(1)

Komisii boli 9. decembra 2013 a 10. apríla 2014 doručené dve anonymné sťažnosti na španielsky štát týkajúce sa údajného poskytnutia neoprávnenej a nezlučiteľnej pomoci spoločnosti Sociedad Estatal Correos y Telégrafos, S.A. (ďalej len „Correos“). Obe sťažnosti na spoločnosť Correos sa týkali týchto otázok: i) údajnej nadmernej náhrady poskytnutej spoločnosti Correos za zabezpečovanie povinnosti univerzálnej služby od roku 1998; ii) údajných nezlučiteľných oslobodení od daní poskytnutých spoločnosti Correos a iii) údajného neodvádzania príspevkov na sociálne zabezpečenie za štátnych zamestnancov zamestnaných spoločnosťou Correos.

(2)

Komisia poskytla 14. februára 2014, 26. februára 2014 a 15. júla 2014 nedôverné verzie dvoch sťažností španielskym orgánom.

(3)

Španielske orgány odpovedali na tieto sťažnosti 11. apríla 2014 a 18. septembra 2014.

(4)

Komisia si od španielskych orgánov vyžiadala ďalšie informácie 10. júla 2014, 22. októbra 2014 a 4. decembra 2015.

(5)

Španielske orgány odpovedali na tieto žiadosti 7. augusta 2014, 19. decembra 2014, 19. januára 2015 a 21. decembra 2015.

(6)

Komisia listom z 11. februára 2016 informovala Španielsko, že sa rozhodla začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 zmluvy v súvislosti s viacerými opatreniami poskytnutými spoločnosti Correos. Rozhodnutie Komisie o začatí konania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania z roku 2016“) bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2).

(7)

Komisia dostala prvé pripomienky Španielska k rozhodnutiu o začatí konania v liste z 21. apríla 2016.

(8)

Komisia dostala pripomienky spoločnosti Correos k rozhodnutiu o začatí konania v liste z 11. mája 2016.

(9)

Komisia dostala pripomienky tretej strany v liste z 12. mája 2016.

(10)

Komisia poslala prijaté pripomienky Španielsku 8. júna 2016.

(11)

Španielsko poskytlo svoje poznámky k pripomienkam tretích strán listom zo 6. júla 2016.

(12)

Komisia dostala v priebehu konania od Španielska ďalšie pripomienky 24. októbra 2017 a 23. mája 2018.

(13)

Komisia dostala ďalšie pripomienky od bývalého konkurenta spoločnosti Correos, spoločnosti Unipost, listom z 20. marca 2018.

(14)

Pred pristúpením Španielska k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu (EHS) v roku 1986 spravovala poštové služby v Španielsku všeobecná štátna správa. V dekréte č. 1113/1960 z 9. mája 1960 o poštovom poriadku vykonanom nariadením o poštových službách, prijatým prostredníctvom vládneho nariadenia č. 1653/1964 zo 14. mája 1964 sa vymedzujú poštové služby a ich poskytovaním sa poveruje generálne riaditeľstvo spoločnosti „Correos y Telégrafos“. Prijatie poštového poriadku a jeho vykonávacieho nariadenia znamenalo začiatok liberalizácie španielskeho poštového trhu. Zatiaľ čo monopol spoločnosti „Correos y Telégrafos“ bol obmedzený na medzimestské a medzinárodné listy a pohľadnice, mestské poštové služby a dodávanie balíkov boli úplne liberalizované. V 70. rokoch minulého storočia vstúpili na španielsky poštový trh prví veľkí súkromní prevádzkovatelia.

(15)

Po pristúpení Španielska k EHS sa v období rokov 1998 až 2010 na základe poštových smerníc Európskej únie postupne liberalizovali poštové služby. Konkrétne bola smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES (3) transponovaná do vnútroštátnych právnych predpisov v roku 1998 prostredníctvom zákona 24/1998 z 13. júla 1998 o univerzálnej poštovej službe a liberalizácii poštových služieb (ďalej len „poštový zákon z roku 1998“), ktorým sa spoločnosť Correos prvýkrát poverila zabezpečovaním povinnosti univerzálnej služby (4) (ďalej len „PUS“). V zákone sa stanovil obmedzený zoznam služieb PUS (5), ktoré boli vyhradené pre spoločnosť Correos ako poskytovateľa PUS (ďalej len „vyhradená oblasť“), pričom všetky ostatné poštové služby boli liberalizované (ďalej len „nevyhradená oblasť“).

(16)

Liberalizácia poštových služieb v Španielsku pokračovala transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES (6) do španielskeho práva prostredníctvom zákona č. 53/2002 z 30. decembra 2002 o daňových, správnych a sociálnych opatreniach, ktorým sa zmenil uvedený poštový zákon z roku 1998 a ďalej sa obmedzil rozsah vyhradenej oblasti.

(17)

V roku 2010 bol poštový sektor úplne liberalizovaný na základe zákona č. 43/2010 z 30. decembra 2010 o univerzálnych poštových službách, právach používateľov a poštovom trhu (ďalej len „poštový zákon z roku 2010“), ktorým sa transponovala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES (7) do španielskeho práva. Poštovým zákonom z roku 2010 sa nanovo vymedzil rozsah PUS (napr. služby poštových poukážok boli vylúčené z PUS) a bola zrušená vyhradená oblasť.

(18)

Spoločnosť Correos je v úplnom vlastníctve štátu a je materskou spoločnosťou spoločnosti Grupo Correos, ktorej jediným akcionárom je Sociedad Estatal (ďalej len „SEPI“). SEPI je holdingová spoločnosť pre účasti štátu v podnikoch.

(19)

Spoločnosť Correos poskytuje poštové služby vrátane univerzálnych služieb, kuriérskych služieb a iných služieb (napr. služby súvisiace s poštovými službami a pridružené činnosti vrátane operácií prevodu peňazí, filatelie atď.). V roku 2016 dosiahla spoločnosť Correos obrat približne 1 761 miliónov EUR, poslala 2 774 miliónov poštových zásielok (vrátane balíkov) a zamestnávala 49 785 pracovníkov.

(20)

Spoločnosť Correos je najväčším poskytovateľom poštových služieb v Španielsku s 8 787 poštovými kontaktnými miestami v roku 2016. Je lídrom na trhu v španielskom poštovom sektore s najväčším trhovým podielom na španielskom trhu s poštovými službami okrem odvetvia prepravy balíkov. Do roku 2017 bola hlavným konkurentom spoločnosti Correos na španielskom poštovom trhu spoločnosť Unipost S.A., spoločnosť sa však dostala do finančných ťažkostí a 19. februára 2018 vstúpila do likvidácie. Ostatní európski prevádzkovatelia poštových služieb (t. j. Deutsche Post, TNT, La Poste, UPS, CTT Correios Portugal a Royal Mail) majú významné podiely na trhu s prepravou balíkov.

(21)

V Španielsku štát priamo spravuje poštové služby od roku 1716. Spoločnosť Correos bola súčasťou verejnej správy, patrila pod rôzne ministerstvá ako ministerstvo vnútra a potom ministerstvo dopravy a komunikácií.

(22)

Autonómny subjekt „Correos y Telégrafos“ vznikol na základe štátneho zákona o všeobecnom rozpočte č. 31/1990 z 27. decembra 1990. Autonómny subjekt „Correos y Telégrafos“ bol zriadený v roku 1992 a patril pod ministerstvo dopravy, cestovného ruchu a komunikácií.

(23)

Subjekt „Correos y Telégrafos“ sa stal verejným obchodným subjektom pod ministerstvom „de Fomento“ na základe zákona č. 6/1997 zo 14. apríla 1997 o organizácii a fungovaní štátnej všeobecnej správy.

(24)

Zákonom č. 14/2000 z 29. decembra 2000 o fiškálnych, správnych a sociálnych opatreniach sa prijal právny rámec pre „Sociedad Estatal Correos y Telégrafos, S.A.“, spoločnosť zriadenú v júni 2001. Všetky spoločnosti patriace do skupiny Correos Group (t. j. spoločnosť Correos a jej dcérske spoločnosti Correos Express, Nexea a Correos Telecom) boli 5. júna 2012 začlenené do holdingovej spoločnosti SEPI, ktorá sa stala ich jediným akcionárom.

(25)

Spoločnosť Correos bola v roku 1998 na základe poštového zákona z roku 1998 poverená zabezpečovaním PUS. Ako náhradu za zabezpečovanie PUS dostala spoločnosť Correos v období rokov 1998 až 2010 verejné prostriedky. Následne sa poštovým zákonom z roku 2010 spoločnosti Correos zverila povinnosť poskytovať univerzálnu službu na obdobie pätnásť rokov od 1. januára 2011.

(26)

Od 11. marca 2000 poštový zákon z roku 1998 dopĺňal dokument „Plan de Prestación“ (ďalej len „Plan de Prestación z roku 2000“), v ktorom bol stanovený mechanizmus náhrad na odhad čistých nákladov, ktoré spoločnosti Correos vznikli v súvislosti s plnením jej povinnosti poskytovateľa univerzálnej služby, a kvalitatívne kritériá na poskytovanie univerzálnej služby.

(27)

Od roku 2000 do roku 2010 sa náhrada za PUS spoločnosti Correos poskytovala na základe metodiky, ktorú vypracovali španielske orgány (ďalej len „španielska metodika“) a ktorá sa podrobne opisuje v dokumente Plan de Prestación z roku 2000. V dokumente Plan de Prestación z roku 2000 sa navyše stanovuje, že spoločnosť Correos by mala vykonávať analytické účtovanie s oddelenými účtami, ako je stanovené v článku 29 poštového zákona z roku 1998.

(28)

Španielsku metodiku na odhad čistých nákladov nespravodlivého zaťaženia PUS tvorili tieto kroky:

(29)

V tabuľke 1 sa uvádzajú náhrady poskytnuté spoločnosti Correos za zabezpečovanie PUS v období 2004 – 2010 a skutočnosť, že boli vypočítané španielskou metodikou.

Tabuľka 1

Náhrady za PUS poskytnuté spoločnosti Correos

(30)

Poštový zákon z roku 1998 sa nahradil poštovým zákonom z roku 2010, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2011. Poštovým zákonom z roku 2010 sa spoločnosť Correos poverila povinnosťou poskytovať univerzálnu službu na obdobie pätnástich rokov od nadobudnutia účinnosti zákona (t. j. do 1. januára 2026).

(31)

V článkoch 27 a 28 poštového zákona z roku 2010 sa stanovuje, že poskytovateľ PUS môže dostávať náhradu do výšky čistých nákladov, ktoré vznikli pri plnení jeho povinností. Čisté náklady by sa mali počítať podľa metódy výpočtu čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť (angl. net avoided cost method – ďalej len „metóda NAC“), ako rozdiel medzi čistými nákladmi poskytovateľa univerzálnej služby, ktorý zabezpečuje PUS, a čistými nákladmi poskytovateľa univerzálnej služby bez PUS. Vo výpočte sa zohľadňujú všetky ostatné relevantné prvky vrátane nehmotných a trhových výhod, ktoré vznikajú poskytovateľovi poštových služieb určenému na poskytovanie univerzálnej služby, nároku na primeraný zisk a stimulov pre nákladovú efektívnosť so zreteľom na prílohu 1 k smernici 2008/6/ES.

(32)

Ako sa stanovuje v článku 22 ods. 3 a v článku 27 ods. 2 písm. b) poštového zákona z roku 2010, metóda NAC opísaná v odôvodnení 31 by sa mala rozviť v novom dokumente „Plan de Prestación“. Doteraz však tento nový Plan de Prestación nebol prijatý. Od roku 2011 preto neexistuje metodika na odhadnutie čistých nákladov PUS.

(33)

V tejto fáze spoločnosť Correos podľa španielskych orgánov formálne od roku 2011 nedostala žiadnu náhradu za PUS, hoci za roky 2011 – 2017 dostávala priebežne preddavkové platby. Skutočné čisté náklady za tieto roky sa ešte musia vypočítať po prijatí nového dokumentu Plan de Prestación a vymedzení metódy NAC. Komisia posúdi náhrady za PUS na základe poštového zákona z roku 2010 v inom rozhodnutí.

(34)

Podľa článku 19 ods. 1 písm. b) poštového zákona z roku 1998 bude poskytovateľ univerzálnej služby „oslobodený od odvodov daní z jeho služieb vo vyhradenej oblasti okrem dane z príjmu právnických osôb.“ V článku 22 ods. 2 poštového zákona z roku 2010 zostalo toto oslobodenie od dane zachované a rozšírilo sa na celú PUS.

(35)

Podľa španielskych orgánov jediná daň, ktorá môže patriť do rozsahu pôsobnosti tohto oslobodenia okrem DPH, je daň z hospodárskych činností (Impuesto de Actividades Económicas, IAE), keďže ide o daň uloženú na výkon hospodárskej činnosti, ktorá je spojená s poskytovaním univerzálnej služby. Ostatné dane, ako sú daň z prevodu nehnuteľností, stavebná daň, daň zo zvýšenia hodnoty pôdy v mestách a obciach a daň z motorových vozidiel, nepatria do rozsahu oslobodenia, lebo nie sú spojené s hospodárskou činnosťou poskytovania univerzálnej služby.

(36)

Španielske orgány vysvetlili, že spoločnosť Correos bola čiastočne oslobodená od dane z hospodárskej činnosti, lebo platí len 50 % bežnej dane.

(37)

Pokiaľ ide o daň z nehnuteľností (Impuesto sobre Bienes Inmuebles, IBI), španielske orgány vysvetlili, že ide o daň, ktorá sa neodvádza z poskytovania univerzálnej služby alebo inej poštovej služby, ale odvádza sa z hodnoty nehnuteľností. Preto nepatrí do rozsahu pôsobnosti dvoch poštových zákonov. Spoločnosť Correos podala od roku 2008 do roku 2013 viaceré sťažnosti na základe svojho výkladu článku 19 ods. 1 písm. b) poštového zákona z roku 1998 a článku 22 ods. 2 poštového zákona z roku 2010, v ktorých sa uvádza, že by mala byť oslobodená od dane z nehnuteľností v súvislosti s viacerými pracoviskami v rôznych obciach. Na základe žiadosti spoločnosti Correos o oslobodenie od dane z nehnuteľností rozhodli viaceré miestne samosprávy a súdy v prospech spoločnosti Correos, čím jej priznali vrátenie už zaplatených daní.

(38)

Daň z nehnuteľností je v španielskom daňovom systéme miestna daň, ktorá sa upravuje v kráľovskom legislatívnom dekréte č. 2/2004 z 5. marca 2004. Podľa článku 60 tohto kráľovského legislatívneho dekrétu je táto daň „objektívna priama daň počítaná z hodnoty nehnuteľností na základe podmienok stanovených v tomto kráľovskom legislatívnom dekréte“. Zdaniteľná udalosť pre daň z nehnuteľností je nárok na niektoré z práv stanovených v článku 61 kráľovského legislatívneho dekrétu č. 2/2004 vzťahujúcich sa na vidiecke a mestské nehnuteľnosti a nehnuteľnosti s osobitnými vlastnosťami. Daň z nehnuteľností sa nepočíta z činnosti, ale z hodnoty nehnuteľností.

(39)

Od roku 2008 do roku 2013 podala spoločnosť Correos na základe svojho výkladu článku 19 ods. 1 písm. b) poštového zákona z roku 1998 a článku 22 ods. 2 poštového zákona z roku 2010 viaceré žiadosti, v ktorých sa uvádza, že by na základe poštových zákonov mala byť oslobodená od dane z nehnuteľností v súvislosti s viacerými pracoviskami v rôznych obciach. Viaceré samosprávy a miestne súdy rozhodli na základe žiadosti spoločnosti Correos o oslobodenie od dane z nehnuteľností v jej prospech. Podľa španielskych orgánov predstavuje vrátená daň, ktorá bola v skutočnosti priznaná spoločnosti Correos, sumu 752 840,50 EUR.

(40)

Tieto súdne výklady poštových zákonov z roku 1998 a 2010, ktoré umožnili oslobodenie poskytovateľa univerzálnej služby od dane z nehnuteľností, zamietol španielsky najvyšší súd v roku 2013 po kasačnom odvolaní miestnych orgánov provincie Huesca. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že článok 22 ods. 2 poštového zákona z roku 2010 by sa mal vykladať reštriktívne. Podľa najvyššieho súdu možno oslobodenia od daní stanovené v tomto článku uplatňovať len na dane uložené na činnosti priamo spojené s poskytovaním PUS, takže sa nemôže uplatňovať na daň z nehnuteľností, čo je priama daň počítaná z hodnoty nehnuteľností.

(41)

Suma oslobodení od dane z nehnuteľností poskytnutých spoločnosti Correos v rokoch 2008 až 2013 nebola nikdy vrátená. Podľa španielskeho systému vnútroštátnych právnych predpisov má kasačné odvolanie v prospech zákona („recurso de casación en interés de ley“) mimoriadny a podružný charakter, ktorého cieľom je výlučne zjednotiť právnu doktrínu, a preto nemôže mať účinok na vec, ktorej sa týka odvolanie (t. j. v predmetnej veci nemá právomoc zrušiť rozsudky a rozhodnutia o oslobodení od dane).

(42)

Daň z hospodárskej činnosti bola ustanovená v zákone č. 39/1988 z 28. decembra 1988, ktorý sa nahradil kráľovským legislatívnym dekrétom č. 2/2004 z 5. marca 2004. Z článku 78 tohto kráľovského legislatívneho dekrétu vyplýva, že podniky, ktoré vykonávajú hospodárske, obchodné, odborné alebo umelecké činnosti, by mali podliehať dani.

(43)

Podľa článku 78 kráľovského legislatívneho dekrétu č. 2/2004 je daň z hospodárskej činnosti „objektívna priama daň, pre ktorú je zdaniteľnou udalosťou výkon hospodárskych, obchodných, odborných alebo umeleckých činností na vnútroštátnom území, ktoré môžu ale nemusia byť vykonávané na špecifickom mieste a ktoré môžu ale nemusia byť špecifikované v sadzbách dane“.

(44)

Tarify dane z hospodárskej činnosti boli stanovené v kráľovskom legislatívnom dekréte š. 1175/1990 z 28. septembra. Poštovú činnosť zaraďujú od roku 1999 do skupiny 847 „poštové služby a telekomunikácie“. Táto skupina zahŕňa poskytovanie poštových služieb, ktoré tvorí zber, príjem, klasifikácia, spracovanie, preprava, distribúcia a doručovanie poštových zásielok vo všetkých formách. V poznámke 3 k tarifnej skupine 847 sa však uvádza, že verejný obchodný subjekt Correos má právo na zaplatenie len 50 % sumy dane stanovenej pre túto skupinu. Podľa španielskych orgánov to znamená, že spoločnosť Correos bola od roku 2004 oslobodená od dane vo výške 8 113,66 EUR ročne. Španielske orgány potvrdili, že spoločnosť Correos má aj naďalej prospech z čiastočného oslobodenia od dane stanoveného v poznámke 3 k tarifnej skupine 847.

(45)

Počas analyzovaného obdobia sa spoločnosti Correos trikrát zvýšil kapitál v celkovej výške 48 081 000 EUR:

(46)

Podľa španielskych orgánov boli tieto zvýšenia kapitálu súčasťou strategického obchodného plánu spoločnosti Correos na obdobie 2004 – 2006 na kompenzáciu spomalenia poštového trhu. Základné strategické línie tohto obchodného plánu boli:

(47)

Organickým zákonom č. 5/1985 z 19. júna 1985 o všeobecnom volebnom systéme (ďalej len „LOREG“) a jeho vykonávacími právnymi predpismi sa upravuje volebný proces v Španielsku, pričom sa uznáva právo na osobné alebo korešpondenčné hlasovanie.

(48)

V článku 22 poštového zákona z roku 1998 a v článku 22 ods. 5 poštového zákona z roku 2010 sa stanovuje, že štát môže určeným poskytovateľom univerzálnych služieb v rámci volebných procesov predpísať určité povinnosti. V tom istom článku 22 ods. 5 poštového zákona z roku 2010 sa stanovuje, že „za uloženie ďalších záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme sa poskytuje náhrada“.

(49)

Podľa prvého doplňujúceho ustanovenia poštového zákona z roku 2010 je spoločnosť Correos určeným poskytovateľom univerzálnej služby a zverila sa jej povinnosť poskytovať viaceré služby v súvislosti s rôznymi španielskymi voľbami (t. j. štátne, regionálne, európske a komunálne voľby).

(50)

Záväzky spoločnosti Correos vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme v súvislosti s organizáciou volebných procesov v Španielsku sa týkajú týchto činností:

(51)

Španielske orgány vysvetlili, že so zreteľom na časové obmedzenia volebného procesu musí spoločnosť Correos uprednostniť činnosti uvedené v odôvodnení 50 pred ostatnými poštovými činnosťami. Vysoký počet zásielok, ktoré musia byť distribuované, ich vysoká koncentrácia v niekoľkých dňoch a požiadavka, aby sa väčšina dokumentov doručila osobne (v prípade doporučenej pošty, ako sú korešpondenčné hlasovacie lístky), predstavujú značné dodatočné úsilie. Spoločnosť Correos musela v dôsledku toho posilniť svoj personál a ostatné zdroje (napr. dopravu, bezpečnosť atď.).

(52)

Spoločnosť Correos prijala od roku 2004 náhrady (pozri tabuľku 2) za rôzne svoje záväzky v súvislosti s organizáciou volieb.

Tabuľka 2

Sumy náhrad poskytnuté spoločnosti Correos za organizáciu volieb

(53)

Komisia sa rozhodla začať formálne vyšetrovacie konanie pre vážne pochybnosti o zlučiteľnosti viacerých opatrení poskytnutých spoločnosti Correos od roku 2004:

(54)

Komisia vyjadrila pochybnosti najmä o týchto otázkach:

(55)

Komisii boli doručené pripomienky dvoch zainteresovaných strán, konkrétne údajného príjemcu opatrení pomoci, spoločnosti Correos, a inej tretej strany (ďalej len „anonymná tretia strana“), ktorá požiadala, aby jej totožnosť zostala utajená.

(56)

Podľa spoločnosti Correos náhrada za zabezpečovanie PUS, ktorú dostala za roky 2004 – 2010, nepredstavuje štátnu pomoc. Spoločnosť Correos sa domnieva, že náhrada nepredstavuje výhodu, lebo spĺňa štyri kritériá stanovené vo veci C-280/00 (ďalej len „kritériá rozsudku vo veci Altmark“) (8). Spoločnosť Correos spochybňuje záver, ku ktorému sa dospelo v rozhodnutí o začatí konania, že náhrada za PUS nespĺňa tretie a štvrté kritérium rozsudku vo veci Altmark.

(57)

Pokiaľ ide o tretie kritérium rozsudku vo veci Altmark, spoločnosť Correos tvrdí, že podľa neho by náhrada prijatá za poskytovanie verejnej služby nemala presiahnuť čisté náklady, čo je rozdiel medzi nákladmi a výnosmi, s pripočítaním primeraného zisku. Spoločnosť Correos sa domnieva, že tretie kritérium rozsudku vo veci Altmark je neoddeliteľne spojené s analýzou zlučiteľnosti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v súlade s oznámením Komisie (ďalej len „rámec pre SVHZ z roku 2012“) (9). Konkrétne tvrdí, že náhrada, ktorú dostala za zabezpečovanie PUS, je v súlade s metódou výpočtu čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť (angl. net avoided cost method – ďalej len „metóda NAC“) uvedenou v odseku 27 rámca pre SVHZ z roku 2012, takže by sa malo usúdiť, že spĺňa tretie kritérium rozsudku vo veci Altmark.

(58)

Spoločnosť Correos vysvetľuje, že španielska metodika použitá na určenie náhrady pre spoločnosť Correos je založená na správe, ktorú si Komisia objednala u poradenskej spoločnosti National Economic Research Associates (ďalej len „správa NERA“) (10). Podľa spoločnosti Correos metodika určenia náhrady uvedená v správe NERA je platným použitím metódy NAC.

(59)

Spoločnosť Correos sa ďalej domnieva, že splnenie tretieho kritéria rozsudku vo veci Altmark je zabezpečené zásadou oprávnených očakávaní. Podľa spoločnosti Correos vytvorila Komisia oprávnené očakávania, keď zverejnila správu NERA, v ktorej sa metóda NAC uznáva za platnú metódu výpočtu náhrady za zabezpečovanie PUS.

(60)

Podľa nej je pre splnenie tretieho kritéria rozsudku vo veci Altmark irelevantné, že metóda NAC nebola zavedená do nadobudnutia účinnosti rámca pre SVHZ z roku 2012.

(61)

Spoločnosť Correos sa tiež domnieva, že náhrady za PUS poskytnuté spoločnosti Correos spĺňajú štvrté kritérium rozsudku vo veci Altmark. Keďže sa neuskutočnilo verejné obstarávanie, úroveň prijatých náhrad je primeraná na základe analýzy nákladov, ktoré by vznikli typickému dobre riadenému podniku v rovnakom sektore, pričom sa zohľadňujú príjmy a primeraný zisk za plnenie PUS.

(62)

Podľa spoločnosti Correos sa v štúdii Frontier Economics, ktorú predložilo Španielsko, dokazuje, že náklady spoločnosti Correos sú nižšie ako náklady typického podniku v poštovom sektore. Spoločnosť Correos namieta proti pochybnostiam Komisie týkajúcim sa záverov uvedených v správe Frontier Economics:

(63)

Spoločnosť Correos ďalej uvádza, že ak by Komisia vyvodila záver, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc, malo by sa považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 106 ods. 2 zmluvy.

(64)

Spoločnosť Correos opakuje, že metodika náhrad, ktorú používali španielske orgány a ktorá je uvedená v správe NERA, je platným použitím metódy NAC a Komisia by ju mala akceptovať. Ďalej sa spoločnosť Correos domnieva, že nedostala nadmerné náhrady za zabezpečovanie PUS v rokoch 2004 – 2010, lebo náhrady boli vypočítané podľa metódy NAC bez započítania primeraného zisku.

(65)

Ak by Komisia dospela k záveru, že opatrenie možno zahŕňa nezlučiteľnú štátnu pomoc, spoločnosť Correos trvá na tom, že Komisia by mala zohľadniť dividendy zaplatené štátu v rokoch 2004 – 2010 ako zníženie náhrad poskytnutých spoločnosti Correos.

(66)

Pokiaľ ide o oslobodenie od dane z nehnuteľností, spoločnosť Correos najprv vysvetľuje, že tieto opatrenia by sa nemali posudzovať s ohľadom na poštový zákon z roku 1998 či poštový zákon z roku 2010, ale s priamym ohľadom na právne predpisy upravujúce príslušnú daň.

(67)

Spoločnosť Correos sa ďalej domnieva, že opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc, lebo nie je pripísateľné štátu. Oslobodenie od dane nie je stanovené v žiadnom právnom ustanovení. Pár miestnych daňových správ a pár miestnych súdov uplatnilo oslobodenie od dane na 94 pracovísk spoločnosti Correos z 13 000. Španielsky najvyšší súd vo svojom rozsudku zo 7. októbra 2013 skonštatoval, že článok 22 ods. 2 poštového zákona z roku 2010 nezahŕňa oslobodenie od dane z nehnuteľností.

(68)

Spoločnosť Correos sa ďalej domnieva, že daň z nehnuteľností neodvedenú na základe oslobodenia nemožno vymáhať, lebo ide o res judicata. Ak sa na základe judikatúry súdov Únie (11) v konečnom súdnom rozhodnutí určila existencia štátnej pomoci, mala by sa rešpektovať zásada res judicata. Spoločnosť Correos sa domnieva, že v rozsudku španielskeho najvyššieho súdu sa uplatňuje právo Únie a odkazuje sa na existenciu štátnej pomoci. Preto by sa mala rešpektovať zásada res judicata a v tejto veci by sa príslušné sumy nemali vymáhať.

(69)

Spoločnosť Correos sa ďalej domnieva, že zásada res judicata by sa mala považovať za všeobecnú zásadu práva Únie a že táto zásada by sa mala dodržiavať, keď je vymáhanie nemožné z dôvodu existencie konečného rozsudku, ak už bola určená existencia pomoci.

(70)

Pokiaľ ide o oslobodenie od dane z hospodárskej činnosti, spoločnosť Correos tvrdí, že čiastočné oslobodenie od dane z hospodárskej činnosti nepredstavuje štátnu pomoc. Konkrétne uvádza, že čiastočné oslobodenie od dane nie je selektívne, lebo je odôvodnené logikou daňového systému pre daň z hospodárskej činnosti. Podľa spoločnosti Correos je povahou alebo vnútornou logikou dane z hospodárskej činnosti zdaňovať hospodárske činnosti s cieľom zasiahnuť do výroby/produkcie alebo distribúcie tovaru a služieb. Spoločnosť Correos vykonáva hospodárske činnosti, ktoré pozostávajú z výroby/produkcie tovaru a služieb, ale poskytuje aj verejné služby ako PUS, ktoré nemajú takýto hospodársky účel. Toto by odôvodňovalo čiastočné oslobodenie od dane z hospodárskej činnosti.

(71)

Spoločnosť Correos sa ďalej domnieva, že čiastočné oslobodenie od dane z hospodárskej činnosti predstavuje existujúcu pomoc. Oslobodenie od dane z hospodárskej činnosti platilo pred pristúpením Španielska k EHS (1986): Tzv. licenčná kvóta, ktorá bola formou dane z činností a komerčných a priemyselných výhod, bola prijatá dekrétom č. 3313/1966 z 29. decembra 1966. Zákonom č. 39/1988 z 28. decembra 1988 sa daň z ekonomických a komerčných a priemyselných výhod vo forme licenčnej kvóty nahradila daňou z hospodárskej činnosti. Podľa spoločnosti Correos nedošlo od roku 1966 k podstatným zmenám zdaniteľnej udalosti.

(72)

Spoločnosť Correos tvrdí, že kapitálové injekcie vykonané v rokoch 2004, 2005 a 2006 sú v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve a že spoločnosti Correos neposkytujú výhodu.

(73)

Podľa spoločnosti Correos analýza investícií vykonaných z dôvodu kapitálových injekcií v rokoch 2004 – 2006 dokazuje, že španielsky štát vykonal kapitálové injekcie vo svojej úlohe akcionára a že tieto investície mohol vykonať akýkoľvek súkromný investor.

(74)

Spoločnosť Correos uvádza, že kapitálové injekcie sú reakciou na potrebu spoločnosti Correos vykonať investície v sume vyššej, ako je priemerná úroveň investícií spoločnosti. Cieľ kapitálových injekcií sa uvádza v správe o vystúpení spoločnosti Correos pred španielskym Poslaneckým kongresom („el Congreso de los Diputados“) 4. októbra 2005. V správe sa uvádza spojenie medzi kapitálovými injekciami a potrebou vykonať nové investície do spoločnosti. Cieľom kapitálových investícií bola realizácia procesu modernizácie v rámci spoločnosti Correos na zvýšenie efektívnosti a kvality služieb poskytovaných spoločnosťou.

(75)

Spoločnosť Correos argumentuje, že ziskovosť investícií dokazuje, že akýkoľvek súkromný investor by vykonal podobnú investíciu, keďže vnútorná miera návratnosti kapitálových injekcií bola vyššia ako kapitálové náklady spoločnosti Correos.

(76)

Ďalej tvrdí, že pre súlad so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve sa nemusí nutne vyžadovať presné posúdenie ziskovosti ex ante, keď sa uplatňuje na situáciu akcionára poskytovateľa služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ako je PUS. Takýto akcionár by vo svojich úvahách o vykonaní alebo nevykonaní investície nevyhnutne zohľadnil povinnosť spoločnosti poskytovať službu všeobecného hospodárskeho záujmu.

(77)

Za takýchto okolností postačuje na základe objektívnych a overiteľných dôkazov preukázať, že súkromný investor s rovnakým záväzkom vyplývajúcim zo služieb vo verejnom záujme by konal rovnako.

(78)

Podľa spoločnosti Correos ide o záver, ku ktorému dospel Súdny dvor vo veciach Chronopost I (12) a Chronopost II (13), keď sa akceptovalo, že vnútorná miera návratnosti vypočítaná ex post je vhodným prostriedkom na určenie toho, či bola kapitálová injekcia v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(79)

Spoločnosť Correos tvrdí, že distribúcia volebných materiálov politických kandidátov v súvislosti s organizáciou volieb by sa mala považovať za súčasť výsad štátu.

(80)

Konkrétne uvádza, že distribúcia volebných materiálov je základná funkcia štátu, lebo je súčasťou všeobecného volebného systému, súvisí s ústavnou úlohou politických strán a preto, lebo zamestnanci spoločnosti Correos pri výkone tejto činnosti vystupujú v úlohe štátnych zamestnancov.

(81)

Podľa spoločnosti Correos je preto distribúcia volebných materiálov politických kandidátov pre svoj cieľ, povahu a úpravu neoddeliteľne spojená s výkonom verejnej moci štátom. Preto nejde o hospodársku činnosť a spoločnosť Correos by sa nemala považovať za podnik v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(82)

Aj keď by Komisia usúdila, že distribúcia volebných materiálov politických kandidátov je hospodárska činnosť, spoločnosť Correos sa domnieva, že jej neposkytuje selektívnu výhodu. Túto činnosť zveril spoločnosti Correos štát, lebo je to jediný prevádzkovateľ poštových služieb schopný poskytovať túto službu požadovanej povahy a kvality. Pokiaľ ide o distribúciu volebných materiálov politických kandidátov, spoločnosť Correos preto nie je v právnej a skutkovej situácii porovnateľnej so situáciou iného podniku poštového sektora.

(83)

Aj keď by Komisia vyvodila záver, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc, spoločnosť Correos tvrdí, že opatrenie by sa malo považovať za existujúcu pomoc. Nižšia tarifa pre politických kandidátov na posielanie volebných materiálov existuje od roku 1977, keď sa 15. júna 1977 konali voľby. Voľby z 15. júna 1977 sa organizovali na základe kráľovského dekrétu č. 20/1997 z 18. marca 1977, v ktorom sa prvýkrát stanovila osobitná tarifa na distribúciu volebných materiálov.

(84)

Spoločnosť Correos vysvetľuje, že presná suma zníženej tarify (jedna peseta, čo zodpovedá 0,006 EUR) bola ďalej upravená ministerskou vyhláškou z roku 1977. Podľa spoločnosti Correos odvtedy platí táto znížená tarifa. Španielsky najvyšší súd vo svojom rozsudku 2. októbra 2006 (14) uviedol, že znížená tarifa, ktorá stále platí pre distribúciu volebných materiálov týkajúcich sa politických kandidátov, je jedna peseta (0,006 EUR).

(85)

Kráľovský dekrét č. 20/1977 bol neskôr nahradený organickým zákonom č. 5/1985 z 19. júna 1985 o všeobecnom volebnom systéme (ďalej len „LOREG“), ktorý obsahoval rovnaké znenie týkajúce sa znížených taríf za distribúciu volebných materiálov politických kandidátov.

(86)

V prípade, že Komisia usúdi, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc, spoločnosť Correos sa ďalej domnieva, že by mala byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(87)

Po prvé predmetné opatrenie predstavuje skutočnú službu hospodárskeho záujmu. V článku 22 poštového zákona z roku 1998 a aj v článku 22 ods. 5 poštového zákona z roku 2010 sa uznáva, že poskytovateľovi PUS môžu byť zverené záväzky vyplývajúce z distribúcie volebných materiálov s cieľom zabezpečiť správny priebeh volebných procesov. Okrem toho sa v článku 22 ods. 5 poštového zákona z roku 2010 uznáva, že toto poverenie by malo byť predmetom náhrady.

(88)

Spoločnosť Correos sa domnieva, že opatrenie je zlučiteľné na základe rozhodnutia o SVHZ z roku 2012 (15). Spoločnosť Correos vysvetľuje, že rozhodnutie o SVHZ z roku 2012 je uplatniteľné, lebo priemerná ročná náhrada poskytnutá spoločnosti Correos je nižšia ako 15 miliónov EUR.

(89)

Anonymná tretia strana súhlasí s predbežnými závermi, ku ktorým Komisia dospela v rozhodnutí o začatí konania a ktoré sa týkajú týchto opatrení:

(90)

Anonymná tretia strana ďalej výslovne súhlasí s tým, že prebiehajúce vyšetrovanie by sa malo zamerať na opatrenia uvedené v odôvodnení 89.

(91)

Komisiu však upozorňuje na viaceré opatrenia, ktorým sa Komisia nevenovala v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016 a ktoré by podľa jej názoru bolo takisto potrebné posúdiť.

(92)

Podľa anonymnej tretej strany (16):

(93)

Španielsko sa domnieva, že opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 zmluvy. Španielske orgány konkrétne tvrdia, že opatrenie neposkytuje spoločnosti Correos hospodársku výhodu, lebo náhrady za PUS sú v súlade s kritériami stanovenými v rozsudku vo veci Altmark (19). Španielske orgány ďalej vysvetľujú, že predmetné opatrenie nebolo oznámené, lebo usúdili, že spĺňa kritériá stanovené v rozsudku vo veci Altmark.

(94)

Španielske orgány uvádzajú, že opatrenie spĺňa tretiu podmienku rozsudku vo veci Altmark, v rámci ktorej sa požaduje, aby náhrady za PUS neprekročili čisté náklady (t. j. náklady mínus príslušné výnosy plus primeraný zisk) záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme. Španielsko argumentuje, že uplatňuje platnú metodiku výpočtu náhrad, ktorá zodpovedá metóde výpočtu čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť a ktorá je predpísaná v smernici 2008/6/ES. Španielske orgány argumentujú, že metodika, ktorú použili, vyplýva zo správy NERA, ktorú si Komisia objednala u poradenskej spoločnosti National Economic Research Associated. Podľa Španielska metodika určenia náhrady uvedená v správe NERA je platným použitím metódy NAC. Komisia sa mýli, keď predpokladá, že nadmerná náhrada, a to aj v kontexte veci Altmark, môže byť vypočítaná len s použitím metodiky účtovania nákladov, čo viedlo k záveru, že spoločnosť Correos v období 2004 – 2010 prekročila sumu, ktorú možno považovať za nevyhnutnú na úhradu všetkých alebo časti nákladov, ktoré vznikli pri plnení PUS.

(95)

Španielske orgány ďalej uvádzajú, že opatrenie spĺňa štvrté kritérium rozsudku vo veci Altmark. V štvrtom kritériu rozsudku vo veci Altmark sa vyžaduje, aby v prípade neuskutočnenia verejného obstarávania bola úroveň prijatých náhrad primeraná na základe analýzy nákladov, ktoré by vznikli typickému dobre riadenému podniku v rovnakom sektore, pričom sa zohľadňujú príjmy a primeraný zisk za plnenie PUS. Podľa španielskych orgánov možno porovnanie vykonať len s podnikmi v tom istom sektore, v tomto prípade v sektore poštových služieb. Španielsko protestuje proti námietkam Komisie týkajúcim sa záverov uvedených v správe Frontier Economics, v ktorých sa uvádza, že opatrenie spĺňa štvrté kritérium rozsudku vo veci Altmark. Podľa Španielska Komisia v žiadnom svojom rozhodnutí nepreukázala, že by prevádzkovatelia poštových služieb z Grécka a Talianska boli neefektívni. Ďalej sa Španielsko domnieva, že pre splnenie štvrtého kritéria rozsudku vo veci Altmark nie je relevantné, že štúdia bola vykonaná ex post. Komisia v predchádzajúcich rozhodnutiach neusúdila, že by štúdia ex post predstavovala prekážku pre prijatie štvrtého kritéria rozsudku vo veci Altmark. Španielsko konkrétne odkazuje na rozhodnutie Komisie z 21. októbra 2008 týkajúce sa spoločnosti Poste Italiane (20). Navyše sa podľa Španielska v ustálenej judikatúre akceptujú správy vykonané ex post. Španielsko konkrétne odkazuje na vec Chronopost-La Poste (21), keď Všeobecný súd akceptoval správu vypracovanú ex post.

(96)

Španielske orgány sa domnievajú, že ak by boli opatrenia uznané za štátnu pomoc, mali by byť vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 106 ods. 2 zmluvy. Španielsko sa konkrétne domnieva, že opatrenie spĺňa kritériá zlučiteľnosti rámca pre SVHZ z roku 2012.

(97)

Španielske orgány namietajú proti námietkam Komisie týkajúcim sa úplnosti poverovacieho aktu, v ktorom sa bližšie určujú záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme a metódy výpočtu náhrady. Podľa španielskych orgánov môže poverovací akt tvoriť jeden záväzný právny akt alebo viaceré záväzné právne akty. Členský štát si môže zvoliť konkrétnu formu tohto poverovacieho aktu. Ďalej nie je potrebné, aby v ňom bol konkrétne uvedený pojem „poverovací akt“. Španielske orgány sa konkrétne domnievajú, že opatrenie spĺňa požiadavku uvedenú v odseku 16 písm. e) rámca pre SVHZ z roku 2012, podľa ktorej by poverovací akt mal obsahovať opatrenia na zabránenie nadmerným náhradám a na ich vymáhanie. Dokazuje to skutočnosť, že nadmerné náhrady poskytnuté v roku 2005 boli následne v ďalších rokoch získané späť.

(98)

Pokiaľ ide o možnosť využitia metódy čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť, ako metodiky na výpočet náhrady, španielske orgány tvrdia, že v odseku 69 rámca pre SVHZ z roku 2012 nie je stanovená žiadna povinnosť používať metódu čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť; ani sa členským štátom nezakazuje používať túto metodiku. Okrem toho sa v odseku 184 Príručky k uplatňovaniu pravidiel Európskej únie týkajúcich sa štátnej pomoci, verejného obstarávania a vnútorného trhu na služby vo všeobecnom hospodárskom záujme a najmä na sociálne služby vo všeobecnom záujme (22) vysvetľuje, že cieľom neuplatniteľnosti metódy NAC stanovenej v odseku 69 rámca pre SVHZ z roku 2012 je ďalej nezaťažovať členské štáty v súvislosti s opatreniami, ktoré existovali pred povinnosťou používať metódu NAC. Španielske orgány sa preto domnievajú, že metóda NAC, ako ju uplatňovalo Španielsko, je platná metodika, ktorú možno použiť na výpočet náhrad poskytnutých pred rokom 2012.

(99)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 94, španielske orgány sa domnievajú, že španielska metodika na výpočet náhrady za zabezpečovanie PUS, ktorá bola založená na správe NERA, zodpovedá metóde čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť. Španielske orgány sa domnievajú, že v tejto súvislosti nie je významné, že španielska metodika neobsahuje stimuly na zvýšenie efektívnosti a nehmotné výhody, lebo tieto dve kritériá neexistovali v čase, keď Španielsko uplatňovalo túto metodiku. Tieto kritériá boli zavedené neskôr smernicou 2008/6/ES a rámcom pre SVHZ z roku 2012.

(100)

Španielske orgány protestujú proti metodike a kritériám použitým Komisiou v súvislosti s primeraným ziskom v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016. Španielske orgány argumentujú, že referenčný primeraný zisk by sa nemal uplatňovať na všetkých prevádzkovateľov poštových služieb a že tento zisk by sa mal posudzovať individuálne. Referenčný primeraný zisk, ktorý Komisia použila vo svojom rozhodnutí o spoločnosti bpost z 25. januára 2012 (23), by nemal byť stanovený ako referenčný pre ostatných prevádzkovateľov poštových služieb. Po prvé sa vec bpost značne odlišuje od situácie spoločnosti Correos, keďže vec bpost sa netýkala zabezpečovania PUS, ale ostatných služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Po druhé Komisia neuplatňuje referenčný primeraný zisk stanovený v rozhodnutí o bpost jednotne, lebo v iných rozhodnutiach Komisie umožnila vyššie referenčné hodnoty (24).

(101)

Pokiaľ ide o oslobodenie od dane z nehnuteľností, španielske orgány vysvetľujú, že poštovým zákonom z roku 1998 a poštovým zákonom z roku 2010 sa spoločnosť Correos neoslobodila od dane z nehnuteľností. Určité španielske súdy však pri výklade ustanovení poštového zákona z roku 1998 a poštového zákona z roku 2010 usúdili, že oslobodenie od dane z nehnuteľností sa na spoločnosť Correos vzťahuje. Španielske orgány vysvetľujú, že oslobodenie od dane sa uplatnilo vo veľmi malom počte prípadov. V skutočnosti sa naozaj použilo v prípade 94 nehnuteľností spoločnosti Correos z celkového počtu 13 000.

(102)

Španielske orgány sa domnievajú, že oslobodenia od dane nemožno pripísať štátu, lebo pochádzajú od španielskych súdov, ktoré rozhodli o vrátení dane z nehnuteľností, ktorú predtým spoločnosť Correos zaplatila.

(103)

Pokiaľ ide o oslobodenie od dane z hospodárskych činností, španielske orgány sa domnievajú, že oslobodenie od dane z hospodárskych činností by sa malo považovať za existujúcu pomoc. Oslobodenie od dane z hospodárskych činností sa zaviedlo pred pristúpením Španielska k EHS. Podľa španielskych orgánov siaha oslobodenie od dane z hospodárskych činností do roku 1966, keď bola dekrétom č. 3313/1966 z 29. decembra 1966 prijatá daň z činností a komerčných a priemyselných výhod. Zákonom č. 39/1988 z 28. decembra 1988 sa daň z ekonomických a komerčných a priemyselných výhod vo forme licenčnej kvóty nahradila daňou z hospodárskej činnosti. Podľa Španielska sa táto daň od roku 1966 výrazne nezmenila bez ohľadu na skutočnosť, že spoločnosť Correos požívala úplné oslobodenie, keď bola na základe svojej povahy správnym orgánom.

(104)

Španielske orgány sa domnievajú, že kapitálové injekcie uskutočnené v rokoch 2004, 2005 a 2006 nezahŕňajú štátnu pomoc, lebo sú v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(105)

Zdôrazňujú, že kapitálovým injekciám predchádzali hospodárske hodnotenia ex ante porovnateľné s hodnoteniami, ktoré by vykonal akýkoľvek súkromný investor. Kapitálové injekcie boli naplánované vo viacročných akčných plánoch schválených štátom ako akcionárom a boli začlenené v štátnych všeobecných rozpočtoch, ktoré zas odrážali strategické plány spoločnosti vypracované na rozšírenie jej činnosti v oblastiach s lepšími vyhliadkami a na zlepšenie jej efektívnosti v kontexte výrazného spomalenia poštového trhu.

(106)

Konkrétne sa v strategických plánoch na obdobie 2001 – 2006 zavádzajú opatrenia na dokončenie procesu modernizácie podniku, pričom sa sledujú tieto ciele:

(107)

Podľa španielskych orgánov je na dosiahnutie týchto cieľov potrebné, aby bola spoločnosť vybavená ďalšími zdrojmi na realizáciu potrebných investícií. Akcionár sa po analýze stratégie podniku rozhodol poskytnúť tri zvýšenia kapitálu v celkovej sume 48,08 milióna EUR, každé vo výške 16,027 milióna EUR, ktoré sa mali uskutočniť v účtovných obdobiach 2004, 2005 a 2006. Toto zvýšenie kapitálu sa považovalo za kľúčový prvok na dosiahnutie ukazovateľov ziskovosti predpokladaných v akčných plánoch spoločnosti a zohľadnených v hodnoteniach vykonaných jediným akcionárom. Zvýšenia kapitálu v skutočnosti vyplývali z potreby vykonať investície, ktoré boli prírastkové alebo doplnkové k investíciám, ktoré spoločnosť uskutočňovala zvyčajne.

(108)

Španielske orgány ďalej uviedli, že hodnotenie bolo začlenené do rámca obchodných vyhliadok a výsledkov spojených so zvýšením kapitálu, ktorý bol vypracovaný na obdobie piatich rokov, čo je primerané obdobie na posúdenie, či sú obchodné investičné rozhodnutia uspokojivé. Tieto prognózy boli zohľadnené vo viacročných akčných plánoch, ktoré boli následne začlenené do štátnych všeobecných rozpočtov. Viacročný akčný plán schválený v účtovnom období 2004 vykazoval rast ročného obratu o 3,6 % a zlepšenie čistých ziskov s priemernými ziskmi o približne 5 % ročne, všetko v porovnaní so statickým scenárom bez zvýšenia kapitálu. Tieto výsledky boli dosiahnuté na základe rovnakého počtu splátok kapitálu v rokoch 2004, 2005 a 2006, čím sa umožnilo vykonanie akčných línií plánovaných v strategických plánoch, pokiaľ ide o investície.

(109)

Prognózy uvedené vo viacročnom akčnom pláne a začlenené do štátneho všeobecného rozpočtu sú plne porovnateľné s prognózami, ktoré by urobil súkromný investor v trhovom hospodárstve. Sú základom, o ktorý sa štát ako akcionár opieral, keď sa rozhodol vykonať tri zvýšenia základného imania spoločnosti v celkovej výške 48 081 000 EUR.

(110)

Tieto prognózy vykonané ex ante sa uvádzajú v tabuľke 3.

Tabuľka 3

Viacročný akčný plán z roku 2004

(111)

Španielske orgány vysvetľujú, že viacročné akčné plány sú spoľahlivé analýzy ex ante hospodárskych a finančných prognóz. Prognózy, ktoré obsahujú, vykazujú úrovne výnosov zodpovedajúce výnosom, ktoré by požadoval súkromný investor, takže rozhodnutie zvýšiť základné imanie, aby spoločnosť mohla vykonať investície potrebné na dosiahnutie predpokladaných ziskov, je plne odôvodnené. Podľa španielskych orgánov by tieto rozpätia návratnosti zapríčinili, že akýkoľvek súkromný investor by urobil podobné rozhodnutie.

(112)

Španielsko uvádza, že rozhodnutie zvýšiť základné imanie a uhradiť 16,027 miliónov EUR prijalo 13. decembra 2004 na základe viacročného akčného plánu pre účtovné obdobie 2004 s priaznivými finančnými prognózami uvedenými v tabuľke 1. Podobne akcionár schválil rozhodnutia týkajúce sa ďalších zvýšení 5. decembra 2005 a 29. decembra 2006 takisto na základe príslušných viacročných akčných plánov. Španielsko ďalej uvádza, že skutočný vývoj parametrov použitých vo viacročných akčných plánoch jednoznačne zlepšil finančné prognózy, ako možno vidieť v tabuľke 4.

Tabuľka 4

Skutočné výsledky

(113)

Španielske orgány na doplnenie uvedeného poskytli aj test kritéria súkromného investora, ktorý vykonala ex post spoločnosť Ernst & Young a ktorého záverom bolo, že vnútorná miera návratnosti (ďalej len „IRR“) skúmaných kapitálových zvýšení bola 9,29 % a trhové náklady kapitálu tejto investície boli v čase investície 7,87 %.

(114)

Španielske orgány sa v tejto súvislosti domnievajú, že v pripomienkach Komisie v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016 na základe veci Komisia/EDF (25) týkajúce sa potreby vykonania analýzy ziskovosti pred predmetnou investíciou sa nezohľadňuje, že bolo vykonané hospodárske hodnotenie ex ante, pričom test kritéria súkromného investora uvedený v správe slúžil ako doplňujúci dôkaz na potvrdenie platnosti použitej zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(115)

Španielske orgány zásadne namietajú proti relevantnosti rozsudku vo veci Komisia/EDF v tomto prípade, keďže spoločnosť EDF vykonávala činnosť v normálnych trhových podmienkach, zatiaľ čo spoločnosť Correos bola poverená PUS. Španielske orgány tvrdia, že pri analýze opatrení prijatých v súvislosti s verejným podnikom pôsobiacim v sektore s PUS sa analýza ziskovosti ex post nemôže považovať za neplatnú, lebo poskytovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu sa neriadi len komerčnou logikou a v tomto prípade je potrebné zohľadniť všetky dostupné objektívne a overiteľné údaje.

(116)

Podľa tejto logiky sa španielske orgány domnievajú, že vhodnejšou judikatúrou sú veci Chronopost I (26) a Chronopost II (27), v ktorých Súdny dvor Európskej únie podporil analýzu Komisie v rozhodnutí 98/365 (28) v dvoch rozsudkoch, ku ktorým dospel v dôsledku príslušných odvolaní sa proti tomuto rozhodnutiu. Komisia v uvedenom rozhodnutí posúdila, či bolo správanie francúzskeho prevádzkovateľa poštových služieb (La Poste) ako akcionára spoločnosti SFMI-Chronopost odôvodnené z komerčného hľadiska podľa kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve, a porovnala mieru vnútornej návratnosti kapitálových injekcií, ktoré vykonal štát v prospech spoločnosti La Poste, a náklady vlastného imania na ex post základe.

(117)

Španielske orgány napokon vysvetľujú, že ak by Komisia odmietla tvrdenie, že kapitálové injekcie spĺňajú zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve, mali by sa posúdiť so zreteľom na článok 106 ods. 2 zmluvy, lebo predstavujú prostriedky venované na úhradu verejnej služby a za žiadnych okolností neboli prevádzkovou pomocou na základe určenia prostriedkov ani na základe ich povahy.

(118)

Španielske orgány sa domnievajú, že distribúcia volebného materiálu spoločnosťou Correos nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Všetky činnosti, ktoré spoločnosť Correos vykonáva v súvislosti s organizáciou volieb, a najmä distribúcia volebných propagačných materiálov týkajúcich sa politických kandidátov, nie sú hospodárskymi činnosťami, keďže sú výsadou štátu.

(119)

Pokiaľ ide o distribúciu volebných propagačných materiálov politických kandidátov, španielske orgány konkrétne namietajú proti záverom uvedeným v rozhodnutí o začatí konania, že opatrenie je hospodárskou činnosťou. Španielske orgány tvrdia, že štát nezaviedol trhové nástroje na zabezpečenie toho, aby všetci voliči dostali volebný propagačný materiál politických kandidátov. Volebný proces je zložený z viacerých činností, ktoré sú všetky potrebné a prepojené a ktorých cieľom je zabezpečiť základné právo voliť. Táto činnosť by sa preto mala považovať za výsadu štátu.

(120)

Španielske orgány sa domnievajú, že ak by opatrenie predstavovalo štátnu pomoc, malo by ísť o existujúcu pomoc, keďže existovalo pred pristúpením Španielska k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu v roku 1986. Náhrada poskytnutá volebným kandidátom za distribúciu volebného materiálu platí od roku 1977 bez nejakých podstatných zmien. V článku 44 ods. 3 kráľovského zákonného dekrétu 20/1977 z 18. marca 1977 týkajúceho sa volebných predpisov sa stanovuje, že v ministerskom výnose sa stanovia osobitné poštové tarify, ktoré sa budú vzťahovať na volebný materiál posielaný politickými kandidátmi. V ministerskom výnose z 3. marca 1977 a v ministerskom výnose zo 4. mája 1977 sa stanovuje pevná tarifa vo výške jednej pesety za listy do 50 gramov, ktorá sa odvtedy nezmenila.

(121)

V článku 59 organického zákona č. 5/1985 z 19. júna 1985 o všeobecnom volebnom systéme bola potvrdená povinnosť na základe ministerského výnosu určiť osobitnú tarifu pre politických kandidátov za posielanie volebného materiálu. V článku 1 ministerského výnosu z 13. októbra 1985 sa uvádza, že osobitné tarify stanovené v ministerskom výnose z 3. mája 1977 sú stále platné. Neskôr sa v článku 1 ministerského výnosu z 30. apríla 1986 stanovilo, že osobitné tarify stanovené v článku 1 ministerského výnosu z 30. októbra 1985 stále platia, t. j. osobitné tarify stanovené v ministerskom výnose z 3. mája 1977. Článkom 12 kráľovského dekrétu 605/1999 zo 6. apríla 1999 a poštovými zákonmi z rokov 1998 a 2010 sa nezmenila osobitná tarifa platná pre politických kandidátov, ktorá je v súčasnosti stanovená v článku 59 organického zákona č. 5/1985 z 19. júna 1985 o všeobecnom volebnom systéme, v ktorom sa odkazuje na osobitné tarify stanovené v ministerskom výnose z 3. marca 1977.

(122)

Španielske orgány ďalej uvádzajú, že, ak by boli opatrenia uznané za štátnu pomoc, mali by byť vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 106 ods. 2 zmluvy.

(123)

So zreteľom na premlčaciu lehotu 10 rokov uvedenú v rozhodnutí o začatí konania (14. februára 2004 – 14. februára 2014) španielske orgány tvrdia, že skúmaná lehota by mala byť 2004 – 2012, lebo v roku 2013 sa nekonali voľby.

(124)

Zverenie služby všeobecného hospodárskeho záujmu počas obdobia 2004 – 2011 bolo stanovené v ministerských výnosoch, ktoré zahŕňali obsah, rozsah a trvanie záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme. Zverenie služby všeobecného hospodárskeho záujmu spoločnosti Correos počas rokov 2011 a 2012 bolo stanovené v dohode Rady ministrov pre každé voľby. V týchto dohodách sa uvádza povaha, obsah, rozsah a trvanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Z tabuľky 5 navyše vyplýva, že v každom prípade celková náhrada, ktorú spoločnosť Correos dostala za doručovanie volebného materiálu počas volieb uskutočnených od roku 2004 do roku 2012, nepresiahla vzniknuté náklady.

Tabuľka 5

Nedostatočná náhrada pre spoločnosť Correos za doručovanie volebného materiálu

(125)

Španielske orgány najprv poukazujú na to, že sťažovateľ, ktorého list podnietil toto konanie, nepredložil pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania z roku 2016. Španielske orgány poznamenávajú, že jediné tretie strany, ktoré predložili pripomienky, sú spoločnosť Correos y Telégrafos, S.A., a anonymná tretia strana zastupujúca sektor doručovania balíkov, ako možno vyvodiť z obsahu predložených pripomienok.

(126)

Španielske orgány odkazujú na svoje pripomienky predložené k rozhodnutiu o začatí konania z roku 2016 týkajúce sa viacerých otázok, pre ktoré anonymná tretia strana nepredložila žiadny konkrétny doplňujúci argument.

(127)

Španielske orgány navyše predložili ďalšie pripomienky k týmto otázkam.

(128)

Španielske orgány sa domnievajú, že požiadavka, aby sa vyšetrovanie rozšírilo na premlčané obdobie, je neprípustná a rozporuplná, lebo podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Komisia vo formálnom vyšetrovacom konaní na základe článku 108 ods. 2 zmluvy vyšetruje len opatrenia, s ktorými sú spojené vážne pochybnosti o zlučiteľnosti, pokiaľ boli tieto opatrenia vykonané mimo desaťročnej premlčacej lehoty. Španielske orgány ďalej poznamenávajú, že anonymná zainteresovaná strana uznala tento právny bod vo svojich vlastných pripomienkach, v ktorých sa uvádza, že „Je jasné, že tieto sumy nemôžu byť predmetom vyšetrovacieho konania, keďže premlčacia lehota na preskúmanie uplynula.“

(129)

Španielske orgány sa ďalej domnievajú, že požiadavka, aby sa vyšetrovanie predĺžilo na obdobie po roku 2010, je neodôvodnená, lebo španielsky štát sa obmedzil na poskytovanie preddavkov zo štátneho všeobecného rozpočtu, ktoré budú upravené po určení čistých nákladov, keď bude oznámený nový Plan de Prestación a Európska komisia oznámi svoje stanovisko k nemu.

(130)

Španielske orgány sa domnievajú, že tretia strana nepriamo uznáva, že čisté náklady nie je možné určiť, kým sa neprijme nový Plan de Prestación, lebo vo svojich pripomienkach odkazuje na poznámky k ročnej účtovnej závierke spoločnosti Correos za rok 2014, kde sa uvádza: „Uznesenie orgánu CNMC (29) o výpočte čistých nákladov za PUS v rokoch 2011, 2012 a 2013 odlišnom od výpočtu v štátnom všeobecnom rozpočte môže mať vplyv na sumy na účtoch. Nie je možné vypočítať tento konečný vplyv, kým nenadobudne účinnosť nový Plan de Prestación, v ktorom sa stanoví metodika a prvky výpočtu čistých nákladov.“

(131)

Pokiaľ ide o oslobodenie od DPH, španielske orgány vysvetľujú, že je stanovené v španielskych právnych predpisoch v plnom súlade s ustanoveniami smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006, v ktorej sa upravuje táto otázka. Španielske orgány ďalej vysvetľujú, že podmienka pripísateľnosti nie je splnená, ak sa vnútroštátnym opatrením transponuje akt Spoločenstva, na ktorý sa nevzťahuje žiadny priestor na voľné uváženie, ako sa uvádza v rozsudku Súdneho dvora z 23. apríla 2009 vo veci C-460/07 (Puffer) (30).

(132)

Španielske orgány odmietajú, že spoločnosť Correos mohla mať prospech z pomoci na financovanie svojich informačných a komunikačných kampaní.

(133)

Španielske orgány konkrétne objasňujú, že súvisiace inštitucionálne reklamné a komunikačné plány, ktoré uvádza anonymná tretia strana ako znak tejto pomoci, zahŕňajú všetky činnosti vykonávané orgánmi všeobecnej štátnej správy a aj verejnými podnikmi v tejto oblasti na štatistické účely, ale že náklady spoločnosti Correos na propagáciu spomenuté v týchto plánoch boli vždy hradené z prostriedkov spoločnosti.

(134)

Španielske orgány vysvetľujú, že ako sa uvádza v samotnom pláne, Inštitucionálny informačný a komunikačný výbor, čo je správny kolektívny orgán, zahrnul do plánu všetky inštitucionálne kampane, ktoré má viesť štátna všeobecná správa a súvisiace orgány. Podobne ako v prípade iných verejných podnikov spoločnosť Correos y Telégrafos, S.A., vypracúva vlastné propagačné plány financované z vlastných zdrojov a v pláne sú zahrnuté len na štatistické účely.

(135)

Španielske orgány súhlasia s pripomienkami spoločnosti Correos y Telégrafos, S.A.

(136)

Španielske orgány reagujú na požiadavku, ktorú spoločnosť Correos uviedla vo svojich písomných pripomienkach, že distribuované dividendy sa majú priradiť zníženiu nadmernej náhrady uvedenej v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016, zopakovaním, že doteraz nebol predložený dôkaz o existencii takýchto nadmerných náhrad.

(137)

Španielsko však takisto opakuje svoje pripomienky, v ktorých zdôrazňuje, že je potrebné zohľadniť platbu dividend na účely zníženia potenciálnej pomoci, ktorá možno bude určená na konci formálneho vyšetrovacieho konania. Tieto mimoriadne a neopakujúce sa dividendy, ktoré spoločnosť Correos poskytla štátu, by sa podľa španielskych orgánov mali zohľadniť na účely výpočtu verejných zdrojov poskytnutých spoločnosti Correos v súlade s rozhodnutím Komisie vo veci Statsbaner (31).

(138)

Španielske orgány síce opakujú, že náhrady za PUS poskytnuté v rokoch 2004 – 2010 spoločnosti Correos nezahŕňajú štátnu pomoc, a ak áno, táto pomoc by sa mala posúdiť ako zlučiteľná, domnievajú sa, že aj keby prijali postup Komisie z rozhodnutia o začatí konania z roku 2016 na použitie metodiky priraďovania nákladov (32), možno potenciálnu nadmernú náhradu vypočítať len za týchto podmienok:

(139)

Po prvé, vyhradená oblasť a nevyhradená oblasť by sa mali riešiť samostatne: vyhradená oblasť zodpovedá poštovým službám PUS poskytovaným v rámci monopolu; nevyhradenú oblasť tvoria poštové služby PUS. Navyše náhrada vo vyhradenej oblasti sa riadila metódou, ktorej výsledky plne zodpovedali metodike priraďovania nákladov, zatiaľ čo na nevyhradenú oblasť sa uplatnila metóda NAC, pričom náhrada sa počítala a určovala samostatne pre každú oblasť. Tieto dve oblasti by sa preto mali považovať za dve rozdielne služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sú predmetom samostatných posúdení a rôznych metodík výpočtu náhrady. Podľa španielskej metodiky náhrada pre vyhradenú oblasť zodpovedá jej účtovným čistým nákladom (celkové náklady mínus výnosy) a náhrada pre nevyhradenú oblasť sa počíta podľa metódy NAC so zahrnutím výsledkov strát stratových segmentov nevyhradenej oblasti za predpokladu, že akýkoľvek súkromný prevádzkovateľ by s takouto činnosťou v prípade chýbajúcich záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme prestal.

(140)

Podľa tejto logiky by z celkovej sumy náhrady za PUS poskytnutej spoločnosti Correos v rokoch 2004 – 2010 približne 955,237 miliónov EUR bolo na vyhradenú oblasť priradených približne 637,850 miliónov EUR (účtovná strata vyhradenej oblasti) a na nevyhradenú oblasť317,387 milióna EUR (zvyšok) (pozri tabuľku 6).

Tabuľka 6

Náhrady za PUS pre vyhradenú a nevyhradenú oblasť

(141)

Španielske orgány sa domnievajú, že tieto dve náhrady by sa potom mali posudzovať samostatne, čo by viedlo k výsledku odlišnému od výsledku, ku ktorému dospela Komisia v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016.

(142)

Španielske orgány navrhujú posúdiť náhrady pre vyhradenú oblasť PUS s použitím metodiky priraďovania nákladov a referenčnej návratnosti predaja (33) 4,8 % (referenčná hodnota použitá vo veci bpost v prípade zverenia s nízkym rizikom).

(143)

Tento postup vedie k jasnej nedostatočnej náhrade pre spoločnosť Correos za tieto služby všeobecného hospodárskeho záujmu, lebo pomoc poskytnutá za vyhradenú oblasť PUS zodpovedá presne jej čistým účtovným nákladom, ako sa uvádza v tabuľke 7, pričom v sume nedostatočnej náhrady sa nezohľadňuje primeraný zisk.

Tabuľka 7

Nedostatočná náhrada pre vyhradenú oblasť PUS

(144)

Španielske orgány vysvetľujú, že so zreteľom na skutočnosť, že spoločnosť Correos dostala za zabezpečovanie vyhradených služieb PUS nedostatočnú náhradu a že ostatné podmienky rámca pre SVHZ z roku 2012 sú splnené, náhrada pridelená na vyhradenú oblasť PUS by sa mala považovať za zlučiteľnú.

(145)

Španielske orgány sa domnievajú, že, pokiaľ ide o nevyhradené služby PUS, možno použiť referenčnú hodnotu použitú vo veci bpost pre zverenia s vysokým rizikom.

(146)

Za tohto predpokladu však španielske orgány uznávajú, že nevyhradená oblasť PUS by mala každý rok vykazovať záporné čisté náklady, t. j. čistý zisk, ktorý by neumožnil žiadnu náhradu, ako sa uvádza v tabuľke 8.

Tabuľka 8

Nadmerná náhrada pre nevyhradenú oblasť PUS

(147)

Podľa tohto postupu možno náhradu pridelenú na nevyhradenú oblasť PUS považovať za nezlučiteľnú, lebo spoločnosť Correos dostala nadmernú náhradu. Španielske orgány však zdôrazňujú aj, že by sa malo zohľadniť, že dividendy de facto znížili sumu náhrady poskytnutej spoločnosti Correos, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 148 až 152.

(148)

Španielske orgány vysvetľujú, že spoločnosť Correos vyplácala dividendy v rokoch 2004 – 2010 (pozri tabuľku 9).

Tabuľka 9

Dividendy vyplatené spoločnosťou Correos

(149)

Španielske orgány vysvetľujú, že tieto dividendy by sa nemali považovať primárne za odmenu akcionára, lebo zohrávali skôr úlohu nepriameho mechanizmu spätného vrátenia, ktorý španielskym orgánom v konkrétnych okolnostiach tohto prípadu umožnil znížiť možné nadmerné financovanie spätným získaním prostriedkov od spoločnosti. Štát sa vo svojom postavení rozpočtového orgánu rozhodol začleniť tieto dividendy do každého štátneho všeobecného rozpočtu prijatého v období 2005 – 2008 na riešenie možného nadmerného financovania určeného v roku, ktorý predchádzal roku prijatia týchto rozpočtových rozhodnutí. V rokoch 2009 a 2010 nebol vykonaný takýto postup, lebo z prognóz vyplývali straty spoločnosti v týchto rokoch.

(150)

Po prvé španielske orgány vysvetľujú, že rozhodnutie vyplatiť dividendy je pripísateľné španielskemu štátu ako subjektu verejného sektora, a nie manažmentu spoločnosti Correos. Španielske orgány v tejto súvislosti vysvetľujú, že:

(151)

Po druhé španielske orgány vysvetľujú, že okolnosti boli také, že dividendy boli jediným praktickým spôsobom na úpravu potenciálne nadmerného financovania v určitých rokoch z týchto dôvodov:

(152)

Španielske orgány na základe týchto dôvodov vysvetľujú, že o dividendách vyplatených v roku N, sa rozhodlo v roku N – 1 na základe účtovných výsledkov dostupných za rok N – 2. Takže cieľom týchto dividend bolo zníženie nadmernej náhrady vyplývajúcej z roku N – 2, ako je zhrnuté v tabuľke 10.

Tabuľka 10

Dividendy a nadmerná náhrada

(153)

Spoločnosť Unipost 20. marca 2018 informovala Komisiu, že 19. februára 2018 vstúpila do likvidácie, a domnieva sa, že nezlučiteľná štátna pomoc poskytnutá spoločnosti Correos zohrala v jej konkurze významnú úlohu.

(154)

Podľa spoločnosti Unipost táto nezlučiteľná pomoc umožnila spoločnosti Correos použiť nižšie ceny na nevyhradených trhoch, keď uplatňovala cenovú politiku, ktorá nesúvisela s nákladmi na týchto nevyhradených trhoch.

(155)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy: „pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(156)

Z toho vyplýva, že na to, aby sa finančné opatrenie považovalo za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, musia byť splnené tieto kumulatívne podmienky: i) opatrenie musí byť pripísateľné členskému štátu a poskytnuté zo štátnych zdrojov; ii) musí podnikom poskytovať hospodársku výhodu; iii) táto výhoda musí byť selektívna a iv) opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením a ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

(157)

Na to, aby išlo o štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, musí ju poskytnúť štát alebo musí byť poskytnutá zo štátnych zdrojov. Štátne zdroje zahŕňajú všetky prostriedky verejného sektora (34) vrátane prostriedkov subjektov v rámci štátu (decentralizovaných, federatívnych, regionálnych alebo iných) (35).

(158)

Náhrady za zabezpečovanie PUS podľa poštového zákona z roku 1998 sa vyplácajú priamo zo štátneho všeobecného rozpočtu, takže sú jasne pripísateľné štátu a poskytované zo štátnych zdrojov.

(159)

Na to, aby sa na opatrenie štátu vzťahoval článok 107 ods. 1 zmluvy, musí opatrenie zvýhodňovať „určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru“. Takže pojem pomoc sa vzťahuje len na opatrenia v prospech podnikov, ktoré poskytujú selektívnu výhodu.

(160)

Náhrady za PUS sú jasne selektívne, lebo poskytujú výhodu len jednému podniku: spoločnosti Correos.

(161)

Verejné prostriedky poskytnuté subjektu možno považovať za štátnu pomoc, keď je tento subjekt „podnikateľom“ v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) konzistentne vymedzuje podniky ako subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť (36). Kvalifikácia subjektu ako podniku teda závisí od povahy jeho činnosti bez ohľadu na právne postavenie subjektu či spôsob jeho financovania (37). Činnosť sa musí všeobecne považovať za hospodársku činnosť, keď ju tvorí ponúkanie tovaru a služieb na trhu (38). Subjekt vykonávajúci hospodárske aj nehospodárske činnosti sa považuje za podnik iba, pokiaľ ide o vykonávanie hospodárskej činnosti (39). Samotná skutočnosť, že subjekt sa nesnaží o zisk, nemusí nutne znamenať, že jeho operácie nie sú hospodárskej povahy (40).

(162)

Spoločnosť Correos v tomto prípade ponúka na španielskom trhu poštové služby za odmenu a súťaží s iným poskytovateľmi. Ponúkanie poštových služieb na tomto trhu teda predstavuje hospodársku činnosť. Náhrady za PUS odmeňujú spoločnosť Correos za poskytovanie niektorých týchto poštových služieb, takže odmeňujú hospodársku činnosť. Takže v súvislosti s činnosťami financovanými predmetnými opatreniami sa spoločnosť Correos musí považovať za podnik.

(163)

Výhoda na účely článku 107 ods. 1 zmluvy je hospodársky prínos, ktorý by podnik nezískal za normálnych trhových podmienok, t. j. bez zásahu štátu (41). Významný je len účinok opatrenia na podnik, nie príčina ani cieľ zásahu štátu (42). Keď sa finančná situáciu podniku zlepší v dôsledku zásahu štátu, ide o výhodu.

(164)

Náhrady za PUS majú pokryť všetky čisté náklady, ktoré spoločnosti Correos vznikli pri zabezpečovaní PUS, alebo ich časť. Bez zásahu štátu by musela tieto náklady znášať samotná spoločnosť Correos. Posudzovaným opatrením sa spoločnosti Correos zmierňujú náklady jej hospodárskych činností, takže sa zlepšuje jej finančná situácia. V dôsledku toho a bez toho, aby bola dotknutá otázka, či opatrenie spĺňa podmienky stanovené v rozsudku vo veci Altmark, posudzované opatrenie prima facie poskytuje spoločnosti Correos výhodu.

(165)

Náhrada za služby vo verejnom záujme poskytnuté spoločnosti, ktorá spĺňa štyri kritériá stanovené Súdnym dvorom v rozsudku vo veci Altmark, sa považuje za opatrenie, ktoré neposkytuje hospodársku výhodu, takže nepredstavuje štátnu pomoc (43). Predmetné štyri kumulatívne kritériá sú tieto:

(166)

Pokiaľ ide o náhradu poskytnutú spoločnosti Correos počas skúmaného obdobia, Komisia potvrdzuje názory uvedené v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016 (44), že tretie a štvrté kritérium rozsudku vo veci Altmark nie sú splnené.

(167)

Komisia vo svojom rozhodnutí z 25. januára 2012 týkajúcom sa spoločnosti bpost (45) stanovila referenčné rozpätie primeraného zisku, ktoré sa vzťahuje na všetkých prevádzkovateľov poštových služieb v Únii. Komisia určila túto referenčnú výšku zisku na základe troch odborných štúdií (od spoločností WIK Consult, Deloitte a Charles River Associates). Referenčná výška zisku platná pre všetkých prevádzkovateľov poštových služieb EÚ (vyjadrená ako návratnosť predaja) je založená na pozorovanej ziskovosti súboru porovnateľných spoločností v sektore poštových služieb a doručovania balíkov vo viacerých krajinách. Konkrétne v prípadoch, keď je prevádzkovateľ poštových služieb vystavený značnému stupňu rizika, sa uplatňuje referenčný rozsah [návratnosť predaja 5,4 – 7,4 %] a v prípadoch, keď hrozí len obmedzené riziko, sa používa referenčný rozsah [návratnosť predaja 3,6 – 4,8 %] (46).

(168)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016 vyjadrila pochybnosti, že spoločnosť Correos dostala možno nadmernú náhradu na základe tohto výpočtu (pozri tabuľku 11) s použitím referenčnej návratnosti predaja určenej vo veci bpost.

Tabuľka 11

Možná nadmerná náhrada spoločnosti Correos

(169)

Španielske orgány a/alebo spoločnosť Correos (47) predložili pripomienky k pochybnostiam Komisie (pozri oddiely 4.1.1 a 5.1.1):

(170)

Tieto rôzne argumenty sa analyzujú ďalej v texte.

(171)

Španielske orgány a/alebo spoločnosť Correos sa domnievajú, že tretie kritérium rozsudku vo veci Altmark možno overiť pomocou metódy NAC (t. j. neexistenciu nadmernej náhrady požadovanú v treťom kritériu rozsudku vo veci Altmark možno overiť porovnaním NAC služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a náhrady poskytnutej poskytovateľovi tejto služby).

(172)

Komisia pripomína, že rozsudok vo veci Altmark bol prijatý 29. júla 2003. Nemožno pochybovať o tom, že v čase prijatia tohto rozsudku bola jedinou metódou uplatniteľnou na výpočet čistých nákladov služieb vo verejnom záujme metodika priraďovania nákladov. V samotnom rozsudku vo veci Altmark sa odkazuje na vzniknuté náklady a príjmy, čo bezpochyby určuje metodiku priraďovania nákladov, zatiaľ čo metóda NAC sa opiera o koncepciu nákladov, ktorým sa možno vyhnúť (takže ktoré v podstate nevznikli).

(173)

Metodika priraďovania nákladov bola začlenená do rámca pre SVHZ z roku 2005 (48), ktorý platil od 29. novembra 2005 do 31. januára 2012 a slúžil ako základ pre viaceré rozhodnutia Komisie týkajúce sa PUS v tomto období (49). Táto metodika sa použila aj v rámci pre SVHZ z roku 2012, ak nebolo možné použiť metódu NAC (50). Komisia metódu NAC formálne zaviedla ako platný spôsob výpočtu čistých nákladov PUS až v smernici 2008/6/ES (ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2011) a v rámci pre SVHZ z roku 2012 (ktorý nadobudol účinnosť 31. januára 2012).

(174)

Súdny dvor Európskej únie objasnil, že pojem štátna pomoc je objektívna a právna koncepcia vymedzená priamo zmluvou (51). Zdá sa nesprávne v priebehu času meniť metodiku používanú na posúdenie existencie pomoci podľa rozsudku vo veci Altmark s cieľom zosúladiť ju s možnosťami zvolenými Komisiou v rámci pre SVHZ z roku 2012, v ktorom sa opisujú podmienky zlučiteľnosti určitých náhrad za služby všeobecného hospodárskeho záujmu. V každom prípade, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 172, takýto výklad je v rozpore so znením rozsudku.

(175)

Komisia preto nesúhlasí s tým, že na overenie splnenia tretieho kritéria rozsudku vo veci Altmark sa môže použiť metóda NAC.

(176)

Španielske orgány a/alebo spoločnosť Correos obhajujú, že španielska metodika je platným použitím metódy NAC, uznanej za vhodnú metódu na výpočet čistých nákladov PUS v smernici 2008/6/ES a rámci pre SVHZ z roku 2012.

(177)

Komisia sa domnieva, že, aj keby sa metóda NAC mohla použiť na overenie splnenia tretieho kritéria rozsudku vo veci Altmark, quod non, je zrejmé, že španielsku metódu nemožno považovať za platné požitie metódy NAC.

(178)

Po prvé, ako uznali samotné španielske orgány, možno konštatovať, že pri španielskej metóde sa používa metóda priraďovania nákladov pre vyhradenú oblasť PUS (pozri odôvodnenie 139). Podľa španielskych orgánov možno s NAC potenciálne porovnať len postup použitý pre nevyhradenú oblasť PUS (kde čisté náklady zodpovedajú súčtu strát stratových segmentov nevyhradenej oblasti PUS) (pozri odôvodnenie 139). Zdá sa, že takýto dvojaký prístup je sám osebe v rozpore s metódou NAC, ako ju opisuje (52) a vykonáva Komisia vo svojej rozhodovacej praxi (53), z čoho vyplýva, že porovnať sa má situácia celej spoločnosti so záväzkom vyplývajúcim zo služieb vo verejnom záujme a bez takéhoto záväzku (v tomto prípade PUS).

(179)

Keď sa zoberie do úvahy len nevyhradená oblasť PUS, španielska metodika vykazuje viaceré rozdiely oproti metóde NAC, ako ju Komisia opisuje a vykonáva vo svojej rozhodovacej praxi.

(180)

Po prvé sa zdá, že španielska metodika nevychádza z realistického kontrafaktuálneho scenára, ktorý je významným prvkom metódy výpočtu čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť. Jednoducho posudzuje ex post straty stratových nákladových stredísk. Španielske orgány tvrdia, že metodika vychádza z implicitného kontrafaktuálneho scenára: akýkoľvek súkromný prevádzkovateľ by prestal prevádzkovať tieto stratové strediská, ak by nemal záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme (pozri odôvodnenie 139). Zdá sa však, že takýto prístup neopisuje reálnu obchodnú stratégiu, v rámci ktorej by sa požadovalo určenie ex ante nákladových stredísk, ktoré majú prestať fungovať, lebo prevádzkovateľ nemôže očakávať, že bude vopred presne vedieť, ktoré nákladové strediská budú stratové. Ďalej zo španielskej metodiky zrejme vyplýva, že nákladové strediská možno zrušiť a obnoviť podľa potreby z roka na rok v priebehu posudzovaného obdobia, čo nie je realistický kontrafaktuálny scenár.

(181)

Navyše sa v španielskej metodike nevykonáva korekcia vyplývajúca z vplyvu ukončenia zabezpečovania týchto neziskových prepravných tokov na ziskovosť ostatných produktov a služieb (PUS alebo iné ako PUS), ako sa požaduje aj v metóde NAC.

(182)

Napokon sa v španielskej metodike nezohľadňujú nehmotné a trhové prínosy ani nezahŕňa stimuly pre nákladovú efektívnosť, ako sa požaduje v metóde NAC.

(183)

Komisia sa so zreteľom na uvedené nedomnieva, že španielska metodika je platným použitím metódy NAC.

(184)

Ako sa vysvetľuje vo odôvodneniach 172 až 175, Komisia sa nedomnieva, že metóda NAC je vhodná na overenie tretieho kritéria rozsudku vo veci Altmark, navyše, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 176 až 183, Komisia nepovažuje španielsku metodiku za platné použitie metódy NAC.

(185)

V dôsledku toho sa Komisia domnieva, že náhrada poskytnutá spoločnosti Correos podľa španielskej metodiky nezodpovedá NAC PUS, a ak by aj zodpovedala, nepostačuje to na zaistenie splnenia tretieho kritéria rozsudku vo veci Altmark.

(186)

Španielske orgány a/alebo spoločnosť Correos tvrdia, že Španielsko mohlo mať na základe použitia metódy NAC a španielskej metodiky oprávnené očakávania, pokiaľ ide o splnenie tretieho kritéria Altmark.

(187)

Súdny dvor v súvislosti so štátnou pomocou rozhodol (54), že ak pomoc nebola oznámená Komisii, a teda je neoprávnená, nemožno využiť zásadu ochrany oprávnených očakávaní. Príslušne nemožno s výnimkou výnimočných okolností brať do úvahy oprávnené očakávanie, že poskytnutá pomoc je oprávnená, pokiaľ pomoc nebola oznámená Komisii.

(188)

Španielsko nikdy Komisii neoznámilo náhrady za PUS napriek tomu, že Komisia zverejnila svoju rozhodovaciu prax v otázke štátnej pomoci v poštovom sektore (55). Konkrétne sa vo viacerých rozhodnutiach Komisie o štátnej pomoci v poštovom sektore, ktoré sú verejne dostupné, posudzuje dodržanie podmienok rozsudku vo veci Altmark a v žiadnom z nich sa neakceptuje metóda NAC ako vhodný prostriedok na overenie tretieho kritéria rozsudku vo veci Altmark. Okrem toho sa vo viacerých rozhodnutiach poskytuje usmernenie o prístupe Komisie k metóde NAC (56) a na tomto základe je jasné, že španielska metodika nezodpovedá metóde NAC, ako ju vykonáva Komisia (ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 177 a 183).

(189)

Komisia sa domnieva, že zo správy NERA vydanej v roku 1998 (ktorá nemá záväzný účinok) nemôžu vyplývať oprávnené očakávania, pokiaľ ide o posúdenie existencie pomoci v náhradách za verejné služby, čo bolo jasne vyjadrené rozsudkom vo veci Altmark z roku 2003 a rozhodovacou praxou Komisie od tohto rozsudku.

(190)

Španielske orgány navrhujú iné postupy na výpočet nadmernej náhrady za PUS (pozri oddiel 5.3.1).

(191)

Komisia bez toho, aby v tejto fáze zaujala postoj k týmto alternatívnym prístupom, poznamenáva, že takisto vedú k záveru, že spoločnosť Correos dostala nadmernú náhradu za zabezpečovanie nevyhradených služieb PUS. Na tomto základe nie je splnené tretie kritérium rozsudku vo veci Altmark.

(192)

Pokiaľ ide o štvrté kritérium rozsudku vo veci Altmark, je nesporné, že PUS nebola pridelená v dôsledku postupu otvoreného verejného obstarávania, ale španielske orgány ju priamo zverili spoločnosti Correos.

(193)

Španielske orgány však tvrdia, že spoločnosť Correos dostala náhradu na základe nákladov typického dobrého riadeného podniku. Na podporu tohto tvrdenia predložili španielske orgány Komisii štúdiu spoločnosti Frontier Economics.

(194)

Cieľom štúdie je predstaviť analýzu porovnania nákladov spoločnosti Correos s nákladmi iných európskych prevádzkovateľov poštových služieb zodpovedných za zabezpečovanie PUS s cieľom dokázať, že náhrady za PUS poskytnuté spoločnosti Correos spĺňajú štvrté kritérium rozsudku vo veci Altmark. V štúdii sa využíva ekonometrický model na odhad nákladov hypotetického typického dobre riadeného podniku na základe informácií od viacerých európskych poskytovateľov poštovej PUS. Skutočné náklady spoločnosti Correos sa porovnávajú s nákladmi, ktoré by vznikli takémuto hypotetickému typickému dobre riadenému podniku, ak by bol v situácii podobnej situácii spoločnosti Correos (napr. pokiaľ ide o hustotu siete). Z výsledkov štúdie vyplýva, že podľa odhadov ekonometrického modelu boli náklady spoločnosti Correos v období 2005 – 2010 nižšie ako náklady hypotetického typického dobre riadeného podniku.

(195)

Komisia vyjadrila v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016 pochybnosti, že hypotetický typický dobre riadený podnik definovaný v štúdii by bol skutočne efektívnym prevádzkovateľom poštových služieb. V skutočnosti sa nepreukázalo, že poskytovatelia PUS použití na určenie tejto referenčnej hodnoty sú efektívni prevádzkovatelia. V štúdii sa namiesto toho jednoducho spomína, že títo prevádzkovatelia poštových služieb sa považujú za „dobre riadených a dostatočne vybavených, lebo neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by dokazoval, že sú neefektívni, alebo z ktorého by vyplývalo, že majú stimuly na neefektívne fungovanie“. Tento argument sa však ťažko akceptuje aj z toho dôvodu, že súbor zahŕňa poskytovateľov PUS (57), ktorí dostali náhradu za PUS a v prípade ktorých už Komisia prijala rozhodnutia so záverom, že ich náklady nemožno považovať za efektívne náklady (58).

(196)

Španielske orgány a/alebo spoločnosť Correos argumentujú, že Komisia v rozhodnutiach o náhradách za PUS poskytnutých Helénskej pošte a spoločnosti Poste Italiane formálne neuviedla, že prevádzkovateľ nebol efektívny (pozri odôvodnenia 62 a 95). Možno poznamenať, že Komisia odmietla podobný postup v rozhodnutí týkajúcom sa spoločnosti Poste Italiane z roku 2012 (59) na základe porovnania so súborom prevádzkovateľov poštových služieb z dôvodu, že z dostupných informácií nemožno vyvodiť, že títo prevádzkovatelia boli efektívni. Komisia sa stále drží názoru, že nie je možné jednoducho predpokladať, že prevádzkovatelia poštových služieb sú v priemere nákladovo efektívni, najmä so zreteľom na nepretržitú reštrukturalizáciu ovplyvňujúcu tento sektor.

(197)

Náhrada pre spoločnosť Correos bola navyše definovaná na základe španielskej metodiky, ktorá je podľa španielskych orgánov použitím metódy NAC. Zdá sa, že to je v rozpore s textom štvrtého kritéria rozsudku vo veci Altmark, v ktorom sa uvádzajú náklady, ktoré vynaložil dobre riadený podnik.

(198)

Napokon, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 167 a 168, Komisia sa domnieva, že tretie kritérium rozsudku vo veci Altmark nie je splnené, lebo metodika použitá španielskymi orgánmi zrejme viedla k sumám náhrady, ktoré prekračujú čisté náklady PUS spoločnosti Correos (vrátane primeraného zisku). To znamená, že, aj keby sa akceptovalo, že náklady spoločnosti Correos sú nákladmi dobre riadeného podniku, stále nemožno usúdiť, že náhrada poskytnutá spoločnosti Correos bola stanovená na základe týchto nákladov.

(199)

Takže nemožno vyvodiť záver, že výška náhrady poskytnutej spoločnosti Correos bola určená na základe analýzy nákladov, ktoré by vznikli typickému dobre riadenému a dostatočne vybavenému podniku v rovnakom sektore, pričom sa zohľadňujú príjmy a primeraný zisk za plnenie PUS.

(200)

Komisia konštatuje, že dve zo štyroch kumulatívnych podmienok rozsudku vo veci Altmark nie sú v predmetnom prípade splnené, takže náhrady sa musia považovať za opatrenie, ktoré spoločnosti Correos poskytuje výhodu.

(201)

Verejná podpora podnikom predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy len vtedy, keď „narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže“ a len v miere, v akej „ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(202)

Pokiaľ ide o zásadu narušenia hospodárskej súťaže, opatrenie poskytnuté štátom sa považuje za opatrenie, ktoré narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, keď môže zlepšiť konkurenčné postavenie príjemcu v porovnaní s podnikmi, s ktorými súťaží (60). Z praktických dôvodov sa teda narušenie hospodárskej súťaže predpokladá, hneď ako štát poskytne finančnú výhodu podniku v liberalizovanom sektore, v ktorom prebieha alebo by mohla prebiehať hospodárska súťaž.

(203)

Pokiaľ ide o zásadu vplyvu na obchod, v judikatúre Súdneho dvora sa určilo, že akékoľvek poskytnutie pomoci podniku, ktorý vykonáva svoje činnosti na vnútornom trhu, môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi (61). V oblasti pravidiel štátnej pomoci nie je vplyv na obchod a priori vylúčený na základe miestneho alebo regionálneho charakteru poskytovanej služby. Hoci nie je stanovená prísna hranica či percento, pod ktorou/ktorým sa možno domnievať, že obchod medzi členskými štátmi nie je ovplyvnený, obmedzený rozsah hospodárskej činnosti, dokázaný veľmi nízkym obratom, znižuje pravdepodobnosť vplyvu na obchod.

(204)

Pokiaľ ide o tento prípad, Komisia konštatuje, že spoločnosť Correos pôsobila na trhoch s poštovými zásielkami a balíkmi, ktoré sa vyznačujú intenzívnou hospodárskou súťažou s inými poskytovateľmi z rôznych členských štátov (t. j. Deutsche Post, TNT, La Poste, UPS, CTT Correios Portugal a Royal Mail). Takže nemožno pochybovať o tom, že akékoľvek opatrenie v prospech spoločnosti Correos môže ovplyvniť hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

(205)

Komisia sa na základe uvedených úvah domnieva, že náhrady za PUS poskytnuté spoločnosti Correos podľa poštového zákona z roku 1998 spĺňajú kumulatívne kritériá článku 107 ods. 1 zmluvy, takže opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle tohto ustanovenia.

(206)

V článku 1 písm. b) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (62) sa stanovuje, že existujúca pomoc je „každá pomoc, ktorá existovala pred nadobudnutím platnosti ZFEÚ v príslušných členských štátoch“. Z toho vyplýva, že akákoľvek schéma pomoci, ktorá v Španielsku existovala pred jeho pristúpením k Únii 1. januára 1986, by sa mala považovať za existujúcu pomoc.

(207)

Podľa článku 1 písm. c) toho istého nariadenia: „,nová pomoc' je každá pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci“. Podľa Súdneho dvora je na určenie toho, či bola pomoc zmenená, rozhodujúce preskúmať, či boli zmenené ustanovenia, ktorými sa upravuje (63). Súdny dvor a Všeobecný súd v následných rozsudkoch ďalej rozviedli, aká zmena ustanovení, ktorými sa upravuje pomoc, mení existujúcu pomoc na novú pomoc. Podľa Všeobecného súdu „len vtedy, ak úprava ovplyvní vlastnú podstatu pôvodnej schémy, sa pôvodná schéma transformuje na novú schému pomoci. K takejto podstatnej úprave nespochybniteľne nedochádza vtedy, ak je nový prvok jasne oddeliteľný od pôvodnej schémy.“ (64)

(208)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že pred nadobudnutím účinnosti poštového zákona z roku 1998 boli čisté globálne straty spoločnosti Correos (bez ohľadu na to, či boli tieto straty spôsobené činnosťami USO alebo inými činnosťami) hradené priamo zo španielskeho štátneho rozpočtu. Po prijatí poštového zákona z roku 1998 štát obmedzil verejné financovanie spoločnosti Correos na náhradu za poskytovanie novo definovanej a vymedzenej činnosti PUS a už neposkytoval prostriedky na krytie globálnych čistých strát spoločnosti.

(209)

Komisia sa preto domnieva, že povaha náhrady za PUS bola podstatne zmenená dvomi spôsobmi. Po prvé poštovým zákonom z roku 1998 sa obmedzil rozsah náhrady jej obmedzením na činnosti PUS, pričom predtým boli oprávnené na náhradu všetky činnosti spoločnosti Correos (t. j. vrátane činností iných ako PUS). Treba poznamenať, že takéto zníženie rozsahu sa považuje za podstatnú zmenu, a nie len za zníženie náhrady (65). V závislosti od príslušných finančných situácií služieb PUS a ostatných služieb mohla úprava v skutočnosti viesť k zvýšeniu alebo zníženiu náhrady (66). Po druhé aj metóda určenia sumy náhrady bola zmenená prostredníctvom dokumentu Plan de Prestación z roku 2000 (pozri odôvodnenie 26). Zatiaľ čo najprv bola náhrada za PUS založená na čistých stratách spoločnosti Correos, v dokumente Plan de Prestación sa na určenie výšky náhrady vyžadovalo použitie konkrétnej metodiky (pozri odôvodnenia 27 a 28).

(210)

Komisia sa preto domnieva, že schéma bola od pristúpenia Španielska k Európskej únii v roku 1986 podstatne zmenená. Komisia preto vyvodzuje záver, že náhrady za PUS poskytnuté spoločnosti Correos na základe poštového zákona z roku 1998 sa na účely štátnej pomoci nemôžu považovať za existujúcu pomoc, takže sa musia považovať za novú pomoc prinajmenšom od nadobudnutia účinnosti poštového zákona z roku 1998 v roku 1998.

(211)

Komisia poznamenáva, že náhrady za PUS, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, v rozsahu, v akom predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, neboli oznámené podľa článku 108 ods. 3 zmluvy. Náhrady za PUS preto predstavujú neoprávnenú pomoc v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia (EÚ) 2015/1589.

(212)

Pokiaľ náhrady za PUS v prospech spoločnosti Correos predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, musí sa posúdiť ich zlučiteľnosť s vnútorným trhom. Dôvody, na základe ktorých môže alebo musí byť opatrenie štátnej pomoci vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom, sa uvádzajú v článkoch 106 ods. 2, 107 ods. 2 a 107 ods. 3 zmluvy.

(213)

So zreteľom na skutočnosť, že španielske orgány stále tvrdili, že náhrady za PUS poskytnuté spoločnosti Correos na základe poštového zákona z roku 1998 predstavujú náhradu za vykonávanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, zlučiteľnosť týchto náhrad s vnútorným trhom sa musí posúdiť na základe článku 106 ods. 2 zmluvy. V danom článku sa uvádza:

„Podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiškálneho monopolu, podliehajú pravidlám zmlúv, najmä pravidlám hospodárskej súťaže, za predpokladu, že uplatňovanie týchto pravidiel neznemožňuje právne alebo v skutočnosti plniť určité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byť ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie.“

(214)

Komisia stanovila podmienky, podľa ktorých uplatňuje článok 106 ods. 2 zmluvy, v súbore nástrojov, najnovšie okrem iných v rámci pre SVHZ z roku 2012 a rozhodnutí o SVHZ z roku 2012 (67) (ďalej spoločne „balík SVHZ z roku 2012“). Predtým Komisia vydala a uplatňovala podmienky na posúdenie zlučiteľnosti podľa článku 106 ods. 2 zmluvy stanovené v rámci pre SVHZ z roku 2005 (68) a rozhodnutí o SVHZ z roku 2005 (69).

(215)

Pokiaľ ide o rozhodnutie o SVHZ z roku 2012, keďže výška náhrad za PUS poskytnutých spoločnosti Correos v období 2004 – 2010 bola vyššia ako 15 miliónov EUR ročne, tieto náhrady nepatria do rozsahu pôsobnosti rozhodnutia o SVHZ z roku 2012, ako sa stanovuje v jeho článku 2. Takisto nepatria do rozsahu pôsobnosti rozhodnutia o SVHZ z roku 2005, ako sa stanovuje v jeho článku 2.

(216)

V súčasnom štádiu vývoja vnútorného trhu možno štátnu pomoc, ktorá nepatrí do pôsobnosti rozhodnutia o SVHZ z roku 2012, vyhlásiť za zlučiteľnú s článkom 106 ods. 2 zmluvy, ak je nevyhnutná na poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a neovplyvňuje rozvoj obchodu v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so záujmami Únie (70).

(217)

V rámci pre SVHZ z roku 2012 sa opisujú podmienky, za ktorých sa dosiahne takáto vyváženosť. Keďže podľa odseku 69 rámca pre SVHZ z roku 2012 náhrady za PUS za obdobie 2004 – 2010 predstavujú neoprávnenú štátnu pomoc, podmienky stanovené v ďalších odsekoch tohto rámca sa však neuplatňujú na posúdenie zlučiteľnosti Komisiou podľa článku 106 ods. 2 zmluvy:

(218)

Komisia preto v ďalšej časti posúdi náhrady za PUS na základe rámca pre SVHZ z roku 2012 bez uvedených odsekov a určí, či tieto náhrady spĺňajú ostatné podmienky stanovené v tomto rámci.

(219)

Služby, ktoré španielsky štát zveril spoločnosti Correos, sú univerzálne poštové služby, ako sa požaduje v článku 3 ods. 1 smernice 2008/6/ES, v ktorom sa uvádza: „Členské štáty zabezpečia, aby mali užívatelia právo na univerzálne služby, medzi ktoré patrí trvalé poskytovanie poštových služieb stanovenej kvality na všetkých miestach na ich území za prijateľné ceny pre všetkých užívateľov.“ Ako sa uvádza v odôvodneniach 4 až 8 smernice 2008/6/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES, povinnosti univerzálnych poštových služieb vymedzené v smerniciach o poštových službách uznáva Únia ako skutočné služby všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 106 ods. 2 zmluvy.

(220)

Ako sa uvádza v oddiele 2.3 rámca pre SVHZ z roku 2012, koncepcia služby všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 106 zmluvy znamená, že predmetný podnik bol poverený prevádzkovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu na základe jedného oficiálneho aktu alebo viacerých oficiálnych aktov.

(221)

V týchto aktoch musia byť konkrétne stanovené tieto prvky:

(222)

V poštovom zákone z roku 1998 a v dokumente Plan de Prestación z roku 2000, ktoré boli relevantnými poverovacími aktami na obdobie 2004 – 2010, sa jasne vymedzuje PUS a spoločnosti Correos sa zveruje PUS. Príslušné územie je celé vnútroštátne územie Španielska.

(223)

V španielskom poštovom zákone z roku 1998 sa v článku 19 ďalej uvádzajú výlučné práva pridelené spoločnosti Correos. Tieto práva zahŕňajú napríklad používanie značky „España“, slova „Correos“ a súvisiacich symbolov.

(224)

V dokumente Plan de Prestación z roku 2000 sa stanovuje mechanizmus výpočtu čistých nákladov PUS (španielska metodika), ktorý sa používa ako základ pre výšku náhrad (71). Mechanizmus náhrady a parametre na výpočet náhrady sa preto môžu považovať za vymedzené.

(225)

So zreteľom na skutočnosť, že v španielskej metodike sa stanovuje, že náhrady za PUS majú zodpovedať výpočtu čistých nákladov ex post, možno akceptovať, že týmto systémom sa malo zabrániť nadmernej náhrade, pokiaľ sa metóda výpočtu považuje za spoľahlivú. Hoci Komisia namieta proti uplatniteľnosti španielskej metodiky, neusúdilo sa, že je tým ovplyvnené splnenie podmienky týkajúcej sa stanovenia mechanizmov na zamedzenie nadmernej náhrady.

(226)

Komisia sa preto domnieva, že poverenie spoločnosti Correos možno posúdiť ako poverenie v súlade s rámcom SVHZ z roku 2012.

(227)

Ako sa uvádza v oddiele 2.4 rámca pre SVHZ z roku 2012: „Trvanie obdobia poverenia by malo byť odôvodnené odkazom na objektívne kritériá, ako je potreba amortizovať neprevoditeľné fixné aktíva. V zásade by trvanie obdobia poverenia nemalo byť dlhšie ako obdobie potrebné na odpísanie najviac podstatného aktíva potrebného na poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.“

(228)

V španielskom poštovom zákone z roku 1998 sa bližšie neurčuje obdobie poverenia spoločnosti Correos zabezpečovaním PUS. Obdobie poverenia sa však skončilo v roku 2011, keď nadobudol účinnosť nový poštový zákon z roku 2010, takže obdobie poverenia trvalo 12 rokov.

(229)

Po prvé sa Komisia nedomnieva, že táto požiadavka v rámci pre SVHZ z roku 2012 môže viesť k nezlučiteľnosti pomoci, ktorá predchádza dátumu nadobudnutia účinnosti tohto rámca. Cieľmi obmedzeného trvania poskytovania uvedenými v rámci pre SVHZ z roku 2012 sa má v skutočnosti zabezpečiť, aby štát pravidelne prehodnocoval situáciu na trhu na overenie, či je zachovanie verejnej služby stále odôvodnené, a na umožnenie hospodárskej súťaže na poskytovanie tejto verejnej služby uplatňovaním pravidiel verejného obstarávania. Tieto ciele nemožno sledovať v prípade opatrenia, ktoré bolo splnené v minulosti, takže nemôžu viesť k nezlučiteľnosti náhrad za PUS poskytnutých do roku 2010 (72).

(230)

Komisia ďalej poznamenáva, že trvanie poverenia 12 rokov sa nejaví ako prílišné a je podobné obdobiam poverenia, ktoré sa vzťahujú na iných poskytovateľov PUS v EÚ (73).

(231)

Preto možno prijať, že obdobie v trvaní 12 rokov neprekračuje dobu odpisovania najdôležitejších aktív, ktoré spoločnosť Correos používa na zabezpečovanie PUS, ako sa požaduje v rámci pre SVHZ z roku 2012.

(232)

Podľa odseku 18 rámca pre SVHZ z roku 2012: „Pomoc sa bude pokladať za zlučiteľnú s vnútorným trhom na základe článku 106 ods. 2 zmluvy iba vtedy, ak podnik dodrží ustanovenia smernice 2006/111/ES o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch tam, kde sa táto smernica uplatňuje.“

(233)

V článku 29 španielskeho poštového zákona z roku 1998 sa stanovujú samostatné účty v rámci vnútorného účtovného systému poskytovateľa univerzálnej služby.

(234)

Táto povinnosť sa vykonáva najmä nariadením FOM/2447/2004 z 12. júla o „analytickom účtovníctve a oddelení účtov“. Komisia overila, že zásady stanovené v tomto predpise sú v súlade so zásadami stanovenými v rámci pre SVHZ z roku 2012, pokiaľ ide o priraďovanie priamych a nepriamych nákladov (75).

(235)

Španielske orgány ďalej na základe žiadosti Komisie v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016 predložili Komisii podrobný opis analytického účtovného systému spoločnosti Correos, ktorý je zhrnutý na obrázku.

Systém priraďovania nákladov spoločnosti Correos.

Priradenie nákladov činností produktom

Štrukturálne nakladové strediská

Priradenie nákladov nákladovým strediskám

Posúdenie štrukturálnych nákladov

Náklady podľa činnosti

Priradenie nákladov nákladových stredísk činnostiam

Prevádzkové nákladové strediská

Priradenie nákladov nákladovým strediskám

Priame priradenie

Náklady na produkt/službu

Nepriame náklady

Priame náklady

Finančné účtovníctvo

Objem

Čas

(236)

Ako sa uvádza v odôvodnení 235, účtovný systém spoločnosti Correos je založený na metóde účtovania nákladov nazývanej nákladové účtovníctvo na základe činností. Systém nákladového účtovníctva na základe činností je osobitná metóda metódy plne distribuovaného priraďovania nákladov, ktorá je v súlade s platnými ustanoveniami rámca pre SVHZ z roku 2012 (76) a takisto je v súlade so sektorovými požiadavkami týkajúcimi sa oddeleného účtovníctva stanovenými v článku 14 smernice o poštových službách.

(237)

Analytický model spoločnosti Correos obsahuje v podstate tieto fázy:

(238)

Komisia konštatuje, že analytický účtovný systém, ktorý zriadila spoločnosť Correos, je vhodný na oddelenie činností PUS od ostatných činností, ako aj na oddelenie vyhradených činností PUS od nevyhradených činností.

(239)

Komisia konštatuje, že spoločnosť Correos dodržiava smernicu 2006/111/ES.

(240)

V odseku 21 rámca pre SVHZ z roku 2012 sa uvádza: „Výška náhrady nesmie presahovať sumu potrebnú na pokrytie čistých nákladov na plnenie záväzkov služieb vo verejnom záujme a primeraný zisk.“ Takisto sa tam uvádza: „Ak podnik vykonáva aj činnosti, ktoré nepatria do rámca služby všeobecného hospodárskeho záujmu, náklady ktoré možno zohľadniť môžu zahŕňať všetky priame náklady potrebné na plnenie záväzkov služby vo verejnom záujme a primeraný príspevok na pokrytie nepriamych nákladov, ktoré sú spoločnými nákladmi na službu všeobecného hospodárskeho záujmu a iné činnosti. Náklady spojené s akýmikoľvek činnosťami mimo rámca služby všeobecného hospodárskeho záujmu musia zahŕňať všetky priame náklady a primeraný príspevok na pokrytie spoločných nákladov.“

(241)

V odseku 24 rámca pre SVHZ z roku 2012 sa uvádza: „Čisté náklady, ktoré sú alebo podľa očakávania budú potrebné na plnenie záväzkov služby vo verejnom záujme, by sa mali vypočítať podľa možnosti s použitím metodiky výpočtu čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť, a to tam, kde to vyžadujú právne predpisy Únie alebo vnútroštátne právne predpisy a v iných prípadoch, kde je možné to urobiť.“

(242)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016 odhadla, že, keďže náhrady za PUS poskytnuté na základe poštového zákona z roku 1998 boli poskytnuté ako neoprávnená pomoc pred nadobudnutím účinnosti rámca pre SVHZ z roku 2012 dňa 31. januára 2012, odsekom 69 tohto rámca sa výslovne vylučuje uplatňovanie odseku 24 rámca, teda uplatňovanie metódy NAC na neoprávnenú pomoc.

(243)

V poznámke pod čiarou č. 2 odôvodnenia 21 rámca pre SVHZ z roku 2012 sa objasňuje, že ak nemožno použiť metódu NAC (alebo sa neuplatňuje ako v tomto prípade), čisté náklady sa musia určiť ako náklady mínus výnosy z plnenia záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme. Táto „metodika priraďovania nákladov“ je opísaná v odsekoch 28 a nasl. rámca pre SVHZ z roku 2012. Považovala sa za vhodnú metodiku na výpočet náhrady SVHZ podľa rámca pre SVHZ z roku 2005, ktorý platil od 29. novembra 2005 do 31. januára 2012 a slúžil ako základ pre viaceré rozhodnutia Komisie týkajúce sa PUS v tomto období (77).

(244)

Španielske orgány a/alebo spoločnosť Correos vo svojich pripomienkach konkrétne tento argument spochybňujú tvrdením, že v rámci pre SVHZ z roku 2012 sa nebráni použitiu metódy NAC, jednoducho sa povoľuje jej nepoužitie pred jeho nadobudnutím účinnosti (pozri najmä odôvodnenie 98).

(245)

Komisia sa domnieva, že povolenie používania metódy NAC pre neoprávnenú pomoc poskytnutú pred nadobudnutím účinnosti rámca pre SVHZ z roku 2012 by členským štátom umožnilo využiť výhodu vyplývajúcu z neoznámenia takéhoto opatrenia neoprávnenej pomoci, lebo by si mohli vybrať medzi priraďovaním nákladov a metódou NAC, zatiaľ čo členské štáty, ktoré oznámili svoje náhrady za SVHZ, ako sa stanovuje v pravidlách štátnej pomoci, museli použiť len jednu metódu, t. j. metódu priraďovania nákladov. Takýto prístup by preto Španielsku umožnil využiť výhodu vyplývajúcu z porušenia oznamovacích povinností a zahŕňal by možné porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Komisia preto tvrdí, že v tomto prípade sa môže použiť len účtovná metóda.

(246)

V každom prípade, aj keby sa prijalo, že v tomto prípade možno použiť metódu NAC predpísanú v rámci pre SVHZ z roku 2012 a smernici 2008/6/ES, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 176 až 183, Komisia sa domnieva, že španielsku metodiku v rozpore s tým, čo tvrdia španielske orgány a/alebo spoločnosť Correos, nemožno považovať za platné použitie metódy NAC.

(247)

Španielska metóda preto bez ohľadu na svoje možné kladné stránky nie je metódou, ktorú Komisia niekedy uznala, či už pred nadobudnutím účinnosti rámca pre SVHZ z roku 2012 alebo po ňom.

(248)

Komisia sa domnieva, že za takýchto okolností je jedinou metódou, ktorú možno použiť, účtovná metóda, ktorá bola jedinou referenčnou metódou v čase poskytnutia náhrad za PUS a ktorá bola základom viacerých rozhodnutí Komisie o náhrade za PUS v uvedenom období.

(249)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 167, Komisia vo svojom rozhodnutí o spoločnosti bpost z 25. januára 2012 stanovila referenčné rozpätie primeraného zisku, ktoré sa vzťahuje na všetkých prevádzkovateľov poštových služieb v Únii.

(250)

Španielske orgány spochybnili uplatniteľnosť týchto referenčných hodnôt na spoločnosť Correos s argumentom, že každý prípad by sa mal posudzovať individuálne. Komisia vyzvala španielske orgány, aby predložili podrobné informácie o španielskom poštovom trhu, ktoré by umožnili posúdenie možnosti použiť v prípade spoločnosti Correos iné hodnoty. Tieto informácie však neboli predložené. V dôsledku toho Komisia v tomto prípade použije referenčné rozpätie primeraného zisku stanovené vo veci bpost.

(251)

V prípade, že Komisia by na náhrady za PUS na základe poštového zákona z roku 1998 uplatnila účtovnú metódu, španielske orgány uviedli, že by sa mali zvážiť tieto prvky (pozri oddiel 5.3.1):

(252)

Tieto návrhy sa analyzujú v odôvodneniach 253 až 263.

(253)

Španielske orgány tvrdia, že náhrady za PUS prijaté spoločnosťou Correos za poskytovanie vyhradených a nevyhradených služieb by sa mali posudzovať samostatne.

(254)

Po analýze argumentov predložených španielskymi orgánmi v priebehu formálneho vyšetrovacieho konania sa Komisia domnieva, že rozdelenie medzi vyhradenú/nevyhradenú oblasť možno akceptovať, lebo:

(255)

Komisia chce zdôrazniť, že s prijatím takéhoto rozdelenia je spojená skutočnosť, že náhrady za PUS pre vyhradenú oblasť a náhrady za PUS pre nevyhradenú oblasť sa musia posudzovať osobitne bez neskoršieho zosúladenia týchto dvoch posúdení.

Komisia týmto rozdelením potvrdzuje, že výsledky predložené v oddiele 5.3.1 sú správne:

(256)

Nadmerná náhrada pre spoločnosť Correos za poskytovanie nevyhradených služieb je preto vo výške 317,387 miliónov EUR (v nominálnej hodnote).

(257)

Španielske orgány uviedli, že nadmerná náhrada pre spoločnosť Correos by mala byť znížená o dividendy, ktoré spoločnosť Correos vyplatila v období 2004 – 2010 (približne 151 miliónov EUR).

(258)

V zásade sa Komisia nedomnieva, že dividendy predstavujú vhodný prostriedok na zníženie nadmernej náhrady, ako sa uvádza vo veci Dansk Statsbaner (78). Komisia však v tomto prípade chápe, že osobitné okolnosti prípadu spôsobili, že vyplatenie dividend je pravdepodobne jediným praktickým spôsobom, ako obmedziť vplyv nadmernej náhrady pre spoločnosť Correos vyplývajúcej z vysokých ziskov spoločnosti Correos v nevyhradenej oblasti.

(259)

Po prvé Komisia súhlasí s tým, že Španielsko predložilo dostatočné dôkazy o tom, že rozhodnutie vyplatiť dividendy vyšlo skôr od španielskeho štátu (ktorý využil svoje postavenie jediného akcionára spoločnosti Correos) ako od samotného manažmentu spoločnosti Correos.

(260)

Okrem skutočnosti, že štát tieto dividendy zahrnul do svojho rozpočtu pred ich skutočným vyplatením, čo naznačuje, že štát mal kontrolu nad rozhodnutím, je takisto ťažké určiť hospodársky záujem Correos ako spoločnosti na vyplácaní dividend v tomto období. Typická motivácia spoločnosti odmeniť svojho akcionára (prilákať investorov, zaistiť budúce financovanie, preukázať dobrý finančný stav spoločnosti) sa nejavia ako relevantné v tejto situácii, keď je jediným akcionárom štát a spoločnosť má zabezpečené stále financovanie od štátu do roku 2010. Z týchto dôvodov možno so zreteľom na osobitný právny rámec, ktorý platil, akceptovať, že rozhodnutie vyplácať dividendy pochádza v podstate od štátu, ktorý využil tento nástroj na získanie prostriedkov od spoločnosti.

(261)

Pokiaľ ide o konanie španielskeho štátu, ktorý platil značné náhrady za PUS a zároveň vyberal dividendy, môže sa zdať rozporuplné, ale možno ho chápať v kontexte, že dividendy boli v skutočnosti spôsobom zníženia možnej nadmernej náhrady, ktorá musela byť v každom prípade vyplatená spoločnosti Correos podľa dokumentu Plan de Prestación z roku 2000. Keďže Španielsko podpísalo zmluvu o poskytnutí služby, v ktorej sa automaticky vymedzuje výška náhrady platenej spoločnosti Correos bez ohľadu na skutočnú úroveň zisku spoločnosti, možno chápať, že dividendy mohli v takejto situácii zohrávať úlohu de facto mechanizmu spätného vrátenia.

(262)

Komisia zohľadňuje aj skutočnosť, že tieto dividendy pochádzali v podstate z nadmernej náhrady za nevyhradené služby PUS, ktoré boli zdrojom zisku spoločnosti Correos. Navyše sa nezdá, že by spoločnosť Correos, ktorá bola v príslušných rokoch veľmi zisková, mala nejakú osobitný prospech z dočasne držaných prostriedkov: najmä nedostala bankové úvery, pri ktorých mohla využiť lepšiu úverovú bonitu, a nevykonala osobitné nadobudnutia.

(263)

Za takýchto okolností Komisia akceptuje zníženie zaplatenej nadmernej náhrady o dividendy vyplácané spoločnosťou Correos v období 2004 – 2010.

(264)

V tabuľke 12 je zhrnutý výpočet nominálnej sumy na vrátenie:

Tabuľka 12

Výpočet nadmernej náhrady

(265)

Komisia najprv vyvodzuje záver, že náhrady za PUS poskytnuté spoločnosti Correos na základe poštového zákona z roku 1998 predstavujú neoprávnenú štátnu pomoc.

(266)

Náhrady za PUS navyše predstavujú nezlučiteľnú pomoc v zmysle článku 106 ods. 2 zmluvy v rozsahu, v akom predstavujú nadmerné náhrady pre spoločnosť Correos.

(267)

Po odpočítaní dividend je nadmerná náhrada vo výške 166,112 miliónov EUR.

(268)

V skutočnej sume, ktorá sa má vrátiť sa môže zohľadniť daňová úprava (79), ako sa ustanovuje v oznámení o vymáhaní (80) v odseku 50: „Vnútroštátne orgány môžu zohľadňovať vplyv daňového systému, aby určili sumu, ktorá sa má vymáhať. Ak príjemca neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej pomoci zaplatil daň za prijatú pomoc, vnútroštátne orgány môžu, v súlade so svojimi vnútroštátnymi daňovými predpismi, zohľadniť predtým zaplatenú daň tak, že budú vymáhať len čistú sumu, ktorá bola príjemcovi poskytnutá. Komisia sa domnieva, že v takýchto prípadoch budú musieť vnútroštátne orgány zabezpečiť, aby príjemca nemohol využiť ďalšie zníženie dane založené na tvrdení, že refundáciou sa znížil jeho zdaniteľný príjem, keďže to by znamenalo, že čistá suma vymáhania by bola nižšia ako pôvodne poskytnutá čistá suma.“

(269)

V skutočnej sume, ktorá sa má vrátiť, sa teda zohľadňuje daňová úprava za predpokladu, že Španielsko dodržiava podmienky stanovené v odseku 50 oznámenia o vymáhaní. Suma bude zahŕňať aj úroky od dátumu poskytnutia náhrady za PUS spoločnosti Correos do jej vrátenia.

(270)

V článku 107 ods. 1 zmluvy sa požaduje, že opatrenie musí poskytnúť štát alebo musí byť poskytnuté zo štátnych prostriedkov v akejkoľvek forme. Strata daňových príjmov sa rovná spotrebe štátnych zdrojov vo forme fiškálnych výdavkov.

(271)

Ako Súdny dvor rozhodol vo veci Banco Exterior de España, opatrenie, ktorým orgány verejného sektora poskytujú určitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré hoci nezahŕňa peňažný prevod zo štátnych prostriedkov, stavia osoby, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dane, do priaznivejšej finančnej situácie ako ostatných daňovníkov, spĺňa pojem „štátne prostriedky“ v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy (81).

(272)

Oslobodením spoločnosti Correos od dane z nehnuteľností a od dane z hospodárskych činností sa španielske orgány zriekli výnosov, ktoré predstavujú štátne prostriedky.

(273)

Komisia preto zastáva názor, že tieto oslobodenia od dane zahŕňajú stratu štátnych prostriedkov, takže ich poskytuje štát zo štátnych prostriedkov.

(274)

Španielske orgány a/alebo spoločnosť Correos vo svojich pripomienkach tvrdili, že oslobodenie od dane z nehnuteľností nie je pripísateľné štátu, lebo vyplýva z rozhodnutí vnútroštátneho súdu a nie samotného štátu (pozri odôvodnenia 67 a 102).

(275)

Komisia nesúhlasí s týmto argumentom, v prípadoch, keď orgán verejného sektora poskytne príjemcovi výhodu, je opatrenie v zásade pripísateľné štátu, aj keď je predmetný orgán právne nezávislý od iných orgánov verejného sektora (82). Pomoc poskytnutá na základe rozsudkov vnútroštátnych súdov je pripísateľná štátu, takže ju možno považovať za štátnu pomoc.

(276)

Ako sa uvádza v odôvodnení 162, spoločnosť Correos sa musí považovať za podnikateľa, pokiaľ ide o poskytovanie služieb PUS, ktoré sú predmetom oslobodenia od dane.

(277)

Presná forma opatrenia nie je relevantná na určenie toho, či podniku poskytuje hospodársku výhodu (83). Pojem výhoda zahŕňa nielen pozitívne prínosy, ale aj zásahy, ktoré v rôznych formách zmierňujú poplatky, ktoré sa normálne platia z rozpočtu podniku (84). Zníženie hospodárskeho zaťaženia (ako sú napríklad daňové záväzky) môže preto takisto predstavovať výhodu.

(278)

Spoločnosť Correos bola úplne alebo čiastočne oslobodená od určitých daní, ako je daň z nehnuteľností a daň z hospodárskych činností, a pritom na iné podniky, ktoré takisto vykonávajú hospodárske činnosti vrátane poskytovania poštových služieb, sa tieto dane v zásade plne uplatňujú. Spoločnosti Correos bola preto poskytnutá hospodárska výhoda v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(279)

Oslobodenia od dane poskytnuté spoločnosti Correos znižujú poplatky, ktoré sú normálne zahrnuté v jej prevádzkových nákladoch. Preto zvýhodňujú spoločnosť Correos v porovnaní s inými podnikmi, na ktoré sa vzťahuje daň z nehnuteľností a daň z hospodárskych činností, ktoré nemôžu využívať oslobodenia od týchto daní.

(280)

Opatrenie je selektívne, pokiaľ zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých tovarov v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(281)

Diferencované zdaňovanie sa musí preskúmať so zreteľom na judikatúru týkajúcu sa selektívnosti (85). Daňové opatrenie je prima facie selektívne, ak predstavuje odchýlku od všeobecného (alebo referenčného) daňového rámca. V tejto súvislosti je potrebné posúdiť, či opatrenie zvýhodňuje určité podniky v porovnaní s inými podnikmi, ktoré sú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii s ohľadom na cieľ, ktorý sleduje referenčný daňový systém. Podľa judikatúry Súdneho dvora môže byť prima facie selektívne opatrenie odôvodnené na základe logiky daňového systému. V tejto súvislosti však možno zohľadniť len vnútorné dôvody daňového systému a nemožno zohľadniť žiadne vonkajšie politické dôvody. Ak prima facie selektívne opatrenie nie je možné odôvodniť logikou daňového systému, predstavuje selektívnu výhodu, a ak sú splnené všetky ostatné podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle tohto ustanovenia (86).

(282)

Určenie referenčného daňového systému (alebo referenčného rámca) má osobitný význam v prípade daňových opatrení, lebo samotnú existenciu výhody možno určiť, len keď sa vykoná porovnanie s „bežným daňovým systémom“ (87).

(283)

V tomto prípade by sa mal referenčný rámec vymedziť ako daň z nehnuteľností, ako je stanovená v kráľovskom legislatívnom dekréte č. 2/2004 z 5. marca 2004. Z tohto zákona vyplýva, že podľa bežných pravidiel sa na podniky – medzi inými právnické a fyzické osoby – vzťahuje daň z za vlastnícke práva stanovené v článku 61 kráľovského legislatívneho dekrétu č. 2/2004 vzťahujúce sa na vidiecke a mestské nehnuteľnosti a nehnuteľnosti s osobitnými vlastnosťami.

(284)

Podľa článku 60 kráľovského legislatívneho dekrétu je daň z nehnuteľností „objektívna priama daň počítaná z hodnoty nehnuteľností na základe podmienok stanovených v tomto kráľovskom legislatívnom dekréte“. Zdaniteľná udalosť pre daň z nehnuteľností je nárok na niektoré z práv stanovených v článku 61 kráľovského legislatívneho dekrétu č. 2/2004 (88) vzťahujúcich sa na vidiecke a mestské nehnuteľnosti a nehnuteľnosti s osobitnými vlastnosťami. Daň z nehnuteľností sa nepočíta z činnosti, ale z hodnoty nehnuteľností.

(285)

Podľa článku 19 ods. 1 písm. b) poštového zákona z roku 1998 a článku 22 ods. 2 poštového zákona z roku 2010 je spoločnosť Correos v zásade oprávnená na oslobodenie od daní z hospodárskych činností týkajúcich sa jej služieb vo vyhradenej oblasti (na základe poštového zákona z roku 1998) alebo PUS (na základe poštového zákona z roku 2010). Hoci španielske orgány tvrdia, že daň z nehnuteľností nie je priamo spojená s konkrétnou hospodárskou činnosťou, takže spoločnosť Correos nemohla využiť oslobodenie, spoločnosť Correos v praxi podala sťažnosti miestnym súdom, lebo sa domnievala, že mala právo na oslobodenie od dane z nehnuteľností pre poštové úrady v určitých obciach.

(286)

Oslobodenie od dane z nehnuteľností uplatniteľné na spoločnosť Correos predstavuje odchýlku od všeobecného systému dane z nehnuteľností platného v Španielsku a poskytuje spoločnosti Correos selektívnu výhodu. Spoločnosť Correos, ktorá sa zúčastňuje na transakciách s nehnuteľnosťami ako ostatné podniky, má uplatňovaním oslobodenia od dane prospech z daňovej výhody, na ktorú nemajú ostatné spoločnosti nárok. Takže opatrenie sa odchyľuje od bežného daňového režimu dane z nehnuteľností, lebo rozlišuje medzi hospodárskymi subjektmi, ktorí sú s ohľadom na cieľ daňového systému dane z nehnuteľností (ktorým je zdaniť vlastnícke práva k vidieckym a mestským nehnuteľnostiam stanoveným v článku 61 kráľovského legislatívneho dekrétu č. 2/2004) v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii (89).

(287)

Komisia predbežne vyvodzuje záver, že oslobodenie od dane z nehnuteľností uplatniteľné na spoločnosť Correos je prima facie selektívne. Stále je však potrebné určiť (ako sa uvádza v odôvodnení 281), či možno oslobodenie od dane z nehnuteľností odôvodniť povahou alebo všeobecnou schémou daňového systému dane z nehnuteľností preukázaním, že opatrenie vyplýva priamo zo základných alebo riadiacich zásad daňového systému.

(288)

Španielske orgány a/alebo spoločnosť Correos pred prijatím rozhodnutia o začatí konania z roku 2016 alebo v priebehu formálneho vyšetrovacieho konania neposkytli žiadny argument na preukázanie, že oslobodenie od dane z nehnuteľností vyplýva z uplatňovania riadiacej zásady daňového systému dane z nehnuteľností. Ani Komisia nevedela určiť takéto odôvodnenie. Vnútornou logikou systému dane z nehnuteľností je zdaňovať vlastnícke práva stanovené v článku 61 kráľovského legislatívneho dekrétu č. 2/2004 vzťahujúce sa na vidiecke a mestské nehnuteľnosti a nehnuteľnosti s osobitnými vlastnosťami. Uplatnenie úplného oslobodenia od dane z nehnuteľností výlučne na spoločnosť Correos nie je v súlade s logikou systému dane z nehnuteľností.

(289)

Keďže španielske orgány v priebehu formálneho vyšetrovacieho konania nepredložili žiadny argument, ktorý by vyvrátil posúdenie Komisie, Komisia potvrdzuje predbežný záver uvedený v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016, že oslobodenie od dane z nehnuteľností poskytnuté spoločnosti Correos predstavuje selektívnu výhodu, ktorú nie je možné odôvodniť povahou a logikou systému dane z nehnuteľností.

(290)

Z článku 78 kráľovského legislatívneho dekrétu č. 2/2004 vyplýva, že podniky, ktoré vykonávajú hospodárske, obchodné, odborné alebo umelecké činnosti, by mali podliehať dani z hospodárskych činností. Daň z hospodárskych činností týkajúca sa poštových služieb a telekomunikácií je stanovená v tarifnej skupine 847 „Poštové služby a telekomunikácie“ kráľovského legislatívneho dekrétu č. 1175/1990 z 28. septembra. Takže referenčným rámcom je daň z hospodárskych činností, ako je stanovené v kráľovskom legislatívnom dekréte č. 2/2004 z 5. marca 2004.

(291)

V poznámke č. 3 k tarifnej skupine 847 kráľovského legislatívneho dekrétu č. 1175/1990 sa uvádza, že verejný obchodný subjekt Correos má nárok na zaplatenie len 50 % sumy dane stanovenej pre podniky, na ktoré sa vzťahuje tarifná skupina 847 „Poštové služby a telekomunikácie“.

(292)

Čiastočné oslobodenie od dane z hospodárskych činností uplatniteľné na spoločnosť Correos predstavuje odchýlku od daňového systému dane z hospodárskych činností, ktorý sa vzťahuje všeobecne na hospodárske, obchodné, odborné a umelecké činnosti a osobitne na poštové služby a telekomunikácie. Toto oslobodenie od dane preto predstavuje poskytnutie selektívnej výhody spoločnosti Correos. Uplatnením oslobodenia od dane vo výške 50 % spoločnosť Correos, ktorá vykonáva všeobecne hospodárske činnosti a osobitne poštové služby, požíva daňovú výhodu, na ktorú iné podniky všeobecne a osobitne iní prevádzkovatelia poštových služieb nemajú nárok. Takže opatrenie sa odchyľuje od bežného režimu dane z hospodárskych činností uplatniteľného na všetky podniky všeobecne a na prevádzkovateľov poštových služieb a telekomunikácií osobitne, lebo rozlišuje medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú s ohľadom na cieľ dane z hospodárskych činností (ktorým je zdaniť výkon hospodárskej činnosti) v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii (90). Komisia preto predbežne vyvodzuje záver, že čiastočné oslobodenie od dane z hospodárskych činností uplatniteľné na spoločnosť Correos je prima facie selektívne.

(293)

Preto je potrebné v súlade s judikatúrou Súdneho dvora určiť, či možno oslobodenie od dane z hospodárskych činností odôvodniť povahou alebo všeobecnou schémou daňového systému dane z hospodárskych činností preukázaním, že opatrenie vyplýva priamo zo základných alebo riadiacich zásad daňového systému.

(294)

Spoločnosť Correos tvrdí, že oslobodenie od dane z hospodárskych činností možno odôvodniť logikou daňového systému dane z nehnuteľností, lebo vnútornou logikou dane z hospodárskych činností je zdaniť hospodárske činnosti s cieľom zasiahnuť do výroby alebo distribúcie tovaru a služieb a spoločnosť Correos nielenže vykonáva hospodárske činnosti, ktoré tvorí výroba tovaru a služieb, ale aj poskytuje verejné služby ako PUS, ktoré nesledujú hospodársky účel (pozri odôvodnenie 70).

(295)

Komisia nemôže súhlasiť s týmto argumentom. Zabezpečovanie PUS je hospodárska činnosť a oslobodenie od dane zamerané na PUS, by sa malo považovať za štátnu pomoc, ktorá môže byť zlučiteľná, ak je v súlade s pravidlami zlučiteľnosti týkajúcimi sa služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Zdá sa, že tento argument je v rozpore s požiadavkou spoločnosti Correos, aby sa oslobodenie od dane z hospodárskych činností a dane z nehnuteľností neposudzovalo so zreteľom na poštový zákon z roku 1998 alebo z roku 2010, ktorými sa spoločnosti zveruje PUS, ale s priamym ohľadom na právne predpisy upravujúce príslušnú daň (pozri odôvodnenie 66). Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že spoločnosť Correos netvrdila, že oslobodenie od dane z hospodárskych činností by mohlo predstavovať náhrady za PUS.

(296)

Komisia sa preto domnieva, že nebolo preukázané, že by oslobodenie od dane z hospodárskych činností bolo možné odôvodniť logikou daňového systému dane z hospodárskych činností.

(297)

Komisia potvrdzuje predbežný záver uvedený v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016, že čiastočné oslobodenie od dane z hospodárskych činností poskytnuté spoločnosti Correos predstavuje selektívnu výhodu, ktorú nemožno odôvodniť povahou a logikou systému dane z hospodárskych činností.

(298)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 204, akékoľvek opatrenie v prospech spoločnosti Correos môže ovplyvniť hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

(299)

Na základe uvedených úvah Komisia potvrdzuje svoje predbežné posúdenie, že oslobodenie od dane z nehnuteľností a od dane z hospodárskych činností poskytnuté spoločnosti Correos spĺňa kumulatívne kritériá štátnej pomoci, takže predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(300)

Pokiaľ ide o oslobodenie od dane z nehnuteľností, spoločnosť Correos bola od tejto dane oslobodená od roku 2008 do roku 2013, takže po pristúpení Španielska k Únii v roku 1986. Takže oslobodenie od dane z nehnuteľností nemožno považovať za existujúcu pomoc.

(301)

Pokiaľ ide o oslobodenie od dane z hospodárskych činností, daň bola zavedená článkami 79 až 92 zákona č. 39/1988 z 28. decembra 1988, ktorým sa upravujú miestne financie. Daň bola zavedená po pristúpení Španielska k Únii. Oslobodenie od dane z hospodárskych činností preto nie je možné normálne považovať za existujúcu pomoc.

(302)

Možno poznamenať, že španielske orgány a/alebo spoločnosť Correos argumentujú, že oslobodenie od dane z hospodárskych činností je existujúca pomoc, lebo oslobodenie vyplýva z tzv. licenčnej kvóty, ktorá bola formou dane z činností a komerčných a priemyselných výhod prijatej vyhláškou č. 3313/1966 z 29. decembra 1966 (pozri odôvodnenia 71 a 103).

(303)

Španielske orgány neposkytli Komisii informácie, ktoré by preukázali kontinuitu medzi daňou z činností a komerčných a priemyselných výhod z roku 1966 a daňou z hospodárskych činností z roku 1988, ktorou sa zaviedol veľmi špecifický systém (pozri odôvodnenia 42 až 44). Navyše aj za predpokladu, že daň z hospodárskych činností zavedená v roku 1988 by mohla vyplývať z dane z činností a komerčných a priemyselných výhod z roku 1966, Komisia poznamenáva, že španielske orgány takisto uznali, že spoločnosť Correos požívala úplné oslobodenie od dane z činností a komerčných a priemyselných výhod z roku 1966, keď bola na základe svojej povahy správnym orgánom (pozri odôvodnenie 103). Spoločnosť Correos bola správnym orgánom do roku 1990 (pozri odôvodnenie 22), takže a priori nikdy nepodliehala dani z činností a komerčných a priemyselných výhod z roku 1966, zatiaľ čo v systéme dane z hospodárskych činností bola spoločnosť Correos jasne zaradená do konkrétnej zdaniteľnej kategórie a spoločnosť Correos mala prospech zo zníženia splatnej sumy v tejto kategórii o 50 %.

(304)

Komisia preto potvrdzuje svoj názor, že oslobodenie od dane z hospodárskych činností nepredstavuje existujúcu pomoc.

(305)

Komisia poznamenáva, že oslobodenie od dane z nehnuteľností a od dane z hospodárskych činností neboli predmetom oznámenia podľa článku 108 ods. 3 zmluvy.

(306)

Oslobodenia spoločnosti Correos od dane preto predstavujú neoprávnenú pomoc v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia (EÚ) 2015/1589.

(307)

Štátna pomoc sa považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak patrí do niektorej z kategórií uvedených v článku 107 ods. 2 zmluvy (91) a možno ju považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak Komisia zistí, že patrí do niektorej z kategórií uvedených v článku 107 ods. 3 zmluvy (92). Dôkazné bremeno, že poskytnutá štátna pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 odsekov 2 alebo 3 zmluvy, znáša členský štát, ktorý poskytol túto štátnu pomoc.

(308)

Komisia poznamenáva, že oslobodenie od dane z nehnuteľností a od dane z hospodárskych činností znižujú spoločnosti Correos náklady, ktoré by normálne znášala v rámci svojho každodenného riadenia alebo bežných činností. Inými slovami, tieto oslobodenia predstavujú prevádzkovú pomoc bez časového obmedzenia. Všeobecne nemožno prevádzkovú pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 odsekov 2 alebo 3 zmluvy.

(309)

Španielske orgány navyše nepredložili pred prijatím rozhodnutia o začatí konania z roku 2016 ani v priebehu formálneho vyšetrovacieho konania žiadne argumenty preukazujúce, že oslobodenie od dane z nehnuteľností a od dane z hospodárskych činností poskytnuté spoločnosti Correos by mohlo predstavovať niektorú z výnimiek uvedených v článku 107 odsekoch 2 alebo 3 zmluvy.

(310)

Španielske orgány nepredložili pred prijatím rozhodnutia o začatí konania z roku 2016 ani v priebehu formálneho vyšetrovacieho konania žiadne odôvodnenie, podľa ktorého by oslobodenie od dane z nehnuteľností alebo od dane z hospodárskych činností (ktoré sa v každom prípade uplatňujú nielen na služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ale aj na čisto obchodné činnosti) mohlo byť zlučiteľné na základe článku 106 ods. 2.

(311)

Komisia sa so zreteľom na uvedené domnieva, že oslobodenie od dane z nehnuteľností a od dane z hospodárskych činností predstavuje nezlučiteľnú štátnu pomoc a príslušné sumy sa musia vrátiť.

(312)

Spoločnosť Correos v tejto súvislosti tvrdí, že aj keby Komisia posúdila oslobodenie od dane z nehnuteľností za nezlučiteľné, nie je možné ho vymôcť z dôvodu zásady res judicata, ktorá by podľa spoločnosti Correos znamenala, že rozsudok najvyššieho španielskeho súdu už nie je možné spochybniť (pozri odôvodnenie 69).

(313)

Komisia sa nestotožňuje s názormi spoločnosti Correos na túto otázku.

(314)

Po prvé, najvyšší španielsky súd nerozhodoval o existencii alebo neexistencii pomoci vo forme oslobodení od dane z nehnuteľností priznaných miestnymi súdmi (pozri odôvodnenia 40 a 41). Jediný záver najvyššieho súdu bol, že oslobodenie od dane z nehnuteľností nebolo odôvodnené. Ako vysvetľujú španielske orgány, súd nemal ani právomoc na nariadenie vymáhania. Preto sa nie je možné v tejto súvislosti odvolávať na res judicata, lebo v skutočnosti neexistuje rozsudok so záverom, že spoločnosť Correos by mala vrátiť príslušné sumy.

(315)

Po druhé, posúdenie zlučiteľnosti pomoci je výlučnou právomocou Komisie, a pokiaľ opatrenie zahŕňa štátnu pomoc, vnútroštátne súdy by sa nemali vyjadrovať o zlučiteľnosti a vymáhaní.

(316)

Suma, ktorá sa má vrátiť za oslobodenie od dane z nehnuteľností, v nominálnej hodnote zodpovedá sume oslobodení, ktoré spoločnosti Correos priznali miestne súdy od roku 2008 do roku 2013, a je vo výške 752 840,50 EUR. Skutočná suma, ktorá sa má vrátiť, bude zahŕňať úrok od dátumu, keď bola spoločnosti Correos vrátená daň, do dátumu samotného vrátenia.

(317)

Suma, ktorá sa má vrátiť za oslobodenie od dane z hospodárskych činností, v nominálnej hodnote zodpovedá celkovej sume zníženia dane z hospodárskych činností poskytnutého spoločnosti Correos od roku 2004 do roku 2017: 113 591,24 EUR. Skutočná suma, ktorá sa má vrátiť, bude zahŕňať úrok od dátumu, keď spoločnosť Correos platila nižšie dane z hospodárskych činností, do dátumu samotného vrátenia.

(318)

Španielske orgány uviedli, že tri kapitálové zvýšenia poskytnuté spoločnosti Correos v roku 2004 (16 miliónov EUR), 2005 (16 miliónov EUR) a v roku 2006 (16 miliónov EUR) boli v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve, takže nepredstavujú štátnu pomoc.

(319)

Podľa španielskych orgánov boli tieto zvýšenia kapitálu súčasťou strategického obchodného plánu spoločnosti Correos na obdobie 2001 – 2006 na kompenzáciu spomalenia poštového trhu. Tento plán zahŕňal investície do infraštruktúry, organizačnej štruktúry a procesu automatizácie spoločnosti Correos.

(320)

Na základe pochybností Komisie uvedených v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016 španielske orgány poskytli Komisii ďalšie argumenty v prospech splnenia zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve (pozri oddiel 4.1.3), a to:

(321)

Komisia súhlasí s tým, že investície financované čiastočne španielskym štátom do spoločnosti Correos sú typické modernizačné opatrenia vykonávané v poštovom sektore v reakcii na spomalenie trhu s doručovaním listov. Rozhodnutia štátu boli založené na viacročných plánoch, v ktorých sa jasne plánuje ziskovosť spoločnosti Correos, čo ďalej potvrdzujú fakty. Štúdia spoločnosti Ernst-Young takisto potvrdzuje, že investície boli v danom čase racionálnym hospodárskym rozhodnutím.

(322)

Komisia zastáva názor, že kapitálové zvýšenia v období 2004 – 2006 možno považovať za rozhodnutia v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve, preto nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(323)

Náhrada je platená priamo zo štátneho všeobecného rozpočtu a je pripísateľná štátu a je poskytnutá zo štátnych prostriedkov.

(324)

Z judikatúry vyplýva, že článok 107 zmluvy sa neuplatňuje, keď štát „vykonáva verejnú právomoc“ (93) alebo keď subjekty verejného sektora konajú „ako subjekty verejného sektora“ (94). Subjekt možno pokladať za subjekt vykonávajúci verejnú právomoc, ak predmetná činnosť je úlohou, ktorá je súčasťou základných funkcií štátu alebo je spojená s týmito funkciami svojou povahou, cieľom a pravidlami, ktorým podlieha (95). Vo všeobecnosti možno povedať, že pokiaľ sa členský štát nerozhodne zaviesť trhové mechanizmy, činnosti, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou výsad úradnej moci a ktoré vykonáva štát, nie sú hospodárskymi činnosťami.

(325)

V tomto prípade sú služby poskytované spoločnosťou Correos súčasťou povinnosti štátu regulovať a organizovať volebný proces, v ktorom sa uznáva právo na osobné alebo korešpondenčné hlasovanie. Španielske orgány a/alebo spoločnosť Correos argumentujú, že všetky činnosti vykonávané spoločnosťou Correos v súvislosti s organizáciou volieb by sa mali považovať za súčasť výsad štátu, preto by sa spoločnosť Correos nemala pri výkone týchto činností považovať za podnik (pozri odôvodnenia 79 – 81, 118 a 119).

(326)

Komisia sa domnieva, že činnosti, ktoré sú priamo spojené s procesom hlasovania, ako je spracovanie korešpondenčných hlasovacích lístkov, posielanie materiálov úradu pre zoznam voličov (napr. registračné preukazy voličov) a vyzdvihnutie volebnej dokumentácie po ukončení sčítania, sú súčasťou základných funkcií štátu. V dôsledku toho Komisia súhlasí so španielskymi orgánmi, že tieto činnosti nemožno považovať za hospodárske činnosti a že ich financovanie nepredstavuje štátnu pomoc, lebo v súvislosti s týmito činnosťami nemožno spoločnosť Correos považovať za podnik.

(327)

Pokiaľ však ide o poštové spracovanie volebných materiálov politických kandidátov, situácia je odlišná. Komisia vo svojom rozhodnutí o spoločnosti Poste Italiane (96) usúdila, že distribúcia volebného materiálu spoločnosťou Poste Italiane za zníženú dotovanú tarifu predstavovala hospodársku činnosť, takže náhrada za túto službu predstavovala štátnu pomoc. Toto opatrenie je veľmi podobné talianskemu systému (t. j. volební kandidáti môžu za určitých podmienok posielať voličom letáky za znížené tarify a štát nahrádza prevádzkovateľovi poštových služieb zostatkové náklady) a je jasne oddeliteľné od nehospodárskych činností, ktoré sú priamo spojené s procesom hlasovania a ktoré vykonáva spoločnosť Correos. Preto by sa v súvislosti s poštovým spracovaním volebných materiálov politických kandidátov spoločnosť Correos mala považovať za podnik na účely článku 107 ods. 1 zmluvy.

(328)

So zreteľom na obsah služieb by aj iní prevádzkovatelia poštových služieb mohli vykonávať túto službu výmenou za verejnú náhradu (97). Dokazuje to skutočnosť, že volební kandidáti v súčasnosti používajú systém zriadený štátom (takže si vyberajú spoločnosť Correos) na posielanie svojich letákov, lebo platia za zásielku len veľmi nízku cenu. Ak však chcú poslať jednému občanovi viac ako jednu zásielku, musia zaplatiť celú cenu, a v takomto prípade si môžu na tento účel slobodne vybrať spoločnosť Correos alebo iných prevádzkovateľov poštových služieb (najmä v mestských oblastiach).

(329)

Náhrada poskytnutá spoločnosti Correos za poštové spracovanie volebného materiálu politických kandidátov má pokryť všetky alebo časť čistých nákladov, ktoré spoločnosť Correos vynaložila na výkon tejto služby. Bez náhrady by musela tieto náklady znášať samotná spoločnosť Correos. Náhrada preto predstavuje výhodu pre spoločnosť Correos, lebo jej znižuje zaťaženie, ktoré by bez tejto náhrady musela znášať.

(330)

Opatrenie je jasne selektívne, lebo poskytuje prospech len jednému podniku: spoločnosti Correos.

(331)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 204, akékoľvek opatrenie v prospech spoločnosti Correos môže ovplyvniť hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

(332)

Komisia sa domnieva, že financovanie distribúcie volebného materiálu pre kandidátov do volieb predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(333)

Ak by podľa španielskych orgánov a spoločnosti Correos (pozri odôvodnenia 83 – 85 a 121) financovanie distribúcie volebných materiálov pre volebných kandidátov malo predstavovať pomoc, išlo by o existujúcu pomoc, lebo existovala pred pristúpením Španielska k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu v roku 1986.

(334)

Španielske orgány konkrétne vysvetľujú, že náhrada poskytnutá volebným kandidátom za distribúciu volebného materiálu platí od roku 1977 bez nejakých podstatných zmien.

(335)

Na základe informácií španielskych orgánov Komisia poznamenáva, že v schéme z roku 1977 boli stanovené pevné nízke tarify, ktoré platili pre všetky voľby (miestne, regionálne, vnútroštátne a európske). Spoločnosť Correos dostávala v celom období za každé voľby čiastočné financovanie celých nákladov za doručenie.

(336)

Komisia konštatuje, že financovanie distribúcie volebného materiálu pre kandidátov do volieb predstavuje existujúcu štátnu pomoc v zmysle článku 1 písm.) b nariadenia (EÚ) 2015/1589.

(337)

Náhrada poskytnutá spoločnosti Correos za distribúciu volebného materiálu politických kandidátov predstavuje existujúcu pomoc a bude sa analyzovať samostatne v súlade s článkami 17, 18 a 19 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (98).

(338)

Náhrady za PUS poskytnuté spoločnosti Correos na základe poštového zákona z roku 1998, oslobodenia od dane z nehnuteľností a od dane z hospodárskych činností a náhrada poskytnutá spoločnosti Correos za distribúciu volebného materiálu predstavujú opatrenia pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, lebo spoločnosti Correos znížili náklady, ktoré zvyčajne znášajú súkromné podniky.

(339)

Tri kapitálové zvýšenia poskytnuté v rokoch 2004, 2005 a 2006 nepredstavujú pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, lebo štát konal v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(340)

Komisia konštatuje, že Španielsko neoprávnene vykonalo opatrenia pomoci uvedené v odôvodnení 338 v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy s výnimkou náhrady poskytnutej spoločnosti Correos za distribúciu volebného materiálu politických kandidátov, ktorá predstavuje existujúcu pomoc.

(341)

Náhrady za PUS poskytnuté spoločnosti Correos na základe poštového zákona z roku 1998 predstavujú nezlučiteľnú pomoc v zmysle článku 106 ods. 2 zmluvy v rozsahu, v akom predstavujú nadmerné náhrady pre spoločnosť Correos.

(342)

Oslobodenie od dane z nehnuteľností (IBI) a od dane z hospodárskych činností (IAE) predstavujú nezlučiteľnú pomoc.

(343)

Náhrada poskytnutá spoločnosti Correos za distribúciu volebného materiálu politických kandidátov predstavuje existujúcu pomoc a bude sa analyzovať samostatne v súlade s článkami 17, 18 a 19 nariadenia (ES) č. 659/1999.

(344)

Podľa zmluvy a ustálenej judikatúry Súdneho dvora je Komisia oprávnená rozhodnúť, že príslušný členský štát musí zrušiť alebo zmeniť pomoc, keď sa zistí, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom (99). Súdny dvor takisto dôsledne trvá na tom, že povinnosť členského štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, je určená na obnovenie predtým existujúcej situácie (100).

(345)

V tejto súvislosti Súdny dvor potvrdil, že cieľ je dosiahnutý vtedy, keď príjemca vráti sumy poskytnuté v podobe neoprávnenej pomoci, a tým stratí výhodu, ktorú mal v porovnaní so svojimi konkurentmi na trhu, a obnoví sa situácia spred vyplatenia pomoci (101).

(346)

V súlade s touto judikatúrou sa v článku 16 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2015/1589 uvádza: „Ak sa prijmú záporné rozhodnutia v prípadoch neoprávnenej pomoci, Komisia rozhodne, že dotknutý členský štát prijme všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu“.

(347)

Takže so zreteľom na skutočnosť, že náhrady za PUS poskytnuté spoločnosti Correos na základe poštového zákona z roku 1998 (v miere, v akej poskytli spoločnosti Correos nadmernú náhradu) a oslobodenie od dane z nehnuteľností a od dane z hospodárskych činností boli vykonané v rozpore s článkom 108 zmluvy a považujú sa za neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc, musia sa vrátiť s cieľom obnoviť situáciu, ktorá by existovala na trhu pred ich poskytnutím.

(348)

Nominálne sumy na vrátenie, ktoré zodpovedajú rôznym nezlučiteľným opatreniam pomoci, sú 166,112 miliónov EUR za náhrady za PUS poskytnuté spoločnosti Correos na základe poštového zákona z roku 1998 (pozri odôvodnenie 267), 752 840,50 za oslobodenie od dane z nehnuteľností (pozri odôvodnenie 316) a 113 591,24 EUR za čiastočné oslobodenie od dane z hospodárskych činností (pozri odôvodnenie 317).

(349)

Vymáhanie pomoci by sa malo vzťahovať na obdobie od poskytnutia výhody príjemcovi, čiže odkedy príjemca dostal pomoc k dispozícii, až do skutočného vymoženia pomoci a splácané sumy by sa mali úročiť až do skutočného vymoženia. Môže sa zohľadniť aj daňová úprava uvedená v odôvodneniach 268 – 269.