<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-582/20</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62020CJ0582</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2022:114">EU:C:2022:114</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>15</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>15</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Rozsudok z <DATE ISO="20220224">24. 2. 2022</DATE> – Vec C-582/20</HT></P><P><HT TYPE="SC">SC Cridar Cons</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho dvora</HT> (piata komora)</P><P>z <DATE ISO="20220224">24. februára 2022</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: rumunčina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Spoločný systém dane z pridanej hodnoty</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2006/112/ES</KEYWORD><KEYWORD>Články 167 a 168</KEYWORD><KEYWORD>Právo na odpočítanie dane</KEYWORD><KEYWORD>Zamietnutie</KEYWORD><KEYWORD>Daňový podvod</KEYWORD><KEYWORD>Vykonávanie dôkazov</KEYWORD><KEYWORD>Prerušenie konania o správnej sťažnosti týkajúcej sa daňového výmeru, ktorým sa nepriznáva právo na odpočítanie dane, až do skončenia trestného konania</KEYWORD><KEYWORD>Procesná autonómia členských štátov</KEYWORD><KEYWORD>Zásada daňovej neutrality</KEYWORD><KEYWORD>Právo na riadnu správu vecí verejných</KEYWORD><KEYWORD>Článok 47 Charty základných práv Európskej únie</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C‑582/20,</P><P>ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd, Rumunsko) z <DATE ISO="20200723">23. júla 2020</DATE> a doručený Súdnemu dvoru <DATE ISO="20201105">5. novembra 2020</DATE>, ktorý súvisí s konaním:</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">SC Cridar Cons SRL</HT></P></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Administraţia Judeţeană a Finanţelor Publice Cluj,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Direcţia Generală Regională a Finanţelor Publice Cluj‑Napoca,</HT></P></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (piata komora),</P><P>v zložení: predseda piatej komory E. Regan, sudcovia I. Jarukaitis (spravodajca), M. Ilešič, D. Gratsias a Z. Csehi,</P><P>generálny advokát: G. Pitruzzella,</P><P>tajomník: A. Calot Escobar,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania,</VISA></GR.VISA><GR.CONSID><CONSID><P>so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:</P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>SC Cridar Cons SRL, v zastúpení: C. F. Costaş, S. I. Puţ a A. Tomuţa, avocați,</P></ITEM><ITEM><P>rumunská vláda, v zastúpení: E. Gane, R. I. Haţieganu a A. Rotăreanu, splnomocnené zástupkyne,</P></ITEM><?PAGE NO="2"?><ITEM><P>Európska komisia, v zastúpení: L. Lozano Palacios a A. Armenia, splnomocnené zástupkyne,</P></ITEM></LIST></CONSID></GR.CONSID><GR.VISA><VISA>so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Rady 2006/112/ES z <DATE ISO="20061128">28. novembra 2006</DATE> o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="347" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>smernica o DPH<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>) a článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou SC Cridar Cons SRL (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>Cridar<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>) na jednej strane a Administraţia Judeţeană a Finanţelor Publice Cluj (Župná správa verejných financií Kluž, Rumunsko) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>AJFP Cluj<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>) a Direcţia Generală Regională a Finanţelor Publice Cluj‑Napoca (Regionálne generálne riaditeľstvo verejných financií Kluž‑Napoca) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>DGRFP Cluj‑Napoca<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>) na druhej strane vo veci rozhodnutia, ktorým sa prerušuje konanie o správnej sťažnosti podanej proti daňovému výmeru, ktorým sa nepriznáva právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH), až do skončenia konania v trestnej veci.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Článok 167 smernice o DPH stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>Právo odpočítať daň vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná.<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Článok 168 tejto smernice spresňuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>Pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie, odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť, tieto sumy:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>DPH splatnú alebo zaplatenú v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou,</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="3"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Rumunské právo</HT></HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Daňový poriadok</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>Legea nr. 207/2015 privind Codul de procedură fiscală (zákon č. 207/2015 o daňovom poriadku), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>daňový poriadok<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>), v článku 118 ods. 3 stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>daňová kontrola sa vykonáva len raz pre každý druh daňovej pohľadávky a za každé zdaňovacie obdobie<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Článok 128 daňového poriadku, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>Opätovná daňová kontrola<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>, v odseku 1 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>Odchylne od článku 118 ods. 3 môže vedúci orgánu daňovej kontroly rozhodnúť, že opätovne preskúma určité druhy daňových povinností za zdaňovacie obdobie v nadväznosti na nové dodatočné údaje, o ktorých tento orgán v čase daňovej kontroly nevedel a ktoré majú vplyv na jej výsledky.<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Podľa článku 131 tohto poriadku s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>Výsledok daňovej kontroly<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="131.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>(1)</NO.PARAG><ALINEA>Výsledok daňovej kontroly sa písomne zaznamená v správe o daňovej kontrole, ktorá zo skutkového a právneho hľadiska opisuje zistenia orgánu daňovej kontroly, ako aj daňové dôsledky týchto zistení.</ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="131.004"><NO.PARAG>(4)</NO.PARAG><ALINEA><P>Správa daňovej kontroly je podkladom na vydanie:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>daňového výmeru v prípade rozdielov smerom nahor alebo nadol v porovnaní s hlavnými daňovými povinnosťami v súvislosti s rozdielmi základu dane,</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><P>…<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></P></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Článok 132 uvedeného poriadku, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>Podanie podnetov na orgány činné v trestnom konaní<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>, v odseku 1 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>Orgán daňovej kontroly je povinný podať podnet na príslušné súdne orgány v súvislosti so zisteniami, ktoré boli vykonané v rámci daňovej kontroly a ktoré môžu za podmienok stanovených trestným zákonom obsahovať znaky skutkovej podstaty trestného činu.<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Článok 268 toho istého poriadku, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>Možnosť podať sťažnosť<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>, v odseku 1 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>Sťažnosť možno v súlade s touto hlavou podať proti oznámeniu o dlhu, ako aj proti akémukoľvek inému daňovému správnemu aktu. Sťažnosť je prostriedkom autoremedúry a osobu, ktorá sa domnieva, že jej daňovým správnym aktom bola spôsobená ujma, nezbavuje práva na súdny prostriedok nápravy.<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>Článok 277 daňového poriadku, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>Prerušenie správneho konania o sťažnosti<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>, znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="277.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>(1)</NO.PARAG><ALINEA><P>Orgán poverený posudzovaním sťažnosti môže odôvodneným rozhodnutím prerušiť konanie, ak:</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>orgán, ktorý vykonal kontrolu, podal na príslušné orgány podnet v súvislosti so zistením, že existuje podozrenie o spáchaní trestného činu, pokiaľ ide o dôkazné prostriedky na určenie základu dane, pričom tento čin by mal rozhodujúci vplyv na riešenie, ktoré bude dané v rámci správneho konania;</TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="277.004"><NO.PARAG>(4)</NO.PARAG><ALINEA>Konečné rozhodnutie trestnoprávneho súdu, ktorým sa rozhodne o občianskoprávnej žalobe, možno uplatniť voči orgánom povereným posudzovaním sťažností, pokiaľ ide o sumy, v súvislosti s ktorými štát vystupoval ako poškodená strana.<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>Podľa článku 278 tohto poriadku s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>Odklad výkonu daňového správneho aktu<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="278.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>(1)</NO.PARAG><ALINEA>Podanie správnej sťažnosti nemá za následok odklad výkonu daňového správneho aktu.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="278.002"><NO.PARAG>(2)</NO.PARAG><ALINEA>Ustanovenia tohto článku nemajú vplyv na právo sťažovateľa požiadať o odklad výkonu daňového správneho aktu podľa [Legea contenciosului administrativ nr. 554/2004 (zákon č. 554/2004 o správnom súdnom konaní)]</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>Článok 281 uvedeného poriadku, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>Oznámenie rozhodnutia a opravné prostriedky<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>, v odseku 2 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>Sťažovateľ alebo osoby zúčastnené na konaní o sťažnosti môžu napadnúť rozhodnutia o sťažnosti, ako aj daňové správne akty, na ktoré sa tieto rozhodnutia odvolávajú na príslušnom správnom súde…<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>Článok 350 toho istého poriadku, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/>Spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>, v odsekoch 2 a 3 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="350.002"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>(2)</NO.PARAG><ALINEA>V riadne odôvodnených prípadoch môže byť [Agenţiei Naţionale de Administrare Fiscală (ANAF) (Národná agentúra daňovej správy, Rumunsko)] poverená vykonaním daňových kontrol v súlade so stanovenými cieľmi po začatí trestného konania a na základe stanoviska prokurátora.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="350.003"><NO.PARAG>(3)</NO.PARAG><ALINEA>Výsledky kontrol stanovených v odsekoch 1 a 2 sa zaznamenajú v zápisniciach, ktoré predstavujú dôkazné prostriedky. Zápisnice nie sú dokladom o daňovej pohľadávke v zmysle tohto poriadku.<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Rozsudkom č. 72 z <DATE ISO="20190129">29. januára 2019</DATE> Curtea Constituţională (Ústavný súd, Rumunsko) konštatoval protiústavnosť výrazu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0026" ID="QS0026"/>ktoré predstavujú dôkazné prostriedky<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/> uvedeného v tomto článku 350 ods. 3.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="5"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Zákon o správnom súdnom konaní</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Zákon č. 554/2004 o správnom súdnom konaní, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0027" ID="QS0027"/>zákon o správnom súdnom konaní<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>), obsahuje článok 2 ods. 1, ktorý uvádza tieto definície:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0028" ID="QS0028"/>Na účely tohto zákona:</P><P>…</P><P><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P>ş)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0029" ID="QS0029"/>bezprostredne hroziaca ujma<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="2018" ID="QE0029"/> znamená: budúca a predvídateľná majetková ujma alebo prípadne predvídateľné vážne narušenie fungovania orgánu verejnej moci alebo služby vo verejnom záujme;</TXT></NP></ITEM></LIST><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>t)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0030" ID="QS0030"/>náležite odôvodnené prípady<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="2018" ID="QE0030"/>: skutkové a právne okolnosti, ktoré môžu vyvolať vážnu pochybnosť o zákonnosti správneho aktu;</TXT></NP></ITEM></LIST></P><P>….<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>Článok 14 zákona o správnom súdnom konaní, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0031" ID="QS0031"/>Odklad výkonu aktu<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/>, v odseku 1 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0032" ID="QS0032"/>V náležite odôvodnených prípadoch a s cieľom predísť bezprostredne hroziacej ujme môže poškodená osoba po podaní návrhu… na orgán verejnej moci, ktorý vydal akt, alebo nadriadený orgán, požiadať príslušný súd, aby nariadil odklad výkonu jednostranného správneho aktu až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Ak poškodená osoba nepodá žalobu o neplatnosť aktu v lehote 60 dní, odklad výkonu automaticky a bez akýchkoľvek formalít zaniká.<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>Článok 15 tohto zákona, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0033" ID="QS0033"/>Návrh na odklad výkonu súdom<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="015.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0034" ID="QS0034"/>(1)</NO.PARAG><ALINEA>O odklad výkonu jednostranného správneho aktu môže žalobca požiadať z dôvodov uvedených v článku 14 a návrhom adresovaným súdu, ktorý má právomoc rozhodnúť o úplnom alebo čiastočnom zrušení napadnutého aktu. V takom prípade môže súd nariadiť odklad výkonu napadnutého správneho aktu až do právoplatného a neodvolateľného rozhodnutia vo veci. Návrh na odklad výkonu možno podať spolu so žalobou vo veci samej alebo v samostatnej žalobe, až kým sa nerozhodne vo veci samej.</ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="015.004"><NO.PARAG>(4)</NO.PARAG><ALINEA>Ak sa vyhovie žalobe vo veci samej, odklad výkonu nariadený v súlade s článkom 14 sa automaticky predĺži až do právoplatného a neodvolateľného rozhodnutia vo veci, aj keď žalobca nepožiadal o odklad výkonu správneho aktu podľa odseku 1.<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Cridar, spoločnosť pôsobiaca v oblasti výstavby ciest a diaľnic, bola predmetom daňovej kontroly týkajúcej sa DPH za obdobie od <DATE ISO="20110101">1. januára 2011</DATE> do <DATE ISO="20140430">30. apríla 2014</DATE>. Počas tejto kontroly jej Administraţia Judeţeană a Finanţelor Publice Bistriţa‑Năsăud (Župná správa verejných financií Bistriţa‑Năsăud, Rumunsko) priznala právo na odpočítanie DPH za plnenia uvedené v jej účtovníctve.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Na začiatku roka 2015 Parchetul de pe lângă Curtea de Apel Cluj (Prokuratúra pri Odvolacom súde Kluž, Rumunsko) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0035" ID="QS0035"/>prokuratúra<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/>) preskúmala spis v trestnej veci č. 363/P/2015, v ktorom boli vznesené obvinenia z daňového podvodu voči viacerým osobám, vrátane konateľa spoločnosti Cridar. V neurčený deň v roku 2016 prokuratúra požiadala DGRFP Cluj‑Napoca o vykonanie opätovnej daňovej kontroly v spoločnosti Cridar z dôvodu, že existovali skutočnosti o tom, že v období od <DATE ISO="20110101">1. januára 2011</DATE> do <DATE ISO="20151231">31. decembra 2015</DATE> táto spoločnosť uskutočnila fiktívne nákupy od viacerých iných spoločností. DGRFP Cluj‑Napoca poverilo vykonaním tejto opätovnej kontroly AJFP Cluj. Konala sa od <DATE ISO="20161004">4.</DATE> do <DATE ISO="20161017">17. októbra 2016</DATE> a týkala sa len obdobia, ktoré bolo predmetom daňovej kontroly uvedenej v predchádzajúcom bode.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>Vo svojej správe o daňovej kontrole z <DATE ISO="20161103">3. novembra 2016</DATE> a svojom daňovom výmere z toho istého dňa AJFP Cluj na rozdiel od stanoviska prijatého v roku 2014 odmietla priznať spoločnosti Cridar právo na odpočítanie DPH za všetky plnenia spočívajúce v nákupoch uskutočnených touto spoločnosťou od piatich spoločností uvedených prokuratúrou (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0036" ID="QS0036"/>dotknuté nákupy<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/>) a uložila spoločnosti Cridar dodatočné daňové povinnosti vo výške <FT TYPE="NUMBER">2103272</FT> rumunských lei (RON) (približne <FT TYPE="NUMBER">425000</FT> eur) na účely DPH a dani z príjmov právnických osôb. V súlade s článkom 128 daňového poriadku AJFP Cluj tiež zrušila daňový výmer za rok 2014 a zohľadnila všetky výsledky poslednej daňovej kontroly v oblasti DPH. Tento nový daňový výmer sa zakladal na sérii nezrovnalostí zistených na vstupe na úrovni piatich dodávateľov spoločnosti Cridar alebo ich dodávateľov, na základe ktorých AJFP Cluj dospela k záveru, že existovalo dôvodné podozrenie, že vznikla umelá situácia, aby Cridar fiktívne zvýšila svoje výdavky a odpočítala príslušné sumy DPH bez toho, aby došlo ku skutočným hospodárskym plneniam.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Po vydaní týchto aktov sa daňové orgány obrátili na prokuratúru s vyšetrovacím spisom týkajúcim sa týchto daňových podvodov v súvislosti s kontrolovanými plneniami. Trestné stíhanie týkajúce sa týchto skutkov už bolo začaté a bolo predmetom vyšetrovacieho spisu č. 363/P/2015.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20161111">11. novembra 2016</DATE> podala Cridar na DGRFP Cluj‑Napoca sťažnosť proti daňovému výmeru z <DATE ISO="20161103">3. novembra 2016</DATE> a na základe článku 14 zákona o správnom súdnom konaní podala návrh na odklad výkonu tohto výmeru, ktorému Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž, Rumunsko) vyhovel rozsudkom vyhláseným v roku 2016 a nariadil odklad výkonu tohto daňového výmeru až do rozhodnutia súdu. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Rozhodnutím o sťažnosti zo <DATE ISO="20170316">16. marca 2017</DATE>, uvedenom v predchádzajúcom bode, DGRFP Cluj‑Napoca zamietlo výhrady procesnej povahy, ktoré predložila Cridar, ale nariadilo prerušiť rozhodovanie o vecnej stránke daňovej sťažnosti podľa článku 277 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, pričom uviedlo, že orgán poverený posudzovaním sťažnosti sa nemôže vyjadriť k vecnej stránke predtým, než bude vydané rozhodnutie v trestnej veci a nebudú potvrdené alebo vyvrátené podozrenia kontrolných orgánov v súvislosti s otázkou, či skutočne došlo k dotknutým nákupom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>Žalobou podanou <DATE ISO="20170629">29. júna 2017</DATE> Cridar navrhla, aby Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž) v prvom rade zrušil toto rozhodnutie zo <DATE ISO="20170316">16. marca 2017</DATE> z procesných dôvodov a subsidiárne zrušil uvedené rozhodnutie a nariadil DGRFP Cluj‑Napoca, aby rozhodol o vecnej stránke jej sťažnosti. Cridar okrem toho podala návrh na odklad výkonu daňového výmeru až do právoplatného rozhodnutia vydaného v trestnom konaní podľa článku 15 zákona o správnom súdnom konaní.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Rozsudkom z <DATE ISO="20170929">29. septembra 2017</DATE> tento súd túto žalobu zamietol. Usúdil najmä, že DGRFP Cluj‑Napoca je oprávnené posúdiť možnosti na prerušenie konania o daňovej sťažnosti, aby sa predišlo vydaniu protichodných rozhodnutí týkajúcich sa tej istej právnej situácie. Z toho vyvodil, že rozhodnutie tohto orgánu prerušiť konanie o daňovej sťažnosti až dovtedy, kým trestnoprávny súd určí, či skutočne došlo k dotknutým nákupom, bolo zákonné. Uvedený súd tiež zamietol návrh na odklad výkonu daňového výmeru, až kým nebude právoplatne nerozhodnuté v trestnom konaní, keďže v prípade uvádzaných dôvodov nezákonnosti sa nezdá, že ide o nezákonný akt, a bezprostredne hroziaca ujma nebola preukázaná. V tejto súvislosti uviedol, že rozhodnutie uvedené v bode 22 tohto rozsudku, ktorým sa vyhovelo návrhu na odklad výkonu podanému na základe článku 14 zákona o správnom súdnom konaní, nemá právnu silu rozhodnutej veci na účely prijatia rozhodnutia o podobnom návrhu založenom na článku 15 toho zákona z dôvodu rozdielu týkajúceho sa časových účinkov oboch predmetných konaní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20171011">11. októbra 2017</DATE> podala Cridar proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Înalta Curte de Casaţie şi Justiţie (Najvyšší kasačný súd, Rumunsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. V rámci tohto kasačného opravného prostriedku táto spoločnosť najmä tvrdí, že v rozhodnutí zo <DATE ISO="20170316">16. marca 2017</DATE>, ktorým sa rozhodlo o jej daňovej sťažnosti, DGRFP Cluj‑Napoca na rozdiel od toho, čo bolo konštatované v rámci druhej daňovej kontroly, uviedlo, že boli zistené skutočnosti o tom, že predmetné nákupy mohli byť fiktívne, a že o otázke, či tieto nákupy sú alebo nie sú fiktívne, sa rozhodne až pri konečnom rozhodnutí v trestnej veci. Tvrdí, že z dôvodu týchto protichodných výkladov týkajúcich sa predložených dôkazov, ich právneho významu, ako aj orgánu, ktorý môže rozhodnúť, či ide o fiktívne alebo skutočné plnenia, sa daňovník ocitá v zajatí a nemá žiadnu možnosť uplatniť svoje právo na odpočítanie dane. Zdá sa teda, že vnútroštátna právna úprava stanovila dodatočnú podmienku priznania práva na odpočítanie DPH, a to potvrdenie trestnoprávnym súdom, že dotknuté plnenia sa skutočne uskutočnili, ktorá nevyplýva ani z uplatniteľných ustanovení práva Únie, ani z judikatúry Súdneho dvora.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd spresňuje, že vzhľadom na skutočnosť, že spor, o ktorom rozhoduje, sa netýka vecnej stránky zákonnosti daňového výmeru z <DATE ISO="20161103">3. novembra 2016</DATE>, nemôže určiť, či skutočnosti, ktoré sú v ňom uvedené, sú vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora dostatočné na odôvodnenie nepriznania práva na odpočítanie DPH.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Tento súd okrem toho poznamenáva, že Cridar nemôže teraz dosiahnuť súdne riešenie o vecnej stránke jej sťažnosti, keďže v súlade s vnútroštátnou judikatúrou možno daňový výmer napadnúť na súde z hľadiska článku 281 daňového poriadku len vtedy, ak je rozhodnutie o vecnej stránke sťažnosti napadnuté súčasne s týmto výmerom. V prejednávanej veci však daňový orgán, ktorý vydal rozhodnutie zo <DATE ISO="20170316">16. marca 2017</DATE>, len prerušil konanie. Uvedený súd dodáva, že podľa článku 278 ods. 1 tohto poriadku podanie správnej sťažnosti nemá za následok odklad výkonu daňového správneho aktu, a to ani za obdobie, počas ktorého sa konanie o sťažnosti, ktorého predmetom je tento akt, preruší. Okrem toho konštatuje, že daňový výmer má vždy za následok prenesenie daňového zaťaženia na zdaniteľnú osobu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>Vzhľadom na tieto skutočnosti si vnútroštátny súd kladie otázku, či je v rozpore so zásadou daňovej neutrality zakotvenej v smernici o DPH skutočnosť, že daňový orgán najprv vydá daňový výmer, ktorý vyvoláva bezprostredné účinky tým, že nepriznáva právo na odpočítanie DPH, hoci v tom čase nemá k dispozícii všetky objektívne skutočnosti týkajúce sa účasti zdaniteľnej osoby na podvode na DPH, a potom rozhodne o prerušení konania o sťažnosti podanej proti tomuto výmeru až dovtedy, kým sa neobjasnia skutočnosti v rámci trestného konania, kde sa má rozhodnúť o účasti zdaniteľnej osoby na uvedenom podvode. Pýta sa tiež, či je takýto postup<?PAGE NO="8"?> v súlade s právom na spravodlivý proces zaručeným článkom 47 Charty, ak si daňový výmer počas prerušenia konania o sťažnosti, ktorého je predmetom, zachová svoju vykonateľnosť, bez toho, aby mala zdaniteľná osoba možnosť napadnúť uvedený výmer na súde, keďže takáto možnosť je podmienená prijatím rozhodnutia o vecnej stránke sťažnosti. Domnieva sa, že analýza by sa mohla odlišovať podľa toho, či je zdaniteľnej osobe priznaný alebo nepriznaný odklad výkonu napadnutých aktov za podmienok stanovených v článkoch 14 a 15 zákona o správnom súdnom konaní, čo by mohlo dočasne vylúčiť účinky nepriznania práva na odpočítanie DPH.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>Za týchto podmienok Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0037" ID="QS0037"/>1.</NO.P><TXT>Majú sa [smernica o DPH] a článok 47 [Charty] vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje daňovým orgánom po tom, ako vydali daňový výmer, ktorým odmietli priznať právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, prerušiť konanie o správnej žalobe [podanej proti tomuto výmeru] až do skončenia trestného konania, ktoré by mohlo priniesť dodatočné objektívne skutočnosti týkajúce sa účasti zdaniteľnej osoby na predmetnom daňovom podvode?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Mohla by byť odpoveď [Súdneho dvora] na predchádzajúcu otázku iná, ak by sa zdaniteľnej osobe počas prerušenia konania o správnej sťažnosti vyhovelo v súvislosti s predbežnými opatreniami, ktoré by mohli pozastaviť účinky nepriznania práva na odpočítanie DPH?<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O prejudiciálnych otázkach</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Svojimi dvoma otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú smernica o DPH a článok 47 Charty vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá oprávňuje vnútroštátne daňové orgány prerušiť konanie o správnej sťažnosti podanej proti daňovému výmeru, ktorým sa zdaniteľnej osobe nepriznáva právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe z dôvodu účasti tejto zdaniteľnej osoby na daňovom podvode, a to až do skončenia trestného konania, ktoré by mohlo priniesť dodatočné objektívne skutočnosti týkajúce sa tejto účasti, a či je v tejto súvislosti relevantná skutočnosť, že by tejto zdaniteľnej osobe mohol byť počas tohto prerušenia konania priznaný odklad výkonu tohto výmeru.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali a použili pre potreby svojich zdaniteľných plnení, základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie. Ako Súdny dvor opakovane rozhodol, právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené, ak zdaniteľné osoby, ktoré ho chcú uplatniť, spĺňajú tak hmotnoprávne, ako aj formálne náležitosti alebo požiadavky, ktorým toto právo podlieha (rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191016">16. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Glencore Agriculture Hungary</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑189/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:861">EU:C:2019:861</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20211111">11. novembra 2021</DATE>, <NAME.CASE>Ferimet</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑281/20</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:910">EU:C:2021:910</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Vzhľadom na to je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam cieľom, ktorý smernica o DPH uznáva a podporuje, a Súdny dvor opakovane rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Vnútroštátnym orgánom a súdom teda prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočítanie<?PAGE NO="9"?> dane, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191016">16. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Glencore Agriculture Hungary</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑189/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:861">EU:C:2019:861</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20211111">11. novembra 2021</DATE>, <NAME.CASE>Ferimet</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑281/20</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:910">EU:C:2021:910</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>Je to tak v prípade, keď sa podvodu na DPH dopustí samotná zdaniteľná osoba, ale aj vtedy, keď zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že svojou kúpou sa podieľa na plnení, ktoré je súčasťou takéhoto podvodu. Priznanie práva na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe odmietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, ktoré zakladajú právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb podieľa na plnení predstavujúcom daňový podvod na DPH páchaný dodávateľom alebo iným hospodárskym subjektom, ktorý na vstupe alebo na výstupe vstupuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (pozri v tomto zmysle rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191016">16. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Glencore Agriculture Hungary</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑189/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:861">EU:C:2019:861</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20211111">11. novembra 2021</DATE>, <NAME.CASE>Ferimet</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑281/20</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:910">EU:C:2021:910</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>Keďže odopretie práva na odpočítanie dane predstavuje výnimku z uplatnenia základnej zásady, ktorú toto právo predstavuje, daňovým orgánom prináleží z právneho hľadiska dostatočne preukázať objektívne skutočnosti, na základe ktorých je možné dospieť k záveru, že sa zdaniteľná osoba dopustila podvodu na DPH alebo že vedela alebo mala vedieť, že plnenie, ktoré uvádza ako základ práva na odpočítanie dane, je súčasťou takého podvodu (rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191016">16. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Glencore Agriculture Hungary</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑189/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:861">EU:C:2019:861</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20211111">11. novembra 2021</DATE>, <NAME.CASE>Ferimet</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑281/20</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:910">EU:C:2021:910</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>Keďže právo Únie nestanovuje pravidlá týkajúce sa spôsobov vykonávania dôkazov v oblasti podvodu na DPH, daňový orgán musí tieto objektívne skutočnosti preukázať v súlade s pravidlami stanovenými vnútroštátnym právom. Tieto pravidlá však nesmú ohroziť účinnosť práva Únie a musia rešpektovať práva zaručené týmto právom, najmä Chartou [pozri v tomto zmysle rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191016">16. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Glencore Agriculture Hungary</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑189/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:861">EU:C:2019:861</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru, ako aj zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200604">4. júna 2020</DATE>, <NAME.CASE>C.F. (Daňová kontrola)</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑430/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:429">EU:C:2020:429</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>].</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Na základe toho a za týchto podmienok Súdny dvor v rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151217">17. decembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>WebMindLicenses</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑419/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:832">EU:C:2015:832</NO.ECLI>), v bode <REF.NP.ECR REF="NP0068">68</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> tohto rozsudku rozhodol, že právo Únie nebráni tomu, aby daňový orgán mohol v rámci správneho konania na účely konštatovania existencie zneužívajúceho konania v oblasti DPH použiť skutočnosti získané v ešte neskončenom paralelnom vnútroštátnom trestnom konaní týkajúcom sa zdaniteľnej osoby s výhradou, že budú dodržané práva zaručené právom Únie, osobitne Chartou. Rovnako v bode 38 rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191016">16. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Glencore Agriculture Hungary</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑189/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:861">EU:C:2019:861</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), v podstate rozhodol, že s touto výhradou musí mať vnútroštátny daňový úrad na účely konštatovania existencie podvodu na DPH možnosť oprieť sa o skutočnosti získané v rámci neskončených trestných konaní, ktoré sa netýkajú zdaniteľnej osoby, alebo získané v priebehu súvisiacich správnych konaní, v ktorých zdaniteľná osoba nebola účastníkom konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>Právo Únie preto v zásade a s výhradou dodržania práv zaručených týmto právom, osobitne Chartou, nemôže brániť ani tomu, aby daňové orgány mohli v rámci preskúmania správnej sťažnosti podanej proti daňovému výmeru konštatujúcemu nepriznanie práva na odpočítanie DPH prerušiť konanie o tejto sťažnosti, aby získali dodatočné objektívne skutočnosti preukazujúce účasť zdaniteľnej osoby na daňovom podvode, na ktorom sa zakladá toto<?PAGE NO="10"?> nepriznanie práva na odpočítanie dane. Ak totiž s touto výhradou právo Únie nebráni tomu, aby daňový úrad použil skutočnosti získané v rámci trestného konania na to, aby v rámci správneho konania dospel k záveru o existencii podvodu alebo zneužívajúceho konania v oblasti DPH, nemôže v zásade a s tou istou výhradou brániť ani tomu, aby takéto správne konanie bolo prerušené, a to ani v štádiu rozhodovania o sťažnosti podanej proti daňovému výmeru, ktorým sa nepriznáva právo na odpočítanie DPH, najmä preto, aby sa zabránilo prijatiu protichodných rozhodnutí, ktoré by mohli ohroziť právnu istotu, alebo ako vo veci samej, aby sa umožnilo prípadné zhromaždenie dodatočných dôkazov, ktoré by mohol následne použiť na účely preskúmania tejto sťažnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>Keďže však v takejto situácii daňový výmer, ktorým sa zdaniteľnej osobe nepriznáva právo na odpočítanie DPH, už bol vydaný, a vzhľadom na skutočnosť, že toto právo predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH, treba pripomenúť, že zásady upravujúce uplatnenie spoločného systému DPH členskými štátmi, najmä zásady daňovej neutrality a právnej istoty, bránia tomu, aby sa na základe jednoduchých nepodložených podozrení zo strany vnútroštátneho daňového úradu, pokiaľ ide o skutočné uskutočnenie hospodárskych plnení, ktoré viedli k vystaveniu daňovej faktúry, bolo zdaniteľnej osobe, ktorej bola vystavená táto faktúra, odopreté právo na odpočítanie DPH, ak nie je schopná okrem uvedenej faktúry predložiť iné skutočnosti o tom, že vykonané hospodárske plnenia sú skutočné [pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151022">22. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>PPUH Stehcemp</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑277/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:719">EU:C:2015:719</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200604">4. júna 2020</DATE>, <NAME.CASE>C.F. (Daňová kontrola)</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑430/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:429">EU:C:2020:429</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>]. Ani priznanie práva na odpočítanie dane nemožno odmietnuť na základe domnienok (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20211111">11. novembra 2021</DATE>, <NAME.CASE>Ferimet</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑281/20</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:910">EU:C:2021:910</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>V prejednávanej veci vnútroštátny súd vo svojej prvej otázke výslovne uvádza, že prerušenie konania, o ktoré ide vo veci samej, bolo nariadené z dôvodu, že trestné konanie, do ktorého skončenia bolo toto prerušenie nariadené, môže poskytnúť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0038" ID="QS0038"/>dodatočné<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/> objektívne skutočnosti týkajúce sa účasti zdaniteľnej osoby na daňovom podvode, na ktorom sa zakladá nepriznanie práva na odpočítanie dane konštatované v uvedenom daňovom výmere.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>Keďže sa však predložené otázky zakladajú na tomto skutkovom predpoklade, ktorý však musí overiť vnútroštátny súd, a Súdny dvor ho nemôže spochybniť vzhľadom na jasné rozdelenie úloh medzi ním a vnútroštátnymi súdmi v rámci konania upraveného v článku 267 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141009">9. októbra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Traum</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑492/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2267">EU:C:2014:2267</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210909">9. septembra 2021</DATE>, <NAME.CASE>Real Vida Seguros</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑449/20</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:721">EU:C:2021:721</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0013">13</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru), je na účely poskytnutia úplnej odpovede vnútroštátnemu súdu potrebné tento predpoklad považovať za preukázaný a pokračovať v analýze.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>Za týchto okolností vzhľadom na to, že vo veci samej ide nielen o spôsoby vykonávania dôkazov vnútroštátnymi daňovými orgánmi, ale aj o rozhodnutie o prerušení konania o správnej sťažnosti, treba po druhé vzhľadom na autonómiu, ktorou disponujú členské štáty, pokiaľ ide o organizáciu ich správnych konaní, pripomenúť, že v prípade neexistencie právnej úpravy Únie v danej oblasti procesné pravidlá, ktorých cieľom je zabezpečiť ochranu práv, ktoré daňovníkom vyplývajú z práva Únie, vyplývajú z právneho poriadku každého členského štátu, pod podmienkou, že takéto pravidlá nie sú menej priaznivé ako pravidlá upravujúce obdobné situácie vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie) a že nevedú k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom Únie (zásada efektivity) (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171109">9. novembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Ispas</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑298/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:843">EU:C:2017:843</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>V prejednávanej veci, pokiaľ ide o zásadu ekvivalencie, nič v spise predloženom Súdnemu dvoru nenaznačuje, že by článok 277 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, na základe ktorého bolo nariadené prerušenie konania vo veci samej, platil osobitne na kontroly povinností v oblasti DPH, takže s výhradou overení, ktoré musí vykonať vnútroštátny súd, možno porušenie tejto zásady vylúčiť (pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171109">9. novembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Ispas</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑298/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:843">EU:C:2017:843</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o zásadu efektivity, nič nenasvedčuje ani tomu, že prerušenie konania o správnej sťažnosti podanej proti daňovému výmeru, ktorým sa nepriznáva právo na odpočítanie DPH, by samo osebe znemožňovalo alebo nadmerne sťažovalo na úrovni správneho konania výkon práv osôb podliehajúcich súdnej právomoci, ktoré im vyplývajú z právneho poriadku Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45</NO.P><TXT>Po tretie vzhľadom na úvahy uvedené v bode 38 tohto rozsudku je však potrebné na jednej strane pripomenúť, že požiadavky vyplývajúce z práva na riadnu správu vecí verejných, ktoré odráža všeobecnú zásadu práva Únie, a najmä právo každého na to, aby jeho záležitosti boli vybavované nestranne a v primeranej lehote, sa uplatňujú v rámci daňovej kontroly, ktorou členský štát vykonáva právo Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200514">14. mája 2020</DATE>, <NAME.CASE>Agrobet CZ</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑446/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:369">EU:C:2020:369</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovanú judikatúru, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20211021">21. októbra 2021</DATE>, <NAME.CASE>CHEP Equipment Pooling</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑396/20</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:867">EU:C:2021:867</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že spor, o ktorý ide vo veci samej, sa v konečnom dôsledku týka výkonu kontrolných právomocí daňovým úradom, aby si členské štátny splnili povinnosť vyplývajúcu z uplatnenia práva Únie prijať všetky legislatívne a správne opatrenia vhodné na zabezpečenie výberu splatnej DPH v plnej výške na ich území a na boj proti podvodom, preskúmanie správnej sťažnosti podanej proti daňovému výmeru, ktorým sa nepriznáva právo na odpočítanie DPH, predstavuje výkon práva Únie členským štátom, takže toto preskúmanie musí prebiehať v súlade s právom na riadnu správu veci verejných (pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171109">9. novembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Ispas</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑298/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:843">EU:C:2017:843</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47</NO.P><TXT>Na to, aby právo Únie nebránilo prerušeniu konania o správnej sťažnosti, o ktorú ide vo veci samej, je preto tiež potrebné, aby takéto prerušenie neviedlo k porušeniu práva na riadnu správu vecí verejných, a najmä aby nemalo za následok omeškanie skončenia tohto konania o správnej sťažnosti po uplynutí primeranej lehoty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48</NO.P><TXT>Na druhej strane treba konštatovať, že základné práva zaručené Chartou sú uplatniteľné aj na spor, o ktorý ide vo veci samej, keďže prerušenie konania napadnuté pred vnútroštátnym súdom patrí do rámca správneho konania, ktorým sa zdaniteľnej osobe nepriznáva právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe z dôvodu jej účasti na daňovom podvode v rozpore so zásadami, ktorými sa riadi spoločný systém DPH zavedený normotvorcom Únie, a v dôsledku toho predstavuje výkon práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty (pozri analogicky rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191016">16. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Glencore Agriculture Hungary</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑189/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:861">EU:C:2019:861</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba uviesť, že vnútroštátny súd sa pýta na výklad článku 47 Charty, podľa ktorého každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok stanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom, a to z dôvodu, že kým trvá toto prerušenie, spoločnosti Cridar je znemožnené podať na súde opravný prostriedok proti daňovému výmeru, ktorým sa jej nepriznáva právo na odpočítanie DPH, keďže uplatniteľné vnútroštátne právo podmieňuje možnosť podania takéhoto opravného prostriedku prijatím rozhodnutia o vecnej stránke sťažnosti.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50</NO.P><TXT>Je nesporné, že Súdny dvor už rozhodol, že zásada účinnej súdnej ochrany obsiahnutá v tomto ustanovení sa skladá z rôznych prvkov, ktoré zahŕňajú najmä právo na prístup k súdu (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160630">30. júna 2016</DATE>, <NAME.CASE>Toma a Biroul Executorului Judecătoresc Horaţiu‑Vasile Cruduleci</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑205/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:499">EU:C:2016:499</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovaná judikatúra). Z judikatúry Súdneho dvora tiež však vyplýva, že právo na prístup k súdu nie je absolútnym právom a môže tak podliehať primeraným obmedzeniam, ktoré sledujú legitímny cieľ a nenarušujú samotnú podstatu tohto práva (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160630">30. júna 2016</DATE>, <NAME.CASE>Toma a Biroul Executorului Judecătoresc Horaţiu‑Vasile Cruduleci</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑205/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:499">EU:C:2016:499</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51</NO.P><TXT>V prejednávanej veci stačí uviesť, že hoci, kým trvá tento odklad, je Cridar skutočne zbavená možnosti podať na súde opravný prostriedok proti daňovému výmeru, ktorým jej nebolo priznané právo na odpočítanie DPH, z úvah uvedených v bode 38 tohto rozsudku vyplýva, že takéto prerušenie sleduje legitímny cieľ, a z úvah uvedených v bodoch 45 až 47 tohto rozsudku, že Cridar nemôže byť zbavená tejto možnosti po uplynutí primeranej lehoty. Navyše zo spisu, ktorým disponuje Súdny dvor, vyplýva, že vo veci samej nie je spochybnené, že táto spoločnosť bude môcť podať opravný prostriedok na súde proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodne o vecnej stránke jej sťažnosti. Za týchto podmienok sa nemožno domnievať, že takéto prerušenie konania o správnej sťažnosti neprimerane obmedzuje zdaniteľnej osobe, akou je Cridar, právo na prístup k súdu, ako ho zaručuje článok 47 Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52</NO.P><TXT>Okrem toho podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora, účinnosť súdneho preskúmania zaručená článkom 47 Charty vyžaduje, aby jednak dotknutá osoba mala možnosť zoznámiť sa s dôvodmi, na ktorých sa zakladá rozhodnutie prijaté voči nej, buď prostredníctvom prečítania samotného rozhodnutia, alebo prostredníctvom oznámenia dôvodov na základe jej žiadosti, a to bez toho, aby bola dotknutá právomoc príslušného súdu vyžadovať od dotknutého orgánu oznámenie týchto dôvodov s cieľom umožniť dotknutej osobe brániť svoje práva za najlepších možných podmienok a pri plnej znalosti veci sa rozhodnúť, či je potrebné obrátiť sa na príslušný súd, a aby jednak tento súd mal možnosť v plnom rozsahu preskúmať zákonnosť dotknutého vnútroštátneho rozhodnutia (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20201124">24. novembra 2020</DATE>, <NAME.CASE>Minister van Buitenlandse Zaken</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑225/19 a C‑226/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:951">EU:C:2020:951</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53</NO.P><TXT>Na to, aby bolo pri dodržaní článku 47 Charty nariadené prerušenie konania o správnej sťažnosti podanej proti daňovému výmeru, ktorým sa nepriznáva právo na odpočítanie DPH, je preto tiež nevyhnutné, aby rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje toto prerušenie bolo zo skutkového, ako aj právneho hľadiska odôvodnené, aby nielen umožnilo zdaniteľnej osobe oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré sa možno domnievať, že uvedené prerušenie je nevyhnutné na to, aby bolo možné účinne rozhodnúť o jej sťažnosti a chrániť jej práva za najlepších možných podmienok, ale aby mohol aj súd, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku podanom proti tomuto rozhodnutiu o prerušení konania, v plnej miere preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54</NO.P><TXT>Navyše povinnosť správneho orgánu pri uplatňovaní práva Únie odôvodniť svoje rozhodnutia už vyplýva z práva na riadnu správu vecí verejných (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20201124">24. novembra 2020</DATE>, <NAME.CASE>Minister van Buitenlandse Zaken</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑225/19 a C‑226/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:951">EU:C:2020:951</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55</NO.P><TXT>Po štvrté, keďže nemožno vylúčiť, že sa napokon ukáže, že zdaniteľnej osobe nebolo priznané právo na odpočítanie dane v rozpore s právom Únie, treba ešte pripomenúť, že právo na vrátenie daní vybraných v členskom štáte v rozpore s pravidlami práva Únie je následkom a súčasťou práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z ustanovení práva Únie tak, ako boli vyložené Súdnym dvorom. Členské štáty sú teda v zásade povinné vrátiť dane vybrané v rozpore<?PAGE NO="13"?> s právom Únie. Žiadosť o vrátenie DPH neoprávnene zaplatenej je súčasťou nároku na vymáhanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, ktorého účelom je podľa ustálenej judikatúry napravenie dôsledkov nezlučiteľnosti dane s právom Únie, a to tak, že odstráni hospodárske zaťaženie, ktoré v konečnom dôsledku bolo neoprávnene uložené hospodárskemu subjektu a ktoré tento subjekt skutočne znášal (rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170614">14. júna 2017</DATE>, <NAME.CASE>Compass Contract Services</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑38/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:454">EU:C:2017:454</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovaná judikatúra, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200702">2. júla 2020</DATE>, <NAME.CASE>Terracult</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑835/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:520">EU:C:2020:520</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, point 24).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56</NO.P><TXT>Za týchto okolností je potrebné zdôrazniť, že cieľom systému odpočítania dane je úplne zbaviť podnikateľa zaťaženia DPH splatnou alebo zaplatenou v rámci všetkých jeho ekonomických činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje neutralitu, pokiaľ ide o daňové zaťaženie všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samy v zásade podliehajú DPH (rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19850214">14. februára 1985</DATE>, <NAME.CASE>Rompelman</NAME.CASE>, <NO.CASE>268/83</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1985:74">EU:C:1985:74</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20211111">11. novembra 2021</DATE>, <NAME.CASE>Ferimet</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑281/20</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:910">EU:C:2021:910</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57</NO.P><TXT>V tejto súvislosti Súdny dvor už spresnil, že hoci členské štáty disponujú určitou voľnosťou pri stanovovaní podmienok vrátenia nadmerného odpočítania DPH, tieto podmienky nemôžu ohroziť zásadu daňovej neutrality tým, že zdaniteľná osoba bude povinná znášať toto daňové zaťaženie v celom rozsahu alebo sčasti. Konkrétne, tieto podmienky musia najmä umožniť, aby mohla byť zdaniteľnej osobe za primeraných podmienok vyplatená celá dlžná suma vyplývajúca z tohto nadmerného odpočtu DPH, čo znamená, že toto vrátenie sa uskutoční v primeranej lehote vyplatením finančnej hotovosti alebo porovnateľným spôsobom, pričom takýto prijatý postup v nijakom prípade nesmie pre zdaniteľnú osobu predstavovať finančné riziko (rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170706">6. júla 2017</DATE>, <NAME.CASE>Glencore Agriculture Hungary</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑254/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:522">EU:C:2017:522</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210512">12. mája 2021</DATE>, <NAME.CASE>technoRent International a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑844/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:378">EU:C:2021:378</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58</NO.P><TXT>V prípade, že dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu DPH zdaniteľnej osobe po uplynutí primeranej lehoty, zásada neutrality daňového systému DPH vyžaduje, aby takto vzniknuté finančné straty na ujmu zdaniteľnej osoby, ktoré vyplývajú z nemožnosti disponovať s predmetnými peňažnými sumami, boli kompenzované zaplatením úrokov z omeškania (pozri v tomto zmysle rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170706">6. júla 2017</DATE>, <NAME.CASE>Glencore Agriculture Hungary</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑254/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:522">EU:C:2017:522</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210512">12. mája 2021</DATE>, <NAME.CASE>technoRent International a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑844/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:378">EU:C:2021:378</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59</NO.P><TXT>Tieto úvahy sú tiež analogicky uplatniteľné na situáciu, o ktorú ide vo veci samej, keďže neoprávnené nepriznanie práva na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, ktoré bolo konštatované okamžite vykonateľným daňovým výmerom, má za následok aj zmrazenie peňažnej sumy na ujmu zdaniteľnej osoby, ktorá zodpovedá sume DPH a ktorej odpočítanie bolo hypoteticky odmietnuté v rozpore s právom Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že na to, aby bolo v súlade s právom Únie nariadené prerušenie konania o správnej sťažnosti podanej proti daňovému výmeru, ktorým sa nepriznáva právo na odpočítanie DPH, o ktorú ide vo veci samej, je tiež potrebné, aby uplatniteľná vnútroštátna právna úprava stanovovala, ak sa nakoniec ukáže, že toto nepriznanie bolo uplatnené v rozpore s právom Únie, že zdaniteľná osoba môže dosiahnuť vrátenie posudzovanej peňažnej sumy v primeranej lehote, ako aj prípadne úroky z omeškania.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="14"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61</NO.P><TXT>V piatom a poslednom rade treba uviesť, že pokiaľ sú splnené podmienky vyplývajúce z vyššie uvedených úvah, nevyžaduje sa, aby počas obdobia prerušenia konania o jej sťažnosti mala zdaniteľná osoba vo všetkých prípadoch nárok na odklad výkonu daňového výmeru, ktorý je predmetom tejto sťažnosti. Stačí, ak uplatniteľná vnútroštátna právna úprava stanovuje možnosť priznať takýto odklad ako predbežné opatrenie v prípade vážnych pochybností o zákonnosti daňového výmeru, ak je priznanie takéhoto odkladu výkonu nevyhnutné na zabránenie vážnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch zdaniteľnej osoby.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že smernica o DPH a článok 47 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá oprávňuje vnútroštátne daňové orgány prerušiť konanie o správnej sťažnosti podanej proti daňovému výmeru, ktorým sa zdaniteľnej osobe nepriznáva právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe z dôvodu účasti tejto zdaniteľnej osoby na daňovom podvode, s cieľom získať dodatočné objektívne skutočnosti týkajúce sa tejto účasti, pod podmienkou po prvé, že takéto prerušenie nemá za následok omeškanie skončenia tohto konania o správnej sťažnosti po uplynutí primeranej lehoty, po druhé, že rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje toto prerušenie, je tak z právneho, ako aj skutkového hľadiska odôvodnené a môže byť predmetom preskúmania súdom, a po tretie, že ak sa nakoniec preukáže, že právo na odpočítanie dane nebolo priznané v rozpore s právom Únie, tejto zdaniteľnej osobe môže byť v primeranej lehote vrátená zodpovedajúca suma, ako aj prípadne úroky z omeškania z tejto sumy. Za týchto podmienok sa nevyžaduje, aby bol uvedenej zdaniteľnej osobe počas tohto prerušenia konania priznaný odklad na výkon tohto výmeru, okrem prípadu, ak je z dôvodu vážnych pochybností o zákonnosti daňového výmeru priznanie odkladu výkonu tohto istého výmeru nevyhnutné na to, aby sa zabránilo vážnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch zdaniteľnej osoby.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:</INTRO><P><HT TYPE="BOLD">Smernica Rady 2006/112/ES z <DATE ISO="20061128">28. novembra 2006</DATE> o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a článok 47 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá oprávňuje vnútroštátne daňové orgány prerušiť konanie o správnej sťažnosti podanej proti daňovému výmeru, ktorým sa zdaniteľnej osobe nepriznáva právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe z dôvodu účasti tejto zdaniteľnej osoby na daňovom podvode, s cieľom získať dodatočné objektívne skutočnosti týkajúce sa tejto účasti, pod podmienkou po prvé, že takéto prerušenie nemá za následok omeškanie skončenia tohto konania o správnej sťažnosti po uplynutí primeranej lehoty, po druhé, že rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje toto prerušenie, je tak z právneho, ako aj skutkového hľadiska odôvodnené a môže byť predmetom preskúmania súdom, a po tretie, že ak sa nakoniec preukáže, že právo na odpočítanie dane nebolo priznané v rozpore s právom Únie, tejto zdaniteľnej osobe môže byť v primeranej lehote vrátená zodpovedajúca suma, ako aj prípadne úroky z omeškania z tejto sumy. Za týchto podmienok sa nevyžaduje, aby bol uvedenej zdaniteľnej osobe počas tohto<?PAGE NO="15"?> prerušenia konania priznaný odklad na výkon tohto výmeru, okrem prípadu, ak je z dôvodu vážnych pochybností o zákonnosti daňového výmeru priznanie odkladu výkonu tohto istého výmeru nevyhnutné na to, aby sa zabránilo vážnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch zdaniteľnej osoby.</HT></P></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>