(1)

Zreformovaný rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ nadobudol účinnosť 30. apríla 2024. Hlavným prvkom zreformovaného rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade (1) spolu so zmeneným nariadením (ES) č. 1467/97 o vykonávaní postupu pri nadmernom schodku (2) a zmenenou smernicou Rady 2011/85/EÚ o rozpočtových rámcoch členských štátov (3). Cieľom tohto rámca je podporovať zdravé a udržateľné verejné financie, udržateľný a inkluzívny rast a odolnosť prostredníctvom reforiem a investícií a predchádzať nadmerným deficitom verejných financií. Podporuje sa ním aj preberanie zodpovednosti zo strany členských štátov s dôraznejším zameraním na strednodobý horizont, sprevádzané účinnejším a koherentnejším presadzovaním pravidiel.

(2)

Stredobodom nového rámca správy hospodárskych záležitostí sú národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány, ktoré predkladajú členské štáty Rade a Komisii. Plánmi sa majú dosiahnuť dva ciele: i) zabezpečiť, okrem iného, aby mal verejný dlh na konci obdobia úprav hodnoverne klesajúcu trajektóriu alebo aby zostal na obozretnej úrovni a aby sa deficit verejných financií znížil pod referenčnú hodnotu 3 % HDP a udržal sa v strednodobom horizonte pod touto hodnotou, a ii) zabezpečiť, aby sa zrealizovali reformy a investície reagujúce na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a týkajúce sa spoločných priorít EÚ. V každom pláne sa má na tento účel uviesť strednodobý záväzok k trajektórii vývoja čistých výdavkov (4), ktorým sa účinne zavádza rozpočtové obmedzenie na obdobie trvania plánu vzťahujúce sa na štyri alebo päť rokov (v závislosti od bežnej dĺžky volebného obdobia v danom členskom štáte). Okrem toho by sa malo v pláne vysvetliť, ako členský štát zabezpečí realizáciu reforiem a investícií reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, najmä v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny (vrátane odporúčaní týkajúcich sa v príslušných prípadoch postupu pri makroekonomických nerovnováhach), a ako bude v pláne riešiť spoločné priority Únie. Obdobie fiškálnej úpravy sa vzťahuje na obdobie štyroch rokov, ktoré možno predĺžiť najviac o tri roky, ak sa členský štát zaviaže, že zrealizuje súbor príslušných reforiem a investícií, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v nariadení (EÚ) 2024/1263.

(3)

Po predložení plánu Komisia posúdi, či plán spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(4)

Na základe odporúčania Komisie má Rada následne prijať odporúčanie, v ktorom stanoví trajektóriu vývoja čistých výdavkov dotknutého členského štátu a v príslušných prípadoch schváli súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia fiškálnych úprav.

(5)

Rumunsko svoj národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán predložilo Rade a Komisii 25. októbra 2024. Predložilo ho po predĺžení lehoty stanovenej v článku 36 nariadenia (EÚ) 2024/1263, ku ktorému došlo po dohode s Komisiou. Lehota na predloženie bola po dohode s Komisiou predĺžená vzhľadom na dôvody uvedené Rumunskom.

(6)

S cieľom vytvoriť rámec pre dialóg vedúci k predloženiu národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov Komisia 21. júna 2024 zaslala Rumunsku referenčnú trajektóriu (5) podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2024/1263. Referenčnú trajektóriu Komisia uverejnila 25. októbra (6). Referenčná trajektória sa zakladá na riziku a zabezpečuje, aby mal verejný dlh na konci obdobia fiškálnych úprav a v prípade neprijatia ďalších rozpočtových opatrení po tomto období úprav hodnoverne klesajúcu trajektóriu alebo aby zostal v strednodobom horizonte na obozretnej úrovni a aby sa deficit verejných financií počas obdobia úprav znížil pod úroveň 3 % HDP a udržal sa v strednodobom horizonte pod touto referenčnou hodnotou. Strednodobý horizont je vymedzený ako desaťročné obdobie po skončení obdobia úprav. V súlade s článkom 6 písm. d) a článkami 7 a 8 nariadenia (EÚ) 2024/1263 je referenčná trajektória takisto v súlade s referenčnou hodnotou pre deficit, ochranným opatrením týkajúcim sa udržateľnosti dlhovej služby a ochranným opatrením týkajúcim sa odolnosti deficitu. V referenčnej trajektórii Rumunska sa stanovuje, že na základe predpokladov Komisie, ktoré tvoria základ pre predbežné usmernenia zaslané v júni 2024, a vychádzajúc zo sedemročného obdobia úprav by rast čistých výdavkov nemal presahovať hodnoty uvedené v tabuľke 1. To zodpovedá priemernému rastu čistých výdavkov na úrovni 5,2 % za obdobie úprav (2025 – 2031) a na úrovni 5,5 % za obdobie rokov 2025 – 2028.

Tabuľka 1: Referenčná trajektória, ktorú Komisia poskytla Rumunsku 21. júna 2024

(7)

V súlade s článkom 12 nariadenia (EÚ) 2024/1263 viedlo Rumunsko od júla do októbra 2024 s Komisiou technický dialóg. Dialóg bol zameraný na trajektóriu vývoja čistých výdavkov plánovanú Rumunskom a na jej východiskové predpoklady, ako aj na plánovaný súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré opodstatňujú žiadosť Rumunska o predĺženie obdobia úprav. Diskusie boli zamerané na daňovú reformu, reformu daňovej správy, reformu daňového režimu mikropodnikov a preskúmanie výdavkov. Týkali sa aj plánovanej realizácie reforiem a investícií reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a spoločné priority Únie v oblasti spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie, sociálnej a hospodárskej odolnosti, energetickej bezpečnosti a budovania obranných spôsobilostí.

(8)

V októbri 2024 sa Rumunsko podľa informácií, ktoré poskytlo vo svojom pláne, zapojilo v súlade s článkom 11 ods. 3 a článkom 36 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2024/1263 do konzultačného procesu s občianskou spoločnosťou a so sociálnymi partnermi. Podľa informácií, ktoré Rumunsko uviedlo vo svojom pláne, sa 16. októbra 2024 uskutočnila verejná diskusia o pláne so zástupcami podnikov a s občianskou spoločnosťou.

(9)

Na Rumunsko sa v súčasnosti vzťahuje postup pri nadmernom deficite (7). Rada 3. apríla 2020 prijala na základe odporúčania Komisie podľa článku 126 ods. 6 ZFEÚ rozhodnutie (EÚ) 2020/509 o existencii nadmerného deficitu v Rumunsku z dôvodu plánovaného nedodržania kritéria deficitu stanoveného v ZFEÚ a vydala odporúčanie podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ s cieľom odstrániť nadmerný deficit verejných financií najneskôr do roku 2022. Vzhľadom na hlboký pokles hospodárskej činnosti spojený s pandémiou ochorenia COVID-19 Rada 18. júna 2021 prijala revidované odporúčanie pre Rumunsko podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ, v ktorom predĺžila lehotu na nápravu do roku 2024. Komisia 24. novembra 2021 dospela k záveru, že Rumunsko prijalo účinné opatrenia v reakcii na odporúčanie Rady z 18. júna 2021 podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ, a domnievala sa, že v tom čase neboli v rámci postupu pri nadmernom deficite potrebné žiadne ďalšie kroky. V roku 2023 však nebola ani zďaleka splnená žiadna podzložka odporúčania Rady adresovaného Rumunsku v roku 2021. Celkový deficit bol výrazne vyšší (6,5 % HDP oproti 4,4 % HDP v odporúčaní Rady), štrukturálne úsilie bolo oveľa nižšie, ako sa odporúčalo, a rast čistých výdavkov bol oveľa vyšší, ako sa odporúčalo.

(10)

Rada preto 26. júla 2024 dospela k záveru, že Rumunsko neprijalo účinné opatrenia v reakcii na odporúčanie Rady z 18. júna 2021 (8). Toto odporúčanie sa predkladá v rovnakom čase ako odporúčanie Rady podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ, ktorého cieľom je odstrániť v Rumunsku nadmerný deficit verejných financií (9). Súčasné prijatie týchto odporúčaní, ktoré je prispôsobené prechodu na nový rámec správy hospodárskych záležitostí a ktoré je týmto prechodom odôvodnené, zabezpečuje súlad medzi odporúčanými postupmi úprav.

(11)

Komisia 19. júna 2024 dospela k záveru, že v Rumunsku existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. Rumunsko čelí najmä zraniteľným miestam v súvislosti s platobnou bilanciou, ktorá súvisí predovšetkým s veľkými a narastajúcimi deficitmi verejných financií, pričom sa zároveň zintenzívnili značné cenové a nákladové tlaky a opatrenia v príslušných oblastiach politiky boli slabé (10).

(12)

Rada 21. októbra 2024 adresovala Rumunsku súbor odporúčaní v kontexte európskeho semestra (11).

(13)

V súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) 2024/1263 Komisia posúdila plán takto:

(14)

Hospodárska činnosť v Rumunsku v roku 2023 vzrástla o 2,4 %, a to vďaka domácemu dopytu. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa očakáva, že hospodárstvo v roku 2024 vzrastie o 1,4 %, pričom spomalenie je odrazom miernejšieho vývoja v priemyselnej výrobe, bytovej výstavbe, informačných technológiách a dopravných službách. V roku 2025 sa má reálny HDP zvýšiť o 2,5 %, k čomu prispeje stabilná súkromná spotreba a urýchlenie investícií zo súkromných zdrojov, pričom obidvom napomôžu priaznivejšie finančné podmienky. Očakáva sa, že v roku 2026 sa reálny HDP zvýši o 2,9 %, keďže investície do verejnej infraštruktúry financované EÚ by mali byť silným stimulom rastu vzhľadom na to, že program Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vstupuje do svojej záverečnej fázy. Počas prognózovaného obdobia (t. j. v rokoch 2024 – 2026) sa očakáva, že rast potenciálneho HDP v Rumunsku dosiahne v priemere 2,2 %, a to vďaka prehĺbeniu kapitálu a rastu celkovej produktivity faktorov. Miera nezamestnanosti bola v roku 2023 na úrovni 5,6 % a Komisia predpokladá, že v roku 2024 dosiahne úroveň 5,5 %, v roku 2025 5,5 % a v roku 2026 5,4 %. Predpokladá sa, že inflácia (deflátor HDP) sa v roku 2024 zníži z 12,8 % zaznamenaných v roku 2023 na 9,0 % a že v roku 2025 dosiahne 5,9 % a v roku 2026 dosiahne 5,3 %.

(15)

Pokiaľ ide o fiškálny vývoj, deficit verejných financií Rumunska v roku 2023 predstavoval 6,5 % HDP. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa predpokladá, že v roku 2024 dosiahne 8,0 % HDP, v roku 2025 dosiahne 7,9 % HDP a v roku 2026 za predpokladu nezmenenej politiky 7,9 % HDP. V prognóze Komisie nie je zohľadnený návrh rozpočtu Rumunska na rok 2025, ktorý ešte nebol vypracovaný. Verejný dlh dosahoval na konci roka 2023 úroveň 48,9 % HDP. Podľa prognózy Komisie sa má miera zadlženosti na konci roka 2024 zvýšiť na 52,2 % HDP. Predpokladá sa, že na konci roka 2025 sa zvýši na úroveň 56,1 % a na konci roka 2026 na úroveň 59,7 % HDP. Vo fiškálnej prognóze Komisie sa záväzky uvedené v strednodobých plánoch nezohľadňujú, pokiaľ nie sú podložené dôveryhodne oznámenými a dostatočne špecifikovanými konkrétnymi opatreniami v príslušných oblastiach politiky.

(16)

Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Rumunska sa vzťahuje na obdobie 2025 – 2028 a predstavuje fiškálne úpravy v priebehu siedmich rokov.

(17)

Plán obsahuje všetky informácie požadované podľa článku 13 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(18)

V pláne sa krajina zaväzuje k trajektórii vývoja čistých výdavkov uvedenej v tabuľke 2, ktorá zodpovedá priemernému rastu čistých výdavkov o 4,8 % za obdobie rokov 2025 – 2028. Navyše sa Rumunsko zaväzuje k súboru reforiem a investícií s cieľom predĺžiť obdobie úprav na 7 rokov (2025 – 2031), počas ktorého má plánovaný priemerný rast čistých výdavkov dosiahnuť 4,4 %. Priemerný rast čistých výdavkov uvedený v pláne počas obdobia úprav (2025 – 2031) je nižší než priemerný rast čistých výdavkov v referenčnej trajektórii, ktorú Komisia predložila 21. júna 2024 (5,2 %). V pláne sa predpokladá, že potenciálny rast reálneho HDP sa bude postupne znižovať z 2,7 % v roku 2024 na 2,0 % v roku 2031. Okrem toho sa v pláne očakáva, že miera rastu deflátora HDP klesne zo 7,2 % v roku 2024 na 5,0 % v roku 2025 a do roku 2031 bude ďalej postupne spomaľovať až na úroveň 4,4 %.

Tabuľka 2: Trajektória vývoja čistých výdavkov a hlavné predpoklady v pláne Rumunska

(19)

Ak sa trajektória vývoja čistých výdavkov, ku ktorej sa Rumunsko v pláne zaviazalo, a východiskové predpoklady naplnia, verejný dlh by sa podľa plánu zvýšil z 52,2 % HDP v roku 2024 na 62,6 % HDP v roku 2029 a následne by sa znížil na úroveň 61,4 % HDP v roku 2031, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke. V ďalšom období sa predpokladá, že počas desiatich rokov nasledujúcich po skončení obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje, bude neustále klesať na úroveň výrazne pod 60 % HDP.

Tabuľka 3: Vývoj verejného dlhu a salda verejných financií v pláne Rumunska

Podľa plánu by sa tak pomer verejného dlhu k HDP v strednodobom horizonte dostal pod referenčnú hodnotu 60 % HDP stanovenú v zmluve. Je to realistické, keďže na základe predpokladov plánu sa predpokladá, že dlh bude do 2041 nižší ako 60 % HDP podľa všetkých deterministických záťažových testov analýzy udržateľnosti dlhovej služby vypracovanej Komisiou. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov uvedená v pláne v súlade s požiadavkou na dlh stanovenou v článku 6 písm. a) a článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(20)

Na základe trajektórie vývoja čistých výdavkov a predpokladov uvedených v pláne by sa deficit verejných financií znížil zo 7,9 % HDP v roku 2024 na 2,5 % HDP v roku 2031, pričom pôjde o prvý rok, keď bude deficit pod úrovňou 3 % HDP. Podľa plánu by tak saldo verejných financií nepresiahlo referenčnú hodnotu 3 % HDP na konci obdobia úprav (2031). Okrem toho počas desiatich rokov nasledujúcich po období úprav (t. j. do 2041) by deficit verejných financií nepresiahol 3 % HDP. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov uvedená v pláne v súlade s požiadavkou na deficit stanovenou v článku 6 písm. b) a článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(21)

Časový profil fiškálnej úpravy meraný ako zmena štrukturálneho primárneho salda, ako sa opisuje v pláne, je lineárny, ako sa vyžaduje v článku 6 písm. c) nariadenia (EÚ) 2024/1263. V dôsledku toho je fiškálna úprava počas prvých štyroch rokov plánu úmerná celkovému úsiliu v oblasti úprav. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov uvedená v pláne v súlade s ochrannou doložkou zakazujúcou odloženie úsilia, ako sa stanovuje v článku 6 písm. c), a s prechodným ustanovením uvedeným v článku 36 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) 2024/1263.

Tabuľka 4: Vývoj štrukturálneho primárneho salda v pláne Rumunska

(22)

Trajektória vývoja čistých výdavkov stanovená v pláne je v súlade s požiadavkami v rámci postupu pri nadmernom deficite [najmä s minimálnou ročnou štrukturálnou úpravou stanovenou v článku 3 ods. 4 treťom pododseku nariadenia Rady (ES) č. 1467/97].

(23)

Požiadavka preventívnej časti paktu stanovená v článku 8 nariadenia (EÚ) 2024/1263, pokiaľ ide o ochranné opatrenie týkajúce sa odolnosti deficitu, ktorého cieľom je zabezpečiť spoločnú rezervu vo vzťahu k referenčnej hodnote deficitu 3 % HDP, sa na Rumunsko neuplatňuje, keďže deficit sa má znížiť pod 3 % HDP až v poslednom roku obdobia úprav.

(24)

Podľa plánu bude verejný dlh od roku 2027 do roku 2031 v rozmedzí 60 % až 90 % HDP. Keďže by však podľa plánu deficit verejných financií v roku 2031 klesol pod 3 % HDP, čo by viedlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa konštatuje existencia nadmerného deficitu v roku po skončení obdobia úprav, ochranné opatrenie týkajúce sa udržateľnosti dlhovej služby sa počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje plán, neuplatňuje.

(25)

Plán je založený na súbore predpokladov, ktoré sa líšia od predpokladov Komisie predložených Rumunsku 21. júna. Konkrétne sa v pláne používajú rôzne predpoklady pre päť premenných, a to východiskový bod (štrukturálne primárne saldo v roku 2024), rast potenciálneho a reálneho HDP, rast deflátora HDP, a zohľadňuje sa predpokladané znehodnotenie národnej meny. Posúdenie týchto rozdielov v predpokladoch sa uvádza ďalej v texte. Ďalej v texte sú uvedené rozdiely v predpokladoch, ktoré majú najväčší vplyv na priemerný rast čistých výdavkov, pričom sa každý rozdiel posudzuje samostatne.

Zvyšný rozdiel v predpokladoch nemá veľký vplyv na priemerný rast čistých výdavkov v porovnaní s predpokladmi Komisie. Celkovo všetky rozdiely v predpokladoch spolu vedú k priemernému rastu čistých výdavkov v pláne, ktorý je nižší ako referenčná trajektória. Komisia zohľadní uvedené posúdenie predpokladov plánu pri svojich budúcich posúdeniach súladu s týmto odporúčaním.

(26)

Podľa orientačnej fiškálnej stratégie uvedenej v pláne sa záväzky, ktoré sa vzťahujú na čisté výdavky, splnia najmä obmedzovaním výdavkov. Predpokladá sa, že pomer primárnych výdavkov verejnej správy k HDP klesne zo 40,6 % v roku 2024 na 34,6 % v roku 2031, t. j. o šesť percentuálnych bodov za sedem rokov. Predpokladá sa, že podiel všetkých kategórií výdavkov na HDP klesne. Tento záväzok do určitej miery podporujú reformy v oblasti výdavkov uvedené v pláne (preskúmania výdavkov, dôchodkové reformy, reforma riadenia podnikov vlastnených štátom), ale na dosiahnutie cieľov bude potrebné dôsledné vykonávanie a ďalšie opatrenia súvisiace s opatreniami, ktoré sú zahrnuté v pláne. Špecifikácia politických opatrení sa potvrdí alebo upraví a vyčísli v ročných rozpočtoch.

(27)

Zároveň existujú riziká, pokiaľ ide o vykonávanie orientačnej fiškálnej stratégie uvedenej v pláne. Väčšinu týchto záväzkov bude musieť splniť nová vláda. Okrem toho minister práce a sociálnej solidarity 20. novembra 2024 oznámil zvýšenie referenčnej hodnoty dôchodkov o 12,1 %. Z tohto oznámenia vyplýva oveľa väčšie zvýšenie dôchodkov (približne o 1 % HDP), ako sa zrejme predpokladá v pláne, t. j. nominálne zmrazenie dôchodkov v roku 2025.

(28)

V pláne sa Rumunsko zaväzuje k súboru reforiem a investícií zameraných na zlepšenie potenciálneho rastu a fiškálnej udržateľnosti s cieľom podporiť predĺženie obdobia fiškálnych úprav zo 4 na 7 rokov. Súbor reforiem a investícií, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia úprav, pozostáva z niekoľkých záväzkov z plánu obnovy a odolnosti; niekoľkých záväzkov z plánu obnovy a odolnosti s ďalšími špecifikáciami; ako aj z niektorých nových reforiem. Patria sem tieto opatrenia (pozri aj prílohu II):

(29)

V súlade s článkom 14 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2024/1263 musia byť všetky reformy a investície, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia úprav, dostatočne podrobné, prednostne uskutočňované, časovo ohraničené a overiteľné.

(30)

Záväzky uvedené v pláne obnovy a odolnosti, ktoré opodstatňujú predĺženie, obsahujú významné reformy a investície zamerané na zlepšenie fiškálnej udržateľnosti a zvýšenie rastového potenciálu hospodárstva. Rumunsko sa okrem toho zaväzuje pokračovať v reformnom úsilí počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje strednodobý fiškálno-štrukturálny plán, a zachovať úrovne investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov realizované počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje plán obnovy a odolnosti (pozri tabuľku 5 ďalej). Záväzok sa bude monitorovať počas celej realizačnej fázy plánu. V súlade s tým sa záväzky v rámci plánu obnovy a odolnosti môžu zohľadniť na účely predĺženia obdobia úprav, ako sa stanovuje v článku 36 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(31)

Očakáva sa, že súbor reforiem a investícií, ktoré opodstatňujú predĺženie, zlepší potenciál rastu a odolnosti hospodárstva Rumunska udržateľným spôsobom, ako sa vyžaduje v článku 14 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) 2024/1263. Plán neobsahuje kvantifikované odhady vplyvu reforiem a investícií na potenciálny rast. Dôchodkové reformy (všeobecný systém a osobitné dôchodky) by však mali časom prispieť k väčšiemu počtu pracovných síl v porovnaní so scenárom bez reforiem, a tým zvýšiť potenciálny HDP. Okrem toho sa v pláne predpokladá veľký nárast verejných investícií, najmä v prvých rokoch obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje, a to z 5,4 % HDP v roku 2023 na 7,1 % v roku 2025 a 7,3 % v roku 2026. Tieto investície vo všetkých oblastiach vrátane kľúčovej infraštruktúry pomôžu zvýšiť rastový potenciál a odolnosť hospodárstva. Aj preskúmanie výdavkov by malo pomôcť prerozdeliť zdroje v rámci rozpočtu na priority podporujúce rast.

(32)

Očakáva sa, že súbor reforiem a investícií, ktoré opodstatňujú predĺženie, podporí fiškálnu udržateľnosť, ako sa vyžaduje v článku 14 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) 2024/1263. Reformy týkajúce sa strany príjmov rozpočtu prinesú vláde značné dodatočné príjmy. Kumulatívny účinok daňovej reformy, reformy daňovej správy a reformy daňového režimu mikropodnikov by mal po úplnom vykonaní priniesť dodatočné príjmy vo výške 2,0 % až 2,5 % HDP. Očakáva sa, že reformy na strane výdavkov zamerané na posilnenie preskúmaní výdavkov a riadenia štátnych/miestnych hospodárskych subjektov (štátom vlastnených podnikov) prinesú úspory vo výške 0,5 % až 1,0 % HDP, aj keď niektoré odhady v pláne sa javia ako vysoké. Podľa plánu by mal aj zákon o jednotnej mzde zamestnancov verejného sektora v rokoch 2024 až 2031 v prípade, že sa bude uplatňovať v rozsahu stanovenom v pláne, umožniť významné zníženie mzdových nákladov vo verejnom sektore v pomere k HDP o 1,5 % HDP. Napokon dôchodkové reformy (všeobecný systém a osobitné dôchodky) prinesú úspory ešte pred koncom sedemročného obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje, ale väčšina úspor sa prejaví v dlhodobejšom horizonte.

(33)

Súbor reforiem a investícií, ktoré opodstatňujú predĺženie, prispieva k spoločným prioritám EÚ, ako sa vyžaduje v článku 14 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) 2024/1263. Väčšina reforiem, ktoré opodstatňujú predĺženie, prispieva k sociálnej a hospodárskej odolnosti tým, že zabezpečuje fiškálnu stabilitu, zvyšuje efektívnosť verejného sektora a podporuje udržateľný hospodársky rast. Záväzky v oblasti zlepšenia daňovej správy a vykonávania dôkladných preskúmaní výdavkov by mali časom umožniť prerozdelenie zdrojov na priority podporujúce hospodársku výkonnosť a sociálne zlepšenia. Reformou mechanizmu stanovovania minimálnej mzdy by sa mala zabezpečiť primeraná úroveň minimálnej mzdy, ktorá by rešpektovala sociálne a hospodárske priority. Dôchodkové reformy (všeobecný systém a osobitné dôchodky) zabezpečia udržateľnosť systému a zvýšia rovnosť a spravodlivosť vo výške dôchodkov. Nakoniec by k digitálnej transformácii malo prispieť aj zlepšenie digitalizácie daňovej správy. Ďalšie spoločné priority EÚ, konkrétne zaistenie energetickej bezpečnosti a budovanie obranných spôsobilostí, sa neriešia priamo v rámci súboru reforiem a investícií, ktoré opodstatňujú predĺženie, hoci prvá uvedená priorita sa rieši v pláne obnovy a odolnosti Rumunska.

(34)

Súbor reforiem a investícií, ktoré opodstatňujú predĺženie, reaguje na niektoré z príslušných (12) odporúčaní pre Rumunsko vydaných v rámci európskeho semestra, ako sa vyžaduje v článku 14 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) 2024/1263. Očakáva sa, že reformy prispejú najmä k odporúčaniu pre Rumunsko vydanému v roku 2023, ktoré sa týka plnenia fiškálneho odporúčania požadujúceho od Rumunska nápravu nadmerného deficitu a riešenie nadmerných nerovnováh. V makroekonomickom scenári, ktorý tvorí základ plánu, sa predpokladá zníženie deficitu bežného účtu zo 7,7 % HDP v roku 2024 na 4,1 % HDP v roku 2031. Najväčší vplyv má zníženie deficitu verejných financií, ktoré je podporené reformami opodstatňujúcimi žiadosť o predĺženie postupu úprav. Očakáva sa, že pomalší rast výdavkov verejnej správy a obozretná politika príjmov (mierne zvyšovanie dôchodkov a miezd vo verejnom sektore, reforma minimálnej mzdy) podporia konkurencieschopnosť.

(35)

Očakáva sa, že reforma minimálnej mzdy a dôchodková reforma pomôžu plniť odporúčania pre Rumunsko z roku 2019 týkajúce sa potreby zabezpečiť stanovenie minimálnej mzdy na základe objektívnych kritérií v súlade s tvorbou pracovných miest a konkurencieschopnosťou. Očakáva sa, že reformy týkajúce sa reštrukturalizácie systému verejných výdavkov (preskúmania výdavkov) a reforma mzdového systému vo verejnom sektore pomôžu plniť odporúčania pre Rumunsko z rokov 2019 a 2020 týkajúce sa potreby zlepšiť efektívnosť verejného obstarávania a kvalitu a účinnosť verejnej správy. Okrem toho dôchodková reforma a reforma osobitných dôchodkov pomôžu plniť odporúčania pre Rumunsko vydané v roku 2019 týkajúce sa zabezpečenia udržateľnosti verejného dôchodkového systému a dlhodobej životaschopnosti dôchodkových fondov druhého piliera, zatiaľ čo daňová reforma a reforma daňovej správy prispejú k plneniu odporúčaní pre Rumunsko z rokov 2019 a 2020 týkajúcich sa zabezpečenia fiškálnej udržateľnosti a posilnenia dodržiavania daňových predpisov a výberu daní. Väčšina opatrení, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia úprav, by mala pomôcť aj pri plnení odporúčaní pre Rumunsko z rokov 2022 a 2023 týkajúcich sa vykonávania fiškálnych politík s cieľom odstrániť nadmerný deficit verejných financií.

(36)

Plán zabezpečuje zachovanie plánovanej celkovej úrovne verejných investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov, ktoré sa v priemere realizujú počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje plán obnovy a odolnosti, ako sa vyžaduje v článku 14 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

Tabuľka 5: Verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov v pláne (% HDP)

(37)

A napokon, súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré opodstatňujú predĺženie, možno považovať za zlučiteľný so záväzkami uvedenými v pláne obnovy a odolnosti a v partnerskej dohode dohodnutej v rámci viacročného finančného rámca, ako sa vyžaduje v článku 14 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) 2024/1263. Konkrétne sa v súlade s požiadavkami nariadenia (EÚ) 2024/1263 očakáva, že každý záväzok bude nadväzovať na plán obnovy a odolnosti alebo partnerskú dohodu o európskej politike súdržnosti Rumunska a bude ich dopĺňať a bude reagovať na odporúčania pre Rumunsko a na jednu alebo viac spoločných priorít EÚ.

(38)

Na záver možno konštatovať, že súbor reforiem a investícií, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia úprav, sa posudzuje ako súbor reforiem a investícií, ktoré ako celok spĺňajú kritériá uvedené v článku 14 nariadenia (EÚ) 2024/1263. V dôsledku toho sa obdobie úprav môže predĺžiť zo 4 na 7 rokov, ako sa uvádza v pláne.

(39)

Okrem súboru reforiem a investícií, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia úprav, sa v pláne opisujú politické zámery týkajúce sa ďalších investícií s cieľom reagovať na niektoré výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, najmä v odporúčaniach pre Rumunsko vrátane tých, ktoré sa týkajú postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, a s cieľom riešiť spoločné priority EÚ.

(40)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v spravodlivej zelenej a digitálnej transformácii vrátane cieľov v oblasti klímy stanovených v nariadení (EÚ) 2021/1119, plán zahŕňa reformy a investície na podporu dekarbonizácie veľkých priemyselných odvetví (oceliarskeho a chemického priemyslu) prostredníctvom elektrifikácie výrobných procesov a prechodu na používanie čistého vodíka alebo palív obsahujúcich čistý vodík. Celkový rozpočet príslušného systému je 1 miliarda EUR, pričom platby sa majú uskutočniť v období 2025 – 2031. Financovanie tohto systému sa má realizovať prostredníctvom predaja emisných kvót skleníkových plynov (kvót CO2). Plán zahŕňa aj investičný program na obnovu hlavnej zavlažovacej infraštruktúry (2,3 miliardy EUR) a odvodňovacej infraštruktúry (34 miliónov EUR). Tieto opatrenia pomôžu plniť odporúčania pre Rumunsko vydané v rokoch 2022 a 2023, ktoré sa týkajú potreby znížiť závislosť od fosílnych palív a urýchliť energetickú transformáciu rýchlejším zavádzaním energie z obnoviteľných zdrojov a zlepšením kapacity siete, aby sa umožnilo fungovanie nových kapacít na trhu. Aspekty súvisiace so spravodlivosťou zelenej a digitálnej transformácie nie sú v pláne opísané.

(41)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v sociálnej a hospodárskej odolnosti vrátane Európskeho piliera sociálnych práv, plán zahŕňa nový systém štátnej podpory investícií na podporu regionálneho rozvoja prostredníctvom rozsiahlych investičných projektov zameraných na špičkové odvetvia a podporujúcich diverzifikáciu hospodárskych činností v najviac znevýhodnených regiónoch. Celkový pridelený rozpočet je 450 miliónov EUR. Plán zahŕňa aj schému štátnej pomoci pre strategické investície s grantmi, daňovými úľavami a opatreniami na zjednodušenie administratívnych postupov (skrátenie lehôt na vydanie povolení, priame pridelenie pozemkov na realizáciu investícií vo verejnej a v súkromnej sfére vo vlastníctve štátu/miestnych verejných orgánov, zabezpečenie dopravnej infraštruktúry a inžinierskych sietí potrebných pre investície). Celkový rozpočet príslušného systému je 1 miliarda EUR, pričom platby sa majú uskutočniť v období 2025 – 2031. Túto schému budú môcť využívať tieto odvetvia: potravinársky priemysel, chemický priemysel, farmaceutický priemysel, hutnícky priemysel, obranný priemysel, kovovýroba, výroba strojov a zariadení, výroba strojných zariadení a vybavenia a elektrických zariadení. Tieto opatrenia pomôžu plniť odporúčania pre Rumunsko vydané v roku 2020 týkajúce sa poskytovania podpory likvidity pre hospodárstvo, ktorú budú môcť využívať podniky.

(42)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v energetickej bezpečnosti, v pláne sa uvádza účasť Rumunska na nadnárodných iniciatívach v oblasti infraštruktúry na prepravu energie zameraných na zvýšenie energetickej bezpečnosti Európy vrátane južného koridoru, koridoru BRUA (medzi Bulharskom, Rumunskom, Maďarskom a Rakúskom) a transbalkánskeho koridoru.

(43)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v obranných spôsobilostiach, v pláne sa uvádzajú nové iniciatívy na úpravu všeobecného právneho rámca pre poskytovanie nástrojov pre investície s významným vplyvom v oblasti výroby. Jedným z týchto nástrojov je schéma štátnej pomoci zameraná okrem iného na obranný priemysel.

(44)

V pláne sa uvádzajú niektoré informácie o súlade a vo vhodných prípadoch o komplementarite s fondmi politiky súdržnosti a s plánom obnovy a odolnosti Rumunska, o fondoch politiky súdržnosti a ich prínosoch pre Rumunsko a zdôrazňuje sa v ňom komplementarita medzi vnútroštátnymi a európskymi finančnými prostriedkami, najmä pokiaľ ide o veľké projekty v oblasti infraštruktúry a rozvoja vidieka, ako aj to, že úspešnosť využívania európskych fondov závisí od efektívneho riadenia európskych finančných prostriedkov a finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom konsolidovaného všeobecného rozpočtu Rumunska.

(45)

Plán poskytuje prehľad verejných investičných potrieb Rumunska súvisiacich so spoločnými prioritami EÚ. Pokiaľ ide o spravodlivú zelenú a digitálnu transformáciu, v pláne sa odkazuje na schému pomoci na dekarbonizáciu priemyselných výrobných procesov prostredníctvom elektrifikácie výrobných procesov a prechodu na používanie čistého vodíka alebo palív obsahujúcich čistý vodík. V súvislosti so sociálnou a s hospodárskou odolnosťou vrátane Európskeho piliera sociálnych práv sa v pláne uvádza najmä potreba realizovať investičný program na obnovu hlavnej zavlažovacej infraštruktúry, schému štátnej pomoci na podporu investičných projektov v spracovateľskom odvetví a investície na zabezpečenie regionálneho rozvoja vrátane rozsiahlych investičných projektov. Pokiaľ ide o budovanie obranných spôsobilostí, v pláne sa uvádza potreba úplne realizovať schému štátnej pomoci pre strategické investície, a to prostredníctvom grantov, daňových úľav a iných foriem podpory, ktoré okrem iného podporia obranný sektor.

(46)

Komisia celkovo zastáva názor, že plán Rumunska spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(47)

Rada víta strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Rumunska a domnieva sa, že jeho úplné vykonávanie by prispelo k zabezpečeniu zdravých verejných financií a podpore udržateľnosti verejného dlhu, ako aj udržateľného a inkluzívneho rastu.

(48)

Rada berie na vedomie posúdenie plánu zo strany Komisie. Rada však vyzýva Komisiu, aby predložila svoje posúdenie budúcich plánov v samostatnom dokumente, ktorý neobsahuje odporúčania Komisie na odporúčania Rady.

(49)

Rada berie na vedomie posúdenie Komisie týkajúce sa trajektórie vývoja čistých výdavkov a hlavných makroekonomických predpokladov v pláne, a to aj vo vzťahu k predchádzajúcim usmerneniam Komisie, ako aj dôsledky trajektórie vývoja čistých výdavkov uvedených v pláne pre deficit verejných financií a verejný dlh. Rada berie na vedomie posúdenie Komisie, že makroekonomické a fiškálne predpoklady, hoci sa v niektorých prípadoch líšia od predpokladov Komisie, vrátane zohľadnenia aktualizovaných makroekonomických a fiškálnych údajov, sú celkovo riadne odôvodnené a podložené spoľahlivými hospodárskymi argumentmi. Rada berie na vedomie širokú fiškálnu stratégiu plánu a riziká ohrozujúce výhľad, ktoré by mohli ovplyvniť naplnenie makroekonomického scenára a východiskové predpoklady a plnenie trajektórie vývoja čistých výdavkov uvedenej v pláne. Rada tiež konštatuje, že geopolitické riziká môžu vyvíjať tlak na výdavky na obranu.

(50)

Rada očakáva, že Rumunsko bude pripravené upraviť svoju fiškálnu stratégiu podľa potreby s cieľom zabezpečiť dodržanie trajektórie vývoja čistých výdavkov. Rada sa rozhodla pozorne monitorovať hospodársky a fiškálny vývoj vrátane vývoja, z ktorého vychádza scenár plánu.

(51)

Rada sa domnieva, že ďalšie rokovania s cieľom dosiahnuť spoločnú dohodu o vplyvoch kumulatívnych mier rastu čistých výdavkov na každoročný dohľad by sa mali uskutočniť včas pred ďalším kolom fiškálneho dohľadu.

(52)

Rada schvaľuje súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré Rumunsko predložilo vo svojom strednodobom pláne, ktorý opodstatňuje predĺženie obdobia úprav, a víta úsilie o vyčíslenie vplyvu na rast a fiškálnu udržateľnosť. Rada súhlasí s Komisiou, že súbor reformných a investičných záväzkov, ktorý predložilo Rumunsko, odôvodňuje predĺženie obdobia úprav zo 4 na 7 rokov. Rada berie na vedomie posúdenie Komisie, v ktorom sa poukazuje na úplné splnenie kritérií uvedených v článku 14, a to aj s prihliadnutím na prechodné ustanovenie článku 36 ods. 1d nariadenia (EÚ) 2024/1263, súborom reforiem a investícií, ktoré toto predĺženie opodstatňujú. Rada berie na vedomie posúdenie Komisie, v ktorom sa uvádza, že reformné a investičné záväzky by mali udržateľným spôsobom zlepšiť rastový potenciál a odolnosť hospodárstva a podporiť fiškálnu udržateľnosť. Rada odporúča Rumunsku, aby v plnej miere vykonalo súbor reformných a investičných záväzkov s cieľom zachovať predĺženie obdobia úprav.

(53)

Rada berie na vedomie opis Komisie týkajúci sa reforiem a investičných potrieb a zámerov, okrem posúdenia súboru reformných a investičných záväzkov, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia úprav a reagujú na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť realizáciu takýchto reforiem a investícií. Rada na základe správ predložených Komisiou posúdi takéto reformy a investície a bude monitorovať ich vykonávanie v rámci európskeho semestra.

(54)

Rada so záujmom očakáva výročnú správu Rumunska o pokroku, ktorá bude obsahovať najmä informácie o pokroku pri implementácii trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej Radou, uskutočňovaní širších reforiem a investícií v kontexte európskeho semestra a v príslušných prípadoch pri uskutočňovaní súboru reforiem a investícií, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia úprav.

(55)

V súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) 2024/1263 by Rada mala Rumunsku odporučiť trajektóriu vývoja čistých výdavkov, ako sa stanovuje v pláne, a mala by schváliť súbor reforiem a investícií, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia fiškálnych úprav na sedem rokov.

1.

2.