry s odôvodnením, že jej činnosť nekonkuruje výrobnému odvetviu Únie. Spoločnosť tvrdila, že vyvážajúci výrobcovia v dotknutých krajinách by mohli obchádzať antidumpingové clá tým, že by namiesto prešetrovaného výrobku vyvážali hotové izolované medené rúry, čím by zvýšili konkurenciu voči výrobku tejto spoločnosti a oslabili jej nedávne investície. |
|
(50) |
Komisia však poznamenala, že na izolované medené rúry sa v tomto prípade nevzťahuje vymedzenie výrobku uvedené v odôvodnení 37 ani v podnete, a teda výrobné odvetvie Únie nepredložilo žiadny dôkaz o existencii dumpingu a z neho vyplývajúcej ujme, ktoré by odôvodňovali prešetrovanie týkajúce sa izolovaných medených rúr. Tvrdenie bolo preto zamietnuté. |
|
(51) |
Komisia poznamenala, že účinky opatrení sa monitorujú po ich uložení a že v prípade splnenia príslušných podmienok môže začať prešetrovanie obchádzania. Tvrdenie bolo preto zamietnuté. |
3. DUMPING
3.1. Čína
3.1.1. Postup na určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia
|
(52) |
Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, pokiaľ ide o ČĽR, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov z tejto krajiny so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia. |
|
(53) |
Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia v oznámení o začatí konania vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu medených rúr. Príslušné informácie predložili štyria vyvážajúci výrobcovia z dvoch skupín. |
|
(54) |
Komisia zaslala dotazník čínskej vláde. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia. |
|
(55) |
V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia takisto uviedla, že na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt je možnou vhodnou reprezentatívnou krajinou podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia a v súlade s informáciami, ktoré má k dispozícii, Thajsko. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné reprezentatívne krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia. V oznámení o začatí konania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt. |
3.1.2. Normálna hodnota
|
(56) |
Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“. |
|
(57) |
Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. |
|
(58) |
Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané. |
3.1.2.1.
|
(59) |
V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa uvádza, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:
|
|
(60) |
Keďže zoznam v článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je kumulatívny, pri zisťovaní výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu. |
|
(61) |
Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl. |
|
(62) |
V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „[a]k má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“. |
|
(63) |
Komisia podľa uvedeného ustanovenia vydala správu o krajine týkajúcu sa Číny (ďalej len „správa“) (9), ktorá obsahuje dôkazy o existencii značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií týkajúcich sa mnohých kľúčových výrobných faktorov (ako sú pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj vybraných odvetví (napr. chemické odvetvie). Zainteresované strany boli v čase začatia revízneho prešetrovania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Správa týkajúca sa Číny bola vložená do vyšetrovacieho spisu vo fáze začatia prešetrovania. Podnet obsahoval aj určité relevantné dôkazy, ktoré správu dopĺňajú. |
|
(64) |
Navrhovateľ poukázal na to, že ČĽR je socialistické trhové hospodárstvo vyvinuté pod vedením Komunistickej strany Číny, ktoré umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú prepojené na všetkých úrovniach (právnej, inštitucionálnej aj personálnej). Čínska vláda uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu. Intervenčné ekonomické nástroje používané čínskou vládou sú rôznorodé a zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania, finančný systém, ako aj rôzne aspekty regulačného prostredia. |
|
(65) |
V podnete sa pripomenuli nasledujúce skutočnosti, ktoré vedú k výrazným deformáciám. |
|
(66) |
Po prvé, čínske odvetvie medených rúr je ovplyvnené vládnymi zásahmi na horných aj dolných trhoch, čo má za následok výrazné deformácie nákladov na suroviny používané vo výrobnom procese. Navrhovateľ sa opieral o túto správu, aby poukázal na to, že Čína je najväčším producentom medi na svete, pričom jej produkcia predstavuje 38 % celosvetovej produkcie. Táto prevaha vyplýva z rýchlej industrializácie a zásahov štátu. Čínska vláda nedávno prijala svoj Plán pre meď (2025 – 2027), ktorého cieľom je „podporovať vysokokvalitný rozvoj odvetvia medi [a] lepšie podporovať kľúčové priemyselné reťazce vo výrobnom priemysle“, v čom sa odzrkadľuje skutočnosť, že pre Čínu je „meď dôležitou základnou surovinou a strategickým zdrojom úzko súvisiacim s rozvojom národného hospodárstva.“ Okrem toho sa v 14. päťročnom pláne, prijatom v roku 2021, stanovujú určité kľúčové odvetvové plány zamerané na odvetvia surovín vrátane neželezných kovov, ako je meď. V 14. päťročnom pláne sa takisto stanovuje niekoľko provinčných päťročných plánov s konkrétnymi opatreniami v oblasti plánovacej politiky na provinčnej a odvetvovej úrovni. Navrhovateľ tvrdí, že tieto politiky, ktorých cieľom je zvýšiť ponuku medi v Číne, znížia cenu medi v Číne a nepriamo pomôžu výrobcom medených rúr tým, že umelo znížia ich výrobné náklady. Navrhovateľ okrem toho poukázal na to, že domáci trh s medenými surovinami a hotovými výrobkami v ďalšom článku výrobného reťazca je deformovaný vývoznými politikami, ako sú vývozné clá a vývozné kvóty. Okrem toho má hromadenie zásob značný vplyv na ceny a dostupnosť niektorých komodít vrátane medi. Navrhovateľ tvrdil, že na odvetvie medených rúr majú vplyv výrazné deformácie v odberateľských odvetviach, ako je odvetvie obnoviteľných zdrojov energie a odvetvie environmentálneho tovaru. |
|
(67) |
Po druhé, čínsky trh s medenými rúrami je zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny Štátom vlastnené podniky predstavujú podstatnú časť čínskeho hospodárstva. Čínska vláda a KSČ zachovávajú štruktúry, ktoré zabezpečujú udržanie ich vplyvu nad štátom vlastnenými podnikmi. Čínske odvetvie ťažby je tradične z veľkej časti pod štátnou kontrolou. Napriek zintenzívneniu privatizácie v odvetví ťažby a kovov si čínska vláda zachováva výrazný vplyv a kontrolu nad spoločnosťami pôsobiacimi v týchto odvetviach. |
|
(68) |
Po tretie, prítomnosť štátu v spoločnostiach vyrábajúcich medené rúry takisto umožňuje štátnym orgánom zasahovať do cien a/alebo nákladov. Navrhovateľ na základe informácií zo správy pripomenul, že právo štátnych orgánov a buniek KSČ v podnikoch menovať a odvolávať kľúčových vedúcich pracovníkov v štátnom vlastnených podnikoch predstavuje kanály, prostredníctvom ktorých môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Prítomnosť a zasahovanie štátu na finančných trhoch, ako aj pri poskytovaní surovín a vstupov navyše spôsobujú ďalšiu deformáciu trhu. |
|
(69) |
Po štvrté, čínska vláda uplatňuje diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné spôsoby ovplyvňovania síl voľného trhu. V 14. päťročnom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja sa stanovujú rozvojové ciele, určujú výrobné ciele pre jednotlivé odvetvia vrátane odvetvia neželezných kovov, a zavádza vládna kontrola nad výrobnými kapacitami aj nad rozhodnutiami podnikov. |
|
(70) |
Po piate, odvetvie medených rúr je podobne ako iné odvetvia čínskeho hospodárstva vystavené deformáciám vyplývajúcim z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania čínskych predpisov v oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. Navrhovateľ na základe informácií zo správy tvrdil, že čínsky konkurzný systém sa javí ako nedostatočný na to, aby splnil svoje hlavné ciele. Počet konkurzov napríklad zostáva v porovnaní s veľkosťou hospodárstva krajiny pozoruhodne nízky. Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v Číne. Všetka pôda je vo vlastníctve čínskeho štátu a jej prideľovanie ostáva výlučne v rukách štátu. Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov. |
|
(71) |
Po šieste, v odvetví medených rúr sú deformované aj mzdové náklady. Systém miezd založených na trhových princípoch sa v Číne nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne. Okrem toho je mobilita čínskej pracovnej sily obmedzená systémom registrácie domácností. Na základe týchto zistení možno konštatovať, že dochádza k deformácii mzdových nákladov v Číne. |
|
(72) |
Po siedme, výrobcovia medených rúr majú prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu. Čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk, ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Nefinančné štátom vlastnené podniky zostávajú prepojené so štátom nielen prostredníctvom vlastníctva, ale aj cez personálne vzťahy a realizáciu verejných politík navrhnutých vládou. Navrhovateľ okrem toho uviedol, že ratingy dlhopisov a úverové ratingy sú často deformované. Náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. Hoci sa v októbri 2015 dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. A napokon celkový nárast úverov v Číne poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. |
|
(73) |
Navrhovateľ na základe informácií zo správy tvrdil, že už uvedené deformácie majú systémový charakter. Z dostupných dôkazov vyplýva, že už opísané skutočnosti a prvky čínskeho systému sa uplatňujú v celej krajine a naprieč odvetviami hospodárstva. Náklady na vstupy potrebné na výrobu medených rúr sú deformované, pretože na tvorbu ich cien má vplyv výrazná štátna intervencia. Okrem toho je obzvlášť dôležité zapojenie vlády do odvetvia energetiky, keďže výroba medených rúr je mimoriadne energeticky náročná. Ďalej platí, že dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. |
|
(74) |
Navrhovateľ na záver tvrdil, že v odvetví medených rúr sa vyskytujú výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia. |
|
(75) |
Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Komisia tak urobila na základe dôkazov dostupných v spise. Dôkazy v spise zahŕňali dôkazy obsiahnuté v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. |
|
(76) |
Daná analýza zahŕňala preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva Číny vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v príslušnom odvetví vrátane dotknutého výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný výskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v Číne. |
3.1.2.1.1.
|
(77) |
Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v Číne. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“ (10). |
|
(78) |
Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (11). V porovnaní s 13. päťročným plánom totiž Komisia štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (ďalej len „SASAC“) potvrdila, že celkové aktíva centrálnych podnikov vzrástli počas 14. päťročného plánu o 44,6 %, čo „účinne podporilo integrovaný rozvoj odberateľských a dodávateľských podnikov v priemyselnom reťazci a poskytlo silnú podporu na úspešné dosiahnutie hlavných cieľov a úloh hospodárskeho a sociálneho rozvoja Číny (12)“. |
|
(79) |
Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. |
|
(80) |
Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (13). |
|
(81) |
Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť. |
|
(82) |
Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. |
|
(83) |
Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová druhá veta, ktorá znie takto: „[u]rčujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny“. (14) Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v Číne. |
|
(84) |
Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily. |
|
(85) |
Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (15). Intervenčné hospodárske nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, pričom zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania, finančný systém, ako aj politické ciele obsiahnuté v rôznych predpisoch. |
|
(86) |
Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. |
|
(87) |
Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele. |
|
(88) |
Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). |
|
(89) |
Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (16). |
|
(90) |
Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém Číny ovládajú štátom vlastnené komerčné a politicky orientované banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (17). |
|
(91) |
To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (18). |
|
(92) |
Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (19). |
|
(93) |
Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (20). |
|
(94) |
Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (21). |
3.1.2.1.2.
|
(95) |
Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v Číne podstatnú časť hospodárstva. |
|
(96) |
Odvetvie dotknutého výrobku zásobujú najmä súkromné spoločnosti, ako sú Changzhou Enreach Copper Co. (22), Zhejiang Hailiang Co. Ltd (23) alebo Ningbo Jintian Copper (Group) Co., Ltd (24). Keďže meď je kľúčovou vstupnou surovinou na výrobu medených rúr, zistenia týkajúce sa štátneho vlastníctva v odvetví medi sú preto relevantné: viaceré štátnom vlastnené podniky patria medzi hlavné zainteresované strany v odvetví medi, napríklad China Copper Corporation (25), ktorú kontroluje spoločnosť Chinalco (26), štátom vlastnený podnik podliehajúci Komisii pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (ďalej len „SASAC“) (27), alebo China Minmetals Corp. (28), ďalší štátnom vlastnený podnik podliehajúci SASAC (29). |
|
(97) |
Zásahy Komunistickej strany Číny do prevádzkového rozhodovania sa však stali normou nielen v štátom vlastnených podnikoch, ale aj v súkromných spoločnostiach (30), pričom Komunistická strana Číny si nárokuje vedúcu úlohu v podstate vo všetkých aspektoch hospodárstva krajiny. Vzhľadom na to, ako veľmi sa v Číne prelínajú štátne a stranícke štruktúry, vplyv štátu prostredníctvom štruktúr Komunistickej strany Číny v spoločnostiach účinne vedie k tomu, že hospodárske subjekty sú pod kontrolou a politickým dohľadom vlády. |
|
(98) |
Okrem toho sa na odvetvie, do ktorého patrí dotknutý výrobok, vzťahuje niekoľko vládnych politík, napríklad 14. päťročný plán rozvoja priemyslu surovín (31), ktorým sa stanovuje povinnosť „predchádzať nekontrolovanému a nekoordinovanému rozvoju tavenia medi (32)“ a „zamerať sa na čiastkové odvetvia priemyslu alebo kľúčové výrobky so silnou priemyselnou základňou, výraznými komparatívnymi výhodami a špičkovými technológiami, [využiť] vedúcu úlohu kľúčových podnikov v priemyselnom reťazci […] a vytvoriť skupinu priemyselných zoskupení v oblasti […] v odvetví neželezných kovov (33) “. |
|
(99) |
Podobne je cieľom pracovného plánu pre stabilný rast odvetvia neželezných kovov na roky 2025 – 2026 (34) zabezpečiť, aby „[od] roku 2025 do roku 2026 pridaná hodnota odvetvia neželezných kovov rástla priemernou ročnou mierou približne 5 %, čím sa zachová pozitívny hospodársky trend, a [aby] produkcia desiatich neželezných kovov rástla priemernou ročnou mierou približne 1,5 %. [a aby] sa dosiahol pozitívny pokrok vo vývoji domácich zdrojov, ako je meď.“ (35) |
|
(100) |
Konkrétnejšie sa vo vykonávacom pláne pre vysokokvalitný rozvoj odvetvia medi (2025 – 2027) (36) stanovuje, že „[do] roku 2027 sa výrazne zlepší odolnosť a bezpečnosť priemyselných a dodávateľských reťazcov. Bezpečnosť dodávok surovín na výrobu medi sa bude naďalej posilňovať s cieľom dosiahnuť 5 až 10 % nárast domácich zdrojov medenej rudy […a že] technologické inovácie sa budú naďalej podporovať, pričom sa dosiahnu prelomové pokroky v kľúčových procesoch. (37)“ Vo vykonávacom pláne sa stanovuje aj cieľ, aby sa vytvorilo niekoľko kvalitných podnikov v medenom priemysle a aby sa priemyselná štruktúra ďalej optimalizovala (38). ČĽR sa v konečnom dôsledku usiluje o to, aby bol do roku 2035 čínsky „priemyselný reťazec v odvetví medi na svetovej úrovni […], pričom sa vytvorí model rozvoja, ktorý sa bude vyznačovať primeranou priemyselnou štruktúrou, vysokou úrovňou technologických inovácií, dobrou kvalitou a efektívnosťou a silnou globálnou konkurencieschopnosťou“. (39) |
|
(101) |
Okrem toho sú nové technológie tavenia medi uvedené medzi podporovanými odvetviami v katalógu usmernení k štrukturálnym úpravám priemyslu (vydanie z roku 2024) (40). Z toho istého katalógu vyplýva, že vláda zasahuje do všetkých oblastí odvetvia medi. „Projekty tavenia medi s kapacitou nižšou ako 100 000 ton/rok“ sú v tom istom katalógu uvedené ako obmedzené odvetvia (41). |
|
(102) |
Vládnu kontrolu a politický dohľad možno pozorovať aj na úrovni príslušných odvetvových združení (42). |
|
(103) |
Napríklad Čínske združenie priemyslu výroby neželezných kovov (ďalej len „CNFA“) (43) v článku 2 svojich stanov uvádza, že účelom organizácie je „podporovať základnú líniu strany a rôzne politiky; slúžiť vláde, priemyslu, podnikom, [... a] v plnej miere plniť svoju úlohu poradcu a asistenta vlády.“ (44) |
|
(104) |
Okrem toho sa v článku 3 stanovuje, že CNFA „sa podvoľuje celkovému vedeniu Komunistickej strany Číny“ a „zriaďuje organizáciu Komunistickej strany Číny, vykonáva stranícke činnosti a zabezpečuje potrebné podmienky pre činnosť straníckej organizácie“. Okrem toho CNFA „prijíma obchodné vedenie a dohľad ministerstva pre občianske záležitosti a odboru priemyselného riadenia“. (45) |
|
(105) |
Zhejiang Hailiang Co. Ltd, Ningbo Jintian Copper (Group) Co., Ltd. a Chinalco patria medzi členov CNFA (46). Prvé dve skupiny ako jediné vyplnili formulár na výber vzorky. |
|
(106) |
V dôsledku toho sa výrobcom v odvetví dotknutého výrobku, ktorí sú v súkromnom vlastníctve, bráni v prevádzke za trhových podmienok. Politickému dohľadu a usmerňovaniu totiž podliehajú verejné, ako aj súkromné podniky v odvetví. |
3.1.2.1.3.
|
(107) |
Čínska vláda môže zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu v podnikoch. Bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch, a to štátnych, ako aj súkromných, sú skutočne dôležitým kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. |
|
(108) |
Podľa práva obchodných spoločností Číny sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách strany (47)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. |
|
(109) |
Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Komunistická strana Číny si však najmenej od roku 2016 uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v spoločnostiach s tým, že ide o politickú zásadu (48), vrátane vyvíjania tlaku na súkromné spoločnosti, aby na prvé miesto kládli „patriotizmus“ a dodržiavali stranícku disciplínu (49). |
|
(110) |
Podľa informácií z roku 2017 už vtedy pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (50). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve, vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov dotknutého výrobku a dodávateľov ich vstupov. |
|
(111) |
Okrem toho bol 15. septembra 2020 uverejnený dokument s názvom Usmernenia sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru (ďalej len „usmernenia“) (51), v ktorom sa ešte viac rozšírila úloha straníckych výborov v súkromných podnikoch. |
|
(112) |
V bode II.4 usmernení sa uvádza: „[m]usíme zvýšiť celkovú kapacitu strany pri riadení práce jednotného frontu v súkromnom sektore a efektívne zintenzívniť prácu v tejto oblasti“; v oddiele III.6 sa uvádza: „[m]usíme ešte viac zintenzívniť budovanie strany v súkromných podnikoch a zabezpečiť, aby stranícke bunky efektívne plnili svoju úlohu pevnosti a členovia strany svoje povinnosti ako predvoj a priekopníci.“ V usmerneniach sa teda zdôrazňuje úloha Komunistickej strany Číny v spoločnostiach a iných subjektoch súkromného sektora a ich cieľom je túto úlohu posilniť (52). |
|
(113) |
Pri prešetrovaní sa potvrdilo, že prieniky medzi manažérskymi pozíciami a členstvom v Komunistickej strane Číny/straníckymi funkciami existujú aj v odvetví medi. Ako príklad možno uviesť jedného z riaditeľov spoločnosti Zhejiang Hailiang Co. Ltd, ktorý je zároveň viceprezidentom spoločnosti Hailiang Group Co., Ltd., ktorá je ovládajúcim akcionárom spoločnosti, ktorý je členom Komunistickej strany Číny (53). |
|
(114) |
Okrem toho je predseda skupiny Dongfang Run’an Group, holdingovej spoločnosti jedného z kľúčových výrobcov medených rúr Changzhou Enreach Copper Co. (54), členom Komunistickej strany Číny (55) a získal ocenenie „Vynikajúci budovateľ socializmu s čínskymi charakteristikami spomedzi predstaviteľov neverejného sektora v provincii Ťiang-su“ (56). |
|
(115) |
Predseda spoločnosti China Copper Corporation pôsobí aj ako zástupca generálneho riaditeľa a člen skupiny pre vedenie strany holdingovej spoločnosti Chinalco (57). Okrem toho generálny riaditeľ spoločnosti China Copper Corporation pôsobí aj ako tajomník strany (58). Konkrétnejšie, stranícky výbor spoločnosti China Copper Corporation tvrdí, že v posledných rokoch sa „zameriaval na dôkladné začlenenie budovania straníckych štruktúr do výrobných a obchodných činností“ a že projekty schvaľoval po tom, ako ich „preskúmali viaceré úrovne straníckych organizácií“, ako ich „preskúmali viaceré úrovne straníckych organizácií“ (59). |
|
(116) |
Rušivý vplyv na trh má ďalej prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov (60). Prítomnosť štátu vo firmách v odvetví medi a v iných odvetviach (ako je finančný sektor a odvetvie vstupov) preto umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov. |
3.1.2.1.4.
|
(117) |
Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, v ktorom sa stanovujú priority a určujú ciele, na ktoré sa musia ústredná štátna správa a provinčné a miestne samosprávy zamerať. Príslušné plány pritom existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. |
|
(118) |
Z celkového hľadiska tento systém plánovania v Číne vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (61). |
|
(119) |
Čínske orgány zaviedli viaceré politiky, ktoré usmerňujú fungovanie odvetvia dotknutého výrobku. |
|
(120) |
Cieľom 14. päťročného plánu rozvoja priemyslu surovín (62) je „prísne kontrolovať nové výrobné kapacity“ a plán stanovuje, že „miestne samosprávy zahrnú hlavné obsahové prvky plánu a jeho kľúčové projekty do svojich prioritných pracovných plánov“. ČĽR sa okrem toho usiluje o posilnenie koordinácie politík a o „plné využitie usmerňujúcej úlohy plánu a posilnenie koordinácie a spolupráce medzi politikami v oblasti verejných financií, daní, financií, investícií, dovozu a vývozu, energetiky, ekologického prostredia, prírodných zdrojov a cien a priemyselnými politikami“ (63). |
|
(121) |
Podľa vykonávacieho plánu pre vysokokvalitný rozvoj medeného priemyslu na roky (2025 – 2027) (64) má ČĽR v úmysle „[u]rýchliť dosahovanie prelomových výsledkov v oblasti kľúčových technológií [a] usmerňovať podniky vyrábajúce medené materiály, aby spolupracovali s výskumnými ústavmi a podnikmi z nadväzujúcich odvetví pri výskume, vývoji a priemyselnom uplatňovaní technológií prípravy vysokovýkonných materiálov zo zliatin medi, [ako aj] urýchliť vývoj kľúčových zariadení, ako sú výrobné linky novej generácie na presné medené rúrky využívajúce technológiu kontinuálneho odlievania a valcovania“ (65). V tejto súvislosti sa od verejných orgánov očakáva, že „posilnia koordináciu a spoluprácu medzi fiškálnou, daňovou, finančnou, investičnou, dovoznou a vývoznou politikou a priemyselnou politikou s cieľom ešte viac zvýšiť účinok týchto politík“. Mali by tiež (…) usmerňovať finančné inštitúcie, aby poskytovali cielenú a účinnú podporu na výstavbu a modernizáciu významných projektov v medenom priemysle, ktoré spĺňajú odvetvové normy (…), a posilniť hodnotenie a usmerňovanie príslušných štátom vlastnených podnikov. (66) |
|
(122) |
Na provinčnej úrovni majú podľa 14. päťročného plánu týkajúci sa vysokokvalitného rozvoja odvetvia neželezných kovov provincie Ťiang-si (67) vládne orgány podobne vytvoriť priemyselnú štruktúru daného odvetvia takto: „vytvorenie priemyselného systému, ktorý sa vyznačuje pomerne vysokou koncentráciou priemyselných odvetví, úplnými priemyselnými reťazcami, vzájomne sa dopĺňajúcimi výhodami a koordinovaným rozvojom“ (68). |
|
(123) |
Na komunálnej úrovni podpísala obec Kchun-ming dohodu o strategickej spolupráci s China Copper Corporation (69) s cieľom zabezpečiť, „aby sa obe strany dôsledne zosúladili s národnými strategickými plánmi a so strategickými plánmi provincie Jün-nan pre vysokokvalitný rozvoj odvetvia neželezných kovov“. (70) |
|
(124) |
Prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov teda čínska vláda usmerňuje a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia, ako aj výrobné vstupy. |
|
(125) |
Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže subjekty prinútiť, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky týkajúcimi sa odvetvia. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl. |
3.1.2.1.5.
|
(126) |
Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako Čína, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva. |
|
(127) |
Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (71). |
|
(128) |
Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v Číne (72). Všetku pôdu vlastní štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu) a jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (73). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (74). |
|
(129) |
Na výrobcov dotknutého výrobku sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. To má za následok, že aj tieto spoločnosti sú vystavené deformáciám zhora, ktoré vyplývajú z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania právnych predpisov o konkurze a majetku. Tieto úvahy sa na základe dostupných dôkazov javia ako úplne uplatniteľné aj v odvetví medi. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by tieto zistenia spochybňovali. |
|
(130) |
So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví dotknutého výrobku. |
3.1.2.1.6.
|
(131) |
Systém miezd založených na trhových princípoch sa v Číne nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. Čína neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (75). |
|
(132) |
Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (76). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti. |
|
(133) |
Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (77). Tieto zistenia preukazujú, že dochádza k deformácii mzdových nákladov v Číne. |
|
(134) |
Neboli predložené žiadne dôkazy, podľa ktorých by odvetvie medených rúr nepodliehalo opísanému čínskemu systému pracovného práva. Odvetvie teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe dotknutého výrobku alebo hlavných surovín potrebných na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v Číne). |
3.1.2.1.7.
|
(135) |
Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v Číne je poznačený rôznymi deformáciami. |
|
(136) |
Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (78), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (79), a pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala čínska vláda. |
|
(137) |
Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (80). Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu. |
|
(138) |
Nedávny vývoj ďalej znázorňuje rozsah vplyvu vlády na finančné inštitúcie v Číne. V marci 2025 čínska vláda oznámila emisiu štátnych dlhopisov v hodnote 500 miliárd jüanov s cieľom poskytnúť významnú finančnú podporu významným bankám vrátane Bank of China, China Construction Bank, Bank of Communications a Postal Savings Bank of China. Cieľom tohto zásahu bola stabilizácia uvedených inštitúcií v situácii klesajúcej ziskovosti a rekordne nízkych čistých úrokových marží, čo poukazuje na proaktívne opatrenia štátu na udržanie hospodárskej stability (81). |
|
(139) |
Čínska vláda takisto objasnila, že Komunistická strana Číny musí dohliadať aj na rozhodnutia súkromných komerčných bánk, ktoré musia zostať v súlade s národnými politikami. Jedným z troch zastrešujúcich cieľov štátu vo vzťahu k riadeniu bánk je v súčasnosti posilniť vedúcu úlohu strany v odvetví bankovníctva a poisťovníctva, a to aj vo vzťahu k otázkam prevádzky a riadenia (82). V prípade kritérií na hodnotenie výkonu komerčných bánk sa teraz takisto musí zohľadňovať, ako subjekty „slúžia cieľom národného rozvoja a reálnej ekonomike“, a najmä ako „slúžia strategickým a novovznikajúcim odvetviam“ (83). |
|
(140) |
Okrem toho, pokiaľ ide o úroveň prideľovania finančných prostriedkov, prostredníctvom niekoľkých opatrení na ďalšiu podporu rozvoja súkromných investícií (84) sa čínska vláda usiluje „zvýšiť centrálne rozpočtové prostriedky na podporu kvalifikovaných súkromných investičných projektov a aktívne zohrávať usmerňujúcu a vedúcu úlohu“. Čínska vláda má takisto v úmysle „dobre využiť nové politické finančné nástroje [a] podporiť množstvo kvalifikovaných súkromných investičných projektov v dôležitých odvetviach a kľúčových oblastiach“ (85). |
|
(141) |
Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky (86). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (87). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu. |
|
(142) |
Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom. |
|
(143) |
Po tretie, hoci v októbri 2015 sa teoreticky dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej miere, resp. pod ňou, predstavoval ku koncu roka 2018 aj naďalej najmenej jednu tretinu zo všetkých poskytnutých úverov (88). Oficiálne médiá v Číne nedávno informovali o tom, že Komunistická strana Číny vyzvala na „znižovanie trhovej úrokovej sadzby úverov“ (89). Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému, a nie nevyhnutne efektívnemu využívaniu. |
|
(144) |
Celkový nárast úverov v Číne poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. Výsledkom je, že sa prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov, pričom čínska vláda sa viackrát rozhodla buď vyhnúť sa úverovým zlyhaniam, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo previesť vlastníctvo dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny. |
|
(145) |
Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa podnikli s cieľom liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v Číne poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach. |
|
(146) |
Pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie dotknutého výrobku neovplyvňujú zásahy vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach. |
3.1.2.1.8.
|
(147) |
Komisia poznamenala, že deformácie opísané v aktualizovanej správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a črty čínskeho systému, ako boli opísané tu aj v časti I aktualizovanej správy, sa vzťahujú na celú krajinu a na všetky odvetvia hospodárstva. To isté platí aj pre výrobné faktory uvedené v predchádzajúcom texte a v časti II aktualizovanej správy. |
|
(148) |
Komisia pripomína, že na výrobu dotknutého výrobku sú potrebné určité vstupy. Keď výrobcovia dotknutého výrobku nakupujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli uvedené. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach. Tieto deformácie sú podrobne opísané v predchádzajúcom texte. Komisia poukázala na to, že regulačné usporiadanie, ktoré je dôvodom týchto deformácií, je všeobecne rozšírené, pričom výrobcovia medených rúr podliehajú týmto pravidlám ako každý iný hospodársky subjekt v Číne. Tieto deformácie majú preto priamy vplyv na štruktúru nákladov dotknutého výrobku. |
|
(149) |
V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja dotknutého výrobku na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II aktualizovanej správy. |
|
(150) |
Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej Číne. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v Číne kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď. |
|
(151) |
Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak. |
3.1.2.2.
3.1.2.2.1.
|
(152) |
Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:
|
|
(153) |
Komisia vydala 7. júla 2026 záznam do spisu týkajúci sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty (ďalej len „záznam“). Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe dotknutého výrobku. V tomto zázname sú opísané takisto skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a zainteresované strany sa ním informujú o krajinách, ktoré sa v tomto prípade dajú považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. |
Úroveň hospodárskeho rozvoja podobná ČĽR
|
(154) |
V zázname Komisia určila Brazíliu, Malajziu, Mexiko, Srbsko, Južnú Afriku, Thajsko a Turecko za krajiny, ktoré majú podľa Svetovej banky podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako ČĽR, čo znamená že Svetová banka klasifikuje všetky tieto krajiny na základe hrubého národného dôchodku ako krajiny s „vyšším stredným príjmom“, v ktorých sa podľa dostupných informácií vyrába prešetrovaný výrobok. |
|
(155) |
V súvislosti s krajinami určenými v uvedenom zázname neboli predložené žiadne pripomienky. |
Existencia príslušných ľahko dostupných údajov v reprezentatívnej krajine
|
(156) |
Komisia v zázname uviedla, že dostupnosť údajov je potrebné ďalej overiť, najmä pokiaľ ide o ľahko dostupné finančné údaje od výrobcov prešetrovaného výrobku. |
|
(157) |
Komisia analyzovala štatistiky dovozu hlavného vstupného materiálu, t. j. medených katód, ktoré predstavujú viac ako 95 % výrobných nákladov, a medeného odpadu a šrotu v prípade siedmich potenciálnych reprezentatívnych krajín uvedených v odôvodnení 154. Zo štatistík vyplynulo, že vo všetkých uvedených siedmich krajinách sa medené katódy aj medený šrot väčšinou dovážajú z krajín iných ako z Číny, Ruska alebo krajín uvedených v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (91). |
|
(158) |
Pokiaľ ide o Brazíliu, Komisia identifikovala dvoch výrobcov v Brazílii: spoločnosť Termomecanica (92) a spoločnosť Paranapanema (93). V prípade spoločnosti Termomecanica sa Komisii nepodarilo nájsť dostupné finančné údaje za obdobie prešetrovania (najnovšie údaje boli z roku 2023), zatiaľ čo v prípade spoločnosti Paranapanema najnovšie finančné údaje (z roku 2024) vykazovali straty. Vzhľadom na to, že Komisia nenašla dôkazy o ziskovej výrobe prešetrovaného výrobku v Brazílii, predbežne dospela k záveru, že Brazília nie je vhodná na to, aby sa považovala za vhodnú reprezentatívnu krajinu na účely tohto prešetrovania. |
|
(159) |
V prípade Malajzie navrhovateľ a Komisia identifikovali dvoch výrobcov: spoločnosť KMCT Corporation a spoločnosť MetTube. Komisii sa nepodarilo nájsť dostupné finančné údaje o spoločnosti KMCT. Pokiaľ ide o spoločnosť MetTube, z najnovších dostupných finančných údajov (za rok 2024) vyplýva, že spoločnosť dosiahla len zanedbateľný zisk (ziskovosť < 1 %). Vzhľadom na to, že Komisia nenašla dôkazy o ziskovej výrobe prešetrovaného výrobku v Malajzii, predbežne dospela k záveru, že Malajzia nie je vhodná na to, aby sa považovala za vhodnú reprezentatívnu krajinu na účely tohto prešetrovania. |
|
(160) |
Pokiaľ ide o Mexiko, Komisia identifikovala troch výrobcov prešetrovaného výrobku: spoločnosti GDA, Industrias Unidas, S.A. de C.V. (ďalej len „IUSU“), Elementia Materiales, S.A.P.I. DE C.V. (ďalej len „Elementia“). Spoločnosť GDA je však prepojená s iným vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, a preto ju nebolo možné zohľadniť, keďže táto skutočnosť by mohla spochybniť spoľahlivosť jej finančných údajov. Komisia nenašla žiadne ľahko dostupné finančné údaje o IUSU. Komisia našla ľahko dostupné údaje o spoločnosti Elementia, ale podľa finančného výkazu nebola kovová divízia tejto spoločnosti zisková. Keďže Komisia nenašla dôkazy o ziskovej výrobe prešetrovaného výrobku v Mexiku, ktorá nie je ovplyvnená deformáciami zistenými v Číne, nepovažovala Mexiko za vhodnú reprezentatívnu krajinu. |
|
(161) |
Finančné údaje ani jedného z dvoch výrobcov v Južnej Afrike, spoločností Maksal Tubes (Pty) Ltd. (94) či Copper Tubing Africa (Pty) Ltd. (95), neboli ľahko dostupné. Vzhľadom na to, že Komisia nenašla dôkazy o ziskovej výrobe prešetrovaného výrobku v Južnej Afrike, predbežne dospela k záveru, že Južná Afrika nie je vhodná na to, aby sa považovala za vhodnú reprezentatívnu krajinu na účely tohto prešetrovania. |
|
(162) |
Pokiaľ ide o Thajsko, Komisia identifikovala jedného výrobcu, Loyal Hailiang Copper (Thajsko) Co., Ltd., s ľahko dostupnými údajmi za rok 2024. Tieto údaje sa však nevzťahujú na obdobie prešetrovania. Okrem toho je spoločnosť prepojená so spoločnosťou Zhejiang Hailiang Co., Ltd., vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, ktorý je predmetom prešetrovania v tomto konaní, čo môže ohroziť spoľahlivosť jej finančných údajov. Komisia takisto konštatovala, že dovoz medených katód z Číny predstavoval 25 % celkového dovozu medených katód do Thajska. Z týchto dôvodov sa Thajsko nepovažovalo za vhodnú reprezentatívnu krajinu. |
|
(163) |
Pokiaľ ide o Turecko, Komisia identifikovala dvoch výrobcov Sarkuysan (96) a Ulusoy Bakır ve Metal Sanayi ve Ticaret A.Ş. (ďalej len „Ulusoy“) (97). Finančné údaje týchto výrobcov však neboli ľahko dostupné, a preto ich nebolo možné považovať za vhodné na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku. Vzhľadom na to, že Komisia nenašla dôkazy o ziskovej výrobe prešetrovaného výrobku v Turecku, predbežne dospela k záveru, že Turecko nie je vhodná na to, aby sa považovala za vhodnú reprezentatívnu krajinu na účely tohto prešetrovania. |
|
(164) |
Komisia identifikovala ľahko dostupné finančné výkazy len v prípade jedného výrobcu prešetrovaného výrobku, ktorý preukázal primeranú úroveň ziskovosti za obdobie úplne prekrývajúce sa s obdobím prešetrovania, konkrétne spoločnosti Valjaonica BAKRA Sevojno AD Sevojno v Srbsku (98). |
|
(165) |
Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia v zázname informovala zainteresované strany o tom, že v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia zamýšľa použiť Srbsko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu a spoločnosť VALJAONICA BAKRA SEVOJNO AD SEVOJNO v Srbsku, aby získala nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty na výpočet normálnej hodnoty. |
|
(166) |
Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky k vhodnosti Srbska ako reprezentatívnej krajiny a vhodnosti spoločnosti VALJAONICA BAKRA SEVOJNO AD SEVOJNO ako výrobcu v reprezentatívnej krajine. |
|
(167) |
V nadväznosti na tento záznam EUCTDC vo všeobecnosti podporil výber Srbska ako reprezentatívnej krajiny. Tvrdil však, že finančné údaje vybraného výrobcu v reprezentatívnej krajine nepredstavovali počas OP primeraný zisk, ktorý bol podľa EUCTDC 2 %, a požiadal Komisiu, aby použila historický zisk vo výške 7 % alebo ho upravila na 6 %, alebo použila finančné údaje srbského distribútora prešetrovaného výrobku. |
|
(168) |
EUCTDC tvrdil, že ziskové rozpätie 2 % nie je primerané, a preto nie je v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Ďalej tvrdil, že uvedenie primeraného zisku by sa malo vykladať v spojení s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia, v ktorom sa stanovuje minimálny cieľový zisk za bežných podmienok hospodárskej súťaže. |
|
(169) |
Komisia pripomenula, že pri stanovovaní normálnej hodnoty neexistuje ani minimálna, ani maximálna hranica na určenie primeraného zisku. Primeraný zisk sa stanovuje na základe okolností konkrétneho prípadu a na základe najlepších dostupných finančných údajov. Zisk sa nemusí stanoviť na minimálnej úrovni 6 % (99), keďže uvedená úroveň sa vzťahuje na cieľový zisk výrobného odvetvia Únie, a nie na zisk v reprezentatívnej krajine. Žiadosť o úpravu zisku na úroveň odrážajúcu minimálny cieľový zisk uplatnenú na výpočet cieľového zisku výrobného odvetvia Únie bola preto zamietnutá. |
|
(170) |
EÚCTDC vo svojich pripomienkach k záznamu uviedol, že pokles ziskovosti srbskej spoločnosti zo 7 % v roku 2022 na 2 % v roku 2025 poukazuje na tlak, ktorý v regióne vyvíjajú ázijskí dodávatelia prešetrovaného výrobku. Z tohto dôvodu EUCTDC navrhol použiť zisk z roku 2022 alebo priemerný zisk za posledné štyri roky. EUCTCD nepredložil žiadne dôkazy o existencii takéhoto tlaku. Ani Komisia nenašla žiadne takéto dôkazy a nezaznamenala nárast dovozu prešetrovaného výrobku z Číny do Srbska v období po roku 2022. Žiadosť o použitie zisku za rok 2022, ktorý je od obdobia prešetrovania časovo príliš vzdialený, alebo priemerného zisku za predchádzajúce štvorročné obdobie bola preto zamietnutá. |
|
(171) |
So zreteľom na skutočnosť, že zisk dosiahnutý počas obdobia prešetrovania bol skutočne nízky, a najmä že bol nižší ako zisk, ktorý dosiahla väčšina spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v iných krajinách ako ČĽR z predaja prešetrovaného výrobku nezávislým zákazníkom na príslušných domácich trhoch, však Komisia použila rok najbližší k obdobiu prešetrovania s primeraným ziskom. Komisia považovala finančné údaje za rok 2024, ktorý predchádzal obdobiu prešetrovania, keď spoločnosť VALJAONICA BAKRA SEVOJNO AD SEVOJNO zaznamenala zisk vo výške 5 % a predajné, všeobecné a administratívne náklady vo výške 11 %, ktoré považovala za primerané, keďže presnejšie odrážali priemerné finančné výsledky výrobcov v odvetví dotknutého výrobku. Celkový zisk a predajné, všeobecné a administratívne náklady sa pohybovali na podobnej úrovni ako v období prešetrovania a samotný zisk sa považoval za primeraný. |
|
(172) |
Napriek tomu, že bolo treba vychádzať z údajov z roku 2024, zostáva spoločnosť VALJAONICA BAKRA SEVOJNO AD SEVOJNO jediným výrobcom prešetrovaného výrobku s ľahko dostupnými finančnými údajmi, ktoré môžu preukázať sadzby zisku a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov vedúce k primeraným sumám. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 162, spoločnosť LOYAL HAILIANG COPPER (THAILAND) CO LTD v Thajsku mala ľahko dostupné finančné údaje aj za rok 2024, ale nemohla sa použiť ako vhodná náhrada, pretože je prepojená s iným čínskym vyvážajúcim výrobcom, a preto sa považovala za nespoľahlivú. |
|
(173) |
Spoločnosť Jintian China vo svojich pripomienkach k záznamu na základe štatistík uvedených v zázname tvrdila, že Turecko je vhodnejšou reprezentatívnou krajinou ako Srbsko, pretože objem dovážaných medených katód je dvanásťkrát vyšší ako v Srbsku a podľa spoločnosti Jintian China je priemerná dovozná cena v Turecku neutrálnejšia ako v Srbsku, keďže pri väčšom objeme dovozu možno zmierniť vplyv príležitostných faktorov. |
|
(174) |
V reakcii na pripomienky spoločnosti Jintian China sa EUCTDC ohradil proti názoru, že Turecko by malo byť považované za vhodnú reprezentatívnu krajinu. Tvrdil, že hoci objem dovezených medených katód bol vyšší ako v Srbsku, priemerná dovozná cena bola nižšia ako priemerná ročná cena medených katód na Londýnskej burze kovov (ďalej len „LME“) a nižšia ako ceny zaznamenané vo väčšine ostatných potenciálnych reprezentatívnych krajín (s výnimkou Malajzie a Brazílie). Keďže cena na LME sa uvádza na základe cien zo závodu, skutočná dovozná cena by mala byť ešte vyššia. EUCTDC preto dospel k záveru, že dovozné ceny medených katód do Turecka nemožno považovať za reprezentatívne. |
|
(175) |
Komisia analyzovala dovoz hlavných vstupných materiálov zo všetkých siedmich potenciálnych reprezentatívnych krajín. Ako sa už uviedlo v odôvodneniach 159 a 162, dospela k záveru, že Malajzia a Thajsko nie sú vhodnými krajinami. Komisia nezistila žiadny dôvod na to, aby považovala dovoz zo Srbska za nereprezentatívny. Spoločnosť Jintian China nepredložila žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by tento postoj zmenili. Keďže nie sú k dispozícii ľahko dostupné finančné údaje, jednoduché zistenie, že Turecko, krajina výrazne väčšia ako Srbsko, dováža vyššie objemy, nie je ani novým zistením, ani relevantným kritériom na to, aby sa dovoz zo Srbska považoval za nereprezentatívny. |
|
(176) |
Spoločnosť Jintian China takisto tvrdila, že Turecko by sa nemalo vylúčiť ako možná reprezentatívna krajina z dôvodu, že finančné údaje výrobcu prešetrovaného výrobku neboli ľahko dostupné. Spoločnosť Jintian China poskytla finančné výkazy spoločnosti Sarkuysan, jedného z identifikovaných výrobcov prešetrovaného výrobku v Turecku. Podľa názoru spoločnosti Jintian China teda Turecko predstavovalo vhodnú reprezentatívnu krajinu. |
|
(177) |
Finančné výkazy, ktoré poskytla spoločnosť Jintian China, zahŕňajú obdobie prešetrovania a sú ľahko dostupné. Ide však o konsolidované znenie za celú skupinu spoločností. Skupina sa skladá z rôznych dcérskych spoločností, ktoré plnia rôzne funkcie a vyrábajú širokú škálu výrobkov. Najdôležitejšie je, že dcérske spoločnosti, ktorých finančné výsledky sú zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky, majú sídlo v rôznych krajinách, ako napríklad v Bulharsku, Nemecku a Spojených štátoch. V dôsledku toho nebolo možné zisk a predajné, všeobecné a administratívne náklady pripísať výlučne vyvážajúcemu výrobcovi prešetrovaného výrobku v potenciálnej reprezentatívnej krajine. |
|
(178) |
Komisia preto nenašla žiadne dôvody na to, aby považovala Turecko za vhodnejšiu reprezentatívnu krajinu než Srbsko. |
Úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany
|
(179) |
Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Srbsko je jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia. |
3.1.2.2.2.
|
(180) |
Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Srbsko vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu. |
3.1.2.3.
|
(181) |
V zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia spotrebujú pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách ku každému výrobnému faktoru uvedenému v danom zázname. |
|
(182) |
Komisia uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu GTA na stanovenie nedeformovaných nákladov na väčšinu výrobných faktorov, najmä na suroviny. Komisia okrem toho uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov práce a nákladov na energiu (elektrina (100) a zemný plyn (101)) použije Štatistický úrad Srbskej republiky (102) a MOP (103). |
|
(183) |
V zázname Komisia informovala zainteresované strany aj o tom, že vzhľadom na zanedbateľnú váhu niektorých surovín v celkových výrobných nákladoch boli tieto zanedbateľné položky zoskupené do jednej kategórie ako spotrebný materiál. Komisia ďalej informovala, že vypočíta percentuálny podiel spotrebného materiálu na celkových nákladoch na suroviny (vo výške 5 %) a tento podiel uplatní na prepočítané náklady na suroviny, pričom použije stanovené nedeformované referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine. |
3.1.2.3.1.
|
(184) |
Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami a zhromaždených počas overovaní na mieste boli identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia: Tabuľka 1 Výrobné faktory týkajúce sa prešetrovaného výrobku
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(185) |
Komisia zahrnula hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Na stanovenie tejto hodnoty Komisia použila údaje o priamych výrobných nákladoch poskytnuté navrhovateľom, ktoré neboli zahrnuté medzi uvedené jednotlivé výrobné faktory. Pokiaľ ide o spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, Komisia použila údaje poskytnuté navrhovateľom. Metodika je náležite vysvetlená v bode 3.1.2.3.6. |
3.1.2.3.2.
|
(186) |
S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovozných cien do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín. |
|
(187) |
V prípade viacerých výrobných faktorov predstavovali skutočné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi a ktoré boli uvedené v podnete, v období prešetrovania, zanedbateľný podiel celkových nákladov na suroviny. Keďže hodnota, ktorá sa v týchto prípadoch použila, nemala bez ohľadu na použitý zdroj žiadny citeľný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, Komisia sa rozhodla, že tieto náklady zahrnie do spotrebných materiálov, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 183. |
|
(188) |
Na účely stanovenia nedeformovanej ceny surovín v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia Komisia uplatnila príslušné dovozné clá reprezentatívnej krajiny. |
|
(189) |
Pokiaľ ide o spoločnosť Jintian China, Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli spoločnosti Jintian China pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na suroviny a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady na tie isté suroviny, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri ich dodaní do závodu spoločnosti. |
|
(190) |
Ďalej Komisia odhadla náklady na dopravu, ktoré vznikli nespolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel nedeformovaných nákladov na suroviny, aby získala nedeformované náklady na dopravu. |
3.1.2.3.3.
|
(191) |
Štatistický úrad Srbskej republiky uverejňuje podrobné informácie o mzdách v rôznych hospodárskych odvetviach v Srbsku. Komisia použila najnovšie dostupné štatistiky za rok 2025 týkajúce sa priemerných nákladov práce v odvetví výroby základných kovov, ktoré zahŕňajú náklady práce v odvetví medených rúr (108). Pokiaľ ide o priemerný pracovný čas vo výrobnom sektore, Komisia použila štatistiky MOP (109). |
3.1.2.3.4.
|
(192) |
Cenu elektrickej energie pre spoločnosti (priemyselných používateľov) v Srbsku uverejňuje Srbská energetická agentúra (110). Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektrickej energie v príslušnom pásme spotreby za rok 2025 uverejnené agentúrou. |
3.1.2.3.5.
|
(193) |
Cenu zemného plynu pre priemyselných používateľov v Srbsku uverejňuje Srbská energetická agentúra (111). Komisia použila ceny v príslušnom pásme spotreby počas OP. |
3.1.2.3.6.
|
(194) |
Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch, ako sa uvádza skôr v texte. |
|
(195) |
S cieľom stanoviť nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou a vzhľadom na neexistujúcu spoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov Komisia použila dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na základe údajov navrhovateľa Komisia preto stanovila pomer režijných nákladov spojených s výrobou k celkovým priamym výrobným nákladom a nákladom práce. Tento percentuálny podiel potom v závislosti od vyrábaného modelu uplatnila na nedeformovanú hodnotu priamych výrobných nákladov s cieľom získať nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou. |
|
(196) |
V prípade spoločnosti Jintian China boli režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli tomuto vyvážajúcemu výrobcovi, vyjadrené ako podiel na skutočne vynaložených priamych výrobných nákladoch. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady. |
|
(197) |
Pri stanovení nedeformovanej a primeranej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku vychádzala Komisia z finančných údajov za rok 2024 v prípade spoločnosti VALJAONICA BAKRA SEVOJNO AD SEVOJNO, ktoré získala z databázy Orbis. |
3.1.2.3.7.
|
(198) |
Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. |
|
(199) |
Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Keďže vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia vychádzala z informácií o použití každého výrobného faktora (materiálov a práce) pri výrobe prešetrovaného výrobku, ktoré poskytol navrhovateľ v podnete, a zo vstupných formulárov poskytnutých dvomi vyvážajúcimi skupinami. |
|
(200) |
V prípade spoločnosti Jintian China Komisia použila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu. Tieto údaje o miere spotreby boli skontrolované počas overovania. Komisia vynásobila jednotkové spotreby výrobných faktorov nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine, ako sa opisuje v bode 3.1.2.2. |
|
(201) |
Po stanovení nedeformovaných priamych výrobných nákladov Komisia uplatnila režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ako sa uvádza v odôvodneniach 194 až 197. |
|
(202) |
Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 195, Komisia pripočítala priemerné režijné náklady spojené s výrobou k nedeformovaným priamym výrobným nákladom s cieľom dospieť k nedeformovaným výrobným nákladom. |
|
(203) |
Na výrobné náklady, ktoré boli stanovené spôsobom opísaným v predchádzajúcom odôvodnení, Komisia uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti VALJAONICA BAKRA SEVOJNO AD SEVOJNO. Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady predstavovali 11 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady predstavoval 5 %. |
|
(204) |
Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. |
3.1.3. Vývozná cena
3.1.3.1.
|
(205) |
Spolupracujúci vyvážajúci výrobca, spoločnosť Jintian China, vyvážal do Únie prostredníctvom svojho prepojeného obchodníka v Hongkongu, preto bola cena, ktorú zaplatil alebo má zaplatiť prvý nezávislý zákazník v Únii, upravená, ako je vysvetlené v bode 3.1.5.1. |
3.1.3.2.
|
(206) |
Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 11 až 17, spolupráca vyvážajúcich výrobcov z Číny bola nízka, a preto bola vývozná cena založená na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Vývozná cena preto vychádzala z priemernej dovoznej ceny dotknutého výrobku z Číny do Únie, ako sa uvádza v bode 4.4, upravenej na úroveň ceny zo závodu odpočítaním nákladov na námornú a vnútrozemskú prepravu uvedených v podnete. |
3.1.4. Porovnanie
|
(207) |
Podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia musí Komisia spravodlivo porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu na tej istej úrovni obchodu s prihliadnutím na rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. V tomto prípade sa Komisia rozhodla porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úrovni obchodu zo závodu. Ako sa podrobnejšie vysvetľuje ďalej v texte, v prípade potreby bola normálna hodnota a vývozná cena upravená s cieľom: i) vyjadriť ich v čistej hodnote na úrovni cien zo závodu a ii) prihliadnuť na rozdiely vo výrobných faktoroch, v prípade ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. |
3.1.4.1.
|
(208) |
Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 198, normálna hodnota bola stanovená na úrovni obchodu zo závodu pomocou výrobných nákladov spoločne so sumami na predajné, všeobecné a administratívne náklady a na zisk, ktoré sa považovali za primerané pre túto úroveň obchodu. Na účely vyjadrenia normálnej hodnoty v čistej hodnote na úrovni zo závodu sa preto nemuseli vykonať žiadne úpravy. |
3.1.4.1.1.
|
(209) |
Spoločnosť Jintian China dovážala suroviny a následne predávala prešetrovaný výrobok v colnom režime aktívny zušľachťovací styk. Podľa súčasnej metodiky ČĽR v oblasti daní týkajúcej sa nevratnej DPH pri predaji na vývoz sa nevratná DPH určuje odpočítaním hodnoty oslobodených dovážaných vstupov od celkovej hodnoty vývozu. Komisia preto na túto pridanú hodnotu pri výrobku vyvážanom do Únie uplatnila článok 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia. Komisia navyše nezistila žiadne dôvody na uplatnenie akýchkoľvek ďalších úprav normálnej hodnoty v prípade spoločnosti Jintian China, a spoločnosť ani nepožadovala žiadne takéto úpravy. |
3.1.4.1.2.
|
(210) |
Pokiaľ ide o ďalšieho vyvážajúceho výrobcu, Komisia vykonala úpravu podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia o rozdiel nepriamych daní medzi predajom z Číny na vývoz do Únie a normálnou hodnotou, pri ktorej sa vylúčili nepriame dane, ako je DPH. Spoločnosti vyvážajúce medené rúry nemali nárok na vrátenie DPH na vstupe zo surovín zakúpených na výrobu prešetrovaného výrobku. V dôsledku toho predstavoval rozdiel v nepriamych daniach medzi predajmi na vývoz a normálnou hodnotou 13 % a bola vykonaná zodpovedajúca úprava. |
3.1.5. Úpravy vývoznej ceny
3.1.5.1.
|
(211) |
S cieľom vyjadriť vývoznú cenu v čistej hodnote na úrovni obchodu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na: prepravné, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie náklady. |
|
(212) |
Boli vykonané úpravy vzhľadom na tieto faktory ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien: úverové náklady, bankové poplatky. |
|
(213) |
Spoločnosť Jintian China vyvážala do Únie prostredníctvom prepojeného obchodníka v Hongkongu. Preto sa vykonala úprava týkajúca sa provízií podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia. Obchodník mal na starosti vzťahy so zákazníkmi, najmä udržiavanie a nadväzovanie kontaktov so zákazníkmi, spravovanie objednávok a transakcií, organizovanie prepravy, zabezpečenie úhrady prepravného a poistenia predaja. Obchodník bol za vykonávanie týchto funkcií odmeňovaný prirážkou. Komisia teda konštatovala, že tento obchodník vykonáva funkcie porovnateľné s funkciami zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu. Vzhľadom na vzťah medzi obchodníkom a výrobcom Komisia stanovila výšku provízie na základe skutočných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov prepojeného obchodníka a hypotetického zisku vo výške 10 %. |
|
(214) |
Pokiaľ ide o tento zisk, v rámci tohto konania nespolupracoval žiadny z neprepojených dovozcov. Komisia nemá žiadne údaje od neprepojených obchodníkov, ktorí obchodujú s rovnakým alebo podobným výrobkom ako prešetrovaný výrobok. Komisia sa preto zamerala na výrobok, ktorý je čo najviac podobný dotknutému výrobku – ploché výrobky z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena, ktoré sa takisto vyznačujú vysokým podielom príslušného kovového vstupu. Komisia sa preto predbežne opierala o zisk, ktorý bol považovaný za primeraný v nedávnom prešetrovaní týkajúcom sa vrátenia cla v súvislosti s dovozom plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena (112). V uvedenom prešetrovaní sa zisk neprepojených dovozcov pohyboval od 10 % do 13 % a Komisia sa rozhodla konzervatívne uplatniť dolnú hranicu tohto rozpätia. |
3.1.5.2.
|
(215) |
Vývozná cena pre ostatných vyvážajúcich výrobcov bola stanovená na úrovni ceny zo závodu, ako je vysvetlené v odôvodnení 206. |
|
(216) |
Na základe informácií zhromaždených počas prešetrovania Komisia zistila, že všetci známi vyvážajúci výrobcovia v Číne fungujú podľa podobného modelu ako spoločnosť Jintian China a predávajú dotknutý výrobok prostredníctvom prepojených obchodníkov v Číne alebo v tretích krajinách. Komisia sa preto rozhodla uplatniť rovnakú úpravu ako v prípade spoločnosti Jintian China vysvetlenú v odôvodnení 213 na všetky ostatné spoločnosti. Komisia stanovila výšku predajných, všeobecných a administratívnych nákladov na základe priemerných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov vykázaných všetkými spolupracujúcimi prepojenými obchodníkmi vyvážajúcich výrobcov vo všetkých krajinách, ktoré sú predmetom tohto prešetrovania. Pokiaľ ide o hypotetický zisk, Komisia uplatnila 10 %, ako sa uvádza v odôvodnení 214. |
3.1.6. Dumpingové rozpätia
|
(217) |
Ako je vysvetlené v odôvodnení 18, Komisia sa rozhodla uplatniť článok 18 na stanovenie dumpingu s výnimkou vyvážajúceho výrobcu, spoločnosti Jintian China, pre ktorú sa vypočítalo individuálne rozpätie. |
3.1.6.1.
|
(218) |
V prípade spoločnosti Jintian China Komisia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia. |
3.1.6.2.
|
(219) |
Komisia stanovila dumpingové rozpätie pre všetky ostatné spoločnosti na základe dostupných skutočností, pričom na úpravu použila údaje poskytnuté navrhovateľom a spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 216. Komisia potom porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývoznej ceny zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia. |
|
(220) |
Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:
|
3.2. Mexiko
3.2.1. Normálna hodnota
|
(221) |
Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu spolupracujúceho výrobcu GDA zaradeného do vzorky reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu jednotlivého vyvážajúceho výrobcu predstavoval počas obdobia prešetrovania najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie. Na tomto základe bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny. |
|
(222) |
Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Únie v prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. |
|
(223) |
Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu v prípade spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu GDA pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu predstavuje počas obdobia prešetrovania najmenej 5 % celkového objemu predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie. Komisia zistila, že v prípade všetkých druhov výrobku, ktoré sú rovnaké alebo porovnateľné s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, celkový objem predaja na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavoval najmenej 5 % celkového objemu predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie, a bol teda reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. |
|
(224) |
Následne Komisia vymedzila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či sa má na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu. |
|
(225) |
Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:
|
|
(226) |
V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien všetkého predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas OP. |
|
(227) |
Normálna hodnota je skutočná cena jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja druhov výrobku na domácom trhu počas OP, ak:
|
|
(228) |
Prevádzková štruktúra skupiny GD je takáto: spoločnosť GDA je výrobcom dotknutého výrobku v Mexiku, spracúva suroviny, ktoré poskytuje a vlastní spoločnosť HKGD, ktorá si ponecháva vlastníctvo hotového výrobku, a platí spoločnosti GDA poplatok za spracovanie („maquila“) za výrobu medených rúr. Spoločnosť HKGD predáva dotknutý výrobok spoločnosti GDC na predaj na domácom trhu alebo spoločnosti GDUS na predaj na domácom trhu a predaj na vývoz do Únie. |
|
(229) |
Prešetrovaním Komisie sa zistilo, že informácie, ktoré poskytla skupina GD na stanovenie výrobných nákladov a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov príslušných spoločností, boli neúplné, nepresné a neoveriteľné a boli predložené čiastočne v rozpore s dohodnutými lehotami. Skupina GD poskytla najmä neúplné, nepresné a zavádzajúce informácie v zmysle článku 18 základného nariadenia týkajúce sa stanovenia celkových priamych výrobných nákladov a rozdelenia predajných, všeobecných a administratívnych nákladov v prípade spoločností HKGD, GDUS a GDA. Prešetrovaním Komisie sa zistilo, že konečná verzia výrobných nákladov a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ktorú poskytla spoločnosť, nezahŕňala zistenia z overovania na mieste. To malo významný vplyv na výrobné náklady a predajné, všeobecné a administratívne náklady. Komisia preto 7. septembra 2026 vydala list podľa článku 18 o nespolupráci v súvislosti s týmito bodmi (ďalej len „list podľa článku 18“). V nadväznosti na odpoveď doručenú 15. septembra 2026 Komisia pristúpila k stanoveniu nákladov, pričom zahrnula zistenia z overovania a zodpovedajúcim spôsobom revidovala výrobné náklady a predajné, všeobecné a administratívne náklady. |
|
(230) |
Skupina GD sa k listu podľa článku 18 vyjadrila 15. septembra 2026 a súhlasila s tým, že nie všetky pracovné spisy, ktoré skupina GD vypracovala počas prešetrovania, boli správne, keďže počas overovania boli vykonané opravy, existovali nezhody týkajúce sa metodiky rozdelenia nákladov a spisy týkajúce sa výrobných nákladov boli predložené až po uplynutí lehoty stanovenej na konci overovania v Mexiku. Skupina GD však spochybňuje oprávnenosť uplatnenia článku 18, keďže Komisii poskytla všetky potrebné informácie, neposkytla nepravdivé informácie ani výrazne nebránila prešetrovaniu. Skupina GD uviedla, že spolupracovala pri všetkých overovaniach na mieste, aj keď boli „neobvykle náročné“, a trvá na tom, že skupina GD plne spolupracovala. Spoločnosť tvrdila, že rozdiely boli spôsobené vzorcami, klasifikáciami, rôznymi verziami alebo prepočtami výmenných kurzov, pričom jedinými nevyriešenými otázkami zostali „konkrétne otázky týkajúce sa účtovnej klasifikácie, metodiky prideľovania, kontroly verzií a vysvetlenia konkrétnych transakcií“. |
|
(231) |
Skupina GD okrem toho uviedla, že zamýšľané uplatnenie článku 18 nie je opodstatnené, keďže článok 18 ods. 1 umožňuje použiť dostupné skutočnosti, ale neustanovuje povinnosť, aby každý pracovný spis bol bezchybný alebo aby každé rozhodnutie o rozdeľovaní nákladov zodpovedalo metodike, ktorú uprednostňuje Komisia. |
|
(232) |
Okrem toho v tom istom liste uvedenom vyššie skupina GD poznamenala, že v článku 18 ods. 3 sa uvádza, že informácie, ktoré nie sú ideálne, sa napriek tomu nesmú ignorovať a že podľa článku 18 ods. 4 existuje dôležitá procesná záruka, že strana musí byť informovaná o dôvodoch zamietnutia informácií a musí dostať možnosť poskytnúť ďalšie vysvetlenia v stanovenej lehote. Skupina GD takisto uviedla, že poroty WTO a pravidlá WTO poukazujú na to, že dostupné skutočnosti slúžia na vyplnenie skutočných medzier v informáciách a nie sú trestom, a spoluprácu opisuje ako „obojstranný proces“ vzhľadom na praktické ťažkosti. Skupina GD trvala na tom, že existencia opravy a metodických nezhôd týkajúcich sa informácií o výrobných nákladoch a rozdelenia v tabuľke G (vyplnený dotazník) neodôvodňuje zamietnutie overených informácií ako celku. Podľa skupiny GD musí Komisia namiesto toho určiť konkrétne informácie, ktoré údajne chýbajú alebo sú nepoužiteľné, a položiť si otázku, či je možné na základe poskytnutých informácií dospieť k primerane presnému zisteniu. |
|
(233) |
Skupina GD napokon uviedla, že nemožno hovoriť o zjavnej nedostatočnej spolupráci, keďže odpovedala na písomné upozornenia na nedostatky, dotazníky, zorganizovala tri overovania na mieste na troch kontinentoch a zúčastnila sa na nich, poskytla tímu poverenému prípadom prístup k účtovným systémom a dokumentom, revidovala pracovné spisy, zabezpečila na diaľku dostupnosť informovaného personálu v Mexiku počas celého overovania spoločnosti GDUS, v prípade ktorého sa podľa skupiny GD o fyzickú prítomnosť požiadalo len krátko pred návštevou, a že zo záznamov Komisie vyplynulo, že všetky sekcie spoločnosti GDUS boli skontrolované a overovanie sa dokončilo včas. Skupina GD preto požiadala Komisiu, aby neuplatňovala článok 18 na priame výrobné náklady ani na tabuľku G. Skupina GD namiesto toho žiada, aby sa všetky úpravy obmedzili na konkrétne položky a aby sa v čo najväčšej možnej miere vykonali na základe už dostupných overených informácií v súlade s článkom 18 ods. 3. |
|
(234) |
Komisia poznamenala, že podanie skupiny GD potvrdilo nepresnosti, chýbajúce informácie a neposkytlo novú podstatu, overiteľné skutočnosti ani nové argumenty. Okrem toho Komisia konštatovala, že v listoch pred overovaním zaslaných skupine GD 8. júna 2026 sa požadovalo, aby kľúčoví zamestnanci boli k dispozícii v krátkej lehote, a že Komisia bola informovaná až na začiatku overovania na mieste v spoločnosti GDUS o tom, že zamestnanci s vedomosťami o spoločnosti GDUS a informáciami o predaji v EÚ nebudú prítomní v priestoroch spoločnosti. Skupina GD totiž predtým uvádzala, že jej kľúčoví zamestnanci pricestujú do spoločnosti GDUS na účely overovania na mieste. |
|
(235) |
Komisia okrem toho poznamenala, že dotazníky a odpovede na písomné upozornenia na nedostatky obsahovali niekoľko zistených nedostatkov, ktoré mali byť opravené alebo doplnené pred overovaním na mieste, ale napriek opakovaným žiadostiam Komisie boli počas overovania na mieste opravené alebo doplnené len čiastočne. |
|
(236) |
Komisia vzala na vedomie aj ďalšie informácie a objasnenia, ktoré skupina GD poskytla vo svojom liste z 15. septembra 2026. Po ukončení overovaní na mieste v spoločnostiach GDA, GDC, GDUS a HKGD však tieto informácie nemohla overiť. Komisia okrem toho poznamenala, že dodatočné informácie, ktoré poskytla skupina GD, a predložené argumenty by v žiadnom prípade neovplyvnili závery, ku ktorým Komisia dospela v odôvodnení 229, podľa ktorých boli informácie týkajúce sa stanovenia celkových priamych výrobných nákladov a pridelenia predajných, všeobecných a administratívnych nákladov neúplné, nepresné a zavádzajúce. |
|
(237) |
V dôsledku toho sa Komisia domnieva, že existujú dostatočné dôvody na uplatnenie dostupných skutočností podľa článku 18 ods. 1, ako je vysvetlené v liste podľa článku 18 a zhrnuté v odôvodnení 229. Komisia preto upravila a doplnila výrobné náklady a predajné, všeobecné a administratívne náklady v súvislosti s predajom na domácom trhu prvému nezávislému zákazníkovi na základe dostupných skutočností zo spisov skupiny GD a informácií získaných počas overovaní na mieste. Ako dostupné skutočnosti neboli použité žiadne externé údaje. Komisia použila tieto opravené a úplné spisy na účely testu ziskovosti predaja na domácom trhu. |
|
(238) |
Po vykonaní všetkých potrebných opráv, ako už boli vysvetlené, z analýzy predaja na domácom trhu vyplynulo, že ziskového bolo menej než 80 % všetkého predaja na domácom trhu a že vážený priemer predajných cien bol vyšší ako výrobné náklady. Normálna hodnota sa preto vypočítala ako vážený priemer len ziskového predaja, s výnimkou toho, že v prípade jedného druhu výrobku bolo viac ako 80 % celkového predaja na domácom trhu ziskových, a normálna hodnota sa vypočítala ako vážený priemer cien celého predaja na domácom trhu počas obdobia prešetrovania. |
3.2.2. Vývozná cena
|
(239) |
Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 228, spolupracujúci výrobca GDA vyvážal do Únie prostredníctvom prepojených spoločností HKGD a GDUS so sídlom mimo Únie. |
|
(240) |
Pokiaľ ide o spoločnosť HKGD, vykonala sa úprava o províziu podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia pre vlastníka a prvého predajcu výrobku. Spoločnosť HKGD predávala spoločnosti GDUS dotknutý výrobok určený na vývoz do Únie s prirážkou. Komisia preto dospela k záveru, že obchodník konal ako zástupca, ktorý vykonáva prácu za províziu. Vzhľadom na vzťah medzi obchodníkom a výrobcom Komisia stanovila výšku provízie na základe skutočných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov prepojeného obchodníka a hypotetického zisku vo výške 10 %. |
|
(241) |
Pokiaľ ide o tento zisk, v rámci tohto konania nespolupracoval žiadny z neprepojených dovozcov. Komisia nemá žiadne údaje od neprepojených obchodníkov, ktorí obchodujú s rovnakým alebo podobným výrobkom ako prešetrovaný výrobok. Komisia sa preto zamerala na výrobok, ktorý je čo najviac podobný dotknutému výrobku – ploché výrobky z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena, ktoré sa takisto vyznačujú vysokým podielom príslušného kovového vstupu. Komisia sa preto predbežne opierala o zisk, ktorý bol považovaný za primeraný v nedávnom prešetrovaní týkajúcom sa vrátenia cla v súvislosti s dovozom plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena (113). V uvedenom prešetrovaní sa zisk neprepojených dovozcov pohyboval od 10 % do 13 % a Komisia sa rozhodla konzervatívne uplatniť dolnú hranicu tohto rozpätia. |
|
(242) |
Pokiaľ ide o spoločnosť GDUS, keďže jej činnosť spočívala predovšetkým vo vystavovaní faktúr a výbere príjmov bez toho, aby dostávala províziu za ďalší predaj, usúdilo sa, že nevykonávala funkcie podobné funkciám zástupcu v zmysle článku 2 ods. 10 písm. i). |
|
(243) |
Vývozná cena bola preto skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia. |
3.2.3. Porovnanie
|
(244) |
Podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia musí Komisia spravodlivo porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu na tej istej úrovni obchodu s prihliadnutím na rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. V tomto prípade sa Komisia rozhodla porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu na úrovni obchodu zo závodu. Ako sa podrobnejšie vysvetľuje ďalej v texte, v prípade potreby bola normálna hodnota a vývozná cena upravená s cieľom: i) vyjadriť ich v čistej hodnote na úrovni cien zo závodu a ii) prihliadnuť na rozdiely vo výrobných faktoroch, v prípade ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. |
3.2.3.1.
|
(245) |
S cieľom vyjadriť normálnu hodnotu v čistej hodnote na úrovni obchodu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na prepravné a poistenie. Úpravy sa vykonali vzhľadom na tieto faktory ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien: úverové náklady a náklady na balenie. |
3.2.4. Úpravy vývoznej ceny
|
(246) |
S cieľom vyjadriť vývoznú cenu v čistej hodnote na úrovni obchodu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na: clo, iné platby za dovoz, prepravné, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie výdavky vrátane výdavkov na balenie a prenájom skladových priestorov. |
|
(247) |
Boli vykonané úpravy vzhľadom na tieto faktory ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien: úverové náklady a náklady na balenie. |
3.2.5. Dumpingové rozpätia
|
(248) |
V prípade spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývozných cien zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku. |
|
(249) |
Úroveň spolupráce je v tomto prípade vysoká, pretože vývoz spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v OP predstavoval v skutočnosti približne 100 % celkového dovozu do Únie. Komisia sa na základe toho rozhodla stanoviť dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na úrovni dumpingového rozpätia tejto jedinej spolupracujúcej spoločnosti. |
|
(250) |
Na základe toho sú predbežné vážené priemery dumpingových rozpätí vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:
|
3.3. Uzbekistan
3.3.1. Postup na určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia
|
(251) |
Keďže Uzbekistan nie je členom WTO a je uvedené v zozname v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2015/755, v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia sa normálna hodnota musí určiť na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine. |
|
(252) |
V súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia je výber vhodnej reprezentatívnej krajiny založený na a) spolupráci aspoň jedného vývozcu a výrobcu výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, v danej krajine; b) ak je to vhodné, použije sa vhodná reprezentatívna krajina, ktorej sa týka to isté prešetrovanie; c) ak je možných reprezentatívnych krajín viac, v relevantnom prípade sa uprednostnia krajiny s náležitou úrovňou sociálnej a environmentálnej ochrany. |
|
(253) |
Komisia sa preto rozhodla identifikovať všetky krajiny, v ktorých bol aspoň jeden vývozca a výrobca prešetrovaného výrobku ochotný spolupracovať pri prešetrovaní na účely ich následného posúdenia. |
Výber reprezentatívnej krajiny
|
(254) |
V oznámení o začatí konania v bode 5.3.3 Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby navrhli vhodné reprezentatívne krajiny na účely uplatnenia článku 2 ods. 7 základného nariadenia a uviedli totožnosť výrobcov prešetrovaného výrobku v týchto krajinách. Komisia takisto vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov vo Vietname a Mexiku, ktorých sa prešetrovanie týka, aby vyjadrili ochotu spolupracovať pri výpočte normálnej hodnoty pre Uzbekistan. Dve spoločnosti, Jintian vo Vietname a GDA v Mexiku, reagovali kladne. |
|
(255) |
Komisia 27. apríla 2026 kontaktovala všetkých ostatných známych výrobcov v každej potenciálnej reprezentatívnej krajine s výnimkou Číny (114). Keďže dôkazy predložené v podnete naznačovali, že čínski výrobcovia medených rúr môžu podliehať výrazným deformáciám v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia, výrobcovia v ČĽR neboli pôvodne kontaktovaní. Komisia preto odložila svoje posúdenie až do ukončenia prešetrovania existencie takýchto deformácií. |
|
(256) |
Jeden výrobca so sídlom v Turecku, Ulusoy Bakır ve Metal A.S., reagoval kladne a pripojil sa k dvom výrobcom vo Vietname a v Mexiku, ktorí už vyjadrili ochotu spolupracovať pri výpočte normálnej hodnoty v Uzbekistane. Následne sa prihlásil výrobca so sídlom v Spojených štátoch amerických, Wieland Copper Products LLC (ďalej len „Wieland US“), ktorý súhlasil so spoluprácou. |
|
(257) |
Komisia najprv 20. mája 2026 prostredníctvom záznamu do spisu informovala zainteresované strany, že ako zdroj informácií na určenie normálnej hodnoty plánuje použiť výrobcu so sídlom v Turecku, a vyzvala strany, aby predložili pripomienky. |
|
(258) |
Komisia okrem toho poznamenala, že spoločnosť Jintian Vietnam aj spoločnosť GDA sú prepojené s čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, ktorí sú predmetom tohto prešetrovania, a že existujú určité okolnosti týkajúce sa podnikovej štruktúry a tokov predaja a obstarávania spoločnosti Jintian Vietnam a spoločnosti GDA, ktoré by mohli ovplyvniť normálnu hodnotu prešetrovaného výrobku určenú podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia. |
|
(259) |
Hoci turecký výrobca spočiatku predložil vyplnený antidumpingový dotazník, zistilo sa, že poskytnuté informácie boli neúplné a neobsahovali údaje potrebné na výpočet normálnej hodnoty. Komisia následne zaslala tureckej spoločnosti písomné upozornenie na nedostatky so žiadosťou o doplnenie chýbajúcich informácií. Keďže spoločnosť neposkytla odpoveď v stanovenej lehote a prestala spolupracovať, Komisia musela tohto výrobcu odstrániť zo zoznamu potenciálnych reprezentatívnych výrobcov. |
|
(260) |
Spoločnosť Wieland US naopak predložila vyplnený dotazník s údajmi potrebnými na výpočet normálnej hodnoty. Spoločnosť Wieland US je výrobcom medených rúr, ktorý sa zameriava najmä na svoj domáci trh, pričom jej výrobná kapacita je porovnateľná s výrobnou kapacitou uzbeckých výrobcov a jej štruktúra a výrobný proces sú podobné štruktúre a výrobnému procesu uzbeckých výrobcov V dôsledku toho Komisia 8. septembra 2026 prostredníctvom záznamu do spisu informovala zainteresované strany, že po vyradení tureckej spoločnosti sa ako reprezentatívny výrobca zvažuje výrobca so sídlom v USA a vyzvala strany, aby predložili pripomienky (115). |
|
(261) |
V priebehu prešetrovania Komisia potvrdila existenciu vývozných ciel na medené materiály vo Vietname v rozmedzí od 10 do 22 %. Spoločnosť Jintian Vietnam však vzhľadom na svoje umiestnenie vo vývoznej spracovateľskej zóne, ktorá je v podstate zónou bez cla, týmto daniam nepodlieha, a ako reprezentatívny zdroj informácií nebola vylúčená z tohto dôvodu. To, že spoločnosť bola založená a pôsobila v tejto osobitnej hospodárskej zóne určenej pre podniky zaoberajúce sa spracovaním vývozu však jasne poukazovala na jej orientáciu predovšetkým na vývoz, čomu zodpovedal veľmi obmedzený objem predaja na domácom trhu. Okrem toho spoločnosť uskutočňovala zložité nákupy a ďalšie predaje v rámci skupiny, ktoré sa výrazne líšili od priamych nákupných a predajných operácií uzbeckých výrobcov a spoločnosti Wieland US. Komisia preto usúdila, že spoločnosť Jintian Vietnam nebola vhodným zdrojom informácií na určenie normálnej hodnoty. |
|
(262) |
Napokon, vzhľadom na uplatnenie dostupných skutočností na určenie normálnej hodnoty mexického vyvážajúceho výrobcu GDA, ako sa zdôrazňuje v odôvodneniach 228 až 237, spoločnosť GDA nebolo možné použiť ako primeranú voľbu na určenie normálnej hodnoty. |
|
(263) |
Komisia tak v predbežnej fáze potvrdila, že spoločnosť Wieland US bola najvhodnejším reprezentatívnym výrobcom. |
Pripomienky k výberu reprezentatívneho výrobcu
|
(264) |
Na začiatku konania uviedli spoločnosti ICG Infinity Copper Group LLC, Angren Pipe Plant LLC a JV Sharq Tubes LLC (ďalej len „uzbeckí výrobcovia“), že podľa ich názoru by Komisia mala vybrať za reprezentatívnu krajinu buď Indiu alebo Vietnam, a to vzhľadom na podobnosť ich odvetví výroby medených rúrok s odvetvím výroby medených rúrok v Uzbekistane, ako aj na podobnú klasifikáciu z hľadiska úrovne hospodárskeho rozvoja (116) (117). Uzbeckí výrobcovia v tejto súvislosti argumentovali, že pri výbere reprezentatívnej krajiny by sa mala zohľadniť porovnateľnosť z hľadiska úrovne hospodárskeho rozvoja, keďže táto úroveň ovplyvňuje náklady a štruktúru výroby a je relevantná z hľadiska článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ktorý sleduje rovnaký cieľ ako článok 2 ods. 7, t. j. vypočítať normálnu hodnotu na základe reprezentatívnych cien z tretej krajiny. Okrem toho uzbeckí výrobcovia uviedli nasledujúce pripomienky:
|
|
(265) |
Po predbežnom výbere Turecka ako reprezentatívnej krajiny (119) a oznámení spoločnosti Wieland US, že spoločnosť je ochotná spolupracovať pri prešetrovaní, navrhovateľ predložil pripomienky a tvrdil, že za vhodnú reprezentatívnu krajinu by sa namiesto Turecka mali vybrať USA, a to z týchto dôvodov:
|
|
(266) |
Uzbeckí výrobcovia spochybnili argumenty (120) navrhovateľov, podľa ktorých USA zabezpečujú vyššiu úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany vzhľadom na svoju účasť na dohovoroch MOP a ratifikáciu týchto dohovorov a významných environmentálnych dohôd, a poznamenali, že by sa mali uprednostniť vyvážajúci výrobcovia v krajinách, ktoré sú predmetom prešetrovania, pričom takisto tvrdili, že v nedávnych prípadoch Komisia zamietla námietky založené na inflácii vznesené proti výberu Turecka ako reprezentatívnej krajiny. Uzbeckí výrobcovia ďalej tvrdili, že súdy EÚ v minulosti (121) rozhodli, že inštitúcie musia hľadať tretiu krajinu, v ktorej sa ceny podobného výrobku tvoria za okolností čo najviac podobných okolnostiam vo vyvážajúcej krajine, a potom načrtli paralelu medzi posúdením výrobnej štruktúry spoločnosti GDA a výrobnej štruktúry spoločnosti Wieland US zo strany Komisie. Podľa uzbeckých výrobcov by sa spoločnosť Wieland nemala považovať za reprezentatívny zdroj informácií, keďže jej štruktúra výroby („nadnárodná skupina s vertikálne integrovanou výrobou vo viacerých prevádzkach,“ ktorá uskutočňuje nákupy v rámci skupiny) a štruktúra nákladov (závislosť od recyklovanej medi a medeného šrotu) sa podstatne líšia od štruktúry uzbeckých výrobcov. |
|
(267) |
Uzbeckí výrobcovia navyše naznačili, že spoločnosť Wieland US by mohla ťažiť z výraznej verejnej podpory, a uviedli niekoľko prevádzok tejto podnikovej skupiny, ktoré boli vybraté na federálnu podporu alebo stimulačné balíky. Okrem toho uzbeckí výrobcovia tvrdili, že zavedenie 50 % cla na dovoz polotovarov z medi (122) (123) v auguste 2025 môže ovplyvniť náklady aj zisky, a tým fakticky skresliť normálnu hodnotu vypočítanú na základe údajov spoločnosti Wieland, a to napriek tvrdeniam navrhovateľa, že výrobcovia z USA pôsobia na konkurenčnom domácom trhu. Uzbeckí výrobcovia napokon predložili pripomienky k výberu spoločnosti Wieland US ako zdroja informácií na určenie normálnej hodnoty. Keďže však tieto pripomienky boli predložené len tri týždne pred zákonnou lehotou na skoré predbežné poskytnutie informácií a po lehote na predloženie pripomienok stanovenej v druhom zázname o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty v Uzbekistane (124), Komisia sa nimi v tejto fáze prešetrovania nemohla zaoberať. |
|
(268) |
Komisia zamietla všetky tvrdenia týkajúce sa výberu Turecka ako vhodnej reprezentatívnej krajiny, keďže, ako je vysvetlené v odôvodnení 261, jediná spolupracujúca spoločnosť v krajine neposkytla informácie potrebné na výpočet normálnej hodnoty. |
|
(269) |
Pokiaľ ide o tvrdenie, že spoločnosť Wieland US ťaží z vnútroskupinových nákupných kanálov, Komisia vysvetlila, že od prepojených dodávateľov bol nakupovaný len obmedzený objem surovín (menej ako 20 %) a medzi cenami surovín nakupovaných od neprepojených a prepojených dodávateľov nebol zistený prakticky žiadny rozdiel. Na porovnanie, 100 % nákupov surovín spoločnosťou Jintian Vietnam pochádzalo od prepojených dodávateľov. Z toho vyplýva, že ak by Komisia zastávala stanovisko, že využívanie vnútroskupinových nákupných kanálov stačí na to, aby sa výber danej spoločnosti za reprezentatívneho výrobcu považoval za nevhodný, spoločnosť Jintian Vietnam by sa mala považovať za najmenej reprezentatívnu možnosť. |
|
(270) |
Ako Komisia uviedla v druhom zázname do spisu o výbere reprezentatívnej krajiny, štruktúra a výrobný proces spoločnosti Wieland boli podobné štruktúre a výrobnému procesu uzbeckých výrobcov. Pokiaľ ide o výrobný proces a proces predaja na domácom trhu, spoločnosť Wieland US pôsobí na svojom domácom trhu ako samostatná spoločnosť; pričom väčšinu surovín nakupuje samostatne od nezávislých neprepojených dodávateľov a predaj na domácom trhu realizuje výlučne spoločnosť sama neprepojeným zákazníkom. V tejto súvislosti Komisia opätovne potvrdila svoje zistenia uvedené v odôvodnení 267, podľa ktorých štruktúra predaja a výroby vietnamského výrobcu, ktorý mal sídlo vo vývoznej spracovateľskej zóne a od svojho založenia sa zameriaval na vývozný trh, bola z hľadiska situácie v oblasti predaja na domácom trhu uzbeckých výrobcov oveľa menej reprezentatívna ako v prípade spoločnosti Wieland US. V skutočnosti menej ako 3 % predaja spoločnosti Jintian počas obdobia prešetrovania smerovalo na domáci trh, čo naznačuje, že tento predaj bol pre spoločnosť doplnkový a ovplyvnil posúdenie reprezentatívnosti pri výpočte normálnej hodnoty, zatiaľ čo predaj na domácom trhu predstavoval významný podiel celkového predaja uzbeckých výrobcov a celkovo presiahol 15 %. Tento rozdiel ovplyvnil reprezentatívnosť predaja na domácom trhu použitého pri určovaní normálnej hodnoty, keďže spoločnosť Jintian nemala na domácom trhu predaj viacerých druhov výrobku, ktoré uzbeckí výrobcovia vyvážali a ktoré spoločnosť Wieland US na domácom trhu predávala. |
|
(271) |
Komisia uzbeckým výrobcom pripomenula, že požiadavka podobnej úrovne hospodárskeho rozvoja vhodnej reprezentatívnej krajiny podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa neodráža v článku 2 ods. 7, podľa ktorého sa normálna hodnota určuje pre dovoz s pôvodom v krajinách, ktoré nie sú členmi WTO. Ustanovenia týkajúce sa určenia normálnej hodnoty vyplývajú z platných právnych predpisov, a nie z domnienok o ich údajných cieľoch; z tohto dôvodu je toto tvrdenie neopodstatnené. |
|
(272) |
Pokiaľ ide o politiky zavedené v USA aj vo Vietname, Komisia informovala uzbeckých výrobcov, že preskúmala výrobné náklady a ceny pri predaji na domácom trhu spoločnosti Jintian Vietnam aj spoločnosti Wieland US s cieľom zistiť potenciálne deformačné vplyvy uvedených politík v každej z týchto krajín, pričom nenašla dôkazy, ktoré by naznačovali, že by v predmetných prípadoch náklady a ceny ktorejkoľvek z týchto spoločností neboli výsledkom bežného fungovania trhu. |
|
(273) |
Pokiaľ ide o povinnosť vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu, ktorá je predmetom toho istého prešetrovania podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia, Komisia poznamenáva, že táto požiadavka je podmienená vhodnosťou možných vhodných reprezentatívnych krajín. V tomto prípade, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 267 a 276 až 278, boli za vhodnú reprezentatívnu krajinu na rozdiel od Vietnamu určené Spojené štáty. |
|
(274) |
Komisia preto vybrala za najvhodnejšiu reprezentatívnu krajinu v zmysle článku 2 ods. 7 základného nariadenia Spojené štáty. |
3.3.2. Normálna hodnota (reprezentatívna krajina)
|
(275) |
Normálna hodnota bola v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia stanovená na základe vyplneného dotazníka, ktorý predložila spoločnosť Wieland US. |
|
(276) |
Po prvé, Komisia skúmala, či je v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia celkový objem predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu v USA reprezentatívny. Na tento účel porovnala celkový objem predaja na domácom trhu s celkovým objemom dotknutého výrobku, ktorý uzbeckí vyvážajúci výrobcovia vyvážali do Únie. Na základe toho Komisia zistila, že podobný výrobok sa na trhu Spojených štátov predával v reprezentatívnych množstvách. Po druhé, Komisia identifikovala druhy výrobku, ktoré výrobca z USA v reprezentatívnej krajine predával na domácom trhu a ktoré boli rovnaké alebo priamo porovnateľné s druhmi, ktoré predávali na vývoz do Únie uzbeckí vyvážajúci výrobcovia. Na základe druhu výrobku porovnala objem predaja v Spojených štátoch s vývozom uzbeckých vyvážajúcich výrobcov do Únie. Z porovnania vyplynulo, že všetky druhy výrobku okrem jedného boli v Spojených štátoch predávané v reprezentatívnych množstvách. |
|
(277) |
Komisia následne preskúmala v prípade výrobcu z reprezentatívnej krajiny, či sa môže každý typ podobného výrobku predávaný na domácom trhu považovať za taký, ktorý sa predáva v bežnom obchode podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Na tento účel bol pre každý druh výrobku stanovený podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia prešetrovania. Stanovili sa výrobné náklady pre každý druh výrobku, ktorý vyrábal americký výrobca počas obdobia prešetrovania. Predajné transakcie sa považovali za ziskové vtedy, ak bola jednotková cena rovnaká alebo vyššia ako výrobné náklady. |
|
(278) |
V prípade, keď objem predaja daného druhu výrobku, predávaného za čistú predajnú cenu rovnú výrobným nákladom alebo vyššiu, predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto druhu výrobku, a keď vážená priemerná predajná cena tohto typu výrobku bola rovná výrobným nákladom alebo vyššia, normálna hodnota vychádzala zo skutočnej ceny na domácom trhu. Táto cena bola vypočítaná ako vážený priemer cien pri všetkých predajoch tohto typu výrobku na domácom trhu, vykonaných počas obdobia prešetrovania. Pokiaľ ide o všetky druhy výrobku, ktoré predával výrobca v reprezentatívnej krajine, objem ziskového predaja druhu výrobku predstavoval 80 % alebo viac celkového objemu predaja tohto druhu. |
|
(279) |
V prípade druhu výrobku vyvážaného z Uzbekistanu do Únie, ktorý sa nepredával v USA, sa vzhľadom na to, že Komisia nedokázala nájsť dostatočne podrobné alternatívne údaje o cenách dotknutého druhu výrobku na domácom trhu USA, normálna hodnota vytvorila na základe najpodobnejšieho druhu výrobku, ktorý sa predával v USA. V prípade všetkých ostatných druhov výrobkov sa normálna hodnota stanovila na základe skutočnej ceny na domácom trhu spolupracujúceho výrobcu v Spojených štátoch. |
3.3.3. Vývozná cena
|
(280) |
Traja spolupracujúci výrobcovia uskutočňovali vývoz do Únie priamo nezávislým zákazníkom. Vývozná cena bola preto skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia. |
3.3.4. Porovnanie
|
(281) |
Podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia musí Komisia spravodlivo porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu na tej istej úrovni obchodu s prihliadnutím na rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. V tomto prípade sa Komisia rozhodla porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na úrovni obchodu zo závodu. Ako sa podrobnejšie vysvetľuje ďalej v texte, v prípade potreby bola normálna hodnota a vývozná cena upravená s cieľom: i) vyjadriť ich v čistej hodnote na úrovni cien zo závodu a ii) prihliadnuť na rozdiely vo výrobných faktoroch, v prípade ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. |
3.3.4.1.
|
(282) |
S cieľom očistiť normálnu hodnotu späť na úroveň obchodu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na výdavky na náklady na balenie. |
3.3.5. Úpravy vývoznej ceny
|
(283) |
S cieľom očistiť vývoznú cenu späť na úroveň obchodu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na: prepravné a ostatné vývozné náklady, ako sú náklady na poistenie, osvedčenia o pôvode a poplatky za vývozné colné vyhlásenia. |
|
(284) |
Úpravy o faktory ovplyvňujúce ceny a ich porovnateľnosť sa vykonali v súvislosti s úverovými nákladmi a bankovými poplatkami. |
3.3.6. Dumpingové rozpätia
|
(285) |
V prípade troch známych spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývozných cien zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku. Úroveň spolupráce je v tomto prípade vysoká, pretože všetci známi vývozcovia dotknutého výrobku v Uzbekistane spolupracovali pri prešetrovaní. Komisia sa na základe toho rozhodla, že dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov stanoví na úrovni spolupracujúcej spoločnosti s najvyšším dumpingovým rozpätím. |
|
(286) |
Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:
|
3.4. Vietnam
3.4.1. Normálna hodnota
|
(287) |
Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Na tomto základe bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny. |
|
(288) |
Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Únie v prípade vyvážajúcich výrobcov s reprezentatívnym predajom na domácom trhu. |
|
(289) |
Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu v prípade každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Komisia zistila, že viaceré druhy výrobku sa nepredávali v reprezentatívnych množstvách. |
|
(290) |
Následne Komisia vymedzila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či sa má na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu. |
|
(291) |
Z analýzy predaja na domácom trhu vyplynulo, že v prípade oboch vyvážajúcich výrobcov bolo viac než 96 % všetkého predaja na domácom trhu ziskových a že vážený priemer predajných cien bol vyšší ako výrobné náklady. Normálna hodnota sa teda vypočítala v prípade väčšiny transakcií ako vážený priemer cien celého objemu predaja na domácom trhu počas obdobia prešetrovania a v prípade určitej časti ako vážený priemer len ziskového predaja. |
|
(292) |
V prípade druhov výrobkov, pri ktorých nebolo možné stanoviť ziskový predaj, Komisia vypočítala normálnu hodnotu. V niektorých prípadoch, keď sa v bežnom obchode nepredával žiadny druh podobného výrobku, Komisia hľadala alternatívne zdroje cien v bežnom obchode. Vzhľadom na to, že neexistoval predaj na domácom trhu iných výrobcov zaradených do vzorky, resp. predajná cena na domácom trhu iných výrobcov daného druhu výrobku zaradených do vzorky nemohla byť zmysluplným spôsobom zverejnená bez porušenia dôvernosti uvedeného výrobcu a žiadne iné zdroje cien za konkrétne druhy výrobku neboli dostupné, Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre dotknuté druhy výrobku v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia. |
|
(293) |
Normálna hodnota bola vytvorená spočítaním týchto priemerných výrobných nákladov podobného výrobku v prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania:
|
|
(294) |
V prípade jedného druhu výrobku, ktorý sa na domácom trhu nepredával v reprezentatívnych množstvách, sa pripočítali priemerné predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk z transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu v súvislosti s týmito druhmi výrobku. V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali vôbec, sa pripočítal vážený priemer predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku zo všetkých transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu. |
3.4.2. Vývozná cena
|
(295) |
Vyvážajúci výrobcovia do Únie zaradení do vzorky vyvážali buď priamo nezávislým zákazníkom, prostredníctvom prepojených obchodníkov nachádzajúcich sa mimo Únie, alebo cez prepojených obchodníkov v Únii pôsobiacich ako dovozcovia. |
|
(296) |
V prípade vývozu dotknutého výrobku predávaného priamo nezávislým zákazníkom v Únii preto vývozná cena bola skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia. |
|
(297) |
V prípade vývozu dotknutého výrobku do Únie prostredníctvom prepojených spoločností so sídlom v Únii konajúcich ako dovozca, bola vývozná cena v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovená na základe ceny, za ktorú bol dovážaný výrobok prvýkrát predaný nezávislým zákazníkom v Únii. V tomto prípade sa cena upravila o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, a pripočítalo sa primerané ziskové rozpätie stanovené na základe nedávneho prešetrovania náhrady plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena (t. j. 10 %). |
|
(298) |
Jeden prepojený dovozca v Únii ďalej spracúval prešetrovaný výrobok pred jeho predajom na trhu Únie. Keďže druhy výrobku predávané spracovateľskou spoločnosťou neboli rovnaké ako druhy výrobku dovážané do Únie a vzhľadom na zložitosť stanovenia vývoznej ceny dovážaného výrobku na úrovni ceny zo závodu Komisia usúdila, že na výpočet dumpingového rozpätia pre tieto transakcie sú potrebné dodatočné informácie. Komisia sa preto obrátila na spracovateľskú spoločnosť a požiadala o uvedené informácie. Vzhľadom na načasovanie prešetrovania nebolo možné získať informácie pred tým, ako sa vyžadovalo stanovenie predbežného rozpätia ujmy. Komisia preto rozhodla, že tento predaj sa posúdi v neskoršej fáze, keď budú k dispozícii všetky potrebné informácie. |
3.4.3. Porovnanie
|
(299) |
Podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia musí Komisia spravodlivo porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu na tej istej úrovni obchodu s prihliadnutím na rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. V tomto prípade sa Komisia rozhodla porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úrovni obchodu zo závodu. Ako sa podrobnejšie vysvetľuje ďalej v texte, v prípade potreby bola normálna hodnota a vývozná cena upravená s cieľom: i) vyjadriť ich v čistej hodnote na úrovni cien zo závodu a ii) prihliadnuť na rozdiely vo výrobných faktoroch, v prípade ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. |
|
(300) |
V prípade spoločnosti Jintian Vietnam a jej prepojeného obchodníka v Hongkongu sa vykonala úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia. Obchodník mal na starosti vzťahy so zákazníkmi, najmä udržiavanie a nadväzovanie kontaktov so zákazníkmi, spravovanie objednávok a transakcií, organizovanie prepravy, zabezpečenie úhrady prepravného a poistenia predaja. Za svoju činnosť dostával obchodník odmenu vo forme prirážky. Komisia teda konštatovala, že tento obchodník vykonáva funkcie porovnateľné s funkciami zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu. |
|
(301) |
V prípade spoločnosti Hailiang Vietnam zistenia prešetrovania ukázali, že obchodník uskutočnil marketingové a propagačné kampane a bol zodpovedný za stanovenie ceny predaja neprepojeným zákazníkom a za iné úlohy koordinácie predaja. Za svoju činnosť dostával obchodník odmenu vo forme prirážky. Zákazníci by totiž zadávali objednávky priamo obchodníkovi, ktorý by následne zabezpečoval dotknutý výrobok od rôznych spoločností v rámci skupiny a za svoje služby by tak dosahoval zisk. Komisia teda konštatovala, že tento obchodník vykonáva funkcie porovnateľné s funkciami zástupcu. |
|
(302) |
Vývozné ceny pri vývoze dotknutého výrobku do Únie prostredníctvom prepojených obchodníkov so sídlom mimo Únie sa preto upravili odpočítaním sumy zodpovedajúcej predajným, všeobecným a administratívnym nákladom každého prepojeného obchodníka a primeraného ziskového rozpätia stanoveného na základe nedávneho prešetrovania vrátenia cla týkajúceho sa plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena (t. j. 10 %) (125). |
3.4.3.1.
|
(303) |
Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 299, normálna hodnota sa pri väčšine druhov výrobku stanovila ako vážený priemer cien všetkých predajov na domácom trhu počas obdobia prešetrovania a pri niektorých druhoch výrobku ako vážený priemer iba ziskových predajov. Vykonali sa úpravy zohľadňujúce náklady na vnútroštátnu dopravu na účely vyjadrenia ceny pri predaji na domácom trhu v čistej hodnote na úrovni zo závodu. |
|
(304) |
V prípade predaja, pri ktorom sa normálna hodnota stanovila na základe výrobných nákladov a súm zodpovedajúcich predajným, všeobecným a administratívnym nákladom a zisku, sa tieto sumy považovali za primerané pre danú úroveň obchodu. Na účely vyjadrenia normálnej hodnoty v čistej hodnote na úrovni zo závodu sa preto nemuseli vykonať žiadne dodatočné úpravy. |
|
(305) |
V prípade predaja prostredníctvom domáceho obchodníka sa vykonali dodatočné úpravy na účely vyjadrenia normálnej hodnoty v čistej hodnote na úrovni zo závodu. Okrem toho sa vykonali úpravy z dôvodu úverových nákladov, bankových poplatkov a zliav. Komisia nezistila žiadne dôvody na vykonanie ďalších úprav normálnej hodnoty. |
3.4.4. Úpravy vývoznej ceny
|
(306) |
S cieľom očistiť vývoznú cenu späť na úroveň obchodu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na prepravné, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie náklady, ako aj ďalšie vývozné poplatky. |
|
(307) |
Boli vykonané úpravy vzhľadom na tieto faktory ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien: úverové náklady, bankové poplatky a provízie. |
3.4.5. Dumpingové rozpätia
|
(308) |
V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývozných cien zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku. |
|
(309) |
Na základe toho sú predbežné vážené priemery dumpingových rozpätí vyjadrené ako vhodný percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:
|
|
(310) |
V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa teda stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, pričom sa nebrali do úvahy rozpätia vyvážajúcich výrobcov s nulovým dumpingovým rozpätím a dumpingovým rozpätím de minimis ani rozpätia stanovené za okolností uvedených v článku 18 základného nariadenia. |
|
(311) |
Na tomto základe predstavuje predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky 18 %. |
|
(312) |
Úroveň spolupráce je v tomto prípade vysoká, pretože vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v OP predstavoval približne 90 % celkového dovozu. Komisia sa na základe toho rozhodla, že dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov stanoví na úrovni spolupracujúcej individuálne preskúmanej spoločnosti zaradenej do vzorky s najvyšším dumpingovým rozpätím. |
|
(313) |
Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:
|
4. UJMA
4.1. Definícia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii
|
(314) |
Podobný výrobok vyrábali v Únii počas obdobia prešetrovania 11 výrobcovia. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. |
|
(315) |
Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená približne na 110 000 ton. Komisia určila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie vrátane overených údajov výrobcov z Únie zaradených do vzorky, údajov poskytnutých výrobcami z Únie nezaradenými do vzorky a verejne dostupných informácií. Ako sa uvádza v odôvodnení 8, traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 40 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii. |
4.2. Stanovenie relevantného trhu Únie
|
(316) |
S cieľom stanoviť, či výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu, a určiť spotrebu a rôzne ekonomické ukazovatele súvisiace so situáciou výrobného odvetvia Únie Komisia skúmala, či a v akom rozsahu sa následné použitie výroby podobného výrobku výrobným odvetvím Únie malo zohľadniť v analýze. |
|
(317) |
Komisia zistila, že len časť (približne 15 %) výroby výrobcov z Únie zaradených do vzorky bola určená na použitie na vlastnú spotrebu, a to konkrétne na výrobu potiahnutých alebo izolovaných medených rúr. Tieto výrobky v ďalšom článku výrobného reťazca boli vyrobené buď v rámci spoločnosti vyrábajúcej medené rúry, alebo v inej spoločnosti tej istej skupiny, ktorá v podstate nemala voľný výber dodávateľa. |
|
(318) |
Rozlíšenie trhu vlastnej spotreby a voľného trhu je z hľadiska analýzy ujmy dôležité, pretože výrobky určené na použitie na vlastnú spotrebu nie sú vystavené priamej hospodárskej súťaži s dovozom. Na rozdiel od toho výroba určená na predaj na voľnom trhu je v priamej hospodárskej súťaži s dovozom dotknutého výrobku. |
|
(319) |
S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz výrobného odvetvia Únie Komisia získala údaje o celkovej činnosti vo vzťahu k výrobku, a určila, či je výroba určená na použitie na vlastnú spotrebu alebo pre voľný trh. |
|
(320) |
Komisia preskúmala určité ekonomické ukazovatele týkajúce sa výrobného odvetvia Únie na základe údajov týkajúcich sa voľného trhu. Týmito ukazovateľmi sú: objem predaja a predajné ceny na trhu Únie; podiel na trhu; rast; objem a ceny vývozu; ziskovosť a návratnosť investícií. Keď to bolo možné a odôvodnené, zistenia z preskúmania sa porovnali s údajmi týkajúcimi sa trhu vlastnej spotreby, aby sa poskytol úplný obraz o situácii výrobného odvetvia Únie. |
|
(321) |
Ostatné ekonomické ukazovatele by sa však mohli zmysluplne preskúmať len vzhľadom na celú činnosť vrátane použitia na vlastnú spotrebu vo výrobnom odvetví Únie. Ide o tieto ukazovatele: výroba; kapacita a využitie kapacity; investície; zásoby; zamestnanosť; produktivita; mzdy; peňažný tok a schopnosť získavať kapitál. Závisia od celej činnosti, či už ide o výrobu na vlastnú spotrebu alebo na predaj na voľnom trhu. |
4.3. Spotreba v Únii
|
(322) |
Komisia stanovila spotrebu v Únii pripočítaním všetkého dovozu na predaj výrobného odvetvia Únie. |
|
(323) |
Spotreba v Únii sa vyvíjala takto: Tabuľka 2 Spotreba v Únii (v tonách)
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(324) |
Dopyt po medených rúrach úzko súvisí s odvetvím HVACR (vykurovanie, vetranie, klimatizácia, chladenie) a v širšom zmysle s odvetvím stavebníctva. |
|
(325) |
Počas posudzovaného obdobia klesla celková spotreba medených rúr v Únii o 8 %. V roku 2022 sa začala na relatívne vysokej úrovni, najmä v dôsledku silného oživenia, ktoré nasledovalo po poklese spôsobenom pandémiou ochorenia COVID-19 a ktoré malo pozitívny vplyv aj na odvetvie HVACR, v roku 2023 však klesla o 7 % a v rokoch 2024 a 2025 zostala na tejto úrovni väčšinou stabilná (obdobie prešetrovania). Spotreba na voľnom trhu vykazovala podobný vývoj, pričom v posudzovanom období celkovo klesla o 10 %. |
4.4. Dovoz z dotknutých krajín
4.4.1. Súhrnné vyhodnotenie účinkov dovozu z dotknutých krajín
|
(326) |
Komisia preskúmala, či by sa dovoz výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách mal v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia vyhodnotiť súhrnne. |
|
(327) |
Dumpingové rozpätie stanovené v súvislosti s dovozom z každej z dotknutých krajín bolo nad úrovňou de minimis stanovenou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia. Objem dovozu z každej z dotknutých krajín nebol zanedbateľný. |
|
(328) |
Podmienky hospodárskej súťaže medzi dumpingovým dovozom z dotknutých krajín a medzi dumpingovým dovozom z dotknutých krajín a podobným výrobkom Únie boli podobné. Konkrétnejšie, dovážané výrobky si konkurovali navzájom a konkurovali medený rúram vyrobeným v Únii, pretože sa do veľkej miery predávajú prostredníctvom rovnakých predajných kanálov a podobným kategóriám zákazníkov. |
|
(329) |
Všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia teda boli splnené a dovoz zo všetkých dotknutých krajín sa na účely stanovenia ujmy skúmal súhrnne. |
4.4.2. Objem a podiel dovozu z dotknutých krajín na trhu
|
(330) |
Vzhľadom na to, že číselný znak KN 7411 10 90 nezahŕňa iba prešetrovaný výrobok, Komisia stanovila objem dovozu z dotknutých krajín na základe nasledujúcich zdrojov: – pokiaľ ide o Mexiko, Vietnam a Uzbekistan, v prípade ktorých vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky predstavovali celý alebo takmer celý vývoz do Únie, Komisia použila údaje Eurostatu v spojení s overenými údajmi vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. V prípade Číny, kde bola úroveň spolupráce nízka, sa dovoz vypočítal na základe údajov Eurostatu v spojení s odhadom uvedeným v podnete, podľa ktorého sa 53 % dovozu pod číselným znakom KN 7411 10 90 týka prešetrovaného výrobku. |
|
(331) |
Podiel dovozu na trhu bol stanovený ako percentuálny podiel spotreby v Únii na voľnom trhu, ako je uvedené v bode 4.3. |
|
(332) |
Dovoz z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjal takto: Tabuľka 3 Objem dovozu (v tonách) a podiel na trhu
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(333) |
Dovoz z dotknutých krajín sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 32 % v absolútnom vyjadrení. K tomuto nárastu prispeli najmä Vietnam (nárast o 65 %) a Mexiko (nárast o 7 %), a to najmä v rokoch 2024 až 2025 (obdobie prešetrovania), zatiaľ čo dovoz z Číny zostal stabilný. Dovoz z Uzbekistanu výrazne vzrástol, v absolútnom vyjadrení však zostal na nízkej úrovni a v období prešetrovania v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesol. |
|
(334) |
Toto zvýšenie objemu dovozu sa premietlo do zvýšenia podielu dotknutých krajín na voľnom trhu o približne 8 percentuálnych bodov počas posudzovaného obdobia. |
4.5. Ceny dovozu z dotknutých krajín, cenové podhodnotenie a stláčanie cien
|
(335) |
Komisia stanovila dovozné ceny na základe údajov Eurostatu. Komisia zohľadnila odhad uvedený v podnete, že ceny iných výrobkov ako prešetrovaného výrobku sú o 25 % vyššie. |
|
(336) |
Cenové podhodnotenie dovozu bolo stanovené na základe údajov, ktoré poskytli spolupracujúci výrobcovia z Únie a spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia. |
|
(337) |
Vážený priemer ceny dovozu z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjal takto: Tabuľka 4 Dovozné ceny (v EUR/t) a ceny na Londýnskej burze kovov
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(338) |
Vývoj dovozných cien je potrebné vnímať v kontexte vývoja globálnych cien medi, ktoré v posudzovanom období zaznamenali mierny nárast (5 %) (pozri prvý riadok v uvedenej tabuľke). |
|
(339) |
Dovozné ceny medených rúr z Číny zostali v posudzovanom období stabilné. Dovozné ceny z Uzbekistanu sa zvýšili v súlade s priemernými globálnymi cenami medi, zatiaľ čo dovozné ceny z Vietnamu a Mexika klesli o 7 %. V relatívnom vyjadrení (pri zohľadnení priemerných globálnych cien medi) sa preto dovozné ceny prešetrovaného výrobku z Vietnamu a Mexika počas posudzovaného obdobia skutočne znížili približne o 12 %. Celkovo sa dovozné ceny všetkých dotknutých krajín počas posudzovaného obdobia znížili o 6 % (a približne o 11 % v relatívnom vyjadrení, t. j. pri zohľadnení vývoja ceny medi). |
|
(340) |
Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:
|
|
(341) |
Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Vyplynulo z neho vážené priemerné rozpätie podhodnotenia ceny vo výške 8,51 % v prípade dovozu z Uzbekistanu, 8,22 % v prípade dovozu z Vietnamu, 9,45 % v prípade dovozu z Mexika a 16,36 % v prípade dovozu z Číny na trh Únie, pričom celkové vážené priemerné rozpätie podhodnotenia ceny pri dovoze zo všetkých dotknutých krajín dosiahlo 9,93 %. Zistilo sa, že ceny takmer celého objemu dovozu boli podhodnotené. |
|
(342) |
Okrem toho dovozné ceny zo štyroch dotknutých krajín boli od roku 2023 do konca obdobia prešetrovania nižšie ako výrobné náklady v Únii (pozri tabuľku 8). Nízke dovozné ceny spôsobili výrazné stlačenie cien na trhu Únie, čo výrobnému odvetviu Únie zabránilo prispôsobiť svoje ceny zmenám výrobných nákladov. |
4.6. Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie
4.6.1. Všeobecné poznámky
|
(343) |
V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia. |
|
(344) |
Ako sa uvádza v odôvodnení 7, na stanovenie možnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa použil výber vzorky. |
|
(345) |
Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. |
|
(346) |
Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov obsiahnutých vo vyplnenom makrodotazníku Komisie, ktorý poskytli navrhovatelia, a revidovala, zosúladila a doplnila ich na základe:
|
|
(347) |
Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Údaje sa týkali výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sú obidva súbory týchto údajov reprezentatívne. |
|
(348) |
Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu. |
|
(349) |
Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál. |
4.6.2. Makroekonomické ukazovatele
4.6.2.1.
|
(350) |
Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto: Tabuľka 5 Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(351) |
Výrobná kapacita výrobcov z Únie zostala počas posudzovaného obdobia v podstate nezmenená. Zaznamenané menšie zmeny sú spôsobené plánovanými alebo neplánovanými odstávkami z dôvodu údržby, keďže výrobcovia z Únie neuskutočnili žiadne významné investície ani divestície, ktoré by viedli k zmene výrobnej kapacity. |
|
(352) |
Výroba v Únii sa v posudzovanom období znížila o 17 %, a to zo [118 100 – 137 900] ton v roku 2022 na [98 300 – 114 800] ton počas obdobia prešetrovania. Hoci, ako bolo vysvetlené v bode 4.3, v posudzovanom období došlo k poklesu spotreby, pokles výroby je podstatne výraznejší. Dôvodom je to, že dovoz z dotknutých krajín sa výrazne zvýšil, a to tak v relatívnom, ako aj v absolútnom vyjadrení, čím vytlačil výrobu výrobného odvetvia Únie. |
|
(353) |
V dôsledku poklesu výroby sa za posudzované obdobie využitie kapacít znížilo o 11 percentuálnych bodov, a to zo 68 % na 57 %. |
4.6.2.2.
|
(354) |
Množstvo predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto: Tabuľka 6 Množstvo predaja a podiel na trhu
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(355) |
Počas posudzovaného obdobia predaj výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu klesol o 19 % približne z [86 000 – 100 000] ton v roku 2022 približne na [70 000 – 81 000] ton v období prešetrovania. Príslušný podiel výrobného odvetvia Únie na trhu klesol o 8 percentuálnych bodov, čo svedčí o tom, že dovoz z dotknutých krajín, ktorý sa v tom istom období zvýšil o 8 percentuálnych bodov, bol kľúčovým faktorom poklesu predaja výrobného odvetvia Únie. |
|
(356) |
Výrobné odvetvie Únie kompenzovalo stratu predaja na voľnom trhu zvýšením predaja a použitia na vlastnú spotrebu, ale len veľmi čiastočne, a to o približne 1 000 ton počas posudzovaného obdobia. |
4.6.2.3.
|
(357) |
Vzhľadom na pokles objemov výroby, objemov predaja a podielu na trhu je zrejmé, že počas posudzovaného obdobia zaznamenalo výrobné odvetvie Únie negatívny rast, a to tak v absolútnych číslach, ako aj v porovnaní s celkovým rastom trhu. |
4.6.2.4.
|
(358) |
Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto: Tabuľka 7 Zamestnanosť a produktivita
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(359) |
Zamestnanosť sa v posudzovanom období znížila približne o 140 pracovníkov, čo predstavuje 12 % pracovnej sily. Výrobné odvetvie Únie sa vo všeobecnosti dokázalo vyhnúť výraznému prepúšťaniu a znížilo počet zamestnancov v oblasti výroby medených rúr tým, že presunulo pracovníkov na iné činnosti a nenahradilo zamestnancov, ktorí zo spoločnosti odišli. Zníženie v plnej miere neodzrkadľovalo pokles výroby, v dôsledku čoho produktivita zaznamenala mierny pokles približne o 6 %. |
4.6.2.5.
|
(360) |
Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutých krajín podstatný. |
|
(361) |
Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dotknutého výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu. |
4.6.3. Mikroekonomické ukazovatele
4.6.3.1.
|
(362) |
Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto: Tabuľka 8 Predajné ceny v Únii
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(363) |
Ceny vo výrobnom odvetví Únie zostali v priebehu celého posudzovaného obdobia stabilné, pričom v rokoch 2022 až 2023 došlo k ich miernemu poklesu a v rokoch 2024 až 2025 k zodpovedajúcemu miernemu nárastu. Túto cenovú stabilitu treba vnímať na pozadí rastúcich výrobných nákladov. |
|
(364) |
Výrobné náklady sa počas posudzovaného obdobia celkovo zvýšili o 3 %. Kolísanie výrobných nákladov v tomto období odráža predovšetkým príslušné zmeny svetovej ceny medi, ktorá tvorí až 90 % nákladov na finálny výrobok. Zohľadňujú sa v nich aj zmeny v prevádzkových nákladoch výrobcov z Únie vrátane nárastu nákladov práce a nákladov na prácu a energiu, ako aj ich zníženia v dôsledku zvýšenia efektívnosti. |
|
(365) |
Celkovo výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť svoje ceny, aby sa vyrovnalo zvýšeniu nákladov a udržalo si kladné ziskové rozpätie. V skutočnosti sa od roku 2024 predajné ceny dostali pod úroveň jednotkových výrobných nákladov. |
|
(366) |
Ako sa uvádza v bode 4.5, dospelo sa k záveru, že predajné ceny v Únii boli ovplyvnené výrazným stlačením cien, najmä rastúcim dumpingovým dovozom. |
|
(367) |
Neboli zistené žiadne ďalšie významné faktory ovplyvňujúce ceny. |
4.6.3.2.
|
(368) |
Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto: Tabuľka 9 Priemerné náklady práce na zamestnanca
|
||||||||||||||||||||||
|
(369) |
Náklady práce v Únii sa počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšili, a to z 56 746 EUR na zamestnanca v roku 2022 na 66 136 EUR na zamestnanca v období prešetrovania. Tento 17 % nárast možno do veľkej miery pripísať celkovému inflačnému tlaku, ktorý v Únii v tom istom období panoval a ktorý súvisel s rastom cien energie. |
4.6.3.3.
|
(370) |
Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto: Tabuľka 10 Zásoby
|
|||||||||||||||||||||||||||
|
(371) |
Úroveň zásob sa zvýšila z 3 475 ton na konci roka 2022, čo predstavovalo [4 % – 7 %] výroby v danom roku, na 4 591 ton na konci roka 2025, čo predstavovalo [7 % – 10 %] výroby v danom roku. Vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie vo všeobecnosti vyrába skôr na objednávku ako na sklad, tento nárast možno považovať za významovo obmedzený. |
4.6.3.4.
|
(372) |
Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto: Tabuľka 11 Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(373) |
Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že čistý zisk z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. |
|
(374) |
Ako sa uvádza v odôvodneniach 363 až 365, od roku 2024 klesla predajná cena v Únii pod úroveň jednotkových výrobných nákladov. Tento vzťah medzi predajom a nákladmi sa plne odrazil v ziskovosti výrobného odvetvia Únie, ktorá v roku 2022 dosahovala kladnú hodnotu 1 % a počas posudzovaného obdobia postupne klesala, až v období prešetrovania dosiahla hodnotu –1,5 %. |
|
(375) |
Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť spoločností financovať svoju činnosť z vlastných zdrojov. V prípade výrobného odvetvia Únie mala klesajúca ziskovosť jednoznačne vplyv na čistý peňažný tok, ktorý sa z pôvodnej solídnej úrovne približne 22 miliónov EUR v roku 2022 prepadol na 140 tisíc EUR v období prešetrovania. |
|
(376) |
Počas posudzovaného obdobia sa výrobcom z Únie zaradeným do vzorky podarilo udržať určitú úroveň investícií, a to približne 6 až 8 miliónov EUR ročne. Tieto investície sa však týkali skôr výmeny alebo modernizácie existujúceho zariadenia ako rozširovania výrobnej kapacity či sortimentu výrobkov. Išlo teda o minimálne investície potrebné na to, aby výrobcovia z Únie mohli aspoň v krátkodobom horizonte pokračovať vo svojej činnosti a udržať si prítomnosť na trhu. |
|
(377) |
Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Podobne ako v prípade ziskovosti, aj tento ukazovateľ začínal v roku 2022 na solídnej úrovni 18 % a v období prešetrovania sa dostal do záporných čísel, keď dosiahol hodnotu –3 %. |
|
(378) |
Schopnosť akejkoľvek spoločnosti získať kapitál závisí v rozhodujúcej miere od očakávaní trhu týkajúcich sa jej finančných výsledkov. Záporná ziskovosť spojená s odlevom peňažných tokov a výnosom, ktorý je zreteľne nižší ako náklady na kapitál, by spoločnosti neumožnila získať nový kapitál, a to ani vo forme úveru, ani vo forme vlastného kapitálu. Z toho vyplýva, že zhoršujúce sa finančné výsledky výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia mali výrazný negatívny vplyv na jeho schopnosť získavať kapitál. |
4.7. Pripomienky zainteresovaných strán
|
(379) |
Traja uzbeckí vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, konkrétne Infinity Copper Group, Angren Pipes a Sharq Tubes (ďalej len „uzbeckí výrobcovia“), a vláda Uzbekistanu (ďalej len „uzbecká vláda“) tvrdili, že v súlade s článkom 9 ods. 3 základného nariadenia by sa malo prešetrovanie vo vzťahu k Uzbekistanu ukončiť, keďže dovoz z Uzbekistanu pravdepodobne klesne pod prahovú hodnotu de minimis vo výške 1 % stanovenú v článku 5 ods. 7 základného nariadenia, a preto by sa ujma mala považovať za zanedbateľnú. |
|
(380) |
Na podporu svojho tvrdenia o podiele Uzbekistanu na trhu uzbeckí výrobcovia a uzbecká vláda uviedli, že v podnete bol nadhodnotený objem dovozu dotknutého výrobku do Uzbekistanu a s najväčšou pravdepodobnosťou bol podhodnotený predaj výrobcov z Únie. Po predložení makrodotazníka naďalej tvrdili, že údaje poskytnuté navrhovateľom boli nepresné, čo viedlo k výraznému podhodnoteniu spotreby v Únii. Údajné nepresnosti sa týkali najmä údajov o výrobe, kapacite a predaji výrobcov z Únie, najmä spoločností Serravalle, Cuprumfoma, HME Germany a HME Spain, v prípade ktorých navrhovateľ použil svoje vlastné odhady, keďže nemal prístup k údajom, ktoré poskytli samotné spoločnosti. |
|
(381) |
Uzbeckí výrobcovia a uzbecká vláda takisto tvrdili, že v prípade troch spoločností, ktoré sú podľa všetkého výrobcami prešetrovaného výrobku v Únii, a to Luvata, Barth Metallwerke a Standard Metall, neboli vo vyplnenom makrodotazníku uvedené žiadne údaje. Strany sa odvolali na verejne dostupné informácie z webových stránok týchto spoločností, z ktorých vyplýva, že ide o výrobcov z Únie. Konkrétne v prípade spoločnosti Luvata sa odvolali na nedávnu e-mailovú odpoveď spoločnosti, v ktorej spoločnosť uviedla slovné spojenie „vyrábame medené rúry“. |
|
(382) |
Pokiaľ ide o podiel na trhu, uzbeckí výrobcovia a uzbecká vláda tvrdili, že pri stanovovaní celkovej spotreby v Únii ako menovateľa pri výpočte podielu na trhu by sa mali zohľadniť použitie a predaj na vlastnú spotrebu. Na podloženie svojho tvrdenia sa strany okrem iného odvolali na prešetrovania týkajúce sa bután-1,4-diolu (128) a monoetylénglykolu (129), v ktorých tak Komisia údajne urobila. |
|
(383) |
Uzbeckí výrobcovia a uzbecká vláda okrem tvrdenia, že prešetrovanie týkajúce sa Uzbekistanu by sa malo podľa článku 9 ods. 3 ukončiť, tvrdili aj to, že Komisia by mala dovoz z Uzbekistanu posudzovať oddelene od dovozu z ostatných dotknutých krajín, keďže podmienky na kumuláciu podľa článku 3 ods. 4 základného nariadenia nie sú splnené. Podľa týchto strán, ak je podiel na trhu mierne vyšší ako 1 %, Komisia by nemala automaticky kumulovať dovoz z danej krajiny s dovozom z ostatných dotknutých krajín, ale skôr vykonať analýzu konkrétneho prípadu. Okrem toho sú podmienky hospodárskej súťaže medzi výrobkami dovážanými z Uzbekistanu a výrobkami dovážanými z iných krajín, ako aj výrobkami vyrábanými výrobcami z Únie také, že kumulácia nie je na mieste. |
|
(384) |
Na podporu svojho tvrdenia o podmienkach hospodárskej súťaže uzbeckí výrobcovia a uzbecká vláda tvrdili, že na rozdiel od toho, čo sa uvádza v podnete, uzbeckí výrobcovia nie sú vo vlastníctve čínskych subjektov a nie sú prepojení s čínskymi vlastníkmi vyvážajúcich výrobcov v Číne, Mexiku a vo Vietname. Okrem toho tvrdili, že vývoz z Uzbekistanu klesá a že Uzbekistan v každom prípade nemá ani kapacity (vzhľadom na polohu a logistické obmedzenia), ani motiváciu (v dôsledku zrušenia príslušných štátnych dotácií) na vývoz veľkých objemov do Európskej únie. |
|
(385) |
Navrhovateľ predložil pripomienky k týmto podaniam, v ktorých odmietol tvrdenia uzbeckých výrobcov a uzbeckej vlády a trval na tom, že údaje uvedené v jeho vyplnenom makrodotazníku predstavujú spoľahlivý základ na výpočet predaja v Únii, spotreby v Únii a podielov na trhu. |
|
(386) |
Komisia sa týmito tvrdeniami zaoberala, pričom vychádzala zo skutočností a metodiky, ktoré použila na výpočet spotreby v Únii a podielov na trhu. |
|
(387) |
Spotreba v Únii sa vypočítava ako súčet predaja v Únii plus všetok dovoz. Pokiaľ ide o dovoz, použité údaje a metodika sú vysvetlené v bodoch 4.4.2 (dovoz z dotknutých krajín) a 5.2.1 (dovoz z iných ako dotknutých krajín). |
|
(388) |
Pokiaľ ide o predaj v Únii, Komisia objasnila, že údaje, ktoré navrhovateľ poskytol vo vyplnenom makrodotazníku, boli revidované na tomto základe:
|
|
(389) |
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia usúdila, že aj keby sa v podnete alebo vo vyplnenom makrodotazníku vyskytli určité nepresnosti, jej výpočty spotreby v Únii, a teda aj podielov na trhu, vychádzali z najlepších dostupných informácií a boli spoľahlivé. |
|
(390) |
Pokiaľ ide o tvrdenie, že na výpočet podielu na trhu by sa mala použiť celková spotreba v Únii vrátane použitia na vlastnú spotrebu, Komisia konštatovala, že ide o posúdenie konkrétneho prípadu. V tomto prípade, ako je vysvetlené v odôvodnení 318, výrobky určené na použitie na vlastnú spotrebu nie sú vystavené priamej konkurencii zo strany dovozu. Na rozdiel od toho výroba určená na predaj na voľnom trhu je v priamej hospodárskej súťaži s dovozom dotknutého výrobku. Preto je spotreba v Únii na voľnom trhu relevantným ukazovateľom na výpočet podielov na trhu. |
|
(391) |
Pokiaľ ide o podmienky kumulácie podľa článku 3 ods. 4 základného nariadenia, Komisia poznamenala, že ako potvrdili súdy Únie, (133) má pri posudzovaní zanedbateľnosti dovozu určitú mieru voľnej úvahy. V tomto konkrétnom prípade Komisia konštatovala nielen to, že podiel Uzbekistanu na trhu presiahol 1 %, ale aj to, že v posudzovanom období dovoz z Uzbekistanu celkovo rýchlo rástol, a to na celkovo sa zmenšujúcom trhu Únie. Okrem toho tieto objemy vstúpili na trh Únie za veľmi nízke ceny, ktoré boli v skutočnosti ešte nižšie ako ceny dovozu z ostatných dotknutých krajín, najmä v rokoch 2023 a 2024, a preto vyvíjali značný tlak na ceny výrobného odvetvia Únie. Vzhľadom na to Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že podiel Uzbekistanu na trhu nie je zanedbateľný. |
|
(392) |
Pokiaľ ide o podmienky hospodárskej súťaže, Komisia poznamenala, že bez ohľadu na vlastníctvo alebo akékoľvek faktory, ktoré údajne ovplyvňujú schopnosť a motiváciu uzbeckých výrobcov vyvážať do Únie, z prešetrovania vyplynulo, že výrobky dovážané z Uzbekistanu počas obdobia prešetrovania sú veľmi podobné výrobkom dovážaným z iných dotknutých krajín a výrobkom vyrábaným výrobným odvetvím Únie. Je to zrejmé zo skutočnosti, že všetky kontrolné čísla výrobkov (ďalej len „PCN“) prislúchajúce výrobkom dovážaným z Uzbekistanu počas obdobia prešetrovania zodpovedali aj výrobkom dovážaným z ostatných dotknutých krajín a výrobkom vyrábaným výrobným odvetvím Únie. Okrem toho výrobky dovážané z Uzbekistanu vstupovali do Únie za ceny, ktoré boli vo všeobecnosti porovnateľné s cenami výrobkov dovážaných inými dotknutými krajinami, a oproti cenám výrobného odvetvia Únie boli podhodnotené o 4,16 %. Napokon, ako sa uvádza v odôvodnení 328, výrobky sa vo veľkej miere predávali prostredníctvom rovnakých predajných kanálov a podobným kategóriám zákazníkov. |
|
(393) |
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia trvala na svojom stanovisku, že sú splnené podmienky na súhrnné vyhodnotenie ujmy vrátane ujmy spôsobenej dovozom z Uzbekistanu podľa článku 3 ods. 4 základného nariadenia. Preto zamietla tvrdenia uzbeckých výrobcov a uzbeckej vlády. |
|
(394) |
Pokiaľ ide o tvrdenie, že prešetrovanie týkajúce sa Uzbekistanu by sa malo ukončiť podľa článku 9 ods. 3, Komisia konštatovala, že vzhľadom na to, že dovoz zo všetkých štyroch dotknutých krajín sa posudzoval súhrnne, odkaz na objemy dovozu na účely posúdenia ujmy uvedený v článku 9 ods. 3 základného nariadenia na objemy dovozu na účely posúdenia ujmy sa v tomto prípade netýka objemov dovozu jednotlivých krajín. Týka sa celkových objemov dovozu z dotknutých krajín, ktoré sú výrazne vyššie ako objemy stanovené v článku 5 ods. 7 základného nariadenia. Preto bolo aj toto tvrdenie zamietnuté. |
4.8. Záver o ujme
|
(395) |
Počas posudzovaného obdobia takmer všetky makroukazovatele a mikroukazovatele vykazovali výrazné zhoršenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie, ktoré možno prinajmenšom od roku 2023 považovať za spôsobujúce ujmu. |
|
(396) |
Výrobné odvetvie Únie postupne zaznamenávalo pokles objemu výroby, objemu predaja a podielu na trhu. Navyše, hoci sa mu podarilo zvládnuť a znížiť prevádzkové náklady, nedokázalo udržať ceny nad úrovňou jednotkových výrobných nákladov, na ktoré mali vplyv zmeny svetovej ceny medi. |
|
(397) |
Ujma sa ešte viac prejavila vo finančnej výkonnosti výrobného odvetvia Únie od roku 2023, keď začalo byť stratové a jeho peňažné toky sa zrútili takmer na nulu. |
|
(398) |
Výrobnému odvetviu Únie sa podarilo udržať úroveň investícií, ktorá bola nevyhnutná na výmenu zastaraných zariadení a na zabezpečenie pokračovania prevádzky. V dôsledku strát, ktoré začalo zaznamenávať od roku 2023, sa však návratnosť investícií dostala do záporných čísel. |
|
(399) |
Na základe uvedeného Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia. |
5. PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ
|
(400) |
V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia sa uistila, že žiadna prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutých krajín nie je pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Ide o tieto faktory: dovoz z iných ako dotknutých krajín, použitie na vlastnú spotrebu, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie a vývoj spotreby. |
5.1. Vplyv dumpingového dovozu
|
(401) |
Ako sa uvádza v bode 4.6, počas posudzovaného obdobia došlo vo výrobnom odvetví Únie k poklesu objemu výroby, objemu predaja a podielu na trhu, pričom toto odvetvie stratilo schopnosť udržiavať ceny na úrovni presahujúcej výrobné náklady. |
|
(402) |
Toto zhoršenie sa zhodovalo s rastúcou prítomnosťou a konkurenciou zo strany dumpingových dovozov z dotknutých krajín. Počas obdobia prešetrovania sa objem dovozu z týchto krajín postupne a výrazne zvyšoval, a to o 32 % v absolútnom vyjadrení a takmer o 8 percentuálnych bodov, pokiaľ ide o podiel na trhu. |
|
(403) |
Zároveň sa ceny tohto dumpingového dovozu v porovnaní s cenami výrobného odvetvia Únie prejavili výrazne menšou citlivosťou na rastúce náklady na meď. Konkrétne, zatiaľ čo svetové ceny medi sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 5 %, ceny dovozu z dotknutých krajín klesli o 6 %. V dôsledku toho nielenže podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, ale od roku 2023 klesli pod úroveň nákladov výrobného odvetvia Únie, čo viedlo k výraznému stlačeniu jeho cien. |
|
(404) |
Z toho vyplýva, že zhoršenie situácie výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období je dôsledkom vplyvov týkajúcich sa objemu aj cien, ktoré súvisia s rastúcim podielom dumpingového dovozu z dotknutých krajín. |
|
(405) |
Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. |
5.2. Vplyv ostatných faktorov
5.2.1. Dovoz z tretích krajín
|
(406) |
Vzhľadom na to, že číselný znak KN 7411 10 90 nezahŕňa iba prešetrovaný výrobok, Komisia stanovila objem dovozu z tretích krajín na základe údajov Eurostatu. Konkrétne v prípade Turecka a (spoločne) všetkých ostatných tretích krajín s výnimkou Thajska Komisia vypočítala dovoz v posudzovanom období na základe pomeru objemov nahlásených po začatí prešetrovania pod kódom TARIC 7411 10 90 10 (prešetrovaný výrobok) k celkovým objemom pod číselným znakom KN 7411 10 90 . Tieto podiely dosiahli 47 % v prípade Turecka a 71 % v prípade všetkých ostatných tretích krajín. V prípade Thajska, za ktoré neboli nahlásené žiadne objemy pod kódom TARIC 7411 10 90 10, Komisia usúdila, že celý objem nahlásený pod číselným znakom KN 7411 10 90 predstavoval prešetrovaný výrobok. |
|
(407) |
Množstvo dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjalo takto: Tabuľka 12 Dovoz z tretích krajín
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(408) |
Okrem dotknutých krajín patrili medzi krajiny s najvyšším objemom dovozu v posudzovanom období Turecko a Thajsko. |
|
(409) |
Ako vyplýva z tabuľky 12 – Dovoz z tretích krajín, dovoz z Turecka vykázal počas posudzovaného obdobia nárast o 31 %, v absolútnom vyjadrení však zostal na miernej úrovni, a to 2 537 ton v období prešetrovania. Naopak, v tom istom období dovoz z Thajska klesol o 60 % a v období prešetrovania dosiahol iba 638 ton. Dovoz z iných tretích krajín klesol o 46 % a v období prešetrovania dosiahol spolu približne 1 300 ton. |
|
(410) |
Rozhodujúce je, že počas celého posudzovaného obdobia zostali ceny dovozu z Turecka, Thajska a spoločne zo všetkých ostatných tretích krajín nad cenami dovozu z dotknutých krajín, a to najmä v porovnaní s cenami a nákladmi výrobného odvetvia Únie. |
|
(411) |
Z toho vyplýva, že dovoz z týchto krajín nemohol prispieť – ani jednotlivo, ani spoločne – k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. |
5.2.2. Spotreba
|
(412) |
Ako vyplýva z tabuľky 2 – Spotreba v Únii (v tonách), celková spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia klesla o 8 %, zatiaľ čo spotreba na voľnom trhu v období prešetrovania klesla o 10 %. |
|
(413) |
Hoci tento pokles spotreby mohol mať mierny vplyv na pokles objemu predaja výrobného odvetvia Únie, najväčšiu časť tohto poklesu spôsobil dumpingový dovoz, ktorý získal významný podiel na trhu na úkor výrobného odvetvia Únie. |
|
(414) |
Okrem toho z prešetrovania vyplynulo, že výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sú prevažne variabilné, t. j. priamo spojené s objemom výroby. Medzi ne patria náklady na meď (ktorá, ako už bolo vysvetlené, tvorí až 90 % celkových výrobných nákladov), ale aj ďalšie variabilné prevádzkové náklady, ako sú náklady na energiu a priame náklady práce. Naopak, fixné náklady tvoria len veľmi malú časť celkových výrobných nákladov. |
|
(415) |
Vzhľadom na to nemohol pokles spotreby významne prispieť ku klesajúcej ziskovosti výrobného odvetvia Únie, ktorá je podmienená najmä vzťahom medzi variabilnými nákladmi a rozpätím, ktoré je výrobné odvetvie Únie schopné účtovať nad rámec týchto nákladov. |
|
(416) |
V tomto prípade sa ziskovosť výrobného odvetvia Únie dostala do záporných hodnôt v dôsledku stlačenia cien spôsobeného dovozom za nízke ceny z dotknutých krajín, čo výrobnému odvetviu Únie neumožnilo zachovať si kladné rozpätie. |
|
(417) |
Z toho vyplýva, že pokles spotreby v Únii mal len obmedzený vplyv na ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, prípadne žiadny vplyv. Takýto obmedzený príspevok nemôže oslabiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z dotknutých krajín a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. |
5.2.3. Použitie na vlastnú spotrebu
|
(418) |
Ako už bolo uvedené v odôvodnení 324, Komisia zistila, že časť výroby výrobcov z Únie zaradených do vzorky bola určená na použitie na vlastnú spotrebu, a to konkrétne na výrobu potiahnutých alebo izolovaných medených rúr. Komisia preskúmala, či trendy v používaní prešetrovaného výrobku na trhu vlastnej spotreby mohli prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. |
|
(419) |
Ako vyplýva z tabuľky 6, použitie na vlastnú spotrebu výrobného odvetvia Únie naďalej predstavovalo len malú časť jeho celkovej výroby medených rúr a v posudzovanom období zaznamenalo mierny nárast o 5 %. |
|
(420) |
Na vlastnú spotrebu sa vyrábajú výrobky s vyššou pridanou hodnotou, ktoré čelia menšej konkurencii zo strany dovozu a zvyčajne pozitívne prispievajú k príjmom a ziskovosti výrobcov z Únie. |
|
(421) |
Preto neexistujú žiadne náznaky, že by vývoj v oblasti použitia na vlastnú spotrebu akýmkoľvek spôsobom prispieval k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. |
5.2.4. Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie
|
(422) |
Objem vývozu výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjal takto: Tabuľka 13 Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(423) |
Objem vývozu výrobného odvetvia Únie klesol z približne 17 500 ton v roku 2022 na približne 13 500 ton v roku 2025 (OP), teda o 23 %, keďže sa v priebehu posudzovaného obdobia zintenzívnila konkurencia aj na medzinárodných trhoch. |
|
(424) |
Hoci tento pokles o 4 000 ton nemožno považovať za zanedbateľný, v absolútnom vyjadrení je výrazne nižší ako pokles objemu predaja na trhu Únie, ktorý bol spôsobený dumpingovým dovozom. |
|
(425) |
Okrem toho, ako už bolo uvedené, fixné výrobné náklady, a tým aj úspory z rozsahu pri výrobe medených rúr, sú veľmi obmedzené. Pokles objemu vývozu preto nemohol významne prispieť k zníženiu ziskovosti výrobného odvetvia Únie v Únii. |
|
(426) |
Preto možno vyvodiť záver, že vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie mohli k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, prispieť len v obmedzenej miere, ak vôbec. Takýto obmedzený príspevok nemôže oslabiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z dotknutých krajín a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. |
5.2.5. Súhrnné vyhodnotenie vplyvov ostatných faktorov
|
(427) |
Z uvedeného vyplýva, že jedinými faktormi, ktoré mohli prispieť k ujme utrpenej výrobným odvetvím Únie, boli mierny pokles spotreby v Únii a pokles vývozu. V prípade oboch faktorov sa však dospelo k záveru, že takýto vplyv by bol v najlepšom prípade obmedzený, a preto by nemohol oslabiť príčinnú súvislosť medzi ujmou utrpenou výrobným odvetvím Únie a dumpingovým dovozom z dotknutých krajín. |
5.2.6. Pripomienky zainteresovaných strán
|
(428) |
Pripomienky k príčinnej súvislosti predložila spoločnosť Emmedi. |
|
(429) |
Spoločnosť Emmedi tvrdila, že existujú iné faktory, ktoré pravdepodobne spôsobili ujmu. Konkrétne poukázala na štrukturálnu transformáciu talianskeho trhu s meďou, ktorý sa v posledných desaťročiach výrazne zmenšil, ako aj na celkové spomalenie dopytu po stavebníctve. Ďalej poukázala na dovoz z tretích krajín, volatilitu cien medi na Londýnskej burze kovov, zvýšenie nákladov na energiu v EÚ a obchodné stratégie výrobcov z EÚ. Spoločnosť Emmedi požiadala, aby sa analyticky odlíšil podiel ujmy, ktorú možno pripísať dumpingovému dovozu, od týchto faktorov podľa článku 3 ods. 7 základného nariadenia, a to aj na účely možného uplatňovania pravidla nižšieho cla. |
|
(430) |
Komisia posúdila pokles spotreby ako možnú príčinu ujmy v bode 5.2.2. V bode 5.2.1 posúdila aj účinky dovozu z tretích krajín. Dospela k záveru, že tieto faktory nemali žiadny alebo len veľmi obmedzený podiel na ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. |
|
(431) |
Pokiaľ ide o volatilitu cien medi na Londýnskej burze kovov, Komisia poznamenala, že ide o prirodzenú charakteristickú črtu podnikania v oblasti medených rúr. V tejto súvislosti spoločnosť Emmedi nevysvetlila, ako mohla táto volatilita prispieť k ujme, ani ako sa táto volatilita počas posudzovaného obdobia zmenila. |
|
(432) |
Pokiaľ ide o zvýšenie nákladov na energiu v EÚ, Komisia poznamenala, že nejde o samostatný faktor, ktorý by nesúvisel s dovozom z dotknutých krajín. Je to tak preto, že výrobné odvetvie Únie by bolo schopné preniesť toto zvýšenie nákladov na svojich zákazníkov zvýšením cien, čo sa mu však nepodarilo práve v dôsledku cenového tlaku vyvíjaného na ceny dumpingovým dovozom. |
|
(433) |
Pokiaľ ide o obchodné stratégie výrobcov z Únie, spoločnosť Emmedi nevysvetlila, v čom tieto stratégie spočívali ani ako mohli spôsobiť ujmu spoločnostiam, ktoré ich uplatňovali. |
|
(434) |
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia zamietla tvrdenia spoločnosti Emmedi, pričom takisto poznamenala, že cieľom pravidla nižšieho cla podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia nie je upraviť clo podľa jednotlivých faktorov prispievajúcich k ujme, ale stanoviť ho na úrovni, ktorá by bola postačovala na odstránenie ujmy. |
5.3. Záver o príčinnej súvislosti
|
(435) |
Zhoršenie situácie výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období sa zhodovalo s výrazným nárastom objemu dumpingového dovozu z dotknutých krajín. Dovoz vstupoval nielen v rastúcich objemoch, ale aj za ceny, ktoré podhodnocovali a stláčali ceny výrobného odvetvia Únie. Preto existuje jednoznačná príčinná súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom. |
|
(436) |
Komisia rozlíšila a oddelila vplyv všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od vplyvu dumpingového dovozu spôsobujúceho ujmu. Vplyv mierneho poklesu spotreby v Únii a zníženia objemu vývozu na situáciu výrobného odvetvia Únie bol v porovnaní s vplyvom dumpingového dovozu obmedzený. Okrem toho je zrejmé, že použitie na vlastnú spotrebu a dovoz z tretích krajín nemali žiadny negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie. |
|
(437) |
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že ostatné faktory, či už posudzované jednotlivo alebo spoločne, neoslabili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou. Ujma spočíva predovšetkým v poklese objemu výroby, objemu predaja a podielu na trhu, v zápornej ziskovosti a v klesajúcich peňažných tokoch. |
6. ÚROVEŇ OPATRENÍ
|
(438) |
Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom. |
|
(439) |
V tomto prípade navrhovatelia tvrdili, že pri dvoch z prešetrovaných krajín, konkrétne Číne a Vietname, existujú deformácie trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Posúdenie týkajúce sa týchto krajín je zahrnuté v bode 6.2. |
6.1. Preskúmanie rozpätia primeraného na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie v prípade Mexika a Uzbekistanu
|
(440) |
Komisia najprv stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, pri neexistencii deformácií narušení v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. V tomto prípade by sa ujma odstránila, keby výrobné odvetvie Únie dokázalo získať cieľový zisk predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia. |
|
(441) |
V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z krajín, ktoré sú predmetom prešetrovania, úroveň ziskovosti potrebná na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum, vývoj a inovácie, ako aj úroveň ziskovosti očakávaná za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %. |
|
(442) |
Informácie týkajúce sa stanovenia normálneho zisku boli zahrnuté do dotazníkov zaslaných výrobcom z Únie zaradeným do vzorky. Zahŕňali ziskovosť podobného výrobku počas desiatich rokov predchádzajúcich obdobiu prešetrovania. Výrobcovia z Únie však neboli schopní poskytnúť úplné údaje a poskytnuté údaje nebolo možné overiť. Okrem toho bolo výrobné odvetvie Únie počas celého posudzovaného obdobia takmer neziskové alebo stratové, ako vyplýva z tabuľky 11. |
|
(443) |
Určití výrobcovia z Únie zaradení do vzorky tvrdili, že úroveň ich investícií, výskumu a vývoja a inovácií počas posudzovaného obdobia by bola za bežných podmienok hospodárskej súťaže vyššia. Výrobcovia však neboli schopní tieto tvrdenia vyčísliť. Preto sa dospelo k záveru, že cieľový zisk by sa mal stanoviť na úrovni 6 % v súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia. |
|
(444) |
V súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia Komisia ako posledný krok posúdila budúce náklady vyplývajúce z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a z dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia, ktoré výrobnému odvetviu Únie vzniknú v období uplatňovania opatrenia podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Keďže výrobcovia z Únie neboli schopní poskytnúť úplné údaje, k cenám, ktoré nespôsobujú ujmu, neboli pripočítané žiadne ďalšie náklady. |
|
(445) |
Komisia na základe toho vypočítala cenu nespôsobujúcu ujmu na úrovni približne 10 200 – 12 300 EUR za tonu podobného výrobku výrobného odvetvia Únie, a to uplatnením uvedeného cieľového ziskového rozpätia (pozri odôvodnenie 443) na výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. |
|
(446) |
Komisia potom určila úroveň rozpätia ujmy na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny overených spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v dotknutých krajinách vypočítanej podľa jednotlivých druhov výrobku, ktorá bola stanovená na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženým priemerom ceny podobného výrobku nespôsobujúcej ujmu, ktorý výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predávali počas obdobia prešetrovania na trhu Únie. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu. |
|
(447) |
Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkého ostatného dovozu s pôvodom v Mexiku a Uzbekistane“ je vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti a dovoz (pozri odôvodnenia 254 až 256 v prípade Mexika a 291 až 292 v prípade Uzbekistanu). |
|
(448) |
Výsledok týchto výpočtov je uvedený v nasledujúcej tabuľke.
|
6.2. Preskúmanie rozpätia primeraného na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie v prípade Číny a Vietnamu
6.2.1. Porovnanie dumpingového rozpätia a rozpätia ujmy
|
(449) |
V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia Komisia vo vzťahu k Číne a Vietnamu najprv preskúmala, či by predbežne stanovené dumpingové rozpätie bolo vyššie ako primerané rozpätie na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Na tento účel sa vykonalo porovnanie váženého priemeru dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov vo Vietname s cieľovou cenou výrobného odvetvia Únie, ako sa vysvetľuje v bode 6.1. |
|
(450) |
Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkého ostatného dovozu s pôvodom vo Vietname“ je vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti a dovoz (pozri odôvodnenia 308 a 313). V prípade dovozu s pôvodom v Číne Komisia určila úroveň rozpätia ujmy na základe najvyššieho rozpätia stanoveného pre každý druh výrobku vyvážaný spolupracujúcim čínskym vyvážajúcim výrobcom. |
|
(451) |
Výsledok týchto výpočtov je uvedený v nasledujúcej tabuľke.
|
|
(452) |
Keďže rozpätie ujmy vypočítané pre čínskych a určitých vietnamských vyvážajúcich výrobcov bolo nižšie ako dumpingové rozpätie, Komisia podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia posúdila, či existujú deformácie trhu so surovinami, pokiaľ ide o prešetrovaný výrobok. |
6.2.2. Deformácie trhu so surovinami
6.2.2.1.
|
(453) |
Podľa dôkazov v podnete medené katódy, medený šrot alebo sochory (alebo kombináciu medených katód a šrotu), ktoré tvoria 75 až 90 % výrobných nákladov dotknutého výrobku, podliehajú v Číne vývozným clám. |
|
(454) |
Komisia najprv identifikovala hlavné suroviny, ktoré spolupracujúci vyvážajúci výrobca používa pri výrobe dotknutého výrobku. Za hlavné suroviny sa považovali tie suroviny, ktoré pravdepodobne predstavujú aspoň 17 % výrobných nákladov dotknutého výrobku. Komisia zistila, že viac ako 90 % výrobných nákladov tvoria náklady na hlavnú surovinu, a to na medené katódy. |
|
(455) |
Komisia potom preskúmala, či v súvislosti s akoukoľvek hlavnou surovinou používanou pri výrobe dotknutého výrobku dochádza k narušeniu jedným z opatrení uvedených v článku 7 ods. 2a základného nariadenia: režimy dvojakého oceňovania, vývozné dane, vývozné prirážky, vývozné kvóty, zákaz vývozu, fiškálna daň na vývoz, licenčné požiadavky, minimálna vývozná cena, zníženie alebo zrušenie vrátenia dane z pridanej hodnoty (DPH), obmedzenie týkajúce sa miesta colného konania pre vývozcov, zoznam spôsobilých vývozcov, povinnosť poskytnúť stanovenú časť produktov na domácom trhu, ťažba surovín na vlastnú spotrebu. Na tento účel Komisia použila verejne dostupnú čínsku databázu colných sadzieb a daní (134). |
|
(456) |
Komisia zistila, že na medené katódy sa vzťahuje vývozná daň a navyše aj zrušenie vrátenia DPH. |
|
(457) |
Komisia následne porovnala cenu medených katód s cenami na reprezentatívnom medzinárodnom trhu – v Srbsku. Ceny, ktoré spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia zaplatili za medené katódy zakúpené na domácom trhu, sa porovnali s cenami medených katód uvedenými v tabuľke 1. Z tohto porovnania vyplynulo, že ceny uplatňované na medzinárodnom trhu boli o [6 – 8] % vyššie ako v Číne. Vzhľadom na to, že medené katódy tvoria viac ako 90 % celkových nákladov, nárast cien surovín o [6 – 8] % by viedol k celkovému zvýšeniu nákladov na výrobok o viac ako 5 %. Vzhľadom na to, že ziskové rozpätie výrobcu podobného výrobku v reprezentatívnej krajine je len 5 %, takýto pohyb nákladov by mal významný nepriaznivý vplyv na ziskovosť, a preto sa cenový rozdiel považuje za významný. |
|
(458) |
Vzhľadom na to, že ostatní vyvážajúci výrobcovia v Číne nespolupracovali, úrovne cien na domácom čínskom trhu boli stanovené na základe nákupných transakcií týkajúcich sa medených katód, ktoré nahlásil jediný spolupracujúci vývozca, Jintian China. Zistenia uvedené v predchádzajúcom odôvodnení boli rozšírené na všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne. |
|
(459) |
Komisia preto dospela k záveru, že medené katódy boli ovplyvnené deformáciou v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. |
6.2.2.2.
|
(460) |
Podľa dôkazov uvedených v podnete medené katódy, na ktoré pripadá viac ako 75 % výrobných nákladov dotknutého výrobku, podliehajú vo Vietname vývoznému clu na úrovni 10 – 22 %. |
|
(461) |
Ako je uvedené v odôvodnení 460, Komisia zistila, že medené katódy predstavovali hlavnú surovinu z hľadiska podielu na výrobných nákladoch. |
|
(462) |
Komisia potom preskúmala, či v súvislosti s akoukoľvek hlavnou surovinou používanou pri výrobe dotknutého výrobku dochádza k narušeniu jedným z opatrení uvedených v článku 7 ods. 2a základného nariadenia: režimy dvojakého oceňovania, vývozné dane, vývozné prirážky, vývozné kvóty, zákaz vývozu, fiškálna daň na vývoz, licenčné požiadavky, minimálna vývozná cena, zníženie alebo zrušenie vrátenia dane z pridanej hodnoty (DPH), obmedzenie týkajúce sa miesta colného konania pre vývozcov, zoznam spôsobilých vývozcov, povinnosť poskytnúť stanovenú časť produktov na domácom trhu, ťažba surovín na vlastnú spotrebu. Na tento účel Komisia preskúmala informácie, ktoré predložila vietnamská vláda vo vyplnenom dotazníku, ako aj ďalšie dostupné zdroje, ako napríklad colný sadzobník krajiny a platné právne predpisy (135) pre spoločnosti so sídlom vo vývozných spracovateľských zónach. |
|
(463) |
Vietnamská vláda predložila písomné a ústne pripomienky (136), v ktorých uviedla, že nedostatočná ponuka medenej rudy a medených katód na vietnamskom domácom trhu núti výrobcov dotknutého výrobku nakupovať na medzinárodných trhoch, a tvrdila, že: |
|
(464) |
Vietnam nebol dodávateľom medených katód, pretože nemal dostatok špecializovaných rafinérií a vysokokvalitnej medenej rudy na to, aby si spoločnosti mohli obstarávať medené katódy z domáceho trhu. |
|
(465) |
Keďže vietnamskí výrobcovia sa spoliehali najmä na dovážanú meď, vývozné clá nemali vplyv na výrobné náklady ani nespravodlivo nezvýhodnili vývozcov medených rúr vo Vietname. |
|
(466) |
Komisia zistila, že na medené katódy, medený šrot a medenú rudu sa uplatňovali vývozné clá vo výške 1 – 20 %, 22 % a 40 %. |
|
(467) |
Komisia ďalej porovnala cenu medených katód nakupovaných spoločnosťami zaradenými do vzorky s cenami na reprezentatívnom medzinárodnom trhu (t. j. cenami na Londýnskej burze kovov). |
|
(468) |
Vzhľadom na to, že dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nenakupovali medené katódy z Vietnamu a že počas obdobia prešetrovania neboli na dovoz medených katód do krajiny uplatňované žiadne clá, Komisia dospela k záveru, že platné vývozné clá nemali žiadny vplyv na ceny surovín, ktoré platili obe spoločnosti. |
|
(469) |
Pokiaľ ide o ostatných výrobcov vo Vietname, Komisia poznamenala, že informácie v spise naznačujú, že títo výrobcovia by sotva mohli obstarať medené katódy z Vietnamu. Okrem toho v spise nie sú žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali významný cenový rozdiel medzi cenami na domácom trhu a cenami na medzinárodnom trhu. Na základe týchto skutočností sa Komisia domnieva, že vývozné clá nemajú vplyv na ostatných vyvážajúcich výrobcov. |
|
(470) |
Komisia preto dospela k záveru, že medené katódy boli v zásade predmetom deformácie v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Zistilo sa však, že táto deformácia nemá vplyv na vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. |
6.2.3. Záujem Únie podľa článku 7 ods. 2b základného nariadenia
|
(471) |
Komisia v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia preskúmala, či môže jednoznačne dospieť k záveru, že určenie výšky predbežných ciel v prípade Číny v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia je v záujme Únie. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých relevantných informácií týkajúcich sa tohto prešetrovania vrátane údajov o voľných kapacitách vo vyvážajúcej krajine, hospodárskej súťaži v oblasti surovín a vplyve na dodávateľské reťazce spoločností z Únie. |
6.2.3.1.
|
(472) |
Podľa informácií uvedených v podnete sa celosvetová nadmerná kapacita v súvislosti s prešetrovaným výrobkom odhaduje na [1 000 000 – 1 500 000] ton, z čoho [500 000 – 900 000] ton pripadá na Čínu (137). Tieto množstvá predstavujú 4,5 -až 8-násobok objemu medených rúr spotrebovaných v Únii. |
|
(473) |
Panuje tiež všeobecná zhoda v tom, že čínsky stavebný sektor zažíva závažný úpadok, čo zvýši motiváciu čínskych výrobcov medených rúr hľadať príležitosti na vývozných trhoch (138). |
|
(474) |
Niekoľko krajín zaviedlo ochranné obchodné opatrenia voči medeným rúram s pôvodom v Číne. Kanada má zavedené antidumpingové opatrenia od roku 2013. Spojené štáty majú takisto zavedené antidumpingové opatrenia a od augusta 2025 sú v platnosti 50-percentné clá na celý dovoz medených polotovarov a výrobkov s vysokým obsahom medi do Spojených štátov, a to na základe prešetrovania podľa článku 232. V roku 2023 uložila antidumpingové opatrenia voči bezšvovým medeným rúrkam z Číny aj Južná Kórea (139). |
|
(475) |
Je teda zrejmé, že výrobcovia v Číne disponujú značnými voľnými kapacitami a majú veľký vývozný potenciál. Veľký trh EÚ je atraktívnou destináciou pre dovoz medených rúr za nízke ceny. |
6.2.3.2.
|
(476) |
Ako sa uvádza v odôvodnení 456, Komisia zistila, že na medené katódy sa vzťahuje vývozná daň a navyše aj zrušenie vrátenia DPH a že ceny medených katód na medzinárodných trhoch boli vyššie ako ceny v Číne. Čínski výrobcovia medených rúr preto profitujú z prístupu k medeným katódam za ceny pod úrovňami na medzinárodnom trhu, čo im poskytuje značnú výhodu z hľadiska nákladov. |
|
(477) |
Naproti tomu výrobcovia z Únie nakupujú medené katódy na voľnom trhu, na ktorom ceny podliehajú celosvetovej dynamike ponuky a dopytu, nákladom na energiu a geopolitickým faktorom. Výrobné odvetvie Únie bolo teda oproti čínskym vyvážajúcim výrobcom v nevýhodnom postavení. |
6.2.3.3.
|
(478) |
Očakáva sa, že uloženie antidumpingových ciel na medené rúry z Číny do Únie bude mať obmedzený vplyv na dodávateľský reťazec. Ako sa uvádza v tabuľke 5 – Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity, výrobné odvetvie Únie malo počas obdobia prešetrovania voľnú kapacitu viac než 80 000 ton. Táto voľná kapacita bola podstatne vyššia ako objem dovozu z Číny počas rovnakého obdobia. Z toho vyplýva, že výrobné odvetvie Únie je schopné nahradiť dovoz z Číny vlastnou výrobou, a dokonca pokryť celý dopyt Únie po prešetrovanom výrobku. Navyše do Únie môžu Čína a všetky ostatné dotknuté krajiny za spravodlivé a nedeformované ceny naďalej vyvážať. |
|
(479) |
Okrem toho by používatelia v Únii mohli naďalej nakupovať prešetrovaný výrobok z iných tretích krajín, ako sú Japonsko, Thajsko, Spojené štáty, Turecko alebo India (140). |
|
(480) |
Používatelia by preto mali dostatočný prístup k prešetrovanému výrobku aj v prípade poklesu dovozu z Číny. V dôsledku toho sa neočakávajú prerušenia hodnotových reťazcov používateľov v Únii. |
6.2.3.4.
|
(481) |
Po posúdení všetkých relevantných informácií týkajúcich sa tohto prešetrovania Komisia dospela k záveru, že je v záujme Únie určiť výšku predbežných ciel v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia. |
|
(482) |
Vzhľadom na uvedenú analýzu Komisia dospela k záveru, že v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia je v záujme Únie stanoviť úroveň predbežných ciel v prípade Číny na základe úrovne dumpingu, s výhradou ďalších úvah v kontexte článku 21 uvedených v bode 7. |
7. ZÁUJEM ÚNIE
|
(483) |
Keďže sa Komisia rozhodla, že v prípade Číny uplatní článok 7 ods. 2a základného nariadenia, v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala aj to, či môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade nie je napriek zisteniu existencie dumpingu spôsobujúceho ujmu v záujme Únie prijať opatrenia v prípade všetkých dotknutých krajín. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dodávateľov v dodávateľskom sektore, dovozcov a používateľov. |
7.1. Záujem výrobného odvetvia Únie
|
(484) |
V Únii je 11 spoločností vyrábajúcich medené rúry, ktoré zamestnávajú 1 049 zamestnancov (ekvivalent plného pracovného času). Výrobcovia majú sídlo v Rakúsku, Fínsku, Nemecku, Grécku, Taliansku a Španielsku. Viac ako 63 % celkovej výroby v Únii výslovne podporilo začatie prešetrovania a žiadny výrobca z Únie nevyslovil nesúhlas. |
|
(485) |
Prešetrovaním sa preukázalo, že výrobné odvetvie Únie trpí značnou ujmou spôsobenou dumpingovým dovozom z dotknutých krajín. Ako sa uvádza v bode 4.8, situácia celého výrobného odvetvia Únie sa zhoršila v dôsledku rastúceho množstva dumpingového dovozu z dotknutých krajín za nízke ceny. Dumpingový dovoz za nízke ceny neustále zvyšoval svoj podiel na trhu Únie na úkor výrobného odvetvia Únie a výrobnému odvetviu Únie bránil zvýšiť svoje ceny na primerane ziskovú úroveň, ktorá by mu umožnila dosiahnuť cieľový zisk. |
|
(486) |
Uloženie opatrení povedie k vyšším dovozným cenám a obnoveniu rovnakých podmienok na trhu Únie. Očakáva sa, že to výrobnému odvetviu Únie umožní zotaviť sa zo situácie spôsobujúcej ujmu a získať späť aspoň časť podielu na trhu, o ktorý prišlo v dôsledku dumpingového dovozu. Predaj sa bude môcť uskutočňovať za spravodlivé ceny, čo prispeje k zvýšeniu ziskovosti na udržateľnú úroveň a k zotaveniu výrobného odvetvia Únie. |
|
(487) |
Neuloženie opatrení by zhoršilo situáciu výrobného odvetvia Únie, ktoré už teraz trpí značnou ujmou a nie je dostatočne silné na to, aby ďalej čelilo nárastu dumpingového dovozu za ceny pod úrovňou výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie. Ak by sa nezaviedli opatrenia, dalo by sa očakávať, že nárast dovozu medených rúr z dotknutých krajín za dumpingovú nízku cenu by ďalej pokračoval. V takejto situácii by výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť svoje ceny na ziskovú úroveň a naďalej by strácalo na predaji oproti dumpingovému dovozu, čo by viedlo k ďalšiemu zatváraniu výrobných závodov (141). |
|
(488) |
Komisia preto v tejto fáze dospela k záveru, že uloženie predbežných opatrení by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie. |
7.2. Záujem dodávateľov surovín
|
(489) |
Okrem vplyvu týchto opatrení na výrobné odvetvie Únie navrhovateľ poukázal na to, že nekalá súťaž zo strany dovozov vedie k možnému zatvoreniu medených zlievarní v Únii, ktoré sú kľúčové pre európske dodávky medi (142). |
|
(490) |
Keďže Komisia nemala k dispozícii žiadne ďalšie informácie, na základe uvedených skutočností dospela v tejto fáze k záveru, že uloženie predbežného antidumpingového cla by bolo aj v záujme dodávateľov medených rúr v Únii. |
7.3. Záujem neprepojených dovozcov
|
(491) |
Po začatí prešetrovania bolo oslovených viacero neprepojených dovozcov, ktorí boli vyzvaní na spoluprácu. Žiaden z neprepojených dovozcov neposkytol Komisii v stanovenej lehote informácie požadované v prílohe k oznámeniu o začatí konania, a Komisia preto rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný. |
|
(492) |
Spoločnosť Emmedi Metalli Srl, dovozca a používateľ medených rúr, predložila 14. augusta 2026 vyplnený dotazník určený pre neprepojených dovozcov. Keďže vyplnený dotazník bol doručený takmer päť mesiacov po zákonnej lehote stanovenej v oznámení o začatí konania, Komisia ho nezohľadnila. |
|
(493) |
Keďže neprepojení dovozcovia nespolupracovali, Komisia nebola schopná stanoviť presný vplyv antidumpingových ciel na ich podnikanie. |
|
(494) |
V každom prípade budú dovozcovia v Únii naďalej môcť dovážať medené rúry z dotknutých krajín, keďže cieľom prešetrovania nie je zastaviť dovoz, ale obnoviť spravodlivú hospodársku súťaž riešením dumpingového dovozu. Okrem toho by dovozcovia v Únii mohli naďalej nakupovať prešetrovaný výrobok z iných tretích krajín, ako sú Japonsko, Thajsko, Spojené štáty, Turecko alebo India. Aj keď antidumpingové opatrenia budú mať pravdepodobne určitý negatívny vplyv na dovozcov, Komisia sa zároveň usúdila, že dovozcovia budú schopní časť z týchto zvýšených nákladov v dôsledku cla absorbovať alebo preniesť na svojich zákazníkov. |
|
(495) |
Komisia preto v tejto fáze dospela k záveru, že neprepojení dovozcovia by uložením opatrení neboli neprimerane ovplyvnení. |
7.4. Záujem používateľov
|
(496) |
Ohlásilo sa 19 používateľov medených rúr. Vyplnené dotazníky zaslalo päť používateľov a niekoľko ďalších zaslalo pripomienky. |
|
(497) |
Na základe neoverených informácií uvedených v dotazníkoch používateľov predstavoval prešetrovaný výrobok 3,2 % až 18,5 % celkových priamych výrobných nákladov na výrobky, v ktorých sa používa. Hoci všetci opýtaní používatelia uviedli zisky, rôzne úrovne ziskovosti budú v priebehu prešetrovania podrobnejšie preskúmané. |
|
(498) |
Väčšina spoločností, ktoré predložili pripomienky, dôrazne podporila prešetrovanie a uloženie antidumpingových ciel, pričom zdôraznila dôležitosť spoľahlivých miestnych dodávateľov a riziká spojené so závislosťou od nestabilných medzinárodných dodávateľských reťazcov. Dve spoločnosti odporučili, aby boli akékoľvek opatrenia starostlivo vyvážené a prehodnotené, aby negatívne neovplyvnili konkurencieschopnosť a životaschopnosť odberateľských odvetví ani neboli v rozpore so širšími cieľmi politiky EÚ vrátane udržateľnosti, priemyselnej konkurencieschopnosti a odolnosti dodávateľského reťazca. |
|
(499) |
Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 479, nehrozí v Únii nedostatok ponuky medených rúr. |
|
(500) |
Na základe informácií dostupných v tejto fáze preto Komisia dospela k záveru, že uloženie opatrení nebude mať na používateľov neprimeraný vplyv. |
7.5. Záver o záujme Únie
|
(501) |
Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že v tejto fáze prešetrovania neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz medených rúr s pôvodom v Číne, Mexiku, Vietname a Uzbekistane nie je v záujme Únie. |
8. PREDBEŽNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA
|
(502) |
Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou, úrovňou opatrení a so záujmom Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz. |
|
(503) |
V súlade s pravidlom nižšieho cla uvedeným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia by sa na dovoz medených rúr s pôvodom v Mexiku, Vietname a Uzbekistane mali uložiť predbežné antidumpingové opatrenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia uvedené v odôvodneniach 448 a 451. Výška cla bola stanovená na úrovni nižšieho rozpätia spomedzi rozpätia dumpingu a rozpätia ujmy. |
|
(504) |
Na dovoz medených rúr s pôvodom v Číne by sa mali uložiť predbežné antidumpingové opatrenia v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia. Komisia dospela v odôvodnení 482 k záveru, že vhodnou úrovňou na odstránenie ujmy by malo byť dumpingové rozpätie. |
|
(505) |
Na základe uvedených skutočností by sadzby predbežného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:
|
|
(506) |
Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu, ktorá sa v súvislosti s týmito spoločnosťami zistila počas tohto prešetrovania. Tieto colné sadzby sú uplatniteľné výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v dotknutej krajine“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb. |
|
(507) |
S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel je možné len po predložení platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Až do predloženia takejto faktúry by mal dovoz podliehať antidumpingovému clu uplatniteľnému na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v dotknutej krajine“. |
|
(508) |
Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi. |
|
(509) |
Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu. |
9. REGISTRÁCIA
|
(510) |
Ako sa uvádza v odôvodnení 3, Komisia zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku. Registrácia sa zaviedla na účely prípadného retroaktívneho výberu ciel podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia. |
|
(511) |
So zreteľom na zistenia v predbežnej fáze by sa registrácia dovozu mala ukončiť/zastaviť. |
|
(512) |
V tejto fáze konania nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o možnom retroaktívnom uplatňovaní antidumpingových opatrení. |
10. INFORMÁCIE V PREDBEŽNEJ FÁZE
|
(513) |
Komisia v súlade s článkom 19a základného nariadenia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj širokej verejnosti na webovom sídle GR pre obchod. Zainteresovaným stranám sa poskytli tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované. |
|
(514) |
Spoločnosti Jintian China, EUTCDC a GDA sa vyjadrili k skorému predbežnému poskytnutiu informácií a vo svojich pripomienkach sa zaoberali metodikou, ktorá sa použila na výpočet dumpingového rozpätia. Keďže sa tieto pripomienky netýkali priamo presnosti výpočtu, pozornosť sa im bude venovať v náležitom momente v konečnej fáze prešetrovania. |
|
(515) |
Spoločnosť Sharq Tubes informovala Komisiu o chybe v písaní, ktorej sa dopustila vo vyplnenom dotazníku a ktorá ovplyvnila náklady na prepravu. Komisia toto tvrdenie preskúmala a vykonala príslušné úpravy vývozných cien. |
|
(516) |
Spoločnosť Jintian Vietnam predložila pripomienky, v ktorých poznamenala, že predajné, všeobecné a administratívne náklady jej prepojeného obchodníka boli vypočítané na základe informácií od inej prepojenej spoločnosti. Spoločnosť takisto požiadala o revíziu úrovne zisku uplatnenej na jej prepojeného obchodníka a o vykonanie testu bežného obchodného styku na základe mesačných údajov. |
|
(517) |
Komisia zrevidovala údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zodpovedajúcim spôsobom upravila výpočet. Pokiaľ ide o všetky ostatné tvrdenia, Komisia poznamenala, že ako sa uvádza v sprievodnom liste zaslanom všetkým spoločnostiam zaradeným do vzorky 14. októbra 2026, pri skorom predbežnom poskytnutí informácií by sa pripomienky mali obmedziť na presnosť výpočtov a akékoľvek ďalšie pripomienky sa zvážia až po poskytnutí informácií o predbežných opatreniach. Pripomienky týkajúce sa zdroja ziskového rozpätia jej prepojeného obchodníka a použitia mesačných údajov sa preto nezohľadnili. |
|
(518) |
Spoločnosť Hailiang Vietnam poukázala na rozdiel v celkových množstvách, na základe ktorých sa vypočítali rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia. Komisia vysvetlila, že rozdiel v objeme zodpovedal predaju zo zásob, a upravila svoj výpočet dumpingu tak, aby sa tieto predaje vylúčili z posúdenia. |
11. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
|
(519) |
V záujme správneho administratívneho postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. |
|
(520) |
Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
1. Ukladá sa predbežné antidumpingové clo na dovoz rúrok a rúr z rafinovanej medi, v rovnomerne navinutých zvitkoch, tiež hladkých alebo s vnútornými drážkami, ďalej nespracovaných, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 7411 10 90 (kód TARIC 7411 10 90 10) a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Mexiku, vo Vietname a v Uzbekistane.
2. Sadzby predbežného antidumpingového cla uplatniteľné na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením sú v prípade výrobku opísaného v odseku 1 a vyrobeného ďalej uvedenými spoločnosťami takéto:
|
Krajina pôvodu |
Spoločnosť |
Predbežné antidumpingové clo (v %) |
Doplnkový kód TARIC |
|
Čínska ľudová republika |
Ningbo Jintian Copper Tube Co., Ltd |
33,5 |
88GX |
|
Všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike |
51,5 |
8999 |
|
|
Mexiko |
GD Affiliates de RL de CV |
18,2 |
88GY |
|
Všetok ostatný dovoz s pôvodom v Mexiku |
18,2 |
8999 |
|
|
Uzbekistan |
ICG Infinity Copper Group LLC Metal Processing Technology LLC |
11 |
88GZ |
|
Angren Pipe Plant LLC |
5,6 |
88HA |
|
|
JV Sharq Tubes LLC |
6,8 |
88HB |
|
|
Všetok ostatný dovoz s pôvodom v Uzbekistane |
11 |
8999 |
|
|
Vietnam |
Jintian Copper Industrial Company Limited |
13,8 |
88HC |
|
Hailiang (Vietnam) Copper Manufacturing Co., Ltd |
12,3 |
88HD |
|
|
Ostatné spolupracujúce spoločnosti vo Vietname |
13,3 |
Pozri prílohu |
|
|
Všetok ostatný dovoz s pôvodom vo Vietname |
14,4 |
8999 |
3. Uplatňovanie individuálnych colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom pracovníka subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem v tonách) medených rúr predaných na vývoz do Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v (dotknutej krajine). Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“ Kým sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa clo uplatňované na všetok ostatný dovoz s pôvodom v dotknutej krajine.
4. Prepustenie výrobku uvedeného v odseku 1 do voľného obehu v Únii je podmienené zložením zábezpeky, ktorá sa rovná výške predbežného cla.
5. Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.
Článok 2
1. Zainteresované strany predložia svoje písomné pripomienky k tomuto nariadeniu Komisii do 15 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
2. Zainteresované strany, ktoré chcú požiadať o vypočutie Komisiou, tak urobia do piatich kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
3. Zainteresované strany, ktoré chcú požiadať o vypočutie úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach, sa vyzývajú, aby tak urobili do piatich kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Úradník pre vypočutie môže preskúmať žiadosti predložené po tejto lehote a ak je to vhodné, môže rozhodnúť, či takéto žiadosti prijme.
Článok 3
1. Colným orgánom sa týmto nariaďuje, aby zastavili registráciu dovozu zavedenú v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2026/1161.
2. Zhromaždené údaje o výrobkoch, ktoré boli v EÚ uvedené do obehu s cieľom spotreby najviac 90 dní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sa uchovávajú do nadobudnutia účinnosti prípadných konečných opatrení alebo ukončenia tohto konania.
Článok 4
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 10. novembra 2026
Za Komisiu
predsedníčka
Ursula VON DER LEYEN
(1) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2016/1036/oj.
(2) Oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu medených rúr s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Mexiku, vo Vietname a v Uzbekistane (Ú. v. EÚ C, C/2026/1506, 12.3.2026, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/1506/oj).
(3) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2026/1161 z 22. mája 2026, ktorým sa zavádza registrácia dovozu medených rúr s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Mexiku, vo Vietname a v Uzbekistane s cieľom umožniť uložiť a vybrať antidumpingové clá v prípade dovozu, ktorý podlieha registrácii (Ú. v. EÚ L, 2026/1161, 26.5.2026, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2026/1161/oj).
(4) Dovoz z ČĽR do EÚ počas obdobia prešetrovania sa odhaduje na 4 000 MT – pozri bod 332 podnetu.
(5) Podnet, bod 287.
(6) https://tron.trade.ec.europa.eu/investigations/case-view?caseId=2847.
(7) Podnet, body 20 až 31.
(8) Podnet, body 32 až 40.
(9) Pracovný dokument útvarov Komisie, „Significant Distortions in the Economy of the People’s Republic of China for the Purposes of Trade Defence Investigation“ (Výrazné deformácie v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu), 10. apríla 2024, SWD (2024) 91 final.
(10) Správa – kapitola 2, s. 7.
(11) Správa – kapitola 2, s. 7 – 8.
(12) Pozri na adrese: http://finance.people.com.cn/n1/2026/0128/c1004-40654753.html (stránka navštívená 19. júna 2026).
(13) Správa – kapitola 2, s. 10 – 18.
(14) K dispozícii na adrese: http://www.npc.gov.cn/zgrdw/englishnpc/Constitution/node_2825.htm (stránka navštívená 19. júna 2024).
(15) Správa – kapitola 2, s. 29 – 30.
(16) Správa – kapitola 4, s. 57 – 92.
(17) Správa – kapitola 6, s. 149 – 150.
(18) Správa – kapitola 6, s. 153 –171.
(19) Správa – kapitola 7, s. 204 – 205.
(20) Správa – kapitola 8, s. 207 – 208, 242 – 243.
(21) Správa – kapitola 2, s. 19 – 24, kapitola 4, s. 69, s. 99 – 100, kapitola 5, s. 130 – 131.
(22) Pozri https://www.enreach.com.cn/about_14/ (stránka navštívená 19. júna 2026).
(23) Pozri výročnú správu spoločnosti Zhejiang Hailiang Co. Ltd. za rok 2025, s. 107, k dispozícii na adrese: http://file.finance.sina.com.cn/211.154.219.97:9494/MRGG/CNSESZ_STOCK/2026/2026-4/2026-04-29/12269645.PDF (stránka navštívená 19. júna 2026).
(24) Pozri výročnú správu spoločnosti Ningbo Jintian Copper (Group) Co. Ltd. za rok 2025, s. 72, k dispozícii na adrese: http://file.finance.sina.com.cn/211.154.219.97:9494/MRGG/CNSESH_STOCK/2026/2026-4/2026-04-24/12156933.PDF (stránka navštívená 19. júna 2026).
(25) Pozri https://zgty.chinalco.com.cn/ (stránka navštívená 19. júna 2026).
(26) Pozri výročnú správu skupiny Chinalco za rok 2025, s. 253, k dispozícii na adrese: https://www.chalco.com.cn/tzzgx/thygg/202603/P020260330341392300660.pdf (stránka navštívená 19. júna 2026).
(27) Pozri http://wap.sasac.gov.cn/n2588045/n27271785/n27271792/c14159097/content.html (stránka navštívená 19. júna 2026).
(28) Pozri https://www.minmetals.com/ (stránka navštívená 19. júna 2026).
(29) Pozri http://wap.sasac.gov.cn/n2588045/n27271785/n27271792/c14159097/content.html (stránka navštívená 19. júna 2026).
(30) Článok 33 stanov Komunistickej strany Číny, článok 19 čínskeho zákona o obchodných spoločnostiach. Pozri správu – kapitola 3, s. 47 – 50.
(31) Pozri https://www.gov.cn/zhengce/zhengceku/2021-12/29/5665166/files/90c1c79a00b44c67b59c29392476c862.pdf (stránka navštívená 22. júna 2026).
(32) Tamže, oddiely IV.1 a s.12.
(33) Tamže, oddiely IV.2 a s.14.
(34) Pozri https://www.gov.cn/lianbo/bumen/202509/P020250928687723775593.pdf (stránka navštívená 22. júna 2026).
(35) Tamže, oddiel II, s. 2.
(36) Pozri https://www.ncsti.gov.cn/zcfg/zcwj/202502/t20250212_195423.html (stránka navštívená 22. júna 2026).
(37) Tamže, oddiel I.
(38) Tamže, oddiel I.
(39) Tamže, oddiel I.
(40) Pozri https://www.ndrc.gov.cn/xxgk/zcfb/fzggwl/202312/t20231229_1362999.html, s. 22 (stránka navštívená 24. júna 2026).
(41) Tamže, s. 91.
(42) Správa – kapitola 2, s. 24 – 27.
(43) Pozri https://www.cnfa.net.cn/ (stránka navštívená 22. júna 2026).
(44) Pozri https://www.cnfa.net.cn/about/1546.aspx (stránka navštívená 22. júna 2026).
(45) Tamže (stránka navštívená 22. júna 2026).
(46) Pozri https://www.cnfa.net.cn/roster.aspx (stránka navštívená 26. júna 2026).
(47) Správa – kapitola 3, s. 40.
(48) Pozri napríklad: Blanchette, J. – Xi's Gamble: The Race to Consolidate Power and Stave off Disaster; Foreign Affairs, zv. 100, č. 4, júl/august 2021, s. 10 – 19.
(49) Správa – kapitola 3, s. 41.
(50) K dispozícii na adrese: https://www.reuters.com/article/us-china-congress-companies-idUSKCN1B40JU (stránka navštívená 22. júna 2026).
(51) Usmernenia sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru: www.gov.cn/zhengce/2020-09/15/content_5543685.htm (stránka navštívená 22. júna 2026).
(52) Financial Times (2020), Chinese Communist Party asserts greater control over private enterprise (Komunistická strana Číny presadzuje väčšiu kontrolu nad súkromnými podnikmi): https://www.ft.com/content/582411f6-fc3b-4e4d-9916-c30a29ad010e?syn-25a6b1a6=1 (stránka navštívená 22. júna 2026).
(53) Pozri výročnú správu spoločnosti Zhejiang Hailiang Co. Ltd. za rok 2025, s. 60, k dispozícii na adrese: http://file.finance.sina.com.cn/211.154.219.97:9494/MRGG/CNSESZ_STOCK/2026/2026-4/2026-04-29/12269645.PDF (stránka navštívená 22. júna 2026).
(54) Pozri https://www.cnfa.net.cn/institute/show-2672.aspx (stránka navštívená 22. júna 2026).
(55) Pozri https://js.news.cn/20250609/01a98f2d767044798192f9a068694b0d/c.html (stránka navštívená 22. júna 2026).
(56) Pozri https://finance.sina.com.cn/roll/2025-11-10/doc-infwwvuv1539830.shtml (stránka navštívená 22. júna 2026).
(57) Pozri https://zgty.chinalco.com.cn/gywm/gsld/ (stránka navštívená 22. júna 2026).
(58) Tamže.
(59) Pozri https://zgty.chinalco.com.cn/xwzx/gsyw/202606/t20260612_171520.html (stránka navštívená 22. júna 2026).
(60) Správa – kapitola 14, oddiely 14.1 až 14.3.
(61) Správa – kapitola 4, s. 56 – 57, 99 – 100.
(62) Pozri https://www.gov.cn/zhengce/zhengceku/2021-12/29/5665166/files/90c1c79a00b44c67b59c29392476c862.pdf (stránka navštívená 22. júna 2026).
(63) Tamže. Body IV.1m, s. 12, a VI.2, s. 25.
(64) Pozri https://www.ncsti.gov.cn/zcfg/zcwj/202502/t20250212_195423.html (stránka navštívená 22. júna 2026).
(65) Tamže. Bod VIII.
(66) Tamže. Body XIII a XIV.
(67) Pozri 14. päťročný plán týkajúci sa vysokokvalitného rozvoja odvetvia neželezných kovov provincie Ťiang-si.
(68) Tamže, oddiel III.1.
(69) Pozri https://www.sohu.com/a/970930639_121106902 (stránka navštívená 22. júna 2026).
(70) Tamže.
(71) Správa – kapitola 6, s. 171 – 179.
(72) Správa – kapitola 9, s. 260 – 261.
(73) Správa – kapitola 9, s. 257 – 260.
(74) Správa – kapitola 9, s. 252 – 254.
(75) Správa – kapitola 13, s. 360 – 361, 364 – 370.
(76) Správa – kapitola 13, s. 366.
(77) Správa – kapitola 13, s. 370 – 373.
(78) Správa – kapitola 6, s. 137 – 140.
(79) Správa – kapitola 6, s. 146 – 149.
(80) Správa – kapitola 6, s. 149.
(81) Ad hoc podpora čínskej vlády pre banky, oficiálne oznámenie, ministerstvo financií, Čína, k dispozícii na adrese: https://www.mof.gov.cn/zhengwuxinxi/caizhengxinwen/202503/t20250329_3961036.htm (stránka navštívená 5. júna 2026).
(82) Čínska komisia pre bankovú a poisťovaciu reguláciu (28. augusta 2020) – trojročný akčný plán na zlepšenie správy a riadenia spoločnosti v rámci odvetví bankovníctva a poisťovníctva (2020 – 2022), k dispozícii na adrese: http://www.scio.gov.cn/xwfb/gwyxwbgsxwfbh/wqfbh_2284/2021n_2711/2021n07y14r/wjxgzc_3574/202208/t20220808_312682.html (stránka navštívená 4. júna 2026). Plán obsahuje pokyny „ďalej uplatňovať myšlienky vyplývajúce z hlavného prejavu, ktorý predniesol generálny tajomník Si Ťin-pching v súvislosti s realizáciou reformy správy a riadenia spoločností finančného sektora“. Navyše II. časť plánu má za cieľ podporiť organickú integráciu vedúcej úlohy strany do správy a riadenia spoločností: „Postaráme sa, aby bola integrácia vedenia strany do správy a riadenia spoločností systematickejšia, štandardizovanejšia a výraznejšie založená na postupoch […] Dôležité prevádzkové a riadiace otázky musí prerokovať stranícky výbor skôr, než o nich rozhodne predstavenstvo alebo vrcholový manažment.“
(83) Čínska komisia pre bankovú a poisťovaciu reguláciu (15. decembra 2020) – oznámenie o metóde hodnotenia výkonnosti komerčných bánk; k dispozícii na adrese: https://jrs.mof.gov.cn/zhengcefabu/cwjx/202101/t20210104_3638904.htm (stránka navštívená 4. júna 2026).
(84) Pozri na adrese: https://www.gov.cn/zhengce/content/202511/content_7047643.htm (stránka navštívená 5. júna 2026).
(85) Tamže, oddiel 11.
(86) Správa – kapitola 6, s. 157 – 158.
(87) Správa – kapitola 6, s. 150 – 152, 156 – 160, 165 – 171.
(88) OECD (2019), OECD Economic Surveys: China 2019, OECD Publishing (Ekonomické prehľady OECD: Čína 2019), Paríž, s. 29 k dispozícii na adrese:
https://doi.org/10.1787/eco_surveys-chn-2019-en (stránka navštívená 22. júna 2026).
(89) Pozri: https://www.mof.gov.cn/zhengwuxinxi/caizhengxinwen/202006/t20200618_3534446.htm (stránka navštívená 5. júna 2026).
(90) Otvorené dáta Svetovej banky – Vyšší stredný príjem, https://data.worldbank.org/income-level/upper-middle-income.
(91) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 z 29. apríla 2015 o spoločných pravidlách na dovozy z určitých tretích krajín (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 33, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2015/755/oj). Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa ceny na domácom trhu v uvedených krajinách nemôžu použiť na účely určenia normálnej hodnoty.
(92) https://www.termomecanica.com.br/EN/termomecanica.
(93) https://www.paranapanema.com.br/en/our-products/paranapanema/.
(95) https://coppertubing.co.za/.
(96) https://sarkuysan.com/en/product/product-copper-tube-page.
(97) https://www.uci.com.tr/products.
(99) Napríklad vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2025/4 zo 17. decembra 2024, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na dovoz oxidu titaničitého s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, sa za primeraný považoval zisk na úrovni 4,24 % (Ú. v. EÚ L, 2025/4, 9.1.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2025/4/oj, odôvodnenie 171).
(100) https://www.eps.rs/cir/snabdevanje/Pages/cene.aspx.
(101) https://www.srbijagas.com/?page_id=2562.
(102) https://www.stat.gov.rs/en-US/oblasti/trziste-rada/zarade.
(103) https://ilostat.ilo.org/data/?cat_mode=subject.
(108) https://www.stat.gov.rs/en-US/oblasti/trziste-rada/zarade.
(109) https://ilostat.ilo.org/data/?cat_mode=subject.
(110) https://www.aers.rs/media/Files/Izvestaji/Godisnji/Izvestaj%20Agencije%202025.pdf.
(111) https://www.aers.rs/media/Files/Izvestaji/Godisnji/Izvestaj%20Agencije%202025.pdf.
(112) Prešetrovanie vrátenia cla RF86 – 01: vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2026) 3105 final z 20.5.2026, https://tron.trade.ec.europa.eu/investigations/case-history?caseId=2484#RF86-01.
(113) Prešetrovanie vrátenia cla RF86 – 01: vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2026) 3105 final z 20.5.2026, https://tron.trade.ec.europa.eu/investigations/case-history?caseId=2484#RF86-01.
(114) Oznámenie z 27. apríla 2026, číslo T26.003023, a záznam do spisu z 8. mája 2026, číslo T26.003356.
(115) Záznam do spisu z 8. septembra 2026 (T26.007340).
(117) Skupina Svetovej banky – krajiny s nižším stredným príjmom, https://data.worldbank.org/country/lower-middle-income.
(118) Skupina Svetovej banky – krajiny s vyšším stredným príjmom, https://data.worldbank.org/country/lower-middle-income.
(119) t26.003907.
(120) t26.004103.
(121) Vec C-338/10, Grünwald Logistik Service GmbH (GLS)/Hauptzollamt Hamburg-Stadt., ECLI:EU:C:2012:158, body 20-22; vec C-687/13, Fliesen-Zentrum Deutschland GmbH/Hauptzollamt Regensburg, ECLI:EU:C:2015:573, bod 49.
(122) Informačný dokument: President Donald J. Trump Takes Action to Address the Threat to National Security from Imports of Copper – The White House (Prezident Donald J. Trump prijíma opatrenia na riešenie hrozby pre národnú bezpečnosť, ktorú predstavuje dovoz medi – Biely dom).
(123) Tzv. clá na meď podľa oddielu 232 sa uplatňujú na dovoz polotovarov z medi, ako sú medené rúrky, drôty, tyče, plechy, rúry, potrubné tvarovky, káble, konektory a elektrické komponenty. Neuplatňujú sa na vstupné suroviny, ako sú medené rudy, koncentráty, kamienky (lechy) katódy a anódy.
(124) Záznam do spisu z 8. septembra 2026 (sprístupnený v spise 9. septembra 2026) (t26.007340), v ktorom sa strany vyzývajú, aby predložili pripomienky do 10 dní odo dňa sprístupnenia záznamu v spise sprístupnenom stranám. Uzbeckí výrobcovia predložili svoju odpoveď 21. septembra 2026, teda po uplynutí stanovenej 10-dňovej lehoty.
(125) Pozri aj odôvodnenie 219 a podrobnejšie informácie vo vykonávacom rozhodnutí Komisie C(2026) 3105 final z 20.5.2026.
(127) Zdroj: https://fred.stlouisfed.org/data/PCOPPUSDA, prepočítané na eurá pomocou priemerného ročného výmenného kurzu EUR/USD.
(128) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2026/270 zo 4. februára 2026, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz bután-1,4-diolu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Saudskoarabskom kráľovstve a Spojených štátoch amerických (Ú. v. EÚ L, 2026/270, 5.2.2026, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2026/270/oj).
(129) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/939 z 10. júna 2021, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz monoetylénglykolu s pôvodom v Spojených štátoch amerických a Saudskoarabskom kráľovstve (Ú. v. EÚ L 205, 11.6.2021, s. 4, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2021/939/oj).
(130) https://www.sctubes.com/en/about-us.
(131) Pozri https://www.kme.com/fileadmin/DOWNLOADCENTER/ABOUT%20US/4 %20Commitments/Sustainability_Report_2025/KME_2026_SCT_-_TMX_ENG.pdf, s. 22.
(132) https://www.coppercouncil.org/wp-content/uploads/2022/02/TS22-Di-Cosimo.pdf.
(133) Rozsudok Všeobecného súdu z 12. marca 2020, Eurofer, European Steel Association, AISBL/Európska komisia, vec T-835/17, bod 82.
(134) https://www.transcustoms.cn/.
(135) Zákon č. 107/2016/QH13 o vývozných a dovozných clách; zákon č. 54/2014/QH13 o clách; dekrét č. 35/2022/ND-CP; dekrét č. 08/2015/ND-CP; obežník č. 38/2015/TT-BTC.
(136) Pozri platformu TRON, číslo: t26.007930.
(137) Podnet, bod 302.
(138) Podnet, bod 307.
(139) Podnet, bod 348.
(140) Podnet, bod 501.
(141) Podnet, bod 413.
(142) Podnet, bod 497.
PRÍLOHA
Ostatní spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky
|
Krajina |
Názov |
Doplnkový kód TARIC |
|
Vietnam |
LS Metal Vilna LLC |
88HE |
|
TOAN PHAT COPPER TUBE Joint Stock Company |
88HF |
ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2026/2497/oj
ISSN 1977-0790 (electronic edition)