Nariadenie č. 16‑334 zo
Na pojednávaní VAS uviedol, že rozsudok z
Údajná škoda spočívala v
V bode 17 rozhodnutia vnútroštátneho súdu je opísaná diskusia, ktorá prebieha vo vnútroštátnej judikatúre, týkajúca sa účinkov zmien regulačných aktov na prebiehajúce konania o žalobách o neplatnosť. IG tvrdí, že VAS sa v inom rozsudku z
VAS po tom, čo zdôraznil, že rozsudok z
rozhodnutie vnútroštátneho súdu obsahuje dostatočné vysvetlenie dôvodov, ktoré viedli vnútroštátny súd k tomu, aby položil prejudiciálne otázky. Spĺňa teda požiadavku stanovenú v článku 94 písm. c) rokovacieho poriadku Súdneho dvora, existuje súvislosť medzi predmetom konania vo veci samej a právom Únie, keďže počiatočný spor, z ktorého vyplýva neskoršia žaloba o náhradu škody, sa týkal uplatňovania smernice 2012/27. Úspech tejto žaloby môže závisieť od vhodnosti procesných prostriedkov nápravy stanovených v bulharských predpisoch na uplatnenie práva Únie, právna sila rozhodnutej veci rozsudku VAS z
Vec
Rozsudok Randstad Italia (bod 56), v ktorom je citovaný rozsudok z
Rozsudok Randstad Italia (bod 58):
Takou žalobou sa rozumie žaloba, ktorá smeruje v prvom rade proti samotnému predpisu a nie len proti konkrétnym aktom jeho aplikácie.
Rozsudok z
Rozsudok z
Vec
Uvedené úvahy sú zo všeobecného hľadiska stále platné, aj keď bulharské právne predpisy v tejto oblasti boli zmenené, ako to bolo zdôraznené na pojednávaní.
Bod 140. Bod 142 Bod 143.
Pozri poznámku pod čiarou 6 vyššie.
VAS zastáva názor, že vnútroštátne právo poskytuje tomu, kto sa domnieva, že údajne nezákonným správnym aktom mu vznikla škoda, možnosť dosiahnuť náhradu spôsobenej škody prostredníctvom žaloby o náhradu škody. Táto žaloba navyše umožňuje posúdiť zákonnosť predmetného aktu a spĺňa najmä zásady ekvivalencie a efektivity stanovené právom Únie, podľa poľskej vlády článok 47 Charty nevyžaduje existenciu samostatnej žaloby, ktorej cieľom by bolo napadnúť súlad vnútroštátnych ustanovení s právom Únie. V rozsahu, v akom bulharské právo podľa všetkého pripúšťa, aby sa v konaní o žalobe o náhradu škody spôsobenej správnym aktom, ktorý bol vzatý späť, určilo, že tento akt je nezákonný, sporná vnútroštátna právna úprava spĺňa požiadavky práva na účinnú súdnu ochranu, Komisia v podstate súhlasí s názorom poľskej vlády, že žaloba o náhradu škody, ktorá umožňuje preskúmať zákonnosť zmeneného regulačného ustanovenia, je z hľadiska článku 47 Charty postačujúca.
Rozsudok Randstad Italia (bod 58), a rozsudok z
Následná zmena takto umožňuje, aby pretrvali účinky, ktoré napadnuté ustanovenie dovtedy spôsobilo. VAS vo svojich písomných pripomienkach uvádza, že v procesnom systéme Únie Súdny dvor na základe článku 149 svojho rokovacieho poriadku rozhodne, že priama žaloba sa stala bezpredmetnou, ak bol napadnutý akt pred vydaním rozsudku zmenený. Bez ohľadu na to, že toto riešenie sa použije, ak nebolo vydané prvostupňové rozhodnutie, sa však podľa judikatúry Súdneho dvora žaloba o neplatnosť podaná proti aktu, ktorý už nie je účinný, z tohto dôvodu nevyhnutne nestáva bezpredmetnou, ak má žalobca stále záujem na konštatovaní neplatnosti tohto aktu. Pozri v tomto zmysle LENAERTS, K., MASELIS, I., GUTMAN, K.:
V niektorých členských štátoch sa to isté pravidlo uplatňuje na následné preskúmanie ústavnosti zákonov. Zrušenie zákonov po podaní žaloby v zásade spôsobuje zastavenie konania o žalobe z dôvodu, že v konaní, ktorého cieľom je objektívne vyčistenie právneho poriadku, nie je potrebné vydať rozsudok týkajúci sa právneho predpisu, ktorý nie je účinný. Uvedené kritérium sa však nemusí uplatniť, ak zákon napriek jeho zrušeniu stále vyvoláva určité účinky (ultraaktivita) alebo je potrebné objasniť, či za predpokladu, že sa uplatní na sporný skutkový stav podľa zásady
Pripomínam, že v uvedenom ustanovení, ktoré je citované v bode 10 vyššie, sa uvádza, že správny orgán
Podľa rozhodnutia vnútroštátneho súdu (bod 9) VAS tvrdil, že v spore ide o späťvzatý normatívny akt, na ktorý sa uplatní článok 204 ods. 3 Správneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia, ak škodu spôsobil späťvzatý akt, jeho nezákonnosť musí konštatovať súd, na ktorom bola podaná žaloba o náhradu škody.
Na pojednávaní IG uviedol, že senát VAS rozhodol bez toho, aby ho vypočul v súvislosti s prípadným zánikom predmetu žaloby.
Ako vyplýva z diskusie, ktorá sa uskutočnila počas pojednávania, na to, aby sa prebiehajúce súdne konanie stalo bezpredmetným, by stačila minimálna zmena v regulačnom ustanovení. IG tvrdil (bod 45 jeho písomných pripomienok), že zavedená zmena nebola takou zmenou, lebo v novom nariadení bola stanovená rovnaká metodika výpočtu. Vnútroštátny súd však konštatuje, že nariadením, ktoré bolo uverejnené
Bod 4 písomných pripomienok IG, ktorý na pojednávaní zdôraznil tento aspekt. Podľa môjho názoru jeho tvrdenia neboli počas celej nasledujúcej diskusie vyvrátené.
preskúmaniu prvostupňového rozsudku vyšším súdom (v tomto prípade senátom VAS zloženým z piatich sudcov), ktorý nekonštatuje, že je neplatný, z vecných dôvodov, ale pre okolnosť, ktorá vôbec nesúvisí s konaním a závisí len od jednostrannej vôle toho, kto daný predpis vydal a kto je navyše navrhovateľom v konaní o kasačnom opravnom prostriedku, tomu, aby nastali účinky spojené s rozhodnutím o neplatnosti napadnutého regulačného aktu, ako ju konštatoval prvostupňový súd, vrátane účinkov zodpovedajúcich obdobiu, v ktorom bol uvedený akt účinný.
Pozri v tejto súvislosti všeobecne rozsudok zo
najprv sa domáhať zrušenia regulačného ustanovenia nezlučiteľného s právom Únie prostredníctvom žaloby, ktorá sa napriek tomu, že prvostupňový súd jej vyhovie, zrazu môže stať bezpredmetnou v dôsledku zmeny uvedeného ustanovenia, ktorej cieľom je zabrániť účinkom jeho zrušenia, následne sa domáhať náhrady spôsobenej škody prostredníctvom žaloby o určenie zodpovednosti štátu. VAS na pojednávaní uviedol, že ten, kto v konaní na tomto súde napadne zákonnosť regulačného ustanovenia, sa môže domáhať aj príslušnej náhrady škody. Ako však vysvetlil, VAS by musel postúpiť tento návrh príslušnému súdu, ktorý by rozhodol, či vznikla zodpovednosť štátu.
Zásada účinnej súdnej ochrany a najmä článok 47 Charty základných práv Európskej únie samy osebe nevyžadujú existenciu samostatnej žaloby, ktorej hlavným cieľom je spochybniť súlad vnútroštátnych ustanovení s normami Únie, pokiaľ existuje jeden alebo viacero opravných prostriedkov, ktoré incidenčným spôsobom umožňujú zabezpečiť dodržiavanie práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie.
Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje samostatnú žalobu na spochybnenie súladu vnútroštátnych ustanovení s normami Únie, musí zaručiť účinnosť uvedeného mechanizmu nápravy, ktorý majú jednotlivci k dispozícii.
Uvedená účinnosť nie je zaručená, ak na základe vnútroštátnej právnej úpravy možno rozsudok súdu, ktorým sa na prvom stupni určilo, že normatívny akt, ktorý nemá právnu silu zákona, je nezlučiteľný s právom Únie, a proti ktorému bol podaný kasačný opravný prostriedok, zrušiť bez preskúmania jeho odôvodnenia len z dôvodu zmeny tohto regulačného aktu, o ktorej po vyhlásení uvedeného rozsudku rozhodol ten istý orgán, ktorý vydal napadnutý akt, a ktorá takto zbavuje uvedený rozsudok účinnosti a bráni jeho vecnému posúdeniu v konaní o kasačnom opravnom prostriedku.