<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-114/17 P</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62017CC0114</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:309">EU:C:2018:309</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>16</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>16</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálnej advokátky – E. Sharpston – Vec C‑114/17 P</HT></P><P><HT TYPE="SC">Španielsko/Komisia</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy Generálnej Advokátky</HT></P><P><HT TYPE="UC">Eleanor Sharpston</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20180508">8. mája 2018</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: angličtina.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑114/17 P</HT></P><P>Španielske kráľovstvo</P><P>proti</P><P>Európskej komisii</P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Odvolanie</KEYWORD><KEYWORD>Pomoc na rozvoj digitálneho terestriálneho televízneho vysielania vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach Kastílie‑La Mancha</KEYWORD><KEYWORD>Podpora v prospech prevádzkovateľov terestriálnych digitálnych televíznych platforiem</KEYWORD><KEYWORD>Rozhodnutie, ktorým sa opatrenia pomoci vyhlasujú za čiastočne nezlučiteľné so spoločným trhom</KEYWORD><KEYWORD>Prijatie rozhodnutia Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie</KEYWORD><KEYWORD>Nové žalobné dôvody</KEYWORD><KEYWORD>Prispôsobenie návrhov</KEYWORD><KEYWORD>Právo dotknutého členského štátu na vypočutie pred prijatím rozhodnutia, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>V tomto odvolaní Španielsko žiada Súdny dvor, aby v celom rozsahu zrušil rozsudok Všeobecného súdu vo veci Španielsko/Komisia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Rozsudok z <DATE ISO="20161215">15. decembra 2016</DATE> [T‑808/14 (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>napadnutý rozsudok<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>), neuverejnený, <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2016:734">EU:T:2016:734</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>].</P></NOTE>, v ktorej Všeobecný súd zamietol žalobu Španielska na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2014) 6846.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Rozhodnutie Komisie K(2014) 6846 o štátnej pomoci SA.27408 (C 24/10) (ex NN 37/10, ex CP 19/09) uplatňovanej orgánmi autonómneho spoločenstva Kastília‑La Mancha na rozvoj digitálneho terestriálneho televízneho vysielania vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>rozhodnutie K(2014) 6846<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>pôvodné rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>).</P></NOTE> Na podporu svojho odvolania Španielsko tvrdí najmä to, že Komisia prijatím rozhodnutia K(2015) 7193<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Rozhodnutie Komisie K(2015) 7193 z <DATE ISO="20151020">20. októbra 2015</DATE>, ktorým sa opravujú určité chyby nachádzajúce sa v rozhodnutí Komisie (2014) 6846 (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>rozhodnutie K(2015) 7193<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>pozmeňujúce rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>). Rozhodnutie K(2014) 6846 bolo uverejnené v znení zmien a doplnení v <REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="222" PAGE.FIRST="52" DATE.PUB="2016">Ú. v. ES L 222, 2016, s. 52</REF.DOC.OJ> zo <DATE ISO="20160817">17. augusta 2016</DATE>. Pozmeňujúce rozhodnutie K(2015) 7193 nebolo samostatne uverejnené.</P></NOTE>, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie K(2014) 6846, porušila jeho právo na vypočutie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Súdny dvor tu má príležitosť rozvinúť svoju judikatúru týkajúcu sa rozsahu povinnosti Európskej komisie vypočuť dotknutý členský štát v rámci konania o preskúmaní poskytnutej štátnej pomoci skôr, ako prijme rozhodnutie, ktorým sa <HT TYPE="ITALIC">zmení a doplní</HT> jej predchádzajúce rozhodnutie týkajúce sa tej istej štátnej pomoci. Rozsudok Súdneho dvora tu môže poskytnúť užitočné usmernenia pre vec C‑56/18 P Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kossakowo<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>V tomto prípade sa zdá, že Komisia vynechala vypočutie dotknutého členského štátu pred prijatím rozhodnutia, ktoré <HT TYPE="ITALIC">nahradilo</HT> jej predchádzajúce rozhodnutie o štátnej pomoci.</P></NOTE>, prebiehajúcej pred Súdnym dvorom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Na úvod však musí Súdny dvor objasniť podmienky, za ktorých je prípustné v žalobe o neplatnosť, ktorá bola podaná proti rozhodnutiu Komisie o štátnej pomoci, uviesť tvrdenia smerujúce proti aktu, ktorým sa takéto rozhodnutie mení. Na tento účel musí Súdny dvor objasniť zmysel článkov 84 a 86 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu a vzťah medzi nimi.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="2"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></P></TI></TITLE></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rokovací poriadok Všeobecného súdu</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>V súlade s článkom 84 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu je prípustné uviesť nové dôvody počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Dotknutý hlavný účastník konania musí predložiť nové dôvody, len čo sa dozvie o týchto okolnostiach.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Článok 86 ods. 1 uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>ak je akt, ktorého zrušenie sa navrhuje, nahradený alebo zmenený iným aktom s rovnakým predmetom, žalobca môže… upraviť žalobu tak, aby prihliadala na túto novú okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>. Článok 86 ods. 2 stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>úprava žaloby sa musí vykonať samostatným podaním a v lehote podľa článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ, v ktorej možno podať návrh na zrušenie aktu, ktorý odôvodňuje úpravu žaloby<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>. Článok 86 ods. 4 vyžaduje, aby návrh na úpravu obsahoval upravené návrhy a v prípade potreby upravené dôvody a tvrdenia.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Nariadenie 2015/1589</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/1589<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Nariadenie Rady z <DATE ISO="20150713">13. júla 2015</DATE> stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="248" PAGE.FIRST="9" DATE.PUB="2015">Ú. v. ES L 248, 2015, s. 9</REF.DOC.OJ>). Odôvodnenia 17 a 18 zdôrazňujú právo dotknutého členského štátu zúčastniť sa konania a byť počas konania vypočutý.</P></NOTE> výsledkom preskúmania možnej neoprávnenej pomoci môže byť rozhodnutie o začatí formálneho vyšetrovacieho konania. Ak bolo takéto konanie začaté, bude ukončené prostredníctvom rozhodnutia podľa článku 9. V súlade s článkom 9 ods. 8 by Komisia pred prijatím rozhodnutia mala príslušnému členskému štátu poskytnúť možnosť predložiť pripomienky <HT TYPE="ITALIC">k informáciám</HT> doručeným Komisii v priebehu vyšetrovania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Článok 11, ktorý sa na takéto konanie uplatňuje na základe článku 15 ods. 3, umožňuje Komisii zrušiť akékoľvek rozhodnutie, ak informácie, ktoré boli rozhodujúcim faktorom pre toto rozhodnutie, boli nesprávne. Článok 11 vyžaduje, aby Komisia pred takým zrušením a pred prijatím nového rozhodnutia začala formálne vyšetrovanie a poskytla príslušnému členskému štátu príležitosť predložiť svoje pripomienky.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Skutkový stav a konanie pred Všeobecným súdom</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>V rokoch 2005 až 2008 prijalo Španielsko sériu opatrení s cieľom podporiť zavádzanie digitálneho terestriálneho systému pre televíznu distribúciu vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach jeho územia, najmä v Kastília‑La Mancha.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Po sťažnostiach dvoch televíznych operátorov Komisia listom z <DATE ISO="20100929">29. septembra 2010</DATE> oznámila Španielsku, že sa rozhodla začať formálne vyšetrovacie konanie vo vzťahu k týmto opatreniam. V priebehu tohto konania Komisia dostala pripomienky od zainteresovaných strán a zaslala ich Španielsku na pripomienkovanie. Španielsko predložilo svoje pripomienky pri viacerých príležitostiach.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20141001">1. októbra 2014</DATE> Komisia prijala rozhodnutie K(2014) 6846 týkajúce sa pomoci poskytnutej na území Kastílie‑La Mancha<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Taktiež prijala samostatné rozhodnutie, pokiaľ ide o zvyšok územia Španielska. Pozri rozhodnutie Komisie z <DATE ISO="20130619">19. júna 2013</DATE> o štátnej pomoci SA.28599 [C 23/2010 (ex NN 36/2010, ex CP 163/2009], ktorú priznalo Španielske kráľovstvo na účely podpory digitálneho terestriálneho televízneho vysielania vo vzdialených oblastiach a v menej obývaných oblastiach (s výnimkou Kastília‑La Mancha) (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="217" PAGE.FIRST="52" DATE.PUB="2014">Ú. v. EÚ L 217, 2014, s. 52</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>V prvom pododseku článku 1 tohto rozhodnutia sa uvádza, že pomoc poskytnutá dvom televíznym operátorom, Telecom CLM a Abertis, na modernizáciu ich prenosových centier, výstavbu nových prenosových centier a poskytovanie, prevádzku alebo údržbu digitálnych služieb v oblasti II Kastília‑La Mancha bola realizovaná Španielskom v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ a bola nezlučiteľná s vnútorným trhom. Druhý pododsek článku 1 zopakoval tento záver, pokiaľ ide o vysielač satelitných signálov spoločnosti Hispasat, v súvislosti s inštaláciou satelitných prijímačov na prenos signálov v tejto oblasti. Článok 3 ods. 1 požadoval od Španielska, aby takto definovanú pomoc od týchto troch operátorov vymáhala.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20141212">12. decembra 2014</DATE> podalo Španielsko na Všeobecnom súde žalobu o zrušenie rozhodnutia K(2014) 6846.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Vec bola zaregistrovaná pod číslom T‑808/14.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20150123">23. januára 2015</DATE> podala Hispasat na Všeobecnom súde žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia tohto rozhodnutia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Vec bola zaregistrovaná pod číslom T‑36/15.</P></NOTE> Vo svojej žiadosti tvrdila, že od Španielska alebo od miestnych orgánov nikdy nedostala žiadnu pomoc.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Medzitým sa v súvislosti s implementáciou rozhodnutia K(2014) 6846 Španielsko a Komisia nezhodli v tom, či náklady na digitálne zariadenia (nadobudnuté miestnymi orgánmi v Kastília‑La Mancha s cieľom prenosu televízneho signálu) spadajú do pôsobnosti tohto rozhodnutia, a teda aj v tom, či Španielsko bolo povinné tieto náklady od dotknutých operátorov vymáhať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20151020">20. októbra 2015</DATE> Komisia prijala rozhodnutie K(2015) 7193, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie K(2014) 6846. V úvodnej časti tohto rozhodnutia uviedla, že cieľom tejto zmeny a doplnenia bolo napraviť chyby týkajúce sa spoločnosti Hispasat. Týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim rozhodnutím bola Hispasat vylúčená z príjemcov štátnej pomoci.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Na dosiahnutie tohto výsledku Komisia zrušila článok 1 druhý odsek pôvodného rozhodnutia, vypustila odkaz na Hispasat v článku 3 ods. 1 a odstránila všetky odkazy na Hispasat z preambuly (odôvodnenia 44, 45, 108, 113, 115, 118, 130, 170 a 198 až 200).</P></NOTE> Takisto nahradila pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>poskytovanie digitálnych <HT TYPE="ITALIC">služieb</HT><QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/> v prvom pododseku článku 1 pôvodného rozhodnutia <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>poskytovaním digitálnych <HT TYPE="ITALIC">zariadení</HT><QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Listom podaným na Všeobecný súd <DATE ISO="20151223">23. decembra 2015</DATE> Španielsko predložilo v prebiehajúcom konaní vo veci T‑808/14 nový dôvod (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>nové podanie Španielska<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>). Tvrdilo, že pozmeňujúce rozhodnutie presahuje stanovený cieľ vylúčiť Hispasat z pôsobnosti pôvodného rozhodnutia a podstatne rozšírilo rozsah pomoci, ktorá sa má vymáhať, zahrnutím pomoci poskytnutej na dodávku zariadenia (32,5 milióna eur). Španielsko tvrdilo, že Komisia tým porušila zásadu právnej istoty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Komisia predložila svoje pripomienky <DATE ISO="20160128">28. januára 2016</DATE>. Uviedla, že pozmeňujúce rozhodnutie predstavuje iba opravené pôvodné rozhodnutie a neukladá Španielsku žiadne nové povinnosti. Dodala, že nové podanie Španielska je neprípustné, pretože nepresahuje argumenty, na ktoré sa Španielsko dovolávalo na podporu námietky údajného porušenia právnej istoty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Uznesením vo veci Hispasat/Komisia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Uznesenie zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160114">14. januára 2016</DATE> (<NO.CASE>T‑36/15</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2016:73">EU:T:2016:73</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Všeobecný súd rozhodol, že po zmene rozhodnutia K(2014) 6846 sa táto vec stala bezpredmetnou a že v dôsledku toho už nebolo potrebné rozhodnúť o žalobe spoločnosti Hispasat.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="4"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Napadnutý rozsudok a odvolanie</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>V napadnutom rozsudku Všeobecný súd rozhodol o nedôvodnosti všetkých žalobných dôvodov vznesených Španielskom v jeho žalobe, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o nové podanie Španielska, rozhodol, že v skutočnosti bolo namierené proti pozmeňujúcemu rozhodnutiu, a preto bolo prípustné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Body 34 až 37.</P></NOTE> Ďalej Všeobecný súd z úradnej povinnosti konštatoval, že Komisia tým, že Španielsku neumožnila predložiť pripomienky pred prijatím tohto rozhodnutia, porušila jeho právo na vypočutie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Body 41 až 46.</P></NOTE> Taktiež rozhodol, že keďže pôvodné rozhodnutie sa od začiatku vzťahovalo na pomoc na dodávku digitálnych zariadení, pozmeňujúcim rozhodnutím nebola Španielsku uložená žiadna nová povinnosť, a preto toto porušenie nemalo za následok zrušenie pozmeňujúceho rozhodnutia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Body 47 až 49.</P></NOTE> Preto odmietol dodatočný žalobný dôvod uvedený v novom podaní Španielska.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Svojím odvolaním sa Španielsko domáha, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok, zrušil rozhodnutie K(2014) 6846 a zaviazal Komisiu nahradiť trovy konania. Uvádza tri odvolacie dôvody.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Po prvé Španielsko tvrdí, že Všeobecný súd sa pri výklade článku 1 rozhodnutia K(2014) 6846 v jeho pôvodnom znení dopustil nesprávneho právneho posúdenia a tým nesprávne vyložil povahu opatrenia štátnej pomoci poskytnutej Španielskom a pojem štátnej pomoci v rámci znenia článku 107 ZFEÚ. Rovnako sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že neuviedol, že porušenie práva Španielska na vypočutie je spojené s porušením zásad riadnej správy veci verejných a právnej istoty. Po druhé sa Všeobecný súd mal dopustiť nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Španielsko nedodržalo prvú a štvrtú podmienku stanovenú v rozsudkoch Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20030724">24. júla 2003</DATE> (<NO.CASE>C‑280/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:415">EU:C:2003:415</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Po tretie mal Všeobecný súd porušiť článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ tým, že dospel k záveru, že pomoc poskytnutá Španielskom je nezlučiteľná s vnútorným trhom z dôvodu, že tento členský štát v rámci televíznej distribúcie uprednostnil terestriálnu technológiu pred satelitnou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Komisia žiada Súdny dvor, aby odvolanie zamietol. Konkrétne tvrdí, že aj keby Súdny dvor vyhovel prvému odvolaciemu dôvodu, mohlo by to viesť nanajvýš k zrušeniu pozmeňujúceho rozhodnutia, zatiaľ čo odvolanie smeruje k zrušeniu pôvodného rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Na pojednávaní konanom <DATE ISO="20180307">7. marca 2018</DATE> predniesli Španielsko a Komisia ústne pripomienky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Na žiadosť Súdneho dvora sa v týchto návrhoch obmedzím na preskúmanie prvého odvolacieho dôvodu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Posúdenie</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O prípustnosti prvého odvolacieho dôvodu</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Z bežného pochopenia prvého odvolacieho dôvodu vyplýva, že jeho predmetom je pôvodné rozhodnutie. Spochybňuje výklad článku 1 tohto rozhodnutia v znení predchádzajúcom prijatiu pozmeňujúceho rozhodnutia, ktorý prijal Všeobecný súd. Tvrdenia predložené na podporu prvého odvolacieho dôvodu však spochybňujú zistenia Všeobecného súdu týkajúce sa dodržania pravidiel postupu použitého na prijatie <HT TYPE="ITALIC">pozmeňujúceho</HT> rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Žaloba, ktorú podalo Španielsko na Všeobecnom súde, predchádzala <HT TYPE="ITALIC">pozmeňujúcemu</HT> rozhodnutiu a mohla byť podaná iba proti <HT TYPE="ITALIC">pôvodnému</HT> rozhodnutiu. Návrhy v odvolaní výslovne uvádzajú zrušenie napadnutého rozsudku a <HT TYPE="ITALIC">pôvodného</HT> rozhodnutia, ale nie pozmeňujúceho rozhodnutia. Na pojednávaní právny zástupca Španielska tvrdil, že Španielsko predložením nového žalobného dôvodu požadovalo rozšíriť predmet konania s cieľom dosiahnuť zrušenie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>pôvodného rozhodnutia v znení zmien a doplnení<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Za týchto okolností na úvod preskúmam, či pozmeňujúce rozhodnutie spadá do pôsobnosti prebiehajúceho konania, a teda či má Súdny dvor právomoc preskúmať tvrdenia Španielska týkajúce sa tohto rozhodnutia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Vzhľadom na to, že ide o otázku verejného poriadku, Súdny dvor by túto otázku mal preskúmať <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT> napriek tomu, že na ňu žiadny z účastníkov konania neupozornil [pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151112">12. novembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Elitaliana/Eulex Kosovo</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑439/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:753">EU:C:2015:753</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150226">26. februára 2015</DATE>, <NAME.CASE>Planet/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑564/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:124">EU:C:2015:124</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)].</P></NOTE></TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O tom, či sa predmet konania vzťahuje ipso facto na pozmeňujúce rozhodnutie od dátumu jeho prijatia</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Je možné tvrdiť, že predmet konania sa <HT TYPE="ITALIC">ipso facto</HT> vzťahoval na pozmeňujúce rozhodnutie odo dňa jeho prijatia?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Komisia tvrdí, že účinky pozmeňujúceho rozhodnutia nepresahujú jednoduchú opravu administratívnych chýb a zjavných nepresností v pôvodnom rozhodnutí.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Ak by mala Komisia pravdu, pozmeňujúce rozhodnutie by bolo zbavené akýchkoľvek autonómnych právnych účinkov a nešlo by o rozhodnutie, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>ktoré zakladá právne účinky voči tretím stranám<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/> v zmysle článku 263 ZFEÚ. Preto by nemohlo podliehať samostatnej žalobe o neplatnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že ak by to tak bolo, pozmeňujúce rozhodnutie by sa mohlo na účely žaloby o neplatnosť považovať za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>jednotné<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/> s pôvodným rozhodnutím, a teda by s ním predstavovalo nedeliteľný celok. Žaloba Španielska a jeho odvolanie by sa mohli skutočne považovať za smerujúce <HT TYPE="ITALIC">ipso facto</HT> proti pôvodnému rozhodnutiu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>v znení opravy<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/> bez toho, aby bolo potrebné upraviť pôvodné návrhy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Hoci niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy skutočne predstavujú jednoduché opravy textu pôvodného rozhodnutia,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Odôvodnenia 98, 131, 132, 146 a 165 upravujú krížové odkazy uvedené v texte.</P></NOTE> pri iných sa javí, že idú nad tento rámec a ovplyvňujú podstatu tohto rozhodnutia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>V tomto bode sa účastníci konania zásadne nezhodujú. Správny výklad sporného rozhodnutia je právnou otázkou. Argument, ktorým Španielsko spochybňuje výklad článku 1 pôvodného rozhodnutia ponechaného Všeobecným súdom, je teda v štádiu odvolania prípustný [pozri v tomto zmysle rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151006">6. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Andersen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑303/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:647">EU:C:2015:647</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0074">74</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)].</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>To je nepochybne prípad vynechania všetkých odkazov na Hispasat. Výsledkom tejto zmeny a doplnenia bolo vylúčiť Hispasat z kategórie príjemcov spornej štátnej pomoci.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>V pôvodnom rozhodnutí sa Komisia namiesto toho, aby zadefinovala potenciálnych príjemcov všeobecným spôsobom a abstraktne, rozhodla pre identifikáciu všetkých skutočných príjemcov. Vylúčenie spoločnosti Hispasat z tejto kategórie má zjavné dôsledky na právnu situáciu nielen v Španielsku, keďže ovplyvňuje rozsah jej povinnosti vymáhať poskytnutú pomoc, ale aj príjemcu, ktorého sa pôvodné rozhodnutie týkalo priamo a individuálne, zatiaľ čo pozmeňujúce rozhodnutie nie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Nahradenie výrazu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>služby<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/> v článku 1 prvom odseku pôvodného rozhodnutia výrazom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>vybavenie<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/> prirodzene ovplyvňuje aj podstatu pôvodného rozhodnutia. Prinajmenšom sa tieto pojmy nezdajú byť synonymami.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Forma</HT> pozmeňujúceho rozhodnutia navodzuje dojem, že jeho obsah nie je obmedzený len na opravy. Na pojednávaní právny zástupca Komisie vysvetlil, že pozmeňujúce rozhodnutie bolo prijaté kolégiom komisárov. Vysvetlil, že tento postup sa uplatňuje vtedy, keď Komisia prijíma podstatné rozhodnutia o štátnej pomoci, zatiaľ čo generálny tajomník Komisie prijíma čisto opravujúce rozhodnutia. Pripustil, že voľba konania bola v tomto prípade motivovaná skutočnosťou, že pozmeňujúce rozhodnutie podstatne obmedzilo pôsobnosť pôvodného rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Nakoniec, či a do akej miery predstavuje nahradenie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>služieb<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/> za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>vybavenie<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/> podstatnú zmenu rozsahu povinnosti Španielska vymáhať poskytnutú pomoc, možno zistiť iba porovnaním pôvodného a zmeneného znenia článku 1 v spojení s dôvodmi, ktoré uviedla Komisia v každom z rozhodnutí. Pozmeňujúce rozhodnutie však neuvádza žiadne dôvody, na základe čoho je taká analýza (s výnimkou pokiaľ ide o Hispasat) takmer nemožná.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>K tejto otázke sa vrátim v bodoch 67 až 69 nižšie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Celkovo sa zdá pravdepodobné, že pozmeňujúce rozhodnutie prinieslo autonómne právne účinky podstatne ovplyvňujúce právne postavenie Španielska v porovnaní s jeho postavením v čase pôvodného rozhodnutia. Ak by to tak bolo, pozmeňujúce rozhodnutie by predstavovalo právny akt, ktorý by mohol podliehať samostatnej žalobe o neplatnosť. Ak malo Španielsko záujem rozšíriť rozsah svojej pôvodnej žaloby tak, aby zahŕňala aj pozmeňujúce rozhodnutie, bolo potrebné túto žalobu formálne upraviť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Teraz preskúmam, či sa to Španielsku novým podaním na Všeobecnom súde podarilo.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Rozšírilo Španielsko účinne rozsah svojej žaloby?</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Článok 76 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu ukladá žalobcovi, aby vo svojej žalobe uviedol predmet konania. Zásadne nie je dovolené, aby účastník konania tento predmet upravoval v priebehu konania; a meritum žaloby vo veci samej sa musí preskúmať iba s ohľadom na tvrdenia obsiahnuté v návrhu na začatie konania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101111">11. novembra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Portugalsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑543/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:669">EU:C:2010:669</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Články 84 a 86 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu stanovujú dve výnimky z tohto pravidla. Článok 84 sa uplatňuje, ak v priebehu konania vyšli najavo nové právne alebo skutkové okolnosti. Článok 86 má významne užšiu pôsobnosť: možno sa ho dovolávať len vtedy, ak <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>nová okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/> spočíva v nahradení alebo zmene sporného aktu iným aktom s rovnakým predmetom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Zatiaľ čo článok 84 umožňuje žalobcovi iba uviesť nové dôvody (spolu s tvrdeniami a dôkazmi v ich prospech), článok 86 je ešte ďalekosiahlejší: umožňuje tejto strane upraviť tiež predmet návrhu s cieľom napadnúť nový akt v prebiehajúcom konaní.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Odôvodnenie článku 86 je dvojaké: po prvé by nebolo v záujme riadneho výkonu spravodlivosti a požiadaviek procesnej hospodárnosti uložiť žalobcovi, aby podal novú žalobu na Súdny dvor, čím by inicioval samostatné konanie; na druhej strane by bolo nespravodlivé, keby autor napadnutého aktu (v tomto prípade Komisia) mohol zmeniť akt napadnutý pred Súdnym dvorom alebo nahradiť ho iným s cieľom znemožniť konanie [pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19820303">3. marca 1982</DATE>, <NAME.CASE>Alphasteel/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>14/81</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1982:76">EU:C:1982:76</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0008">8</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19880714">14. júla 1988</DATE>, <NAME.CASE>Stahlwerke Peine‑Salzgitter/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>103/85</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1988:398">EU:C:1988:398</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0011">11</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)]. Článok 86 predstavuje kodifikáciu judikatúry nedávno rozvinutej v rámci sporov týkajúcich sa reštriktívnych opatrení prijatých Radou a Komisiou v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie. Ako príklad tejto judikatúry pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151006">6. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Chyzh a i./Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑276/12</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2015:748">EU:T:2015:748</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Prijatie článku 86 Rokovacieho poriadku v roku 2015 znamenalo zvýšenie požadovanej úrovne formálnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Judikatúra predchádzajúca tomuto ustanoveniu, citovaná v predchádzajúcej poznámke pod čiarou, nevyžadovala veľa z pohľadu formy. Napríklad žiadateľ mohol zmeniť a doplniť svoju žalobu na pojednávaní. Pozri napríklad rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130906">6. septembra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Iran Insurance/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑12/11</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2013:401">EU:T:2013:401</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150512">12. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>Ternavsky/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑163/12</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2015:271">EU:T:2015:271</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171005">5. októbra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Ben Ali/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑149/15</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2017:693">EU:T:2017:693</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Preto odsek 2 a odsek 4 článku 86 výslovne vyžadujú, aby takáto úprava musela byť vykonaná prostredníctvom písomného podania obsahujúceho <HT TYPE="ITALIC">upravené návrhy</HT>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Formálne požiadavky stanovené v článku 86 sa samozrejme neuplatňujú samy osebe: sú určené na zabezpečenie kontradiktórnosti konania a riadneho výkonu spravodlivosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171109">9. novembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>HX/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑423/16 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:848">EU:C:2017:848</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Predloženie procesného dokumentu počas konania pred Všeobecným súdom s cieľom upraviť žalobu je rovnocenné podaniu žaloby o neplatnosť prostredníctvom žaloby.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19820303">3. marca 1982</DATE>, <NAME.CASE>Alphasteel/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>14/81</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1982:76">EU:C:1982:76</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0008">8</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Ako príklad veci, v ktorej Všeobecný súd aplikoval uvedenú judikatúru, pozri tiež: uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160718">18. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>Arbuzov/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑195/16</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2016:445">EU:T:2016:445</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE> Z toho vyplýva, že sa ustálená judikatúra stanovujúca požiadavky týkajúce sa formy a obsahu takejto žaloby uplatňuje analogicky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že návrh na úpravu musí najmä jednoznačne a dostatočne jasným a presným spôsobom vymedziť predmet konania, základné právne a skutkové okolnosti, na ktorých je prípad postavený, a návrhy tak, aby Súdny dvor nerozhodol <HT TYPE="ITALIC">ultra petita</HT> alebo aby nevynechal žiaden žalobný dôvod.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Pozri analogicky rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100615">15. júna 2010</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Španielsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑211/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:340">EU:C:2010:340</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171114">14. novembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>British Airways/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑122/16 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:861">EU:C:2017:861</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0066">66</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Naopak, podanie obsahujúce nové žalobné dôvody alebo tvrdenia, ktoré nespĺňajú všetky požiadavky uvedené v článku 86 alebo v citovanej judikatúre, nepostačuje na efektívnu úpravu predmetu konania. Nevytvára právne účinky nad rámec tých, ktoré sú uvedené v článku 84, vznesením nových bodov alebo tvrdení týkajúcich sa <HT TYPE="ITALIC">rovnakého predmetu</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Článok 86 sa v tomto ohľade uplatňuje ako <HT TYPE="ITALIC">lex specialis</HT> k článku 84: ak sa účastník konania usiluje ísť ďalej a upraviť rozsah sporu počas konania, musí splniť prísnejšie podmienky stanovené v článku 86.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci o niečo viac ako rok po prijatí pôvodného rozhodnutia a zatiaľ čo konanie o neplatnosti vedené proti tomuto rozhodnutiu prebiehalo, Komisia prijala akt, ktorým sa toto rozhodnutie zmenilo a doplnilo [rozhodnutie K(2015) 7193]. Španielsko na základe toho predložilo nové podanie na Všeobecnom súde.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Je nesporné, že predmet pozmeňujúceho rozhodnutia bol rovnaký ako predmet pôvodného rozhodnutia (štátna pomoc SA.27408). Z toho vyplýva, že článok 86 bol uplatniteľný.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Článok 86 nadobudol účinnosť <DATE ISO="20150424">24. apríla 2015</DATE>, a preto je relevantný pre posúdenie účinkov nového podania Španielska z <DATE ISO="20151223">23. decembra 2015</DATE>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Všeobecný súd bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia konštatoval, že počnúc novým podaním Španielska spochybňujúcim <HT TYPE="ITALIC">pozmeňujúce</HT> rozhodnutie, bol nový dôvod v ňom obsiahnutý prípustný.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Body 36 na konci a 37 napadnutého rozsudku.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Nerozumiem a ani neprijímam logiku, ktorú uplatnil Všeobecný súd.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Formulácia nového podania Španielska naznačuje, že Španielsko <HT TYPE="ITALIC">nemalo v úmysle</HT> napadnúť pozmeňujúce rozhodnutie, aj keď sa naň vzťahovali niektoré z argumentov, ktoré v nich boli uvedené. V poslednom bode svojho nového podania Španielsko výslovne potvrdilo svoj pôvodný návrh, t. j. zrušenie <HT TYPE="ITALIC">pôvodného</HT> rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Zdá sa, že odvolanie potvrdzuje tento záver: i) prvý odvolací dôvod sa týka výkladu <HT TYPE="ITALIC">pôvodného rozhodnutia vo svojom znení pred zmenou a doplnením</HT> a ii) návrh výslovne odkazuje na zrušenie <HT TYPE="ITALIC">pôvodného</HT> rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Preto si nemyslím, že by Všeobecný súd mohol platne vyložiť a preklasifikovať nové podanie Španielska tak, že v skutočnosti smeruje k zrušeniu <HT TYPE="ITALIC">pozmeňujúceho</HT> rozhodnutia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20051213">13. decembra 2005</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑78/03 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:761">EU:C:2005:761</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Existenciu žaloby o neplatnosť, ako aj návrhu, ktorý smeruje k úprave jej rozsahu, nemožno nikdy predpokladať a do úvahy možno zobrať len výslovne stanovenú formu podania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19650708">8. júla 1965</DATE>, <NAME.CASE>Krawczynski/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>83/63</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1965:70">EU:C:1965:70</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0002">2</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Podstata žaloby musí byť preskúmaná výlučne s odkazom na návrh v žalobe alebo na návrh, ktorého cieľom je upraviť ju.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19790925">25. septembra 1979</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Francúzsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>232/78</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1979:215">EU:C:1979:215</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0003">3</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Žaloba, ktorá neobsahuje žiaden návrh, je neprípustná.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150212">12. februára 2015</DATE>, <NAME.CASE>Meister/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑327/14 P</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:99">EU:C:2015:99</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0016">16</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Odmietam návrh právneho zástupcu Španielska, ktorý predniesol na pojednávaní, že takýto prístup predstavuje nadmernú úroveň formálnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Ďalej si nemyslím, že Všeobecný súd bol povinný požiadať Španielsko, aby objasnilo, či malo v úmysle napadnúť pozmeňujúce rozhodnutie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Na rozdiel od veci HX/Rada (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171109">9. novembra 2017</DATE>, <NO.CASE>C‑423/16 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:848">EU:C:2017:848</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Skutkové okolnosti tohto prípadu však boli dosť odlišné. Právny zástupca spoločnosti HX sa až na pojednávaní dozvedel o existencii aktu (so všeobecnou platnosťou), ktorý upravuje akt napadnutý jeho žalobou. Spoliehal sa na to (v znení rokovacieho poriadku, ktorý zodpovedá jazyku veci, ktorý však bol v použitej terminológii nepresný), že žiadne písomné vyhlásenie nebolo potrebné na úpravu žaloby, a preto zabudol písomne <HT TYPE="ITALIC">potvrdiť</HT> svoj záujem ju upraviť, vyjadrený skôr na tomto pojednávaní. Súdny dvor rozhodol, že Všeobecný súd bol povinný informovať žalobcu o jeho omyle a umožniť mu ho napraviť.</P></NOTE> Na základe skutkových okolností veci by to znamenalo vyzvať Španielsko na doplnenie podstatnej časti jeho žaloby o neplatnosť v rozpore s lehotou stanovenou v článku 263 ZFEÚ.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Pozmeňujúce rozhodnutie bolo prijaté <DATE ISO="20151020">20. októbra 2015</DATE>. Španielsko predložilo svoje nové podanie <DATE ISO="20151223">23. decembra 2015</DATE>, t. j. počas vianočnej prestávky Všeobecného súdu. Lehota teda uplynula predtým, ako Všeobecný súd mohol vôbec začať svoju činnosť začiatkom januára 2016.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Judikatúra citovaná v bodoch 45, 46 až 55 vyššie neposkytuje presvedčivé dôvody zníženia požiadaviek na prípustnosť. Ak sa, obdobne ako v prejednávanej veci, oznamuje individuálne rozhodnutie adresované členskému štátu, ten musí znášať dôsledky toho, ak v stanovenej lehote neupraví návrhy týkajúce sa tohto rozhodnutia v konaní pred Všeobecným súdom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Vo svojich návrhoch vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Spliethoff's Bevrachtingskantoor/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑635/16 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:28">EU:C:2018:28</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0067">67</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) generálna advokátka Kokott dospela k záveru, že na základe základného práva na účinnú súdnu ochranu je možné rozsah žaloby o neplatnosť vykladať extenzívne. Skutkové okolnosti sú tu rôzne a tohto práva na zmiernenie účinkov článku 86 sa v tejto veci nemožno dovolávať.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že Španielsko napriek predloženiu nového podania, predmet konania nerozšírilo.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Návrhy týkajúce sa prípustnosti prvého odvolacieho dôvodu</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Z vyššie uvedeného vyplýva, že pozmeňujúce rozhodnutie nepatrí do pôsobnosti tohto konania. Snahou prvého odvolacieho dôvodu týkajúceho sa tohto rozhodnutia je preto snaha o rozšírenie predmetu sporu. V súlade s článkom 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora je to v štádiu odvolania neprípustné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100921">21. septembra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Švédsko a i./API a Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑514/07 P, C‑528/07 P a C‑532/07 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:541">EU:C:2010:541</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0125">125</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0126">126</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol prvý odvolací dôvod. Ďalej navrhujem, aby Súdny dvor dospel k záveru, že rozšírením rozsahu sporu, ktorý mu bol predložený na základe nového podania Španielska, Všeobecný súd nesprávne vyložil tvrdenia predložené Španielskom a v dôsledku toho sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia rozhodnutím <HT TYPE="ITALIC">ultra petita</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131210">10. decembra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Írsko a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑272/12 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:812">EU:C:2013:812</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Keďže Všeobecný súd zamietol tieto tvrdenia vo veci samej, táto chyba nemala vplyv na výsledok sporu, ktorý mu bol predložený. Z tohto dôvodu nie je nevyhnutné, aby bol napadnutý rozsudok na tomto základe zrušený.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="9"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O podstate prvého odvolacieho dôvodu</HT></HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Právomoc Komisie prijať pozmeňujúce rozhodnutie a jej povinnosť odôvodnenia</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Ak Súdny dvor nesúhlasí s uvedenou analýzou, bude musieť posúdiť zákonnosť napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom sa týka doplňujúceho rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti navrhujem, aby Súdny dvor z vlastného podnetu preskúmal dve základné otázky. Po prvé, mala Komisia právomoc prijať pozmeňujúce rozhodnutie? Po druhé, splnila si Komisia svoju povinnosť toto rozhodnutie odôvodniť?<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Obe tieto otázky predstavujú otázky verejného poriadku. Súdny dvor by si tieto otázky mal položiť a v prípade nevyhnutnosti aj sankcionovať z úradnej moci [pozri, pokiaľ ide o právomoc autora sporného aktu, rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20000713">13. júla 2000</DATE>, <NAME.CASE>Salzgitter/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑210/98 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:397">EU:C:2000:397</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra), a pokiaľ ide o povinnosť odôvodnenia, rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20091202">2. decembra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Írsko a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑89/08 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:742">EU:C:2009:742</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra)].</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Po prvé Všeobecný súd rozhodol, že Komisia mala právomoc prijať toto rozhodnutie na základe článku 108 ods. 2 ZFEÚ.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Pozri bod 40 napadnutého rozsudku.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Súhlasím s týmto záverom. Na základe článku 108 ods. 2 ZFEÚ má Komisia právomoc nielen <HT TYPE="ITALIC">opraviť</HT> rozhodnutia, ktoré prijala podľa článku 9 nariadenia 2015/1589, ako to často robí bez toho, aby bola táto zásada napadnutá, ale aj takéto rozhodnutie podľa článku 11 tohto nariadenia <HT TYPE="ITALIC">zrušiť</HT>. Takisto má právomoc podstatne <HT TYPE="ITALIC">zmeniť</HT> takéto rozhodnutia, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov stanovených v uvedených ustanoveniach Zmluvy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Komisia môže mať legitímny dôvod, aby tak urobila, obzvlášť s cieľom zohľadniť vývoj judikatúry súdov EÚ alebo opraviť svoje vlastné chyby,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Pozri v tomto zmysle HEIDENHAIN, M.: <HT TYPE="ITALIC">European State Aid Law Handbook</HT>. München:Beck/Oxford:Hart, 2010, kapitola 31, bod 58.</P></NOTE> ako sa zdá, že je v prejednávanej veci. Z tohto hľadiska je článok 11 len špecifickým vyjadrením právomocí prenesených na Komisiu Zmluvou tak, aby zabezpečila správne a účinné uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Tento cieľ je jasne definovaný v odôvodnení 21 nariadenia 2015/1589.</P></NOTE> a preto sa nesmie interpretovať <HT TYPE="ITALIC">a contrario</HT> ako vymedzenie týchto právomocí na jediný výslovne uvedený prípad (zrušenie).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Nič v Zmluve nenaznačuje, že právomoc Komisie je obmedzená na rozhodnutia, ktoré sú pre členské štáty priaznivé. Preto nie je podstatné, či pozmeňujúce rozhodnutie bolo pre Španielsko priaznivé, ako tvrdí Komisia, alebo či pre tento členský štát zaviedla nové povinnosti, ako tvrdí členský štát.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Po druhé, zatiaľ čo Všeobecný súd v tejto súvislosti neprijal žiaden záver, chcela by som poznamenať, že pozmeňujúce rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie, pokiaľ ide o jeho prijatie. Pre Súdny dvor je preto takmer nemožné preskúmať predovšetkým povahu pozmeňujúceho rozhodnutia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Pozri bod 37 vyššie.</P></NOTE> a jeho právne účinky,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Pozri bod 80 nižšie.</P></NOTE> ako aj overiť, či Španielsko dostalo príležitosť vyjadriť sa – pred jeho prijatím – ku všetkým relevantným informáciám, z ktorých rozhodnutie vychádzalo.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Pozri body 86 až 89 nižšie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Preto takáto neexistencia odôvodnenia v pozmeňujúcom rozhodnutí bráni riadnemu súdnemu preskúmaniu jeho zákonnosti, a tým zjavne porušuje článok 296 ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Z toho vyvodzujem, že pozmeňujúce rozhodnutie je poznačené zjavným porušením povinnosti odôvodnenia zo strany Komisie, čo predstavuje podstatnú procesnú požiadavku. Toto porušenie môže samo osebe mať za následok jeho zrušenie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19940517">17. mája 1994</DATE>, <NAME.CASE>Francúzsko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑41/93</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1994:196">EU:C:1994:196</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Tým, že Všeobecný súd nedospel k tomuto záveru, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia. Preto by jeho rozsudok mal byť vzhľadom na pozmeňujúce rozhodnutie zrušený.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Ak by sa Súdny dvor nedržal tohto návrhu, v takom prípade bude povinný preskúmať konkrétne tvrdenia, ktoré Španielsko uvádza v rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu. Tie budem teraz analyzovať nižšie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Článok 107 ZFEÚ a zásada právnej istoty</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Porozumela som tomu tak, že Španielsko tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyložil článok 1 pôvodného rozhodnutia. V dôsledku toho údajne neuviedol, že Komisia tým, že prijala rozhodnutie o uložení dodatočných povinností Španielsku, porušila samotnú podstatu štátnej pomoci poskytnutej týmto členským štátom, nesprávne uplatnila pojem štátnej pomoci v zmysle článku 107 ZFEÚ a porušila zásadu právnej istoty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Podstata údajnej protiprávnosti je pre mňa úplne nejasná. Španielsko nepredložilo žiadne argumenty na podporu svojho tvrdenia. Nevysvetľuje, ktorý prvok článku 107 ZFEÚ bol údajne porušený a akým spôsobom. To isté platí o tvrdení týkajúcom sa údajného porušenia zásady právnej istoty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Z ustálenej judikatúry vyplýva, že takéto tvrdenia sú neprípustné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P>Pozri bod 46 vyššie a citovanú judikatúru.</P></NOTE> Preto navrhujem, aby ich Súdny dvor v celosti zamietol.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Či malo Španielsko právo na vypočutie pred prijatím pozmeňujúceho rozhodnutia</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Zo spisu z konania pred Súdnym dvorom vyplýva, že Komisia prijala pozmeňujúce rozhodnutie o čosi viac ako rok po dátume prijatia pôvodného rozhodnutia. Pozmeňujúcemu rozhodnutiu zjavne nepredchádzalo žiadne rozhodnutie o začatí alebo opätovnom začatí formálneho vyšetrovacieho konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>Na jednej strane je nesporné, že Španielsku bola poskytnutá možnosť predložiť pripomienky týkajúce sa všetkých prvkov správneho spisu Komisie pred prijatím pôvodného rozhodnutia. Na druhej strane zo spisu vyplýva, že Španielsku takáto možnosť nebola poskytnutá v období medzi prijatím pôvodného rozhodnutia a oznámením pozmeňujúceho rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>Španielsko tvrdí, že zavedením pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>poskytovanie digitálnych zariadení<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/> do článku 1 pôvodného rozhodnutia, pozmeňujúce rozhodnutie rozšírilo rozsah vymáhanej pomoci, a tým uložilo Španielsku nové povinnosti. Keďže Komisia neposkytla Španielsku príležitosť vyjadriť sa pred prijatím tohto rozhodnutia, došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu. Komisia tvrdí, že Všeobecný súd vo svetle odôvodnení 118 a 197 pôvodného rozhodnutia správne konštatoval, že pomoc poskytnutá na poskytovanie digitálnych zariadení už bola zahrnutá do jeho pôsobnosti a že pozmeňujúce rozhodnutie teda neukladá žiadnu novú povinnosť. Keďže článok 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P><REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="083" PAGE.FIRST="389" DATE.PUB="2010">Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 389</REF.DOC.OJ> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>).</P></NOTE> stanovuje právo na vypočutie len vtedy, ak sa akt nepriaznivo dotýka práv jednotlivca, a keďže pozmeňujúce rozhodnutie bolo pre Španielsko priaznivé, Španielsko žiadne takéto právo nemá.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>Postupne preskúmam i) či za týchto okolností <HT TYPE="ITALIC">malo</HT> Španielsko právo na vypočutie, ii) ak áno, či Komisia toto právo <HT TYPE="ITALIC">rešpektovala</HT>, a iii) aké sú <HT TYPE="ITALIC">dôsledky možného porušenia</HT> tohto práva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>Z ustálenej judikatúry vyplýva, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>dodržiavanie práva na vypočutie v každom konaní vedenom proti osobe, ktoré môže viesť k <HT TYPE="ITALIC">aktu nepriaznivo sa dotýkajúcemu</HT> jej právneho postavenia, je základnou zásadou práva Spoločenstva, ktorú treba zabezpečiť a to <HT TYPE="ITALIC">aj pri úplnom nedostatku procesno‑právnej úpravy</HT><QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19940629">29. júna 1994</DATE>, <NAME.CASE>Fiskano/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑135/92</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1994:267">EU:C:1994:267</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra) (kurzívu zvýraznila generálna advokátka).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>Ak existuje reálna pochybnosť o tom, či sa nejaký akt môže v rámci postupu preskúmania štátnej pomoci nepriaznivo dotknúť príslušného členského štátu, Komisia by mu mala dať príležitosť byť vypočutý, aj keď len z dôvodu opatrnosti. Postup vymáhania protiprávnej štátnej pomoci je založený na zásade spolupráce v dobrej viere medzi dotknutým členským štátom a Komisiou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071018">18. októbra 2007</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Francúzsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑441/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:616">EU:C:2007:616</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Ak má rozhodnutie, ktoré má Komisia v úmysle prijať, vplyv na rozsah povinnosti členského štátu vymáhať spornú štátnu pomoc, Komisia by mala <HT TYPE="ITALIC">a fortiori</HT> dať tomuto členskému štátu možnosť vyjadriť sa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT>Keďže pozmeňujúce rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie, je ťažké zistiť, či bolo toto rozhodnutie priaznivé pre Španielsko, alebo či mu uložilo nové povinnosti. Ak, ako tvrdí Komisia, zmena článku 1 nemala vplyv na rozsah tejto pomoci, je oprávnené pýtať sa, prečo sa Komisia obťažovala meniť ho.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>V každom prípade som po úvahe už dospela k záveru, že pozmeňujúce rozhodnutie sa pravdepodobne dotklo právneho postavenia Španielska.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P>Pozri bod 38 vyššie.</P></NOTE> a teda predstavuje napadnuteľný akt podľa článku 263 ZFEÚ. Keďže týmto rozhodnutím Komisia posúdila opatrenia prijaté Španielskom ako protiprávnu štátnu pomoc, toto rozhodnutie sa nepriaznivo dotklo Španielska.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0053"><P>Ak by Komisia <HT TYPE="ITALIC">zrušila</HT> pôvodné rozhodnutie a <HT TYPE="ITALIC">nahradila</HT> ho novým, bolo by to zrejmé na prvý pohľad. To, že Komisia vybrala inú metódu a <HT TYPE="ITALIC">zmenila</HT> pôvodné rozhodnutie s cieľom dospieť k rovnakému výsledku, nemôže ovplyvniť klasifikáciu pozmeňujúceho rozhodnutia ako aktu nepriaznivo sa dotýkajúceho Španielska.</P></NOTE> Taktiež som upriamila pozornosť na skutočnosť, že <HT TYPE="ITALIC">konanie</HT> uplatnené interne v rámci Komisie na prijatie pozmeňujúceho rozhodnutia bolo rovnaké, aké sa uplatňuje na prijímanie podstatných rozhodnutí o štátnej pomoci, <HT TYPE="ITALIC">a nešlo</HT> o jednoduché administratívne konanie určené na opravu jednoduchých úradných chýb.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0054"><P>Pozri bod 36 vyššie.</P></NOTE> Nakoniec toto rozhodnutie bolo spôsobilé ovplyvniť rozsah povinnosti Španielska vymáhať poskytnutú pomoc, pokiaľ ide o Hispasat.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, ako správne uviedol Všeobecný súd, že Španielsko bolo v zásade oprávnené byť vypočuté skôr, ako Komisia prijala pozmeňujúce rozhodnutie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Rešpektovala Komisia právo Španielska na vypočutie?</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>Prijatie pozmeňujúceho rozhodnutia nemožno posudzovať samostatne. Predstavuje posledný bod v konaní, ktoré sa začalo listom Komisie o začatí formálneho vyšetrovacieho konania a ktoré nasledovalo (po tomto vyšetrovaní) po prijatí pôvodného rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>Účel konania, ktorým je zabezpečená úplná ochrana práva na vypočutie, je splnený, ak dotknutá osoba mala vedomie o relevantných prvkoch správneho spisu <HT TYPE="ITALIC">v akomkoľvek štádiu</HT> konania predchádzajúceho prijatiu sporného aktu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0055"><P>Pozri v tomto zmysle návrhy, <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>ktoré predniesol generálny advokát Cosmas vo veci Nemecko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑288/96</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:239">EU:C:1999:239</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Hneď, ako je takáto možnosť tomuto účastníkovi konania poskytnutá, jeho právo na vypočutie, je takpovediac <HT TYPE="ITALIC">vyčerpané</HT>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85.</NO.P><TXT>Obzvlášť v kontexte postupov preskúmania štátnej pomoci, ak Komisia poskytla príslušnému členskému štátu možnosť vyjadriť sa ku všetkým <HT TYPE="ITALIC">skutočnostiam, na ktorých je jej rozhodnutie založené</HT>,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0056"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111115">15. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Komisia a Španielsko/Vláda Gibraltaru a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie</NAME.CASE> [<NO.CASE>C‑106/09 P a C‑107/09 P</NO.CASE>, (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>Gibraltar<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>), <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:732">EU:C:2011:732</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0173">173</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0174">174</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>], a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101216">16. decembra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Holandsko a NOS/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑231/06 a T‑237/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2010:525">EU:T:2010:525</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež HANCHER, L., SALERNO, F. M., SCHÜTTE, M.: The different stages in the State aid procedure. In: <HT TYPE="ITALIC">State aid law of the European Union</HT>. Oxford University Press, 2016, s. 372.</P></NOTE> nie je povinná pred prijatím rozhodnutia informovať tento členský štát o právnom posúdení, ktoré má v úmysle vykonať,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0057"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111124">24. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Taliansko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑458/09 P</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:769">EU:C:2011:769</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a Gibraltar (bod 177).</P></NOTE> vypočuť si jeho názor na takéto posúdenie,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0058"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19990121">21. januára 1999</DATE>, <NAME.CASE>Neue Maxhütte Stahlwerke a Lech‑Stahlwerke/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑129/95, T‑2/96 a T‑97/96</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:1999:7">EU:T:1999:7</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0230">230</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0231">231</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> alebo ho informovať, že toto rozhodnutie je bezprostredné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0059"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040708">8. júla 2004</DATE>, <NAME.CASE>Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑198/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2004:222">EU:T:2004:222</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0156">156</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Podobne nie je pred prijatím pozmeňujúceho alebo doplňujúceho rozhodnutia Komisia povinná zopakovať všetky štádiá postupu uvedeného v nariadení 2015/1589<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0060"><P>Pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19981112">12. novembra 1998</DATE>, <NAME.CASE>Španielsko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑415/96</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1998:533">EU:C:1998:533</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). V závislosti od právnych účinkov zmien, ktoré obsahuje nové rozhodnutie, je možné upustiť od začatia konania vo veci formálneho zisťovania. Pozri v tomto zmysle HEIDENHAIN, M.: c. d., kapitola 31, bod 58.</P></NOTE> a v tomto kontexte predložiť spis dotknutému členskému štátu na pripomienkovanie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0061"><P>Takáto povinnosť by v zásade existovala v prípade, ak by sa pôvodné rozhodnutie zakladalo na nesprávnych informáciách (v takom prípade by Komisia najprv mala doplniť správny spis vykonaním dodatočného vyšetrovania podľa článku 11 tohto nariadenia) alebo ak by došlo k ďalšiemu vývoju právneho rámca od doby predloženia takýchto pripomienok [pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080508">8. mája 2008</DATE>, <NAME.CASE>Ferriere Nord/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑49/05 P</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:259">EU:C:2008:259</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0068">68</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0071">71</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)].</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86.</NO.P><TXT>Konanie v tejto veci nerozptýlilo pochybnosti, pokiaľ ide o to, či sa Komisia pri prijímaní pozmeňujúceho rozhodnutia opierala o nové alebo dodatočné skutočnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87.</NO.P><TXT>Ak je pravdivé tvrdenie Komisie, že pozmeňujúce rozhodnutie bolo založené – nad rámec skutočností obsiahnutých v správnom spise v čase prijatia pôvodného rozhodnutia – aj na informáciách vyplývajúcich zo žaloby spoločnosti Hispasat vo veci T‑36/15, Španielsko nebolo schopné vyjadriť svoj názor k tejto otázke. Do konania T‑36/15 nevstúpilo, a teda písomné vyjadrenia, ktoré si účastníci konania v tejto veci vymenili, mu neboli oznámené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88.</NO.P><TXT>Ak je naopak pravdivé tvrdenie Španielska o tom, že pozmeňujúce rozhodnutie bolo založené na informáciách z konania týkajúceho sa vrátenia pomoci, potom v zásade nemožno vylúčiť, že Španielsko už malo vedomosť o podstate týchto informácií a že bolo schopné vyjadriť svoj názor v rámci tohto konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89.</NO.P><TXT>Neexistencia odôvodnenia v pozmeňujúcom rozhodnutí má za následok, že je takmer nemožné zistiť, čo z vyššie uvedeného je pravda.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90.</NO.P><TXT>Za takýchto okolností by dôkazné bremeno malo byť na Komisii. Tá nikdy nekonštatovala, že by Španielsko bolo v postavení vyjadriť sa k informáciám, ktoré boli základom pozmeňujúceho rozhodnutia v rámci konania týkajúceho sa vrátenia pomoci, a rovnako v tomto smere nepredložila akýkoľvek dôkaz.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91.</NO.P><TXT>Na základe toho som dospela k záveru, že Španielsku nebola poskytnutá príležitosť efektívnym spôsobom sa vyjadriť k pravdivosti a relevantnosti všetkých skutočností, obvinení a okolností, na ktoré sa odvoláva Komisia pri podpore svojho záveru, najmä v článku 1 pozmeňujúceho rozhodnutia, že došlo k porušeniu práva EÚ a že štátna pomoc v ňom vymedzená by mala byť vymáhaná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že v rozsahu, v akom Komisia založila svoje pozmeňujúce rozhodnutie na informáciách, ku ktorým sa Španielsko nemohlo vyjadriť, konala v rozpore s právom tohto členského štátu na vypočutie, a teda aj zásadu riadnej správy veci verejných.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="13"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Dôsledky porušenia práva Španielska na vypočutie</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93.</NO.P><TXT>V bode 47 napadnutého rozsudku Všeobecný súd dospel k názoru, že procesná nezrovnalosť má za následok zrušenie aktu, ktorého sa týka, iba v prípade, ak sa preukáže, že ak by táto nezrovnalosť nenastala, konanie by viedlo k inému výsledku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0062"><P>Dovoľujem si poznamenať, že iba jeden z rozsudkov citovaných týmto súdom sa týkal práva na vypočutie, ostatné sa zaoberali inými (nepodstatnými) procesnými formalitami.</P></NOTE> V nasledujúcich bodoch však aplikoval iný test, konkrétne, či pozmeňujúce rozhodnutie uložilo Španielsku nové povinnosti. Na tomto základe Všeobecný súd usúdil, že porušenie práva Španielska na vypočutie nemalo za následok zrušenie pozmeňujúceho rozhodnutia. Španielsko toto odôvodnenie spochybnilo. Na pojednávaní jeho právny zástupca tvrdil, že porušenie práva na vypočutie by malo mať <HT TYPE="ITALIC">vždy</HT> za následok zrušenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94.</NO.P><TXT>S odôvodnením Všeobecného súdu nemôžem súhlasiť. Začnem svoju vlastnú analýzu pripomenutím relevantnej judikatúry.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95.</NO.P><TXT>Na jednej strane Súdny dvor rozhodol, že nedodržanie <HT TYPE="ITALIC">podstatnej</HT> formálnej náležitosti má za následok zrušenie aktu, ktorý bol týmto spôsobom dotknutý.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0063"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19871020">20. októbra 1987</DATE>, <NAME.CASE>Španielsko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>128/86</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1987:447">EU:C:1987:447</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V tomto kontexte súhlasím s názorom, ktorý predniesol generálny advokát Fennelly, že podstatné sú iba procesné požiadavky, ktoré sú zásadne prepojené s vytvorením a vyjadrením úmyslu prijímajúceho orgánu. Ich dodržiavanie je vo všeobecnom záujme.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0064"><P>Pozri jeho návrhy vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/ICI</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑286/95 P a C‑287/95 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:578">EU:C:1999:578</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Tieto požiadavky sú tak zásadné, že <HT TYPE="ITALIC">akékoľvek</HT> porušenie vedie k zrušeniu následného aktu bez ohľadu na to, či by sa výsledok konania odlišoval, ak by boli dodržané.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0065"><P>Pozri napríklad rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20000406">6. apríla 2000</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/ICI</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑286/95 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:188">EU:C:2000:188</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0096"><NO.P>96.</NO.P><TXT>Na druhej strane Súdny dvor tiež rozhodol, že porušenie akejkoľvek inej (nepodstatnej) formálnej náležitosti je dôvodom na zrušenie iba vtedy, ak je možné preukázať, že v prípade neexistencie takejto nezrovnalosti by mohlo konanie viesť k odlišnému výsledku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0066"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19801029">29. októbra 1980</DATE>, <NAME.CASE>van Landewyck a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>209/78 až 215/78 a 218/78</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1980:248">EU:C:1980:248</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) (údajné neoprávnené uverejnenie určitých dokumentov Komisiou), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20051025">25. októbra 2005</DATE>, <NAME.CASE>Nemecko a Dánsko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑465/02 a C‑466/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:636">EU:C:2005:636</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) (údajná neexistencia nemeckej verzie dokumentu počas pojednávania). O rozdiele medzi týmito dvoma kategóriami procesných nezrovnalostí pozri návrhy, <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>ktoré predniesol generálny advokát Fennelly vo veci Komisia/ICI</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑286/95 P a C‑287/95 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:578">EU:C:1999:578</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0097"><NO.P>97.</NO.P><TXT>Aj keď odôvodnenia súdov EÚ neboli v tomto ohľade vždy jednoznačné,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0067"><P>Nie som ako prvá konfrontovaná s týmto problémom a s potrebou vyjadriť sa k nemu. Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Bensada Benallal</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:3">EU:C:2016:3</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0072">72</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0100">100</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, najmä bod 92, a citovaná judikatúra). Súdy EÚ sústavne potvrdzujú klasifikáciu práva na vypočutie ako podstatnú procesnú požiadavku [pozri napríklad rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20030306">6. marca 2003</DATE>, <NAME.CASE>Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein‑Westfalen/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑228/99 a T‑233/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2003:57">EU:T:2003:57</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0141">141</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20030709">9. júla 2003</DATE>, <NAME.CASE>Vlaams Fonds voor de Sociale Integratie van Personen met een Handicap/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑102/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2003:192">EU:T:2003:192</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0084">84</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0086">86</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)]. V niektorých ďalších prípadoch sa judikatúra aj tak odvolávala na potrebu preukázať, či by mohol byť výsledok iný, ak by nedošlo k takémuto porušeniu [pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040708">8. júla 2004</DATE>, <NAME.CASE>Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑198/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2004:222">EU:T:2004:222</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0203">203</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, potvrdený Súdnym dvorom v odvolacom konaní rozsudkom z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070111">11. januára 2007</DATE>, <NAME.CASE>Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑404/04 P</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:6">EU:C:2007:6</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0131">131</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)].</P></NOTE> som si istá, že právo členského štátu na vypočutie v konaní o štátnej pomoci patrí do prvej kategórie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0098"><NO.P>98.</NO.P><TXT>Súhlasím s generálnym advokátom Mengozzim, ktorý dospel k záveru, že povinnosť poradiť sa s dotknutým členským štátom môže byť v konečnom dôsledku považovaná za špecifické vyjadrenie rozdelenia právomocí medzi inštitúcie a členské štáty, alebo za inštitucionálnu (povedala by som <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/><HT TYPE="ITALIC">ústavnú</HT><QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>) rovnováhu v rámci Európskej únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0068"><P>Pozri jeho návrhy vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Bensada Benallal</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:3">EU:C:2016:3</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0082">82</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="14"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0099"><NO.P>99.</NO.P><TXT>Teda, v súvislosti s rôznymi druhmi konaní Súdny dvor rozhodol, že právo dotknutého členského štátu na vypočutie je podstatnou procesnou požiadavkou, ktorej nerešpektovanie má <HT TYPE="ITALIC">ipso facto</HT> za následok také významné dôsledky. Napríklad sporné rozhodnutie, ktoré môže byť vyhlásené za neplatné,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0069"><P>Pozri v súvislosti s rozhodnutím, ktorým sa znižuje finančná pomoc z Európskeho sociálneho fondu, rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19910507">7. mája 1991</DATE>, <NAME.CASE>Interhotel/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑291/89</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1991:189">EU:C:1991:189</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19920604">4. júna 1992</DATE>, <NAME.CASE>Infortec/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑157/90</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1992:243">EU:C:1992:243</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19930525">25. mája 1993</DATE>, <NAME.CASE>IRI/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑334/91</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1993:211">EU:C:1993:211</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri obdobne v súvislosti s postupom preskúmania podľa článku 106 ods. 3 ZFEÚ osobitné práva udelené podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu rozsudok z <DATE ISO="19920212">12. februára 1992</DATE>, Holandsko a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>i. /Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑48/90 a C‑66/90</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1992:63">EU:C:1992:63</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> alebo žaloba o nesplnenie povinnosti podaná na základe takéhoto konania, ktorá môže byť vyhlásená za neprípustnú.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0070"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110414">14. apríla 2011</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Rumunsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑522/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:251">EU:C:2011:251</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0016">16</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0100"><NO.P>100.</NO.P><TXT>Situácia členského štátu, ktorého sa týka preskúmanie postupu poskytnutia štátnej pomoci, je porovnateľná so situáciami spomenutými vyššie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0071"><P>Z ustálenej judikatúry predovšetkým vyplýva, že toto konanie <HT TYPE="ITALIC">je iba obmenou žaloby o nesplnenie povinnosti</HT>, konkrétne prispôsobenej problémom, ktorý predstavuje štátna pomoc pre hospodársku súťaž na vnútornom trhu [pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20010703">3. júla 2001</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Belgicko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑378/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:370">EU:C:2001:370</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra)]. Rovnako Súdny dvor výslovne potvrdil analógiu právneho postavenia dotknutého členského štátu medzi konaním o nesplnení povinnosti a konaním o úprave finančnej pomoci [pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100429">29. apríla 2010</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Nemecko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑160/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:230">EU:C:2010:230</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)].</P></NOTE> Táto skutočnosť vyznieva v prospech uplatnenia obdobného procesného pravidla v danom kontexte, pričom priznáva väčší význam právu na vypočutie, čo je – v konečnom dôsledku – základným právom garantovaným článkom 47 Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0101"><NO.P>101.</NO.P><TXT>Z ustálenej judikatúry vyplýva, že vzhľadom na ústrednú úlohu, ktorú zohráva dotknutý členský štát v konaní o preskúmaní postupu poskytnutia štátnej pomoci,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0072"><P>Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100629">29. júna 2010</DATE> <NAME.CASE>Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑139/07 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:376">EU:C:2010:376</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Všeobecný súd jasne vysvetlil povahu týchto (dvojstranných) konaní a situáciu dotknutého členského štátu vo svojom rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20030306">6. marca 2003</DATE>, <NAME.CASE>Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein‑Westfalen/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑228/99 a T‑233/99</NO.CASE> <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2003:57">EU:T:2003:57</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0140">140</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0141">141</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Samozrejme, situácia členského štátu je úplne odlišná od situácie, keď je stranou takéhoto konania ktokoľvek iný.</P></NOTE> v prípade, keď tento členský štát nemal možnosť vyjadriť sa k pripomienkam predloženým zainteresovanými tretími stranami, Komisia <HT TYPE="ITALIC">nemôže tieto pripomienky použiť pri následnom rozhodnutí</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0073"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20020924">24. septembra 2002</DATE>, <NAME.CASE>Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑74/00 P a C‑75/00 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2002:524">EU:C:2002:524</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0081">81</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100629">29. júna 2010</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑139/07 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:376">EU:C:2010:376</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0102"><NO.P>102.</NO.P><TXT>A teda na rozdiel od toho, čo konštatoval Všeobecný súd v bode 47 napadnutého rozsudku, rovnako nie je dôležité ani to, či dotknutý členský štát uspokojivo preukáže, že konkrétne v prípade neexistencie porušenia tohto práva zo strany Komisie by bolo jeho rozhodnutie týkajúce sa štátnej pomoci iné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0074"><P>Podľa môjho názoru nemožno <HT TYPE="ITALIC">a priori</HT> vylúčiť, že tvrdenia, ktoré mohlo Španielsko predložiť, ak by mu to bolo umožnené, mohli ovplyvniť obsah pozmeňujúceho rozhodnutia.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0103"><NO.P>103.</NO.P><TXT>V skutočnosti je takýto test nevyhnutne špekulatívny a založený na množstve predpokladov. Nie je jasné, aký by bol požadovaný štandard dokazovania a aký stupeň podrobností by bol potrebný na preukázanie rozdielov medzi skutočným a hypotetickým rozhodnutím. Som presvedčená, že takýto test nemôže vierohodne slúžiť ako meradlo na posúdenie, či bolo zachované právo členského štátu na vypočutie v konaní o štátnej pomoci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0104"><NO.P>104.</NO.P><TXT>V konečnom dôsledku by sa od členského štátu a Súdneho dvora vyžadovalo, aby sa ocitli v pozícii Komisie a skúsili sa dopracovať k možnému výsledku o tom, či by pripomienky, ktoré by tento členský štát predložil, ak by mu Komisia poskytla príležitosť, zmenili jej posúdenie veci. V takom prípade sa obávam, že je pravdepodobné, že Komisia by argumentovala tým, že v každom prípade by pripomienky členského štátu jej názor nezmenili. To ďalej podkopáva objektívnosť a tým aj oprávnenosť takéhoto testu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0075"><P>Akceptovať takéto tvrdenie by vyvolalo ďalšiu dilemu: je takéto vyhlásenie pre Súdny dvor záväzné? Alebo by sa mal skôr rozhodnúť, či by Komisia <HT TYPE="ITALIC">mala zmeniť</HT> svoj postoj vo svetle pripomienok členských štátov? Ak áno, z akých kritérií by malo takéto skúmanie vychádzať?</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="15"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0105"><NO.P>105.</NO.P><TXT>Súdny dvor by mal radšej overiť tak, ako to už urobil v mnohých prípadoch,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0076"><P>V kontexte štátnej pomoci Súdny dvor účinne uplatnil túto prísnejšiu normu (porušenie práva vedie k automatickému zrušeniu) v mnohých veciach [pozri napr. rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19860710">10. júla 1986</DATE>, <NAME.CASE>Belgicko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>234/84</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1986:302">EU:C:1986:302</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19880308">8. marca 1988</DATE>, <NAME.CASE>Exécutif régional wallon a Glaverbel/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>62/87 a 72/87</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1988:132">EU:C:1988:132</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050510">10. mája 2005</DATE>, <NAME.CASE>Taliansko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑400/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:275">EU:C:2005:275</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a Gibraltar (bod 179)]. Aj keď sa vo viacerých veciach dodatočne trvá na požiadavke preukázať, že rozhodnutie Komisie by bolo iné, ak by mal členský štát príležitosť predložiť svoje pripomienky, zdá sa, že Súdny dvor predsa len <HT TYPE="ITALIC">uplatnil</HT> tento prísnejší štandard. V týchto prípadoch však nebolo porušené právo na vypočutie <HT TYPE="ITALIC">v praxi</HT> (buď preto, lebo dokumenty, ktoré neboli predložené dotknutému členskému štátu na pripomienkovanie neobsahovali žiadne podstatné prvky, alebo preto, lebo rozhodnutie Komisie nebolo založené na informáciách obsiahnutých v týchto dokumentoch). Takto by mohol Súdny dvor ľahko dospieť k záveru, že vytýkané procesné nezrovnalosti <HT TYPE="ITALIC">pravdepodobne nemali žiaden vplyv</HT> na výsledok správneho konania. Podľa môjho názoru je toto konštatovanie jednoduchým <HT TYPE="ITALIC">dôsledkom</HT> súladu s platným štandardom a nie dodatočnou samostatnou <HT TYPE="ITALIC">podmienkou</HT> tohto súladu [pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19871111">11. novembra 1987</DATE>, <NAME.CASE>Francúzsko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>259/85</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1987:478">EU:C:1987:478</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0013">13</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19900214">14. februára 1990</DATE>, <NAME.CASE>Francúzsko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑301/87</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:67">EU:C:1990:67</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19900321">21. marca 1990</DATE>, <NAME.CASE>Belgicko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑142/87</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:125">EU:C:1990:125</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>),a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20001005">5. októbra 2000</DATE>, <NAME.CASE>Nemecko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑288/96</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:537">EU:C:2000:537</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0099">99</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0106">106</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)].</P></NOTE> či (objektívne) predtým, ako Komisia prijala svoje rozhodnutie, skutočne poskytla dotknutému členskému štátu príležitosť sa efektívne vyjadriť <HT TYPE="ITALIC">k dokumentom získaným Komisiou na podporu svojho tvrdenia</HT>, že došlo k porušeniu práva Únie, ako aj <HT TYPE="ITALIC">k pripomienkam predloženým zainteresovanými tretími stranami</HT>, ktoré slúžili ako základ pre toto rozhodnutie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0077"><P>Pozri Gibraltar (bod 165 a citovaná judikatúra). Pozri tiež DONY, M.: <HT TYPE="ITALIC">Contrôle des aides d’État</HT>. Éditions de l’Université de Bruxelles, 2006, s. 357.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0106"><NO.P>106.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že porušenie Komisie splniť si túto povinnosť musí viesť k neplatnosti jej rozhodnutia, ktorým sa ukladá vrátenie alebo zmena dotknutej pomoci, v takom rozsahu, v akom je toto rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli predložené dotknutému členskému štátu na pripomienkovanie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0107"><NO.P>107.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené nie je na rozdiel od toho, k čomu Všeobecný súd dospel v bode 48 a nasl. napadnutého rozsudku, podstatné, či pozmeňujúce rozhodnutie ukladá Španielsku nové povinnosti. Tvrdenie Španielska, že Všeobecný súd nesprávne vyložil článok 1 pôvodného rozhodnutia pri jeho porovnaní s pozmeňujúcim rozhodnutím, je teda rovnako nepodstatné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0108"><NO.P>108.</NO.P><TXT>Už vyššie som dospela k záveru, že Komisia prijatím pozmeňujúceho rozhodnutia porušila právo Španielska na vypočutie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0078"><P>Pozri bod 92 vyššie.</P></NOTE> Vzhľadom na predchádzajúce úvahy a za predpokladu, že nový žalobný dôvod Španielska nie je prípustný, môže povaha tohto porušenia mať za následok zrušenie tohto rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0109"><NO.P>109.</NO.P><TXT>Tým, že nerozhodol obdobne, sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Na základe tohto predpokladu by mal byť napadnutý rozsudok zrušený v rozsahu, v akom sa týka pozmeňujúceho rozhodnutia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Dôsledky zrušenia napadnutého rozsudku</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0110"><NO.P>110.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že neuviedol, že pozmeňujúce rozhodnutie je postihnuté dvoma porušeniami (porušenie povinnosti odôvodnenia zo strany Komisie a porušenie práva Španielska na vypočutie) a že ak je nový dôvod Španielska prípustný, jeho rozsudok by mal byť z tohto dôvodu zrušený.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0111"><NO.P>111.</NO.P><TXT>Podľa článku 61 Štatútu Súdneho dvora môže tento po zrušení rozsudku Všeobecného súdu sám rozhodnúť vo veci, ak to stav konania umožňuje, namiesto toho, aby vrátil vec na rozhodnutie Všeobecnému súdu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0112"><NO.P>112.</NO.P><TXT>Keďže porušenia uvedené vyššie vedú samy osebe k zrušeniu pozmeňujúceho rozhodnutia, môže Súdny dvor vo veci sám rozhodnúť.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="16"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0113"><NO.P>113.</NO.P><TXT>Preto navrhujem, aby Súdny dvor v prípade, ak rozhodne o prípustnosti prvého odvolacieho dôvodu, tomuto odvolaciemu dôvodu vyhovel, napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa týka pozmeňujúceho rozhodnutia Komisie zrušil rovnako, ako aj samotné rozhodnutie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0114"><NO.P>114.</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že Súdny dvor ma požiadal, aby som sa zaoberala iba prvým odvolacím dôvodom Španielska a keďže konečná dispozícia s odvolaním bude závisieť od záveru, ktorý Súdny dvor prijme nielen vo vzťahu k tomuto dôvodu, ale aj vo vzťahu k druhému a tretiemu odvolaciemu dôvodu, v tomto prípade nepredkladám žiadne odporúčania, pokiaľ ide o trovy konania.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0115"><NO.P>115.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor bez ohľadu na jeho posúdenie druhého a tretieho odvolacieho dôvodu prvý odvolací dôvod zamietol ako neprípustný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0116"><NO.P>116.</NO.P><TXT>Eventuálne, ak Súdny dvor považuje tento dôvod za prípustný, mal by ho potvrdiť a napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa týka pozmeňujúceho rozhodnutia, rovnako ako aj samotné rozhodnutie, zrušiť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>