|
Úradný vestník |
SK Séria C |
|
C/2024/2101 |
26.3.2024 |
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách
[COM (2023) 533 final – 2023/0323 (COD)]
(C/2024/2101)
|
Spravodajcovia: |
Panagiotis GKOFAS Alena MASTANTUONO Angelo PAGLIARA |
|
Žiadosť o konzultáciu |
Rada Európskej únie, 6. 10. 2023 Európsky parlament, 2. 10. 2023 |
|
Právny základ |
článok 114 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie |
|
Príslušná sekcia |
sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu |
|
Prijaté v sekcii |
20. 12. 2023 |
|
Prijaté v pléne |
17. 1. 2024 |
|
Plenárne zasadnutie č. |
584 |
|
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa) |
215/14/8 |
1. Závery a odporúčania
|
1.1 |
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta oznámenie Komisie o balíku pomoci pre MSP. Víta aj zámer Komisie pokračovať v boji proti oneskoreným platbám. Platba načas prispieva k zdravšiemu hospodárskemu prostrediu a slúži strategickému účelu, ktorým je prehĺbenie jednotného trhu. Výbor sa zároveň obáva, že transformácia súčasnej smernice na nariadenie by mohla obmedziť flexibilitu členských štátov a podnikateľského prostredia v čase viacerých nepriaznivých vplyvov v celej EÚ, a vyzýva na ďalšie posúdenie navrhovaných opatrení, ako aj na proporcionálny a prispôsobený prístup k vykonávaniu. |
|
1.2 |
EHSV konštatuje, že kultúra oneskorených platieb sa v jednotlivých odvetviach a v jednotlivých členských štátoch značne líši. Tiež identifikuje dva hlavné všeobecné problémy spojené s oneskorenými platbami: po prvé, presadzovanie súčasných pravidiel; a po druhé, oneskorené platby zo strany orgánov verejnej správy napriek 60-dňovému limitu stanovenému v súčasnej smernici. Priemerná skutočná platba zo strany verejného sektora je o 13 dní dlhšia ako v prípade podnikov, ktoré nemajú stanovený strop pre platobné podmienky. Z tohto dôvodu EHSV vyzýva orgány verejnej správy, aby išli príkladom a dodržiavali platné pravidlá. |
|
1.3 |
Zdĺhavý a nákladný charakter súdnych konaní v niektorých členských štátoch EÚ, ako aj obavy z narušenia obchodných vzťahov odrádzajú veriteľov od vymáhania dlžnej sumy súdnou cestou. Je potrebné lepšie využívať digitálne nástroje a podporovať finančnú gramotnosť a ďalšie spôsoby záruk (t. j. bankové záruky, zaplatenie kúpnej ceny ako záložné právo či zádržné právo), ako aj alternatívne spôsoby riešenia sporov. |
|
1.4 |
EHSV vidí potenciálny prínos zriadenia vnútroštátnych orgánov presadzovania práva. Zdôrazňuje však, že tieto orgány budú musieť pri zaobchádzaní s obchodne citlivými informáciami podnikov aj orgánov verejnej správy konať objektívne a zaručiť maximálnu dôvernosť bez toho, aby ukladali ďalšie povinnosti týkajúce sa podávania správ. |
|
1.5 |
EHSV podporuje rozvoj programov finančnej gramotnosti poskytovaných v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi, bankovým sektorom a európskymi agentúrami/inštitúciami (napr. ESBA/ECB), ako aj obchodnými organizáciami. Verejné služby alebo agentúry by okrem sociálnych partnerov a obchodných komôr mohli poskytovať poradenstvo v oblasti finančnej gramotnosti a oneskorených platieb bez toho, aby podliehali regulácii v oblasti štátnej pomoci. |
|
1.6 |
Osobitná pozornosť by sa mala venovať oneskoreným platbám týkajúcim sa obchodných transakcií medzi európskymi podnikmi a subjektmi z tretích krajín. |
|
1.7 |
Správa hodnotiaca, ako sa nariadenie vykonáva, by mala zohľadňovať hodnotenia a správy EHSV, sociálnych partnerov a obchodných komôr v spolupráci s ostatnými spoluzákonodarcami. |
2. Základné informácie
|
2.1 |
Komisia v septembri 2023 zverejnila balík pomoci pre MSP, ktorý obsahoval návrh nariadenia o oneskorených platbách, návrh smernice o zjednodušení zdaňovania MSP a súbor opatrení na zlepšenie výkonnosti MSP s dôrazom na zefektívnenie programu lepšej právnej regulácie, čím sa zlepší prístup k finančným prostriedkom, zvyšovaniu kvalifikácie pracovnej sily a ďalším podporným mechanizmom. |
|
2.2 |
Súčasťou balíka je aj revízia právneho rámca smernice o oneskorených platbách s cieľom riešiť nedostatky vyplývajúce zo súčasných právnych predpisov EÚ. Konkrétnejšie sa činnosť Komisie zameriava na nedostatok preventívnych opatrení, účinné presadzovanie mechanizmu oneskorených platieb, absenciu maximálnej platobnej lehoty a uľahčenie prístupu MSP k mechanizmom nápravy. |
|
2.3 |
Podľa správy skupiny Intrum o platbách z roku 2023 je priemerná lehota splatnosti vo vzťahoch medzi podnikmi 41 dní, s priemerným skutočným časom platby 56 dní. Priemerné lehoty splatnosti ponúkané verejným sektorom sú 52 dní, pričom priemerná skutočná platba trvá 69 dní. |
|
2.4 |
Aj keď sa prístup k financiám v jednotlivých členských štátoch líši (1), zostáva významnou záťažou pre hospodárstva a podniky, ktoré pociťujú štrukturálne nedostatky alebo/a sú viac vystavené hospodárskym krízam. |
|
2.5 |
Globálne zvýšenie úrokových sadzieb v bankovom sektore malo špirálovitý účinok na obmedzenie likvidity podnikov a malých a stredných podnikov, najmä tých, ktoré zavádzajú investičnú schému. Okrem toho nie je to len zvyšovanie nominálnych úrokových sadzieb, ale aj rozpätie úrokových sadzieb, ktoré deformuje výkonnosť podnikov, najmä v prípade MSP. |
3. Všeobecné pripomienky k návrhu nariadenia o boji proti oneskoreným platbám
|
3.1 |
Kombinovaný efekt vysokých nákladov na energie a suroviny a splácanie úverov potrebných na udržanie ekonomických aktivít počas pandémie ochorenia COVID-19 radikálne zmenili význam včasných platieb, najmä pre európske malé a stredné podniky (MSP). Zatiaľ čo orgány verejnej správy a veľké spoločnosti sú schopné diferencovať svoje portfólio zákazníkov a dodávateľov, MSP sa spoliehajú na obmedzený počet zákazníkov, finančné objemy a rezervy a pôsobia väčšinou na regionálnej a miestnej úrovni. Rozdiel vo vyjednávacej sile medzi stranami je však len jedným z dôvodov oneskorených platieb: neefektívna vymožiteľnosť existujúcich pravidiel predstavuje veľkú prekážku pre veriteľov, ktorí majú tendenciu neuplatňovať svoje práva na zachovanie svojho obchodného vzťahu s dlžníkom. |
|
3.2 |
Situáciu ešte zhoršila mimoriadne vysoká inflácia a následné zvýšenie úrokových sadzieb, čo podkopáva investície. Platobné podmienky sa v obdobiach hospodárskych otrasov zhoršujú, pretože podniky potrebujú zabezpečiť svoje peňažné toky a rezervy. Na rozdiel od veľkých podnikov majú MSP obmedzený prístup k bankovým úverom (2), a preto oneskorené platby predstavujú pre niektoré zdroj dočasného financovania a pomáhajú im vyrovnať sa s nedostatkom likvidity. EHSV preto podporuje zámer Komisie, aby boli peňažné toky predvídateľnejšie, ale vyjadruje znepokojenie nad riešením, ktoré navrhuje Komisia. |
|
3.3 |
EHSV uznáva, že dominový efekt oneskorených platieb neovplyvňuje len hladký priebeh každodenných operácií podnikov. Kultúra oneskorených platieb, ktorá sa v rámci EÚ a sektorov líši, takisto bráni dlhodobému investičnému plánovaniu spoločností. |
|
3.4 |
Komisia vo svojom posúdení vplyvu uznáva nemožnosť vyčísliť sociálne dôsledky oneskorených platieb (3). Takáto prax je však škodlivá pre majiteľov malých podnikov, ich rodiny, ako aj pre ich zamestnancov, čo má vážne dôsledky na platby za energie, nájomné a úvery, ako aj na ich morálku a produktivitu. Okrem toho v roku 2022 47 % spoločností, ktoré sa zúčastnili na prieskume spoločnosti Intrum, uviedlo, že rýchlejšie platby by im pomohli zamestnať viac zamestnancov (4). |
|
3.5 |
Po prijatí smernice o oneskorených platbách (smernica 2000/35/ES) v roku 2000 a jej prvej revízii prijatím smernice 2011/7/EÚ sa dôkazy o nekalých platobných praktikách medzi všetkými dotknutými aktérmi (orgány verejnej správy, veľké spoločnosti a MSP) stali čoraz zreteľnejšie najmä v prípade platieb od orgánov verejnej správy spoločnostiam (5). |
|
3.6 |
EHSV uznáva, že súčasná smernica 2011/7/EÚ sa v priebehu rokov vo všeobecnosti osvedčila. Výrazne prispela k zlepšeniu platobnej morálky, zvýšeniu povedomia o problematike a zabezpečeniu spravodlivejšieho podnikateľského prostredia. V súčasnosti však ešte stále existujú oneskorené platby a EHSV uznáva, že je potrebné účinne konať. EHSV preto považuje za vhodné preskúmať možnosti ako zlepšiť presadzovanie a platobnú kultúru. Avšak ako ku každej inej regulačnej zmene, treba aj k tejto zmene pristupovať uvážlivo, najmä pokiaľ ide o pravidlá súkromného práva. |
|
3.7 |
Tento rok je priemerná lehota splatnosti ponúkaná medzi podnikmi 41 dní a 52 dní vo verejnom sektore. Skutočný čas platby vo vzťahoch medzi podnikmi 56 dní, o 3 dni dlhšie ako minulý rok, ale stále oveľa menej ako skutočný čas platby verejného sektora, ktorý platí po 69 dňoch. Je to jasný ukazovateľ toho, že existuje problém s dodržiavaním dohodnutých platobných podmienok, a nie s dĺžkou samotných platobných podmienok. EHSV sa preto domnieva, že Komisia sa svojím návrhom pokúša riešiť problém dlhých lehôt splatnosti namiesto oneskorených platieb zavedením príliš reštriktívnych opatrení namiesto toho, aby zlepšila súčasný rámec presadzovania účinnejšími pravidlami. |
|
3.8 |
EHSV zdôrazňuje, že význam oneskorených platieb sa medzi členskými štátmi (6), ako aj sektormi výrazne líši. Komisia mala preto ďalej posúdiť možnosť zmeny existujúcej smernice a – v prípade významných zmien sa mala rozhodnúť radšej pre revidovanú smernicu (tzv. prepracované znenie). Tým by sa zabránilo ovplyvneniu všetkých subjektov bez ohľadu na veľkosť a rovnováhu síl. MSP potrebujú pomoc a nové pravidlá by sa mali zamerať na zabezpečenie spravodlivejšieho prostredia pre ne. V praxi však súbor navrhovaných pravidiel pripraví MSP o flexibilitu, ktorú požadujú od svojich obchodných partnerov, a kládol by im zbytočne prísne podmienky. |
|
3.9 |
Opatrenie Komisie na dosiahnutie včasných platieb by nemalo ohroziť možnosť strán zapojených do rokovaní o zmluvách dohodnúť sa na dlhších lehotách splatnosti. EHSV preto zdôrazňuje význam flexibilných rokovaní pri stanovovaní lehôt splatnosti a upozorňuje na veľké znepokojenie nad návrhom Komisie. Navrhovaný 30-dňový limit v skutočnosti eliminuje zmluvnú voľnosť medzi spoločnosťami. Napriek flexibilite, ktorú dnes spoločnosti majú – sloboda vyjednávať o lehote splatnosti, platia oveľa skôr ako verejný sektor, ktorý má limit 60 dní. Zasahovanie do zmluvnej slobody sa tu nezdá opodstatnené a bolo by neprimerané vzhľadom na reálne očakávané výhody. |
|
3.10 |
V tejto súvislosti sa EHSV odvoláva na výsledky otvorenej verejnej konzultácie uskutočnenej Komisiou (7), v rámci ktorej sa jasne dospelo k záveru, že zachovanie súčasných pravidiel o lehotách splatnosti je preferovanou možnosťou medzi respondentmi (29 % respondentov). Okrem toho viaceré zainteresované strany tým, že spomedzi dostupných možností označili „iné možnosti“, uviedli, že sú proti obmedzovaniu zmluvnej slobody. Napokon, pripomínajúc kľúčovú povahu nastoleného bodu, sa EHSV odvoláva na uznesenie Európskeho parlamentu o stave únie MSP uverejnené v júli 2023, v ktorom sa zdôrazňuje dôležitosť „riešenia oneskorených platieb […] a zároveň“ sa „zabezpečí vyvážený prístup, ktorý zachová zmluvnú slobodu“ (8). |
|
3.11 |
EHSV súhlasí s tým, že postup overovania alebo prijímania tovaru alebo služieb by nemal presiahnuť 30 dní od dátumu prijatia tovaru alebo služieb. Zdôrazňuje však, že to bude pre niektorých podnikateľov predstavovať problém vzhľadom na technické aspekty ich tovaru. Je potrebné starostlivé monitorovanie odvetvového prístupu s ohľadom na asymetrickú expozíciu niektorých hospodárskych odvetví. |
|
3.12 |
EHSV uznáva, že jedným z hlavných nedostatkov súčasnej smernice je absencia jasného vymedzenia pojmu „značne nevýhodný“ a potreba výkladu tejto definície súdmi. Nejednoznačné ustanovenie vzbudzovalo v priebehu rokov obavy, keďže spoločnostiam ponechalo priestor na odchýlenie od „referenčnej“ 30-dňovej lehoty, ktorú možno predĺžiť na lehoty splatnosti dlhšie ako 60 kalendárnych dní vo vzťahoch medzi podnikmi. V tejto súvislosti EHSV berie na vedomie zámer Komisie nahradiť túto koncepciu zoznamom praktík, ktoré sú podľa článku 9 navrhovaného nariadenia neplatné. |
|
3.13 |
Z právneho hľadiska však nie je možné uplatniť článok 9. Dôvodom je, že nie je možné vyhlásiť praktiky za neplatné – ako je uvedené v článku 9 ods. 1 písm. d) – „úmyselným odďaľovaním alebo zabránením okamihu odoslania faktúry“. Okrem toho sa EHSV v súlade s bodom 3.9 domnieva, že z článku 9 ods. 1 písm. a) by sa mal odstrániť odkaz na lehoty splatnosti v transakciách medzi podnikmi, keďže na tom by sa mali dohodnúť výlučne zmluvné strany. |
|
3.14 |
Aj keď EHSV vidí prínos zriadenia vnútroštátnych orgánov presadzovania práva, kľúčom bude zaručenie ich správneho a účinného fungovania. Tieto orgány preto budú musieť pri zaobchádzaní s obchodne citlivými informáciami podnikov aj orgánov verejnej správy konať objektívne a nezávisle a zaručiť maximálnu dôvernosť. Vnútroštátne orgány doteraz nedokázali zabezpečiť, aby mechanizmy presadzovania riadne fungovali – najmä pri transakciách medzi vládou a podnikmi (G2B). Vzhľadom na dôkazy o chronických oneskorených platbách zo strany verejného sektora podnikom EHSV zdôrazňuje obavy, pokiaľ ide o to, aké majú verejné orgány kapacity voči iným orgánom verejnej správy patriacim do rovnakej štruktúry verejnej správy. |
|
3.15 |
Mnohé podniky sociálneho hospodárstva patria medzi hospodárske subjekty, ktoré výrazne trpia oneskorením platieb zo strany orgánov verejnej správy. Táto problematika naberá na aktuálnosti, keď uvážime, že v mnohých prípadoch majú takéto podniky verejný sektor ako jediného klienta na poskytovanie služieb sociálnej pomoci, vzdelávania a odbornej prípravy. Vzhľadom na to, že pre takéto spoločnosti neexistuje súkromný trh, sú obzvlášť vystavené riziku, pretože nemajú žiadne alternatívy k verejnému obstarávaniu. |
|
3.16 |
V dôsledku toho patria oneskorené platby medzi faktory, ktoré odrádzajú MSP od účasti na verejnom obstarávaní. Dôkazy predložené Komisiou poukazujú na nedostatok včasných platieb medzi orgánmi verejnej správy. EHSV preto víta navrhovanú lehotu splatnosti stanovenú na 30 dní pre transakcie medzi vládou a podnikmi. Orgány verejnej správy by mali ísť príkladom, pretože predstavujú pre podniky dôležitého partnera. Nová úprava navrhuje lepšiu ochranu subdodávateľov pri verejných stavebných prácach tým, že požaduje, aby dodávatelia predložili verejným obstarávateľom (alebo obstarávateľom) dôkazy o tom, že svojim priamym subdodávateľom zaplatili. To bude mať enormný dosah na dodávateľov, ktorí využívajú platbu od verejného obstarávateľa na platenie subdodávateľov. |
|
3.17 |
EHSV nabáda spoluzákonodarcov, aby zvážili alternatívne spôsoby zabezpečenia včasných platieb subdodávateľom pri prideľovaní iných verejných zákaziek, ako je tá, ktorá sa používa v článku 4. Požiadavka, aby dodávateľ zaplatil svojim priamym subdodávateľom pred podaním žiadosti o platbu alebo v čase podania žiadosti o platbu, je v rozpore s cieľom zabezpečiť, aby bol každý v hodnotovom reťazci platený v lehote, ktorá umožňuje zdravý peňažný tok. Ako je uvedené v návrhu Komisie, existuje jasné riziko, že dodávateľ bude zodpovedný za predbežné financovanie prác. S cieľom zaručiť platby subdodávateľom EHSV odporúča, aby hlavný dodávateľ vydal vyhlásenie do jedného mesiaca od prijatia platby od verejného orgánu. Takéto vyhlásenie musí potvrdzovať platby subdodávateľom do 30 dní od prijatia platby od verejného orgánu. |
|
3.18 |
Nové ustanovenia zahrnuté v článkoch 5 a 6 – a založené na článkoch 3 a 4 súčasnej smernice – sú krokom k cieľu kultúry rýchlych platieb. Nekalé platobné praktiky často zahŕňajú neoprávnené prepadnutie úrokov, pokiaľ je splatená príslušná suma. Automatickou splatnosťou úrokov z omeškania budú dlžníci nabádaní, aby dodržiavali lehoty stanovené v zmluve. V článku 5 ods. 3 sa stanovuje, že „veriteľ sa nemôže vzdať svojho práva na úrok z omeškania“. Hoci EHSV chápe, že cieľom je povzbudiť MSP, aby žiadali o výplatu úrokov, je však aj obava, že odopretie možnosti vzdať sa takéhoto práva by mohlo týmto podnikom spôsobiť ťažkosti, ak sú v postavení dlžníka. |
|
3.19 |
EHSV sa domnieva, že nová navrhovaná paušálna suma vo výške 50 EUR by mala zohľadňovať proporcionalitu s hodnotou transakcie. |
|
3.20 |
EHSV súhlasí s výzvou Komisie adresovanou členským štátom, aby povzbudili MSP k využívaniu digitálnych nástrojov na uľahčenie včasných platieb a prístupu k odbornej príprave v oblasti správy úverov. Keďže malým a stredným podnikom často chýba finančná a digitálna gramotnosť, členské štáty by mali posilniť spoluprácu so sociálnymi partnermi, ako aj obchodnými a priemyselnými komorami s cieľom zhromažďovať najlepšie postupy a školiť spoločnosti a ich pracovníkov v tejto oblasti. Vzhľadom na obmedzené finančné zdroje, ktoré sa majú vyčleniť na takúto odbornú prípravu, by sa obchodným organizáciám mala poskytnúť podpora a prostriedky na odbornú prípravu spoločností v tejto oblasti. Toto by sa nemalo považovať za štátnu pomoc. |
|
3.21 |
EHSV plne podporuje článok 16 a zdôrazňuje význam minimalizácie existujúcich prekážok, ako je zložitosť začatia súdneho konania proti dlžníkom. Vzhľadom na takéto zdĺhavé a nákladné súdne konania by členské štáty mali podporovať dobrovoľnú mediáciu, ako aj iné formy dobrovoľného alternatívneho riešenia sporov (ADR), aby rýchlo riešili platobné spory. |
4. Konkrétne pripomienky
|
4.1 |
EHSV tiež uznáva, že cieľom Komisie by malo byť systematické zavádzanie dobrovoľných procesov elektronickej fakturácie a prevodov, aby sa zaručila väčšia právna istota prostredníctvom elektronických dôkazov. Vzhľadom na neistý hospodársky rámec, ktorému v súčasnosti čelia MSP, by však Komisia a členské štáty mali podporovať a uľahčovať prijímanie postupov digitálnych platieb. Okrem toho musí byť jeho zavedenie dostupné pre všetky podniky. EHSV odporúča postupné zavádzanie s cieľom zabezpečiť, aby MSP mali čas na získanie poznatkov a finančných prostriedkov na prístup k takýmto nástrojom. |
|
4.2 |
EHSV víta snahu Komisie riešiť nedostatok oficiálnych údajov o oneskorených platbách v Európe a poznamenáva, že je potrebné vymieňať si osvedčené postupy na európskej úrovni posilnením úlohy Strediska EÚ pre monitorovanie oneskorených platieb. EHSV sa tiež domnieva, že stredisko musí zbierať informácie a údaje, ktoré pravidelne vypracúvajú členské štáty, v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva (alebo inými príslušnými orgánmi), ako aj súkromnými nezávislými výskumnými strediskami, aby sa vyhodnotila účinnosť nariadenia. V každom prípade by to spoločnostiam nemalo priniesť žiadnu dodatočnú ohlasovaciu povinnosť. |
|
4.3 |
EHSV zdôrazňuje vonkajší rozmer návrhu. Prísne podmienky pre lehoty splatnosti by mohli mať potenciálne vplyv na obchodné transakcie v rámci jednotného trhu a vytlačiť obchodné operácie mimo EÚ. Bolo by jednoduchšie nadviazať spoluprácu s dodávateľmi z tretích krajín, ktorí môžu akceptovať dlhšie lehoty splatnosti. Mohlo by to predstavovať potenciálnu hrozbu pre konkurencieschopnosť Európy a treba tomu zabrániť. |
|
4.4 |
EHSV súhlasí s tým, že obchodné transakcie, ktoré sa majú zaplatiť po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, by mali podliehať jeho ustanoveniam. Toto ustanovenie by sa však malo uplatňovať len vtedy, ak bola príslušná zmluva podpísaná po dátume jej uplatňovania. EHSV to považuje za potrebné na zabezpečenie stabilného prechodu spoločností aj orgánov verejnej správy zo súčasného právneho rámca na rámec navrhovaný v nariadení. |
|
4.5 |
Výkonnosť platieb verejného sektora dodávateľom zo súkromného sektora sa bude monitorovať, analyzovať a pravidelne prehodnocovať nielen na základe národných programov a reforiem, ale aj prostredníctvom širšej účasti zástupcov sociálnych partnerov a obchodných komôr na posúdení vplyvu a hodnotiacom procese smerom nahor a nadol. |
|
4.6 |
Úloha sociálnych partnerov a obchodných komôr pri vytváraní vhodných nástrojov na odbornú prípravu a vzdelávanie širšej spoločnosti o finančných otázkach, nástrojoch a iných postupoch, ktoré pomôžu podporiť finančnú gramotnosť, by mohla byť významná, pretože lepšie poznajú potreby a nedostatky svojich vlastných sektorov. |
V Bruseli 17. januára 2024
Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Oliver RÖPKE
(1) Európska centrálna banka Survey on the Access to Finance of Enterprises in the euro area – October 2022 to March 2023 (Prieskum o prístupe podnikov k financiám v eurozóne – október 2022 až marec 2023) (europa.eu)
(2) „Delay now, pay later – why SMEs must not put off investing in innovation and greening“ („Čo teraz odložíte, neskôr zaplatíte – prečo MSP nesmú odkladať investície do inovácií a ekologizácie“), oecdcogito.blog.
(3) SWD(2023) 314 final, Posúdenie vplyvu, bod 227, strana 58.
(4) Intrum 2022: Annual and Sustainability Report 2022 – Long-term credit management for a sound economy (Výročná správa a správa o udržateľnosti za rok 2022. Dlhodobé riadenie úverov pre zdravé hospodárstvo).
(5) Ako uvádza Európska komisia, v niektorých členských štátoch trvá orgánom verejnej správy v priemere 100 dní na vyrovnanie svojich faktúr, pričom vrcholy môžu výrazne prekročiť túto hodnotu: Late payment: Commission refers Italy to Court of Justice for failing to ensure suppliers are paid on time (Oneskorené platby: Komisia žaluje Taliansko na Súdnom dvore za to, že nezabezpečilo včasné platby dodávateľom).
(6) V správe Komisie o preskúmaní výkonnosti MSP sa zdôrazňuje existencia závažných nezrovnalostí vo vykonávaní súčasných pravidiel smernice o oneskorených platbách v jednotlivých členských štátoch, pričom sa zdôrazňuje, že oneskorené platby sa stávajú formou financovania s nulovými nákladmi. Dokument je dostupný na stránke: Annual Report on European SMEs 2022/2023 (Výročná správa o európskych MSP za roky 2022/2023).
(7) Late payments – update of EU rules (Oneskorené platby – aktualizácia pravidiel EÚ).
(8) TA(2023)0294.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/2101/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)