<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.00-20081231.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="ECRCJ2006SKA.0200156301.case.xml"><NO.CASE>C-502/04</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62004J0502</NO.CELEX><NO.SEQ>0013.0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1565</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>1578</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>14</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><LEFT>ROZSUDOK ZO <DATE ISO="20060216">16. 2. 2006</DATE> — VEC C-502/04</LEFT><RIGHT>TORUN</RIGHT></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho dvora</HT> (druhá komora)</P><P>zo <DATE ISO="20060216">16. februára 2006</DATE><NOTE NOTE.ID="E0001" NUMBERING="STAR"><P>Jazyk konania: nemčina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C-502/04,</P><P>ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Bundesverwaltungsgericht (Nemecko) z <DATE ISO="20040803">3. augusta 2004</DATE> a doručený Súdnemu dvoru <DATE ISO="20041207">7. decembra 2004</DATE>, ktorý súvisí s konaním:</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P>Ergiin Torun</P></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P>Stadt Augsburg,</P></DEFENDANTS><PRESENCE><PRESENCE.INIT>za účasti:</PRESENCE.INIT><P>Vertreter des Bundesinteresses beim Bundesverwaltungsgericht,</P><P>Landesanwaltschaft Bayern,</P></PRESENCE></PARTIES><?PAGE NO="I-1566"?><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (druhá komora),</P><P>v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia R. Schintgen (spravodajca), R. Silva de Lapuerta, G. Arestis a J. Klučka,</P><P>generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer,</P><P>tajomník: R. Grass,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania,</VISA></GR.VISA><GR.CONSID><CONSID><P>so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:</P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>pán Torun, v zastúpení: K. Lehner, Rechtsanwalt,</P></ITEM><ITEM><P>nemecká vláda, v zastúpení: M. Lumma a C. Schulze-Bahr, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM><ITEM><P>slovenská vláda, v zastúpení: R. Procházka, splnomocnený zástupca,</P></ITEM><ITEM><P>Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: G. Rozet a B. Martenczuk, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM></LIST></CONSID></GR.CONSID><GR.VISA><VISA>so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,</VISA></GR.VISA><?PAGE NO="I-1567"?><PREAMBLE.FINAL><P>vyhlásil tento</P></PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Rozsudok</P></TI></TITLE><NP><NO.P>1</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 druhého odseku rozhodnutia Asociačnej rady č. 1/80 z <DATE ISO="19800919">19. septembra 1980</DATE> o vývoji pridruženia (ďalej len <QUOT.START ID="QS0001" REF.END="QE0001" CODE="201E"/>rozhodnutie č. 1/80<QUOT.END ID="QE0001" REF.START="QS0001" CODE="201C"/>). Asociačná rada bola zriadená Dohodou o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom podpísanou v Ankare <DATE ISO="19630912">12. septembra 1963</DATE> Tureckou republikou na strane jednej a členskými štátmi EHS a Spoločenstvom na strane druhej, ktorá bola v mene Spoločenstva uzavretá, schválená a potvrdená rozhodnutím Rady č. 64/732/EHS z <DATE ISO="19631223">23. decembra 1963</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="P" NO.OJ="217" DATE.PUB="1964" PAGE.FIRST="3685">Ú. v. ES 1964, 217, s. 3685</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 11/011, s. 10).</TXT></NP><NP><NO.P>2</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v rámci sporu, v ktorom proti sebe stoja pán Torun, turecký štátny príslušník, a Stadt Augsburg v súvislosti s konaním o vyhostení z nemeckého územia.</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Právny rámec</P></TI></TITLE><NP><NO.P>3</NO.P><TXT>Podľa článku 6 ods. 1 a ods. 2 rozhodnutia č. 1/80:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><NP><NO.P><QUOT.START ID="QS0002" REF.END="QE0002" CODE="201E"/>1.</NO.P><TXT>Turecký pracovník, ktorý sa nachádza na legálnom trhu práce členského štátu, s výhradou ustanovení článku 7 týkajúceho sa slobodného prístupu jeho rodinných príslušníkov k zamestnaniu:</TXT><?PAGE NO="I-1568"?><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>má v tomto členskom štáte po jednom roku legálneho zamestnania právo na obnovenie svojho pracovného povolenia u toho istého zamestnávateľa, ak tento má voľné pracovné miesto,</P></ITEM><ITEM><P>má v tomto členskom štáte po troch rokoch legálneho zamestnania a s výhradou práva prednosti pracovníkov členských štátov Spoločenstva právo v rámci toho istého povolania odpovedať u zamestnávateľa podľa svojho výberu na inú pracovnú ponuku uskutočnenú za obvyklých podmienok a zaregistrovanú na úradoch práce tohto členského štátu,</P></ITEM><ITEM><P>požíva v tomto členskom štáte po štyroch rokoch legálneho zamestnania slobodný prístup k akejkoľvek zamestnaneckej činnosti podľa svojho výberu.</P></ITEM></LIST></P></NP><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Dovolenky za kalendárny rok a neprítomnosť z dôvodu materstva, pracovného úrazu alebo krátkodobej choroby sa považujú za doby legálneho zamestnania. Doby nedobrovoľnej nezamestnanosti riadne potvrdené príslušnými orgánmi a neprítomnosť pre dlhodobú chorobu nemajú, bez toho, že by sa považovali za doby legálneho zamestnania, vplyv na práva nadobudnuté na základe predchádzajúcej doby zamestnania.<QUOT.END ID="QE0002" REF.START="QS0002" CODE="201C"/> <HT TYPE="ITALIC">[neoficiálny preklad]</HT></TXT></NP></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>4</NO.P><TXT>Článok 7 rozhodnutia č. 1/80 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START ID="QS0003" REF.END="QE0003" CODE="201E"/>Rodinní príslušníci tureckého pracovníka, ktorý patrí do legálneho trhu práce v tomto členskom štáte, ktorí získali povolenie sa k nemu pripojiť:</P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>majú právo odpovedať — s výhradou prednosti poskytovanej pracovníkom z členských štátov Spoločenstva — na akúkoľvek pracovnú ponuku, ak tam majú legálne bydlisko aspoň tri roky,</P></ITEM><?PAGE NO="I-1569"?><ITEM><P>tam požívajú slobodný prístup ku akejkoľvek zamestnaneckej činnosti podľa svojho výberu, ak tam majú legálne bydlisko aspoň päť rokov.</P></ITEM></LIST><P>Deti tureckých pracovníkov, ktoré v hostiteľskom členskom štáte absolvovali odborné vzdelávanie, môžu nezávisle od dĺžky ich bydliska v tomto členskom štáte a s podmienkou, že jeden z rodičov vykonával legálne zamestnanie v tomto členskom štáte aspoň tri roky, odpovedať v tomto členskom štáte na akúkoľvek pracovnú ponuku.<QUOT.END ID="QE0003" REF.START="QS0003" CODE="201C"/> <HT TYPE="ITALIC">[neoficiálny preklad]</HT></P></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>5</NO.P><TXT>Článok 14 ods. 1 toho istého rozhodnutia je formulovaný takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START ID="QS0004" REF.END="QE0004" CODE="201E"/>Ustanovenia tejto časti sa uplatňujú s výhradou obmedzení na základe dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia.<QUOT.END ID="QE0004" REF.START="QS0004" CODE="201C"/> <HT TYPE="ITALIC">[neoficiálny preklad]</HT></P></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Spor vo veci samej a préjudiciable otázky</P></TI></TITLE><NP><NO.P>6</NO.P><TXT>Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že pán Torun, turecký štátny príslušník, sa narodil <DATE ISO="19760413">13. apríla 1976</DATE> v Nemecku, kde mal vždy bydlisko. Od mája 1992 je držiteľom neobmedzeného povolenia na pobyt v tomto členskom štáte.</TXT></NP><NP><NO.P>7</NO.P><TXT>Pán Torun žil v Nemecku od svojho narodenia, je synom tureckého štátneho príslušníka, ktorý sám vykonával legálne zamestnanie v tomto členskom štáte od roku 1972, a po ukončení základnej školy a povinnej školskej dochádzky absolvoval<?PAGE NO="I-1570"?> od <DATE ISO="19910901">1. septembra 1991</DATE> do <DATE ISO="19950228">28. februára 1995</DATE> vzdelávanie v odbore mechanik v priemysle. Toto vzdelávanie úspešne ukončil získaním výučného listu priemyselného mechanika.</TXT></NP><NP><NO.P>8</NO.P><TXT>Od ukončenia svojej odbornej prípravy pracoval až do konca roku 1996 v rôznych podnikoch, väčšinou po dobu dvoch až troch mesiacov. Medzi týmito dobami práce bol nezamestnaný a poberal v tomto postavení dávky. Od začiatku roku 1997 sa pán Torun stal narkomanom, a keďže bol nezamestnaný, bola mu poskytnutá schéma asistencie ako nezamestnanému, ktorá mu však bola retroaktivne odňatá k <DATE ISO="19980223">23. februáru 1998</DATE>, pretože sa nedostavil na pohovor v podniku ponúkajúcom dočasnú prácu, ktorý mu mal ponúknuť zamestnanie mechanika.</TXT></NP><NP><NO.P>9</NO.P><TXT>Pán Torun bol prvýkrát odsúdený v trestnom konaní v októbri 1997, od mája 1998 bol vo väzbe a v marci 1999 bol odsúdený na trest odňatia slobody v celkovej dĺžke troch rokov a troch mesiacov za lúpež so zbraňou a nedovolené nadobudnutie omamných látok.</TXT></NP><NP><NO.P>10</NO.P><TXT>Rozhodnutím Stadt Augsburg z <DATE ISO="19990902">2. septembra 1999</DATE> bol pán Torun vyhostený z nemeckého územia s hrozbou zavedenia na hranice. Regierung von Schwaben zamietol jeho námietku proti rozhodnutiu o vyhostení, preto pán Torun podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Verwaltungsgericht Augsburg, ktorá bola zamietnutá rozhodnutím z <DATE ISO="20001010">10. októbra 2000</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>11</NO.P><TXT>Pán Torun podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Bayerischer Verwaltungsgerichtshof, ktoré bolo zamietnuté rozsudkom tohto súdu zo <DATE ISO="20020807">7. augusta 2002</DATE>.</TXT></NP><?PAGE NO="I-1571"?><NP><NO.P>12</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd, ktorý položil prejudiciálne otázky, usúdil, že rozhodnutie o vyhostení je v súlade s vnútroštátnym právom, na základe ktorého musí byť cudzinec, ktorý bol s konečnou platnosťou odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní aspoň troch rokov alebo trest odňatia slobody z dôvodu porušenia ustanovení zákona o omamných látkach, povinne vyhostený, no vyjadruje pochybnosti týkajúce sa zlučiteľnosti tohto opatrenia o vzdialení sa s rozhodnutím č. 1/80.</TXT></NP><NP><NO.P>13</NO.P><TXT>Za týchto okolností Bundesverwaltungsgericht, na ktorý pán Torun podal <QUOT.START ID="QS0005" REF.END="QE0005" CODE="201E"/>revízne<QUOT.END ID="QE0005" REF.START="QS0005" CODE="201C"/> dovolanie, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START ID="QS0006" REF.END="QE0006" CODE="201E"/>1.</NO.P><TXT>Stráca plnoleté dieťa tureckého pracovníka — zamestnanca legálne zamestnaného v Spolkovej republike Nemecko viac ako tri roky, ktoré úspešne ukončilo odborné vzdelávanie v odbore mechanik v priemysle získaním výučného listu technika, právo na pobyt súbežné s právom odpovedať na akúkoľvek pracovnú ponuku vyplývajúcim z článku 7 druhého [odseku] rozhodnutia č. 1/80... — okrem prípadov uvedených v článku 14 rozhodnutia č. 1/80 —, a ak opustí územie hostiteľského členského štátu na dosť dlhé obdobie bez opodstatnených dôvodov, aj pokiaľ</TXT><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>si toto plnoleté dieťa odpykalo trest odňatia slobody na tri roky za lúpež so zbraňou a trestné činy spojené so šírením omamných látok, ktorý nebol neskôr odložený, a odpykalo si celý trest, ak sa zohľadnil aj čas preventívnej väzby?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>samo legálne vykonávalo zamestnanie v Spolkovej republike Nemecko, a teda osobne nadobudlo právo na pobyt vyplývajúce z jeho práva na zamestnanie na základe článku 6 ods. 1 druhej alebo tretej zarážky rozhodnutia č. 1/80, ktoré neskôr stratilo?</TXT><?PAGE NO="I-1572"?><P>Stratilo toto právo z dôvodu, že:</P><P><LIST TYPE="roman"><ITEM><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>neprijalo pracovnú ponuku, ktorú dostalo od Arbeitsamt (úrad práce) — v tejto veci po dobe nezamestnanosti presahujúcej jeden rok?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>bolo odsúdené na trest odňatia slobody na tri roky za lúpež so zbraňou a trestné činy v oblasti omamných látok, že tento trest nebol odložený, ani neskôr, že si muselo odpykať celý trest, ak sa zohľadnil aj čas preventívnej väzby, a že počas celého trvania tohto trestu nebolo k dispozícii legálnemu trhu práce, že si približne mesiac po svojom odchode z väzenia našlo zamestnanie v podniku ponúkajúcom dočasnú prácu, hoci už v tomto čase nemalo právo na pobyt v Nemecku?</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>V prípade, že prvá otázka si bude vyžadovať kladnú odpoveď: stráca turecký štátny príslušník právo na pobyt súbežné s právom na prístup k zamestnaniu vyplývajúcim z článku 6 ods. 1 druhej alebo tretej zarážky rozhodnutia č. 1/80 za podmienok uvedených v prvej otázke pod písmenom b)?<QUOT.END ID="QE0006" REF.START="QS0006" CODE="201C"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O prejudiciálnych otázkach</P></TI></TITLE><NP><NO.P>14</NO.P><TXT>Na úvod je vhodné konštatovať, že vnútroštátny súd usudzuje, že navrhovateľ vo veci samej spĺňa všetky podmienky uvedené v článku 7 druhom odseku rozhodnutia č. 1/80 a že ako držiteľ práv, ktoré mu zveruje toto ustanovenie, na základe neho nadobudol aj právo na pobyt.</TXT></NP><?PAGE NO="I-1573"?><NP><NO.P>15</NO.P><TXT>Dalej z uznesenia vnútroštátneho súdu vyplýva, že sa nepopiera, že v danom prípade nie sú splnené podmienky uplatnenia článku 14 ods. 1 uvedeného rozhodnutia.</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P>O prvej otázke</P></TI></TITLE><NP><NO.P>16</NO.P><TXT>Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, za akých podmienok môže turecký štátny príslušník ako pán Torun, ktorý má v hostiteľskom členskom štáte právo slobodného prístupu k akejkoľvek zamestnaneckej činnosti podľa svojho výberu na základe článku 7 druhého odseku rozhodnutia č. 1/80, stratiť toto právo.</TXT></NP><NP><NO.P>17</NO.P><TXT>S cieľom zodpovedať túto otázku je hneď na úvod vhodné pripomenúť, že v systéme zavedenom rozhodnutím č. 1/80 upravuje hlava II oddiel 1 tohto rozhodnutia, obsahujúci okrem iných články 6, 7 a 14 rozhodnutia, najmä práva tureckých štátnych príslušníkov v oblasti zamestnanosti v hostiteľskom členskom štáte. Z tohto hľadiska uvedené rozhodnutie rozlišuje medzi situáciou tureckých pracovníkov, ktorí v dotknutom členskom štáte vykonávali legálne zamestnanie počas určeného obdobia (článok 6), a medzi rodinnými príslušníkmi týchto pracovníkov prítomnými na území hostiteľského členského štátu (článok 7).</TXT></NP><NP><NO.P>18</NO.P><TXT>Pokiaľ ide konkrétnejšie o túto druhú kategóriu osôb, rozhodnutie č. 1/80 rozlišuje na jednej strane medzi rodinnými príslušníkmi, ktorí získali povolenie pripojiť sa k pracovníkovi v hostiteľskom členskom štáte a ktorí tam mali legálne bydlisko počas určitého obdobia (článok 7 prvý odsek), a na druhej strane medzi deťmi takéhoto pracovníka, ktoré v dotknutom členskom štáte absolvovali odborné vzdelávanie (článok 7 druhý odsek) (pozri rozsudok z <DATE ISO="19981119">19. novembra 1998</DATE>, Akman, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-210/97" YEAR="1998" PAGE.ECR="I-7519">C-210/97, Zb. s. I-7519, bod 21</REF.DOC.ECR>).</TXT></NP><?PAGE NO="I-1574"?><NP><NO.P>19</NO.P><TXT>Čo sa týka presnejšie článku 7 druhého odseku rozhodnutia č. 1/80, v súvislosti s ktorým položil vnútroštátny súd prvú otázku, v prvom rade je vhodné konštatovať, že Súdny dvor už rozhodol, že toto ustanovenie má práve tak ako článok 6 ods. 1 (pozri rozsudok z <DATE ISO="19900920">20. septembra 1990</DATE>, Sevince, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-192/89" YEAR="1990" PAGE.ECR="I-3461">C-192/89, Zb. s. I-3461, bod 26</REF.DOC.ECR>) a článok 7 prvý odsek (pozri rozsudok zo <DATE ISO="19970417">17. apríla 1997</DATE>, Kadiman, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-351/95" YEAR="1997" PAGE.ECR="I-2133">C-351/95, Zb. s. I-2133, bod 28</REF.DOC.ECR>) v členských štátoch priamy účinok, a preto sa tureckí štátni príslušníci, ktorí spĺňajú jeho podmienky, môžu priamo dovolávať práv, ktoré im zveruje (rozsudky z <DATE ISO="19941005">5. októbra 1994</DATE>, Eroglu, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-355/93" YEAR="1994" PAGE.ECR="I-5113">C-355/93, Zb. s. I-5113, bod 17</REF.DOC.ECR>, a Akman, už citovaný, bod 23).</TXT></NP><NP><NO.P>20</NO.P><TXT>Na druhom mieste je dôležité poukázať na to, že práva, ktoré článok 7 druhý odsek rozhodnutia č. 1/80 udeľuje dieťaťu tureckého pracovníka v oblasti zamestnanosti v dotknutom členskom štáte, nutne zahŕňajú aj existenciu súbežného práva na pobyt v prospech dotknutej osoby, inak by bolo právo prístupu na trh práce a právo skutočného výkonu zamestnaneckej činnosti zbavené akéhokoľvek účinku (rozsudky Eroglu, už citovaný, body 20 a 23, ako aj Akman, už citovaný, bod 24).</TXT></NP><NP><NO.P>21</NO.P><TXT>Na treťom mieste je vhodné pripomenúť, že pokiaľ ide o článok 7 prvý odsek rozhodnutia č. 1/80, je ustálenou judikatúrou, že práva, ktoré toto ustanovenie priznáva rodinným príslušníkom tureckého pracovníka, ktorí spĺňajú podmienky uvedené-v tomto odseku, možno obmedziť len na základe článku 14 ods. 1 uvedeného rozhodnutia, čiže z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia, alebo na základe okolnosti, že dotknutá osoba opustila územie hostiteľského členského štátu na dlhšie obdobie a bez legitímnych dôvodov (rozsudky zo <DATE ISO="20000316">16. marca 2000</DATE>, Ergat, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-329/97" YEAR="2000" PAGE.ECR="I-1487">C-329/97, Zb. s. I-1487, body 45, 46 a 48</REF.DOC.ECR>; z <DATE ISO="20041111">11. novembra 2004</DATE>, Cetinkaya, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-467/02" YEAR="2004" PAGE.ECR="I-10895">C-467/02, Zb. s. I-10895, body 36 a 38</REF.DOC.ECR>, ako aj zo <DATE ISO="20050707">7. júla 2005</DATE>, Aydinli, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-373/03" YEAR="2005" PAGE.ECR="I-6181">C-373/03, Zb. s. I-6181, bod 27</REF.DOC.ECR>).</TXT></NP><NP><NO.P>22</NO.P><TXT>Na štvrtom mieste je dôležité konštatovať, že podmienky uvedené v článku 7 prvom odseku rozhodnutia č. 1/80 sú prísnejšie ako podmienky uvedené v druhom odseku<?PAGE NO="I-1575"?> tohto článku, ktoré sa týkajú len detí tureckého pracovníka, ktoré absolvovali odborné vzdelávanie v hostiteľskom členskom štáte (rozsudok Akman, už citovaný, bod 35).</TXT></NP><NP><NO.P>23</NO.P><TXT>Z judikatúry Súdneho dvora teda vyplýva, že článku 7 druhý odsek rozhodnutia č. 1/80 je vo vzťahu k prvému odseku toho istého článku priaznivejším ustanovením, ktorého účelom je vyhradiť medzi rodinnými príslušníkmi tureckých pracovníkov osobitné zaobchádzanie deťom, usilujúc sa o uľahčenie ich vstupu na trh práce po absolvovaní odborného vzdelávania s cieľom postupne dosiahnuť voľný pohyb pracovníkov v súlade s cieľom uvedeného rozhodnutia (rozsudok Akman, už citovaný, bod 38).</TXT></NP><NP><NO.P>24</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že druhý odsek uvedeného článku 7 nemožno vykladať prísnejšie ako prvý odsek toho istého článku, a teda že práva, ktoré zveruje tureckým štátnym príslušníkom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v tomto druhom odseku, o to viac nemožno obmedziť za iných predpokladov ako tých, ktoré je možné uplatniť v rámci prvého odseku toho istého článku.</TXT></NP><NP><NO.P>25</NO.P><TXT>Preto môžu byť obmedzenia práv, ktoré priznáva článok 7 druhý odsek rozhodnutia č. 1/80, len dvojakého druhu, pričom prvý spočíva v tom, že prítomnosť migrujúceho tureckého pracovníka na území hostiteľského členského štátu predstavuje vzhľadom na jeho osobné správanie reálne a závažné nebezpečenstvo pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo verejné zdravie v zmysle článku 14 ods. 1 toho istého rozhodnutia, a druhý v tom, že dotknutá osoba opustila územie tohto členského štátu na dlhšie obdobie a bez legitímnych dôvodov (pozri analogicky rozsudky Cetinkaya, už citovaný, bod 36, a Aydinli, už citovaný, bod 27).</TXT></NP><?PAGE NO="I-1576"?><NP><NO.P>26</NO.P><TXT>Za týchto podmienok a v protiklade s tým, čo tvrdí nemecká vláda vo svojich písomných pripomienkach, nemožno práva zverené článkom 7 druhým odsekom rozhodnutia č. 1/80 obmedziť za rovnakých okolností ako práva priznané článkom 6 tohto rozhodnutia. Tureckého štátneho príslušníka, ktorému boli takéto práva priznané, teda nemožno týchto práv zbaviť z dôvodu nevykonávania zamestnania spôsobeného odsúdením na trest odňatia slobody na tri roky, ani z dôvodu, že stratil právo na pobyt, ktoré je súbežné s právom na zamestnanie nadobudnutým predtým na základe článku 6 ods. 1 uvedeného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Aydinli, už citovaný, bod 31).</TXT></NP><NP><NO.P>27</NO.P><TXT>Na poslednom mieste je vhodné konštatovať, že článok 7 druhý odsek rozhodnutia č. 1/80 nemožno vykladať tak, že sa vzťahuje len na situáciu maloletej osoby, dieťaťa tureckého pracovníka patriaceho na legálny trh práce hostiteľského členského štátu s vylúčením situácie plnoletej osoby — dieťaťa takéhoto pracovníka.</TXT></NP><NP><NO.P>28</NO.P><TXT>Po prvé, článok 7 vo svojom druhom odseku neuvádza žiadne rozlíšenie v tomto zmysle. Ďalej, takýto výklad by vo veľkej časti zbavil uvedený odsek jeho podstaty. Napokon je vhodné pripomenúť, že článok 7 prvý odsek rozhodnutia č. 1/80 sa uplatňuje aj na situáciu plnoletej osoby, dieťaťa tureckého pracovníka patriaceho na legálny trh práce hostiteľského členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudky Cetinkaya, už citovaný, bod 34, a Aydinli, už citovaný, body 22 á 23), a že v systéme zavedenom týmto rozhodnutím nemožno druhý odsek uvedeného článku 7 vykladať prísnejšie ako prvý odsek toho istého článku (pozri body 22 až 24 tohto rozsudku).</TXT></NP><NP><NO.P>29</NO.P><TXT>Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné na prvú položenú otázku odpovedať tak, že plnoleté dieťa tureckého migrujúceho pracovníka legálne vykonávajúceho zamestnanie v členskom štáte viac ako tri roky, ktoré úspešne ukončilo odborné vzdelávanie v tomto štáte a ktoré spĺňa podmienky uvedené v článku 7 druhom<?PAGE NO="I-1577"?> odseku rozhodnutia č. 1/80, stráca právo na pobyt, ktoré je súbežné s právom odpovedať na akúkoľvek pracovnú ponuku zvereným uvedeným ustanovením, len v prípadoch uvedených v článku 14 ods. 1 tohto rozhodnutia, alebo pokiaľ opustí územie hostiteľského členského štátu na dlhšie obdobie a bez legitímnych dôvodov.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P>O druhej otázke</P></TI></TITLE><NP><NO.P>30</NO.P><TXT>Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že druhá otázka je položená len pre prípad kladnej odpovede na prvú otázku.</TXT></NP><NP><NO.P>31</NO.P><TXT>Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku teda nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O trovách</P></TI></TITLE><NP><NO.P>32</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="I-1578"?><JURISDICTION><INTRO><P>Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:</P></INTRO><P>Plnoleté dieťa tureckého migrujúceho pracovníka legálne vykonávajúceho zamestnanie v členskom štáte viac ako tri roky, ktoré úspešne ukončilo odborné vzdelávanie v tomto štáte a ktoré spĺňa podmienky uvedené v článku 7 druhom odseku rozhodnutia č. 1/80 z <DATE ISO="19800919">19. septembra 1980</DATE> o vývoji pridruženia prijatého Asociačnou radou zriadenou Dohodou o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, stráca právo na pobyt, ktoré je súbežné s právom odpovedať na akúkoľvek pracovnú ponuku zvereným uvedeným ustanovením, len v prípadoch uvedených v článku 14 ods. 1 tohto rozhodnutia, alebo pokiaľ opustí územie hostiteľského členského štátu na dlhšie obdobie a bez legitímnych dôvodov.</P></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><P>Podpisy</P></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>