16.12.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 425/21


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2020/2100

z 15. decembra 2020,

ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 11 ods. 2,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Predchádzajúce prešetrovania a platné opatrenia

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 2022/95 (2) (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) uložila Rada konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho, ktorý v čase nadobudnutia účinnosti nariadenia patril pod číselné znaky KN 3102 30 90 a 3102 40 90, s pôvodom v Rusku (ďalej len „dotknutá krajina“). Na základe ďalšieho prešetrovania, pri ktorom sa zistilo, že účinok cla sa postupne absorbuje, sa nariadením Rady (ES) č. 663/98 (3) opatrenia zmenili.

(2)

Po prvom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 a prvom priebežnom revíznom prešetrovaní podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 384/96 (4) Rada nariadením Rady (ES) č. 658/2002 (5) uložila konečné antidumpingové clo vo výške 47,07 EUR za tonu na dovoz dusičnanu amónneho, ktorý v čase nadobudnutia účinnosti daného nariadenia patril pod číselné znaky KN 3102 30 90 a 3102 40 90, s pôvodom v Rusku.

(3)

Následne sa vykonalo priebežné revízne prešetrovanie vymedzenia výrobku podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 384/96 a nariadením Rady (ES) č. 945/2005 (6) bolo na dovoz tuhých hnojív s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných %, ktoré v čase nadobudnutia účinnosti daného nariadenia patrili pod číselné znaky KN 3102 30 90, 3102 40 90, ex 3102 29 00, ex 3102 60 00, ex 3102 90 00, ex 3105 10 00, ex 3105 20 10, ex 3105 51 00, ex 3105 59 00 a ex 3105 90 91 a mali pôvod v Rusku, uložené konečné antidumpingové clo v rozpätí od 41,42 EUR za tonu do 47,07 EUR za tonu.

(4)

Po druhom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 a druhom čiastočnom priebežnom revíznom prešetrovaní podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 384/96 Rada nariadením Rady (ES) č. 661/2008 (7) zachovala platné opatrenia. Clo zostalo nezmenené s výnimkou cla pre skupinu EuroChem, pre ktorú sa pevne stanovená suma cla pohybovala od 28,88 do 32,82 EUR za tonu.

(5)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) rozhodnutím 2008/577/ES (8) prijala ponúknuté záväzky s množstvovým stropom od ruských výrobcov JSC Acron a JSC Dorogobuzh, členov spoločnosti Acron Holding Company a od skupiny EuroChem.

(6)

Všeobecný súd rozsudkom z 10. septembra 2008 (9), podľa výkladu v rozsudku z 9. júla 2009, (10) zrušil nariadenie (ES) č. 945/2005, pokiaľ ide o spoločnosť JSC Kirovo-Chepetsky Khimichesky Kombinat (ďalej len „Kirovo“), časť spoločnosti OJSC UCC UralChem (ďalej len „Uralchem“). Rada nariadením Rady (ES) č. 989/2009 (11) zmenila nariadenie č. 661/2008 zodpovedajúcim spôsobom. V dôsledku toho sa antidumpingové clo v čase nadobudnutia účinnosti daného nariadenia (47,07 EUR za tonu) uplatňovalo len na dovoz dusičnanu amónneho vyrábaného spoločnosťou Kirovo, ktorý patril pod číselné znaky KN 3102 30 90 a 3102 40 90.

(7)

Rozhodnutím 2012/629/EÚ (12) Komisia odvolala prijatie záväzku ponúknutého skupinou EuroChem pre neuskutočniteľnosť záväzku.

(8)

Po treťom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (13) Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 999/2014 (14) zachovala platné opatrenia. Uvedené prešetrovanie sa ďalej označuje ako „posledné revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“.

(9)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/226 (15), ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 999/2014, sa zohľadnila reštrukturalizácia spoločnosti Kirovo ako pobočky spoločnosti Uralchem.

(10)

Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/415 (16) odvolala prijatie záväzku spoločnosti Acron Holding Company z dôvodu jeho neuskutočniteľnosti.

(11)

Po revíznom prešetrovaní podľa článku 11 ods. 3 Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2018/1722 (17) platné opatrenia zmenila. Uvedené prešetrovanie sa označuje ako „posledné priebežné revízne prešetrovanie“. Na tomto základe sa pevná výška v súčasnosti zavedeného cla pohybuje od 28,78 EUR do 32,71 EUR za tonu.

1.2.   Žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti

(12)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (18) antidumpingových opatrení na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku dostala Komisia žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(13)

Žiadosť podalo 21. júna 2019 Európske združenie výrobcov hnojív – Fertilizers Europe (ďalej len „žiadateľ“ alebo „FE“) v mene výrobcov z Únie, ktorých výroba predstavuje viac ako 25 % výroby dusičnanu amónneho v Únii.

(14)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie a/alebo opätovný vznik dumpingu spôsobujúceho ujmu výrobnému odvetviu Únie.

1.3.   Začatie

(15)

Keďže Komisia zistila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (19) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) 23. septembra 2019 oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

1.4.   Zainteresované strany

(16)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov a používateľov v Únii, o ktorých je známe, že sa ich prešetrovanie týka, a orgány Ruska a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(17)

Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje pripomienky k začatiu revízneho prešetrovania a požiadať Komisiu a/alebo úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach o vypočutie.

1.5.   Pripomienky k začatiu revízneho prešetrovania

(18)

Po začatí revízneho prešetrovania Ruské združenie výrobcov hnojív (ďalej len „združenie RFPA“) tvrdilo, že v žiadosti neboli uvedené dostatočné dôkazy o tom, že by uplynutie platnosti antidumpingových opatrení na dusičnan amónny (ďalej len „DA“) s pôvodom v Rusku malo za následok pravdepodobné pokračovanie alebo opätovný výskyt dumpingu alebo ujmy. Združenie RFPA konkrétnejšie tvrdilo, že keďže v pôvodnej žiadosti o revízne prešetrovanie podanej 21. júna 2019 (ďalej len „pôvodná žiadosť o revízne prešetrovanie“) neboli predložené žiadne dôkazy o predaji na domácom trhu mimo bežného obchodu, výpočet dumpingového rozpätia na základe vytvorenia normálnej hodnoty bol nezákonný. Združenie RFPA ďalej tvrdilo, že žiadosť o revízne prešetrovanie z 21. júna 2019 neobsahovala žiadny dôkaz o existencii dumpingu, ktorý by sa opieral o porovnanie skutočných domácich cien s vývoznými cenami, a že žiadateľ doplnil takýto dôkaz až do zrevidovanej verzie žiadosti na základe písomného upozornenia Komisie.

(19)

Okrem toho združenie RFPA tvrdilo, že žiadateľove výpočty nákladov vychádzali zo zveličených výrobných nákladov. Zároveň uviedlo, že výpočty vytvorenej normálnej hodnoty boli zjavne nesprávne, vychádzali z nespoľahlivých, vnútorne nekoherentných a zastaraných informácií, nezrozumiteľných údajov a čírych odhadov konzultanta, a že Komisia tieto výpočty starostlivo neprešetrila.

(20)

Komisia začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti na základe žiadosti o revízne prešetrovanie, ktorá bola pôvodne predložená 21. júna 2019 a neskôr doplnená o ďalšie informácie (spoločne ďalej len „konsolidovaná žiadosť o revízne prešetrovanie“). Konsolidovaná žiadosť o revízne prešetrovanie, ktorá predstavuje základ na začatie tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, bola vložená do otvoreného spisu a sprístupnená zainteresovaným stranám na nahliadnutie. Ako sa uvádza v bode 4.1 oznámenia, žiadateľ vo svojej žiadosti o revízne prešetrovanie predložil dôkaz o normálnej hodnote na základe skutočných domácich cien a zároveň vytvoril normálnu hodnotu pre prípad, že by sa domáce ceny nepovažovali za spoľahlivé a zohľadňujúce bežný obchod. Nie je relevantné, či bola pôvodná žiadosť doplnená odhadovanými normálnymi hodnotami na základe dostupných informácií o skutočných cenách na domácom trhu v dotknutej krajine, pokiaľ Komisia začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti na základe konsolidovanej žiadosti o revízne prešetrovanie.

(21)

Pokiaľ ide o nespoľahlivosť údajov, ktoré žiadateľ použil vo svojich tvrdeniach, žiadosť o revízne prešetrovanie musí obsahovať dostatok dôkazov potrebných na začatie revízneho prešetrovania. Kvalita týchto dôkazov bude nutne obmedzená schopnosťou žiadateľa získať prístup k relevantným informáciám, ktoré sú vo väčšine prípadov dôverné. Potenciálne nepresnosti v žiadateľovej žiadosti odhalené počas prešetrovania však nespôsobujú neoprávnenosť začatia tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a prešetrovanie zo strany Komisie v tomto prípade skutočne potvrdilo, že jeho začatie bolo opodstatnené.

(22)

Združenie RFPA (20) v nadväznosti na poskytnutie informácií zopakovalo svoj argument, že v zákonnej lehote nebola podaná žiadna žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, ktorá by spĺňala požiadavky v článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Podľa združenia RFPA predstavuje základ na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti pôvodná žiadosť o revízne prešetrovanie, podľa ktorej sa musí posudzovať požiadavka dostatku dôkazov. Spoločnosť Acron a ruská vláda po konečnom poskytnutí informácií uviedli podobné argumenty. Združenie RFPA ďalej tvrdilo, že zatiaľ čo výrobcovia z Únie mohli objasniť dôkazy predložené v pôvodnej žiadosti o revízne prešetrovanie, na úplne nové dôkazy o pravdepodobnosti dumpingu alebo ujmy predložené mimo zákonnej lehoty (t. j. 3 mesiace pred koncom päťročného obdobia) by sa nemalo prihliadať. V tomto kontexte sa združenie RFPA odvolalo aj na rozhodnutie európskej ombudsmanky (21) v súvislosti s predchádzajúcim revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti, ako aj na odporúčanie úradníka pre vypočutie útvarom Komisie poskytnúť pôvodnú žiadosť o revízne prešetrovanie v rámci súčasného revízneho prešetrovania.

(23)

Komisia poznamenáva, že združenie RFPA neuviedlo žiadny nový argument. Komisia teda pripomína svoje stanovisko uvedené v odôvodnení 20, podľa ktorého bolo toto revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti začaté na základe konsolidovanej žiadosti o revízne prešetrovanie. Komisia zastáva názor, že v žiadosti vo verzii podanej v rámci trojmesačnej lehoty sa uvádzali dostatočné dôkazy, ktoré po objasneniach žiadateľov v nadväznosti na postup odstraňovania nedostatkov s cieľom doplniť pôvodnú žiadosť odôvodňovali začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. Je to v súlade s rozhodnutím ombudsmanky, v ktorom sa v príslušných častiach uvádza:

„16.

Ombudsmanka súhlasí, že trojmesačné obdobie sa stanovilo v záujme administratívneho zjednodušenia pre Komisiu, ktorá musí posúdiť informácie poskytnuté žiadateľmi a potom rozhodnúť, či by mala začať postup revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. Komisia si pri overovaní počas tohto postupu logicky môže od žiadateľov vyžiadať objasnenia, ako aj ďalšie informácie, čo povedie ku konsolidovaným žiadostiam o revízne prešetrovanie.

17.

Tieto objasnenia a ďalšie informácie však nenahrádzajú obsah pôvodnej žiadosti o revízne prešetrovanie, ale ho dopĺňajú. Keď sa teda Komisia rozhodne začať revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, túto pôvodnú žiadosť musí použiť v zmysle článku 6 ods. 7 základného nariadenia. Komisia to v skutočnosti zrejme priznáva, keď vo svojom stanovisku uvádza, že žiadosť o revízne prešetrovanie „spoločne s následnými objasneniami predloženými v podobe konsolidovanej verzie predstavovali základ… na začatie prešetrovania.“

(24)

Po konečnom poskytnutí informácií navyše združenie RFPA a ruská vláda tvrdili, že skutočnosť, že základ na začatie revízneho prešetrovania predstavovala konsolidovaná žiadosť o revízne prešetrovanie, nie je podložená záznamom o prešetrovaní.

(25)

Konsolidovaná žiadosť o revízne prešetrovanie sa vložila do spisu na nahliadnutie pre zainteresované strany vo fáze začatia prešetrovania. V súvislosti so skutočnosťou, že revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa začalo na základe danej žiadosti, neexistujú žiadne nejasnosti. Možno to potvrdiť znením oddielu 4.1 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania, v ktorom sa jasne odkazovalo na dôkazy vychádzajúce z konsolidovanej žiadosti o revízne prešetrovanie.

(26)

S odvolaním sa na článok 5 ods. 3 základného nariadenia združenie RFPA tvrdilo, že Komisia neposúdila presnosť a primeranosť dôkazov predložených žiadateľom. V tomto kontexte združenie RFPA takisto poznamenalo, že v pôvodnej aj konsolidovanej žiadosti o revízne prešetrovanie sa uvádzala iba existencia pravdepodobnosti pokračovania dumpingu, no Komisia nedospela k žiadnym zisteniam, pokiaľ ide o pokračovanie dumpingu.

(27)

Komisia poznamenáva, že argument sa zakladá na nesprávnom pochopení účelu žiadosti na jednej strane a účelu revízneho prešetrovania na druhej strane. Účelom žiadosti je odôvodniť začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti na základe dôkazov, ktoré sú žiadateľovi primerane dostupné, pokiaľ ide o pokračovanie alebo opätovný výskyt dumpingu spôsobujúceho ujmu. Ako sa vysvetľuje v predchádzajúcom texte, dôkazy uvedené v žiadosti boli na tento účel dostatočné. Účelom revízneho prešetrovania je na druhej strane určiť, či by uplynutie platnosti opatrení pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a ujmy, a to na základe informácií zhromaždených počas revízneho prešetrovania od rôznych zainteresovaných strán. Fakticky je absolútne možné a právne prípustné, že z dôkazov dostupných žiadateľovi vyplýva pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, zatiaľ čo v prešetrovaní sa na základe informácií zhromaždených od zainteresovaných strán a overených týmito zainteresovanými stranami v skutočnosti zistí pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu. Na tento účel sa v bode 5 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania uvádza, že „[k]eďže Komisia […] stanovila, že existujú dostatočné dôkazy o pravdepodobnosti dumpingu a ujmy na odôvodnenie začatia revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, začína týmto revízne prešetrovanie v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia“. V oznámení o začatí revízneho prešetrovania sa ďalej uvádza, že „[t]ýmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti sa stanoví, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti opatrení by mohlo viesť k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu prešetrovaného výrobku s pôvodom v dotknutej krajine a k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie“. Dôkazy nasvedčujúce pokračovaniu dumpingu sú teda dostatočné na začatie prešetrovania v súvislosti s otázkou, či dochádza k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(28)

Združenie RFPA a spoločnosť Acron s odvolaním sa na správu poroty WTO vydanú 24. júla 2020 (22) (ďalej len „správa DS494“) tvrdili, že i) predchádzajúce revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti v tomto prípade nemalo byť začaté pre nedostatok dôkazov pravdepodobnosti dumpingu, a teda že Komisia by mala zrušiť antidumpingové opatrenia na dusičnan amónny s pôvodom v Rusku a ii) toto revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti je poznačené rovnakými chybami ako predchádzajúce revízne prešetrovanie, a preto nemalo byť začaté. V tejto súvislosti združenie RFPA a spoločnosť Acron opakovane odkazovali na žiadosť o revízne prešetrovanie podanú 21. júna 2019 a jej dôkazné nedostatky. Podobné tvrdenia združenie RFPA a vyvážajúci výrobcovia opakovali aj v nadväznosti na konečné poskytnutie informácií.

(29)

Pripomienky združenia RFPA a spoločnosti Acron sa musia zamietnuť z týchto dôvodov. Po prvé, zistenia uvedené v správe DS494 sú predmetom odvolacieho konania, a preto zistenia poroty nemožno považovať za konečné. Po druhé, ako sa uvádza v odôvodnení 20, pri začatí tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti sa nevychádzalo len z informácií z pôvodnej žiadosti o revízne prešetrovanie prijatej 21. júna 2019, ale aj z ďalších dôkazov, ktoré žiadateľ doplnil pred začatím revízneho prešetrovania a ktoré boli zahrnuté do konsolidovanej žiadosti o revízne prešetrovanie (obsahujúcej dôkaz normálnej hodnoty na základe skutočných cien na domácom trhu, ako aj vytvorenú normálnu hodnotu pre prípad, že by sa ceny na domácom trhu nepovažovali za spoľahlivé).

(30)

Združenie RPFA takisto tvrdilo, že boli porušené práva združenia RPFA na obhajobu, pretože Komisia mu odmietla poskytnúť prístup k plnej verzii určitých príloh k žiadosti o revízne prešetrovanie.

(31)

Všetky žiadosti o prístup k spisu, o ktorý v tejto veci požiadali zainteresované strany vrátane združenia RFPA, boli dôkladne preskúmané. Komisia zabezpečila, aby strany dostali zrevidované a zmysluplné nedôverné verzie sporných dokumentov vrátane príloh k žiadosti o revízne prešetrovanie.

1.6.   Výber vzorky

(32)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

1.6.1.   Výber vzorky výrobcov z Únie

(33)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania oznámila, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja, ktorý bolo možné v rámci dostupného času primerane prešetriť, a to aj vzhľadom na zemepisnú polohu. Vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky prestavovali 40 % objemov výroby spoločností, ktoré sa prihlásili v rámci posudzovania reprezentatívnosti a približne 35 % odhadovanej celkovej výroby v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predbežnej vzorke.

(34)

Niektoré zainteresované strany predložili pripomienky týkajúce sa predbežnej vzorky. Komisia posúdila pripomienky a v poznámke doplnenej do otvoreného spisu 14. októbra 2019 vysvetlila dôvody, pre ktoré dané pripomienky nebolo možné prijať. V dôsledku toho bola zachovaná pôvodná vzorka.

(35)

Viacero zainteresovaných strán zopakovalo svoje tvrdenia a uviedlo dodatočné tvrdenia týkajúce sa vzorky výrobcov z Únie po uplynutí lehoty na predloženie pripomienok a po tom, ako Komisia odpovedala na ich pôvodné pripomienky v poznámke doplnenej do otvoreného spisu.

(36)

Dve zainteresované strany zopakovali svoje tvrdenie, že vzorka výrobcov z Únie nebola reprezentatívna a žiadali o vylúčenie dvoch výrobcov z Únie, v prípade ktorých sa zistila ujma v inom prešetrovaní týkajúcom sa zmesí močoviny a dusičnanu amónneho (ďalej len „prípad UAN“ z angl. urea and ammonium nitrate) (23). Tvrdili, že roztok dusičnanu amónneho je polotovar, ktorý sa používa na výrobu dusičnanu amónneho aj zmesi UAN. Preto ujma v prípade jedného výrobku automaticky znamená ujmu v prípade oboch výrobkov. Navyše na výrobu dusičnanu amónneho sa používa rovnaké zariadenie, preto existujú len jedny spoločné výrobné náklady. V dôsledku toho, ak sa linka na výrobu dusičnanu amónneho používa nedostatočne z dôvodu zníženej výroby a predaja močoviny a dusičnanu amónneho, vyššie fixné náklady ovplyvnia rovnako ziskovosť dusičnanu amónneho používaného na voľné použitie aj použitie na vlastnú spotrebu. Preto neexistuje spôsob, ktorým by bolo možné jeden mikroekonomický ukazovateľ rozdeliť medzi dusičnan amónny použitý na voľnom trhu aj trhu pre výroby pre vlastnú spotrebu.

(37)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Pri každom prešetrovaní sa náklady priraďujú len k prešetrovanému výrobku. Ak by skutočne nebolo možné správne a primerane priradiť výrobné náklady vertikálnych integrovaných výrobcov, informácie, ktoré by poskytol ktorýkoľvek takýto prešetrovaný výrobca, by boli spochybnené (vrátane spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov z Ruska zapojených do tohto prešetrovania). Preto je štandardným postupom Komisie dbať na to, aby sa všetky ekonomické ukazovatele vrátane ukazovateľa výrobných nákladov vzťahovali priamo na predmetný výrobok. Podľa toho pri overovaní predmetných vertikálne integrovaných výrobcov z Únie zaradených do vzorky Komisia dbala na to, aby sa zachovalo jasné rozlíšenie nákladov na jednotlivé výrobky, ktoré tieto spoločnosti vyrábajú. Argument strán bol preto zamietnutý.

(38)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že výroba dusičnanu amónneho aj močoviny s dusičnanom amónnym nie je bežná medzi výrobcami dusičnanu amónneho z Únie. Táto skutočnosť ohrozuje vzorku a spôsobuje stratu jej reprezentatívnosti.

(39)

Dvaja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky sú dvaja z trojice najväčších výrobcov dusičnanu amónneho v Únii z hľadiska objemov výroby aj predaja oznámených v rámci posudzovania reprezentatívnosti. Táto skutočnosť je v rozpore s tvrdením, že výroba dusičnanu amónneho a močoviny s dusičnanom amónnym nie je medzi výrobcami dusičnanu amónneho z EÚ bežná a že by nebola reprezentatívna alebo typická pre výrobné odvetvie Únie. Argument strany bol zamietnutý.

1.6.2.   Výber vzorky dovozcov

(40)

Na účel rozhodnutia, či je výber vzorky potrebný, a pokiaľ je, na účel výberu vzorky Komisia požiadala všetkých neprepojených dovozcov o poskytnutie informácií uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(41)

Žiadny dovozca sa neprihlásil, aby poskytol informácie požadované v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

1.6.3.   Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov

(42)

S výberom vzorky sa v oznámení o začatí revízneho prešetrovania počítalo vzhľadom na zjavne vysoký počet vyvážajúcich výrobcov v Rusku.

(43)

Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Požadované informácie zahŕňali objem a hodnotu predaja, objem výroby a výrobnú kapacitu. Komisia okrem toho požiadala misiu Ruska pri Únii o určenie a/alebo kontaktné údaje iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(44)

Ôsmi vyvážajúci výrobcovia v dotknutej krajine predstavujúci v podstate celú ruskú výrobu DA poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku troch vyvážajúcich výrobcov, ktorých by bolo možné primerane preskúmať v rámci dostupného času. Títo výrobcovia boli najväčšími výrobcami aj najväčšími vývozcami v období revízneho prešetrovania (ďalej len „ORP“).

(45)

V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so všetkými dotknutými známymi vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. Neboli predložené žiadne pripomienky. Komisia sa preto rozhodla zachovať navrhovanú vzorku a všetky zainteresované strany boli zodpovedajúcim spôsobom informované o konečnej vybranej vzorke.

(46)

Komisia vybrala do vzorky týchto troch vyvážajúcich výrobcov:

—

Uralchem JSC (vrátane Berezniki Azot a Kirovo-Chepetsk Chemical works) (ďalej len „Uralchem“),

—

skupinu podnikov EuroChem (Joint Stock Company „Nevinnomyssky Azot“, Joint Stock Company „Azot“) (ďalej len „Eurochem“),

—

skupinu Acron (PJSC Acron, PJSC Dorogobuzh) (ďalej len „Acron“).

(47)

Vzorka predstavovala 65 % vykazovaného objemu ruskej výroby DA počas ORP na základe odpovedí vo formulároch na výber vzorky. Súčasťou vzorky boli dvaja vyvážajúci výrobcovia, Acron a Eurochem, ktorí predávali prešetrovaný výrobok na vývoz do Únie počas ORP. Tretia spoločnosť zaradená do vzorky, Uralchem, vyvážala do EÚ len dusičnan amónny vyrobený jej kirovskou pobočkou a prešetrované opatrenia sa na ňu nevzťahovali, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 6.

1.7.   Dotazníky a overovanie na mieste

(48)

Komisia poslala dotazníky všetkým výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, ako aj všetkým známym združeniam používateľov, ktoré sa prihlásili po začatí revízneho prešetrovania.

(49)

Vyplnené dotazníky doručili traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a dvaja používatelia prešetrovaného výrobku.

(50)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a vyplývajúcej ujmy, a na určenie záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností/združení:

a)

výrobcovia z Únie:

—

AB Achema, Litva,

—

Grupa Azoty Zaklady Azotowe Pulawyu S.A., Poľsko,

—

Yara France S.A., Francúzsko;

—

združenie výrobcov z Únie:

—

Fertilizers Europe, Belgicko;

b)

vyvážajúci výrobcovia v Rusku:

—

EuroChem Group AG [Joint Stock Company „Nevinnomyssky Azot“ (Nevinka), Joint Stock Company „Azot“ (NAK) a domáci obchodník Eurochem Trading RUS LLC],

—

skupina Acron (PJSC Acron, PJSC Dorogobuzh, domáci obchodníci – Agronovas);

c)

prepojení obchodníci vyvážajúcich výrobcov:

—

EuroChem Trading GmbH, Švajčiarsko a EuroChem Agro GmbH, Nemecko.

(51)

Z dôvodu vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19 a následných opatrení prijatých v tejto súvislosti (ďalej len „oznámenie o ochorení COVID-19“) však Komisia nemohla vykonať overovanie na mieste v priestoroch všetkých vyvážajúcich výrobcov a ich prepojených podnikov. Namiesto toho Komisia vykonala diaľkové krížové kontroly informácií, ktoré poskytli prostredníctvom videokonferencie tieto spoločnosti:

a)

vyvážajúci výrobcovia v Rusku:

—

skupina Uralchem (vrátane Berezniki Azot, Kirovo-Chepetsk Chemical works a Uralchem Trading House LLC);

b)

prepojení obchodníci vyvážajúcich výrobcov:

—

Uralchem Trading SIA, Lotyšsko,

—

Acron Switzerland AG, Švajčiarsko.

(52)

Okrem diaľkových krížových kontrol vykonala Komisia krížovú kontrolu informácií, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia, s ohľadom na podnet, a overila informácie, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie a ďalšie zainteresované strany.

1.8.   Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie

(53)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2018 do 30. júna 2019 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie vývoja relevantného z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2016 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

2.   PREŠETROVANÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Prešetrovaný výrobok

(54)

Výrobok, ktorý je predmetom tohto revízneho prešetrovania, je ten istý ako v prípade posledného priebežného revízneho prešetrovania, a to tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných %, v súčasnosti patriace pod číselné znaky 3102 30 90, ex 3602 00 00, 3102 40 90, ex 3102 29 00, ex 3102 60 00, ex 3102 90 00, ex 3105 10 00, ex 3105 20 10, ex 3105 51 00, ex 3105 59 00 a ex 3105 90 20 (kódy TARIC 3102290010, 3102600010, 3102900010, 3105100010, 3105100020, 3105100030, 3105100040, 3105100050, 3105201030, 3105201040, 3105201050, 3105201060, 3105510010, 3105510020, 3105510030, 3105510040, 3105590010, 3105590020, 3105590030, 3105590040, 3105902030, 3105902040, 3105902050, 3105902060, 3602000010) a s pôvodom v Rusku (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(55)

Dusičnan amónny (ďalej len „DA“) je tuhé dusíkaté hnojivo bežne používané v poľnohospodárstve, ale používa sa aj na priemyselné účely, napríklad na výrobu výbušnín (používaných napríklad v baníctve). Platné antidumpingové opatrenia sa vzťahujú na DA používaný na poľnohospodárske účely aj pri výrobe výbušnín. Oba druhy DA majú rovnaké technické a chemické vlastnosti, sú ľahko zameniteľné a považujú sa za prešetrovaný výrobok.

(56)

Dve zainteresované strany tvrdili, že vymedzenie výrobku v rámci tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a opatrenia by sa mali preskúmať. Podľa týchto strán sa rozsudkom vo veci Kirovo (24) zrušilo nariadenie (ES) č. 945/2005, ktorým sa rozšírilo vymedzenie výrobku (25) v porovnaní s pôvodným prešetrovaním. Preto neexistoval žiadny právny základ na pokračovanie v uplatňovaní antidumpingového cla na tieto výrobky. Keďže sa navyše zatiaľ v prípade týchto dodatočných výrobkov (spoločne ďalej len „stabilizovaný DA“) nezistila žiadna ujma ani dumping, neexistuje ani žiadny základ na skúmanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu. V prípade stabilizovaného DA sa nikdy nezistil dumping ani ujma, a preto dumping ani ujma nemôžu pokračovať ani sa opätovne vyskytnúť. Tieto strany ďalej tvrdili, že neexistujú dostatočné dôkazy na vykonanie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, pokiaľ ide o dovoz stabilizovaného DA, pričom Komisia pri posudzovaní reprezentatívnosti a definovaní výrobného odvetvia Únie nezohľadnila výrobcov stabilizovaného DA. Spoločnosť Acron v nadväznosti na poskytnutie informácií zopakovala argument, že vymedzenie výrobku v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti je protiprávne v rozsahu, v akom doň patria zmesi alebo stabilizovaný DA.

(57)

Predmetným rozsudkom sa zrušilo nariadenie (ES) č. 945/2005 len s ohľadom na jedného vyvážajúceho výrobcu z Ruska, ako objasnil Súd prvého stupňa vo veci T-348/05 INTP (26). Pre všetkých ostatných ruských výrobcov zostáva uplatniteľné vymedzenie výrobku, ako sa uvádza v nariadení (ES) č. 945/2005. Tvrdenie strany bolo zamietnuté.

(58)

Viaceré zainteresované strany (27) v nadväznosti na poskytnutie informácií zopakovali tvrdenie, že uplatnenie antidumpingových opatrení na stabilizovaný DA nemá právny základ, keďže podľa rozhodnutia Všeobecného súdu (28) sa nepovažuje za výrobok podobný výrobku, ktorý bol predmetom pôvodného prešetrovania.

(59)

Ako objasnil Súd prvého stupňa vo veci T-348/05 INTP (29), rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. septembra 2008, vec T-348/05, sa týkal iba jedného ruského vyvážajúceho výrobcu (žiadateľa). Zrušenie nariadenia napadnutého žiadateľom sa teda obmedzuje iba na žiadateľa. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(60)

Združenie RFPA ďalej tvrdilo, že v takom prípade je posúdenie Komisie chybné, pretože sa v analýze neberie do úvahy stabilizovaný DA. Podľa združenia RFPA by začlenenie stabilizovaného DA do prešetrovaného výrobku a podobného výrobku Komisiu viedlo k úplne iným záverom, pokiaľ ide o pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu a ujmy.

(61)

Pripomína sa, že na základe rozsudku vo veci T-348/05 sa na stabilizovaný DA vyrábaný pobočkou Kirovo spoločnosti Uralchem nevzťahujú súčasné opatrenia, a teda v tomto prípade nebol súčasťou analýzy dumpingu a ujmy vykonanej Komisiou. Okrem výrobku vyrábaného a vyvážaného spoločnosťou Kirovo sa analýza Komisie v rámci tohto prípadu vzťahovala na celý prešetrovaný výrobok vymedzený v odôvodnení 54, ktorý zahŕňa stabilizovaný DA. Argument združenia RFPA sa teda musel zamietnuť.

(62)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že v žiadosti o revízne prešetrovanie sa prvýkrát počas rokov uplatňovania cla uvádza priemyselná kvalita výrobcov DA a výrobcovia DA priemyselnej kvality v Únii mali tvoriť časť údajne poškodeného domáceho výrobného odvetvia počas pôvodného prešetrovania. Keďže netvorili súčasť domáceho výrobného odvetvia v tom čase, a preto sa nezistila žiadna ujma výrobcov DA priemyselnej kvality v Únii. žiadne antidumpingové clo by sa nemalo uplatňovať ani na DA priemyselnej kvality, DA priemyselnej kvality by sa mal vylúčiť z prešetrovaného výrobku.

(63)

Toto tvrdenie je neopodstatnené. V rozsahu spĺňajúcom definíciu prešetrovaného výrobku sa na dusičnan amónny určený na priemyselné účely, a v dôsledku toho aj na odvetvie, ktoré ho vyrába, vždy vzťahovali prešetrovania aj opatrenia. Skutočnosť, že druhy výrobku môžu mať rôzne konečné použitie je nepodstatná, pokiaľ výrobok stále spĺňa vymedzenie „prešetrovaného výrobku“. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

2.2.   Podobný výrobok

(64)

Pri prešetrovaní sa ukázalo, že rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia, majú tieto výrobky:

—

prešetrovaný výrobok,

—

výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu Ruska,

—

výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie.

(65)

Komisia dospela k záveru, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

3.   PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU DUMPINGU

3.1.   Predbežné poznámky

(66)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by uplynutie platnosti existujúcich opatrení pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu.

3.2.   Pravdepodobnosť pokračovania dumpingu

(67)

S ohľadom na vývoz Únie počas ORP vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky predali len nevýznamné objemy zákazníkom v Únii. Ako sa uvádza v odôvodnení 47, v skutočnosti iba spoločnosti Acron a Eurochem predávali na vývoz do Únie počas ORP. Tento predaj sa uskutočnil buď priamo, alebo prostredníctvom prepojených obchodníkov usadených vo Švajčiarsku a v Únii. Tretí výrobca zaradený do vzorky Uralchem vyvážal do Únie len stabilizovaný DA vyrobený jeho pobočkou Kirovo, na ktorý sa nevzťahovali súčasné opatrenia.

(68)

Z hľadiska konkrétnych objemov sa podľa údajov, ktoré uviedla spoločnosť Uralchem, a v súlade s informáciami získanými z databázy podľa článku 14 ods. 6 (30) väčšina dovozu do Únie z Ruska počas ORP vo výške [50 000 – 100 000] ton týkala stabilizovaného DA, ktorý nepodlieha antidumpingovému clu EÚ.

(69)

Celkový dovoz výrobku, na ktorý sa vzťahujú antidumpingové opatrenia (a toto prešetrovanie), tak predstavoval [38 000 – 43 000] ton počas obdobia revízneho prešetrovania, čo zodpovedá [0,4 – 0,8] % spotreby v Únii a [0,3 – 0,5] % výroby DA v Rusku v ORP. Tento predaj bol navyše obmedzený na malý počet zákazníkov v pobaltských štátoch, vo Fínsku a Švédsku.

(70)

Tieto zistenia boli založené na overených údajoch poskytnutých vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky, z výpisu z databázy podľa článku 14 ods. 6 a sú v súlade s podaním združenia RFPA, podľa ktorého dovoz DA z Ruska klesal na zanedbateľné úrovne.

(71)

V dôsledku toho sa ruský predaj na vývoz do Únie nepovažoval za reprezentatívny z hľadiska ceny (a množstiev), za ktorú by vyvážajúci výrobcovia predávali prešetrovaný výrobok v Únii, keby neboli zavedené žiadne opatrenia. Za týchto okolností sa usudzuje, že predaj do Únie počas ORP nemožno použiť na posúdenie toho, či by dumping pravdepodobne pokračoval, keby sa umožnilo uplynutie platnosti antidumpingových opatrení.

(72)

V reakcii na poskytnutie informácií združenie RFPA a skupina Eurochem s odvolaním sa na článok 11 ods. 9 základného nariadenia tvrdili, že vzhľadom na to, že štruktúra ruského predaja sa nezmenila, na účel určenia pravdepodobnosti pokračovania dumpingu by sa v tomto prípade mala použiť rovnaká metodika, ako bola použitá pri určení úrovne cla v poslednom priebežnom revíznom prešetrovaní (31) (t. j. na základe predaja stabilizovaného DA spoločnosti Kirovo na vývoz do Únie). V tom istom duchu spoločnosť Uralchem tvrdila, že ak sa vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2018/1722 považoval stabilizovaný DA spoločnosti Kirovo za najlepší a jediný dôkaz dostupný na účel stanovenia úrovne cla pre Rusko vo všeobecnosti, Komisia musela podľa článku 11 ods. 9 základného nariadenia urobiť v tomto prípade to isté. Spoločnosť Uralchem takisto vypracovala samostatnú analýzu dumpingu obmedzenú na jej predaj stabilizovaného DA.

(73)

Komisia podotýka, že tieto tvrdenia vychádzajú z nesprávneho predpokladu, keďže Komisia v poslednom priebežnom revíznom prešetrovaní nepoužila na stanovenie úrovne opatrení vývoznú cenu stabilizovaného DA spoločnosti Kirovo. V oboch prípadoch bol základom zistení Komisie vývoz do tretích krajín. V priebežnom revíznom prešetrovaní sa však vzhľadom na neexistenciu použiteľného ruského predaja na trhu EÚ a na potrebu vypočítať rozpätie ujmy na základe predaja do Únie považoval za najlepšiu dostupnú náhradu na účel výpočtu porovnania cien, ktorý by sa mohol použiť na stanovenie novej úrovne cla, predaj stabilizovaného DA spoločnosti Kirovo do Únie. S cieľom dosiahnuť porovnateľnosť tejto náhrady s použiteľným ruským predajom do EÚ boli ceny stabilizovaného DA spoločnosti Kirovo navyše na účel výpočtu cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu upravené. Toto v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti nie je potrebné, pretože posúdenie pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu možno založiť výlučne na skutočných transakciách pri predaji do tretích krajín. Komisia takisto poznamenáva, že v tomto revíznom prešetrovaní sa pri posúdení pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu použila rovnaká metodika ako tá, ktorá bola uplatnená v poslednom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, spočívajúca v používaní vývozu do tretích krajín. Komisia teda v plnom rozsahu dodržala článok 11 ods. 9 základného nariadenia. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(74)

Spoločnosť Acron a skupina Eurochem ďalej v reakcii na poskytnutie informácií uviedli, že počas ORP bol ich predaj do Únie stabilný, za reprezentatívne ceny a v dostatočnom objeme na to, aby umožnil analýzu dumpingu, a že dumping sa nezistil.

(75)

Toto tvrdenie by sa malo zamietnuť. Ako sa poznamenalo v odôvodnení 67, vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky predávali zákazníkom v Únii iba bezvýznamné objemy. Ruský predaj na vývoz do Únie sa teda nepovažoval za reprezentatívny, a preto sa nemohol použiť na posúdenie pravdepodobnosti pokračovania dumpingu v prípade, že by sa umožnilo, aby uplynula platnosť antidumpingových opatrení (viac informácií možno nájsť v odôvodneniach 69 a 71).

3.3.   Pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu

(76)

Vzhľadom na úvahy uvedené v odôvodneniach 67 až 71 Komisia analyzovala, či existujú dôkazy o pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu, ak by uplynula platnosť opatrení. Komisia analyzovala tieto faktory: vývozná cena pri predaji z Ruska na iných miestach určenia, výrobná kapacita a voľná kapacita v Rusku ako celku, ako aj atraktívnosť trhu Únie a trhov iných tretích krajín.

3.3.1.   Vývoz do tretích krajín

(77)

Všetci spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia vyviezli značné množstvá do tretích krajín a poskytli podrobné informácie o tomto vývoze. Pre nedostatok reprezentatívnych objemov vývozu do Únie, vývoz do tretích krajín sa použil na účely analýzy pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení.

(78)

Komisia zistila, že počas ORP vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky predali takmer 50 % (32) z celkového množstva predaja na trhoch tretích krajín. Viac než 70 % tohto predaja na trhoch tretích krajín smerovalo najmä do Latinskej Ameriky (Brazília, Peru, Kolumbia, Ekvádor), ale aj do krajín ako Spojené štáty, Kazachstan, Maroko, Azerbajdžan a Zimbabwe. Objemy vývozu do ďalších tretích krajín boli veľmi nízke.

(79)

Bola vykonaná analýza porovnaním skutočných cien na domácom trhu s cenami predaja do tretích krajín na základe cien zo závodu. V nadväznosti na toto porovnanie Komisia zistila jednotlivo v prípade všetkých troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, že vážený priemer vývoznej ceny zo závodu na ich hlavné trhy tretích krajín počas ORP bol nižší ako ich skutočný vážený priemer ceny zo závodu na domácom trhu zaplatenej alebo splatnej počas ORP.

(80)

Uvedené zistenia sa zakladali na overených údajoch poskytnutých vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky, ktorí predstavovali asi 80 % celkového ruského vývozu DA do tretích krajín. Preto nebolo potrebné, aby Komisia použila štatistiky o vývoze.

(81)

Celkovo počas ORP, priemerná vývozná cena zo závodu troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky do tretích krajín bola 133 EUR/t, kým priemerná cena zo závodu pre domáci trh bola 145 EUR/t. Preto sa považovalo za pravdepodobné, že ak by sa súčasné opatrenia zrušili, ruskí vyvážajúci výrobcovia by predávali do Únie za dumpingové ceny.

(82)

Pokiaľ ide o ruské ceny na domácom trhu, žiadateľ tvrdil, že v oblasti stanovenia cien DA na domácom trhu v Rusku existuje osobitná trhová situácia z dôvodu zásahu štátu vo forme cenových obmedzení. Preto podľa žiadateľa bolo nevhodné použiť ceny DA na domácom trhu na účely súčasného konania. Združenie FE v nadväznosti na poskytnutie informácií zopakovalo svoje presvedčenie, že dochádza k zásahom štátu, ktoré sa v Rusku vyznačujú najmä cenovými obmedzeniami. Žiadateľ na tento účel uviedol viaceré zdroje a dokumenty pochádzajúce od rôznych subjektov verejného sektora, ako sú cenníky, dohody, plány a brífingy verejných činiteľov. Dokumenty predložené žiadateľom však boli z obdobia mimo ORP a/alebo žiadateľ nevysvetlil relevantnosť a účinok takýchto dôkazov z hľadiska predaja na domácom trhu vyvážajúcich výrobcov ani vhodnosť ich použitia v rámci tohto konania. V každom prípade relevantnosť uvedených dokumentov v súvislosti s týmto konaním je spochybniteľná. Len čo Komisia skonštatovala pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu voči EÚ, ako sa uvádza v odôvodnení 81, konkrétna vysoká alebo vyššia úroveň dumpingu by tento záver nezmenila (k tomuto bodu pozri aj odôvodnenie 85). Predmetné tvrdenia žiadateľa boli preto zamietnuté.

(83)

Združenie FE v nadväznosti na poskytnutie informácií tvrdilo, že Brazília je najreprezentatívnejším príkladom ruského dumpingu, a to na základe verejných štatistických správ o vývoze a miestnych nezávislých domácich správ.

(84)

Zistenia Komisie sa zakladajú na overených údajoch špecifických pre danú spoločnosť poskytnutých vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky, ktoré sa považovali za presnejšie a spoľahlivejšie ako súhrnné verejné štatistiky. Komisia navyše vykonala analýzu cien vývozu na viaceré trhy tretích krajín, ktoré sa považujú za reprezentatívne, pokiaľ ide o celkový predaj jednotlivých výrobcov zaradených do vzorky do tretích krajín (pozri odôvodnenie 78). Hodnotenie predaja do mnohých tretích krajín sa považovalo za reprezentatívnejšie ako hodnotenie údajov týkajúcich sa jednej krajiny.

(85)

Združenie FE navyše v reakcii na poskytnutie informácií uviedlo, že Komisia sa vo svojom posúdení dumpingu nezaoberala osobitnou situáciou na ruskom trhu s plynom.

(86)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 77 – 81, Komisia v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti nevykonala výpočet dumpingu. Komisia teda nepovažovala za potrebné posudzovať spoľahlivosť výrobných nákladov (vrátane nákladov na plyn).

(87)

Združenie RFPA a spoločnosť Acron v reakcii na poskytnutie informácií tvrdili, že Komisia nevykonala výpočet dumpingového rozpätia, čím porušila článok 11 ods. 9 a článok 2 základného nariadenia, v ktorých sa stanovuje použitie štandardnej metodiky na určenie existencie dumpingu v kontexte revíznych prešetrovaní pred uplynutím platnosti. Spoločnosť Acron a skupina Eurochem takisto tvrdili, že Komisia v tomto prešetrovaní neposkytla žiadne výpočty dumpingu, čím porušila ich právo na obhajobu. Podľa nich takisto nebolo zrejmé, prečo Komisia porovnávala cenu zo závodu na domácom trhu s vývoznou cenou pri vývoze do tretích krajín zo závodu bez toho, aby skutočne vykonala výpočet dumpingu.

(88)

Komisia nepočítala dumping na základe dovozu do EÚ počas ORP, pretože zistila, že celkový objem ruského vývozu prešetrovaného výrobku do Únie je nereprezentatívny. Tento objem preto nebol spoľahlivým základom výpočtu dumpingu. V dôsledku toho Komisia nemohla dospieť k presvedčivému zisteniu dumpingu dovozu do EÚ počas ORP a namiesto toho posudzovala pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu na základe ruského vývozu DA na trhy tretích krajín. Odkazuje sa aj na odôvodnenie 81, pokiaľ ide o závery, ku ktorým Komisia dospela na základe uvedeného porovnania cien.

(89)

Ako sa zdôrazňuje v odôvodnení 73, v súvislosti s článkom 11 ods. 9 a článkom 2 základného nariadenia Komisia použila v poslednom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti rovnakú metodiku. Komisia sa odkazuje na oddiel 3.1.1 nariadenia o poslednom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (33), v ktorom v rámci analýzy pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu v plnej miere posudzovala vývoz Ruska do iných miest určenia. Preto nielenže nedošlo k porušeniu článku 2 základného nariadenia, ale nemohlo dôjsť ani k porušeniu článku 11 ods. 9

(90)

Napokon pokiaľ ide o procesné práva, Komisia poskytla všetky podstatné skutočnosti a údaje, ktoré boli podkladom porovnania, pričom dodržala právo strán na obhajobu. Komisia dokonca stranám umožnila dodatočné poskytnutia informácií (30. septembra a 21. októbra 2020) na účely ďalšieho objasnenia a uistenia, že zainteresované strany správne pochopili výpočty Komisie. Tieto tvrdenia sa preto museli zamietnuť.

(91)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií spoločnosť Acron tvrdila, že došlo k porušeniu jej práva na obhajobu, keďže Komisia na účel svojho posúdenia zhromaždila viac informácií, ako bolo nevyhnutné, najmä pri neexistencii výpočtu dumpingu. Po prvé, spoločnosť Acron nevysvetlila, ako by táto skutočnosť porušovala jej právo na obhajobu. Po druhé, aj keby Komisia mala všetky údaje na vykonanie výpočtu dumpingu, keďže dospela k záveru, že objemy vývozu sú príliš malé, a teda nereprezentatívne na vykonanie výpočtu dumpingu, nemala povinnosť výpočet vykonať.

(92)

Podľa združenia RFPA a skupiny Eurochem navyše Komisia rovnako nevykonala jednoduché porovnanie cien zo závodu. Tvrdili, že Komisia dosiahla zistenie dumpingu úpravou vývoznej ceny ruských výrobcov, a to odrátaním prehnaných a chybných percentuálnych podielov predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a predpokladaných ziskových rozpätí. Podľa združenia RFPA sa navyše v rozsahu, v akom Komisia nevykonala výpočty dumpingového rozpätia, neuplatňuje článok 2 základného nariadenia. Spoločnosť Uralchem a skupina Eurochem ďalej tvrdili, že ak Komisia nezmení svoje rozhodnutie odpočítať predajné, všeobecné a administratívne náklady a predpokladaný zisk ich obchodníkov z vývoznej ceny, podobná úprava by sa mala uplatniť aj na domácu predajnú cenu účtovanú domácim obchodníkom.

(93)

Komisia nezistila počas ORP dumping do EÚ a nevykonala v tomto zmysle výpočet dumpingu. V rozpore s tvrdením združenia RFPA Komisia vykonala porovnanie cien zo závodu na domácom trhu a ruských vývozných cien na trhy tretích krajín zo závodu. Hoci je pravda, že článok 2 základného nariadenia sa uplatňuje na výpočty dumpingu, Komisia nesúhlasí s tvrdením zainteresovaných strán, podľa ktorého tieto ustanovenia nemôže analogicky uplatniť pri vykonaní porovnania cien na základe cien v tretích krajinách. Na účel spravodlivého a objektívneho porovnania sa Komisia okrem iného rozhodla vykonať úpravy v súlade s ustanovením článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia. Podobné úpravy sa neuplatnili na cenu predaja na domácom trhu prostredníctvom domáceho obchodníka, keďže domáci obchodníci v podstate vystupovali ako vetva domáceho predaja vyrábajúcich subjektov. Na účely porovnania cien teda žiadna úprava predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku v prípade predaja na domácom trhu nebola opodstatnená.

(94)

Spoločnosť Acron v reakcii na poskytnutie informácií tvrdila, že odpočítanie zisku a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov v prípade ich prepojeného obchodníka je v rámci porovnania cien zameraného na výpočet cenového podhodnotenia očividne nesprávne.

(95)

Po prvé, spoločnosť Acron si zrejme zmýlila výpočet podhodnotenia ceny a porovnanie cien vykonané na účely analýzy pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu. Po druhé, ako sa vysvetlilo v rámci poskytnutia informácií špecifického pre danú spoločnosť a v odôvodnení 93, úpravy v prípade prepojených dovozcov/obchodníkov sa vykonali na účel zabezpečenia spravodlivého porovnania cien v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 9 a článku 2 ods. 10 písm. i).

(96)

Podľa spoločnosti Uralchem a skupiny Eurochem Komisia dostatočne neodôvodnila úpravu vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia. Spoločnosť Uralchem a skupina Eurochem ďalej v reakcii na poskytnutie informácií tvrdili, že odpočítanie predpokladaného ziskového rozpätia na úrovni 4 % sa odchyľuje od metodiky použitej v prípade priebežného revízneho prešetrovania R674, v ktorom sa odpočítalo predpokladané ziskové rozpätie na úrovni 2,4 %, a že takéto odpočítanie teda nie je v súlade s článkom 11 ods. 9 Spoločnosť Acron takisto tvrdila, že predpokladaný zisk obchodníka na komoditnom trhu predstavuje jasne prehnanú prirážku a že by sa nemal vôbec odpočítať.

(97)

V tomto prípade a v súlade s poskytnutím informácií špecifickým pre danú spoločnosť došlo k úprave v prípade predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (vrátane prirážky) obchodníkov spoločnosti Uralchem a skupiny Eurochem podľa článku 2 ods. 10 písm. i), keďže funkcie týchto obchodníkov boli podobné ako funkcie agenta. Obchodníci propagujú a predávajú mimo Ruska DA vyrobený v závodoch výrobcov, pričom sú tieto subjekty v podnikovej schéme skupiny vyvážajúcich výrobcov označené ako obchodníci. Obchodníci teda jasne podnikajú v mene spoločnosti Uralchem a skupiny Eurochem a v ich záujme a úprava teda bola odôvodnená.

(98)

Pokiaľ ide o predpokladaný zisk, ktorý sa skutočne odpočítal z vývozných cien, vzhľadom na nespoluprácu neprepojených dovozcov v tomto prešetrovaní Komisia použila ziskové rozpätie neprepojeného dovozcu z neskoršieho prešetrovania týkajúceho sa podobného dusíkatého hnojiva UAN na úrovni 4 % (34). Na rozdiel od tvrdenia strán Komisia nepochybila, keď v tomto revíznom prešetrovaní nepoužila predpokladané ziskové rozpätie na úrovni 2,4 %, ale 4 %. Metodika použitá Komisiou bola v skutočnosti v oboch revíznych prešetrovaniach presne rovnaká: vzhľadom na nespoluprácu neprepojených dovozcov Komisia použila ziskové rozpätie zistené pri neprepojených dovozcoch v aktuálnom prípade, ktorý sa týka iného chemického výrobku. Použitie zisku na úrovni 4 % teda bolo v súlade s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia, v ktorom sa vyžaduje použitie rovnakej metodiky, nie rovnakej (neaktuálnej) ziskovosti.

(99)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že Komisia mala pri porovnávaní cien použiť mesačné výmenné kurzy namiesto priemeru v rámci ORP a/alebo porovnať ceny v prípade jednotlivých druhov výrobkov.

(100)

Komisia tieto tvrdenia analyzovala a zistila podobný rozdiel cien aj v prípade použitia mesačných výmenných kurzov a porovnania v prípade jednotlivých výrobkov. Na účely porovnania cien sa navyše brali do úvahy všetky druhy výrobkov, a hoci sa porovnanie nevykonalo konkrétne podľa jednotlivých druhov výrobkov, takmer celý predaj do tretích krajín sa týkal jedného druhu výrobku.

(101)

Skupina Eurochem predložila viaceré tvrdenia v súvislosti so svojimi individuálnymi výpočtami predajných cien na domácom trhu, pokiaľ ide o odpočítanie úverových nákladov a výpočet zrážok závodov. Skupina Eurochem ďalej predložila viaceré argumenty v súvislosti so svojimi individuálnymi výpočtami cien pri predaji na vývoz, pokiaľ ide o údajné nesprávne výpočty nákladov na nákladnú dopravu. Tieto tvrdenia boli zamietnuté. Z dôvodu zachovania dôvernosti sa ďalšie podrobnosti o dôvodoch Komisie poskytli v samostatnom dokumente iba spoločnosti.

3.3.2.   Výrobná kapacita a voľná kapacita v Rusku

(102)

Na účely stanovenia výrobnej kapacity a voľnej kapacity v Rusku použila Komisia overené údaje od spoločností zaradených do vzorky a údaje uvedené vo formulároch na výber vzorky od všetkých ostatných ruských vývozcov. Navyše bola voľná kapacita závodu Kirovo zahrnutá do výpočtu voľnej kapacity ako voľná kapacita keďže voľná kapacita na iné druhy dusičnanu amónneho, ktoré sú v súčasnosti vylúčené z uplatňovania antidumpingových opatrení, sa môže veľmi ľahko využiť na výrobu dusičnanu amónneho v súčasnosti zaradeného pod číselné znaky KN 3102 30 90 a 3102 40 90.

(103)

V súlade s predchádzajúcimi prešetrovaniami bola kapacita spoločností zaradených do vzorky vypočítaná na základe najvyššieho skutočného objemu výroby zaznamenaného počas posudzovaného obdobia, pokiaľ inštalovaná kapacita nebola vyššia ako skutočná výroba.

(104)

Po overení a ich diaľkovej krížovej kontrole výrobcov zaradených do vzorky sa upravili údaje o skupinu Acron. Dôvodom tejto úpravy bola skutočnosť, že výroba a kapacita prilovacích veží sú smerodajné z hľadiska výroby tuhého DA (a nie výroba a kapacita týkajúce sa medziproduktu), čo je rozhodujúca pri určovaní výrobnej a voľnej kapacity v tomto prípade.

(105)

Komisia zistila, že výrobná kapacita v Rusku počas ORP dosahovala viac než 10,5 milióna ton s voľnou kapacitou 440 000 ton. Tento údaj o voľnej kapacite zodpovedá viac než 6 % spotreby v Únii, ktorá je celkovo približne na úrovni 6,9 milióna ton. Zistenia v tomto prípade boli v súlade s posledným priebežným revíznym prešetrovaním, v ktorom bola výrobná kapacita v Rusku stanovená na úrovni približne 11 miliónov ton s voľnou kapacitou 600 000 ton.

(106)

Okrem toho treba pripomenúť, že výrobná kapacita DA v Rusku ďalej vzrástla o ďalších takmer 400 000 ton po ORP po modernizácii existujúceho výrobného zariadenia niektorých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(107)

To znamená, že v Rusku existuje voľná kapacita a výrobná kapacita ruských vyvážajúcich výrobcov po ORP ešte vzrástla. Ak by sa tieto kapacity v plnom rozsahu nasmerovali na trh Únie, znamenalo by to vývoz významných objemov do Únie.

(108)

Združenie FE v reakcii na poskytnutie informácií spochybnilo zistenia Komisie týkajúce sa výroby a voľnej kapacity v Rusku. Združenie FE tvrdilo, že výrobná kapacita ruských výrobcov DA je viac než 11,7 milióna ton a že ruská voľná kapacita je 1,6 milióna ton. Tvrdenie združenia FE sa zakladalo na odhadoch odborníka. Zistenia Komisie sa na druhej strane zakladajú na údajoch, ktoré jej poskytli priamo ruskí výrobcovia a ktoré predstavujú celú ruskú výrobu DA. Tieto údaje navyše overili traja významní výrobcovia. Odhady združenia FE teda nemožno prijať ako spoľahlivejšie než údaje, ktoré zistila Komisia.

(109)

Spoločnosť Acron a ruská vláda v nadväznosti na poskytnutie informácií namietali voči metóde Komisie použitej pri výpočte využitia kapacity. Tieto zainteresované strany tvrdili, že pre závody vyrábajúce UAN aj DA predstavuje prekážku a obmedzenie dostupnosť taveniny DA a využitie kapacity by sa malo počítať na tomto základe alebo na základe skutočnej výroby DA, ale nie na základe kapacity prilovania, pretože ho na výrobu DA nemožno použiť bez suroviny (t. j. taveniny DA).

(110)

Uvedený argument, ktorý bol zrejme použitý už v predchádzajúcom prešetrovaní, je chybný a musí sa zamietnuť z rovnakých dôvodov ako v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (35). Po prvé, ako sa uvádza v odôvodnení 104, hlavnou prekážkou a hlavným obmedzením v rámci výroby DA je kapacita prilovacích veží. Po druhé, vzhľadom na možnosť jednoducho presunúť použitie taveniny DA z výroby UAN do výroby DA údajná nedostupnosť taveniny DA nemôže v prípade prešetrovaného výrobku ovplyvniť výpočet celkovej výrobnej kapacity a využitia kapacity. Pridelenie taveniny DA na výrobu UAN aj DA je vnútorným rozhodnutím spoločnosti, ktoré nemôže byť súčasťou objektívnych úvah pri výpočte výrobnej kapacity v prípade DA.

(111)

Združenie RFPA v reakcii na poskytnutie informácií tvrdilo, že Komisia nevzala do úvahy, že v období od roku 2017 do ORP výrobná kapacita Ruska klesla o 500 000 ton. Podľa združenia RFPA navyše Komisia nevzala do úvahy, že veľkosť a podiel údajných voľných kapacít v Rusku vyjadrené ako percentuálny podiel spotreby DA v Únii za posledných päť rokov stabilne klesali. Združenie RFPA napokon tvrdilo, že údajný nárast výrobných kapacít Ruska o 400 000 ton po ORP by sa mal takisto vnímať na pozadí veľkého zvýšenia domácej spotreby DA v Rusku v roku 2019 v porovnaní s rokom 2018.

(112)

Pokles výrobnej kapacity nemá vplyv na samotnú dôležitosť existujúcich voľných kapacít. Združenie RFPA vo svojom podaní takisto neberie do úvahy skutočnosť, že po ORP výrobná kapacita ruských výrobcov znovu narástla na takmer 11 miliónov ton. Navyše, hoci voľné kapacity v ORP mohli v poslednom období klesnúť, aj tak sú naďalej dôležité, najmä keď ich vezmeme do úvahy v spojení s novovytvorenými výrobnými kapacitami. Pokiaľ ide o údajný nárast domácej spotreby DA v roku 2019 v porovnaní s rokom 2018, aj keby sa údaje poskytnuté združením RFPA mali prijať ako menovitá hodnota, vyplynulo by z nich, že nárast ruskej výroby DA v roku 2019 (v porovnaní s rokom 2018) prevyšoval nárast domácej spotreby v rovnakom období a v dôsledku toho bol vývoz pre ruské odvetvie DA naďalej dôležitý.

(113)

Združenie RFPA takisto tvrdilo, že Komisia výrazne nadhodnotila objemy ruských kapacít, ktoré by sa mohli vyviezť do Únie.

(114)

Tvrdenie združenia RFPA nie je v tomto kontexte podložené žiadnymi hodnovernými dôkazmi (pozri aj odôvodnenia 166 až 167). Ďalej sa pripomína, že Komisia v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti analyzovala pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu. Z analýzy uvedenej v oddiele 3.3.3 vyplýva, že smerovanie všetkých voľných kapacít ruských výrobcov alebo ich väčšiny predstavuje možnú hrozbu, ktorá by sa pravdepodobne naplnila, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení.

(115)

Združenie RFPA navyše tvrdilo, že Komisia porušila jeho právo na obhajobu, pretože neposkytla informácie o základe zistenia výrobnej a voľnej kapacity v Rusku. Združenie RFPA ďalej uviedlo, že Komisia údajný nárast kapacity nepreukázala.

(116)

Po prvé, v konečnom poskytnutí informácií sa uvádzal zdroj údajov použitých Komisiou, ako aj základ výpočtu Komisie. V prípade, že došlo k úpravám výroby/kapacity v porovnaní s výpočtami a odhadmi spoločnosti, sa navyše poskytlo náležité odôvodnenie (ďalšie podrobnosti možno nájsť v odôvodneniach 102 – 104 a 106). V prípade každého jednotlivého výrobcu zaradeného do vzorky sa navyše uskutočnilo osobitné poskytnutie informácií s podrobným vysvetlením toho, ako sa určila výrobná a voľná kapacita v ORP, ako aj v období po ORP. Vzhľadom na dôvernú povahu informácií o výrobe a kapacite jednotlivých výrobcov špecifických pre danú spoločnosť však všeobecné poskytnutie takýchto informácií nebolo možné.

(117)

V každom prípade závery, ku ktorým Komisia dospela v tomto nariadení, vychádzajú z úvah, ktoré boli zainteresovaným stranám náležite sprístupnené, pričom ich právo na obhajobu bolo v plnej miere dodržané. Tvrdenie združenia RFPA sa preto musí zamietnuť.

3.3.3.   Atraktívnosť trhu Únie

(118)

Spotreba v Únii zostala trvalo vysoká a trh Únie patrí k najatraktívnejším trhom Ruska z hľadiska veľkosti, potenciálu a geografickej blízkosti Ruska.

(119)

Pri prešetrovaní sa ukázalo, že ruskí vyvážajúci výrobcovia vytvorili značné logistické a obchodné možnosti, ktoré by im uľahčili prístup k predaju DA na trhu Únie. Spoločnosti Uralchem a Eurochem majú napríklad vytvorené prepojené obchodné subjekty usadené v Únii (v Lotyšsku a Nemecku) a spoločnosť Acron, ako a Eurochem, majú prepojených aj predajcov založených vo Švajčiarsku. Spoločnosť Acron je navyše prepojená s prevádzkovateľom prístavného terminálu v Estónsku, spoločnosťou s názvom AS DBT (36), zatiaľ čo spoločnosť Uralchem spoločne so spoločnosťou Riga Commercial Port vlastnia terminál Riga Fertilizer Terminal LLC (37).

(120)

Aj krajiny ako Ukrajina (ktorej spotreba DA predstavuje 7 % celosvetovej spotreby za rok 2016 (38)), Austrália a India (39) zaviedli obchodné ochranné opatrenia pred dovozom DA z Ruska. V rozpore s tvrdeniami ruského priemyslu Ukrajina do dnešného dňa antidumpingové clá uložené na dovoz DA z Ruska nezrušila. Tieto opatrenia iných potenciálnych vývozných trhov ďalej zvyšujú atraktívnosť Únie a podnecovali by ruských vyvážajúcich výrobcov smerovať svoj vývoz do Únie, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti antidumpingových opatrení.

(121)

Združenie RFPA tvrdilo, že ruský vývoz DA nečelí žiadnym väčším obmedzeniam na kľúčových vývozných trhoch. Zároveň uviedlo, že na rozdiel od predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti (40), súčasný dodatočný dopyt po DA v tretích krajinách je podstatným odlišujúcim faktorom.

(122)

Ako už bolo uvedené, doteraz sú antidumpingové opatrenia (alebo iné opatrenia obmedzujúce obchod) na dovoz DA z Ruska zavedené na Ukrajine, v Austrálii a Indii, čím sa tieto trhy stávajú pre ruských vývozcov menej atraktívne. Navyše na rozdiel od tvrdenia združenia RFPA o zvýšenom dopyte po DA vo vzťahu k predchádzajúcemu revíznemu prešetrovaniu pred uplynutím platnosti, zistenia Komisie počas ORP aj jej výhľadová analýza sú porovnateľné so zisteniami Komisie v roku 2014, najmä s ohľadom na veľké trhy, ako sú Čína a USA. Konkrétnejšie sa zistilo, že ruský vývoz DA do Číny počas ORP v podstate neexistoval (41). Čo sa týka USA, hoci v auguste 2016 zrušili antidumpingové opatrenia na DA z Ruska, náhly rozmach bridlicového plynu viedol k rozvoju kapacít amerických výrobcov dusíkatých hnojív (42).

(123)

Združenie RFPA navyše tvrdilo, že v rokoch 2019 až 2025 dôjde k výraznému rastu spotreby DA v Eurázii, Latinskej Amerike, Afrike a Ázii. Podľa združenia RFPA takéto zvýšenie spotreby o takmer 2,5 milióna ton (43) môže bez problémov absorbovať akúkoľvek ďalšiu voľnú kapacitu, ktorá by mohla v Rusku existovať. Združenie RFPA ďalej tvrdilo, že ruský trh s DA je rovnako veľký ako trh Únie a naďalej rastie. Okrem toho podľa združenia RFPA ázijské trhy spolu výrazne prevyšujú spotrebu DA v Európe.

(124)

Po prvé, predpokladané zvýšenie spotreby DA v ostatných regiónoch sveta neznamená, že trh Únie nezostane rovnako atraktívnym alebo ešte atraktívnejším ako dané trhy. Na rozdiel od toho, čo tvrdí združenie RFPA, sa navyše zdá, spotreba ruského DA skôr klesala než rástla (podrobnejšie informácie pozri v odôvodnení 130).

(125)

Po druhé, ak by aj došlo k predpokladanému zvýšeniu (ktoré nie je ani zďaleka isté), týkalo by sa najmä regiónov, v ktorých ruskí vyvážajúci výrobcovia nepôsobia alebo pôsobia len okrajovo (Afrika, Ázia, Oceánia, Severná Amerika, Blízky východ) (44). Navyše neexistujú žiadne údaje, ktoré by naznačovali, že by ruskí výrobcovia DA radikálne menili svoje vývozné preferencie v dohľadnej budúcnosti.

(126)

Po tretie, pokiaľ ide o Latinskú Ameriku, ktorá je hlavným cieľom ruského vývozu DA (predstavujúcim približne polovicu ruského vývozu DA), predpokladanému zvýšeniu by predchádzalo overené zvýšenie ruskej výrobnej kapacity po ORP. Toto zvýšenie treba ešte pripočítať k voľnej kapacite 440 000 ton. Navyše vzhľadom na skutočnosť, že ruskí vyvážajúci výrobcovia súťažia s ďalšími výrobcami usadenými v Latinskej Amerike alebo inde, je nepravdepodobné, že by celé zvýšenie latinsko-americkej spotreby DA alebo aspoň jeho väčšiu časť absorbovali výhradne ruskí výrobcovia DA.

(127)

A napokon Eurázia, o ktorej je ďalší rast spotreby DA údajne naplánovaný do roku 2025, pokrýva najmä Ukrajinu (45), jedného z najväčších svetových spotrebiteľov DA s podielom 7 % svetovej spotreby (46). Ako už bolo uvedené, vzhľadom na opatrenia Ukrajiny voči ruskému vývozu DA by zvýšenie spotreby DA v Eurázii malo pre ruských vývozcov len obmedzený význam. So zreteľom na uvedené sa argument RFPA musel zamietnuť.

(128)

Združenie RFPA ďalej tvrdilo, že ruský priemysel nie je „vývozným priemyslom“, keďže viac ako polovica DA sa v súčasnosti spotrebuje na domácom trhu a význam vývozu pre ruský priemysel výroby DA klesá.

(129)

Ako predbežná pripomienka, sa tvrdenie združenia RFPA javí v rozpore s jeho vlastným argumentom, že predpokladané zvýšenie spotreby mimo Ruska by mohlo ľahko absorbovať akúkoľvek voľnú kapacitu, ktorú ruskí výrobcovia DA môžu mať. V každom prípade, z plánu rozvoja výroby minerálnych hnojív na obdobie do roku 2025 (ďalej len „plán výroby hnojív“), ktorý prijala ruská vláda (47), vyplýva, že vývozný koeficient dusíkatých hnojív (vrátane DA) sa plánuje do roku 2025 v porovnaní s rokom 2016 zvýšiť o 2 %. Tento cieľ treba vnímať aj v kontexte straty alebo minimálne výrazného zníženia podielu ruských vyvážajúcich výrobcov na európskom trhu s UAN (ďalším druhom dusíkatého hnojiva) v dôsledku uloženia antidumpingových opatrení Komisie v októbri 2019 (48). Z porovnania podielu vývozu na celkovej ruskej výrobe DA medzi ORP a obdobím posledného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti (49) navyše vyplývajú stabilné úrovne vo výške približne 40 %, ktoré sa počas ORP rovnali takmer 50 % spotreby v Únii. Preto bez ohľadu na to, či vývozný koeficient mierne stúpa, klesá alebo zostáva stabilný, existuje reálne riziko presmerovania značných objemov DA na trh Únie v prípade absencie opatrení, najmä vzhľadom na celkovú atraktívnosť trhu Únie pre ruských výrobcov DA.

(130)

Pokiaľ ide o ruskú domácu spotrebu DA, podľa posledného priebežného revízneho prešetrovania (50) dosiahla v roku 2016 7 miliónov ton, pričom stúpla z 5,5 milióna ton v roku 2014. Okrem toho v rámci toho istého konania združenie RFPA tvrdilo, že v roku 2017 sa celková domáca spotreba dusíkatých hnojív ďalej zvýšila o 8,7 % a že pokračovanie mierneho zvyšovania ruskej spotreby sa očakáva do roku 2030. Na základe overených údajov a odpovedí na účely výberu vzorky však Komisia stanovila domácu spotrebu DA na 5,8 milióna ton v ORP. Tento odhad sa do veľkej miery zhoduje s údajom, ktorý uviedlo združenie RFPA v ORP (5,9 milióna ton).

(131)

Znamená to, že sa domáca spotreba DA znížila napriek predpokladanému rastu, čo nepochybne motivuje aj vyvážajúcich výrobcov hľadať príležitosti predaja na miestach určenia vývozu ako na trhu Únie.

(132)

Záver o obmedzeniach domáceho dopytu po DA potvrdzuje aj plán výroby hnojív. Podľa plánu výroby hnojív bude rozvoj ruského trhu s minerálnymi hnojivami (vrátane DA) do roku 2025 potláčaný nízkou úrovňou účinného dopytu poľnohospodárskych výrobcov a nedostatkom kultúry používania minerálnych hnojív.

(133)

Združenie RFPA trvalo na tom, že ruský dopyt po DA (s výnimkou stabilizovaného DA) dosiahol v roku 2019 (po ORP) 6,3 milióna ton a že domáce dodávky DA budú v roku 2020 naďalej rásť.

(134)

Ako už bolo uvedené, na základe informácií poskytnutých ruskými výrobcami DA počas ORP domáca spotreba (vrátane stabilizovaného DA) neprekročila 5,86 milióna ton. Tieto hodnoty v porovnaní s ruskou domácou spotrebou DA vo výške 7 miliónov ton stanovenou za rok 2016 naznačujú skôr pokles domácej spotreby než jej rast. Bez ohľadu na to a aj keby domáci dopyt mal rásť tempom, ktoré uviedlo združenie RFPA, toto ročné zvýšenie by zhruba zodpovedalo zvýšeniu výrobnej kapacity DA po ORP. Okrem toho stabilný a stúpajúci trend domáceho dopytu nie je zaručený (najmä vzhľadom na prognózy uvedené v pláne výroby hnojív) a na rozdiel od stanovených ruských kapacít je čisto hypotetický. Združenie RFPA navyše odôvodnilo svoje tvrdenie o stúpajúcom domácom dopyte rastom predaja na domácom trhu jediného výrobcu. Pozorovaná situácia v minulom predaji na domácom trhu jediného výrobcu nemusí nevyhnutne reprezentovať trend v celom odvetví ani naznačovať budúcu výkonnosť celého odvetvia. Budúci domáci dopyt po AD teda pravdepodobne neabsorbuje existujúce ruské kapacity.

(135)

Združenie RPFA ďalej tvrdilo, že v predchádzajúcom priebežnom revíznom prešetrovaní sa dospelo k záveru, že v pláne výroby hnojív sa „nepoukazuje priamo na zvýšenie“ výrobnej kapacity DA (51).

(136)

Hoci plán výroby hnojív môže byť v podstate všeobecný bez toho, aby obsahoval akékoľvek konkrétne informácie o DA, uznáva sa v ňom existencia obmedzení domáceho dopytu po minerálnych hnojivách a potvrdzuje orientácia odvetvia výroby dusíkatých hnojív (ktoré zahŕňa výrobu DA) na vývoz, čo sú relevantné skutočnosti v súvislosti s týmto prípadom, ktoré potvrdzujú zistenia Komisie.

(137)

Trh Únie zostáva atraktívny pre ruských vyvážajúcich výrobcov DA aj z hľadiska cien. Počas ORP bola cenová úroveň v Únii vyššia než v hlavných tretích krajinách v súčasnosti zásobovaných Ruskom. Konkrétnejšie počas ORP bola priemerná vývozná cena zo závodu (133 EUR/t) pri vývoze do tretích krajín troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky o 39 % nižšia ako priemerná cena zo závodu výrobcov z Únie zaradených do vzorky (219 EUR/t) (pozri tabuľku 8).

(138)

V dôsledku toho vyvážajúci výrobcovia majú motiváciu presmerovať prinajmenšom časť svojich súčasných vývozných objemov z tretích krajín (dosahujúcich v ORP približne 3,4 milióna ton DA, ktoré sú rovnocenné takmer s 50 % spotreby Únie) do Únie.

(139)

Združenie RFPA tvrdilo, že pokles objemu ruského vývozu DA do Únie po znížení antidumpingového cla v roku 2018 ponúka najlepší dôkaz o tom, že by nedošlo k žiadnemu zvýšeniu dovozu, ak by sa platnosť opatrení skončila.

(140)

Obmedzený dovoz DA z Ruska je následok zavedenia účinných opatrení a v žiadnom prípade nevypovedá o tom, ako by sa správali ruskí dovozcovia v budúcnosti, keby takéto opatrenia neexistovali. Komisia preto zotrvala na svojich záveroch o atraktívnosti trhu Únie.

(141)

Združenie RFPA v nadväznosti na poskytnutie informácií tvrdilo, že existencia obchodných subjektov v Únii nevedie k väčšej atraktívnosti trhu Únie v porovnaní s inými trhmi, na ktorých už ruskí výrobcovia majú významné dlhodobé záväzky a infraštruktúru osobitne pre DA.

(142)

Po prvé, prítomnosť obchodných subjektov v Únii alebo v jej blízkosti by uľahčila obchodné toky DA do Únie. Po druhé, ruskí výrobcovia majú rozvinuté logistické kapacity aj v pobaltských štátoch (pozri odôvodnenie 119). Po tretie, združenie RFPA nepreukázalo, ako by dlhodobé záväzky na iných miestach určenia vývozu ako Únia ovplyvnili schopnosť ruských výrobcov preniknúť na trh Únie a do akej miery by to ruských výrobcov odradilo od presunu predaja DA do Únie v prípade neexistencie opatrení. Navyše je nepravdepodobné, že by bola distribučná sieť, ktorú ruskí výrobcovia vytvorili napríklad v Latinskej Amerike, určená výlučne pre DA (a nie pre iné hnojivá alebo iné chemikálie). Nadobudnutie výrobných aktív a/alebo spoločností mimo Ruska ruskými výrobcami okrem toho nesúvisí s otázkou atraktívnosti trhu Únie pre ruských výrobcov DA.

(143)

Pokiaľ ide o platné opatrenia na ochranu obchodu v tretích krajinách, a to najmä na Ukrajine, združenie RFPA a ruská vláda v nadväznosti na poskytnutie informácií tvrdili, že antidumpingové opatrenia voči ruskému dovozu DA boli 23. septembra 2020 zrušené. Spoločnosť Acron takisto podotkla, že Ukrajina nedávno zrušila opatrenia uložené na DA s pôvodom v Rusku a že ruskí výrobcovia teda môžu DA predávať na ukrajinskom trhu.

(144)

Napriek zrušeniu antidumpingových opatrení Ukrajina od 1. júla 2019 zaviedla všeobecný zákaz dovozu určitých kategórií výrobkov z Ruska vrátane prešetrovaného výrobku (52). Na Ukrajine sa navyše zaviedli cielené sankcie voči určitým jednotlivcom a subjektom z Ruskej federácie vrátane všetkých troch vyvážajúcich výrobcov DA zaradených do vzorky (53).

(145)

Združenie RFPA v reakcii na poskytnutie informácií tvrdilo, že Komisia doplnila do spisu, ktorý nemá dôverný charakter, ďalšie faktické informácie (uvedené v odôvodnení 144) po uplynutí päťdňovej lehoty stanovenej v oddiele 8 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania. Podľa združenia RFPA preto Komisia nekonala nestranne ani spravodlivo, a teda nekonala v súlade s právami združenia RFPA, skupiny EuroChem a spoločnosti Uralchem, najmä pokiaľ ide o právo na dobrú správu vecí verejných. Združenie RFPA ďalej dodalo, že túto chybu nemožno odstrániť len dodatočným poskytnutím informácií, v rámci ktorého mali zainteresované strany na predloženie pripomienok iba jeden deň.

(146)

Po prvé, tvrdenie sa zakladá na nesprávnom pochopení oznámenia o začatí revízneho prešetrovania. Oddiel 8 a päťdňová lehota sa jasne týkajú podaní zainteresovaných strán k pripomienkam iných zainteresovaných strán. V tomto prípade Komisia tým, že doplnila do spisu, ktorý nemal dôverný charakter, ďalšie faktické informácie, vysvetlila účel, na ktorý plánuje tieto informácie použiť, a umožnila zainteresovaným stranám predložiť pripomienky k tomuto dodatočnému poskytnutiu informácií, konala v súlade s článkom 20 základného nariadenia. Informácie poskytnuté v dodatočnom poskytnutí informácií boli navyše verejne dostupné, takže ich zainteresované strany mali k dispozícii už pred dodatočným poskytnutím informácií.

(147)

Podľa združenia RFPA navyše dodatočné poskytnutie informácií o zákaze ruského dovozu DA na Ukrajinu nepredstavovalo náležité poskytnutie informácií. Združenie RFPA tvrdilo, že Komisia jednoducho vysvetlila, čo sa uvádza v dodatočných dokumentoch vložených do spisu, no bez toho, aby vysvetlila, ako tieto dva dokumenty potvrdzujú jej zistenia.

(148)

Komisia toto tvrdenie odmietla. Vysvetlenia, ktoré uvádza združenie RFPA, boli zhrnutím príslušných informácií v dokumente, ktoré Komisia zohľadnila pri prijímaní rozhodnutia. V dodatočnom poskytnutí informácií (v podstate išlo o rovnaké informácie ako v odôvodnení 144) sa teda jasne uvádzali zistenia a podporné doklady, ktoré boli do spisu doplnené.

(149)

Združenie RFPA ďalej tvrdilo, že zákaz dovozu neviedol k zákazu dovozu ruských dusíkatých hnojív, keďže v druhej polovici roka 2019 došlo k dovozu dusíkatých hnojív s pôvodom v Rusku patriacich pod položku 3105 (ktorá sa vzťahuje na stabilizovaný DA).

(150)

Argument združenia RFPA sa musel zamietnuť. Po prvé, združenie RFPA nepreukázalo, že zákaz dovozu neovplyvnil prešetrovaný výrobok ako celok. Stabilizovaný DA síce patrí do položky 3105, ale položka sa vzťahuje aj na iné výrobky, ako je prešetrovaný výrobok. Výrobky dovážané v rámci položky 3105 nemuseli byť súčasťou dotknutého výrobku, takže argument združenia RFPA nie je účinný. Združenie RFPA navyše nepreukázalo, že sankcie pre jednotlivé spoločnosti nepredstavovali opatrenia obmedzujúce obchod, najmä vzhľadom na skutočnosť, že všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky sa uvádzali na danom zozname sankcií.

(151)

Podľa združenia RFPA neexistovalo riziko presmerovania ruského vývozu z Ukrajiny do EÚ v prípade, že by sa umožnilo uplynutie platnosti antidumpingových opatrení EÚ, keďže opatrenia na ukrajinskom trhu s DA proti Rusku sú zavedené od roku 2008 a predaj sa teda presmeroval už dávno. Toto tvrdenie je nesprávne. Ako sa uvádza v odôvodnení 120, opatrenia obmedzujúce obchod existujúce na určitých trhoch, ako je Ukrajina, zvyšujú atraktívnosť Únie, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti antidumpingových opatrení v EÚ. Skutočnosť, že tieto opatrenia sú zavedené už určitý čas, nevyvracia skutočnosť, že tieto trhy sú pre ruský vývoz naďalej zatvorené, čo vedie k tomu, že v prípade zrušenia opatrení by boli atraktívne iné susedné trhy, ako napríklad trh Únie.

(152)

Pokiaľ ide o rastúce príležitosti, ktoré sú ruským vývozcom dostupné mimo Únie, združenie RFPA tvrdilo, že Únia predstavuje iba jeden trh spomedzi mnohých iných možností. Takisto zopakovalo argument, že očakávaný nárast spotreby v Latinskej Amerike (v Brazílii, Peru) a Eurázii (v Kazachstane a na Ukrajine), kde sú ruskí vývozcovia aktívni, ako aj v iných potenciálnych miestach určenia vývozu absorbuje údajný budúci nárast ruskej kapacity bez toho, aby sa vôbec bral do úvahy očakávaný nárast domácej spotreby. Spoločnosť Acron tvrdila aj to, že dopyt po DA rastie na domácej aj globálnej úrovni, a odvolala sa na sezónnosť dopytu v rôznych regiónoch. Ruská vláda takisto tvrdila, že ruskí výrobcovia DA predávajú čoraz viac na domácom trhu a v tretích krajinách, kam investovali.

(153)

Ako sa uvádza v odôvodnení 118, trh Únie patrí k najatraktívnejším trhom pre Rusko z hľadiska veľkosti, potenciálu a geografickej blízkosti a existujúce alebo potenciálne príležitosti na iných vývozných trhoch na tomto závere nič nemenia. Posúdenie Komisie rovnako nemôže byť zmenené ani sezónnosťou výrobku v rôznych regiónoch a v rôznych obdobiach. Okrem toho sa odkazuje na posúdenie Komisie v odôvodneniach 124 – 132 v spojení so skutočnosťou, že Ukrajina je aj naďalej uzavretá, pokiaľ ide o dovoz DA z Ruska (pozri odôvodnenie 144).

(154)

Pokiaľ ide o plán výroby hnojív, združenie RFPA zastávalo názor, že dokument sa netýka osobitne DA a nie je pre ruských výrobcov povinný. Spoločnosť Acron navyše tvrdila, že plán bol určený iba federálnym orgánom v záujme vykonania opatrení, ktoré sa v ňom uvádzajú.

(155)

Komisia s tým nesúhlasí. Nemožno poprieť, že dokument sa týka aj DA (keďže sa vzťahuje na skupinu dusíkatých hnojív) a ruských výrobcov DA. Plán je formálnym dokumentom, ktorý prijala ruská vláda. Združenie RFPA a spoločnosť Acron navyše nemôžu znižovať jeho význam pre posúdenie ruského trhu s DA, jeho výrobcov a ďalšieho vývoja, a to najmä preto, že odvetvie dusíkatých hnojív sa v pláne uvádza ako kľúčové odvetvie Ruskej federácie.

(156)

Združenie RFPA okrem toho v reakcii na poskytnutie informácií tvrdilo, že podľa plánu výroby hnojív zostane vývozný koeficient dusíkatých hnojív v období rokov 2020 až 2025 stabilný na úrovni 65 %.

(157)

Pokiaľ ide o stanovisko Komisie k tejto otázke, odkazuje sa na odôvodnenie 129. Ako sa uvádza aj v odôvodnení 136, z tohto údaja vyplýva celková orientácia odvetvia dusíkatých hnojív (ktoré zahŕňa aj výrobu DA) na vývoz.

(158)

Združenie RFPA rovnako tvrdilo, že v pláne výroby hnojív sa predpokladá významný nárast domáceho použitia dusíkatých hnojív. Združenie RFPA navyše uviedlo, že v pláne výroby hnojív sa nenachádza nič, čo by bolo v rozpore s tvrdením, že akákoľvek nadmerná alebo dodatočná kapacita sa použije na uspokojenie rastúceho domáceho dopytu.

(159)

Pokiaľ ide o stanovisko Komisie, odkazuje sa na odôvodnenia 132 a 134. Okrem toho treba poznamenať, že tvrdenie o predpokladanom náraste domácej spotreby je v priamom rozpore so znením plánu, podľa ktorého bude „[r]ozvoj ruského trhu s minerálnymi hnojivami do roku 2025 obmedzený nízkou úrovňou účinného dopytu poľnohospodárskych výrobcov a nedostatočnou kultúrou používania minerálnych hnojív“ a „[v]yhliadky rozvoja ruského pododvetvia minerálnych hnojív priamo súvisia s využitím príležitostí na zvýšenie vývozného potenciálu“ (54).

(160)

Združenie RFPA navyše v reakcii na poskytnutie informácií spochybnilo presnosť údajov o domácej spotrebe DA použitých Komisiou pri posúdení vývoja ruského predaja DA (pozri odôvodnenia 130 a 134). Podľa združenia RFPA Komisia porovnáva údaje za rok 2016, ktorých súčasťou je stabilizovaný DA (7 miliónov ton), s údajmi za ORP (5,86 milióna ton), do ktorých stabilizovaný DA nie je zahrnutý.

(161)

Toto tvrdenie je chybné. Na rozdiel od toho, čo tvrdí združenie RFPA, sa údaje za ORP, ktoré vychádzajú z odpovedí na účel výberu vzorky všetkých ruských vyvážajúcich výrobcov (a do značnej miery zodpovedajú aj údajom, ktoré poskytlo združenie RFPA), vzťahujú na všetky výrobky, ktoré patria do prešetrovaného výrobku, vrátane stabilizovaného DA. Oba súbory údajov navyše Komisii poskytlo združenie RFPA a ruskí vyvážajúci výrobcovia a združenie RFPA alebo ruskí výrobcovia preto proti nim sotva môžu namietať.

(162)

Združenie RFPA okrem toho tvrdilo, že je zbytočné porovnávať vývozné ceny ruských výrobcov zo závodu s cenami na domácom trhu zo závodu výrobcov z Únie. Združenie RFPA uviedlo, že ak by pravdepodobné ceny ruského dovozu do Únie zodpovedali vývozným cenám do iných miest určenia, z hľadiska cien by neexistovala žiadna motivácia na presmerovanie vývozu.

(163)

Ako sa uvádza v odôvodnení 137, účelom porovnania bolo iba posúdenie, či je úroveň cien v Únii vyššia ako v hlavných tretích krajinách, ktoré v súčasnosti zásobujú ruskí výrobcovia. Na základe tohto porovnania Komisia zistila, že trh Únie je pre ruských vyvážajúcich výrobcov DA atraktívny aj z hľadiska cien.

(164)

Združenie RFPA ďalej tvrdilo, že trh Únie nie je taký atraktívny, ako sa ho Komisia snaží opísať. Podľa združenia RFPA to potvrdzovali nízke objemy dovozu zo susedných krajín, ktoré nepodliehajú žiadnym prekážkam dovozu.

(165)

Treba poznamenať, že v súčasnom revíznom prešetrovaní sa hodnotí atraktívnosť trhu Únie konkrétne pre ruských vyvážajúcich výrobcov a vývozné preferencie iných krajín v rámci tohto hodnotenia nie sú podstatné. Toto prešetrovanie sa na tieto krajiny nevzťahuje a Komisia preto nemôže (resp. nemusí) takéto posúdenie vykonať.

(166)

Združenie RFPA v reakcii na poskytnutie informácií tvrdilo, že posúdenia Komisie, pokiaľ ide o predpokladané správanie ruských vyvážajúcich výrobcov v Latinskej Amerike (pozri odôvodnenie 126) a v Únii (pozri odôvodnenie 107), sú v rozpore.

(167)

Komisia nesúhlasí s tvrdením, že existuje nejaký rozpor. Zatiaľ čo sa protiargumenty Komisie o Latinskej Amerike v odôvodnení 126 týkajú predpokladaného nárastu spotreby a jeho údajnej absorpcie ruskými výrobcami, posúdenie Komisie v odôvodnení 107 sa týka potenciálneho smerovania celkových ruských voľných kapacít bez toho, aby sa Komisia zaoberala nárastom spotreby v Únii a absorpciou takéhoto nárastu ruskými výrobcami.

(168)

Z uvedených dôvodov argumenty zainteresovaných strán vo vzťahu k tomuto oddielu nemôžu zmeniť posúdenie Komisie a musia sa zamietnuť. Vo všeobecnosti sa takisto zistilo, že na to, aby sa určila úroveň atraktívnosti trhu Únie pre ruských výrobcov DA, sa musia faktory, ktoré Komisia zdôraznila v tomto oddiele 3.3.3, posúdiť ako celok a nemajú sa skúmať izolovane.

3.3.4.   Záver o pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu

(169)

Vzhľadom na i) existujúcu voľnú kapacitu a ďalší nárast výrobnej kapacity ruských výrobcov DA po ORP, ii) praktiky stanovovania cien ruských vyvážajúcich výrobcov na trhoch tretích krajín a iii) celkovú atraktívnosť trhu Únie je pravdepodobné, že v prípade absencie opatrení EÚ by ruskí výrobcovia DA vyvážali veľké množstvá DA do Únie za dumpingové ceny. Komisia preto dospela k záveru, že existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu, keby platnosť opatrení uplynula.

4.   PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU UJMY

4.1.   Definícia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(170)

Počas obdobia revízneho prešetrovania vyrábalo podobný výrobok dvadsaťtri výrobcov z Únie. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

4.2.   Spotreba v Únii

(171)

Komisia stanovila spotrebu v Únii sčítaním:

i)

predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky na trhu Únie, získaného po overení odpovedí z dotazníkov;

ii)

predaja spolupracujúcich výrobcov z Únie nezaradených do vzorky na trhu Únie, na základe údajov poskytnutých výrobným odvetvím Únie;

iii)

dovozu z Ruska, na základe databázy podľa článku 14 ods. 6;

iv)

dovozu zo všetkých ostatných tretích krajín na základe údajov Eurostatu (úroveň TARIC).

(172)

Na tomto základe sa spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii

 

2016

2017

2018

Obdobie revízneho prešetrovania

Spotreba v Únii (v tonách)

7 318 015

7 193 921

6 707 045

6 890 413

Index (2016 = 100)

100

98

92

94

Zdroj: overené údaje výrobcov z Únie zaradených do vzorky a údaje výrobného odvetvia, Eurostat (TARIC), databáza podľa článku 14 ods. 6

(173)

Spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížila o 6 %.

(174)

Klesajúci trend dopytu je spoločný pre dusíkaté hnojivá, ktorých miera spotreby v uplynulých rokoch neustále klesá. Tento trend bude pravdepodobne v budúcnosti pokračovať vzhľadom na kombináciu viacerých faktorov. Najvýraznejšími sú rastúce tlaky na poľnohospodárov v súvislosti so životným prostredím a zmenou klímy.

4.3.   Dovoz z Ruska

4.3.1.   Objem dovozu z Ruska a jeho podiel na trhu

Tabuľka 2

Objem dovozu z Ruska a jeho podiel na trhu  (*1)

 

2016

2017

2018

Obdobie revízneho prešetrovania

Objem dovozu (v tonách)

[36 000 – 40 000]

[10 000 – 15 000]

[32 000 – 38 000]

[38 000 – 43 000]

Indexovaný objem dovozu (2016 = 100)

100

36

102

113

Podiel na trhu (%)

[0,3 – 0,7]

[0,1 – 0,4]

[0,3 – 0,7]

[0,4 – 0,8]

Zdroj: databáza podľa článku 14 ods. 6

(175)

Objemy dovozu v roku 2017 klesli o 64 %, ale potom sa opäť zvýšili a do konca ORP boli o 13 % vyššie ako na začiatku posudzovaného obdobia (v roku 2016). Dovoz z Ruska predstavoval podiel na trhu v Únii [0,4 – 0,8 %] počas posudzovaného obdobia.

4.3.2.   Ceny dovozu z Ruska

(176)

Komisia stanovila trend cien ruského dovozu na základe údajov zaznamenaných v databáze podľa článku 14 ods. 6

(177)

Priemerná cena dovozu z Ruska do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Dovozná cena z Ruska  (*2)

Krajina

2016

2017

2018

Obdobie revízneho prešetrovania

Dovozné ceny (v EUR/t)

192

259

169

175

Index (2016 = 100)

100

135

88

91

Zdroj: databáza podľa článku 14 ods. 6 s vylúčením predaja stabilizovaného DA spoločnosťou Kirovo, na ktorý sa antidumpingové clo nevzťahuje.

(178)

Priemerné dovozné ceny sa počas posudzovaného obdobia znížili celkovo o 9 %. Dovozné ceny sa v období rokov 2014 – 2017 zvýšili o 35 %, v roku 2018 sa znížili o 35 % a potom sa zvýšili o 4 % v ORP.

4.3.3.   Cenové podhodnotenie

(179)

Cenový rozdiel medzi cenami výrobného odvetvia Únie a ruským dovozom počas ORP približne 20 % možno pozorovať na základe údajov uvedených v tabuľkách 4 a 9. Komisia navyše určila cenové podhodnotenie počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala: i) vážené priemerné predajné ceny na každý druh výrobku výrobcov z Únie zaradených do vzorky, účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravené na úroveň zo závodu; a ii) zodpovedajúce vážené priemerné ceny podľa druhu výrobku z dovozu spolupracujúcich ruských výrobcov pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, stanovené na základe nákladov, poistenia a prepravného (CIF), s primeranými úpravami zohľadňujúcimi antidumpingové clo a náklady po dovoze.

(180)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania.

(181)

Z porovnania vyplynulo cenové podhodnotenie 14,3 % pri porovnaní dvoch ruských vyvážajúcich výrobcoch zaradených do vzorky, ktorí vyvážali DA do Únie počas ORP. Po odpočítaní platného antidumpingového cla by priemerné rozpätie cenového podhodnotenia dosiahlo 29,4 %.

(182)

Združenie RFPA vo svojom podaní tvrdilo, že na spravodlivé porovnanie domácich a dovozných cien na účely určenia cenového podhodnotenia alebo predaja pod cieľovú cenu sa vyžadujú úpravy so zreteľom na rozdiely medzi prilovaným a granulovaným DA. Konkrétne ide o cenový rozdiel medzi granulovaným a prilovaným DA v dôsledku fyzických rozdielov (veľkosť granúl) a vzhľadom na skutočnosť, že prilovaný DA obsahuje viac dusíka (34 – 34,5 %) ako granulovaný DA (33,5 %).

(183)

Týmto prešetrovaním sa potvrdilo, že výrobok vyrábaný výrobcami z Únie zaradenými do vzorky a ruskými výrobcami je v skutočne rovnaký z hľadiska veľkosti granúl aj obsahu dusíka. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

4.4.   Dovoz z iných tretích krajín

Tabuľka 4

Objem dovozu a podiel na trhu

Krajina

 

2016

2017

2018

Obdobie revízneho prešetrovania

Iné tretie krajiny spolu

Dovoz (v tonách)

285 959

311 000

317 726

295 195

Index

100

109

111

103

Podiel na trhu (%)

3,9

4,3

4,7

4,3

Cena (EUR/t)

221

208

194

210

Index (2016 = 100)

100

94

88

95

Gruzínsko

Dovoz (v tonách)

122 883

241 376

234 208

205 293

Index (2016 = 100)

100

196

191

167

Podiel na trhu (%)

1,7

3,4

3,5

3,0

Cena (EUR/t)

208

195

184

196

Index (2016 = 100)

100

94

88

94

Turecko

Dovoz (v tonách)

12 082

18 424

43 760

52 279

Index (2016 = 100)

100

152

362

433

Podiel na trhu (%)

0,2

0,3

0,7

0,8

Cena (EUR/t)

241

206

173

194

Index (2016 = 100)

100

85

72

80

Iné tretie krajiny

Dovoz (v tonách)

150 994

51 201

39 758

37 623

Index (2016 = 100)

100

34

26

25

Podiel na trhu (%)

2,1

0,7

0,6

0,5

Cena (EUR/t)

230

271

277

313

Index (2016 = 100)

100

118

120

136

Zdroj: Eurostat (úroveň TARIC)

(184)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa zvýšil o 3 % z 286 tisíc ton v roku 2016 na 295 tisíc ton počas ORP. Tento dovoz predstavoval 4,3 % podiel na trhu Únie počas ORP. Hlavný tok dovozu pochádzal z Gruzínska a potom z Turecka.

(185)

Priemerná cena dovozu z iných tretích krajín klesla o 5 % od roku 2016 do ORP z 221 EUR/t v roku 2016 na 210 EUR/t v ORP. Tieto priemerné dovozné ceny boli v priemere vyššie než dovozné ceny z Ruska.

(186)

Gruzínsko bolo hlavnou krajinou s významnejším objemom dovozu do EÚ. Jeho podiel na trhu počas ORP predstavoval 3,0 %. Dovoz z Gruzínska za posudzované obdobie vzrástol zo 123 tisíc ton v roku 2016 na 205 tisíc ton počas ORP. Počas posudzovaného obdobia (s výnimkou roku 2017) boli jeho ceny v priemere vyššie než dovozné ceny z Ruska.

4.5.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.5.1.   Všeobecné poznámky

(187)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(188)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe overených na údajov poskytnutých výrobným odvetvím Únie a overených vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Údaje sa týkali výrobcov z Únie zaradených do vzorky. O obidvoch súboroch údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(189)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(190)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

4.5.2.   Makroekonomické ukazovatele

4.5.2.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(191)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity výrobcov z Únie

 

2016

2017

2018

Obdobie revízneho prešetrovania

Objem výroby (v tonách)

7 479 220

7 358 841

6 958 592

7 030 782

Index (2016 = 100)

100

98

93

94

Výrobná kapacita (v tonách)

14 768 601

14 601 686

14 598 085

14 497 300

Index (2016 = 100)

100

99

99

98

Využitie kapacity (%)

51

50

48

48

Zdroj: overené údaje poskytnuté výrobným odvetvím Únie a overené vyplnené dotazníky od výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(192)

Objem výroby klesol o 6 % počas posudzovaného obdobia. Výrobná kapacita sa znížila o 2 % počas posudzovaného obdobia. V dôsledku výraznejšieho poklesu objemu výroby a menej výrazného zníženia kapacity sa využitie kapacity znížilo o 3 percentuálne body počas posudzovaného obdobia.

4.5.2.2.   Objem predaja a podiel na trhu

(193)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu výrobcov z Únie

 

2016

2017

2018

Obdobie revízneho prešetrovania

Objem predaja v Únii (v tonách)

6 905 971

6 770 978

6 271 050

6 463 715

Index (2016 = 100)

100

98

91

94

Podiel na trhu (%)

94,4

94,1

93,5

93,8

Zdroj: overené údaje poskytnuté výrobným odvetvím Únie, a overené vyplnené dotazníky od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(194)

Celkový predaj výrobného odvetvia Únie na trhu Únie klesol o 6 % počas posudzovaného obdobia. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa znížil o 0,6 percentuálneho bodu počas posudzovaného obdobia.

4.5.2.3.   Rast

(195)

Od roku 2016 do ORP klesla spotreba v Únii o 6 %. Objem predaja výrobného odvetvia Únie klesol o 6 %, čo sa premietlo do straty podielu na trhu o 0,6 percentuálneho bodu.

4.5.2.4.   Zamestnanosť a produktivita

(196)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita výrobcov z Únie

 

2016

2017

2018

Obdobie revízneho prešetrovania

Počet zamestnancov

5 020

5 132

5 161

5 214

Index (2016 = 100)

100

102

103

104

Produktivita (v tonách na zamestnanca)

1 490

1 434

1 348

1 348

Index (2016 = 100)

100

96

91

91

Zdroj: overené údaje poskytnuté výrobným odvetvím Únie a overené vyplnené dotazníky od výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(197)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie zvýšila o 4 % počas posudzovaného obdobia. Vzhľadom na pokles výroby (pokles o 6 % počas posudzovaného obdobia) klesla aj produktivita o 9 % počas toho istého obdobia.

4.5.2.5.   Veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(198)

Ako sa uvádza v odôvodnení 71, ruský predaj na vývoz do Únie nebol považovaný za reprezentatívny z hľadiska ceny a množstva. Preto nebolo možné zistiť počas tohto obdobia na trhu Únie žiadny dumping a ani veľkosť dumpingového rozpätia nebolo možné posúdiť.

4.5.3.   Mikroekonomické ukazovatele

4.5.3.1.   Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(199)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii a jednotkové náklady sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Priemerné predajné ceny v Únii a jednotkové náklady

 

2016

2017

2018

Obdobie revízneho prešetrovania

Priemerná jednotková predajná cena v Únii (EUR/t)

191

199

204

219

Index (2016 = 100)

100

104

107

115

Jednotkové výrobné náklady

(EUR/t)

174

176

202

198

Index (2016 = 100)

100

101

116

114

Zdroj: overené vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(200)

Priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii sa postupne zvýšila o 15 % a v ORP dosiahla 219 EUR za tonu. Toto zvyšovanie cien bolo ovplyvnený zvýšením výrobných nákladov. Výrobné náklady sa zvýšili v podobnom rozsahu o 14 % od roku 2016 do konca ORP. Hlavným faktorom, ktorý ovplyvnil zvýšenie jednotkových výrobných nákladov, bolo zvýšenie ceny surovín, konkrétne plynu, ktorý je najdôležitejšou surovinou na výrobu dusičnanu amónneho a predstavuje viac než 60 % celkových výrobných nákladov.

4.5.3.2.   Náklady práce

(201)

Priemerné náklady práce sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

 

2016

2017

2018

Obdobie revízneho prešetrovania

Priemerné náklady práce na zamestnanca (EUR/zamestnanec)

29 870

32 194

32 651

33 129

Index (2016 = 100)

100

108

109

111

Zdroj: overené vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(202)

Priemerné náklady práce na zamestnanca sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 11 %.

4.5.3.3.   Zásoby

(203)

Úroveň zásob sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

 

2016

2017

2018

Obdobie revízneho prešetrovania

Konečný stav zásob

62 120

93 430

114 522

43 649

Index (2016 = 100)

100

150

184

70

Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby (%)

3

4

6

2

Zdroj: overené vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(204)

Úroveň konečného stavu zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období znížila o 30 %. V ORP predstavovala úroveň zásob približne 2 % výroby.

4.5.3.4.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(205)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

 

2016

2017

2018

Obdobie revízneho prešetrovania

Ziskovosť predaja v Únii určeného neprepojeným zákazníkom (v % z obratu z predaja)

11,3

13,1

3,7

11,2

Peňažný tok (EUR)

69 934 432

81 683 756

30 443 832

72 041 192

Index (2016 = 100)

100

117

44

103

Investície (v EUR)

24 830 016

34 090 768

48 685 110

39 800 944

Index (2016 = 100)

100

137

196

160

Návratnosť investícií (%)

38,1

46,9

12,3

38,1

Zdroj: overené vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(206)

Komisia stanovila ziskovosť výrobného odvetvia Únie tak, že čistý zisk z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ziskovosť výrobného odvetvia Únie predstavovala 11,3 % na začiatku posudzovaného obdobia do roku 2018, keď klesla na 3,7 % (z dôvodu zvýšenia nákladov na plyn a nákladov na nákup kvót v systéme obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v EÚ), po ktorom a sa zlepšila a dosiahla 11,2 % do konca ORP.

(207)

Čistý peňažný tok je schopnosť výrobcu z Únie samofinancovať svoje činnosti. Trend čistého peňažného toku podobne ako ziskovosť, v roku 2018 klesal a počas ORP sa zlepšil. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 3 %.

(208)

Počas posudzovaného obdobia sa ročný tok investícií do výroby DA zo strany výrobného odvetvia Únie zvýšil o 60 % z 25 miliónov EUR v roku 2016 takmer na 40 miliónov EUR v ORP, čo predstavovalo takmer 28 % celkových čistých aktív súvisiacich s predmetným výrobkom. Investície sa týkali zlepšovania dodržiavania požiadaviek v oblasti zdravia, bezpečnosti a životného prostredia a zvyšovania kapacity a efektívnosti výrobných závodov.

(209)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť investícií z výroby a predaja podobného výrobku sledovala podobný trend ako ziskovosť, v roku 2018 klesala a počas ORP sa vrátila na počiatočnú úroveň 38 %.

(210)

Tak ako pri predchádzajúcich prešetrovaniach, výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že výrobné odvetvie Únie potrebuje značné investície a návratnosť použitého kapitálu (ďalej len „ROCE“, z angl. Return of Capital Employed; finančný pomerový ukazovateľ na meranie ziskovosti spoločnosti a efektívnosti využitia investovaného kapitálu) minimálne 12 %. Zároveň znovu predložilo znalecký posudok s tvrdením, že na dosiahnutie priemernej 12-percentnej kapitálovej návratnosti treba priemerný zisk na tonu pred zdanením na úrovni 94 EUR, čo je ekvivalentom 36-percentného rozpätia návratnosti predaja pred zdanením (ROS).

(211)

Komisia poznamenala, že vzhľadom na to, že nové rozpätie ujmy sa pri revíznych prešetrovaniach pred uplynutím platnosti nevypočítava, cieľový zisk je v tomto prípade nepodstatný, najmä keď sa prihliadne na to, že sa nezistilo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

4.5.4.   Záver o situácii vo výrobnom odvetví Únie

(212)

Pri prešetrovaní sa ukázalo, že situácia výrobného odvetvia Únie sa na makroúrovni zhoršila v súlade s celkovým klesajúcim trendom spotreby (–6 % počas posudzovaného obdobia), čo ovplyvnilo pokles objemu výroby aj predaja odvetvia.

(213)

V rámci prešetrovania sa zároveň ukázalo, že celková situácia výrobného odvetvia na mikroúrovni je pozitívna. Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie tak nebola poznamenaná ujmou a existencia antidumpingových opatrení na dovoz prešetrovaného výrobku z Ruska bola hlavou príčinou takej priaznivej situácie.

(214)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo značnú ujmu počas obdobia revízneho prešetrovania v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

4.6.   Podania zainteresovaných strán

(215)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca tvrdil, že dlhodobé ekonomické ukazovatele dokazujú neexistujúcu príčinnú súvislosť medzi ruským dovozom a údajnou ujmou.

(216)

Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo značnú ujmu. Analýza príčinnej súvislosti je teda neopodstatnená. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(217)

Ruské združenie výrobcov hnojív tvrdilo, že podľa makroukazovateľov je pre trh Únie charakteristický oligopol. Podľa združenia žiadatelia v súčasnosti kontrolujú dve tretiny trhu, zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie prakticky kontroluje celý trh s DA v Únii s iba zanedbateľnými objemami dovozu schopnými preniknúť na trh Únie.

(218)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca tvrdil, že Generálnemu riaditeľstvu pre hospodársku súťaž bolo adresovaných viacero výziev, aby prešetrilo protisúťažné správanie výrobcov z Únie.

(219)

Vo viacerých podaniach združenia používateľov (55) tvrdili, že odvetvie výroby DA v Únii má výhodu dvojitej ochrany (clom a antidumpingovým clom). Podľa týchto združení sa aktuálnymi obchodnými prekážkami zvýhodňuje vývoz s vysokými cenami zo susedných krajín ako Gruzínsko a Turecko, na ktoré sa nevzťahuje žiadne clo ani antidumpingové clo, na úkor svetových konkurentov, t. j. Ruska, USA atď. Aktuálna colná štruktúra je tak zvýhodňuje vývoz s vysokými cenami nastavená v prospech miestneho vývozu s vysokými cenami na úkor svetových konkurentov.

(220)

Prešetrovaním sa zistilo, že hospodárska súťaž na trhu Únie je zdravá, keďže v Únii je dvadsaťtri výrobcov a žiadny nemá podiel na trhu prevyšujúci 20 %. Výrobné odvetvie Únie nemá na trhu žiadne jasné dominantné postavenie. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(221)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca a združenia používateľov (56) tvrdili, že výrobcovia z Únie využívajú antidumpingové opatrenia na udržanie vysokých cien v Únii ktoré chránia výrobné odvetvie Únie pred súťažou s ruskými výrobcami, umožňujú výrobcom z Únie udržiavať ceny dusičnanu amónneho v Únii na umelo vysokých úrovniach. Podľa vyvážajúceho výrobcu sú ceny dusičnanu amónneho v EÚ exponenciálne vysoké a vo všeobecnosti vyššie ako na iných trhoch.

(222)

Podľa zistení z predchádzajúcich prešetrovaní aj z aktuálneho revízneho prešetrovania ceny dusičnanu amónneho v Únii sa riadia cenami hlavnej suroviny (plynu), ktorá predstavuje vyše 60 % výrobných nákladov DA. Počas posudzovaného obdobia bola cena plynu v Únii vyššia než na mnohých ďalších trhoch. Navyše ceny DA sa odvíjajú aj od cien močoviny, ktorá je ďalším faktorom pri rokovaniach o cene. Močovina je svetovou komoditou a jej cenu určuje celosvetová ponuka a dopyt.

(223)

Ako sa navyše potvrdilo pri prešetrovaní, predajná cena a výrobné náklady výrobcov z Únie sledovali rovnaký trend počas celého posudzovaného obdobia. Trend ceny plynu a predajnej ceny DA bol skutočne rovnaký po celé posudzované obdobie. Konkrétnejšie počas ORP index verejne dostupnej ceny plynu (57) naznačuje pokles v októbri 2018. Ceny DA naznačujú pokles v marci 2019. Niekoľkomesačný časový posun je spôsobený skutočnosťou, že na začiatku ORP museli ceny DA pokryť výrobné náklady (keďže ceny v prípade niektorých výrobcov z EÚ zaradených do vzorky boli nižšie ako náklady, čo sa prejavilo na zníženom zisku v roku 2018) a potom sledovali rovnaký klesajúci trend. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(224)

Združenia používateľov (58) vo svojom podaní tvrdili, že výrobné odvetvie Únie malo podiel na trhu vyšší než 90 %. Preto podľa týchto združení objem dovozu, s ktorým sa mu podarilo vstúpiť na trh Únie, má také obmedzené množstvá, že by nemohli vyvinúť žiadny zmysluplný konkurenčný tlak. Z toho dôvodu trh Únie s DA údajne nie je plne konkurenčný.

(225)

Podiel na trhu, ktorý má výrobné odvetvie Únie, je výsledkom jeho výkonnosti na trhu Únie bez nekalého súťažného konania tretích krajín. Neexistovala žiadna prekážka, ktorá by bránila dovozu vstúpiť na trh a súťažiť s výrobným odvetvím Únie. Trhový podiel výrobcov z Únie okrem toho nie je ukazovateľ, na základe ktorého bolo možné dospieť k záveru, že na trhu EÚ nie je hospodárska súťaž, najmä keď tento trhový podiel má viac než 20 výrobcov a žiadny z nich nemá podiel vyše 20 %. Platné antidumpingové clá netvoria obchodnú prekážku, ale zabezpečuje spravodlivú hospodársku súťaž medzi Úniou a vyvážajúcimi výrobcami dotknutej krajiny. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(226)

Združenie RFPA tvrdilo, že antidumpingové opatrenia majú negatívny vplyv na svetový obchod, keďže umožňujú výrobcom z Únie zapojenie do škodlivej vývoznej činnosti využívaním výhody uzavretého domáceho trhu na nekalú činnosť na vývozných trhoch. Podľa združenia najviac stúpol vývoz výrobcov z Únie do krajín ako India, Srbsko, Austrália a Ukrajina, kde sú najnižšie ceny. Združenie RFPA tvrdilo, že sa vyvážalo za ceny, ktoré by boli podhodnotené oproti cenám výrobcov z Únie na domácom trhu v EÚ. A napokon, vývoz do týchto tretích krajín zostal na dosť vysokej úrovni alebo sa ešte ďalej zvýšil počas ORP.

(227)

Komisia poznamenala, že vývoz výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 6 % a predstavoval približne 30 % ich celkového predaja v ORP. Najdôležitejšími vývoznými trhmi boli Čína, Ukrajina a Brazília. Na základe údajov Eurostatu boli priemerné vývozné ceny na týchto trhoch a v tretích krajinách celkovo vyššie ako ceny na trhu Únie. Tento argument sa preto zamietol.

(228)

Viacero strán tvrdilo, že vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie je názorným príkladom jeho schopnosti súťažiť globálne bez zvýhodnenia antidumpingovými opatreniami. Toto správanie svedčí o tom, že by nedošlo k opätovnému výskytu ujmy, keďže odvetvie výroby DA v Únii bolo schopné súťažiť s ktorýmkoľvek iným účastníkom trhu v rozsahu, ktorý v skutočnosti spôsobuje ujmu menej konkurencieschopným výrobcom na celom svete.

(229)

Skutočnosť, že ruskí vyvážajúci výrobcovia a výrobné odvetvie Únie môžu súťažiť na trhoch iných tretích krajín s odlišnými charakteristikami trhu neznamená, že by znovu nevznikla ujma, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, keď sa konkrétne v odôvodnení 169 dospelo k záveru, že ruskí výrobcovia DA by vyvážali veľké množstvá DA do Únie za dumpingové ceny. Vývoz výrobného odvetvia Únie navyše počas ORP predstavoval približne 30 % jeho výkonu. Vzhľadom na skutočnosť, že výrobné odvetvie DA je kapitálovo náročné s vysokými fixnými nákladmi, prevádzkovanie len na 30 % výkonu by nebolo ekonomicky životaschopné. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(230)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca tvrdil, že výrobcovia z Únie prijali od vlády štátnu pomoc, ktorá im mala pomôcť okrem iného zvládnuť rastúce environmentálne náklady.

(231)

Komisia poznamenala, že prípadná pomoc, pokiaľ bola poskytnutá overeným výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, sa zohľadnila a viedla k čistým nákladom, ako sa uvádza v tabuľke o nákladoch v odôvodnení 199. Tento argument sa preto zamietol.

(232)

Združenia používateľov (59) tvrdili, že pri dovoze vzniká nielen clo, ale aj náklady po colnom konaní a ostatné náklady súvisiace s ďalším predajom tovaru distribútorom, ktoré nemusia nevyhnutne vznikať výrobnému odvetviu Únie, ale musia sa zohľadniť.

(233)

Komisia potvrdila, že dovozné ceny a ceny výrobného odvetvia Únie boli porovnané na tej istej úrovni, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 179.

(234)

Združenia používateľov (60) tvrdili, že s DA sa v Únii obchodovalo so značnou „trhovou prirážkou“ v porovnaní so svetovými cenami. Táto „trhová prirážka“ priamo vyplýva z uloženia bežného aj antidumpingového cla na dusičnan amónny. Je vyššia ako vážené priemerné nominálne clo a antidumpingové clo, keďže podľa ich tvrdenia clá zahŕňajú nominálny a dodatočný vplyv „na štruktúru dovozu a na domácu spotrebu vplyvom na vyvážajúce krajiny, ktoré majú najvyššiu vývoznú konkurencieschopnosť“. Používatelia zaplatili 73 % „trhovej prirážky“ v antidumpingovom cle a 27 % v bežnom cle.

(235)

Komisia poznamenala, že výpočet tzv. trhovej prirážky vo vzťahu k antidumpingovému clu je chybný. Antidumpingové clo na dovoz z Ruska bolo stanovené na úrovni odstránenia ujmy, ktorej výpočet zohľadňuje uplatniteľné clo. Vo výpočte, ktorý poskytlo združenie poľnohospodárov sú tak dvakrát započítané clo, ktoré potom prisudzujú „ochrane trhu z antidumpingového cla“. Navyše úroveň odstránenia ujmy, na ktorej boli stanovené súčasné clá, nie je „trhová prirážka“, ako tvrdilo združenie používateľov. Úroveň odstránenia ujmy je stanovená s cieľom odstrániť ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Ujma by sa odstránila, ak by výrobné odvetvie Únie bolo schopné pokryť svoje výrobné náklady a dosiahnuť zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku na trhu Únie, aký by oprávnene mohol dosiahnuť za normálnych podmienok súťaže tento druh odvetvia v tomto sektore, a to bez dumpingového dovozu. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(236)

Združenia používateľov (61) ďalej tvrdili, že výrobcovia DA z Únie boli schopní stanoviť ceny umelo vysoko s cieľom dosiahnuť značné úrovne zisku. Hoci Európska komisia zistila, že odvetvie výroby DA v Únii by malo dosahovať cieľový zisk 8 % za normálnych trhových podmienok.

(237)

Komisia poznamenala, že cieľový zisk, použitý na stanovenie cieľovej ceny pri výpočte úrovne ujmy, bol posúdený ako primeraný minimálny zisk, ako sa stanovil pri poslednom priebežnom revíznom prešetrovaní (62), ktorý by výrobné odvetvie Únie mohlo očakávať v prípade neprítomnosti dumpingu spôsobujúceho ujmu. Skutočnosť, že sa predmetnému výrobnému odvetviu podarilo dosiahnuť ešte vyššie rozpätie zisku, je dôkazom účinnosti zavedených opatrení a životaschopnosti výrobného odvetvia Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(238)

Združenia používateľov (63) tvrdili, že vysoké ceny DA zároveň ovplyvňujú ceny dusičnanu amónno-vápenatého (ďalej len „DAV“), a v prípade DAV bola odhadnutá podobná „trhová prirážka“ (írski poľnohospodári používajú DAV, pretože DA je v Írsku zakázaný).

(239)

Po prvé, DAV je mimo rozsahu aktuálneho prešetrovania. Po druhé, platné opatrenia nebránia spoločnostiam z Ruska (alebo iných tretích krajín) vyrábať a dovážať DAV na trh Únie (na tento výrobok sa nevzťahuje žiadne antidumpingové ani antisubvenčné clo); navyše jeho cena na trhu Únie môže byť podľa tvrdenia atraktívna. Po tretie, je prirodzené, že ceny dusíkatých hnojív, pri ktorých je hlavnou surovinou plyn, úzko korelujú, a preto ceny DA a DAV môžu sledovať rovnaký trend. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(240)

Združenia používateľov (64) v nadväznosti na poskytnutie informácií zopakovali svoje tvrdenie, pokiaľ ide o protisúťažné správanie nadmerne chránených výrobcov hnojív a narušenia obchodu spôsobené vysokými prekážkami vstupu na trh Únie s hnojivami [tvrdili, že tieto prekážky obchodu (clá a antidumpingové clá) bránia hospodárskej súťaži a umožňujú výrobcom z Únie spoločne stanovovať prehnane vysoké ceny), bez toho, aby poskytli podporné dôkazy. Údajne prehnaná povaha cien v Únii sa ďalej rozoberá v odôvodnení 244. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(241)

Rovnaké združenia používateľov potom tvrdili, že Komisia nevykonala komplexné posúdenie zamerané na budúcnosť (t. j. po ORP), v ktorom by vzala do úvahy prepad cien plynu (65) a súčasný nárast cien DA (na základe prognózy podľa vlastných získaných informácií o trhu (66)) v Únii.

(242)

Podľa Svetovej banky (67) v skutočnosti cena zemného plynu v Európe začala klesať v roku 2019, v roku 2021 začne stúpať a v roku 2023 dosiahne úroveň z roku 2016 (začiatok posudzovaného obdobia). Ako sa podrobne uvádza v odôvodnení 223, podľa zistení v rámci tohto prešetrovania predajná cena DA počas posudzovaného obdobia sledovala trend ceny zemného plynu v Únii. Preto nie je dôvod predpokladať v budúcnosti odlišný trend. Neboli predložené žiadne dôkazy v súvislosti s vývojom cien DA vo vzťahu k cenám zemného plynu v Únii, ktoré by umožnili spochybniť ich vzťah. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(243)

Rovnaké združenia používateľov ďalej tvrdili, že Komisia v rozpore so všetkými dostupnými skutočnosťami (68) popiera existenciu významnej „trhovej prirážky“ v prípade DA v Únii v porovnaní s DA v iných regiónoch.

(244)

Po prvé, tzv. trhová prirážka, ktorú vypočítali združenia používateľov, bola rozdielom medzi spotovými cenami DA (t. j. cenami v prípade uskutočnených predajných transakcií, ponúk) vo Francúzsku a v Čiernomorskom regióne počas posudzovaného obdobia (69). Preto nemohli byť rozhodujúce pri ich porovnaní so skutočnými cenami DA pri uskutočnených a overených predajných transakciách výrobcov z Únie zaradených do vzorky (70), ako sa podrobne uvádza v odôvodnení 199. Po druhé, počas obdobia prešetrovania v rámci tohto prešetrovania boli skutočné ceny DA v Únii v prípade všetkých spoločností zaradených do vzorky nižšie ako spotové ceny DA v Čiernomorskom regióne (71) (ako združenia uviedli v novembri 2019 (72)). V tabuľke sa uvádzajú dva súbory cien.

Tabuľka 12

Spotové ceny DA v Čiernomorskom regióne v porovnaní s priemernou predajnou cenou výrobcov z Únie v Únii

 

2016

2017

2018

OP

Voľne ložený DA, úroveň dodania FCA v Čiernomorskom regióne, prístav EÚ (EUR/t)

[192 – 197]

[212 – 217]

[200 – 205]

[210 – 215]

Priemerná predajná cena výrobcov z Únie v Únii (EUR/t)

191

199

204

219

Zdroj: podanie združení AGBP a IFA z 5. 11. 2019 a overené vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(245)

Ako preukazujú údaje predložené združením poľnohospodárov a overené údaje o predaji výrobného odvetvia Únie, v rokoch 2016 a 2017 boli ceny v Únii v skutočnosti nižšie ako tie, ktoré združenie poľnohospodárov predložilo ako svetové ceny. V roku 2018 dosahovali podobnú úroveň a potom v ORP boli ceny v Únii iba nepatrne vyššie (o menej ako 9 EUR/t alebo menej ako 4 %). Počas troch zo štyroch posudzovaných období boli teda ceny v Únii buď nižšie, alebo rovnaké ako cena, ktorú poľnohospodári považujú za svetovú. Samotný nárast počas ORP na menej ako 4 % nad úroveň, ktorá sa považuje za „svetovú cenu“, nebol stály ani významný. Dôkazy poskytnuté združením poľnohospodárov teda údajnú existenciu prirážky na trhu Únie pri krížovej kontrole s údajmi overenými počas prešetrovania nepodporili. Po tretie, spotová cena v Čiernomorskom regióne v ORP opätovne predložená združeniami v ich pripomienkach k poskytnutiu informácií (73) sa oproti spotovej cene predloženej v novembri 2019 (74) znížila (z [210 – 215] EUR/t, ktorá bola pôvodne predložená, na 178 EUR/t). Neposkytlo sa žiadne vysvetlenie tohto rozdielu. Spotová cena DA v Čiernomorskom regióne napokon bola najmä cenou ruských a gruzínskych vývozcov DA a predstavovala ceny v jednom danom regióne. Preto ju nebolo možné považovať za svetovú cenu. Na základe uvedeného sa tvrdenie strán zamietlo.

(246)

Stála misia Ruskej federácie sa v nadväznosti na poskytnutie informácií vyjadrila, že výrobné odvetvie Únie má stabilné postavenie a nachádza sa v dobrej finančnej situácii. Prínosom preň bol pokles cien plynu. Niektoré ukazovatele, ako je zamestnanosť, jednotková predajná cena, priemerné náklady práce a investície, majú tendenciu stabilne stúpať.

(247)

Treba pripomenúť, že v prešetrovaní sa počas posudzovaného obdobia naozaj dospelo k tomuto zisteniu. Pravdepodobná situácia výrobného odvetvia Únie v prípade, že by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, sa analyzovala oddelene od ujmy v odôvodneniach 298 – 303.

(248)

Rovnaká zainteresovaná strana bez poskytnutia dôkazov zopakovala tvrdenie, že výrobcovia DA ovládajú trh Únie a sú takmer výlučnými dodávateľmi, čo následne poškodzuje konečných používateľov a poľnohospodárske odvetvie Únie. Opatrenia uložené na DA v Únii viedli k narušeniu hospodárskej súťaže, inflácii cien DA v Únii a rozdielom medzi cenami v Únii a svetovými cenami.

(249)

Bez ďalších dôkazov a vzhľadom na to, že podobné tvrdenia v súvislosti s podielom výrobného odvetvia Únie na trhu a cenami DA v Únii počas posudzovaného obdobia sa riešili v odôvodneniach 222 – 223 a 225, sa tvrdenie strany zamietlo.

(250)

Viaceré zainteresované strany (75) tvrdili, že analýza výrobného odvetvia Únie sa zakladala na zrejmej chybe v posúdení, keďže Komisia vo svojich zisteniach výslovne vylúčila tzv. stabilizovaný DA. Konkrétnejšie išlo o to, že v mikroekonomických alebo makroekonomických ukazovateľoch neboli zahrnuté žiadne údaje o tzv. stabilizovanom DA. Ďalej na základe svojej predloženej databázy informácií o trhu tvrdili, že ak by sa do nich tzv. stabilizovaný DA zahrnul, spotreba DA v Únii by bola podstatne väčšia ako tá, ktorá sa uvádza v odôvodnení 172.

(251)

Ako sa uvádza v oddiele 4.5.2, makroekonomické ukazovatele sa okrem iných uvedených zdrojov získali na základe overených údajov poskytnutých výrobným odvetvím Únie a na základe prieskumov združenia Fertilizers Europe, ktorých súčasťou bol prešetrovaný výrobok v plnom rozsahu, ako sa opisuje v odôvodnení 54. Pokiaľ ide o tzv. stabilizovaný DA, v týchto prieskumoch sa zhromažďovali najmä údaje o DA so živinou fosfor a/alebo draslík.

(252)

Pokiaľ ide o spotrebu v Únii, overeniami predaja výrobcov z Únie zaradených aj nezaradených do vzorky na trhu Únie sa potvrdilo, že oba súbory údajov zahŕňali prešetrovaný výrobok v plnom rozsahu, ako sa opisuje v odôvodnení 54. Pokiaľ ide o tzv. stabilizovaný DA, v prieskumoch združenia Fertilizers Europe a dotazníkoch výrobcov z Únie sa zhromažďovali najmä údaje o DA so živinou fosfor a/alebo draslík. Navyše pri sčítaní objemov predaja DA, NK (DA so živinou draslík) a NP (DA so živinou fosfor) (76) výrobcov z Únie v EÚ podľa databázy informácií o trhu, ktorú poskytli tieto zainteresované strany (77), boli tieto objemy predaja do značnej miery v súlade s celkovými objemami predaja výrobcov z Únie uvedenými v odôvodnení 193.

(253)

Rovnako štatistické údaje o dovoze z Ruska a zo všetkých iných tretích krajín vychádzali z úrovne kódu TARIC, takže obsahovali všetky kódy uvedené v odôvodnení 54. Potvrdilo sa teda, že analýza výrobného odvetvia Únie a spotreby v Únii sa vzťahuje na celý rozsah prešetrovaného výrobku vymedzený v odôvodnení 54. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(254)

Rovnaké zainteresované strany tvrdili, že Komisia urobila zrejmú chybu v posúdení pri určovaní vzorky výrobcov z Únie. Konkrétne vzorka neodrážala výrobné náklady výrobného odvetvia Únie ako celku, keďže dvaja výrobcovia zaradení do vzorky (spoločnosti AB Achema a Grupa Azoty Zaklady Azotowe Pulawyu S.A.) údajne mali umelo vysoké náklady na zemný plyn. Takisto tvrdili, že v zisteniach v rámci prešetrovania nebolo nič, z čoho by vyplývalo, či boli ceny plynu zaplatené týmito dvoma výrobcami z Únie reprezentatívne, pokiaľ ide o ceny na trhu Únie s plynom, a ako sa táto otázka prešetrovala.

(255)

Do vzorky boli zaradení traja výrobcovia z Únie, a to z Litvy, Poľska a Francúzska, pričom táto vzorka je reprezentatívna, pokiaľ ide o situáciu výrobného odvetvia Únie ako celku, v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia. V tejto súvislosti by sa malo objasniť, že súčasťou štandardného postupu overovania je kontrola, či sú ceny surovín uvedené vo vyplnených dotazníkoch nezávislé (konkrétne či sú suroviny zaznamenané vo výrobných nákladoch v súlade s hodnotou na voľnom trhu). Náklady na suroviny uvedené dvoma výrobcami z Únie zaradenými do vzorky sa teda krížovo skontrolovali s verejne dostupnými informáciami (78), pričom boli v súlade s prevládajúcimi trhovými cenami a ich vývojom v Únii počas celého posudzovaného obdobia. Ceny plynu a iné náklady na získanie plynu sa síce môžu v jednotlivých členských štátoch líšiť, ale zistenia Komisie vychádzali z reprezentatívnej vzorky troch výrobcov z Únie. Vzhľadom na to, že v Poľsku a Litve sa nachádza významná výroba DA (31 % celkovej výroby v Únii a 43 % spolupracujúcich výrobcov DA z Únie v ORP), Komisia správne dospela k záveru, že zistenie, ktorého súčasťou sú údaje poskytnuté dvoma výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, ktorí získavajú plyn, bolo reprezentatívne pre celé výrobné odvetvie Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(256)

Rovnaké zainteresované strany ďalej tvrdili, že v odôvodnení 200 sa odkazuje na zvýšenie ceny suroviny, konkrétne zemného plynu, ako na dôvod zvýšenia výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie. Komisia však mala k tomuto tvrdeniu poskytnúť podporné údaje, a to kúpne ceny zemného plynu výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Tieto zainteresované strany tvrdili, že verejne dostupnými cenami plynu v Únii nie sú zodpovedané otázky týkajúce sa vývoja kúpnej ceny zemného plynu výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Dodali, že Komisia mala potvrdiť aj to, do akej miery sa zistenia v odôvodnení 200 uplatňujú na spoločnosť Yara France, ktorá nenakupuje plyn na účel výroby DA, a že tvrdenie (v rovnakom odôvodnení), podľa ktorého je plyn najdôležitejšou surovinou na výrobu dusičnanu amónneho predstavujúcou viac než 60 % celkových výrobných nákladov, sa netýka všetkých troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(257)

Komisia potvrdzuje, že výrobné náklady na tonu uvedené v odôvodnení 200 predstavujú vážené priemerné výrobné náklady na tonu všetkých troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Skutočnosť, že dvaja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky sú vertikálne integrovaní a vyrábajú medziprodukty na výrobu DA, ako napríklad amoniak, na mieste, zatiaľ čo tretí výrobca z Únie zaradený do vzorky ho nakupuje, nie je v rozpore s tvrdením, že zemný plyn je najdôležitejšou surovinou na výrobu dusičnanu amónneho predstavujúcou viac než 60 % celkových výrobných nákladov. Konkrétne náklady na výrobu dusičnanu amónneho sa priamo odvíjajú od nákladov na zemný plyn (v prípade vertikálne integrovaných výrobcov) alebo od nákladov na amoniak, ktorý je medziproduktom vyrábaným zo zemného plynu a ktorého cena sa takisto odvíja od ceny zemného plynu. Náklady na suroviny uvedené výrobcami z Únie zaradenými do vzorky v ich vyplnených dotazníkoch sa krížovo skontrolovali s verejne dostupnými informáciami (79), pričom sa zistilo, že počas celého posudzovaného obdobia boli v súlade s prevládajúcimi trhovými cenami a ich vývojom v Únii. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(258)

Rovnaké zainteresované strany takisto tvrdili, že Komisia mala vysvetliť, na akom základe dospela k záveru, že medzi znížením cien plynu a znížením cien DA počas ORP došlo v Únii k časovému oneskoreniu, a overila tento záver, a prečo sa tak stalo (odôvodnenie 223).

(259)

Malo by sa objasniť, že ceny DA výrobcov z Únie zaradených do vzorky v ORP sa zhromažďovali na základe transakcií v ich vyplnených dotazníkoch, a preto ich bolo možné vypočítať za každý mesiac ORP. Vývoj ceny plynu v Únie na mesačnom základe bol k dispozícii od Svetovej banky (80). Základom záveru v odôvodnení 223 boli tieto dva súbory údajov. Ako sa vysvetľuje v danom odôvodnení, niekoľkomesačný časový posun bol spôsobený skutočnosťou, že na začiatku ORP museli ceny DA najprv pokryť/dosiahnuť výrobné náklady (t. j. zvyšovali sa, keďže ceny v prípade niektorých výrobcov z EÚ zaradených do vzorky boli nižšie ako výrobné náklady, čo sa prejavilo na zníženom zisku v roku 2018) a potom sledovali rovnaký klesajúci trend.

(260)

Iný ruský vyvážajúci výrobca tvrdil opak, teda že náklady na zemný plyn a ceny DA sledujú rozličné trendy. Ako dôkaz svojho tvrdenia predložil spotové ceny DA (t. j. ceny v prípade uskutočnených predajných transakcií, ponúk) v rôznych regiónoch v porovnaní s cenami zemného plynu uverejnenými Svetovou bankou a MMF.

(261)

Po prvé, spotové ceny DA nemohli byť rozhodujúce pri ich porovnaní so skutočnými cenami DA zo závodu v prípade uskutočnených a overených predajných transakcií výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ako sa podrobne uvádza v odôvodnení 199, keďže zahŕňali aj ceny ponúk, ktoré sa nemuseli zrealizovať. Spotové ceny navyše majú pôvod iba v jednom členskom štáte, a to vo Francúzsku, zatiaľ čo skutočné ceny použité Komisiou pochádzajú z reprezentatívnej vzorky troch členských štátov, teda Francúzska, Litvy a Poľska. Po druhé, ako sa vysvetľuje v rovnakom odôvodnení, počas posudzovaného obdobia bol nárast cien DA v Únii ovplyvnený nárastom výrobných nákladov, konkrétne nákladov na zemný plyn. Ako sa podrobnejšie uvádza v odôvodnení 257, náklady na suroviny výrobcov z Únie zaradených do vzorky (vrátane nákladov na zemný plyn) boli počas celého posudzovaného obdobia v súlade s prevládajúcimi trhovými cenami a ich vývojom v Únii. Náklady na zemný plyn a ceny DA teda sledovali v Únii počas posudzovaného obdobia rovnaký trend. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(262)

Rovnaký ruský vyvážajúci výrobca tvrdil, že pri cenách DA v Únii zistených v tomto prešetrovaní (odôvodnenie 199) chýbalo vysvetlenie, ako sa vypočítali. Strana tvrdila, že tieto ceny boli ceny zo závodu v Poľsku a Litve. Strana navyše uviedla, že Komisia pri vytvorení cien zo závodu odpočítala predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk prepojených obchodníkov týchto výrobcov z Únie.

(263)

Malo by sa objasniť, že ceny DA výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa zhromaždili v ich vyplnených dotazníkoch. Tieto ceny Komisia nevypočítala, ale overila ich počas príslušných overovaní na mieste u výrobcov z Únie. Ceny DA uvedené v odôvodnení 199, ako sa uvádzajú v tabuľke 8, sa týkajú overených údajov všetkých troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Dotazník s pokynmi pre výrobcov z Únie zaradených do vzorky, v rámci ktorého sa tieto ceny zhromaždili, je k dispozícii na webovej stránke GR TRADE k tomuto prípadu (81). Vyplýva z neho, že predajné ceny sa zhromažďujú na úrovni cien zo závodu (z výroby) (išlo teda o čistú hodnotu predaja bez akýchkoľvek nákladov na dopravu do priestorov zákazníka), bez DPH, bez dobropisov a obchodných zliav. Neodpočítavajú sa žiadne predajné, všeobecné a administratívne náklady ani zisk prepojených obchodníkov. Ide teda o ceny zo závodu všetkých troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(264)

Rovnaký ruský vyvážajúci výrobca tvrdil, že priemerné vývozné ceny výrobcov z Únie pri vývoze na trhy tretích krajín nemohli byť vyššie ako ich ceny na trhu Únie, ako sa podrobne uvádza v odôvodnení 227. Uviedol, že ceny výrobcov z Únie pri vývoze na trhy tretích krajín sú potenciálne dumpingové, pričom odkázal na zistenia austrálskej vlády, ktorá v roku 2019 uložila antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho zo Švédska (82).

(265)

Ako sa uvádza v odôvodnení 227, ceny DA výrobcov z Únie pri vývoze na trhy tretích krajín sa zakladali na údajoch Eurostatu (83). Na základe toho bola v ORP cena vývozu do Číny 426 EUR/t, na Ukrajinu 308 EUR/t a do Brazílie 375 EUR/t na úrovni dodania FOB. Priemerná vývozná cena pri vývoze do tretích krajín (celkovo) bola počas rovnakého obdobia 397 EUR/t na úrovni dodania FOB. Tieto ceny boli vyššie ako priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie v EÚ počas ORP. Antidumpingové clá uložené v Austrálii voči Švédsku sa týkajú iba jedného členského štátu a iného obdobia, takže sa nimi nespochybnili zistenia Komisie v rámci tohto revízneho prešetrovania. Tvrdenie strany bolo preto zamietnuté.

(266)

Viaceré zainteresované strany (84) takisto tvrdili, že Komisia mala vysvetliť, na akom základe dospela k záveru, že „navyše ceny DA sa odvíjajú aj od cien močoviny, ktorá je ďalším faktorom pri rokovaniach o cene“ (odôvodnenie 222), a na akom základe toto tvrdenie overila.

(267)

Toto konkrétne tvrdenie sa uvádzalo vo vyplnenom dotazníku výrobcu z Únie zaradeného do vzorky (85). Močovina je svetovou komoditou, ktorej cena sa takisto odvíja od ceny zemného plynu, ktorý je jej hlavnou surovinou (86). Na základe toho Komisia dospela k záveru, že okrem iného je faktorom, ktorý ovplyvňuje cenu DA, aj cena močoviny.

(268)

Rovnaké zainteresované strany takisto tvrdili, že Komisia mala vysvetliť, ako dospela k záveru, že „bola cena plynu v Únii vyššia než na mnohých ďalších trhoch“ (odôvodnenie 222).

(269)

K tomuto záveru sa dospelo na základe verejne dostupnej štvrťročnej správy o európskych trhoch s plynom (87), v ktorej sa priemerná maloobchodná cena plynu pre priemyselné podniky v EÚ na úrovni približne 2,5 eurocentu/kWh v ORP porovnávala s cenami niektorých dôležitých obchodných partnerov EÚ a významných výrobcov DA vrátane Ruska. Ako sa uvádza v správe, maloobchodné ceny plynu pre priemyselné podniky boli v ORP na úrovni nižšej ako 1 eurocent/kWh v Rusku a približne na úrovni 1,2 eurocentu/kWh v Spojených štátoch amerických.

(270)

Viaceré zainteresované strany (88) ďalej tvrdili, že Komisia urobila zrejmú chybu v posúdení pri určovaní vzorky výrobcov z Únie. Konkrétne nevzala do úvahy, že ujma v prípade UAN (89) mohla mať vplyv na DA.

(271)

Skutočnosť, že výroba DA mohla ovplyvniť všetky výrobné linky v predchádzajúcom článku výrobného reťazca (amoniak, kyselina dusičná), ďalšom článku výrobného reťazca (UAN) aj súvisiacej výrobe (DAV, A5, močovina) (ako sa uvádza v odôvodnení 350), nie je v rozpore so skutočnosťou, že ujmu (ktorá sa prejavila v rôznych hospodárskych ukazovateľoch vrátane ukazovateľa výrobných nákladov) by bolo možné pripísať osobitne konkrétnemu výrobku. Komisia navyše nezistila počas ORP žiadnu ujmu pre výrobné odvetvie DA Únie a jej záver, že uplynutie platnosti opatrení by sa nemalo umožniť, vychádza z jej analýzy pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy. Komisia teda zistila, že tvrdenie bolo nielen nesprávne, ale vzhľadom na skutočnosti v tomto prípade aj bezvýznamné. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(272)

Viaceré zainteresované strany (90) zopakovali tvrdenie, že Komisia urobila zrejmú chybu v posúdení pri určovaní vzorky výrobcov z Únie. Podľa týchto strán neboli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky reprezentatívni, pokiaľ ide o úplný rozsah podobného výrobku, keďže nevyrábali tzv. stabilizovaný DA a DA priemyselnej kvality, takže výrobné odvetvie Únie odrážali iba čiastočne. Navyše tvrdili, že Komisia vybrala dvoch výrobcov z Únie, ktorí sú prepojení s ruskými výrobcami: Grupa Azoty Zaklady Azotowe Pulawyu S.A. bola prepojená s ruskými výrobcami, zatiaľ čo ďalší z výrobcov z Únie zaradených do vzorky bol zapojený do nákupu ruského DA na dovoz do celého sveta vrátane trhu Únie.

(273)

Ako sa uvádza v odôvodnení 33, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky boli najväčšími výrobcami dusičnanu amónneho v Únii, pokiaľ ide o objem výroby a predaja. Predstavovali 30 % celkovej výroby podobného výrobku (teda vrátane tzv. stabilizovaného DA a DA priemyselnej kvality) v Únii počas ORP. Vzorka výrobcov z Únie teda bola reprezentatívna, pokiaľ ide o situáciu výrobného odvetvia Únie ako celku, v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia. Navyše neexistuje právna požiadavka, podľa ktorej by museli byť do vzorky na to, aby bola reprezentatívna, zaradení výrobcovia všetkých prešetrovaných druhov výrobkov. V tomto zmysle boli do vzorky zaradení výrobcovia z Únie vyrábajúci druhy výrobkov, ktoré sú priamou konkurenciou predmetného dovozu. Komisia napokon v tomto prípade nezistila žiadnu ujmu výrobného odvetvia Únie. Tvrdenie, že vzorka výrobcov z Únie nebola reprezentatívna, pokiaľ ide o situáciu výrobného odvetia Únie, preto bolo zamietnuté.

(274)

V súvislosti s údajným prepojením dvoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky s ruskými výrobcami Komisia na základe informácií zhromaždených počas prešetrovania zistila, že obe spoločnosti zaradené do vzorky sa považovali za výrobcov z Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. V prípade spoločnosti Grupa Azoty Zaklady Azotowe Pulawyu S.A. ruský vyvážajúci výrobca vlastnil menšinový podiel v rámci tohto výrobcu z Únie prostredníctvom holdingovej spoločnosti a neboli medzi nim žiadne obchodné prepojenia. Pokiaľ ide o druhého výrobcu z Únie zaradeného do vzorky, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 309, s ruským DA obchodovali subjekty skupiny, do ktorej výrobca z Únie patrí, pričom vo vzťahu k danému výrobcovi z Únie zaradenému do vzorky nie sú podstatné (91). Dôvody na vylúčenie týchto spoločností z definície výrobného odvetvia Únie neexistovali a toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(275)

Jeden ruský vyvážajúci výrobca tvrdil, že využitie kapacity výrobcov z Únie bolo vypočítane nesprávne, keďže vychádzalo z kapacity prilovania. Dvaja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky vyrábali UAN a DA a využívali rovnaký medziprodukt, teda taveninu dusičnanu amónneho. Strana tvrdila, že pre týchto výrobcov je dostupnosť taveniny dusičnanu amónneho obmedzením a že využitie kapacity by sa malo pri týchto výrobcoch počítať na základe dostupnosti taveniny DA alebo skutočnej výroby DA. Toto tvrdenie bolo zamietnuté z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 110.

(276)

Rovnaký ruský vyvážajúci výrobca tvrdil, že porovnanie cien Komisie (výpočet cenového podhodnotenia) bolo statické a nezohľadňoval sa v ňom vývoj v priebehu času ani spojenie s inými relevantnými skutočnosťami (ako sú zmeny cien, zvýšenia podielov na trhu, zastupiteľnosť výrobkov, druhy výrobkov, vo vzťahu ku ktorým zistila cenové podhodnotenie). Takýmto preskúmaním by sa mali odhaliť zmeny cien a trendy vo vzťahu medzi cenami dovozu a cenami domácich podobných výrobkov.

(277)

Výpočet cenového podhodnotenia sa ako zvyčajne vykonal pre ORP a týkal sa druhov výrobkov (PCN – kontrolné čísla výrobku určené pre toto prešetrovanie), s ktorými obchodovali ruskí výrobcovia. Výpočet cenového podhodnotenia vychádzal z obmedzených množstiev dovozu počas ORP, ktoré sa považovali za nereprezentatívne. Akýkoľvek záver, ku ktorému sa dospelo na základe tohto výpočtu, má teda obmedzený význam. Na základe toho sa teda nemohli vykonať budúce prognózy vzťahu medzi cenami ruského dovozu a cenami domácich podobných výrobkov. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(278)

Rovnaký ruský vyvážajúci výrobca tvrdil, že odpočítanie antidumpingového cla nebolo odôvodnené pri výpočtoch cenového podhodnotenia komoditného výrobku, pri ktorom je cena stanovená na základe ponuky a dopytu, a to bez vysvetlenia, prečo by to tak malo byť.

(279)

Pokiaľ ide o výpočet cenového podhodnotenia opísaný v oddiele 4.3.3, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 181, porovnanie ruských cien vývozu do Únie s cenami výrobcov z Únie sa vykonalo pomocou dvoch metód, pričom pri jednej sa zohľadnili zavedené antidumpingové opatrenia a pri druhej nie. Pokiaľ ide o výpočet potenciálneho cenového podhodnotenia (pri neexistencii opatrení) opísaný v odôvodnení 294, porovnanie ruských cien vývozu do tretích krajín s cenami výrobcov z Únie nezahŕňalo antidumpingové clá, keďže išlo o súčasť analýzy zameranej na budúcnosť. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(280)

Viaceré zainteresované strany tvrdili, že Komisia sa opiera o nepresné a hypotetické výpočty s cieľom tvrdiť, že ruský dovoz by vstúpil na trh Únie s úrovňami cien spôsobujúcimi ujmu:

i)

Komisia by mala takisto zabezpečiť, aby sa cena ruského DA porovnala s cenou výrobcov z Únie na rovnakej úrovni obchodu, čiže dovoznú cenu, ktorá sa brala do úvahy na účely cenového podhodnotenia, nemožno upraviť so zreteľom na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk prepojených obchodných subjektov ani so zreteľom na úverové náklady;

ii)

spravodlivé porovnanie cien na účely cenového podhodnotenia si vyžadovalo úpravu so zreteľom na rozdiely medzi prilovaným a granulovaným DA;

iii)

pravdepodobná cenová úroveň ruského dovozu by sa nemala porovnávať so skutočnou predajnou cenou výrobného odvetvia Únie, keďže došlo k umelej inflácii z dôvodu nedostatočnej konkurencie spôsobenej prekážkami na trhu;

iv)

výpočet rozpätia podhodnotenia ceny by sa mal vykonať iba na základe predaja stabilizovaného DA spoločnosťou Uralchem do Únie;

v)

vylúčenie dovozu v objeme viac ako dva milióny ton pri odhade pravdepodobných cenových úrovní dovozu z Ruska, ako sa uvádza v odôvodnení 294, nemalo žiadne opodstatnenie;

vi)

Komisia by nemala používať zrážky v prípade predaja EÚ, ak sa predaj EÚ nepovažuje za reprezentatívny. Pri používaní takýchto zrážok EÚ ich navyše Komisia nevypočítala správne, najmä pokiaľ ide o náklady spojené s dopravou na hranici EÚ.

(281)

Pokiaľ ide o výpočet cenového podhodnotenia pomocou skutočného ruského predaja na vývoz na trh Únie, Komisia zdôraznila, že jej rozhodnutie predĺžiť zavedené opatrenia nevychádza z cenového podhodnotenia zisteného počas ORP. Po prvé, Komisia zistila, že výrobné odvetvie Únie počas ORP neutrpelo ujmu. Po druhé, ako uznali viaceré strany, cenové podhodnotenie vychádzalo z obmedzeného množstva dovozu počas obdobia revízneho prešetrovania, ktoré sa považovalo za nereprezentatívne. Zistenie cenového podhodnotenia počas ORP má teda obmedzený význam, pokiaľ ide o situáciu výrobného odvetvia Únie počas ORP.

(282)

Pokiaľ ide o výpočet cenového podhodnotenia uvedený v odôvodnení 294, tento výpočet bol zameraný na odhad potenciálnej úrovne cenového podhodnotenia v budúcnosti v prípade, že by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení. Táto potenciálna úroveň cenového podhodnotenia a vytvorené ceny CIF (na základe cien vývozu na trhy tretích krajín) teda slúžili iba ako náhrada. Išlo o úkon vykonaný na účely určenia pravdepodobnej dovoznej ceny. Pokiaľ ide o bod i) zhrnutý v odôvodnení 280, vzhľadom na uvedené by úpravy, proti ktorým namietali zainteresované strany, podstatne neovplyvnili záver, že ruský dovoz by pri neexistencii antidumpingových opatrení pravdepodobne vstupoval na trh Únie za dumpingové ceny a naďalej by dochádzalo k značnému podhodnoteniu cien výrobcov z Únie (92).

(283)

Body ii), iii) a iv) zhrnuté v odôvodnení 280 sa riešili v odôvodneniach 183, 244 a 73. Pokiaľ ide o bod v), Komisia dovoz v objeme viac ako dva milióny ton nevylúčila. Informácia uvedená v odôvodnení 294 a v súvisiacej poznámke pod čiarou v skutočnosti znamená, že Komisia vzala do úvahy vývoz ruských vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky do všetkých miest určenia, ktorý v ORP predstavoval viac než dva milióny ton. Pokiaľ ide o bod vi), Komisia použila iba určité náklady spojené s dopravou, ktoré naďalej platili bez ohľadu na reprezentatívnosť objemu a cien predaja do EÚ. Tieto tvrdenia sa preto zamietli. Z dôvodu zachovania dôvernosti sa podrobnosti o údajných nesprávnych výpočtoch týkajúcich sa nákladov na nákladnú dopravu poskytli v samostatnej odpovedi spoločnosti. Komisia čiastočne súhlasí s tvrdeniami spoločnosti o výpočtoch. Výsledná zmena na úrovni CIF menšia ako 1 % na celoštátnej úrovni však nemala podstatný vplyv na zistenia Komisie v súvislosti s cenovým podhodnotením.

(284)

V nadväznosti na tvrdenia zainteresovaných strán, podľa ktorých Komisia náležite neuviedla metódu vytvorenia hodnôt CIF pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, Komisia uskutočnila 30. septembra a 21. októbra 2020 dodatočné poskytnutia informácií, ktorými primerane reagovala na toto tvrdenie.

5.   PRAVDEPODOBNOSŤ OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU UJMY

(285)

Komisia v odôvodnení 214 dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Komisia teda ďalej skúmala pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ktorú pôvodne spôsoboval dumpingový dovoz z Ruska, ak by sa opatrenia odvolali.

(286)

Na stanovenie pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy, ak by sa opatrenia mali odvolať, sa analyzovali tieto prvky: a) výrobná kapacita a voľná kapacita v Rusku; b) pravdepodobné cenové úrovne dovozu z Ruska v prípade neuplatňovania antidumpingových opatrení a c) atraktívnosť trhu Únie.

(287)

Výrobná kapacita a voľná kapacita v Rusku

(288)

Výrobná kapacita v Rusku počas obdobia revízneho prešetrovania bola vyše 10,5 milióna ton, s odhadovanou voľnou kapacitou 440 000 ton. Voľná kapacita zistená v Rusku by dosiahla 6 % spotreby v Únii. Ak by sa v plnej miere nasmerovala na trh Únie, bolo by možné ešte vyvážať značné objemy s mimoriadne silným vplyvom na niektoré členské štáty susediace s Ruskom.

(289)

S ohľadom na Plán rozvoja výroby minerálnych hnojív na obdobie do roka 2025, ktorý prijala ruská vláda (93), sa predpokladá zvýšenie výroby dusíkatých hnojív (pričom DA je jedným z najdôležitejších) (94) so zvýšením podielu vývozu na objeme výkonu na 65 % do roku 2025. Toto naznačuje, že väčšia časť ruského odvetvia výroby dusíkatých hnojív je orientovaná na vývoz.

(290)

Združenie RFPA tvrdilo, že účelom tohto plánu nie je podpora vývozu DA do Únie.

(291)

V pláne sa predpokladá zvýšenie výroby dusíkatých hnojív na úroveň 11,7 milióna ton v roku 2020 a 12,3 milióna ton v roku 2025. Podiel vývozu na objeme výkonu v prípade dusíkatých hnojív sa má do roku 2020 zvýšiť na 65 %, z čoho vyplýva, že väčšia časť ruského výrobného priemyslu dusíkatých hnojív je orientovaná na vývoz. Zároveň sa tu uvádza, že dopyt po minerálnych hnojivách (DA je jedným z najdôležitejších) na ruskom trhu nepresiahne 4 až 5 miliónov ton (počítaných ako 100 percent účinnej látky) a neprekročí 40 percent zaťaženia existujúcej kapacity. Rozvoj ruského trhu s minerálnymi hnojivami bude do roku 2025 obmedzovaný nízkou mierou účinného dopytu poľnohospodárskych výrobcov a nedostatkom kultúry používania minerálnych hnojív. Ako sa uvádza v odôvodnení 296, trh Únie je atraktívny pre ruských vyvážajúcich výrobcov. So zreteľom na túto skutočnosť a na uvedené údaje by zvýšené objemy uvedené v pláne napriek tomu, že plán sa na Úniu výslovne nezameriava, mohli byť potenciálne vyvezené na trhy tretích krajín vrátane trhu Únie, najmä ak by sa zrušili opatrenia.

(292)

Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

5.1.   Pravdepodobná úroveň cien dovozu z Ruska v prípade chýbajúcich antidumpingových opatrení

(293)

V odôvodnení 169 sa dospelo k záveru, že je pravdepodobné, že by ruskí vyvážajúci výrobcovia by vyvážali veľké množstvá DA do Únie, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, a že tento dovoz by sa pravdepodobne uskutočnil za dumpingové ceny.

(294)

Na účely posúdenia cenovej úrovne ruského DA bez opatrení sa vykonal výpočet cenového podhodnotenia zameraný na odhad potenciálnej úrovne cenového podhodnotenia v budúcnosti v prípade, že by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, s použitím cien vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do tretích krajín (95) a zistilo sa značné cenové podhodnotenie na úrovni 24,0 %. Pri týchto cenových úrovniach by došlo za krátky čas k prudkému zvýšeniu dovozu DA z Ruska.

(295)

Komisia po zvážení všetkých týchto prvkov spolu zistila, že je pravdepodobné, že by ruský dovoz vstúpil na trh Únie s dumpingovými cenami a spôsobil podhodnotenie cien výrobcov z Únie a vyvíjal tým značný tlak na ceny výrobcov z Únie, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení.

5.2.   Atraktívnosť trhu Únie

(296)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 118 a 137, trh Únie je z hľadiska veľkosti aj cien atraktívny. Únia predstavuje najväčší trh s DA na svete. Trh Únie zostáva atraktívny aj z hľadiska ceny (96). Ruskí vývozcovia majú na hnojivá v Únii zavedené distribučné kanály, ktoré im vývoz logisticky uľahčujú. Ceny dovozu z Ruska budú takisto pravdepodobne podhodnocovať ceny výrobného odvetvia Únie na trhu EÚ, čo ďalej naznačuje, že trh Únie je pre ruských výrobcov atraktívny.

(297)

Ako sa uvádza v odôvodnení 120, krajiny ako Ukrajina, Austrália a India (97) zaviedli obchodné ochranné opatrenia pred dovozom dusičnanu amónneho z Ruska. Ak by došlo k uplynutiu platnosti súčasných opatrení, vzhľadom na tieto opatrenia by bol trh Únie pre ruských výrobcov, ktorí sa pri vývoze na trhy iných tretích krajín stretávajú s ďalšími ťažkosťami, ešte atraktívnejší.

5.3.   Vplyv na výrobné odvetvie Únie

(298)

Ako sa uvádza v odôvodnení 169, je pravdepodobné, že ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, ruskí výrobcovia DA by vyvážali veľké množstvá DA do Únie za dumpingové ceny. Navyše možno odôvodnene očakávať, že v dôsledku atraktívnosti trhu Únie, ako sa opisuje v odôvodnení 296, keby sa opatrenia odvolali, prinajmenšom časť voľnej kapacity v Rusku by bola smerovaná na trh Únie. Pri úvahách o pravdepodobnom budúcom vývoji ruských vývozných cien, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 294, je pravdepodobné, že ceny ruského dovozu by boli značne podhodnotené oproti cenám výrobného odvetvia Únie.

(299)

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o objemy, by uplynutie platnosti opatrení veľmi pravdepodobne umožnilo ruským vyvážajúcim výrobcom rýchlo získať podiel na trhu Únie. Výrobné odvetvie Únie by potom čelilo okamžitému poklesu objemov predaja, podielu na trhu a zvýšeniu jednotkových fixných nákladov. Odvetvie výroby DA je odvetvie skutočne náročné na kapitál, ktoré potrebuje zachovať určitý objem výroby, aby sa fixné náklady ustálili na udržateľnej úrovni. Zvýšenie fixných nákladov následkom zníženia výroby a predaja nepriaznivo ovplyvní ziskovosť.

(300)

Navyše, ako sa uvádza v odôvodnení 174, očakáva sa ďalší pokles spotreby DA. Výrobné odvetvie Únie teda súťaží s ruským dovozom na čoraz menšom trhu. To s veľkou pravdepodobnosťou vyvolá opäť tlak na znižovanie cien s negatívnym vplyvom na ziskovosť a finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie. Zároveň by to výrobnému odvetviu Únie znemožnilo uskutočniť potrebné investície na splnenie zdravotných, bezpečnostných a environmentálnych noriem EÚ.

(301)

Kombinácia všetkých týchto faktorov by viedla k opätovnému výskytu ujmy.

(302)

Simulácia na základe scenára, podľa ktorého by sa výrobné odvetvie Únie prispôsobilo ruskej dovoznej cene (na úrovniach pozorovaných v súčasnosti v tretích krajinách vrátane cla a nákladov po dovoze) a zároveň si zachovalo objemy predaja a vznik rovnakých nákladov ako v ORP naznačila, že ziskovosť výrobného odvetvia Únie by sa dostala do straty [–25 – –29 %].

(303)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ak by sa opatrenia odvolali.

5.4.   Podania zainteresovaných strán

(304)

Ruská federácia tvrdila, že výrobcovia z Únie dôsledne kontrolujú sektor DA, keďže majú vysoký podiel na trhu, rastúcu výrobu a stúpajúci predaj. Podľa Ruskej federácie sú preto výrobcovia z Únie pripravení na odstránenie cla uvaleného na ruských konkurentov, ako sa potvrdzuje rastúcim vývozom DA z Únie.

(305)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že napriek klesajúcim objemom výroby a predaja malovýrobné odvetvie Únie podiel na trhu vyše 90 % počas celého posudzovaného obdobia. Týmto sa však nespochybňuje zistenie Komisie, že zvýšenie dumpingového dovozu z Ruska, ak by sa zrušili opatrenia, by nespôsobilo výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Pri prešetrovaní sa ukázalo, že trh s DA je citlivý na cenu. Z toho dôvodu by zvýšenie dumpingového dovozu z Ruska (ak by sa zrušili opatrenia) viedlo k strate objemov predaja výrobného odvetvia Únie a následne k strate objemu výroby potrebného na to, aby sa fixné náklady udržali na konkurencieschopnej úrovni (fixné náklady sa zvýšia, keďže sa rozložia na menší objem výroby s negatívnym vplyvom na ziskovosť). Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 298 až 302, výrobné odvetvie Únie by čelilo okamžitému poklesu objemov predaja, podielu na trhu a zvýšeniu jeho jednotkových fixných nákladov. Ziskovosť by sa výrazne prepadla do záporných čísel. Skutočne sa toto pozorovalo pri pôvodnom prešetrovaní, keď výrobcovia z Únie museli znížiť svoje ceny až pod hodnotu nákladov, aby si zachovali aspoň určitú úroveň predaja a mohli súťažiť s cenovo podhodnoteným ruským dovozom oproti cenám výrobného odvetvia Únie. Toto vedie k ujme pre výrobné odvetvie Únie v podobe poklesu predaja a podielu na trhu, a čo je najpodstatnejšie, k prepadu cien a ziskov výrobného odvetvia Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(306)

Združenie RFPA tvrdilo, že atraktívnosť trhu s DA v Únii je zveličená. EÚ sa v tejto súvislosti nelíšila žiadnymi dodatočnými výhodami. Napríklad náklady na dopravu z Ruska (Pobaltskej oblasti) do Brazílie, USA a Strednej Ameriky sú takmer rovnaké ako náklady na dopravu do EÚ. Dokonca vzhľadom na bezpečnostné obmedzenia a požiadavku Spojeného kráľovstva, dopravovať DA len malými plavidlami, boli náklady na prepravu do EÚ často vyššie ako do Brazílie.

(307)

Toto tvrdenie sa považovalo za vecne nesprávne. Pri prešetrovaní sa ukázalo, že náklady spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na dopravu do iných tretích krajín boli takmer o 30 % vyššie ako náklady na dopravu do Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(308)

Združenie RFPA ďalej uviedlo v podaní, že jeden z najväčších výrobcov z Únie ďalej predal DA nakúpený v Rusku na mieste určenia mimo Únie. Podľa združenia RFPA to bol dôkaz, že výrobcovia z Únie sa podieľajú na pochybnom obchodovaní na úkor poľnohospodárov v Únii. Antidumpingové opatrenia nemali slúžiť na rast výrobného odvetvia Únie na svetových vývozných trhoch, aby sa zisky zo zvýšeného predaja v Únii použili na nákupy údajne dumpingových výrobkov, ktoré by sa ďalej predávali na svetovom trhu.

(309)

Prešetrovaním sa zistilo, že za ďalším predajom DA nakúpeného z Ruska, ktorý RFPA uvádza, stoja subjekty mimo Únie aj z Únie patriace do skupiny, ktorej členom je aj výrobca z Únie. Tento ďalší predaj sa uskutočnil v Latinskej Amerike. Ako možno zistiť z výročných správ tejto skupiny, jej tržby (z ktorých približne 75 % pochádza z predaja hnojív) v Latinskej Amerike tvoria menej než 10 % z jej celkových tržieb. V týchto správach možno zistiť aj to, že veľká časť tržieb skupiny pochádza ešte z Európy (vyše 30 %). Preto tento ďalší predaj DA nakúpeného z Ruska spoločnosťami skupiny nemohol zvýhodňovať tohto výrobcu z Únie v jeho výkone na svetových vývozných trhoch a na úkor poľnohospodárov v Únii. Toto tvrdenie preto bolo zamietnuté.

(310)

Združenie RFPA potom tvrdilo, že tento ďalší predaj je dlhodobým záväzkom pôsobiť ako distribútor ruského DA na vývozných trhoch mimo Európskej únie, a preto je značne znížené riziko akéhokoľvek presmerovania vývozu po ukončení antidumpingových opatrení. S týmto dlhodobým záväzkom sa viažu objemy ruského DA mimo trhu EÚ a mal by sa považovať za dôkaz nepravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti antidumpingových opatrení.

(311)

Komisia poznamenala, že správanie skupiny, do ktorej patrí tento výrobca z Únie neodráža správanie ruských vyvážajúcich výrobcov v prípade uplynutia platnosti antidumpingových opatrení, pretože títo sú nezávislými hospodárskymi subjektmi. Napríklad ďalšie kapacity tohto vyvážajúceho výrobcu alebo iných vyvážajúcich výrobcov by mohli byť presmerované do Únie, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení. Navyše o dohodách uzavretých v súvislosti s uplatniteľnými antidumpingovými clami v Únii by sa mohlo znovu rokovať, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení a atraktívny trh sa stal dostupnejší pre ruských výrobcov DA. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(312)

Združenie RFPA ďalej tvrdilo, že zvýšená spotreba DA na ruskom domácom trhu a existujúce distribučné siete ruských výrobcov DA mimo EÚ slúžia ako dôkazy o tom, že je nepravdepodobný opätovný výskyt ujmy, ak by sa malo umožniť uplynutie platnosti antidumpingových opatrení.

(313)

Analýzou spotreby DA na ruskom domácom trhu v odôvodneniach 130 až 134 sa dospelo k záveru, že zvýšenie nie je zaručené. Existujúce distribučné siete v iných tretích krajinách navyše nebránia vývozcom, aby využívali existujúce alebo vytvárali nové distribučné siete na trhu Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(314)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca tvrdil, že výrobné kapacity v Rusku sú plne využité. Preto nebolo možné výrazne zvýšiť výrobu dusičnanu amónneho ani jeho vývoz do EÚ. Dopyt po dusičnane amónnom sa značne zvýšil na celom svete výrazne a zvyšovanie môže pokračovať. Dopyt po hnojivách v krajinách Latinskej Amerike a ázijsko-pacifického regiónu podnecoval rast rastu trhu s dusičnanom amónnym z dôvodu rozširovania plôch poľnohospodárskej pôdy. Dopyt po dusičnane amónnom rástol aj v Rusku. V tom istom čase bol rast trhu vzhľadom na dopyt v EÚ pomalší v porovnaní s inými regiónmi. Preto ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, nedošlo by k žiadnemu výraznému zvýšeniu dovozu dusičnanu amónneho z Ruska.

(315)

Vzhľadom na veľkosť trhu Únie, jeho geografickú blízkosť, ceny, zistené pravdepodobné cenové podhodnotenie, ako aj na skutočnosť, že niektorí ruskí vývozcovia majú v Únii vybudované distribučné kanály, ktoré im logisticky uľahčujú vývoz, sa trh Únie považuje za atraktívny pre ruských výrobcov. Komisia usúdila, že predpokladaná spotreba v predmetných krajinách je na úrovni, ktorá dovoľuje len čiastočnú absorpciu voľnej kapacity ruských výrobcov.

(316)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca tvrdil, že investície rôznych ruských vyvážajúcich výrobcov v Brazílii a ďalších tretích krajinách poukazujú na atraktívnosť Brazílie a ďalších tretích krajín v na rozdiel od Únie.

(317)

Komisia poznamenala, že tieto investície potvrdzujú ochotu ruských výrobcov vyvážať do tretích krajín. Tieto investície sa však uskutočnili počas opatrení zavedených v Únii. Nenaznačujú, že by tieto trhy boli atraktívnejšie ako trh Únie, ak by sa mala platnosť opatrení skončiť.

(318)

Viacero zainteresovaných strán tvrdilo, že opatrenie týkajúce sa dovozu DA do EÚ je v platnosti už vyše 25 rokov a že taká situácia je bezprecedentná a v rozpore s povahou antidumpingových opatrení.

(319)

V základnom nariadení sa nestanovuje maximálny čas uplatňovania antidumpingových opatrení. V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia zistila, že existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu a ujmy, keby sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení. Tvrdenie týchto strán sa preto zamietlo.

(320)

Viaceré zainteresované strany (98) v nadväznosti na poskytnutie informácií tvrdili, že Komisia nevzala do úvahy skutočné postavenie výrobcov z Únie na trhu Únie, ktorí tvoria veľké skupiny so silnými distribučnými sieťami, sú chránení prekážkami dovozu a v súčasnosti môžu účtovať v prípade DA prirážky v porovnaní s celosvetovým trhmi vrátane Čiernomorského regiónu, Pobaltia a Brazílie. Tvrdili, že existujúce antidumpingové opatrenie predstavuje nadmernú nápravu, pretože výrobné odvetvie Únie pri využití iba polovice svojej výrobnej kapacity dosiahlo o 8 % vyšší zisk, ako bol cieľový zisk výrobného odvetvia Únie, a vysokú návratnosť investícií.

(321)

Po prvé, skutočnosť, že niektorí výrobcovia z Únie patria do určitých veľkých skupín, sa nemusí nevyhnutne prejaviť v schopnosti účtovať cenové prirážky. V rozpore s tvrdeniami navyše samotná existencia štyroch veľkých skupín a rôznych menších výrobcov neznamená, že ide o oligopol.

(322)

Po druhé, zistilo sa, že údajná prirážka účtovaná týmito zainteresovanými stranami predstavuje rozdiel medzi spotovými cenami DA (t. j. cenami v prípade uskutočnených transakcií, ponúk) s rôznymi podmienkami dodania vo Francúzsku a v Čiernomorskom regióne, Pobaltí, Brazílii a iných regiónoch, t. j. základ porovnania nebol na rovnakej úrovni dodania, ako tieto strany tvrdili. Je to osobitne dôležité, keďže samotné strany vo svojich pripomienkach uznávajú, že doprava DA je nákladná. Na základe týchto cien navyše nemožno dospieť k žiadnemu záveru, ako sa podrobne uvádza v odôvodnení 199, keďže sú v nich zahrnuté ceny ponúk, ktoré sa nemuseli zrealizovať, a týkajú sa iba jedného členského štátu. Ceny DA sa v Únii líšia, ako nepriamo uznala spoločnosť Acron vo svojich pripomienkach uvedených v odôvodnení 262, keď tvrdila, že ceny v Únii oznámené Komisiou sú príliš nízke, preto musia pochádzať iba z Poľska a Litvy. Po tretie, ceny DA výrobcov z Únie v Únii zistené a opísané v odôvodnení 199 boli o 14 % až 25 % nižšie ako spotové ceny DA vo Francúzsku (99) poskytnuté týmito zainteresovanými stranami počas posudzovaného obdobia. Po štvrté, ako sa ilustruje v odôvodnení 244, po úprave spotových cien DA v regióne Čierneho mora, Pobaltia a Brazílie na cenu CIF na hranici EÚ (100) boli skutočné ceny DA v Únii v rokoch 2016 – 2017 na rovnakej úrovni a v roku 2018 a v ORP vyššie iba o 9 až 15 EUR/t. Takýto rozdiel medzi skutočnou cenou DA v Únii a na iných trhoch teda nebolo možné považovať za stály a/alebo podstatný.

(323)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že ziskovosť výrobného odvetvia Únie na úrovni o 8 % vyššej ako cieľový zisk je dôkazom účtovania prirážky, Komisia poznamenáva, že cieľový zisk nie je zisk, nad ktorý sa účtuje cenová prirážka, a vysoká návratnosť investícií nie je dôkazom cenovej prirážky. Ziskovosť ruských vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky okrem toho výrazne prevyšuje ziskovosť výrobného odvetvia Únie. Podľa logiky tohto argumentu by značnú cenovú prirážku na domácom trhu, ako aj na vývozných trhoch účtovali práve ruskí vyvážajúci výrobcovia, nie výrobné odvetvie Únie. Pokiaľ ide o využitie kapacity, ako sa uznalo v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa dusičnanu amónneho, nízka miery využitia kapacity v prípade dotknutého výrobku je menej významný ukazovateľ celkovej hospodárskej situácie výrobného odvetvia. Dôvodom je, že tekutý dusičnan amónny (medziprodukt) možno použiť na výrobu pevného dusičnanu amónneho, ale aj iných výrobkov v ďalšom článku výrobného reťazca. Existencia viacúčelových závodov, ktoré dokážu preorientovať výrobu na iné hnojivá alebo z iných hnojív, môže teda spôsobovať štatistické skreslenia. Na základe toho bolo tvrdenie strán zamietnuté.

(324)

Viaceré zainteresované strany (101) tvrdili, že Komisia koná rozporuplne, keď tvrdí, že konkurenčné interakcie v tretích krajinách nebudú mať význam pre určenie pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy, keďže ceny ruského vývozu do tretích krajín sa považovali za vhodné na určenie pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu a na určenie pravdepodobných úrovní cien dovozu z Ruska pri neexistencii antidumpingových opatrení. Zainteresované strany navyše uviedli, že údaje o vývoze, ktoré Komisia použila, neboli podporené údajmi Eurostatu pre číselné znaky KN 310230 90 a 310240 90. Tvrdili, že Čína v prípade DA nie je miestom určenia vývozu výrobcov z Únie a že ceny pri predaji na vývoz s dodaním „vyplatené na loď“ (FOB) boli nižšie ako priemerná predajná cena zo závodu v Únii.

(325)

V súvislosti s opätovným výskytom ujmy sa prešetrovanie Komisie týka situácie na trhu Únie. Výrobne odvetvie Únie pôsobí najmä na miestnom trhu, ktorý predstavuje hlavnú oblasť jeho obchodnej činnosti. Skutočnosť, že ruskí vyvážajúci výrobcovia a výrobné odvetvie Únie môžu súťažiť na trhoch iných tretích krajín s odlišnými charakteristikami trhu, s touto analýzou priamo nesúvisí. Ako sa uznáva v odôvodnení 174, ide predovšetkým o to, že trh Únie sa z hľadiska spotreby DA zmenšuje, čo nemusí byť prípadom iných trhov, ako naozaj tvrdia vyvážajúci výrobcovia. Súčasťou analýzy pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu je naopak analýza takých faktorov, ako je správanie vyvážajúcich výrobcov a cenotvorba v tretej krajine, ako aj jej stimuly vo vzťahu k presmerovaniu vývozu do Únie.

(326)

Okrem toho, aj keby na trhoch tretích krajín došlo k určitej interakcii medzi výrobným odvetvím Únie a vyvážajúcimi výrobcami, nemožno ju vnímať ako dôkaz schopnosti výrobného odvetvia Únie súťažiť s ruskými vyvážajúcimi výrobcami na trhoch tretích krajín a už vôbec nie na trhu Únie. Po prvé, výrobné odvetvie Únie a ruskí vyvážajúci výrobcovia sa sústreďujú na odlišné vývozné trhy. Pre výrobné odvetvie Únie sú hlavnými miestami určenia vývozu Čína, Ukrajina, Brazília, Srbsko a Austrália. Ako sa uvádza v odôvodnení 120, Ukrajina a Austrália sú pre ruský vývoz de facto uzavreté. K jedinej skutočnej interakcii s predajom výrobného odvetvia Únie dochádza v Brazílii. Dokonca aj tam však podľa štatistík o vývoze (102) objem vývozu výrobného odvetvia Únie predstavuje iba približne 4 % objemu vývozu ruských vyvážajúcich výrobcov. Čo je dôležitejšie, je zrejmé, že výrobné odvetvie Únie by nedokázalo ustáť nekalú súťaž ruských vyvážajúcich výrobcov na trhu Únie, keďže, ako sa uvádza v odôvodnení 169, je pravdepodobné, že ruskí výrobcovia DA by pri neexistencii opatrení EÚ do Únie vyvážali veľké množstvá DA za dumpingové ceny.

(327)

Pokiaľ ide o tvrdenie zainteresovaných strán, podľa ktorého sa údajmi Eurostatu nepotvrdzujú zistenia Komisie v súvislosti s miestami určenia a cenami, Komisia poznamenala, že zainteresované strany vzali do úvahy iba dva z číselných znakov KN týkajúcich sa prešetrovaného výrobku. Preto prihliadali iba na neúplný prehľad príslušných vývozov z Únie. Správnym základom porovnania vývozných cien s cenami zo závodu v Únii je navyše úroveň dodania do miesta určenia vývozu s cenou CIF, nie úroveň dodania s cenou FOB, pretože ceny by sa mali porovnávať na rovnakom mieste dodania.

(328)

Ruskí vyvážajúci výrobcovia mali napokon vysokú ziskovosť (v rozpätí od 24 % do 50 %), pričom priemerné ceny predaja na trhy tretích krajín v ORP dosiahli úroveň 133 EUR/t. Dokonca aj s nákladmi na dopravu a poistenie pri vývoze do Únie (103) by bola priemerná cena CIF na hranici Únie ruských vyvážajúcich výrobcov nižšia ako cena na prahu ziskovosti (104) výrobného odvetvia Únie. V dôsledku toho by ruskí vyvážajúci výrobcovia na trhu Únie dosahovali zisk, zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie by iba pokrývalo svoje náklady. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(329)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že ruský dovoz pravdepodobne nespôsobí ujmu výrobcom z Únie, pretože:

i)

neexistujú dôkazy, že by ruský dovoz „rýchlo získal podiel na trhu“ Únie, ak by došlo k zrušeniu antidumpingových opatrení. Výrobné odvetvie Únie naopak preukázalo svoju schopnosť zvýšiť svoju účasť na trhoch tretích krajín, a to napriek súčasnej prítomnosti ruského dovozu na týchto trhoch;

ii)

ruský dovoz môže zvýšiť svoj podiel na trhu najviac na 6 % spotreby v Únii, čo nepostačuje na „okamžitý pokles objemov predaja, podielu na trhu a zvýšenie jednotkových fixných nákladov, ktoré negatívne ovplyvnia ziskovosť“;

iii)

akúkoľvek stratu podielu na domácom trhu Únie by vyrovnal vyšší predaj na vývoz na trhy tretích krajín, čo znamená, že jednotkové fixné náklady výrobcov z Únie by zostali stabilné;

iv)

akékoľvek potenciálne ťažkosti výrobného odvetvia Únie v dôsledku zmenšujúceho sa trhu by sa nepovažovali za ujmu spôsobenú ruským dovozom;

v)

vyžadovali by sa dodatočné poskytnutia informácií v záujme náležitého pochopenia výpočtov pri simulácii zisku/straty výrobného odvetvia Únie, ak by sa jeho ceny vyrovnali údajným ruským dovozným cenám pri neexistencii antidumpingových opatrení. Je zrejmé, že tento údaj sa zakladá na nepresnej metodike.

(330)

Po prvé, ako sa uvádza v odôvodneniach 325 a 326, vývoznú výkonnosť výrobného odvetvia Únie nemožno použiť ako ukazovateľ schopnosti výrobného odvetvia Únie súťažiť s ruskými vyvážajúcimi výrobcami. Ako sa uvádza v odôvodneniach 296 a 297, ako aj v odôvodneniach 340 až 341, trh Únie je pre ruských vyvážajúcich výrobcov naopak atraktívny z hľadiska ceny a blízkosti.

(331)

Po druhé, nárast objemov ruského dovozu na cenových úrovniach odhadovaných v prešetrovaní by postačoval na to, aby spôsobil okamžitý pokles objemov predaja, podielu na trhu a zvýšenie jednotkových fixných nákladov výrobného odvetvia Únie s následným negatívnym účinkom na ziskovosť, ako sa preukazuje v odôvodnení 302.

(332)

Po tretie, v súvislosti s opätovným výskytom ujmy sa prešetrovanie týka situácie na trhu Únie. Komisia nerozumie, prečo by ujma spôsobená výrobnému odvetviu na trhu Únie mala byť zmiernená údajnými ziskami na iných miestach. Skutočnosť, že existujú trhy tretích krajín, kam môže výrobné odvetvie Únie nasmerovať, resp. presmerovať svoj predaj, s analýzou opätovného výskytu ujmy priamo nesúvisí.

(333)

Po štvrté, Komisia nezistila značnú ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie.

(334)

Po piate, simulácia opísaná v odôvodnení 302 sa vložila do spisu k prípadu, ktorý bol prístupný všetkým zainteresovaným stranám (105). Údaje výrobcov z Únie zaradených do vzorky v tejto simulácii boli uvedené v rozpätiach, aby nedošlo k poskytnutiu informácií špecifických pre danú vzorku a považovaných za dôverné (mohlo dôjsť k prezradeniu informácií špecifických pre danú vzorku medzi výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, čo mohlo slúžiť ako obchodná výhoda pre nich alebo pre iné zainteresované strany). Skutočnosť, že hodnoty boli v rozpätiach, neznamená, že simulácia vložená do spisu bola bezvýznamná ani že vyvážajúci výrobcovia nemajú právo na obhajobu, keďže najnižšia aj najvyššia hodnota v použitých rozpätiach preukazujú, že výrobné odvetvie Únie by bolo pri použitej úrovni cien vo výraznej strate. V simulácii sa navyše predpokladalo, že priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie by sa znížila na úroveň ruskej dovoznej ceny zistenej v tretích krajinách. Ďalšie parametre simulácie, konkrétne objem a cena predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky, sa potom zakladali na overených údajoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Treba poznamenať, že v simulácii sa nebrali do úvahy náklady výrobcov z Únie na vyrobený objem, ale ich náklady na objem predaný v Únii. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(335)

Rovnaké zainteresované strany tvrdili, že Komisia chybne posúdila potenciálny vplyv ruského dovozu na situáciu výrobného odvetvia Únie. Predovšetkým nezohľadnila priaznivé trhové podmienky, v ktorých budú výrobcovia z Únie pôsobiť počas ďalších piatich rokov vzhľadom na klesajúce náklady na plyn v Únii. Tvrdili, že v analýze pravdepodobnosti ujmy zameranej na budúcnosť by sa takéto nižšie náklady a ich vplyv na schopnosť výrobcov z Únie efektívne súťažiť s ruskými výrobcami pri neexistencii antidumpingových opatrení mali vziať do úvahy.

(336)

Na základe prognózy cien plynu vydanej Svetovou bankou (106) cena plynu v Európe v roku 2023 dosiahne úroveň zaznamenanú v roku 2016, teda na začiatku posudzovaného obdobia. Výrobné náklady výrobcov z Únie by mali sledovať rovnaký trend, keďže sú prepojené (odôvodnenie 200). Na základe týchto predpokladov by potom náklady výrobcov z Únie dosiahli približne úroveň 174 EUR/t ako v roku 2016. Za predpokladu, že by ruské vývozné ceny pri vývoze do tretích krajín zostali na rovnakej úrovni ako v ORP (keďže ruské regulované ceny plynu zostávajú stabilné (107)), tieto ceny by boli stále nižšie ako výrobné náklady výrobcov z Únie (t. j. nižšie ako 174 EUR/t). Na základe toho je pravdepodobné, že ruský vývoz do Únie by na výrobné odvetvie Únie naďalej vyvíjal silný cenový tlak. Tvrdenie strán sa preto zamietlo.

(337)

Rovnaké zainteresované strany tvrdili, že zrušením antidumpingových opatrení by výrobné odvetvie Únie nestratilo všetku ochranu, pretože by naďalej využívalo clo podľa DNV (108).

(338)

Cieľom antidumpingového opatrenia je obnoviť spravodlivú hospodársku súťaž na trhu Únie. Existujúce zmluvné clá tento účel nenapĺňajú, a preto nemôžu byť dôvodom, prečo by sa antidumpingové opatrenia na dovoz za nekalé ceny nezachovali/neuložili. Tvrdenie strán sa zamieta.

(339)

Rovnaké zainteresované strany tvrdili, že atraktívnosť trhu Únie sa preceňuje:

i)

ruskí vyvážajúci výrobcovia by do Únie vyvážali za rovnakú cenu, za akú vyvážali do iných tretích krajín, ako údajne uznala aj Komisia;

ii)

na základe jedného z vyvážajúcich výrobcov v Rusku zaradených do vzorky boli náklady na dopravu na trhy tretích krajín (ako je Brazília, Spojené štáty a stredná Amerika) takmer rovnaké ako náklady na dopravu do Únie.

(340)

Po prvé, s cieľom posúdiť pravdepodobnú úroveň ceny DA ruských vyvážajúcich výrobcov pri jeho vývoze do Únie bez opatrení Komisia odhadla potenciálnu úroveň cenového podhodnotenia pri neexistencii opatrení pomocou skutočných cien vývozu do tretích krajín spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov (odôvodnenie 294). Dôvodom záveru, že ruskí vyvážajúci výrobcovia pravdepodobne presmerujú svoj vývoz na trh Únie, bola skutočnosť, že prevládajúce ceny DA v Únii sú vyššie ako ruské vývozné ceny na trhoch tretích krajín, čo vytvára hospodársku motiváciu. V tomto prešetrovaní sa zistilo, že cena zo závodu v Únii bola približne na úrovni 219 EUR/t (odôvodnenie 200), pričom je výrazne vyššia ako priemerná vývozná cena zo závodu, pokiaľ ide o vývoz do tretích krajín troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, na úrovni 133 EUR/t (odôvodnenie 81). Na základe toho sú ruskí vyvážajúci výrobcovia hospodársky motivovaní, aby namiesto trhov tretích krajín predávali do Únie, a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že podľa vyplnených dotazníkov ruských vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky títo výrobcovia už pokrývajú náklady na predaj do Únie a dosahujú zisky aj pri predaji podliehajúcom existujúcim antidumpingovým opatreniam. Z toho vyplýva, že pri predaji do Únie za ešte vyššiu cenu by dosahovali ešte vyššie zisky.

(341)

Po druhé, ako sa uvádza v odôvodnení 307, na základe nákladov na dopravu všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa v tomto prešetrovaní zistilo, že náklady na dopravu do tretích krajín sú takmer o 30 % vyššie ako náklady na dopravu do Únie. Toto tvrdenie týkajúce sa jedného ruského vyvážajúceho výrobcu sa preto zamietlo.

(342)

Jeden ruský vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia si protirečí a v analýze príčinnej súvislosti chýba odôvodnenie. Na jednej strane Komisia dospela k záveru, že analýza príčinnej súvislosti nie je potrebná, a na druhej strane sa domnieva, že ujmu spôsobil ruský dovoz.

(343)

Toto tvrdenie vychádzalo z nesprávneho pochopenia posúdenia, ktoré Komisia v tomto prípade vykonala. Ako sa uvádza v odôvodnení 216, Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo značnú ujmu. Analýza príčinnej súvislosti teda nebola opodstatnená, a preto sa nevykonala. V následnej analýze pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy však Komisia dospela k záveru, že ak by sa umožnilo uplynutie platnosti antidumpingových opatrení uložených na dovoz z Ruska, pravdepodobne by došlo k opätovnému výskytu značnej ujmy. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(344)

Rovnaký ruský vyvážajúci výrobca tvrdil, že tretie krajiny sú pre nich atraktívne a že dopyt na týchto trhoch rastie. Vyvážajúci výrobca vysvetlil, ako sa počas príslušného obdobia na domácom a ukrajinskom trhu (ktorý podľa vyvážajúceho výrobcu predstavuje 7 % celosvetovej spotreby DA) využila všetka jeho kapacita na predaj v Únii. Okrem toho vysvetlil, ako si buduje kapacitu vývozu do iných regiónov, ako je Únia. Iné zainteresované strany tvrdili, že trh Únie je iba jedným z mnohých trhov, na ktoré by mohli ruskí vyvážajúci výrobcovia vyvážať. Ak by došlo k zrušeniu antidumpingových opatrení, nemali by žiadnu osobitnú motiváciu presmerovať vývoz do Únie a porušiť existujúce dlhodobé zmluvy.

(345)

Komisia poznamenala, že nepopiera, že trhy tretích krajín v porovnaní s trhom Únie so zavedenými antidumpingovými opatreniami na dovoz z Ruska môžu byť pre ruských vyvážajúcich výrobcov atraktívne. Ako sa však vysvetľuje v odôvodneniach 296 a 297, ako aj v odôvodneniach 340 a 341, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti týchto opatrení, trh Únie by bol pre ruských vyvážajúcich výrobcov atraktívny z hľadiska ceny a blízkosti. Ceny na trhu Únie sú oveľa vyššie, a teda aj ziskovejšie ako ceny na domácom trhu a trhoch iných tretích krajín. Zmluvné záväzky hospodárskych subjektov možno po dosiahnutí zisku opätovne prerokovať. Ako sa navyše vysvetľuje v odôvodnení 143, ukrajinský trh je pre ruský vývoz DA naďalej zatvorený. Napokon, pokiaľ ide o budovanie kapacity na trhoch tretích krajín, zatiaľ čo v Únii naďalej platia antidumpingové opatrenia, iba sa tým preukazuje, že vývoz je pre ruských vyvážajúcich výrobcov dôležitý. Nie je to v rozpore so skutočnosťou uvedenou v odôvodnení 340, že ceny v Únii sú oveľa atraktívnejšie ako na týchto trhoch, ani so skutočnosťou uvedenou v odôvodnení 341, že náklady na dopravu do Únie sú nižšie ako náklady na dopravu do iných miest určenia. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

6.   ZÁUJEM ÚNIE

(346)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení voči Rusku bolo proti záujmu Únie ako celku. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých jednotlivých príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(347)

V súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia dostali všetky zainteresované strany možnosť vyjadriť svoje stanovisko.

(348)

Na základe toho Komisia preskúmala, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a opätovného výskytu ujmy existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovanie existujúcich opatrení nie je v záujme Únie. Je potrebné pripomenúť, že v rámci pôvodného prešetrovania sa prijatie opatrení nepovažovalo za krok v rozpore so záujmom Únie.

6.1.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(349)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 213, opatreniami sa umožnilo výrobnému odvetviu Únie zachovať pozitívnu mikroekonomickú situáciu. V odôvodneniach 298 až 303 sa zároveň dospelo k záveru, že situácia výrobného odvetvia Únie by sa pravdepodobne zhoršila, keby sa umožnilo uplynutie platnosti antidumpingových opatrení proti Rusku. Pri prešetrovaní sa skutočne ukázalo, že pokračovaním opatrení by sa s najvyššou pravdepodobnosťou zabezpečilo zachovanie aktuálnej hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie Únie by bolo schopné uskutočniť investície, najmä v oblasti zdravia, bezpečnosti a environmentálnych noriem EÚ, a pokračovať v prebiehajúcich investíciách.

(350)

Ukončenie opatrení by nepochybne viedlo k rýchlemu zhoršeniu jeho hospodárskej situácie. Vzhľadom na skutočnosť, že DA nie je jediným výrobkom v portfóliu dusíkatých hnojív, ale zložkou všeobecného integrovaného výrobného profilu, opätovný výskyt ujmy pre výrobu DA by okamžite ovplyvnil všetky výrobné linky v predchádzajúcom článku výrobného reťazca (amoniak, kyselina dusičná), ďalšom článku výrobného reťazca (UAN) aj súvisiacej výrobe (DAV, A5, močovina). Obchod s DA by preto priamo nepriaznivo ovplyvnil celý obchod s dusíkatými hnojivami.

(351)

Pokračovanie opatrení proti Rusku by teda bolo prínosné pre výrobné odvetvie Únie.

6.2.   Záujem dovozcov/obchodníkov

(352)

Ako sa uvádza v odôvodnení 41, žiadny dovozca nespolupracoval pri súčasnom prešetrovaní ani sa sám naň neprihlásil na súčasné prešetrovanie. Preto neexistovali žiadne údaje o tom, že by závery, ku ktorým sa dospelo pri poslednom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (109), už neplatili ani že by zachovanie opatrení malo negatívy vplyv na dovozcov, ktorý by prevážil pozitívny vplyv opatrení.

6.3.   Záujem používateľov

6.3.1.   Všeobecné poznámky

(353)

Ako sa uvádza v odôvodnení 49, dotazníky vyplnili dvaja používatelia (poľnohospodári). Viacero združení používateľov (poľnohospodárov) sa vyjadrilo proti pokračovaniu opatrení s odôvodnením, že vedú k vzniku „trhovej prirážky“ na DA (a DAV), s ktorým sa obchoduje v Únii, v porovnaní s inými trhmi a že existuje naliehavá potreba zmierniť nákladové zaťaženie poľnohospodárov. Pri tomto tvrdení vychádzali z predpokladu, že „trhová prirážka“ tvorená antidumpingovým a bežným clom sa vo výške 100 % premieta do ceny hnojiva.

(354)

Analýza záujmu používateľov bola založená na údajoch Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (ďalej len „GR pre poľnohospodárstvo“) a dvoch dotazníkoch od francúzskych poľnohospodárov (ktorých údaje sú citlivé, preto sa v nasledujúcej analýze uvádzajú v rozpätiach).

(355)

Analýza záujmu Únie sa týka v podstate dvoch aspektov: i) nákladov na DA v rámci nákladov poľnohospodárskeho podniku, ii) vplyvu opatrení na náklady poľnohospodárskeho podniku v posudzovanom období.

6.3.2.   Reprezentatívnosť nákladov na DA v nákladoch poľnohospodárov

(356)

Združenia používateľov tvrdili, že: i) vplyv obchodných prekážok na ekonomiku poľnohospodárskeho podniku by sa mal posudzovať podľa poľnohospodárskych podnikov zameraných na rastlinnú výrobu, konkrétnejšie podnikov špecializovaných na pestovanie obilnín, olejnín a bielkovinových plodín (ďalej len „poľnohospodárske podniky OOB“) a nie poľnohospodárskeho odvetvia ako celku; ii) poľnohospodárske podniky OOB sú najnáročnejšími používateľmi hnojív, a preto sú skutočnými používateľmi DA; iii) sú aj najväčšími používateľmi dusíkatých hnojív v Únii (110). Tieto poľnohospodárske podniky predstavujú asi 35 % všetkých poľnohospodárskych podnikov v Únii (111).

6.3.2.1.   Náklady na DA v nákladoch poľnohospodárskych podnikov OOB

(357)

Vplyv hnojív ako celku, a najmä DA na náklady poľnohospodárskych podnikov sa posudzoval na základe údajov poskytnutých dvoma francúzskymi poľnohospodármi, ktorí odpovedali na dotazník. Z tejto analýzy vyplynulo, že hnojivá (ako celok) používané v týchto francúzskych poľnohospodárskych podnikoch predstavovali v poslednom dostupnom rozpočtovom roku (112) približne [36 – 45 %] osobitných nákladov na plodiny (113) a približne [16 – 21 %] celkových nákladov poľnohospodárskeho podniku (114). Ak by náklady na DA predstavovali približne [39 – 44 %] všetkých nákladov na hnojivá použité v týchto francúzskych poľnohospodárskych podnikoch (115), tvorili by približne [15 – 20 %] konkrétnych nákladov na výrobu plodín a [3 – 5 %] celkových nákladov poľnohospodárskeho podniku za to isté obdobie.

(358)

Tieto informácie boli krížovo overené na základe údajov o poľnohospodárskych podnikoch OOB vo Francúzsku získaných od GR pre poľnohospodárstvo. Skutočne sa potvrdilo, že hnojivá (súhrnne) používané v týchto špecializovaných poľnohospodárskych podnikoch OOB vo Francúzsku predstavovali približne 42 % konkrétnych nákladov na plodiny a približne až 14 % celkových nákladov podniku v poslednom dostupnom rozpočtovom roku (116). Na základe uvedeného, ak náklady na DA predstavovali približne [39 – 44 %] všetkých nákladov na použité hnojivá, náklady na DA v uvedenom období vo Francúzku mohli tvoriť najviac 17 % konkrétnych nákladov na plodiny a maximálne 5,8 % celkových nákladov poľnohospodárskeho podniku.

(359)

Za celú EÚ na základe údajov získaných od GR pre poľnohospodárstvo, hnojivá použité v týchto špecializovaných poľnohospodárskych podnikoch OOB v EÚ predstavovali približne až 43 % konkrétnych nákladov na plodiny a približne 13 % celkových nákladov poľnohospodárskeho podniku v poslednom dostupnom rozpočtovom roku (117). Aj v tomto prípade platí, že ak náklady na DA predstavovali približne [39 – 44 %] všetkých nákladov na použité hnojivá, náklady na DA mohli tvoriť najviac 18 % konkrétnych nákladov na plodiny a najviac 5,6 % celkových nákladov poľnohospodárskeho podniku v EÚ v to istom období. Takýto by bol podiel nákladov na DA na celkových nákladoch poľnohospodárskeho podniku, ak by poľnohospodárske podniky OOB v EÚ používali DA rovnako intenzívne ako poľnohospodárske podniky OOB vo Francúzsku. Združenia používateľov však potvrdili, že ich využívanie je menej intenzívne (118).

(360)

Celkovo je dôležité poznamenať, že náklady na hnojivá ako podiel na nákladoch poľnohospodárskych podnikov OOB v EÚ sa postupom času neustále znižoval, napr. pri analýze posledného obdobia rokov 2014 – 2018 v roku 2014 hnojivá predstavovali 15 % celkových nákladov poľnohospodárskych podnikov s rastlinnou výrobou, kým v roku 2018 ich podiel klesol na 13 %. Preukazuje sa tak, že pre poľnohospodárov OOB v EÚ, ktorí využívajú DA najintenzívnejšie, boli väčšou záťažou iné nákladové položky (napríklad osivo alebo mzdy, nájom, zaplatené úroky (119)).

6.3.2.2.   Náklady na DA v nákladoch všetkých poľnohospodárskych podnikov s rastlinnou výrobou

(361)

Množstvo DA používaného ako hnojivo závisí od druhu pestovaných plodín, či už sú to obilniny (pšenica, jačmeň, ovos, raž, tritikale), repka olejná, zemiaky, cukrová repa alebo trávne porasty. Mnohé poľnohospodárske podniky v Únii sa špecializujú na viacero plodín a náklady poľnohospodárov na DA sa v jednotlivých krajinách líšia. Preto je ťažké posúdiť presné náklady na DA za všetky poľnohospodárske podniky. Trend znižovania podielu nákladov na hnojivá z hľadiska hodnoty výstupu odvetvia poľnohospodárstva bol však zistený v rámci celého poľnohospodárskeho odvetvia v Únii (120).

(362)

Na základe údajov poskytnutých GR pre poľnohospodárstvo ďalej Komisia odhadla, že hnojivá použité za všetky poľnohospodárske podniky s rastlinnou výrobou v EÚ predstavovali približne 30 % konkrétnych nákladov na plodiny a približne 9 % celkových nákladov poľnohospodárskych podnikov s rastlinnou výrobou v poslednom dostupnom rozpočtovom roku (121).

(363)

To za predpokladu vysvetleného v odôvodnení 357 znamená, že náklady na DA tvorili približne [39 – 44 %] nákladov na všetky použité hnojivá, potom náklady na DA mohli predstavovať maximálne 3,7 % celkových nákladov poľnohospodárskeho podniku za všetky poľnohospodárske podniky s rastlinnou výrobou v EÚ. Znova platí, že takýto by bol podiel nákladov na DA na celkových nákladoch poľnohospodárskeho podniku, ak by všetky poľnohospodárske podniky s rastlinnou výrobou v EÚ používali DA rovnako intenzívne ako špecializované poľnohospodárske podniky OOB vo Francúzsku. Združenia používateľov však potvrdili, že ich využívanie je menej intenzívne (122).

(364)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že náklady na DA v nákladoch špecializovaných poľnohospodárskych podnikov OOB boli nižšie ako 5,6 % a v prípade všetkých poľnohospodárskych podnikov s rastlinnou výrobou v EÚ nižšie ako 3,7 %. Preto by podiel nákladov na DA na celkových nákladoch bol podstatný len v prípade, ak by existovalo jasné prepojenie medzi cenou DA a čistým obchodným rozpätím poľnohospodárskeho podniku, ktoré sa analyzuje ďalej.

6.3.3.   Vplyv antidumpingového cla na náklady poľnohospodárov

(365)

V rámci aktuálneho prešetrovania združenia používateľov (123) tvrdili, že „vplyv [antidumpingového] cla na DA na ceny DA na domácom trhu je doložený skúsenosťami“. Rozsah v akom sa clo prenieslo na poľnohospodárov však nebol jednotný a závisel od viacerých premenných, najmä od aktuálnej úrovne súťaže medzi jednotlivými zdrojmi (124). Na základe informácií, ktoré uviedli spolupracujúce združenia používateľov, napríklad nebolo možné preukázať, že by zníženie antidumpingového cla (ako sa konštatovalo aj pri poslednom priebežnom revíznom prešetrovaní (125)) ovplyvnilo cenu DA. Je to preto, že poľnohospodári obvykle nakupujú od distribútorov, ktorí môžu alebo nemusia preniesť ktorékoľvek výhody. Preto ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, neexistuje žiadny preukázaný dôkaz, že používatelia mali prospech v podobe nižších cien DA.

(366)

Z výskumov GR pre poľnohospodárstvo vyplýva, že príjmy poľnohospodárskych podnikov závisia od rôznych faktorov a môžu sa časom podstatne meniť. Cyklickosť a neistoty sú pre poľnohospodárstvo a súvisiace rozpätia prirodzené. Napríklad poľnohospodárske podniky OOB zažili najvyššiu medziročnú premenlivosť príjmov v období rokov 2007 – 2015; toto odvetvie trpelo najviac počas finančnej krízy v roku 2009, keď takmer dva z troch poľnohospodárskych podnikov OOB (63 %) zažili stratu príjmov prevyšujúcu 30 % (126). Ten istý zdroje uviedol, že vysoký podiel poľnohospodárov s výrazným poklesom príjmov nemusí nevyhnutne znamenať, že úroveň príjmu bola obzvlášť nízka. Z údajov o poľnohospodárstve (127) vyplýva nárast čistého príjmu francúzskych poľnohospodárskych podnikov OOB v období rokov 2016 – 2018, zatiaľ čo dvaja francúzski poľnohospodári, ktorí vyplnili dotazník, uviedli stratu v poslednom rozpočtovom roku (128). Z tých istých údajov o poľnohospodárstve vyplýva v rokoch 2016 až 2018 zvýšenie čistého príjmu poľnohospodárskych podnikov OOB v Únii o 67 % a čistého príjmu všetkých poľnohospodárskych podnikov o 34 %, čo je v rozpore s údajmi, ktoré prinajmenšom za rok 2018 uviedli združenia používateľov.

(367)

Pri prešetrovaní sa ukázalo, že neexistuje žiadny vzťah medzi cenou DA a čistým obchodným rozpätím poľnohospodárskych podnikov s rastlinnou výrobou (129) (t. j. zvýšenie príjmu poľnohospodárov nemožno prepojiť s poklesom cien DA alebo naopak).

(368)

Antidumpingové opatrenia zavedené na dovoz prešetrovaného výrobku platia už dlhé roky bez toho, aby spôsobovali poľnohospodárom neprimerané náklady, ktoré by mohli ohroziť ich príjmy, a tým aj ich existenciu. Ako sa vysvetlilo v odôvodnení 365, po zmiernení antidumpingových opatrení po poslednom priebežnom revíznom prešetrovaní sa skutočne pozoroval zjavný nedostatočný prenos prospechu na poľnohospodárov. V každom prípade potreba viacerých a blízkych zdrojov ponuky, a teda zachovanie životaschopnosti odvetvia výroby hnojív Únie by boli v ich záujme.

(369)

Na tomto základe Komisia zistila, že pokračovanie opatrení by nemalo značný nepriaznivý vplyv na používateľov, a že preto neexistujú žiadne presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že celkovo nie je v záujme Únie existujúce opatrenia predĺžiť.

6.4.   Podania zainteresovaných strán

(370)

Združenia používateľov (130) tvrdili, že obchodná politika EÚ nie je koherentná. Poľnohospodári v Únii musia nakupovať hnojivá, ktoré predstavujú významný vstup, na chránenom domácom trhu so značnou „trhovou prirážkou“, zatiaľ čo obilie predávajú na otvorenom trhu, kde sú ceny posledných 20 rokov súbežné so svetovou cenou.

(371)

Komisia poznamenala, že cieľom antidumpingového opatrenia je obnoviť spravodlivú hospodársku súťaž na trhu Únie. Komisia v každom prípade prihliada na vplyv opatrení na poľnohospodárov v rámci testu záujmu Únie. Preto si politiky uplatňované Komisiou vzájomne neodporujú. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(372)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca tvrdil, že vysoké náklady na hnojivá môžu viesť k poklesu príjmu poľnohospodárov.

(373)

Komisia poznamenala, že podľa analýzy nákladov poľnohospodárskych podnikov opísanej v odôvodneniach 357 až 364 sa ukázalo, že podiel nákladov na DA nemožno považovať za škodlivý z hľadiska príjmov poľnohospodárskych podnikov ani ich konkurencieschopnosti na svetovom trhu. Navyše, ako sa uvádza v odôvodnení 367, pri prešetrovaní sa ukázalo, že neexistuje žiadny vzťah medzi cenou DA a čistým obchodným rozpätím poľnohospodárskych podnikov s rastlinnou výrobou (t. j. zvýšenie príjmu poľnohospodárskych podnikov nemožno prepojiť s poklesom cien DA alebo naopak). Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(374)

Ten istý spolupracujúci vyvážajúci výrobca tvrdil, že poľnohospodári Únie čelia na svetových trhoch zvýšenej konkurencii. Výrobcovia poľnohospodárskych komodít z EÚ čelili zvýšenej konkurencii zahraničného dovozu. Súbežne s prudkým nárastom dovozu strácali poľnohospodárske výrobky z EÚ podiely na vývozných trhoch.

(375)

Podľa odhadov GR pre poľnohospodárstvo na trhu EÚ s obilninami sa očakával rast (131), s ďalšími posunmi medzi produktmi a zvýšeným dopytom po krmovinách a priemyselnom použití. Celková produkcia obilia v EÚ by do roku 2030 mohla dosiahnuť 319 miliónov ton. Väčšia konkurencia z ďalších hlavných regiónov produkcie, ako je napríklad oblasť Čierneho mora, sa pravdepodobne prejaví len v miernom zvýšení vývozu z EÚ. Vzhľadom na posilňovanie svetového dopytu sa očakáva, že svetový obchod s pšenicou bude ďalej rásť. Očakáva sa, že EÚ vďaka vysokej produktivite pôdy a blízkosti k hlavným dovozným trhom zostane tretím najdôležitejším vývozným regiónom (predstavujúcim 14 % podiel na trhu svetového obchodu s pšenicou do roku 2030).

(376)

Združenia používateľov (132) tvrdili, že je naliehavo potrebné znížiť nákladové zaťaženie poľnohospodárov. Ziskovosť poľnohospodárov ovplyvnilo viacero faktorov. Vysoké náklady na DA by nevyhnutne ovplyvnili nákladovú štruktúru poľnohospodárov a boli by jedným z hlavných prvkov, ktoré bolo potrebné zohľadniť pri posudzovaní spôsobu zlepšenia ziskovosti poľnohospodárov. Čím sú náklady poľnohospodárov vyššie, tým menšia je ich konkurencieschopnosť voči dovozu a na vývozných trhoch. Združenie írskych poľnohospodárov ďalej tvrdilo, že situácia v príjmoch írskych rodinných poľnohospodárskych podnikov (133) sa zhoršila v dôsledku rastúcich nákladov.

(377)

Prešetrovaním sa preukázalo, že DA predstavuje približne 17 % celkovej spotreby všetkých hnojív s obsahom dusíka v Únii (dusičnan amónny, dusičnan amónno-vápenatý, močovina, roztok močoviny a dusičnanu amónneho, hnojivá NPK/NP/NK atď.) (134). Čo je dôležitejšie, DA sa používa v kombinácii s inými dusíkatými hnojivami (napr. s močovinou). DA sa vzhľadom na svoju vyššiu výnosnosť v porovnaní s inými dusíkatými hnojivami považuje za prvotriedny výrobok, a preto je aj drahší.

(378)

Množstvo DA okrem toho závisí od pestovanej obilniny (pšenica, jačmeň, ovos, raž, tritikale), repky olejnej, zemiakov, cukrovej repy alebo trávnych porastov. Mnohé poľnohospodárske podniky v Únii sa špecializujú na viaceré plodiny. Okrem toho náklady poľnohospodárov na DA sú v každej krajine odlišné. Ako sa preukázalo v analýze v odôvodneniach 357 až 367, podiel nákladov na DA nemožno považovať za škodlivý z hľadiska príjmov poľnohospodárskych podnikov ani ich konkurencieschopnosti na svetovom trhu. Dôležitejšie je, ako sa podrobnejšie píše v odôvodnení 365, po zmiernení antidumpingových opatrení po poslednom priebežnom revíznom prešetrovaní bol pozorovaný zjavný nedostatočný prenos prospechu na poľnohospodárov. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(379)

Združenia používateľov (135) takisto tvrdili, že trhová prirážka na DA, ktorá je „deformáciou vyplývajúcou z ochrany trhu spôsobenou kombinovaným uplatňovaním sadzby cla podľa DNV vo výške 6,5 % a antidumpingových opatrení na ruský DA“, sa priamo premietla do dodatočných nákladov pre poľnohospodárov. V priebehu piatich rokov (navrhované obdobie možného predĺženia antidumpingových opatrení) by celkové náklady pre poľnohospodárov v Únii predstavovali 2,5 až 3,5 miliardy EUR (rovnomerne rozdelené medzi nákupy DA a DAV).

(380)

Po prvé, zistilo sa, že výpočty trhovej prirážky boli nesprávne, ako sa uvádza v odôvodnení 235. Po druhé, zavedené opatrenia nebránia ruským spoločnostiam vo vývoze DA do Únie za spravodlivú cenu. Po tretie, zavedené opatrenia podobne nebránia ruským spoločnostiam (ani spoločnostiam iných tretích krajín) vo výrobe a vývoze DAV na trh Únie. Po štvrté, ako sa uvádza v odôvodnení 365, neexistuje žiadny presvedčivý dôkaz o tom, že by sa antidumpingové clo na DA prenášalo vo výške 100 % do ceny hnojiva s obsahom DA, ktorú by mali znášať poľnohospodári. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že tvrdenie o nákladoch spôsobených poľnohospodárom v dôsledku antidumpingového cla je nepodložené.

(381)

Združenia používateľov (136) zároveň tvrdili, že krátke obdobie niekoľkých rokov nie je v poľnohospodárstve relevantné pre ekonomické posúdenie vzhľadom na vysokú ročnú nestálosť hlavných hybných síl príjmu, konkrétne cien a variabilných nákladov.

(382)

Týmto prešetrovaním sa preukázalo, že pri kratšom aj dlhšom období sa prejavoval rovnaký klesajúci podiel nákladov na hnojivá na konkrétnych nákladoch na plodinu aj na celkových nákladoch poľnohospodárskeho podniku tak v špecializovaných poľnohospodárskych podnikoch OOB vo Francúzsku, ako aj v EÚ. Preto na účely vyhodnotenia podielu DA na nákladoch poľnohospodárskeho podniku nebola dĺžka obdobia obzvlášť dôležitá.

(383)

Združenia používateľov ďalej tvrdili, že dlhodobou analýzou sa ukáže, že príjem rodinného poľnohospodárskeho podniku má klesajúci trend, a to bez ohľadu na možné výkyvy.

(384)

Ako sa podrobnejšie uvádza v odôvodnení 366, z výskumov GR pre poľnohospodárstvo vyplýva, že príjmy poľnohospodárskych podnikov závisia od rôznych faktorov a môžu sa v priebehu času výrazne líšiť. Napríklad poľnohospodárske podniky OOB zažili najvyššiu medziročnú premenlivosť príjmov v období rokov 2007 – 2015; toto odvetvie trpelo najviac počas finančnej krízy v roku 2009, keď takmer dva z troch poľnohospodárskych podnikov OOB (63 %) zažili stratu príjmov prevyšujúcu 30 % (137). Ten istý zdroj uviedol, že vysoký podiel poľnohospodárov s výrazným poklesom príjmov nemusí nevyhnutne znamenať, že úroveň príjmu bola obzvlášť nízka. Ako je však vysvetlené v odôvodnení 367, v rámci tohto prešetrovania sa zistilo, že pokles príjmu poľnohospodárov nemožno spájať so zvýšením cien DA. Predmetné tvrdenie strany bolo preto zamietnuté.

(385)

Združenia používateľov (138) v nadväznosti na poskytnutie informácií tvrdili, že, po prvé, Komisia nevzala do úvahy dôkazy predložené poľnohospodármi, pokiaľ ide o účinok antidumpingových ciel na ziskovosť a konkurencieschopnosť poľnohospodárov, najmä v porovnaní s inými odvetviami hospodárstva. Po druhé, pripomenuli skutočnosť, že dvaja poľnohospodári, ktorí vyplnili dotazník, sú v strate, čo Komisia ignorovala, ako aj svedectvá poľnohospodárov podané na vypočutiach Komisiou. Po tretie, tvrdili, že nie je relevantné, či existuje jasné prepojenie medzi cenou DA a čistým obchodným rozpätím poľnohospodárskeho podniku, keďže ceny DA nie sú jediným faktorom ovplyvňujúcim ziskovosť poľnohospodárov, ale nadmerné ceny DA znižujú ziskovosť poľnohospodárov. Vzhľadom na nízku úroveň ziskovosti poľnohospodárov teda bolo nevyhnutné znížiť ich nákladové zaťaženie zrušením antidumpingových opatrení na DA s pôvodom v Rusku. Po štvrté, „trhová prirážka“ postačovala na preukázanie toho, že clá sa nakoniec prenášali na poľnohospodárov.

(386)

Cieľom antidumpingového opatrenia je obnoviť spravodlivú hospodársku súťaž na trhu Únie. Na základe toho sa účinok opatrení na poľnohospodárov a ich záujem vzali do úvahy pri testovaní záujmu Únie, v ktorom sa proti sebe nestavia ziskovosť a konkurencieschopnosť poľnohospodárov v porovnaní s inými odvetviami, ale posudzuje sa, či by boli opatreniami neprimerane zasiahnuté iné zainteresované strany v Únii.

(387)

V tomto kontexte sa v tejto analýze do značnej miery použili údaje, ktoré dvaja poľnohospodári poskytli vo vyplnenom dotazníku, ako sa opisuje v odôvodneniach 357 – 364, takže ich ziskové rozpätie Komisia neignorovala. Zohľadnili sa aj svedectvá poľnohospodárov ako kontext, v ktorom sa posudzovali všetky faktické dôkazy v spise. Analýza účinku opatrení sa navyše geograficky neobmedzuje na oblasti, kde sa DA používa intenzívnejšie ako iné dusíkaté hnojivá, a podľa zistení z tohto prešetrovania predstavujú náklady na DA všetkých poľnohospodárskych podnikov s rastlinnou výrobou v Únii ako celku menej ako 3,7 % ich celkových nákladov.

(388)

Pri analýze zložiek nákladov poľnohospodárov ovplyvňujúcich ziskovosť, ako sa podrobne uvádza v odôvodnení 360, sa v priebehu času náklady na hnojivá ako podiel nákladov poľnohospodárskych podnikov OOB v EÚ neustále znižovali, čo preukazuje, že poľnohospodárov OOB v EÚ (ktorí DA využívali najintenzívnejšie) viac zaťažovali iné nákladové položky, ako osivo, mzdy, nájomné alebo zaplatené úroky. Z toho vyplýva, že skutočné nákladové zaťaženie poľnohospodárov predstavujú iné náklady než náklady na dusíkaté hnojivá.

(389)

Pokiaľ ide o „trhovú prirážku“ (rozdiel ceny DA v Únii a ceny DA v Čiernomorskom regióne pri dodaní do EÚ), ktorá údajne postačovala na preukázanie toho, že clá sa prenášajú na poľnohospodárov, ako sa analyzuje v odôvodnení 244, komparatívny nárast ceny DA v Únii (iba) v ORP nebol počas celého posudzovaného obdobia stály ani podstatný. V každom prípade nebol poskytnutý žiadny dôkaz toho, ako by mohol takýto komparatívny nárast preukázať, že sa clá prenášajú na poľnohospodárov. Tvrdenia strán sa preto zamietli.

(390)

Rovnaké združenia používateľov tvrdili, že preukázali, že zrušenie alebo zvýšenie antidumpingových ciel na DA má účinok na ceny (139). Uviedli, že tento dôkaz sa bez akéhokoľvek oprávneného dôvodu neberie do úvahy.

(391)

Z predložených dôkazov vyplýval vzťah medzi znížením antidumpingového cla (v nadväznosti na posledné priebežné revízne prešetrovanie) a údajnou cenovou prirážkou, ktorú tieto strany vypočítali. Výpočet prirážky sa riešil v odôvodneniach 240 – 245, pričom sa zamietol ako nepresný. Účinok na ceny DA sa v podaní, v ktorom sa uviedlo iba to, že prenos ceny nie je ideálny, na rozdiel od tvrdenia nepreukázal.

(392)

Rovnaké združenia používateľov tvrdili, že Komisia mala s cieľom posúdiť záujem Únie vziať do úvahy kumulatívne účinky antidumpingových opatrení.

(393)

Podľa judikatúry uvedenej združením používateľov mala Komisia pri pohľade na kumulatívny vplyv opatrení zvážiť rôzne spôsoby, ktorými by pokračovanie opatrení alebo uplynutie ich platnosti mohlo ovplyvniť používateľov v hospodárskom kontexte prevládajúcom v čase prešetrovania. Komisia to urobila a dospela k záveru, že pokračovanie opatrení nebude v rozpore so záujmom Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(394)

Jeden ruský vyvážajúci výrobca tvrdil, že závery uvedené v odôvodnení 350 týkajúce sa skutočnosti, že opätovný výskyt ujmy pre výrobu DA by okamžite ovplyvnil všetky výrobné linky v predchádzajúcom článku výrobného reťazca (amoniak, kyselina dusičná), ďalšom článku výrobného reťazca (UAN) aj súvisiacej výrobe (DAV, A5, močovina), sú nesprávne, pretože prešetrovanie sa týka iba DA, preto je opodstatnená iba analýza DA. Zistenia Komisie, ktoré prekračujú rámec dôsledkov pre trh s DA, boli len špekuláciami, ktoré nie sú podporené faktami a nie sú súčasťou analýzy.

(395)

Komisia poznamenala, že strany voči zisteniu v odôvodnení 350, podľa ktorého by opätovný výskyt ujmy pre výrobu DA okamžite ovplyvnil všetky výrobné linky v predchádzajúcom článku výrobného reťazca (amoniak, kyselina dusičná), ďalšom článku výrobného reťazca (UAN) aj súvisiacej výrobe (DAV, A5, močovina), nenamietali. Keďže ide o časť analýzy zameranej na budúcnosť, už svojou povahou je špekulatívne, ale založené na skutočnosti, že tieto výrobné linky sú prepojené a so samotnou výrobou sú spojené vysoké fixné náklady. Vyvážajúci výrobca voči žiadnemu z týchto zistení nenamietal. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(396)

Ten istý ruský vyvážajúci výrobca tvrdil, že po znížení antidumpingových ciel v roku 2018 sa na farmárov nepreniesla žiadna výhoda, a to z dôvodu, že antidumpingové clo na ruský dovoz bolo stále príliš vysoké a jeho zníženie v roku 2018 ruským výrobcom neumožnilo dovážať do Únie žiadne dodatočné objemy. Na hospodársku súťaž na trhu Únie to teda nemohlo mať pozitívny účinok.

(397)

V tvrdení strany sa však neuvádzali žiadne ďalšie dôkazy o tom, že zrušenie antidumpingových ciel by poľnohospodárom prinieslo nejakú výhodu. Ako sa uvádza v odôvodnení 367, faktom zostáva, že zvýšenie príjmu poľnohospodárov počas tohto a predchádzajúceho prešetrovania nemožno spájať s poklesom cien DA. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(398)

Rovnaký ruský vyvážajúci výrobca tvrdil, že ak by sa antidumpingové opatrenia zrušili, poľnohospodári v Únii by naďalej nakupovali od výrobcov z Únie. Dôvodom je, že najmä počas hlavnej sezóny potrebujú stabilné dodávky, ktoré ruskí výrobcovia nemôžu zabezpečiť vzhľadom na prekrývajúce sa obdobia a záväzky na ich vlastnom domácom trhu aj na trhoch tretích krajín.

(399)

V rozpore s týmto tvrdením poľnohospodári zvyčajne nakupujú od distribútorov, pričom pôvod materiálu môže byť miestny alebo dovezený. Vzhľadom na atraktívnosť trhu Únie, ktorá sa riešila v odôvodneniach 296 a 297, ako aj v odôvodneniach 340 až 341, sa v nadväznosti na situáciu na trhu Únie potom existujúce záväzky ruských výrobcov môžu zmeniť.

6.5.   Záver o záujme Únie

(400)

Vzhľadom na uvedené Komisia dospela k záveru, že z hľadiska záujmu Únie neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti predĺženiu platnosti súčasných antidumpingových opatrení na dovoz z Ruska. Naopak, v porovnaní s predchádzajúcimi prešetrovaniami nedošlo k žiadnej významnej zmene v situácii poľnohospodárov ani výrobného odvetvia Únie.

7.   ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(401)

Všetky zainteresované strany boli 25. septembra 2020 informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých Komisia zamýšľa zachovať platné antidumpingové opatrenia. Poskytla sa im aj lehota, v ktorej mohli predložiť pripomienky v nadväznosti na toto poskytnutie informácií. Podania a pripomienky sa náležite zohľadnili.

(402)

Združenie výrobcov z Únie, ruskí vyvážajúci výrobcovia, združenie ruských výrobcov, jedno združenie používateľov a ruská vláda predložili pripomienky k poskytnutiu informácií.

(403)

Na základe žiadosti sa uskutočnilo vypočutie združení FE a RFPA, ako aj vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Združenie RFPA, ako aj všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky sa obrátili na úradníka pre vypočutie a vypočutia úradníkom pre vypočutie sa uskutočnili 9. októbra a 15. októbra 2020.

(404)

Komisia 30. septembra, 1. októbra, 21. októbra a 28. októbra 2020 uskutočnila dodatočné všeobecné poskytnutie informácií a/alebo poskytnutie informácií špecifické pre danú spoločnosť, pričom vzala do úvahy určité tvrdenia prijaté v nadväznosti na konečné poskytnutie informácií. Po týchto dodatočných poskytnutiach informácií bola zainteresovaným stranám poskytnutá aj lehota, počas ktorej mohli vzniesť pripomienky. Združenie RFPA, ako aj všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky predložili k dodatočným poskytnutiam informácií pripomienky.

(405)

Zainteresované strany v nadväznosti na poskytnutie informácií tvrdili, že nevhodné poskytnutia informácií im zabránili v primeranom uplatňovaní ich práva na obhajobu, keďže nemohli účinne vyjadriť svoje stanoviská k správnosti a relevantnosti tvrdených skutočností a okolností.

(406)

Treba poznamenať, že všetky základné skutočnosti a okolnosti, ktoré sú podkladom rozhodnutí Komisie v tomto nariadení, boli zainteresovaným stranám sprístupnené v rámci všeobecného poskytnutia informácií alebo poskytnutí informácií špecifických pre jednotlivé spoločnosti. Na všetky žiadosti zainteresovaných strán o dodatočné informácie sa navyše primerane zareagovalo, či už poskytnutím ďalších objasnení, ďalšieho prístupu k dokumentom, prístupu k revidovaným verziám dokumentov, ktoré nemali dôverný charakter, alebo podrobným vysvetlením odôvodňujúcim odmietnutie žiadostí o poskytnutie informácií (v tomto kontexte nájdete konkrétne argumenty a protiargumenty Komisie aj v odôvodneniach 87 a 88, 115 – 117 a 284). Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(407)

Z uvedených úvah vyplýva, že podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia by sa antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/1722 mali zachovať.

(408)

Združenie používateľov (140) v nadväznosti na poskytnutie informácií navrhlo, že ak sa Európska komisia rozhodne predĺžiť platnosť opatrení, mala by to urobiť iba na jeden rok. Tento návrh vychádzal z nízkych cien zemného plynu, ktoré v tom čase prevládali v Únii, a nízkej ziskovosti poľnohospodárov.

(409)

Komisia poznamenala, že také krátke trvanie opatrení by bolo výnimočné, keďže opatrenia sa zvyčajne vzťahujú na päťročné obdobie. Nezdá sa, že by v tomto prípade existovala konkrétna situácia, ktorá by odôvodňovala kratšie obdobie. Pokiaľ ide o ceny zemného plynu, okrem toho, že historicky kolísali, ako sa uvádza v odôvodnení 336, podľa prognóz Svetovej banky cena zemného plynu v Únii v roku 2023 dosiahne úroveň z roku 2016 (začiatok posudzovaného obdobia). Pokiaľ ide o príjem poľnohospodárov uvedený v odôvodnení 366, ovplyvňujú ho rôzne faktory a prešetrovaním sa nezistila žiadna jasná súvislosť medzi cenami dusičnanu amónneho a príjmom poľnohospodárov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 367. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(410)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sú uplatniteľné výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku, ktorý vyrábajú tieto spoločnosti, t. j. uvedené konkrétne právnické osoby. Pri dovoze prešetrovaného výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú osobitne uvedené v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu využívať a dovoz podlieha colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“. Každá žiadosť o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo predajných subjektov) by sa mala okamžite adresovať Komisii (141) so všetkými príslušnými informáciami, najmä o každej zmene v činnostiach spoločnosti súvisiacich s výrobou, predajom na domácom trhu a predajom na vývoz, ktorá je spojená napríklad s uvedenou zmenou názvu alebo uvedenou zmenou výrobných a predajných subjektov. V prípade potreby sa nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmení a doplní aktualizovaním zoznamu spoločností využívajúcich individuálne colné sadzby.

(411)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (142), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, splatnou úrokovou sadzbou by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(412)

Dňa 13. októbra 2020 nadobudlo účinnosť vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1317 (143) (ďalej len „nové nariadenie o zatriedení“). V novom nariadení o zatriedení sa objasnilo, že určité výrobky, prevažne na báze dusičnanu amónneho, patria pod číselný znak KN 3602 00 00. Komisia teda aktualizovala číselné znaky v tomto nariadení s účinnosťou od 13. októbra 2020 s cieľom prispôsobiť ich správnemu zatriedeniu objasnenému v uvedenom nariadení. Komisia pripomína, že zoznam číselných znakov sa v každom prípade uvádza iba na informačné účely. Rozsah pôsobnosti opatrení je vymedzený definíciou dotknutého výrobku. Jeho colné zatriedenie sa môže zmeniť.

(413)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz tuhých hnojív s pôvodom v Rusku s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných % v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN 3102 30 90, 3102 40 90, ex 3102 29 00, ex 3102 60 00, ex 3102 90 00, ex 3105 10 00, ex 3105 20 10, ex 3105 51 00, ex 3105 59 00 a ex 3105 90 20, ex 3602 00 00 (kódy TARIC 3102290010, 3102600010, 3102900010, 3105100010, 3105100020, 3105100030, 3105100040, 3105100050, 3105201030, 3105201040, 3105201050, 3105201060, 3105510010, 3105510020, 3105510030, 3105510040, 3105590010, 3105590020, 3105590030, 3105590040, 3105902030, 3105902040, 3105902050, 3105902060, 3602000010).

2.   Sadzba konečného antidumpingového cla je pevne stanovená suma, ako sa uvádza v článkoch 2 a 3.

Článok 2

Na tento tovar vyrábaný všetkými spoločnosťami (doplnkové kódy TARIC A522 (144), A959 (145) a A999 (146)):

Opis výrobku

Číselný znak KN

Kód TARIC

Pevne stanovená suma cla (v EUR za tonu)

Dusičnan amónny iný ako vo vodných roztokoch

3102 30 90

––

32,71

Dusičnan amónny iný ako vo vodných roztokoch

36 02 00 00

10

32,71

Zmesi dusičnanu amónneho s uhličitanom vápenatým alebo s ostatnými anorganickými nehnojivými látkami s obsahom dusíka presahujúcim 28 hmotnostných %

3102 40 90

––

32,71

Článok 3

1.   Na tento tovar vyrábaný všetkými spoločnosťami s výnimkou „pobočky KCKK spoločnosti Joint Stock Company United Chemical Company Uralchem v Kirovo-Čepecku“ (doplnkový kód TARIC A522 (147) a A999 (148)):

Opis výrobku

Číselný znak KN

Kód TARIC

Pevne stanovená suma cla (v EUR za tonu)

Tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných %

3102 29 00

10

32,71

Tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných %

3102 60 00

10

32,71

Tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných %

3102 90 00

10

32,71

Tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných %, bez obsahu fosforu a draslíka

3105 10 00

10

32,71

Tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných % a s obsahom fosforu vyjadreného ako P2O5 a/alebo obsahom draslíka vyjadreného ako K2O menej ako 3 hmotnostné %

3105 10 00

20

31,73

Tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných % a s obsahom fosforu vyjadreného ako P2O5 a/alebo obsahom draslíka vyjadreného ako K2O na úrovni 3 hmotnostné % alebo viac, ale menej ako 6 hmotnostných %

3105 10 00

30

30,75

Tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných % a s obsahom fosforu vyjadreného ako P2O5 a/alebo obsahom draslíka vyjadreného ako K2O na úrovni 6 hmotnostných % alebo viac, ale menej ako 9 hmotnostných %

3105 10 00

40

29,76

Tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných % a s obsahom fosforu vyjadreného ako P2O5 a/alebo obsahom draslíka vyjadreného ako K2O na úrovni 9 hmotnostných % alebo viac, ale najviac 12 hmotnostných %

3105 10 00

50

28,78

Tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných % a s obsahom fosforu vyjadreného ako P2O5 a obsahom draslíka vyjadreného ako K2O menej ako 3 hmotnostné %

3105 20 10

30

31,73

Tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných % a s obsahom fosforu vyjadreného ako P2O5 a obsahom draslíka vyjadreného ako K2O na úrovni 3 hmotnostné % alebo viac, ale menej ako 6 hmotnostných %

3105 20 10

40

30,75

Tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných % a s obsahom fosforu vyjadreného ako P2O5 a obsahom draslíka vyjadreného ako K2O na úrovni 6 hmotnostných % alebo viac, ale najviac 9 hmotnostných %

3105 20 10

50

29,76

Tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných % a s obsahom fosforu vyjadreného ako P2O5 a obsahom draslíka vyjadreného ako K2O na úrovni 9 hmotnostných % alebo viac, ale najviac 12 hmotnostných %

3105 20 10

60

28,78

Tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných % a s obsahom fosforu vyjadreného ako P2O5 menej ako 3 hmotnostné %

3105 51 00

10

31,73

Tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných % a s obsahom fosforu vyjadreného ako P2O5 na úrovni 3 hmotnostné % alebo viac, ale menej ako 6 hmotnostných %

3105 51 00

20

30,75

Tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných % a s obsahom fosforu vyjadreného ako P2O5 na úrovni 6 hmotnostných % alebo viac, ale menej ako 9 hmotnostných %

3105 51 00

30

29,76

Tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných % a s obsahom fosforu vyjadreného ako P2O5 na úrovni 9 hmotnostných % alebo viac, ale najviac 10,40 hmotnostného %

3105 51 00

40

29,31

Tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných % a s obsahom fosforu vyjadreného ako P2O5 menej ako 3 hmotnostné %

3105 59 00

10

31,73

Tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných % a s obsahom fosforu vyjadreného ako P2O5 na úrovni 3 hmotnostné % alebo viac, ale menej ako 6 hmotnostných %

3105 59 00

20

30,75

Tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných % a s obsahom fosforu vyjadreného ako P2O5 6 hmotnostných % alebo viac, ale menej ako 9 hmotnostných %

3105 59 00

30

29,76

Tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných % a s obsahom fosforu vyjadreného ako P2O5 na úrovni 9 hmotnostných % alebo viac, ale najviac 10,40 hmotnostného %

3105 59 00

40

29,31

Tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných % a s obsahom draslíka vyjadreného ako K2O na úrovni menej ako 3 hmotnostné %

3105 90 20

30

31,73

Tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných % a s obsahom draslíka vyjadreného ako K2O na úrovni 3 hmotnostné % alebo viac, ale menej ako 6 hmotnostných %

3105 90 20

40

30,75

Tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných % a s obsahom draslíka vyjadreného ako K2O na úrovni 6 hmotnostných % alebo viac, ale menej ako 9 hmotnostných %

3105 90 20

50

29,76

Tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho presahujúcim 80 hmotnostných % a s obsahom draslíka vyjadreného ako K2O na úrovni 9 hmotnostných % alebo viac, ale najviac 12 hmotnostných %

3105 90 20

60

28,78

2.   Neuplatňovanie žiadneho antidumpingového cla na tovar uvedený v odseku 1 vyrábaný pobočkou KCKK spoločnosti Joint Stock Company United Chemical Company Uralchem v Kirovo-Čepecku je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry spoločnosťou Joint Stock Company United Chemical Company Uralchem colným orgánom členských štátov, na ktorej musí byť uvedené vyhlásenie s dátumom a podpisom predstaviteľa subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení: „Ja, podpísaný, potvrdzujem, že (objem) dusičnanu amónneho predaného na vývoz do Európskej únie, na ktorý sa vzťahuje táto faktúra, bol vyrobený (pobočkou KCKK spoločnosti Joint Stock Company United Chemical Company Uralchem v Kirovo-Čepecku a adresa) (doplnkový kód TARIC A959) v Rusku. Vyhlasujem, že informácie uvedené na tejto faktúre sú úplné a správne.“ Ak sa takáto faktúra nepredloží, na všetky druhy výrobkov z dusičnanu amónneho vyrobené pobočkou KCKK spoločnosti Joint Stock Company United Chemical Company Uralchem v Kirovo-Čepecku sa uplatňuje colná sadzba uplatňovaná na všetky ostatné spoločnosti podľa odseku 1.

Článok 4

1.   V prípadoch, keď bol tovar poškodený ešte pred prepustením do voľného obehu a z tohto dôvodu sa v súlade s článkom 131 ods. 2 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 (149), na účely stanovenia colnej hodnoty pristúpi k rozdeleniu skutočne zaplatenej alebo splatnej ceny, výška antidumpingového cla stanoveného v článkoch 2 a 3 sa znižuje o percentuálny podiel, ktorý zodpovedá určeniu čiastkovej naozaj uhradenej alebo splatnej ceny.

2.   Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 5

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 15. decembra 2020

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN


(1)   Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 2022/95 zo 16. augusta 1995, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku (Ú. v. ES L 198, 23.8.1995, s. 1).

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 663/98 z 23. marca 1998, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2022/95, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku (Ú. v. ES L 93, 26.3.1998, s. 1).

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1). Nariadenie naposledy zmenené nariadením (ES) č. 2238/2000 (Ú. v. ES L 257, 11.10.2000, s. 2).

(5)  Nariadenie Rady (ES) č. 658/2002 z 15. apríla 2002, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku (Ú. v. ES L 102, 18.4.2002, s. 1).

(6)  Nariadenie Rady (ES) č. 945/2005 z 21. júna 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 658/2002, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku, a nariadenie (ES) č. 132/2001, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom, okrem iného, na Ukrajine, na základe čiastočného predbežného preskúmania podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 384/96 (Ú. v. EÚ L 160, 23.6.2005, s. 1).

(7)  Nariadenie Rady (ES) č. 661/2008 z 8. júla 2008, ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 a po predbežnom preskúmaní podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 384/96 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku (Ú. v. EÚ L 185, 12.7.2008, s. 1).

(8)  Rozhodnutie Komisie 2008/577/ES zo 4. júla 2008, ktorým sa prijíma záväzok ponúknutý v súvislosti s antidumpingovým konaním týkajúcim sa dovozu dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku a na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 185, 12.7.2008, s. 43).

(9)  Vec T-348/05.

(10)  Vec T-348/05 INTP.

(11)  Nariadenie Rady (ES) č. 989/2009 z 19. októbra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 661/2008, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku (Ú. v. EÚ L 278, 23.10.2009, s. 1).

(12)  Rozhodnutie Komisie 2012/629/EÚ z 10. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2008/577/ES, ktorým sa prijímajú záväzky ponúknuté v súvislosti s antidumpingovým konaním týkajúcim sa dovozu dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku (Ú. v. EÚ L 277, 11.10.2012, s. 8).

(13)  Nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51).

(14)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 999/2014 z 23. septembra 2014, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (Ú. v. EÚ L 280, 24.9.2014, s. 19).

(15)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/226 zo 17. februára 2016, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 999/2014, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (Ú. v. EÚ L 41, 18.2.2016, s. 13).

(16)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/415 z 21. marca 2016, ktorým sa v prípade dvoch vyvážajúcich výrobcov odvoláva prijatie záväzku a zrušuje rozhodnutie 2008/577/ES, ktorým sa prijíma záväzok ponúknutý v súvislosti s antidumpingovým konaním týkajúcim sa dovozu dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku (Ú. v. EÚ L 75, 22.3.2016, s. 10).

(17)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1722 zo 14. novembra 2018, ktorým sa po priebežnom revíznom prešetrovaní podľa článku 11 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 999/2014, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku (Ú. v. EÚ L 287, 15.11.2018, s. 3).

(18)   Ú. v. EÚ C 53, 11.2.2019, s. 3.

(19)  Oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku (Ú. v. EÚ C 318, 23.9.2019, s. 6.).

(20)  Reakciu na poskytnutie informácií zaslali spoločne združenie RFPA, skupina Eurochem a skupina Uralchem.

(21)   Decision of the European Ombudsman closing the inquiry into complaint 577/2014/MDC on the European Commission’s refusal to grant access, pursuant to Council Regulation 1225/2009, to a request for review concerning the expiry of anti-dumping duties on ammonium nitrate imports from Russia (Rozhodnutie európskej ombudsmanky, ktorým sa končí vyšetrovanie sťažnosti 577/2014/MDC týkajúcej sa odmietnutia Európskej komisie poskytnúť podľa nariadenia Rady č. 1225/2009 prístup k žiadosti o revízne prešetrovanie týkajúce sa uplynutia platnosti antidumpingových ciel na dovoz dusičnanu amónneho z Ruska), bod 14 (ďalej len „rozhodnutie ombudsmanky“).

(22)  Spor DS494, EÚ – Metodiky úpravy nákladov II (Rusko).

(23)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1688 z 8. októbra 2019, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na dovoz zmesí močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických (Ú. v. EÚ L 258, 9.10.2019, s. 21).

(24)  Rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. septembra 2008, vec T-348/05, JSC Kirovo-Chepetsky Khimichesky Kombinat/Rada, EU:T:2008:327.

(25)  Vrátane dusičnanu amónneho doplneného o živiny fosfor a/alebo draslík (tzv. nečistý alebo stabilizovaný dusičnan amónny).

(26)  Rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. júla 2009, vec T-348/05 INTP, JSC Kirovo-Chepetsky Khimichesky Kombinat/Rada, EU:T:2009:261.

(27)  Ruské združenie výrobcov hnojív, skupina EuroChem (Joint Stock Company „Nevinnomyssky Azot“, Joint Stock Company „Azot“), spoločnosť Uralchem JSC, spoločnosť PJSC Acron a jej prepojené podniky.

(28)  Rozsudok z 10. septembra 2008, JSC Kirovo-Chepetsky Khimichesky Kombinat/Rada Európskej únie, T-348/05, EU:T:2008:327, bod 64.

(29)  Rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. júla 2009, vec T-348/05 INTP, JSC Kirovo-Chepetsky Khimichesky Kombinat/Rada, EU:T:2009:261, bod 8.

(30)  Mesačné štatistické údaje o dovoze na základe skutočných údajov poskytnutých colnými orgánmi v členských štátoch podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia.

(31)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1722.

(32)  S vylúčením predaja stabilizovaného dusičnanu amónneho vyrobeného pobočkou Kirovo spoločnosti Uralchem, ktorý nepodlieha antidumpingovému clu.

(33)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 999/2014.

(34)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1688, odôvodnenie 56.

(35)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 999/2014, odôvodnenie 82.

(36)  https://www.acron.ru/en/the-geography-of-business/as-dbt/.

(37)  https://www.uralchem.com/about/assets/4644/.

(38)  Zdroj: IFA, 2016 (pozri prílohu XXIX k žiadosti o revízne prešetrovanie).

(39)  Polročné správy krajín v roku 2019 na webovom sídle WTOhttps://www.wto.org/english/tratop_e/adp_e/adp_e.htm.

(40)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 999/2014, odôvodnenie 154.

(41)  https://www.ceicdata.com/en/china/petrochemical-trade-fertilizer-quantity/cn-import-ammonium-nitrate (navštívené 10. júla 2020).

(42)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1722, odôvodnenie 76.

(43)  Zdroj: Fertecon (pozri podanie RFPA z 30. októbra 2019, s. 18).

(44)  Pozri prílohu 26 k žiadosti o revízne prešetrovanie – Ruský vývoz DA do sveta a dovoz DA zo sveta.

(45)  Pozri webové sídlohttps://www.oecd.org/eurasia/countries/.

(46)  Zdroj: IFA, 2016 (pozri prílohu 29 k žiadosti o revízne prešetrovanie).

(47)  Uznesenie vlády č. 532 z 29. marca 2018 predložené ako príloha 28 k žiadosti o revízne prešetrovanie.

(48)  Ruskí vyvážajúci výrobcovia UAN (ku ktorým patria aj spoločnosti Acron a Eurochem) vyviezli 613 491 ton UAN v období od 1. júla 2017 do 30. júna 2018. Antidumpingové opatrenia uložené na dovoz UAN z Ruska pravdepodobne povedú k zvýšenému tlaku na ruských výrobcov, aby vyvážali iné dusíkaté hnojivá (vrátane DA) s cieľom dosiahnuť plánované zvýšenie vývozu o 2 %.

(49)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 999/2014, najmä odôvodnenia 72 a 96.

(50)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1722.

(51)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1722, odôvodnenie 139.

(52)  Pozri adresuhttps://zakon.rada.gov.ua/laws/show/535-2019-п#Text, navštívené 15. októbra 2020.

(53)  Pozri adresuhttps://www.president.gov.ua/documents/1762018-24362,https://www.president.gov.ua/storage/j-files-storage/00/61/50/f5678abf43bcb17ce6b232500e9a7312_1529676085.pdf, navštívené 15. októbra 2020.

(54)  Uznesenie vlády č. 532 z 29. marca 2018 predložené ako príloha 28 k žiadosti o revízne prešetrovanie.

(*1)  S vylúčením dovozu stabilizovaného DA spoločnosti Kirovo, na ktorý sa tieto opatrenia nevzťahujú.

(*2)  Priemerná cena nezahŕňa platné antidumpingové clá.

(55)  Association Générale des Producteurs de Blé et autres céréales, Francúzsko (AGPB), Irish Farmers‘ Association, Írsko (IFA).

(56)  AGPB, IFA.

(57)  Bloomberg; World Gas Intelligence; Svetová banka; spot TTF.

(58)  AGPB, IFA.

(59)  AGPB, IFA.

(60)  AGPB, IFA.

(61)  AGPB, IFA.

(62)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1722.

(63)  AGPB, IFA.

(64)  AGPB, IFA.

(65)  Zdroj: prognóza Svetovej banky týkajúca sa cien komodít.

(66)  Podania združení AGBP a IFA z 21. 4. 2020 (t20.003085) a 5. 10. 2020 (t20.006054).

(67)  Zdroj: prognóza Svetovej banky týkajúca sa cien komodít.

(68)  Podanie združení AGBP a IFA z 5. 11. 2019 (t19.005682).

(69)  Podanie združení AGBP a IFA z 5. 11. 2019 (t19.005682).

(70)  Skutočné ceny DA v Únii vychádzali z overených vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky, pričom predajná cena sa zisťovala na úrovni cien zo závodu (z výroby), takže išlo o čistú hodnotu predaja bez akýchkoľvek nákladov na dopravu do priestorov zákazníka, bez DPH, bez dobropisov a poskytnutých obchodných zliav (zliav okamžite odpočítaných vo faktúre).

(71)  Doručené na hranicu EÚ.

(72)  Podanie združení AGBP a IFA z 5. 11. 2019 (t19.005682).

(73)  Podanie združení AGBP a IFA z 5. 10. 2020 (t20.006054).

(74)  Podanie združení AGBP a IFA z 5. 11. 2019 (t19.005682).

(75)  Ruské združenie výrobcov hnojív, skupina EuroChem (Joint Stock Company „Nevinnomyssky Azot“, Joint Stock Company „Azot“) a spoločnosť Uralchem JSC.

(76)  Z objemov oznámených v rámci DS (síran a dusičnan amónny) a IJDH (iné jednozložkové dusíkaté hnojivá) vyplývali iba odhadované dodania (= spotreba – dovoz), ktoré sa nezohľadnili, pretože dovoz sa v rámci tohto zdroja zakladal na osemmiestnom číselnom znaku KN a mohol zahŕňať aj iné výrobky (Komisia používa desaťmiestny kód TARIC).

(77)  Pripomienky k všeobecnému informačnému dokumentu Ruského združenia výrobcov hnojív, skupiny EuroChem (Joint Stock Company „Nevinnomyssky Azot“, Joint Stock Company „Azot“) a spoločnosti Uralchem JSC, t20.006223.

(78)  Prognóza Svetovej banky týkajúca sa cien komodít; monitorovanie trhov systému AMIS, Fertilizers Outlook (Vyhliadky v oblasti hnojív).

(79)  Prognóza Svetovej banky týkajúca sa cien komodít; monitorovanie trhov systému AMIS, Fertilizers Outlook (Vyhliadky v oblasti hnojív).

(80)  Prognóza Svetovej banky týkajúca sa cien komodít.

(81)  http://trade.ec.europa.eu/tdi/case_details.cfm?id=2410.

(82)  https://www.industry.gov.au/sites/default/files/adc/public-record/473-066_-_notice_-_adn_2019-057_-_findings_in_relation_to_a_dumping_investigation.pdf.

(83)  Úroveň osemmiestneho číselného znaku KN vrátane všetkých číselných znakov, ktoré sa vzťahujú na prešetrovaný výrobok.

(84)  Ruské združenie výrobcov hnojív, skupina EuroChem (Joint Stock Company „Nevinnomyssky Azot“, Joint Stock Company „Azot“) a spoločnosť Uralchem JSC.

(85)  Ako sa uvádza vo vyplnenom dotazníku dostupnom zainteresovaným stranám, t19.006120.

(86)  Zhrnutie o poľnohospodárskych trhoch v EÚ, Hnojivá v EÚ, Európska komisia, GR AGRI, t20.004387.

(87)  Štvrťročná správa o európskych trhoch s plynom, 4. vydanie, štvrtý štvrťrok 2019, Európska komisia, GR pre energetiku, t20.003589.

(88)  Ruské združenie výrobcov hnojív, skupina EuroChem (Joint Stock Company „Nevinnomyssky Azot“, Joint Stock Company „Azot“), spoločnosť Uralchem JSC a skupina Acron.

(89)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1688.

(90)  Ruské združenie výrobcov hnojív, skupina EuroChem (Joint Stock Company „Nevinnomyssky Azot“, Joint Stock Company „Azot“) a spoločnosť Uralchem JSC.

(91)  Ako možno zistiť z výročných správ tejto skupiny, jej výnosy (z ktorých približne 75 % pochádza z celého predaja hnojív) v Latinskej Amerike tvorili menej než 10 % z jej celkových výnosov.

(92)  Ak by sa nevykonal odpočet predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a ziskov prepojených predávajúcich subjektov vyvážajúcich výrobcov v EÚ ani úverových nákladov, rozpätia podhodnotenia ceny by sa naďalej pohybovali v rozsahu 8 – 28 %.

(93)  Nariadenie vlády č. 532 z 29. marca 2018.

(94)  Z 9,5 milióna ton v roku 2016 na 11,7 milióna ton v roku 2020 a 12,3 milióna ton v roku 2025.

(95)  Objemy dovozu vyššie ako 2 milióny ton.

(96)  Latinská Amerika bola najväčším vývozným trhom ruských spolupracujúcich spoločností. Dovozné ceny spolupracujúcich spoločností ponúkané v Latinskej Amerike boli nižšie než v EÚ.

(97)  Polročné správy z krajín v roku 2019 na webovom sídle WTOhttps://www.wto.org/english/tratop_e/adp_e/adp_e.htm.

(98)  Ruské združenie výrobcov hnojív, skupina EuroChem (Joint Stock Company „Nevinnomyssky Azot“, Joint Stock Company „Azot“), spoločnosť Uralchem JSC a skupina Acron.

(99)  Porovnané po úprave poskytnutých spotových cien DA na úroveň cien zo závodu.

(100)  Ako príklad sa použili náklady na dopravu jedného z ruských výrobcov zaradených do vzorky poskytnuté v podaní týchto strán, pripomienky k všeobecnému informačnému dokumentu Ruského združenia výrobcov hnojív, skupiny EuroChem (Joint Stock Company „Nevinnomyssky Azot“, Joint Stock Company „Azot“) a spoločnosti Uralchem JSC, t20.006223.

(101)  Ruské združenie výrobcov hnojív, skupina EuroChem (Joint Stock Company „Nevinnomyssky Azot“, Joint Stock Company „Azot“) a spoločnosť Uralchem JSC.

(102)  Analýza vychádza z obchodných štatistík EUROSTATU (úroveň osemmiestnych číselných znakov KN) a UNICOM (úroveň šesťmiestnych číselných znakov KN), ktorých súčasťou sú aj iné výrobky ako prešetrovaný výrobok.

(103)  Ako oznámili zainteresované strany, ktoré toto tvrdenie uviedli, ide o náklady v rozpätí 40 – 50 EUR/t.

(104)  Cena na prahu ziskovosti je cena, ktorá by pokryla výrobné náklady, t. j. cena 198 EUR/t určená v ORP.

(105)  Spis t20.005622.

(106)  Zdroj: prognóza Svetovej banky týkajúca sa cien komodít, cena zemného plynu v Európe v rokoch 2016 a 2023 je 4,6 USD/mmbtu.

(107)  Pripomienky k všeobecnému informačnému dokumentu Ruského združenia výrobcov hnojív, skupiny EuroChem (Joint Stock Company „Nevinnomyssky Azot“, Joint Stock Company „Azot“) a spoločnosti Uralchem JSC, t20.006223.

(108)  Doložka najvyšších výhod.

(109)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 999/2014.

(110)  Zdroj: vypočutie združení používateľov, t19.005682, 8. 11. 2019.

(111)  Zdroj: Informačná sieť poľnohospodárskeho účtovníctva (FADN), Zameranie poľnohospodárstva podľa odvetvia, GR pre poľnohospodárstvo,https://agridata.ec.europa.eu/; t20.004226/t20.004250.

(112)  Posledný rozpočtový rok – 2018. Zdroj: vyplnené dotazníky dvoch poľnohospodárov.

(113)  Konkrétne náklady na výrobu plodín pozostávajú z nákladov na hnojivá (vrátane DA), osivo, pesticídy a krmivo (aj „náklady na suroviny“).

(114)  Celkové náklady poľnohospodárskeho podniku/celkové vstupy pozostávajú z konkrétnych nákladov na výrobu plodín (nákladov na suroviny), nákladov práce, režijných nákladov (vrátane odpisov).

(115)  Podľa údajov, ktoré predložili dvaja spolupracujúci poľnohospodári OOB vo vyplnených antidumpingových dotazníkoch.

(116)  Posledný rozpočtový rok – 2018.

(117)  Posledný rozpočtový rok – 2018.

(118)  Zdroj: podanie združení používateľov, t19.005682.

(119)  Podiel nákladov na osivá vzrástol zo 7,1 % na 7,5 % od r. 2014 do r. 2018; podiel miezd, nájmu a zaplatených úrokov sa zvýšil zo 17,7 % na 19,2 % v rovnakom období v poľnohospodárskych podnikoch OOB v EÚ stúpol.

(120)  Ekonomické účty poľnohospodárstva, t20.004550.

(121)  Posledný rozpočtový rok – 2018.

(122)  Zdroj: podanie združení používateľov, t19.005682.

(123)  AGPB, IFA.

(124)  Zdroj: vypočutie združení používateľov, t19.005799, 15. 11. 2019.

(125)  Zdroj: vypočutie združení používateľov, t19.005682, 15. 11. 2019. Poznamenáva sa, že budúci odhad sa týka rokov 2018 a 2019, t. j. teraz už minulosti. Združenia neposkytli žiadne skutočné údaje za tieto dva roky.

(126)  Zdroj: Príjmy v poľnohospodárstve a príjmy poľnohospodárskych podnikov, GR pre poľnohospodárstvo, oddelenie ekonomiky poľnohospodárstva, t20.003213.

(127)  Zdroj: Zameranie ekonomiky poľnohospodárstva podľa odvetvia, GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,https://agridata.ec.europa.eu/; t20.004226.

(128)  Posledný rozpočtový rok – 2018. Zdroj: vyplnené dotazníky dvoch poľnohospodárov.

(129)  Na základe porovnania ceny DA výrobného odvetvia Únie na trhu Únie (zdroj: overené vyplnené dotazníky výrobcov zaradených do vzorky) a výška príjmu všetkých poľnohospodárskych podnikov s rastlinnou výrobou v EÚ vrátane špecializovaných poľnohospodárskych podnikov OOB v EÚ a Francúzsku (zdroj: GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka).

(130)  AGPB, IFA.

(131)  Zdroj: správa o perspektíve poľnohospodárstva EÚ pre trhy a príjmy na roky 2019 – 2030, GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Európska komisia.

(132)  AGPB, IFA.

(133)  Príjem rodinného poľnohospodárskeho podniku je príjem po odpočítaní nákladov na najaté pracovné sily, zaplatené úroky a zaplatený nájom a predstavuje príjem poľnohospodára za vynaloženú vlastnú práce, využitie vlastnej pôdy a vlastného kapitálu.

(134)  Zdroj: vypočutie žiadateľa, t19.005516, 24. 10. 2019.

(135)  AGPB, IFA.

(136)  AGPB, IFA.

(137)  Zdroj: Príjmy v poľnohospodárstve a príjmy poľnohospodárskych podnikov, GR pre poľnohospodárstvo, oddelenie ekonomiky poľnohospodárstva, t20.003213.

(138)  AGPB, IFA.

(139)  Podanie AGPB, IFA. t19.005828.

(140)  COPA (Výbor profesionálnych poľnohospodárskych organizácií), Cogeca (Všeobecný výbor pre spoluprácu v oblasti poľnohospodárstva v Európskej únii).

(141)  Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre obchod, Riaditeľstvo H, B-1049 Brusel, Belgicko.

(142)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(143)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1317 z 9. septembra 2020 o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry (Ú. v. EÚ L 309, 23.9.2020, s. 1).

(144)  Na tovar vyrábaný spoločnosťami Open Joint Stock Company (OJSC) Azot, Novomoskovsk, Rusko alebo Open Joint Stock Company (OJSC) Nevinnomyssky Azot, Nevinnomyssk, Rusko.

(145)  Na tovar vyrábaný pobočkou KCKK spoločnosti Joint Stock Company United Chemical Company Uralchem v Kirovo-Čepecku.

(146)  Pre všetky ostatné spoločnosti.

(147)  Na tovar vyrábaný spoločnosťami Open Joint Stock Company (OJSC) Azot, Novomoskovsk, Rusko alebo Open Joint Stock Company (OJSC) Nevinnomyssky Azot, Nevinnomyssk, Rusko.

(148)  Pre všetky ostatné spoločnosti.

(149)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 558).