1.

Pestovanie konopy je v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) povolené s obmedzeniami, ktorých cieľom je zaručiť, aby sa vysievali len odrody, ktoré vzhľadom na nízku hladinu psychoaktívnych kanabinoidov, ktoré obsahujú, nie sú vhodné na výrobu marihuany a iných podobných omamných látok.

2.

V tomto prejudiciálnom konaní má Súdny dvor rozhodnúť o zlučiteľnosti opatrenia prijatého rumunskými orgánmi, ktoré bráni pestovaniu konopy v upravených uzavretých priestoroch pomocou hydroponického systému, s právom Únie.

I.

Právny rámec

A.

Právo Únie

1.

Nariadenie (EÚ) 1307/2013 ( 2 )

3.

V odôvodnení 28 sa uvádza:

4.

Článok 4 s názvom „Vymedzenie pojmov a súvisiace ustanovenia) znie:

5.

Článok 32, nazývaný „Aktivácia platobných nárokov“, stanovuje:

2.

Nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 ( 3 )

6.

Podľa článku 1 s názvom „Rozsah pôsobnosti“ tohto nariadenia:

7.

V časti VIII prílohy I, nazývanej „Zoznam výrobkov uvedených v článku 1 ods. 2“, je uvedené „prav[á] konop[a] (Cannabis sativa L.)“ s číselným znakom KN 5302.

8.

Článok 189, nazývaný „Dovoz konop[y]“, stanovuje:

B.

Rumunské právo

1.

Zákon č. 18/1991 o pôdnom fonde ( 4 )

9.

Článok 2 písm. a) tohto zákona stanovuje:

–

produkčná poľnohospodárska pôda – orná pôda, vinice, ovocné sady, viničné a ovocné škôlky, chmeľnice a morušové sady, pasienky, lúky, skleníky, fotovoltické skleníky, fóliovníky a iné podobné systémy,

–

pôda s lesným porastom, ak nie je súčasťou lesnej výsadby, zalesnené pasienky;

–

pozemky, na ktorých sa nachádzajú agro‑zootechnické stavby a zariadenia, akvakultúrne a melioračné zariadenia, technické a poľnohospodárske obslužné cesty, plošiny a skladiská slúžiace potrebám poľnohospodárskej výroby;

–

neprodukčné pozemky, ktoré možno upraviť a využívať na poľnohospodársku výrobu.“

2.

Zákon č. 339/2005 ( 5 )

10.

V súlade s článkom 12:

3.

Vykonávacie pravidlá k zákonu č. 339/2005 ( 6 )

11.

V článku 4 ods. 5 písm. b) týchto vykonávacích pravidiel sa uvádza:

II.

Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

12.

Dňa 14. januára 2021 Biohemp Concept SRL (ďalej len „Biohemp“) požiadala Direcția pentru Agricultură Județeană Alba (Krajské riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo Alba, Rumunsko; ďalej len „krajský orgán“) o vydanie povolenia na pestovanie konopy (Cannabis sativa L.) na ploche 0,54 ha.

13.

Dňa 27. januára 2021 krajský orgán vydal povolenie len na plochu 0,50 ha. Naopak ho odmietol vydať na zvyšnú plochu 0,04 ha, lebo nešlo o poľnohospodársku pôdu, ale o stavbu určenú na agro‑zootechnické účely, ktorá nespĺňala požiadavky stanovené v článku 4 ods. 5 písm. b) vykonávacích pravidiel k zákonu č. 339/2005.

14.

Biohemp podala proti rozhodnutiu z 27. januára 2021 sťažnosť, ktorú krajský orgán 17. februára 2021 zamietol.

15.

Dňa 13. apríla 2021 Biohemp podala na Tribunalul Alba (Vyšší súd Alba, Rumunsko) žalobu, ktorou sa domáhala vydania povolenia na celú plochu 0,54 ha.

16.

Prvostupňový súd zamietol žalobu spoločnosti Biohemp, pričom v podstate uviedol argumenty týkajúce sa uplatňovania vnútroštátnych predpisov. ( 7 )

17.

Biohemp podala odvolanie na Curtea de Apel Alba Iulia (Odvolací súd Alba Iulia, Rumunsko), v ktorom ako dôležité body zdôrazňuje, že na chránenom priestore s rozlohou 400 m2 chce pestovať pomocou hydroponického systému konopu s povolenou koncentráciou tetrahydrokanabinolu ( 8 ) do 0,2 %.

18.

Biohemp v tom istom zmysle tvrdí, že pestovaním konopy v chránenom priestore sa získajú rastliny s koncentráciou kanabidiolu ( 9 ) od 12 do 14 %, zatiaľ čo konopa pestovaná na voľných priestranstvách (na poľnohospodárskej pôde) má koncentráciu CBD do 1 %. Spracovatelia konopy uprednostňujú najmä nákup konopy pestovanej v chránenom priestore, a to z dôvodu oveľa vyššej koncentrácie CBD.

19.

Na základe uvedených informácií sa podané odvolanie opiera o dôvody týkajúce sa tak vnútroštátneho práva ( 10 ), ako aj práva Únie. Pokiaľ ide o právo Únie, okrem citácií judikatúry, ktoré sa nachádzajú v odvolaní, ( 11 ) Biohemp uvádza, že žiadne ustanovenie práva Únie nevyžaduje, aby sa konopa pestovala výlučne na voľných priestranstvách, a preto je povolené jej pestovanie v chránenom priestore, t. j. v skleníkoch, prístreškoch a podobných zariadeniach. Krajský orgán tým, že obmedzuje pestovanie konopy na pestovanie na voľných priestranstvách, odmieta uznať odvetvie, ktoré už bolo uznané Európskou komisiou, a v dôsledku toho odopiera rumunským poľnohospodárom prístup na vnútorný trh, čo je v rozpore so ZFEÚ.

20.

Krajský orgán nesúhlasí s návrhmi spoločnosti Biohemp, pričom tiež uvádza argumenty týkajúce sa vnútroštátneho práva ( 12 ) a práva Únie. Pokiaľ ide o argumenty týkajúce sa práva Únie, v podstate tvrdí, že

21.

Za týchto okolností Curtea de Apel Alba Iulia (Odvolací súd Alba Iulia) predložil Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

III.

Konanie na Súdnom dvore

22.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 29. decembra 2022.

23.

Rumunská vláda a Komisia predložili písomné pripomienky. ( 14 ) Oba oprávnené subjekty, ako aj Biohemp sa zúčastnili na pojednávaní konanom 25. januára 2024.

IV.

Posúdenie

A.

Prípustnosť

24.

Rumunská vláda tvrdí, že prejudiciálna otázka je neprípustná, pokiaľ ide o výklad článkov 35 a 36 ZFEÚ. Na odôvodnenie svojej námietky uvádza judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa čisto vnútroštátnych situácií ( 15 ) a skutočnosť, že v rozhodnutí vnútroštátneho súdu sa nenachádzajú vysvetlenia týkajúce sa súvislosti oboch článkov so sporom.

25.

Podľa Súdneho dvora je všeobecným pravidlom, že ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa základných slobôd sa v zásade neuplatnia na situáciu, ktorá sa vo všetkých ohľadoch obmedzuje len na jeden členský štát. ( 16 ) Existujú však štyri výnimky z tohto všeobecného pravidla, v prípade ktorých možno napriek tomu, že ide o vnútroštátnu situáciu, požiadať o výklad právnych predpisov Únie. Tieto výnimky sú vymedzené v rozsudku Ullens de Schooten ( 17 ) a na tomto mieste ich nie je potrebné citovať.

26.

Na poskytnutie výkladu práva Únie v prípade čisto vnútroštátnej situácie Súdny dvor vyžaduje, aby z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplývali konkrétne skutočnosti, ktoré umožňujú vytvoriť súvislosť medzi predmetom alebo okolnosťami sporu, ktorý sa vo všetkých ohľadoch obmedzuje na jeden členský štát, a ustanoveniami práva Únie, o ktorých výklad sa žiada.

27.

Prislúcha teda vnútroštátnemu súdu, aby poskytol vysvetlenie toho, akú súvislosť má spor, napriek jeho čisto vnútroštátnej povahe, s ustanoveniami práva Únie týkajúcimi sa základných slobôd, takže požadovaný výklad v prejudiciálnom konaní je preňho nevyhnutný na to, aby mohol rozhodnúť tento spor. ( 18 )

28.

V tejto veci by mohli byť teoreticky dotknuté sloboda usadiť sa (rumunská právna úprava zakazuje vykonávanie samostatnej hospodárskej činnosti pestovateľa konopy v uzavretých priestoroch) a voľný pohyb tovaru (Biohemp by v týchto priestoroch nemohla vyrábať konopu na vývoz do iných členských štátov, v ktorých existuje dopyt po tomto výrobku).

29.

Rozhodnutie vnútroštátneho súdu však neobsahuje žiadne vlastné úvahy týkajúce sa nevyhnutnosti vyložiť články 35 a 36 ZFEÚ (ani článku 49 ZFEÚ týkajúceho sa slobody usadiť sa). Vnútroštátny súd len uvádza, že Biohemp tvrdí, že uzavrela zmluvy o predaji konopy, ktorú vypestuje, so spracovateľmi so sídlom v iných členských štátoch.

30.

Za uvedených podmienok Súdny dvor nemôže poskytnúť vnútroštátnemu súdu výklad článkov 35 a 36 ZFEÚ, ktorý by bol užitočný pre rozhodnutie sporu, ( 19 ) a prejudiciálna otázka je neprípustná v rozsahu, v akom sa týka týchto článkov.

31.

Rumunská vláda sa tiež dovoláva tej istej neprípustnosti, pokiaľ ide o výklad článku 38 ZFEÚ, ale jej námietke nemožno vyhovieť.

32.

Článok 38 ZFEÚ je prvým z ustanovení primárneho práva upravujúcich SPP, ktorej ciele sú deklarované v článku 39 ZFEÚ. Oba články sú – na rozdiel od vyššie uvedených článkov – relevantné pre toto prejudiciálne konanie, keďže predstavujú referenčný rámec, v ktorom sa budú musieť vyložiť nariadenia č. 1307/2013 a 1308/2013, na ktoré sa pýta vnútroštátny súd. Na účely uplatnenia pravidiel SPP je nepodstatné, či ide o čisto vnútroštátnu situáciu.

33.

Na pojednávaní Biohemp uviedla, že požiadala o povolenie na pestovanie konopy na ploche 0,54 ha, ( 20 ) ale uznala, že nepožiadala o priamu platbu stanovenú v nariadení č. 1307/2013.

34.

Vzhľadom na toto uznanie si treba položiť otázku, či si rozhodnutie sporu vyžaduje, aby Súdny dvor vyložil – ako to žiada vnútroštátny súd – ustanovenia nariadenia č. 1307/2013, ktoré upravuje priame platby pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci SPP.

35.

V zásade prináleží vnútroštátnemu súdu posúdiť, či sú otázky, ktoré kladie, nevyhnutné pre rozhodnutie sporu. ( 21 ) Súdny dvor však môže rozhodnúť, že tieto otázky sú neprípustné, ak sa domnieva, že sú hypotetické alebo irelevantné pre tento účel. ( 22 )

36.

Rumunské právne predpisy vyžadujú povolenie na výsev konopy, lebo táto plodina obsahuje vo väčšej alebo menšej miere omamné látky, pomocou ktorých možno vyrobiť drogy. Ustanovenia nariadenia č. 1307/2013 by sa uplatnili na toto povolenie, ak by Biohemp súčasne alebo neskôr požiadala o priamu platbu pre svoj podnik.

37.

Naopak, ak podnik, ktorý žiada o povolenie na pestovanie, nepožiada o priamu platbu, ktorá je upravená v nariadení č. 1307/2013, bolo by možné tvrdiť, že toto nariadenie sa neuplatní a jeho výklad nie je užitočný pre rozhodnutie sporu. Návrh na začatie prejudiciálneho konania by bol teda v zásade neprípustný, pokiaľ ide o výklad uvedeného nariadenia.

38.

Súdny dvor by sa však mohol vyhnúť uvedenému určeniu neprípustnosti a poskytnúť vnútroštátnemu súdu výklad nariadenia č. 1307/2013, ak by dospel k záveru, že medzi žiadosťou o povolenie na pestovanie konopy a hmotnoprávnymi pravidlami obsiahnutými v uvedenom nariadení existuje nevyhnutná súvislosť.

39.

Aby sa dospelo k spomenutému záveru, ako vysvetlím nižšie, malo by sa konštatovať, že na povolenie na pestovanie sa uplatnia podmienky na získanie priamej platby na pestovanie konopy, a to aj v prípade, ak pestovateľ nepožiada o túto platbu, keďže ide o rastlinu, ktorej odrody sa môžu použiť na výrobu drog a ktorú nemožno pestovať neobmedzene a bez kontrol orgánov verejnej správy.

40.

Uznávam, že nie je ľahké pripustiť uvedenú súvislosť, ale podľa môjho názoru neexistuje iná možnosť, ako vyhlásiť prejudiciálnu otázku za prípustnú, pokiaľ ide o výklad nariadenia č. 1307/2013. Pre prípad, že by k tomuto záveru dospel aj Súdny dvor, sa vyjadrím k tomuto nariadeniu.

41.

V každom prípade, keďže vnútroštátny súd žiada o výklad nariadenia č. 1308/2013, ktorého článok 1 ods. 2 písm. h) a článok 189 ods. 2 sa konkrétne týkajú pestovania konopy, návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný, pokiaľ ide o toto nariadenie.

B.

Vecné preskúmanie

42.

Konopa (Cannabis sativa L.) je druh z čeľade konopovité (Cannabaceae). Tieto rastliny majú vysoký obsah rôznych druhov fytokanabinoidov, ktoré sú koncentrované v lepkavej šťave, ktorá sa tvorí v žľaznatých útvaroch známych ako trichómy.

43.

Zo získaných informácií ( 23 ) vyplýva, že dvoma najvýznamnejšími fytokanabinoidmi v konope sú THC (hlavná psychoaktívna zložka v rastline, ktorá má povahu omamnej látky) a CBD (ktorá sa nepovažuje za psychoaktívnu ani omamnú látku). Zdá sa, že CBD navyše znižuje psychoaktívne účinky THC.

44.

Z výkladu článku 38 ods. 3 ZFEÚ v spojení s prílohou I k ZFEÚ vyplýva, že na konopu sa vzťahuje SPP.

45.

Na základe článku 1 ods. 2 písm. h) nariadenia č. 1308/2013 konopa spadá pod spoločnú organizáciu trhov (ďalej len „SOT“) s poľnohospodárskymi výrobkami. Podľa časti VIII prílohy I tohto nariadenia sektor konope sa vzťahuje na „pravé konope (Cannabis sativa L.), surové alebo spracované, ale nespradené; kúdeľ a odpad z pravého konope (vrátane odpadu z priadze a trhaného materiálu)“.

46.

V rámci SPP je povolené len pestovanie konopy, ktorú nemožno použiť na výrobu omamných látok, s nízkym obsahom THC. ( 24 ) Priemyselná konopa sa využíva na rôzne legálne účely, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov Európskej zelenej dohody. ( 25 )

47.

Poľnohospodári, ktorí pestujú konopu, môžu požiadať o priame platby na plochu (základnú platbu alebo jednotnú platbu na plochu) ( 26 ) v rámci SPP, pokiaľ spĺňajú: a) štandardné podmienky prípustnosti pre priame platby stanovené v nariadení č. 1307/2013 a b) osobitné doplnkové požiadavky, ktoré zaručujú, aby sa na žiadne nelegálne pestovanie konopy neposkytovala podpora v rámci SPP:

48.

Skôr než sa budem zaoberať každým z týchto dvoch prvkov, musím uviesť, že členské štáty nemôžu uložiť dodatočné obmedzenia na pestovanie konopy na základe článku 189 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013.

49.

Uvedené ustanovenie len oprávňuje členské štáty, aby zaviedli „reštriktívnejšie pravidlá“ než tie, ktoré sú stanovené (v článku 189 ods. 1 tohto nariadenia) pre dovoz konopy z tretích krajín. Taká možnosť nedovoľuje sprísniť vnútroštátne pravidlá týkajúce sa pestovania konopy v rozpore s pravidlami, ktoré stanovuje právo Únie.

50.

Toto konštatovanie potvrdzuje rozsudok Hammarsten ( 27 ) týkajúci sa zákazu pestovať a prechovávať priemyselnú konopu, na ktorú sa vzťahuje odvetvová SOT, uloženého Švédskom. Podľa názoru Súdneho dvora uvedený vnútroštátny zákaz priamo ovplyvňoval túto SOT a zbavoval poľnohospodárov usadených vo Švédsku akejkoľvek možnosti požiadať o podporu stanovenú právom Únie.

51.

Rozsudok Hammarsten a článok 189 ods. 1 nariadenia č. 1308/2013 svedčia o tom, že existuje určitá súvislosť medzi povolením na pestovanie konopy a možnosťou získať priame platby v rámci SPP stanovené pre jej pestovanie v nariadení č. 1307/2013.

52.

Článok 189 ods. 1 nariadenia č. 1308/2013 totiž povoľuje dovážať surové pravé konope do Únie iba v prípade, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 32 ods. 6 a v článku 35 ods. 3 nariadenia č. 1307/2013.

53.

Treba konštatovať, že uvedené podmienky (ktoré sa v zásade vyžadujú na získanie priamych platieb na plochy, na ktorých sa pestuje táto plodina) sa uplatnia aj na pestovanie konopy v rámci Únie. Inak povedané, uvedené články určujú medze „legálneho“ pestovania konopy v členských štátoch bez ohľadu na to, či pestovateľ požiada alebo nepožiada o priamu platbu na plochu, na ktorej sa pestuje táto plodina.

1.

Pojem poľnohospodárska plocha

54.

V zmysle článku 32 ods. 1 nariadenia č. 1307/2013 „podpora v rámci režimu základných platieb sa poskytuje poľnohospodárom po aktivácii platobného nároku na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu…“.

55.

Podľa článku 32 ods. 2 písm. a) toho istého nariadenia pojem „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ zahŕňa „ak[ú]koľvek poľnohospodársk[u] ploch[u] podniku…, ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť, alebo ak sa plocha využíva aj na nepoľnohospodárske činnosti,… ploch[u], ktorá sa využíva prevažne na poľnohospodárske činnosti“.

56.

Pojem „poľnohospodárska plocha“, ako je vymedzený v článku 4 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 1307/2013, zahŕňa „ak[ú]koľvek ploch[u], ktorú zaberá orná pôda, trvalý trávny porast a trvalé pasienky alebo trvalé plodiny“.

57.

„Orná pôda“ je vymedzená v článku 4 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1307/2013 ako „pôda obrábaná na pestovanie plodín alebo plocha vhodná na pestovanie plodín, ale ležiaca úhorom… bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o pôdu v skleníkoch, alebo pod trvalými alebo mobilnými krytmi“.

58.

V súlade s článkom 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1307/2013 „poľnohospodárska činnosť“ zahŕňa „produkci[u], chov alebo pestovanie poľnohospodárskych výrobkov vrátane zberu…“, pričom pod pojmom „poľnohospodárske výrobky“ sa podľa písm. d) rozumejú „produkty… uvedené v prílohe I k Zmluvám …“, medzi ktorými sa nachádza konopa.

59.

Kvalifikácia pôdy ako „ornej pôdy“, a teda aj „poľnohospodárskej plochy“ v zmysle uvedených ustanovení závisí od skutočného užívania (hoci aj v rozpore s vnútroštátnymi ustanoveniami o spôsoboch užívania pozemkov) ( 28 ) tejto pôdy. ( 29 )

60.

Na to, aby sa mohla na plochy poskytnúť podpora, musí ísť o poľnohospodárske plochy, musia byť súčasťou poľnohospodárskeho podniku a musia sa užívať na poľnohospodárske účely, alebo v prípade súčasného iného využívania sa musia užívať prevažne na poľnohospodárske účely. ( 30 )

61.

Podľa môjho názoru ustanovenia nariadení č. 1307/2013 a 1308/2013, ktoré som citoval vyššie, ako aj judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa pojmu poľnohospodárska plocha umožňujú tvrdiť, že pestovanie konopy v „upravených uzavretých priestoroch“ pomocou hydroponického systému spadá pod tento pojem.

62.

Uzavretý priestor, ktorý je upravený na pestovanie konopy, je úsek pôdy so zariadením, ktoré sa na ňom nachádza, využívaný na poľnohospodársku činnosť, akou je pestovanie konopy. Ako som uviedol vyššie, „orná pôda“ je pôda obrábaná na pestovanie plodín „bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o pôdu v skleníkoch, alebo pod trvalými alebo mobilnými krytmi“ ( 31 ).

63.

Tak ako skleník alebo akékoľvek iné podobné zariadenie (ktoré nie je v pravom zmysle stavbou podľa obvyklého chápania tohto pojmu), uzavretý priestor, ktorý je upravený na pestovanie konopy, zahŕňa trvalý kryt, ktorý sa umiestni na pôdu, čo nebráni tomu, aby sa považovala za poľnohospodársku plochu. Podobnosť medzi skleníkom a hospodárskou budovou upravenou na pestovanie konopy pomocou hydroponického systému je jasná. V súčasnosti sa skleníky nestavajú len pomocou jednoduchej konštrukcie z drôtov a plastu, ale pri ich výstavbe sa využívajú aj iné pevnejšie materiály a konštrukcie, napríklad z polykarbonátu alebo zo skla.

64.

Ako sa konštatuje vo vyššie uvedenej judikatúre, dôležité je, aby sa plocha (aj so zariadením, ktoré sa na nej nachádza) využívala na poľnohospodársku výrobu, v tomto prípade na pestovanie konopy.

65.

Komisia nesúhlasí s touto argumentáciou, pričom tvrdí, že na pestovanie konopy možno poskytnúť platby z režimu základných platieb pre poľnohospodárov len vtedy, ak sa vykonáva na voľných priestranstvách, a nie keď sa vykonáva v uzavretom zariadení pomocou hydroponického systému.

66.

Podľa názoru Komisie článok 4 ods. 1 písm. e) a f) nariadenia č. 1307/2013 na to, aby bolo možné hovoriť o poľnohospodárske pôde a poľnohospodárskej ploche, vyžaduje, aby existoval vzájomný vzťah medzi pôdou a koreňom rastliny. ( 32 ) Tá istá požiadavka sa podľa nej uplatňuje na režim dobrovoľných viazaných podpôr ( 33 ) a nie je splnená v prípade pestovania konopy v uzavretom priestore pomocou hydroponického systému.

67.

S týmto stanoviskom Komisie nesúhlasím. Zo znenia článku 4 ods. 1 písm. e) a f) nariadenia č. 1307/2013 nemožno vyvodiť, že ornú pôdu môžu tvoriť len poľnohospodárske plochy, na ktorých je koreň rastliny vo vzájomnom vzťahu s pôdou. Táto myšlienka zodpovedá chápaniu poľnohospodárstva, ktoré bolo prekonané technickým pokrokom.

68.

Pôda už dávno nie je nevyhnutným prvkom pre poľnohospodársku výrobu. ( 34 ) Za prirodzených podmienok pôda určite slúži ako zdroj minerálov a živín pre rastliny, ale keď sa živiny rozpustia vo vode, korene rastlín ich môžu absorbovať priamo a pôda už nie je striktne nevyhnutná na to, aby rastlina rástla. Inak povedané, „vzájomný vzťah medzi koreňmi a pôdou“ nie je nevyhnutný na to, aby rastlina rástla a dochádzalo k poľnohospodárskej výrobe.

69.

Hydroponické pestovanie je systém pestovania, pri ktorom sa koreňom dodáva výživný roztok rozpustený vo vode. Tento roztok obsahuje chemické prvky potrebné pre vývoj rastlín, ktoré môžu rásť vo vodnom prostredí (alebo v inertnom prostredí, ako je premytý piesok, štrk alebo perlit) bez toho, aby bola potrebná pôda (zemina).

70.

Spomedzi výhod hydroponického pestovania v porovnaní s tradičným poľnohospodárstvom možno spomenúť:

71.

Nariadenia č. 1307/2013 a 1308/2013 neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by podmieňovalo kvalifikáciu pôdy ako poľnohospodárskej pôdy alebo poľnohospodárskej plochy použitím určitých techník pestovania. Nie je preto odôvodnené tvrdiť, že hydroponické pestovanie je nezlučiteľné s kvalifikáciou pozemku ako poľnohospodárskej plochy.

72.

Predpisy Únie nedovoľujú používanie hydroponických systémov v prípade ekologickej produkcie. Také používanie nedovoľuje nariadenie (EÚ) 2018/848 ( 36 ) v zmysle jeho odôvodnenia 28 ( 37 ) a bodu 1.2 časti I prílohy II („Pravidlá rastlinnej výroby“). ( 38 )

73.

Domnievam sa, že ak normotvorca chcel vylúčiť z ekologickej rastlinnej výroby hydroponické pestovanie, je to preto, lebo hydroponické pestovanie je – implicitne a a contrario – prípustné v prípade konvenčnej (neekologickej) poľnohospodárskej výroby.

74.

Ako som už uviedol a ako všetci účastníci konania uznali na pojednávaní, hydroponické pestovanie ako technika pestovania má určité výhody, ktoré sú v súlade s cieľmi SPP. Je najmä v súlade s úlohou SPP [článok 39 ods. 1 písm. a) ZFEÚ] „zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva podporovaním technického pokroku a zabezpečovaním racionálneho rozvoja poľnohospodárskej výroby a optimálneho využívania výrobných faktorov, najmä pracovnej sily“.

75.

Hydroponické systémy zvyšujú produktivitu poľnohospodárstva, podporujú technický pokrok a uľahčujú racionálnejší rozvoj poľnohospodárstva, keďže sa v rámci nich používa menej vody a zmenšuje výmera pozemkov potrebných na pestovanie.

76.

Hydroponické pestovanie tiež podporuje dosahovanie ďalších dvoch cieľov SPP, ktorými sú „zabezpečiť riadne zásobovanie“ [(článok 39 ods. 1 písm. d) ZFEÚ] a „zabezpečiť dodávky spotrebiteľom za primerané ceny“ [článok 39 ods. 1 písm. e) ZFEÚ].

77.

Tieto dva ciele sú splnené, lebo hydroponické pestovanie v uzavretých priestoroch je menej závislé od poveternostných podmienok než tradičné pestovanie na voľných priestranstvách a je menej ohrozené škodcami. V tom istom zmysle lepšie zaručuje zásobovanie poľnohospodárskymi výrobkami, pričom umožňuje ich dodávky za primerané ceny a s nižšími prepravnými nákladmi.

78.

Je pravda, že SPP je navrhnutá skôr pre tradičné poľnohospodárstvo, keďže podpora pre poľnohospodárov sa stanovuje v závislosti od hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, teda od plochy, čo viac zodpovedá poľnohospodárskej výrobe na voľných priestranstvách a rastlinám zakoreneným v pôde. ( 39 ) Tiež je však pravda, že v iných oblastiach poľnohospodárskej výroby (ako je pestovanie zeleniny a ovocia) môže byť hydroponické pestovanie veľmi výhodné, a pokiaľ neexistuje výslovný zákaz, nepovažujem za odôvodnené vylúčiť tieto nové spôsoby pestovania, ktorých súlad s cieľmi SPP je podľa môjho názoru preukázaný.

79.

Inak povedané, ustanovenia týkajúce sa SPP by sa nemali vykladať tak, aby brzdili technologický rozvoj poľnohospodárstva, k čomu by došlo, ak by boli vylúčené priame platby na plochu pre podniky, ktoré pestujú plodiny v upravených uzavretých priestoroch pomocou hydroponických systémov.

80.

V každom prípade Komisia na pojednávaní uznala, že pestovanie konopy v uzavretých priestoroch pomocou hydroponických systémov by bolo zlučiteľné s nariadením č. 1308/2013, ale že v prípade tohto pestovania by nebolo možné požiadať o priame platby podľa nariadenia č. 1307/2013, aj keď by bolo možné požiadať o iný typ podpory, napríklad o podporu z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).

81.

Hoci súhlasím so stanoviskom Komisie, pokiaľ ide o nariadenie č. 1308/2013, nepovažujem ho za správny, pokiaľ ide o nariadenie č. 1307/2013. Je pravda, že pestovanie konopy v uzavretých priestoroch pomocou hydroponických systémov je intenzívnejšie než pestovanie konopy na voľných priestranstvách, takže zaberá menej pôdy, a preto budú priame platby nižšie. ( 40 ) Nevidím však dôvod odmietnuť priame platby len preto, lebo neexistuje vzájomný vzťah medzi koreňmi rastliny konopy a pôdou, ako som uviedol vyššie.

82.

Aby som to zhrnul, domnievam sa, že plochu využívanú na pestovanie konopy v upravených uzavretých priestoroch pomocou hydroponických systémov možno považovať za poľnohospodársku plochu v zmysle článku 4 ods. 1 písm. e) a f) nariadenia č. 1307/2013.

2.

Obsah THC a CBD v konope

83.

Pestovanie konopy podlieha špecifickým požiadavkám na získanie priamych platieb z dôvodu, že z tejto rastliny sa môžu získať omamné látky, ktoré sa môžu predávať:

84.

Z tohto súboru predpisov vyplýva, že poľnohospodári môžu získať priame platby, ak vysejú konopu jednej z odrôd, ktorej obsah THC je nižší ako 0,2 % (alebo od 1. januára 2023 nižší ako 0,3 %). Ak ide o pestovanie konopy na voľných priestranstvách, podľa všetkého neexistujú riziká zvýšenia obsahu THC.

85.

Špecifické podmienky na získanie priamych platieb na pestovanie konopy sú tiež požiadavkami na získanie príslušného správneho povolenia podľa práva Únie a legálne pestovanie tejto plodiny. Dodržanie uvedených podmienok musí umožniť výrobcom vykonávať túto činnosť, ako bolo zdôraznené v rozsudku Hammarsten.

3.

Zákaz prijatý rumunskými orgánmi

86.

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že rumunské orgány zakazujú pestovanie konopy v upravených uzavretých priestoroch pomocou hydroponických systémov z dôvodu, že hrozí, že obsah THC v takto pestovaných rastlinách prekročí povolené limitné hodnoty, v dôsledku čoho dôjde k poškodeniu verejného zdravia.

87.

Zavedenie SOT nebráni členským štátom uplatňovať vnútroštátne pravidlá, ktoré sledujú iný cieľ všeobecného záujmu, ako sú ciele, na ktoré sa vzťahuje táto SOT, aj keď tieto pravidlá môžu mať vplyv na fungovanie spoločného trhu v dotknutom odvetví. ( 45 )

88.

Reštriktívnejšie vnútroštátne opatrenia, ktoré sú určené na ochranu cieľa všeobecného záujmu, však musia spĺňať požiadavku proporcionality, teda musia byť vhodné na zabezpečenie uskutočnenia sledovaného cieľa a nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie. Preskúmanie proporcionality treba vykonať najmä s prihliadnutím na ciele SPP a riadne fungovanie SOT, čo vyžaduje zváženie týchto cieľov a cieľov sledovaných vnútroštátnou právnou úpravou. ( 46 )

89.

Okrem toho obmedzujúce opatrenie možno považovať za vhodné na zabezpečenie uskutočnenia sledovaného cieľa len vtedy, ak skutočne zodpovedá úsiliu dosiahnuť ho konzistentne a systematicky. ( 47 )

90.

V nariadení č. 1307/2013 a v ostatných predpisoch Únie týkajúcich sa pestovania priemyselnej konopy sú zvážené predmetné záujmy, pričom sa povoľuje len pestovanie konopy s hladinami THC, ktoré sú nižšie ako 0,2 %. Keďže v týchto predpisoch nie sú výslovne spomenuté techniky pestovania priemyselnej konopy, členský štát má možnosť prijať doplňujúce obmedzujúce opatrenia týkajúce sa tohto pestovania.

91.

Rumunské orgány využili túto možnosť a konštatovali, že existuje skutočné riziko, že pri pestovaní odrôd konopy v uzavretých priestoroch pomocou hydroponických systémov sa môže zvýšiť hladina THC, ktorá prekročí povolenú zákonnú limitnú hodnotu 0,2 %. Takto pestovaná konopa by sa mohla „zneužiť“ na výrobu omamných látok, v dôsledku čoho by došlo k poškodeniu verejného zdravia.

92.

Vzhľadom na uvedené riziko rumunské orgány s prihliadnutím na zásadu predbežnej opatrnosti uplatňujú zákaz ex ante, pričom tvrdia, že uskutočňovanie kontrol ex post na plochách, na ktorých sa pestuje konopa v uzavretých priestoroch, by dostatočne nechránilo verejný záujem. Podľa ich názoru sú uvedené kontroly stanovené pre konopu pestovanú na voľných priestranstvách, ale nie pre konopu pestovanú v uzavretých priestoroch, ktorej cykly rastu a kvitnutia sa líšia. ( 48 )

93.

Ako som uviedol, postup odberu vzoriek A na určenie obsahu THC je stanovený v prílohe III delegovaného nariadenia č. 639/2014 ( 49 ) s týmito špecifikáciami:

94.

Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil túto okolnosť, ako aj ostatné okolnosti, ktoré majú vplyv na proporcionalitu vnútroštátneho obmedzujúceho opatrenia (a nepriamo na posúdenie jeho zlučiteľnosti s právom Únie), ale Súdny dvor mu môže poskytnúť usmernenia na uskutočnenie tohto posúdenia.

95.

V prvom rade je nesporné, že omamné látky (vrátane tých, ktoré sa získavajú z konopy, ako je napríklad marihuana) sú škodlivé, a preto je ich uvádzanie na trh zakázané. Je však povolený prísne kontrolovaný predaj s cieľom ich využitia na lekárske alebo vedecké účely. ( 50 )

96.

Všeobecný záujem na ochrane verejného zdravia preto môže odôvodniť vnútroštátne opatrenie, ktoré zakazuje pestovanie konopy, pokiaľ sa rastliny používajú na výrobu omamných látok, ako je marihuana, ktorá sa získava z THC.

97.

V druhom rade v informáciách poskytnutých spoločnosťou Biohemp sa zdôrazňuje, že odroda konopy pestovaná v uzavretých priestoroch pomocou hydroponických systémov má obsah THC, ktorý nepresahuje 0,2 %. Biohemp tvrdí, že pestovanie v uzavretých priestoroch pomocou hydroponických systémov spôsobuje zvýšenie množstva CBD v rastline, ale nie hladiny THC. Podľa rumunských orgánov niektoré štúdie naznačujú, že hladina THC by sa tiež mohla zvýšiť, pričom v súčasnosti neexistujú presvedčivé analýzy, ktoré by potvrdzovali opak.

98.

Ako Komisia vysvetlila na pojednávaní, ak rastliny patria k odrodám konopy, ktorých pestovanie v Únii je povolené, musia mať hladinu THC, ktorá nepresahuje 0,2 %, a to aj v prípade výsevu v uzavretých priestoroch pomocou hydroponických systémov.

99.

Bez toho, aby boli dotknuté príslušné overenia na základe spoľahlivých vedeckých štúdií, sa zdá, že vysoká hladina CBD v určitej rastline konopy spôsobuje nižšiu hladinu THC, v dôsledku čoho by táto rastlina neumožňovala výrobu drog. V prejednávanom prípade by sa tak vylúčilo riziko zvýšenia hladiny THC, ale to musí overiť vnútroštátny súd.

100.

Kanabinoidom, ktorého zvýšenie je zistené pri pestovaní odrôd priemyselnej konopy v uzavretých priestoroch pomocou hydroponických systémov, je podľa dostupných informácií CBD.

101.

Súdny dvor však už mal príležitosť objasniť, že CBD za súčasného stavu vedeckých poznatkov neobsahuje psychoaktívnu zložku. ( 51 ) Preto sa CBD nemá považovať za omamnú látku v zmysle Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nedovolenému obchodovaniu s omamnými a psychotropnými látkami uzavretému vo Viedni 20. decembra 1988 ( 52 ), ktorého zmluvnými stranami sú všetky členské štáty, ako aj Únia. ( 53 )

102.

Ak sa pri pestovaní priemyselnej konopy v uzavretých priestoroch pomocou hydroponických systémov zväčšuje len množstvo CBD v rastlinách, a nezvyšuje sa ich (legalizovaný) obsah THC, členský štát nemôže jednoducho odôvodniť obmedzenie tohto pestovania z dôvodu ochrany verejného zdravia. Pripomínam, že CBD za súčasného stavu vedeckých poznatkov „nepredstavuje omamnú látku v zmysle Jednotného dohovoru“ ( 54 ).

103.

V treťom rade vnútroštátne opatrenie, ktoré obmedzuje výrobu priemyselnej konopy v uzavretých priestoroch pomocou hydroponických systémov, by mohlo spĺňať kritérium proporcionality, ak by sa uplatňovalo koherentne a systematicky.

104.

Na pojednávaní sa diskutovalo o tom, či sú v Rumunsku splnené požiadavky koherentnosti a systematického uplatňovania predmetného zákazu. Podľa spoločnosti Biohemp je v niektorých krajoch (Constanța, Dâmbovița a Sibiu) tohto členského štátu uvedený typ pestovania konopy povolený. Okrem toho Biohemp tvrdí, že pri predchádzajúcich zberoch v tom istom kraji Alba (Rumunsko) jej orgány povolili pestovať konopu v upravených uzavretých priestoroch pomocou hydroponických systémov. ( 55 ) Rumunská vláda odmietla tieto tvrdenia, pričom spor v tejto otázke nie je vyriešený.

105.

V každom prípade prináleží vnútroštátnemu súdu overiť, či sa toto vnútroštátne obmedzujúce opatrenie uplatňuje na území Rumunska systematicky a koherentne.

106.

Napokon zásada proporcionality vyžaduje objasniť, či existuje menej obmedzujúca alternatíva než všeobecný zákaz pestovania konopy v uzavretých priestoroch, aby sa dosiahol cieľ ochrany verejného zdravia, ktorý sleduje Rumunsko.

107.

V tomto zmysle by prichádzalo do úvahy povolenie tohto spôsobu pestovania konopy podliehajúceho prísnym kontrolám na overenie, či vypestované rastliny neobsahujú viac ako 0,2 % THC. Ťažkosti pri vykonávaní týchto kontrol, ktoré uvádza rumunská vláda, by sa prípadne mohli prekonať tým, že na konopu vypestovanú v uzavretých priestoroch by sa okrem iných opatrení (popri opatrení spočívajúcom v získaní nevyhnutného povolenia) uplatňovali kontroly formou odberu vzoriek na meranie hladiny THC, ktoré stanovuje delegované nariadenie č. 639/2014.

108.

Aby som to zhrnul, článok 32 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013 bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zakazuje pestovanie odrôd konopy s obsahom THC nižším ako 0,2 %, ak použitá technika pestovania (v upravených uzavretých priestoroch pomocou hydroponických systémov) spôsobuje značné zvýšenie obsahu CBD v konope, s výnimkou prípadu, že táto právna úprava je vhodná na zabezpečenie uskutočnenia cieľa ochrany verejného zdravia a nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie.

V.

Návrh

109.

Na základe vyššie uvedeného navrhujem odpovedať na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Curtea de Apel Alba Iulia (Odvolací súd Alba Iulia, Rumunsko), takto: