(2)

Únia má bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporovať sociálnu spravodlivosť a ochranu, ako aj rodovú rovnosť, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa. Pri vymedzovaní a vykonávaní svojich politík a činností má Únia prihliadať na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, so zárukou primeranej sociálnej ochrany, s bojom proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, vysokou úrovňou vzdelávania a odbornej prípravy a ochranou ľudského zdravia, ako sa stanovuje v článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(2)

Únia má bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporovať sociálnu spravodlivosť a ochranu, ako aj rodovú rovnosť, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa. Pri vymedzovaní a vykonávaní svojich politík a činností má Únia prihliadať na požiadavky spojené s podporou inkluzívnych trhov práce, vysokej úrovne zamestnanosti, kolektívneho vyjednávania, dôstojných miezd, so zárukou primeranej sociálnej ochrany, s bojom proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, s osobitným dôrazom na zraniteľné skupiny, najmä deti, osoby so zdravotným postihnutím, osamelých rodičov, etnické menšiny, ako sú Rómovia, LGBTIQA+ osoby, osoby žijúce vo veľmi vzdialených oblastiach a staršie osoby, s vysokou úrovňou vzdelávania a odbornej prípravy a ochranou ľudského zdravia, ako sa stanovuje v  článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) a v článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(5)

V rámci európskeho semestra sa spájajú rôzne nástroje do jedného zastrešujúceho rámca pre integrovanú mnohostrannú spoluprácu, pokiaľ ide o politiky v oblasti hospodárstva a  zamestnanosti , a dohľad nad týmito politikami. Pri presadzovaní environmentálnej udržateľnosti, produktivity, spravodlivosti a stability európsky semester spája zásady Európskeho piliera sociálnych práv a sociálny prehľad, ktorý je jeho nástrojom na monitorovanie, a predpokladá intenzívne zapojenie sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti a iných zainteresovaných strán. Podporuje plnenie cieľov udržateľného rozvoja. Politiky Únie a členských štátov v oblasti zamestnanosti a hospodárstva by mali ísť ruka v ruke s prechodom Európy na klimaticky neutrálne, environmentálne udržateľné a digitálne hospodárstvo, pričom ich cieľom by malo byť zlepšenie konkurencieschopnosti, zabezpečenie primeraných pracovných podmienok, podpora inovácie, sociálnej spravodlivosti a rovnakých príležitostí, ako aj riešenie nerovností a regionálnych rozdielov.

(5)

V rámci európskeho semestra sa spájajú rôzne nástroje do jedného zastrešujúceho rámca pre integrovanú mnohostrannú spoluprácu, pokiaľ ide o politiky v oblasti hospodárstva , zamestnanosti, sociálnej oblasti a  oblasti životného prostredia , a dohľad nad týmito politikami. Pri presadzovaní environmentálnej udržateľnosti, produktivity, spravodlivosti a stability európsky semester by mal ďalej začleňovať zásady Európskeho piliera sociálnych práv a sociálny prehľad, ktorý je jeho nástrojom na monitorovanie, a predpokladá intenzívne zapojenie sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti a iných zainteresovaných strán. Podporuje plnenie cieľov udržateľného rozvoja , najmä rodovú rovnosť . Politiky Únie a členských štátov v oblasti zamestnanosti a hospodárstva by mali ísť ruka v ruke s prechodom Európy na klimaticky neutrálne, sociálne inkluzívne, environmentálne udržateľné a digitálne hospodárstvo, pričom ich cieľom by malo byť zlepšenie konkurencieschopnosti, zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok a odolných systémov sociálneho zabezpečenia , podpora inovácie, sociálnej spravodlivosti a rovnakých príležitostí a investícií do mládeže , ako aj riešenie nerovností a regionálnych rozdielov a znižovanie chudoby. Je naliehavo potrebné zabezpečiť kvalitné a udržateľné zamestnanie vrátane iniciatív týkajúcich sa dôstojných pracovných podmienok pri práci na diaľku, práva na odpojenie sa, rodičovskej dovolenky a dovolenky súvisiacej so starostlivosťou o iných, práv pracovníkov platforiem, všeobecného právneho rámca pre zadávanie zákaziek subdodávateľom, so zvýšenou transparentnosťou a odporúčaniami týkajúcimi sa zodpovednosti, ako aj zdravia a bezpečnosti a posilnenia úlohy kolektívneho vyjednávania.

(6)

Zmena klímy a výzvy súvisiace so životným prostredím, globalizácia, digitalizácia, umelá inteligencia, práca na diaľku, hospodárstvo založené na platformách a demografické zmeny premenia európske hospodárstva a spoločnosti. Únia a jej členské štáty by mali spolupracovať s cieľom účinne riešiť tieto štrukturálne faktory a podľa potreby prispôsobiť existujúce systémy, pričom by mali uznávať úzku vzájomnú prepojenosť hospodárstiev a trhov práce členských štátov a súvisiacich politík. To si vyžaduje koordinované, ambiciózne a účinné politické opatrenia na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni v súlade so ZFEÚ a s právnymi predpismi Únie o správe hospodárskych záležitostí. Takéto politické opatrenia by mali zahŕňať oživenie udržateľných investícií, obnovený záväzok vykonávať v náležitej postupnosti štrukturálne reformy, ktoré posilňujú hospodársky rast, vytváranie kvalitných pracovných miest, produktivitu, primerané pracovné podmienky, sociálnu a územnú súdržnosť, vzostupnú konvergenciu, odolnosť a uplatňovanie fiškálnej zodpovednosti. Mali by byť kombináciou opatrení na strane ponuky a dopytu, pričom by sa mal zároveň zohľadňovať ich vplyv na životné prostredie a zamestnanosť a sociálnu oblasť.

(6)

Zmena klímy a výzvy súvisiace so životným prostredím, globalizácia, digitalizácia, umelá inteligencia, práca na diaľku, hospodárstvo založené na platformách a demografické zmeny menia európske hospodárstva a spoločnosti. Hoci práca na diaľku by sa mohla považovať za krok smerom k lepšej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, ktorá by skupinám pracovníkov, ktoré boli predtým vylúčené, umožnila prístup na trhy práce, zároveň však hrozí, že sa rozplynú hranice medzi pracovným a osobným časom, čo by mohlo mať negatívny vplyv na základné práva pracovníkov a ich fyzické a duševné zdravie. Únia a jej členské štáty by mali spolupracovať s cieľom účinne riešiť tieto štrukturálne faktory a podľa potreby prispôsobiť existujúce systémy, pričom by mali uznávať úzku vzájomnú prepojenosť hospodárstiev a trhov práce členských štátov a súvisiacich politík. To si vyžaduje koordinované, ambiciózne a účinné politické opatrenia so zapojením sociálnych partnerov na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni v súlade so ZFEÚ , s Európskym pilierom sociálnych práv a s právnymi predpismi Únie o správe hospodárskych záležitostí. Takéto politické opatrenia by mali zahŕňať oživenie udržateľných investícií, obnovený záväzok vykonávať v náležitej postupnosti štrukturálne reformy, ktoré posilňujú hospodársky rast, vytváranie kvalitných pracovných miest, produktivitu, dôstojné pracovné podmienky, sociálnu a územnú súdržnosť, vzostupnú konvergenciu, odolnosť a uplatňovanie fiškálnej a sociálnej zodpovednosti. Mali by byť kombináciou opatrení na strane ponuky a dopytu, pričom by sa mal zároveň zohľadňovať ich vplyv na životné prostredie a zamestnanosť a sociálnu oblasť. V nadväznosti na vyhlásenie ministrov financií EÚ k Paktu stability a rastu vzhľadom na krízu vyvolanú ochorením COVID-19 z 23. marca 2020, v ktorom sa oznámila dočasná výnimka z Paktu stability a rastu (všeobecná úniková doložka), a oznámenie Komisie z 2. júna 2021 s názvom Koordinácia hospodárskych politík v roku 2021: prekonanie pandémie COVID-19, podpora obnovy a modernizácia nášho hospodárstva, ktoré naznačilo, že všeobecná úniková doložka sa bude naďalej uplatňovať aj v roku 2022, pričom sa očakáva, že sa jej platnosť zruší od roku 2023, by členské štáty mali v plnej miere využiť potenciál všeobecnej únikovej doložky na podporu podnikov, ktoré majú ťažkosti alebo nemajú dostatočnú likviditu, a to najmä mikropodnikov a malých a stredných podnikov, s cieľom chrániť pracovné miesta, mzdy a pracovné podmienky a investovať do ľudí a systémov sociálneho zabezpečenia. Potenciálne riziko pre verejné financie spôsobené predĺžením, ako aj prípadné negatívne sociálne dôsledky zrušenia jej platnosti, ktoré sa očakáva v roku 2023, by sa malo vyhodnotiť ex ante.

(8)

Vedúci predstavitelia EÚ uznali 8. mája 2021 na sociálnom samite v Porte (20) Európsky pilier sociálnych práv za základný prvok obnovy a poukázali na to, že jeho vykonávaním sa posilní úsilie Únie o digitálnu, zelenú a spravodlivú transformáciu a prispeje sa k dosiahnutiu vzostupnej sociálnej a hospodárskej konvergencie a k riešeniu demografických výziev. Zdôraznili, že sociálny rozmer, sociálny dialóg a aktívne zapojenie sociálnych partnerov sú základom vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva. Členské štáty uviedli, že akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv predložený Komisiou poskytuje užitočné usmernenia na vykonávanie piliera, a to aj v oblasti zamestnanosti, zručností, zdravia a sociálnej ochrany. Uvítali nové hlavné ciele EÚ do roku 2030 v oblasti zamestnanosti (78 % obyvateľstva vo veku 20 – 64 rokov by malo byť zamestnaných), zručností (60 % všetkých dospelých by sa malo každý rok zúčastňovať na odbornej príprave) a znižovania chudoby (zníženie o najmenej 15 miliónov ľudí vrátane piatich miliónov detí) a revidovaný sociálny prehľad s cieľom monitorovať pokrok pri vykonávaní zásad sociálneho piliera ako súčasti rámca koordinácie politík v kontexte európskeho semestra. Okrem toho poznamenali, že vzhľadom na to, ako sa Európa postupne zotavuje z pandémie spôsobenej ochorením COVID-19, bude potrebné preorientovať naše priority z ochrany pracovných miest na ich vytváranie a na zlepšovanie ich kvality, pričom zdôraznili, že uplatňovanie zásad Európskeho piliera sociálnych práv bude mať zásadný význam pre to, aby sa v rámci inkluzívnej obnovy zabezpečilo zvyšovanie počtu a kvality pracovných miest pre všetkých. Členské štáty napokon zdôraznili, že je dôležité pozorne sledovať – a to aj na najvyššej úrovni – pokrok dosiahnutý pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a plnení hlavných cieľov do roku 2030.

(8)

Vedúci predstavitelia EÚ uznali 8. mája 2021 na sociálnom samite v Porte (20) Európsky pilier sociálnych práv za základný prvok obnovy a poukázali na to, že jeho vykonávaním sa posilní úsilie Únie o digitálnu, zelenú a spravodlivú transformáciu a prispeje sa k dosiahnutiu vzostupnej sociálnej a hospodárskej konvergencie a k riešeniu demografických výziev. Zdôraznili, že sociálny rozmer, sociálny dialóg a aktívne zapojenie sociálnych partnerov sú základom vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva. Členské štáty uviedli, že akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv predložený Komisiou poskytuje užitočné usmernenia na vykonávanie piliera, a to aj v oblasti zamestnanosti, zručností, zdravia a sociálnej ochrany. Uvítali nové hlavné ciele EÚ do roku 2030 v oblasti zamestnanosti (78 % obyvateľstva vo veku 20 – 64 rokov by malo byť zamestnaných), zručností (60 % všetkých dospelých by sa malo každý rok zúčastňovať na odbornej príprave) a znižovania chudoby (zníženie o najmenej 15 miliónov ľudí vrátane piatich miliónov detí) a revidovaný sociálny prehľad s cieľom monitorovať pokrok pri vykonávaní zásad sociálneho piliera ako súčasti rámca koordinácie politík v kontexte európskeho semestra. Okrem toho poznamenali, že vzhľadom na to, ako sa Európa postupne zotavuje z pandémie spôsobenej ochorením COVID-19, bude potrebné preorientovať naše priority z ochrany pracovných miest na ich vytváranie a na zlepšovanie ich kvality, pričom zdôraznili, že uplatňovanie zásad Európskeho piliera sociálnych práv bude mať zásadný význam pre to, aby sa v rámci inkluzívnej obnovy zabezpečilo zvyšovanie počtu a kvality pracovných miest pre všetkých. Členské štáty napokon zdôraznili, že je dôležité pozorne sledovať – a to aj na najvyššej úrovni – pokrok dosiahnutý pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a plnení hlavných cieľov do roku 2030. Členské štáty by mali zabezpečiť spravodlivú mobilitu a prenosnosť práv a nárokov zlepšením ochrany mobilných pracovníkov vrátane cezhraničných a sezónnych pracovníkov, zefektívnením inšpektorátov práce a zavedením účinných digitálnych riešení.

(8a)

(9)

Reformy trhu práce vrátane vnútroštátnych mechanizmov stanovovania miezd by sa mali riadiť vnútroštátnymi postupmi sociálneho dialógu s cieľom zabezpečiť spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň a udržateľný rast. Mali by zároveň poskytovať potrebný priestor na široké posúdenie sociálno-ekonomických otázok vrátane zlepšenia udržateľnosti, konkurencieschopnosti, inovácie, vytvárania kvalitných pracovných miest, pracovných podmienok, chudoby zamestnaných osôb, vzdelávania a zručností, verejného zdravia, začlenenia a reálnych príjmov. Členské štáty a Únia by mali zabezpečiť, aby sa vplyv krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 na sociálnu a ekonomickú oblasť, ako aj na oblasť zamestnanosti znížil a aby boli zmeny sociálne spravodlivé a nediskriminačné. Je potrebné posilňovať obnovu a usilovať sa o vytváranie inkluzívnej a odolnej spoločnosti, v ktorej sú ľudia chránení, dokážu predvídať a zvládať zmeny a môžu sa aktívne podieľať na fungovaní spoločnosti a hospodárstva. Na podporu zmien postavenia na trhu práce je potrebný ucelený súbor aktívnych politík trhu práce, ktorý pozostáva z dočasných stimulov na prijímanie do zamestnania a  na zmenu pracovného miesta, politík v oblasti zručností a  lepších služieb zamestnanosti, ako sa zdôrazňuje v odporúčaní Komisie (EÚ) týkajúcom sa účinnej aktívnej podpory zamestnanosti po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 (EASE).

(9)

Reformy trhu práce vrátane vnútroštátnych mechanizmov stanovovania miezd by sa mali riadiť vnútroštátnymi postupmi sociálneho dialógu s cieľom zabezpečiť spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň a udržateľný rast. Mali by zároveň poskytovať potrebný priestor na široké posúdenie sociálno-ekonomických otázok vrátane zlepšenia udržateľnosti, konkurencieschopnosti, inovácie, vytvárania kvalitných pracovných miest, pracovných podmienok, chudoby zamestnaných osôb, rodovej rovnosti, vzdelávania a zručností, verejného zdravia, začlenenia a reálnych príjmov . Členské štáty by preto mali rešpektovať a posilňovať úlohu sociálnych partnerov, podporovať rozšírenie rozsahu kolektívneho vyjednávania a vysokú hustotu odborových a zamestnaneckých organizácií s cieľom zabezpečiť inkluzívne a sociálne spravodlivé oživenie . Členské štáty a Únia by mali zabezpečiť, aby sa vplyv krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 na sociálnu a ekonomickú oblasť, ako aj na oblasť zamestnanosti znížil a aby boli zmeny sociálne spravodlivé a nediskriminačné. Je potrebné posilňovať obnovu a usilovať sa o vytváranie inkluzívnej a odolnej spoločnosti, v ktorej sú ľudia chránení, dokážu predvídať a zvládať zmeny a môžu sa aktívne podieľať na fungovaní spoločnosti a hospodárstva. Na podporu zmien postavenia na trhu práce je potrebný ucelený súbor aktívnych politík trhu práce, ktorý pozostáva z dočasných stimulov zameraných na zručnosti dôležité pre prijímanie do zamestnania a zmenu pracovného miesta, potvrdzovanie a nadobúdanie kompetencií a  lepšie služby zamestnanosti, ako sa zdôrazňuje v odporúčaní Komisie (EÚ) týkajúcom sa účinnej aktívnej podpory zamestnanosti po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 (EASE). Treba dôkladne zhodnotiť vnútroštátne politiky a systémy podpory, ktoré boli zavedené na zmiernenie účinkov pandémie ochorenia COVID-19, aby bolo možné poučiť sa zo skúseností a určiť nástroje, ktoré sa využijú v budúcnosti.

(10)

Je potrebné riešiť diskrimináciu vo všetkých jej formách, zabezpečiť rodovú rovnosť a podporovať zamestnanosť mladých ľudí. Okrem toho treba zabezpečiť prístup a príležitosti pre všetkých a  zredukovať chudobu a sociálne vylúčenie, aj v prípade detí, a to najmä zabezpečením účinného fungovania trhov práce a primeraných a inkluzívnych systémov sociálnej ochrany a odstránením prekážok, ktoré bránia vzdelávaniu, odbornej príprave a účasti na trhu práce, okrem iného aj prostredníctvom investícií do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a do digitálnych zručností. Vzhľadom na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 a v kontexte starnúcich spoločností má osobitný význam včasný a rovnaký prístup k cenovo dostupným službám dlhodobej starostlivosti a zdravotnej starostlivosti vrátane prevencie a podpory zdravotnej starostlivosti. Viac by sa mal využiť potenciál osôb so zdravotným postihnutím prispievať k hospodárskemu rastu a sociálnemu rozvoju. Na pracoviskách v Únii sa ujímajú nové hospodárske a obchodné modely a v dôsledku toho sa takisto menia pracovnoprávne vzťahy. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa v rámci nových pracovnoprávnych vzťahov vyplývajúcich z nových foriem práce zachovával a  posilňoval európsky sociálny model.

(10)

Je potrebné odstrániť diskrimináciu vo všetkých jej formách, zabezpečiť rodovú rovnosť a podporovať zamestnanosť mladých ľudí. Okrem toho treba zabezpečiť prístup a príležitosti pre všetkých a  odstrániť chudobu a sociálne vylúčenie, aj v prípade detí, a to najmä zabezpečením účinného fungovania trhov práce a primeraných a inkluzívnych systémov sociálnej ochrany a odstránením prekážok, ktoré bránia vzdelávaniu, odbornej príprave a účasti na trhu práce, okrem iného aj prostredníctvom investícií do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, do digitálnych zručností a celoživotného vzdelávania. Členské štáty by mali zvýšiť investície do udržateľných a kvalitných pracovných miest a prijať komplexný prístup na vymanenie detí z chudoby a na podporu rodičov detí v núdzi. Európska záruka pre deti by sa mala začleniť do všetkých oblastí politiky a malo by sa uprednostniť financovanie práv detí, pričom by sa mali v plnej miere využívať existujúce politiky a finančné prostriedky Únie na konkrétne opatrenia, ktoré prispievajú k odstráneniu chudoby a sociálneho vylúčenia detí . Vzhľadom na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 a v kontexte starnúcich spoločností má osobitný význam včasný a rovnaký prístup k cenovo dostupným službám dlhodobej starostlivosti a zdravotnej starostlivosti vrátane prevencie , v neposlednom rade problémov súvisiacich s duševným zdravím na pracovisku, a podpory zdravotnej starostlivosti. Viac by sa mal využiť potenciál osôb so zdravotným postihnutím prispievať k hospodárskemu rastu a sociálnemu rozvoju. Na pracoviskách v Únii sa ujímajú nové hospodárske a obchodné modely a v dôsledku toho sa takisto menia pracovnoprávne vzťahy. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa v rámci nových pracovnoprávnych vzťahov vyplývajúcich z nových foriem práce posilňoval európsky sociálny model , a zároveň zaručili práva pracovníkov, dôstojné pracovné podmienky vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, dôstojné mzdy a dobrá rovnováha medzi pracovným a súkromným životom .

(12)

Členské štáty by mali v plnej miere využívať iniciatívu REACT-EU (21), ktorá posilňuje fondy politiky súdržnosti do roku 2023, Európsky sociálny fond plus, nový Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (22) a iné fondy Únie vrátane Fondu na spravodlivú transformáciu a Fondu InvestEU s cieľom podporovať zamestnanosť, sociálne investície, sociálne začlenenie, prístupnosť, ako aj príležitosti na zvyšovanie úrovne zručností a získavanie nových zručností pracovnej sily, celoživotné vzdelávanie a kvalitné vzdelávanie a odbornú prípravu pre všetkých vrátane digitálnej gramotnosti a digitálnych zručností. Hoci sú integrované usmernenia adresované členským štátom a Únii, mali by sa vykonávať v partnerstve so všetkými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti.

(12)

Členské štáty by mali v plnej miere využívať iniciatívu REACT-EU (21), ktorá posilňuje fondy politiky súdržnosti do roku 2023, Európsky sociálny fond plus, nový Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (22) a iné fondy Únie vrátane Fondu na spravodlivú transformáciu a Fondu InvestEU s cieľom podporovať zamestnanosť, sociálne investície, sociálne začlenenie, prístupnosť, ako aj príležitosti na zvyšovanie úrovne zručností a získavanie nových zručností pracovnej sily, celoživotné vzdelávanie a kvalitné vzdelávanie a odbornú prípravu pre všetkých vrátane digitálnej gramotnosti a digitálnych zručností . Členské štáty by tiež mali v plnej miere využívať revidovaný Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie, zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/691  (22a) na podporu pracovníkov prepustených v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Hoci sú integrované usmernenia adresované členským štátom a Únii, mali by sa vykonávať v partnerstve so všetkými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti.

(13a)