(2a)

Podľa záverečnej správy z roku 2019 predloženej v súvislosti so Štúdiou a správami o výpadku príjmov z DPH v 28 členských štátoch EÚ  (44a) , ktorá bola vypracovaná pre Komisiu, dosiahol v roku 2017 v Únii výpadok príjmov z DPH, teda rozdiel medzi predpokladanými príjmami z DPH a skutočne vybranou sumou, 137,5 miliardy EUR, čo predstavuje stratu príjmov vo výške 267 EUR na osobu v Únii. Pri porovnaní jednotlivých členských štátov sú však tieto hodnoty veľmi rozdielne, pričom výpadky príjmov z DPH sa pohybujú od hodnôt nižších ako 0,7  % celkového predpokladaného príjmu v niektorých členských štátoch až do 35,5  % v iných členských štátoch. To potvrdzuje, že je potrebná intenzívnejšia nadnárodná spolupráca umožňujúca účinnejšie bojovať proti podvodom v oblasti DPH najmä v elektronickom obchode, ale aj proti podvodom v oblasti DPH vo všeobecnosti (vrátane kolotočových podvodov).

(2b)

Stratégia boja proti podvodom v oblasti DPH by sa mala rozvíjať súbežne so silnejúcou modernizáciou a digitalizáciou nášho hospodárstva, pričom by mal byť systém DPH pre podniky a občanov koncipovaný čo najjednoduchšie. Je preto mimoriadne dôležité, aby členské štáty naďalej investovali do výberu daní založeného na technológiách, a to najmä automatickým prepojením podnikových registračných pokladníc a systémov predaja s daňovými priznaniami k DPH. Navyše by sa daňové správy mali naďalej usilovať o užšiu spoluprácu a výmenu najlepších postupov, a to aj prostredníctvom samitu EÚ o daňovej správe (TADEUS), teda siete riaditeľov daňových správ členských štátov, ktorej cieľom je zabezpečiť lepšiu koordináciu daňových správ na strategickej úrovni. V tejto súvislosti by sa daňové orgány mali usilovať o efektívnu komunikáciu a interoperabilitu medzi všetkými databázami, pokiaľ ide o fiškálne záležitosti na úrovni Únie. Na lepšiu ochranu osobných údajov a skvalitnenie online výmeny informácií medzi daňovými orgánmi by sa mohla využívať aj technológia blockchainu.

(3a)

Vzhľadom na to, že platby prebiehajú prostredníctvom platforiem pre výmenu virtuálnych mien len v obmedzenej miere, takéto platformy sa v súčasnosti nepovažujú za poskytovateľov platobných služieb v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366  (1a) . Riziko podvodu v oblasti DPH je síce v súčasnosti obmedzené, avšak existuje. Komisia by preto mala do troch rokov posúdiť, či by platformy pre výmenu virtuálnych mien mali byť zahrnuté do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(7)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (46) je dôležité, aby bola povinnosť poskytovateľa platobných služieb uchovávať a poskytovať informácie v súvislosti s cezhraničnou platobnou transakciou primeraná a obmedzená len na to, čo členské štáty potrebujú v boji proti cezhraničným podvodom v oblasti DPH pri elektronickom obchodovaní. Okrem toho, pokiaľ ide o informácie týkajúce sa platiteľa, uchovávať by sa mala len informácia o tom, kde sa platiteľ nachádza. Pokiaľ ide o informácie týkajúce sa príjemcu platby a platobnej transakcie samotnej, poskytovatelia platobných služieb by mali mať povinnosť uchovávať a daňovým orgánom odovzdávať len informácie, ktoré daňové orgány potrebujú na odhaľovanie prípadných podvodníkov a vykonávanie kontrol v súvislosti s DPH. Poskytovatelia platobných služieb by preto mali byť povinní uchovávať záznamy len o cezhraničných platobných transakciách, ktoré by mohli svedčiť o hospodárskej činnosti. Stanovením stropu založeného na počte platieb, ktoré príjemca platby prijal za kalendárny štvrťrok, by sa zaviedol spoľahlivý ukazovateľ toho, či sa tieto platby prijali v rámci hospodárskej činnosti, a zároveň by sa vylúčili platby na neobchodné účely. V prípade, že by sa takýto strop dosiahol, uplatnila by sa účtovná povinnosť poskytovateľa platobných služieb.

(7)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (46) je dôležité, aby bola povinnosť poskytovateľa platobných služieb uchovávať a poskytovať informácie v súvislosti s cezhraničnou platobnou transakciou primeraná a obmedzená len na to, čo členské štáty potrebujú v boji proti cezhraničným podvodom v oblasti DPH pri elektronickom obchodovaní. Okrem toho, pokiaľ ide o informácie týkajúce sa platiteľa, uchovávať by sa mala len informácia o tom, kde sa platiteľ nachádza. Pokiaľ ide o informácie týkajúce sa príjemcu platby a platobnej transakcie samotnej, poskytovatelia platobných služieb by mali mať povinnosť uchovávať a daňovým orgánom odovzdávať len informácie, ktoré daňové orgány potrebujú na odhaľovanie prípadných podvodníkov a vykonávanie kontrol v súvislosti s DPH. Poskytovatelia platobných služieb by preto mali byť povinní uchovávať záznamy len o cezhraničných platobných transakciách, ktoré by mohli svedčiť o hospodárskej činnosti. Stanovením stropu založeného buď na počte platieb, ktoré príjemca platby prijal za kalendárny štvrťrok , alebo na minimálnej sume platby by sa zaviedol spoľahlivý ukazovateľ toho, či sa tieto platby prijali v rámci hospodárskej činnosti, a zároveň by sa vylúčili platby na neobchodné účely. V prípade, že by sa takýto strop dosiahol, uplatnila by sa účtovná povinnosť poskytovateľa platobných služieb.

(8)

Vzhľadom na veľký objem informácií a ich citlivosť z hľadiska ochrany osobných údajov je nutné a adekvátne, aby poskytovatelia platobných služieb, s cieľom pomôcť členským štátom v boji proti podvodom v oblasti DPH pri elektronickom obchodovaní a odhaľovaní podvodníkov, uchovávali záznamy informácií v súvislosti s cezhraničnými platobnými transakciami počas dvoch rokov. Toto obdobie predstavuje minimum, ktoré členské štáty potrebujú na efektívne kontroly a prešetrenie podozrievaného podvodu či odhalenie podvodu v oblasti DPH.

(8)

Vzhľadom na veľký objem informácií a ich citlivosť z hľadiska ochrany osobných údajov je nutné a adekvátne, aby poskytovatelia platobných služieb, s cieľom pomôcť členským štátom v boji proti podvodom v oblasti DPH pri elektronickom obchodovaní a odhaľovaní podvodníkov, uchovávali záznamy informácií v súvislosti s cezhraničnými platobnými transakciami počas troch rokov. Toto obdobie predstavuje minimum, ktoré členské štáty potrebujú na efektívne kontroly a prešetrenie podozrenia z podvodu či odhalenie podvodu v oblasti DPH.

(8a)

Povinnosť viesť záznamy a ohlasovacia povinnosť by mali vzniknúť aj v prípadoch, keď poskytovateľ platobných služieb dostane finančné prostriedky alebo prijme platobné transakcie v mene príjemcu platby, a nielen v prípade, keď poskytovateľ platobných služieb prevádza finančné prostriedky alebo vydáva platobné nástroje pre platiteľa.

(8b)

Preto je v záujme zabezpečenia účinného stíhania podvodníkov pred vnútroštátnymi súdmi potrebné v spolupráci s vnútroštátnymi súdnymi orgánmi prijať ambiciózny mandát pre Európsku prokuratúru (EPPO). Organizované cezhraničné podvody v oblasti DPH by mali byť riadne stíhané a podvodníci potrestaní.

b)

pokiaľ ide o prevod finančných prostriedkov uvedený v písmene (a), ak poskytovateľ platobných služieb v priebehu kalendárneho štvrťroka uskutoční viac než 25 platobných transakcií pre toho istého príjemcu platby.

b)

pokiaľ ide o prevod finančných prostriedkov uvedený v písmene a), ak poskytovateľ platobných služieb v priebehu kalendárneho štvrťroka uskutoční viac než 25 platobných transakcií pre toho istého príjemcu platby alebo uskutoční prevod finančných prostriedkov v peňažnej hodnote aspoň 2 500  EUR v rámci jednorazovej platobnej transakcie .

a)

poskytovateľ platobných služieb uchováva v elektronickom formáte počas obdobia dvoch rokov od konca roka, v ktorom sa platobná transakcia uskutočnila;

a)

poskytovateľ platobných služieb uchováva v elektronickom formáte počas obdobia troch rokov od konca roka, v ktorom sa platobná transakcia uskutočnila;

a)

buď číslu IBAN platobného účtu platiteľa;

a)

buď číslu IBAN platobného účtu platiteľa alebo akémukoľvek inému identifikátoru, ktorý jednoznačne identifikuje platiteľa a miesto platiteľa ;

h)

všetky uskutočnené refundácie platieb, pokiaľ ide o platobné transakcie uvedené v písmene g);

h)

ak sú k dispozícii, všetky uskutočnené refundácie platieb, pokiaľ ide o platobné transakcie uvedené v písmene g);

(1a)