(1)

Vzťahy medzi Európskou úniou (ďalej len „Únia“) a Ukrajinou sa naďalej rozvíjajú v rámci európskej susedskej politiky (ESP) a Východného partnerstva. Dohoda o pridružení medzi Úniou a Ukrajinou (2) (ďalej len „dohoda o pridružení“) vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA) nadobudla platnosť 1. septembra 2017.

(2)

Na jar 2014 Ukrajina začala s realizáciou ambiciózneho programu reforiem s cieľom stabilizácie svojho hospodárstva a zlepšenia života občanov. Medzi najvyššie priority programu patrí boj proti korupcii, ale aj reforma ústavy, volebného systému a súdnictva. Vykonávanie uvedených reforiem bolo podporené piatimi po sebe nasledujúcimi programami makrofinančnej pomoci, v rámci ktorých Ukrajina dostala pomoc vo forme úverov v celkovej výške 5 mld. EUR. Posledná makrofinančná pomoc, ktorá bola poskytnutá v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/701 (3), poskytla Ukrajine úvery vo výške 1,2 mld. EUR a bola dokončená v septembri 2021.

(3)

Hospodárstvo Ukrajiny postihla v roku 2020 recesia, ktorá bola spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19, ako aj dlhotrvajúcimi bezpečnostnými hrozbami na jej hraniciach s Ruskom. Pokračujúce zvyšovanie neistoty viedlo k nedávnej strate dôvery, ktorá negatívne ovplyvnila hospodársky výhľad, a od polovice januára 2022 k strate prístupu na medzinárodné kapitálové trhy. Zhoršujúce sa podmienky financovania prispeli k značnej a rastúcej zostatkovej medzere vo vonkajšom financovaní a výrazne zaťažujú investície, čím sa oslabuje odolnosť Ukrajiny voči budúcim hospodárskym a politickým otrasom.

(4)

Ukrajinská vláda preukázala pevné odhodlanie vykonať ďalšie reformy, ktoré sa v súčasnej kritickej situácii v krátkodobom horizonte zamerajú na kľúčové oblasti politiky, ako sú hospodárska odolnosť a stabilita, správa vecí verejných a právny štát a energetika.

(5)

Obnovený záväzok uskutočniť takéto reformy a silná politická vôľa viedli ukrajinské orgány od leta 2021 k urýchľovaniu vykonávania reforiem. Ukrajine to takisto umožnilo úspešne dokončiť operáciu makrofinančnej pomoci v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, keďže všetky reformné opatrenia dohodnuté s Úniou v memorande o porozumení boli splnené.

(6)

Aby sa umožnila väčšia flexibilita politík v súvislosti s krízou spôsobenou pandémiou ochorenia COVID-19, Medzinárodný menový fond (MMF) schválil 18 mesačnú dohodu o pohotovostnom úvere pre Ukrajinu s prístupom k 5 mld. USD v júni 2020. Uvedená dohoda sa zameriava na štyri priority: i) zmiernenie hospodárskeho vplyvu krízy, a to aj podporou domácností a podnikov; ii) zabezpečenie trvalej nezávislosti centrálnej banky a pružného výmenného kurzu; iii) zabezpečenie finančnej stability pri spätnom získavaní nákladov spojených s riešením krízových situácií bánk a iv) napredovanie v kľúčových opatreniach v oblasti správy vecí verejných a boja proti korupcii s cieľom zachovať a prehĺbiť nedávne úspechy. Vzhľadom na nerovnomerné výsledky dosiahnuté pri vykonávaní bolo prvé preskúmanie programu, v ktorom sa dohodlo aj predĺženie programu do konca júna 2022, ukončené až v novembri 2021. Celkový objem vyplatených prostriedkov v rámci súčasného programu MMF tak doteraz dosiahol úroveň 2,8 mld. USD. Do konca druhého štvrťroka 2022 sa plánujú uskutočniť ďalšie dve preskúmania.

(7)

Vzhľadom na vysoké riziká týkajúce sa financovania rozpočtu a v súvislosti s pomalým oživením po kríze spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 a rýchlo rastúcej inflácie Ukrajina 16. novembra 2021 požiadala Úniu o nový dlhodobý program makrofinančnej pomoci vo výške 2,5 mld. EUR. Takáto núdzová makrofinančná pomoc reaguje predovšetkým na prudký a neočakávaný nárast potrieb vonkajšieho financovania Ukrajiny vyvolaný de facto stratou prístupu na finančné trhy, ako aj reakciou na základné bezprostredné výzvy.

(8)

Vzhľadom na to, že Ukrajina je krajina, na ktorú sa vzťahuje ESP, mala by sa považovať za oprávnenú na získanie makrofinančnej pomoci Únie.

(9)

Makrofinančná pomoc Únie by mala byť výnimočným finančným nástrojom určeným na účelovo neviazanú a všeobecnú podporu platobnej bilancie, ktorý je zameraný na okamžité potreby vonkajšieho financovania príjemcu, pričom by mal podporiť realizáciu politického programu obsahujúceho zásadné bezodkladné opatrenia v oblasti úprav a štrukturálnych reforiem zamerané na zlepšenie platobnej bilancie príjemcu v krátkodobom horizonte a hospodárskej odolnosti v strednodobom horizonte.

(10)

Keďže strata prístupu na trh a odlev kapitálu vyvolali v platobnej bilancii Ukrajiny značnú zostatkovú medzeru vo vonkajšom financovaní presahujúcu zdroje poskytnuté zo strany MMF a ďalšími viacstrannými inštitúciami, urýchlené poskytnutie núdzovej makrofinančnej pomoci Únie Ukrajine sa v súčasnej výnimočnej situácii považuje za primeranú krátkodobú reakciu na veľké riziká, ktorým krajina čelí. Makrofinančná pomoc Únie by podporila stabilizáciu hospodárstva Ukrajiny a jej cieľom by bolo posilniť okamžitú odolnosť krajiny, ako aj tam, kde je to v súčasnosti možné, posilniť program štrukturálnych reforiem Ukrajiny, a doplnila zdroje sprístupnené v rámci finančnej dohody s MMF.

(11)

Cieľom makrofinančnej pomoci Únie by mala byť podpora obnovy udržateľného stavu vonkajšieho financovania Ukrajiny, a tým aj podpora jej hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

(12)

Očakáva sa, že makrofinančná pomoc Únie sa poskytne súčasne s vykonávaním operácií rozpočtovej podpory v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 (4).

(13)

Výška makrofinančnej pomoci Únie sa určuje na základe kvantitatívneho posúdenia zostatkových potrieb vonkajšieho financovania Ukrajiny, pričom sa zohľadňuje jej schopnosť financovania z vlastných zdrojov, a najmä z medzinárodných rezerv, ktoré má k dispozícii. Makrofinančná pomoc Únie by mala dopĺňať programy a zdroje poskytnuté zo strany MMF a Svetovej banky. Pri určení výšky pomoci sa takisto zohľadňujú očakávané finančné príspevky od viacstranných darcov a potreba zaistiť spravodlivé rozdelenie zaťaženia medzi Úniu a ostatných darcov, ako aj doterajšie využívanie ďalších nástrojov Únie pre vonkajšie financovanie na Ukrajine a celkový prínos zapojenia Únie.

(14)

Komisia by mala zaistiť, aby bola makrofinančná pomoc Únie právne a vecne v súlade s kľúčovými zásadami a cieľmi a opatreniami prijatými v rôznych oblastiach vonkajšej činnosti a ostatnými relevantnými politikami Únie.

(15)

Makrofinančnou pomocou Únie by sa mala podporovať vonkajšia politika Únie voči Ukrajine. Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mali úzko spolupracovať pri poskytovaní makrofinančnej pomoci v záujme koordinácie vonkajšej politiky Únie a zabezpečenia jej jednotnosti.

(16)

Makrofinančnou pomocou Únie by sa mal podporiť záväzok Ukrajiny uznávať hodnoty, ktoré vyznáva spoločne s Úniou, vrátane hodnôt, ako je demokracia, právny štát, dobrá správa vecí verejných, dodržiavanie ľudských práv, udržateľný rozvoj a znižovanie chudoby, ako aj jej záväzok dodržiavať zásady otvoreného a spravodlivého obchodu založeného na pravidlách.

(17)

Podmienkou poskytnutia makrofinančnej pomoci Únie by malo byť rešpektovanie účinných demokratických mechanizmov vrátane pluralitného parlamentného systému a zásad právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv zo strany Ukrajiny. Špecifickými cieľmi makrofinančnej pomoci Únie by sa okrem toho mala posilniť efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť systémov riadenia verejných financií a mali by sa presadzovať štrukturálne reformy zamerané na podporu udržateľného a inkluzívneho rastu, vytváranie dôstojných pracovných miest a fiškálnu konsolidáciu. Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mali pravidelne monitorovať plnenie podmienok aj dosahovanie uvedených cieľov.

(18)

S cieľom zaistiť účinnú ochranu finančných záujmov Únie v súvislosti s makrofinančnou pomocou Únie by mala Ukrajina prijať vhodné opatrenia týkajúce sa predchádzania a boja proti podvodom, korupcii a všetkým ďalším nezrovnalostiam súvisiacim s uvedenou pomocou. Okrem toho by sa malo stanoviť, že Komisia bude vykonávať kontroly, Dvor audítorov bude vykonávať audity a Európska prokuratúra bude vykonávať svoje právomoci.

(19)

Uvoľnením makrofinančnej pomoci Únie nie sú dotknuté právomoci Európskeho parlamentu a Rady ako rozpočtového orgánu.

(20)

Sumy potrebné na poskytnutie požadovanej makrofinančnej pomoci Únie by mali byť v súlade s rozpočtovými prostriedkami stanovenými vo viacročnom finančnom rámci.

(21)

Makrofinančnú pomoc Únie by mala riadiť Komisia. S cieľom zabezpečiť, aby Európsky parlament a Rada mohli sledovať vykonávanie tohto rozhodnutia, by ich Komisia mala pravidelne informovať o vývoji v súvislosti s uvedenou pomocou a poskytovať im príslušné dokumenty.

(22)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto rozhodnutia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (5).

(23)

Makrofinančná pomoc Únie by mala podliehať podmienkam hospodárskej politiky, ktoré sa stanovia v memorande o porozumení (ďalej len „MoP“). S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania a z dôvodu efektívnosti by mala byť Komisia splnomocnená rokovať o týchto podmienkach s ukrajinskými orgánmi pod dohľadom výboru zástupcov členských štátov v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Podľa uvedeného nariadenia by sa mal konzultačný postup vo všeobecnosti uplatňovať vo všetkých prípadoch okrem tých, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení. Vzhľadom na potenciálne významný vplyv pomoci presahujúcej 90 mil. EUR je vhodné, aby sa na operácie presahujúce túto prahovú hodnotu uplatnil postup preskúmania ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 182/2011. Vzhľadom na výšku makrofinančnej pomoci Únie Ukrajine by sa mal na prijatie MoP a na akékoľvek zníženie, pozastavenie alebo zrušenie pomoci uplatniť postup preskúmania.

(24)

Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to poskytnúť núdzovú makrofinančnú pomoc Ukrajine s cieľom podporiť najmä jej hospodársku odolnosť a stabilitu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinkov pomoci ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(25)

Vzhľadom na naliehavosť výnimočných okolností spôsobených pandémiou ochorenia COVID-19 a na súvisiace hospodárske dôsledky sa považuje sa vhodné uplatniť výnimku z osemtýždňovej lehoty stanovenej v článku 4 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

(26)

S cieľom umožniť čo najrýchlejšie uplatňovanie opatrení stanovených týmto rozhodnutím, by toto rozhodnutie malo z dôvodu naliehavosti nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,