Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

RIMVYDAS NORKUS

prednesené 10. septembra 2026(1)

Vec C‑108/26 RX

D S.A.

proti

P S.A.

„ Preskúmanie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie D (Rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky) (T‑134/25, EU:T:2026:35) – Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Letecká doprava – Nariadenie (ES) č. 261/2004 – Náhrada cestujúcim v prípade veľkého meškania letu – Podmienky – Článok 5 ods. 3 – Pojem ‚mimoriadne okolnosti‘ – Rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky – Prideľovanie slotov pre odlety s meškaním z dôvodu nepriaznivých meteorologických podmienok “






I.      Úvod

1.        Komora príslušná preskúmať rozhodnutie na návrh prvého generálneho advokáta rozhodla na základe článku 62 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 194 ods. 5 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora o preskúmaní rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 21. januára 2026, D (Rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky) (T‑134/25, ďalej len „preskúmavaný rozsudok“ EU:T:2026:35).

2.        Súdny dvor v bode 2 výroku uvedeného rozhodnutia spresnil:

„Preskúmanie sa bude týkať otázky, či najmä vzhľadom na rozsudky Súdneho dvora z 31. januára 2013, McDonagh (C‑12/11, EU:C:2013:43), a z 23. marca 2021, Airhelp (C‑28/20, EU:C:2021:226), [rozsudok Všeobecného súdu] ohrozuje jednotu alebo vnútorný súlad práva Únie vzhľadom na to, že Všeobecný súd rozhodol, že:

–        rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky nie je svojou povahou ani pôvodom súčasťou bežného výkonu činnosti príslušného leteckého dopravcu, keďže nie je súčasťou jeho činnosti, ale spadá do činností a pôsobnosti služieb riadenia letovej prevádzky,

–        takéto rozhodnutie bez ohľadu na dôvod, ktorým je rozhodnutie odôvodnené, sa vymyká účinnej kontrole tohto dopravcu, pokiaľ tento dopravca neprispel k prijatiu tohto rozhodnutia, a

–        v dôsledku toho sa článok 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91(2), má vykladať v tom zmysle, že takéto rozhodnutie môže predstavovať ‚mimoriadnu okolnosť‘ v zmysle tohto ustanovenia, bez ohľadu na dĺžku spôsobeného meškania a na dôvod, ktorým je rozhodnutie odôvodnené, ak sa preukáže, že toto rozhodnutie sa vymykalo účinnej kontrole dotknutého leteckého dopravcu, najmä ak možno vylúčiť, že uvedený dopravca prispel k prijatiu tohto rozhodnutia.“

II.    Právny rámec

3.        Podľa odôvodnení 1, 14, a 15 nariadenia č. 261/2004:

„(1)      Konanie spoločenstva v oblasti leteckej dopravy by sa malo, okrem iných vecí, zamerať na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich. Okrem toho by sa mal vo všeobecnosti brať plný zreteľ na požiadavky ochrany spotrebiteľa.

…

(14)      Tak ako je to uvedené v [dohovore o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu (Montrealský dohovor) (Ú. v. EÚ L 194, 2001, s. 39; Mim. vyd. 07/005, s. 492)], záväzky prevádzkujúcich leteckých dopravcov by mali byť obmedzené alebo by mali byť od nich leteckí dopravcovia oslobodení v prípadoch, keď bola udalosť spôsobená mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia. Také okolnosti môžu nastať najmä v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním príslušného letu, rizík bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu a štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu.

(15)      za mimoriadne okolnosti sa dá považovať skutočnosť, keď rozhodnutie riadenia letovej prevádzky v konkrétnom dni vo vzťahu ku konkrétnemu lietadlu zapríčiní veľké meškanie, meškanie do nasledujúceho dňa alebo zrušenie jedného alebo viacerých letov takého lietadla dokonca aj vtedy, keď príslušný letecký dopravca uskutočnil všetky primerané opatrenia aby zabránil meškaniu alebo zrušeniu.“

4.        Článok 5 tohto nariadenia s názvom „Zrušenie“ v odseku 1 písm. c) a v odseku 3 stanovuje:

„1.      V prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim:

…

c)      príslušní cestujúci majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7, pokiaľ:

…

3.      Prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.“

5.        Článok 7 uvedeného nariadenia, nazvaný „Právo na náhradu“, stanovuje štandardizovanú náhradu určenú pre cestujúcich, ktorej výška sa mení najmä v závislosti od vzdialenosti letu.

III. Okolnosti predchádzajúce veci predloženej na preskúmanie

A.      Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

6.        A bola cestujúcou letu LO 6110, ktorý mal byť uskutočnený 25. júla 2023 leteckým dopravcom P.

7.        Lietadlo, ktoré malo tento let uskutočniť, malo vzlietnuť z letiska Izmir (Turecko) o 18.20 hod. UTC a priletieť do Varšavy (Poľsko) o 21.10 hod. UTC.

8.        Toto lietadlo však v skutočnosti vzlietlo o 21.40 hod. UTC a pristálo nasledujúci deň o 00.17 hod. UTC, teda s meškaním viac ako 3 hodiny.

9.        Letu LO 6110 predchádzal let LO 6111, ktorý bol uskutočnený tým istým lietadlom v takzvanej „rotácii“. Lietadlo malo uskutočniť let LO 6111 s odletom z Katovíc (Poľsko) o 14.55 hod. UTC a príletom do Izmiru o 17.20 hod. UTC. Dotknutý letecký dopravca dostal o 12.55 hod. UTC od riadenia letovej prevádzky správu o pridelení slotu na odlet (Slot Allocation Message, SAM), podľa ktorej bol letu LO 6111 pridelený slot na odlet o 16.30 hod. Toto rozhodnutie o pridelení slotu bolo založené na opatrení riadenia toku letovej prevádzky (Air Traffic Flow Management, ATFM), ktoré sa týkalo obmedzení vo vzdušnom priestore Maďarska a Rumunska, uplatnených z dôvodu nepriaznivých meteorologických podmienok. O 15.04 hod. UTC ten istý dopravca zaslal správu, v ktorej uviedol, že je pripravený uskutočniť let (Ready to depart, REA), pričom požiadal o povolenie skoršieho odletu. Táto správa však neviedla k zmene rozhodnutia služby kontroly letovej prevádzky o pridelení slotu na odlet a ani k umožneniu skoršieho odletu letu LO 6111. Tento let napokon odletel o 16.02 hod. UTC a pristál o 18.32 hod. UTC, čo predstavuje meškanie pri prílete v trvaní jednej hodiny a dvanástich minút.

10.      Po pristátí v Izmire sa zistilo, že lietadlo má technickú poruchu. Jeho oprava trvala dve hodiny a osem minút.

11.      Dňa 26. júla 2023 A postúpila svoje právo na paušálnu náhradu škody spoločnosti D, ktorá sa špecializuje na vymáhanie pohľadávok.

12.      D následne podala na Sąd Rejonowy dla m.st. Warszawy w Warszawie (Okresný súd hlavného mesta Varšava, Poľsko) žalobu, ktorou sa domáhala, aby P zaplatil sumu 400 eur, zvýšenú o zákonné úroky z omeškania, a to od 17. augusta 2023 do dátumu zaplatenia.

13.      Predkladajúci vnútroštátny súd konštatuje, že ak by sa strata času vyplývajúca z opatrení riadenia letovej prevádzky uložených dotknutému dopravcovi mala odpočítať od celkovej dĺžky meškania, let LO 6110 by mal meškanie kratšie ako tri hodiny. Pýta sa však na možnosť kvalifikovať rozhodnutia týkajúce sa pridelenia oneskorených časových slotov, ako „mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004.

14.      Za týchto podmienok Sąd Rejonowy dla m.st. Warszawy w Warszawie (Okresný súd hlavného mesta Varšava) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Má sa článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že za mimoriadnu okolnosť sa má považovať každé rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky, bez ohľadu na čas jeho trvania, aj keď samo osebe nezapríčiní, že let mešká viac ako tri hodiny?

2.      Ak nie každé rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky možno považovať za mimoriadnu okolnosť, má vnútroštátny súd povinnosť preskúmať, na základe čoho riadenie letovej prevádzky rozhodovalo, napríklad na základe zlých meteorologických podmienok spôsobujúcich obmedzenie kapacity sektorov na trase letu, a prináleží potom vnútroštátnemu súdu posúdiť, či išlo o mimoriadnu okolnosť?

3.      Ak let cestujúceho mešká viac ako 3 hodiny, a to aj v dôsledku rozhodnutia riadenia letovej prevádzky týkajúceho sa skoršieho letu, ktorý priamo predchádza letu cestujúceho z dôvodu obmedzenej kapacity sektorov na trase letu pre zlé meteorologické podmienky, má sa toto rozhodnutie riadenia letovej prevádzky považovať za mimoriadnu okolnosť?

4.      Musí sa v tejto situácii rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky týkať priamo meškajúceho letu, alebo sa môže týkať aj skoršieho letu v rotácii?“

B.      Preskúmavaný rozsudok

15.      V preskúmavanom rozsudku Všeobecný súd v prvom rade odpovedal na prvú a druhú prejudiciálnu otázku tak, že článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky môže predstavovať „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle tohto ustanovenia bez ohľadu na dĺžku spôsobeného meškania a na dôvod, ktorým je rozhodnutie odôvodnené, ak sa preukáže, že toto rozhodnutie sa vymykalo účinnej kontrole dotknutého leteckého dopravcu, najmä ak možno vylúčiť, že uvedený dopravca prispel k prijatiu tohto rozhodnutia, čo prináleží overiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu.(3)

16.      Na podporu tejto odpovede Všeobecný súd najprv vylúčil, že by rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky predstavovalo „mimoriadnu okolnosť“ vo všetkých prípadoch. Tento záver je založený na konštatovaní, že pojem „mimoriadne okolnosti“ sa má vykladať reštriktívne a že vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, ktoré musia byť predmetom individuálneho posúdenia. Podľa týchto podmienok medzi takéto okolnosti patria udalosti, ktoré svojou povahou alebo pôvodom nie sú súčasťou bežného výkonu činnosti príslušného leteckého dopravcu a sú mimo jeho účinnej kontroly.(4)

17.      Všeobecný súd následne pristúpil k posúdeniu týchto dvoch kumulatívnych podmienok.

18.      Pokiaľ ide o prvú z týchto podmienok, domnieval sa, že rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky nepredstavuje okolnosť, ktorá je súčasťou bežnej činnosti dotknutého leteckého dopravcu, pretože patrí medzi činnosti a právomoci služieb riadenia letovej prevádzky.(5)

19.      Pokiaľ ide o druhú podmienku, Všeobecný súd dospel k záveru, že takéto rozhodnutie sa vymyká účinnej kontrole tohto dopravcu, ak uvedený dopravca neprispel k jeho prijatiu, a to bez ohľadu na dôvody, ktorými je rozhodnutie odôvodnené. Spresnil, že relevantnou okolnosťou v tejto súvislosti nie je dôvod rozhodnutia riadenia letovej prevádzky, ale toto rozhodnutie samotné, keďže toto rozhodnutie má vonkajší vplyv na uskutočnenie plánovaného letu, za predpokladu, že dopravca k prijatiu tohto rozhodnutia neprispel.(6)

20.      Všeobecný súd okrem toho dodal, že udalosť, akou je rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky môže predstavovať „mimoriadnu okolnosť“, aj keď sama osebe nespôsobila meškanie v trvaní viac ako tri hodiny.(7)

21.      V druhom rade Všeobecný súd na tretiu a štvrtú otázku odpovedal tak, že článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že ak sa okrem iného preukáže, že toto rozhodnutie sa vymykalo jeho účinnej kontrole, letecký dopravca môže ako „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle tohto ustanovenia uplatniť rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky, ktoré ovplyvnilo predchádzajúci let prevádzkovaný týmto dopravcom tým istým lietadlom, pod podmienkou, že existuje priama príčinná súvislosť medzi vznikom tejto okolnosti a meškaním alebo zrušením letu, ktorý uskutočnil neskôr, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu, najmä s ohľadom na spôsob, akým uvedený dopravca prevádzkuje predmetné lietadlo.(8)

IV.    Právna analýza

A.      Úvodné poznámky

22.      Prejednávaná vec má mimoriadny inštitucionálny význam, pretože pre Súdny dvor predstavuje prvú príležitosť uplatniť konanie o preskúmaní stanovené v článku 256 ods. 3 treťom pododseku ZFEÚ, ktoré sa týka rozhodnutí vydaných Všeobecným súdom pri výkone právomoci rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania, ktorá naň bola prenesená v určitých osobitných oblastiach práva Únie v rámci poslednej reformy usporiadania súdneho systému Únie.(9) Medzi tieto osobitné oblasti patrí aj náhrada a pomoc cestujúcim v prípade odmietnutia nástupu do lietadla, meškania alebo zrušenia dopravných služieb, čo je oblasť, v ktorej Súdny dvor vypracoval rozsiahlu judikatúru.

23.      V súlade s uplatniteľnými ustanoveniami prináleží určenému generálnemu advokátovi, aby vykonal podrobné posúdenie rozsudku Všeobecného súdu s cieľom poskytnúť Súdnemu dvoru odporúčanie týkajúce sa ďalšieho postupu v súvislosti s týmto preskúmaním. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že konanie o preskúmaní nemožno chápať ako bežný spôsob spochybnenia rozhodnutí vydaných Všeobecným súdom pri výkone tejto prenesenej právomoci. Jeho osobitným účelom je umožniť Súdnemu dvoru zasiahnuť, ak preskúmavaný rozsudok vyvoláva otázky, ktoré môžu narušiť jednotu alebo vnútorný súlad práva Únie. Hoci má Všeobecný súd v oblastiach, ktoré mu boli zverené, rozhodovať samostatne, a to vrátane spresňovania a rozvíjania judikatúry v týchto oblastiach, túto súdnu autonómiu je nevyhnutné vykonávať v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, ako aj so všeobecnou štruktúrou práva Únie.

24.      Mechanizmus preskúmania sa teda zdá byť logickým dôsledkom čiastočného prenesenia právomoci, ku ktorému došlo v rámci reformy, a to v tom zmysle, že umožňuje zosúladiť cieľ riadneho výkonu spravodlivosti s požiadavkou jednotného výkladu práva Únie. V jeho rámci však Súdnemu dvoru neprináleží vykonávať všeobecnú kontrolu všetkých posúdení, ktoré vykonal Všeobecný súd. Jeho úlohou je naopak určiť, či sú otázky nastolené v preskúmavanom rozsudku takej povahy, že môžu odôvodniť jeho zásah, a to s ohľadom na kritériá stanovené v Zmluve, ktoré sa týkajú narušenia jednoty alebo vnútorného súladu práva Únie, najmä ak ide o dodržiavanie základných zásad stanovených v jeho judikatúre. Súdny dvor teda využije možnosť zasiahnuť len v krajnom prípade, a to v záujme riadneho fungovania právneho poriadku Únie.

25.      Toto preskúmanie je nutné vykonať v troch krokoch. Najprv je potrebné identifikovať aspekty preskúmavaného rozsudku, ktoré by mohli vyvolávať vážne pochybnosti vo vzťahu k judikatúre Súdneho dvora týkajúcej sa článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004.(10) Následne treba určiť, či tieto aspekty môžu narušiť jednotu alebo vnútorný súlad práva Únie, a predovšetkým či predstavujú významnú odchýlku od základných zásad stanovených touto judikatúrou.(11) Napokon je potrebné z toho vyvodiť závery v súvislosti s odpoveďami, ktorými bude Súdny dvor prípadne musieť nahradiť odpovede Všeobecného súdu.(12) Preskúmavaný rozsudok je potrebné posúdiť s prihliadnutím na tieto úvahy.

B.      O metodike uplatňovanej v judikatúre Súdneho dvora

26.      Vzhľadom na to, že je možné, že v prejednávanej veci došlo k odchýleniu sa od metodiky, ktorú uplatňoval Súdny dvor na posúdenie existencie „mimoriadnych okolností“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, predtým, než pristúpim k podrobnej analýze rozsudku Všeobecného súdu, považujem v záujme jasnosti za užitočné stručne pripomenúť jej hlavné prvky. Vychádzajúc z tohto zhrnutia právneho rámca uplatniteľného v danej oblasti, tak ako ho vykladá Súdny dvor, následne vysvetlím aspekty preskúmavaného rozsudku, ktoré podľa môjho názoru môžu vyvolať vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jeho súlad s právom Únie.

27.      Podľa článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7 daného nariadenia, ak preukáže, že zrušenie alebo veľké meškanie letu je spôsobené „mimoriadnymi okolnosťami“, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia. Súdny dvor z toho vyvodil schému analýzy v dvoch krokoch, z ktorých prvý obsahuje dve kumulatívne podmienky.(13)

28.      V prvom rade treba určiť, či predmetná udalosť má povahu „mimoriadnej okolnosti“. Podľa ustálenej judikatúry, vyplývajúcej najmä z rozsudku Wallentin‑Hermann a potvrdenej v rozsudku veľkej komory Airhelp, o „mimoriadnu okolnosť“ ide, len ak predmetná udalosť svojou povahou alebo pôvodom nie je súčasťou bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu, a ak sa vymyká jeho účinnej kontrole. Keďže tieto dve podmienky sú kumulatívne, nestačí, aby udalosť nebola súčasťou bežného výkonu činnosti leteckého dopravcu, alebo aby sa v praxi vymykala jeho kontrole. Je navyše ešte potrebné, aby tieto dve podmienky boli splnené súčasne.(14)

29.      Pokiaľ ide o prvú z týchto podmienok, Súdny dvor vykonáva posúdenie na základe povahy alebo pôvodu udalosti. Inými slovami, snaží sa zistiť, či sporná situácia spadá do bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu, alebo či sa od nej skutočne líši. Bežný technický problém, hoci neočakávaný, teda v zásade nemá mimoriadnu povahu, pretože patrí medzi nepredvídateľné udalosti spojené s bežnou prevádzkou lietadla.(15) Naopak niektoré udalosti, ktoré nesúvisia s normálnym fungovaním podniku, ako je zrážka s vtákmi alebo sopečná erupcia, ktorá vedie k uzavretiu vzdušného priestoru, môžu mať takúto povahu.(16)

30.      Druhá podmienka sa týka absencie účinnej kontroly dopravcu. Súdny dvor tu pomerne jasne rozlišuje medzi udalosťami spadajúcimi do vnútornej sféry dopravcu a udalosťami, ktoré vyplývajú z vonkajších okolností. V rozsudku Airhelp zdôraznil toto rozlišovanie medzi „vnútornými“ a „vonkajšími“ udalosťami vo vzťahu k činnosti dopravcu.(17) Udalosť teda môže byť nepredvídaná bez toho, aby bola mimoriadna, ak je spätá s organizáciou alebo fungovaním podniku. Naopak, udalosť, ktorá vznikla v dôsledku pôsobenia prírody, zásahu tretej osoby alebo rozhodnutia uloženého externým orgánom, môže byť v závislosti od okolností považovaná za udalosť vymykajúcu sa účinnej kontrole dopravcu.

31.      V druhom rade treba overiť, či sa dôsledkom mimoriadnej okolnosti nedalo zabrániť ani vtedy, ak by boli prijaté všetky primerané opatrenia. Táto požiadavka má autonómnu povahu. Nestačí teda, aby dopravca preukázal existenciu mimoriadnej udalosti; prináleží mu ešte preukázať, že prijal opatrenia, ktoré by mohli zabrániť zrušeniu alebo veľkému meškaniu letu, alebo že tieto opatrenia nemohol rozumne prijať. V rozsudku Wallentin‑Hermann Súdny dvor zdôraznil, že dopravca musí preukázať, že použil prostriedky primerané situácii, pričom však nie je povinný znášať neprimerané straty vzhľadom na kapacity jeho podniku.(18)

32.      Súdny dvor navyše túto požiadavku vykladá konkrétnym a kauzálnym spôsobom. V rozsudku Pešková a Peška Súdny dvor síce pripustil, že mimoriadna udalosť, v danom prípade zrážka s vtákmi, môže odôvodniť oslobodenie dopravcu, ale zároveň spresnil, že je potrebné presne preskúmať čas, ktorý je skutočne možné pripísať tejto udalosti, a posúdiť, či bolo veľké meškanie nevyhnutné aj napriek prijatým opatreniam.(19) Dopravca sa teda nemôže abstraktne odvolávať na mimoriadnu okolnosť, ale musí preukázať konkrétnu súvislosť medzi touto okolnosťou, sporným meškaním a nemožnosťou zabrániť jej dôsledkom.

33.      Z judikatúry Súdneho dvora napokon vyplýva, že existencia „mimoriadnych okolností“ nezbavuje dopravcu všetkých jeho povinností. V rozsudku McDonagh Súdny dvor rozhodol, že sopečná erupcia a uzavretie vzdušného priestoru predstavujú „mimoriadne okolnosti“, avšak povinnosť poskytnúť pomoc stanovená v nariadení č. 261/2004 zostala zachovaná. Z toho vyplýva, že článok 5 ods. 3 tohto nariadenia oslobodzuje len od povinnosti poskytnúť náhradu stanovenej v jeho článku 7 bez toho, aby sám osebe zrušil ostatné povinnosti uložené dopravcovi.(20)

34.      Z vyššie uvedeného vyplýva, že podľa metodiky vymedzenej Súdnym dvorom dopravca musí po prvé preukázať, že určitá udalosť nebola súčasťou bežného výkonu jeho činnosti a vymykala sa jeho účinnej kontrole, a po druhé, že dôsledkom tejto udalosti sa nedalo zabrániť ani vtedy, keby prijal všetky primerané opatrenia. Keďže pojem „mimoriadne okolnosti“ predstavuje výnimku zo zásady práva cestujúcich na náhradu, má sa vykladať reštriktívne.

C.      O aspektoch preskúmavaného rozsudku, ktoré vyvolávajú vážne pochybnosti

1.      O spornom prirovnaní rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky k okolnosti, ktorá nie je súčasťou výkonu činnosti leteckého dopravcu

35.      Prvý aspekt preskúmavaného rozsudku si vyžaduje osobitnú pozornosť, keďže sa týka určenia okolnosti, ktorá je z právneho hľadiska relevantná na účely uplatnenia článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004. Zdá sa, že Všeobecný súd v podstate rozhodol, že hoci každé rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky automaticky nepredstavuje „mimoriadnu okolnosť“, takéto rozhodnutie môže samo osebe predstavovať okolnosť, ktorú je potrebné zahrnúť do analýzy mimoriadnej povahy predmetnej udalosti.(21) Takýto prístup v praxi vedie k tomu, že rozhodnutie prijaté službami riadenia letovej prevádzky sa stane ústredným prvkom právnej kvalifikácie, hoci takéto rozhodnutie môže byť z prevádzkového hľadiska len vyjadrením zložitejšej skutkovej situácie, pričom len jej preskúmaním je možné pochopiť skutočnú príčinu sporného narušenia.

36.      Tento prístup vyvoláva vážne výhrady. Vzhľadom na samotné znenie článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa oslobodenie od povinnosti uplatní, ak bolo zrušenie alebo veľké meškanie „spôsobené“ mimoriadnymi okolnosťami. Takáto formulácia teda vyžaduje identifikáciu konkrétnej udalosti alebo situácie, ktorá spôsobila narušenie, a nie len zotrvanie pri správnom či prevádzkovom opatrení, prostredníctvom ktorého sa toto narušenie prejavuje v prevádzke letu. Z toho dôvodu sa mi zdá, že ani znenie tohto ustanovenia, ani jeho štruktúra nenasvedčujú tomu, že by samotné rozhodnutie riadenia letovej prevádzky malo byť hlavným predmetom právnej kvalifikácie. Inými slovami, analýza by sa nemala zameriavať v prvom rade na formu vonkajšieho zásahu, ale na realitu predmetnej udalosti a na postavení, ktoré táto udalosť má v reťazci príčin, ktorý viedol k meškaniu alebo zrušeniu letu.(22)

37.      Je potrebné jasne rozlišovať medzi príčinou narušenia a rozsahom, v akom sa toto narušenie prejavuje v konkrétnom priebehu letu. Rozhodnutie riadenia letovej prevádzky je vo väčšine prípadov reakciou na konkrétnu situáciu – či už ide o meteorologické podmienky, obmedzenia kapacity, obmedzenia vzdušného priestoru alebo iné prevádzkové ťažkosti. Tým, že preskúmavaný rozsudok toto rozhodnutie považuje za samotnú relevantnú okolnosť, nahrádza skutočnú príčinu narušenia jeho regulačným dôsledkom.(23) Takýto prístup sa mi navyše zdá ťažko zlučiteľný s požiadavkou autonómneho a jednotného výkladu pojmu „mimoriadne okolnosti“ v práve Únie.(24) Ak by posúdenie tohto pojmu v praxi záviselo len od existencie správneho alebo prevádzkového opatrenia vydaného službami riadenia letovej prevádzky, hrozilo by, že uplatňovanie článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 by mohlo byť ovplyvnené skôr vonkajšou formou, akú v danom prípade nadobudla reakcia systému riadenia letovej prevádzky, ako vecnými kritériami stanovenými Súdnym dvorom. Takýto výklad sa mi zdá o to menej uspokojivý, že skracuje preskúmanie reťazca príčin tým, že analýzu sústreďuje skôr na jeho posledný článok než na udalosť, ktorá narušenie skutočne spôsobila.(25)

38.      Zdá sa mi totiž ťažko spochybniteľné, že leteckí dopravcovia sú pri každodennom výkone svojej činnosti pravidelne konfrontovaní s rozhodnutiami vydanými službami riadenia letovej prevádzky. Prideľovanie časových slotov, kapacitné obmedzenia, úpravy súvisiace s leteckou prevádzkou, ako aj rozhodnutia ovplyvňujúce poradie a tempo odletov a príletov patria k bežnému fungovaniu leteckej dopravy a sú súčasťou bežného prevádzkového rámca, v ktorom letecké spoločnosti vykonávajú svoju činnosť.(26) Samotná skutočnosť, že takéto rozhodnutie bolo vydané externým orgánom, teda nemôže stačiť na preukázanie toho, že toto rozhodnutie nie je súčasťou bežného výkonu jeho činnosti. Toto konštatovanie vedie k tomu, že treba dôkladne rozlišovať medzi inštitucionálnou vonkajšou povahou rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky na jednej strane a otázkou, či situácia, na ktorú toto rozhodnutie reaguje, svojou povahou alebo pôvodom nie je súčasťou normálneho výkonu činnosti leteckého dopravcu na strane druhej. Stotožňovanie týchto dvoch aspektov by znamenalo, že uplatnenie prvej podmienky by záviselo len od konštatovania, že do konkrétnej organizácie letu zasiahla tretia osoba. Takýto prístup by však mohol posunúť ťažisko analýzy tak, že by sa zameriavala skôr na bezprostredného autora rozhodnutia než na skutočnú podstatu predmetnej situácie.(27)

39.      Takýto prístup sa okrem toho zdá byť do istej miery formalistický, keďže pripisuje rozhodujúci význam samotnej existencii rozhodnutia vydaného službami riadenia letovej prevádzky, hoci takéto rozhodnutie v skutočnosti predstavuje len správne alebo prevádzkové opatrenie prijaté v reakcii na danú situáciu. Situácie, ktoré môžu viesť k takémuto rozhodnutiu, však môžu byť veľmi rôznorodé a nemusia mať nevyhnutne mimoriadnu povahu. Výklad založený len na existencii tohto rozhodnutia sa teda nezdá byť vhodný na to, aby zohľadnil rôznorodosť príčin, ktoré mu môžu predchádzať.(28) Takýto výklad sa zdá byť o to viac sporný, že hoci Všeobecný súd skutočne zohľadnil hypotézu, podľa ktorej samotný letecký dopravca prispel k prijatiu rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky, urobil to len ako výnimku z kvalifikácie „udalosti vonkajšieho pôvodu“ bez toho, aby spochybnil predchádzajúce presmerovanie analýzy na samotné rozhodnutie, a nie na skutkovú situáciu, ktorá viedla k jeho prijatiu.(29)

40.      Je pravda, že dopravca o takomto opatrení nerozhoduje sám. Nič to však nemení na tom, že v rámci prevádzkového fungovania siete môže aspoň nepriamo ovplyvniť podmienky, za ktorých sa takéto rozhodnutie prijíma, najmä tým, že včas poskytne presné informácie o pripravenosti letu. Rovnako nemožno vylúčiť, že počiatočné narušenie pripísateľné dopravcovi, akým je meškanie súvisiace s jeho vlastnou prevádzkou, prispelo k tomu, že bol dotknutý let vystavený neskoršiemu regulačnému alebo obmedzujúcemu opatreniu. V takom prípade samotná skutočnosť, že rozhodnutie je napokon prijaté externým orgánom, nemôže stačiť na to, aby bolo predmetné narušenie vyňaté z rámca činnosti dopravcu.

41.      Na rozdiel od toho, čo naznačuje časť vnútroštátnej judikatúry, na ktorú účastníci konania vo veci samej odkazovali vo svojich písomných pripomienkach, sa podľa môjho názoru nemožno na podporu výkladu prijatého Všeobecným súdom účinne odvolávať na odôvodnenie 15 nariadenia č. 261/2004. Je pravda, že toto odôvodnenie sa výslovne týka rozhodnutí riadenia letovej prevádzky. Nezdá sa však, že by z neho bolo možné vyvodiť, že takéto rozhodnutie by malo byť samo osebe a bez ohľadu na dôvod, na ktorom je založené, kvalifikované ako „mimoriadna okolnosť“. V prvom rade odôvodnenie nie je možné vykladať tak, že má za následok neutralizáciu podmienok stanovených samotným normatívnym ustanovením. Stále teda platí požiadavka stanovená v článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, aby zrušenie alebo veľké meškanie bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia. Táto formulácia teda vyžaduje, aby vždy došlo k posúdeniu povahy predmetnej situácie, jej pôvodu a jej konkrétneho vplyvu na dotknutý let.(30)

42.      V druhom rade sa zdá, že odôvodnenie 15 nariadenia č. 261/2004 nestanovuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého by každé rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky samo osebe predstavovalo mimoriadnu okolnosť. V tejto súvislosti treba uviesť, že takúto automatickosť výslovne nekonštatoval ani Všeobecný súd. Naopak, opisuje konkrétnu situáciu, a to takú, v ktorej rozhodnutie v konkrétnom dni vo vzťahu ku konkrétnemu lietadlu zapríčiní veľké meškanie, meškanie do nasledujúceho dňa alebo zrušenie jedného alebo viacerých letov tohto lietadla, hoci boli prijaté všetky primerané opatrenia. Táto formulácia, ktorá vôbec nestanovuje abstraktnú a automatickú kvalifikáciu, naopak predpokladá kontextuálne posúdenie spojené s osobitnými okolnosťami prejednávanej veci.

43.      V treťom rade výklad odôvodnenia 15 nariadenia č. 261/2004 v zmysle, ktorý by podporoval prístup Všeobecného súdu, by znamenal oddelenie rozhodnutia riadenia letovej prevádzky od skutkovej situácie, ktorá viedla k jeho prijatiu. Takéto rozhodnutie je však často len prevádzkovou reakciou na reálnu situáciu, ktorá môže v závislosti od konkrétneho prípadu predstavovať skutočne výnimočnú udalosť, alebo naopak bežné obmedzenia spojené s bežným fungovaním letovej prevádzky. Práve preto, že tá istá kategória rozhodnutí môže reagovať na veľmi odlišné dôvody, je ťažké pripustiť, že by takéto rozhodnutie mohlo byť ako také a nezávisle od dôvodu jeho prijatia systematicky považované za mimoriadne.(31)

44.      Po štvrté extenzívny výklad odôvodnenia 15 nariadenia č. 261/2004 sa zdá byť ťažko zlučiteľný s účelom tohto nariadenia. Keďže článok 5 ods. 3 uvedeného nariadenia predstavuje výnimku zo zásady práva cestujúcich na náhradu, táto výnimka sa musí aj naďalej vykladať reštriktívne. Ak by sa pripustilo, že samotná existencia rozhodnutia riadenia letovej prevádzky v zásade postačuje na otvorenie cesty k oslobodeniu, mohlo by to výrazne rozšíriť pôsobnosť tejto výnimky, a tým obmedziť potrebný účinok práva cestujúcich na náhradu. Nariadenie č. 261/2004 pritom sleduje cieľ vysokej úrovne ochrany cestujúcich v leteckej doprave, ktorý svedčí v prospech primeraného a kontextuálneho výkladu odôvodnenia 15.

45.      V tejto súvislosti treba uviesť, že Súdny dvor nemal v úmysle priznať príkladom uvedeným v odôvodnení 14 nariadenia č. 261/2004 samostatný význam alebo automaticky kvalifikačnú povahu.(32) Tieto príklady sú naopak len orientačné a je potrebné ich vykladať vo svetle všeobecných kritérií, ktoré pre uplatňovanie článku 5 ods. 3 tohto nariadenia vyplývajú z judikatúry. To isté musí platiť aj pre odôvodnenie 15, ktoré nemožno chápať tak, že zbavuje povinnosti preskúmať povahu alebo pôvod situácie, ktorá viedla k prijatiu rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky.(33) Takéto spresnenie sa zdá byť o to potrebnejšie, že vo vnútroštátnej judikatúre(34) a v časti doktríny bol širší výklad odôvodnenia 15 občas použitý na podporu automatickejšej kvalifikácie rozhodnutí týkajúcich sa riadenia letovej prevádzky.

46.      Tento výklad je navyše podporený judikatúrou samotného Súdneho dvora. Ak sa Súdny dvor stretne s narušením letu, ktoré sa z prevádzkového hľadiska prejavuje opatrením nezávislým od leteckého dopravcu, obvykle posudzuje existenciu mimoriadnych okolností skôr z hľadiska skutkovej situácie, z ktorej vychádza, než z hľadiska jediného opatrenia, ktoré je jej bezprostredným dôsledkom. V kontexte uzavretia vzdušného priestoru po erupcii islandskej sopky Eyjafjallajökull Súdny dvor posudzoval situáciu z hľadiska predmetnej prírodnej udalosti a jej účinkov, a nielen z hľadiska samotného opatrenia uzavretia vzdušného priestoru.(35) Tento prístup vyplýva aj z rozsudku Moens, v ktorom uzavretie dráhy vyplývalo z rozhodnutia letiskových orgánov uloženého dopravcovi a v ktorom Súdny dvor aj napriek tomu preskúmal prítomnosť paliva na dráhe, skutočnosť, že nepochádzalo od dopravcu a skutočnosť, že údržba dráhy nepatrí do jeho právomoci.(36) Z podobného hľadiska túto metodiku potvrdzuje aj rozsudok Pešková a Peška, v ktorom bola kvalifikácia mimoriadnej okolnosti posudzovaná z hľadiska konkrétnej udalosti, na ktorú sa dopravca odvolával, a to kolízie s vtákmi, ako aj z hľadiska bezpečnostných opatrení, ktoré z toho vyplývali.(37) Tento prístup podľa môjho názoru potvrdzuje, že aj keď vonkajšie rozhodnutie priamo ovplyvňuje vykonanie letu, analýza nemôže ignorovať reálnu situáciu, ktorá viedla k jeho prijatiu.

47.      Z toho vyplýva, že odôvodnenie 15 nariadenia č. 261/2004 nie je možné chápať tak, že zbavuje povinnosti preskúmať povahu alebo pôvod situácie, ktorá viedla k prijatiu rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky. V spojení s článkom 5 ods. 3 tohto nariadenia nabáda skôr na konkrétne a podrobné posúdenie, a nie abstraktnú kvalifikáciu každého rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky. Z toho v širšom zmysle vyplýva, že samotná existencia rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky ešte neumožňuje dospieť k záveru, že predmetná udalosť nesúvisí s normálnym výkonom činnosti leteckého dopravcu. Takéto rozhodnutie môže byť v závislosti od okolností len prevádzkovým dôsledkom skutkovej situácie, ktorá je buď skutočne výnimočnou udalosťou, alebo naopak, bežnejších obmedzení spojených s každodenným fungovaním letovej prevádzky. Posúdenie, či je splnená prvá z dvoch kumulatívnych podmienok, je potrebné vykonať práve s prihliadnutím na povahu a pôvod tejto skutkovej situácie.

48.      Výklad, ktorý rozhodujúci význam pripisuje existencii rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky, sa okrem toho zdá byť ťažko zlučiteľný so štruktúrou dôkazného bremena, ktoré vyplýva z článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004. Leteckému dopravcovi totiž prináleží, aby preukázal nielen existenciu „mimoriadnych okolností“, ale aj skutočnosť, že ich dôsledkom sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.(38) Prístup, ktorý zvolil Všeobecný súd, by však mal za následok výrazné zmiernenie tohto dôkazného bremena, keďže v praxi by postačovala existencia rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky v kombinácií s tým, že dopravca neprispel k prijatiu tohto rozhodnutia. Vecné preukázanie mimoriadnej udalosti by tak mohlo byť nahradené predložením v podstate formálneho prvku, a to existencie vonkajšieho opatrenia ovplyvňujúceho vykonanie letu.(39)

49.      Tento prvý problém vedie k širšej úvahe o spôsobe, akým preskúmavaný rozsudok prepája dve kumulatívne podmienky stanovené judikatúrou Súdneho dvora.

2.      O riziku zámeny medzi dvoma kumulatívnymi podmienkami vyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora

50.      Druhý aspekt preskúmavaného rozsudku si vyžaduje obzvlášť dôkladné posúdenie, keďže sa týka vzťahu dvoch kumulatívnych podmienok, ktoré charakterizujú existenciu „mimoriadnych okolností“, a to na jednej strane, že daná udalosť nie je súčasťou bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu, a na druhej strane, že sa predmetná udalosť vymyká jeho účinnej kontrole. Tieto dve podmienky, ako vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, sú založené na odlišných logikách a každá z nich plní v štruktúre článku 5 ods. 3 osobitnú funkciu. Preto považujem za nevyhnutné dbať na to, aby boli pri ich uplatňovaní jasne oddelené.(40)

51.      Naďalej existujú vážne pochybnosti o tom, či odôvodnenie Všeobecného súdu dostatočne jasne zachováva autonómiu týchto dvoch podmienok. Zdá sa totiž, že preskúmavaný rozsudok pripisuje rozhodujúci význam skutočnosti, že rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky bolo prijaté externou službou, odlišnou od leteckého dopravcu a je pre neho záväzné. Takáto úvaha je nepochybne relevantná z hľadiska druhej podmienky týkajúcej sa absencie účinnej kontroly.(41) Sama osebe však nemôže stačiť na preukázanie toho, že predmetná udalosť nie je súčasťou bežného výkonu činnosti dopravcu. Okolnosť, že udalosť sa vymyká kontrole leteckého dopravcu ešte neznamená, že táto udalosť svojou povahou alebo svojím pôvodom nepatrí do bežného rámca výkonu jeho činnosti.

52.      V tejto súvislosti sa zdá, že Všeobecný súd sa tým, že kladie dôraz na vonkajší pôvod rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky, snaží aspoň čiastočne podmieniť prvú podmienku druhou. Takýto výklad sa javí ako problematický. Ak by totiž zásah tretej osoby alebo externého orgánu v praxi postačoval na to, aby bola predmetná udalosť považovaná za udalosť, ktorá nie je súčasťou bežného výkonu činnosti dopravcu, prvá podmienka by stratila významnú časť svojho autonómneho dosahu. Účelom tejto podmienky je pritom práve zabrániť tomu, aby akákoľvek udalosť, ktorá sa vymyká kontrole dopravcu, bola automaticky povýšená na mimoriadnu okolnosť, hoci by mohla spadať medzi bežné obmedzenia, ktorým sú dopravcovia pri prevádzkovaní leteckej dopravy štrukturálne vystavení.

53.      Takýto vývoj by mohol citeľne oslabiť štruktúru testu stanoveného v judikatúre. Mnohé udalosti, ktoré dopravca nemôže ovplyvniť, totiž môžu patriť medzi bežné obmedzenia, ktorým je dopravca vystavený pri každodennej prevádzke leteckej dopravy. Skutočnosť, že sú uložené zvonku, nemusí nutne znamenať, že svojou povahou alebo pôvodom nie sú súčasťou bežného rámca výkonu činnosti dopravcu. Preto sa zdá, že je potrebné zachovať jasné oddelenie týchto dvoch kritérií: prvá podmienka si vyžaduje posúdenie povahy alebo pôvodu predmetnej situácie, zatiaľ čo druhá sa týka otázky, či sa táto situácia vymykala účinnej kontrole leteckého dopravcu.(42)

54.      Okrem toho sa mi zdá, že metóda použitá Všeobecným súdom vedie k zmiešaniu jednotlivých etáp preskúmania požadovaného podľa článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004. Identifikácia relevantnej okolnosti, posúdenie toho, či predmetná udalosť bola súčasťou bežnej činnosti dopravcu, otázka, či sa vymykala účinnej kontrole dopravcu, ako aj preskúmanie primeraných opatrení, sa pri použití tohto prístupu zdajú byť nedostatočne rozlíšené. Metodika stanovená Súdnym dvorom je pritom založená práve na postupnom a prísnom posúdení týchto rôznych prvkov.(43)

55.      Reštriktívny výklad pojmu „mimoriadne okolnosti“, ktorý predstavuje výnimku zo zásady práva cestujúcich na náhradu, možno zachovať len na základe tohto rozlišovania. Ak by sa obe podmienky zamieňali, hrozilo by, že rozsah oslobodenia, ktoré môže dopravca dosiahnuť, by sa značne rozšíril, a to na úkor koherencie metodiky stanovenej Súdnym dvorom, a všeobecnejšie, rovnováhy režimu zavedeného nariadením č. 261/2004.

56.      Takto uvedené zamieňanie sa obzvlášť jasne prejavuje na postavení, ktoré Všeobecný súd priznáva dôvodu, ktorý viedol k prijatiu rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky.

3.      O nedostatočnom zohľadnení dôvodu rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky

57.      Tretí aspekt preskúmavaného rozsudku si vyžaduje starostlivú analýzu, pretože sa týka postavenia, ktoré Všeobecný súd priznal dôvodu, ktorý viedol k prijatiu rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky. Zdá sa, že preskúmavaný rozsudok v tejto súvislosti pripisuje rozhodujúci význam samotnému rozhodnutiu bez ohľadu na dôvod, ktorý viedol k jeho prijatiu. Takýto spôsob uvažovania sa javí ako problematický, keďže smeruje k neutralizácii prvku, ktorý nie je ani zďaleka vedľajší, ale naopak, pre posúdenie mimoriadnej alebo nemimoriadnej povahy spornej situácie môže byť rozhodujúci.

58.      Voči takémuto prístupu je v tomto ohľade potrebné vzniesť vážne výhrady. Zdá sa totiž ťažko predstaviteľné, aby dôvod rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky nebol pri posúdení mimoriadnej povahy predmetnej situácie vôbec relevantný. V závislosti od toho, či bolo toto rozhodnutie prijaté v nadväznosti na výnimočnú prírodnú udalosť, vážne bezpečnostné riziko, meteorologické podmienky nezlučiteľné s vykonaním dotknutého letu alebo naopak v nadväznosti na bežnejšie obmedzenie spojené s každodenným riadením letovej prevádzky, sa posúdenie povahy alebo pôvodu udalosti môže výrazne líšiť. Práve táto povaha alebo pôvod však umožňuje určiť, či ide o „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, alebo nie.

59.      Ak by bol dôvod rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky v zásade považovaný za irelevantný, viedlo by to k tomu, že by situácie, ktoré z hľadiska tohto ustanovenia nemajú rovnakú intenzitu ani význam, boli postavené na roveň. Rozhodnutie prijaté z dôvodu sopečnej erupcie, mimoriadneho uzavretia vzdušného priestoru alebo obzvlášť závažných meteorologických podmienok, nie je možné bez ďalšieho preskúmania stotožňovať s rozhodnutím prijatým na základe bežnejších obmedzení riadenia dopravy.(44) Ak by dôvod prijatia rozhodnutia nebol dostatočne zohľadnený, hrozilo by, že sa analýza bude zameriavať výlučne na vonkajšiu formu zásahu, a to na úkor skutočnej povahy predmetnej udalosti.

60.      V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že nie všetky rozhodnutia týkajúce sa riadenia letovej prevádzky sú prijaté v nadväznosti na situácie mimoriadnej povahy. Niektoré môžu vyplývať z bežných obmedzení systému leteckej dopravy, ako je dopravné preťaženie, rutinné úpravy kapacity alebo iné bežné prevádzkové obmedzenia. Iné môžu naopak vyplývať zo skutočne výnimočných okolností, ako sú extrémne meteorologické podmienky alebo osobitné bezpečnostné riziká. Ak by dôvod prijatia rozhodnutia mal byť považovaný za irelevantný, ako to pri uplatnení dvoch kumulatívnych podmienok naznačuje preskúmavaný rozsudok, už by nebolo možné uspokojivo rozlišovať medzi týmito rôznymi prípadmi. Takéto rozlišovanie sa však zdá byť nevyhnutné pre uplatnenie článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004.

61.      Takéto nedostatočné zohľadnenie dôvodu sa taktiež zdá byť ťažko zlučiteľné s účelom nariadenia č. 261/2004. Súdny dvor totiž viackrát pripomenul, že jeho cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich v leteckej doprave, pričom vychádzal najmä z odôvodnenia 1 tohto nariadenia.(45) Keďže článok 5 ods. 3 uvedeného nariadenia predstavuje výnimku zo zásady náhrady pre cestujúcich, toto ustanovenie nemožno chápať tak, že umožňuje príliš jednoduché oslobodenie dopravcu, len na základe rozhodnutia, ktoré je prijaté externým orgánom, bez toho, aby bol podstatným spôsobom preukázaný konkrétny dôvod, ktorý viedol k prijatiu tohto rozhodnutia. Takýto prístup by mal za následok rozšírenie pôsobnosti oslobodenia stanoveného v tomto ustanovení a zároveň by zúžil rozsah ochrany priznanej cestujúcim.

62.      Z toho vyplýva, že posúdenie mimoriadnej povahy rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky nemožno oddeliť od okolností, ktoré viedli k jeho prijatiu. Dôvod prijatia tohto rozhodnutia predstavuje relevantný, ba dokonca nevyhnutný prvok posúdenia, pretože umožňuje presne určiť, či situácia, z ktorej vychádza, nesúvisí s normálnym výkonom činnosti leteckého dopravcu. To, či sú splnené podmienky stanovené judikatúrou, treba teda posúdiť s prihliadnutím na tieto okolnosti, a nielen na existenciu rozhodnutia ako aktu vydaného externou službou, odlišnou od dopravcu.(46)

63.      Tieto úvahy si napokon vyžadujú preskúmanie všeobecnejšieho dosahu výkladu, ktorý podal Všeobecný súd v rámci štruktúry nariadenia č. 261/2004.

4.      O dosahu podaného výkladu v rámci všeobecnej štruktúry nariadenia č. 261/2004

64.      Otázky položené v preskúmavanom rozsudku nemožno posudzovať oddelene od všeobecnej štruktúry nariadenia č. 261/2004. Článok 5 ods. 3 tohto nariadenia nie je izolovaným ustanovením, ale ustanovením o oslobodení, ktoré obmedzuje povinnosť náhrady cestujúcim stanovenú v článku 7 uvedeného nariadenia. Podaný výklad pojmu „mimoriadne okolnosti“ teda nemá vplyv na celkovú štruktúru systému zavedeného tým istým nariadením. Ide o prvok, ktorý treba zohľadniť pri posudzovaní preskúmavaného rozsudku.

65.      Okrem toho je potrebné zabrániť tomu, aby v dôsledku začlenenia leteckej dopravy do komplexného systému vonkajšej regulácie bola leteckým dopravcom de facto priznaná väčšia možnosť oslobodenia, než je tá, ktorá vyplýva z výnimočného charakteru článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004. Okolnosť, že prevádzka leteckej dopravy sa nevyhnutne odohráva v prostredí, ktoré je silne koordinované vonkajšími orgánmi, nemôže sama osebe odôvodniť rozšírenie kategórie „mimoriadnych okolností“. Pripustiť opak by znamenalo poskytnúť tomuto odvetviu osobitné zmiernenie záťaže spojenej s touto výnimkou, hoci táto záťaž musí byť vzhľadom na cieľ ochrany sledovaný týmto nariadením prísne ohraničená.

66.      Tento záver je navyše podporený aj zo systematického hľadiska. Právo Únie pozná mechanizmy ochrany a náhrady pre cestujúcich s výnimkami, ktoré treba vykladať reštriktívne, aj v iných odvetviach osobnej dopravy, najmä v železničnej, námornej a vnútrozemskej vodnej doprave. Bolo by preto ťažko odôvodniteľné, aby samotné začlenenie leteckej dopravy do rámca komplexnej vonkajšej regulácie samo osebe viedlo k rozšíreniu rozsahu výnimky stanovenej v článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004.(47)

67.      Táto úvaha je o to dôležitejšia, že povinnosť náhrady predstavuje jeden zo štrukturálnych prvkov systému ochrany zavedeného normotvorcom Únie v prospech cestujúcich v leteckej doprave. Z toho vyplýva, že výklad pojmu „mimoriadne okolnosti“ priamo ovplyvňuje praktický rozsah práva na náhradu, a teda aj všeobecnú rovnováhu režimu zavedeného nariadením č. 261/2004. Výklad článku 5 ods. 3, ktorý by viedol k príliš širokému uznávaniu rozhodnutí týkajúcich sa riadenia letovej prevádzky za „mimoriadne okolnosti“, by mohol značne rozšíriť rozsah oslobodenia leteckého dopravcu(48) a poskytnúť tak tomuto odvetviu priaznivejšie zaobchádzanie, než je zaobchádzanie v podstate stanovené v iných režimoch ochrany cestujúcich zavedených právom Únie.

68.      Takýto vývoj by mohol ovplyvniť rovnováhu medzi ochranou cestujúcich a dôvodmi oslobodenia priznanými dopravcovi, o ktorú sa snaží normotvorca Únie. Ťažkosti, ktoré vyvoláva preskúmavaný rozsudok, sa teda neobmedzujú len na jedinú otázku právnej kvalifikácie. V širšom zmysle sa týkajú spôsobu, akým sa má pri výklade článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 zachovať súdržnosť celého systému zavedeného týmto nariadením. Zlučiteľnosť prístupu zvoleného Všeobecným súdom s právom Únie treba posúdiť aj s prihliadnutím na túto požiadavku.

5.      Predbežný záver

69.      Z uvedeného vyplýva, že okrem rozmanitosti skúmaných otázok existujú dve hlavné oblasti nesprávnych právnych posúdení. Hoci Všeobecný súd netvrdil, že každé rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky automaticky predstavuje „mimoriadnu okolnosť“, ani neopomenul možnosť, že dopravca prispel k prijatiu takéhoto rozhodnutia, nič to nemení na tom, že preskúmavaný rozsudok vykazuje vnútorný metodický rozpor. Hoci totiž Všeobecný súd výslovne odmietol automatickú kvalifikáciu, čiastočne využil jej logiku, a to tým, že samotné rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky označil za právne relevantnú okolnosť.

70.      Prvé nesprávne posúdenie sa teda týka identifikácie toho, ktorá okolnosť je relevantná na účely článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, keďže Všeobecný súd v podstate nahradil skutkovú situáciu, ktorá spôsobila narušenie, rozhodnutím týkajúcim sa riadenia letovej prevádzky, ktoré bolo len jej bezprostredným prevádzkovým prejavom. Druhé nesprávne posúdenie sa týka uplatnenia metodiky stanovenej Súdnym dvorom na účely výkladu tohto ustanovenia, keďže preskúmavaný rozsudok vytvára nejasnosti v jednotlivých etapách požadovaného preskúmania a oslabuje oddelenie medzi dvoma kumulatívnymi podmienkami týkajúcimi sa mimoriadnych okolností. Tieto dve hlavné pochybenia sú okrem toho v rozpore s metodikou stanovenou Súdnym dvorom, v rozsahu v akom vedú k tomu, že dôvodu predmetného rozhodnutia nie je priznaný dostatočný význam a majú vplyv na dosah prijatého výkladu v rámci všeobecnej štruktúry nariadenia.

71.      Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že preskúmavaný rozsudok sa neobmedzuje len na vyvolanie viacerých závažných ťažkostí, pokiaľ ide o spôsob, akým Všeobecný súd posudzoval pojem „mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004. Prístup, ktorý zvolil Všeobecný súd, sa zdá byť vo viacerých ohľadoch nezlučiteľný s metodikou stanovenou Súdnym dvorom na účely uplatnenia tohto ustanovenia.

D.      O existencii narušenia jednoty alebo vnútorného súladu práva Únie

1.      Návrh kritérií posúdenia uplatniteľných v rámci tohto preskúmania

72.      Po poukázaní na nesprávne právne posúdenia, ktorými bol ovplyvnený preskúmavaný rozsudok, je potrebné posúdiť, či majú požadovaný stupeň závažnosti na to, aby bolo možné konštatovať narušenie jednoty alebo vnútorného súladu práva Únie. Toto posúdenie predstavuje samostatnú etapu analýzy, odlišnú od samotného konštatovania existencie nesprávneho právneho posúdenia. Samotné konštatovanie takéhoto nesprávneho posúdenia totiž v rámci tohto preskúmania nestačí na odôvodnenie zásahu Súdneho dvora. Je ešte potrebné, aby výklad prijatý Všeobecným súdom mohol mať svojím dosahom vplyv nielen na spor vo veci samej, ale aj na jednotné uplatňovanie práva Únie alebo jeho celkový vnútorný súlad.

73.      V tejto súvislosti treba najprv uviesť, že mechanizmus preskúmania stanovený v článku 256 ods. 3 treťom pododseku ZFEÚ je, pokiaľ ide o jeho účel, formulovaný veľmi podobným spôsobom ako mechanizmus preskúmania stanovený v článku 256 ods. 2 ZFEÚ. Táto podobnosť formulácií vo svojej podstate odráža podobnú funkciu, ktorú tieto dva mechanizmy plnia v usporiadaní súdneho systému Únie, keďže ich cieľom je umožniť Súdnemu dvoru zasiahnuť, ak je to nevyhnutné na zachovanie jednoty a vnútorného súladu práva Únie. Ďalej treba pripomenúť, že preskúmanie predstavuje výnimočný mechanizmus, ktorého účelom nie je napraviť akékoľvek nesprávne právne posúdenie, ale len tie, ktorých rozsah môže ovplyvniť jednotu alebo vnútorný súlad práva Únie.

74.      Judikatúra vypracovaná v rámci mechanizmu stanoveného v článku 256 ods. 2 ZFEÚ preto má na účely výkladu tohto mechanizmu preskúmania určitý význam. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že hoci ustanovenia týkajúce sa mechanizmov preskúmania stanovených v článku 256 ods. 2 a 3 ZFEÚ neobsahujú presnú definíciu pojmov „jednota“ a „vnútorný súlad“ práva Únie, táto judikatúra vedie skôr k uprednostneniu posúdenia založeného na súbore skutočností bez toho, aby bolo potrebné vymedziť pevnú hranicu medzi týmito dvoma pojmami. Tieto skutočnosti sa týkajú najmä závažnosti a rozsahu zistených nesprávnych právnych posúdení, ich spôsobilosti vyvolať účinky presahujúce rámec predmetného sporu, ako aj významu predmetného pravidla, zásady alebo metódy v právnom poriadku Únie.

75.      Súdny dvor tak v rámci mechanizmu preskúmania stanoveného v článku 256 ods. 2 ZFEÚ a v súvislosti s rozsudkami Všeobecného súdu vyhlásenými na základe odvolania v sporoch týkajúcich sa verejnej služby Únie v podstate stanovil štyri hlavné kritériá na posúdenie existencie narušenia jednoty alebo vnútorného súladu práva Únie: po prvé rozsudok Všeobecného súdu môže predstavovať precedens pre budúce veci, po druhé Všeobecný súd sa odchýlil od ustálenej judikatúry Súdneho dvora, po tretie pochybenia, ktorých sa dopustil Všeobecný súd, sa týkajú pojmu, ktorý nepatrí výlučne do práva verejnej služby, ale môžu sa uplatniť bez ohľadu na prejednávanú problematiku, a po štvrté pravidlá alebo zásady, ktoré Všeobecný súd nesprávne použil, majú dôležité postavenie v právnom poriadku Únie.(49) Generálni advokáti tieto kritériá prevzali a aplikovali vo viacerých veciach.(50)

76.      Tieto kritériá však na toto preskúmanie nie je možné preniesť čisto mechanickým spôsobom. Mechanizmus preskúmania stanovený v článku 256 ods. 3 treťom pododseku ZFEÚ si naopak vyžaduje prispôsobenie týchto kritérií jeho osobitnej povahe. Táto špecifickosť spočíva na jednej strane v skutočnosti, že sa týka rozsudkov vyhlásených Všeobecným súdom pri výkone právomoci rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania, ktorá na neho bola v súlade s článkom 256 ods. 3 prvým pododsekom ZFEÚ prenesená v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ. Na druhej strane spočíva v tom, že tento mechanizmus je začlenený do reformovaného súdneho rámca, ktorý sa vyznačuje prenesením viacerých špecifických oblastí práva Únie na Všeobecný súd, a nejde teda už len o jedinú špecializovanú právnu oblasť.(51) Takéto rozsudky sa na rozdiel od rozsudkov vyhlásených v odvolacom konaní neobmedzujú na účastníkov dotknutého sporu, ale pokiaľ ide o výklad a uplatňovanie práva Únie vnútroštátnymi súdmi, vyvolávajú účinky, ktoré presahujú rámec tohto sporu.

77.      Práve v tomto sa odlišuje od mechanizmu preskúmania stanoveného v článku 256 ods. 2 ZFEÚ. Zatiaľ čo rozsudky vydané na základe odvolania Všeobecným súdom sa týkajú najmä preskúmania rozhodnutia, ktoré už bolo prijaté v rámci sporového konania medzi účastníkmi konania, prejudiciálne konanie má vo svojej podstate za cieľ zabezpečiť jednotný výklad práva Únie vo všetkých členských štátoch.(52) Je teda pravdepodobnejšie, že nesprávne právne posúdenie, ktoré má vplyv na rozsudok Všeobecného súdu v prejudiciálnom konaní, vyvolá účinky, ktoré presahujú rámec sporu vo veci samej a ovplyvní budúcu prax vnútroštátnych súdov.

78.      Z toho vyplýva, že v rámci článku 256 ods. 3 tretieho pododseku ZFEÚ posúdenie existencie narušenia jednoty alebo vnútorného súladu práva Únie musí klásť osobitný dôraz na skutočnosť, že rozsudok Všeobecného súdu môže mať v prenesenej oblasti významný smerodajný vplyv, že sa odchyľuje od ustálenej judikatúry Súdneho dvora alebo od výkladových metód, ktoré Súdny dvor zakotvil, že sa týka koncepcie, kritéria alebo metódy, ktoré majú pre prenesenú oblasť štrukturálny význam, a že ovplyvňuje pravidlo, zásadu alebo normatívnu rovnováhu, ktoré majú v právnom poriadku Únie významné miesto.

79.      V tejto súvislosti treba spresniť rozsah kritéria vyplývajúceho z odchýlenia sa od ustálenej judikatúry Súdneho dvora alebo výkladových metód, ktoré Súdny dvor zakotvil. Toto kritérium nemožno chápať tak, že v každom prípade podmieňuje konštatovanie narušenia jednoty alebo vnútorného súladu práva Únie identifikáciou priamo uplatniteľného precedensu, od ktorého sa preskúmavaný rozsudok odchýlil. Existencia rozsiahlej judikatúry v dotknutých oblastiach síce predstavovala jednu zo skutočností, ktoré odôvodňovali čiastočné prenesenie právomoci rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania na Všeobecný súd(53), nemožno vylúčiť, že v týchto oblastiach sa objavia aj určité nové otázky, alebo že v súvislosti s určitým aspektom neexistuje judikatúra Súdneho dvora, ktorá by mohla Všeobecný súd priamo usmerniť. V takom prípade treba overiť, či je odôvodnenie, ktoré uviedol Všeobecný súd, zlučiteľné tak s výkladovými metódami zakotvenými Súdnym dvorom, ako aj so všeobecnou štruktúrou práva Únie.

80.      Tieto kritériá je potrebné posudzovať ako celok. Nemajú kumulatívnu povahu, takže na konštatovanie existencie narušenia jednoty alebo vnútorného súladu práva Únie nie je nevyhnutné, aby boli splnené všetky.(54) Ich úlohou je objasniť posúdenie Súdneho dvora týkajúce sa závažnosti a rozsahu nesprávnych právnych posúdení zistených v preskúmavanom rozsudku. S prihliadnutím na tieto kritériá treba ďalej preskúmať, či nesprávne právne posúdenia, ktorými bol ovplyvnený rozsudok Všeobecného súdu, predstavujú takéto narušenie.

2.      O uplatnení kritérií navrhnutých v rámci tohto preskúmania

a)      Rozsudok Všeobecného súdu môže mať v prenesenej oblasti významný smerodajný vplyv

81.      Prvé kritérium sa týka skutočnosti, či rozsudok Všeobecného súdu môže mať v prenesenej oblasti významný smerodajný vplyv. Toto kritérium je v prejednávanej veci splnené.(55) Preskúmavaný rozsudok totiž neposkytuje len odpoveď bezprostredne súvisiacu s konkrétnymi okolnosťami sporu vo veci samej, ale stanovuje všeobecný analytický rámec pre posudzovanie rozhodnutí týkajúcich sa riadenia letovej prevádzky z hľadiska článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004. Prekračuje tak rámec riešenia prejednávanej veci a v prenesenej oblasti môže ovplyvňovať spôsob, akým sa má vykonať analýza mimoriadnej povahy narušenia letu.

82.      Táto schopnosť vykonávať smerodajný vplyv vyplýva zo samotného cieľa prijatého výkladu. Preskúmavaný rozsudok sa netýka okrajového aspektu režimu zavedeného nariadením č. 261/2004, ale spôsobu, akým sa má z hľadiska článku 5 ods. 3 tohto nariadenia kvalifikovať kategória situácií, ktoré v praxi leteckej dopravy môžu nastať opakovane, a to situácie, v ktorých je vykonanie letu ovplyvnené rozhodnutím týkajúcim sa riadenia letovej prevádzky. Keďže ide o určenie, či takéto rozhodnutie možno samo osebe a bez ohľadu na dôvod, na ktorom je založené, považovať za „mimoriadnu okolnosť“, preskúmavaný rozsudok môže poskytnúť metodický referenčný bod v potenciálne veľkom množstve neskorších vecí.

83.      Zdá sa, že tento smerodajný vplyv je umocnený samotnou povahou prejudiciálneho konania.(56) Výklad poskytnutý Všeobecným súdom má slúžiť ako návod pre uplatňovanie práva Únie vnútroštátnymi súdmi, ktoré rozhodujú o podobných otázkach. V prípade kritéria, ktoré je uplatňované tak často ako kritérium „mimoriadnych okolností“, má metóda analýzy, ktorú použil súd Únie, nevyhnutne veľký smerodajný význam, a to o to viac, že sa zdá, že preskúmavaný rozsudok zakotvuje principiálne usmernenie, ktoré môže byť uplatnené v iných sporoch patriacich do prenesenej oblasti.

84.      Za týchto podmienok treba prvé kritérium považovať za splnené.

b)      Rozsudok Všeobecného súdu sa odchyľuje od ustálenej judikatúry Súdneho dvora alebo od výkladových metód, ktoré Súdny dvor zakotvil

85.      Druhé kritérium sa týka existencie odchýlky od ustálenej judikatúry Súdneho dvora alebo ním zakotvených výkladových metód. Toto kritérium je v prejednávanej veci taktiež splnené. Ako vyplýva z predchádzajúcej analýzy, preskúmavaný rozsudok sa neobmedzuje len na to, že s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci uplatňuje judikatúru Súdneho dvora diskutabilným spôsobom, ale stanovuje postup, ktorý sa od nej vo viacerých podstatných bodoch odchyľuje a ktorý je teraz potrebné podrobnejšie preskúmať.

86.      Na úvod treba spresniť, že Všeobecný súd netvrdil, že každé rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky automaticky predstavuje „mimoriadnu okolnosť“, ani neopomenul možnosť, že dopravca prispel k prijatiu takéhoto rozhodnutia. Tieto spresnenia však neodstraňujú metodickú chybu, ktorá má vplyv na preskúmavaný rozsudok.

87.      V prvom rade sa tento postup odchyľuje od metódy, ktorú používa Súdny dvor, keďže smeruje k nahradeniu preskúmania skutkovej situácie, ktorá spôsobila narušenie, zohľadnením výlučne rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky, ktoré je len jeho prevádzkovým prejavom. Pochybenie Všeobecného súdu teda spočíva v tom, že hoci výslovne vylučuje automatickú kvalifikáciu, čiastočne využíva jej logiku tým, že za právne relevantnú okolnosť na účely uplatnenia článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 označuje samotné rozhodnutie, a nie skutkovú situáciu, ktorá viedla k jeho prijatiu.(57) Judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa tohto ustanovenia je pritom založená na identifikácii povahy a pôvodu predmetnej udalosti s cieľom určiť, či táto udalosť nie je súčasťou bežného výkonu činnosti leteckého dopravcu a či sa vymyká jeho účinnej kontrole.(58)

88.      V druhom rade preskúmavaný rozsudok vytvára nejasnosti v rozlišovaní medzi dvoma kumulatívnymi podmienkami týkajúcimi sa „mimoriadnych okolností“(59). Tým, že Všeobecný súd v podstate kladie dôraz na vonkajšiu povahu rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky a na skutočnosť, že toto rozhodnutie je pre dopravcu záväzné, priznáva prvkom, na ktoré sa vzťahuje najmä druhá podmienka, a to podmienka týkajúca sa absencie účinnej kontroly, rozsah, ktorý má vplyv aj na posúdenie prvej podmienky, ktorá sa týka toho, či predmetná udalosť bola súčasťou bežnej činnosti dopravcu. Takýto postup sa odchyľuje od metodiky stanovenej Súdnym dvorom, ktorá sa vyznačuje postupným a prísnym preskúmaním týchto dvoch rôznych podmienok.(60)

89.      V treťom rade preskúmavaný rozsudok priznáva nedostatočný význam dôvodu, ktorý viedol k prijatiu rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky.(61) Hoci Všeobecný súd úplne nevylučuje relevantnosť okolností súvisiacich s týmto rozhodnutím, pri uplatňovaní dvoch kumulatívnych podmienok odsúva povahu a pôvod situácie, z ktorej vychádza, do úzadia. Článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, ako ho vykladá Súdny dvor, pritom vyžaduje práve preskúmanie povahy a pôvodu predmetnej udalosti. Tým, že preskúmavaný rozsudok považuje za ústredný bod analýzy výlučne vonkajšie rozhodnutie, neutralizuje rozlišovanie medzi situáciami, ktoré sa podľa ich konkrétneho dôvodu môžu týkať buď bežných obmedzení leteckej dopravy, alebo skutočne mimoriadnych okolností.

90.      Z vyššie uvedeného vyplýva, že preskúmavaný rozsudok sa neodchyľuje od judikatúry Súdneho dvora len v jednom ojedinelom bode, ale vo viacerých ohľadoch spochybňuje metódu analýzy, ktorú Súdny dvor zakotvil na účely uplatnenia článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004. Treba teda konštatovať, že aj druhé kritérium je splnené.

c)      Rozsudok Všeobecného súdu sa týka koncepcie, kritéria alebo metódy, ktoré majú pre prenesenú oblasť štrukturálny význam

91.      Tretie kritérium sa týka štrukturálneho významu, ktorý má pre prenesenú oblasť predmetná koncepcia, kritérium alebo metóda. Aj toto kritérium je v prejednávanej veci splnené. Preskúmavaný rozsudok sa netýka okrajového pojmu ani vedľajšieho aspektu režimu zavedeného nariadením č. 261/2004, ale samotného určenia podmienok, za ktorých sa letecký dopravca môže oslobodiť od povinnosti náhrady odvolaním sa na existenciu „mimoriadnych okolností“ v zmysle článku 5 ods. 3 tohto nariadenia.

92.      Metóda analýzy uplatniteľná na tento pojem má teda zjavne štrukturálny význam. Táto metóda vopred určuje všetky úvahy, ktorými sa budú musieť riadiť súdy, ktoré majú uplatňovať uvedené nariadenie, aby identifikovali relevantnú udalosť, odlíšili bežné situácie od mimoriadnych, rozlišovali medzi dvoma kumulatívnymi podmienkami týkajúcimi sa „mimoriadnych okolností“ a prípadne posúdili dosah vonkajších rozhodnutí ovplyvňujúcich výkon letu. Predmetná otázka sa teda netýka vedľajšieho prvku režimu zavedeného nariadením č. 261/2004, ale samotného rámca jeho súdneho uplatňovania v sporoch, ktoré sa budú s určitosťou opakovať.

93.      Tento štrukturálny rozmer sa zdá byť o to jasnejší, že rozlišovanie medzi bežnými obmedzeniami leteckej dopravy a skutočne mimoriadnymi okolnosťami má zásadný význam pre uplatnenie režimu stanoveného týmto nariadením. Rozsudok, ktorý, hoci aj implicitne, mení spôsob tohto vymedzenia, nevyhnutne ovplyvňuje štrukturálny prvok dotknutej oblasti.

94.      Z toho vyplýva, že aj tretie kritérium treba považovať za splnené.

d)      Rozsudok Všeobecného súdu ovplyvňuje pravidlo, zásadu alebo normatívnu rovnováhu, ktoré majú v právnom poriadku Únie významné miesto

95.      Štvrté kritérium sa týka dôležitosti, ktorú majú v právnom poriadku Únie pravidlo, zásada alebo normatívna rovnováha, ktorých sa týka preskúmavaný rozsudok. Toto kritérium je v prejednávanej veci taktiež splnené. Predmetný výklad sa totiž týka článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, ustanovenia, ktoré určuje podmienky, za ktorých môže byť letecký dopravca oslobodený od povinnosti náhrady stanovenej v článku 7 tohto nariadenia.

96.      Toto ustanovenie má pritom v štruktúre nariadenia č. 261/2004 ústredné miesto. Podľa judikatúry Súdneho dvora toto nariadenie zavádza v prospech cestujúcich právo na paušálnu a štandardizovanú náhradu v prípade zrušenia alebo veľkého meškania pri prílete, pričom článok 5 ods. 3 uvedeného nariadenia predstavuje len výnimku z tejto zásady, ktorú treba vykladať reštriktívne.(62) Neobmedzuje sa na úpravu vedľajšieho aspektu režimu zavedeného týmto predpisom, ale stanovuje samotnú hranicu povinnosti náhrady, a tým aj deliacu líniu medzi ochranou priznanou cestujúcim a dôvodmi oslobodenia, ktoré sú priznané dopravcovi. Výklad článku 5 ods. 3 toho istého nariadenia tak priamo ovplyvňuje normatívnu rovnováhu medzi vysokou úrovňou ochrany cestujúcich v leteckej doprave a zohľadnením skutočne výnimočných okolností, ktoré môžu odôvodniť oslobodenie od dane, o ktorú sa snaží normotvorca Únie.

97.      Okrem toho preskúmavaný rozsudok sa netýka len konkrétneho ustanovenia, ale prostredníctvom jeho výkladu zasahuje do metodických zásad, ktoré samy osebe zohrávajú dôležité miesto v právnom poriadku Únie. Ide najmä o reštriktívny výklad výnimiek z režimu ochrany, správnu identifikáciu právne relevantnej udalosti, ako aj dodržanie analytickej metódy stanovenej Súdnym dvorom na účely uplatnenia autonómneho pojmu práva Únie. Vplyv preskúmavaného rozsudku sa preto nemeria len z hľadiska uplatneného textu, ale aj z hľadiska metodickej a normatívnej rovnováhy, ktorú môže ovplyvniť.

98.      Tento záver platí o to viac, že pojem „mimoriadne okolnosti“ je jadrom početných sporov, ktoré môžu nastať v mnohých konkrétnych situáciách. Zmena vo výklade pojmu, najmä ak vedie k rozšíreniu pôsobnosti oslobodenia dopravcu v podstate prostredníctvom formálneho prístupu, tak môže mať významný vplyv na budúce uplatňovanie nariadenia č. 261/2004.

99.      Z toho vyplýva, že aj štvrté kritérium treba považovať za splnené.

3.      Predbežný záver

100. Z uplatnenia vyššie uvedených kritérií vyplýva, že nesprávne právne posúdenia, ktorými bol ovplyvnený preskúmavaný rozsudok, vykazujú v prejednávanej veci stupeň závažnosti požadovaný na to, aby bolo možné konštatovať narušenie jednoty alebo vnútorného súladu práva Únie. Rozsudok Všeobecného súdu má významný smerodajný vplyv v prenesenej oblasti, odchyľuje sa od judikatúry Súdneho dvora a od výkladových metód, ktoré zakotvil, týka sa metódy, ktorá má pre dotknutú oblasť štrukturálny význam a ovplyvňuje normatívnu rovnováhu, ktorá má ústredné miesto v štruktúre nariadenia č. 261/2004.

101. Za týchto okolností treba konštatovať, že podmienky požadované na odôvodnenie zásahu Súdneho dvora v rámci tohto preskúmania sú splnené.

E.      O dôsledkoch, ktoré treba vyvodiť z tohto preskúmania

102. Keďže je potrebné konštatovať, že preskúmavaný rozsudok môže narušiť jednotu a vnútorný súlad práva Únie, treba z toho vyvodiť dôsledky. V súlade s článkom 62b druhým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie odpovede Súdneho dvora na otázky, ktoré sú predmetom preskúmania, nahrádzajú odpovede Všeobecného súdu, pričom v rámci mechanizmu stanoveného v článku 256 ods. 3 ZFEÚ nie je upravené vrátenie veci Všeobecnému súdu. Súdnemu dvoru je preto potrebné navrhnúť odpovede, ktoré by mali nahradiť odpovede Všeobecného súdu na otázky položené predkladajúcim vnútroštátnym súdom.

1.      O odpovediach, ktoré majú nahradiť odpovede Všeobecného súdu

a)      O prvej a druhej otázke

103. V prvom rade je potrebné určiť odpoveď na prvú a druhú prejudiciálnu otázku, ktoré sú v podstate predmetom tohto konania o preskúmaní. Na tieto otázky je potrebné odpovedať spoločne. V podstate sa týkajú otázky, či rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky možno samo osebe a bez ohľadu na dôvod, na ktorom je založené, považovať za „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004. Ako vyplýva z predchádzajúcej analýzy, na túto otázku nemožno odpovedať bez ohľadu na skutkovú situáciu, ktorá viedla k prijatiu takéhoto rozhodnutia.

104. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 vyžaduje, aby zrušenie alebo veľké meškanie bolo spôsobené „mimoriadnymi okolnosťami“. Táto formulácia predpokladá identifikáciu konkrétnej udalosti alebo situácie, ktorá spôsobila narušenie, a nie len zotrvanie pri správnom či prevádzkovom opatrení, prostredníctvom ktorého sa toto narušenie prejavuje pri výkone letu. Rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky je vo väčšine prípadov prevádzkovým dôsledkom danej situácie. Samotná skutočnosť, že ide o rozhodnutie, ktoré má vo vzťahu k dopravcovi vonkajšiu povahu, preto nemôže stačiť na preukázanie toho, že samo osebe spadá pod pojem „mimoriadne okolnosti“.

105. Z toho vyplýva, že takéto rozhodnutie možno zohľadniť z hľadiska článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 len pod podmienkou, že sa preskúma dôvod, ktorý viedol k jeho prijatiu, a všeobecnejšie povaha a pôvod situácie, z ktorej vychádza. Práve vzhľadom na túto situáciu treba totiž posúdiť, či predmetná udalosť nie je súčasťou bežného výkonu činnosti leteckého dopravcu a či sa vymyká jeho účinnej kontrole.

106. Na prvú a druhú otázku treba preto odpovedať tak, že článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky nemožno samo osebe a bez ohľadu na dôvod, na ktorom je založené, považovať za „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle tohto ustanovenia. Takéto rozhodnutie je na účely uplatnenia uvedeného ustanovenia možné zohľadniť len v rozsahu, v akom predstavuje prevádzkový prejav situácie, v súvislosti s ktorou predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť jej povahu a pôvod, či nie je súčasťou bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu a či sa vymyká jeho účinnej kontrole.

b)      O tretej a štvrtej otázke

107. V druhom rade treba určiť odpoveď na tretiu a štvrtú prejudiciálnu otázku. Tieto otázky sa v podstate týkajú toho, či rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky, ktoré ovplyvnilo skorší let, možno zohľadniť vo vzťahu k neskoršiemu letu prevádzkovanému tým istým leteckým dopravcom prostredníctvom toho istého lietadla, a ak áno, za akých podmienok.

108. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že letecký dopravca sa môže na účely oslobodenia od povinnosti náhrady odvolávať na „mimoriadnu okolnosť“, ktorá ovplyvnila predchádzajúci let prevádzkovaný daným dopravcom tým istým lietadlom, pod podmienkou, že existuje priama príčinná súvislosť medzi vznikom tejto okolnosti a veľkým meškaním alebo zrušením neskoršieho letu, čo prináleží posúdiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu s prihliadnutím najmä na podmienky prevádzky daného lietadla. Z judikatúry Súdneho dvora tak vyplýva, že „mimoriadna okolnosť“ nemusí nevyhnutne priamo ovplyvniť sporný let, pokiaľ má naďalej účinky na prevádzku toho istého lietadla.(63)

109. Všeobecný súd teda v zásade správne odkázal na túto judikatúru. Odpoveď na tretiu a štvrtú otázku je však potrebné spresniť vo svetle odpovede na prvú a druhú otázku. Rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky, ktoré ovplyvnilo skorší let, totiž nemožno zohľadniť vo vzťahu k neskoršiemu letu len z dôvodu, že sa týkalo skoršieho letu v rotácii vykonanej tým istým lietadlom. Okrem toho je ešte potrebné, aby toto rozhodnutie bolo prevádzkovým prejavom situácie, o ktorej sa vzhľadom na jej povahu a pôvod preukáže, že patrí medzi „mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004.

110. Existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi touto situáciou a veľkým meškaním alebo zrušením neskoršieho letu navyše nemožno predpokladať. Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prináleží, aby vzhľadom na všetky relevantné okolnosti posúdil, či pôvodné narušenie skutočne malo aj naďalej účinky na dotknutý let. Na tento účel je potrebné zohľadniť najmä spôsob prevádzky dotknutého lietadla, konkrétny časový sled rotácií, časový interval medzi predmetnými letmi, ako aj otázku, či letecký dopravca disponoval za okolností prejednávanej veci dostatočným priestorom na obmedzenie účinkov pôvodného narušenia prostredníctvom primeraných opatrení, ktoré od neho bolo možné vyžadovať.(64)

111. Na tretiu a štvrtú otázku treba preto odpovedať tak, že článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že letecký dopravca sa môže vo vzťahu k neskoršiemu letu odvolávať na rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky, ktoré ovplyvnilo predchádzajúci let prevádzkovaný tým istým lietadlom, pokiaľ je toto rozhodnutie prevádzkovým prejavom situácie, ktorá vzhľadom na svoju povahu a pôvod patrí medzi „mimoriadne okolnosti“ a že medzi touto situáciou a veľkým meškaním alebo zrušením neskoršieho letu existuje priama príčinná súvislosť, čo prináleží posúdiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu s ohľadom na všetky relevantné okolnosti, najmä s prihliadnutím na spôsob prevádzky dotknutého lietadla.

V.      Návrh

112. Na základe vyššie uvedených skutočností treba Súdnemu dvoru navrhnúť, aby určil, že rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 21. januára 2026, D (Rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky) (T‑134/25, EU:T:2026:35), narúša jednotu a vnútorný súlad práva Únie, a aby odpovede Všeobecného súdu nahradil nasledujúcimi odpoveďami:

Článok 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004 ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

–        rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky nemožno samo osebe a bez ohľadu na dôvod, na ktorom je založené, považovať za „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle tohto ustanovenia. Takéto rozhodnutie je na účely uplatnenia uvedeného ustanovenia možné zohľadniť len v rozsahu, v akom predstavuje prevádzkový prejav situácie, v súvislosti s ktorou vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť jej povahu a pôvod, či nie je súčasťou bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu a či sa vymyká jeho účinnej kontrole,

–        letecký dopravca sa môže vo vzťahu k neskoršiemu letu odvolávať na rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky, ktoré ovplyvnilo predchádzajúci let prevádzkovaný tým istým lietadlom, pod podmienkou, že toto rozhodnutie je prevádzkovým prejavom situácie, ktorá vzhľadom na svoju povahu a pôvod patrí medzi „mimoriadne okolnosti“ a že medzi touto situáciou a veľkým meškaním alebo zrušením neskoršieho letu existuje priama príčinná súvislosť, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu s ohľadom na všetky relevantné okolnosti, najmä s prihliadnutím na spôsob prevádzky dotknutého lietadla.


1      Jazyk prednesu: francúzština.


2      Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10.


3      Bod 41 a bod 1 výroku preskúmavaného rozsudku.


4      Body 17 až 25 preskúmavaného rozsudku.


5      Body 28 a 29 preskúmavaného rozsudku.


6      Body 33 až 36 preskúmavaného rozsudku.


7      Bod 40 preskúmavaného rozsudku.


8      Body 42 až 45 preskúmavaného rozsudku.


9      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2019 z 11. apríla 2024, ktorým sa mení Protokol č. 3 o štatúte Súdneho dvora Európskej únie (Ú. v. EÚ L, 2024/2019) stanovilo čiastočné prenesenie právomoci rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania zo Súdneho dvora na Všeobecný súd. Toto prenesenie sa týka šiestich osobitných oblastí: spoločný systém dane z pridanej hodnoty, spotrebné dane, Colný kódex, nomenklatúrne zatriedenie tovaru, náhrada a pomoc cestujúcim v prípade odmietnutia nástupu do lietadla, meškania alebo zrušenia dopravných služieb, ako aj systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov.


10      Pozri bod 35 a nasl. nižšie.


11      Pozri bod 72 a nasl. nižšie.


12      Pozri bod 102 a nasl. nižšie.


13      Pozri rozsudok z 22. decembra 2008, Wallentin‑Hermann (C‑549/07, ďalej len „rozsudok Wallentin‑Hermann“, EU:C:2008:771, body 17 až 23).


14      Pozri rozsudky Wallentin‑Hermann (bod 23); z 23. marca 2021, Airhelp (C‑28/20, ďalej len „rozsudok Airhelp“, EU:C:2021:226, body 23 a 24), a z 13. júna 2024, D. (Koncepčná vada motora) (C‑411/23, EU:C:2024:498, bod 27).


15      Pozri rozsudky Wallentin‑Hermann (body 23 až 26); zo 4. apríla 2019 Germanwings (C‑501/17, EU:C:2019:288, bod 22), a z 13. júna 2024, D. (Koncepčná vada motora) (C‑411/23, EU:C:2024:498, body 31 a 32).


16      Pozri rozsudky zo 4. mája 2017, Pešková a Peška (C‑315/15, EU:C:2017:342, body 23 a 24), a z 31. januára 2013, McDonagh (C‑12/11, EU:C:2013:43, body 29 až 34).


17      Pozri rozsudky Airhelp (body 31, 39 až 41) a zo 7. júla 2022, SATA International – Azores Airlines (Výpadok systému dodávky paliva) (C‑308/21, EU:C:2022:533, bod 25).


18      Pozri rozsudok Wallentin‑Hermann (body 39 až 41).


19      Rozsudok zo 4. mája 2017, Pešková a Peška (C‑315/15, EU:C:2017:342, bod 54).


20      Pozri rozsudok z 31. januára 2013, McDonagh (C‑12/11, EU:C:2013:43, body 38 až 44).


21      Pozri rozsudky Wallentin‑Hermann (bod 23) a Airhelp (body 23, 24 a 31 až 45).


22      Pozri v tomto zmysle SCHMID, R.: BeckOK Fluggastrechte‑VO, 38. ed., Art. 5 der Verordnung Nr. 261/2004, Rn. 176, podľa ktorého kvalifikácia opatrení prijatých orgánmi riadenia letovej prevádzky ako „mimoriadnych okolností“ musí byť predmetom individuálneho posúdenia. Odôvodnenia 14 a 15 majú podľa tohto autora len orientačný charakter, takže súd, ktorému bola vec predložená, musí mať možnosť zistiť a posúdiť konkrétne dôvody, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia riadenia letovej prevádzky. Rôznorodosť dôvodov, ktoré môžu byť základom takýchto opatrení, tak vylučuje akúkoľvek všeobecnú odpoveď na otázku, či predstavujú „mimoriadne okolnosti“.


23      Pozri rozsudok Wallentin‑Hermann (body 23 až 26) a z 26. júna 2019, Moens (C‑159/18, EU:C:2019:535, body 17 až 20).


24      Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pikamäe vo veci Airhelp (C‑28/20, EU:C:2021:203, bod 140).


25      Pozri tiež orientačne nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia č. 261/2004 a 2027/97, ktoré bolo definitívne prijaté Radou 13. júla 2026 (PE‑CONS 39/1/26 REV 1). Týmto nariadením sa do článku 2 písm. r) nariadenia č. 261/2004 zavádza výslovná definícia pojmu „mimoriadne okolnosti“, ktorý preberá dve kumulatívne kritériá stanovené v ustálenej judikatúre Súdneho dvora. Okrem toho obsahuje aj demonštratívny zoznam takýchto okolností, ktoré sa v súvislosti s riadením letovej prevádzky týkajú obmedzení súvisiacich s týmto riadením, pod podmienkou, že udalosť vyplýva z rozhodnutia, ktoré sa vymyká účinnej kontrole prevádzkujúceho leteckého dopravcu [príloha I bod 3 písm. d)]. Je potrebné poznamenať, že v pôvodnom návrhu Komisie [COM(2013) 130 final] boli obmedzenia súvisiace s riadením letovej prevádzky uvedené na zozname okolností, ktoré sa považujú za mimoriadne, bez toho aby bola pre túto kategóriu okolností ako takú v prílohe stanovená takáto špecifická podmienka. Táto zmena znenia tak potvrdzuje, že samotná existencia rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky nestačí na to, aby bolo možné hovoriť o „mimoriadnej okolnosti“, a že je potrebné konkrétne posúdiť, či sú splnené požadované podmienky. Toto nariadenie sa však na spor vo veci samej neuplatní ratione temporis.


26      Pozri v tomto zmysle BISCHOF, C.: Slot Postponements as Extraordinary Circumstances of EU261. In: Air and Space Law, 2023, vol. 48, n° 1, s. 85.


27      Pozri rozsudok Airhelp (body 23, 24 a 31 až 45).


28      Pozri rozsudky Wallentin‑Hermann (bod 23) a Airhelp (body 36 až 41).


29      Pozri analogicky rozsudok z 26. júna 2019, Moens (C‑159/18, EU:C:2019:535, body 18 až 20).


30      Pozri rozsudky z 10. januára 2006, IATA a ELFAA (C‑344/04, EU:C:2006:10, bod 76), a zo 17. apríla 2018, Krüsemann a i. (C‑195/17, C‑197/17 až C‑203/17, C‑226/17, C‑228/17, C‑254/17, C‑274/17, C‑275/17, C‑278/17 až C‑286/17 a C‑290/17 až C‑292/17, EU:C:2018:258, bod 34).


31      Pozri rozsudky Wallentin‑Hermann (bod 23) a Airhelp (body 23, 24 a 36 až 41).


32      Pozri rozsudok zo 17. apríla 2018, Krüsemann a i. (C‑195/17, C‑197/17 až C‑203/17, C‑226/17, C‑228/17, C‑254/17, C‑274/17, C‑275/17, C‑278/17 až C‑286/17 a C‑290/17 až C‑292/17, EU:C:2018:258, bod 34).


33      Pozri v tomto zmysle MARKOVA, P.: Consumer Protection while Travelling. – Enforcement of Air Passenger Rights during „Extraordinary Circumstances“ in Light of Regulation (EC) No. 261/2004. In: Journal of European Consumer and Market Law, 2019, vol. 8, n° 3, s. 115; PANTAZI, T.: „I Know that I Know Nothing“: Extraordinary Circumstances in Air Passenger Rights Regulation. In: European Review of Private Law, 2020, vol. 28, n° 5, s. 1096 a nasl.


34      Pozri napríklad rozsudok Court of Appeal (England and Wales) [odvolací súd (Anglicko a Wales)], zo 6. februára 2019, Blanche v easyJet Airline Company Ltd [2019] EWCA Civ 69, v ktorom bol prijatý výklad odôvodnenia 15 nariadenia č. 261/2004 v prospech kvalifikácie rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky ako „mimoriadnej okolnosti“.


35      Pozri rozsudok z 31. januára 2013, McDonagh (C‑12/11, EU:C:2013:43, body 29 až 34).


36      Rozsudok z 26. júna 2019, Moens (C‑159/18, EU:C:2019:535, body 17 až 20).


37      Pozri rozsudok zo 4. mája 2017, Pešková a Peška (C‑315/15, EU:C:2017:342, body 23 a 24).


38      BLANKENBURG, D.: 10 Jahre Art. 5 Abs. 3 VO (EG) Nr. 261/2004 – bisherige und aktuelle Probleme im Rahmen der außergewöhnlichen Umstände. In: Reiserecht aktuell, 2015, s. 175, uvádza, že vzhľadom na bremeno tvrdenia leteckému dopravcovi prináleží, aby presne uviedol, aké mimoriadne okolnosti sa konkrétne vyskytli. V tejto súvislosti nestačí len jednoduchý odkaz na pokyn alebo rozhodnutie letovej kontroly.


39      Pozri rozsudky Wallentin‑Hermann (body 39 až 41) a zo 4. mája 2017, Pešková a Peška (C‑315/15, EU:C:2017:342, bod 54).


40      Pozri rozsudky Wallentin‑Hermann (bod 23), Airhelp (body 23 a 24) a z 13. júna 2024, D. (Koncepčná vada motora) (C‑411/23, EU:C:2024:498, body 27 a 28).


41      Pozri rozsudok Airhelp (body 31 až 45).


42      Pozri rozsudok Airhelp (body 23, 24 a 36 až 41).


43      Pozri rozsudky Wallentin‑Hermann (body 22, 23 a 40) zo 4. mája 2017, Pešková a Peška (C‑315/15, EU:C:2017:342, bod 54) a Airhelp (body 23 a 24).


44      Pozri rozsudky z 31. januára 2013, McDonagh (C‑12/11, EU:C:2013:43, body 29 až 34), a zo 4. mája 2017, Pešková a Peška (C‑315/15, EU:C:2017:342, body 23 a 24).


45      Pozri rozsudky zo 4. októbra 2012, Finnair (C‑22/11, EU:C:2012:604, bod 23), a z 13. júna 2024, D. (Koncepčná vada motora) (C‑411/23, EU:C:2024:498, body 26 a 41). Pozri tiež moje návrhy vo veci Verein für Konsumenteninformation (Provízia vyberaná sprostredkovateľom) (C‑45/24, EU:C:2025:468, bod 35).


46      Pozri rozsudky Wallentin‑Hermann (bod 23), Airhelp (body 23, 24 a 36 až 41) a zo 17. apríla 2018, Krüsemann a i. (C‑195/17, C‑197/17 až C‑203/17, C‑226/17, C‑228/17, C‑254/17, C‑274/17, C‑275/17, C‑278/17 až C‑286/17 a C‑290/17 až C‑292/17, EU:C:2018:258, bod 34).


47      Pokiaľ ide o železničnú dopravu, pozri nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/782 z 29. apríla 2021 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (Ú. v. EÚ L 172, 2021, s. 1), najmä jeho článok 19 ods. 1 a 10, a pokiaľ ide o námornú a vnútrozemskú vodnú dopravu, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1177/2010 z 24. novembra 2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 334, 2010, s. 1), najmä jeho článok 19 a článok 20 ods. 4.


48      DELPECH, X.: Retard de vol: une décision relative à la gestion du trafic aérien est susceptible de constituer une „circonstance extraordinaire“. In: Dalloz actualité, 10. február 2026, správne poznamenáva, že preskúmavaný rozsudok je pre leteckého dopravcu priaznivý.


49      Pozri rozsudky zo 17. decembra 2009, Preskúmanie M/EMEA (C‑197/09 RX‑II, EU:C:2009:804, body 62 až 65); z 28. februára 2013, Preskúmanie Arango Jaramillo a i./EIB (C‑334/12 RX‑II, EU:C:2013:134, body 50 až 53), a z 26. marca 2020, Preskúmanie Simpson/Rada a HG/Komisia (C‑542/18 RX‑II a C‑543/18 RX‑II, EU:C:2020:232, body 84 až 90).


50      Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci Preskúmanie Arango Jaramillo a i./EIB (C‑334/12 RX‑II, EU:C:2012:733, body 69 až 76), návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Preskúmanie Komisia/Strack (C‑579/12 RX‑II, EU:C:2013:573, bod 58), návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci Preskúmanie Missir Mamachi di Lusignano/Komisia (C‑417/14 RX‑II, EU:C:2015:593, bod 54) a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veciach Preskúmanie Simpson/Rada a HG/Komisia (C‑542/18 RX‑II a C‑543/18 RX‑II, EU:C:2019:977, bod 144).


51      Pozri bod 22 vyššie.


52      Pozri v tomto zmysle stanovisko 2/13 (Pristúpenie Únie k EDĽP) z 18. decembra 2014 (EU:C:2014:2454, bod 176) a rozsudky zo 6. marca 2018, Achmea (C‑284/16, EU:C:2018:158, bod 37); zo 6. októbra 2021, Consorzio Italian Management a Catania Multiservizi (C‑561/19, EU:C:2021:799, bod 27), a z 15. októbra 2024, KUBERA (C‑144/23, EU:C:2024:881, bod 35).


53      Pozri odôvodnenie 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2019 z 11. apríla 2024, ktorým sa mení Protokol č. 3 o štatúte Súdneho dvora Európskej únie (Ú. v. EÚ L, 2024/2019).


54      Pozri v súvislosti s mechanizmom preskúmania stanovenom v článku 256 ods. 2 ZFEÚ rozsudky z 28. februára 2013, Preskúmanie Arango Jaramillo a i./EIB (C‑334/12 RX‑II, EU:C:2013:134, body 50 až 54); z 19. septembra 2013, Preskúmanie Komisia/Strack (C‑579/12 RX‑II, EU:C:2013:570, bod 58), a z 10. septembra 2015, Preskúmanie Missir Mamachi di Lusignano/Komisia (C‑417/14 RX‑II, EU:C:2015:588, bod 57).


55      HEGER, A.: Fluggastrechte: Entbindung von Ausgleichszahlungspflicht aufgrund Zuweisung verspäteter Zeitnische. In: Europäische Zeitschrift für Wirtschaftsrecht, 2026, s. 306; DELPECH, X.: c. d. Autori pripisujú preskúmavanému rozsudku značný praktický význam v súvislosti s opatreniami na reguláciu dopravných tokov uloženými z dôvodu meteorologických podmienok. Zdôrazňujú, že tento rozsudok ďalej spresňuje pojem „mimoriadne okolnosti“ a poskytuje odpoveď na otázku, ktorá bola v judikatúre aj v právnej náuke dlhodobo sporná.


56      Pozri body 76 a 77 vyššie.


57      Pozri body 35 až 37 a body 69 až 71 vyššie.


58      Pozri body 38 až 49 a body 69 až 71 vyššie.


59      Pozri body 49 až 55 a body 69 až 71 vyššie.


60      Pozri v tejto súvislosti BOBEK, M.: Preliminary Rulings before the General Court: What Judicial Architecture for the European Union? In: Common Market Law Review, vol. 60, n° 6, 2023, s. 1540. Na rozdiel od hypotézy, ktorá podľa autora mohla v konaniach pred súdmi Únie nastať, v prejednávanej veci nejde len o to, či sa má daná situácia, akou sú meteorologické podmienky alebo technické poruchy, kvalifikovať ako „mimoriadna okolnosť“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004. Toto preskúmanie sa týka skôr správneho uplatňovania metódy, ktorá takúto kvalifikáciu umožňuje. Nastoľuje tak zásadnú otázku, o ktorej musí Súdny dvor rozhodnúť.


61      Pozri body 57 až 62 a body 69 až 71 vyššie.


62      Pokiaľ ide o právo cestujúcich na paušálnu a štandardizovanú náhradu v prípade zrušenia letu alebo veľkého meškania pri prílete, ako aj o reštriktívny výklad výnimky stanovenej v článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, pozri rozsudky z 22. decembra 2008, Wallentin‑Hermann (C‑549/07, EU:C:2008:771, bod 23); z 19. novembra 2009, Sturgeon a. i. (C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:716, body 51, 52 a 61); z 23. októbra 2012, Nelson a. i. (C‑581/10 a C‑629/10, EU:C:2012:657, body 38 až 40); z 29. júla 2019, Rusu (C‑354/18, EU:C:2019:637, bod 28); z 11. júna 2020, Transportes Aéreos Portugueses (C‑74/19, EU:C:2020:460, bod 37); Airhelp (body 23 a 24) a z 13. júna 2024, D. (Konštrukčná vada motora) (C‑411/23, EU:C:2024:498, body 25 a 26).


63      Pozri rozsudky z 11. júna 2020, Transportes Aéreos Portugueses (C‑74/19, EU:C:2020:460, body 51 až 58), a z 22. apríla 2021, Austrian Airlines (C‑826/19, EU:C:2021:318, body 51 až 57).


64      Pozri rozsudok z 11. júna 2020, Transportes Aéreos Portugueses (C‑74/19, EU:C:2020:460, body 51 až 55).